Obyvateľstvo

•  faktory rastu:
• zdroje a využívanie prírodného bohatstva
• objavenie a použitie vedeckých poznatkov
• nové technické objavy
• ekonomický rozvoj
•  faktory spomaľovania rastu až úbytku obyvateľstva
• epidémie
• vojny
• hladomory
• rasové prenasledovanie
• prírodné katastrofy
•
• Etapy vývoja počtu obyvateľov:
•  neolitická revolúcia – prechod od zberu k pestovaniu plodín, od lovu k chovu zvierat
•  priemyselná a PH revolúcia – zavádzanie strojov do výroby
•  populačná explózia – zlepšenie životných podmienok, ale aj rozpory medzi rýchlym rastom

ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA
• podľa kontinentov:
• Euroázia (72,3%)
• Afrika (13,5%)
• J Amerika (8,5%)
• S Amerika (5,1%)
• Austrália a Oceánia (0,6%)
- obyvateľstvom osídlená časť Zeme sa nazýva ekumena – 43%
- anekumena – 20% - hospodársky nevyužívané a neosídlené – polárne oblasti, púšte, vysokohorské
územia
- subekumena – 37% - osídlené len dočasne v niektorých ročných obdobiach

• podľa štátov:
• Čína – 21%
• India – 17%
• USA – 5%

• faktory vplývajúce na rozmiestnenie obyvateľstva:

•  vzdialenosť od pobrežia – najväčšie sústredenie obyv. je na pobreží kontinentov, vnútrozemie je
redšie osídlené
• nadmorská výška územia
•  podnebie

Najľudnatejšie štáty sveta v mil. (2005)

1. Čína 1303 5. Brazília 184 9. Nigéria 132
2. India 1103 6. Pakistan 162 10. Japonsko 128
3. USA 297 7. Bangladéš 144 11. Mexiko 107
4. Indonézia 222 8. Rusko 143 12. Filipíny 84

• priemerná hustota obyv. na Zemi je 48,3 ob./km2

• najnižšiu hustotu majú krajiny s rozsiahlymi pustatinami , zaľadnenými časťami, púšťami (kanada,
Austrálsky zväz, Mauritánia, Namíbia...)
• extrémne vysokú hustotu dosahujú mestské štáty (Hongkong 6210, Singapur 6149, Monako 15000)

Najhustejšie osídlené štáty sveta (2005)

1. Bahrajn 1059 5. Holandsko 399 9. Izrael 337
2. Bangladéš 1002 6. Libanon 363 10. India 336
3. Taiwan 628 7. Belgicko 342 11. Rwanda 331
4. Kórejská republika 486 8. Japonsko338 12. Salvador 327

Hlavné koncentrácie obyvateľstva s hustotou vyššou ako 100 obyv./km2

• východná Ázia
• južná Ázia
• Európa
• východné pobrežie S Ameriky

DYNAMIKA OBYVATELSTVA
• 3 typy pohybu obyvateľstva:
•  prirodzený pohyb – výsledok prirodzeného rozmnožovania (natalita, mortalita)
•  mechanický pohyb – priestorové presuny obyv., migračný pohyb (emigrácia, imigrácia)
•  socioekonomický pohyb – zahŕňa presuny obyv. medzi jednotlivými sociálnymi skupinami,
zmeny v štruktúre obyv. podľa vzdelania, podľa zamestnania, zmeny v príslušnosti podľa tried
a sociálnych skupín

Natalita – pôrodnosť – počet narodených detí v prepočte na 1000 obyvateľov, udáva sa v promile
- hlavný populačný proces, ktorý úzko súvisí so spoločenskými a hospodárskymi pomermi

3 veľké regióny s vysokou natalitou:

1. Afrika – niektoré štáty dosahujú 40-50‰
2. Latinská Amerika (s výnimkou Argentíny a Chile)
3. J a JV Ázia

Mortalita – úmrtnosť – počet zomrelých na 1000 obyv. za jeden rok

• má klesajúcu tendenciu
• za posledných 30 - 40 rokov sa znížila úmrtnosť o polovicu z pôvodnej úrovne (20 - 25‰) na
súčasných 9 ‰.
• tento jav je výsledkom rastúcej materiálnej úrovne života, kultúrnej vyspelosti obyvateľstva,
vedeckého pokroku
Prirodzený prírastok / úbytok (PP/PU)
• rozdiel medzi počtom narodených a zomretých v sledovanej populácii sa vyjadruje:
•  prirodzeným prírastkom obyvateľstva – pôrodnosť je vyššia ako úmrtnosť N-M>0
•  prirodzeným úbytkom obyvateľstva – pôrodnosť nižšia ako úmrtnosť N-M<0
•  nulovou hodnotou – ak sa prírastok a úbytok rovnajú

Vzorec na výpočet PP
Pp = N/S . 1000 – M/S . 1000

Pp – prirodzený prírastok
N – počet narodených
M – počet zomretých
S – priemerný počet obyvateľov

MECHANICKÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

• priestorový pohyb obyv.

- rozlišujeme 4 typy mechanického pohybu:

1. Migrácia (sťahovanie) – také priestorové presuny, pri ktorých obyvateľ mení svoje trvalé bydlisko
2. Dočasná zmena pobytu – obyvateľ zmení svoje bydlisko na určitý vymedzený čas, pričom miesto
jeho trvalého pobytu sa nemení (dočasné pobyty robotníkov, technikov na stavbách, vysokoškolákov
na štúdiách)
3. Dochádzka do zamestnania a do škôl – pravidelný pohyb na rovnakej trase a v rovnakom čase,
zúčastňuje sa ho najväčší počet obyv.
4. Nepravidelné dočasné pohyby (turbulencia) – sú za účelom cestovného ruchu, rekreácie, služobné
cesty, cesty do zahraničia

• za najvýznamnejší pohyb sa považuje migrácia, lebo iba tento pohyb spôsobuje trvalé zmeny
v priestorovom rozmiestnení obyv. – je to dvojsmerný pohyb:
• emigrácia (odsťahovanie)
• imigrácia (prisťahovanie)
• faktory migračných pohybov:
•  emigračné faktory:
• náhle a silné zmeny prírodného prostredia – záplavy, sopečná činnosť, zemetrasenia
• relatívne preľudnenie
• ekonomické krízy
• nedostatok potravín
• imigračné faktory
• lacná pôda
• voľné pracovné miesta

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA znaky sú:

•  biologické (pohlavie, vek, rasa, zdravotný stav ...)
•  ekonomické a sociálne (zamestnanie, povolanie, sociálna ...)
•  kultúrne (jazyk, národnosť, náboženstvo, vzdelanie ..)

Štruktúra obyvateľstva podľa veku

•
• Na zobrazenie vekovej štruktúry sa používa veková pyramída
• Znázorňuje zastúpenie jednotlivých vekových skupín na celkovom počte obyvateľov, zvlášť pre
mužov i ženy
• Graf zobrazuje na osi x početnosť obyvateľov a na osi y vekové kategórie
•
• Rozlišujeme 4 základné tvary:
• progresívny (A) – populácia má vysoký podiel mladého obyvateľstva a vždy nasledujúci ročník
narodených je početnejší
•  stacionárny (B) – ročné počty narodených zostávajú rovnaké a ich početnosť najmä v detskom
veku je približne rovnaká
•  regresívny ( C ) – zmenšovanie počtu narodených, počet obyvateľov klesá
•  vymierajúci(D) – chýba detská zložka, dochádza ku vymieraniu

Rozlišujeme 3 veľké rasy:

• europoidná (biela)
• mongoloidná (žltá)
• ekvatoriálna (čierna)
- môžu sa členiť na vetvy a tie na skupiny

Veľká europoidná rasa – 43%

• Znaky: výrazná profilácia tváre, úzky a vysoký nos, pokožka skôr svetlejšia ako tmavšia, svetlé
odtiene farby očí a vlasov, tenké pery, rovné až kučeravé vlasy
• rozdeľuje sa na 3 vetvy :
• severná s nízkym stupňom pigmentácie – Škandinávia (Švédi, Nóri, Germáni)
•  južná s tmavšou pokožkou - J Európy, S Afrika, JZ Ázia (Španieli, Taliani, Gréci
•  prechodná – stredná Európa
• oblasti rozšírenia: Európa, Južná Sibír, povodie Amuru, S Afrika, Predná Ázia, India, USA, J
Kanada, atlantické pobrežie J Ameriky, J a V Austrália, Nový Zéland

Veľká mongoloidná rasa – 29%

• Znaky: plochá tvár, úzky alebo stredne široký nos, tvar oka, žltá pokožka, čierne rovné vlasy
• rozdeľuje sa na 2 vetvy:
•  ázijská – Číňania, Japonci, Kórejci, Eskimáci
• americká – pôvodné obyvateľstvo - indiáni
• oblasti rozšírenia: Str. a V Sibír, V a JV Ázia, S Kanada, Str. Amerika, nížina Orinoca, Amazonu,
horské územia Brazílie a Andských štátov J Ameriky

Veľká ekvatoriálna rasa – 7%

• Znaky: široký nos, hrubé pery, kučeravé vlasy, veľmi tmavá pokožka
• rozdeľuje sa na 2 vetvy:
• negroidná – africkí černosi s kučeravými vlasmi, tmavou pokožkou a hrubými perami, pygmejci –
nízky vzrast, žujú v tropických lesoch v povodí Konga, ďalej Bušmeni a Hotentoti žijúci v púštnych
oblastiach JZ Afriky – svetlejšia pokožka
• rozšírenie: Afrika na juh od Sahary, Str. Amerika, USA, Brazília
• australoidná (oceánska) – málo početná, majú vlnité vlasy, silnejšie ochlpenie tela a slabšiu
pigmentáciu, patria tu: Melanézania, Papuánci, Austrálčania (pôvodné obyv.)
• rozšírenie: Austrália, Melanézia, Nová Guinea, Cejlón, J India

Jazyková a národnostná štruktúra obyvateľstva

• najpočetnejší sú Číňania, Hindustánci, Rusi, Američania, Bengálci, Japonci

• indoeurópska (47%)
• čínskotibetská (22%)

• v Európe sa objavujú iba 4 jazykové rodiny:

•  indoeurópska (skupiny: slovanská, baltská, germánska, románska, keltská, indoiránska ) – aj
Amerika, Austrália, Oceánia
•  uralská (ugrofínska)
•  altajská (turci, Mongoli, japonci, Kórejci)
•  baskická
- najrozšírenejšie jazyky: 1. čínština (990 mil) 6. arabčina (144 mil)
2. angličtina (500 mil) 7. bengálčina (141 mil
3. ruština (250 mil) 8. portugalčina (135 mil)
4. hindčina (250 mil) 9. japončina (116 mil)
5. španielčina (247 mil) 10. nemčina (100 mil )

Náboženská (religiózna) štruktúra obyvateľstva

• náboženstvo – určitá forma spoločenského vedomia, zakladá sa na viere človeka v určitý kult
• rozhodujúce postavenie majú:
•  kresťanstvo – Európa, S a Lat. Amerika, ázijská časť Ruska, J Afrika, Austrália, Filipíny
•  budhizmus – JV a V Ázia
•  islam – od S Afriky do J Ázia, Indonézia, Malajzia, centrálna Ázia, JV Európa
•  hinduizmus – India, Nepál
• čínske relígie – Čína