ANTILY M. Deptová, I.

Lukáčová

FYZICKO – GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA

ANTILY - súostrovie, ktoré je ohraničené :

 Karibským morom, Mexickým zálivom, Atlantickým oceánom

Veľké Antily:
 Kuba
 Jamajka
 Portoriko
 Hispaniola – Haiti, Dominikánska republika

Malé Antily:
◦ Záveterné ostrovy (severná vetva):
◦ Panenské ostrovy, Anguilla, Svätý Martin, Barbuda, Antigua,
Montserrat, Guadeloupe, Dominika, Nevis, Saba, Svätý Bartolomej,
Svätý Eustachius, Svätý Krištof,
◦ Náveterné ostrovy (východná vetva):
◦ Martinik, Sv. Lucia, Barbados, Sv. Vincent a Grenadiny, Grenada,
Trinidad a Tobago
◦ Záveterné Antily (južná vetva):
 Aruba, Curacao Bonaire
RELIÉF
Vývojovo môžeme odlíšiť 3 zóny :
1. vnútorný antilský oblúk
 väčšina ostrovov Malých Antíl
 vulkanická aktivita (19 aktívnych vulkánov na 11 ostrovoch)
 pre sopečné ostrovy sú typické veľké výškové rozdiely
2. stredný antilský oblúk
 geologicky je pokračovaním Stredoamerických Kordiller
 väčšina Veľkých Antíl (časť Jamajky, Kuby, Haiti, Portoriko)
3. vonkajší antilský oblúk
 nízke vápencové plošiny, krasové javy
 západná Jamajka, časť Kuby, Barbados

 Kordillery majú na ostrovoch charakter vysokých pohorí vyplňujúcich okraj (Kuba,

Jamajka) alebo stred (Haiti, Portoriko) ostrovov
 KUBA - pohorie Sierra Maestra s najvyšším vrchom PICO
TURQUINO (okolo 2000 mnm.)
 JAMAJKA - pohorie Blue Mountains
 DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA - Sierra Maestra z Kuby pokračuje
na Hispaniolu pásmom Centrálnych Kordiller, kde vystupuje najvyšší
vrch PICO DUARTE (3100 mnm)
 ostatné ostrovy majú charakter nížin
 kaldera – QUILIBOU (Sv. Lucia
PODNEBIE
 tropické, pasátové, s presne vymedzením obdobím dažďov
 priemerná teplota najteplejšieho mesiaca v roku - júl je 27°C a teplota
najchladnejšieho mesiaca - január je 23°C
 Teplotné minimá sa pohybujú pod 5°C a maximá dosahujú 40°C. Dlhodobý
ročný priemer teploty je 25,5 °C
 Obdobie dažďov
 trvá približne od mája do októbra (75% ročného úhrnu zrážok)
 najsuchším mesiacom je február
 Oblasť je ovplyvňovaná prúdením severovýchodných pasátov a nachádza sa v zóne
hurikánov a tropických búrok
 Hurikán SANDY – Haiti (2012)
 na hornaté Náveterné ostrovy spadne tri razy toľko zrážok ako na nižšie položené
miesta

VODSTVO
 rieky sú vzhľadom k relatívne malej veľkosti ostrovov krátke a nemajú zložitý vývoj
 medzi najväčšie rieky patrí:
 rieka Cauto na východe Kuby
 Artibonite na Haiti
 Rio Yaque del Norte a Rio Yaque del Sur v Dominikánskej republike.
 mnoho potokov a bystrín, hlavne vo vyšších a vlhších miestach
 najhlbšie miesto Karibského mora je Kajmanská priekopa (7680 m) medzi Kubou
a Jamajkou

FAUNA FLÓRA
 palma kráľovská, chlebovník, ceiba –vyrába sa jemná bavlna, Maripossa – národná
kytička J
 tukan, krab, morské korytnačky, hutia – stromová myš, Tocoroco – národný vták
Kuby
HISTÓRIA
 Územie bolo pôvodne osídlené kmeňmi Arawakov. Tí boli pred príchodom Európanov
vytlačení z Malých Antíl bojovnými kmeňmi Indiánov, ktorí prišli z oblasti dnešnej
Brazílie
 Kolumbus z cieľom objaviť západnú cestu na svojej 4. plavbe objavil juhoamerickú
pevninu s jej obrovským nerastným bohatstvom.
 Na začiatku 16. storočia vyrástli na Veľkých Antilách španielske kolónie, najskôr na
Hispaniole, potom na Kube, Jamajke a v Portoriku.
 V priebehu pár rokov bola pôvodná populácia ostrovov vyhladená.
 Od 17. stor. si začali robiť nároky na územie aj Angličania, Francúzi a Holanďania.
 prílev čierneho obyvateľstva - otroctvo
 Za koniec koloniálneho obdobia sa považuje začiatok 19. storočia, resp. rok 1804,
kedy vyhlásila samostatnosť francúzska kolónia Haiti.
 polovica 19. stor. – zrušenie otroctva

Španielsko-americká vojna

• predchádzalo popravenie posádky US lode Virginius (1873) a potopenie USS Maine

(1897)
• 1897 – 1898
• Španielsko ako bývala námorná veľmoc ku koncu 19.stor. mala stále pod kontrolou
viacero veľkých kolónií v Karibiku (Kuba, Portoriko) a západnom  Pacifiku
(Filipíny, Guam) a obmedzovala tak vplyv USA v oblasti.
• brutálne španielske potlačovanie snáh kubánskych, portorických, ale aj filipínskych
nacionalistov o nezávislosť
• výhra USA – USA získalo pod kontrolu väčšinu španielskych zámorských kolónii
a upevnilo si tak svoj vplyv na západnej pologuli
• neskôr banánové vojny proti rebelom - séria ozbrojených konfliktov a okupácií, ktoré
uskutočňovali USA vo viacerých krajinách Strednej Ameriky a Karibiku v priebehu
prvej tretiny 20. stor.
• Banánové vojny sa začali v roku 1898 kedy získali USA kontrolu nad bývalými
španielskymi kolóniami, ako napr. Kuba a Portoriko.
História Kuby
• Tainovia, Guanajatabejovia, Sibonejovia
• 27.10.1492 – Kolumbus – španielska kolonizácia
• 1868 boje za nezávislosť s podporou USA
• do 1902 závislá od USA
• 1903 vznik základne Guantanámo
• 1952 vojenský prevrat s pomocou USA = diktatúra – k moci sa dostal diktátor
Fulgecio Batista
• 1959 kubánska revolúcia – Batista bol zvrhnutý revolucionárskou skupinou vedenou
Fidelom Castrom a partizánskou jednotkou vedenou Che Guevarom = komunizmus s
pomocou ZSSR
• Stala sa socialistickým štátom
• 1962 odhalený nukleárny projekt Kuby a ZSSR = zhoršenie vzťahov s USA

Nezávislé krajiny Malých Antíl

 Antigua a Barbuda – 1620 – 1981 kolónia V.B
- Barbuda sa snaží o nezávislosť
 Barbados – 1655 – 1966 (V.B)
 Dominika – 1655 – 1978 (V.B)
 Grenada – 1512 – 1655 (Šp)
1655 – 1974 (V.B)
 Svätá Lucia – 1660 – 1918(Fr.)
1814 – 1979(V.B)
 Svätý Krištof a Nevis – 1623 – 1983
- Nevis sa snaží o nezávislosť
 Svätý Vincent a Grenadíny 1763 – 1979 (V.B)
 Trinidad a Tobago – 1532 – 1763 (Šp)
- 1763 – 1962 (V.B)
Závislé územia Karibiku
 Francúzsko
 Guadalupe
 Martinik
 St. Martin
 Holandsko
 Aruba
 Curacao
 Bonaire
 USA
 Americké panenské ostrovy
 Portoriko
 Navassa
 Veľká Británia
 Anquilla
 Bermudy
 Britské panenské ostrovy
 Montserrat
 Kajmanské ostrovy
OBYVATEĽSTVO
Rasová štruktúra

 Rasová štruktúra obyvateľstva sa značne odlišuje od iných latinskoamerických krajín.

Pôvodné obyvateľstvo, Amerindiáni, bolo vyhubené Európanmi. Tí potom priviezli
otrokov z afrických krajín, ktorí nahradili Indiánov a pracovali na plantážach. Preto
v súčasnosti na väčšine ostrovov prevládajú černosi a mulati, na Kube a Portoriku má
zastúpenie aj belošské obyvateľstvo.

Jazyková štruktúra

 Z hľadiska jazykovej štruktúry ide o veľmi pestrú oblasť. Hlavným dôvodom bola
zmena „majiteľov“ ostrovov v priebehu 16.-19. storočia.

 V súčasnosti sa používajú 4 oficiálne jazyky (španielčina, angličtina, francúzština a

holandčina), mnohí obyvatelia poznajú 2 až 3 z týchto jazykov alebo hovoria ich
zmiešaninou (kreolčina, patois, papiamento).

Náboženská štruktúra

 Náboženská štruktúra do veľkej miery odráža koloniálne obdobie, náboženstvá boli

prevzaté od kolonizátorov – z kresťanských smerov katolicizmus a anglikánstvo,
vďaka prisťahovalcom z Ázie sa rozšíril hinduizmus a islam. Na Haiti sú početní
vyznávači afrického kultu woodoo.

Haiti

 Počet obyvateľov: 9 035 536 (2009)

 Hustota zaľudnenia: 325,6 obyv./km2 

 Úradné jazyky: francúzština, kreolčina

 Národnostné zloženie: Haiťania-černoši (potomkovia otrokov z Afriky)90 %,

Haiťania-mulati 9 %

 Religiózne zloženie: katolíci 80 %, protestanti 16 % Na Haiti sú početní vyznávači

afrického kultu vúdú.

 v Haiti je vyše 50% negramotného obyvateľstva, 80% ľudí žije pod hranicou chudoby,
nie je zaistená dostatočná zdravotná starostlivosť
 Dominikánska republika

 Počet obyvateľstva: 9 650 054 (2009)

 Hustota zaľudnenia: 198,0 obyv./km2 

 Úradný jazyk: španielčina

 Národnostné zloženie: Dominikánci-mulati 70 %, Dominikánci-černosi10 %,

Dominikánci-belosi 15 %

 Religiózne zloženie: katolíci 91 %, protestanti

Kuba

 rozloha: 110 860 km2

 počet obyv.: 11,4 mil.

 Hl. m.: Havana (2,5 mil.)

 štátne zriadenie: republika, komunistický režim

 rasy: belosi (65 %), mulati (25 %), černosi (10 %)

 Náb.: RK (85 %), protestanti

Jamajka

 Rozloha: 11 000 km2

 Počet obyv.: 2,8 mil.

 hustota zaľudnenia: 255 obyv./km2

 hl. m.: Kingston (652 000 obyv.)

 štátne zriadenie: konštitučná monarchia

 úradný jazyk: ANJ

 Rasy: černosi (91 %), mulati (6 %)

 Náb.: protestanti (62 %), ateisti (21 %), nešpecifikovaní (14 %), RK (3 %)
Portoriko

 Počet obyvateľov :3 912 000

 Hustota zaľudnenia: 434 obyv./km²

 rasová štruktúra

Biela rasa – 72 % Indiáni – 0,2%

Čierna rasa – 6,9% zmiešaná rasa – 4,4%

Aziati – 0,3% ostatné – 12%

 Jazyk: úradný je anglický, avšak všetci hovoria po španielsky

 Náboženstvo: väčšinou rímskokatolícke ale aj Svedkovia Jehovovi poprípade iné

Vybrané hlavné mestá

Havana

-  je hlavné mesto, provincia, významný prístav a obchodné centrum Kuby

- založená v 16. storočí a slúžilo ako križovatka medzi Novým svetom a Starým svetom
pre nakladanie pokladov na španielske galeóny.
- r. 1982 bola historické centrum vyhlásené za pamiatku UNESCO
- Pinar del Rio – Vinales - krasové údolie na západe Kuby , ktoré lemujú tzv. mogoty
– vápencové pahorky, národný park zapísaný v UNESCO
San Juan

- je hlavné a najväčšie mesto Portorika
- La Fortaleza - skupina historických stavieb. Jedná sa o stavby predovšetkým
vojenského charakteru
Santo Domingo

- je hlavné a najväčšie mesto Dominikánskej republiky

- „Brána do Karibiku“
- Historické centrum – UNESCO
- Pevnosť Ozama - dom Kolumbovej rodiny a univerzita z roku 1538; jedna
z najstarších pamiatok v Amerike; UNESCO
 HOSPODÁRSTVO
- Hospodárstvo závislé od susedných štátov a svetových veľmocí
- Nerastné suroviny
- Kuba :  kobalt, chróm, železo, mangán, meď či nikel – Kuba má najväčšie zásoby
niklu na voľnom priestranstve na svete
- Jamajka: bohaté bauxitové ložiska (vývoz bauxitu - popredné 3. miesto na svete) à
hliník (70% exportu )
- Dominikánska republika: ťažba zlata, striebra, železných rúd a bauxit, soľ a sadra
- Haiti : bauxit, medená ruda - málo ťažia
-
- Poľnohospodárstvo
- V týchto krajinách sa pestuje: cukrová trstina, tabak, káva, banánovníky, citrusové
plody, kakaovník, kokosová palma i exotické ovocie
- Jamajka - marihuana - v hornatých oblastiach / ilegálna

- Priemysel
- V týchto krajinách je najmä potravinársky priemysel – výroba cukru a rumu, turistický
priemysel, textilný priemysel, ťažký priemysel
- Kuba – výroba cigár
- Jamajka – vývoz mahagonového a ebenového dreva (USA)
- Portoriko – ekonomika krajiny závisí od stimulov z USA, krajina totiž nemá dostatok
prírodných zdrojov ekonomickej hodnoty a spolieha sa na pomoc prichádzajúcu z
USA