3.

TC ZROD MODERNEJ DOBY A NACIONALIZMUS

VEĽKÁ FRANCÚZSKA REVOLÚCIA

FRANCÚZSKO V 18. STOROČÍ

● Vo Francúzsku ako absolutistickej monarchii vládol kráľ Ľudovít XVI. Z rodu
Bourbonovcov
● Francúzska spoločnosť bola stavovská s delením:
○
STAVY privilegované neprivilegované

1. STAV DUCHOVENSTVO (2-

2,5%)

2. STAV ŠĽACHTA (1,5-2%)

3. STAV MEŠTIANSTVO (96%)

● privilegované stavy = mali výsady (napr. Neplatenie daní, nosenie zbraní, právo
lavice v kostole…)
● Neprivilegované stavy = povinnosť platiť dane!
● Koncom 18. Stor. Vo Francúzsku je obdobím 3 kríz:
○ 1.) hospodárska (neúroda, nedostatok financií)
○ 2.) politická (nerovnoprávnosť obyvateľstva)
○ 3.) kultúrna (vplyv osvietencov - boj za slobodu)
CESTA K VYPUKNUTIU REVOLÚCIE
● Kráľ Ľudovít XVI. Bezhlavo míňal štátne financie (napr. Na vojny ako za
nezávislosť USA či na márnivý život na kráľovskom dvore), čoho výsledkom boli
hospodárske problémy => vznik štátnych dlhov
● Riešením malo byť zavedenie novej všeobecnej pozemkovej dane pre všetkých!!!
○ => potreba zvolať generálne stavy (=najvyššie zhromaždenie stavov
spoločnosti) - nezišli sa už 175 rokov
● Dňa 5.5.1789 zasadli generálne stavy vo Versailles, kedy sa rozhodlo o spôsobe
hlasovania => po stavoch a nie podľa počtu zúčastnených!!! (D: 290 členov, Š: 270
členov, M: 589 členov)
● 3. Stav nesúhlasil, premenoval sa na Národné zhromaždenie s mocou prijímať
zákony (i nové dane pre všetkých) pod heslom: sloboda - rovnosť - bratstvo a
protestne odišiel do Loptárne
VYPUKNUTIE REVOLÚCIE
● Hlavným cieľom NZ bolo prijatie ústavy (=najvyšší zákon), preto prijalo
pomenovanie Ústavodarné (národné) zhromaždenie - členovia prisahali, že sa
nerozídu, pokým neprijmú ústavu!!!
● Reakciou kráľa bolo povolanie francúzskeho vojska pre “ochranu” poslancov NZ
=> skutočne ich však chcel rozprášiť!
● Poslanci NZ na kráľovu reakciu odpovedali širokou radikalizáciou verejnosti a
14.7.1789 dobytím väznice Bastila v Paríži kvôli zbraniam (=počiatok revolúcie)
● !!! Pojem “revolúcia” pomenúva prevratné, radikálne zmeny politických,
hospodárskych či kultúrnych pomerov spoločnosti !!!
REVOLUČNÉ UDALOSTI
 ● Po vypuknutí francúzskej revolúcie vznikol tzv. “Veľký strach” (=strach poddanstva
zo zhabania ich majetku šľachtou)
● V auguste 1789 Národné zhromaždenie prijalo:
○ 1. Dekrét o zrušení poddanstva (=augustové dekréty)
○ 2. Deklarácia práv človeka a občana dňa 26.8.1789 (zo 17 článkov)
● Tvorbou a prijatím 1. Ústavy sa Francúzsko stalo konštitučnou monarchiou (1789-
1792), všetci získali občianske práva (ale nie politické!)
● Podľa ústav bola štátna moc rozdelená na:
○ 1. Zákonodarnú: Zákonodarné zhromaždenie (=1-komorový parlament so
745 poslancami)
○ 2. Výkonnú: kráľ (a ním menovaní ministri)
○ 3. Súdnu: súdny tribunál
VZNIK PRVEJ REPUBLIKY
● Keď sa do popredia dostávali myšlienky o vytvorení republiky, kráľ Ľudovít XVI. Sa
v obave o vlastný život v r. 1791 pokúsil spolu so svojou rodinou o útek, avšak
neúspešne!
○ Kráľ bol chytený, ako vlastizradca zosadeny a popravený pod gilotínou v
januári 1793, podobne skončila i jeho manželka, Francúzmi nenávidená
Mária Antoinetta (dcéra Márie Terézie)
● zosadenia kráľa z trónu (=koniec monarchie) znamenalo vznik 1. Republiky
vyhlásenej 21.9.1792 s novým parlamentom zvaným Konvent - v rukách mal
všetkú moc
● Na situáciu vo Francúzsku reagovali susedné krajiny, ktoré v r. 1793 vytvorili tzv.
Protifrancúzsku koalíciu s cieľom zastaviť šírenie revlučných myšlienok!!!
○ Išlo o Rakúsko, Prusko, Holandsko, Španielsko, Anglicko, ktoré videli
sériu protifrancúzskych vojen
JAKOBÍNSKY TEROR

● Obdobie vlády Konventu (v r. 1792 – 1795) s prevahou girondistov (=umiernení

republikáni) bolo poznačené prehrami v bojoch s koaličným vojskom a vzburami
roľníkov pre drahotu a hlad
● Zlú spoločenskú situáciu využil jakobíni (=radikálni republikáni), ktorí sa v júni 1793
ujali v štáte vlády na čele s Maximiliánom Robespierom => nastalo upevnenie
pomerov jakobínmi = vznik jakobínskej diktatúry (teroru):
○ 1. Zavedenie všeobecnej brannej povinnosti
○ 2. Prijatie novej ústavy (iba formálne)
○ 3. Kontrola štátu cez Výbor pre verejné blaho, Výbor pre bezpečnosť,
Revolučný tribunál => začala krutovláda vraždením nepohodlných občanov
gilotínou
● v júli 1794 zo strachu poslanci Konventu – termidori (júl = termidor)
(=najradikálnejší revolucionári) zatkli a popravili Robespierra a jeho prívržencov =
koniec vlády jakobínov a nástup vlády direktória
● VÝROK Z OBDOBIA JAKOBINSKÉHO TERORU
■ „Revolúcia požiera vlastné deti.“

KONIEC REVOLÚCIE
● V r. 1795 nastali politické zmeny: nová ústava (už tretia), 2-komorový parlament:
Rada 500 a Rada starších (250 členov) na čele s vládou 5-členného direktória (v r.
1795-1799)
 ● Pre časté vzbury Francúzov pod záštitou radikálnych jakobínov či monarchistov
sa direktórium začalo pre upevnenie pomerov opierať o silu armády s použitím
zbraní
● 9.11.1799 vypuklo povstanie v Paríži proti direktóriu, ktoré povolalo armádu na
čele s mladým generálom Napoleonom Bonapartem
○ => ako “záchranca vlasti” prišiel do Paríža a uskutočnil štátny prevrat
rozohnaním direktória (=koniec revolúcie)
● Po rozpustení direktória začalo obdobie konzulátu (v r. 1799-1804) s novou vládou:
3-členný konzulát na čele s prvým konzulom Napoleonom - v rukách mal všetku
výkonnú moc!!!

NAPOLEONSKÉ VOJNY

OD KONZULA K CISÁRSTVU
● Konzulát (=vláda 3 konzulov) = 1. Obdobie vlády Napoleona Bonaparteho
(1799-1804), keby bol 1. Konzulom s výkonnou mocou (v r. 1802 sa stal doživotným
konzulom)
● v r. 1804 dal vydať Občiansky zákonník (Code Civil):
○ 1. Občianska (osobná) sloboda
○ 2. Rovnosť pred zákonom
○ 3. Súkromné vlastníctvo
○ 4. Náboženská sloboda
● v r. 1804 sa sám konzul za cisára v chráme Notre-Dame => koniec 1. Republiky =>
vznik 1. Francúzskeho cisárstva
VOJENSKÁ EXPANZIA
● Viedol úspešné vojnové ťaženia so svojou armádou - GRANDE ARMÉÉ, proti
Rakúsku, Prusku, Anglicku i Rusku => ovládnutie strednej a západnej Európy!!!
● v r. 1805 sa odohrala bitka pri Slavkove (na Morave) = Bitka troch cisárov:
○ Napoleon I. (Francúzsko) X František II. (Rakúsko), Alexander I. (Rusko)
● Mier uzavretý v Bratislave mal pre Habsburgovcov veľké dopady:
○ 1.) strata mnohých území v Európe
○ 2.) zaniká Rímsko-nemecká ríša v roku 1806 a vzniká Rýnsky spolok (do r.
1813)
● najväčší súper Napoleona I. Po vojenskej i hospodárskej stránke bolo
ANGLICKO - známa je námorná bitka pri myse Trafalgar v r. 1805
PRVÁ PREHRA
● Zásah proti Anglicku: zavedenie kontinentálnej blokády (=zákaz dovozu anglických
potravín do európskych krajín)
● Blokádu však porušilo Rusko => bolo napadnuté Napoleonem I. Bez vypovedania
vojny v r. 1812
○ Grande Armée bola v Rusku prvýkrát na hlavu porazená vďaka tuhej zime a
taktike (=ústupy a vypálenie Moskvy) ruského generála Kutuzova
PÁD NAPOLEONA
● Francúzska prehra v Rusku znamenala prelom v idei o neporaziteľnosti
Napoleona
 ● V r. 1813 sa odohrala bitka pri Lipksu = Bitka národov => NAJVÄČŠIA bitka
napoleonských vojen (trvala 3 dni)
○ Francúzsko X Rakúsko, Prusko, Rusko
● výsledok: prienik spojencov do Paríža, obnova monarchie Bourbonovcami a
odchod Napoleona do vyhnanstva na ostrov Elba (západne od Talianska)
“VÍŤAZNÝ” NÁVRAT
● Víťazní spojenci sa zišli na Viedenskom kongrese (1814-1815) => cieľ: nové
usporiadanie Európy po napoleonských vojnách
○ -> veľké nezhody spojencov využil Napoleon, na jar 1815 z vyhnanstva
utiekol a s vernou armádou dobyl Paríž = obnova cisárstva
■ Išlo o tzv. “100-dňové cisárstvo”
● V júni 1815 sa odohrala bitka pri Waterloo (dn. Belgicko), kde utrpel poslednú
porážku
● Napoleon bol odvedený na Ostrov sv. Heleny, odkiaľ sa už nikdy nevrátil a o 6
rokov tu aj zomrel

REŠTAUROVANIE EURÓPY

VIEDENSKÝ KONGRES
● Od septembra 1814 do júna 1815 rokovali vo Viedni hlavy európskych krajín na
čele s Rakúskom, Pruskom, Ruskom a Anglickom (prizvané bolo i Francúzsko)
○ Cieľ: novousporiadanie (starých) pomerov v Európe (=reštaurovanie) po
napoleonských vojnách
● Veľkú úlohu tu zohral rakúsky minister zahraničných vecí Klemens Metternich
(verný absolutizmu a monarchizmu) => presadil princíp medzinárodnej
rovnováhy síl
● Štáty majú riešiť vzájomné problémy na kongresoch, čím sa však mali
kontrolovať, aby ani jedna veľmoc nezosilnela na úkor druhej
● Zaručil sa tak pokoj v Európe na 34 rokov
VÝSLEDKY KONGRESU
● Dňa 9. Júna 1815 sa dohodlo:
○ 1.) Obnovenie (=reštaurovanie) hraníc Francúzska do stavu spred r. 1789
a stanovenie výšky francúzskych reparácií
○ 2.) Rýnsky spolok nahradil Nemecký spolok - začali boje o vplyv medzi
vládnucim Rakúskom a Pruskom
○ 3.) Rusko získalo územie dovtedajšieho Varšavského vojvodstva =>
vzniklo tak Poľské kráľovstvo ako súčasť Ruska
○ 4.) Anglicko si upevnilo pozíciu námornej veľmoci a získalo viacero
strategických území v Indickom oceáne a Stredozemnom mori
○ !!! V septembri 1815 vzniká Svätá aliancia = spojenectvo Rakúska, Pruska
a Ruska založené na zásadách absolutizmu a kresťanstva s cieľom
vzájomnej spolupráce v boji proti liberalizmu, revolúciám a národným
hnutiam !!!

ANGLICKÁ PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA (1780-1830)

PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA
 ● Ide o revolúciu (=prevratnú zmenu) v hospodárstve = masové zavádzanie strojov
do výroby, ktoré nahradili ručnú prácu => vznik tovární (náhrada manufaktúr)
● počiatky má v Anglicku (pôvodne agrárna krajina) => ! Išlo o konštitučnú
monarchiu !
○ V parlamente mali prevahu pozemkoví vlastníci, ktorí presadzovali slobodu
podnikania (=sloboda vo veciach majetku a jeho rozmnožovania)
● Od pol. 18. Stor. Tu nastalo sceľovanie pozemkov = pôdu ktorú skupovali bohatí
statkári, sa začala efektívnejšie obrábať, čím rástla produkcia a klesal počet
potrebnej pracovnej sily => nastala tzv. Agrárna revolúcia
ROZVOJ PRIEMYSLU
● Zisky z pôdy statkári investovali do priemyslu
● pracovnou silou v novozaložených továrňach sa stali malí roľníci z vidieka, ktorí po
odpredaní pôdy odišli žiť do miest, kde sa stali robotníkmi
● Priemyselná výroba sa začala presadzovať v textilnom odvetví - vďaka
veľkochovu oviec na vlnu a pestovaniu bavlníka
● Kvôli dopytu po textile bolo potrebné zvýšiť výrobu => začalo sa so zavádzaním
strojov do výroby
● Pre zrýchlenie výroby bol objavený parný stroj (=symbol revolúcie), ktorý v
2.pol.18.st. Zdokonalil Škót James Watt
● Keďže sa 19. Storočie spája s masovým používaním parného stroja, získalo
označenie ako storočie pary

KAPITALIZMUS VERZUS SOCIALIZMUS

KAPITALIZMUS
● Pre výrobu v továrňach bol potrebný kapitál (=prostriedok na podnikanie - peniaze)
=> vzniká nový ekonomický systém kapitalizmus, ktorý je založený na princípoch
súkromného vlastníctva a slobodného individuálneho podnikania
● súkromné hospodárske aktivity jednotlivca sú úplne slobodné aj od štátnych
zásahov, riadia sa len ponukou a dopytom s cieľom získať => ide o ekonomiku
slobodného trhu
● Vzniká tak nová spoločenská vrstva - buržoázia (majitelia tovární, veľkoobchodníci,
bankári), ktorá tvrdila, že vďaka ich podnikom vytvára pracovné príležitosti pre
obyčajný ľud (tzv. Etika podnikania)
SOCIALIZMUS (Z lat. Sl. Socialis = spoločenský)
● Kritikou kapitalizmu sa v 19. St. Stalo myšlienkové hnutie socializmus, založené
na princípoch spoločenskej rovnosti a spoločného vlastníctva
● Zameriaval sa na triedu priemyselných robotníkov (=proletariát), ktorá pracovala
v nevhodných podmienkach (dusno, prach, 12-16 hod. Pracovný čas) - boli
vykorisťovaní a lacnou pracovnou silou, častá bola i detská práca
● Hlavnými predstaviteľmi socializmu boli Karl Marx (jeho dielo: Kapitál) a Friedrich
Engels
● Marx vníma kapitalizmus ako poslednú triednu spoločnosť, kde prebieha medzi
triedami tzv. Triedny boj, pričom trieda proletariátu má sociálnou revolúciou
nastoliť beztriedna spoločnosť (=komunizmus), kde bohatstvo bude spoločným
vlastníctvom všetkých !!!

19. STOROČIE: STOROČIE POLITICKÝCH HNUTÍ

KONZERVATIVIZMUS (z lat. Sl. Conservare = zachovať)
● Je hnutie presadzujúce zachovanie overených tradičných hodnôt, akou je v rámci
riadenia štátu absolutizmu a v spoločnosti hierarchizácia (=právna nerovnosť)
podľa dedičných výsad
● názov hnutia sa po prvýkrát objavil už kon. 18. Stor. Ako reakcia na politické
zmeny počas Veľkej francúzskej revolúcie
LIBERALIZMUS (z lat. Sl. Liberare = oslobodiť)
● Ide o hnutie, ktoré má v centre svojho záujmu jednotlivca a jeho právo na slobodu
a ktorého cieľom je dosiahnuť spoločenskú rovnosť jednotlivcov cez zmenu
riadenia štátu - prijatím ústavy (tzn. Oslobodenie od starého režimu)
● podľa liberalizmu však:
○ “Sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda druhého.”
NACIONALIZMUS (z lat. Sl. Natio = národ)
● Je politické hnutie, ktoré presadzuje jedinečnosť a nezávislosť národa s vlastným
štátom, v ktorom má národ aj vládnuť => snaha o vytvorenie národného štátu
● do 19. St. Sa príslušnosť v štáte odvíjala od panovníka!!!
● práve v 19. St. Sa túžby po národnej nezávislosti prejavili vznikom a bojom
národných hnutí na územiach Európy:
○ na Apeninskom polostrove
○ v Nemeckom spolku
○ v habsburskej monarchii
○ v Osmanskej ríši

PÍSOMKA 29.2 (ŠTV) NAPOLEONSKÉ VOJNY