Viedenský kongres

1814 - 1815
Cieľ a účastníci kongresu

 Po dvoch desaťročiach vojen a politických zmien v Európe bolo potrebné vyriešiť

problémy vyplývajúce z Francúzskej revolúcie a Napoleonských vojen.
 Otvorené boli otázky teritoriálnych hraníc a politických pomerov.
 Bolo potrebné zabezpečiť, aby sa podobné revolúcie v Európe neopakovali.
 Vo Viedni sa „stretla celá Európa“
 Panovníci alebo vyslanci takmer všetkých štátov boli prítomní na konferencii.
 Rakúsky cisár František I., ruský cár Alexander I., pruský kráľ Fridrich Vilhelm III.
 Z diplomatov Klemens Lothar Metternich, Charles-Maurice de Talleyrand
Odlišné predstavy o usporiadaní Európy

 Francúzsko bolo vrátené do hraníc z roku 1792.

 Talleyrandova obratná diplomacia založená na princípe legitimity
 Rusko malo najvýznamnejší podiel na porážke Napoleona
 Cár Alexander dúfal v získanie celého poľského územia
 Prusko malo byť odškodnené územím v nemeckých krajinách
 Nesúhlas rakúskej strany – strach z posilnenia vplyvu Ruska a Pruska
 Súperenie Rakúska a Pruska o vplyv v nemeckých štátoch
Územné zisky veľmocí – otázka Poľska

 Prusko získalo napokon úrodné severné Sasko, Gdansk, Poznansko

 Saský kráľ bol potrestaný za kooperáciu s Napoleonom
 Rusko získalo Varšavské veľkovojvodstvo
 Poľsko bolo spojené personálnou úniou s Ruskom
 Rakúsko získalo naspäť časť Haliče
 Ochladenie vzťahov
 Tajná zmluva medzi Rakúskom, Britániou a Francúzsko – snaha „skrotiť“ územné nároky Ruska
a Pruska
 Napoleonov útek z Elby => obnovenie spolupráce medzi mocnosťami
Situácia po Waterloo (1815)

 Druhý parížsky mier

 Francúzsko navrátené do hraníc z roku 1790 => strata Sárska, Savojska + reparácie (700 miliónov
frankov)
 Osud nemeckých krajín
 Nemožnosť a nezáujem obnoviť Svätú ríšu rímsku => čiastočné zachovanie územných zmien z
čias Napoleona
 Vznik Nemeckého spolku (8. jún 1815)
 37 štátov a 4 slobodné mestá
 Časti Habsburského (Rakúsko) a pruského štátu

 Hlavný vplyv malo Rakúsko (Habsburgovci)

Finálna zmluva kongresu (9. jún 1815)

 Prepísaná mapa Európy

 Veľká Británia získala Maltu, Helgoland, Jónske ostrovy
 V zámorí Cejlón, Kapsko, Tobago, Mauritius
 Potvrdenie Fínska a Bessarábie pre Rusko + potvrdenie personálnej únie s poľským
kráľovstvom
 Prusku potvrdené poľské územia, získalo aj oblasť Porýnia a severné Sasko
 Počet obyvateľov narástol z 5 na 11 miliónov
 Nejednoliate územie – predelené územiami iných štátov
Finálna zmluva kongresu (9. jún 1815):
Rakúsko
 Strata Rakúskeho Nizozemska (Belgicko) a rýnskych oblastí
 Zisk dŕžav v severnom Taliansku (Lombardsko s Milánom, Benátky)
 Zisk oblasti Salzburgu a Tirolska
 Zisk Dubrovníka a Dalmácie (Ilýrska provincia)
 Rakúsky vplyv v talianskych štátoch

„Rakúsko je nepochopiteľné. Z priepasti sa jedným skokom vyšvihlo až k

oblakom. Nehodí sa odopierať kniežaťu Metternichovi vynaliezavosť. Musí jej
mať veľa, aby dosiahol takých úspechov s menšími prostriedkami, než by sa
odvážili iní.“

Gróf Joseph de Maistre

Ďalšie štáty

 Nizozemské kráľovstvo
 Zlúčenie Spojených nizozemských provincií, Rakúskeho (južného) Nizozemska a Luxemburska
(ktoré bolo zároveň súčasťou Nemeckého spolku)
 Vláda oranžskej dynastie

 Dánsko ako Napoleonov spojenec stratilo Nórsko => pripadlo Švédsku ako kompenzácia
za stratu Fínska v prospech RUS
 Personálna únia Švédska a Nórska
 Taliansko
 Reštaurácia Pápežského štátu
 Reštaurácia Bourbonovcov na Sicílii
Metternichov systém

 Systém medzinárodných vzťahov, ktorý mal zabrániť potencionálnej vojne medzi hlavných
mocností
 Strach, že konflikt by viedol k ďalším revolúciám
 Systém kongresov – pravidelné stretávanie zástupcov veľmocí za účelom riešenia problémov
 Štvoraliancia – štyri víťazné štáty, ktoré mali hlavné slovo v európskej politike
 Veľká Británia, Rusko, Prusko, Rakúsko
 Od 1818 Pentarchia – Francúzsko sa pridalo ku štyrom mocnostiam
 Stiahnutie okupačných vojsk z FRA po kongrese v Aachene
Svätá aliancia

 Snaha o zabezpečenie výsledkov kongresu - angažovanie v domácej i zahraničnej politike

 Nejasný dokument – nevyplývajú konkrétne záväzky
 Z podnetu cára Alexandra, podpísali František I. a Fridrich Vilhelm III.
 Odmietnutie zo strany Británie s odôvodnením, že takto nejasný dokument by parlament
neschválil
 Odmietnutie pápeža
 Kongresy –
 Aachen (1818) - stiahnutie vojsk z FRA
 Opava a Ľubľana (1820 – 21) – revolúcie v Španielsku a v Neapole
 Verona (1822) – grécke povstanie proti Osmanskej ríši
 Posledný kongres – nebol záujem zasahovať do záležitostí iných štátov