Téma: Zjednotenie Nemecka

1. Nemecké štáty pred zjednotením

- Hlavnou príčinou zjednotenia Nemecka bol rozvoj priemyslu, ktorý bol brzdený ú zemnou
rozdrobenosťou a absenciou jednotného trhu. Rozvíjal sa hutnícky, strojá rsky, chemický priemysel,
výroba zbraní. Rozvoj priemyslu si vyžadoval rozvoj dopravy. V Porýní, Porú rí a Sasku vznikali husto
zaľudnené oblasti - prílev robotníkov, rozvoj miest. Hranice medzi štá tmi znemožň ovali voľný pohyb
pracovných síl. Najvä čší záujem na tom mala samotná buržoá zia, ale aj pruskí junkeri (veľkostatká rska
šľachta).
- Najvä čším nepriateľom zjednotenia bolo Rakú sko, malo silné postavenie v Nemeckom spolku.
Vedú cim štá tom v zjednocovaní bolo Prusko. Vedú ce osobnosti zjednotenia sú Viliam I. (pruský krá ľ
od 1861) a Otto von Bismarck (kancelá r od r. 1862) – „železný kancelá r“.
- Dô ležité procesy v zjednotení sa začali formovať v rokoch 1848/1849. Do ú vahy prichá dzali 2
koncepcie:
o malonemecká koncepcia: (podľa Pruska) zjednotenie nemeckých štá tov mimo Rakú ska
o veľkonemecká koncepcia: (podľa Rakú ska) zjednotenie všetkých nemecky hovoriacich
krajín na voľný spolok, ktorý by sa postupne zjednotil ekonomicky, politicky
a hospodá rsky
- Frankfurtský parlament, ktorý o tom mal rozhodovať, bol počas revolú cie rozpustený a tá to
otá zka ostala nevyriešená .

2. Priebeh zjednotenia Nemecka

I. Prusko – dánska vojna - 1864

- spor o  Šlezvicko a Holštajnsko, spojencami Pruska bolo Rakú sko, spoločne porazili Dá nov,
Rakú sko získalo Holštajnsko a Prusko Š lezvicko

II. Prusko – rakúska vojna – 1866

- Prusi obsadili rakú ske Holštajnsko, spojencom Pruska sa stalo Taliansko. V bitke pri Hradci
Krá lové bola rakú ska armá da porazená . Ná sledným pražským mierom (1866) bol zrušený Nemecký
spolok (koniec rakú skej moci). Vznikol Severonemecký spolok (22 štá tov), na čele ktorého stá l
prezident Villiam I. a kancelá r Bismarck. Prusko anektovalo Šlezvicko, Holštajnsko, Hannoversko
a Frankfurt nad Mohanom. Mimo pruskej moci ostali juhonemecké štá ty. Rakú sko po porá žke muselo
odstú piť Taliansku Bená tsko.

III. Prusko – francúzska vojna – 1870

- V jú li 1870 v kú peľnom mestečku Bad Ems požiadal francú zsky veľvyslanec Villiama I., aby sa
zaručil že dynastia Hohenzollern sa nikdy nebude uchá dzať o španielsky tró n. Viliam I. to odmietol
a poslal tajnú depešu Bismarckovi. Bismarck ju odovzdal noviná rom – škandá l, ktorý znemožnil
francú zskeho cisá ra. Francú zi vyhlá sili Prusku vojnu. V bitke pri Sedane zvíťazili pruské vojská
(1.9.1870). Napoleon žiadal o mier. V Paríži vypuklo povstanie. Prusi pokračovali vo vojne a onedlho
obsadili Paríž. Vo Versailles 18.1.1871 vyhlá sili vznik Nemeckého cisárstva. Francú zi museli odstú piť
Nemecku Alsasko a Lotrinsko. Vznikla tzv. Druhá nemecká ríša, ktorá zanikla až v roku 1918. Nemecké
cisá rstvo bolo konštitučným federatívnym spolkom nemeckých kniežatstiev (25 štá tov) a 3 slobodných
miest . Na čele bol celonemecký parlament. Nemeckým cisá rom sa stal Viliam I. a kancelá rom Bismarck.
Nemecko sa v najbližšom období stalo najsilnejším euró pskym štá tom.

Dôsledky pre Francúzsko a Taliansko

Napoleon III. bol zosadený a vo Francúzsku bola vyhlásená republika, krátko prerušená Parížskou
komúnou. Ústavou z roku 1875 sa definitívne konštituovala 3. Francúzska republika. V dôsledku oslabenia
vplyvu Francúzska na území Talianska sa Rím stal súčasťou Talianskeho kráľovstva.