POČIATKY MODERNEJ EURÓPY ( 19.

st)
Stredná vrstva získala vplyv a vznikli robotnícke hnutia.

V 1848-49 vypukli v Európe revolúcie proti panovníkom za väčšie práva ľudí ako aj pre
robotníkov.

Anglicko - najväčšia koloniálna mocnosť

krajina priemyselnej revolúcie
námorná veľmoc
konštitučná monarchia

V Británii zvíťazili zásady slobodného obchodu čo prinieslo obrovské zisky. Zároveň sa

prudko rozvíjal ťažký priemysel a doprava, (hlavne železničná- jej najmladšie odvetvie).
Prosperovalo aj poľnohospodárstvo

V Ang. vzniklo hnutie CHartisti – ktorí žiadali volebné právo, lebo to mali len bohatí muži.
Neskôr začali demonštrovať v uliciach za volebné právo aj ženy – volali sa sufražetky.
Všeobecné volebné právo zaviedol ako prvý Nový Zéland a v Európe Fínsko.

Vznikli politické strany – napr. v Ang Liberálna a Konzervatívna, ale aj národne,

robotnícke a kresťanské. Keď sa Disraeli stal po druhýkrát ministerským predsedom (1874
– 1880) vláda presadila rad tzv. sociálnych zákonov. Určil sa maximálny pracovný čas a
právo odborov na štrajk.

Viktoriánska éra v Anglicku. 19.st

je obdobie vlády kráľovnej Viktórie ktorá vládla 64 rokov a bola pre Britov obdobím dlhého
blahobytu. Rozhodujúcu úlohu mal parlament a kráľovná

Anglicko bolo vtedy najväčšou svetovou veľmocou kvôli veľkému počtu kolónií a
priemyselnej revolúcií.

Bolo nazývané dielňou sveta.