Čo je priemyselná revolúcia? V druhej polovici 18.

storočia sa objavili v Anglicku v

súvislosti s technickým rozvojom nové výrobné metódy, ktoré priniesli zmenu
ekonomických a spoločenských pomerov nielen v Anglicku, ale aj na celom
európskom kontinente. Tieto zmeny sa označujú ako priemyselná revolúcia.

Čo viedlo k jej vzniku? Neustále zvyšovanie počtu manufaktúr a zmena obchodu

na svetový obchod prinútili človeka zaviesť do praxe nové výrobné metódy,
ktorých zmyslom bolo nahradiť pomalú a nákladnú manuálnu prácu.

Čo bol prvý stroj? Boli to mechanické krosná, ktoré vynašiel Angličan John Kay.
Ich zavedenie do výroby znamenalo počiatok mechanizácie v textilnom priemysle.

Kto pracoval na týchto strojoch? V textilných manufaktúrach pracovali pôvodne

ženy, ktoré tkali látky ručne. Po zavedení strojov ich v nových továr ňach nahradili
muži.

Čo to znamená proletariát? Prví priemyselní robotníci nemali žiaden majetok.

Jediné, čo mohli ponúknuť, bola vlastná pracovná sila a synovia, ktorí už od
detstve pracovali s nimi v továrňach a v baniach.

Kedy vznikol ťažký priemysel? Spracovanie rúd si vyžadovalo nasadenie

obrovských zdrojov energie, ktoré dokázali rozhýbať mohutné zariadenia ako
napríklad buchar. Takýmto zdrojom energie bola para.

Kto vynašiel parný stroj? Prvý projekt čerpadla na parný pohon vyhotovil James
Watt v druhej polovici 18. storočia. Až začiatkom ďalšieho storočia vytvoril prvý
prototyp vysokej pece anglický inžinier James Naysmith.

Používala sa para aj na iné účely? Para sa často používala v doprave- lodnej i

železničnej, teda poháňala parníky a parné lokomotívy. S pokračujúcim rozvojom
obchodu vznikali ďalšie a ďalšie stroje.

Existujú aj iné zdroje energie? Je to uhlie, ktoré sa používalo už od staroveku a v

18. storočí sa stalo najvýznamnejším zdrojom energie. Uhlie sa používalo ako
palivo až do objavenia ropy.

Aké spoločenské dôsledky mala priemyselná revolúcia? Rozmach tovární, ktoré

sa stavali v blízkosti miest a baní, si vyžadoval čoraz väčšie množstvo pracovných
síl. Muži, ženy a deti v nádeji na lepší život opúšťali pôdu a s ťahovali sa do miest,
kde vznikali rozsiahle robotnícke štvrte. I napriek tomu, že pracovali 14 až 16
hodín denne, ich obyvatelia žili spočiatku v nepredstaviteľnej biede. Až koncom
19. storočia si robotníci vytvorili prvé záujmové organizácie, prostredníctvom
ktorých postupne dosiahli skrátenie pracovného času a zvýšenie miezd.