You are on page 1of 11

Elisha Graves Otis

výťahové brzdy
Dominika Pažítková – 6.E
Elisha Graves Otis
 narodil sa 3. augusta 1811 v Halifaxe vo Vermonte
 bol najmladší zo šiestich detí
 20-ročný sa presťahoval do New Yorku a pracoval ako vodič vagóna
 v roku 1834 sa oženil so Susan A. Houghtonovou a mal s ňou 2 synov
 žiaľ manželka mu zomrela a zanechala ho s 2 malými deťmi
 v roku 1845 sa Otis presťahoval do Albany v New Yorku a druhýkrát sa oženil
 našiel si prácu ako hlavný mechanik a vtedy začala jeho kariéra vynálezcu:
prvé vynálezy - železničná bezpečnostná brzda, obracače koľajníc, vylepšené
turbínové koleso
 zomrel na záškrt 8. apríla 1861 v New Yorku
Elisha Graves Otis
 V mladom veku sa zamestnal v továrni, kde mal za úlohu riešiť transport masívneho nábytku
zdvíhacími plošinami. Vymyslel, ako zabrániť pádu výťahu pri pretrhnutí lán: použil vodiace
koľajnice, v nich umiestnené západky a šikovné prepojenie zdvíhacieho lana s ovládaním
západiek. Na svet tak prišiel výťah s automatickým bezpečnostným zariadením.
 O rok neskôr odišiel zo zamestnania a začal sa venovať podnikaniu s výťahmi.

 Prvý výťah predal 20. septembra 1853, ale až do mája 1854

sa netešil z veľkého počtu zákaziek.


 V Kryštálovom paláci uviedol do pohybu ním nainštalované

zdvíhacie zariadenie. Počas jazdy sekerou preťal laná, ale


brzdy zabránili pádu plošiny. Ukázal, že výťahy sú bezpečné.
Elisha Graves Otis

 Prvý výťah pre zákazníkov Otis nainštaloval 23. marca 1857 v obchodnom dome v
New Yorku.
 V januári 1861 si dal patentovať parný motor určený pre výťahy. Tento patent bol
základom rodinného podniku, v ktorom po jeho predčasnej smrti pokračovali jeho
dvaja synovia.
 Moderný výťah s bezpečnostným zariadením bol predpokladom pre výstavbu
mrakodrapov.
 Otis vymyslel a dal si patentovať aj ďalšie mechanizmy:

parný pluh (1852)


plynovú rúru na pečenie (1857)
eskalátor (1899)
História výťahov
 Prvý výťah zostrojil Grécky učenec Archimedes asi v roku 236 p.n. l. - kabína visela na
kovovom lane a do výšky ju zdvíhal ručný vrátok. Primitívne výťahy sa používali teda už v 3.
storočí pred naším letopočtom a boli prevádzkované ľudskou, zvieracou alebo vodnou silou.
 Výťah mal aj rímsky cisár Nero (37 – 68 n. l.) - tento výťah mal dokonca bezpečnostné
zariadenie a to kožený nafukovací vak, ktorý mal zmierniť následky prípadného pádu.
 Výťahom jazdil aj pápež vo Vatikáne - pápežský výťah bol poháňaný šlapacím kolesom.
 Tiež francúzsky “kráľ Slnka” Luďovít XIV. (1638 – 1715) nerád chodil pešo. Jeho dvorný
staviteľ Velayer mu preto postavil výťah, dokonca už s protizávažím (ktoré sa používa i dnes),
ktoré vyvažovalo konštrukciu výťahu, takže bolo nutné zdvíhať len “náklad”.
 Prvý výťah v obytnom dome použil pravdepodobne v roku 1670 E. Weigel v Jene.
 Pravá éra výťahov sa začína až od roku 1853, kedy Američan Elisha Graves Otis skonštruoval a
vystavoval výťah v podstate dnešnej konštrukcie. Výťah bol po stranách vedený vodítkami a
mal bezpečnostné zariadenie, ktoré v prípade pretrhnutí lana zabrzdilo kabínu výťahu.
História výťahov
 Výťahy z 19. storočia boli poháňané parou a slúžili na prepravu materiálu v
továrňach, baniach a skladoch.
 V roku 1823 dvaja architekti Burton a Homer postavili „vzostupnú izbu“, ako ju
nazvali. Tento výťah slúžil na zdvíhanie platiacich turistov na plošinu s
panoramatickým výhľadom na Londýn.
 V roku 1835 postavili architekti Frost a Stuart pásový, protizávažný a parný výťah.
 V roku 1846 predstavil Sir William Armstrong hydraulický žeriav a začiatkom 70.
rokov 19. storočia začali hydraulické stroje nahrádzať parný výťah.
Výťahové brzdy Elisha Otisa

 V roku 1852 sa Otis zamestnal v spoločnosti Maize & Burns. Bol to majiteľ
spoločnosti Josiah Maize, ktorý inšpiroval Otisa k tomu, aby začal navrhovať výťahy
– potreboval totiž zdvíhacie zariadenie na prepravu tovaru do horného poschodia
jeho továrne.
 V roku 1853 Otis predviedol nákladný výťah vybavený bezpečnostným zariadením na
zabránenie pádu v prípade prasknutia nosného kábla, založil si vlastnú spoločnosť
na výrobu výťahov a patentoval si parný výťah.
 V roku 1857 začali Otis Elevator Company vyrábať osobné výťahy. Parný osobný
výťah nainštalovali bratia Otisovci do 5-poschodového obchodného domu v
Manhattane. Bol to 1.verejný výťah na svete a jazdil na vtedajšiu dobu
neuveriteľnou rýchlosťou 0,2 m/s (dnes je bežná rýchlosť aj 2,5 m/s).
Výťahy 19. a 20.st.
 Výťahy 19.st. mali parný pohon, prípadne pohon hydraulický: do valca pod piest sa čerpala
voda (dnes hydraulický olej), ktorá piest zdvíhala. Hydraulické výťahy nepotrebovali ani
bezpečnostné zariadenie ani protiváhu. Výťah tohoto typu bol napríklad v paláci rakúskeho
cisára vo Viedni. Hydraulické výťahy sa používajú dodnes, ale len pre niekoľko-málo
poschodové objekty.
 Výťah s elektrickým pohonom skonštruoval známy nemecký elektrotechnik Werner von
Siemens: elektromotor bol pod podlahou a otáčal ozubeným pastorkom, ktorý tak “šplhal” po
ozubenom hrebeni. Neskôr sa motor presťahoval nad najvyššie poschodie, kde poháňal lanový
bubon.
 V Čechách sa výrobou výťahov zaoberala firma Breitfeld – Daňek. Prvý výťah vyrobila už
r.1876 a inštalovala ho v pivovare v Litoměřiciach. Pohon obstarával parný stroj.
 V priebehu 20. st. sa na pohon výťahov začali používať jednosmerné pohony. Výťahy tejto
konštrukcie poskytovali plynulý rozbeh a dojazd aj pri vysokých premávkových rýchlostiach.
Ďakujem za pozornosť

You might also like