Zmeny v polnohospodárstve mali významný vplyv na vypuknutie priemyselnej revolúcie v 18. A 19.

Storočí. Rozvoj nových technológií v poľnohospodárstve umožnil väčšiu efektivitu a uvoľnenie pracovnej
sily pre priemyselné odvetvia. Inovácie ako rotácia plodín, využívanie strojov a zlepšené metódy chovu
dobytka zvýšili výnosy a umožnili rast populácie.

Týmto spôsobom sa ľudia postupne presúvali z vidieckych oblastí do miest, kde sa začala koncentrovať
priemyselná výroba. Zvýšená dostupnosť pracovnej sily, spolu s technologickými pokrokmi v priemysle,
viedla k masívnemu rozvoju tovární a vzniku nových odvetví. To bol kľúčový krok k vytvoreniu
moderného priemyselného spoločenstva a obdobia priemyselnej revolúcie.

V Anglicku existovali niektoré kľúčové faktory, ktoré vytvorili priaznivé podmienky pre vypuknutie
priemyselnej revolúcie:

1. **Prvotný kapitál:** Anglicko malo výhodu v podobe bohatstva z obchodu a koloniálnych ziskov,
ktoré poskytovali prvotný kapitál potrebný na investície do nových technológií a priemyselných
odvetví.

2. **Prírodné zdroje:** Krajina disponovala dostatočnými prírodnými zdrojmi, ako boli uhlí a
železo, ktoré boli kľúčové pre rozvoj ťažobného priemyslu a výrobu.

3. **Doprava:** Stavaním siete kanálov a železníc sa zlepšila doprava surovín a tovarov, čo

umožnilo efektívnejší prenos materiálov a výrobkov medzi rôznymi oblasťami.

4. **Právne a politické prostredie:** Anglicko malo stabilné právne a politické prostredie, čo

vytvorilo istotu pre podnikateľov a investície. Vznikli právne rámce, ktoré podporovali vlastníctvo
a obchodné aktivity.

5. **Inovácie:** V Anglicku došlo k výraznému nárastu inovácií v oblasti textilného priemyslu,

hutníctva a mechanizácie. Vynálezy ako parný stroj znamenali revolúciu v spôsobe výroby.

Tieto faktory vytvorili synergický efekt, ktorý umožnil vznik a rýchly rozvoj priemyselnej revolúcie v
Anglicku a jeho následný vplyv na svetovú ekonómiu a spoločnosť.

Priemyselná revolúcia sa začala v textilnom priemysle z niekoľkých dôvodov:

 1. **Nachádzal sa v popredí inovácií:** Textilný priemysel bol jedným z prvých, kde sa začali
využívať nové technológie a stroje. Napríklad mechanizácia tkania pomocou vynálezov ako parný
tkací stroj a tkací rám umožnila hromadnú výrobu textílií s menším množstvom pracovnej sily.

2. **Vysoká dopyt po textíliách:** S rastúcim obyvateľstvom a urbanizáciou sa zvýšila potreba

oblečenia. Textilný priemysel ponúkal produkt, ktorý mal širokú spotrebu, čo viedlo k väčšiemu
dopytu a rastu odvetvia.

3. **Jednoduché suroviny:** Pre textilný priemysel boli k dispozícii relatívne jednoducho dostupné
suroviny, ako bavlna a vlna. Ich hromadné spracovanie a výroba sa stali ideálnym miestom na
začatie priemyselnej revolúcie.

4. **Potreba zvýšenej efektivity:** S narastajúcim dopytom po textíliách bolo potrebné zvýšiť

výrobu. Mechanizácia v textilnom priemysle umožnila hromadnú výrobu na úrovni, ktorú ručná
výroba nemohla dosiahnuť.

5. **Inovačné prostredie:** V Anglicku, kde začala priemyselná revolúcia, existovalo priaznivé

inovačné prostredie podporované kapitálom, právnymi rámci a politickou stabilitou. Tieto faktory
vytvorili vhodné podmienky na rozvoj a aplikáciu nových technológií práve v textilnom priemysle.

Z týchto dôvodov sa textilný priemysel stal katalyzátorom pre začiatok priemyselnej revolúcie, ktorá
následne ovplyvnila mnohé ďalšie odvetvia.

Niekoľko kľúčových vynálezov výrazne ovplyvnilo priemyselnú revolúciu:

1. **Parný stroj:** Vynález Jamesa Watta a jeho vylepšení zmenili spôsob poháňania strojov. Parný
stroj sa stal hnacou silou pre textilné továrne, ťažobný priemysel a dopravu, čím výrazne zvýšil
produktivitu.

2. **Spinning Jenny:** Vynález Thomasa Higha zjednodušil a zrýchľoval proces pradenia vlákien.
Týmto spôsobom sa zvýšila efektivita výroby textilu.
 3. **Water Frame:** Vynález Richarda Arkwrighta, ktorý umožnil mechanizovaný spôsob pradenia
vodným pohonom. To prispelo k vzniku tovární a masovej výroby.

4. **Parný tkací stroj:** Vynález Edmunda Cartwrighta mechanizoval proces tkania a výrazne zvýšil
výkon výroby textilných materiálov.

5. **Železnica:** Rozvoj železníc umožnil rýchlejší a efektívnejší prevoz surovín a tovarov, čo

prispelo k lepšej distribúcii a rozvoju priemyslu.

6. **Telegraf:** Vynález Samuela Morsa umožnil rýchlu komunikáciu na veľké vzdialenosti, čo bolo
dôležité pre riadenie a koordináciu priemyselných aktivít.

Tieto vynálezy a technologické inovácie výrazne transformovali spôsob výroby, distribúcie a komunikácie,
čím položili základy pre moderný priemyselný svet.

Bavlna, uhlie a železo boli hlavnými surovinami priemyselnej revolúcie z viacerých dôvodov:

1. **Bavlna:**

- **Vysoká dopyt:** Textilný priemysel bol jedným z najdôležitejších odvetví počas priemyselnej
revolúcie, a bavlna bola hlavným materiálom na výrobu textílií.

- **Jednoduchá spracovateľnosť:** Bavlna bola relatívne jednoducho spracovateľná a mohla byť

mechanizovanejšie spracovávaná ako iné textilné vlákna, čo umožnilo hromadnú výrobu.

2. **Uhlie:**

- **Pohon parných strojov:** Uhlie slúžilo ako hlavný zdroj energie pre parné stroje, ktoré boli kľúčové
pre pohánanie strojov v továrňach, ťažbu, a pre dopravné prostriedky ako parné lokomotívy.

- **Dostupnosť výskytov:** Krajiny, kde začala priemyselná revolúcia, ako Spojené kráľovstvo, mali
bohaté zásoby uhlia, čo umožnilo jeho širokú a efektívnu ťažbu.

3. **Železo:**

- **Stavebný materiál:** Železo bolo kľúčovým stavebným materiálom pre výrobu strojov, železničných
tratí, mostov a iných infraštruktúrnych projektov.
 - **Rozvoj hutníctva:** Hutníctvo umožnilo hromadnú výrobu železa a ocele, čo bolo nevyhnutné pre
výrobu strojov a stavebných prvkov v rámci priemyselnej revolúcie.

Tieto suroviny poskytovali základné materiály pre najdôležitejšie odvetvia priemyslu, čím umožnili jeho
rýchly rozvoj a transformáciu spoločnosti.

Budovanie dopravnej infraštruktúry bolo kľúčovým prvkom priemyselnej revolúcie z niekoľkých dôvodov:

1. **Rýchlejšie prepravy surovín a tovarov:** Výstavba železníc a rozvoj dopravných sietí umožnili
rýchlejší prenos surovín z miest ťažby alebo pestovania do priemyselných centier a tovarov z
výrobných miest k spotrebiteľom. To výrazne zvýšilo efektivitu výrobných procesov a umožnilo
hromadné rozšírenie priemyselných aktivít.

2. **Rozvoj dopravy vodou:** Výstavba kanálov a rozšírenie existujúcich vodných ciest umožnilo
lacnejšiu a efektívnejšiu prepravu surovín a tovarov. To prispelo k rozvoju obchodu a umožnilo
dopravu veľkých objemov tovarov bez väčších prekážok.

3. **Parná lokomotíva:** Vynález parnej lokomotívy umožnil presun veľkých množstiev tovarov a
ľudí rýchlo a efektívne. Železnice sa stali chrbticou priemyselných a dopravných sietí, čím značne
zrýchlili a zlacnili prepravu.

4. **Podpora šírenia priemyslu:** Dopravná infraštruktúra umožnila vznik a rýchly rozvoj

priemyselných regiónov. Priemyselné centrá boli často vytvárané okolo železničných a
kanálových sietí, čo podporovalo koncentráciu výrobných aktivít.

Celkovo vzaté, rozvoj dopravnej infraštruktúry vytvoril podmienky pre rýchly pohyb surovín, tovarov a
pracovnej sily, čím podporil rozvoj priemyslu a umožnil masovú produkciu. Toto zasa prispelo k výrazným
zmenám v ekonómii, spoločnosti a kultúre, čím sa formoval charakter priemyselnej revolúcie.

Priemyselná revolúcia viedla k vzniku nových sociálnych vrstiev a zmene v sociálnom usporiadaní.
Niektoré z hlavných nových sociálnych vrstiev zahŕňajú:

1. **Buržoázia:** Nová trieda buržoázie vznikla ako skupina bohatých obchodníkov, priemyselníkov
a podnikateľov, ktorí získali ekonomickú moc a vplyv vďaka priemyselným aktivitám. Buržoázia sa
 stala dominantnou triedou v kapitalistickej ekonómii a získala významný vplyv v politike a
spoločnosti.

2. **Proletariát:** S nástupom priemyselnej výroby a tovární vznikla nová pracovná trieda, známa
ako proletariát. Títo robotníci pracovali v továrňach za podmienok, ktoré často boli ťažké a
nebezpečné. Proletariát sa stal základným pracovným úsekom a hral kľúčovú úlohu v
ekonomickej produkcií.

3. **Stredná vrstva:** Rastúca priemyselná ekonomika vytvorila priestor pre nové profesie a
služby. Vznikla stredná vrstva zahŕňajúca manažérov, profesionálov, úradníkov a iné povolania,
ktoré neboli priamo spojené s fyzickou výrobou.

4. **Pracujúca trieda vo vidieckych oblastiach:** S urbanizáciou a presunom obyvateľstva z dedín

do miest vznikla nová pracujúca trieda vo vidieckych oblastiach. Títo ľudia často pracovali v
poľnohospodárskom sektore, avšak ich životné podmienky a zamestnanie sa zmenili v dôsledku
nových technológií a hospodárskych zmien spojených s priemyselnou revolúciou.

Celkovo vzaté, priemyselná revolúcia viedla k zložitým sociálnym zmenám, ktoré ovplyvnili tradičné
triedne štruktúry a vytvorili nové sociálne dynamiky v spoločnosti.

Priemyselná revolúcia má úzky vzťah k vzniku kapitalizmu a socializmu, pričom oba tieto ekonomické a
politické systémy sa vyvinuli v reakcii na sociálne a ekonomické zmeny spôsobené priemyselným
rozvojom.

**Vznik kapitalizmu:**

1. **Buržoázia a kapitalistický systém:** S nástupom priemyselnej revolúcie vznikla nová trieda

buržoázie, ktorá mala ekonomickú moc v dôsledku obchodu a priemyslu. Kapitalizmus,
charakterizovaný súkromným vlastníctvom prostriedkov výroby a slobodným trhom, začal
dominovať v spoločnosti pod vedením buržoázie.

2. **Trhová ekonomika:** Priemyselná revolúcia posilnila trhové mechanizmy a zvýšila

konkurenciu. Kapitalizmus ako systém umožnil slobodné podnikanie, súkromné vlastníctvo a zisk
ako hlavný hnací motor hospodárskeho rozvoja.
**Vznik socializmu:**

1. **Proletariát a triedny boj:** Zvýšený výskyt robotníkov v priemysle viedol k triednemu konfliktu
medzi proletariátom a buržoáziou. Táto situácia inšpirovala myšlienky socialismu, ktorý
presadzoval kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov.

2. **Marxistická teória:** Karl Marx a Friedrich Engels vyvinuli marxistickú teóriu, ktorá sa stala
základom pre socializmus. Ich dielo “Manifest komunistickej strany” zdôrazňuje potrebu
odstrániť kapitalistický systém v prospech spoločnosti, kde majú prostriedky výroby patriť
komunite.

3. **Komunistický manifest:** Marx a Engels zdôraznili potrebu prechodu od kapitalizmu k

socializmu a následne k plne vyvinutému komunizmu. Ich myšlienky o kolektívnom vlastníctve,
zrušení tried a vytvorení triedy pracujúcich viedli k vzniku socialistických hnutí a komunistických
strán.

Priemyselná revolúcia tak vytvorila základné podmienky pre vznik a konflikty medzi kapitalizmom a
socializmom, dvoma dominantnými systémami, ktoré formovali svetovú scénu po väčšinu 20. Storočia.

V Anglicku v období priemyselnej revolúcie vláda prijala niekoľko reforiem s cieľom udržať sociálnu
stabilitu a podporiť vysokú priemyselnú produkciu. Niektoré z týchto opatrení zahŕňali:

1. **Sociálne reformy:** S narastajúcimi sociálnymi problémami spojenými s urbanizáciou a

rastúcim priemyslom sa vláda snažila minimalizovať negatívne dopady na obyvateľstvo. Boli
prijaté sociálne reformy, ktoré mali zlepšiť pracovné podmienky, predĺžiť vek dôchodku a
poskytnúť asistenciu tým najchudobnejším vrstvám spoločnosti.

2. **Právne rámce:** Vláda sa snažila vytvoriť právne rámce, ktoré by regulovaním priemyslu a
obchodu chránili záujmy pracujúcej triedy. Zákony týkajúce sa pracovných hodín, pracovných
podmienok a detského zamestnávania mali za cieľ zabrániť zneužívaniu pracujúcej sily.

3. **Infraštruktúrne projekty:** Investície do infraštruktúry, ako boli výstavba železníc a ciest, mali
za cieľ zlepšiť dopravu surovín a tovarov. Tieto projekty nielenže podporovali rast ekonomiky, ale
aj zmiernili problémy spojené s prepravou.
 4. **Vzdelávacie reformy:** S nárastom dopytu po kvalifikovanej pracovnej sile sa začaly realizovať
reformy v oblasti vzdelávania. Vznikaly školy a inštitúcie na odborné vzdelávanie, aby pripravili
mladých ľudí na nové technologické výzvy.

5. **Zamestnanosť a vytváranie pracovných miest:** S cieľom udržať zamestnanosť a zabrániť

sociálnym nepokojom sa podporovali iniciatívy na vytváranie pracovných miest, a to najmä v
novovznikajúcich priemyselných odvetviach.

Tieto reformy mali za cieľ vyvážiť rýchly ekonomický rozvoj s potrebou udržiavať sociálnu stabilitu a
minimalizovať negatívne sociálne dôsledky priemyselnej revolúcie.