Úvod do ekonómie

1. Etymológia pojmu
Gr. Oikos = dom, nomos = zákon
Náuka o domácom hospodárení
Xenofón - obdobie staroveku
Moderné chápanie - 19. Stor. - Alfred Marshall – pojem economics na označenie
ekonomických vied, sústava vedných disciplín
D: Ekonómia je veda, ktorá skúma na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši
problém vzácnosti
Vzácnosť - ľudské potreby sú nekonečné, ale statky na ich uspokojovanie len v obmedzenom
množstve
Vznik: 1776 – Adam Smith – dielo Bohatstvo národov
- David Ricardo - Zásady politickej ekonómie a zdaňovania
Posledná tretina 19. Stor. - ekonómia sa rozdelila na:

1.
A) makroekonómia - zaoberá sa ekonomikou ako celkom (skúma celkový dopyt, celkovú
ponuku, infláciu, nezamestnanosť, HDP)
B) mikroekonómia - skúma správanie jednotlivcov (ako sa rozhodujú pri voľbe statkov) a
správanie podnikov (prečo ponúkajú práve tieto výrobky, čo ich ovplyvňuje, atď.)

2.
A) pozitívna ekonómia - skúma ekonomiku takú, aká je, konštatuje fakty z ekonomického
života, odpovedá na otázku aký je ekonomický život
B) normatívna ekonómia - ekonomiku skúma, ale aj hodnotí a dáva odporúčania, odpovedá
na otázku aká by mala ekonomika byť (napr. Daň z príjmov by mala byť nižšia. Akú infláciu
ešte môžeme tolerovať?)

Základné ekonomické pojmy

Potreby - uvedomelý alebo neuvedomelý nedostatok, ktorý sa snažíme odstrániť
 1.
A) Primárne - fyziologické potreby
B) Sekundárne - získané potreby (sociálne, právne, etické, kultúrne, ekonomické)

2.
A) Individuálne - uspokojujeme ich ako jednotlivci
B) Kolektívne - uspokojujeme v skupine

Statky - všetko užitočné, čo slúži na uspokojovanie potrieb

Klasifikácia:
1. Z hľadiska dostupnosti
A) Voľné - sú voľne dostupné v prírode v relatívne dostatočnom množstve, nemusia
prechádzať výrobným procesom
B) Vzácne (ekonomické) - nie sú voľné, v obmedzenom množstve, musia prejsť
výrobným procesom
2. Z hľadiska formy
A) Hmotné - sneh, kniha, morské plody, auto
B) Nehmotné - slnečné žiarenie, vedomosti, služby
3. Z hľadiska účelu
A) Výrobné - používajú sa vo výrobe - stroje, nástroje, materiál
B) Spotrebné - určené na spotrebu - osobný počítač, oblečenie
4. Z hľadiska vlastníctva
A) Súkromné - osobné veci, byt, súkromný ostrov
B) Verejné - môže ich používať verejnosť - lavička, verejná doprava, polícia, cesta

Spotreba – uspokojovanie potrieb statkami, niektoré statky sú určené na krátkodobú

spotrebu (potraviny) alebo na dlhodobú spotrebu (dom, záhrada)
Výroba - premena výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál) na výrobky a služby
Vstupy -> Výroba -> Výstupy
Tovar - výrobky a služby, ktoré získavame prostredníctvom trhu
Výmena - barter - výmena tovar za tovar
- peňažná výmena
Reprodukcia - nepretržité obnovovanie predpokladov a výsledkov výroby
 Ekonómia a ekonomika
Ekonómia - teória, veda, ktorá dáva návody, ako riešiť ekonomické otázky
Ekonomika - hospodárska prax, ktorá rieši základné ekonomické otázky
D Ekonomika: cieľavedomá hospodárska činnosť zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu
tovarov a služieb
Delenie ekonomiky:
1. Podľa podielu na medzinárodnej deľbe práce
A) Otvorená - podieľa sa na medzinárodnej deľbe práce, je úzko spojená s inými
ekonomikami
B) Uzavretá - vyvíja sa izolovane, v súčasnej ekonomike sa vyskytuje iba výnimočne a
dočasne (KĽDR)

2. Podľa množstva tovaru a služieb, ktoré ekonomika vyrobí

A) Prebytková - vyrobí viac, ako spotrebuje
B) Nedostatková - na trhu je nedostatok určitého tovaru - bývalé socialistické krajiny v
minulosti

3. Podľa riešenia 3 základných ekonomických otázok (Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre
koho vyrábať?)
A) Tradičná
B) Príkazová
C) Trhová
D) Zmiešaná

Typy ekonomík
Ekonomická triáda - základné ekonomické otázky
1. Čo vyrábať?
- Otázka má ekonomický charakter
- Aké druhy výrobkov bude ekonomika vyrábať, v akom množstve, kedy vyrábať, dĺžka
spotreby
2. Ako vyrábať?
- Technicko-organizačný charakter
- Akú techniku a technológiu použijeme, aké podniky budú produkt vyrábať
3. Pre koho vyrábať?
- Sociálno-politický charakter
 - Pre aké skupiny obyvateľstva budeme vyrábať, hodnota výrobkov a ich kvalita, ako sa
bude prerozdeľovať bohatstvo v ekonomike (rovnostárstvo/diferencovanie)
4 typy ekonomík:
1. Ekonomika založená na inštinktoch, zvykoch a tradíciách
- V období praveku, staroveku, prípadne stredoveku
- Rozdelenie úloh v spoločnosti vyplývalo zo zvykov a tradícií (muži lovili a bránili, ženy
sa starali o domácnosť)
- O základných ekonomických otázkach sa rozhoduje výlučne podľa inštinktov
- Historicky prekonaný typ ekonomiky
- Brzdí pokrok v spoločnosti
- Pozostatky: v niektorých krajinách sa dedí remeslo z otca na syna; tradičné výrobky -
napr. České pivo, Švajčiarske hodinky
2. Príkazová ekonomika
- Riadená z centra pomocou príkazov a nariadení
- O troch otázkach rozhodujú štátne orgány
- Prevláda štátne vlastníctvo
- Výrobcovia majú monopolné postavenie
- Neexistuje konkurencia
- Štát stanovuje ceny a mzdy
- Nedostatková ekonomika (prebytky na skladoch, ktoré nikto nekupuje)
- Neodbornosť v rozhodovaní
- Rozhodnutia vo vlastný prospech
- Nazýva sa aj centrálne plánovaná ekonomika (u nás päťročnice)
- Vyskytuje sa len dočasne alebo v čase mimoriadnych udalostí (vojna, živelná
pohroma)
3. Trhová ekonomika
- Funguje na základe konkurencie jednotlivých ekonomických subjektov
prostredníctvom trhového mechanizmu
- Základom je sloboda podnikania
- Súkromné vlastníctvo
- Triádu rieši takto:
- 1. Čo vyrábať?
- Rozhodujú spotrebitelia
- Ich voľba závisí od výšky príjmov a ochoty spotrebúvať alebo sporiť
- 2. Ako vyrábať?
- Rozhoduje konkurencia medzi podnikmi
- Kvalitnejšie a lacnejšie výrobky - viac zákazníkov
- Efektivita a kvalita
- 3. Pre koho vyrábať?
- Rieši trh prostredníctvom dopytu a ponuky
- Tento typ ekonomiky predpokladá dokonalú konkurenciu - všetci účastníci trhu by
mali mať rovnaké podmienky, čo dnes nie je možné
- Trhová ekonomika reálne neexistuje
 4. Zmiešaná ekonomika
- Dominantné postavenie má trhový mechanizmus + obmedzené zásahy štátu
- Sloboda podnikania
- Voľná súťaž
- Voľná cenotvorba
- Prevláda súkromné vlastníctvo
- Štát:
o Určuje všeobecné pravidlá pre podnikanie (zákony)
o Zabezpečuje ochranu spotrebiteľa
o Zabezpečuje ochranu zamestnancov
o Stráži konkurenčné prostredie
o Ochraňuje slabšie vrstvy obyvateľstva
o Štátne vlastníctvo strategických podnikov – napr. Energetika
- Označuje sa aj ako sociálne trhové hospodárstvo - napr. Rakúsko

Trh, typy trhov a subjekty trhu

Trh – miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, aby sa dohodli na kúpe alebo predaji
určitého množstva tovaru za určitú cenu
- sféra ekonomiky, kde vznikajú vzťahy medzi subjektami trhu
Typy trhov:
1. Podľa počtu tovarov a služieb
A) Čiastkový trh – len jeden druh tovaru (napr. Trh elektrickej energie, trh automobilov,
trh pšenice, trh ropy)
B) Agregátny trh - sumárny trh, obchoduje sa so všetkými druhmi tovarov

2. Podľa predmetu kúpy a predaja

A) Trh výrobných faktorov – trh práce, pôdy, kapitálu
B) Trh tovarov a služieb - tovary a služby určené na osobnú potrebu
C) Finančný trh – trh s peňažnými prostriedkami

3. Podľa územného hľadiska

A) Miestny trh - tradičné výrobky - napr. Tokaj – trh s vínom
B) Národný trh – trh na území štátu
C) Medzinárodný trh - územie viacerých štátov - napr. V4
D) Svetový trh - deľba práce, vznik národných integračných zoskupení, informačno-
komunikačné technológie
Subjekty trhov:
 1. Spotrebitelia (domácnosti)
- Cieľ: uspokojiť svoje potreby
- Na trhu môžu vystupovať ako:
o Kupujúci (tovary a služby)
o Predávajúci (výrobné faktory)
2. Firmy (výrobcovia)
- Úloha: vyrábať a poskytovať služby
- Cieľ: dosiahnuť zisk
- Na trhu môžu vystupovať ako:
o Kupujúci (výrobné faktory)
o Predávajúci (tovary a služby)
3. Štát
- Špecifický subjekt trhu – vstupuje na trh iba vtedy, ak je potrebné podporiť pozitívne
prejavy trhu (konkurencia) a potlačiť negatívne (vznik monopolu)
- Na trhu môže vystupovať ako:
o Kupujúci - zadáva rôzne štátne zákazky
o Predávajúci - predáva štátne cenné papiere

Nedostatky trhového mechanizmu:

- Monopol - štát zasahuje tak, že prijíma protimonopolnú legislatívu, zriaďuje úrad,
ktorý to kontroluje - slovenský monopolný úrad
- Verejné statky - súkromný sektor o ne nemá záujem, pretože sú stratové alebo
návratnosť je dlhodobá (napr. Mestské parky, verejné osvetlenie)
- Externality - vedľajšie efekty fungovania trhu
 Pozitívne: susedove včely opeľujú moje ovocné stromy
 Negatívne: znečisťovanie životného prostredia

Trhový mechanizmus
D: súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú medzi subjektami trhu pri kúpe a predaji
tovarov za trhové ceny
Trhový mechanizmus tvoria 3 základné procesy:
1. Proces tvorby dopytu
2. Proces tvorby ponuky
3. Proces tvorby ceny

Dopyt:
 - množstvo tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní a schopní kúpiť na trhu za
určitú cenu
- Závisí od:
o A) ceny požadovaného tovaru
o B) množstva požadovaného tovaru
o C) výšky príjmov spotrebiteľov
o D) iné - móda, počasie
- Druhy dopytu:
 A) individuálny - 1 spotrebiteľ, 1 druh tovaru
 B) čiastkový - všetci spotrebitelia, 1 druh tovaru
 C) agregátny - dopyt všetkých spotrebiteľov po všetkých druhoch
tovarov

Zákon klesajúceho dopytu – s rastúcou cenou množstvo žiadaného tovaru klesá a naopak
Čím je cena nižšia, tým väčšmi rastie množstvo kupovaného tovaru