Základné ekonomické problémy a ich riešenie

Problém vzácnosti

Človek rieši problém vzácnosti zdrojov ( jeho potreby sú neobmedzené, ale zdroje na ich
uspokojenie sú obmedzené). Zdroje využíva alternatívne, musí sa však rozhodovať
o optimálnom využití zdrojov, aby uspokojenie potrieb bolo čo najvyššie ( teória hraničnej
užitočnosti).

Ekonómia - (oikos= dom, nomos = zákon, správa domácnosti, domáce hospodárenie) .

Ekonómia - veda, ktorá sa zaoberá ekonomikou. Skúma akým spôsobom spoločnosť rieši
problém vzácnosti ( ako využíva obmedzené výrobné zdroje na produkciu statkov ). Zaoberá
sa tým, ako sa človek správa v procese výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby.
Ako veda vznikla v druhej polovici 18 . storočia . Jej vznik sa spája s dielami anglických
ekonómov Adama Smitha a Davida Ricarda.
Hľadiská skúmania ekonomiky:
- mikroekonómia - skúma správanie sa jednotlivcov, podnikov, vytváranie cien
jednotlivých druhov tovarov, fungovanie trhu, vznik nezamestnanosti...
- makroekonómia - skúma ekonomiku ako celok , skúma dopyt a ponuku tovarov
a služieb, infláciu, nezamestnanosť, národohospodárske výsledky, úlohu štátu
v ekonomike aj medzinárodné ekonomické vzťahy.
Podľa toho, ako ekonómia pristupuje ku skúmaným, otázkam rozlišujeme:
- pozitívnu ekonómiu, ktorá opisuje fakty a ekonomické vzťahy medzi subjektmi,
odpovedá na otázky aký je ekonomický život ( nie aký by mal byť)
- normatívnu ekonómiu, ktorá ekonomiku skúma a dáva odporúčania , ako riešiť
konkrétne problémy.
Základom akejkoľvek ľudskej činnosti sú potreby.
Potreby – vrodené alebo získané požiadavky organizmu. Človek ich pociťuje ako uvedomený
alebo neuvedomený nedostatok.
Statok- produkty ľudskej činnosti, ktoré slúžia na uspokojenie potrieb (pôda , diaľnica,
vedomosti ...)
Spotrebitelia- všetci tí, ktorí sa zúčastňujú na spotrebe.
Spotreba- uspokojovanie bežných potrieb. Spotrebiteľ je obmedzený množstvom jeho
finančných prostriedkov.

Výroba – predpoklad na to, aby človek uspokojoval svoje potreby.

Výroba – premena výrobných faktorov (vstupov do výroby) na výrobky a služby
(výstupy výroby).

VSTUPY (INPUTS) VÝSTUPY (OUTPUTS)

výrobné faktory
PRÁCA
(pracovná sila)
PRÍRODNÉ ZDROJE A PÔDA VÝROBKY
(pôda, vzduch, suroviny , energia) - spotrebné statky
KAPITÁL VÝROBA - kapitálové statky
- fyzický, hmotný (stroje, zariadenia,
budovy) SLUŽBY
- nehmotný (nové technológie)
- finančný (peniaze, cenné papiere)
Človek si nedokáže vyrobiť všetky statky na uspokojenie potrieb sám, preto vznikla
spoločenská deľba práce, ktorá umožňuje špecializáciu výroby určitých statkov a tým aj
efektivitu výroby.

Výrobky – hmotné ekonomické statky . Delíme ich na:

1. Spotrebné
a) krátkodobej spotreby (potraviny, odev, obuv)
b) dlhodobej spotreby (auto, chata...)
2. Kapitálové statky – slúžia na ďalšiu výrobu (stroje, výrobné zariadenia...).
Služby - nehmotné ekonomické statky. Môžu byť:
a) vecné (orientujú sa na hmotné statky napr. oprava televízora, sťahovanie bytu)
b) osobné (orientujú sa na samotného človeka napr. kozmetika, krajčírstvo, oprava
obuvi)
Tovary – výrobky a služby získané prostredníctvom trhu.
Reprodukcia – nepretržité opakovanie výroby.

Ekonomika, základné ekonomické otázky, typy ekonomík

Ekonomika- oblasť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou. Jej

cieľom je uspokojovať potreby spoločnosti. Je to cieľavedomá hospodárska činnosť,
zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu materiálnych i nemateriálnych statkov a služieb.
Ekonomika môže byť:
 prebytková - ak ekonomika vytvorí viac výrobkov, než obyvateľstvo dokáže spotrebovať
 nedostatková – na trhu je nedostatok tovaru
 otvorená – prepojená s inými ekonomikami, podieľa sa na medzinárodnej deľbe práce
 uzatvorená – nemá kontakty s inými krajinami, prípadne sú obmedzené

Základné ekonomické otázky :

1. Čo vyrábať? (aké druhy statkov a služieb, v akých množstvách a kedy)
2. Ako vyrábať? (aké podniky - štátne, súkromné, zmiešané, akou technikou a technológiou)
3. Pre koho vyrábať? (určiť spôsob rozdeľovania výsledkov výroby medzi firmy
a domácnosti).

Na základe odpovede na tieto otázky rozlišujeme typy ekonomík:

1. Tradičná - ekonomické rozhodnutia sa prijímajú na základe zvykov, inštinktov a tradícií
(málo rozvinuté ekonomiky, primitívne civilizácie napr. prvotnopospolná, otrokárska
a feudálna spoločnosť, indiánske kmene) . Ekonomické vzťahy fungujú na základe naturálnej
výmeny. Presadzuje tradičné odvetvia hospodárstva na úkor moderných, čím brzdí pokrok
2. Príkazová ekonomika - odpoveď na tri základné otázky dáva štát a jeho mocenské orgány
(centrálne plánovanie z ústredia, štátny administratívno-direktívny systém hospodárstva
v bývalých socialistických krajinách). Prevláda štátne vlastníctvo a monopolné postavenie
výrobcov – neexistuje konkurencia, existuje centrálny národohospodársky plán, nedokáže
pružne reagovať na potreby trhu, centrálne stanovené ceny, mzdy...
Pretože nie sú efektívne využité výrobné zdroje, spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku.
3. Trhová ekonomika - je založená na slobodnom podnikaní a voľnej súťaži a konkurencii,
voľnej cenotvorbe. Funguje prostredníctvo trhového mechanizmu (ponuka, dopyt, trhová
cena). Spotrebitelia rozhodujú, čo vyrábať, konkurencia rozhoduje ako vyrábať, trh rieši pre
koho vyrábať prostredníctvom ponuky a dopytu. Prevláda súkromné vlastníctvo. Existuje
konkurencia. Štát určuje len základné právne normy, základné ekonomické otázky rieši trh.
4. Zmiešaná ekonomika nazývaná aj sociálne trhové hospodárstvo – je najčastejšie
vyskytujúca sa . Funguje ako trhová ekonomika, ale do riadenia vstupuje značnou mierou aj
štát. Vytvára pre ekonomický život právny rámec (prijíma hospodárske zákony a vládne
nariadenia), uspokojuje dôležité spoločenské potreby (školy , zdravotníctvo, energia...).
Ochraňuje sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva ( podpora v nezamestnanosti, určovanie
životného minima, minimálnej mzdy...).
Najčastejšie požiadavky:
- vyrovnaný štátny rozpočet
- riadené trhové hospodárstvo so zásahmi štátu
- regulácia cien.

Národná ekonomika, národné hospodárstvo

Po politických a spoločenských zmenách v roku 1989 sa naše hospodárstvo preorientovalo

z centrálne príkazovej na zmiešanú ekonomiku.
Od 1.1.1993 naše hospodárstvo funguje na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej
trhovej ekonomiky. Zmeny:
1. nedotknuteľnosť a ochrana všetkých foriem vlastníctva
2. slobodné podnikanie ( rôzne formy vlastníctva vytvárajú konkurenčné prostredie)
3. právne podmienky (štátne orgány vytvárajú právne, legislatívne, finančné a iné
podmienky pre fungovanie ekonomiky napr. zákony, rozpočet, dane, mena ...)
4. opatrenia v sociálnej oblasti
 stanovenie životného minima a minimálnej mzdy, úprava dôchodkov
 riešenie nezamestnanosti, vznik úradov práce
 úprava prídavkov na deti
 systém zdravotného, sociálneho a dôchodkového poistenia
 podpora sociálne slabších vrstiev
5. rovnováha v medzinárodných a ekonomických vzťahoch (aktívna obchodná
a platobná bilancia, orientácia na vyspelé krajiny sveta, postupné zapojenie slovenskej
ekonomiky do medzinárodných organizácií)
6. opatrenia v ekologickej oblasti :
 ochrana zdravého životného prostredia
 ekologická výroba, nové technológie
 poplatky a dane za znečisťovanie životného prostredia
7. privatizácia ( proces prevodu štátneho majetku do súkromného vlastníctva)
8. reštitúcia ( vrátenie v minulosti zoštátneného majetku pôvodným vlastníkom)

Charakteristika hospodárstva v súčasnosti:

- prevláda strojársky priemysel
- nedosahujeme dostatočný stupeň špecializácie
- zaostávajú výrobné služby a nevýrobná sféra
- výroba je menej efektívna, náročná na suroviny a energiu
- nezamestnanosť
- prístup na medzinárodné trhy
- možnosť využitia polohy, cestovného ruchu a ľudského kapitálu

Národné hospodárstvo (NH)

Národné hospodárstva sa vyvinuli z feudálnych a predfeudálnych hospodárstiev .
Vznik trhového hospodárstva umožnil, že sa miestne trhy spájali do celonárodného trhu.
Základný znak NH = celonárodný trh.
Výkonnosť NH vyjadrujú národohospodárske ukazovatele:
1. Miera nezamestnanosti
2. Miera inflácie
3. Hrubý národný produkt (HNP) je celková peňažná hodnota statkov a služieb
vytvorená za určité obdobie výrobnými zdrojmi , ktoré sú vo vlastníctve občanov
a firiem určitého štátu aj v zahraničí
Hrubý domáci produkt (HDP) je celková peňažná hodnota statkov a služieb
vytvorená za určité obdobie výrobnými zdrojmi na území určitého štátu bez ohľadu na
to, kto je ich majiteľom
Čistý národný / domáci produkt (ČNP, ČDP ) sa rovná hrubému národnému /
domácemu produktu, zmenšenému o amortizáciu
4. Tempo rastu HDP poukazuje na výkonnosť NH, môže sa prejavovať recesiou alebo
oživením
5. Vývoj obchodnej bilancie (rozdiel medzi vývozom a dovozom) a platobnej bilancie
(vývoj medzinárodného postavenia štátu).
Trh, trhový mechanizmus

Trh - priestor, kde sa stretáva kupujúci a predávajúci, aby sa spoločne dohodli na kúpe
a predaji určitého tovaru alebo služby za určitú cenu.
1. Podľa počtu druhov predávaných tovarov rozlišujeme:
a) čiastkové trhy - predáva a kupuje sa jeden druh tovaru napr. automobily, televízory...
b) agregátne trhy - predávajú sa všetky tovary alebo služby, sú nazývané aj súhrnné alebo
sumárne trhy
2. Podľa predmetu kúpy a predaja členíme trhy na:
a) trh výrobných faktorov - práca, pôda, kapitál
b)trh spotrebných tovarov a služieb - tovary a služby určené na osobnú spotrebu
c) finančný trh - sústreďuje a prerozdeľuje finančné prostriedky medzi ekonomickými
subjektmi ( napr. medzi podnikateľmi a bankami)
3. Podľa územného hľadiska môžeme hovoriť o:
a) miestnom ( regionálnom) trhu ( mesto, región)
b) národnom trhu
c) medzinárodnom trhu
d) svetovom trhu

Subjekty trhu – priamo alebo nepriamo vplývajú na situáciu na trhu:

a) Firmy (podnikatelia, výrobcovia) – vyrábajú tovary a služby, na trh prichádzajú s cieľom
predať ich a mať zisk (vystupujú ako predávajúci), kupujú výrobné faktory ( vystupujú ako
kupujúci)
b) Domácnosti (spotrebitelia) - vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci a na trhu
výrobných faktorov ako predávajúci (lebo predávajú svoju prácu, pôdu alebo kapitál). Ich
cieľom je uspokojiť svoje potreby.
c) štát - chráni slobodné konkurenčné prostredie, vstupuje na trh vtedy, keď je potrebné
odstrániť negatívne prejavy trhu alebo podporovať pozitívne vplyvy
d) zahraničné subjekty- vstupujú do národnej ekonomiky zvonku, štát pre nich pripravuje
zvláštny režim vzťahov.

Trhový mechanizmus
je súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú medzi subjektmi trhu pri kúpe a predaji tovarov,
služieb alebo výrobných faktorov za trhové ceny. Ovplyvňuje výrobu, obchodovanie na trhu,
rozdeľovanie a spotrebu.
Tvoria ho tri procesy:

1. Proces tvorby dopytu

Dopyt – požadované množstvo tovaru, aké sú spotrebitelia schopní za určitú cenu na trhu
ochotní a schopní kúpiť.

Faktory ovplyvňujúce dopyt po spotrebných tovaroch:

- cena požadovaného tovaru

- množstvo požadovaného tovaru
- cena a dostupnosť náhradných tovarov (napr. pepsikola za kokakolu)
- výška dôchodku spotrebiteľov (príjmu)
- preferencie spotrebiteľov a iné subjektívne faktory (záľuby, móda...)
- ostatné faktory ( počasie – dopyt po zmrzline...)
Krivka dopytu vyjadruje vzťah medzi cenou a množstvom kupovaného tovaru. Má
klesajúcu tendenciu.
Zákon klesajúceho dopytu - pri raste ceny tovaru alebo služby jeho požadované množstvo
klesá a naopak.

Krivka dopytu:

Krivka dopytu ukazuje, za akú cenu sú spotrebitelia ochotní kúpiť určité množstvo.

2. Proces tvorby ponuky

Ponuka – ponúkané množstvá tovarov, ktoré sú podniky pri určitých cenách na trhu ochotné
a schopné vyrobiť a predať.
Faktory ovplyvňujúce ponuku:
- cena ponúkaného tovaru
- množstvo ponúkaného tovaru
- náklady vynaložené na výrobu daného tovaru
- výška zisku z predaja ponúkaného tovaru
- organizácia trhu a z nej vyplývajúce postavenie podniku ( monopol alebo veľká
konkurencia)
- ostatné faktory ( počasie, štátne zásahy...)

Druhy ponúk:

1. individuálna (jeden tovar od jedného podniku)

2. čiastková- trhová ( jeden druh tovaru výrobku od všetkých výrobcov v príslušnom
odvetví na čiastkovom trhu)
3. agregátna –celková, súhrnná ( ponuka všetkých tovarov od všetkých výrobcov)
Krivka ponuky:

Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a množstvom ponúkaného tovaru. Má

stúpajúcu tendenciu. Zákon rastúcej ponuky – pri raste ceny tovaru jeho ponúkané
množstvo rastie a naopak.

3. Trhová rovnováha a tvorba cien

Na trhu chcú kupujúci kúpiť čo najlacnejšie a predávajúci predať čo najdrahšie. →
Rovnovážna cena - vzniká, ak sa dopyt rovná ponuke, ak žiadané množstvo tovarov sa rovná
ponúkanému množstvu.
P > D → cena sa zníži
P < D → cena sa zvýši
P = D → cena sa nemení (rovnovážna cena)
Trhová rovnováha – stav, keď pri určitej (rovnovážnej) cene sa požadované a ponúkané
množstvo rovnajú (rovnovážne množstvo).
Bod trhovej rovnováhy – ekvilibrum (E) je priesečník kriviek dopytu a ponuky.
Trhová cena – cena, v ktorej sa v danej chvíli tovar na trhu kupuje a predáva.

Nerovnováha dopytu a ponuky :

Pri cene vyššej, ako je rovnovážna je na trhu prebytok tovarov. Ponúkané množstvo tovarov
je väčšie, ako požadované. Aby výrobcovia tovar predali, musia znížiť jeho cenu. Zvýši sa
dopyt zo strany kupujúcich ale súčasne sa zníži ponuka zo strany predávajúcich.

Nedostatok tovarov nastáva vtedy, ak cena poklesne pod rovnovážnu cenu a ponúkané
množstvo je menšie, ako chcú kupujúci kúpiť. Výrobcovia začnú zvyšovať cenu, čo zníži
záujem kupujúcich.

Trh a konkurencia

Konkurencia – boj ekonomických subjektov (firiem) na trhu, kedy sa snažia presadiť na

trhu a mať vyšší zisk.
 Konkurencia na strane dopytu - závisí od množstva finančných prostriedkov
kupujúcich.
 Konkurencia na strane ponuky sa usiluje vytvoriť si na trhu čo najlepšie postavenie
a ovládnuť trh. Môže byť :
a) cenová konkurencia - firmy sa znižovaním cien snažia získať na svoju stranu čo najviac
spotrebiteľov
b) necenová konkurencia - rast kvality, dizajnu, záručnej doby, servisu ...

Podľa trhových podmienok :

a) dokonalá konkurencia - existuje len teoreticky, pretože účastníci trhu nemajú vytvorené
rovnaké podmienky
b) nedokonalá konkurencia, ktorá môže existovať v troch podobách
 monopolistická konkurencia (určitý tovar vyrábajú viacerí výrobcovia napr. trh
automobilov)
 oligopol (malý počet veľkých firiem obmedzuje je schopný ďalším výrobcom
vstúpiť na trh)
 monopol ( je len jeden výrobca, ktorý nemá konkurenciu a určuje vysoké ceny) - je to
nezdravý jav, štát prijíma protimonopolné opatrenia aby zabezpečil konkurenciu.
/Slovenský protimonopolný úrad/

Členenie konkurencie

Druhy konkurencie

podľa subjektov trhu podľa trhových podmienok

konkurencia na konkurencia na nedokonalá dokonalá

strane ponuky strane dopytu konkurencia konkurencia

cenová necenová monopolistická oligopol monopol

konkurencia konkurencia konkurencia
VÝROBNÉ FAKTORY – PRÁCA, PÔDA, KAPITÁL

Práca

Práca- cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, vynakladaná pri tvorbe tovarov a poskytovaní
služieb. Jej nositeľom je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami a talentom.
Cieľom je uspokojovanie potrieb človeka. Aj na trhu práce sa stretáva dopyt a ponuka.
Dopyt po práci určujú podniky, firmy a iní výrobcovia. Závisí od dopytu po tovaroch
a službách, ktoré pracovná sila vyrába.
Ponuku práce tvoria domácnosti (počet práceschopného obyvateľstva). Ovplyvňujú ju tieto
faktory:
- veľkosť populácie (aktívne pracujúci i nezamestnaní)
- časť populácie tvoriaca práceschopné obyvateľstvo
- priemerný počet hodín odpracovaných pracovníkmi za rok
- kvalita a kvantita vykonanej práce.

Cena práce – mzda- je odmenou za prácu. Je výsledkom vzájomného pôsobenia medzi

dopytom po práci a ponukou práce .
Vždy sa budú vyskytovať mzdové rozdiely na základe kvalifikácie, kvality práce,
výnimočných schopností, spoločenského významu či náročnosti práce. Vo svete sa
vyskytuje aj mzdová diskriminácia (rasa, náboženstvo, pohlavie ...)
Právnou formou odmeny za prácu je popri mzde aj plat. Dostávajú ho zamestnanci v štátnej
a verejnej službe, v školstve a zdravotníctve.
Rozdiel medzi mzdou a platom → plat je tarifný (určený tabuľkami).
Formy práce:
 časová -vyjadruje odmenu za určitý odpracovaný čas.
 úkolová – závisí od dosiahnutého výkonu napr. množstvo vyrobených výrobkov,
množstvo vykonanej práce.
Iné formy mzdy:
 podielová mzda – vypláca sa formou podielu na výnosoch (napr. z tržby)
 zmiešaná mzda – je kombináciou časovej a úkolovej mzdy.
 hrubá mzda – všetko, čo zamestnanec vyrobil (mzda dohodnutá v pracovnej zmluvy,
prémie, odmeny , všetky nárokové zložky...)
 čistá mzda - hrubá mzda po odpočítaní daní , odvodov do Sociálnej či zdravotnej
poisťovne)
Z hľadiska využiteľnosti mzdy:
 nominálna mzda – peňažná suma, ktorú zamestnanec dostane
 reálna mzda – množstvo tovaru a služieb, ktoré si zamestnanec za svoju mzdu môže
kúpiť.
Mzda je splatná za odpracovaný mesiac Zamestnávateľ musí zamestnancovi vydať písomný
doklad s podrobným vyúčtovaním mzdy - výplatnú pásku.

Mobilita práce (mobilita pracovného trhu) - pohyb, cestovanie, sťahovanie sa za prácou.

Môže byť:
 pracovná
 študijná

 vnútroštátna (regionálna)
 medzištátna (riadi sa podmienkami dohodnutými v obojstranných dohodách)
  mobilita v rámci krajín EÚ ( rovnaké podmienky pre všetkých zamestnancov bez
ohľadu na to, z ktorej členskej krajiny pochádzajú)
Dôvody mobility: nedostatok voľných pracovných miest, vyššie mzdy, lepšia perspektíva
rozvoja a kariérneho rastu ...

Nezamestnanosť a jej sociálno–ekonomický dosah

Nezamestnanosť vyjadruje neúplné využitie práceschopného obyvateľstva. Vzniká ako
nerovnováha medzi ponukou pracovnej sily a dopytom po pracovnej sile ( nie je dostatok
voľných pracovných miest). V trhovej ekonomike je to prirodzený jav.

Rozlišujeme:
 dobrovoľná nezamestnanosť (prirodzená miera nezamestnanosti) - počet
nezamestnaných je nižší alebo rovnaký, ako počet voľných pracovných miest.
 nedobrovoľná nezamestnanosť- počet uchádzačov o prácu je vyšší než počet
voľných pracovných miest(prebytok zamestnancov.
Nezamestnaná osoba - nepracuje, ale prácu aktívne hľadá, alebo čaká, kým sa bude môcť po
dočasnom vyradení do práce vrátiť.
Z hľadiska príčin nezamestnanosti:
1.Frikčná (dočasná) - je zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania,
zmenami zapríčinenými životným cyklom (napr. zmena bydliska, absolventi).
2.Štrukturálna - -dopyt po určitej práci stúpa, dopyt po inom druhu práce klesá (napr.
prepúšťanie v stavebníctve v čase krízy).
3. Cyklická (sezónna) – je zapríčinená nízkym dopytom po pracovných silách v niektorých
odboroch alebo odvetviach ( napr. stavebníctvo, poľnohospodárstvo v zime)

Pôda a prírodné zdroje ako výrobný faktor

Pôda ako výrobný faktor nie je voľným statkom, jej množstvo je obmedzené.
Ponuka pôdy je obmedzená (nemožno ju reprodukovať), na trhu pôdy má monopol.
Cena pôdy - pozemková renta. Rozdiely úrodnosti pôdy sú zdrojom diferenciálnej renty .
Dopyt po pôde je odvodený na základe dopytu po produktoch z pôdy.

Kapitál
 fyzický
 peňažný
Akumulácia kapitálu- proces, keď pridávame dodatočný kapitál k už fungujúcemu kapitálu.
Zisk - ako výsledok podnikania je výnosom kapitálu:
- hrubý zisk je rozdiel medzi príjmami z predanej produkcie a výrobnými nákladmi.
- čistý zisk podnik dostane po odrátaní daňových, odvodových a iných povinnosti voči
štátu.
Úverový vzťah – vlastník kapitálu požičia peniaze dlžníkovi, čím vznikne záväzok – úver.
Dlžník musí vrátiť po uplynutí času požičanú sumu. Za využívanie úveru platí úrok.
Úrok – je daný úrokovou mierou a je základným prínosom kapitálu.
Úroková miera – vytvára sa na trhu peňazí a je výsledkom vzájomného vzťahu dopytu po
peniazoch a ponuke peňazí.

Súčasťou dobre fungujúceho trhového systému sú príjmy – dôchodky, prináša ich

vlastníctvo jednotlivých výrobných faktorov.
Mzda, renta a zisk sú hnacím motorom trhovej ekonomiky.
Vstup na trh práce

Pracovno-právne vzťahy ( vznik, trvanie a zánik pracovného pomeru, druhy pracovného

pomeru, podmienky v práci, odmeňovanie, zodpovednosť zamestnanca, prac. poriadok, prac.
disciplína, prac. čas, dovolenka ....) upravuje Zákonník práce a Ústava SR.
Účastníci pracovnoprávnych vzťahov: 1. zamestnanec – fyzická osoba vykonávajúca
prácu (do pracovnoprávnych vzťahov môže vstúpiť len osoba staršia ako 15 rokov
s ukončenou školskou dochádzkou); 2. zamestnávateľ – fyzická osoba ( od 18 rokov),
právnická osoba zamestnávajúca minimálne jednu fyzickú osobu.
Pracovný pomer - právny vzťah vzniká dňom nástupu do práce podľa pracovnej zmluvy,
zamestnanec má povinnosť osobne vykonávať prácu na základe potrieb i pokynov
zamestnávateľa a v súlade s právnymi predpismi;
Druhy pracovného pomeru:
1. pracovný pomer na neurčitý čas – ak nebola v pracovnej zmluve výslovne
určená doba jeho trvania.
2. pracovný pomer na určitú dobu – možno uzavrieť na určitú dobu, túto
predlžiť maximálne 2x, potom musí zamestnanec dostať zmluvu na dobu
neurčitú, alebo ho už zamestnávateľ nezamestná.
Pri obidvoch pracovných pomeroch je zákonom určená skúšobná lehota maximálne tri
mesiace (v tomto čase môžu obidve strany odstúpiť od pracovnej zmluvy).
Zákonník práce pozná aj pracovný pomer na kratší pracovný čas (týždenný pracovný čas
je kratší), domácky zamestnanec – vykonáva prácu doma , telepráca – zamestnanec
vykonáva prácu na dohodnutom mieste s použitím informačnej technológie.

Pracovná zmluva - písomný právny úkon medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorým

vzniká pracovný pomer (zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi jedno vyhotovenie
zmluvy).

Pracovná zmluva obsahuje:

Povinné náležitosti Ďalšie pracovné podmienky

hlavičku – meno zamestnanca, názov, sídlo výplatné termíny
zamestnávateľa
druh prace, na ktorý sa zamestnanec prijíma pracovný čas
a jeho stručná charakteristika
miesto výkonu práce dĺžka dovolenky
deň nástupu do zamestnania (je dňom vzniku dĺžka výpovednej doby
pracovného pomeru)
dobu, na ktorú je zmluva uzavretá, údaje
o skúšobnej a výpovednej lehote
mzdové podmienky (minimálnu mzdu určuje
zákon)
podpisy zamestnanca a zamestnávateľa

Všetky zmeny obsahu pracovnej zmluvy (zníženie mzdy, prevedenie na iný druh práce, napr.
zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodov trestného stíhania...) musia byť urobené písomne
po vzájomnej dohode.
Podľa zákonníka práce zamestnávateľ je pred uzatvorením pracovnej zmluvy oboznámiť
fyzickú osobu:
- s právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy
 - s pracovnými podmienkami
- so mzdovými podmienkami
Na uzatvorenie pracovnej zmluvy s mladistvým je potrebné:
- lekárske vyšetrenie mladistvého
- vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu.

Všetky písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného

pomeru musia byť doručené zamestnancov do vlastných rúk.
Rozvrhnutie pracovného času: rovnomerné, nerovnomerné, pružný pracovný čas.
Dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru :
1. dohoda o vykonaní práce – väčšinou jednorazovo; inak nesmie presiahnuť
300 hodín ročne;
2. dohoda o brigádnickej práci študentov – maximálne 20 hodín týždenne.

Skončenie pracovného pomeru podľa zákonníka práce:

1. Dohodou – zamestnanec a zamestnávateľ sa písomne dohodnú na rozviazaní pracovného
pomeru k určitému dňu. V dohode sú uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru. Ak
pracovný pomer skončil z dôvodu organizačných zmien, zamestnanec má nárok na odstupné.
2.Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer (písomne) zamestnanec aj zamestnávateľ.
Zamestnávateľ vždy musí uviesť dôvod; zamestnanec aj bez udania dôvodu, ale stráca
nárok na odstupné (výšku odstupného určuje Zákonník práce a kolektívne zmluvy).Možné
dôvody vyplývajúce zo Zákonníka práce dané zamestnávateľom: zrušenie firmy, organizačné
zmeny, znižovanie stavu, opakované porušenie pracovnej disciplíny. Pracovný pomer sa
končí uplynutím výpovednej lehoty (výpovedná doba zo strany zamestnávateľa je dva
mesiace, ale ak zamestnanec odpracoval minimum päť rokov – 3 mesiace). Ochranná lehota
– počas ktorej zamestnávateľ nemôže dať výpoveď zamestnancovi – počas tehotenstva,
materskej dovolenky, pracovnej neschopnosti, zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o aspoň
jedno dieťa mladšie ako tri roky;
3. Okamžité zrušenie: aj zamestnanec, aj zamestnávateľ (písomne musia byť uvedené
dôvody). Zamestnanec – z vážneho zdravotného dôvodu, je ohrozený jeho život alebo
zdravie, ak nedostal výplatu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti (ešte dostane priemerný plat
za dva mesiace). Zamestnávateľ – výnimočne – za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť
hrubým spôsobom, pri odsúdení zamestnanca na nepodmienečný trest odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v Zákonníku práce.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote: v skúšobnej lehote kedykoľvek a bez
udania dôvodu; písomne (spravidla aspoň tri dni pred ukončením pracovného pomeru doručiť
oznámenie druhej strane).

Práva zamestnanca: právo na mzdu, na odpočinok – po nepretržitých šiestich hodinách –

polhodinová prestávka (nezapočítava sa do pracovného času); za odpracovaný kalendárny rok
– dovolenka na zotavenie (základná dĺžka štyri týždne ročne; po 15 rokoch praxe po 18. veku
života päť týždňov).
Povinnosť zamestnanca: svedomite vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy počas
určeného pracovného času; dodržiavať právne predpisy a pracovnú disciplínu; spolupracovať
s ostatnými zamestnancami; chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, zničením,
stratou
Pracovné voľno: s náhradou mzdy – napr. povinná lekárska prehliadka, účasť na
vzdelávaní; bez náhrady mzdy – napr. svadba, svedectvo na súde.
Základné formy podnikania
Podnik a podnikanie
Podnik – samostatná hospodárska jednotka, ktorá poskytuje služby určené na predaj . Je to
súhrn hmotných (fyzický materiál a majetkové práva), nehmotných (obchodné meno,
povesť a postavenie na trhu) a osobných zložiek podnikania (štruktúra a kvalifikácia
zamestnancov).
Obchodný zákonník - je základnou právnou normou pre oblasť podnikania. upravuje
postavenie podnikateľov, záväzkové vzťahy a vzťahy , ktoré súvisia s podnikaním /
hospodársku súťaž, účtovníctvo a obchodný register/.
Živnostenský zákon – upravuje podmienky živnostenského podnikania.
Podnikanie – sústavná činnosť, ktorú podnikateľ uskutočňuje samostatne, vlastným menom
(obchodné meno, firma, názov podniku) a na vlastnú zodpovednosť (zisk alebo strata),
s cieľom dosiahnuť zisk .Všetko musí spĺňať súčasne.
Musí sa jednať o sústavnú zárobkovú činnosť. Znakom podnikania je samostatnosť pri
rozhodovaní o činnosti podniku. Podnikať môžu:
1. Fyzické osoby – človek, ako prirodzený nositeľ práv a povinností, spôsobilý na
právne úkony.
2. Právnické osoby – každý subjekt, ktorý má práva a povinnosti, nie je fyzická osoba.
Vzniká dňom zápisu do obchodného a lebo iného zákonom určeného registra.
Obchodný register - verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú údaje týkajúce sa
podnikateľských organizácií (názov, sídlo, predmet podnikania, právna forma podnikania,
identifikačné číslo ...). Je vedený na okresnom súde.
Podnikanie od podnikov vyžaduje:
1. ekonomickú samostatnosť – štát nezasahuje do činnosti podniku, len určuje
všeobecné pravidlá, ktorými sa riadi podnikanie.
2. majetkovú samostatnosť – vlastníctvo dostatočne veľkého kapitálu / úspory, úver/
3. právnu subjektivitu – majú právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy s inými
podnikmi, sú zodpovední za záväzky, ktoré vyplývajú zo zmlúv.

Cieľom podnikania je dosiahnuť zisk a zväčšiť kapitál. Zisk je rozdiel medzi celkovými
príjmami (peniaze získané predajom výrobkov a služieb) a celkovými nákladmi(výroba
výrobkov a služieb). Strata - ak sú príjmy nižšie ako náklady.
Práva podnikov – používať obchodný názov, nadobúdať majetok v neobmedzenom rozsahu
a zamestnávať neobmedzený počet pracovníkov.
Povinnosti- viesť účtovníctvo, chrániť životné prostredie,, zdravie zamestnancov,
z dosiahnutého zisku platiť štátu daň.
Podnikateľom sa môže stať každý občan, ktorý má záujem o podnikania, má 18 rokov je
spôsobilý na právne úkony a bezúhonný. Pre úspešnosť sú potrebné aj osobné vlastnosti ,
schopnosť predvídať ekonomické súvislosti, vedieť odhadnúť dôveryhodnosť partnerov
a získať dobré meno.

Členenie podnikov:
Podľa vlastníctva: štátne a súkromné
Podľa veľkosti: malé, veľké a stredné
Malé a stredné podniky – obchod, služby, remeslá, spracovateľský priemysel, ľahký
priemysel. V trhovej ekonomike je to najpočetnejší ale aj najlabilnejší sektor.
Veľké podniky – najčastejšie sú to akciové spoločnosti , hutníctvo, strojárstvo, chemický
a textilný priem.
Formy podnikania v SR
Rozlišujeme tri organizačno-právne formy podnikania:
1. Živnosti – malé podniky vo sfére obchodu, služieb a remesiel. Riadi ich sám vlastník,
ručenie má neobmedzené (za straty ručí celým svojim majetkom) . Po splnení
podmienok sa zaregistruje na živnostenskom úrade . Živnostenský register –
zoznam podnikateľov vykonávajúcich živnostenskú činnosť na základe
živnostenského oprávnenia. Jeho prevádzkovateľom je MV SR.
Môžu byť:
- remeselné (výučný list a trojročná prax)
- viazané (odborné skúšky)
- voľné – (podomový predaj, tržnica)
2. Obchodné spoločnosti – združenie dvoch alebo viacerých podnikateľov (aj
právnických osôb). Zapisujú sa do obchodného registra. Podľa Obchodného zákonníka
môžu existovať typy:
a/ Verejná obchodná spoločnosť – najmenej dvaja spoločníci, ručia neobmedzene –
celým majetkom, riadiť a zastupovať spoločnosť môže každý pracovník, ak sa nedohodnú
inak. Kapitálom sú vklady jednotlivých spoločníkov, podľa ich veľkosti sa delí dosiahnutý
zisk. Na založenie firmy nemusia mať základný kapitál.
b/ Spoločnosť s ručením obmedzeným – 1 až 50 spoločníkov. Za záväzky ručia
obmedzene – do výšky kapitálového vkladu. Vklad spoločnosti je najmenej 5 000 eur,
vklad spoločníka najmenej 750 eur.
c/ Komanditná spoločnosť – združuje komplementárov (vklad 0 eur, ručia za záväzky
neobmedzene) a komandistov (vklad 250 eur,. ručia obmedzene). Riadia, zastupujú
spoločnosť a vyšší podiel na zisku majú komplementári
d/ Účastinná (akciová) spoločnosť - je to forma spoločného podnikania koncentrujúca
kapitál od veľkého počtu osôb – akcionárov. Akcia je cenný papier, ktorý potvrdzuje
kapitálovú účasť jej vlastníka v a.s. a s ktorým sú spojené základné práva akcionárov
podieľať sa na riadení spoločnosti, na rozdelení zisku a v prípade zániku podieľať sa na
jej likvidačnom zostatku. Základný kapitál ( minimálne 25 000 eur ) je rozdelený na
počet podielov – účastín (akcií), ktoré vlastnia účastinári (akcionári ).
O dôležitých veciach sa rozhoduje hlasovaním na Valnom zhromaždení akcionárov.
3. Družstvá- súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, čím sa stáva
spoločným družstevným vlastníctvom (5 fyzických alebo 2 právnické osoby) za
minimálneho kapitálu 1 250 eur. Družstvo je právnická osoba zapísaná do obchodného
registra, za záväzky ručí celým svojim majetkom, členovia však neručia.

Špecifické formy podnikania:

Tichá spoločnosť – tichý spoločník sa zúčastňuje len majetkovým vkladom, nezodpovedá za
záväzky spoločnosti, neriadi ju, má len právo kontroly.. Spoločnosť vzniká na základe
zmluvy, ktorá určuje, koľko percent sa vypláca tichému spoločníkovi. Spoločnosť sa
nezapisuje do obchodného registra.
Konzorcium - dočasné združenie podnikateľov, vzniká s cieľom uskutočniť určitý
podnikateľský zámer. Nezapisuje sa do OR.
Kapitálové spoločnosti: s.r.o., a.s. – pri ich zakladaní je potrebný stanovený kapitál, musia
vytvárať orgány spoločnosti, spoločníci sa však nemusia osobne zúčastňovať podnikania
a ručia len vloženým kapitálom.
Osobné spoločnosti: v.o.s. a komanditná spoločnosť – pri ich zakladaní sa nevyžaduje
kapitál, ani zakladanie orgánov spoločnosti, spoločníci sa musia osobne zúčastňovať
podnikania a za záväzky ručia celým majetkom.
Úloha peňazí a finančných inštitúcií
Formy peňazí v minulosti:
a/ naturálna výmena (tovar za tovar – barter)
b/ tovarové peniaze (špecifické druhy tovarov sa používali ako platobné prostriedky)
c/ drahé kovy (najprv úlomky, neskôr zliatky a mince )
d/ papierové peniaze

Formy peňazí v súčasnosti:

a/ hotovostný styk (bankovky a mince)
b/ bezhotovostný styk (sporožírové účty, bežné účty a prevody na nich). Pri bezhotovostnom styku
môžeme hovoriť aj o „kvázi peniazoch“ termínované úročené vklady, štátne obligácie vo forme
dlhopisov ).

Funkcie peňazí:
a/ výmenný prostriedok ( uľahčujú výmenu tovarov)
b/ zúčtovacia jednotka (určujú cenu tovarov a služieb na trhu/)
c/ uchovávateľ hodnôt (pozemok, dom, chata, firma ...)
Bankový systém
V každej zmiešanej (trhovej) ekonomike existujú druhy bánk alebo bankových inštitúcií.
1. Centrálna (ceduľová) banka – stará sa o to, aby bolo v štáte primerané množstvo peňazí. U nás je
to NBS . vydáva bankovky a mince, uskutočňuje finančné operácie štátu, realizuje kurzové
a devízové operácie poskytuje úvery obchodným bankám / hovorí sa jej aj banka bánk/
2. Obchodné – komerčné banky – poskytujú bankové služby podnikom, družstvám, súkromným
podnikateľom aj fyzickým osobám. Poskytujú úvery, prijímajú vklady, vydávajú vlastné akcie za
dividendy, uskutočňujú prevody na účtoch klientov. Poskytujú:
 aktívne operácie ( poskytovanie úverov...)
 pasívne operácie (prijímajú vklady)
 sprostredkovateľské operácie (prevody na účtoch, zmenárenské služby...), predávajú
a nakupujú valuty a devízy.
Valuty – bankovky a mince iných štátov v hotovostnej podobe (dolár, libra).
Devíza - je krátkodobá peňažná pohľadávka, znejúca na cudziu menu, splatná v cudzine.

Vzťah peňazí, cien a inflácie

Cenová hladina – úroveň cien na danom trhu v určitom čase.

Inflácia – signalizuje ekonomickú nerovnováhu. Je to zvyšovanie hladiny priemernej cenovej úrovne
statkov a služieb v priebehu dlhšieho časového obdobia (opak – deflácia). Inflácia spôsobuje pokles
kúpnej sily peňazí. Vývoj inflácie sa meria pomocou rôznych cenových indexov.
Najviac sa používa index spotrebiteľských cien, ktorý vyjadruje veľkosť zmeny výdajov domácnosti
na nákupy tzv. spotrebného koša tovarov a služieb (typické statky a služby spotrebované priemernou
domácnosťou v porovnaní s východiskovým obdobím).
Miera inflácie vyjadruje v percentách zmenu cien za mesiac, štvrťrok, rok. Čím je vyššia, tým je
v ekonomike vyššia nerovnováha a tým závažnejšie sú jej dopady. Vysoká miera inflácie
znehodnocuje úspory, zhoršuje schopnosť peňazí plniť funkciu miery a uchovávateľa hodnôt
a znižuje reálne mzdy.
Podľa toho, ako rýchlo rastú ceny hovoríme o troch formách inflácie:
1. mierna inflácia / do 10 % / - prijateľná pre normálny chod ekonomiky
2. cválajúca inflácia / 10 – 1 000 % ročne/ spôsobuje veľké hospodárske a sociálne problémy /
zaužívaný pojem je aj prudká inflácia
3. hyperinflácia / presahuje 1 000 % tempo/ znamená dezorganizáciu ekonomiky a rozpad
peňažného systému.

Dôsledky inflácie:
  klesajú reálne príjmy obyvateľstva a tým aj jeho kúpyschopnosť
 znehodnocuje hotové peniaze a úspory
 mení štruktúru spotreby
 znevýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí
 prináša isté výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom
 na najchudobnejších vrstvách zanecháva vážne sociálne následky.

Produkty bánk

Banky poskytujú klientom služby, aby mohli pohodlne, efektívne a bezpečne spravovať svoje
financie.
Bankový účet - v banke podpíšeme zmluvu o otvorení účtu, vložíme požadovaný vklad.
Peniaze na účte sa úročia podľa výšky zostatku.
Platobná karta - plastická osobná karta, slúži na výber osobných peňazí z automatov,
umožňuje uskutočňovanie platieb do výšky peňažných prostriedkov na účte:
 Debetná platobná karta - môžeme disponovať len peniazmi, ktoré máme na účte.
 Kreditná platobná karta - nie je viazaná na bežný účet, banka ňou poskytuje úver na
dohodnutý limit ( platby v obchode, výber hotovosti ). Je to forma pôžičky.

Kontokorentný úver - umožňuje povolené prečerpanie na bežnom účte klienta ( čerpanie

do mínusu). Je to forma úveru, ktorý môžeme kedykoľvek čerpať a splácať, ale banka si
stanovuje vysoký úrok.
Elektronické bankovníctvo – založené na využívaní moderných IKT. Umožňuje realizovať
bežné operácie cez internet, prostredníctvom mobilného telefónu a pod. ( Najznámejší je
internetbanking - cez internet, webová stránka banky, užívateľské meno, certifikačný kód.
Po prihlásení je možné realizovať rôzne operácie napr. zadávať príkazy na úhradu, zadávať
a rušiť trvalé príkazy, termínované vklady, zistiť stav účtu, pohyby na účtoch ...)
Na sporenie a investovanie:
Termínovaný vklad - slúži na zhodnotenie voľných peňazí . Nami vložený vklad je úročený
pevnou úrokovou sadzbou po celú dobu viazanosti.
Vkladné knižky – tradičná forma sporenia.
Peniaze na vkladoch sú chránené Fondom ochrany vkladov ( v prípade neschopnosti banky
vypláca vklady, avšak jednému vkladateľovi poskytne náhradu maximálne vo výške 100 000
eur.
Banky poskytujú klientom aj rôzne formy úverov:
 Hypotekárne úvery – určené na veľké investície do nehnuteľností. Podmienkou je
založenie nehnuteľnosti na katastri nehnuteľnosti, výhodou za to je nižšia sadzba úrokov
v porovnaní s inými formami úveru.
 Spotrebné úvery:
a/ neúčelové –používajú sa na akýkoľvek účel, nie je potrebné dokladovať použitie
finančných prostriedkov. Majú vyššie úrokové sadzby
b/ účelové- určené na vopred dohodnutý účel( kúpu auta, , zariadenie bytu,
rekonštrukcia...). Banky vyplácajú úver bezhotovostne ( na účet predajcu po predložení
faktúry)
Pri úveroch klientov zaujíma - doba splatnosti, mesačné splátky, úrok, vstupný poplatok,
poistenie úveru, poplatky za vedenie účtu...
Poisťovne a poistenie
Poisťovne vykonávajú poisťovaciu činnosť ( majetok, zodpovednosť za škody, osoby . . .).
Poisťovne:
1. Komerčné poisťovne:
Môžu byť zriadené len ako akciové spoločnosti, licenciu im vydáv a kontroluje ich
činnosť NBS.
Na základe písomnej zmluvy vzniká dobrovoľný poistný vzťah medzi poisťovňou
a poisteným. Poistenec (prípadne poistník) sa zaväzuje platiť v pravidelných splátkach
platiť dohodnutú sumu. Poisťovateľ sa zaväzuje zaplatiť dohodnutú sumu v prípade
naplnenia poistnej udalosti.
Druhy poistenia:
 Neživotné – poistenie majetku, poistenie zodpovednosti za škodu
 Životné – poistenie osoby (úraz, úmrtie, dožitie, trvalé následky úrazu, kritické
choroby, nemocenské dávky za hospitalizáciu ...)
Osobitou formou je cestovné poistenie (uhrádza liečebné výdavky v cudzine, poistenie
batožiny a iné udalosti dohodnuté v poistení).
2. Zdravotné poisťovne:
Sú to akciové spoločnosti. Zamestnanci, zamestnávatelia, podnikatelia, prípadne štát
platia povinné zdravotné poistenie (verejné zdravotné poistenie). Zabezpečuje sa
ním základná zdravotná starostlivosť.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne kontroluje Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
3. Sociálna poisťovňa:
Je to inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Sociálne poistenie je povinné
pre zamestnancov, zamestnávateľov, podnikateľov a štát. Za nezamestnaných neplatí
nikto.
Cieľom sociálneho poistenia je ochrana občanov v prípade choroby, úrazu,
straty zamestnania, počas práceneschopnosti a staroby.
Systém sociálneho poistenia zahŕňa:
 Nemocenské poistenie (nemocenské dávky, OČR, tehotenstvo, materská
dovolenka).
 Dôchodkové poistenie (invalidné, starobné, vdovské, vdovecké a sirotské).
 Poistenie v nezamestnanosti (dávka v nezamestnanosti).
Daňová sústava

Dane – povinné platby právnických a fyzických osôb ( daňovníkov) stanovené zákonom,

ktoré musia zaplatiť do štátneho rozpočtu, rozpočtu obcí alebo VÚC.
Daňová sústava predstavuje priame a nepriame dane, ktoré štátu slúžia na úhradu štátnych
a iných verejných potrieb.
1. Nepriame dane:
- Daň z pridanej hodnoty (DPH)
- Spotrebné dane (víno, pivo, lieh, tabakové výrobky, minerálne oleje, elektrina,
uhlie, zemný plyn...)

DPH je súčasťou predajnej ceny tovarov a služieb pri nákupe. Predstavujú príjem štátneho
rozpočtu ( od januára 2011 je v SR jednotná sadzba DPH 20 %).
Spotrebné dane – sa týkajú len vybraných druhov tovaru (selektívne nepriame dane). Cieľom
štátu je okrem získania príjmov štátneho rozpočtu aj obmedziť spotrebu týchto tovarov.
2. Priame dane :
- Daň z príjmov ( fyzických i právnických osôb)- tvorí príjem štátneho rozpočtu
- Miestne dane a poplatky ( nehnuteľnosť, pes, užívanie verejného priestranstva,
ubytovanie, predajné automaty, nevýherné hracie prístroje, za vjazd a zotrvanie
motorového vozidla v historickej časti mesta, motorové vozidlá, jadrové
zariadenia ...) .

Priame dane platia sami daňovníci na základe zistenia ich dôchodkových a majetkových
pomerov.
Daň z príjmov právnických osôb je 23 %.
Daň z príjmov fyzických osôb je:
- 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného
životného minima vrátane (pre rok 2013 je táto suma 34 401,74 eura)
- 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného
minima.

Miestne dane sú príjmami obcí a VÚC. Obce určujú sadzby, prípadne oslobodenie, miestne
dane sú fakultatívne (obce ich môžu ale nemusia vyberať). Zákon č. 582/2004 Z.z.
vymedzuje presný počet daní a poplatkov a vymedzuje maximálnu možnú sadzbu daní
a poplatkov.
Miestne poplatky pre FO a PO (za komunálne odpady a drobné stavebné odpady) – sadzbu
určuje zákon.
Správca daní - najčastejšie daňový úrad, ale aj mestský, miestny obecný úrad a VÚC.
Daňový úrad - eviduje a registruje daňové subjekty, vedie evidenciu platieb, nedoplatkov
a vykonáva daňové kontroly.