You are on page 1of 304

Všeobecná ekonomická teória

1. Prednáška
Dejiny ekonomických teórií

1
Obsah
 Antika
 Merkantilizmus

 Klasická ekonómia

 Neoklasická ekonómia

 Keynessiánska ekonómia

 Post a Neokeynessiánstvo

 Monetarizmus

 Nové prúdy ekonomických škôl

2
Ekonómia a ekonomika
 Ekonómia ako veda vznikla v období
medzi 15. - 17. stor.
 Rozvíja sa však už v období antiky, teda
v období starovekej grécko-rímskej
kultúry
 Ekonómia sa zaoberá ekonomikou !!

3
Antika
 uvažuje o ekonomickom myslení ako o
produkte otrokárstva
 Delenie na grécke (bohatšie obsahom
a metódami) a rímske

4
Grécky výklad
 Homér
spôsoby vytvárania bohatstva:
 vojnou, daňou, čiastočne obchodom.
 Hesiodos patriarchálne hospodárstvo, teda
výroba pre vlastnú spotrebu.
 Solón základy aténskej demokracie, tzv.
„ľudového snemu“.
 Xenofont zaviedol pojem „Oikonomikus“.
 Platón Kategorizoval stavy spoločnosti
 Aristoteles bohatstvo je chápané ako suma
úžitkových hodnôt 5
Rímsky výklad - otrokárstvo
 Vznik latifundií (veľkostatkov)
 vznikajú kolonáty (pozemky
oslobodeného otroka)
 vznik lumpenproletariátu (osoby žijúce z
milodarov štátu)
 Markus Aurelius Cicero predstaviteľ
peňažných magnátov - optimátov

6
Učenie kanonistov
 spadá do obdobia Ríma, vzniká však
v nových hospodárskych podmienkach,
v období prechodu antiky do stredoveku.
 Je to aj obdobie vzniku hierarchie
v spoločnosti:
feudál - má ekonomickú a politickú moc,
kniežatá, baróni, rytieri, - nižšia šľachta,
nevoľníci (drobní poľnohospodári).

7
Kanonisti
 Tomáš Akvinský
 Teória spravodlivej ceny - deľba práce
 Spravodlivá cena:
 vyjadruje náklady a prácu vynaložené na
výrobu
 určuje postavenie výrobcu.

Kanonisti pripúšťali umiernený, ale


odsudzovali vysoký zisk.

8
Merkantilizmus 15. - 18. stor.
Štádiá:
 ranný merkantilizmus
 rozvinutý merkantilizmus
 zrelý merkantilizmus
 rozpad merkantilizmu

9
Učenie merkantilistov
protekcionistická hospodárska politika

 Chrematistika - tvorba peňazí peniazmi


Tézy merkantilistov:
 bohatstvo = peniaze,
 výroba = predpoklad vytvorenia bohatstva,
 zdroj bohatstva = obeh,
 obeh = zdroj zisku,
 zahraničný obchod zväčšuje množstvo peňazí
v krajine.
10
Klasická ekonómia
17. - 18. stor

 Začiatky kapitalistického spôsobu


výroby.
 William Petty

11
William Petty teórie
 Pettyhoteória mzdy - základ mzdy vidí v minime
existenčných prostriedkov pre robotníka.

 Pettyho teória renty - odlišuje rentu pozemkovú


a rentu peňažnú. Rentu chápe ako nadbytok
hodnoty nad výrobnými nákladmi. Pozemková
renta je skutočná forma nadhodnoty. Rozoznáva
rentu ako dôchodok z vlastníctva pôdy a
diferenciálnu rentu z polohy pôdy a z rozdielnej
prirodzenej úrodnosti pôdy.

12
Pettyho teória peňazí:
 peniaze v bohatstve tvoria len malú
časť,

 problémy s držbou sa kumulujú


predovšetkým pri ich množstve.

13
Fyziokratizmus Quesnay
 spravodlivá (pravdivá cena) je určovaná
prácou vynaloženou na výrobu tovaru.
 reakcia na merkantilistický systém
 bohatstvo plynie z výroby, nie zo
získavania drahých kovov,
 bohatstvo pochádza len
z poľnohospodárskej výroby, nie
z obchodu.

14
Adam Smith
„Práca je zdroj bohatstva“
 Produktivita práce závisí od deľby práce,
mzda je súčasť národného produktu,
zdrojom bohatstva je výroba tovaru.
 Teória hodnoty a peňazí: Peniaze chápe
ako výmenný prostriedok. Smith nevidel
rozdiel medzi kovovými a papierovými
peniazmi. Peniaze sú tovar, ktorý je
oddelený od ostatných ako nástroj
výmeny.
15
Prirodzená cena = výrobné
náklady + zisk
 Trhová cena osciluje okolo ceny
prirodzenej.
 Rentu a úrok charakterizoval ako
dôchodok z vlastníctva, mzdu a
podnikateľský zisk ako dôchodky z práce.

16
David Ricardo
 „Základy politickej ekonómie a
zdaňovania“
 Teória hodnoty: hodnota je nepriamo
úmerná produktivite práce, hodnota sa
rozkladá na dôchodky.
 Kvantitatívna teória peňazí: rast množstva
peňazí v obehu vyvoláva rast cien tovarov
a jeho zmenšovanie pokles cien tovarov.
17
David Ricardo
 Mzda je určovaná pohybom robotníckej vrstvy.
Rast miezd dáva podnet rastu robotníkov
(množeniu), čo vedie k rastu ponuky práce,
a tým k zníženiu miezd.
 Zisk: tovar sa predáva za hodnotu určovanú
pracovnou dobou, odpočíta sa z nej mzda a
zvyšok tvorí zisk.
 Renta: Renta je mimoriadnym ziskom. Vývojom
kapitalizmu zisk z nej klesá.

18
Jean Baptiste Say a
poklasická ekonómia
 (skúmal vzájomný vzťah dopytu a
ponuky) – každá ponuka si vytvára svoj
dopyt – zástanca myšlienok „laissez-fair“.
 ponuka určuje dopyt a nie naopak

19
Neoklasická ekonómia
 nadväzuje na Sayov zákon trhu, keď
predpokladá existenciu dokonalej
konkurencie, ktorá má zaručiť racionálne
rozhodovanie spotrebiteľov a výrobcov, a
tým optimálne fungovanie ekonomiky.
Neoklasická ekonómia vznikla v roku 1850,
teda v období premeny predmonopolného
kapitalizmu na monopolistický kapitalizmus.

20
Rozdiely medzi klasickou
a neoklasickou ekonómiou
 Neoklasici: zástanci liberalizmu, skúmali
dopyt zo strany spotrebiteľa, trhové
hospodárstvo si podľa neoklasikov
samočinne pomôže s krízy, ústrednou
postavou skúmania je spotrebiteľ,
mikroekonomický prístup, prechádza
z politickej na čistú ekonómiu, opustila
skúmanie agregátnych veličín .
21
Teória hraničného úžitku
 Hraničná užitočnosť je daná dvoma
faktormi:
 ako chce spotrebiteľ uspokojiť svoju potrebu,
 akým množstvom spotrebného predmetu
spotrebiteľ disponuje.
 Hodnota je pomyselný jav, ktorým
sa riadi informáciami vybavený
racionálne jednajúci hospodársky
subjekt „homo economicus“.
22
Gossenove zákony
1. Zákon nasýtenia potrieb hovorí o klesajúcom
úžitku pri stúpajúcom uspokojovaní potrieb.
2. Zákon o rovnomernom uspokojovaní potrieb
potreby neuspokojujeme až po bod nasýtenia
prvej, druhej a potom tretej, ale potreby sa
snažíme uspokojiť tak, aby všetky boli uspokojené
a nasýtené.
3. Zákon o vzťahu medzi pôžitkom a námahou
s práce vykonávaním práce zvyšujeme úžitok
dokiaľ pôžitok, ktorý práca poskytuje je vyšší ako
bolesť, ktorú práca spôsobuje („slasť nad strasť“).
23
Keynessiánska ekonómia
 nová makroekonómia.
Etapy vývoja:
 19. stor. - rozvoj trhových ekonomík založených
na kapitalistických vzťahoch v podmienkach
voľnej konkurencie,
 20. stor. - kapitalistická ekonomika zreteľnejšie
ukazuje protirečenia – nástup nedokonalej
konkurencie, vznik monopolov, ďalšie rozpory,
 1910 -1920 - stagnácia hospodárstva (recesia),
vznik teórií na riešenie nových problémov.
24
 J. M. Keyness
 Bol odporcom návratu k zlatému
štandardu
 Bretton-Woods - navrhol zavedenie
medzinárodnej menovej jednotky
„bancor“, základ pre SDR (special
drawning rights).

25
Monetarizmus
Monetarizmus nie je považovaný za samostatnú
ekonomickú školu. Ako hlavné dôvody je možné
uviesť nasledovné:
1. vyvíja sa so začiatkom samotnej chicagskej
ekonomickej školy,
2. je proti keynessiánstvu a proti protekcionistickej
hospodárskej politike,
3. je vnútorne diferencovaným smerom,
4. existujú v ňom odlišné názory na ekonomické aspekty
teórie a jej aplikáciu do hospodárskej politiky.

26
Tvrdenia monetaristov
Existuje tesný vzťah medzi zmenami ponuky peňazí a
zmenami nominálneho dôchodku (HDP). Zmeny
v množstve peňazí v obehu vyvolajú zmeny
v nominálnom dôchodku (HDP). Zmeny nominálneho
dôchodku (HDP) sa najneskôr so spozdením 6-9
mesiacoch prejavujú ako zmeny reálneho dôchodku
(HDP). Po zmenách HDP prichádzajú po 6-9 mesiacov
zmeny v cenovej hladine. Pomer medzi nominálnym
dôchodkom (HDP) a medzi zmenami ponuky peňazí,
nie je vždy rovnaký. V krátkodobom období zmeny
v ponuke peňazí ovplyvňujú hlavne produkciu,
v dlhodobom období cenovú hladinu.
27
Tvrdenia monetaristov
Inflácia je vždy a všade len peňažný jav, jej
príčinou môže byť len zvýšenie množstva peňazí
v obehu. Výdavky vlády pôsobiace inflačne je
napr. financovanie zvyšovaním množstva peňazí
v obehu. Zmeny v množstve peňazí v obehu
zapríčiňujú, že úroková miera rastie, resp. klesá.
Pokles v dôsledku zmien na trhoch aktív a rast
v dôsledku zmien na trhoch tovarov a služieb.

28
Tvrdenia monetaristov
Inflácia je vždy a všade len peňažný jav, jej
príčinou môže byť len zvýšenie množstva peňazí
v obehu. Výdavky vlády pôsobiace inflačne je
napr. financovanie zvyšovaním množstva peňazí
v obehu. Zmeny v množstve peňazí v obehu
zapríčiňujú, že úroková miera rastie, resp. klesá.
Pokles v dôsledku zmien na trhoch aktív a rast
v dôsledku zmien na trhoch tovarov a služieb.

29
Tvrdenia monetaristov
Úroková miera nie je považovaná za spoľahlivý ukazovateľ
pre uskutočňovanie monetaristickej politiky. Fungovanie
prevodového mechanizmu – zmeny v peňažnej zásobe
vyvolávajú narušenie potrebnej štruktúry portfólia
ekonomických subjektov. Snaha o obnovenie pôvodnej
štruktúry portfólia vyvoláva zmeny v dopyte po aktívach a
zakladá nerovnováhu na trhoch aktív. Dôsledkom toho je
zmena relatívnych cien aktív. Zmeny v cenách finančných
aktív vyvolávajú zmeny v úrokovej miere, čo má za
následok zmeny v dopyte po tovaroch a službách. Zmeny
vyvolávajú zmeny dokiaľ sa nevytvorí rovnováha.

30
Nové prúdy ekonomických škôl
 Monetarizmus II. 1950 - ... deficitné financovanie štátneho
rozpočtu
 Škola racionálnych očakávaní:
1. ceny sa prispôsobujú tak, aby na trhu nevznikal prebytok ani
nedostatok,
2. pri uskutočňovaní hospodárskych sa zvažujú dostupné
informácie,
3. vláda má nad trhom malú moc,
4. statické modely nemôžu predvídať účinky novej vládnej politiky,
5. účinná vládna politika stabilizácie musí byť postavená na
prekvapivej stratégii.

31
Nové prúdy ekonomických škôl
 Škola verejnej voľby
 Využitie matematických metód v ekonómii
 Lineárne programovanie
 Medziodvetvová analýza
 Makroekonometria
 Teória hier
 Škola ekonómie ponuky
 Teórie medzinárodných ekonomických vzťahov

32
Všeobecná ekonomická teória

2.Prednáška
PREDMET A METODOLÓGIA
EKONOMICKEJ TEÓRIE

33
Obsah
PREDMET A METODOLÓGIA EKONOMICKEJ TEÓRIE
Predmet ekonómie
Metódy skúmania
Triáda ekonomických problémov
Výrobné faktory
Práca
Pôda
Kapitál
Základné ekonomické zákony
Zákon vzácnosti a alternatívne použitie verejných statkov
Zákon vzácnosti a hranica produkčných možností
Zákon klesajúcich výnosov
34
Základné ekonomické kategórie

 potreba – uvedomený, resp. neuvedomený pocit


nedostatku, ktorého snahou je ho odstrániť, príp.
uspokojiť
 spotreba – uspokojovanie bežných potrieb
statkami, predpokladom spotreby je výroba,
 výroba - premena výrobných faktorov (práca,
pôda, kapitál) na výrobky a služby.
 statok - všetky užitočné predmety, ktorými človek
uspokojuje svoje potreby, širší pojem ako výrobok
(každý výrobok je statok, ale nie každý statok je
výrobok),
35
Základné ekonomické kategórie
 výrobok - má hmotnú podobu, je výsledkom
výrobného procesu,
 služba – má hmotnú i nehmotnú podobu,
uspokojuje ľudské potreby svojím vlastným
priebehom, môže mať vecnú podstatu (činnosti
zamerané na obnovu statkov), osobnú podstatu
(všetky cudzie činnosti, ktoré smerujú k človeku
a uspokojujú jeho potreby),
Všetky výrobky, ktoré sú určené na predaj sa
nazývajú tovar.

36
Základné ekonomické kategórie

 ekonomika – oblasť spoločenskej praxe zameraná


na cieľavedomú hospodársku činnosť, tzn. ak
hovoríme o ekonomike štátu, jedná sa
o hospodárenie so štátnymi zdrojmi. Ekonomika
môže byť legálna (štatisticky dokázateľná
a sledovaná),  nelegálna (čierna – drogy, zbrane,
a pod.) a okrem toho aj tieňová – výroba, predaj,
nákup produktov, ktoré nie sú hospodárskymi
subjektami vykazované, prehlbuje sa v prípade
hyperinflácie (rýchle znehodnocovanie peňazí), pri
vysokých clách, vysokom daňovom zaťažení.

37
Predmet a metodológia
ekonomickej teórie

Pochopenie podstaty ekonomických


zákonitostí nás usmerňuje k efektívnemu
využívaniu vlastných ekonomických
zdrojov.

38
Všeobecná definícia ekonómie
„Ekonómia je veda o tom, ako
spoločnosť využíva vzácne zdroje na
výrobu užitočných tovarov a ako ich
rozdeľuje medzi rozličné skupiny
ľudí.“

39
Ekonómia
 skúma človeka s jeho neobmedzenými potrebami vo svete
obmedzených zdrojov,
 analyzuje spôsoby, ktorými môžu ľudia čo najlepšie
uspokojovať svoje potreby,
 skúma činnosti týkajúce sa výroby, výmeny, rozdeľovania
a spotreby tovarov a služieb,
 analyzuje celkový pohyb v ekonomike
 je vedou o voľbe, skúma, ako ľudia rozhodujú o využití
vzácnych, alebo obmedzených výrobných zdrojoch na
produkciu rôznych tovarov
 je vedou o obchode medzi krajinami,
 je vedou o peniazoch, bankách, kapitále a bohatstve,
 je interdisciplinárnou vedou, syntéza iných vied
napr. štatistiky, psychológie, matematiky, histórie a pod. 40
Funkcie ekonómie
 poznávacia – skúma ekonomické javy a
procesy prebiehajúce v spoločnosti a usiluje
sa ich vysvetliť,
 pragmatická resp. praktická – jej poznatky sa
stávajú základom pre praktické konanie
rôznych ekonomických subjektov,
 metodologická – je metodologickým základom
pre ostatné ekonomické vedy.

41
Omyly a problémy pri
ekonomickom uvažovaní
 Omyl post hoc - The Post-Hoc Fallacy - ak jav A
predchádza javu B, z toho by malo vyplývať, že jav A
podmieňuje vznik javu B (v ekonómii to vôbec nemusí
platiť), Tvrdením, že „po udalosti“ znamená „v
dôsledku udalosti“ sa dopúšťame omylu post – hoc,
 klam kompozície - Fallacy of composition - chybné
usudzovanie časti na celok, tzn. čo je dobré pre
jednotlivca, je dobré pre spoločnosť (v ekonómii to vôbec
nemusí platiť), celok nie je vždy súčtom súčastí, napr. ak
jednotlivec získa viac peňazí, bude sa mať lepšie. Ak
všetci získajú viac peňazí, nikto sa nebude mať lepšie,

42
Omyly a problémy pri
ekonomickom uvažovaní
klam dekompozície - čo je dobré pre spoločnosť, je
dobré aj pre jednotlivca,
alternatívne náklady - vyjadrujú sa tým, čoho sme sa
museli vzdať pre niečo (napr. vláda: stavba elektrárne
alebo stavba diaľnic),
neistota v ekonomickom živote - ekonomické zákony
platia len v priemere, nie ako exaktné súvislosti,, napr.
ak za zvýši cena benzínu pri ostatných premenných
nezmenených, vedie to k nižšej spotrebe benzínu, ale
jednotlivec vôbec nemusel zmeniť svoje očakávania
ohľadom používania auta,
43
Omyly a problémy pri
ekonomickom uvažovaní
subjektívnosť – patrí k najväčším nástrahám pri
štúdiu ekonómie, ktorý vyplýva zo subjektívnosti, s
ktorou pozorujeme život okolo seba, napr. keď si
preštudujete a osvojíte určitý súhrn ekonomických
poznatkov, každý vníma skutočnosť novým a
odlišným spôsobom,
paradigmy – základné východiská, ktoré nie sú
dokazované, ale sú na základe skúseností ako
dôveryhodné.
substitučný vzťah - buď, alebo – je potrebné sa
rozhodnúť,

44
Metodológia
 ekonomická analýza
 štatistická analýza
 kontrolovaný experiment

45
Ekonomická vzácnosť
Ekonomická vzácnosť vyplýva
z obmedzenosti zdrojov a zároveň ich
užitočnosti pre spotrebiteľa. Možno ju tiež
vyjadriť ako ochotu vyrábať len také
predmety, ktoré sa nenachádzajú
v dostatočnom množstve voľne v prírode a
 ktoré zároveň zabezpečujú uspokojovanie
potrieb.

46
Sektory ekonomiky
 primárny – činnosti zabezpečované prírodnými
procesmi,

 sekundárny – spracovateľský priemysel

 terciálny – služby obyvateľstvu,

 kvartálny – informačné služby, technológie a pod..

47
Rozsah ekonomiky
 mikoekonomika – hospodárska činnosť
jednotlivých ekonomických subjektov teda
podnikov, oddelení podnikov, domácností ,

 makroekonomika – hospodárska činnosť veľkých


celkov napr. štátu – národná ekonomika, veľkých
nadnárodných inštitúcií resp. celého sveta –
svetová ekonomika.

48
Základné typy ekonomík
 zvyková
 príkazová (direktívna)
 trhová
 zmiešaná

49
Ekonomika
 prebytková – ak sa vyrobí viac výrobkov a služieb ako je
obyvateľstvo schopné spotrebovať,
 nedostatková – ak sa vyrába menej výrobkov a služieb
ako je pre obyvateľstvo potrebné,
 otvorená – voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu cez
hranice štátu (vysoký podiel exportu a importu na
národnom produkte), stupeň otvorenosti ekonomiky však
môže byť rôzny (patrí tu aj voľný pohyb pracovných síl),
 uzavretá – obmedzená zahraničnoobchodná činnosť
zásahmi zo strany štátu (clá, dovozné prirážky, embargá
na exportované a importované produkty).

50
Triáda ekonomických problémov
 Čo vyrábať?
 Ako vyrábať?  
 Pre koho vyrábať?

51
Výrobné faktory
 Práca je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť,
nositeľom ktorej je človek so svojimi fyzickými
a duševnými schopnosťami a talentom.
 Pôda je základným výrobným faktorom. Nie je však
statkom voľným, pretože jej množstvo je
obmedzené a  nie je možné ju neustále rozširovať.
 Kapitál predstavuje popri pôde a práci tretí zo
vzácnych výrobných zdrojov. V tejto súvislosti sa
zvyčajne kapitál stotožňuje s kapitálovými statkami,
teda s „vecnými nositeľmi“ kapitálu.

52
Typy práce:
 živá – konkrétna práca vykonávaná vo výrobnom
procese pracovnou silou,
 zhmotnená – práca, ktorá je už vykonaná a je obsiahnutá
v pridanej hodnote výrobku,
 produktívna – prinášajúca statky uspokojujúce potreby,
 neproduktívna – výroba nekvalitného (nepredajného)
tovaru,
 fyzická – značná fyzická námaha,
 duševná – duševná aktivita,
 mechanická - rutinná,
 tvorivá.

53
Hodnota práce
 Hodnota práce je vyjadrená príjmami pracovnej sily, ktorých
najpodstatnejšou časťou je mzda – odmena za prácu, taktiež je
súčasťou pridanej hodnoty výrobku.
 Plat – mzda za určité časové obdobie.
 Hodinová mzda – mzda za jednu hodinu práce.
 Časová mzda – odmena za počet odpracovaných hodín (v prípade
ak pracovník nemôže ovplyvniť tempo práce, napr. pásová výroba).
 Úkolová mzda – odmena za pracovný výkon (využitie v prípadoch,
kde výsledok práce závisí v značnej miere od pracovného úsilia).
 Podielová mzda – odmena za pracovný výkon formou podielu na
výnosoch z predaja, formou prémií.
 Akordná mzda – dohodnutá úplata za dohodnutý výkon.

54
Kapitálové statky
Fyzický (reálny)
 hmotný (pozemky, budovy, stavby, stroje, zariadenia,
materiál),
 nehmotný (know-how, softvér, licencie, autorské
práva), osobitnou formou kapitálu je technológia, ktorá
má podobu myšlienky, invencie, tvorivosti. Dobrá
technológia môže výrazne zvýšiť efektívnosť práce,
pôdy i kapitálu.
finančný
 peňažný (peniaze na bankovom účte, v pokladnici),
 fiktívny (akcie, obligácie, cenné papiere).
55
Ekonomický rast zvyšuje
predovšetkým:
 nárast množstva disponibilných zdrojov – tu je
potrebné podotknúť, že výrobné faktory – práca
a kapitál – je možné zvyšovať (je možné
vytvoriť viac kapitálu aj práce) ale výrobný
faktor – pôdu – nie je možné zvýšiť,
 objavovanie nových technológií,
 nárast pracovných síl a ich špecializácia,
 zdokonaľovanie využitia existujúcich zdrojov.

56
Základné ekonomické zákony
 zákon minima
 zákon priemeru
 zákon efektívnosti
 zákon klesajúcich výnosov

57
Zákon vzácnosti a alternatívne
použitie verejných statkov

Statky sú vzácne, lebo spoločnosť nemôže


vyrobiť zo zdrojov toľko statkov, ktoré by
spotrebitelia chceli získať.

58
Zákon vzácnosti a hranica
produkčných možností
Výrobné zdroje každej ekonomiky sú
obmedzené. Pôda, suroviny, technológie,
stroje, zariadenia, kapitál, infraštruktúra,
patenty, licencia, práca to všetko sú
zdroje a prostriedky na produkciu tovarov
a služieb. Sú to vzácne zdroje, preto nie
je možné vyrábať všetko, čo by ľudia
chceli. O tomto hovorí zákon vzácnosti.

59
Všeobecná ekonomická teória

3.Prednáška
Formovanie trhu a trhový
mechanizmus

60
Obsah

Trh a trhový systém


Typy trhov
Trhové subjekty
Trhová konkurencia
Nedostatky a nedokonalosti trhu
Trhový mechanizmus a jeho fungovanie
Mechanizmus utvárania dopytu
Faktory ovplyvňujúce krivku dopytu a posun krivky dopytu
Posun krivky dopytu
Mechanizmus utvárania ponuky
Faktory ovplyvňujúce krivku ponuky a posun krivky ponuky
Posun krivky ponuky
Mechanizmus utvárania rovnovážnej ceny
Rovnováha na trhu a časový prvok 61
Trh
Trh je miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci,
aby sa dohodli na kúpe a predaji určitého tovaru alebo
služby za určitú cenu.

Je to priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty


vymieňajú výsledky svojej činnosti.

Trh je regulátorom a stabilizátorom ekonomického


rozvoja.

Je to súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a


sociálno-ekonomických vzťahov.
62
Trh
Navonok sa trh javí ako miesto, kde sa predávajú a
kupujú tovary.

Trh je možno charakterizovať ako proces, v ktorom sa


realizujú ekonomické vzťahy medzi jednotlivými
trhovými subjektami prostredníctvom výmeny
tovarov.

Je to súhrn ekonomických procesov a vzťahov, ktoré


vznikajú pri kúpe a predaji a majú vplyv na
fungovanie trhu, výroby, rozdeľovania a spotreby.

Vzniká tu interakcia ponuka – dopyt.


63
Nedostatky trhu
 ak štát chráni monopol,
 verejné statky.

Externalita - vedľajší efekt fungovania trhu


 negatívna otvorím továreň –> zápach –>
znečistené ovzdušie  vedľajší produkt
 pozitívna včelia farma –> ak včely ešte
opeľujú susedove pole  vedľajší produkt
sused mu za to neplatí

64
Formovanie trhu a trhový
mechanizmus

Trh možno charakterizovať ako sféru


ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické
ekonomické vzťahy medzi jednotlivými
trhovými subjektami prostredníctvom výmeny
tovarov.
Trhový mechanizmus je sústava prvkov
existujúcich na trhu, ktoré sa vzájomne
ovplyvňujú, čím vytvárajú určitý poriadok.
Je to forma organizácie, pri ktorej sa
dostávajú do kontaktov výrobcovia a
spotrebitelia.
65
Trh predstavuje mechanizmus realizácie
trhovej ekonomiky, ktorý sa všeobecne
vyznačuje nasledujúcimi znakmi:

 slobodou ekonomickej činnosti hospodárskych


subjektov a ich zodpovednosťou za jej
výsledky,
 slobodnou voľbou partnerov,
 voľnou tvorbou cien,
 konkurenciou medzi účastníkmi trhu,
 minimálnou priamou účasťou štátu v
hospodárskej činnosti uskutočňovanou
pomocou príslušných regulátorov.
66
Základné úlohy trhu
Pri riešení triády ekonomických problémov trh plní
tieto úlohy:
poskytuje informácie (o kúpyschopnom dopyte
a potrebách, o výrobných možnostiach a pod.)
poskytuje podnety pre správanie
spotrebiteľov a výrobcov (aby optimálne
využívali vzácne ekonomické zdroje,
minimalizovali výrobné náklady a pod.)
rozdeľuje dôchodky.

67
Typy trhov
 z územného hľadiska rozlišujeme trh miestny,
regionálny, národný, ekonomických zoskupení a
svetový.
 z hľadiska predmetu kúpy a predaja členíme trhy na:
trh tovarov a služieb, trh výrobných faktorov ( trh práce,
pôdy, kapitálu), finančný trh.
 z hľadiska podmienok pre fungovanie
komponentov trhu trh môže byť voľný (ponuka
a dopyt sú veľmi pružné) alebo regulovaný (ponuka
a dopyt sú úradne alebo iným spôsobom regulované).
68
Typy trhov
 podľa stupňa organizovanosti rozlišujeme trhy
organizované (napr. burza) a neorganizované (napr.
susedská výpomoc).
 z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom
možno rozlíšiť trh legálny (oficiálny) a nelegálny (čierny)
trh.
 podľa počtu sledovaných tovarov rozlišujeme
čiastkový a agregátny trh.

Uvedené členenie trhov je relatívne. V reálnej ekonomike


jednotlivé trhy spolu úzko súvisia a sú navzájom
prepojené.
69
Trhové subjekty
 Domácnosti
 kupujúci trhu tovarov a služieb
 predávajúci práce, pôdy a kapitálu
 Firmy (organizácie)
 vyrábajúce tovary za účelom ich predaja
 kupujúci na trhu výrobných faktorov
 Štát
 stanovuje pre všetkých rámcové podmienky
 reguláciou trhu sa štát snaží zabezpečiť stabilitu trhu

70
Prepojenie subjektov na trhu
Štát

Vytvára právne predpoklady pre hospodársky život a


ochraňuje konkurenciu

Trh tovarov a
služieb
kupujúci predávajúci

Domácnosti Čo vyrábať? Firmy


Ako vyrábať?
Pre koho vyrábať?

predávajúci kupujúci
Trh výr.faktorov
71
Konkurencia
Trhová konkurencia je proces,
v ktorom sa stretávajú subjekty trhu,
pričom každý z nich sa snaží dosiahnuť
maximálnu hmotnú výhodu.

Je to jeden z prvkov
trhového mechanizmu.

72
Trhová konkurencia
 Konkurencia medzi ponukou a dopytom
spotrebiteľ má záujem lacno kúpiť, výrobca
má záujem draho predať
 Konkurencia medzi spotrebiteľmi
motivovaná záujmom nakúpiť čo najviac a čo
najlacnejšie, a to hoci aj na úkor ostatných
spotrebiteľov
 Konkurencia medzi výrobcami motivovaná
záujmom výrobcov predať čo najviac a čo
najvýhodnejšie. 73
Konkurencia medzi výrobcami
zvyčajne realizuje ako kombinácia
 Cenová konkurencia využíva ako nástroj
konkurenčného boja cenu,
 Necenová konkurencia je založená na
snahe získať kupujúceho inými než
cenovými nástrojmi, napr. reklamou,
príťažlivým dizajnom, predajom na úver,
dokonalejším servisom.

74
Konkurencia z hľadiska
podmienok
 Dokonalá konkurencia predstavuje
teoretickú abstrakciu, stav, ktorý v reálnej
ekonomike prakticky neexistuje.
 V reálnej ekonomike je možné stretnúť sa
s rôznymi formami nedokonalej
konkurencie.

75
Formy nedokonalej konkurencie
 Úplný (čistý) monopol sa vyskytuje vtedy, keď existuje len
jeden výrobca, neexistujú blízke substitúty a vstup iných
firiem do odvetvia nie je možný (napr. výroba plynu,
elektriny).
 Oligopol predstavuje situáciu, keď v odvetví existuje malý
počet veľkých firiem a existujú čiastočné bariéry pre vstup do
odvetvia.
 Monopolistická konkurencia predstavuje takú štruktúru
trhu, keď existuje veľký počet malých výrobcov vyrábajúcich
rôzne výrobky. Vstup nových výrobcov do odvetvia je možný.
Táto forma konkurencie sa vyskytuje najmä v službách a
maloobchode.

76
Nedostatky a nedokonalosti trhu
Externality
Pozitívne externality vznikajú vtedy, keď niektoré
subjekty získavajú výhody bez toho, aby za ne platili,
napr. výstavba nového podniku zvýši cenu bytov v 
regióne.
Negatívna externalita vzniká vtedy, keď určitému
subjektu vznikajú vyššie dodatočné náklady
z ekonomickej činnosti iných subjektov. Typickým
príkladom negatívnych externalít je znečisťovanie
životného prostredia (znečisťovanie vody, vzduchu
a pod.) vznikajúce pri výrobnej činnosti, ktoré
v konečnom dôsledku zaplatí spotrebiteľ.

77
Úloha štátu v ekonomike
 Zákonodarnú (normatívnu) úlohu,
 Ekonomickú úlohu,

Tri funkcie ekonomickej úlohy štátu


 Alokačná funkcia napr. antimonopolnými
opatreniami
 Distribučná funkcia ovplyvňuje znovurozdelenie
dôchodkov
 Stabilizačná funkcia na zmiernenie cyklických
výkyvov
78
Trhový mechanizmus - zložky
mechanizmus utvárania dopytu,
mechanizmus utvárania ponuky,
mechanizmus utvárania rovnovážnej
ceny.

79
Mechanizmus utvárania dopytu
 Dopyt (D - demand) je množstvo
tovarov (služieb), ktoré sú kupujúci
ochotní kúpiť za určitú cenu. Vyjadruje
vzájomnú závislosť medzi
požadovaným množstvom tovarov a
služieb (Q) a ich cenou (P).

80
Grafickým znázornením závislosti
požadovaného množstva tovaru a jeho ceny
je krivka dopytu

620
D
Cena P (tis. Sk)

520

420

320

220
0 2 4 6 8 10 12
Požadované množstvo Q (tis. Sk)

81
Prečo je krivka dopytu klesajúca?

 Ak cena tovaru rastie (a ostatné premenné


sa nemenia), dopyt po tovare klesá.
Podobne, ak sa cena zníži, pričom ostatné
premenné sa nemenia – požadované
množstvo sa zvýši. Hovoríme o zákone
klesajúceho dopytu.
 Príčiny sú dve:
 substitučný efekt
 dôchodkový efekt

82
Dopyt
Individuálny dopyt predstavuje dopyt
jediného spotrebiteľa po jednom výrobku.
Čiastkový dopyt predstavuje dopyt
všetkých spotrebiteľov po jednom
výrobku.
Agregátny dopyt predstavuje súčet
dopytu na všetkých čiastkových trhoch.

83
Faktory ovplyvňujúce krivku
dopytu a posun krivky dopytu
 zmena cien substitučných a
komplementárnych tovarov (Py),
 zmena úrovne dôchodkov (I),
 rozsah trhu (X),
 zmeny v preferenciách spotrebiteľov (T),
 ostatné faktory (F),

Dx = f (Px; Py; I; X; T; F)

84
Mechanizmus utvárania ponuky

Ponuka (S – supply) je množstvo tovarov


(služieb), ktoré sú predávajúci ochotní
predať v závislosti od ceny. Vyjadruje
vzájomnú závislosť medzi ponúkaným
množstvom tovarov a služieb (Q) a ich
cenou (P).

Ponuka je funkciou ceny tovaru, Sx = f (Px).


85
Krivka ponuky
620
S
570
Cena P (tis. S k)

520
470
420
370
320
270
220
0 2 4 6 8 10 12

Ponúkané množstvo Q (tis. Sk)

86
Zákon rastúcej ponuky

Ak rastie cena (a ostatné premenné sa


nemenia) výroba tovaru, a teda aj
ponúkané množstvo sa zvyšuje, a
naopak pokles ceny vyvolá pokles
výroby.

87
Možno rozlišovať
 individuálnu ponuku tvorí ponuka jedného
výrobcu, t. j. množstvo výrobkov vyrobených
jedným výrobcom,
 čiastková ponuka predstavuje ponuku jedného
výrobku od rôznych výrobcov,
 agregátna ponuka predstavuje súhrn všetkého
tovaru vyrábaného a ponúkaného všetkými
výrobcami pri rôznej úrovni cien.

88
Faktory ovplyvňujúce krivku ponuky

Okrem ceny tovaru (Px) ponuku ovplyvňujú aj


ďalšie dôležité faktory:
 výrobné náklady (C).
 ceny substitučných výrobkov (Pn).
 organizácia trhu (O).
 iné faktory (F).

Sx = f (Px; C; Pn; O; F)
89
 Mechanizmus utvárania rovnovážnej ceny

 Cena je vždy vyjadrením určitého pomeru


medzi ponukou a dopytom
 Ak sa na trhu ponuka rovná dopytu,
znamená to, že ponúkané množstvo tovarov
sa rovná požadovanému.
 Situácia, ktorá na trhu vznikne, sa nazýva
trhová rovnováha.
 nielen cena ovplyvňuje ponuku a dopyt,
ale aj ponuka a dopyt spätne vplývajú na
cenu. 90
Trhová rovnováha
620
570
Cena P (tis . S k )

520
470
E
420 PE = 380

370
320
270
220
QE =
0 2 4 6 8 10 12

Množstvo Q (tis. Sk)

91
Trhová nerovnováha
620
570
Cena P (tis. Sk)

520
prebytok
470
E

420
370
320 nedostatok
270
220
0 2 4 6 8 10 12

Množstvo Q (tis. Sk)


92
Všeobecná ekonomická teória

4. Prednáška
Elasticita dopytu a ponuky

93
Obsah

Cenová elasticita dopytu


Priama a nepriama elasticita dopytu
Činitele ovplyvňujúce cenovú elasticitu dopytu
Cenová elasticita dopytu a celkový príjem
Cenová elasticita ponuky
Priama a nepriama elasticita ponuky
Činitele vplývajúce na elasticitu ponuky
Iné formy elasticity

94
Posun krivky ponuky doľava
vyvolávajú necenové činitele, ako napr.
rast cien výrobných faktorov, nižšia
produktivita práce. Znamená to, že pri
pôvodnej cene vzniká na trhu nedostatok
tovarov, a preto sa cena zvyšuje, až kým
sa ponúkané a požadované
množstvá nedostanú do rovnováhy.
Opačné zmeny v činiteľoch posúvajú
krivku ponuky doprava.

95
Posun krivky ponuky
620 S’
C ena P (tis . S k )

520
E’

E
420

320

220
0 2 4 6 8 10 12
Množstvo Q (tis. Sk)

96
Posun krivky dopytu doprava
vyvoláva napr. rast dôchodkov
domácností, rast počtu domácností,
zvýšenie cien substitučných tovarov a
pod. Posun krivky dopytu doprava vedie
k prevahe dopytu, čo vyvolá rastúcu cenu
a rastúce množstvo. Opačná zmena
činiteľov vedie k posunu krivky dopytu
doľava.

97
Posun krivky dopytu
620 S
C e n a P (tis . S k )

520
E’

E D’
420
D

320

220
0 2 4 6 8 10 12

Množstvo Q (tis. Sk)

98
Elasticita - Pružnosť
 všeobecne: meradlo reakcie,
citlivosti; citlivosť
 v užšom zmysle:
 schopnosť tuhej látky nadobudnúť
pôvodný tvar, ak prestanú naň pôsobiť
sily, ktoré pretvorenie vyvolali.

99
Cenová elasticita
Cenová elasticita, je tá ktorá vyjadruje
vzťah percentuálnej zmeny
požadovaného alebo ponúkaného
množstva statku k percentuálnej zmene
jeho ceny.

100
Cenová elasticita dopytu
 vyjadruje vzťah medzi percentuálnou
zmenou požadovaného množstva a
percentuálnou zmenou ceny.
 meriame ju koeficientom cenovej
elasticity dopytu (ED), ktorý vypočítame
ako podiel percentuálneho rastu
(poklesu) požadovaného množstva k
percentuálnemu poklesu (rastu) ceny
statku.
101
bodová a oblúková elasticita
 Pri určovaní elasticity v určitom bode
krivky dopytu zisťujeme bodovú
elasticitu podľa nasledujúceho vzťahu:
Q D

% zmena požadovaného množstva Q


E   D
D
% zmena ceny daného statku P
P

102
rozlišujeme dopyt:
 elastický dopyt, ak 1 < ED < ∞; dopyt je cenovo
elastický, ak percentuálny rast (pokles) požadovaného
množstva je väčší ako percentuálny pokles (rast) ceny,
 jednotkovú elasticitu dopytu, ak ED = 1; dopyt má
jednotkovú elasticitu, keď percentuálny rast (pokles)
požadovaného množstva je vyvolaný rovnakým
poklesom (rastom) ceny,
 neelastický dopyt, ak 0 < ED < 1; dopyt je cenovo
neelastický, ak percentuálny rast (pokles)
požadovaného množstva je menší ako percentuálny
pokles (rast) ceny,

103
rozlišujeme dopyt:
 dokonale elastický dopyt (nekonečnú
elasticitu), ak ED = ∞; dopyt je dokonale elastický,
ak sú spotrebitelia ochotní kúpiť neobmedzené
množstvo tovaru pri tej istej cene, resp. pri
minimálnej zmene ceny,
 dokonale neelastický dopyt (nulovú elasticitu),
ak ED = 0; dopyt je dokonale neelastický, ak
spotrebitelia sú ochotní pri akejkoľvek zmene ceny
kúpiť to isté množstvo tovaru.

104
Prípady cenovej elasticity dopytu

P P P

D D

QD QD QD

Elastický dopyt Jednotková elasticita dopytu Neelastický dopyt


P P
D

QD QD

Nekonečná elasticita Nulová elasticita 105


Priama a nepriama
elasticita dopytu
Ak skúmame vzťah medzi zmenou ceny
a zmenou požadovaného množstva
konkrétneho jedného statku jedná sa
o priamu elasticitu dopytu. Pri
nepriamej elasticite dopytu skúmame
vzťah medzi zmenou ceny jedného statku
a zmenou požadovaného množstva
druhého statku.

106
Činitele ovplyvňujúce cenovú
elasticitu dopytu
 možnosť uspokojovať danú potrebu tovarmi,
substitútmi: čím jednoduchšie je možné
nahradiť spotrebu jedného tovaru inými tovarmi,
tým je elasticita dopytu vyššia,
 podiel výdavkov na nákup tovaru v rozpočte
spotrebiteľa: čím je podiel výdavkov na nákup
daného tovaru vyšší, tým vyššia je elasticita
dopytu po tomto tovare,
 dĺžka časového obdobia: v dlhšom časovom
úseku sa elasticita dopytu zvyšuje.

107
Cenová elasticita ponuky (ES)
 vyjadruje závislosť zmeny ponúkaného
množstva od zmeny ceny. Odráža
reakciu predávajúcich (výrobcov) na
zmeny cien.

108
Rozlišujeme
 elastickú ponuku, ak 1 < ES < ∞; ponuka je cenovo
elastická, ak percentuálna zmena ponúkaného
množstva je väčšia ako percentuálna zmena ceny,
 jednotkovú elasticitu, ak ES = 1; ponuka má
jednotkovú elasticitu, ak sa ponúkané množstvo
mení v tej istej miere ako cena,
 neelastickú ponuku, ak 0 < ES < 1; ponuka je
cenovo neelastická, ak percentuálna zmena
ponúkaného množstva je menšia ako percentuálna
zmena ceny,

109
Rozlišujeme
 dokonale elastickú ponuku (nekonečnú
elasticitu), ES = ∞; ponuka je dokonale elastická,
ak pri malom znížení ceny môžu výrobcovia
ponúkané množstvo znížiť na nulu, alebo pri
minimálnom zvýšení ceny môže dôjsť
k nekonečnému zvýšeniu ponúkaného množstva
tovaru.
 dokonale neelastickú ponuku (nulovú
elasticitu), ES = 0; ponuka je dokonale
neelastická, ak sú výrobcovia ochotní priniesť na
trh tovar a predať ho za akúkoľvek cenu,

110
Rôzne podoby cenovej elasticity ponuky

P P P

S S S

QS QS QS

Elastická ponuka Jednotková elasticita ponuky Neelastická ponuka


P P
S

QS QS

Nekonečná elasticita Nulová elasticita 111


Priama a nepriama elasticita ponuky

 Pri priamej elasticite ponuky sa


skúma vplyv medzi zmenou ceny
statku a zmenou ponúkaného
množstva rovnakého statku.
 Pri nepriamej elasticite ponuky
sa skúma vzťah medzi zmenou ceny
jedného statku a zmenou
ponúkaného množstva iného statku.
112
Činitele vplývajúce na elasticitu ponuky

 podmienky a možnosti skladovania, trvanlivosť


výrobkov: ak je skladovanie náročné a príliš
nákladné, tak elasticita ponuky je menšia,
 technológia výrobného procesu: ak sa vyrábajú
výrobky, ktoré majú substitúty, alebo pomocou
daného technologického zariadenia je možné
bez väčších problémov vyrobiť iný tovar, vtedy
je ponuka elastická,
 časové obdobie: elasticita ponuky rastie
s predlžovaním časového obdobia.

113
Nulová elasticita
 Pri nulovej elasticite ponuky nesú
celú daň predávajúci (napr.: daň
z pozemkov, bytov, ...). Elasticita
ponuky je nízka – daň postihuje
vlastníkov, ktorí nemajú možnosť
daňového presunu, jedine na
nového vlastníka.

114
Nekonečná elasticita
 Pri nekonečnej elasticite ponuky
nesie celú daň kupujúci. Elasticita
ponuky tovarov a služieb na
konkurenčnom trhu závisí od
možností zmeny výroby. Prichádza
to do úvahy v nenáročných
odboroch, kde je rýchla možnosť
preorientovať sa na inú – novú
výrobu s pružnou ponukou práce.

115
Čím je ekonomika otvorenejšia,
tým je aj pružnejšia. Pružnejšia je
ponuka tovarov, služieb, výrobných
faktorov, teda aj pracovných síl. To
znamená, že pri zvýšení ich ceny
spotrebitelia môžu substituovať
domáce produkty zahraničnými.

116
Iné formy elasticity
 Dôchodková elasticita vyjadruje vzťah medzi
percentuálnou zmenou dôchodku a
percentuálnou zmenou požadovaného
množstva.
 Daňová elasticita odráža vzťah medzi
percentuálnou zmenou daní a
percentuálnou zmenou ponúkaného množstva.

Čím je koeficient daňovej elasticity vyšší, tým


výraznejší má vplyv zníženie daní na
ekonomiku.
117
Všeobecná ekonomická teória

5. Prednáška
SPRÁVANIE SPOTREBITEĽA
A FIRIEM V TRHOVOM
HOSPODÁRSTVE
118
Obsah

 Rovnováha spotrebiteľa
 Teória užitočnosti

 Indiferenčná analýza a rovnováha spotrebiteľa

 Dôchodkový a substitučný efekt

 Analýza správania firiem

Maximalizácia zisku z hľadiska inputov


Náklady firmy
 Rovnováha podniku
Rovnováha podniku v podmienkach dokonalej konkurencie
Rovnováha podniku v podmienkach nedokonalej konkurencie
119
Správanie sa spotrebiteľa
Domácnosti si spravidla vyberajú tie
statky, ktoré majú pre nich najvyššiu
hodnotu.

120
Rovnováha spotrebiteľa
 Východiskom analýzy spotrebiteľa sa
stala neoklasická ekonómia a jej tri
školy:
 anglická a rakúska: Carl Menger,
 cambridgeská: V.S. Jewons, Alfred Marshall,

 losanská: Leon M.E. Walras.

 Vychádzame z toho, že spotrebiteľ


nemohol uskutočniť lepšiu voľbu a
z toho vyplýva, že kombinácia
nakúpených tovarov je optimálna. 121
Rovnováha spotrebiteľa
Racionálny spotrebiteľ rozširuje
spotrebu každého tovaru a služby, až
kým nie je hraničná užitočnosť na
poslednú jednotku výdavkov na prvý
tovar alebo službu rovnaká ako
hraničná užitočnosť na poslednú
jednotku výdavkov na druhý tovar
alebo službu atď.

122
Podmienka rovnováhy spotrebiteľa

MU MU MU
  .... 
A B n

P A
P B
P n
 MUA je hraničná užitočnosť poslednej spotrebúvanej
jednotky statku A
 MUB je hraničná užitočnosť poslednej spotrebúvanej
jednotky statku B
 PA je cena statku A
 PB je cena statku B
 MUn je hraničná užitočnosť poslednej spotrebúvanej
jednotky n–teho statku
123
 P je cena statku n
Gossenove zákony
 Zákon nasýtenia potrieb hovorí o klesajúcom úžitku pri
stúpajúcom uspokojovaní potrieb. Na určitom stupni
uspokojovania dochádza k nasýteniu až presýteniu
a následnému odporu.

 Zákon o rovnomernom uspokojovaní potrieb potreby


neuspokojujeme až po bod nasýtenia prvej, druhej a potom
tretej, ale potreby sa snažíme uspokojiť tak, aby všetky boli
uspokojené a nasýtené.

 Zákon o vzťahu medzi pôžitkom a námahou s práce


vykonávaním práce zvyšujeme úžitok dokiaľ pôžitok, ktorý práca
poskytuje je vyšší ako bolesť, ktorú práca spôsobuje („slasť nad
strasť“). Výmena je pre jednotlivca prijateľná pokiaľ sa jej
hodnota nevyrovná hodnote poslednej jednotky vynaloženej
práce (reálna mzda) s námahou ktorú práca predstavuje.
124
Spotrebiteľ „Homo economicus“
človek racionálne zmýšľajúci v oblasti domáceho
hospodárstva
 Správanie spotrebiteľa predpokladá, že
bude jednať racionálne – čiže
spotrebiteľ rozdelí svoj dôchodok na
nákup tovar a služieb tak, aby za daných
podmienok dosiahol maximálne
uspokojenie svojich potrieb.
 Dáva do pomeru svoju užitočnosť a
obeť, ktorú mu jeho spotreba prináša.

125
Užitočnosť
 Užitočnosť je subjektívny pocit uspokojenia,
ktorý jednotlivec dosahuje spotrebou
konkrétneho tovaru alebo služby.
 domácnosti si vyberajú tie statky, ktoré majú
pre nich najvyššiu hodnotu.
 umožňuje spoznávať, ako racionálne
spotrebitelia rozdeľujú svoje obmedzené zdroje
medzi tovary a služby, ktoré im prinášajú
uspokojenie.

126
Celková užitočnosť
(Total Utility – TU)
Je daná celkovým uspokojením potrieb. Závisí od
množstva spotrebúvaných statkov, od ich kvality a
od miery, akou sú schopné potreby spotrebiteľa
uspokojovať.

Vo všeobecnosti platí, že celková užitočnosť


rastie s rastúcim množstvom spotrebúvaného
statku. Ak človek spotrebúva čoraz väčšie
množstvo určitého statku, celková užitočnosť
rastie stále pomalšie.
127
Celková užitočnosť
(Total Utility – TU)
30
25
Celková užitočnosť (TU)

20
15
10
5
0
0 2 4 6 8
Množstvo statku (Q) 128
Hraničná užitočnosť (Marginal
Utility – MU)

Vyjadruje, o koľko vzrastie užitočnosť, ak


sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši
o jednotku. Pojem hraničná je potrebné
chápať ako dodatočná. Hraničná
užitočnosť s množstvom spotrebúvaného
tovaru klesá.

129
Hraničná užitočnosť (Marginal
Utility – MU)
12
10
Hraničná užitočnosť (MU)

8
6
4
2
0
0 2 4 6 8
Množstvo statku (Q)
130
Zákon klesajúcej hraničnej
užitočnosti
Množstvo dodatočnej alebo hraničnej
užitočnosti klesá, keď človek spotrebúva
čoraz väčšie množstvo určitého statku.
Závisí od:
 naliehavosti potreby a aká je ich intenzita
potreby,
 disponibilného množstva spotrebovaného
statku.

131
Zákon rovnakej hraničnej
užitočnosti každej koruny pri
každom statku
Dopyt po každom tovare alebo službe sa
zvyšuje až po bod, v ktorom sa hraničná
užitočnosť poslednej koruny, ktorá sa naň
vynaloží, rovná hraničnej užitočnosti
poslednej koruny vydanej za akýkoľvek iný
statok.
Rast ceny tovaru bez zmeny jeho
užitočnosti narušuje rovnováhu
spotrebiteľa.
132
Indiferenčná analýza a
rovnováha spotrebiteľa
Indiferenčná analýza vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je schopný porovnávať užitočnosť
jednotlivých statkov, a tým určiť, čo je pre jeho
potreby užitočnejšie. Vytvára preferenčnú
stupnicu spotrebúvaných tovarov a služieb.
Kombinácie, ktoré prinášajú spotrebiteľovi
rovnakú užitočnosť, ležia na tzv.
indiferenčnej krivke (body A, B, C)

133
Indiferenčná krivka
Pozostáva z množiny bodov, kde každý bod predstavuje
určitú spotrebnú stratégiu, čiže kombináciu dvoch
statkov, ktorá má pre spotrebiteľa rovnakú užitočnosť.
Body ležiace na indiferenčnej krivke sú kombinácie
dvoch substitučných tovarov, ktoré predstavujú rovnakú
užitočnosť.
Ak existuje kombinácia dvoch substitučných statkov
s vyššou užitočnosťou, bod tejto kombinácie statkov leží
nad indiferenčnou krivkou (bod D). Ak nejaká kombinácia
prináša menšiu užitočnosť spotrebiteľovi, bod leží pod
krivkou (bod E). Každá kombinácia leží na indiferenčnej
krivke. Sieť indiferenčných kriviek sa nazýva
indiferenčná mapa. 134
Indiferenčná krivka
Statok Y

●A

D

C
●E ●

B

Statok X 135
Koncepcia indiferenčných
kriviek - Vilfred Pareto
 odstránil kritériá merateľnosti spojené
s kardinálnou teóriou užitočnosti. Podľa
neho, spotrebiteľ nemusí poznať čísla, ktoré
predstavujú veľkosť užitočnosti, ale zoraďuje
statky podľa svojich preferencií.
 Indiferenčné krivky sa týkajú substitučných
statkov, pretože pri danom dôchodku
spotrebiteľa zvýšenie spotreby jedného
statku je možné, len ak sa zníži spotreba
iného statku. 136
Dôchodková priamka a Rovnováha spotrebiteľa
Statok Y
Statok Y

●B

A A
indiferenčná krivka
● ●

množstvo
statku Y

●C
dôchodková
priamka

množstvo statku Statok X Statok X


X

137
Rovnováha spotrebiteľa
 nastáva v dotykovom bode indiferenčnej
a dôchodkovej krivky
 Udržanie rovnováhy spotrebiteľa závisí
od:
 výšky dôchodku spotrebiteľa,
 cien tovarov a služieb.

138
Zmena dôchodkovej priamky pri
zmene dôchodku
Statok
Y

a
c

Statok X
139
Zmena dôchodkovej priamky pri
zmene cien statkov
Statok Y

Statok X
140
Zmena rovnováhy spotrebiteľa
pri zmene dôchodku
Statok Y

Eb
Ea

Ec

Statok X
141
Zmena rovnováhy spotrebiteľa
pri zmene ceny statku

Eb

Ea

Ec

Statok X

142
Dôchodkový efekt (DE)
 Zmena ceny statku ovplyvňuje rozhodnutia
spotrebiteľa o kúpe dvoma smermi. Na
jednej strane zmena cien statkov vedie
k zmene v reálnom dôchodku spotrebiteľov.
 Zníženie cien zvyšuje reálne dôchodky
a naopak, zvýšenie cien reálne dôchodky
znižuje. Keď reálny dôchodok spotrebiteľa
klesá v dôsledku rastu cien, spotrebiteľ
nakúpi menej statkov, vrátane statku,
ktorého cena sa zvýšila
143
Substitučný efekt (SE)
 Zmena ceny jedného statku pri
nezmenených cenách ostatných statkov
vedie k substitúcii tohto statku inými
statkami.
 Oplatí sa substituovať statok, ktorého
cena sa zvýšila, inými statkami.

144
Dôchodkový (DE) a substitučný
(SE) efekt
Statok Y

E1 E2


E0

SE DE

Statok X
145
Analýza správania firiem
 Vplyv dôchodkového a substitučného efektu je pre
podnik veľmi dôležitý vzhľadom na to, že sa snaží
analyzovať potenciálny dopyt po svojej produkcii.
 Každý podnik sa snaží dosiahnuť takú optimálnu
kombináciu vstupov, pri ktorej dosiahne čo
najväčší rozdiel medzi celkovými príjmami
z realizácie výrobkov a celkovými nákladmi na
obstaranie vstupov.
 V súčasnosti sa základným cieľom podniku stáva
maximalizácia trhovej hodnoty podniku.
146
Maximalizácia zisku
z hľadiska inputov
 kombinovať výrobné faktory tak, aby
sa realizáciou výstupov dosiahol čo
najvyšší zisk.
 Tento vzťah vyjadruje produkčná
funkcia: Y = f (v1, v2, v3, ... vn)
 v1, ...n – výrobný faktor
 Y – objem produkcie
 dvojfaktorová produkčná funkcia Y = f (K, L)
 Zohľadňuje kapitál a prácu (ich množstvo) 147
Substitučná produkčná funkcia
 závislosť množstva produkcie od
všetkých výrobných faktorov súčasne.
 Pripúšťa čiastočnú substitúciu jedného
výrobného faktora iným. Najznámejšou
substitučnou produkčnou funkciou je
Cobb-Douglasova produkčná
funkcia:
Q = A . La . Kb

148
Cobb-Douglasova produkčná
funkcia
Táto produkčná funkcia vyjadruje:
princíp klesajúcej hraničnej produktivity
práce a klesajúcej hraničnej efektívnosti
kapitálových statkov za predpokladu, že
a + b = 1,
princíp substitúcie medzi výrobnými
faktormi.

149
Produkčná funkcia R. M. Solowa
  ert – technický pokrok vyjadrený ako
exponenciálna funkcia času
Q = A . ert . La . Kb
 Hraničný produkt výrobného faktora je
prírastok outputu, ktorý dosiahneme
z použitia dodatočnej jednotky
príslušného výrobného faktora

150
Zákon klesajúcich výnosov
 Pri zvyšovaní množstva len jedného
výrobného faktora sa naruší optimálna
kombinácia výrobných faktorov a hraničný
produkt bude stále nižší.

151
Výnosy
 výnosy z rozsahu: pri rovnomernom
zvyšovaní všetkých výrobných faktorov
 konštantné výnosy: ak sa produkt zvýši
v rovnakej miere ako výrobné faktory
 rastúce výnosy: ak produkt rastie rýchlejšie
ako výrobné faktory
 klesajúce výnosy ak sa produkt zvýši
v menšej miere ako množstvo výrobných
faktorov
152
Teória rovnováhy firmy
 namiesto indiferenčných kriviek sa v analýze
správania sa firiem používajú izokvanty
 Izokvanty vyjadrujú kombinácie dvoch výrobných
faktorov, pomocou ktorých možno dosiahnuť
rovnaké množstvo produkcie.
 Analógiou dôchodkových priamok z teórie
spotrebiteľa sú v teórii firmy priamky rovnakých
nákladov – izokosty, vyjadrujúce kombinácie
dvoch výrobných faktorov, pri ktorých sú
celkové náklady na jednotku produkcie
rovnaké.
153
Rovnováha výrobných faktorov
Výrobný
faktor Y

E

izokvanta

izokosta

Výrobný faktor X

V bode rovnováhy sa pomer hraničných produktov


príslušných dvoch výrobných faktorov rovná pomeru
ich cien. 154
Náklady firmy
 Náklady firmy sú peňažné výdavky, ktoré musí
firma vynaložiť na zakúpenie vstupov
potrebných na výrobu produkcie. Závislosť
nákladov od množstva výroby vyjadruje funkcia
nákladov.
 Celkové náklady firmy tvoria:
 fixné náklady,
 variabilné (premenlivé) náklady.
 TC = FC + VC

155
Fixné náklady
( fixed costs - FC)
 sú stále náklady v krátkom období, ktoré
sa nemenia s objemom výroby. Podnik
ich musí vynaložiť bez ohľadu na to, aké
množstvo produkcie vyrobí (napr. náklady
na údržbu, nájomné za budovy, platy).
V dlhom období sa tieto náklady môžu
meniť skokom pri zmene výrobnej
kapacity.

156
Variabilné náklady (variable
costs – VC)
 Patria sem, napr. náklady na energiu, materiál,
mzdy zamestnancov.
 Proporcionálne náklady zodpovedajú konštantným
výnosom z rozsahu.
 Degresívne náklady zodpovedajú rastúcim výnosom ak
prírastky variabilných nákladov s rozširovaním výroby
postupne klesajú
 Progresívne náklady vznikajú ak sa prírastky variabilných
nákladov zvyšujú s rozširovaním výroby.
 menia sa v závislosti od objemu produkcie, možno
ich zmeniť aj v krátkom období.
157
Celkové, fixné a variabilné náklady
Náklady

TC

VC

FC

Objem výroby
158
Hraničné náklady
(marginal costs – MC)
 Pri zvýšení množstva produkcie o
jednotku, prírastok celkových nákladov
predstavuje MC
 Ak sa fixné náklady s množstvom
produkcie nemenia, hraničné náklady sú
potom rozdielom medzi variabilnými
nákladmi pri výrobe X - tého výrobku.

159
Priemerné náklady
(average costs – AC)
Priemerné náklady sú súčtom priemerných
fixných a priemerných variabilných nákladov.
Preto rozlišujeme celkové priemerné
náklady
( ATC = TC / Q),
priemerné fixné náklady
( AFC = FC / Q ) a
priemerné variabilné náklady
( AVC = VC / Q ).
160
Priemerné a hraničné náklady
Náklady

AC
MC

AVC

AFC

Objem výroby
161
Dlhodobá krivka nákladov a
krátkodobé krivky nákladov
Náklady

SAC1
SAC4

SAC2
LAC
SAC3

Objem výroby

162
Rovnováha podniku v podmienkach
dokonalej konkurencie
Množstvo výstupov, pri ktorom firma
maximalizuje svoj zisk, sa dosahuje
vtedy, keď sa cena výstupu rovná
hraničným nákladom a súčasne
hraničnému príjmu.

163
Rovnováha podniku v podmienkach
dokonalej konkurencie
 Podnik maximalizuje svoj zisk, keď sa hraničné náklady
rovnajú hraničným príjmom (MC = MR)
 Ak podnik vyrába také množstvo produkcie, pri ktorom
sa MC < MR, pre podnik je výhodné zvyšovať množstvo
produkcie, lebo z každého dodatočného výrobku má
firma vyššie hraničné príjmy než hraničné náklady.
 Ak bude podnik ďalej rozširovať produkciu, každý
dodatočný statok bude prinášať vyššie hraničné náklady
ako hraničné príjmy (MC > MR) a ekonomický zisk firmy
sa bude znižovať, prípadne zvyšovať ekonomickú stratu.

164
V krátkom období
 Firma dosiahne ekonomický zisk, ak pri
dosiahnutí rovnováhy budú priemerné
náklady nižšie ako hraničné náklady.
 Ak sa v bode rovnováhy rovnajú hraničné
náklady priemerným, podnik dosahuje
nulový ekonomický zisk.

165
Krátkodobá a dlhodobá rovnováha

C, C,
P, MR P, MR

ATC LMC
MC LAC

AVC

E E
● P = MR ●
P = MR


Y

Objem výroby Objem výroby


166
V dlhom období
podnik nemôže dosiahnuť ekonomický zisk. Ak firma
dosahuje ekonomický zisk, priláka do odvetvia nové
firmy, ktorých vstup zvýši ponuku výrobkov a vyvolá
pokles cien výrobkov.
Firmy budú vstupovať do odvetvia dovtedy, pokiaľ
bude v odvetví existovať možnosť dosiahnuť
ekonomický zisk.
Aj keď firmy dlhodobo nemôžu dosahovať
ekonomický zisk, dosahujú tzv. normálny zisk. Ten
predstavuje odmenu, ktorá plynie podnikateľovi za to,
že podniká a je súčasťou celkových nákladov.
167
Rovnováha podniku v podmienkach
nedokonalej konkurencie
ÚPLNÝ MONOPOL
 statky sú vyrábané ohraničeným počtom
výrobcov, prípadne jedným výrobcom, ktorí
môžu ovplyvňovať ceny predávaných
statkov.
 V podmienkach monopolu môže podnik
dosiahnuť rovnováhu pri rovnosti hraničných
príjmov a hraničných nákladov (MR = MC).

168
Zisk je vyšší než normálny zisk
C, P, MR

MC

AC

●Z
Monopolný zisk

Y

● E
D

Objem výroby
MR

 je podnikom trvalo dosahovaný, je vyjadrený


rozpätím medzi cenou a priemernými nákladmi.
169
Podnik môže zvyšovať zisk aj
tzv. cenovou diskrimináciou
 dampingové ceny: podnik predáva jeden
a ten istý výrobok za viaceré ceny, pričom
rozdiel v cenách nie je spôsobený
rozdielmi v nákladoch
 Podnik v podmienkach monopolu vyrába
neefektívne, pretože nie je donútený
znižovať náklady a nevyrába pri plnom
využití výrobnej kapacity.
170
Oligopol môže využívať tri
rozdielne cenové stratégie:
1. Podniky vedú medzi sebou intenzívny
konkurenčný boj v oblasti cien, nákladov, kvality
výrobkov. Dochádza k vytláčaniu niektorých
podnikov z trhu.
2. Oligopolistické podniky uzavrú medzi sebou
kartelovú dohodu o cenách a rozdelení
trhov. Niektoré krajiny takéto dohody zakazujú.
3. Podniky uzatvárajú medzi sebou tiché dohody o
cenách a navzájom si konkurujú v necenovej
oblasti. Najrozšírenejšou formou je cenové
vodcovstvo.
171
Monopolistická konkurencia

V krátkom období sa podnik správa ako


monopolista a pri maximalizácii zisku by
úroveň jeho individuálnej rovnováhy bola
rovnaká ako v prípade úplného monopolu (MR =
MC). Podnik dosahuje monopolný zisk pri cene
vyššej ako sú priemerné náklady. Takáto
situácia, kde zisk je vysoký, priláka do odvetvia
ďalšie podniky. Vstup nových podnikov sa
zastaví až vtedy, keď výrobca začne dosahovať
iba „normálny zisk“. V dlhom období nastáva
rovnováha za rovnakých podmienok ako
v dokonalej konkurencii (MR = MC =
ACmin). 172
Všeobecná ekonomická teória

6.Prednáška
Makroekonomická teória a politika

173
Obsah

Ciele makroekonómie
Meranie výkonnosti ekonomiky
Kvantitatívny ukazovateľ merania výkonnosti
ekonomiky
Kvalitatívny ukazovateľ merania výkonnosti
ekonomiky
Hrubý národný produkt
Hrubý domáci produkt
Metódy výpočtu hrubého domáceho produktu
Produkčná (tovarová) metóda
Dôchodková metóda
Výdavková (spotrebná) metóda
174
Makroekonómia
 skúma fungovanie ekonomiky ako celku,
zaoberá sa tzv. agregátnymi (súhrnnými)
veličinami ako sú napr. inflácia a
nezamestnanosť.
 študuje celkové trendy
 formuluje zákony potrebné na tvorbu
politiky určenej na riešenie aktuálnych
problémov
175
Ciele makroekonómie
 Pre hodnotenie vývoja ekonomiky sa
používajú základné makroekonomické
ukazovatele:
 Ekonomický rast G - tempo rastu hrubého
domáceho produktu (HDP),
 Nízka nezamestnanosť U - dosiahnutie čo najnižšej
nezamestnanosti,
 Cenová stabilita P – dosiahnutie čo najnižšej miery
inflácie,
 Vyrovnaná platobná bilancia B - saldo platobnej
bilancie /rozdiel medzi exportom a importom/.
176
Konečné ciele sa zakresľujú do
tzv. magického štvoruholníka
5 10 15 –3 0 +3

10
G

U B
15

10

P
177
Magický štvoruholník
 Čím je plocha magického štvoruholníka
väčšia, tým je stabilizačná politika
úspešnejšia.
 Nie je možné dosiahnuť súčasné splnenie
všetkých cieľov. Možno voliť iba medzi
väčším naplnením jedného cieľa a
menším naplnením iného.

178
Meranie výkonnosti ekonomiky

Veličiny makroekonomické agregátne


(národohospodárske) veličiny
 hrubý domáci produkt
 (hrubý národný produkt)

 čistý domáci produkt

 národný dôchodok

179
Makroekonomický kolobeh

180
Kvantitatívny ukazovateľ merania
výkonnosti ekonomiky
HDP – množstvo tovarov a služieb, ktoré boli predané a
realizované za určité časové obdobie
 
potenciálny HDP (HNP) skutočný HDP (HNP)
plne využité nedostatočné využitie
výr. faktory výr. faktorov
 
 nominálny HDP (HNP) reálny HDP (HNP)
Oceňovaný v cenách zohľadňuje rast
bežného roka cenovej hladiny
Zahrnutá inflácia Nezahrnutá inflácia 181
Skutočný HDP
 trhová ekonomika spravidla nedosahuje
plného využitia zdrojov
 pri expanzii sa miera využitia zdrojov
zvyšuje, skutočný národný produkt rastie
 je spojený s recesiami, keď sa miera
využitia výrobných činiteľov v ekonomike
znižuje a skutočný produkt klesá.

182
Potencionálny HDP

 ekonomika sa nachádza v štádiu plného


využitia výrobných faktorov (na hranici
produkčných možností).

183
Kvalitatívny ukazovateľ merania
výkonnosti ekonomiky
 NEW (Net Economic Welfare) - čistý ekonomický
blahobyt - upravený ukazovateľ HDP.
 položky spotreby a investícií NEW:
 voľný čas
 tieňová ekonomika
 škody zo znečistenia

NEW = HDP + voľný čas + tieňová ekonomika – škody


zo znečistenia

184
Hrubý národný produkt
 zahŕňa trhovú hodnotu všetkých tovarov
a služieb vyprodukovaných v danej
ekonomike za určité obdobie, spravidla za
1 rok, výrobnými faktormi, ktorých
vlastníkmi sú občania príslušnej krajiny,
a to nielen na území danej krajiny, ale aj
v zahraničí.

185
HNP
nominálny HNP vyjadrený v bežných
trhových cenách
deflátor HNP cenový index - inflácia
vytláča ceny stále vyššie pre potrebu
dlhodobého porovnávania HNP
Reálny HNP
HNP
reálny HNP N
100  %
HNP
def

186
Hrubý domáci produkt (HDP)
 zahŕňa trhovú hodnotu všetkých tovarov
a služieb, ktoré boli vyprodukované za
určité obdobie, spravidla 1 rok, výrobnými
faktormi nachádzajúcimi sa na území
príslušnej krajiny bez ohľadu na to, kto je
ich vlastníkom,

187
Výhody merania výkonnosti
ekonomiky prostredníctvom HDP
1. používa ho väčšina krajín sveta, čo
zjednodušuje medzinárodné porovnania,
2. možnosť využiť dostupné štatistické údaje pri
výpočte.

Hrubý domáci produkt je najkomplexnejším


meradlom celkovej úrovne výroby statkov
a služieb v danej krajine.

188
Metódy výpočtu hrubého
domáceho produktu
1. produkčná (tovarová),
2. dôchodková,
3. výdavková (spotrebná).

189
Produkčná (tovarová) metóda

 všetky finálne výrobky a služby, ktoré sa


za určité časové obdobie vyrobili na
území daného štátu (medziprodukty nie)
 všetky finálne statky a služby, ktoré sa za
určité časové obdobie vyrobili na území
daného štátu, vynásobia ich cenou
a získané údaje sa agregujú.

190
Dôchodková metóda slúži na
výpočet Národného dôchodku
 výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou
príjmov (dôchodkov) jednotlivých subjektov, ktoré
získavajú za služby výrobných faktorov:
 mzdy a iné zamestnanecké príjmy, t.j. hrubé mzdy,
 čisté úroky, ktoré predstavujú rozdiel úrokov získaných subjektom
a úrokov platených iným subjektom,
 renty, dôchodky vlastníkov pôdy,
 zisk firiem pred zdanením – hrubý zisk (zisky, ktoré sú určené na
dividendy, ktoré zostávajú vo firme),
 dôchodok firiem nezapísaných v obchodnom a živnostenskom registri,
patria tu dôchodky živnostníkov, roľníkov (samozamestnávanie),
 amortizácia, nepriame dane.

191
Národný dôchodok
je HNP vypočítaný dôchodkovou
metódou,
vyjadruje objem všetkých príjmov
domácností za obdobie 1 roka, a to bez
ohľadu na to, či tieto príjmy domácnosti
skutočne dostali, alebo nie.

192
Osobný dôchodok
predstavuje príjmy, ktoré domácnosti za
určité obdobie skutočne dostanú,
pozostáva z príjmov za výrobné faktory
vo forme miezd, platov, renty, zisku
a transferové platby (dôchodky,
príspevky v nezamestnanosti a pod.)

193
Disponibilný dôchodok
použiteľnýreálny dôchodok,
je osobný dôchodok, ktorý po zaplatení
daní z  príjmov zostáva k dispozícií
domácnostiam.

Disponibilný dôchodok = osobný


dôchodok – daň z príjmov

194
Výdavková (spotrebná)
metóda
 pri tejto metóde je určujúce, kto nakupuje finálne výrobky
a služby na konečnú spotrebu. Realizácia HDP je podmienená
výdavkami tých subjektov, ktoré jednotlivé časti HDP
nakupujú,
 na nákupe súčastí HDP sa podieľajú domácnosti, firmy, štát
a zahraničie,
 ak meriame HDP pomocou výdavkov spojených s jeho
realizáciou, môžeme ho vyjadriť ako súčet týchto položiek:
1.Výdavky domácnosti na osobnú spotrebu tovarov a služieb –
C,
2. Súkromné hrubé domáce investície firiem – I,
3.  Výdavky štátu na nákup tovarov a služieb – G,
4. Čistý export – NX (resp. Ex – Im). 195
Hrubý domáci produkt
HDP  C  I  G  NX
 Čistý národný produkt resp. čistý
domáci produkt – vyjadruje rozdiel
medzi hrubými investíciami a čistými
investíciami, ktorý predstavuje čiastku
určenú na náhradu opotrebovaných
pracovných prostriedkov a budov –
AMORTIZÁCIU.
amortizácia
ČDP  HDP 
odpisy 196
Všeobecná ekonomická teória

7. Prednáška

Agregátna ponuka a dopyt

197
Obsah
Vymedzenie pojmov
Krivka agregátnej ponuky
Faktory ovplyvňujúce posun krivky
agregátnej ponuky
Krivka agregátneho dopytu
Faktory ovplyvňujúce posun krivky
agregátneho dopytu
Vplyv agregátneho dopytu ponuky na
výkonnosť ekonomiky Slovenska
198
Agregátna ponuka (AS – aggregate supply)

 predstavuje objem produktov


a služieb, ktoré firmy v danom období
vyrobili, resp. poskytli.
 odráža podmienky tak na trhoch
výrobných faktorov, ako aj na trhoch
tovarov a služieb.
 môžeme ju vyjadrovať iba v peňažnej
podobe, pretože rôzne druhy tovarov
a služieb nemôžeme naturálne sčítať.

199
Krivka agregátnej ponuky
 znázorňuje funkčnú závislosť, ktorá ukazuje, aký objem
národohospodárskeho outputu budú firmy vyrábať pri odlišnej
cenovej hladine.

200
Faktory ovplyvňujúce posun
krivky agregátnej ponuky
 Pracovné sily
 Kapitálové zásoby
 Ľudský kapitál
 Zmeny v štruktúre reálneho HDP
 Podnety, stimuly
 Podnebie

201
Agregátny dopyt (AD – aggregate demand)

 predstavuje celkové výdaje v ekonomike, t.j. výdaje


domácností, firiem, vlád, prípadne zahraničných
subjektov, za dané obdobie (spravidla 1 rok).
 predstavuje súhrn všetkých tovarov (spotrebných
aj investičných) a služieb, ktoré sú ekonomické
subjekty ochotné v danom období kúpiť.
 Agregátny dopyt pozostáva z celkových výdavkov
v ekonomike, t.j. výdavkov všetkých ekonomických
subjektov. Niekedy sa nazýva aj agregátne výdavky.

202
Úrovne agregátneho dopytu
 Dvojsektorový model
AD = C + I

 Trojsektorový model
AD = C+ I+ G

 Štvorsektorový model
AD = C+ I +G + NX
203
Krivka agregátneho dopytu
 V makroekonómii je jej klesajúci priebeh závislý na tom, že sa
spotreba domácností s klesajúcou cenovou hladinou zvyšuje
a opačne.

204
Faktory ovplyvňujúce posun
krivky agregátneho dopytu
 Úroková miera
 Očakávaná inflácia
 Vládne nákupy tovarov a služieb
 Celkové bohatstvo
 Populácia
 Očakávanie budúcich ziskov
 Dane a transferové platby
 Zahraničný výmenný kurz

205
Vplyv agregátneho dopytu ponuky na
výkonnosť ekonomiky Slovenska
 v období transformácie výkonnosť ekonomiky
bola ovplyvnená dopytovo-orientovaným
ekonomickým rastom a ponukovo-orientovaným
ekonomickým rastom
 Rast ekonomiky bol zväčša podporovaný buď
domácim alebo čistým zahraničným dopytom
 s rastom ekonomiky Slovenskej republiky sa
permanentne zvyšuje aj jej miera otvorenosti.

206
Všeobecná ekonomická teória

7. Prednáška
Blok 2
Makroekonomická rovnováha

207
Obsah
Makroekonomická rovnováha a jej modely
Klasický model
Keynessovský model
Monetaristický model
Model novej klasickej ekonómie

208
Klasický model
 chápe rovnováhu v ekonomike ako
všeobecnú ekonomickú rovnováhu,
t.j. ako sumu čiastkových rovnováh
na jednotlivých trhoch.
 makroekonomická rovnováha =
úroveň národohospodárskeho outputu a s ním
spojenú cenovú hladinu, ktorá uspokojí tak
predávajúceho, ako aj kupujúceho, a to na
všetkých trhoch.
209
Klasický model – prečo sa rovnováhy
nastoľujú automaticky
 Úroková miera a cenová hladina –
dokonale elastické
 Všeobecná ekonomická rovnováha je teda
nutne rovnováhou pri plnom využití
výrobných kapacít a pri plnej
zamestnanosti
 dopyt po práci, ako aj ponuka práce
závisia od reálnej mzdy.
210
Rast AD vyvolá zvýšenie cien finálnej
produkcie, zníži sa teda reálna mzda

211
Klasický model

Začiatočná rovnováha na trhu práce DL0, + SL0, = equilibriom E0, ktorého


súradnicami sú rovnovážny počet zamestnancov L 0 a rovnovážna nominálna
mzda W0. Zníženie reálnej mzdy (ktoré je dôsledkom rastu AD a ním
vyvolaného rastu cenovej hladiny) bude stimulovať zamestnávateľov k tomu,
aby najímali do práce viac zamestnancov, t.j. pri tej istej nominálnej mzde W 0
budú teda chcieť zamestnávať viac ľudí, v dôsledku čoho sa krivka dopytu
po práci posunie napríklad do polohy DL1 a požadované množstvo práce
bude potom L1. Na druhej strane však to isté zníženie reálnej mzdy spôsobí
zníženie ponuky práce. Inými slovami, pri tej istej nominálnej mzde W 0 bude
chcieť pracovať menej zamestnancov, čo sa prejaví posunom krivky S L0
napríklad do polohy SL1 a ponúkané množstvo práce bude L2. A keďže mzdy
sú dokonale flexibilné, potom sa tento stav nedostatku na trhu práce vyrieši
rastom nominálnej mzdy (v našom prípade na úroveň W1).
Konečný účinok bude teda taký, že počet najímaných zamestnancov ostane
nezmenený (L0), zvýši sa len nominálne mzda. Reálna mzda sa však
nemení, pretože súčasne vzrástli ceny i nominálne mzdy.
212
Keynessovský model
 keď AD klesne pod úroveň plnej
zamestnanosti, firmy nemôžu vyrábať toľko,
koľko by chceli.
 Existujú nevyužité výrobné kapacity. Ani ľudia
nemôžu pracovať toľko, koľko by chceli.
Existuje nedobrovoľná nezamestnanosť.
 V keynessovskom modeli je teda ekonomika
v stave rovnováhy vtedy, keď sa AD rovná AS,
t.j. skutočne vytvorenému produktu.
213
Odlišnosti
 na trhu práce závisí ponuka práce od
nominálnej, a nie od reálnej mzdy.
 ľudia sú citlivejší na absolútnu výšku
svojho príjmu, ako na kúpnu silu, ktorú
tento príjem predstavuje

214
Predpoklad AD klesne:
predovšetkým sa znížia ceny finálnej produkcie
a následne sa zvýši reálna mzda.

215
Keynessovský model

Odbory určujú minimálnu úroveň miezd (W0) - zamestnanci ponúkajú prácu


v objeme od 0 po LA. V tomto intervale mzdová sadzba nie je pružná. Ostáva na
úrovni W0, nech by úroveň zamestnanosti bola akákoľvek. Použitie ďalšieho
množstva práce si vynúti rast mzdovej sadzby. Preto od bodu A je krivka ponuky
práce rastúca.
Začiatočný stav na trhu práce DL a SL. Krivka dopytu po práci pretína krivku ponuky
práce v jej horizontálnej časti. Preto počet zamestnancov L0 bude predstavovať
taký stav na trhu práce, keď existuje nedobrovoľná nezamestnanosť.
Pokles AD a s ním spojený pokles cien finálnej produkcie a následne aj zvýšenie
reálnych miezd bude stimulovať zamestnávateľov k tomu, aby najímali do práce
menej zamestnancov, a preto sa krivka dopytu po práci posunie doľava (napr. do
polohy DL1). Krivka ponuky práce zostane nezmenená (keďže ponuka práce nie je
citlivá na zmenu reálnej mzdy). Mzdová sadzba ostane na úrovni W 0 a objem
zamestnanosti sa zníži na L1 (rastie nezamestnanosť).

216
závery pre hospodársku
politiku:
1. Trhový mechanizmus je síce schopný
zabezpečiť makroekonomickú
rovnováhu, nemusí to však byť
rovnováha pri plnom využití výrobných
faktorov.
2. Zvyšovaním agregátneho dopytu môže
štát napomôcť dosiahnuť rovnováhu pri
plnom využití výrobných faktorov.
217
Monetaristický model
 Predpoklad: všetky ceny, vrátane
miezd, sú pružné. firmy vnímajú pohyb
cenovej hladiny správne.
 dopyt po práci závisí od skutočnej reálnej
mzdy, zatiaľ čo ponuka práce závisí od
očakávanej reálnej mzdy, t.j. od
nominálnej mzdy delenej cenovou
hladinou, ktorú zamestnanci očakávajú.
218
Predpoklad: zvýšil sa agregátny dopyt (AD), v dôsledku
čoho sa zvýšila cenová hladina. Toto zvýšenie cenovej
hladiny si plne uvedomujú len firmy. Zamestnanci chybne
očakávajú pôvodnú úroveň cenovej hladiny.

219
monetaristický model

Východiskovým bodom rovnováhy je bod E 0, Zvýšenie agregátneho


dopytu posúva krivku AD doprava a nahor, napríklad do polohy
AD1. Novým bodom krátkodobej rovnováhy ekonomiky je bod E 1.
Rastie teda cenová hladina a zvyšuje sa aj objem produkcie.
Táto situácia bude trvať dovtedy, kým zamestnanci nezistia, že
chybne vnímali úroveň cenovej hladiny. Hneď ako to zistia, budú
požadovať zvýšenie svojej nominálnej mzdy tak, aby sa vrátila
na východiskovú úroveň W0/P0. Zvýšenie nominálnych miezd
bude viesť k zníženiu dopytu po práci a následne aj k zníženiu
objemu produkcie, v dôsledku čoho sa krivka krátkodobej
agregátnej ponuky posunie doľava, do polohy AS 1k. Tým sa
objem národohospodárskeho outputu vracia späť na úroveň
potenciálneho produktu Y0, t.j. do bodu svojej dlhodobej
rovnováhy. Cenová hladina sa však zvýšila na úroveň P 2.
220
záver pre hospodársku politiku:
 objem národohospodárskeho outputu sa
odchyľuje od potenciálneho produktu len
vtedy, ak sa skutočná cenová hladina
odlišuje od očakávanej cenovej hladiny.
Táto odchýlka trvá len dovtedy, kým
zamestnanci nezistia, že chybne vnímali
úroveň cenovej hladiny.

221
Model novej klasickej
ekonómie
 z nejakých príčin sa zvýši agregátny
dopyt, v dôsledku čoho sa zvýši cenová
hladina.
 buď je toto zvýšenie agregátneho dopytu
pre ekonomické subjekty prekvapením,
alebo im to niekto vopred oznámi.

222
Trh práce podľa novej klasickej
ekonómie

223
vysvetlenie
 na rast cenovej hladiny (ktorý je
dôsledkom rastu agregátneho dopytu)
budú firmy reagovať zvýšením dopytu po
práci, ale zároveň si zamestnanci
uvedomujú pokles svojej reálnej mzdy,
a to ich bude viesť k zníženiu ponuky
práce

224
Všeobecná ekonomická teória

7. Prednáška
Blok 2
Makroekonomická rovnováha

225
Obsah
Makroekonomická rovnováha a jej modely
Klasický model
Keynessovský model
Monetaristický model
Model novej klasickej ekonómie

226
Klasický model
 chápe rovnováhu v ekonomike ako
všeobecnú ekonomickú rovnováhu,
t.j. ako sumu čiastkových rovnováh
na jednotlivých trhoch.
 makroekonomická rovnováha =
úroveň národohospodárskeho outputu a s ním
spojenú cenovú hladinu, ktorá uspokojí tak
predávajúceho, ako aj kupujúceho, a to na
všetkých trhoch.
227
Klasický model – prečo sa rovnováhy
nastoľujú automaticky
 Úroková miera a cenová hladina –
dokonale elastické
 Všeobecná ekonomická rovnováha je teda
nutne rovnováhou pri plnom využití
výrobných kapacít a pri plnej
zamestnanosti
 dopyt po práci, ako aj ponuka práce
závisia od reálnej mzdy.
228
Rast AD vyvolá zvýšenie cien finálnej
produkcie, zníži sa teda reálna mzda

229
Klasický model

Začiatočná rovnováha na trhu práce DL0, + SL0, = equilibriom E0, ktorého


súradnicami sú rovnovážny počet zamestnancov L 0 a rovnovážna nominálna
mzda W0. Zníženie reálnej mzdy (ktoré je dôsledkom rastu AD a ním
vyvolaného rastu cenovej hladiny) bude stimulovať zamestnávateľov k tomu,
aby najímali do práce viac zamestnancov, t.j. pri tej istej nominálnej mzde W 0
budú teda chcieť zamestnávať viac ľudí, v dôsledku čoho sa krivka dopytu
po práci posunie napríklad do polohy DL1 a požadované množstvo práce
bude potom L1. Na druhej strane však to isté zníženie reálnej mzdy spôsobí
zníženie ponuky práce. Inými slovami, pri tej istej nominálnej mzde W 0 bude
chcieť pracovať menej zamestnancov, čo sa prejaví posunom krivky S L0
napríklad do polohy SL1 a ponúkané množstvo práce bude L2. A keďže mzdy
sú dokonale flexibilné, potom sa tento stav nedostatku na trhu práce vyrieši
rastom nominálnej mzdy (v našom prípade na úroveň W1).
Konečný účinok bude teda taký, že počet najímaných zamestnancov ostane
nezmenený (L0), zvýši sa len nominálne mzda. Reálna mzda sa však
nemení, pretože súčasne vzrástli ceny i nominálne mzdy.
230
Keynessovský model
 keď AD klesne pod úroveň plnej
zamestnanosti, firmy nemôžu vyrábať toľko,
koľko by chceli.
 Existujú nevyužité výrobné kapacity. Ani ľudia
nemôžu pracovať toľko, koľko by chceli.
Existuje nedobrovoľná nezamestnanosť.
 V keynessovskom modeli je teda ekonomika
v stave rovnováhy vtedy, keď sa AD rovná AS,
t.j. skutočne vytvorenému produktu.
231
Odlišnosti
 na trhu práce závisí ponuka práce od
nominálnej, a nie od reálnej mzdy.
 ľudia sú citlivejší na absolútnu výšku
svojho príjmu, ako na kúpnu silu, ktorú
tento príjem predstavuje

232
Predpoklad AD klesne:
predovšetkým sa znížia ceny finálnej produkcie
a následne sa zvýši reálna mzda.

233
Keynessovský model

Odbory určujú minimálnu úroveň miezd (W0) - zamestnanci ponúkajú prácu


v objeme od 0 po LA. V tomto intervale mzdová sadzba nie je pružná. Ostáva na
úrovni W0, nech by úroveň zamestnanosti bola akákoľvek. Použitie ďalšieho
množstva práce si vynúti rast mzdovej sadzby. Preto od bodu A je krivka ponuky
práce rastúca.
Začiatočný stav na trhu práce DL a SL. Krivka dopytu po práci pretína krivku ponuky
práce v jej horizontálnej časti. Preto počet zamestnancov L0 bude predstavovať
taký stav na trhu práce, keď existuje nedobrovoľná nezamestnanosť.
Pokles AD a s ním spojený pokles cien finálnej produkcie a následne aj zvýšenie
reálnych miezd bude stimulovať zamestnávateľov k tomu, aby najímali do práce
menej zamestnancov, a preto sa krivka dopytu po práci posunie doľava (napr. do
polohy DL1). Krivka ponuky práce zostane nezmenená (keďže ponuka práce nie je
citlivá na zmenu reálnej mzdy). Mzdová sadzba ostane na úrovni W 0 a objem
zamestnanosti sa zníži na L1 (rastie nezamestnanosť).

234
závery pre hospodársku
politiku:
1. Trhový mechanizmus je síce schopný
zabezpečiť makroekonomickú
rovnováhu, nemusí to však byť
rovnováha pri plnom využití výrobných
faktorov.
2. Zvyšovaním agregátneho dopytu môže
štát napomôcť dosiahnuť rovnováhu pri
plnom využití výrobných faktorov.
235
Monetaristický model
 Predpoklad: všetky ceny, vrátane
miezd, sú pružné. firmy vnímajú pohyb
cenovej hladiny správne.
 dopyt po práci závisí od skutočnej reálnej
mzdy, zatiaľ čo ponuka práce závisí od
očakávanej reálnej mzdy, t.j. od
nominálnej mzdy delenej cenovou
hladinou, ktorú zamestnanci očakávajú.
236
Predpoklad: zvýšil sa agregátny dopyt (AD), v dôsledku
čoho sa zvýšila cenová hladina. Toto zvýšenie cenovej
hladiny si plne uvedomujú len firmy. Zamestnanci chybne
očakávajú pôvodnú úroveň cenovej hladiny.

237
monetaristický model

Východiskovým bodom rovnováhy je bod E 0, Zvýšenie agregátneho


dopytu posúva krivku AD doprava a nahor, napríklad do polohy
AD1. Novým bodom krátkodobej rovnováhy ekonomiky je bod E 1.
Rastie teda cenová hladina a zvyšuje sa aj objem produkcie.
Táto situácia bude trvať dovtedy, kým zamestnanci nezistia, že
chybne vnímali úroveň cenovej hladiny. Hneď ako to zistia, budú
požadovať zvýšenie svojej nominálnej mzdy tak, aby sa vrátila
na východiskovú úroveň W0/P0. Zvýšenie nominálnych miezd
bude viesť k zníženiu dopytu po práci a následne aj k zníženiu
objemu produkcie, v dôsledku čoho sa krivka krátkodobej
agregátnej ponuky posunie doľava, do polohy AS 1k. Tým sa
objem národohospodárskeho outputu vracia späť na úroveň
potenciálneho produktu Y0, t.j. do bodu svojej dlhodobej
rovnováhy. Cenová hladina sa však zvýšila na úroveň P 2.
238
záver pre hospodársku politiku:
 objem národohospodárskeho outputu sa
odchyľuje od potenciálneho produktu len
vtedy, ak sa skutočná cenová hladina
odlišuje od očakávanej cenovej hladiny.
Táto odchýlka trvá len dovtedy, kým
zamestnanci nezistia, že chybne vnímali
úroveň cenovej hladiny.

239
Model novej klasickej
ekonómie
 z nejakých príčin sa zvýši agregátny
dopyt, v dôsledku čoho sa zvýši cenová
hladina.
 buď je toto zvýšenie agregátneho dopytu
pre ekonomické subjekty prekvapením,
alebo im to niekto vopred oznámi.

240
Trh práce podľa novej klasickej
ekonómie

241
vysvetlenie
 na rast cenovej hladiny (ktorý je
dôsledkom rastu agregátneho dopytu)
budú firmy reagovať zvýšením dopytu po
práci, ale zároveň si zamestnanci
uvedomujú pokles svojej reálnej mzdy,
a to ich bude viesť k zníženiu ponuky
práce

242
Všeobecná ekonomická teória

9. Prednáška
Spotreba, úspory a investície

243
Obsah
Rozdelenie dôchodku na spotrebu a úspory
Sklon k spotrebe a sklon k úsporám
Determinanty spotreby a úspor
Spotrebná funkcia a funkcia úspor
Podstata a štruktúra investícií
Faktory ovplyvňujúce objem investícií
Vzťah medzi úsporami a investíciami
244
Celková spotreba (C)
 predstavuje súhrn výdavkov, ktoré ekonomické
subjekty (domácnosti, rôzne inštitúcie, firmy
a vláda) vynaložili na nákup bežných
spotrebných statkov krátkodobého charakteru
(potraviny, odevy, hygienické potreby), na
nákup spotrebných statkov dlhodobého
charakteru (autá, vybavenie domácností) a na
nákup spotrebných služieb (bývanie, doprava,
zdravotná starostlivosť, vzdelávanie).

245
Úspory (S)
 predstavujú tú časť národného dôchodku,
ktorá sa nevynakladá na spotrebu a je
ušetrená. Celkové úspory pozostávajú
z čistých úspor domácností
a nevýrobných inštitúcií, z hrubých úspor
podnikovej sféry a čistých úspor vlády.

246
Formálne vyjadrené:

Y CS
S Y C
 Y- celkový produkt vyrobený ekonomikou
za obdobie 1 roka (napr. HDP, národný
dôchodok)
247
Sklon k spotrebe a sklon
k úsporám

C C
C  Y
Y Y

248
Všeobecná ekonomická teória

11. Prednáška
Makroekonomická regulácia politiky

249
Obsah

Monetárna politika
- jej predpoklady
- priame a nepriame nástroje
Fiškálna politika
- jej ciele
- úlohy hospodárskej politiky
- Štátny rozpočet

250
Makroekonómia
 skúma fungovanie ekonomiky ako celku,
zaoberá sa tzv. agregátnymi (súhrnnými)
veličinami ako sú napr. inflácia a
nezamestnanosť.
 študuje celkové trendy
 formuluje zákony potrebné na tvorbu
politiky určenej na riešenie aktuálnych
problémov
251
Úloha štátu v ekonomike

rieši základné ekonomické


otázky:
- Čo vyrábať
- Ako vyrábať?
- Pre koho vyrábať?

252
Na základe týchto otázok a spôsobu
ich riešenia, existujú štyri typy
ekonomík:
Ekonomika založená na inštinktoch, zvykoch
a tradíciách - čo, ako a pre koho vyrábať sa určuje
spravidla na základe inštinktov, zvykov a tradícií, ktoré
prechádzajú zo starších generácií na mladšie. Tento typ
ekonomiky je už historicky prekonaný.
Trhová ekonomika - Jednotlivé podniky vyrábajú tie
produkty, ktoré im prinášajú najväčšie zisky, a tým
odpovedajú na otázku čo vyrábať. Pri výrobe využívajú
technológie, ktoré sú najmenej nákladné, a tým
odpovedajú na otázku ako vyrábať. O spotrebe
rozhodujú ľudia tým, ako použijú svoje mzdy, ktoré
dostávajú za prácu a dôchodky, ktoré im plynú z
vlastníctva ostatných výrobných faktorov, a tým je daná aj
odpoveď na otázku pre koho vyrábať.
- Môže sa v plnom rozsahu realizovať len za predpokladu
existencie dokonalej konkurencie. 253
Príkazová ekonomika - predstavuje systém, v ktorom
vláda rozhoduje o výrobe, rozdeľovaní a spotrebe. Najhorším
variantom príkazovej ekonomiky je systém s
centralizovaným rozhodovaním, ktorý je spojený so
zostavovaním nereálnych plánov, určovaním výrobných kvót
a spotreby.

Zmiešaná ekonomika – vystupuje v podobe sociálne


trhového hospodárstva. Trh určuje ceny a množstvá
vyrábaných výrobkov a služieb a štát vytvára zákonný rámec
pre ekonomický život. Štát prostredníctvom zásad sa snaží
riešiť to, čo trh sám riešiť nedokáže.

254
Funkcie pre naplnenie úloh štátu:
 Alokačnú - zabezpečuje zdroje potrebné na
financovanie rozhodujúcich funkcií štátu a sociálne
výrobky a služby, ktoré nevie zabezpečiť trhový
mechanizmus. Ide o výrobky a služby, ktoré majú
verejnoprospešný charakter, sú určené pre všetkých
občanov a nedá sa určiť úhrada za ich používanie pre
jednotlivca.
 Distribučnú, ktorá zabezpečuje rozdeľovanie
a znovurozdeľovanie dôchodkov s dôrazom na
zmiernenie sociálnych rozdielov medzi rôznymi
skupinami obyvateľstva, ktoré sú výsledkom pôsobenia
trhového mechanizmu.
 Stabilizačnú, ktorá zabezpečuje stabilizáciu
ekonomického rozvoja.
255
Hospodárska politika

je súhrn cieľov, nástrojov, rozhodovacích


procesov a opatrení štátu v jednotlivých
oblastiach ekonomickej reality. Plní
koordinačnú a regulačnú úlohu, tým že
zjednocuje rôzne a rozdielne
hospodárske a politické ciele a záujmy.

256
Čiastkové hospodárske
politiky

257
Monetárna politika
 je zameraná na ovplyvňovanie
množstva peňazí v obehu
prostredníctvom regulácie úrokových
sadzieb a stanovením podmienok
úveru. Tým sa ovplyvňuje
predovšetkým objem ponuky peňazí,
vývoj úrokových sadzieb, investícií,
produkcie, zamestnanosti a cien.

258
Monetárna politika
 Jej nositeľom je centrálna banka, ktorá ovplyvňuje
bankový systém a ponuku peňazí. Prostredníctvom
regulácie veľkosti peňažnej masy (množstva
peňazí v obehu) usmerňuje chod ekonomiky
z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska.
 Hlavným cieľom centrálnej banky je podporovať
stabilitu cenovej hladiny, ktorá závisí od
vnútornej stability meny stanovenej
prostredníctvom indexu spotrebiteľských cien –
CPI alebo indexu cien výrobcov - PPI
a vonkajšej stability meny určenej
prostredníctvom menového kurzu.
259
Nástroje monetárnej politiky
 Priame nástroje - Majú charakter administratívnych
zásahov centrálnej banky do ponuky peňazí
prostredníctvom regulovania úverovej kapacity
a likvidity komerčných bánk. Administratívne nástroje
majú dve základné výhody. Zo strany regulovaných
bánk sa nedajú tak ľahko obísť, banky sa im musia
prispôsobiť a na druhej strane sa dajú využiť
selektívne.
 Nepriame nástroje – centrálna banka ich využíva vo
vzťahu ku komerčným bankám za účelom regulovania
ponuky peňazí. Základným charakteristickým rysom je
ich plošné pôsobenie, stanovujú rovnaké podmienky
pre všetky obchodné banky v ekonomike. 260
Priame nástroje monetárnej
politiky:
 Pravidlá likvidity - predstavujú nástroje na
zabezpečenie likvidity komerčných bánk
a ochrany vkladateľov, ako aj stanovenie
záväznej štruktúry aktív a pasív komerčných
bánk a väzieb medzi nimi. Ich dodržiavanie je
podmienkou výkonu bankových činností.
 Úverové kontingenty - sa považujú za
najtvrdšie nástroje monetárnej politiky
s priamym vplyvom na ponuku peňazí. Majú
formu limitov úverov alebo úverových stropov

261
Priame nástroje monetárnej
politiky:
 Povinné vklady - sa stanovujú ako povinnosť pre
vybrané subjekty, ktoré môžu ukladať vklady,
otvárať bežné účty a uskutočňovať určité
operácie výhradne cez centrálnu banku.
Hlavným zmyslom je odčerpať likvidné
prostriedky týchto subjektov z obehu a dostať
ich pod kontrolu centrálnej banky, ktorá ich
potom môže použiť k riadeniu likvidity bánk
 Odporúčania, výzvy a dohody - predstavujú
modifikáciu niektorých z predošlých nástrojov
monetárnej politiky.

262
Nepriame nástroje
monetárnej politiky
 Diskontná sadzba - Je to úroková sadzba, za ktorú
centrálna banka poskytuje obchodným bankám
úvery, a takto nepriamo ovplyvňuje sadzby všetkých
úrokov, ktoré určujú obchodné banky.
 Povinné minimálne rezervy - predstavujú povinne
vytvárané vklady obchodných bánk v centrálnej
banke. Tvoria sa percentom z krátkodobých
a dlhodobých vkladov.
 Operácie na voľnom trhu – ich podstatou je nákup
a predaj štátnych cenných papierov centrálnou
bankou. Nákupom štátnych cenných papierov na
peňažnom trhu dáva centrálna banka k dispozícii
obchodným bankám ďalšie likvidné prostriedky, ktoré
môžu použiť na rozšírenie úverov. 263
Regulácia ponuky centrálnou
bankou:
 Expanzívna monetárna politika - súbor činností
centrálnej banky, ktoré smerujú k znižovaniu
diskontnej úrokovej sadzby, nákupu štátnych
cenných papierov, znižovaniu miery povinných
minimálnych rezerv. Týmito opatreniami sa zvyšuje
objemu poskytovaných aj požadovaných úverov,
čo spôsobuje rast peňazí v obehu a zrýchlenie
obehu peňazí.
 Reštriktívna monetárna politika - je opakom
expanzívnej politiky. Využíva postupy pre zvýšenie
úrokových sadzieb, predaj štátnych cenných
papierov a zvyšovanie miery povinných
minimálnych rezerv.
264
Menová politika
využíva menu a jej atribúty na ovplyvňovanie
hospodárskeho života. Cieľom menovej politiky je
podpora ekonomického rastu pri dôslednej
antiinflačnej politike a udržaní stabilného
výmenného kurzu a snaží sa o rast devízových
rezerv. Menová politika sa prelína s monetárnou
politikou. Monetárna politika sa zaujíma o peniaze
na domácom trhu a menová politika o peniaze na
svetovom trhu a pri medzinárodnom styku.

265
Pojmom mena sa označuje zákonom
stanovená peňažná sústava platná na
území štátu. Menový kurz je cenou meny
zahraničnej krajiny vyjadrenej v domácej
mene. Menový kurz sa určuje na
devízovom trhu, ktorý je takým trhom, na
ktorom objektom trhovej výmeny sú
peniaze rôznych krajín.

266
Nástroje menovej politiky,
slúžiace k udržaniu stability
meny:

 úroková sadzba,
 povinné minimálne rezervy,
 úverové limity,
 refinančné úverovanie,
 štátne pokladničné poukážky,
 pokladničné poukážky NBS.

267
Vzájomný vzťah fiškálnej
a menovej politiky

268
Fiškálna politika
 predstavuje súhrn nástrojov, ktorými
disponuje štát a ktorými vplýva
na hospodárstvo prostredníctvom využitia
zdrojov verejných financií
 jej najdôležitejším nástrojom je štátny
rozpočet bilancujúci príjmy a výdavky
štátu
 nositeľom fiškálnej politiky je vláda
a v prenesenom význame potom
jednotlivé ministerstvá, okresné úrady, ale
tiež samosprávy a obce 269
Ciele fiškálnej politiky
 znovurozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť
hladký a efektívny priebeh reprodukcie v
ekonomike
 Tiež ovplyvňovať rozdeľovaním
a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických
subjektov tak, aby sa presadzovala efektívnosť,
rentabilita, znižovanie nákladov a hospodárnosť
 zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to, aby
sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi, čím
napomáha menovej stabilite

270
Ciele fiškálnej politiky
 snaha o udržanie prijateľnej inflácie
 podporovať ekonomické aktivity a prestavby
ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva
 v oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu
zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby
práce, rozvoja obchodnej a hospodárskej
spolupráce
 v oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť
nárast zahraničnej zadlženosti
 pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada
na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne
podmienky ekonomiky v danom období
271
Nástroje fiškálnej
politiky
 fiškálna politika využíva okrem
štátneho rozpočtu aj iné nástroje,
ktorými sú:
 zámerné (cielené) opatrenia – ide o
jednorazové opatrenia v oblasti príjmov
a výdavkov štátneho rozpočtu 
 vstavané (zabudované)
stabilizátory – ide o dlhodobé
opatrenia zabudované do systému,
opatrenia, ktoré majú proticyklický
charakter 272
Štátny rozpočet a jeho
štruktúra
ŠTÁTNY ROZPOČET SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Príjmy spolu Výdavky spolu
A. Daňové príjmy A. Bežné výdavky
A.1 Dane z príjmov, ziskov a kapitálového A.1 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné
majetku osobné vyrovnania
A.2 Domáce dane na tovary a služby A.2 Poistné a príspevok do poisťovní

A.3 Dane z medzinárodného obchodu a A.3 Tovary a služby


transakcií
B. Nedaňové príjmy A.4 Bežné transfery
B.1 Príjmy z podnikania a z vlastníctva A.5 Splácanie úrokov a ostatné platby
majetku súvisiace s úvermi
B.2 Administratívne a iné poplatky a B. Kapitálové výdavky
platby
B.3 Kapitálové príjmy    
B.4 Úroky z domácich a zahraničných    
úverov, pôžičiek a vkladov

B.5 Iné nedaňové príjmy    


C. Granty a transfery    
273
Daňová sústava SR

OBEC VYŠŠÍ ÚZEMNÝ CELOK ŠTÁT

 Daň z nehnuteľností  Daň z motorových  Daň z príjmov


 Daň za psa vozidiel  Daň z pridanej
 Daň za užívanie hodnoty
verejného  Spotrebná daň z liehu
priestranstva  Spotrebná daň z vína
 Daň za ubytovanie  Spotrebná daň
 Daň z výherných z tabakových výrobkov
automatov  Spotrebná daň z piva
 Daň za nevýherné  Spotrebná daň
hracie prístroje z minerálneho oleja
 Daň za vjazd  Spotrebná daň z
a zotrvanie elektriny, uhlia,
motorového vozidla zemného plynu
v historickej časti
mesta
 Daň za jadrové
zariadenie
 Poplatok za komunálny
odpad

274
Účinnosť rozpočtovej
politiky:
 Expanzívna rozpočtová politika je spojená so
zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a
s rastom štátnych investícii do rozvojových a
štrukturálnych projektov, verejných prác a projektov
verejnej zamestnanosti. Cez rast výdavkov expanzívna
rozpočtová politika ovplyvňuje agregátny dopyt a rastom
investícií vplýva na rast agregátnej ponuky.
 Reštriktívna rozpočtová politika je spojená s krátením
výdavkov rozpočtu. Dochádza k obmedzeniu dopytu a
následne k zníženiu ponuky, rastu nezamestnanosti,
nevyužívaniu výrobných kapacít a podobne. Rozpočtová
politika je podmienená legislatívnymi opatreniami, a preto
často pôsobí oneskorene.
275
Všeobecná ekonomická teória

12. Prednáška
INTEGRAČNÉ ZOSKUPENIA

276
Obsah
Európske hospodárske spoločenstvo
Maastrichtská zmluva
Amsterdamská zmluva
Zmluva z Nice
Lisabonská zmluva
Schengenský priestor
Euroval1
Euroval2

277
Európske hospodárske
spoločenstvo
Európske hospodárske spoločenstvo bolo
založené šiestimi zakladajúcimi štátmi
(Belgicko, Francúzsko, Taliansko,
Luxembursko, Holandsko, NSR) podpísaním
prvej z dvoch zmlúv v Ríme v roku 1957 a
premenované Maastrichtskou zmluvou na
Európske spoločenstvo.
Cieľom bolo vytvorenie spoločného trhu
a colnej únie /voľný obeh tovaru, služieb,
kapitálu a osôb, prvé 3 môžu úplne voľne
obiehať od 1. januára 1993
278
Prvé rozšírenie spoločenstva

 január 1973 Zo šestky sa


stáva deviatka, keď Dánsko,
Írsko a Spojené kráľovstvo
vstupujú do Európskeho
hospodárskeho spoločenstva
 10. december 1974
Predstavitelia EÚ zriadili
Európsky fond regionálneho
rozvoja
 7. – 10. jún 1979 občania
EÚ prvýkrát volia členov
Európskeho parlamentu v
priamych voľbách. 279
Ďalšie rozšírenia EHS

 1. január 1981 vstupom


Grécka do EHS sa počet
členov zvýšil na desať. V roku
1974 bola v Grécku zvrhnutá
vojenská diktatúra a obnovila
sa demokracia, preto mohla
krajina vstúpiť.
 1. január 1986 Španielsko a
Portugalsko vstupujú do EHS,
počet členov stúpol na 12.

280
Maastrichtská zmluva

 zmenila názov Európskeho hospodárskeho


spoločenstva na Európske spoločenstvo.
 v decembri 1991 sa v Holandskom meste
Maastricht konal summit, na ktorom bol
predložený návrh Zmluvy o EÚ, ktorá bola
podpísaná vo februári 1992 a vstúpila do platnosti
1. novembra 1993 (hlavnú iniciatívu vytvorilo
Francúzsko a Nemecko)
 - stala sa vznikom EÚ, tri spoločenstvá sa stali jej
súčasťou a označujú sa ako európske spoločenstvá

281
Obsah Maastrichtskej zmluvy

 vytvorenie menovej únie EURO (pôvodne od roku 1999)


 každý občan EÚ má právo voliť a byť volený do EP
 každý občan EÚ má petičné právo a právo odvolať sa
k ombudsmanovi
 zvýšenie právomoci EP – spolu rozhoduje o záležitostiach
týkajúcich sa jednotného trhu, ochrany spotrebiteľa, životného
prostredia, prijímanie petícií
 v oblasti menovej politiky mala vzniknúť ECB
 mala sa zlepšiť spolupráca v oblasti zahraničnej
a bezpečnostnej politiky, justície a vnútroštátnych záležitostí
 zriadil sa podporný Kohézny fond na podporu Španielska,
Portugalska, Írska a Grécka
 zriadil sa Výbor regiónov
282
3 piliere Maastrichtskej zmluvy

283
Ďalšie rozšírenie Európskeho
spoločenstva

 1. január 1995 Fínsko,


Rakúsko a Švédsko
vstupujú do ES. Jej 15
členov odteraz pokrýva
takmer celú západnú
Európu. V októbri 1990 sa
Nemecko zjednotilo a
Východné Nemecko sa tak
stalo súčasťou ES.

284
Amsterdamská zmluva
 tvorila sa od 29.3.1996 do 17.6.1997
 vstúpila do platnosti 1.5.1999
 spresnila a poopravila každý z troch pilierov, no najmä
tretí pilier, ktorí sa presunul do prvého
 ciele:- snaha sa o čo najužší kontakt s občanmi
- zabezpečiť lepšiu akceptáciu
európskych požiadaviek vo svete
- konkretizovať akcie podporujúce
zamestnanosť
- podporovať sociálnu sféru, ochranu
zdravia a životného prostredia
- upevniť spoluprácu v oblasti boja
proti terorizmu, drogám a zločinu
- zosúladiť imigračnú a vízovú politiku 285
Zmluva z NICE

 summit v Nice v decembri 2000 vytvoril priestor pre


rozšírenie ES
 nahradila Amsterdamskú zmluvu a predpokladá sa, že
je poslednou reformou ES pred rozšírením umožnila
rozšírenie ES
 rokovania s kandidátskymi krajinami sa ukončili
v decembri 2002, ratifikačné procedúry začali
podpisom prístupovej zmluvy v Aténach /apríl 2003/
a k prijatiu nových štátov príde 1. mája 2004
 každý nový štát bude mať po jednom komisárovi v EK
 dohodlo sa o prerozdelení hlasov v Rade EÚ
286
Rozšírenie EÚ v roku 2004
 1. máj 2004
 Osem krajín strednej a
východnej Európy –
Česká republika,
Estónsko, Litva,
Lotyšsko, Maďarsko,
Poľsko, Slovensko a
Slovinsko – vstupuje do
EÚ, čím sa definitívne
končí rozdelenie Európy,
na ktorom sa dohodli
veľmoci pred
šesťdesiatimi rokmi v
Jalte. Cyprus a Malta sa
takisto stávajú členmi. 287
Rozšírenie EÚ v roku 2007
 1. január 2007
 Dve ďalšie krajiny
východnej Európy –
Bulharsko a
Rumunsko – pristúpia
k EÚ a zvýšia tak
počet členských štátov
na 27. Chorvátsko,
Bývalá juhoslovanská
republika Macedónsko
a Turecko sú takisto
kandidátmi na
členstvo.

288
Lisabonská zmluva

 bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone


 do rokovaní sa zapojili aj Európska komisia a Európsky
parlament
 Európska únia sa stáva právnickou osobou a nástupcom
Európskeho spoločenstva a nahrádza ho
 Lisabonská zmluva, ktorou sa mení Zmluva o Európskej
únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva je
medzinárodná zmluva, ktorá mení zakladajúce zmluvy
Európskej únie
 vstúpila do platnosti 1. decembra 2009
 Zmluvu ratifikovalo všetkých 27 členských štátov. Záviselo na
každom z nich, aký spôsob ratifikácie si v súlade so svojim
právnym poriadkom zvolí
 modifikuje štruktúru európskych inštitúcií a ich pracovné
metódy, upevňuje demokratickú legitimitu Únie a konsoliduje
jadro jej základných hodnôt. 289
Postup ratifikácie Lisabonskej
zmluvy

290
Inštitucionálny systém po
Lisabonskej zmluve
 Európsky parlament,
 Európska rada na čele so stálym predsedom voleným na dva a
pol roka Európskou radou,,
 Rada v ktorej sa naďalej uplatňuje systém rotujúceho
predsedníctva okrem Rady pre zahraničné veci, ktorej predsedá
vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú
politiku,
 Európska komisia, ktorej členom a podpredsedom je vysoký
predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a
ktorá má mať od 1. novembra 2014 počet členov
zodpovedajúci dvom tretinám počtu členských štátov,
 Súdny dvor Európskej únie, ktorý by sa mal skladať zo
Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov,
 Európska centrálna banka
 Dvor audítorov 291
Zmeny v EÚ po ratifikácii
Lisabonskej zmluvy a jej obsah
 Charta základných práv Európskej únie, stala právne
záväznou súčasťou primárneho práva Únie
 odstránila trojpilierové usporiadanie Európskej únie,
pričom všetky tri piliere zlúčila
 zároveň Únii dáva výslovne právnu subjektivitu
 sa skladá z preambuly, siedmych článkov a dvanástich
protokolov a 51 vyhlásení.
 v prvom článku mení Zmluvu o Európskej únii, v druhom
článku mení Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva
s tým že Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva
premenúva na Zmluvu o fungovaní Európskej únie
 Ostatných päť článkov obsahujú prechodné a záverečné
ustanovenia.
292
Schengenský priestor

 Schengenský priestor (slangovo


Schengen) je územie časti Európy a hŕstky
zámorských území, v ktorom môžu osoby
voľne prekračovať hranice na ktoromkoľvek
mieste zmluvných štátov bez toho, aby
museli prejsť hraničnou kontrolou, funguje
tu voľný pohyb osôb a tovaru v záujme
dokonalejšej hospodárskej spolupráce.
Členmi Schengenského priestoru sú
prevažne štáty Európskej únie.

293
História Schengenu

 14. júna 1985 bola v Luxemburskom Schengene podpísaná


Schengenská dohoda. Zakladajúcich 5 európskych štátov -
Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Francúzsko a Nemecko
sa dohodli na bezcolnej únii v rámci svojich štátov.
 19. júna 1990 - Päť štátov podpisuje ďalšiu dohodu, ktorá
obsahuje podmienky a záruky realizácie dohôd o voľnom
pohybe. Táto zmluva, obsahujúca 142 článkov, je
predmetom ratifikácie národnými parlamentmi. Taliansko sa
k tejto päťke pripojilo 17. novembra 1990.
 • 18. novembra 1991 - Presne o rok a deň po Taliansku
sa k zmluve pripojili Španielsko a Portugalsko.
 • 26. marca 1995 - Vstupuje do platnosti Schengenská
dohoda medzi Belgickom, Nemeckom, Francúzskom,
Luxemburskom, Holandskom, Španielskom a Portugalskom.
294
 21. apríla 1995 - K zmluve sa pripojilo Rakúsko.
 • 16. júna 1995 - Vytvoril sa rámec pre rokovania so
severskými krajinami.
 • 19. decembra 1996 - Vznikol návrh zmluvy o vstupe
Dánska, Fínska a Švédska.
 • 2. októbra 1997 - Bola ratifikovaná Amsterdamská zmluva
zahŕňajúca Schengenské dohody. Írsko a Veľká Británia nie sú
súčasťou schengenskej zóny.
 • 26. októbra 1997 - Vstupuje do platnosti zmluva s
Talianskom, týkajúca sa kontroly vzdušného priestoru.
 • 31. marca 1998 - Boli zrušené kontroly na hraniciach s
Talianskom a Rakúskom.
 • 1. decembra 1999 - K dohode sa pridalo Grécko.
 • 15. marca 2001 - Ministri vnútra členských krajín EÚ v
Bruseli schválili spoločný zoznam štátov, ktorých obyvatelia
nebudú pri cestách do EÚ potrebovať víza.
295
 25. marca 2001 - Schengenský priestor sa rozšíril o Dánsko,
Švédsko a Fínsko a hraničné kontroly zrušilo aj Nórsko a
Island, ktoré síce členmi EÚ nie sú, ale majú s ostatnými tromi
škandinávskymi krajinami pasovú dohodu a pristúpili k
pravidlám EÚ.
 • 5. - 6. apríla 2001 - Medzinárodná konferencia pod názvom
Schengen a rozširovanie EÚ sa uskutočnila v Bratislave.
Zúčastnilo sa na nej takmer 100 delegátov z 31 krajín.
Účastníci sa zamerali najmä na problematiku víz, kontrolu
vonkajších a vnútorných hraníc schengenského priestoru a
schengenský informačný systém.
 • 19. mája 2004 Švajčiarsko a EÚ uzavreli v Bruseli na
najvyššej úrovni deväť dohôd o spolupráci, na základe ktorých
okrem iného vstúpila Švajčiarska konfederácia do európskeho
Schengenského systému bez hraničných kontrol.
 • 26. októbra 2004 EÚ a Švajčiarsko v Luxemburgu podpísali
niekoľko dvojstranných dohôd, ktoré helvétskej konfederácii
umožňujú viac sa integrovať do európskeho prostredia.
Švajčiarsko sa stalo členom schengenského priestoru.

296
 • 5. novembra 2004 Summit európskej dvadsaťpäťky v
Bruseli rozhodol, že kontroly na hraniciach Slovenska so
susedmi v EÚ budú zrušené najskôr za tri roky.
 • 1. júna 2005 Cieľom EÚ je rozšíriť na jeseň 2007
schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach o
všetky nové krajiny, vrátane Slovenska, spoločne. Podmienkou
je dokončenie Schengenského informačného systému II, ku
ktorému Európska komisia predložila príslušné legislatívne
návrhy, a tiež pripravenosť nových členov.
 5. júna 2005 - Švajčiari schválili v plebiscite pripojenie
krajiny k Schengenskej dohode, umožňujúcej voľný pohyb
osôb v rámci Európskej únie.
 • 2. júna 2006 - Ministri vnútra členských krajín Európskej
únie, Nórska a Islandu sa v Luxemburgu dohodli na návrhu
dokumentu o vytvorení, fungovaní a používaní nového
Schengenského informačného systému (SIS II), ktorý umožní
pripojenie Švajčiarska a nových členských štátov Únie vrátane
Slovenska k schengenskému priestoru bez kontrol na
vnútorných hraniciach EÚ. SIS II nahradí súčasný SIS, ktorý
nie je schopný pokryť rozšírenú EÚ, pretože je pripravený len
pre maximálne 18 krajín. 297
 5. decembra 2006 - Ministri vnútra EÚ sa v Bruseli
dohodli na tom, že nové členské krajiny Európskej únie sa
stanú súčasťou schengenského priestoru od decembra
2007. Najneskôr k 31. decembru 2007 sa zrušia kontroly
na pozemných hraničných priechodoch i v morských
prístavoch, zatiaľ čo na letiskách prestanú existovať
najneskôr koncom marca 2008. Podmienkou však je, že
budú krajiny na to pripravené.
 • 8. novembra 2007 - Ministri vnútra členských krajín
Európskej únie schválili v Bruseli rozšírenie schengenského
priestoru o deväť nových krajín vrátane Slovenska, keď
prijali záverečnú hodnotiacu správu o ich pripravenosti na
vstup do Schengenu. Stať sa tak má 21. decembra, keď sa
zrušia hraničné kontroly na pozemných a vodných
komunikáciách, kým kontroly na letiskách prestanú
existovať v marci 2008.
 • 15. novembra 2007 - Európsky parlament odhlasoval
rozšírenie schengenského priestoru o deväť nových krajín
Európskej únie vrátane Slovenska k 21. decembru tohto
roka. Na decembrovom zasadnutí to ešte definitívne
potvrdia ministri vnútra. 298
299
Euroval
 alebo európsky záchranný mechanizmus
 alebo záchranný mechanizmus eurozóny
 súhrnné označenie pre Európsky nástroj finančnej stability,
európsky finančný stabilizačný mechanizmus a príslušné
garancie a úvery od Medzinárodného menového fondu,
resp. v užšom zmysle len pre Európsky nástroj finančnej
stability
 založený 16 členskými štátmi eurozóny v júni 2010. Jeho
účelom je najmä - za účasti MMF - vydávať dlhopisy (teda
požičiavať si peniaze na kapitálovom trhu), za ktoré ručia
členské štáty eurozóny do celkovej výšky 780 (predtým
440) miliárd EUR, a takto požičané peniaze poskytovať ako
pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré sú v ťažkostiach.
Spolu s európskym finančným stabilizačným mechanizmom
tvorí tzv. euroval 1. 300
Euroval 2
 Európsky stabilizačný mechanizmus (European stability
mechanism ESM), trvalý euroval, je trvalým mechanizmom,
ktorý by mal postupne nahradiť dočasný fond EFSF.
 Zmluvu o jeho vytvorení európski diplomati podpísali 2.
februára 2012.  Fungovať začne od júla 2012. Maximálna
efektívna úverová kapacita je stanovená na 500 miliárd eur, na
jej dosiahnutie je potrebná 700-miliardová kapitálová základňa.
Krajiny eurozóny v hotovosti zložia 80 miliárd eur, zvyšných
620 miliárd má formu kapitálu na požiadanie a garancií.
Proporcia týchto nástrojov je flexibilná.
 Slovenský podiel na nástroji je 0,824 %, čiže 5,768 miliardy,
z toho hotovosť tvorí 659 miliónov eur. Platby sú rozdelené na
päť častí a rozložené na viacero rokov. Slovensko bude v rámci
mechanizmu vystupovať ako akcionár. ESM na rozdiel od EFSF
bude fungovať ako skutočná finančná inštitúcia, európska
obdoba Medzinárodného menového fondu. Jeho súčasťou je aj
dobrovoľná účasť súkromného sektora na pomoci krajinám. 301
 Na čele ESM bude výkonný riaditeľ, opierajúci sa
o rozhodnutia Rady guvernérov (guvernérmi budú ministri
financií) a Rady riaditeľov. Ďalším rozdielom v porovnaní
s dočasným eurovalom je mechanizmus prijímania
rozhodnutí. V prípade trvalého ESM bude v prípade
výnimočných situácií a ohrozenia eura možné rozhodnúť na
základe kvalifikovanej väčšiny (85 %).
 ESM bude využívať prednostné postavenie veriteľa (tzv.
preferred creditor status) voči ostatným veriteľom. Znamená
to, že dlžnícky štát nebude môcť reštrukturalizovať dlh voči
ESM, pohľadávky voči ESM bude v prípade bankrotu musieť
vyplatiť pred pohľadávkami ostatných veriteľov a nevyplatí
žiadne finančné prostriedky iným dlžníkom, ak voči ESM
a Medzinárodnému menovému fondu (MMF) bude mať
dlžnícky štát nesplatené záväzky.

302
Poskytovanie pomoci z EMS

 slabé ohrozenie makroekonomickej rovnováhy –


aplikovanie preventívnej pomoci a podporných
nástrojov.
 vážne problémy – poskytnutie pomoci, ktorá bude
podmienená riadnym programom
makroekonomických úprav.
 Preventívna pomoc bude mať formu úverových liniek.
ESM bude štátu môcť poskytnúť úver aj na
rekapitalizáciu finančných inštitúcií. Okrem toho bude
môcť intervenovať na primárnych a sekundárnych
trhoch s dlhopismi.
303
Kombinovanie EFSF/ESM

 Ministri financií 30. marca 2012 rozhodli o dočasnom


kombinovaní oboch eurovalov. Spoločnú maximálnu
úverovú kapacitu stanovili na 700 miliárd eur. Od
polovice roka 2013 však ESM bude môcť požiť
maximálne 500 miliárd eur.
 ESM sa od júla 2012 stane hlavným nástrojom na
financovanie nových programov. EFSF bude aktívne
financovať len tie programy, v ktorých je zaviazaný
pred týmto dátumom. Počas prechodného obdobia do
polovice roka 2013 sa EFSF bude môcť zapojiť do
nových programov, aby sa tak zaistila plná čerstvá
úverová kapacita ESM.
304

You might also like