Medzinárodný Obchod A Kultúra Podnikania

MEDZINARODNY OBCHOD
A KULTSRA PODNIKANIA
VysokoSkolske ucebne texty
Peter DORCAK
FrantiSek POLLAK
2011
r5B N97 8- 8 0-5 55- 04,31-5
lilll
880
5 5
04 31
PeterDork
FrantiekPollk
Medzinrodnobchod
akultrapodnikania
Vysokokolskuebntexty
PreovskuniverzitavPreove
2011
Autori:
PhDr.PeterDork,PhD.
Mgr.FrantiekPollk
Medzinrodnobchod
akultrapodnikania
SchvlenedinoukomisiouFakultyManamentuPreovskejuniverzity
vPreove.Vedinomplneakovysokokolskuebntexty.
Poetstrn:112
Prvvydanie,Preov2011
Nklad:200ks
PhDr.PeterDork,PhD.,Mgr.FrantiekPollk,2011
Vydavate:
PreovskuniverzitavPreove
ISBN:9788055504315
EAN:9788055504315
2
Obsah
1.Teriemedzinrodnhoobchodu.......................................................................... 5
2.Vybranaspektymedzinrodnhomarketingu.................................................10
3.Formypodnikania,zmluvnvzahy,dodaciepodmienky.................................16
4.Platobnpodmienky,financovanie,rizik...........................................................33
5.Medzinrodnorganizcieamenovsystm ....................................................42
6.ttyaintegranzoskupenia...............................................................................52
7.Medzinrodnkultrneprostredie......................................................................60
8.GeografickreginyvmedzinrodnomobchodeaichkultrneprvkyI........71
9.GeografickreginyvmedzinrodnomobchodeaichkultrneprvkyII........79
10.GeografickreginyvmedzinrodnomobchodeaichkultrneprvkyIII.....87
11.GeografickreginyvmedzinrodnomobchodeaichkultrneprvkyIV....95
12.Globalizciavs.Regionalizcia,vzvyatrendy21.storoia.........................102
1.Teriemedzinrodnhoobchodu
(Medzinrodn obchod, Merkantilizmus, Teria absoltnych vhod,
Teriakomparatvnychvhod.)
Medzinrodn obchod predstavuje shrn vzahov spojench s

vmenoutovarumedzinrodnmiiekonomickmicelkami.(Michnk,
s.16,1994)
Predpokladomjehovznikujevznikmedzinrodnejdebyprce.
V minulosti jeho rozvoj ovplyvovali prrodn podmienky jednotlivch
krajn, neskr to boli technick objavy. Vplyvom vedeckotechnickho
rozvoja dochdza k zmene tovarovej truktry medzinrodnho
obchodu. Kles podiel prvovrobkov (surovn a ponohospodrskych
vrobkov) a narast podiel finlnych produktov ako aj rastcemu
podielusluieb.(Michnk,1994)
Ako uvdza Lipkov (2002), medzinrodn deba prce

predstavuje pecificky rozvinut formu spoloenskej deby prce, pri
ktorej sa buduj kooperan a vmenn (obchodn) vzahy medzi
nrodnmi ekonomikami. Jej prejavom je medzinrodn pecializcia
vrobcovnauritvrobninnostipodmienenvybavenosoukadej
krajiny vrobnmi faktormi. Konkrtne ide o prrodn, geografick,
demografick, technick a ekonomick podmienky, pecifick pre
jednotlivnrodnekonomiky.Medzinrodndebaprcetvorzklad
medzinrodnejvmenytovaru.Urujejejvecnobsahasmerypohybu,
t.j.komoditnateritorilnutruktrusvetovhoobchodu.
"Zkladnm ekonomickm zmyslom medzinrodnej deby prce je

dosahovanie spor nrodnej prce, ktor vznikaj v dsledku
vyuvania priaznivejieho vybavenia nrodnej ekonomiky uritmi
vrobnmifaktormi."(Lipkov,s.12,2002)
Medzinrodn obchod s tovarmi a slubami predstavuje historicky

najvznamnejiu zloku medzinrodnch obchodnch vzahov. Objem
medzinrodnhoobchodurastiedlhodoborchlejieakohrubdomci
produktsvetovejekonomikyakocelku.(Neumann,2010)
Umouje tie rozrenie nrodnej spotreby. Kad krajina
mespotrebovaviac,akojeschopnsamavyprodukova.Dleitm
aspektom v medzinrodnom obchode je stupe otvorenosti
ekonomiky. Ekonomika krajiny je otvoren, ak vymiea tovary, sluby
alebovrobnfaktorysozvykomsveta.MnohokrajnzpadnejEurpy
avchodnejzie,vyvaadovaviacako50%svojhoHDP.(Hontyov,
Lis,Majdchov,2006)
Zkladnou funkciou obchodu je prispsobova truktru vyrobenej

produkcie tej truktre, ktor poaduje vntorn trh. Prve
transformcia prostrednctvom zahraninho obchodu je z asovho
hadiskanajrchlejiaasasnenajefektvnejia.
Zskavanie technicky a technologicky dokonalch vrobkov a

poznatkov zo svetovho trhu vytvra pozitvny vplyv na nrodn
produktivitu prce. Prostrednctvom medzinrodnch ekonomickch
vzahovsaposvajhraniceproduktivityprce,ovediekzvyovaniu
ekonomickhorastu.(Hontyov,Lis,Majdchov,2006)
Rozdielymedzidomcimamedzinrodnmobchodom:
1. Rozren obchodn prleitosti vznamnou vhodou
medzinrodnhoobchodujeskutonos,erozirujehorizonty
obchodu.Kebyboliudiantenspotrebovaibato,ovyrobia
doma,svetbybolmaterilneiduchovnechudobnej.
2. Suvernne krajiny do medzinrodnho obchodovania sa
zapjajudiaafirmy rznych krajn. Kad krajina je
suvernnysubjekt,ktorregulujetokud,tovarova financi
prechdzajci cez jej hranice. Naproti tomu pri domcom
obchode existuje jedin mena, obchod a peniaze plyn vone
vntrihranc.
3. Menovkurzyveakrajnmsvojuvlastnmenuapretomus
medzinrodn finann systm zabezpei plynul tok
jednotlivch mien, inak sa riskuje zrtenie obchodu.
(Samuelson,Nordhaus,2000,s.699700)
6
Prinyvznikumedzinrodnhoobchodu:
1. Rozdielnos prrodnch zdrojov obchod sa uskutouje,
pretoe kad krajina m rozdielne vrobn monosti. Tieto
rozdiely sasti vyplvaj z vybavenia krajiny prrodnmi
zdrojmi. Niektor krajiny s vybaven mnostvom rodnej
pdy,insobdarenzsobamiropy.
2. Rozdielne spotrebitesk zvyklosti aj keby boli v krajinch
rovnak vrobn podmienky, mohlo by dochdza k
medzinrodnmu obchodu, kee zujem spotrebiteov o
tovarjeodlin.
3. Klesajce nklady za najdleitejiu prinu vzniku
medzinrodnho obchodu povaujeme rozdiely medzi
krajinami vo vrobnch nkladoch. Ide o spory z rozsahu.
(Samuelson,Nordhaus,2000,s.699700)
Teriemedzinrodnhoobchodu:
Merkantilizmus ekonomick myslenie merkantilistov sa

vyvjalo od 16. storoia do polovice 18. storoia nielen v podobe
ekonomickej terie, ale aj ako praktick prd ekonomickch nzorov.
Jehotvorcamibolinajmudiazhospodrskejpraxe,ktorsazaujmali
predovetkm o praktick otzky hospodrskeho ivota. K rozreniu
merkantilizmu prispel najm rozmach obchodu zaloenho na
peniazoch a drahch kovoch, ktor v ase zmorskch objavov vo
vekom mnostve prdili do Eurpy. Cieom merkantilistickej
hospodrskej politiky bola bohat, hospodrsky vyspel krajina. Za
hlavnzdrojbohatstvakrajinysapokladalzahraninobchod,ktordo
krajiny zabezpeoval prlev drahch kovov. Vvoz drahch kovov z
krajiny bol pritom zva zakzan a tt uplatoval prsne
hospodrske opatrenia voi domcim aj cudzm obchodnkom, ktor
museli plati vysok cl. Peniaze, ktor zskali predajom tovarov,
nesmeli z krajiny vyviez, ale museli za ne nakpi tovar vyroben v
danejkrajine.Zsahyttusapopriregulovanpohybupeazzamerali
ajnapodporumanufaktrnejvrobyurenejhlavnenavvoz.Dovali
7
salensurovinyprerozvjajcesamanufaktry,prpadnevrobky,ktor
krajinanevyrbala.(Lisakol.,2005,s.1920)
Klasickteriamedzinrodnhoobchodu
Klasick teria medzinrodnho obchodu prezentovan Adamom

Smithom a Davidom Ricardom vysvetovala potrebu medzinrodnho
obchodu medzi dvoma krajinami na zklade rozdielnych absoltnych,
resp.relatvnychkomparatvnychnkladov.Podstatoutchtokoncepci
bolpredpoklad,ezdrojombohatstvakrajinyjevrobaanklady,anie
obchod.(Hekov,s.197)
Teria absoltnych vhod sformuloval ju Adam Smith vo

svojom diele Bohatstvo nrodov. Poda terie krajiny exportuj tie
tovary, ktor vyrbaj s nimi nkladmi a dovaj tie tovary, ktor
in krajiny vyrbaj s nimi nkladmi. Adam Smith vo svojej terii
skmal 2 krajiny a 2 komodity a poukzal na vhodnos asti v
medzinrodnej debe prce oboch astnkov medzinrodnho
obchodu. Predpokladal, e kad krajina me vyrobi jeden tovar
lacnejie ne druh, to znamen, e na jeho vrobu vynalo menie
mnostvo prce a vmenou so zahranim za in tovar zska urit
vhodu.
Teria komparatvnych vhod rozvinul ju David Ricardo,

priomuvaovalsjedinmvrobnmfaktoromatoprcou.Podatoho
sa krajiny odliuj produktivitou prce v rznych odvetviach. Krajina
vyva tie tovary, ktor vie vyrobi relatvne efektvnejie a bude
dova tak tovary, ktor vyrob menej efektvne. Z toho vyplva, e
pecializciaavvozkrajnsaurujenazkladeteriekomparatvnych
vhod. (Lis, 2005, s. 535) Najproduktvnejm a najefektvnejm
modelompecializciejeaksakrajinypecializujnaaktivity,vktorch
s relatvne alebo komparatvne vkonnejie ne v inch. Sasou
terie komparatvnych vhod je, e m aj svoje nevhody. A to, e
zahranin obchod zvyuje ceny domcej vroby na vntornom trhu.
Druh problm je v tom, e teria je zaloen iba na jednom faktore,
pracovnejhodnote.(Hontyov,Lis,Majdchov,2006,s.159160)
Zoznampouitejliteratry:
HEKOV, J., CHAPKOV, A. Teoretick vchodisk problematiky
konkurennej schopnosti ekonomiky. [online] [citovan 03. 10. 2010]
dostupn z <http://www.pulib.sk/elpub2/FM/Kotulic7/pdf_doc/
heckova2.pdf>
HONTYOV,K.,LIS,J.,MAJDCHOV,H.2006.Zkladyekonmiea
ekonomiky.Bratislava:Ekonm,2006.184s.ISBN802252137X.
KOTLER, P. 2005. Marketing v otzkach a odpovdch. Brno : CP
Books,2005.ISBN8025105180
LIPKOV, . 2002. Medzinrodn hospodrske vzahy. Bratislava :
Sprintvfra,2002.ISBN8088848709
LIPKOV, . a kol. 2006. Medzinrodn hospodrske vzahy.
Bratislava:Sprint,2006.414s.ISBN8089085555
LIS, J. a kolektv. 2000. Ekonmia veobecn ekonomick teria.
Bratislava:IuraEdition,2000.507s.ISBN8088715814.
LIS, J. a kol. 2005. Ekonmia v novej ekonomike. Bratislava: IURA
EDITION,2005.623s.ISBN8080780633.
LIS, J. a kol. 2007. Ekonmia v novej ekonomike. Bratislava :
Ekonomickuniverzita,2007.ISBN9788080781649
MICHNK, . a kol. 1994. Medzinrodn obchod I. Bratislava :
Ekonomickuniverzita,1994.ISBN8022505692
NEUMAN, P. ZEMBERSK, P. JIRNKOV, M. 2010. Mezdinrodn
ekonomie.Praha:Grada,2010.ISBN9788024732763.
POLEDNROV, A., BIKR, M., KMEKO, M. 2006. Medzinrodn
finann manament. Bratislava: Iura Edition, 2006. 272 s. ISBN 80
80781001.
SAMUELSON, A., NORDHAUS, W. 2000. Ekonmia. 16. vydanie.
Bratislava:ELITA,2000.822s.ISBN808044059X
SVATO, M. a kol. 2009. Zahranin obchod, teorie a praxe. Praha :
Grada,2009.ISBN9788024727080
TRACH, P. 2009. Medzinrodn management. Praha : Grada, 2009.
ISBN9788024729879
2.Vybranaspektymedzinrodnho
marketingu
(Prostredie vmarketingu. Prostredie v marketingu veobecne,
mikroprostredie,
makroprostredie,
demografick
prostredie,
ekonomickprostredie,kultrneprostredie.)
spenos podniku zvis od jeho schopnosti prispsobi

marketingov mix vvoju prostredia a adaptova sa na nestabiln a
premenlivprostredie.Smarketingovmprostredmsvisnajmmiera
neistoty vvoja vonkajieho prostredia. Zo zloitosou vonkajch
podmienok rastie aj miera neistoty v kontexte vplyvu globlnych sl,
trendovamegatrendov.(KotlerKeller,2007)
Rchlo meniace sa celosvetov prostredie nti vetky

organizcie nepretrite sledova zmeny demografick, ekonomick,
prrodn, technologick, politick, legislatvne, socilne i kultrne.
Marketingovmanarimusiapozorovaichvzjomninterakcie,ktor
mu by zdrojom novch vznamnch prleitost, ale aj hrozieb.
(Jurkov,J.Ferencov,M.2010)
Marketingov prostredie podniku bva rzne delen. Poda P. Kotlera

samarketingovprostrediezvyajnedelnamikroamakroprostredie.
Marketingovmikroprostredie
Marketingov mikroprostredie sa len na extern a intern

mikroprostredie. Mikroprostredie tvoria sily blzko podniku a
charakterizovan faktormi, ktor maj vplyv na schopnos podniku
sli zkaznkom a ktor spolone vytvraj systm poskytovania
hodnotyfirmy.(Kotler,2007InJurkov,J.Ferencov,M.2010)
10
VybranfaktoryinternhomikroprostrediaPodnik
Intern mikroprostredie podnik tvor vrcholov manament,

finann oddelenie, nkup, vroba, vskum a vvoj, marketing,
oddelenie udskch zdrojov, oddelenie evidencie. Vrcholov
manament vymedzuje charakteristiku poslania, ciele, rmcov
stratgie a marketingov manari musia svoje rozhodnutia
uskutoova v slade s plnmi vedenia. Toto prostredie je
kontrolovaten manamentom za predpokladu, e firma doke
dostatone rchlo reagova svojou vntornou truktrou na zmeny v
externom mikroprostred. Podnik sa rozumie ako iv a stle sa
vyvjajci organizmus. Existencia a vvoj ivho organizmu, akm je
podnik, zvis od spolonej asti na tvorbe hodnt podniku a od
sprvnejfunkcievetkchjehoorgnov.(Dudinsk,E.2006.s.21)
Externmikroprostredie
Extern mikroprostredie je tvoren dodvatemi, odberatemi

(zkaznci klienti), konkurenciou, marketingovmi sprostredkovatemi
averejnosou.
Vybranfaktoryexternhomikroprostredia:
Dodvatelia Tvoria ho firmy a jednotlivci, ktor zsobuj
podnik zdrojmi potrebnmi na vrobu vrobkov a sluieb. Firma mus
pozorne sledova monosti dodvateov, ich ponuku, dodvkov
schopnos,tiecenovroveavvojcienkovchvstupov.Situcia
v dodvateskch vzahoch me pozitvne, ale aj negatvne ovplyvni
samotninnospodniku.Pretojepotrebnneustlemonitorovanie.
OdberateliaOdberatemimuby:
jednotlivci a domcnosti, ktor nakupuj produkty pre osobn
spotrebutrhspotrebiteov,
organizcie,ktornakupujproduktyprevrobnprocestrh
vrobnejsfry,
organizcie, ktor nakupuj produkty s cieom ich optovne
predatrhsprostredkovateov,
vldne a nevldne intitcie, ktor nakupuj produkty na
poskytovanieverejnchsluiebvldnetrhy,
11
zahranin kupujci reprezentovan spotrebitemi, vrobcami,

sprostredkovatemi, vldami medzinrodn trhy. (Jurkov, J.
Ferencov,M.2010,s.26)
KonkurenciaPlat,ebyspenmpodnikomznamenuspokoji
potrebyaelanialepienekonkurencia.
OsvedenaprehadnpostuppreanalzuprostrediajeModelpiatich
sl,odM.Portera:
1.
konkurenciamedziexistujcimikonkurentmi,
2.
konkurenciazostranynovchkonkurentov,
3.
konkurenciavznikajcapsobenmsubstittov,
4.
konkurenciazostranykupujcich,
5.
konkurenciazostranydodvateov.
Marketingov sprostredkovatelia Nie vetky innosti, ktor

s sasami marketingu alebo zlokami marketingovho mixu,
realizuje podnik svojimi silami. Ich zabezpeenie na vysokej
profesionlnejrovnimurealizova firmy,ktor sanatietoinnosti
pecializuj (sprostredkovanie nkupu, predaja tovaru, distribciu,
vskum, agentry a organizcie, ktor pomhaj financova innos
podniku alebo poisovacie intitcie, reklamn agentry a pod.).
(Dudinsk,E.2006.s.21)
Marketingovmakroprostredie
Makroprostredie vytvraj irie spoloensk vplyvy, ktor

psobia na cel mikroprostredie a ovplyvuj proces vmennch
vzahov s cieovmi trhom, ie schopnos manamentu spracova a
reagovanazmenyvtrendochvvojaspolonosti.Zahafaktory,ktor
podniksvojouinnosounemeovplyvni.Napriektomumekdanej
situci prija rozumn postoj a primerane na dan situciu reagova.
(HorskUbreiakov,2001)
12
Najastejie sa pre oznaenie vplyvu (sl) makroprostredia

pouva skratka PEST alebo tie PESTEL, kde jednotliv psmena
znamenaj:
Ppolitickprvne,
Eekonomick,
Ssocilnokultrne,
Ttechnickatechnologick,
ELekologickprostredie.(Jakubkov,2009,s.128)
Vybranfaktorymakroprostredia:
Demografick prostredie Demografia je tdium udskej

populcie z hadiska vekosti, hustoty, rozmiestnenia, veku, pohlavia,
rasy, zamestnanosti a alch tatistickch dajov. Demografick
prostrediejepremarketingovchpecialistovdleit,lebosatkaud
audiavytvrajtrhy.(Kotler,2007)
Hlavn demografick sila, ktor marketri neustle sleduj je

populcia, pretoe udia vytvraj trhy. Marketri sa zaujmaj o
vekos populcie, populan rast vo vekch mestch, oblastiach a
ttoch, vekov rozloenie a etnick zmes, rove vzdelvania,
zvyklosti domcnosti a regionlne charakteristick rysy a zmeny.
(KolterKeller,2007)
Ekonomick prostredie Obsahuj faktory, ktor ovplyvuj

kpnu silu spotrebiteov (hosov, nvtevnkov) a truktru ich
vdavkov. Faktory ekonomickho prostredia: aktulny hospodrsky
cyklus,vkanrodnhodchodku,ekonomickrast,rastHDP,zloenie
platobnej bilancie, dosiahnut stupe materilnej strnky ivotnej
rovne, fond vonho asu, vka disponibilnho dchodku
obyvatestva (prjmy, spory), rove cien na trhu tovarov a sluieb,
vka verov, ktor boli poskytnut, rove zamestnanosti, inflcia,
stabilitameny,rokovmieraai.(Jakubkov,2009)
13
Politicko prvne prostredie Politick a prvne prostredie

s zkladn faktory, ktor rozhoduj o tom, i sa fyzick alebo
prvnickosobarozhodnepodnikaavktorejzemi,vktoromodborea
ak formu podnikania si zvol. Politick prostredie zahruje zkony,
vldneradyazujmovskupiny,ktorovplyvujaobmedzujrzne
organizcie a jednotlivcov v kadej spolonosti. (Jakubkov, 2009,
s.120)
Socilno kultrne prostredie Vplyvy socilno kultrneho

prostredia vrazne ovplyvuj celkov charakter spotrebnho a
nkupnhosprvania.Predovetkmsajednopodobudopytu,postoj
kvrobkom,kreklame,firmealebomotivciukspotrebe.Vposlednch
rokoch sa viac doceuje vznam vzdelania. Rastca vzdelanos
populcie znamen zven rove prjmov a tm zven investin
schopnos.(Kozel,2005)
Technick a technologick prostredie Medzi hlavn sasn

trendy, ktor u maj alebo o niekoko rokov bud ma na marketing
vraznvplyvpatria:
rozvoj internetu jeho dostupnos a stle via
rozrenos v populci, tak aj rast jeho prenosovej
kapacity(napr.irokopsmovinternet),
digitalizciaTV,
rozvojmobilnchsiet.(Hanzelkov,2009)
EkologickprostredieEkolgiasazaobervzahomlovekak
prrodnmu prostrediu. Ekolgiou meme nazva etikou sprvania
loveka vo vzahu k prrode. Zhorovanie prrodnho prostredia je
celosvetovm problmom. Svet trp nedostatkom niektorch surovn,
zneistenm ovzduia, pdy i vd, bytkom oznovej vrstvy, hynom
rznych ivonych druhov a nenvratnou zmenou celch zem.
(Jakubkov,2009)
14
CIBKOV,V.BARTKOV,G.2007.Zkladymarketingu.Bratislava:
IuraEdition,spol.s.r.o.,2007.224s.ISBN9788080781560.
DUDINSK,E.TEFKO, RFOREST, MIMENG,P.2003.Zklady
marketingu.Praha:Oeconomica,2003.188s.ISBN8024504960.
DUDINSK,E.FORET,M.TEFKO,R.IMEGH,P.2006.Zklady
marketingu,Bratislava:EkonomickuniverzitavBratislave,2006.ISBN
8022512222
HANZELKOV,A.akol.2009.Strategickmarketing.Praha:C.H.Beck,
2009.ISBN9788074001208
HORSK, E. UBREIAKOV, I. 2001. Manament a marketing v
medzinrodnom prostred. Nitra: Slovensk ponohospodrska
univerzitavNitre,2001.418s.ISBN8071378844.
JAKUBKOV, D. 2009. Marketing v cestovnm ruchu. Praha: Grada
Publishinga.s.,2009.ISBN9788024732473
JURKOV, J. FERENCOV, M. 2010 Marketingov manament,
PreovskuniverzitavPreove,2010.ISBN9788055502373
KITA, J. a kol. 2005. Marketing. Praha: Iura Edition, 2005. ISBN 80
80780498.
KOTLER,P.KELLER,K.L.2007MarketingManagement:12.vydanie.
Praha:GradaPublishinga.s.,2007.ISBN9788024713595
KOTLER,P.WONG,V.AKOL.2007.Modernmarketing:4.evropsk
vydni.Praha:GradaPublishinga.s,,2007.ISBN9788024715452
KOZEL, R. a kol. 2005. Modern marketingov vzkum. Praha: Grada
Publishinga.s.,2005.ISBN802470966X
UBRIAKOV, I. a kolektv. 2005. Medzinrodn manament a
podnikanie.Nitra:Slovenskponohospodrskauniverzita,2005.125s.
ISBN8080696195.
15
3.Formypodnikania,zmluvnvzahy,dodacie
podmienky
(Prvne formy podnikov, zmluvn vzahy, dodacie podmienky
INCOTERMS)
V trhovej ekonomike psob mnostvo rznych druhov

podnikov. Po vyselektovan uritch znakov ich mono rozdeli na
jednotlivtypy.leneniepodnikovdojednotlivchskupnapodskupn
podaspolonchznakovnazvametypolgioupodnikov.
V literatre sa meme stretn s rznymi kritriami lenenia

podnikov. Pre ukku vyuijeme delenie poda autoriek Majduchovej
aNeumanovej.(Majduchov,Neumanov,2007,s.9):
1.
Prvnaforma.
2.
Vlastnctvo.
3.
Charakterproduktu.
4.
Sektoryahospodrskeodvetvie.
5.
Technickoorganizancharakteristika.
6.
Vekos.
Prizakladanpodnikusipodnikateliamuvybraniektorzprvnych
foriempodnikov,ktorimumoujeprvnyporiadokttu.
Poda Vyovskej (2005, s. 16) prvna forma podniku predstavuje

urit prvne pravidl, ktor usmeruj innos podnikateskch
subjektov.
Prvne normy ktor s platn v SR rozliuj tri zkladn prvne

formypodnikateskchsubjektovato:
podnikyjednotlivca(ivnosti),
obchodnspolonosti,
drustv.
16
Postavenie obdobn postaveniu spolonost maj aj prvnick

osoby ktor s zaloen poda prva Eurpskych spoloenstiev.
ZahraninosobymupodnikanazemSRzarovnakchpodmienok
ataktievrovnakomrozsahuakoslovenskosoby.
Okrem tchto foriem existuj aj zvltne formy bez prvnej

subjektivity,ato:
tichspoloenstvo,
zdruenieosbnaspolonpodnikanie.
Podnikyjednotlivca(ivnosti):
ivnosti ivnosti s na Slovensku najpoetnejou formou

podnikania. Podmienky ivnostenskho podnikania upravuje zkon o
ivnostenskompodnikan.455/1991Zb.(Vyovsk,2005).
ivnosou sa poda 2 ivnostenskho zkona rozumie sstavn

innos prevdzkovan samostatne, vo vlastnom mene, na vlastn
zodpovednos, za elom dosiahnutia zisku a za podmienok
ustanovenchtmtozkonom.
ivnos mu prevdzkova prvnick alebo fyzick osoby, ak

spaj podmienky, ktor ustanovuje ivnostensk zkon. Tieto
podmienkysadelianaveobecnaosobitn(Vyovsk,2005).
Medzi veobecn podmienky prevdzkovania ivnosti fyzickmi

osobamis:
dosiahnutieveku18rokov,
spsobilosnaprvnekony,
bezhonnos.
Medzi osobitn podmienky prevdzkovania ivnosti patr odborn

alebo in spsobilos. U prvnickej osoby mus osobitn podmienky
spa jej zodpovedn zstupca, ak tento zkon neustanovuje inak (
6,7,ivnostenskzkon).
17
ivnostisaleniapodaniekokchhadsk.
Podaspsobuzskavaniaivnostenskhooprvneniasaivnostilenia
na:
ohlasovacie,
koncesovan.
Ohlasovacie ivnosti sa lenia poda poiadaviek na odborn

spsobilosna:
remeseln,
viazan,
von.
ivnostisaleniaajpodapremetupodnikaniaatona:
obchodn,
vrobn,
poskytujcesluby.
Obchodnspolonosti
Obchodnouspolonosoujepoda56Obchodnhozkonnka
prvnickouosobuzaloenouzaelompodnikania.
Kobchodnmspolonostiampatria:
verejnobchodnspolonos,
komanditnspolonos,
spolonossruenmobmedzenm,
akciovspolonos.
(Akciov spolonos a spolonos s ruenm obmedzenm mu by

taktie zaloen aj za inm elom, pokia to osobitn zkon
nezakazuje. Prvnick osoby zaloen poda prva Eurpskych
spoloenstievmajobdobnpostavenieakospolonosti.Zakladatemi
spolonostiazastovasanajejpodnikanmufyzickajprvnick
osoby,pokiatozkonneustanovujeinak.)
18
Verejn obchodn spolonos Verejn obchodn spolonos

je spolonosou, v ktorej aspo dve osoby podnikaj pod spolonm
obchodnmmenomSpolonciruiazazvzkyspolonostispolonea
nerozdielne vetkm svojm majetkom. Spolonci nemaj vkladov
povinnos, ale mu sa dohodn na vytvoren zkladnho imania.
Spoloncimajprvoobchodnhovedenia,prvonapodielnaziskua
nrok na podiel na likvidanom zostatku pri zruen spolonosti
slikvidciou.(Vyovsk,2005)
Komanditn spolonos Komanditn spolonos je

spolonosou,vktorejsnajmenejdvajaspolonci,priomjedenru
zazvzkyspolonosticelmsvojimmajetkom(komplementr)ajeden
ru za zvzky spolonosti len do vky svojho nesplatenho vkladu
(komanditista). Ak komanditista splatil svoj vklad ku ktormu sa
zaviazal v spoloenskej zmluve za zvzky spolonosti u neru. Na
obchodn vedenie spolonosti s oprvnen len komplementri.
Komanditn spolonos meme oznai ako hybrid medzi verejnou
obchodnou spolonosou a spolonosou s ruenm obmedzenm.
(NARMSP,2008)
Spolonos s ruenm obmedzenm Spolonosou s ruenm

obmedzenm je spolonos, ktorej zkladn imanie tvoria vopred
urenvkladyspolonkov.Spolonosmezaloiajjedenspolonk,
ale najviac vak me ma 50 spolonkov. Spolonos zodpoved za
poruenie svojich zvzkov celm svojm majetkom. Spolonk
zodpoved za zvzky spolonosti do vky svojho nesplatenho
vkladu. Hodnota zkladnho imania spolonosti mus by aspo 5000
eur.Minimlnyvkladjednhospolonkamusbyaspo750eur.Pred
zpisomspolonostidoObchodnhoregistramussanakadpean
vklad splati najmenej 30%. Celkov hodnota splatench vkladov mus
by aspo 50% zo zkonom ustanovenej vky zkladnho imania. V
prpade, ak zaklad spolonos jeden spolonk, mus splati cel jej
zkladn imanie pred jej zpisom do Obchodnho registra. ( 105
112,Obchodnzkonnk)
19
Akciov spolonos Zkladn imanie akciovej spolonosti je

rozvrhnut na urit poet akci s uritou menovitou hodnotou.
Akcionr neru za zvzky spolonosti. Akciov spolonos me
zaloi jedna prvnick osoba, alebo najmenej dve fyzick osoby.
Akciov spolonos mus ma zkladn imanie najmenej vo vke 25
000 eur. Vhodou akciovej spolonosti je to, e prostrednctvom akci
me spolonos zska potrebn finann prostriedky na realizovanie
podnikateskchzmerovspolonosti.(NARMSP,2008)
Drustv
Drustvo Poda 221 Obchodnho zkonnka je drustvo

spoloenstvom neuzavretho potu osb zaloenm za elom
podnikania alebo zabezpeovania hospodrskych, socilnych alebo
inchpotriebsvojichlenov.Drustvomusmanajmenejplenov,
aletoneplat,aksjeholenmiaspodveprvnickosoby.Zkladn
imanie tvor shrn lenskch vkladov, na ktorch splaten sa zaviazali
lenoviadrustva.Drustvovytvrazkladnimanienajmenejvovke
1 250 eur. lenovia drustva neruia za zvzky drustva. Vhodou
drustva je neobmedzen maximlne mnostvo lenov a monos
kedykovekdodrustvapristpi,aleboznehovystpi.
pecifickformypodnikateskchsubjektov
Tich spoloenstvo pecifickou formou podnikania je tich

spoloenstvo. Vznik na zklade zmluvy o tichom spoloenstve. Tich
spolonk sa touto zmluvou zavzuje poskytn podnikateovi urit
vklad a podiea sa nm na jeho podnikan. Podnikatea sa zavzuje
splca mu as zisku vyplvajceho z podielu tichho spolonka na
vsledku podnikania. Tich spolonk sa zastuje na podnikan len
svojim vkladom. Hlavnou vhodou pre tichho spolonka je monos
zhodnotenia investovanch prostriedkov bez povinnej osobnej asti.
(Vyovsk,2005)
20
Zdruenie osb na spolon podnikanie Vznik na zklade

zmluvyozdruen,ktorupravujeObianskyzkonnk.Ideozdruenie
niekokch osb, aby sa spolone priinili o dosiahnutie dojednanho
elu. astnkmi zdruenia mu by len osoby, ktor s
podnikatemi. Zmluvou o zdruen nevznik nov prvny subjekt,
zdruenienemprvnusubjektivitu.(Vyovsk,2005)
Nadnrodnformypodnikateskchsubjektov
Slovenskmi prvnickm osobami s od 1.5.2004 aj tzv.

nadnrodnformypodnikateskchsubjektov,atozapredpokladu,e
maj svoje sdlo na zem Slovenskej republiky. Nadnrodn prvne
formy podnikateskch subjektov s regulovan a zakladan poda
prvaEurpskychspoloenstiev.
Medzi nadnrodn formy podnikateskch subjektov

zaraujeme:
eurpskezoskupeniehospodrskychzujmov,
eurpskuspolonos,
eurpskedrustvo.
EurpskezoskupeniehospodrskychzujmovTotozoskupenieje
prvnickou osobou podnikateom. Eurpske zoskupenie
hospodrskych zujmov m najbliie k prvnej forme verejnej
obchodnej spolonosti. Toto zoskupenie mu zaloi minimlne 2
osoby (fyzick aj prvnick). Ak zoskupenie pozostva z 2 prvnickch
osb,musiamacentrlnuadministratvuvrznychlenskchttoch
E. Ak zoskupenie pozostva z 2 fyzickch osb, musia svoju hlavn
innosvykonvavrznychlenskchttochE.(Huttmanov,2010,
In:Chapkov,Hekov,Huttmanov,2010)
Eurpska spolonos (Societas Europea) Eurpska spolonos sa

najviaczhodujeapodobnaakciovspolonos.Zkladnimanietejto
spolonosti mus by vo vke minimlne 120 000 eur. Eurpska
spolonosmusobsahovadodatokSE.
21
PodmienkyaspsobyzaloeniaEurpskejspolonosti:
fziouakciovchspolonostdoEurpskejspolonosti,
zleniealebosplynutiedvochaleboviacakciovchspolonost
zrznychlenskchttov.
Aspo dve zakladajce spolonosti sa musia spravova
odlinmprvom.
Vytvorenm spolonej holdingovej spolonosti vo forme
Eurpskej
spolonosti
aspo
dvomi
kapitlovmi
spolonosami, ktor sa spravuj prvom inho lenskho
ttu,aleboakmajdcrskuspolonosspravujcusaprvom
inho lenskho ttu. Akcionri dvoch alebo viacerch a.s.
alebo s.r.o. driaci najmenej 50 % hlasovacch prv v tchto
spolonostiach vloia svoje podiely do novej eurpskej
spolonosti vmenou za jej akcie. Eurpska spolonos sa tak
stanematerskouspolonosouzakladateskchspolonost.
Zaloenm dcrskej Eurpskej spolonosti viacermi
prvnickmiosobamialebojednoueurpskouspolonosou.
Premenou existujcej akciovej spolonosti na Eurpsku
spolonos.(Finannk,2004)
Eurpske drustvo (Societas Cooperativa Europaea) Eurpske

drustvo me by zaloen minimlne 5 fyzickmi osobami s
bydliskom na zem aspo dvoch rozlinch lenskch ttov, alebo
minimlne 5 fyzickmi osobami a prvnickmi osobami, alebo inmi
prvnickmi osobami zaloenmi poda prva niektorho lenskho
ttu, ktor maj bydlisko na zem alebo sa riadia prvom aspo
dvochrznychlenskchttov.
Zkladn imanie Eurpskeho drustva je vo vke minimlne

30 000 eur. Je tvoren lenskmi podielmi v nrodnej mene alebo
veuro. (Huttmanov, 2010, In: Chapkov, Hekov, Huttmanov,
2010)
22
Obchodndohodyaobchodnzmluvy
Obchodn zmluvy s dokumenty, ktor upravuj

hospodrskevzahymedzizmluvnmistranaminajiromzmysleslova.
Majrmcovcharakter.
Muby:
1)
bilaterlnedvojstrann,
2)
multilaterlneviacstrann.
Uzatvraj sa na dlhie obdobie 2, 3, 5, alebo i viac rokov s

monosouautomatickhopredenia.
Obsahzmluvy:
I.
prvneotzky
postavenieFOaPOnazeminhottu
imunitafiriem
spsobrieeniavzjomnchsporov
II.
colnotzky
uplatovaniezsadnajvychvhod
dohodnutiezvltnychcolnchsadzieb
zrueniecla
III.
daovotzky
dolokaopravedovoznejzsadydvojakhozdanenia(nemaj
sa dova tovary zaaen vyou daou ako tie ist domce
tovary)
Obchodnzmluvyratifikuje(udeujeshlas)hlavattuposchvlenv
parlamente. Ratifikciou zmluva nadobda platnos ( => zbierke
zkonov)
Obchodndohodykonkretizujvzahyzmluvnchstrn.Obyajnes
bilaterlne, iba vnimone multilaterlne. Uzatvraj sa na 2, 3, 5 a
viac rokov, monos automatickho predenia. Upravuj spsob
udeovanialicencie,kvty,spsobplatbyamenu.
23
Sasou s tovarov listiny s to zoznamy tovarov, ktor sa maj

vzjomnedoviesavyvies.Najdleitejieskontingentnlistiny.
Muby:
1.
pecifick kontingent mnostvo (tovaru) sa stanov v
technickchjednotkch
2.
hodnotov objem dovozu a vvozu sa stanov v peanch
jednotkch
3.
globlnekontingentysastanoviashrnnepreuritskupinu
vrobkovbezbliiehourenia
Kpnazmluvajenajdleitejmprvnymdokumentom,ktor
upravujezahraninoobchodnvzahy.
Predstavujevzjomnzvzokdvochzmluvnchstrn:
1.
predvajceho je povinn doda kupujcemu hnuten vec
apreniesnanehovlastnckeprvoktejtoveci.
2.
kupujcehojepovinnprebradodvkuazaplatizau.
Vzahraninomobchodemvekvznammiesto(preurenie
sduaprvnehoporiadkupodaktorhosabudrozhodovaspory)a
okamihvznikuzmluvy. Kadkpna zmluvamsvojobsah.Podstatn
nleitostistie,ktorzapodstatnpovaujzmluvnstrany.
Formykpnejzmluvy:
I.
kontrakt predtlaen formulr, na ktorom s uveden
podstatnnleitostizmluvy,
II.
uzvierkov list sa pouva medzi obchodnmi partnermi
hlavnepriaukcich,
III.
zveren nta obsahuje podstatn asti zmluvy a odvolva
sanaveobecnobchodnpodmienky.
Priuzatvrankpnejzmluvyjedleiturijazyk,vktoromsa
zmluva uzatvra. Vinou je to jazyk kupujceho alebo nejak in
(anglitina, francztina). Pri stanoven dodacch podmienok sa
vychdzazINCOTERMUobsahuje13doloiek,ktornemajzvzn
24
charakter, zvznmi sa stvaj ak s uveden v zmluve. Predstavuj

min.povinnostinastranepredvajceho.
DodaciepodmienkyINCOTERMS
Dodacie podmienky s vemi dleitou nleitosou kpnej

zmluvyvmedzinrodnomobchode.Urujpovinnostipredvajcehoa
kupujceho, ktor svisia s dodvkou a prevzatm tovaru. Dodacie
podmienkyurujhlavne:
spsob,miestoaokamihodovzdaniatovarukupujcemu,
spsob, miesto a okamih prechodu rizk z predvajceho na
kupujceho,
aliepovinnostistrnprizabezpeovandopravy,nakladaniaa
vykladaniatovaru,sprievodnchdokladov,kontroly,poistenia,
apodobne.
Dodacie podmienky podstatnm spsobom ovplyvuj vku

ceny v zahraninom obchode, pretoe uruj, ak as nkladov
spojench s dodvkou tovaru hrad predvajci a ak as uhrdza
kupujci. V sasnosti v celosvetovom meradle jednoznane prevlda
pouvanie medzinrodnch vkladovch pravidiel INCOTERMS
(International Commercial Terms). Tieto pravidl s vydvan
MedzinrodnouobchodnoukomorouvPariasvydvanuodroku
1936. Pouitm tchto medzinrodnch pravidiel sa meme vyhn
neistote odlinch vkladov rznych dodacch doloiek v rznych
krajinch. Posledn znenie pravidiel bolo vydan v roku 2000.
INCOTERMS nemaj povahu prvnej normy a zvznmi sa stvaj a
vtedy, ke sa na nich strany kpnej zmluvy vslovne odvolaj v texte
zmluvy. Tieto pravidl uruj vzahy iba medzi predvajcim a
kupujcim a rieia iba otzku prechodu nkladov a rizk. Otzka
prechodu vlastnctva mus by vyrieen zvl v kpnej zmluve.
(Machkov,2007,In:Machkov,ernohlvkov,Sato,2007)
25
Kzkladnmpovinnostiampredvajcehopatr:
dodatovarkupujcemuvsladespodmienkamiuvedenmiv
kpnejzmluve,
odovzda tovar kupujcemu v ase a na mieste stanovenom v
kpnej zmluve alebo na mieste, ktor je obvykl pre
odovzdanieprslunhotovaru,
v prpade, e m by tovar zabalen, m povinnos na vlastn
nklady zabezpei zodpovedajce balenie, ktor umon
kupujcemumanipulciuaprevzatietovaru,
informova kupujceho v primeranom asovom predstihu o
dtumeodovzdaniatovaru,
znankladynakontrolnprocedry,ktorsnevyhnutnk
tomu,abytovarmoholbydodankupujcemu,
zna vetky nklady spojen s tovarom do okamihu
odovzdaniatovarukupujcemu.
Kzkladnmpovinnostiamkupujcehopatr:
prevziatovarvmiesteaasestanovenomvkpnejzmluve,
zaplatikpnucenu,
v prpade, e bola v kpnej zmluve dohodnut lehota na
prevzatie tovaru alebo voba miesta prevzatia a kupujci
nedodal vas potrebn intrukcie, je povinn zna vetky
nkladyarizikstmspojen,
znavetkynkladyspojenstovaromodokamihu,kemu
boltovardodan.(www.podnikajete.sk)
INCOTERMS2000obsahujcelkom13doloiek,ktorsalenia
do4skupnatopodapoiatonhopsmenajednotlivchdoloiek:E
(ex),F(free),C(costcarriage),D(delivered).
V prvch troch skupinch prechdzaj povinnosti z

predvajcehonakupujcehopriodoslantovaruastaknronejie
pre kupujceho, ale v prpade tvrtej skupiny (D) prechdzaj
povinnostizpredvajcehonakupujcehoapridodantovaruapreto
s z hadiska nutnosti plnenia povinnosti s nronejie pre
predvajceho.
26
Rozdeleniedoloiekdoskupn
Skupina
E(doloka
odobratia)
Doloka
EXW
FCA
F(hlavn
prepravn
neplaten)
FAS
FOB
CFR
CIF
C(hlavn
prepravn
platen)
CPT
CIP
DAF
DES
D(doloky
dodania)
DEQ
DDU
DDP
Anglickoznaenie
ExWorks(named
place)
FreeCarrier(named
place)
FreeAlongsideShip
(namedportof
shipment)
FreeOnBoard
(namedportof
shipment)
CostandFreigth
(namedportof
destination)
Cost,Insurance,
Freight(namedport
ofdestination)
Vyplatendopravcovi
(dohodnutmiesto)
Vyplatenkbokulode
(dohodnutprstav
nalodenia
Vyplatennalo
(dohodnutprstav
nalodenia
Nkladyaprepravn
(dohodnutprstav
urenia)
Nklady,poisteniea
prepravn(dohodnut
prstavurenia)
Prepravaplatendo
CarriagePaid(named (dohodnutmiesto
placeofdestination) urenia)
Carriageand
InsurancePaid
Prepravaapoistenie
(namedplaceof
platendo(dohodnut
destination)
miestourenia)
DeliveredatFrontier Sdodanmnahranicu
(namedplace)
(dohodnutmiesto)
DeliveredExShip
Sdodanmzlode
(namedportof
(dododnutprstav
destination)
urenia)
DeliveredExQuay
Sdodanmznbreia
(namedportof
(dodhodnutprstav
destination)
urenia)
DelivereDutyUnpaid Sdodanmcloneplaten
(namedplaceof
(dohodnutmiesto
destination)
urenia)
DeliveredDutyPaid Sdodanmcloplaten
(namedplaceof
(dohodnutmiesto
destination)
urenia)
Tabuka1:INCOTERMS2000
Zdroj:podnikajte.sk
27
Slovenskoznaenie
Zozvodu(dohodnut
miesto)
Obsahjednotlivchdoloiek
Skupina E Tto skupina obsahuje iba jednu doloku tzv.

dolokuodobrania.DolokaEXWjetypickprepodniky,ktorvyvaj
sporadicky a nie s schopn poskytova sluby spojen s
medzinrodnmobchodom.
EXWExWorks(namedplace):Zozvodu(dohodnutmiesto.
Ide o dodaciu paritu, pri ktorej m predvajci len minimlne
povinnosti. Jedinou jeho povinnosou je da tovar k dispozcii
kupujcemu vo svojom zvode. Predvajci nie je zodpovedn ani za
nakldku tovaru na dopravn prostriedok kupujceho, ak sa v zmluve
nedohodn inak. Kupujci je povinn zaobstara vetky formality
spojensvvozomtovaruzozemeaznavetkynkladyarizikod
okamihu prevzatia tovaru v zvode predvajceho. (Machkov, 2007,
In:Machkov,ernohlvkov,Sato,2007)
Skupina F Skupina F obsahuje celkom tri doloky: FCA, FAS,

FOB. Predvajci dodva tovar poda intrukci kupujceho a taktie
nehradhlavnprepravn.
FCA Free Carrier (named place) vyplaten dopravcovi

(dohodnut miesto). Predvajci si spln svoje povinnosti dodanm
colne odbavenho tovaru dopravcovi, ktorho si zvolil kupujci na
dohodnutom mieste. Dohodnut miesto dodania je rozhodujce pre
urenie zodpovednosti za nakldku tovaru. Ak dochdza k dodvke v
objekte predvajceho, tento zodpoved aj za nakldku. V prpade
inhomiestaniejepredvajcizodpovednzanakldkutovaru.
FAS Free Alongside Ship (named port of shipment)

vyplaten k boku lode (dohodnut prstav nalodenia). Predvajci si
spln svoje povinnosti dodanm tovaru k boku lode v dohodnutom
prstave nakldky. Za coln konanie a vybavovanie vetkch formalt
spojench s vvozom zodpoved predvajci. Kupujci uruje lo a
znavetkynkladyarizikodmomentudodaniatovarukbokulode.
28
FOBFreeOnBoard(namedportofshipment)vyplatenlo
(dohodnutprstavnalodenia).Pritejtodolokejenakldkaavykldka
zabezpeovan klasickm spsobom pomocou eriavu. Predvajci
splnsvojepovinnostivokamihuprechodutovarucezzbradlielodev
prstave nakldky. Predvajci je alej povinn vybavi prslun
formality svisiace s vvozom. Kupujci vyber lo a hrad nmorn
prepravn. Pre kontajnerov nmorn prepravu je vak vhodnejie
pouidodaciuparituFCA.(www.podnikajte.sk)
SkupinaCTtoskupinamtyridolokyajepecificktm,e
pri vetkch dolokch sa rozchdza miesto prechodu nkladov s
miestomprechodurizk.
CFRCostandFreight(namedportofdestination)nkladya
prepravn (dohodnut prstav urenia). Pri doloke CFR prechdza
riziko na kupujceho v inom mieste ako nklady. Riziko prechdza v
prstave nakldky dodanm tovaru cez zbradlie lode a nklady a v
prstaveurenia.
CIF Cost, Insurance, Freight (named port of destination)

nklady, poistenie, prepravn (dohodnut prstav urenia). Doloka je
podobnakoCFR,alepredvajcijepovinnnaviacnavlastnnklady
zabezpei prepravn poistenie v poisovni s dobrou povesou, ktor
oprvuje kupujceho alebo in zainteresovan osobu uplatova
prpadn nroky priamo v tejto poisovni. Pokia sa zmluvn strany
nedohodn inak, tovar poist predvajci v slade s minimlnym
rozsahom poistnho krytia poda tzv. Institute Cargo Clauses. Poistka
muzatvorenna110%hodnotykontraktu.
CPTCarriagePaidto(namedplaceofdestination)preprava
platendo(dohodnutmiestourenia).Predvajcivyberdopravcua
uhrdza nklady spojen s prepravou tovaru a do miesta urenia.
Riziko vak prechdza skr ako v okamihu prevzatia tovaru prvmu
dopravcovi.Kupujcinesienebezpeenstvostratyapokodeniatovaru,
ale aj dodaton nklady vzniknut po dodan tovaru do rk
dopravcovi.
29
CIP Carriage and Insurance Paid to (named place of

destination) preprava a poistenie platen do (dohodnut miesto
urenia). Doloka rovnak ako CPT, ale naviac s povinnosou
predvajceho zabezpei a uhradi poistenie v minimlnom rozsahu
poistnho krytia. Doloku je vhodn poui pre modern spsob
prepravy, napr. kontajnerov typ dopravy. (Machkov, 2007, In:
Machkov,ernohlvkov,Sato,2007)
Skupina D Pri dolokch skupiny D je predvajci zodpovedn za

prchod tovaru na dohodnut miesto urenia alebo do dohodnutho
bodunahranici,alebodourenhomiestavzemidovozu.
DAF Delivered At Frontier (named place): S dodanm na

hranici (dohodnut miesto). Predvajci nesie nklady a rizik a do
dohodnutho bodu na hranici dohodnutho ttu vrtane
odbavovaciehokonaniaprevvoz.Hranicamusbyexaktneuren.
DES Delivered Ex Ship (named port of destination)

sdodanmzlode(dohodnutprstavurenia).Predvajcivyberloa
znankladyarizikapopalubuvprstaveurenia.Nkladyariziko
spojensvykldkoutovaruuznakupujci.
DEQ Delivered Ex Quay (named port of destination)

s dodanm z nbreia (dohodnut prstav urenia). Predvajci zna
nklady a riziko vrtane vykldky tovaru a do dohodnutho miesta
ureniavkrajinedovozcu.
DDU Delivered Duty Unpaid (named place of destination)

s dodanm clo neplaten (dohodnut miesto urenia). Tto dodacia
parita obsahuje maximlny zvzok zo strany predvajceho.
Predvajci zna nklady a riziko a do urenho miesta v krajine
dovozcu a je povinn zabezpei dodanie colne neodbavenho a
nevyloenho tovaru z prichdzajceho dopravnho prostriedku na
dohodnutommiesteurenia.Predvajcinezaisujeanehradnklady
spojenscolnmkonanmpredovoz.
30
DDP Delivered Duty Paid (named place of destination)

s dodanm clo platen (dohodnut miesto urenia). Obsahuje
maximlny zvzok zo strany predvajceho. Predvajci rovnako ako
pripariteDDUzabezpeujedovoznamiestourenianasvojenkladya
zna akkovek riziko spojen s prepravou. Mus vak zabezpei aj
odbavenie tovaru pre dovoz (coln konanie, hrada cla a dan, resp.
alchpoplatkov).(www.podnikajte.sk)
S innosou od 1.1.2011 vstpi do platnosti nov verzia

Incoterms2010.Tbudeobsahova11pravidiel,ktorsrozdelen
dodvochskupn:
Pravidlprevetkydruhydopravyaprepravy:EXW,FCA,CPT,CIP,DAT,
DAP,DDP.
Pravidlprevodndopravuaprepravu:FAS,FOB,CFR,CIF.
Novrozdeleniedoloiekberiedovahyposledntechnicka
technologick vvoj, zdokonalen obchodn praktiky a poiadavky
medzinrodnejglobalizcie.
Z tchto dvodov Incoterms 2010 obsahuj okrem

spomenutchskupntietoprlohy:
rozren prehad doplnen o grafick ilustrciu
kadhopravidla,
odporania kedy, ako, kde poui elektronick
procedry,
odporania pouitia medzinrodnch pravidiel v
domcomprostred.
31
EUROEKONOM. 2004 2010. Obchodn vzahy podnikateskho
subjektu [online]. 2004 2010. [cit. 21.10.2010]. Dostupn na
internete:<http://www.euroekonom.sk/download2>
FINANNK. 2004. Eurpska spolonos, nov forma podnikania
[online]. 2004. [cit. 21.10.2010]. Dostupn na internete:
<http://www.financnik.sk/financie.php?did=375&article=701>
CHAPKOV, A. HEKOV, J. HUTTMANOV, E. 2010.
Podnikanievmalchastrednchpodnikoch.Preov:PUFM,2010.338
s.ISBN9788055501475.
Incoterms 2010. [online]. [cit 20101216]. Dostupn na
internete:<http://www.iccwbo.org/incoterms>
INCOTERMS prehad dodacch a platobnch podmienok. [online].
[cit20101218].Dostupnnainternete:
<http://www.euroekonom.sk/obchod/zahranicnyobchod/incoterms>
MAJDCHOV Helena, NEUMANNOV Anna. 2008. Podnikov
hospodrstvopremanarov.Bratislava:IuraEdition.2008.244s.ISBN
9788080782009.
MACHKOV, H. ERNOHLVKOV, E. SATO, A. 2007.
Medzinrodnobchodnoperace.4.vyd.Praha:GradaPublishing,2007.
242s.ISBN9788024715902.
NARMSP. 2008. Prehad foriem podnikania v SR [online]. 2008. [cit.
21.10.2010].
Dostupn na internete: <http://www.msponline.sk/content/prehlad
foriempodnikaniavsr>
PODNIKAJTE: Dodacie podmienky v medzinrodnom obchode
[online].[cit.21.10.2010].
Dostupn na internete: <http://www.podnikajte.sk/prevadzka
firmy/category/zahranicnyobchod/article/incoterms.xhtml>
VYOVSK,J.akol.2005.Prvneformypodnikania,Kpnazmluva.
Preov:VydavatestvoMichalaVaka,2005.66s.ISBN807135521X.
Zkon.455/1991Zb.oivnostenskompodnikanvznenneskorch
predpisov.
Zkon . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk v znen neskorch
predpisov.
32
4.Platobnpodmienky,financovanie,rizik
(Platobn podmienky v medzinrodnom prostred, systmy
medzinrodnho platobnho styku, formy medzinrodnho
platobnho styku, platobn prostriedky, technika medzinrodnho
platobnho styku, financovanie a rizik spojen s medzinrodnm
pohybomkapitlu.)
Pri medzinrodnom podnikan dochdza k obrovskmu

mnostvu rznych operci. Firma vstupujca na medzinrodn trh
me na vyva svoj tovar, me preda licenciu, zada vrobu
vrobkov, prevzia zodpovednos za vrobu v zahrani, i vybudova
nov podnik v zahrani alebo kpi akcie existujcej firmy.
Najbenejmioperciamipodnikovsvakdovozavvoz,ieklasick
obchodn opercie. Pod vvozom rozumieme hospodrsku innos
spojensdodvkamitovarualebosluiebdozahraniia,protiplomje
dovoz.
Zkladnm dokumentom pri tchto opercich je zvyajne

kpna zmluva. Obsah kpnej zmluvy zvis od zvltnost jednotlivch
obchodnch operci, a to najm od druhu tovaru, charakteru trhu,
ekonomickhoifinannhopostaveniapartneraapod.
K podmienkam, ktor s dojednan takmer na kadej zmluve,

patria:
Predmetkpnejzmluvy,
Cena,
Dodacialehota,
Dodaciaparita,
Spsobbalenia,
Sankciezaneplneniezmluvy,
Reklamcie,
Platobnpodmienky.(Ferenkov,2001)
Platobnpodmienkyvmedzinrodnchzmluvchmajvekvplyv
na vsledok celej obchodnej opercie. Uruj kedy, kde a ako m by
33
uhraden kpna cena. Vzhadom ku geografickej vzdialenosti

partnerov, rizikovosti transakci a ich obchodnotechnickej nronosti
sa platby neuskutouj priamo, ale vyuvaj sa sluby tretch osb.
Najastejie ide o banku, ktor svojim klientom poskytuje mnostvo
alchsluieb,akosporadenstvo,vedenietov,prijmanievkladovv
domcej i cudzej mene, uskutoovanie rznych typov bankovch
operci,financovanieobchoduapod.Vberubankybysapretomala
venovanleitpozornos.(Machkov,2007)
Existuje cel rad platobnch podmienok, priom voba konkrtnej

podmienkypredanobchodnoperciuzvisod:
druhutovaruazvyklost,
finannejsituciepodniku,jejfinannchmonost,cieov,
cieovho trhu platobn podmienka zvis od prvnych
predpisov, devzovch obmedzen, situcie v platobnej bilanci
teritria,doktorhosatovarvyva,
konjunkturlnej situcie na trhu danho tovaru zhorenie
odbytovch podmienok a rast konkurencie sa odra v
predlovanplatobnchleht,
postavenia obchodnch partnerov, ich goodwillu a
solventnosti,
distribunejcesty.
Kzkladnmdruhomplatobnchpodmienokpatr:
1.
platbavopred,
2.
platbapridodvkedokumentrnyakreditv,
3.
dokumentrneinkaso,
4.
platbapododantovaru.
Platba vopred Tto forma je najvhodnejie pre exportra,

dodvatea. Odberate financuje obchod, poskytuje plnenie skr ne
dodvate a nesie riziko pre prpad, e by predvajci nesplnil kpnu
zmluvu vas a poriadne. Platenie celej kpnej ceny vopred sa vyuva
vemi mlo, skr sa uprednostuje akontcia, ktor je kombinovan s
platenmastcenypridodvkeasposkytnutmveru.
34
Dokumentrny akreditv Tento spsob predstavuje

najrozrenejiu a najdokonalejiu formu platenia v medzinrodnom
platobnom styku. Platba sa spravidla uskutouje v krajine a banke
vvozcu.Ideopsomnzvzokbankyvyplatistanoveniastkualebo
vykona in plnenie. Otvorenm dokumentrneho akreditvu banka na
seba preber zvzok za zaplatenie tovaru predvajcemu, ak on
riadne a vas spln dohodnut podmienky. Takmto spsobom je
zabezpeen, e platba sa uskuton iba vtedy ak predvajci spln
stanovenpodmienky.
Rozoznvame niekoko druhov akreditvov poda rozsahu prvnej

zodpovednostibankyvoibeneficientovi:
akreditvodvolaten,
akreditvneodvolaten(nepotvrden,potvrden).
V zahraninom obchode sa najastejie pouva neodvolaten

potvrdendokumentrnyakreditv.
Dokumentrne inkaso Podstata inkasa spova na prkaze

exportra svojej banke, aby vydala importrovi dokumenty
oprvujce ho naklada s tovarom oproti zaplateniu uritej peanej
sumyalebooprotiinmuplneniu.Dokumentrneinkasosanajastejie
vyskytujevtovarovchobchodochsozahranim.
PlatbapododantovaruPlatbytohtodruhusapouvajtakmer
uvetkchdruhovtovaru.Krtkodobdodvateskverysbenpri
dodvkespotrebnhotovaru,surovn,ipotravnapod.Pridlhodobch
verochnad5rokovsaokreminchpouvajajvldne,bankovvery
prpadneveryodrznychfinannchintitci(Machkov,2007).
Financovanie
Financovanie medzinrodnho obchodu sa v mnohch

oblastiachliodfinancovanianadomcomtrhu.Odlinostisnajmv
nronosti na finann prostriedky, v charaktere finannch zdrojov,
ktor mu by na financovanie vyuit, v pouvanch metdach i
35
rizikovosti. Na druhej strane vak financovanie medzinrodnch

obchodnch operci zko svis s procesom vntropodnikovho
financovaniavvozcuidovozcu.Zahraninaktivitymupriniesnov
problmyinovprleitosti.
Financovanie medzinrodnho obchodu predpoklad

kvalifikovanadkladnrozhodovanie,takovobezdrojovprezskanie
finannchprostriedkov,akoajovbereadekvtnychmetdzaistenia
ich nvratnosti s ohadom na podstupovan riziko. Popri tchto
rozhodnutiach sa rieia asto aj otzky financovania alch innost,
ktor s obchodom svisia: nklady na vskum trhu, zaisovanie
distribunchciest,skladovanievrobkov,propagcia,apod.
Financovanie medzinrodnho obchodu je tradine

uskutoovan prostrednctvom komernch bnk. Sluby v tejto
oblastialeposkytujirznetypypecializovanchfinannchintitci.
Nepriamosananichpodieajajpoisovne.
Pri vobe metdy financovania v medzinrodnom styku si podniky

porovnvaj jednotliv monosti poda takch kritri, ktor v danej
situcipovaujzaprioritn.Krozhodujcimkritrimpatr:
vka finannch prostriedkov, ktor danou metdou mu
zska,
nklady,ktorssdanoumetdouspojen,
riziko,ktorpodniknesie,
vplyvzvolenejmetdynalikviditupodniku,
vplyvnagoodwillapod.
Podaasovhohadiskamemejednotlivmetdyrozdelina:
1.
metdykrtkodobhofinancovania:
kontokorentnver,
eskont zmeniek (odkpenie zmenky bankou pred jej
splatnosou),
dokumentrnyakreditv,
zlohovanieexportnchpohadvok,
pikanafinannomtrhu.
36
2.
metdystrednodobhoadlhodobhofinancovania:
strednodobadlhodobpiky
projektovfinancovanie
K alternatvnym metdam financovanie na medzinrodnom trhu

patria:
faktoring,
forfaiting,
leasing.(Machkov,2007)
Rizikspojensmedzinrodnmpohybomkapitlu
Ak podnik vstupuje na zahranin trh, mus si uvedomi, e je

vystaven vm rizikm ako pri obchodovan na domcom trhu. Ich
pvodpramenvoviacerchfaktoroch:
Geografickvzdialenospartnerov.
Rozdielnosprvnychapolitickchsystmov.
Rznorodoskultr.
Rozdielyvekonomickomprostred.
Pouvanieinchmien.
Veobecne meme rizik na medzinrodnch trhoch rozleni na

rizik:
1.
politick,
2.
komernakurzov,
3.
prvne,kultrneain.
Politick rizik Vojny, blokdy, revolcie, trajky, nepokoje

vznikaj povine neoakvane a maj vemi negatvny vplyv na
hospodrske vzahy. Aj v sasnosti mnoh faktory, ako obrovsk
zadlenos rozvojovch krajn, platobn neschopnos, zl politick
situcia v mnohch krajinch podiarkuj potrebu zvaovanie tchto
rizkpriexporteiinvestovanvzahrani.
37
Politick rizika mu nadobudn konkrtne podoby

zasahujcepodnikatea:
a)
znienietovaruainvestcipoasvojny,revolcieapod.
b)
zmenyvdsledkunovchttnychaktovako:
znrodnenietovaru,
zkaz platieb (tt zake importrovi plni si zvzky bez
ohadunato,iimportrjeschopnaochotnplati),
vmennriziko(importrvyplatpeniazesvojejbanke,tievak
nemonovymenizacudziumenunapr.kvlinedostatkudevz
alebovdsledkuttnychretrikci),
transferov riziko (importr vyplat peniaze svojej banke, ale
ttnedovolichtransferdozahraniia),
zmenaobchodnopolitickhoreimu(zavedenieembarga,...).
Preds takmto situcim sa snaia exportri i investori hlavne

zskavanm kvalitnch, o najpresnejch informcii o partnerskej
krajine. Zdrojom tchto informcii s najastejie prehady, tatistiky
MMF,OECD,OSNapod.(Ferenkov,2001).
Komern a kurzov rizik Medzi komern rizik patr riziko

trhu, riziko neprevzatia tovaru, riziko z nezaplatenia, tovarov a
dopravn riziko. Medzi najzvanejie riziko sa v tomto prpade rad
rizikoznezaplatenia.
Tovarov riziko Takmi rizikami s nebezpeenstvo nevhodnho

naasovania, mnostva, alebo niej kvality dodvky. Importra
postihuje nebezpeenstvo, e exportr nedod tovar poda zmluvy,
naprkladvinomakodohodnutomtermne,mnostvealebokvalite.
Riziko trhu Tm, e exportr vkro na zahranin trh,

automatickypodstpirizikucudziehoprostrediasosvojimipecifikami
avlastnosami.Vlastnkultra,jazyk,mentalitaud,nepsanpravidl
mupsobiakkomunikciuauritnedorozumenia.
38
Riziko neprevzatia tovaru Exportra sa tka riziko, e odberate

odmietneodobratovar,prpadnezru,aleboinak modifikuje svoju
objednvku.
RizikoznezaplateniaIdeoskutonoskedyimportrnechcealebo
nemezaplati.Zkladnoumetdouprevenciejedostatonpoznanie
partnera, zaobstaranie si dostatonch informcii o om
prostrednctvom osvedench pecializovanch kancelrii zameranch
naposkytovanieinformcioboniteklientov,bnk,apod.
Naeliminovaniekomernhorizikasapouvajaj:
poistenie,
platobnintrumenty,
pecifickformyobchoduafinancovania.
DopravnrizikoDopravnrizikopredstavujenebezpeenstvo,
e tovar bude poas prepravy pokoden, znien, odcudzen,
prpadnedjdekjehozadraniupripreprave.(Bal,1997)
KurzovrizikIchpodstatastojvzmenchvmennchkurzov
medzimenamizmluvnchpartnerov,prpadnemedzidomcoumenou
atreoumenou,vktorejmbyzvzokvyplaten.Akimportrplatv
cudzej mene, vznik preho riziko, e pri zmene kurzu bude musie
vydanazaobstaraniesitejtocudzejmenyvobjemdomcejmeny
nepredpokladal.
Zkladnmimetdaminazneniekurzovhorizikas:
1.
zmluvnmetdy:
premietnutiedoceny,
menovzaisovaciedoloky,
fakturciavuritejmene,
dohodaomenovoopnchprvach,
2.
poistenie,
3.
devzovopercie.(Ferenkov,2001)
39
Prvne,kultrneainrizik
PrvnerizikZkladnouotzkouvtejtooblastije:Kohoprvo
sa pouije v medzinrodnom styku? Medzinrodn prvo v zmysle
nadttneho poriadku neexistuje a nrodn prvne normy
akceptovatennapr.nazahraninoobchodnvzahysanavzjomlia.
Poda niektorch prvnych poriadkov plat pre oblas zahranino
obchodnch zmlv prvo ttu, ktor tovar dodva, poda inch je to
prvottu,vktoromdolokuzatvoreniuzmluvyapod.Pretojenutn
pri uzatvran zmlv so zahraninmi subjektmi spolupracova s
prvnikom.
Kultrne rizik Ide o rizik vyplvajce z rozdielneho

kultrneho prostredia partnerov, ich mentality, zvyklost, i jazykovej
bariry. Tmto rizikm je najlepie predchdza tdiom jazyka,
odbornej terminolgie, zskavanm znalost o prostred, zvykoch,
preferencichvdanejkrajine.
In rizik Prrodne katastrofy, technick pohromy s almi

hrozbami, ktor mu negatvne ovplyvni podnikanie v zahrani.
(Bal,2001)
40
BAL, P. a kol.1997. Medzinrodn podnikanie. Bratislava : Sprint
vrfa,1997.621s.ISBN8088848073
BAL, P. a kol. 2001. Medzinrodn podnikanie. 2.vydanie.
Bratislava:Sprintvrfa,2001.591s.ISBN8088848687
BELAN, A. 2007. Priame zahranin investcie a ich vplyv na
ekonomiku Slovenska : diplomov prca. Bratislava : Univerzita
Komenskho,2007.65s.
EUROEKONM, 20042010. Klasifikcia medzinrodnch rizk
[online].
Dostupn
na
internete:
<www.euroekonom.sk/
medzinarodny.../Klasifikaciamedzinarodnychrizik.pdf>
LEIIN, J. 2000. Medzinrodn financie. Koice, 2000. 289 s. ISBN
8070995866
MACHKOV, H. 2007. Medzinrodn obchodn operace. Praha :
GradaPublishinga.s.,2007.242s.ISBN9788024715902
SVATOakol.2009.Zahraninobchod,teorieapraxe.Praha:Grada
Publishinga.s.2009.367s.ISBN9788024727980
BL, D. AKOV, B. MOGYOROSIOV, Z. 2001. Medzinrodn
obchod.Bratislava:Sprintvrfa,2001.111s.ISBN8088848873
41
5.Medzinrodnorganizcieamenovsystm
(Medzinrodn intitcie, medzinrodn menov intitcie,
medzinrodnmenovsystm.)
Medzinrodnintitcie
Organizcia spojench nrodov United Nations Organisation

(UN,OSN)jemedzinrodnorganizciazdruujca191krajnzcelho
sveta. Vznikla 24. oktbra 1945 a sdlo m v New Yorku v USA.
Slovenskosastalolenomvroku1993.
Orgny OSN Valn zhromadenie je hlavn orgn, ktor je

zloen zo zstupcov vetkch lenskch krajn, kde kad m jeden
hlas. Vetky dleit rozhodnutia prijmaj dvojtretinovou vinou.
Ostatnvecisarozhodujnadpolovinouvinou.Bezpenostnrada
je orgnom OSN, ktor m hlavn zodpovednos za zachovanie
medzinrodnhomieruabezpenosti.M15lenov:5stlychlenova
10 volench. Hospodrska a socilna rada je orgn pre koordinciu
hospodrskej a socilnej innosti OSN. Medzinrodn sdny dvor je
sdny orgn OSN so sdlom v Haagu v Holandsku. Je tak jedinm
orgnomOSNsosdlommimoNewYorku.
NajznmejieorganizciepatriacepodOSN:
UNICEF je skratka slov United Nations Childrens Emergency

FunddetskfondOSNprepomocdeom.
UNESCO z anglickho slova United Nations Educational,
Scientific and Cultural Organization, je medzinrodnou
organizciou OSN pre rozvoj kultrneho potencilu svetovho
spoloenstva,kultry,vedyavzdelvania.
WHO Svetov zdravotncka organizcia z anglickho slova
World Health Organization, Prostrednctvom tejto organizcie
si vymieaj svoje poznatky a sksenosti zdravotncki
pracovnci192krajn.
Medzinrodnmenovfond
42
Medzinrodn banka pre obnovu a rozvoj ( Svetov banka )

(http://www.sccdsk.org)
Svetov obchodn organizcia (z anglickho World Trade

Organization) je pecializovanou agentrou OSN, ktor stanovuje
pravidl obchodovania medzi ttmi na takmer globlnej rovni.
Vznikla v roku 1995 a sdli v eneve. V sasnosti m 151 lenov,
ktorch podiel na svetovom obchode predstavuje 97%. Svetov
obchodnorganizciabolazaloenvjanuri1995poasUruguajskho
kolarokovanvrmciVeobecnejdohodyoclchaobchode(GATT).
WTO je jej nstupnckou organizciou, ktor uruje pravidl aj pre

obchodsoslubamiaduevnmvlastnctvom.
Hlavnm cieom WTO je liberalizcia svetovho obchodu

odstraovanie prekok a zabezpeenie hladkho, vonho a
predvdatenhoprduobchodovania.Organizciasliakofrumpre
vldy lenskch ttov pre uzatvranie obchodnch dohd a rieenie
obchodnch sporov. Zrove stanovuje medzinrodn obchodn
pravidl,ktorslenskttypovinndodriava.
Hlavnorgny:
Ministersk konferencia je najvym rozhodovacm orgnom

WTO.Ministrisastretvajminimlnerazzadvaroky.
Veobecn rada je zodpovedn za chod organizcie v ase
medzi ministerskmi konferenciami. Je zloen z vevyslancov
lenskchttovasdliveneve.
Sekretarit jeho lohou je poskytova technick a
profesionlnu pomoc jednotlivm vborom a radm WTO,
monitorova vvoj svetovho obchodu, poskytova informcie
verejnosti.(http://www.europskaunia.sk/wto)
43
Organizcia pre hospodrsku spoluprcu arozvoj OECD je

medzivldna organizcia poskytujca lenskm ttom irok priestor
na odborn diskusie o hospodrskych politikch, ktor sa tkaj
udratenho hospodrskeho rastu, zamestnanosti a ivotnho
prostredia. S mnohmi krajinami (cca 70) a mimovldnymi
organizciami udruje aktvne vzahy. OECD sleduje vvoj nielen v
lenskch krajinch OECD, ale aj v krajinch takmer celho sveta.
Jednou z hlavnch innost OECD je vypracovvanie odbornch tdi,
tatistkohlavnchekonomickchukazovateoch.PredchodcomOECD
bola Organizcia pre eurpsku hospodrsku spoluprcu (OEEC), ktorej
hlavnm cieom bolo obnovi vojnou znien Eurpu. Slovensk
republikasastalalenomvroku2000.
Medzinrodnmenovintitcie
Medzinrodn menov fond MMF (International Monetary

Fund IMF) je medzinrodn finann intitcia, ktorej lenmi je v
sasnosti 185 krajn sveta. Jej cieom je podporova medzinrodn
menov spoluprcu, stabilitu vmennch kurzov, napomha
hospodrskemu rastu a vysokej miere zamestnanosti a poskytova
doasn finann pomoc pre krajiny, aby boli schopn prekona
problmy s platobnou bilanciou. Sdlom MMF je Washington, D.C.,
USA.
V rmci vkonu svojich loh zaviedol MMF v roku 1969

medzinrodn rezervn menu SDR (Special Drawing Rights Zvltne
prvaerpania).Pouvasaakomedzinrodnrezervnaktvum.Sli
len pre lenov MMF a niekoko alch intitci, vrtane Svetovej
banky.SDRtvorktyrochmien:USD,EUR,JPY,GBP.
44
OrgnyIMF:
Rada guvernrov je najvy riadiaci orgn IMF, do ktorho

vetky lensk krajiny vymenvaj guvernra. Rada
guvernrov, ktorej lenmi s ministri financi alebo guvernri
centrlnych bnk, prijma zsadn rozhodnutia o innosti
fondu. Medzinrodn menov a finann vbor posudzuje
kov problmy tkajce sa medzinrodnho menovho
systmu.
Vbor pre rozvoj je spolon vbor Rady guvernrov MMF a
Svetovej banky. Jeho lohou je radi a podva sprvy
guvernrom lenskch krajn o otzkach tkajcich sa
rozvojovchkrajn.
Vkonn rada m 24 vkonnch riaditeov menovanch
lenskmi ttmi. Zaober sa politickmi, operatvnymi a
administratvnymi otzkami vrtane dohadu nad kurzovou
politikou lenskch krajn, zabezpeovania finannej pomoci
MMFlenskmkrajinm.
Slovensk republiku je lenom od 1. janura 1993. Pozciu

guvernra v MMF za Slovensko zastva guvernr Nrodnej banky
Slovenska jeho alterntom je ttny tajomnk Ministerstva financi SR.
(http://www.finance.gov.sk)
SkupinaSvetovejbankyDoSkupinySvetovejbanky(WorldBank
GroupWBG),sdliacejvoWashingtone,D.C.,USApatrianasledujce
intitcie:
Medzinrodn banka pre obnovu arozvoj (International

BankforReconstructionandDevelopmentIBRD)savprvch
rokoch sstredila na financovanie obnovy znienej Eurpy. V
sasnostim185lenov.aiskomjejinnostijeporadenstvo,
iaston poskytovanie verov pre programy, projekty a
trukturlne opatrenia. lenstvo v IBRD je podmienen
lenstvom v MMF. lenstvo v IBRD je zase podmienkou
lenstvavostatnchintitcichskupinySvetovejbanky.
45
Medzinrodn zdruenie pre rozvoj (International

Development Association IDA) pomha financova
programy pre najchudobnejie krajiny sveta. Sna sa pritom
podnieti ekonomick a socilny pokrok v tchto krajinch
napr.prostrednctvomrastuproduktivityprce.
Medzinrodn finann korporcia (International Finance
Corporation IFC) financuje rozvojov projekty
uskutoovaninmisubjektmiakojettvkrajinchtretieho
sveta, transformujcich sa ekonomikch formou dlhodobch
verova.
Mnohostrann agentra pre investin zruky (Multilateral
Investment Guarantee Agency MIGA) poskytuje zruky
skromnminvestoromnazkladepolitickchrizkkonkrtnej
krajiny.
Medzinrodn centrum pre rieenie investinch sporov
(International Centre for Settlement of Investment Disputes
ICSID) je autonmna intitcia, ktor vznikla pod ztitou
Svetovej banky. Jej cieom je riei investin spory medzi
lenskmi krajinami a zahraninmi investormi, ktor s
ttnymiprslunkmiinchlenskchkrajn.
EurpskabankapreobnovuarozvojEBOREurpskabankapre
obnovu a rozvoj (anglicky: European Bank for Reconstruction and
Development EBRD) je medzinrodnou finannou intitciou, ktor
vzniklavParivroku1990.Zmluvavstpiladoplatnostivroku1991.
Jej sdlo je v Londne. EBOR sa sna napomc rozvoju skromnho
sektora investinmi operciami a mobilizciou zahraninho a
domcehokapitlu.BankamokremsdlavLondnesvojekancelriev
mnohchkrajinchsvojejpsobnosti.
46
OrgnyEBOR:
NajvymorgnomjeRadaguvernrov,vktorejmkadlen
svojho guvernra a alternta guvernra. Stretnutia Rady
guvernrovsakonajrazrone.
NajvympredstaviteomEBORjejejprezident,ktorjevolen
Radouguvernrovnatvorronobdobie.
Za operan innos EBOR zodpoved Rada riaditeov.
Pozostvaz23riaditeovmenovanchnatrirokyjednotlivmi
zoskupeniamittov.(http://www.finance.gov.sk)
Eurpska investin banka (European Investment Bank EIB) je

finannou intitciou Eurpskej nie, ktorej lenmi je v sasnosti 27
krajn Eurpskej nie. Je vemi efektvny zdroj financovania projektov
lenskch ttov E aj mimo zemia E. Vznikla na zklade lnkov
RmskejzmluvyzakladajcejEurpskehospodrskespoloenstvo,ktor
podpsali v Rme a platnos nadobudla v januri 1958. Sdlo EIB je v
Luxemburgu, psob v rmci truktry Eurpskeho spoloenstva ako
banka,ktorfinancujeprojektyspajcecielepolitikySpoloenstva.
OrgnyEIB:
Radaguvernrovpozostvazministrovnavrhnutchkadm z
27lenskchkrajn,zvyajneministrovfinanci.Radastanovuje
smernice pre verov politiku, schvauje ron tovn
zvierku a svahu, rozhoduje o asti banky na finannch
opercich mimo Eurpskej. Menuje lenov Rady riaditeov,
PredstavenstvaaVboruaudtorov.
Radariaditeovmvhradnprvomocrozhodovaoveroch,
zrukch a vpoikch. Jej lenovia s menovan guvernrmi
nanvrhlenskchttov,atonaobdobiepiatichrokov.Rada
riaditeovpozostvaz28riaditeov,priomkadlensktta
Eurpskakomisiamenujpojednomlenovi.
Predstavenstvo je vkonnm orgnom banky. Pozostva z 9
lenov (prezidenta banky a 8 viceprezidentov). Zabezpeuje
kadodenn chod banky, pripravuje rozhodnutia pre lenov
Radyriaditeovazabezpeujeichvykonanie.
47
Vboraudtorovjenezvislmorgnom,podliehajcimpriamo
Rade guvernrov. Povinnosou vboru je preveri, i opercie
banky boli skutone vykonan a jej tovn knihy veden
sprvnymspsobom.(http://www.finance.gov.sk)
Eurpsky investin fond Eurpsky investin fond (European

Investment Fund EIF) je pecializovanou finannou intitciou
zaloenou rozhodnutm Rady guvernrov Eurpskej investinej banky.
Jeho zakladajcimi lenmi s Eurpske spoloenstvo zastpen
Eurpskou komisiou, Eurpska investin banka a skupina eurpskych
bnkafinannchintitci.JehosdlojevLuxemburgu.EIFpsobako
fondfondovnatrhusrizikovmkapitlom,ponkamalmastrednm
podnikomverovzruky,poskytujefinannporadenstvo.
OrgnyEIF:
Valn zhromadenie akcionrov lenovia sa schdzaj
najmenej raz rone. Valn zhromadenie schvauje vron
sprvu, ron tovn zvierku a svahu predloen Radou
audtorov.
Sprvna rada sa sklad zo 7 riadnych lenov a 7 nhradnkov,
ktorokreminhorozhodujoopercichEIF.
Generlnyriadite,ktorhopovinnosoujeriadenieEIFvslade
s ustanoveniami jeho tattu a usmerneniami a smernicami
prijatmi Sprvnou radou. Vol sa na pron obdobie, ktor
sameopakova.
Audit tovnctva vykonva trojlenn Rada audtorov,
menovan Valnm zhromadenm, a nezvisl extern audtori.
Medzinrodnmenovsstava
S medzinrodnm obchodom a ostatnmi ekonomickmi

pohybmi medzi nrodnmi ekonomikami (pohyb kapitlu, pracovnch
sl a pod.) s spojen medzinrodn menov vzahy. Medzinrodn
menov sstava predstavuje vydvanie peaz a ich obeh vo
vntrottnom i medzinrodnom rozsahu. Menov sstava sa
48
formovala s rozvojom tovarovej vroby najprv v jednotlivch ttoch,

vznikomsvetovhotrhuprerstladomedzinrodnejmenovejsstavy.
lohou medzinrodnej menovej sstavy je sprostredkovva platby
medzijednotlivmikrajinamivyrovnvaplatobnbilancieautvra
podmienky na rozvoj medzinrodnej deby prce. (Hontyov, Lis,
Majdchov,2004)
Vvojmenovejsstavy
Menov sstava sa formovala s rozvojom tovrenskej vroby,
najprv v jednotlivch ttoch a vznikom svetovho trhu prerstla na
medzinrodn menov sstavu. Medzinrodn menov systm je
usporiadanie medzinrodnch finannch vzahov, ktor umouje
medzinrodnplatobnstyk,tedapohybpeazmedzittmi.lohou
MMS je sprostredkova platby medzi jednotlivmi krajinami,
vyrovnva platobn bilancie a utvra podmienky na rozvoj
medzinrodnejdebyprce.
VvojMMSmalpostupnetietopodoby:
Bimetalizmus.
Monometalizmus.
Zlattandard.
Bimetalizmus predstavoval metalick pean sstavu, v ktorej

veobecnmekvivalentombolipeankovy(zlatoastriebro).Zmeny
hodnotyjednhoalebodruhhoznichvdsledkuzvyovaniaichaby
viedli k poruchm bimetalizmu a koncom 19. storoia dolo k jeho
nahradeniumonometalizmom.
Monometalizmus je pean sstava, v ktorej vystupuje ako

veobecn ekvivalent jeden kov, teda bu zlato alebo striebro. Zo
zvolenho kovu sa razili v neohranienom mnostve plnohodnotn
mince,ktorbolischopnplnivetkyfunkciepeaz.
Zlat tandard charakterizoval pean systm zaloen na

zlatom monometalizme, v ktorom zlato vystupovalo ako obeivo bu
neobmedzene, alebo v obmedzenej miere, prpadne sa pripala
49
vymenitenos papierovch peaz za cudziu menu vymeniten za

zlato. Jednou z foriem zlatho tandardu bol tandard zlatej devzy.
Znamenal vmenu bankoviek za zahranin menu (dolr alebo libru)
vymenitenzazlato.
Vdsledkusvetovejhospodrskejkrzyvrokoch19291933samuseli
krajiny vzda vetkch foriem zlatho tandardu. V roku 1934 bola
stanovenoficilnacenazlata35americkchdolrovzajednutroysk
uncu,t.j.tradinjednotkanavyjadreniehmotnostizlata,troyskunca
=31,103g.
aliezmenydomedzinrodnejmenovejsstavypriniesla2.sv.vojna,
povojnov usporiadanie menovch vzahov je znme pod nzvom
Brettonwoodskymenovsystm.
BrettonWoodskymenovsystm
Zkladynapovojnovusporiadaniemedzinrodnchmenovch
a verovch vzahov poloila medzinrodn menov a finann
konferenciaOSNkonanvr.1944vBrettonWoode.Brettonwoodsky
menov systm predstavoval sstavu pravidiel, ktormi sa regulovali
medzinrodn menov vzahy od konca druhej svetovej vojny do
zaiatku 70. rokov. Opieral sa o relatvne pevn menov kurzy. Parity
mien sa vyjadrovali v Au a v USD. Zlato (Au) sa pouvalo na
vyrovnvanie schodku platobnch bilanci. strednou intitciou
BrettonwoodskehomenovhosystmusastalMedzinrodnmenov
fond.
Kingstonskmenovsystm
Kingstonskmenovsystmnahradilvpolovici70.rokovvtedy
u nefungujci Brettonwoodsk menov systm. Oficilne bol prijat
roku 1976 v Kingstone. Na jeho zklade sa medzinrodn menov
opierajoprun menovkurzy.Zlato unebolozkladomkurzovch
vzahov. Systm ovea zloitej, jednotliv krajiny vyuvaj rozlin
menov reimy, pristupuj ku kombincii rozlinch menovch
reimov.
50
HONTYOV,K.LIS,J.MAJDCHOV,H.2004.Zkladyekonmie
aekonomiky.Bratislava:Ekonm.2004.181s.ISBN8022517747.
LIS,J.akolektv.2005.Ekonmiavnovejekonomike.Bratislava:Iura
edition.622strn.2005.ISBN8080780633
Slovenskcentrumprekomunikciuarozvoj.2010.[cit.2010.06.11.].
dostupnonline:http://www.sccd
sk.org/?kategoria=rp&sub=institucie&next=70&lang=sk.
Eurpska nia. 2010. [cit.2010.06.11.]. dostupn online na:
<http://www.europskaunia.sk/wto>.
Ministerstvo financi. 2010. [cit.2010.06.11.]. dostupn online:
<http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4496>
NBS. 2010. Medzinrodn vzahy. [online]. 2010, [cit. 20101109].
Dostupn
na
internete:
<http://www.nbs.sk/sk/onarodnej
banke/medzinarodnevztahy>
NBS.2010.Medzinrodnmenovfond.[online].2010,[cit.201011
09].Dostupnnainternete:
<http://www.nbs.sk/MEDZINAR/MMF/INDEX.HTM>
OECD. 2010. History. [online]. 2010, [cit. 20101109]. Dostupn na
internete:
<http://www.oecd.org/pages/0,3417,en_36734052_36761863_1_1_1_
1_1,00.html>
VSR.2010.Hospodrskaamenovnia.[online].2010,[cit.2010
<http://www.euroinfo.gov.sk/hospodarskaamenovaunia7b.html>
VENCOVSK, F. 2000. U zrodu Mezinrodnho mnovho fondu,
Bankovnictv,2000,.8,s.1314.
51
6.ttyaintegranzoskupenia
(Medzinrodn integrcia, medzinrodn ekonomick integrcia,
ekonomickefektyintegrcie,formyekonomickejintegrcie.)
Medzinrodnintegrcia
Viaceroautorov(Zl,2001;Lipkov,2002)uvdza,eintegrcia
v najirom vzname zaha vetky procesy, ktor ved k spjaniu,
prepojovaniu, zbliovaniu, i prispsobovaniu nrodnch ekonomk, a
to bu ekonomickmi aktivitami hospodrskych subjektov (tzv.
mikroekonomick integrcia) alebo na zklade dohd medzi
jednotlivmittmi(tzv.makroekonomickintegrcia,ktorastobva
aj uritm spsobom intitucionalizovan. Poda Lebiedzika, Nevzala,
Majerovej(2007)sadefactojednopokraovanietendenci,sktormi
jemonsadlhodobostretnvsvetovejekonomike.Pvodnesavak
prejavovali v rmci formujcich sa nrodnch ekonomk, kedy
dochdzalo k integrcii miestnych trhov v regionlnych, a tie sa
nslednespjalivjednotnnrodntrh.
Zluovanie nrodnch ekonomk m v histrii svetovej

ekonomiky dvojak podobu. Prvou formou je forma nsiln, tj.
ovldnutie i pripojenie jednej zemi k druhej zemi proti jej vli
(vojensk konflikt). Druh, mierov resp. nensiln forma integrcie,
ktorjepresadzovanhlavnepodruhejsvetovejvojne.Vrmcinejsa
jednotliv suvernne tty sami rozhodn dobrovone obmedzi as
svojichprvomocapreviesichnanovovytvrannadnrodncelky.
Medzinrodn integrcia sa poda Lebiedzika, Nevzala,

Majerovej (2007) pouva najastejie v ekonomickom vzname,
mlokedy v prvnom vzname. V ekonomickom vzname je
medzinrodnintegrciachpanakoprocesspojensodstraovanm
barir, ktor zaauj vzjomn obchodn styky (cl a in prekky
medzi ttmi). Dochdza tak k vzniku jednotnho trhu, ktor prina
vhody vetkm zastnenm ttom, ktor si vak ponechvaj
suverenitu.
52
Medzinrodnekonomickintegrcia
Poda viacerch autorov (Lipkov, 2002; Lebiedzik, Nezval,

Majerov, 2007) znamen medzinrodn ekonomick integrcia
vytvoreniespolonchtransnacionlnychpravidielrozvojaekonomickej
aktivity medzi skupinami ttov. Rozsiahla liberalizcia obchodnch a
inchvzahovvrmciintegranchzoskupen,smerujcakformovaniu
spolonhotrhu,vytvrapriaznivpodmienkynarozvojvekovrobya
s nm spojen pokles vrobnch nkladov, roziruje monosti
medzinrodnej deby prce, umouje zvi konkurencieschopnos
nrodnch ekonomk, ktor sa stvaj sasou regionlnych
zoskupen. Sprostredkva vstupy partnerov v integranom zoskupen,
uahujezahraninexpanziu.
Integran zoskupenia vo svetovom hospodrstve realizuj

interregionlnou vmenou vznamn as svetovho obchodu.
Lipkov (2002) uvdza, e pokia bud integran formy spoluprce v
budcnosti zvyova svoj vznam kvantitatvne aj kvalitatvne, tak
svetovmuobchoduhroz,esajehopodstatnasbuderealizovavo
vekchobchodnchblokoch.
Koncepciemedzinrodnejekonomickejintegrcie
Viacero autorov (Zl 1997; Lebiedzik, Nezval, Majerov 2007;

Kratochvl, Drulk 2009) uvdza, e medzinrodn ekonomick
integrciaobsahujenasledujcekoncepcie:
Liberlna koncepcia Odstraovanie prekok vonho

pohybu tovarov, sluieb a vrobnch faktorov. tt nem
iadnu lohu. Objektom integrcie je trh, subjektmi s
jednotlivskromnpodnikatelia.
NeoliberlnakoncepciaTtokoncepciapripauritzsahy
ttu,alelenscieomzabezpeenianevyhnutnchpodmienok
prefungovanieekonomikyzaloenejnakonkurencii.
Neokeynesovsk koncepcia Pre tto koncepciu je
charakteristick aktvna loha ttu v integranom procese
53
zameran na ovplyvovanie nrodnej hospodrskej politiky v

zmyslespolonchcieov.
Ekonomickefektyintegrcie
Vznikajnovintitcie,ktorriadiadanintegrancelok.
Prnosyrozdelenieprnosovmedzikrajinyatierozdeovanie
pozitvnych inkov, rast investci, obchodu, vyuvanie
mobilitypracovnchsl.
Dynamick inky vytvorenie integranho zoskupenia
ovplyvnvvojHDPaprispejekekonomickmurastu.
Statickinkypohybtovaru,vrobnfaktorysanepohybuj,
abstrahujesaodzmienvtechnolgich,rozsahutrhu.
Formyekonomickejintegrcie
Formy na mikrorovni Mikroekonomick integrcia tvor

zkladintegranchprocesovauskutoujesanarovnifiriem.
Nadobdatietopodoby:
dohodyospoluprciakoopercii,
spolon projekty firiem zameran na rzne sfry
podnikateskejinnosti,
fzie a organizan formy, ktor umouj realizova
monopolnvhodu,
transnacionlne korporcie firmy s nadnrodnou
psobnosou.
Formy na makrorovni v tomto prpade sa uzatvraj

mnohostrann dohody medzi integrujcimi sa ekonomikami a
nadobdajtietoformy:
Psmo vonho obchodu ruia sa cl a kvantitatvne

obmedzeniavobchodestovarmiaslubami,voinelenskm
krajinmsijednotlivkrajinyponechvajvlastncolntarifu.
54
Colnniaokremzrueniacolnchakvantitatvnychopatren
sa uruje spolon coln tarifa voi nelenskm krajinm. V
colnej nii sa lensk krajiny spjaj do jednho obchodno
politickhozemiavovzahukvonkajiemusvetu.
Spolon trh zruenie obchodnch retrikci, ale i rznych
obmedzenpohybuvrobnchfaktorovvonpohybkapitlu
apracovnchsl.
Hospodrska nia opatrenia ako pri spolonom trhu, navye
zjednotenie alebo aspo urit stupe harmonizcie
hospodrskych politk, aby tak bola odstrnen diskrimincia
vznikajcavdsledkurozdielnostitchtopolitkvjednotlivch
krajinch.
Menov nia predpoklad spolon menu, ktor by odrala
ekonomick a nakoniec aj politick jednotu zastnench
krajn. V rmci menovej nie sa maj prija jednotn pravidl
peanho obehu, spolon menov politika. Nrodn
centrlne banky sa nahradia jednou, spolonou centrlnou
bankou,vytvorsaspolonfondmenovchrezervajednotn
menov politika voi nelenskm krajinm a medzinrodnm
finannmintitcim.
pln ekonomick integrcia predpoklad zjednotenie
menovej, fiklnej, socilnej a stabilizanej politiky a vyaduje
vytvorenie nadnrodnho riadiaceho orgnu, ktorho
rozhodnutiaszvznprelenskkrajiny.
pln ekonomick integrcia by mala by zaven politickou
niou. Predpoklad sa, e prvky politickej integrcie sa
vytvrajsasnesprvkamiekonomickejintegrciepostupnm
prechodomprvomocnanadnrodnorgn.
Mikrointegran formy predstavuj integran vzahy medzi

jednotlivmifirmamivoblastipredvrobnej,vrobnejaodbytu.
Uveden formy boli pouit v projektoch zpadoeurpskej

integrcie. Lia sa v tom, v akej miere postpili smerom k vytvoreniu
jednotnho trhu v integrujcej sa oblasti. Prechodom jednotlivmi
55
stupami sa aisko integranch opatren presva od opatren v

trhovejsfrekopatreniamvoblastihospodrskejpolitiky.
Medzinrodnorganizcie
Kratochvl a Drulk (2009) uvdzaj, e medzinrodn
organizcie predstavuj jeden z typov medzinrodnch intitcii. Ich
pecifikcia spova v tom, e sa opieraj o formlnu zmluvu a e ich
truktry zahaj aj administratvny apart. V sasnosti existuje
zhruba 250 MO, ktor zdruuj tty alebo vldy. Medzi MO bvaj
niekedypotannielensemzahrnutmedzittneamedzivldne
MO,aletiemedzinrodnnevldneorganizcie.
V medzinrodnej politike existuje niekoko druhov MO. Poda

geografickhorozsahulenskzkladnejemonrozli:
Globlne medzinrodn organizcie Tieto medzinrodn

organizcie vytvraj poda Kratochvla a Drulka (2009)
predpokladynavstupprevetkyttysveta.KtmtoMOpatr
naprklad OSN, MMF (medzinrodn menov fond) a WTO
(svetovobchodnorganizcia).
Regionlne medzinrodn organizcie zdruuj tty len

urithoreginu,naprkladAU(Africknia),OAS(Organizcia
americkch ttov), OBSE (organizcia pre bezpenos a
spoluprcu v Eurpe), ASEAN (zdruenie nrodov
juhovchodnejzie).
Kratochvl,Drulk(2009)uvdzaj,ejemonsavtejtosvislosti
stretn s viacfunknmi MO, ktor zahaj niekoko podstatnch
oblast medzinrodnch vzahov a MO s jednou funkciou, ktor sa
zameriavaj len na jednu takto oblas. V neposlednej rade existuj
rozdiely medzi MO poda toho do akej miery ich lenovia prenaj
uritprvomocinadanMOajejorgny.Zatiaovmedzivldnych
organizcich zostvaj podstatn prvomoci v rukch ttu v tzv.
nadnrodnch organizcich dochdza k postupnmu presunu
prvomocnadanorganizcieaichorgny.
56
OSN je v sasnosti povaovan za stredn organizciu

medzinrodnchvzahov.
alie lenenm medzinrodnch organizcii je poda Lebiedzika,

Nezvala,Majerovej(2007)leneniena:
Vldne medzinrodn organizcie lenmi tchto MO s

suvernne tty a boli vytvoren na zklade rozhodnutia vld.
Zakladajcazmluvamus obsahovacieleorganizcie,zsadyriadenia,
organizan truktru, funkcie a prvomoci organizcie, sdlo,
rozpoet,spsobyzmenytattuaprijmanianovchlenov.
Patr sem naprklad OSN (organizcia spojench nrodov), OECD

organizcieprehospodrskuspoluprcuarozvoj.
Mimovldne medzinrodn organizcie lenmi s fyzick a

prvnick osoby psobiace v jednotlivch ttoch. Patr sem Svetov
rada cirkv. Novm javom s TRANSNACIONLNE organizcie, ktor
predstavuj priemysleln spolonosti prekraujce rmec ttu.
(Generalmotors,Shell)
Univerzlne medzinrodn organizcie Tieto organizcie

maj irok rozsah psobnosti (politika, veda kultra) OSN, Liga
arabskchttov.
pecializovan medzinrodn organizcie Dleit lohu v

innostiOSNhrajjejpecializovanorganizcie:
UNESCO(org.OSNprevchovu,veduakultru),
FAO(org.OSNprevivuaponohospodrstvo),
WHO(svetovzdravotnckaorganizcia),
IMF(medzinrodnmenovfond).
57
Eurpskania
Eurpska nia vznikla zlenm troch organizcii a to

Eurpskym hospodrskym spoloenstvom, Eurpskym spoloenstvom
uhliaaoceleaEurpskymspoloenstvompreatmovenergiu.
Eurpska nia sa poda viacerch autorov (Lipkov 2002;

Kratochvl,Drulk2009)snaodosiahnutienasledujcichcieov:
zlepenieivotnchapracovnchpodmienokobyvateovE,
spoluprcavsocilnejoblasti,
podpora ekonomickho rozvoja vytvorenm hospodrskej nie
bezhrancamenovejnie(zavedenmjednotnejmeny),
postupnvyrovnvanieekonomickchrozdielovmedzittmia
reginmi,
pomocrozvojovmkrajinm,
spoluprcavoblastiprvaavntornejpolitiky.
OrgnyE
RadaEurpskejnie.
Eurpskyparlament.
Eurpskakomisia.
Sdnydvor.
Dvoraudtorov.
58
BAL, P. a kol. 2001. Medzinrodn podnikanie. Bratislava : Sprint,
2001.590s.ISBN8088848687.
KRATOCHVL, P., DRULK, P. 2009. Encyklopedie medzinrodnch
vztah.Praha:Portl,2009.368s.ISBN9788073674694.
LEBIEDZIK, M., NEZVAL, P., MAJEROV, I. 2007. Svtov ekonomika.
Brno:ComputerPress,2007.280s.ISBN9788025114988.
LIPKOV, . 2002. Medzinrodn hospodrske vzahy. Bratislava:
Sprint,2002.244s.ISBN8088848709.
KUBITA,V.akol.1999.Medzinrodnekonomickvztahy.Praha:HZ
Editio,1999.268s.ISBN80860009297.
BL, D. AKOV, B. 2002. Svetov ekonomika, internacionalizcia,
integrcia,globalizcia,interdependencia.Bratislava:Sprint,2002.418
s.ISBN8088848989.
ZL, B. 2001. Evropsk unie a integran procesy od A a do Z.
Ostrava:Montanexa.s.,2001.117s.ISBN8085780860.
59
7.Medzinrodnkultrneprostredie
(Obchodnpraktikyazvyklostinagloblnychtrhoch.)
Kultra(zlat.culturaodvodenodcolere,oznamen"pestova")je
spravidla definovan ako sbor zvykov, vzahov, intitci, umenia a
inch t, ktor charakterizuj spolonos alebo socilnu skupinu.
Spsob premeny zla na dobro. Kultra je asou socilnych vzahov
spolonosti a stoj na rovnakej rovni ako politick, prvny a
ekonomicksystm.(Wikipedia)
DokumentUNESCOzroku2002definujekultruakokomplex
pecifickch duchovnch, materilnych, intelektulnych a
emocionlnych t spolonosti alebo socilnej skupiny, ktor zaha
spolu s umenm a literatrou aj spolon spsob ivota, ivotn tl,
hodnotovsystm,tradcieavieru.
Funkn defincia kultry skupinov kultra je sbor jedinench

charakteristk,ktormisajejlenovialiaodinchskupn.Predstavuje
je shrn znalost, hodnt, viery, umenia, zvykov, jazyka a alch
atribtov. Zaha viditen prejavy (sprvanie, jazyk, artefakty), ale aj
skryt prejavy kultry (normy, hodnoty a zkladn predpoklady alebo
presvedenie).Ttodefinciavyjadrujepovahukultry:jetoskupinov
jav, protipl individulnej spolonosti. Kad lovek je sasou
viacerch skupn. Vetci sa preto pohybujeme v rmci vieho potu
kultr.(Brooks,2003,s.221)
Jednotliv nrody sa navzjom lia pecifikami s vlastnmi

hodnotami, vlastnmi spsobmi sprvania, normami sprvania,
spsobmi myslenia. Tto rozmanitos, tieto pecifik charakterizuj
jednotlivkultry.Dovolmesitvrdi,ekadkultrajeoriginlna.
60
Rozliujesaniekokozkladnchrozdelen(definci)kultry:
kultraakocivilizcia(kultrastarovekhoRmaapod.),
kultraakosvetonzor(romantizmus,renesanciaapod.),
kultraakosborhodnt,noriemaartefaktov(kultrastarch
Slovanovapod.),
kultraakomodelpreustleninnostiaichprodukty(kultra
americkchteenagerovapod.).(http://sk.wikipedia.org)
Kultrutvorialenoviaspolonosti,jetedadedistvomspolonosti
uchovvan a prenan slovom, literatrou alebo inou formou.
Zahatradcie,zvyky,jazyk,nboenstvo,prvoaumenie.
Kultrne prostredie je z pohadu internacionalizcie posudzovan

ako najvznamnejia zloka medzinrodnho prostredia. Proces
globalizcie vytvra podmienky na interakciu medzi kultrami. V
procese globalizcie stret kultr je omnoho intenzvnej ako v
minulosti. Kultrne rozdiely s vek. Je nevyhnutn pozna pecifik,
odlinostijednotlivchkultr,pochopiarepektovatietopecifikav
neposlednom rade je dleit hlbok poznanie jednotlivch kultr,
uznaniepecifkarozdielnostijednotlivchkultraosvojeniesiichpre
dosiahnutie spechu na medzinrodnch trhoch. Prve nepoznanie a
predovetkmnepochopeniesprinoukonfliktov,rozporov.
Uvedomovanm si kultrnych rozmanitost, poznvanm odlinost

jednotlivch kultr sa sasne obohacujeme o nov poznania,
poznatky,vedomosti.
Vplyvkultrnehoprostrediajezretennajmv3oblastiach:
vsocilnokultrnychtruktrach,
v systme komunikcie, jazyka a vzahoch medzi jedincom a
kultrou,vktorejije,
vmedziudskchvzahoch.
61
Prejavykultry
Prejavy kultry s viditen aj neviditen. S vsledkom

tvorivosti spolonosti, jej lenov a maj kultrny obsah. Rozliujeme
tyrirovneprejavovkultry:
symboly,
hrdinovia,
rituly,
hodnoty.
Medzi symboly patria slov, gest, predmety, ktor maj pre

lenov danho etnika konkrtny vznam. Ritul je urit typ zvyku,
obyajou a zvyklost s konkrtnym vznamom, ktor je spoloensk
dleit.
Kadnrodjezaloennauritchvlastnchhodnotch,ktorsa
astoliaodhodntinchetnk,nrodnost,mubypecifick,ktor
ovplyvuj napr. komunikciu, priebeh a vsledky obchodnch
rokovan. Tieto dominantn hodnoty s ren pomocou rznorodch
intitci (zkon, rodina, kola, nboenstvo), ktor im poskytuj ist
formlnu podobu. Tm, ako tieto intitcie odporaj i odsudzuj
uritsprvanie,meovplyvniiosudniektorchproduktov.
Zlokykultry
Zlokykultry:
jazyk/verblnaaneverblnakomunikcia,
socilneskupiny/prslunoskuskupine,nboenstvo,rasa/,
vzdelanie/rovevzdelanianroda/,
zkony,
ekonomika,politika/otvorenosnroda/,
materilnakultra/vzahkbohatstvu/,
hodnotyanzory.
62
Voveobecnostizakovzlokukultryjepovaovanjazyk.Nie
je to len mnostvo slov, ale je kom k pochopeniu kultry.
Vmedzinrodnomobchodejeprvkomkomunikciemedzipartnermi.
Nboenstvojezlokou,ktorjetrebarepektova.Odraudsk
hodnoty.Zrkadlomudskchhodntjeivotntlaspotreba.
Dimenziekultry
Jednotliv kultry rieia v podstate rovnak problmy, rozdiel

je len v spsobe rieenia tchto problmov. Skmanm boli tieto
problmyrozdelendoproblmovchoblast.
Americk sociolgovia Axel Inkeles a Daniel Levinson navrhli

okruhy, predstavujce veobecn zkladn problmy, ktor maj
vznam pre fungovanie spolonosti, skupn a jednotlivcov na celom
sveteasto:
vzahkautorite,
sebaponmanie jednotlivca, a to najm vzah medzi
jednotlivcamiaspolonosou,
individulnechpaniemuskostiaenskosti,
spsoby zaobchdzania s konfliktami, vrtane agresivity a
vyjadreniapocitov.(Bednrov,2010,s.13)
SociolgGeertHofstedeajehomodel4Dnavrhol4zkladndimenzie,
ktorcharakterizujjednotlivnrodnekultry:
vzahkautoritm,mocenskodstup,
vzahkneistotm,
mieraindividualizmu,
koncepciamaskulinity,
dlhodobverzuskrtkodoborientcia.
(http://www.euroekonom.sk)
Mocensk odstup predstavuje rozsah, v akom lenovia

spolonosti akceptuj nerovnomern rozloenie moci. Ovplyvuje
stupecentralizcietruktryriadeniaarozhodovania.
63
Individualizmus, resp. kolektivizmus vyjadruje stupe

integrovania lenov spoloenstva do skupn. Individualistick
spolonostinepociujzvzkyvoirodine,naprotitomukolektivistick
vytvraj vemi pevn rodiny. Individualizmus zdrazuje vlastn
iniciatvu a kolektivizmus starostlivos ttu. (Srov a kol., 2008, s.
126). m vyiu ivotn rove krajina dosahuje, tm vyia je
tendenciasmerovaniakindividualizmu.
Musk, resp. ensk princp ako distribcia rol jednotlivch

pohlav je jednou z kovch kultrnych otzok. V muskch
spolonostiach s mui asertvni a spojen s materilnym spechom,
zatia o eny s skromn a zaujmaj sa o kvalitu ivota. V enskch
spolonostiachsmuiienyspojenjednotnmsilmokvalituivota.
Obava z neistoty alebo vyhbanie sa riziku je chpan ako

miera do akej sa udia ctia by ohrozen neistotou a neznmym.
Pojednva o spoloenskej tolerancii k neistote a nejednoznanosti.
Prejavujesapotrebouformlnychpostupovajasnchpravidiel.
asov orientcia sa prejavuje dlhodobou orientciou

(vytrvalosou a silm) pred orientciou na krtkodob spech. Tto
dimenzia je aj meradlom chpania pravdy a vyjadruje silie o jej
hadanie.
Z tchto dimenzi kultr organizan myslenie najviac ovplyvuj

ditancia moci a vyhbanie sa neistote. (Hofstede G., Hofstede G.J.,
2007,s.185).
Kultrnou normou ditancia moci je podmienen odpove na

otzku:Ktommocrozhodn?Kultrnounormouvyhbaniesariziku
je podmienen odpoveou na otzku: Ak pravidl alebo postupy
buddodriavan,abysadosiahlopoadovanchcieov?(HofstedeG.,
HofstedeG.J.,2007,s.185)
Poda Jamesa Stevensona meme vytvori maticu dvoch kultrnych

dimenzi, a to odstupom od moci a vyhbania sa neistote. Odstup od
64
moci vykazuje hodnoty PDI (Power Distance) a vyhbanie sa neistote

UAI(UncertaintyAvoidance).
Vsledkommaticetchtodvochdimenzis4kvadrantysrozdielnymi
charakteristikamipodnikov.
1. kvadrant nazvan family rodina predstavuje krajiny s

vysokm PDI a slabm UAI. Implicitnm modelom organizcie je
rozrenrodina,vktorejjevlastnkotcom.Toznamen,ezovetkmi
problmami sa zamestnanci obracaj na nadriadenho. Ide o
sstredeniemocibezusporiadaniainnost.Tentomodeljetypickpre
krajiny zie ako s naprklad na a Hong Kong, ale aj pre Slovensko.
Avak tento model nie je preskman na takej rovni ako ostatn
modely,predovetkmzdvoduchbajcichdt.
2. kvadrant je nazvan market trhovisko a charakterizuje

ho mal vzdialenosou od moci a slab vyhbanie sa neistote.
Implicitnmu modelu organizcie typickm pre Vek Britniu
nevldne ani hierarchia ani predpisy, ale najm poiadavky situcie,
ktoruruj,osastane.
3.kvadrantsanazvamachinestroj,pretoevomvldnu
predpisyapravidlajedanprenzkePDIasilnUAI.Implicitnmodel
organizcie typick pre Nemecko je chpan ako dobre naolejovan
strojsprsnestanovenmipredpismi.Zsahyvedeniasaobmedzujlen
navnimonprpady.
4. kvadrant nazvan ako pyramid pyramda vykazuje

potrebu koncentrova autoritu a usporiada innosti a je dan pre
vysok PDI a siln UAI. Implicitn model organizcie typickm pre
Franczsko predstavuje udsk pyramdu, v ktorej problmy v
organizciisrieenhierarchicky,navrcholestojgenerlnyriaditea
kadaliavrstvamsvojemiestoniie.(HofstedeG.,HofstedeG.J.,
2007,s.186188)
65
Etiketa pri obchodnch rokovaniach so zahraninmi partnermi vo

veobecnosti
Kvalitu obchodnho styku podnikateskch subjektov

ovplyvuje z hadiska etikety najm vhodn obleenie, spsob
vyjadrovania, tn rei, reakcie na rzne situcie a pod. Je preto
potrebn dba na zdvorilos pri kontakte a vzjomnej komunikcii s
obchodnmipartnermi.
Zdvorilospriobchodnchrokovaniach
Kultrne odlinosti, zvyklosti, spoloenskopolitick a
hospodrskusituciunavtvenejkrajinyjepotrebnvnmacitlivo.m
je krajina vzdialenejia, tm je mon oakva vie intelektulne
rozdiely.Zdvorilosjeprospen,pretoepomhakompenzovachyby,
ktorch sa v kontakte so zahraninmi partnermi nevedomky
dopame. K veobecnm pravidlm tandardnch obchodnch
vzahov patr ohaduplnos, srdenos, zdranlivos, prispsobivos,
repektakultivovanvzhadapod.
Pozdravypriobchodnchrokovaniach
Spolonm znakom pozdravov pri obchodnch rokovaniach so
zahraninmi partnermi je prejavovanie si vzjomnej cty. Veobecne
plat,epozdravm:
bypriatesk,prirodzen,vyjadrenjasneazretene,
zodpovedazvyklostiamzahraninchpartnerov.
Napr.: v Anglicku zdrav mu enu a v okamihu, ke vid, e ena

pozdrav oakva, Indovia a vyznvai Budhizmu sa zdravia zopnutmi
rukami a klonom hlavy, v Japonsku sa udia hlboko uklonia,
mohamednisadotknelaapsapod.
Predstavovanieaoslovovaniepriobchodnchrokovaniach
Prvtrimintyrozhodujospenostiobchodnhorokovania
a zaraden sa do spoloenskho prostredia obchodnch partnerov. Ak
sa zstupca firmy nevhodne uvedie pri predstavovan, me strati
aliu prleitos zska kredit zahraninch partnerov. Zahraninho
66
partnera predstavujeme zstupcom firmy od spoloensky

najvznamnejej osoby, t.j. najstarej osoby, resp. mua, ktormu sa
dostva najvej cty, pri podvan ruky zohadujeme nasledovn
interkultrne odlinosti: Franczi uprednostuj jeden pevn a
rozvny stisk, na alekom vchode sa podaniu ruky v obchodnch
kontaktoch u prispsobili, ale inak je im takto fyzick kontakt
neprjemn, v Japonsku, Thajsku a Malajzii je vhodnejie naui sa
ukla,vTalianskuaGrckujezvykompotriasarukutakmermintua
pritom ju niekokokrt jemne stisn (skrtenie stisku sk je
povaovanzanezdvoril),predobchodnmrokovanmpamtmena
vizitky,ktorbymalimanazadnejstraneuvedenprepisvtledanej
krajiny: v Japonsku je vmena vizitiek spoloenskm ritulom, ktor
zana miernym klonom partnerovi, vizitky sa podva textom nahor,
priompreberajcisctivmklonomvizitkuprevezmeaniekokokrt
zaupoakuje,vnaichpodmienkachsauskutoujevmenavizitiek
pomerne ahostajne (na alekom vchode a v arabskch krajinch s
naevizitkyprevinuzahraninchpartnerovbezcenn).
Priobchodnomrokovanjepotrebnsprvnepouvatitulya
oslovenia,osobitnetoplatnapr.:voFranczsku,Nemecku,vajiarsku,
Japonsku, Krei, ne, Arabskch ttoch a mnohch ttoch Junej
Ameriky.
Gestagestikulciapriobchodnchrokovaniach
Naegestmubychpanrozdielne,napr.:
ak zahranin partner zbad, e na neho ukazujeme prstom,
vnma to ako nieo nepekn, v Thajsku vyjadruje toto gesto
surov pohdanie. Je mon ho zmierni tm, e
postihnutho pohladkme po hlave, ktor v tejto krajine
pokladajzasdlodue,
v Indii je urliv vystrie nohy (neist asti tela) smerom
oprotisediacemu,
vMalajziizaneistastelapokladajavruku,jenezdvoril
pouvajeprijedle/niekohooupohladka,
vBulharskunaeshlasnpokvaniehlavouznamennie.
67
Spoloensk podujatia pri obchodnch rokovaniach so zahraninmi

partnermi
Sasou obchodnch rokovan so zahraninmi partnermi s
spravidla:
pracovnraajky:vemiastvUSA(vhoteli,napracovisku,v
bytehostitea),vdatnraajky,poktorchbymalnasledova
ahkobed,zraajoksaodchdzanarokovanie,
pracovn obed: menej formlny ako obchodn veera, bez
protokolu, komern pracovn otzky s prpustn, v
pracovnej dobe ( poas prestvky obchodnho rokovania),
rezervujesavopred,vberjedlaanpojovjelohouhostitea
(predkrm, hlavn obed, jedlo na zver), et vyrovnva poda
monostivneprtomnostizahraninchhost,
pracovn veera: spravuje sa pravidlami spoloenskej etikety,
na zaiatku, poas, pred ukonenm rokovania, vo verejnch
gastronomickchzariadeniach,
organizovan podujatia: divadlo, koncert, kultrnohistorick
pamiatky, prrodn krsy, okolie mesta, rybolov, poovaka,
portovpodujatie(tenis,golfap.).
68
BEDNROV, L. BUJKOV, M. CHOVANCOV, J. 2009.
Medzinrodn manament. 1. vyd. Fakulta manamentu, Preovsk
univerzita
vPreove,Preov:Grafotla,2009.151s.ISBN97880
55500676.
BEDNROV, L. ALI TAHA, V. 2010. Interkulturlny manament a
podnikovkultra.1.vyd.Fakultamanamentu,Preovskuniverzitav
Preove,Preov:Grafotla,2010.150s.ISBN9788055502625.
BERNDT, R. ALTOBELLI, C. F. SANDLER, M. 2007. Mezinrodn
marketing management. Globalizace a svtov trhy. Marketingov
plnovn a controlling. Potencil a lidsk zdroje. Prel. L. Fatnov. 1.
vyd. Brno: Computer Press, 2007. 360 s. Prekl. z nem. orig.
InternationalesMarketingManagment.ISBN9788025116418.
BROOKS,I.2003.Firemnkulturajedinci,skupiny,organizaceajejich
chovn.Prel.V.Jungmann.1.vyd.Brno:ComputerPress,2003.296s.
Prekl.zangl.orig.
OrganisationalBehaviour.ISBN8072267639.
HORSK, E. UBREIOV, I. Manament a marketing v
medzinrodnom prostred. 1. vyd. Slovensk ponohospodrska
univerzitavNitre,2001.418s.ISBN8071378844.
HOFSTEDEG.HOFSTEDEG.J.Kulturyaorganizace.Softwarelidsk
mysli. Spoluprce mezi kulturami a jej dleitost pro peit. Prel. L.
Kolman.Lindenakladatelstv,2007.335s.Prekl.zangl.orig.Cultures
Consequesnes.SoftwareoftheMind.2005.ISBN808613170X.
KOMINAREC, I KOMINARECOV, E. 2009. Multikulturalita a
komunikcia.Preov:PreovskuniverzitavPO,2009.170s.ISBN978
8055500614.
Kultra [online]. [cit. 20101220]. Dostupn na internete:
<http://sk.wikipedia.org/wiki/Kult%C3%BAra_(spolo%C4%8Densk%C3
%A9_vedy)>
Medzinrodnprostredieajehovplyvnamedzinrodnpodnikanie.
Interkultrna senzibilita v medzinrodnom marketingu. [online]. [cit.
<http://www.euroekonom.sk/download2/statnice
marketing/MarketingStatnezaverecneskuskyvypracovaneotazky
otazka068.pdf>
69
MOCKO, Z. a kol.: Hospodrska geografia. 2.vyd. Bratislava: VE,

2002.276s.ISBN8022502952
PRCHA,J.2010.Interkulturnkomunikace.Praha:GradaPublishing,
a.s.2010.200s.ISBN9788024730691.
ROSINSKI, P. 2003. Kouovn v multikulturnm prosted. Nov
nstroje vyuit nrodnch, firemnch a profesnch odlinost. Prel. A.
Lisa.1.vyd.Praha:ManagementPress,2009.323s.Prekl.zangl.orig.
Coaching Across Cultures. New Tools for Leveraging National,
CorporateandProfessionalDifferences.ISBN9788072611959.
SYNEK,M.2007.Manaerskekonomika.4.aktualizovanarozren
vyd.Praha:GradaPublishing,2007.464s.ISBN9788024719924.
SPOLOENSK ETIKETA. Strune o nskej kultre. In [online]. [cit.
2010127].Dostupnenainternete:
<http://www.spolocenskaetiketa.sk/strucneocinskejkulture/>.
Spoloensk etiketa pri obchodnch stretnutiach so zahraninmi
partnermi [online]. [cit. 20101220]. Dostupn na internete:
<http://www.istp.sk/clanky/spolocenskaetiketapriobchodnych
stretnutiachsozahranicnymipartnermi23.php>
SROV, J. FZYOV, . ROBY, Z. 2008. Medzinrodn a
strategick rozhodovanie podniku. 1. vyd. Sprint dva Bratislava, 2008.
215s.ISBN9788096992768.
TRACH, P. 2009. Mezinrodn management. 1.vyd. Praha : Grada
Publishing,2009.168s.ISBN9788024729879.
70
8. Geografickreginyvmedzinrodnom
obchodeaichkultrneprvkyI.
(Severn amerika, Japonsko a novoindustrializovan zijsk
ekonomiky.)
KultrneprvkyaobchodnzvyklostiJaponska
Tradcie a kadodenn ivot s najsilnejie zakorenen v

japonskch rodinch. V porovnan s eurpskymi domami a bytmi s
japonskmenie,vyznaujsaahkosouavzdunosou.
Typickjaponskpozdravklon,ktorhohbkajevyjadrenm
stupaprejavovanejctyaneodmyslitenpalikysakmsisymbolmi
kultrnej odlinosti medzi japonskou a zpadnou kultrou. Pre
japonsk kultru je typick, e sa neobjmaj, nebozkvaj a
nepodvajsiruky.Oslovujsavdysctouakadvyslovenslovoje
svt.Harmniavzahovjevysokocenen.
Pracovn as aprca V Japonsku je zaveden esdov

pracovn tde. Vo verejnch intitcich je pracovn as zva od
9:00do17:00.Vetkyobchody,meniebutiky,retaurcieaslubys
vakvnedeuacezsviatkyotvorenazatvracdemajstanovenna
niektor in de v tdni. Poda zkona je pracovn tde pdov,
ale vina podnikov to nedodriava. V skromnom sektore sa asto
pracuje aj v nedeu. Japonci si dovolenku erpaj len vnimone. V
podnikoch prevldaj paternalistick vzahy, ktor s zaloen na
prenesen vzoru rodinnho ivota do podniku, priom riadite pln
lohu otca a pracujci poslunch lenov rodiny. Uplatuje sa
celoivotnpracovnpomer,msazabezpeujestabilitapracovnejsily
a zamestnancom sa zas zaruuje prca a do dchodku, o im dva
socilnu istotu. Japonsk zamestnvate oakva, e zamestnanca sa
mespta naokovek, akojepanenstvo,nboenstvo,domcnos,
vzor.Vinoupracovnkfirmypostupujepopriekachhierarchie,aby
sapoasepripojilkvrcholovmvedcim.Vprcisavyuvajtradin
71
charakterovvlastnostiJaponcovakoposlunos,pracovitos,presnos,
disciplna,lojalita,vernos.
Retaurcie abary hlavnou zlokou potravy s ryby a in

morskivochyarzneupravenzelenina,najmrya.Retaurcies
menie(1020miest)ajedlnelstkyssfarebnmifotografiamijedl.
Sprepitn sa nedva, plat sa len suma na te. Cez de sa alkohol
nepije a Japonci, si zvyajne kpia fau whisky, ktor si oznaia
menovkouanedopitjuuloiavbare.
Dary pretoe tvorka je neastn slo, dar zo tyroch nos

smolu.Japoncidarneotvrajvprtomnostidarcu,mnaznauj,eje
dleit akt darovania, nie samotn dar, ktor nebalme do bieleho
aleboiernehopapiera.
Vobchode vldne siln nacionalizmus, a preto s tu niie

dovozy a Japonci uprednostuj vlastn, aj ke drahie vrobky. A
obdobie recesie (rok 1991) umonil prenikanie zahraninch firiem na
trh. V obchode sa uplatuje vmena vizitky, ktor sa podva smerom
nahor, priom preberajci ju s ctivm klonom prevezme a
niekokokrt za u poakuje. Japonci dlho premaj, m dvaj
najavo, e danej zleitosti rozumej. Nemu si prizna neznalos,
ktor pre nich znamen stratu tvre, teda imidu, a preto Japonci
zvlneradihovorianie.
KultrneprvkyaobchodnzvyklostiUSA
Tradcie a kadodenn ivot Typick americk rodina je

porovnan s inmi svetovmi kultrami mal (2 a menej det), priom
60 % americkch matiek m prcu mimo domova. Dospel deti ij
nezvisle od svojich rodiov. V USA sa vo vraznej miere podporuj
individualistick hodnoty: individulna zodpovednos za kvalifikciu,
siln osobn iniciatva, pozorovan na vysokch kolch a
nboenskch vzoroch. Cel filozofia hospodrstva je spt s idelom
selfmademan,tedajedinca,ktorsidokepresadivlastnzujmy.
72
Daryniesoakvan,alepoteia,najmpredmetyzvlastnej
krajiny.okoldaakvetysvbornm darom,alejetrebasavyhba
alkoholu,akniesmesiist,isavdomcnostipije.
Jedlo astravovanie zvyajne sa zana altom a hlavnm

jedlom da je veera, kde sa podva mso s prlohou. Jedl sa asto
jediarukami.Jenevhodnzaajesskrakohostite.Laktenastoles
neslun. Je vhodn necha mal mnostvo jedla na tanieri, ak sa
ukonjedenie.
Prca a pracovn as typick je 40hodinov (pondelok

piatok) v ase od 9:00 do 17:00. 42 % pracovnej sily s Amerianky.
Presnos v prci poukazuje na repekt, maj pevne stanoven reim
da a fixn plnovanie termnov. Poas pracovnho ivota vystriedaj
Amerianiaviacpracovnchpozciamiest.NarozdielodJaponskas
skromn otzky o zamestnancovi protiprvne. Zkladnm pravidlom
je as s peniaze. Vyvaruj sa zbytonm komentrom a
nepodstatnm veciam. Nezaauj sa skromnmi zleitosami v
prci.
ObchodPriobchodnchrokovaniachuprednostujjednanie
s druhou stranou sami, alebo v zkej skupine ud. Radi prijmaj
pochvalu, s sebavedom a veria vo vlastn znalosti a schopnosti.
Vyaduje sa oslovenie prvm menom, alebo prezvkou. Vizitky sa
menia bez formlnych konov. Uznvaj priamy a jasn spsoby
myslenia.Uprednostujjednanietvrouvtvr.Vsledkomrokovania
je sumr rozhodnut, zoznam, kto bude implementova, ak kroky a
zoznam alch krokov. Pri prezentcii je dleit vizulny obraz a
tatistickfakty.
73
Novoindustrializovanzijskekonomiky
KultrneprvkyaobchodnzvyklostiTaiwanu
Tradcie a kadodenn ivot Napriek industrializcii

pretrvvaj niektor tradin hodnoty, vrtane cty k rodiom, siln
draz na vzdelanie a prcu a vemi dleit je tvr. Vaka
industrializcii,enymajviusloboduavyiesocilnepostavenie,
individulna tvorivos je povaovan za rovnako dleit ako
spoloensk zhoda a zskavanie hmotnch statkov, ale aj uznanie sa
stva oraz podstatnejie. Vzhadom na konfucionalistick princpy,
taiwansk kultra je kolektvna. Je potrebn patri do skupiny ako
rodina,kola,pracovnskupina.Sumisazaobchdzasrepektoma
dstojnosou bez ohadu na ich osobn pocity. S cieom zachova
harmniu rokuj so slunosou a nerobia ni, o by spsobovalo
rozpaky.Sochotnobetovasvojevlastnpocitypredobroskupiny.
Stretnutia apozdravy pozdravy s formlne a najstaria

osoba v skupine sa zdrav ako prv. Potrasenie rukou je najastejia
forma pozdravu s cudzincami. Mnoh Taiwanania hadia do zeme, na
znak cty, ak sa im niekto pozdrav. Ich men maj asto bsnick
alebo inak vznamn zmysel, take opta sa na ich vznam, me
znamenaprelomenieadov.
Darydarovaniejedla,alebodobrejfaealkoholujevhodnm
darom. Dar me by na prvkrt odmietnut, je ponkan zo
zdvorilosti. Nedarujte nonice, noe alebo in rezn nstroje, ktor
znamenajpreruenievzahov.Niejevhodndvahodiny,vreckovky,
bielekvety,chryzantmyaleboslamensandle,pretoesspjans
pohrebomalebosmrou.
ObchodnzvyklostiPotrasenierukoujebenpozdravanie
jetakpevnakovinchkrajinch.udiasazvyajneoslovujtitulom
apriezviskomaaknemajtitulpouvasaosloveniemister,missalebo
madam. Vizitky sa vymieaj oboma rukami pri vodnom stretnut
tvrou v tvr. Je potrebn pristupova k vizitke s repektom a
74
starostlivosijuprezrieskrakosapolonastl.Taiwananiaoceuj
zdieaniehlbokhoairokhoporozumenia,abyhlavnposolstvboli
dodanazrozumiten.
KultrneprvkyaobchodnzvyklostiSingapuru
Tradcie a kadodenn ivot skupina, harmnia a vzjomn

bezpenos s dleitejie ako individulne hodnoty. Rodina je
stredobodom socilnej truktry a zdrazuje sa jednota, vernos a
ctu k starm. Termnom rodina sa zvyajne oznauj aj priatelia a
iria rodina. Singapurania s vemi citliv na zachovanie tvre vo
vetkch oblastiach ich ivota a s tvrou sa spja osobn dstojnos.
Tvr je znakom osobnch kvalt ako dobr poves, bezhonnos a
prostrednctvom nej sa usiluj zachova harmonick vzahy.
Singapuraniatvrdia,eijvrovnostrskejspolonosti,aleajnapriek
tomu si zachovvaj hierarchick vzahy, ktor meme pozorova vo
vzahumedzirodimiademi,uitemiatudentmiazamestnvatemi
azamestnancami
Stretnutia apozdravy s asto zvisl na prsnom protokole

zaloen na etnickom pvode a veku loveka. Mlad udia, ktor
pracuj v medzinrodnm spolonostiach sa nauili podva ruky
kadmu,aleneakajtetoodstarch.Prietnickchanochsimuia
enymupotriasrukou,aleenamusbyprvapredstavovaniesa
vdyvykonvapodavekuapostavenia.
Dary dvaj sa poda prslunosti k etnickej skupine. Pri

etnickch anoch me by dar 3x odmietnut, km je prijat. To
dokazuje,eprjemcaniejechamtiv.
Obchodn zvyklosti podnikanie je formlne a dodriavaj sa

prsne pravidl protokolu. Skupina je dleitejia ako jednotlivec a s
cieom zabrni strate tvre je dleitejia neverblna komunikcia.
Osobn vzahy s zkladom obchodnch vzahov. S to skupinovo
zaloenvzahynaetnickompvode,vzdelan,aleboprciprerovnak
spolonos.
75
KultrneprvkyaobchodnzvyklostiHongkongu
Tradcie a kadodenn ivot tvr je nehmotnou kvalitou

loveka, ktor odra poves, dstojnos a prest. Spolonosti maj
podobne ako jednotlivci tvr, o je dleit pre biznis. 4innosti by sa
mali vykonva o s najvou primnosou. Jednanie v spolonosti
ovplyvujekonfucionizmus,ktorzdrazuje povinnos,vernos,es,
synovsk repekt, ctu k starm a odpracovanm rokom, ako aj
primnos. To sa prejavuje v ich hierarchickch vzahoch. Existuj tu
istprsnepravidlprevhodnsprvanieaspsob,akmsavytvraj
harmonickvzahy.
Stretnutia apozdravy podanie ruky je ben pri pozdrave s

cudzincami. Pri pozdrave klopia oi na znak cty. Je potrebn sa
vyvarova dlhmu onmu kontaktu. Ak ste na vysokej pozcii mete
sm seba predstavi ostanm. Ak ste na niej funkcii je vhodn
poka, km vm niekoho predstavia. Poda tradcie maj tri men,
priom vm povedia, ktorm menom ich mte oslovova. Niektor z
nichprijalizpadnmeno,ktormichmeteoslovova.
Darymubyjeden,aledvakrtodmietnutpriichprijman.
Ak ste na nvteve je vhodn donies kvalitn sladkosti, ovocie, kvety
alebo dovezen alkohol. Nie je vhodn dva erven a biele kvety,
nonice, rzne rezn nstroje, hodiny a vreckovky. Zlat a erven
farba, aj slo osem s povaovan za astn, tvorka naopak. Nikdy
neotvrajdarypoprijat.
Obchodn zvyklosti napriek tomu, e sa v obchode

nevyaduj dlhodob vzahy, vea podnikov je rodinnch a osobn
vzahy s neoddelitenou sasou obchodu. Na zaiatku, ak chcete
pracova s hongkongskm obchodnkom je dobr sa udriava dobr
vzahy. Pri prvom stretnut oakvaj menej rozprvania. Netreba by
prekvapen, ak sa optaj na otzky, ktor s v tvojej krajine
povaovan za prli osobn. S priatesk a rodinn k cudzincom a
udriavaj dlhotrvajce vzahy. Bvaj jasn a priami komunikanti, aj
76
kepouvajneverblnukomunikciu.Neradihovorianieaprivdzaj
dorozpakovinosoby.
Vizitky menia sa pri prvom stretnut oboma rukami. Znakom

cty me by jedna strana vizitky preloen do ntiny, napsan
zlatmi psmenami. Je dleit pozorne si pretudova vizitku s
repektom,predtm,akojupolome.
KultrneprvkyaobchodnzvyklostiJunejKrei
Tradcie a kadodenn ivot: rodina je najdleitejou asou

krejskhoivota.Podakonfucinskejtradcie,otecjehlavourodinya
jeho povinnosou je rodine poskytn jedlo, obleenie, prstreie a
schvauje manelstv rodinnch prslunkov. Uenie konfucionizmu
zdrazuje povinnos, vernos, es, synovsk repekt, ctu k veku a
potuodpracovanchrokovaprimnos.
Stretnutia sa riadia prsnymi pravidlami protokolu. Mnoh

Juhokrejania si s cudzincami potriasaj rukou. Osoba niieho
postavenia sa ukla osobe vyieho postavenia a staria osoba ako
prv podva ruku. Je potrebn poka, pokia bude predstaven na
spoloenskej akcii a pri odchode sa kadmu uklonme a pozdravme
ho.
Dary vyjadruj vea o vzahu a s vdy vzjomn. Je

bezohadn da niekomu drah darek, ak viete, e vm ho neme
vrti.Ovocie,kvalitnokolda,alebokvetinysvtanmdarom
ObchodnzvyklostiJuhokrejaniaradejobchodujsumi,
s ktormi maj osobn vzah. V iadnom prpade neura a
nekritizova predostatnmi.Citlivotzkymubyastorieencez
sprostredkovatea.
Vizitky vymieaj sa pri prvom stretnut a spsob, akm

zaobchdzate s vizitkou, naznauje ako sa chovte k inm. Nikdy
neptenanieiuvizitkuvjehoprtomnosti.
77
zijsk tigrky [online]. [cit. 20101021]. Dostupn na internete:
<http://www.feik.sk/svorenova/seminarne_prace/azijske%20tigriky.doc>.
CONSULTATION MAGAZIN. Rokovanie v krajine Vychdzajceho
Slnka. In [online]. [cit. 20101125]. Dostupne na internete:
<http://www.consultation.sk/index.php?menu=cikk&id=519>.
ISTP. Spoloensk etiketa pri obchodnch stretnutiach so
zahraninmi partnermi. In [online]. [cit. 20101125]. Dostupne na
internete:
<http://www.istp.sk/clanky/spolocenskaetiketapri
obchodnychstretnutiachsozahranicnymipartnermi23.php>.
MATSUMOTO, K. 1997. Participatvn management. Japonsko a svt.
Praha:GradaPublishing.1997.ISBN8071694983.
NOVOTN,O.1999.Ekonomikakultry.Bratislava:Nrodnosvetov
centrum,1999.ISBN8071211893.
Hongkong [online]. [cit. 20101021]. Dostupn na internete:
<http://dromedar.topky.sk/cl/11176/150715/Hongkong>.
Indonzia [online]. [cit. 20101021]. Dostupn na internete:
<http://www.exotika.sk/dovolena/indonezia/>
Japonsko Kultra/Spolonos [online]. [cit. 20101021]. Dostupn
na internete: <http://www.skrz.sk/japonskokulturaspolocnosta18
9690sk.htm>
Jun Krea [online]. [cit. 20101021]. Dostupn na internete:
<http://dromedar.topky.sk/cl/11176/98848/KoreaJuzna>
Maljzia [online]. [cit. 20101021]. Dostupn na internete:
<http://cestovanie.aktuality.sk/krajiny/azia/malajzia/>.
Singapur Histria a kultra [online]. [cit. 20101021]. Dostupn na
internete:<http://www.pkmeto.com/asia/historia.html>
Thajsko [online]. [cit. 20101021]. Dostupn na internete:
<http://exotika.orbion.cz/thajsko/>
VODEK,L.DVOK,V.1990.ManagementvUSA.Praha:Intitut
zen,1990.ISBN8070140232.
WAGNEROV, R. Zklady etikety Etiketa norma spoleenskho
sprvaniasa.Evropskpolytechnickinstitut,2008.54s.ISBN97880
73141486.
78
obchodeaichkultrneprvkyII.
(na,India,Ruskfedercia.)
na
Uplynul dve desaroia sa pre nu niesli v znamen

enormnho nrastu jej ekonomickho a politickho vznamu. Spiaci
obor sa premenil na dleit a lukratvny cie mnohch eurpskych,
americkch i japonskch obchodnch zujmov. Bohat histria,
komplexnosapecifickcharakternskejcivilizciesdvody,preo
jeprecudzinca,ktorje,alebochceby,vbezprostrednomkontaktes
nou alebo ostatnmi oblasami, kam tto kultra siaha (t.j. Taiwan,
Singapr, Malajzia, a do uritej miery aj Indonzia), ivotne dleit,
dokonale pochopi jej obchodn etiketu, aro a kultru. Rodina
znamen v ne tradciu, ktorej najvym prvkom je najstar len
rodiny muskho pohlavia. Po jeho smrti nastupuje na jeho pozciu
najstarsyn,ktormetepoasjehoivotaprednospredostatnmi
srodencami vo vetkch otzkach. Zkladom ivota v nskej
spolonostijespoluitieniekokchgenerciirodinyvjednomprbytku.
(Zhorcov,2005,s.208,209)
Neformlna zbava Vina obchodnkov a podnikateov,

ktor maj sksenosti s obchodovanm s anmi by potvrdila, e
najuznvanejouprleitosouakoutuovavzahysanmijeveera.
Pohosteniejevnevznamnouzlokouspoloenskho,obchodnhoi
rodinnhoivota.Najobbenejouprleitosounaneformlnuzbavu
s v ne veern bankety. Zvykn sa zana medzi pol iestou a
iestouveeratrvajobyajnedvehodiny.Hostiabymaliprsnaas.
Banketysazvyknkonavnskychretaurcichabvajniekedyviac,
niekedymenejvstredn.Jessazanapoprchodevetkchhostdo
spoloenskej miestnosti, kde sa kon zbava. Hostite mus objedna
toko jedla, aby po skonen zostalo na stole dostatone vek
mnostvo zvykov, v opanom prpade by sa pred ostatnmi strpnil.
Ryuaniapovaujzadoplnokkhlavnmujedluapodvasaapo
79
skonenjedenia.Nechaprzdnytaniersapokladzastranurku,
pretoe to zna, e ste dostali mlo. Na druhej strane, ke sa
ponkanhojedlasotvadotknete,tie metesvojhohostiteaurazi.
Aj ke na vs jedlo nepsob pralivo, zo slunosti by ste mali
ochutnaaspomalporciu.
Konverzcia sanmi Najlepmi tmami na prjemn

konverzciupriktorejsaprelomiaadys:nskaazahraninkultra,
vyjadrenieobdivunadnskouhistriou,rozhovoroudalostiachdaa
pod. ania vo veobecnosti radi dvaj osobn otzky typu: Koko
mte rokov? Koko zarbate? Kde ste pracovali a kde pracujete?
prpadne Ste slobodn alebo slobodn? Pokia nechcete odpoveda,
zachovajtesaradejzdvoriloadajteneuritodpove.Dokoncaajpri
otzkach tkajcich sa osobnch a intmnych problmov sa pokste
nedanajavosvojerozhorenieasnatesazachovasitvr,vopanom
prpadebytomohlomapomernenegatvnydopad.
OdovzdvaniedarovDobrobchodnvzbysavnebuduj
na zklade silnch osobnch vzahov, priom podstatn lohu
zohrvajrznedary.Naobchodnstretnutieispoloenskudalossa
patrpriniesdar,atotak,ktoruritmspsobomreprezentujevae
mesto,kraj,skrtkaprostredieodkiapochdzate.
Obchodn zvyklosti Pri obchodnch rokovaniach s nskymi

partnermi je nevyhnutn uvedomi si niektor odlinosti a pecifick
okolnosti.Mnohaniastohonzoru,eichkrajinajestredobodom
sveta s najstarou civilizciou a preto cudzincom prisudzuj horie
vlastnosti v mylienke, e oni s nieo viac a to hlavne duevne a
morlne.
Jednanie s cudzincami prebieha v anglitine, i ke mlo

anovovldatentojazykdobre,ospsobujemnohkomplikciepri
komunikcii (ronk, 2000, s. 124127). ania sa vyznauj svojou
tvrdohlavosou, s dobrmi vyjednvami, dobre argumentuj a maj
vysok dvku trpezlivosti. S slun, konkrtni a zdvoril. Osobn
80
kontaktjepriobchodnchzleitostiachdleit,telefonickrozhovor
povaujzanepodstatn.(Knapik,Zorkciov,2006,s.239247)
Pri pozdrave sa nsky partneri nevyhbaj podaniu ruky a

ahkmu potraseniu rukou a jeho sasou me by aj mierny klon.
Vrazom cty je u nskych partnerov sklopen zrak. Spsob
predstavovania je rovnak ako vo vine zem sveta. Obchodn
partneri si vymieaj vizitky nezvyajnm spsobom, a to tak, e
predvajci predva vizitku obidvoma rukami a prijmajci ju prijma
rovnakm spsobom. Vizitky v medzinrodnom styku bvaj obvykle
tlaennaobidvochstranch,priomnajednejstranejenskaverziaa
na druhej anglick. Tituly sa na vizitkch neuvdzaj a osoba, ktor
vizitku dostala, by si ju mala nsledne pretudova na znak cty voi
osobe,odktorejjudostala.
Odlinosou od ostatnch krajn sveta je psanie nskych

mien, ktor sa pu obrtene. Prv znak, respektve prv dva s v
nskej republike priezvisko a za nm nasleduje meno. Manelky po
svadbe preberaj priezvisko manela ako u ns. Pri rokovaniach sa
nsky obchodn partneri oslovuj len priezviskom. Pri rokovaniach v
anglitine sa pouva oslovenie pn, pani. Akademick tituly sa
nepouvajaneprpustnjaajrodinnoslovovanie.
Vemi dleit pri rokovaniach je sledovanie neverblnych

prejavovpartnerov.Mnohneverblneprejavymuvneznamena
plne nieo in. ania, ke s nervzny, alebo s v rozpakoch si
zakrvajstarukou,nevhodnjeukazovananiekohoukazovkom.
Pri rokovaniach sa nsky partneri obliekaj v zpadnom tle, eny
vynikajelegantnmtlomvrtanedoplnkovichobleenia.Nehodiaca
jeblzkasvekmvstrihomakrtkasuka(ronk,2000,s.124127).
Obleenie by malo by konzervatvne tmavch farieb. Pri rokovaniach
niesvnimonotzkytkajcesaveku,prjmuarodinnhostavu.Na
tieto otzky je potrebn odpoveda s rozvnosou a neuritosou.
Vhodnmi tmami pri rozhovore je prroda, poasie, nske umenie a
podobne. Ekvivalentom pozdravu How are you? je v ne U ste
81
dnes jedli?. Sprvnou reakciou je no alebo akujem. (Knapik,

Zorkciov,2006,s.239247)
Najpouvanejm typom rokovania je veera, ktor sa

uskutouje v oddelenej asti hotela. Veera sa sklad z viacerch
chodov a poaduje sa ovldanie jedenia pomocou paliiek. Pred
samotnm jedenm je prednesen prpitok na poes hosa, obchodn
rozhovor sa uskutouje medzi jednotlivmi chodmi veere. Pri
pozdravochsauprednostujepodvanierkaoslovenmpodaprvho
menanavizitke.(ronk,2000,s.124127)
India
Pvodne bola India jeden tt s Pakistanom, ktor bol do 19.
storoiapodnadvldouVekejBritnie.BritskvplyvjevIndiizreten
adodnes.Naprkladmedzimeitamiakltormispostavenmnoh
budovy postaven v eurpskom tle, alebo pvodn britsk port
kriket vidie v mnohch astiach Indie aj dnes. V obliekan mnohch
indickch obanov sa prejavuje eurpsky vplyv. Sasn nzov Indie
znieRepublikaIndia.(Zhorcov,2005,s.210,211)
Zloenie Indie, o sa tka nrodnost je rznorod. Aj strnka

jazykov je pestr. V Indii sa hovor takmer 150 pvodnmi jazykmi,
priom univerzlny jazyk neexistuje. stavou je ako radn jazyk
stanoven hindi. Ako najzrozumitenej jazyk pouva anglitina a
pouvasaakojazykvmnohchvysokopostavenchrodinch.(ronk,
2000,s.128)
Kultra Indovia patria ku kultram, ktor nevedia poveda

nie.Nechcvsviadnomprpadesklama,atedapovedanie,atoaj
vsitucii,keto,ooichiadatealebosaptate,niejemonosplni.
Radejpovediato,osimyslia,ebystechcelipou.Totosprvanie
vak nemono chpa ako neestn, ide tu o to, e Indovia by
povaovalisahruburkuosoby,akbysanesnailispravito,oich
poiadala.
82
Pristretnutiachapozdravochsatakistovychdzazhierarchie.Najstar
alebo najvyie postavenho pozdravuj osoby spoloensky mladie.
Pri odchode od skupiny je potrebn sa osobne rozli s kadm v
skupine. Potrasenie rukou bva ast, predovetkm vo vekch
mestchamedzivzdelanmiobyvatemi.Musimupotriasrukous
inmmuom,takistosirukmupodaajenynavzjom,nopodanie
rk medzi muom a enou je zriedkav kvli nboenskmu
presvedeniu.
DarovanieVrmciindickejkultrypovaujeobdarovvaniesa
zapozitvne,atozdvodu,pretoeIndoviaveria,edarekyuahuj
prechod do alieho ivota. Pre Indov je predovetkm dleit
primnos, s akou ho dar dvaj, nie jeho hodnota. Farba balenia by
mala by lt, zelen alebo erven, pretoe tieto farby prinaj
astie.Hinduistombynemalibypodvandaryzkoe,premoslimov
sa nehod vrobky z bravoviny a alkoholick npoje alebo dezerty s
likrom.Darekysaneotvrajpoprijatprednvtevou.
Obchodovanie Indovia najradej obchoduj s tmi, ktorch

poznaj, obchodn vzahy s zaloen na dvere a repekte. Plat, e
uprednostuj dlhodob stle osobn vzahy pred podnikanm. Ak
mte odporanie od osoby, ktor poznaj, okamite zskate ich
dveru. Obchodn stretnutia by mali by dohodnut dopredu a to
psomnou formou jeden alebo dva mesiace dopredu. Najlep as na
stretnutie je neskor dopoludnie alebo skor dopoludnie. Stretnutie
trebaetetdepredtmoptovnepotvrdi.Jepotrebn,abysteboli
flexibiln, pretoe me djs k zmene termnu na posledn chvu.
Indoviasipotrpiaunaspomnandochvnos.
83
Ruskfedercia
Rusko je najvia krajina na svete, zaber 11% povrchu se,

jeho zemie je rozdelen na 11 asovch psiem a rozprestiera sa na
dvoch svetadieloch. Cesta vlakom zo zpadu na vchod, zo Sankt
PeterburgudoVladivostokutrvviacakotde.Ruskosatiahne7700
km pozd severnej polrnej krunice. Ke na jednej strane id udia
spanadruhejstraneRuskavstvaj.ivotudjepoznaenpodnebm
ale ja vplyvom okolitch ttov. Dnen rusk federcia existuje od
roku 1991, predtm bola sasou Zvzu sovietskych socialistickch
republk. V rokoch 1917 1991 vldli v ZSSR komunisti a ttnym
zriadenmbolsocializmus.(Zhorcov,2005,s.204,205)
Darovanie Dary s vhodn len pri utuovan vzahov medzi

rodinnmiprslunkmiablzkymipriateminanarodeniny,Novroka
pravoslvne Vianoce. Ak ste pozvan do ruskej rodiny na obed, i
veeru,jevhodndoniesmaldarek.Mubymaldoniesenekvety,
avaknielt.Darekprenovorodencasadvaapojehonaroden,v
iadnom prpade nie pred narodenm, pretoe to prina smolu. Rusi
taktieradiodmietajdary.Trebaimhoviackrtnkaaapotomho
prjmu.
Vzahy akomunikcia Rusi nepokladaj za dleit vytvori

dlhodob osobn vzahy. Preferuj ud na vysoko postavench
miestach, lebo to nasveduje tomu, e s spen a mu im veri.
Neveria podnikateom, ktor nie s spoloensky znmi. Trpezlivos a
primnosjepribudovanvzahovnevyhnutn.
ObchodnstretnutiaPrijednaniachsapodvajpristretnut
ruky. Oslovuje sa slovami pane alebo pani s priezviskami.
Odlinosou je, e namiesto priezviska sa me poui meno alebo
dokonca meno po otcovi. Akademick tituly sa nepouvaj. Pri
predstavovanspouvajrovnakpravidlakovcelejEurpe.Vizitky
musiabyvrutine,alebovdvochjazykochatovrutineaanglitine.
Na vizitky sa uvdza firemn funkcia bez akademickch titulov.
Zkladnm jazykom pri rokovaniach je rutina. Dleitm prvkom pri
84
obchodnch rokovaniach je dochvnos. Obliekanie je konzervatvne.

eny zastvaj vinou funkcie v radoch, nie na vedcich postoch.
Rusi s vemi pohostinn, pozvanie na obed nie je ni vnimon.
Prpitky s ben. Obyvatelia ruskej federcie radi prijmaj a dvaj
dary.Vmnohchprpadochobdarvajsvojichobchodnchpartnerov
lenmaloupozornosouapredmetmifiremnejznaky(ronk,2000,s.
97).Priobchodnchstretnutiachsarobprezennlistina.
Na schdzku treba dorazi vas, v prpade neprtomnosti

oznmi tto skutonos vopred. Schdzky sa nekonaj v mji, lebo
prve v tomto mesiaci je v Rusku vea ttnych sviatkov. Rusi mu v
deschdzeprmintpredjejzaatmoznmi,eschdzasanekon.
Schdzka trv vdy dlhie ako je naplnovan, lebo Rusi stle menia
svoje nzory a preto je tam nevyhnutn aj spomnan trpezlivos.
Zasadnutia bvaj pomal, repektuj vek, hodnos aj postavenie
jednotlivch zastnench a rozhodnutie spravidla dosiahne vdy
najstaria osoba. Je vhodn ma pripraven materily o predmete
schdzevruskomajanglickomjazyku.
Rusi oakvaj dlh a podrobn prezentcie, ktor zahaj

histriupredmetuapreskmanieexistujcichprecedensov.
85
podnikovkultra.Preov :PreovskuniverzitavPreove,2010.150
str.ISBN9788055502625.
ISTP. Spoloensk etiketa pri obchodnch stretnutiach so
zahraninmi partnermi. In [online]. [cit. 20101125]. Dostupne na
internete:
<http://www.istp.sk/clanky/spolocenskaetiketapri
obchodnychstretnutiachsozahranicnymipartnermi23.php>.
KNAPIK, P. ZORKCIOV, O. 2006. Vplyv kultrnych odlinost na
obchod a rokovanie v medzinrodnom obchode. Bratislava:
VydavatestvoEkonm,2006.318s.ISBN802252154X.
NOVOTN,O.1999.Ekonomikakultry.Bratislava:Nrodnosvetov
centrum,1999.ISBN8071211893.
OLEJROV, M. a kol. 2007. Charakteristika vybranch krajn z
pohadu interkulturlnej komunikcie. Bansk Bystrica : Univerzita
MatejaBelavBanskejBystrici,2007.85str.ISBN9788080835071.
URBAN, M. a kol. 2004. Obchodn jednn a nrodn zvyklosti
Roenka asopisu Obchod, Kontakt, Marketing. Praha : QplusQ, 2004.
200s.ISSN12104531.
RONK, I. 2000. Kultra v medzinrodnom podnikan. Praha: Grada
Publishing,2000.167s.ISBN80247001213.
ZHORCOV, E. 2005. Geografia sveta pre vetkch. Bratislava:
Matys,2005.400s.ISBN8089147852.
WOLFMEDNYNSZKY, A.: India a my. Vydavatestvo Andy Wolf
Medinszky,2010.258s.,ISBN9788097042943
86
obchodeaichkultrneprvkyIII.
(EurpaaEurpskania)
VekBritnia
Spsob myslenia Angliania nie s prli otvoren voi

informcim zvonku. Prsne oddeuj radn od skromnho. Maj
vemidobredefinovansystmpravidiel,ktorimdvajpocitistoty.
Vyjednvacie stratgie Potrebuj objektvne fakty. Osobn

pocityvovyjednvannehrajrolu.astopouvajeufemizmy.
Rozhodovanie Angliania s individualisti. Akceptuj osobn

zodpovednoszarozhodovania.Bezproblmuhovorianie.
Obchodnzvyklostiasjednaniatrebadohodnniekokodn
vopred. Pracovn doba je od 917h. Vedci odchdzaj z prce asi o
17.30h.Sobchodnkmisanadvzujkontaktycezsprostredkovateov.
Obchod azbava Obedajia prestvka je medzi 12 a 14h.

Businesslunchbvaahk.Veerabvamedzi19a23h.Akveeraje
po obchodnom jednan, nehovorte o obchode km o nej nezan
hovoridomci.Akstenanvteve,vymusteprejavipotrebuukoni
nvtevu.
Pozdravy Podanie ruky. eny nie vdy podaj ruku. Mui

musiapoka,kmimenapodruku.
Oslovenie agest V hovorovom styku sa neuvaj nzvy

funkci.UAnglianovdranierkvovreckujenectiv.Neukazujtena
ni a na nikoho prstom. Radej kvnite tm smerom hlavou. Nie je
zvykomdotkasaudnaverejnosti.Anglianiaudrujpomernevek
vzdialenosti medzi sebou pri rozhovore. Negestikulujme prli
intenzvne.
87
Dary Dary nemaj vek vznam v obchodnom jednan.

Namiesto daru mete dotynho pozva na veeru. Ak idete na
nvtevuprinesteakodarkvety,destiltaleboampansk.
Obleenie Klasick oatenie je dleit. Mui maj nosi

nurovantopnky.Odevmbyvbornejkvality.
Nemecko
SpsobmysleniaNemeckmyslenieniejeprliotvorenvoi
vonkajm informcim a zdieanie informcii medzi jednotlivmi
oddeleniami podnikov. Pre nemeck spsob myslenia je
charakteristick pojmov a analytick myslenie. V myslen sa viau
princpom.Priatestvnenadvzujahko.
Vyjednvacie stratgie Nemci vychdzaj z objektvnych

faktov.Prijednaniachcitynehrajrolu.
Hodnoty Aj dnes mono bada rozdiely v hodnotovom

systmebvalhovchodnhoazpadnhoNemecka.
Spsob rozhodovania Rozhoduj sa individualisticky, ale

rozhodovac proces je pomal pretoe zvauj aj menej podstatn
aspekty. Vysloven rozhodnutie nemono zmeni. Skromn a
profesijn ivot je ostro oddelen. V tom aby sme mali obchodn
spechsznmostiapriatestvnevyhnutn.
ObchodnjednaniaPresnosjevemistriktnevyadovan.Aj
kenemeckobchodncihovoriapoanglickyobchodnjednaniavedv
nemine.Pretojepotrebnzviprtomnostlmonkanajednaniach.
Jednaniejetrebapripraviasponiekokotdovdopredutelefnom
alebofaxom.Pripsomnomstykutrebapotasmesanmtermnom.
Nadohodupredjednania staajniekokodn.Prpisymeme psav
anglitine. Peme v radnom tle a bez chb. List adresujem stle
podniku a nie jednotlivcovi. Nemeck radn zsielky podpisuj
obyajne aspo dvaja. Tto dvaja s potrebn pri osobnom jednan.
88
Najvhodnejaspreradnjednaniajemedzi11.13.hod.resp.15.
17.hod.Vpiatokpoobedeniejevhodnnajednania.radyzatvrajo
14.alebo15.hodine.Vjliauguste,oktbriadecembrijeveaudna
dovolenkch.
Obchod azbava Pracovn raajky s neznme v Nemecku

alepracovnobedysobben.Obchodntmymemeprejednva
pred a po ale nie nikdy poas stravovania. Ke ste pozvan na obed
prejavte iniciatvu na zaplatenie tu, avak hostite tto ponuku asi
zamietne. Ak vak pozvateom ste vy nklady uhrate. Aj na
spoloensk podujatia treba prs v as. Pozvanie domov je
zriedkavosou. Pri stravovan vdy uvajte prbor. Ke ste skonili s
jedenm prbor umiestnite rovnobene. Ke ste fajiar ponknite aj
ostatnch.
PozdravyPripredstavenpodajmekrtkoarozhodneruku.U
ien je potrebn poka km vm podaj ruku oni. Pri slvnostnch
chvachstarianemeckgenercianiekedyenmbozkvaajruky.Pri
podvanrukynikdynemajmeavrukuvovrecku.Pripredstavovanje
lepie ak vs predstavuje tretia osoba. Pri predstavovan vdy
predstavujeme fyzicky alebo sluobne mladiu osobu fyzicky alebo
sluobne starej osobe. Ak ena vstpi do miestnosti mui vstan. Ak
enaprirozhovorestojneslusaabysimusadol.
Oslovenie agest Krstnm menom sa oslovuj len v rmci

rodiny alebo blzkych priateov. V obchodnom jednan ud obyajne
oslovujeme profesijnm titulom (HERR PROFESSOR). V obchode
oakvaj e pri odchode pozdravte aj zamestnancov. Na verejnosti
prejavuj mlo emcii a gest. Nemci sa zdravia a ke s blzko seba.
Nemcizvyknprisedenskrilenkyanedvhalenkykukolenu.Pri
vstupedomiestnostiprvvchdzastaralebovyiepostavenlovek.
Nachodnkumuidepriokrajiaenavovntri.Indeenajenapravej
stranemua.Prirozhovoresaneslumarukyvovreckchalebouva
uvaku.VdivadleNemcisvemidisciplinovananeprejavujiadne
zvuky.
89
Dary V Nemecku sa neoakvaj a nedvaj dary. Ak sa

predsarozhodnemepredar,musbyvemidobrejkvality.Darbymal
byrelatvneneosobn.Akdostanetepozvaniedodomcnostiprineste
soseboukyticukvetov,ktorodovzdtebezobalu.Poetkvetovmus
byneprny.Anitoniejejednoakdruhkvetuprinesiete.
Obleenie Nemcisaodievajvemikonzervatvne.Akjeleto
riamesareakciamipartnerov.Akonsizoberiedolesako,metesiho
zobra aj vy. Nezabudnite na predstavenie koncertu, divadla alebo
operyobyajnenosiasmokingalebovekveerntoaletu.
Franczsko
Spsob myslenia Franczi s otvoren novm informcim a

zrune ich uvaj pri argumentcii. Nie je pre nich problm zmeni
svoju mienku, ale ako sa im prijma vec, ktor je v rozpore s ich
kultrnymi normami. Idei hraj dleit lohu v ich myslen. Maj
vyvinut analytick a kritick myslenie. Situcie obyajne vnmaj ako
uniktnyproblmasnaiasahoriei.
Vyjednvacie stratgie Argumentcia Franczov je kritick a

analytick.Vyuvalogikuartorikuaradihovoriaozdobne.Majradi
diskusie.Svizulni,majradiefektyalesmenejpreczniafaktick.
HodnotyFranczisanezriedkazdajbynamyslenminajm
nasvojukultru.
Spsob rozhodovania Rozhodovanie vo Franczsku je

individualistick. Centralistick systm riadenia umouje rchle
rozhodovania.Diskrtnospovaujzavemidleit.
Obchodn jednania Bute presn aj ke Franczi nebud a

tak presn. V jli a auguste sa zastav oficilny ivot. Obchodnm
partnerom dajte vdy svoju navtvenku. Je lepie si da vytlai
navtvenku vo Franczsku pretoe by mala by dvojjazyn. Ak mte
90
vysokokolsk tituly uvete ich. Ak ste zskali vysokokolsk titul na

znmejuniverziteuveteajtentofaktnanavtvenke.
Obchod azbava Obchodn jednanie je mon spoji s

pracovnmi raajkami, obedom i veerou. Najastejie s pracovn
obedy. Veere sa zanaj o 20 alebo 21 hodine. Prejavujte zujem o
jedlo. Plat ten, kto je pozvajci. V retaurcich je potrebn vopred
rezervova si stl. Franczi maj radi duchapln diskusiu. Na konci
stravovaniaponkajsyry.Syrynedvajtenasvojchliebaobsltesa
ibaraz.Predjedlomnepijdestilty
PozdravyPriuvtanarozlkevdypodvajruku.Znmisa
priprivtansymbolickybozkvajnalce.
Oslovenie Starch vdy oslovujte titulmi. eny sa oslovuj

MADAME. Nikoho neoslovujeme krstnm menom pokia ns k tomu
nevyzv. Poradie mena a priezviska je pri predstavovan niekedy
zamenen.
Gest Mui sa dvihn zo stoliky ak do miestnosti vstpi ich

nadriadenalebohos(prinajmenejtoasponaznaia).
DaryPriprvomstretnutdarniejepotrebn.Nedvajmedary
s podnikovm logom. K daru nedvajte navtvenku. Kniha bva
dobrm darom najm ak je kvalitn. Ak ideme na nvtevu
nezabudnimenakvety.Ponvtevesapoakujtepsomne.
ObleenieFranczisaobliekajvemidistingvovane.Pretoje
potrebnabysmemalioateniedobrejkvality.
91
ZvyklostivmedzinrodnomobchodevovybranchreginochEurpy
panielsko
Niekokofaktov:
zanajajkoniaobchodnrokovaniepodanmrk,
obeduj zsadne po 14:00 hodine, veeraj po 22:00 hodine,
od 14:00 do 16:00 maj siestu (ruenie v ase siesty je
nezdvoril),
svemicitliv.Neodporasaimpretohovorini,obysaich
mohlodotkn,
chodia zvyajne na obchodn rokovanie so tvrhodinovm a
polhodinovm mekanm (pri dvoch termnoch obchodnho
rokovaniasizvoliatenneskor),vnimkouslenbiezpasy,
ktorzanajpresne,
nemaj radi kritiku vlastnch zvykov (bie zpasy) a
neodporasaodvracaniehlavyvarneprizabjanbka.Pre
toredorajepotrebnmapripravenkvety,
oakvaj drobn pozornos pre hostiteku a poakovanie za
nvtevuaspozaslanmlistu,kvetov (niechryzantmy),fae
vnaapod.,
panielisaprineformlnychspoloenskchudalostiachdoku
zabvadoskorchrannchhodn.Rozlisapredpolnocouej
pokladanzanezdvorilos.
92
Taliansko
Niekokofaktov:
vemi neovldaj cudzie jazyky, dvaj preto prednos
rokovaniamvichjazyku.Vemiuvtajakkoveknznaksnahy
dohovorisavtalianine,
vizitkyjevhodnmavtalianine,
obubuj zdrobneniny, superlatvy a tituly. Preto oslovenie
maestro, professore, dottore, presidente je mon poui bez
obvtakmervade,podvanierkjeben,
povauj rodinu za ivotne dleit, pochvli talianovi deti,
znamenzskasipriatea,
niesvemidochvni(tolerujesaakademicktvrhodinka),
obchodnrokovaniasnimibvajdlh,hlunarozvlne,
povauj vzhad obchodnho partneraaspsobargumentcie
zavemidleit,
gestikulciajehlavneumuovvemivrazn,
Taliani z junej asti Talianska s vesel, dobrej nlady, v
kadomobdobsadodriavajsiestu,
Taliani zo severnej asti Talianska s srden a elegantn s
prvkami achtickej etikety, pri obchodnch rokovaniach s
vdy dokonale obleen, do najmench detailov (potrpia si na
vrobkytalianskychnvrhrov).
93
podnikovkultra.Preov:GrafotlaPreov,s.r.o.,2010.ISBN97880
55502625.
BOREC, T. 2009. Manari na cudzom parkete. Ako prekonva
nstrahy interkultrnej komunikcie. Bratislava: Neopublic Porter
Novelli,2009.ISBN9788097022754.
EURACTIV[online].Prveurpskastratgiakultry.2007,[cit.2009
1120].
URL:<http://www.euractiv.sk/kulturaamedia/clanok/prva
europskastrategiakultury>.
EUROPA Portl eurpskej nie [online]. Kultra. 2009, [cit. 2009
1120].URL:<http://europa.eu/pol/cult/index_sk.htm>.
FONTAINE, P. 2003. 12 lekci o Eurpe. Belgium. 2003. 62 s. ISBN 92
89467975
FORET, M. PROCHZKA, P. AINKA, O. 1999. Evropsk unie
evropskmarketingovprosted.Praha:ComputerPress,1999.100s.
ISBN8072262033
GIBBS,P.1993.ObchodvEvropsmspoleenstv.Praha:Grada,1993.
ISBN8085623331.
NOV,I.SCHROLLMACHL,S.2005.Spoluprcepreshranicekultur.
Praha:ManagementPress,2005.ISBN8072611216.
OLEJROV, M. a kol. 2007. Charakteristika vybranch krajn z
pohadu interkultrnej komunikcie. Bansk Bystrica: Ekonomick
fakultaUMB,2007.ISBN9788080835071.
94
obchodeaichkultrneprvkyIV.
(OstatnreginyAustralozia,AfrikaaJunamerika)
Austrlia
Spsob myslenia Austrlania myslia vemi otvorene a

obchodnho partnera povauj za rovnocennho, km nevznikne
prinapreopak.Majminimumpredsudkov.Sanalytickakoncepn.
Pravidl, princpy a zkony s nadraden osobnm prstupom a
pocitom.
Vyjednvacie stratgie Pri tvorbe mienky zavia objektvne

fakty.Osobnpocitynebervvahu.Svlastenci.
HodnotyEtikajejudeokresansk,prospechjevakprenich
dleitejakohumanizmusimorlka.
SpsobrozhodovaniaRozhodovacprocesjeindividualistick.
Bez problmu povedia nie. Skromie je posvtn. Nemieaj ho do
obchodu.Osobnkontaktyzvisianazhodnostizujmov.
Obchodn jednania Presnos je oakvan. Obchodnci s

ahko dostupn. Termn stretnutia treba dohodn mesiac pred
oakvanm termnom stretnutia. Pracovn doba je PoPi: 9.17., So:
9.12h. Idelny termn pre jednania je marec november. Maj radi
priame jednanie. Uveme siln a slab strnky ponuky. Maj radi
krtkeprezentcie.Rozhodnutiesaprijmapoprejednansriaditeom.
To si iada as. Austrlania radi humorizuj. Berte to portovo.
Sprvajte sa otvorene a skromne. Pred jednanm je dobre uskutoni
krtkepredjednaniespartnermi.Akvspozvnadrink,kjednaniusa
vracajte iba ak vs o to poiada partner. Prca a skromie sa tu
nemiea.
95
Obchod azbava Stle sa ohlste vopred telefnom. V

pubochkadmplatijednurundu.Keprderadnavs,povedzte
nahlas Platm. ako nadvzuj priatestv a ak tak urobia, najprv
lovekachcspozna.Trebavedie,eajopiatejzanaotvrtej.aj
ale je veera medzi 18 a 20h. Supper je neskor veera. Radi
diskutujaneoakvajebudetemazhodnnzorysnimi.
PozdravyZdraviasaHelloiGday.Podanierukyjeaktulne
na zaiatku aj konci jednania. Po predstaven meme poda svoju
navtvenku.VeaAustrlanovvaknemprisebenavtvenky.
Oslovenie agest Oslovujeme celm menom. Ak navrhn

uvaniekrstnhomena,prijmimeto.ctivosaadresujakoSir,ale
obyajne uvaj mate (priate). V styku neuvaj tituly. Ak mu
murkne na enu, povauje sa to za nectiv. U muov sa neslu
chvlisasvojoufyzickousilou.
Dary Obyajne neoakvaj dary. Ak sme pozvan domov,

darujmemalikosti(kvet,sladkos,iudovoumeleckprodukt,knihao
naejkrajine).
Obleenie S neformlni. Zvyklosti s viac americk ako

eurpske. Nezabdajme ron obdobia prebiehaj opane ako v
Eurpe. Vek as Austrlie je tropick. Preto je vhodn ahk
obleenie. V obchodnom styku ale je treba dodriava klasick tl
(tmavodev,kravata,uiensukneablzky).
96
Afrika
ttyakonapr.Alrsko,Egypt,Etipiaainscharakteristick
svojouetnickou,nboenskou,hospodrskourznorodosousprvkami
islamskho nboenstva. Pri stretnutiach je potrebn repektova ich
odmietav vzah k bravovmu msu a alkoholu. Poda etikety tchto
ttovsagrganiepo,resp.prijedlenepovaujezanevychovanos,ale
zaprejavspokojnostisjedlom.Nastretnutsobchodnmipartnermiz
tchtottovjevhodnvyhbasatmam,akonapr.mohamednske
nboenstvo, rodinn intmnosti, mnohoenstvo a pod. Vo vzahu k
tmto krajinm je dleit obdobie ramadnu mesiaca pstu. V
tomtoobdobodvchodudozpaduslnkasanesmiejes,piafaji.Aj
ke sa ramadn nevzahuje na chorch a cestujcich, je potrebn
taktne zisti, i partner z tchto krajn, ktor sa v obdob ramadnu
nachdzauns,dodrujepst.
Egyptakozstupcaafrickchzvyklost
Spsob myslenia S otvoren voi hocakej informcii, ktor

nie je v protiklade s islamom. Vzdelvanie vychovva k asociatvnemu
mysleniu. Mylienky teda hodnotia subjektvne a z praktickho
hadiska.S nchyln uvaovanazkladeuniverzalistickchprincpov.
Uprednostujsvojichpredcudzincami.
Vyjednvacie stratgie V pozad s princpy islamu a princp

vlastnej vhody. Fakty a racionalita sa d njs iba u najvzdelanejej
vrstvy.
HodnotyNadvetkmsprincpyislamu.
Spsob rozhodovania Rozhoduje mu a na zklade

kolektvneho konsenzu. Identitu uruje pvod. ctu m ten, kto vie
obhjiesrozrenejrodiny.Mysliavkategrich(rozrenej)rodinnej
identity.
97
Obchodn jednania Na presnos meme zabudn.

Cudzincovnechajaka.Trebamaznmosti.Rodinnjednaniamu
spsobipreruenieradnchjednan.Vpiatoksanepracuje.Mnohu
ani vo tvrtok nepracuj. Pracovn tde trv od soboty do stredy.
Poasramadanusradnhodinyobmedzen.radysotvorenod8
do14h.Vtvrtokapiatok,alebovpiatokasobotusradyzatvoren.
Nakaddokumenttrebauvies2dtumyzpadnapodaHedry.
Jednania s vemi zdhav. Obchod s vami neuzatvoria km vs
nespoznali a km si vs neobbili. Egypania vemi radi hovoria. Je
trebapouimiestnychjednateov.Navtvenkymajbydvojjazyn
anglicko arabsk. Pri rozhovore Egypania bud st k vm vemi
blzko.Mono,esavsbudajdotka.Egypania(mumu)astosa
driazaruku.Ak Egypan povieno,myslmono.Egypaniasvemi
citliv na svoju es a dstojnos. Na konci jednania podvaj kvu.
Mui by sa nemali bavi o ench (iba ak to iniciuje Egypan). Nie je
vhodnhovorioIzraeli.Vtipymajradi.
Obchod azbava Egypania s vemi pohostinn. Pri vchode

do domu sa obyajne vyzva. Islam zakazuje konzum alkoholu a
bravovho msa. Prbor njdene len v najdrahch retaurcich. A
nechte trochu potravy na tanieri, signalizujete, e ste sa u najedli.
Vadesaoakvaprepitn.
Pozdravy S mnohorak a tak sa pozrime ako ns bude

zdravi n partner. eny musia poka km mu im pod ruku. Ak
egyptsk partner sa chov ako keby tam jeho manelka nebola,
chovajte sa aj vy tak. Tradin egyptsk pozdrav: chytte jeho prav
ruku,avpolotenajehopravramenoaspravaazavahopobozkte
na lce (LEN pre muov). Pozdravy ssprevdzan slovnm nadenm,
edotynhostretvate.
Oslovenietitul,meno,strednmeno(obyajnemenootca)a
rodov meno. Dajte si meno prepsa do latinky. Slovko al (Barudi)
meznamena,ejepotomokBarudiho,aleboepochdzazBarudi.
Oslovenie:DoktoralNahha.
98
Gest av ruke je neist. Pri jeden rukou sa uva iba

prav ruka. avou sa dotkame iba neistch vec. Pri seden chodidl
snazemi.Obrteniechodidlakhostiteovijenanajvnectiv.Pred
vstupomdomeitytopnkysavyzujaobrtiapodovamiksebe.
Dary Do domcnosti iba zkusky alebo okoldu. Pekn

kompasjedobrdar.DartrebadvaIBApravourukou.
Obleenie Klasick zpadn tl je vyhovujci. Nenoste

arabskodevy.Preenyodevmusbydlhahoreakukrku.
VybrankultryJunAmerika
Obchodn partneri z Latinskej Ameriky s emocionlni, iv a

temperamentn,neformlni,priatesk.ahkonadvzujkontakty,radi
oponuj. Rozhodnutie robia jedinci v rmci skupiny. Draz klad na
prv a druh fzu rokovania, potom maj tendenciu, o najrchlejie
rozhodn. Rozhodnutie bva impulzvne a spontnne. Zahranin
partneri ich povauj za nepresnch a mrhajcich as. V mnohch
krajinchexistujezavedenafungujcisystmfiestaasiesta(ked
sa oslavuje,pracuje a odpova). Dokumentciu vidia pri rokovan ako
prekku, nemaj radi vea sel a argumentov. Akademick tituly a
vedeckhodnostiprlinepouvaj(vnimkoujeUruguajaArgentna).
o je dobr pre skupinu, je poda nich dobr pre jednotlivca.
Nadvzovanie kontaktov je pomal, preferovan s dlhodob vzahy
namiesto rchlych nepravidelnch nvtev. Kladie draz na formality,
dodriavanie etikety,vhodnobleenie.Vecisadohodujosobne,nie
telefonicky alebo listom. Chc by stle spen, radi hovoria. Ber
provzie,aleshrd(akokebyrobililskavos,evzaliprovziu)aviaco
tomnetrebahovori.Obchodnksbidodatovarvas,vdostatonom
pote a kvalite hoci vie, e tovar urite nebude ete pripraven.
Mexian toti predpoklad, e ten kto subuje, me do urenho
termnuzomrie,tenktodostalsub,mezomrietie,zkaznkme
od kontraktu odstpi, prpadne sa stane zzrak a vetko bude v
poriadku.Ajznmyprincpmachismusadostvadooblastiobchodu
a mui radi demontruj sebadveru, viditen odvahu, vodcovstvo,
99
silu robia to vemi okzalo. Kultru sprevdza fatalizmus a existuje

tendenciadaancuviessaosudomaochotaprijato,oprde(ajako
forma niku pred rozhodovanm medzi dvoma rizikami). Podnikatelia
sa asto stavaj k podnikaniu ako k hazardnej hre hop alebo trop.
Obchodnciapodnikateliademontrujblahobytzskanmanipulciou,
hazardnmihrami,naburzeapodobne.Vsledkomjeeobchodncinie
szainteresovannastabilnomrasteaanineveria,ejemon.
VJunejAmerike,narozdielodSevernejAmeriky,muidvaj
najavosvojuprevahu,enysanaobchodnchrokovaniachvemiasto
nezastuj. Ak sa eny zastnia rokovania, potom sa k nim mui
sprvajvemipozorneagalantne.PreJuhoamerianovniejeasnim
zvznm,dokoncakvlihorcimdomsavinaobchodnchaktivt
odohrva veer, niekedy a neskoro v noci. Rokovania s zvyajne
zdhavaodEurpanovsavyadujetrpezlivos.
100
AUSTRLIA. [online]. [cit. 201118]. Dostupne na internete:
<http://www.australia.sk/?idpg=39>.
podnikov kultra. Preov: Fakulta manamentu, 2010. Vydanie prv.
150s.ISBN9788055502625
eFOCUS, 2008, interkultrna komunikcia; Aj v biznis etikete plat
in kraj, in mrav [online]. 2008. [cit. 20101227]. Dostupn na
internete:<www.efocus.sk/images/archiv/file_1157_0.pdf>
HORNIAK, D. Exportn pln teritria 2010. Austrlia. Obchodno
ekonomick oddelenie. Vevyslanectvo Slovenskej republiky Canberra.
2009
KNAPIK, Peter, ZORKCIOV, Otlia. Vplyv kultrnych odlinost na
obchod a rokovanie v medzinrodnom obchode. 1. vyd. Bratislava:
EKONOM,2006.318s.ISBN802252154X.
MINOV,E.VLKOV,V.2004Vybrankapitolyzhospodrskej
geografie. Bratislava. Ekonomick Univerzita V Bratislave
NrodohospodrskaFakulta,VydavatestvoEkonm,2004.320s.ISBN
8022518107.
Spoloensk Etiketa, 2009, Austrlia a spoloensk etiketa [online].
2009. [cit. 20101227]. Dostupn na internete: <
http://www.spolocenskaetiketa.sk/australiaaspolocenskaetiketa/>
SPOLOENSK ETIKETA PRI OBCHODNCH STRETNUTIACH SO
ZAHRANINMI PARTNERMI. [online]. [cit. 201118]. Dostupne na
internete:<http://www.istp.sk/clanky/clanokdetail.php?id_clan=23>.
101
12. Globalizciavs.Regionalizcia,
vzvyatrendy21.storoia
Globalizciasavzahujenavetkytieprocesy,ktormisudiacelho
sveta zalenen do jednotnej svetovej spolonosti, globlnej
spolonosti.(Albrow,1990,s.9)
Ekonomickaobchodnglobalizciajeprocesom,vpriebehuktorho
sanrodnekonomikyatrhypostupneotvrajkonkurencii,kapitlu,
technolgii a informcim. Znamen aj veobecn zavedenie pravidiel
a zkonov trhu regulujce ekonomiky. Vyplva to z rozhodnutia
vekho potu krajn sta sa sasou globlnej ekonomiky, aby sa
mohlipodieanaprnosoch,ktorttoekonomikaponka.(UNESCO
Sources,No97,1998,s.14)
Vsasnostisaglobalizciapovaujezakovfaktoralieho
vvoja svetovej ekonomiky. Globlnos sa stala monou len v 80.
rokoch minulho storoia vzhadom na dostupn, vysokovkonn
technologick zkladu, ktor vytvorili telekomunikcie, informan
systmyapotaovopodporovanosobnankladndoprava.Atm
sa kapitl, technolgie, riadenie, informcie a zkladn trhy stali
globlnymi. Poda Hekovej (2010) sa podstatu globalizcie sna
objasni irok spektrum nzorov a koncepci. Na jednej strane sa
objavujnzoryakoncepcie,podaktorchglobalizcianepredstavuje
ni nov a stotouje sa s kapitalistickm hospodrenm. Poda tejto
koncepcie je globalizcia len novm slovom popisujcim proces
rozreniakapitalistickhospsobuhospodreniaanakrajsveta,resp.
mtus presadzovan tmi, ktor maj za cie celosvetov adaptciu
neobmedzenho kapitalizmu. Globalizcia teda nie je ni in ako
posledn tdium kapitalizmu a diskusia o nej m odvrti pozornos
od hlbch konfliktov vyplvajcich z titulu moci medzi tmi, ktor t
moc maja tmi,ktorju nemaj.Na druhejstranesacharakteristika
globalizcie sstreuje na rzne aspekty vytvrania globlneho trhu.
Postupnm odbravanm nrodnch hranc a odovzdvanm
kompetenci nadnrodnm orgnom sa geoekonomick oblasti
102
vzjomne zbliuj a stvaj sa zvislejmi v rmci globlneho

ekonomickho systmu. Globalizcia vyvolva uiu integrciu
ekonomk predovetkm rchlym presunom investci zahraninch
investorovzjednejkrajinydodruhej,podatohokdejerokovmiera
a nvratnos ich kapitlu vyia. Pre uspokojenie dopytu globlneho
vonho trhu sa produkuje a ponka nadmern a nekonene
diverzifikovan mnostvo produktov v mimoriadne krtkom ase.
alm prstupom ku globalizcii je jej prijmanie, ale u s menm
optimizmom.Podatohoprstupujeglobalizciapovaovanzaproces,
pomocou ktorho sa vytvraj nov formy socilnych a priestorovch
nerovnost.
Charakteristickmiznakmiglobalizcies:
prelnanie ekonomickch, politickch, sociologickch,
technologickch, ekologickch, kultrnych, nboenskch,
vojenskostrategickchpodmienokafaktorov,
obrovsk nrast kvantitatvnych a kvalitatvnych zmien v
technologickej,vorganizanoriadiacej,vproduktovejoblasti
avoblastisluieb,
urchovanieprocesovkoncentrcievjednotlivchodvetviach
rastlohytransnacionlnychkorporci,
zmena celej podoby vskumno vvojovho, vrobnho,
marketingovhoreazcaareazcasluieb.
Globalizcia je sprevdzan zvovanm celosvetovej

interdependencie vzmysle prehlbujcej sa vzjomnej zvislosti
ekonomickchsubjektov,krajnaintegranchzoskupen.Podvplyvom
globalizcie rastie asymetrick zvislos oraz vej asti udstva od
rozhodovania oraz menieho potu nadnrodnch korporci a
finannch skupn. Podstatou globalizcie je fakt, e s postupnm
odbravanm nrodnch hranc a odovzdvanm kompetenci
nadnrodnmorgnomsageoekonomickoblastivzjomnezbliuja
stvaj sa zvislejmi v rmci globlneho ekonomickho systmu.
Globalizcia nie je len ekonomick jav, prenik do vetkch aspektov
udskhoivotaatruktryspolonosti.
103
Je to nerovnomern proces. Toto tvrdenie vyplva z priestorovej

lokalizcie obchodu a investci v rmci troch ekonomickch centier
(USA,Eurpa,Japonsko),ktordominujsvetovmuobchoduavrobe
tovarov. Globalizcia je oznaovan aj za nepln proces, kee je
tento proces do znanej miery koncentrovan dotroch ekonomickch
centier, oho dsledkom je prevaha obchodu medzi USA, Eurpou,
Japonskom a obchodom medzi jednotlivmi krajinami. Za skutonch
nositeov globalizanch procesov s povaovan nadnrodn
spolonosti, ktor koncentruj svoje podnikatesk aktivity prve v
troch ekonomickch centrch, m sa podieaj na pribline jednej
tretine celosvetovej produkcie tovarov a sluieb. Prve preto
globalizcia neustle zvrazuje rastcu lohu nadnrodnch
spolonost.
Histriaglobalizcie
Globalizcia ako nov a komplexnejia rove

internacionalizcie ekonomiky bola vsledkom dvoch vekch zmien:
deregulcie a novej lohy, ktor v rmci ekonomickej aktivity zohrali
informcie a komunikan technolgie. Deregulcia sa primrne
aplikovala vo finannom sektore, v konkurennej politike a sektore
sluieb(predovetkmleteckdopravaatelekomunikcie).Organizcia
UNESCOjezstancomterie,eekonomickaobchodnglobalizciaje
proces, v priebehu ktorho sa nrodn ekonomiky a trhy postupne
otvraj konkurencii, kapitlu, technolgim a informcim. Hoci
termn"globalizcia"bolprvkrtpouitv80tychrokoch20.storoia,
ku zrodu javu, ktor pomenva, prispeli u panielski i holandsk
moreplavci a obchodnci. Vaka nim sa z ich materskch krajn,
podobne ako z Britnie i Portugalska, stali prv globlne vemoci. Ku
postupnmu prepojeniu sveta prispelo v rokoch 1875 1925 prijatie
Gregorinskeho kalendra, ako aj celkov zjednotenie dtumovch a
asovch psem. Expanziu vo svetovom obchode a investcich, zvl
podporen priemyselnou revolciou v druhej polovici 19. storoia,
zastavilaprvsvetovvojna.ttynaureagovalipolitikouzameranou
proti vonmu trhu, ktor sa ete sprsnila po svetovej hospodrskej
krze v 30. rokoch. A povojnov obdobie po roku 1945 mono
104
oznai za zaiatok profilovania globalizcie, ako ju chpeme dnes.

ZpadnEurpapoloilazkladybudcejEurpskejnie,vzniklimnoh
multinrodn korporcie, rozrila a zdokonalila sa leteck doprava i
komunikan technolgie. Kee globalizcia je poda odbornkov v
kadom prpade procesom kapitalistickm, logicky k jej pravmu
rozmachu dolo po pde Sovietskeho zvzu a socializmu, ktor
predstavoval in alternatvu ekonomickej organizcie. Zlatm klincom
historickej kroniky globalizcie bol vznik internetu. Ten sa stal jej
najinnejm dopravnm prostriedkom a paradoxne ho vyuvaj aj
jejnajhlavnejodporcovia.
Postojekuglobalizcii
Zstancovia globalizcie tvrdia, e trh bez hranc vytvoril viac

pracovnchprleitost,vyiuspotrebu,ktorzasepredpokladvyiu
vrobu, a tento nekonen kruh spsobil a v budcnosti me ete
viac zlepenie ivotnch pomerov pre ud na celom svete. Okrem
toho vaka globalizcii denne dochdza k vmene informci, o
znamen aj hlbie pochopenie inch kultr a povedie k definitvnemu
vazstvu demokracie nad autokratickmi formami vldy. Odporcovia
globalizcie, na druhej strane tvrdia opak, e zo spomnanch pozitv
profitujeibaZpad,dokoncanakortch,ktorchakosmdeklaruje
chce svojimi vrobkami i ideami pozdvihn z biedy. Efekt je presne
opan:vposlednomdesarosaznilpodielnajchudobnejchkrajn
na globlnom prjme z 2,3% na 1,4%. Najvou hrozbou je pritom
poda antiglobalistov obrovsk moc, ktor sa kumuluje v rukch
nadnrodnch koncernov. Tu u vystupuj princpy kapitalizmu proti
idem demokracie namiesto volench zstupcov udu rozhoduj o
mnohch veciach, o sa ich tkaj, generlni riaditelia mamutch
spolonost.
105
Globalizciavkultre
Globalizciukultryzahanasledujcebody:
silieojednotnsvetovjazyk,
kultrneaideologickzbliovanie,
myslieloklne,konagloblne,
multikulturlnevzdelvanie,
globlnyekumenizmus,
identifikciasuritmivzormi(populrnahudba,obliekanie),
svetovsystmznakovapojmov.
Slovensko sa tak ako vetky stredoeurpske krajiny nachdza na

cesteodniekia.Starvnmaniesvetasmeodvrhli(toneznamen,eje
definitvne pre), nov tvorme. Tvorme ho v kontexte eurpskej
globalizcie, v ktorej sa slovensk kultra globalizuje prijma aj tie
eurpske hodnoty, ktor pred asom neprijmala, sasne sa aj
diferencuje a identifikuje ako svojbytn kultra v tomto regine a na
tomto kontinente. Sasne sa diferencuje aj vo svojom vntri. Ak s
podobytohtoprechodu?
V roku 1989 sa na Slovensko vrtila idea eurpskej identity,

povedomie sme Eurpania. eskoslovensk identita sa v slovenskej
kultre zrejme definitvne stratila. Vdy sce bola slabia ako v eskej
kultre, ale strca sa u aj v tch kultrnych vrstvch, v ktorch
prevalacelrokyporozpadeeskoSlovenska.
Kladyazporyglobalizcie:
Globalizcianespornevytvrapredpokladyefektvnehorozvoja
arieeniagloblnychproblmovbezpenosti,zdravia,bvania,
produktivity, ekologickch problmov, ktor jednotliv tty
aniichzoskupenianiesvstaveriei.
Globalizcia redukuje chudobu. Chudoba v rozvojovch
krajinch stabilne narastala v obdob od roku 1820 do 1980,
avak v poslednch dvoch dekdach dvadsiateho storoia sa
postupnezniovalavakaglobalizcii.
106
Globalizcia pomha dosahova vy ekonomick rast, avak

mnoh krajiny s z procesu globalizcie vynechan. a pre
mnoh rozvojov tty je zloit prstup na svetov trhy a nie
vetkyttymuabudmcerpavhodyglobalizcie.
Globalizciasosebouprinaajtietonegatvnejavy:
novmasovnezamestnanos,
marginalizuje vplyv odborovch organizci a tm zniovanie
miezd,
ignorujeotzkysptspdou,tmzvyujenezamestnanosna
vidieku,
brzdagrrnereformyvrozvojovchttoch.
Regionalizcia
Pojmy ako regin, regionalizcia, regionlny rozvoj i

regionlna politika, s v poslednch rokoch vemi frekventovanmi
vrazmi. Dostali sa do slovnkov politikov, radnkov, novinrov ale aj
benho loveka. S v znanej pozornosti viacerch vednch discipln,
medzi nimi i geografie. Objavuj sa najm v spojitosti s procesmi
dlhodobho a efektvneho plnovania sa tendenciou dosiahnu
harmonick rozvoj zemia tak, aby sa odstrnili rozpory medzi
potencilomzemiaajehooptimlnymvyuvanmpriuplatnenzsad
trvaloudratenhorozvoja.
Regionalizciajestavaleboprocesvytvraniareginov.
Regionalizciavystupujevoviacerchdisciplnach:
V geografii je prvm procesom vymedzovania ast zemskho
povrchu alebo administratvnych jednotiek rznych mierok na
jednotlivreginya2.stavtakhotovymedzenia.
Pri diskusich o globalizcii predstavuje svet, ktor sa stva
menej univerzlne prepojenm, so silnejcim psobenm
reginov.
Vpolitikejetoprocesrozdeovaniapolitickejentityalebottu
na menie jednotky miestnej sprvy a samosprvy
107
(administratvne lenenia) ako aj prenesenie kompetenci

ttnejsprvynatietojednotky;opakunitarizcie.
V lingvistike dochdza k regionalizcii vtedy, ke jazyky
prijmajrysymiestnehojazyka,napr.vstredovekusavytvorila
miestna vslovnos latininy v Taliansku, Franczsku,
panielskuaAnglicku.
Dleitm pojmom, spjajcim sa s reginom a s regionlno

geografickm lenenm, je regionalizcia, ktor predstavuje tradin a
neodmysliten metdu sliacu na vyhraniovanie reginov. Na
zklade viacerch definci charakterizuje Lauko (1982) regionalizciu
ako proces vymedzenia zemnch jednotiek, ktor maj urit znak
(znaky)aichoddelenienazem,ktortentoznak(znaky)nemaj.
Podaforiemrozliujemeniekokodvojcregionalizci:
Individulna a typologick regionalizcia pri individulnej

regionalizciisavyleujindividulnereginy.Priichskman
sa vyzdvihuj predovetkm ich individulne, neopakujce sa
vlastnosti.Obvyklemaj danreginyvlastnmenoaleboin
vlastnznak(napr.priemyselnreginstrednhoPovaia,Mal
Karpatyapod.).Individulnuregionalizciumonopremenina
typologick a opane. Pri typologickej regionalizcii sa
vyzdvihuj najm veobecn vlastnosti, spolon znaky, ktor
sa opakuj v mnohch vylenench zemiach. Ich nzvy maj
vystihova spolon znaky (napr. vysoko poloen kotliny,
klimatickoblasti,vegetanstupneapod.).
Jednostupov a mnohostupov regionalizcia Pri

jednostupovejregionalizciisarozdeujezemienareginyv
rmci jednho stupa, jednej hierarchickej rovne. Pri
viacstupovej regionalizcii vylenen reginy 1. rdu sa delia
na zemn jednotky 2. rdu (subreginy) at. (napr.
geomorfologicklenenieSlovenska),(BaovskLauko,1990,
MiianZatkalk,1986).
108
Vzahglobalizciearegionalizcie
V procese regionalizcie vznikaj rzne zny ekonomickej

spoluprce alebo obchodn zny. Globalizcia znamen istm
spsobom nov druh regionalizcie. Km zo zaiatku vetky
ekonomick procesy, obchod podliehali oraz viac regionalizcii, v
dnenejdobejedominantnouglobalizcia.
Globalizciajepresvetovhospodrstvojavveobecnekladn,
pretoe podporuje vmenu materilnych a duchovnch hodnt.
A kee rozvoj ekonomk kadho ttu je prioritou, by sasou
globalizcie zostva taktie podstatnm aspektom v novodobej
ekonomike.
Regionalizcia sa nevytratila, no globalizcia zaujala v 21.

storodominantnpostavenie.
109
ALBROW, E. King (eds.) Globalization, Knowledge and Society,
London,Sage,1990.
HEKOV, J. a kol., Nrodohospodrstvo, PU v Preove, Fakulta
manamentu,Preov,2009,ISBN9788080689834.
HEKOV,J.CHAPKOV,A.,Svetovekonomikaamedzinrodn
ekonomickvzahy,PUvPreove,Fakultamanamentu,Preov,2010,
ISBN9788055501307.
JENICEK, V. Globalizace svtovho hospodstv. 1.vyd. Praha: C. H.
Beck.2002.152s.ISBN8071797871.
MICHELKO, R. Eseje o globalizcii. 1. vyd. Martin: Matica slovensk.
2009.126s.ISBN9788070908952.
OUTRATA, R. a kol. Globalizcia a slovensk ekonomika. 1. vyd.
Bratislava: Ekonomick stav Slovenskej akadmie vied. 2006. 378 s.,
ISBN8071441503.
PRACHAR, I. Dlhodob prognzovanie nrodnej ekonomiky v
podmienkach globalizcie. 1. vyd. Bratislava: Prognostick stav SAV.
2005.36s.,ISSN08629137.
STANEK,P.Faktyamtyglobalizcie.1.vyd.Bratislava:Vydavatestvo
EKONM.2005.320s.,ISBN8022520160.
IKULA, M. a kol. Dlhodob vzia rozvoja slovenskej spolonosti. 1.
vyd.Bratislava:VEDA.2008.274s.,ISBN9788071447687.
BL, D. KOV, B., Svetov ekonomika, Bratislava: Sprint, 2002,
ISBN8088848989.
UNESCOSources,No97,January1998.
110
oautoroch...
PhDr.PeterDork,PhD.
Jepodnikate,spolumajitedvochspenchfiriemzprostrediamalch
astrednchpodnikovnaSlovensku.Prvmzasebou20ronhistriu
avosvojomportfliumodvvojaproduktovcezvrobu,distribciua
vlastn maloobchody aj exportn aktivity a spoluprcu s vekmi
zahraninmi obchodnmi reazcami. Vlastn virtulny obchod
zakladala ete v roku 1999. Druh firma sa zaober dodvkou
komplexnch marketingovch rieen, predajom vlastnch reklamnch
produktov, prevdzkou internetovch portlov, kolen, seminrov a
motivanch prednok z oblasti marketingu a podnikatestva. Peter
Dork je zrove niekoko rokov odbornm asistentom na Katedre
marketingu a medzinrodnho obchodu Fakulty manamentu
Preovskej univerzity v Preove. Je lenom Americkej marketingovej
asocicie, celosvetovej organizcie Junior chamber International.
Driteom titulu Global Networker zLeadership academy vjaponskej
Tsukube advojnsobnm astnkom celosvetovho semifinle Intel
BerkeleyEntrepreneurshipchallengevIstanbuleaTelAvive.
Mgr.FrantiekPollk
Vytudoval manament na Preovskej univerzite vPreove, kde alej
pokrauje vdoktorandskom tdiu na Katedre marketingu
amedzinrodnho obchodu Fakulty manamentu. V rmci
doktorandskho tdia sa venuje predmetom ako je Medzinrodn
obchod aMarketing aebusiness. Poas svojho tdia u zskal
cennpracovnsksenostinazahraninchstachvsevernejAmerike,
najm voblasti business development. Svoje schopnosti aznalosti
uplatnil tie ako spoluautor prvho vchodoslovenskho internetovho
portlu,speneprezentovanhonasvetovomsemifinleIntelBerkeley
entrepreneurship challenge 2008 vTureckom Istanbule. Vsasnej
dobespolupracujeakokonzultantvoblastirozvojamalchastrednch
podnikovsviacermislovenskmiakoajamerickmifirmami.
111
Titul:Medzinrodnobchod
akultrapodnikania
Autori:PhDr.PeterDork,PhD.
Mgr.FrantiekPollk
Vydavate:PreovskuniverzitavPreove
FakultaManamentu
Kontantnovaul.16
08001Preov
Slovakia
PhDr.PeterDork,PhD.,Mgr.FrantiekPollk,2011
Kontakt:m@rketing.sk,
www.iUniverzita.sk
Poetstrn:112
Prvvydanie,Preov2011
Nklad:200ks
Vytlail:
GRAFOTLAPREOV,s.r.o.
Budovatesk35
08001Preov
Tel./Fax:+421517732489
www.grafotlac.sk
ISBN:9788055504315
EAN:9788055504315
112

Medzinárodný Obchod A Kultúra Podnikania

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Medzinárodný Obchod A Kultúra Podnikania

Uploaded by

Copyright:

MEDZINARODNY OBCHOD

r5B N97 8- 8 0-5 55- 04,31-5

Medzinrodn obchod predstavuje shrn vzahov spojench s

Ako uvdza Lipkov (2002), medzinrodn deba prce

"Zkladnm ekonomickm zmyslom medzinrodnej deby prce je

Medzinrodn obchod s tovarmi a slubami predstavuje historicky

Zkladnou funkciou obchodu je prispsobova truktru vyrobenej

Zskavanie technicky a technologicky dokonalch vrobkov a

Merkantilizmus ekonomick myslenie merkantilistov sa

Klasick teria medzinrodnho obchodu prezentovan Adamom

Teria absoltnych vhod sformuloval ju Adam Smith vo

Teria komparatvnych vhod rozvinul ju David Ricardo,

spenos podniku zvis od jeho schopnosti prispsobi

Rchlo meniace sa celosvetov prostredie nti vetky

Marketingov prostredie podniku bva rzne delen. Poda P. Kotlera

Marketingov mikroprostredie sa len na extern a intern

Intern mikroprostredie podnik tvor vrcholov manament,

Extern mikroprostredie je tvoren dodvatemi, odberatemi

zahranin kupujci reprezentovan spotrebitemi, vrobcami,

Marketingov sprostredkovatelia Nie vetky innosti, ktor

Makroprostredie vytvraj irie spoloensk vplyvy, ktor

Najastejie sa pre oznaenie vplyvu (sl) makroprostredia

Demografick prostredie Demografia je tdium udskej

Hlavn demografick sila, ktor marketri neustle sleduj je

Ekonomick prostredie Obsahuj faktory, ktor ovplyvuj

Politicko prvne prostredie Politick a prvne prostredie

Socilno kultrne prostredie Vplyvy socilno kultrneho

Technick a technologick prostredie Medzi hlavn sasn

V trhovej ekonomike psob mnostvo rznych druhov

V literatre sa meme stretn s rznymi kritriami lenenia

Poda Vyovskej (2005, s. 16) prvna forma podniku predstavuje

Prvne normy ktor s platn v SR rozliuj tri zkladn prvne

Postavenie obdobn postaveniu spolonost maj aj prvnick

Okrem tchto foriem existuj aj zvltne formy bez prvnej

ivnosti ivnosti s na Slovensku najpoetnejou formou

ivnosou sa poda 2 ivnostenskho zkona rozumie sstavn

ivnos mu prevdzkova prvnick alebo fyzick osoby, ak

Medzi veobecn podmienky prevdzkovania ivnosti fyzickmi

Medzi osobitn podmienky prevdzkovania ivnosti patr odborn

Ohlasovacie ivnosti sa lenia poda poiadaviek na odborn

(Akciov spolonos a spolonos s ruenm obmedzenm mu by

Verejn obchodn spolonos Verejn obchodn spolonos

Komanditn spolonos Komanditn spolonos je

Spolonos s ruenm obmedzenm Spolonosou s ruenm

Akciov spolonos Zkladn imanie akciovej spolonosti je

Drustvo Poda 221 Obchodnho zkonnka je drustvo

Tich spoloenstvo pecifickou formou podnikania je tich

Zdruenie osb na spolon podnikanie Vznik na zklade

Slovenskmi prvnickm osobami s od 1.5.2004 aj tzv.

Medzi nadnrodn formy podnikateskch subjektov

Eurpska spolonos (Societas Europea) Eurpska spolonos sa

Eurpske drustvo (Societas Cooperativa Europaea) Eurpske

Zkladn imanie Eurpskeho drustva je vo vke minimlne

Obchodn zmluvy s dokumenty, ktor upravuj

Uzatvraj sa na dlhie obdobie 2, 3, 5, alebo i viac rokov s

Sasou s tovarov listiny s to zoznamy tovarov, ktor sa maj

charakter, zvznmi sa stvaj ak s uveden v zmluve. Predstavuj

Dodacie podmienky s vemi dleitou nleitosou kpnej

Dodacie podmienky podstatnm spsobom ovplyvuj vku

V prvch troch skupinch prechdzaj povinnosti z

Skupina E Tto skupina obsahuje iba jednu doloku tzv.

Skupina F Skupina F obsahuje celkom tri doloky: FCA, FAS,

FCA Free Carrier (named place) vyplaten dopravcovi

FAS Free Alongside Ship (named port of shipment)

CIF Cost, Insurance, Freight (named port of destination)

CIP Carriage and Insurance Paid to (named place of