UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA

MANAGEMENTU

ROZPOČTOVANIE AKO SÚČASŤ PLÁNOVANIA

V ORGANIZÁCIÍ
Seminárna práca

Predmet: Základy manažmentu I

Vyučujúci: Mgr. Juliet Horváthová Suleimanová, PhD.
Vypracoval: Valentína Tuhá
Skupina: NP
Akademický rok: 2019/2020
Semester: Zimný
 Obsah

ÚVOD ...................................................................................................................... 3

1 ROZPOČTOVANIE ........................................................................................ 4

1.1 TEÓRIA ROZPOČTOVANIA ............................................................................ 4

1.2 FUNKCIE ROZPOČTOVANIA .......................................................................... 4
1.3 DRUHY ROZPOČTOVANIA............................................................................. 5

2 METÓDY ROZPOČTOVANIA ...................................................................... 6

2.1 INKREMENTÁLNE ROZPOČTOVANIE .............................................................. 6

2.1.1 Výhody a nevýhody používania inkrementálnej metódy ........................... 6
2.2 ROZPOČTOVANIE OD NULY .......................................................................... 6

3 ROZPOČTOVÉ PLÁNOVANIE .................................................................... 7

ZÁVER .................................................................................................................... 8

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY .................................................................. 9

 Úvod

Seminárna práca sa zameriava na rozpočtovanie, ktoré je dôležitou súčasťou

plánovania a finančného riadenia každej organizácie. Cieľom seminárnej práce je si
priblížiť a osvojiť informácie, prislúchajúce k tejto téme.
Každý podnik sa zameriava na dosiahnutie stanovených cieľov, a preto je pre
každého manažéra nevyhnutné poznať problematiku rozpočtovania, ktoré je jedným
z hlavných finančných ukazovateľov v podnikaní.
V seminárnej práci sa nachádzajú vysvetlené termíny súvisiace s rozpočtovaním,
základné metódy rozpočtovania, druhy a funkcie rozpočtov, či ich samotné plánovanie.
Toto všetko sa vyskytuje v nasledujúcich kapitolách.

3
1 ROZPOČTOVANIE

Mnoho podnikov má v súčasnosti problémy uviesť a presadiť svoje výrobky na

trhu, a to nie len pre ich úžitkové vlastnosti, ale aj pre hodnotové parametre. Často krát
sa preto podniky stretávajú so situáciami, kedy sa z hľadiska výroby či ich postavenia
na trhu musia správne rozhodnúť. A práve pre správne rozhodnutie potrebujú manažéri
vhodné rozhodovacie nástroje, medzi ktoré zaraďujeme aj rozpočtový systém. Tie
podnikom potom napomáhajú k správnemu plánovaniu a realizácií stanovených
cieľov.
1.1 Teória rozpočtovania

Vo všeobecnom ponímaní rozpočtovníctvo predstavuje určovanie ekonomických

úloh ako sú výnosy, tržby, zásoby, výdavky, náklady, príjmy a podobne, za daný
časový úsek. Rozpočet, teda výsledok rozpočtovania, je definovaný ako plán na
alokáciu zdrojov pre určité špecifické aktivity. Keďže plán stanovuje ciele, predmetom
rozpočtu je určenie prostriedkov, na dosiahnutie cieľov a stanovenie hospodárskeho
výsledku, ktoré chce organizácia dosiahnuť.
Význam a podstata rozpočtového systému či proces formulovania hodnotovo
vyjadrených cieľov sa všeobecne označuje ako rozpočtovanie ( Budgeting ) a výstupy
tohto procesu ako rozpočty ( Budgets ). Rozpočtovníctvo v súčasnosti predstavuje
určitý podsystém ekonomických informácií podniku o očakávaných hospodárskych
javoch vnútri podniku za určité časové obdobie. Predovšetkým je orientované do
budúcnosti ako vyhodnotenie hospodárnosti úloh podniku. Nadväzuje naň celá sústava
podnikových a operatívnych plánov, predbežné kalkulácie, rozbory, účtovníctvo a tiež
normy a normatívy. Tieto informácie vhodne prenáša do vnútropodnikových
hodnotových vzťahov. Na základe zostavených rozpočtov je rozpočtový systém
nástrojom plánu podniku a následne by mal byť tým najlepším odhadom toho, čo
podnik dosiahne počas rozpočtového obdobia.1
1.2 Funkcie rozpočtovania

Rozpočtový systém sa nemôže vzťahovať len na prítomnosť či minulosť. Je

nástrojom budúceho vývoja podniku s prihliadnutím na potreby zákazníka. Medzi
hlavné funkcie rozpočtovania zaraďujeme:

1
KUPKOVIČ, M. a kol.: Kalkulácie a rozpočty. Bratislava: SPRINT, 1998, s.175.

4
 a. plnenie stanovených úloh, s dôrazom na efektívnosť podľa podnikového
finančného plánu,
b. stanovenie rozpočtov strediskových nákladov tak, aby poskytovali
podklady na zúčtovanie strediskových výnosov vo vopred stanovenej
výške činnosti,
c. stanovenie rozpočtov strediskových výnosov tak, aby boli zabezpečené
podklady na porovnávanie skutočných nákladov hospodárskych stredísk
s nákladmi vo vopred stanovenej výške,
d. na úrovni podniku stanoví rozpočtovaný hospodársky výsledok a jeho
štruktúru,
e. napomáha zostavovať predbežné kalkulácie vlastných nákladov,
f. rozpracováva informácie o zložení a vývoji nákladov a výnosov podľa
jednotlivých činností,
g. podporuje účasť pracovníkov na riadení jednotlivých stredísk. Napomáha
efektívnemu riadeniu výrobného procesu s dopadom na získanie nového
zákazníka a udržanie vernosti stálych zákazníkov.2
1.3 Druhy rozpočtovania

Voľba optimálneho druhu rozpočtu v organizácií závisí od veľkosti, druhu,

charakteru a jej zamerania. Rozpočty sa charakterizujú z rôznych kritérií.
Na základe časového rozmedzia môžeme rozpočty rozdeliť na rozpočty dlhodobé,
strednodobé a krátkodobé. Dlhodobé rozpočty majú využitie v strategickom riadení
podniku, plánovaní dlhodobých projektov, alebo v investovaní do výskumu a vývoja.3
Z hľadiska flexibility sú známe rozpočty fixné a variabilné. Fixné rozpočty majú
stanovenú hranicu finančných prostriedkov na plánované aktivity. Na rozdiel od
fixných, variabilné rozpočty sú upravované podľa miery naplnenia naplánovaných
aktivít.
Rozpočty sa však kategorizujú aj na základe cieľov. Ziskové organizácie majú
ciele zamerané na tržby z predaja produktov, alebo poskytnutých služieb, či zisky
z rôznych iných aktivít. Neziskové organizácie sa však pri rozpočtovaní neorientujú na
zisk, ale na naplnenie ich aktivít a poslaní.

2
KUPKOVIČ, M. A kol.: Kalkulácie a rozpočty. Bratislava: SPRINT, 1998, s.182.
3
ŠTUBŇOVÁ, Ľ. – NEUFELD, J.: Podnikové rozpočtovníctvo,[online], 22.9.2010 [cit. 25.11.2019]
dostupné z < file:///Users/valentinka/Downloads/rozpoctovnictvo.pdf >

5
 2 METÓDY ROZPOČTOVANIA

2.1 Inkrementálne rozpočtovanie

Inkrementálne rozpočtovanie (incremental budgeting) je tradičná koncepcia,

ktorá vychádza či už z aktuálnych alebo minulých výsledkov rozpočtovania v podniku.
Táto metóda sa ďalej už len upravuje na možné budúce zmeny v hospodárení firmy.
Nezohľadňuje zmeny v domnienkach a okolnostiach, ale je vhodná na použitie
v prípadoch rozpočtovania, ktoré sú ľahko vyčísliteľné (napríklad mzdy).
2.1.1 Výhody a nevýhody používania inkrementálnej metódy
Medzi prínosy využívania tohto typu rozpočtovania sa zaraďuje jej ľahkosť
a rýchlosť na vyhotovenie daného rozpočtu. Medzi firemné odvetvia prináša taktiež
lepšiu finančnú koordináciu. Inkrementálna metóda funguje priaznivo aj v prípadoch,
kedy sa v našom rozpočte nenachádzajú žiadne prečerpania alebo nezrovnalosti.
Na druhú stranu však tento model rozpočtovania nezohľadňuje žiadne zmeny
v aktuálne používaných metódach alebo aktivitách firmy. Rozpočet je taktiež
pripravovaný na základe dávnejších údajov, ktoré v súčasnom období už nemusia byť
platné.4
2.2 Rozpočtovanie od nuly

Rozpočtovanie od nuly (zero based budgeting) je opačný prístup k rozpočtovaniu

v porovnaní s inkrementálnou metódou. Proces rozpočtovania začína od nuly. V tejto
metóde nie sú posudzované žiadne minulé výsledky a rozpočty sa stavajú „od položky
k položke“ od samého začiatku. Vystanovenie takéhoto typu rozpočtu je zdĺhavé,
a preto rozpočtovanie od nuly nie je vystavené pre celú organizáciu v jednom časovom
úseku, ale len pre niekoľko odvetví, pričom sú ostatné oblasti rozpočtu prenechané na
sledujúce obdobia.
Rozpočtovanie od nuly je stavané na také rozpočty, pri ktorých nevieme
jednoducho vyčísliť jednotlivé položky. Medzi také položky sa zaraďujú napríklad
výdavky pre subdodávateľov, alebo príjmy a výdavky za špecifické výkony či
kontrakty.5

4
NEZNÁMY AUTOR.: Incremental budgeting ,[online], 20.3.2016 [cit. 25.11.2019] dostupné z
<https://www.febmat.com/en/article-incremental-budgeting/>
5
NEZNÁMY AUTOR.: Zero based budgeting, [online] 20.3.2016 [cit. 25.11.2019] dostupné z <
https://www.febmat.com/en/article-zero-based-budgeting/>

6
 3 ROZPOČTOVÉ PLÁNOVANIE

Rozpočtové hospodárenie znamená vedomé vplyvy na organizáciu, s cieľom

rozvíjať a zlepšovať hospodárske vzťahy spojené s vytváraním a využívaním
príslušných fondov. Témy rozpočtového hospodárenia sa líšia v úlohách a funkciách,
ktorým čelia.
Plánovanie, ako aj organizácia, analýza, kontrola, vedenie či účtovníctvo, patria
medzi všeobecné manažérske funkcie. V súvislosti s manažérskymi funkciami sa
rozlišujú prvky rozpočtového systému ako rozpočtové plánovanie, nariadenie
o rozpočte, organizácia rozpočtového procesu, rozpočtové účtovníctvo, analýza
rozpočtového procesu či kontrola rozpočtu.
Hlavnou funkciou rozpočtovania je práve plánovanie. Plánovanie rozpočtu pri
riadení rozpočtového systému zohráva vedúcu úlohu. Zabezpečuje nielen vzájomnú
koordináciu samostatných prvkov finančného plánu, ale pomáha aj pri identifikácií
existujúcich vnútorných rezerv a tiež umožňuje predvídať možnosť prilákania nových
zdrojov financovania.
Rozpočtové plánovanie je najdôležitejšou súčasťou finančného plánovania.
Zahŕňa postup na prípravu a plnenie rozpočtu a spolu s ním aj jeho právny
a organizačný základ.
Výsledkom rozpočtového plánovania je návrh rozpočtu, ktorý sa po schválení
schvaľovacím procesom stáva plánom, ktorého realizácia určuje efektívnosť
fungovania rozpočtového systému.
Rozpočtové plánovanie má tieto výhody:
a. spája politiku a rozpočet s cieľom dosiahnuť dlhodobé plány,
b. označuje finančnú budúcnosť a ponecháva čas, aby sa zabránilo
nechceným krokom,
c. zvyšuje kvalitu manažérskeho rozhodovania,
d. umožňuje identifikovať alternatívne riešenia problémov,
e. prispieva k zlepšeniu procesu tvorby rozpočtu,
f. umožňuje lepšie vyhodnotiť návrhy rozpočtu a robiť príslušné
rozhodnutia,
g. podporuje otvorenosť riadenia a transparentnosť rozhodovania.6

6
NEZNÁMY AUTOR.: Rozpočtové hospodárenie, systém riadenia rozpočtu [online],[cit. 25.11.2019]
dostupné z < https://sdiva.ru/sk/upravlenie-byudzhetom-sistema-upravleniya-byudzhetom.html>

7
 Záver

Každý manažér by si mal osvojiť zručnosti správneho rozpočtovania, nakoľko

práve rozpočty určujú ciele a efektívnosť naplnenia aktivít podnikov. Práve to nám
vytyčuje dôležitosť rozpočtového plánovania a jeho dôkladné vyhotovenie.
V jednotlivých kapitolách som opísala tému rozpočtovania v organizácií. Tieto
základné poznatky uvedené k tejto téme nám ponúkajú vhodný obraz na vytvorenie si
prvých krokov k efektívnemu rozdeľovaniu rozpočtov a udáva základ pointy
rozpočtovania bez zameriavania sa na účtovníctvo.

8
 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

KUPKOVIČ, M. a kol.: Kalkulácie a rozpočty. Bratislava: SPRINT 1998, 200 s, ISBN 80-
8848-37-7.
ŠTUBŇOVÁ, Ľ. – NEUFELD,J.: Podnikové rozpočtovníctvo. [online] 22.9.2010, [citované
25.11.2019] dostupné z: <file:///Users/valentinka/Downloads/rozpoctovnictvo.pdf >
NEZNÁMY AUTOR.: Incremental budgeting. [online], 20.3.2016, [citované 25.11.2019]
dostupné z: <https://www.febmat.com/en/article-incremental-budgeting/>
NEZNÁMY AUTOR.: Zero-based budgeting. [online], 20.3.2019, [citované 25.11.2019]
dostupné z: <https://www.febmat.com/en/article-zero-based-budgeting/>
NEZNÁMY AUTOR.: Rozpočtové hospodárenie, systém riadenia rozpočtu. [online],
[citované 25.11.2019] dostupné z: <https://sdiva.ru/sk/upravlenie-byudzhetom-sistema-
upravleniya-byudzhetom.html>