Sú ekonomický a zelený rast zlučiteľné?

Napredovanie hospodárstva krajín a environmentálne zaťaženie Sveta sa denne dostávajú

do rozporu, a preto sa za jednu z najdôležitejších a najpreberanejších tém 21. storočia považuje
otázka zlučiteľnosti ekonomického a zeleného rastu. Názory ekonómov, ekológov, politických
lídrov či výskumníkov sa nepodieľajú na jednotnom riešení problému, nakoľko je podľa
niektorých nemožné, aby bol rast ekonomiky priamo úmerný zelenému rastu. Na základe
článkov, štúdií a plánov pre obnovu ekonomík sa prikláňam k názoru, že ekonomický a zelený
rast naozaj zlučiteľné sú, ale existujúce nedostatky v plánovaných riešeniach by mali byť pre
lepšiu budúcnosť krajín nepochybne vylepšené. K najviac rizikovým oblastiam hospodárstva,
ktorým pozornosť treba neodkladne venovať patria najmä energetika, doprava a narábanie
s odpadom.
Kľúčovou oblasťou v rámci ekonomického aj environmentálneho rastu je energetika
a plytvanie neobnoviteľnými zdrojmi. Jednou z hlavných mét svetovej ekonomiky je
dosiahnutie klimatickej neutrálnosti. Štáty Európskej Únie si nastavili cieľ do roku 2030 aby sa
v nasledujúcom desaťročí energetická efektívnosť zvýšila aspoň o 32 percent a takisto sa zvýšil
podiel obnoviteľnej energie. V posledných rokoch sa aj napriek klimatickým problémom
zvyšoval nárast produkcie emisií z priemyslu, najmä vo vyspelých ekonomikách.
Transformácia energetiky by v krajinách nepriniesla len zlepšenie podmienok na život, no
taktiež by vytvorila nové pracovné miesta, znížila objem emisií vypúšťaných (1) (2) (3) (4) (5)
(6) (7) (8) (9) do ovzdušia a na základe štúdií a výpočtov priniesla návratnosť vládnych
výdavkov do obnoviteľných zdrojov energetiky v hodnote tri až osem dolárov za každý
investovaný dolár. Medzi transformačné plány vedúce k čistej energetike sa na európskej
úrovni zaraďuje podpora veterných a solárnych zdrojov, modernizácia elektrických
a energetických sietí, výstavba energeticky hospodárnych budov a tiež oprava starších
neúsporných budov. Za vhodné riešenie taktiež považujem zvýšené zdanenie energií v oblasti
priemyslu, nakoľko práve toto odvetvie hospodárstva nepredstavuje veľký pokrok
pri zavádzaní zelenej energetiky. Slovensko má v oblasti obnoviteľných zdrojov energií
potenciál k úspechu, no menej ambiciózne ciele. Ukončenie podpory domáceho uhlia bolo
spomenuté viac krát, no uhoľné bane stále zastavené neboli, aj keď nie sú prínosom ani v oblasti
ekonomiky, ani ekológie. Primárnym problémom je v tomto prípade zamestnanosť veľkého
počtu obyvateľov, aj keď aj tento problém by sa dal transformáciou energetiky, z môjho
pohľadu, vyriešiť. Pracovníci by boli preškolení do oblasti čistej energie a tak by o svoju prácu
neprišli, a naviac by boli vytvorené aj nové pracovné miesta na území celého Slovenska.
Zosúladenie dopravy so zeleným plánom sa zdá byť jednoduchším a časovo a finančne
menej náročným prínosom do životného prostredia, pričom nemusí automaticky znamenať
zníženie alebo pozastavenie tempa rastu jednotlivých ekonomík. Vo všetkých štátoch EÚ
dominuje osobná automobilová doprava, ktorá má negatívne účinky, nie len na zdravie ľudí,
ale aj na klímu či životné prostredie. V krajinách Európskej Únie sú v posledných rokoch viac
a viac zavádzané politiky rozvoja cyklistickej dopravy, ktorá je zdravšou alternatívou dopravy
nie len pre ľudí, ale aj pre celú planétu. Rozvoj a výstavba cyklistickej infraštruktúry, ciest a
podchodov by zvýšila bezpečnosť cyklistov v doprave, čo by zvýšilo využívanie tohto druhu
dopravy, a značne odľahčilo ostatné systémy dopravy. Zvýšil by sa taktiež podiel pracovných
miest v dopravnom a cyklistickom odvetví, taktiež by vznikol nárast hrubých ročných
ekonomických benefitov v rámci EÚ, znížili by sa verejné výdavky štátov na verejnú prepravu
a znížil by sa objem emisií vyprodukovaných osobnými automobilmi. Naviac, podpora
cyklistickej infraštruktúry by mohla viesť k zvýšeniu miery cykloturizmu v jednotlivých
krajinách, čo by mohlo vytvoriť nové pracovné pozície a lepšiu kvalitu služieb spolu s nárastom
podielu hrubého domáceho produktu vyprodukovaného v tomto odvetví.
Ďalšou problematikou, na ktorej by štáty vedeli ekonomicky aj environmentálne
profitovať, je tvorba odpadu a nízka miera udržateľnosti a obehovosti produktov. Štáty
Európskej Únie v priemere dosahujú 433 gramov odpadu na jedno euro hrubého domáceho
produktu, na čom je Slovensko podstatne lepšie, keď na jedno euro u nás pripadá 120 gramov
odpadu. Za priemerom EÚ však zaostávame v skládkovaní a recyklácií, ktorej miera je jedna
z najnižších spomedzi členských štátov. Kľúčovou by sa v tejto oblasti mohla stať legislatívna
iniciatíva o ekodizajne, vypracovaná Európskou Komisiou, ktorá by dokázala pokryť široké
spektrum vyrábaných produktov. Cieľom je zabezpečiť výrobky vhodné pre klimaticky
neutrálne a obehové hospodárstvo. V tejto iniciatíve by boli vytvorené zásady udržateľnosti
produktov ako napríklad zvýšenie recyklovaného obsahu vo výrobkoch, zníženie uhlíkovej
a environmentálnej stopy, obmedzenie jedno rázového použitia výrobkov alebo oceňovanie
výrobkov na základe ich udržateľnosti. Týmito krokmi by sa dokázali ušetriť primárne
suroviny, zmenšila by sa kapacita skládkovania a s ňou spojené škody na biodiverzite.
Poukazuje sa tu taktiež na fakt, že objem produkcie ekonomík v prospech životného prostredia
klesať nemusí, pokiaľ sa vo výrobe zavedú správne kroky podporujúce udržateľnosť
a obehovosť výrobkov a služieb.
Za pomalší priebeh implementácie plánov a opatrení spojenými so zvyšovaním zeleného
ekonomického rastu má na svedomí aj kríza COVID-19. V chaotickom období pandémie sa
stali tieto opatrenia druhoradými, a na prvú pozíciu sa dostala bezpečnosť ľudí a zdravotná
starostlivosť. Zavedenie týchto praktík do hospodárstva sa síce uskutoční neskôr, no myslím,
že ekológovia budú mať možnosť lepšie zhodnotiť nasledovné kroky. Budú môcť taktiež
porovnať environmentálne zaťaženie počas krízy s predchádzajúcimi rokmi, čím si budú môcť
uvedomiť, o koľko percent v tomto roku poklesli emisie vyprodukované v doprave, či
v priemysle. Mohlo by to viesť k vytvoreniu nových plánov na základe údajov z obdobia, kedy
ekonomiky a výroba celosvetovo spomalili.
Odpoveď na otázku o zlučiteľnosti zeleného a ekonomického rastu je na základe
benefitov, ktoré môžu nastať po implementácií zelených plánov, na strane uskutočniteľnosti.
Návrhy a kroky, ktoré sa budú v najbližších rokoch napĺňať prispejú nielen životnému
prostrediu, ale taktiež zlepšia podmienky na život ľudí, zlepšia efektivitu produktivity
niektorých odvetví a pozdvihnú kvalitu produktov a služieb bez toho, aby krajiny zaznamenali
pokles hospodárskeho vývoja a rastu. Verím, že ak sa k tejto problematike postavíme čelom čo
najskôr, pozitívnych výsledkov a nádejných vyhliadok do budúcnosti bude každým dňom len
pribúdať.
Bibliografia
1. EUROPSKA KOMISIA.: OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU
PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU
VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV; Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za
čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu. 11. 3 2020. [online], dostupné z: <https://eur-
lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:9903b325-6388-11ea-b735-
01aa75ed71a1.0009.02/DOC_1&format=PDF>.
2. FINANCIAL TIMES.: Crunched: is economic growth fuelling climate change? 9. 5
2019. [online], dostupné z: < https://www.ft.com/video/4d01ad9d-6877-45fd-be3a-
ced268180b89>.
3. HOJSÍK , M., HEGYI, L. a REMETA, J.: Plán zelenej obnovy.; Ako na to po
globálnej pandémií COVID-19. 2020. [online], dostupné z: <
https://www.enviroportal.sk/uploads/files/zelene_hospodarstvo/2020/Plan-zelenej-
obnovy.pdf>.
4. HICKEL, J.: Why Growth Can’t Be Green. 12. 9 2018. [online], dostupné z:
<https://foreignpolicy.com/2018/09/12/why-growth-cant-be-green/> .
5. MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR.: Tri výzvy životného
prostredia na Slovensku. 1.2017. [online], dostupné z: <
https://www.minzp.sk/files/iep/01_2017_tri-vyzvy_zivotneho_prostredia.pdf]>.
6. OECD.: Smerom k zelenému rastu. 2011 [online], dostupné z: <
https://www.mzv.sk/documents/1505263/1512813/110713_Smerom_k_zelenemu_rastu.pdf/7
8b12260-2213-4e15-a103-9dd08999c261>.
7. PARTINGTON, R.: Is it time to end our fixation with GDP and growth? 17. 1 2019.
[online], dostupné z: < https://www.theguardian.com/news/2019/jun/17/is-time-to-end-our-
fixation-with-gdp-and-growth>.
8. SMART CITY.: Emisie CO2 súvisiace s energiami vzrástli v roku 2018 na nový
rekord. 27.3.2019 [online], dostupné z: < https://www.aktuality.sk/clanok/678972/energie-
emisie-co2-suvisiace-s-energiami-vzrastli-v-roku-2018-na-novy-rekord/>.
9. ŠTOMPF, R. Zelená energia je kľúčová pre rozbeh ekonomiky po koronakríze. 24. 8
2020. [online], dostupné z: < https://euractiv.sk/section/energetika/opinion/zelena-energia-je-
klucova-pre-rozbeh-ekonomiky-po-koronakrize/>.