Ekonomika podniku – Ľubomíra Gabániová

1. Cvičenie – Základné ekonomické zákony

- Ekonomika je cieľavedomá hospodárska činnosť, zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu

materiálnych i nemateriálnych statkov a služieb. Zaoberá sa odpoveďou na 3 základné ekonomické
otázky:

- ČO vyrábať – čo vyrábať, v akých množstvách a KEDY

- AKO vyrábať – aké technologické postupy zvoliť pri výrobe,

- Pre KOHO vyrábať – určiť spotrebiteľa.

- Ekonómia je veda o ekonomike, skúma, analyzuje a opisuje spôsob ako ľudia využívajú
vzácne zdroje. Skúma výrobu výrobkov a služieb, ako sa rozdeľujú a vymieňajú
- Ekonomické zákony vyjadrujú podstatné vnútorné súvislosti ekonomických procesov a javov,
ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou a dôslednosťou opakujú.
- Základné problémy organizácie ekonomiky by sa dali pomerne ľahko riešiť, ak by spoločnosť
mala k dispozícii neobmedzené množstvo výrobných zdrojov.
- Tieto zdroje sú však obmedzené, a tým utvárajú hranice výrobných možností spoločnosti.
Spoločnosť sa musí rozhodnúť:
1. ako zdroje, ktoré má k dispozícii, využije na výrobu ekonomických statkov. To
znamená, musí sa rozhodnúť, ktoré ekonomické statky bude vyrábať a v akom
množstve.
2. či sa výrobné zdroje majú využiť len na súčasnú, alebo aj na budúcu spotrebu.
3. či bude vyrábať len spotrebné predmety, alebo aj kapitálové statky, ktoré
v budúcnosti umožnia vyrábať viac spotrebných i kapitálových statkoch.

- Preto sa sformuloval zákon vzácnosti a hranica produkčných možností:

- Zákon vzácnosti vyjadruje to, že nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetko,
tak preto sú statky vzácne. Preto ľudia a spoločnosť ako celok musia rozhodnúť, ako zdroje
rozdeliť na produkciu jednotlivých výrobkov, čo sa bude vyrábať a v akom množstve. Medzi
zdrojmi a potrebami sa teda musí vyberať. Vo svete vzácnosti výber jednej veci znamená
vzdať sa niečoho iného.
- So vzácnosťou výrobných zdrojov sa spájajú Alternatívne náklady predstavujú hodnotu
statku, alebo služby, ktorých sme sa vzdali. Môžeme tiež povedať, že náklady na akýkoľvek
tovar alebo služby, ktoré chceme získať, predstavujú množstvo iných tovarov a služieb,
ktorých sa musíme zrieknuť. Používanie alternatívnych nákladov je nevyhnutné pre
racionálne rozhodovanie.
- Príklad:
- Na lepšie pochopenie podstaty takéhoto rozhodovania použijeme jednoduchý príklad a  na
ilustráciu zvoľme jeho grafické znázornenie. Predpokladajme, že spoločnosť má k  dispozícii
výrobné zdroje, ktoré sa rozhodne v  plnom rozsahu využiť na výrobu áut a  na výrobu
potravín. Pri plnej zamestnanosti, plnom využití výrobných zdrojov, použití dostupnej techniky
a  technológie má takúto možnosť alternatívnej voľby medzi súčasným množstvom áut
a  potravín.

- Všetky alternatívne možnosti zobrazíme pomocou grafu, kde na os-x budeme nanášať
potraviny a  na os-y autá. V  grafe sú naznačené alternatívy výroby áut a  potravín. Bod
A  predstavuje situáciu, keď sa vyrábajú len autá a  žiadne potraviny.
- Bod F predstavuje opačnú situáciu, keď sa vyrábajú len potraviny a  žiadne autá.
- To sú dve krajné možnosti. Medzi nimi sa nachádzajú aj ďalšie možnosti. Ak sa spoločnosť
rozhodne produkcie nejakého množstva áut, potom sa súčasne môžu vyrábať autá aj
potraviny. Takéto možnosti vyjadrujú body B,C,D,E.

- Problém nedostatku čiže vzácnosti a výberu možno načrtnúť pomocou krivky hraníc
produkčných možností (angl.PPF – Production- Possibility Frontier). Vznikne spojením
všetkých bodov (A,B,C,D,E,F), ktorými sú v grafe vyznačené alternatívne výrobné možnosti.
Názorne naznačuje, že určitému objemu výroby áut zodpovedá maximálne možné množstvo
potravín. Body, ktoré by ležali na vonkajšej strane krivky ( v našom prípade bod I), vyjadrujú
nereálne situácie, pretože výroba sa v takomto rozsahu nemôže pre nedostatok zdrojov
realizovať. Body, ktoré by ležali vo vnútri krivky ( v našom prípade U), predstavujú situácie,
pri realizácii ktorých by sa úplne nevyužívali zdroje, ktoré má spoločnosť k dispozícii. Výroba
by v takýchto prípadoch bola neefektívna.

- Význam krivky výrobných možností je v tom, že:

1. určuje hraničnú hodnotu produkčných možností
2. poukazuje na to, o koľko sa musí znížiť výroba jedného druhu, aby sa zvýšila výroba
iného druhu ekonomických statkov
3. hovorí o tom, že výroba je efektívna len vtedy, ak je na hranici produkčných možností
4. body, ktoré by sa nachádzali na vonkajšej strane krivky, sú nereálne a nesplniteľné
 5. pri bodoch, ktoré by sa nachádzali vo vnútri krivky, by sa úplne nevyužili výrobné
zdroje, a preto výroba by bola neefektívna

- Hranica produkčných možností – ukazuje maximálne množstvo produkcie, ktoré môže

ekonomika dosiahnuť pri daných technických poznatkoch a dostupnom množstve inputov.
- V reálnom živote krivka produkčných možnosti v tej ktorej spoločnosti sa buď vzďaľuje alebo
približuje k hranici produkčných možností.

- Podstata alternatívnych nákladov sa spája so vzácnosťou výrobných zdrojov, pod vplyvom

čoho sa spoločnosť musí rozhodnúť, ktoré statky a v akom množstve vyrábať. Rozhodnutie
vyrábať určité statky v určitom množstve súčasne však znamená vzdať sa výroby určitého
množstva iných statkov. Alternatívne náklady prestavujú hodnotu tých statkov, ktorých sa
spoločnosť vzdala, pretože sa rozhodla vyrábať iné statky. Môžeme tiež povedať, že náklady
na akýkoľvek tovar alebo služby, ktoré chceme získať, predstavujú množstvo iných tovarov a
služieb, ktorých sa musíme zrieknuť. Používanie alternatívnych nákladov je nevyhnutné pre
racionálne rozhodovanie.

- Efektívnosť je jedným z ústredných pojmov ekonómie. Pod efektívnosťou rozumieme

dosiahnutie optimálnych výsledkov za predpokladu, že všetky obmedzené zdroje, ktorými
spoločnosť disponuje, sú úplne a správne využité. Efektívnosť znamená, že sa neplytvá
zdrojmi spoločnosti. Inými slovami povedané, ekonomika vyrába efektívne vtedy, keď výroba
leží na krivke hraníc produkčných možností. Ekonomika, ktorá sa pohybuje na krivke hraníc
produkčných možností, dosahuje tzv. alokačnú efektívnosť – Paretovo optimum.

- Alokačná efektívnosť je stav, v ktorom sa zo zdrojov spoločnosti vyťaží maximálny objem

statkov a uspokojenia, nemožno zvýšiť výrobu jedného statku bez toho, aby sa neznížila
výroba druhého statku. Trhový systém v podmienkach dokonalej konkurencie vykazuje
alokačnú efektívnosť.

- Zákon hodnoty:
1. je základným zákonom tovarovej výroby, vyjadruje základné zákonitosti medzi
ekonomickými subjektami. Jeho pôsobenie núti ekonomické subjekty konať
racionálne, to je maximalizovať úžitok zo svojich aktivít. Núti ich vyrábať výrobky za
 cenu určenú trhom. Súčasne usmerňuje umiestnenie výrobných činiteľov (L,K)-
neurčuje ich cenu.

- Dopad pôsobenia:

- diferenčný účinok- zákon rozdeľuje výrobcov podľa veľkosti individuálnej práce

vkladanej do výroby.

- negatívny soc. účinok- ide o soc.-ekonomickú diferenciáciu spoločnosti kvôli vzniku

rozdielov v oblasti dôchodkov
- negatívny ekologický účinok – v ekonomike existuje tendencia k znižovaniu N, ktoré
vedie k znečisťovaniu ŽP

- Zákon klesajúcich výnosov vyjadruje vzťah medzi vstupmi (inputmi) a výstupmi (outputmi) vo
výrobnom procese. Tento zákon vyjadruje to, že ak postupne zvyšujeme množstvo nejakých
vstupov v rovnakých dávkach, pričom ostatné vstupy zostávajú konštantné, zväčší sa celkový
výstup, ale množstvo dodatočných výstupov po určitom bode bude klesať.

- Postupným pridávaním premenlivého množstva dodatočných jednotiek inputu toho istého

druhu k fixnému množstvu jednotiek iného inputu veľkosť dodatočného outputu klesá.

- Príklad:

- Predpokladajme existenciu podnikateľa, ktorý podniká na 5 hektároch pôdy a  pestuje

obilniny. Predtým ako začal podnikať, do pôdy nevložil žiadnu prácu ani kapitál. S  nulovým
vstupom nemohol teda dosiahnuť žiadny výstup. V  prvom roku podnikania podnikateľ vložil
do pôdy 10 jednotiek práce a  kapitálu, ktorých výsledkom bolo 30 jednotiek produkcie.
V  druhom roku podnikania podnikateľ zvyšuje počet jednotiek práce a  kapitálu na 12.
Dosahuje celkovú produkciu v  množstve 40 jednotiek, čo znamená, že prírastok
z  dodatočných vstupov predstavuje 10 jednotiek. V  treťom roku podnikania podnikateľ
zvyšuje počet vstupov na 14. Dosahuje celkovú produkciu v  množstve 48 jednotiek, čo
predstavuje dodatočný výstup 8 jednotiek. V  štvrtom roku podnikania podnikateľ zvyšuje
počet vstupových jednotiek na 16 a  dosiahne výstup 53 jednotiek, čo predstavuje nárast už
len 5 jednotiek. V  piatom roku podnikania zvyšuje vstup práce a  kapitálu na 18 jednotiek
a  dosahuje výstupy 55 jednotiek, čo predstavuje pokles dodatočných výstupov na 2 jednotky.

- Z uvedeného vyplýva, že pridávaním dodatočných jednotiek práce a kapitálu pri zachovaní

množstva pôdy dodatočné výstupy (ako dôsledok dodatočných vstupov) skutočne klesajú
 2. Cvičenie – Dopyt, ponuka, rovnovážna cena, metodológia ekonómie, omyly
v ekonomike, produkčná funkcia podniku

- Dopyt a krivka dopytu

- dopyt predstavuje množstvo tovaru, ktorý sú spotrebitelia ochotní za určitú cenu na trhu
zakúpiť.
a) individuálny dopyt: dopyt jediného kupujúceho resp. dopyt po jednom výrobku
b) čiastkový dopyt: dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku
c) agregovaný dopyt: je súčet dopytu na všetkých čiastkových trhoch

- krivku dopytu označenú “D“, má klesajúcu tendenciu a vyjadrujeme vzťah medzi cenou
tovaru a požadovaným množstvom Q, -vyjadruje ochotu spotrebiteľov kúpiť za určitú cenu
určité množstvo tovaru

cena(euro)↑ Q(ks)

- Zákon dopytu – klesaním cien nám rastie dopyt po tovare a službách.

- Posun alebo pohyb po krivke dopytu: ak sa posunie doľava alebo doprava na základe
faktorov(činiteľov):
zvyšovanie alebo znižovanie príjmov (dôchodkov) t.j zvýšenie alebo zníženie počtu kupujúcich
zmeny cien iných tovarov, niektoré tovary sa môžu navzájom nahradzovať=SUBSTITUOVAŤ

- Faktory ktoré ovplyvňujú dopyt:

1. cena daného tovaru
2. cena tovarov substitútov
3. výška príjmov (dôchodkov) obyvateľov
4. počet domácností-rozsah trhu
5. preferencie spotrebiteľov
6.  počasie

- Ponuka a krivka ponuky

1. ponuka charakterizuje výrobcov ako predávajúcich.
2. ponuka je súhrn všetkých tovarov, s ktorými firmy prichádzajú na trh s úmyslom
predať ich za určitú cenu. Cieľom podniku je ZISK.
a) individuálna ponuka: ponuka jedného výrobcu

b) čiastková ponuka: ponuka jedného výrobku rôznymi výrobcami

c) agregátna ponuka: súhrn všetkého tovaru, ktorého sú všetci výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať
pri rôznej úrovni cien.

- krivka ponuky označená „P“ (S) má stúpajúcu tendenciu, ukazuje aké množstvo sú výrobcovia
ochotní predať pri rôznych cenách na trhu

- Zákon ponuky: s rastom cien, rastie ponúkaných tovarov a služieb

- Faktory, ktoré vplývajú na ponuku:
1. cena tovarov,
2. cena nakupovaných výrobných faktorov,
3. rozdiel medzi výnosmi a nákladmi.

- Posun alebo pohyb po krivke ponuky: (na základe faktorov(činiteľov):

1. zmena v cenách výrobných faktorov(vstupov) - následne vedie k zdražovaniu,
2. inovácie, nové technológie,
3. zmena v cenách iných tovarov,
4. zmena počasia (napr: v poľnohospodárstve).

- Rovnováha dopytu a ponuky – rovnovážna cena

1. Na základe D a P sa na trhu vytvára rovnovážna cena a rovnovážne množstvo.
2. Bod trhovej rovnováhy „E“ sa nachádza v priesečníku krivky D a P.
3. Pre reálnu ekonomiku je skôr príznačné, že D sa nerovná P a vtedy sa prejaví na trhu
trhová nerovnováha:
4. PREBYTOK P > D => ceny tovarov a služieb klesajú <= vyvolané tým že cena bola
vysoká na trhu.
5. NEDOSTATOK P < D => ceny tovarov a služieb rastu <= vyvolané tým že cena bola
nízka na trhu.
 - Metodológia ekonómie
- Fázy skúmania vedeckých metód:
1. proces POZOROVANIA a ANALÝZ
2. formovanie HYPOTÉZ
3. TESTOVANIE a EXPERIMENT
4.  INTERPRETÁCIA
5. SYNTÉZA

- Medzi používané metódy patria aj:

1. Analýza – keď sa celok rozkladá na jednotlivé časti a tie sa osobitne skúmajú
2. Syntéza – keď sa skúma jav pomocou skladby jednotlivých krokov do celku
3. Indukcia – postup vedúci k všeobecnému poznatku
4. Dedukcia – postup od všeobecného k jednotlivému
5. Komparatívne metódy vychádzajú z analógie.
6. Ďalšími metódami môže byť: Idealizácia alebo Modelovanie, Abstrakcie

- Omyly v ekonomike
- Omyly, ktorých sa dopúšťajú vedci pri skúmaní ekonomických javov:
1. Predpoklad „ceteris paribus“ – predpokladá sa, že všetky podmienky zostávajú
nezmenené. Napr. práca, počet zamestnancov. Myslíme si, že sa mení len jedna
veličina, v skutočnosti sa mení viac.
2. Omyl „post hoc“ – problém, čo bola príčina a čo následok. Ak jav „A“ pozorujeme
pred javom „B“, nemusí to znamenať, že „A“, spôsobilo „B“.
3. Klam kompozície – predpokladáme, že to, čo platí pre jednotlivé časti, platí aj pre
celok (celok nemusí byť súčtom častí)
4. Subjektivita prístupu – niektoré javy sledujú a hodnotia ľudia subjektívne, podľa toho,
čo sa im zdá bežné, podľa toho z akých podmienok prišli a pod.
5. Neistota v ekonomickom živote – z nejakých dôvodov sa ľudia správajú v istých
situáciách inak, nečakane.

Produkčná funkcia

- Podnik – miesto kde sa uskutočňuje výroba, rozhoduje sa tu o objeme výroby, o vstupoch

a nákladoch s cieľom maximalizovať ZISK.
1. je to samostat.centrum premeny faktorov na produkty

- Faktory = vstupy = inputy, patrí sem:

1. práca označ. L

● počet hodín koľko ľudia pracujú

● počet pracovníkov
 2. statky krátkodobého použitia, označ. F

● spotrebovaná energia

● charakterizujeme ich tak: po použití vo výrob. procese sú ďalej nepoužiteľné

3. statky dlhodobého použitia, označ. K = kapitál

● po použití vo výrob. procese ostávajú nezmenené, sú to stroje, budovy.....

4. produkty = výstupy = outputy

● získavame ich pomocou faktorov

označ. Q

Keď podnik produkuje jeden produkt = homogénna produkcia

Keď podnik produkuje viacero produktov = heterogénna produkcia

5. doba výroby

● čas, ktorý uplynie od vloženia faktorov do výroby až po výrobu prvého produktu

6. analyzované obdobie

● čas, v ktorom sme sa rozhodli sledovať a merať K,L,F a Q

Produkčná funkcia podniku

- Majme podnik, ktorý počas daného obdobia využíva K jednotiek kapitálu, L jednotiek práce
a vyrába Q jednotiek produktu Q = f ( K,L) =► produkčná funkci podniku, stanovuje
maximálny objem outputu, ktorý sa dá vyrobiť použitím daného množstva inputov. (Za max.Q
= max.funkcia K,L)

- Vlastný podnik má vlastnú produkčnú funkciu.

- Vyjadrenie produkčnej funkcie podniku:

1.  tabuľkou
2.  matematicky
3. cobb-douglas funkcia: Q = λ . Ka . Lb

λ – celé číslo λ,a, b > 0

λ,a, b – kladné čísla

 4. graficky: K je konštantné L je konštantné

- Celková produktivita, tak označujeme celkový objem outputu v nejakých jednotkách.

- Priemerná produktivita faktora je produkcia, ktorú prináša jednotka použitého faktora L,
alebo K
- pK = Q / K = f (K,L) / K , pL = Q / L = f (K,L) / L

- Hraničná produktivita faktora

- je prírastok produkcie vyvolaný použitím dodatočnej jednotky príslušného faktora.
- je to tiež pokles produktivity v prípade, že množstvo použitého faktora o jednotku znížime
- phK = ΔQ / ΔK = f (K,L) / ΔK = f´K (K,L), phL = ΔQ / ΔL = f (K,L) / ΔL = f´L (K,L)

- Hraničná produktivita faktora klesá, keď sa zvyšuje jeho použitie.

- Hraničná produktivita faktora rastie, keď sa zvyšuje produktivita iného faktora.

3. Cvičenie – Izokvanty, HMTS, príklady na Q, K, L

- Izokvanty
- Je množina všetkých vstupov K,L pri ktorých sa dosahuje rovnaká úroveň výstupu
 - Izokvanty sú vždy klesajúce a nesmú sa pretínať v žiadnom bode.
- Izokvantu zostavíme tak, že z matematic. Rovnice produkčnej funkcie vyjadríme jeden z
faktorov pomocou Q a druhého faktora. Q = Ka . Lb Q = λ . Ka . Lb

b Q a Q
L  a
K 
- K Lb

Hraničná miera technickej substitúcie (HMTS)

- zvyšovanie jedného vstupu na úkor druhého vstupu pri dosiahnutí rovnakej úrovne výstupu
sa nazýva TECHNICKÁ SUBSTITÚCIA
- HMTS o koľko jednotek sa musí znížit objem jedného vstupu keď sa druhý vstup zvýši o
jednotku pri zachovaní rovnakej úrovne výstupu
- Ak sa práca zvýši o jednu jednotku potom je potrebné aby sa K-kapitál znížil o hodnotu rovnú
v HMTS.

- Dajú sa stanoviť 2 ukazovatele:

1. HMTS L←K prácu nahrádzame kapitálom
2. HMTS K←L kapitál nahrádzame prácou

- HMTS výrobných činiteľov budeme vyjadrovať nasledovne

 HMTS L←K = (Δ K / Δ L) ,
 HMTS K←L = (Δ L / Δ K)
 - HMTS pre 2 produkty: Uvažujme, že na výrobu 2 produktov Q1 a Q2 využívame 2 faktory
v určitých množstvách (Q1,Q2,K,L) = 0
- Miera transformácie produktov (MTP). Máme k dispozícií množstvo faktorov ktoré je
nemenné, znížime množstvo výrob.statku 1 a zaujíma nás o koľko môžeme zvýšiť množstvo
vyrábaného statku 2.
- Hraničná miera produkcie transformácie produktu(statku):

- MTP = ΔQ2 / ΔQ1 = Q,Q1/Q,Q2

_
Q f ( K , L) ,
pLh 
L

L
 f L

Q 2  Q1
pLh       Q3  Q 2 : 2
L 2  L1 L3  L 2
Q 2  Q1
pK h       Q3  Q 2 : 2
K 2  K1 K3 K2
 4. Cvičenie – Krátkodobý majetok (KM)
Krátkodobý majetok

- Môžeme charakterizovať ako súčasť majetku podniku, ktorý sa po vstupe do

transformačného procesu celý naraz spotrebováva.

- Výrobné zásoby : suroviny, polotovary, materiál, palivá,

- Nedokončené výrobky,
- Pohľadávky,
- Finančný majetok,
- Tovar na ceste.

- Delenie : normovaný - výrobné zásoby, nedokončená výroba, hotová výroba

nenormovaný – ostatný KM

- Normovanie KM – základná metóda riešenia optimálneho množstva KM v podniku.

- Výšku KM vypočítanú normovaním nazývame normatív KM.
- Normatív KM predstavuje primerané množstvo peňažných prostriedkov, ktoré majú byť
viazané v príslušnej forme KM.

- Celkový normatív KM sa skladá z :

 Normatívu výrobných zásob,
 Normatívu nedokončenej výroby,
 Normatívu hotovej výroby.

Normatív výrobných zásob

- Primerané množstvo peňažných prostriedkov, ktoré je viazané vo výrobných zásobách.

Činitele, ktoré ovplyvňujú jeho výšku sú :
 Časová norma,
 Priemerná denná spotreba.

Časová norma (Čn) predstavuje dĺžku obdobia, počas ktorého sú zásoby viazané na sklade. Skladá sa
z troch častí:

- Dodávkový cyklus – interval medzi 2 po sebe nasledujúcimi dodávkami. Na základe

dodávkového cyklu sa tvorí bežná zásoba.
- Poistná zásoba – využiteľná v prípade nepredvídateľných porúch v dodávkach.
- Technologická zásoba – dĺžka obdobia, počas ktorého materiály zrejú.

Čn = (dc/2)+pz+tz...................dc-dodávkový cyklus, pz – poistná zásoba, tz – technologická zásoba

Priemerná denná spotreba(∅𝑫𝒔) vyjadrená v cenách spotrebovaného materiálu:

∅𝑫𝒔 = Ns*Cj*Q/d ....................Ns – norma spotreby materiálu, Cj – cena za jednotku materiálu,

Q- plánovaná výroba v ks, d – počet dní v sledovanom období

Normatív výrobných zásob : Nvz = Čn * ∅𝑫𝒔

Normatív nedokončenej výroby

- Vyjadruje množstvo KM viazaného v podobe nákladov na nedokončené výrobky. Základné

činitele, ktoré ovplyvňujú výšku normatívu nedokončenej výroby sú:
 Časová norma,
 Priemerné denné náklady na vyrábané výrobky.

Časová norma vyjadruje dĺžku obdobia, počas ktorého je každá jednotka KM viazaná v nedokončenej
výrobe. Pri stanovení časovej normy vychádzame z dĺžky výrobného cyklu a koeficientu narastania
nákladov = k

K = ΣN+Nc/Nc*c........................... Σ N – kumulatívny súčet nákladov 1. až predposledného dňa,

Nc- celkové náklady na výrobok, c – dĺžka výrobného cyklu

Časová norma : Čn = k*c

Priemerné denné náklady : ∅Nd = Nc*Q/d

Normatív nedokončenej výroby: Nnv = Čn* ∅Nd

Normatív hotovej výroby

- Vyjadruje množstvo KM viazaného v zásobách hotových výrobkov, závisí od :

 Časová norma,
 Priemerná denná hodnota hotových výrobkov vyjadrená v cenách.

Časová norma: Čn = (Oc/2)+ Pe.........Oc-odbytový cyklus, predstavuje počet dní medzi 2 po

sebe nasledujúcimi dodávkami hotových výrobkov,

Pe – počet dní prípravy na expedíciu

Priemerná denná hodnota hotových výrobkov: ∅Dh = Cj*Q/d

- Cj – cena za 1 ks výrobku,
- Q – plánovaná výroba
Normatív hotovej výroby: Nhv = Čn* ∅Dh

Ukazovatele využitia KM :

- Ukazovatele finančnej závislosti

1. Dobra obratu – priemerný čas, za ktorý KM prechádza od okamihu vloženia do
výroby až do jeho uvoľnenia.
2. Rýchlosť obratu – ukazuje koľkokrát za sledované obdobie prešiel príslušný KM
svojimi vlastnými štádiami kolobehu
3. Koeficient viazanosti – ukazuje koľko KM viaže podnik na 1 EUR realizovanej
produkcie.
- Ukazovatele likvidity

Obrat KM

- je proces neustále opakovaného a súčasne prebiehajúceho kolobehu KM. Pre podnik je

výhodné ak je doba obratu najkratšia, rýchlosť čo najvyššia a koeficient viazanosti čo najnižší.

- Modely dopĺňania zásob :

 Statické (zásoby sa nemenia)
 Dynamické (zásoby sa menia)

- Podľa charakteru spotreby rozlišujeme modely so spojitou alebo diskrétnou spotrebou. V

praxi poznáme tieto systémy riadenia dopĺňania zásob:
 Q-model
 P-model

Q-model

- Zásoby sú konštantná veličina . Stanovuje sa tzv. signálna hladina zásob jedného alebo
viacerých druhov zásob v sklade, a ak dôjde k poklesu zásob na túto hladinu, dochádza k
novej objednávke.
- V tomto systéme zásobovania sú hodnoty trvania cyklov premenlivými veličinami a závisia od
spotreby zásoby.

- Q-model- statické
P-model

- Dĺžka dodávkového cyklu je konštantná a vopred naplánovaná. Akýkoľvek výkyv v stave

zásob, ktorý vzniká počas výroby, sa vyrovnáva nie zmenou v dĺžke dodávkového cyklu, ale
zmenou množstva objednávaných zásob.

- P-model – dynamické

Príklad:

Vypočítajte normatív zásob ak viete, že dodávkový cyklus je 2 týždne, poistná zásoba predstavuje 5
dní a podnik počíta s technologickou zásobou 2 dni. Spotreba materiálu je 200 j. podnik plánuje
vyrobiť 480ks výrobkov pri cene za 1 ks materiálu 0,50 €, počet dní v sledovanom období je mesiac
(30 dní) = d.

Čn = (dc/2)+pz+tz = 14/2+5++2= 14 dní

∅Ds=(Ns*Cj*Q)/d = (200*0,5*480)/30 = 1600 €

Nvz=Čn * ∅Ds = 14*16000=22 400 €

Vypočítajte normatív zásob ak viete, že dodávkový cyklus je 3 týždne, poistná zásoba predstavuje 8
dní a podnik počíta s technologickou zásobou 3 dni. Spotreba materiálu je 300 j. podnik plánuje
vyrobiť 650ks výrobkov pri cene za 1 ks materiálu 0,70 €, počet dní v sledovanom období je mesiac
(30 dní) = d.

Príklad:

Vypočítajte normatív hotových výrobkov podniku, ak odbytový cyklus je 3 týždne a podnik potrebuje
2 dni na expedíciu výrobkov. Plánovaná výroba je 1000 ks, pričom jednotková cena je stanovená na
15 €, počet dní v sledovanom období je mesiac (30 dní).

Čn=Oc/2+Pe=21/2+2=12,5 dní
∅Dh=Cj*Q/d =15*1000/3 = 500 €

Nvz=Čn * ∅Dh = 12,5*500 = 6250 €

Vypočítajte normatív hotových výrobkov podniku, ak odbytový cyklus je 4 týždne a podnik potrebuje
3 dni na expedíciu výrobkov. Plánovaná výroba je 2300 ks, pričom jednotková cena je stanovená na
18 €, počet dní v sledovanom období je mesiac (30 dní).

5. Cvičenie – Dlhodobý majetok podniku – účtovné a daňové odpisy

Dlhodobý majetok podniku

- používa sa v podniku dlhšie ako 1 rok, nemení formu, opotrebúva sa postupne, svoju hodnotu
prenáša do hodnoty vyrábaných výrobkov alebo poskytovaných služieb postupne, podnik ho
obstaráva za účelom využitia pri podnikaní.

Delenie:

- Dlhodobý hmotný majetok:

*stavby,

*samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, *pestovateľské celky trvalých

porastov,

* základné stádo a ťažné zvieratá,

*otvárky nových lomov, pieskovní, technická rekultivácia, technické zhodnotenie,

*pozemky,

* umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov.

- Dlhodobý nehmotný majetok – (cena od 2400€)

*aktivované náklady na vývoj,

*softvér,

* oceniteľné práva,

*goodwill/dobré meno podniku al. výrobku na trhu/,

*ostatný DHM.

- Dlhodobý finančný majetok a dlhodobé pohľadávky.

- Dlhodobý majetok sa používaním opotrebúva, čo sa prejavuje ako zníženie jeho úžitkovej

hodnoty (úžitkových vlastností). Časť hodnoty majetku, ktorá zodpovedá jeho opotrebeniu,
sa prenáša do výkonov podniku. Opotrebenie je postupný proces prenosu hodnoty majetku
do hodnoty výrobkov a služieb.
 - Poznáme dva základné druhy opotrebenia:

- Fyzické opotrebenie

 vzniká v dôsledku skutočného využívania dlhodobého majetku. Prejavuje sa v

znižovaní hodnoty dlhodobého majetku ale na druhej strane vo zvýšení
hodnoty novo vyrábaných výrobkov a poskytovaných služieb. Napr. pri
stanovení ceny oblaku sa do jeho ceny zahrnie aj zodpovedajúca časť
opotrebenia.

 Fyzické opotrebenie môže byť:

 aktívne – vplyvom výroby (vynikne používaním strojov) ---

pasívne – vplyvom prírody (dôsledok fyzického starnutia v období
nepoužívania – poveternostné podmienky).

- Morálne opotrebenie
 vyčísľuje sa ťažšie ako fyzické. Môže mať dvojaký charakter:

 morálne opotrebenie v dôsledku rastu produktivity práce pri výrobe

majetku. Ten istý druh majetku sa v dôsledku rastu produktivity
práce vyrába lacnejšie preto jeho cena klesá.
 morálne opotrebenie v dôsledku rozvíjajúceho sa technického
pokroku. Novo vyrábaný počítač je technicky dokonalejší, pôvodný sa
stáva zastaraný, menej výkonnejší.

Odpisy

- Problematika odpisovania je obsiahnutá v Zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony a v zákone č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.

- Sú peňažným vyjadrením opotrebovania dlhodobého hmotného a nehmotného majetku

príslušného obdobia, za ktoré sa zúčtuvajú do nákladov. Tým, že sa hodnota majetku odpismi
postupne prenáša do nákladov, znižuje sa jednak hodnota tohto majetku a zabezpečujú sa zdroje
financovania reprodukcie majetku v podniku.

- Sú pre podnik aj významnou nákladovou položkou, ovplyvňujú výšku celkových nákladov a tým aj
výšku dosiahnutého zisku.

- Výška odpisov závisí od ceny majetku, od zvolenej odpisovej metódy a od životnosti majetku

- Oceňovaním dlhodobého majetku rozumieme peňažné vyjadrenie jeho hodnoty v EUR, teda
v cenách. Pri oceňovaní dlhodobého majetku sa používajú vstupná cena (vstupná cena je
celková vyčíslená cena, ktorú možno použiť pri jednotlivých druhoch dlhodobého majetku a z
ktorej sa pri odpisovanom dlhodobom majetku uskutočňujú odpisy) a zostatková cena.
- Za vstupnú cenu sa považujú:
1. Obstarávacia cena
  je cena, ktorou sa oceňuje majetok získaný kúpou, teda bol obstaraný na
základe kúpnej zmluvy (faktúry).
 oceňuje sa ňou dlhodobý hmotný majetok, dlhodobý nehmotný majetok,
podiely na základnom imaní a cenné papiere.
 je to cena, za ktorú sa majetok obstaral (cena majetku), zvýšená o ďalšie
náklady súvisiace s obstaraním (náklady na prípravu výstavby, prieskumné,
geologické práce, stavebné práce, preprava, montáž, atď.)
2. Reprodukčná obstarávacia cena
 je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď potrebujeme túto cenu
poznať, keď sa o ňom účtuje. Je to cena, ktorá vyjadruje, koľko by stál
konkrétny majetok v súčasnosti. Reprodukčnú obstarávaciu cenu stanovuje
najčastejšie súdny znalec, ale môže sa stanoviť porovnaním s rovnakým alebo
podobným druhom majetku. Reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje
majetok, ktorý nebol nadobudnutý odplatne alebo nebol vytvorený vlastnou
činnosťou.
3. Vlastné náklady
 sú náklady súvisiace s vytvorením dlhodobého nehmotného majetku a
dlhodobého hmotného majetku vlastnou činnosťou. Sú to všetky priame
(dajú sa vyčísliť na jeden výrobok, napr. spotreba látky, spotreba energie) a
nepriame náklady (vznikajú v dôsledku spoločného zabezpečenia výroby,
napr. mzdy manažmentu) vynaložené na výrobu alebo inú činnosť.
4. Menovitá hodnota
 je cena uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách alebo suma, na
ktorú pohľadávka znie. Oceňujú sa ňou dlhodobé pohľadávky pri ich vzniku.
5. Cena obstarania

ZOSTATKOVÁ CENA

- Je cena, ktorá sa vyčísli ako rozdiel medzi

 vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a
 opravkami – celkovou výškou odpisov

Oprávky

- sú vlastne kumulované odpisy evidované od začiatku používania až po súčastnosť. Vyjadrujú

narastajúcim spôsobom veľkosť opotrebenia DM. Ak od vstupnej ceny dlhodobého majetku
odpočítame aktuálne oprávky k určitému okamihu, dostaneme zostatkovú hodnotu
dlhodobého majetku.

Metódy odpisovania

Hmotný majetok sa odpisuje

- metódou rovnomerného odpisovania alebo

- metódou zrýchleného odpisovania
 - Pre zrýchlené odpisovanie sa pravdepodobne rozhodne daňovník, ktorý očakáva v
nasledujúcich rokoch vysoký zisk a uplatnením zrýchlených odpisov ho môže znížiť v prvých
rokoch viac ako by mu umožňovali rovnomerné odpisy.

- Ak daňovník očakáva konštantné výnosy výhodnejšou alternatívou bude uplatniť rovnomerné

odpisy počas celej doby odpisovania majetku.

Účtovné odpisy

- Upravujú publikované právne normy Zákon o účtovníctve a Postupy účtovania pre

podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.
- Účtovná jednotka si pred odpisovaním zostaví účtovný odpisový plán, na základe ktorého
vykonáva odpisovanie majetku. Účtovné odpisy si účtovná jednotka stanovuje sama a ich
úlohou je vyjadriť skutočnú reálnu opotrebovanosť, resp. životnosť majetku.
- Vypočítané účtovné odpisy sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor /€/centy na nahor.
Pri účtovných odpisoch účtovná jednotka účtuje mesačne, kým z daňového hľadiska je možné
uplatniť len ročný odpis
- Metódu odpisovania, ktorá sa určí pri zaradení majetku do užívania, nemožno zmeniť po celú
dobu jeho odpisovania.

Účtovné odpisy

1. rovnomerné odpisovanie

- pri rovnomernom odpisovaní sa odpisy premietajú do daňových výdavkov a v rovnomerných

čiastkach počas rokov priradených k odpisovým skupinám (stále odpisujeme rovnakú čiastku)

RO = VC / t [EUR] RO – ročný odpis

VC – vstupná cena

t – životnosť

výšku odpisov je možné vypočítať aj pomocou percenta odpisu, to si účtovná jednotka

stanoví percento, ktoré bude ročne odpisovať. Toto percento si vypočíta na základe vzorca

PO = 100/t [%] PO - percento odpisu

2. zrýchlené odpisovanie

a) metóda sumy čísel

- RO = [n – (k – l)] / OS [%] n – životnosť k – rok odpisovania

- OS – odpisová sadzba

- OS = [n x (n + 1) ] / 2

- RO = (VC x RO %) / 100 IEURI

b) metóda stáleho percenta

- RO = OS x (1 – OS / 100 )i – 1 [%] OS – odpisová sadzba, stále percento – je dané

- i – roky, ktoré treba ešte odpísať

Daňové odpisy

- upravuje zákon o dani z príjmov uvádza, že výdavky (náklady) vynaložené na obstaranie

hmotného majetku, nehmotného majetku nie sú daňovými výdavkami. Tieto výdavky sa do
daňových výdavkov dostávajú len postupne prostredníctvom daňových odpisov. Zákon
určuje, aká maximálna výška odpisu môže byť uznaná ako náklad na dosiahnutie príjmov v
danom roku. Zákon stanovuje rovnaké podmienky pre všetky účtovné jednotky. Podmienkou
uplatnenia daňových odpisov do daňových výdavkov je evidencia majetku, ktorý slúži na
zabezpečenie zdaniteľného príjmu ku koncu príslušného zdaňovacieho obdobia bez ohľadu
na to, kedy sa predmety v priebehu roku obstarali. Ak by mal daňovník v obchodnom
majetku zaevidovaný aj taký majetok, ktorý nesúvisí s predmetom jeho podnikateľskej
činnosti, nie je možné ho odpisovať. Daňový odpis je dobrovoľným daňovým výdavkom, vo
väčšine prípadov si ho však daňovník upravuje.

- V zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v prílohe č. 1 (Zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) kde v odpisových skupinách je rozpísaný a rozdelený
majetok.

Metódy odpisovania

Hmotný majetok sa odpisuje

- metódou rovnomerného odpisovania alebo

- metódou zrýchleného odpisovania.

- Metódu odpisovania, ktorá sa určí pri zaradení majetku do užívania, nemožno zmeniť po celú
dobu jeho odpisovania.

Hmotný majetok

- Za hmotný majetok, ktorý sa na účely zákona o dani z príjmov považuje za odpisovaný, sa

považujú:

a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-
ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie
dlhšie ako jeden rok,

b) budovy a iné stavby okrem

 - prevádzkových banských diel,

- drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a

oplotení slúžiacich na

- zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,

c) pestovateľské celky trvalých porastov podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky

d) zvieratá uvedené v prílohe č. 1,

e) iný majetok

Zaradenie hmotného majetku a ročný odpis

- V prvom roku odpisovania je daňovník povinný zaradiť hmotný majetok do jednej z

odpisových skupín podľa prílohy č. 1 zákona o dani z príjmov. Pri zatrieďovaní hmotného
majetku okrem budov a stavieb sa vychádza z kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa
činnosti a pri budovách a stavbách z kódu klasifikácie stavieb podľa Vyhlášky Štatistického
úradu SR č. 323/2010Z.z.

- S účinnosťou od 1.1.2015 došlo v zákone o dani z príjmov k významným zmenám v oblasti

odpisovania majetku. Okrem rozšírenia počtu odpisových skupín došlo aj k obmedzeniu
možnosti zrýchleného odpisovania, pričom podľa prechodného ustanovenia zákona o dani z
príjmov zmenu metódy odpisovania, zmenu odpisovej skupiny, zmenu doby odpisovania,
ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu hmotného majetku je daňovník povinný vykonať aj
pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. 12. 2014, pričom už
uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

Doba odpisovania podľa zákona o dani z príjmov účinného od 1.1.2015:

- v 1. odpisovej skupine - 4 roky

- v 2. odpisovej skupine - 6 rokov
- v 3. odpisovej skupine - 8 rokov
- v 4. odpisovej skupine - 12 rokov
- v 5. odpisovej skupine - 20 rokov
- v 6. odpisovej skupine - 40 rokov

- Podľa zákona o dani z príjmov účinného od 1. 1. 2015 môže daňovník odpisovať hmotný
majetok zrýchleným spôsobom len majetok zaradený do 2 a 3 odpisovej skupiny.

- Pri zrýchlenom odpisovaní sa ročný odpis stanovuje na základe koeficientov stanovených pre
jednotlivé odpisové skupiny (a v rámci odpisových skupín zvlášť pre prvý rok odpisovania, pre
ďalšie roky odpisovania a zvlášť v prípade vykonania technického zhodnotenia).

- Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú nasledovné

koeficienty:
 - Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého
doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej
skupiny 2 a odpisuje sa 6 rokov. Toto neplatí pre hmotný majetok, ktorý sa odpisuje časovou
metódou a výkonovou metódou podľa § 26 ods. 6 a 7 zákona.

- Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, sa odpisuje do

výšky vstupnej ceny podľa jeho zaradenia do príslušnej odpisovej skupiny. Podľa zákona o
dani z príjmov účinného od 1.1.2015 dochádza k zjednoteniu spôsobu odpisovania majetku
bez ohľadu na formu jeho obstarania. To znamená, že majetok obstaraný formou finančného
prenájmu sa už nebude odpisovať počas doby trvania prenájmu, ale iba metódou
rovnomerného alebo zrýchleného odpisovania, a to podľa zaradenia majetku do odpisovej
skupiny. Metódu zrýchleného odpisovania možno použiť iba na majetok zaradený do
odpisovej skupiny 2 alebo 3.

- Do novej odpisovej skupiny 3 s dobou odpisovania 8 rokov sa zaraďujú výrobné technológie

ako elektrické motory, plynové generátory, stroje pre metalurgiu, turbíny, pece, horáky,
chladiace a mraziace zariadenia. Presné vymedzenie majetku patriaceho do 3. odpisovej
skupiny podľa klasifikácie produkcie sa nachádza v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov.

Do novej odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov sa zaraďujú budovy

- bytové budovy (kód klasifikácie stavieb 11)

- hotely a podobné budovy (kód klasifikácie stavieb 121)
- budovy pre administratívu (kód klasifikácie stavieb 1220)
- budovy pre kultúru a verejnú zábavu, vzdelávanie a zdravotníctvo (kód klasifikácie stavieb
126)
- ostatné nebytové budovy (kód klasifikácie stavieb 127), okrem nebytových
poľnohospodárskych budov (1271) a budov a kasární pre hasičov (1274)
- ostatné inžinierske stavby (kód klasifikácie stavieb 24)

Zaokrúhľovanie odpisov

- Ročný odpis vypočítaný podľa § 27 odseku 1 , resp. pomerná časť ročného odpisu podľa § 27
odseku 2 pri rovnomernom odpisovaní a ročný odpis vypočítaný podľa § 28 ods. 2 a 3 pri
zrýchlenom odpisovaní sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.
- Zákon o dani z príjmov v § 47 ods. 2 vymedzuje, že postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo
viacerých stupňoch je neprípustné. V nadväznosti na uvedené sa z nezaokrúhleného ročného
 odpisu vypočíta mesačný odpis, ktorý sa prenásobí počtom mesiacov, počas ktorých sa
majetok používal. Až takto vypočítaná alikvotná časť ročného odpisu sa zaokrúhľuje na celé
eurá nahor.

Otázka č. 1 - zaokrúhľovanie odpisov

- Daňovník zaradil hmotný majetok do užívania v apríli 2015 v obstarávacej cene 16 230 eur.
Hmotný majetok je zaradený do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Daňovník
sa rozhodol pre rovnomerné odpisovanie. Ako má správne daňovník zaokrúhliť vypočítané
odpisy za jednotlivé roky?

Odpoveď

- Zákon o dani z príjmov ukladá daňovníkovi ročný odpis alebo pomernú časť z ročného odpisu
zaokrúhliť na celé eurá nahor.

Rovnomerné odpisovanie

- pri rovnomernom odpisovaní sa odpisy premietajú do daňových výdavkov v rovnomerných

čiastkach počas rokov priradených k odpisovým skupinám (stále odpisujeme rovnakú
čiastku).

- RO = OC / ročný odpis IEURI

- Ročný odpis je v zákone vyjadrený podielom vstupnej ceny priradenej doby odpisovania (1/4,
1/6, 1/12, 1/20). Rovnako sa však tento podiel môže vyjadriť – prepočítať aj ročnou
odpisovou sadzbou (ROS) – (25%, 16,7%, 8,3%, 5%).

Zrýchlené odpisovanie

- pri zrýchlenom odpisovaní sú odpisy na začiatku odpisovania najvyššie, v ďalších rokoch sa

ich výška postupne znižuje. Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým
skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy z hmotného majetku takto:

a) v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre
zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania

ročný odpis = vstupná cena / koeficient platný v prvom roku odpisovania

b) v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu
medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch
odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval.

Odpis = 2 x zostatková cena / koeficient platný v ďalších rokoch odpisovania – počte rokov, počas
ktorých sa už majetok odpisoval. [EUR]

Zostatková cena hmotného majetku je rozdiel medzi vstupnou cenou a daňovými odpismi –
oprávkami (kumulované odpisy) vypočítanými z príslušného hmotného majetku.

ZC = VC – oprávky

6. cvičenie – Náklady a výnosy

NÁKLADY

- predstavujú peňažné ocenenie spotreby podnikových produkčných faktorov vynaložených

podnikom na jeho výkony (množstvo výrobkov vyprodukovaných podnikom za určité
obdobie) a ostatné vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou.
- N – celkové množstvo spotrebovanej živej a zhmotnenej práce potrebnej na výrobu určitého
množstva Q za čas ∆t.

- Náklady podniku rozdeľujeme z 2 hľadísk:

1. funkčné hľadisko

- tu sa odzrkadľuje spôsob akým podnik vykonáva svoje náhodné funkcie (

- materiálno technické zabezpečenie,

- príprava výroby,
 - odbyt výrobkov,

- vlastné výrobné činnosti,

- kooperačná a rozvojová funkcia)

2. reprodukčné hľadisko

- náklady majú charakter

- výroby,

- výmeny,

- rozdeľovania a

- spotreby.

- definovaný je produkčný faktor

 Q = f (k, L) ∆t

- Ct – trhová cena (Q x Ct)

- N = NK + NL …… na strane vstupu Nv – náklady na vstupe
- N = CtK + CtL…… na strane výstupu

- V skutočnosti je veľkosť nákladov určovaná množstvom výroby alebo vyrábaných produktov a

je určená na základe ponuky a dopytu na trhu.

 Nákladová funkcia

- vychádza z produkčnej funkcie podniku

- ak vyrábam množstvo Q pri optimálnej produkcii výrobných činiteľov, potom táto kombinácia
bude zaručovať, že náklady budú minimálne
- používa sa preto, aby sa optimalizoval zisk
- pre optimalizáciu nákladov potrebujeme uvažovať o jednotkových nákladoch, pričom
optimum tých nákladov nájdeme ak ich budeme vyjadrovať ako náklady na jednotku
produkcie

k riešeniu nákladov pristupujeme 2 spôsobmi:

 - štatistický prístup – je typický pre centrálne – orientované hospodárstvo
- optimalizačný prístup – je typický pre trhovo – orientované hospodárstvo

1. Štatistický postup

- Posudzuje náklady týmito spôsobmi:

- analyzuje štruktúru práce, teda aký je podiel živej a zhmotnenej práce

- dopredu sa vytvára cieľ, ktorý sa potom bude analyzovať, náklady musia zahrňovať
cenu

- berieme ohľad na produktivitu práce

- Nákladový ukazovateľ UN = (Q / CN) x 100

2. Optimalizačný prístup nákladov

- súvisí s členením podľa zmeny množstva vyrábanej produkcie

- rozlišujeme 3 typy nákladov:

1) fixné (stále) – so zmenou množstva produkcie ostávajú nezmenené – konštantné (odpisy,

režijné N, dane) Podnik ich musí uhradiť aj v prípade, že nevyrába. Predstavujú výrobnú
réžiu : nájom, údržbu zariadení, fixné platby, preddavky, odpisy, dane.

2) variabilné (premenné) – so zmenou množstva sa sami menia (N na materiál, energiu,

mzdové N)

 proporcionálne – majú lineárny charakter, zmena nákladov kopíruje zmenu

množstva produkcie (mzdové N ale len v prípade úkolovej mzdy)
 neproporcionálne:
 degresívne – menia sa pomalšie ako množstvo vyrobenej produkcie a
zväčša klesajú (N na opravu, spotrebu energie)
 progresívne – menia sa rýchlejšie ako množstvo vyrobenej produkcie
a zväčša rastú
 Regresívne

3) zmiešané (fixné + variabilné)

 - nákladové položky analyzujeme k celkovému množstvu produkcie, graficky a výpočtom

Hraničné N (Prírastkové, Marginálne) = ∆ CN / ∆ Q //CELKOVÉ NÁKLADY (CN = FN + VN).//

- predstavujú tú časť variabilných N, ktorá sa pridáva k celkovým variabilným nákladom

s každou vyrobenou jednotkou produkcie. Sú vlastne prírastkom celkových nákladov, ktorý je
potrebný na prírastok produkcie o jednotku. Význam hraničných nákladov spočíva v tom, že
ukazujú na ekonomickú únosnosť zvyšovania objemu produkcie v rámci výrobnej kapacity.
- problém hraničných nákladov nám udáva pomer prírastku výroby voči prírastku jednotkových
nákladov
- taktiež pre optimalizáciu EÚPP potrebujeme poznať hraničné náklady – vyjadrujú vnútornú
štruktúru práce podniku. Tu zmeny vyrábanej produkcie nezávisia len od produkčných
faktorov (K,L), ale aj od vzťahu medzi ponukou a dopytom na trhu.

Optimalizačný prístup Ekonomickej Účinnosti Produktivity Práce (ako nástroj optimalizácie EÚPP)

- Ekonomická účinnosť Eú = f (N,V) → maximalizácia Eú = V / N

minimalizácia Eú = N / V

- Pre N platí, že: 1) ak náklady (N) klesajú – vyrábané množstvo (Q) stúpa

2) ak náklady (N) stúpajú – vyrábané množstvo (Q) klesá

Členenie, klasifikácia nákladov - Poznáme 4 členenia:

1) podľa nákladových druhov

2) podľa kalkulačného vzorca

3) podľa miesta vzniku

4) podľa spôsobu stanovenia nákladov (spôsobu výpočtu)

1) podľa nákladových druhov - Poznáme 10 skupín:

1 surovina 2 základné materiály

3 pomocné materiály 4 nakupované polotovary

5 náklady na náhradné diely 6 predmety krátkodobej spotreby

7 palivo a energia 8 odpisy

9 mzdy 10 rezervy
 - Toto všetko sú N na výrobu, mimo–výrobné N + podniková réžia a to všetko tvorí celkové N
na činnosť podniku.

Každý podnik robí aj pomocnú a vedľajšiu výrobu.

- Pomocná výroba – to je niečo čo potrebujeme urobiť, aby sme zabezpečili hlavnú výrobu.
- Vedľajšia výroba – to je niečo čo podnik robí na objednávku pre iný podnik
- Jednotkové náklady (N na jednotku výkonu) Nj = CN / Q

Význam druhového členenia:

1) umožňuje zistiť koľko z nákladov tvoria náklady na materiál, odpisy a mzdy

2) zmeny nákladových druhov odrážajú zmeny v charaktere práce a výroby podniku
3) rozpočet výroby v druhovom členení umožňuje vytvárať väzby plánov s čiastkovými plánmi
podniku
4) rozbor týchto nákladových druhov je dôležitý pre rozbor práce podniku, pričom týmto
umožňuje robiť veľmi dôležité ekonomické závery, napr. zvýšenie technickej úrovne, rast
produktivity práce

2) podľa kalkulačného vzorca

- je najpoužívanejšie, eliminuje nedostatky členenia podľa nákladových druhov
- každý podnik má svoj vlastný kalkulačný vzorec, dbá sa pritom na celkové a jednotkové
náklady, pričom sa musí poznať výrobná a trhová cena
 výrobná cena = úplné vlastné N / Q
 trhová cena = výrobná cena x miera zisku

- Kalkulačný vzorec
1) Priamy materiál
2) Priame mzdy
3) Ostatné priame N - prevádzková réžia a ostatné vl. N – súvisiace bezprostredne s výrobou
4) Výrobná réžia - vlastné výrobné N

Vlastné N výroby - N na administratívu, správne služby

5) Správna réžia

Vlastné N výkonu - N na distribúciu, marketing, servis a pod.

6) Odbytová réžia

Úplné vlastné N výkonu

 3) podľa miesta vzniku
- riadiaca zložka
- výrobná zložka

4) podľa spôsobu stanovenia nákladov (spôsobu výpočtu)

- Riadiaca zložka – vyplývajú náklady spojené s riadením a označujeme ich ako normatívne
náklady
- Výrobná zložka – tieto náklady súvisia s technologickým procesom a nazývajú sa náklady
podľa nejakého kľúča

Členenie podľa vzťahu ku konkrétnej výrobe

– tento typ členenia zodpovedá zmene podľa účelu a použitia.

1) priame N – priamo súvisia s výrobou (mzdové a materiálové)

2) nepriame N = režijné N : nákup tlačív, platby za telefón... (materiálové a ostatné)

Členenie podľa vzťahu k  objemu produkcie

1) celkové náklady
2) priemerné náklady (jednotkové) náklady na jednotku produkcie, t.j. podiel celkových N
a množstva produkcie
3) hraničné náklady – marginálne resp. prírastkové

VÝNOSY

- peňažná čiastka, ktorú podnik získal zo všetkých svojich činností za určité časové obdobie
- môžu byť chápané 2 spôsobmi:

1. ako účtovná kategória (charakteristika)

2. ako hodnotová charakteristika (charakteristika výstupu podniku)

- Pre výnos podniku je kľúčová hodnotová charakteristika výstupu podniku, ktorá ovplyvňuje
EÚPP. (Výnosy budú plniť svoju funkciu v tej miere ak cena bude ovplyvňovať jednotkovú
cenu výstupu.)
 - výnosy sa práve z tohto hľadiska definujú cez vyjadrenie tržby podniku. Do pojmu tržby podniku
započítava hodnotu príjmov, ktoré podnik získava:

1. predajom vlastných výrobkov

2. realizáciou prác a služieb predávaných externým odberateľom

- výnosy sa vyjadrujú určitým spôsobom diferencovane – všetky príjmy podniku zo všetkých

tržieb podniku, bez ohľadu na to, či už peňažná hodnota, ktorú predstavujú je alebo nie je k
dispozícii (ak je tovar vyexpedovaný – je zúčtovaný).

- výnosy sú v tomto zmysle tvorené:

1) tržbami za vlastné výkony a tovary

2) zmenami stavu zásob

3) aktiváciami (investície)

4) ostatné prevádzkové výnosy (predaj dlhodobého majetku)

5) zúčtovanie rezerv a opravných položiek

6) finančné výnosy (cenné papiere)

7) mimoriadne výnosy (výnosy z prebytku majetku)

8) prevodové účty (ide o výnosy, ktoré súvisia s ukončením, postúpením činnosti subsystému
podniku)

7. cvičenie – Produktivita práce, mzdy, efektívnosť

Produktivita práce (PP)

- Pre zvyšovanie ekonomickej účinnosti tj. efektívnosti podniku sa používa zvyšovanie produktivity
práce.

- Produktivitu práce definujeme ako množstvo outputu na jednotku práce.

- Na produktivitu práce vplýva viacero faktorov:

*úroveň technickej vybavenosti,

*kvalita materiálov,

*použitá energia,

*organizácia práce a výroby.

 - Plánovanie produktivity práce je potrebné pre zabezpečenie jej rastu v podniku.

- rozumieme množstvo produkcie zhotovenej 1 pracovníkom za určitý čas

- vyjadrujeme ňou účinnosť ľudskej práce – účelnosť práce
- produktivita práce nahradzuje samotnú EÚPP, bez vyjadrenia hodnotenia produktivity práce
sa EÚPP nedá efektívne riadiť !!! NEMOŽNO ICH STOTOŽŇOVAŤ !!!

Výpočet pomocou ukazovateľov:

1) kvantitatívne vyjadrenie – presne charakterizuje produktivitu práce

PP = ∑ ÚH / ( ∑ ŽP + ∑ ZHP) v čase ∆t ÚH – úžitková hodnota

ŽP – živá práca

ZHP – zhmotnená práca

2) priamy spôsob – pri reálnom vyjadrení dosadzujeme Q namiesto ÚH, ale potom to už nie je
presné vyjadrenie

PP vyjadrujeme ako výkon

PP = Q / t t – pracovná doba, čas

3) nepriamy spôsob

PP vyjadrujeme ako prácnosť

PP = t / Q

- v každom podniku sa vyjadrenie PP či už priamo alebo nepriamo vyjadrujú rozdielne

4) presnejší spôsob vyjadrenia produktivity práce

PP = a . √ F . y a – bezrozmerné číslo z inter <0,1>, kt vyjadruje vplyv pracovného

predmetu na PP

F – fondová vybavenosť práce, hodnotové vyjadrenie aktívnej zložky

DHM

y – koeficient určujúci vplyv pracovnej sily na PP

- produktivita práce sa stále vyvíja pôsobením ľudí a vedecko–technického rozvoja

- Platí: PPs < PPp (skutočná PP < potenciálna PP)
- ak vyprodukujem za ten istý čas rovnaké množstvo s menšou námahou alebo väčšie
množstvo za rovnaký čas, alebo menej práce a viac výrobkov = odstraňujem fyzicky ťažkú
práce = pozitívny vplyv na ekonomickú účinnosť

Mzdový systém
 - je subsystém systému odmeňovania
- prestavuje súhrn nástrojov, postupov a pravidiel, na základe ktorých sa tvorí individuálna
mzda pre pracovníkov

Determinanty mzdového systému:

*tarifná sústava *mzdové formy *príplatky

Tarifná sústava:

 pozostáva z podnikového kvalifikačného katalógu (rozčlenenie jednotlivých druhov prác

v organizácii). Ide o stupnicu mzdových taríf, príplatky tarifnej povahy a mzdové zvýhodnenia
(podľa zákonníka práce...)

Zložky tarifnej sústavy:

1) hodnotenie práce: pomocou metód:

 sumárne metódy – hodnotenie práce ako celku
 analytické metódy – bodovacia metóda, metóda porovnávania faktorov –
hodnotenie jednotlivých faktorov, ktoré charakterizujú jednotlivé oblasti
práce
2) kvalifikačné katalógy – určujú aké vzdelanie a prax sú potrebné pre zastávanie funkcie; podľa
nich vieme zaradiť prácu do tarifnej oblasti práce
3) tarifná stupnica:
 tarifná stupnica s pevnými mzdovými tarifami – každý stupeň má 1 pevnú
čiastku
 tarifná stupnica so mzdovými tarifami s rozpätím (400-600, 40-50%) použitie:
nižšia kvalifikácia pracovníka, ale pracuje dlhšie ako ten, kto má vyššiu
kvalifikáciu
 tarifná stupnica so širokým rozpätím – ide o 4 stupne (rozdiel horného
a dolného je 200 až 300%), je flexibilná, môže stimulovať k zvyšovaniu
kvalifikácie
 jednotná integrovaná tarifa – integrácia rôznych stupníc do jednej.

Základné formy miezd:

- časová
- úkolová
- podielová
- zmiešaná = kombinovaná
- viacfaktorová mzda

Doplnkové formy miezd:

 - prémie a odmeny – poskytujú sa po splnení úloh, stanovujú sa ako absolútna čistka alebo ako
podiel z prínosu práce
- príplatky ku mzde – sú pevne určené v organizácii v rozpočtovej sfére
- osobné hodnotenie

Mzdou nie je cestovné, náhrada mzdy, výnosy z  kapitálových podielov.

Časová mzda

– najčastejšie používaná, je možno ju použiť pri odmeňovaní rôznych druhov prác (THP, pomocní
pracovníci v hromadnej výrobe,...)

*použitie: ak je ťažké merať množstvo a kvalitu práce, ak meranie by bolo nespoľahlivé, pri
pasovej výrobe, ak by použitie inej mzdovej formy bolo príliš nákladné

*výpočet: mzdová tarifa x počet odpracovaného času v hodinách

*stimulačný účinok: nízky až nulový, preto sa dopĺňa príplatkom alebo dodatkovou mzdovou
formou

*výhody: je stabilná, jednoduchý výpočet pre zamestnancov aj pre výpočet personálnych N

na budúce obdobie

*nevýhody: nízky až nulový stimulačný účinok; neexistuje priama motivácia na výkon

Úkolová mzda

– veľmi jednoduchá mzdy, má formu stimulačnej mzdy; je priamo závislá na odvedenom množstve
výkonu

*použitie: hlavne pri robotníckych povolaniach

*výpočet: Úkolová mzda = úkolová sadzba * počet výkonov

Úkolová sadzba sa môže vypočítať:

1. ak je výkonnová norma udaná ako norma množstva, napr. 20ks / 1 Hod.

Ús = hodinová mzdová sadzba / počet vyrobených kusov (norma množstva)

2. ak je výkonová norma udaná ako norma času , napr. 1ks / 3 min

Ús = hodinová mzdová sadzba (v min.) / norma času

*stimulačný účinok: vysoký, pretože je závislý od množstva výkonu

*výhody: vysoký stimulačný účinok

*nevýhody: riziko precenenia fyzických možností; náklady na vypracovanie výkonových

noriem

Podielová mzda
– predstavuje mzdovú čiastku, ktorá je stanovená %-tuálnym podielom z peňažne dosiahnutého
výkonu (tržby, obrat); môže byť v plnej miere závislá od výkonu alebo zmiešaná – garantovaný
základný plat + prémie (provízia, bonus, prémia za predané množstvo)

*použitie: je možné priamo merať výkon; výkon môže pracovník ovplyvniť; nemôžeme
pracovníka kontrolovať, nie je možno presne stanoviť normy

*výpočet = (skutočný výkon x sadzba) / 100

*stimulačný účinok: silný stimulačný účinok, pomáha zvyšovať výkon

*výhody: silný stimulačný účinok, priamy vzťahov k výkonu

*nevýhody: jej výšku môžu ovplyvniť také faktory, ktoré pracovník nemôže ovplyvniť (napr.:
moja cena je vyššia ako cena konkurencie)

Zmiešaná mzda:

kombinácia: časová + úkolová alebo časová + podielová

má vysoký motivačný charakter

Viacfaktorová mzda:

osobitná forma zmiešanej mzdy

odmeňuje podľa faktorov (f1, f2,..fn)

výpočet = časová mzda x (f1 x f2 x ... x fn)

Doplnkové formy miezd:

- majú pohnútkový charakter, môžu byť viazané na individuálny alebo skupinový výkon, môžu
byť poskytnuté jednorázovo alebo sa pravidelne opakovať

-Prémie: sú viazané na výkon, nikdy neexistujú samostatne, spájajú sa s časovou alebo úkolovou
mzdou. Je možné ich poskytnúť:

1. jednorazovo – vtedy sa nazývajú bonusom al. mimoriadnou prémiou

2. periodicky – v pravidelných intervaloch
 všeobecné kritéria: kvalita, kvantita, využívanie zdrojov, hospodárnosť,
plnenie termínov,
 stimulačný účinok: silný stimulačný účinok, pomáha zvyšovať výkon
 výhody: silný stimul, sú administratívne nenáročné
 nevýhody: individuálna prémia znižuje záujem o tímovú prácu, kolektívna
prémia vyvoláva pocit nespravodlivého rozdelenia

-Odmeny – jednorazové mzdové zvýhodnenie vyplácané ku základnej mzde

 - výhody: sú vyplácané bezprostredne, keď je vykonaný výkon, pracovníci ho často utrácajú
na odlišné veci než základnú mzdu a preto si ho lepšie pamätajú a silnejšie ich vnímajú

- nevýhody: nadmerne vyzdvihuje individualitu, často nejasná väzba medzi výsledkom

a odmenou.

-Príplatky:

- povinné: vyplývajú zo zákona – zákonníka práce (cestovné, strava, za sťaženú prácu, za

nadčas, za pracovnú pohotovosť,..)

- nepovinné: možno dohodnúť v kolektívnej zmluve (príplatky za odev, dopravu, ubytovanie..)

-Osobné ohodnotenie:

- je individuálnou formou mzdy, používa sa pri časových mzdách na ohodnotenie za mimoriadne

náročné práce a k ohodnoteniu dlhodobo dosahovaných dobrých pracovných výsledkov

- stanovuje sa ako určité % k základnému platu na určité obdobie

- zákon stanovuje max. výšku % na osobné ohodnotenie pri mzdovej tarife

- po uplynutí doby opäť zhodnotíme náročnosť a výkon pracovníka

Štruktúra prac. Doby: - čas práce

- čas všeobecne nutných prestávok – obed

- čas strát – osobné straty (nedisciplinovanosť)

- technické straty (organizačné straty)

- straty z vyššej moci (živelná pohroma, prerušenie dodávky energie)

Výpočet čistej mzdy

- Hrubá mzda (základná mzda + doplnkové formy mzdy + mzdové zvýhodnenia ako nadčas,
práca v noci, práca v pohotovosti, + mzdové náhrady - dovolenka, paragraf) ak bola PN , ta sa
prirátava na konci ku mzde

- odvody poistného :

*ZP 4% (ak je zamestnanec ZŤP tak len 2%)

*NP 1,4%

*SP 4%

*IP 3%

*PvN 1%
13,4% výslednú sumu zaokrúhľujeme nahor

= čiastkový základ dane

- nezdaniteľná časť (xxx€ na rok / x€ na mesiac)

= upravený ZD

- 19% DzP - preddavok

- ČM = HM – odvody – Dzp + daňový bonus (uplatňuje sa na dieťa do16r. v povinnej školskej

dochádzke alebo ak ďalej študuje tak do 26rokov) - zrážky (môžu byť vo forme: sporenia
zamestnanca, exekúcie, stravného) = mzda k výplate

Ekonomická efektívnosť podniku:

Vyjadrenie ekonomickej účinnosti (efektívnosti) práce podniku (EÚPP)

- EÚPP predstavuje vzťah medzi vstupom a výstupom, ktorý má charakter pomeru medzi nimi
(jeho vstupmi a výstupmi). Je to teda:
1) rozdiel medzi vstupom a výstupom
2) podiel medzi vstupom a výstupom
3) kombinácia možnosti 1) a 2)

1) ROZDIEL
- ak EÚPP vyjadrujeme ako rozdiel, potom to chápeme ako rozdiel V – P (Z = V – N)
- ide o vyjadrenie absolútnej hodnoty EÚPP, t. j. zisku
- absolútnu hodnotu EÚPP považujeme za základné vyjadrenie EÚPP
- funkcie zisku potom sú:
1. kriteriálna - plní funkciu kritéria pre rozhodovanie o množstve, sortimente a kvalite
vyrábanej produkcie
2. rozvojová – základný zdroj zhromažďovania finančných zdrojov
3. rozdeľovacia – zisk je bázou pre rozdeľovanie dôchodkov podniku
4. motivačná – zisk je takým vyjadrením EÚPP, ktoré motivuje podnik
- Najdôležitejšia funkcia zisku je rozvojová – inovácia (VTR) – zisk je poistkou pre budúcnosť

2) PODIEL
- ako ekonomická účinnosť – jej:
a) maximalizácia = V / N
b) minimalizácia = N / V
- na jednotku N chceme zvyšovať výnosy ALEBO na jednotku V chceme znižovať náklady
 3) KOMBINÁCIA
- miera zisku a rentability
a) živej práce = Z / mzdy
b) najpoužívanejších položiek = Z / odpisy

- Rentabilita N = Zisk / Náklady x 100

1. Príklad : Vplyv súhrnných faktorov na náklady

Podnik vyrába štyri výrobky A, B, C, D. Úlohou je zistiť vplyv súhrnných faktorov na diferenciu medzi
nákladmi skutočnými a plánovanými. Za súhrnné faktory budeme považovať

- objem výroby
- sortiment výroby
- hospodárnosť výroby výrobkov.

Východzie údaje

Postup riešenia

Na riešenie úlohy je možné pristúpiť v  podstate dvoma odlišnými prístupmi. Jednoduchší, aj

keď menej presný je prístup zatiaľ väčšinou používaný – a to, založený na vyčíslovaní vplyvu zmien
faktorov izolovane prebiehajúcich (bežné riešenie rozkladu súhrných hodnotových indexov). Druhá
možnosť je využiť prístup, ktorý uvažuje o realite súbežne prebiehajúcich zmien. Využíva logaritmický
počet a je prácnejší. Úlohu budeme riešiť pomocou prvého prístupu.

a/ Vplyv zmeny objemu výroby

Z  uvedených údajov zistíme, že skutočné náklady sa zvýšili oproti plánovaným o 290 000,-- €.
Ako sa na tomto prírastku (obecne diferencia) podieľala zmena v objeme výroby (zmena zo vzťahu
skutočnosť a plán), zistíme tak, že najprv zistíme % splnenia plánovaného objemu výroby v
plánovaných cenách:

40 700 000
40 000 000 * 100 = 101,75 %

Keby nedochádzalo k odchýlkam v plnení plánu výroby u jednotlivých výrobkov (sortimentné

zmeny), potom by plánované náklady vzrástli rovnakým percentom (neuvažujeme o vplyve
hospodárnosti):

37 360 000

100 * 101,75 = 38 013 800,-- €

Na základe tejto úvahy dochádzame k záveru, že zmena v objeme výroby mala za následok
rast nákladov o

38 013 800 - 37 360 000 = 653 800,-- €

b) Vplyv zmeny sortimentu výroby

- Vplyv tohto faktoru je obecne spojený s vplyvom zmeny objemu výroby. Vychádzame z toho, že
celková zmena objemu výroby v sebe zahrňuje kvantitatívnu zmenu objemu výroby jednotlivých
výrobkov a to i zmenu rôznu (plnenie plánu objemu výroby jednotlivých výrobkov nemusí byť a
obvykle nie je rovnaká). Potom je treba plánované kusové náklady vynásobiť skutočným objemom
výroby (pomocou sumy jednotlivých výrobkov). Tým dostaneme pomocné informácie o nákladoch,
ktoré môžeme interpretovať ako náklady skutočného objemu a sortimentu výroby ocenené
plánovanými nákladmi výrobkov:

- 150 * 139 + 625 * 30 + 700 * 18 + 40 * 71 = 38 165 000 €

- Vplyv zmeny objemu výroby a sortimentu činí potom:
- 38 165 000 - 37 360 000 = 805 000 €.
- Ak odčítame od tohto čísla veľkosť vplyvu spôsobenú zmenou objemu výroby, dostaneme
podiel vplyvu zmeny sortimentu výroby:
- 805 000 - 653 800 = 151 200,-- €

c) vplyv zmeny hospodárnosti výroby výrobkov

- Veľkosť tohto vplyvu vypočítame porovnaním skutočných nákladov s nákladmi skutočného objemu a
sortimentu výroby oceneného plánovanými kusovými nákladmi:

  - 37 650 000 - 38 165 000 = - 515 000,-- €

Závery:

- Vypočítané čísla kvantifikujúce veľkosť vplyvu uvažovaných faktorov diferencii medzi

skutočnými a plánovanými nákladmi. Rozbor musí tieto čísla transformovať do ekonomickej
interpretácie a tým poskytnúť potrebné informácie pre riadenie.
Ak prevedieme číselnú rekapituláciu, vidíme že:

- skutočné náklady boli vyššie než plánované o 290 000 €

- tým, že plánovaný objem výroby bol splnený na 101,75%, došlo k zvýšeniu objemu výroby a k
rastu nákladov o 653 800 €

výroby daných výrobkov.

- nerovnomernosť v plnení plánovaného sortimentu znamenala rast nákladov o 151 200€

- zníženie jednotlivých nákladov u výrobkov A a B spôsobilo zníženie rastu nákladov o 515  000€

- Z uvedených čísel môžeme jednoznačne konštatovať, že sa podarilo v hodnotenom období

zvýšiť hospodárnosť výroby daných výrobkov - u výrobkov A, ktoré majú najväčší vplyv svojím
množstvom a veľkosťou jednotlivých nákladov, na celkovú úroveň nákladov. Ostatné dva
vplyvy nie je možné jednoznačne hodnotiť. Vplyv objemu výroby je skreslený existenciou
fixných nákladov a u vplyvu sortimentu by bolo treba najprv vykonať konfrontáciu s úrovňou
uspokojovania potrieb jednotlivými výrobkami. Ďalšou úlohou riadenia je preto odhaliť
príčiny, ktoré spôsobili zmeny celkových nákladov -zmeny jednotlivých uvažovaných faktorov.

Príklad 2: Rozbor hospodárskeho výsledku (výsledku hospodárenia):

- Transformačný proces je charakterizovaný zásadnými ekonomickými reformami, ktoré do

značnej miery ovplyvnili ekonomiku podniku. Vývoj hospodárskeho výsledku (výsledku
hospodárenia) bol ovplyvnený hlavne zvýšením cien za rôzne druhy energií, sťaženým
prístupom k úverom, rastom životných nákladov apod.
- Rozhodujúce ukazovatele vplývajúce na HV (VH) sú výnosy a náklady, ktorých vzájomný
pomer sa neustále menil. Vývoj nákladov a výnosov podniku možno sledovať v tabuľke č.1 ,
kde ukazovatele nákladov a výnosov dokumentujú priebeh vývoja ekonomickej účinnosti
práce podniku a jeho efektívnosť - dosahovaný HV (VH).

- Tab.č.1: Hospodársky výsledok (výsledok hospodárenia) podniku dosahovaný v rokoch

2010-2015 (v tis.€)

- Z tabuľky vidíme vplyv zmien, ktoré prebehli v podniku, na tvorbu hospodárskeho výsledku.
Rozdelením bývalého podniku sa podarilo podniku zvýšiť hospodársky výsledok o trojnásobok
(zisk v roku 2009 bol 37 388 tis.€). V roku 2011 hospodársky výsledok (výsledok
hospodárenia) poklesol, bolo to zapríčinené problémami súvisiacimi so zmenou majiteľa
podniku a hlavne znížením odbytových možností. Avšak už v nasledovnom roku podnik
zaznamenal nárast hospodárskeho výsledku (výsledku hospodárenia), ktorý bol zapríčinený
hlavne z dôvodu nárastu odbytu a z dôvodu racionálnej úspory všetkých vstupov do výroby.