1.

ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ POJMY A KATEGÓRIE, TRH A TRHOVÝ MECHANIZMUS

Potreby- požiadavky ľudského organizmu, ktoré sa snažíme uspokojiť

Delia sa:

1.podľa významu
a) základné (primárne): sú spojené s biologickými potrebami človeka, napr. jedlo, pitie
b) vyššie (sekundárne) luxusné: viažu sa na určitý stupeň životnej úrovne ľudí (dovolenka, značkové
oblečenie)
kultúrne: sú spojené s duševnými požiadavkami ľudí (koncert, kniha)
2. podľa subjektu
a) individuálne: týkajú sa jednotlivcov (potreba kúpiť si mobil)
b) kolektívne: týkajú sa skupiny ľudí, prípadne celej spoločnosti (potreba kanalizácie v obci)

3.podľa charakteru
a) fyzické (materiálne), napr. stravovanie, odev
b) duševné, napr. potreba vzdelávania, kultúrneho vyžitia
c) sociálne, napr. láska, priateľstvo

Ľudia svoje potreby uspokojujú prostredníctvom statkov a služieb.

Statky- sú prostriedky, ktoré slúžia na uspokojenie ľudských potrieb, sú výsledkom výroby alebo prírody

Delia sa:
1. podľa spôsobu získania:
a) voľné - teoreticky sú neobmedzené, ale vplyvom industrializácie sa ich množstvo môže obmedziť (voda, vzduch)
b) vzácne - vznikajú výrobnými procesmi, ich množstvo je obmedzené (počítač, mobil, zošit)

2. podľa účelu:
a) spotrebné - slúžia na bezprostrednú spotrebu (chlieb, el. práčka)
b) kapitálové - slúžia na výrobu ďalších statkov alebo poskytovanie služieb (múka v pekárni)

3. podľa charakteru:
a) hmotné - materiálny charakter (nábytok, bicykel)
b) nehmotné - nemateriálny charakter (film, pieseň)

Tovary - statky, ktoré sú obchodovateľné na trhu

Služby - sú cudzie činnosti, ktoré uspokojujú potreby svojim priebehom

Delia sa:
1. vecné (materiálne)- viažu sa na statky (čistiareň, oprava topánok)
2. osobné- viažu sa na jednotlivca (manikúra)

Výrobné faktory (vstupy) – zahŕňajú všetko, čo sa vo výrobnom procese používa na vytvorenie nových statkov
a služieb
- základné výrobné faktory sú pôda, práca a kapitál
1. Pôda - predstavuje všetko, čo človek získava z prírody a využíva pri výrobe statkov a poskytovaní služieb, napr.
nerastné bohatstvo, poľnohosp. pôda)

2. Práca - je cieľavedomá ľudská činnosť, ktorej výsledkom sú statky alebo služby, ktoré uspokojujú potreby ľudí

3. Kapitál - sú všetky statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov alebo služieb, jeho súčasťou sú aj peniaze
Delí sa:
1. Fyzický- predstavuje statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov alebo poskytovaniu služieb
2. Peňažný- predstavuje peniaze, za ktoré sa nakúpi fyzický kapitál (peniaze v hotovosti, úvery)

1
Vlastnosti výrobných faktorov: 1. vzácnosť (množstvo je obmedzené)
2. alternatívnosť (môžu sa použiť na rôzne účely)

Hospodárstvo

- oblasť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej cieľom je výroba statkov a služieb

- je súhrn hospodárskych jednotiek a ich činností, ktorých cieľom je uspokojovanie ľudských potrieb

Základné hospodárske jednotky:

a) podniky -vyrábajú statky a služby s cieľom dosiahnuť zisk.
b) domácnosti - hospodárske jednotky, ktoré sa podieľajú na spotrebe statkov a služieb a ponúkajú podnikom výrobné
faktory
c) štát – špecifická hospodárska jednotka, dostáva od domácností a podnikov statky a služby, prácu, dane a poplatky
a poskytuje podnikom a domácnostiam rôzne platby (napr. dotácie, sociálne dávky,...)

Deľba práce

- proces rozdelenia práce medzi jednotlivcov alebo skupiny ľudí

mužské práce
1.Prirodzená deľba práce poľnohospodárstvo
ženské práce
poľnohospodárstvo
2.Spoločenská deľba práce poľnohospodárstvo pastierstvo
pastierstvo
pastierstvo remeselníctvo
remeselníctvo

obchody
1. spoločenská deľba práce 2. spoločenská deľba práce 3. spoločenská deľba práce

Súčasné formy deľby práce:

1. vnútropodniková: vo vnútri podniku sa jednotlivé úlohy rozčleňujú na čiastkové pracovné úlohy, ktoré
vykonávajú jednotliví zamestnanci a útvary
2. medzipodniková: každý podnik sa špecializuje na výrobu určitých statkov alebo poskytovanie určitých služieb
a) vnútroodvetvová = horizontálna: v rámci jedného odvetvia, napr. v rámci priemyslu strojárstvo, chemický pr.
b) medziodvetvová = vertikálna: medzi rôznymi odvetviami, napr. poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel

Obeh tovaru a peňazí

1. Domáce hospodárstvo
-bolo prvým vývojovým stupňom v dejinách ľudskej spoločnosti, bolo sebestačné vo výrobe aj v spotrebe,
nevymieňalo si statky a služby s inými hospodárstvami
-vznikom remesiel sa rozčlenilo na a) výrobne orientované jednotky (podniky)
b) spotrebne orientované jednotky(domácnosti)
-najskôr sa uskutočňovala výmena tovaru za tovar - naturálna výmena

2. Obehové hospodárstvo
- peniaze slúžili ako všeobecný výmenný prostriedok, výmena sa rozdelila na kúpu a predaj
- formy obehového hospodárstva:
a) mestské hospodárstvo
-výmena tovaru sa uskutočňovala medzi remeselníkmi a roľníkmi z miest a ich okolia
b) národné hospodárstvo
- vzniklo spojením viacerých hospodárstiev vnútri jedného štátu
c) svetové hospodárstvo
- najvyšší stupeň- predstavuje spojenie hospodárstiev na celom svete

2
 Trh a trhový mechanizmus
- je miesto, kde sa stretávajú predávajúci a kupujúci (dopyt a ponuka), aby sa dohodli na kúpe a predaji určitého
množstva tovaru za určitú cenu

Funkcie trhu:
 poskytuje informácie o kupujúcich a predávajúcich
 ovplyvňuje správanie výrobcov a spotrebiteľov
 umožňuje kúpu a predaj
 umožňuje rozdeľovať dôchodky tým, že každý tovar má svoju cenu

Typy trhov:
1. z územného hľadiska
a) miestny trh (napr. trnavský jarmok)
b) národný trh (trh SR)
c) medzinárodný trh- spojenie národných trhov (trh EÚ)
d) svetový trh- spojenie všetkých národných trhov (svetový trh ropy)

2. z vecného hľadiska
a) trh statkov a služieb (Tesco)
b) trh výrobných faktorov
- trh práce
- trh pôdy a prírodných zdrojov
- trh kapitálu
c) finančný trh
-peňažný trh
-kapitálový trh
-devízový trh
-trh drahých kovov
-poistný trh

3. z kvantitatívneho hľadiska
a) čiastkový trh - predmetom kúpy a predaja je len jeden druh tovaru (trh automobilov, ropy)
b) agregátny trh - predmetom kúpy a predaja sú všetky druhy tovarov (trh SR)

4. z právneho hľadiska
a) legálny trh - v súlade so zákonmi
b) nelegálny trh (obchod s drogami, pornografia, obchod s bielym mäsom, pranie špinavých peňazí)

Typy ekonomík:
1. tradičná
- ekonomické otázky rieši na základe inštinktov, zvykov, tradícií
- málo rozvinutý, prekonaný typ ekonomiky
2. príkazová
- centrálne riešené ekonomické otázky, rozhoduje o nich štát
- centrálne plánovanie, nedostatková ekonomika, tvorba cien z centra
3. trhová
- o základných ekonomických otázkach rozhoduje trh
- o cenách rozhoduje trhový mechanizmus
- súkromné vlastníctvo
4. zmiešaná
- rozhoduje trh aj štát
- trhový mechanizmus, štát zasahuje do niektorých oblastí

3
 Základné ekonomické otázky

Riešenie základných ekonomických otázok:

Čo vyrábať?- množstvo, druh, vlastnosti statkov a služieb a obdobie predaja určujú spotrebitelia
Ako vyrábať?- výrobné technológie ovplyvňujú ostatní výrobcovia
Pre koho vyrábať?- kto bude spotrebiteľom závisí od výšky príjmov, rieši sa na trhu výrobných faktorov

Trhové subjekty

- sú účastníci trhu, ktorí sa zúčastňujú na nákupe a predaji

Základné trhové subjekty:

1. Domácnosti- nakupujú statky a služby a predávajú výrobné faktory

2. Podniky- nakupujú výrobné faktory a predávajú statky a služby
3. Štát- vytvára podmienky na fungovanie trhu a rieši negatívne dôsledky trhovej ekonomiky

Trhový mechanizmus

-predstavuje vzájomné vzťahy medzi predávajúcimi a kupujúcimi

-na základe týchto vzťahov sa rozhoduje o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov a o určení ceny a množstva
predávaných a nakupovaných statkov a služieb

Základné procesy trhového mechanizmu:

1.proces tvorby dopytu
2.proces tvorby ponuky
3.proces tvorby ceny
Dopyt

-súhrn rozhodnutí kupujúcich o kúpe tovaru, predstavuje množstvo tovarov, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť za určitú
cenu
-dopyt vyjadruje vzťah medzi dvoma veličinami, cenou a požadovaným množstvom (nepriama úmernosť)
- grafickým vyjadrením dopytu je krivka dopytu = je klesajúca. Vyplýva to zo zákona klesajúceho dopytu, podľa
ktorého pri raste ceny požadované množstvo klesá a naopak, pri poklese ceny požadované množstvo rastie

cena

požadované množstvo Q

Veľkosť dopytu ovplyvňuje:

-výška príjmov spotrebiteľov
-preferencie spotrebiteľov a reklama
-cena substitučných tovarov
-ceny komplementárnych tovarov
-demografické zmeny (zmeny v počte a zložení obyvateľov)
-ostatné faktory (napr. počasie)

Druhy dopytu:
a) skutočný (reálny)- vyjadruje kupujúcich, ktorí si tovar kúpia
b) možný (potenciálny)- kupujúci, ktorí majú o tovar záujem
4
 - podľa počtu kupujúcich:
a) individuálny - 1 kupujúci, 1 tovar
b) čiastkový - všetci kupujúci, 1 tovar
c) agregátny- všetci kupujúci na všetkých trhoch

Ponuka

-predstavuje schopnosť a ochotu predávajúcich predať určité množstvo tovaru za určitú cenu
-predstavuje vzťah medzi veličinami, cenou a ponúkaným množstvom (priama úmernosť)

- grafickým vyjadrením dopytu je krivka ponuky = je rastúca. Vyplýva to zo zákona rastúcej ponuky, podľa ktorého
ak bude cena vysoká, zvýši sa ponúkané množstvo a ak bude cena nízka, zníži sa ponúkané množstvo

cena S

ponúkané množstvo

Výšku ponuky ovplyvňujú:

-cena nakupovaných výrobných faktorov
-ceny alternatívnych výrobkov
-počet výrobcov na trhu
-cena nových výrobných technológií

Druhy ponuky:
a) individuálna - 1 výrobca
b) čiastková - 1 tovar, viac výrobcov
c) agregátna - súhrn všetkých tovarov a výrobcov
Cena

-je suma, za ktorú sa predávajú a kupujú statky a služby

-je najdôležitejšou informáciou na trhu

Funkcie ceny:
1.poskytuje a prenáša informácie o potrebách spotrebiteľov, výrobných možnostiach
2.vedie výrobcov k používaniu výhodných výrobných metód
3.vedie spotrebiteľov k čo najlepšiemu využívaniu zdrojov
4.rozdeľuje dôchodky

Na trhu môžu nastať 2 situácie:

a) trhová rovnováha
-nastáva vtedy, keď sa ponúkané množstvo rovná požadovanému množstvu tovaru (dopyt = ponuka)
-rovnováha vzniká, ak sa výmena uskutočňuje za rovnovážnu cenu

Bod E- je priesečník krivky ponuky a dopytu (equilibrum), vyjadruje trhovú rovnováhu t. j. rovnovážnu cenu a
rovnovážne množstvo. Za túto cenu sú výrobcovia ochotní vyrábať toľko tovaru, koľko chcú kupujúci kúpiť
- táto situácia sa vyskytuje na trhu len zriedkavo a krátkodobo

5
 cena

prebytok

bod E

nedostatok

množstvo

b) trhová nerovnováha
-ponúkané množstvo sa nerovná požadovanému množstvu:
 prebytok - ponúkané množstvo > požadované množstvo

- cena je vysoká, výrobcovia veľa vyrábajú, spotrebitelia málo kupujú, čo núti výrobcov znižovať cenu =>
zníženie ceny vyvolá rast dopytu a pokles ponuky

 nedostatok - ponúkané množstvo < požadované množstvo

- cena je nízka, spotrebitelia veľa kupujú, výrobcovia nemajú záujem vyrábať, iba vtedy, ak sa cena zvýši =
zvýšenie ceny vyvolá zvýšenie ponuky a znižuje dopyt

TRHOVÁ CENA - cena, ktorá vyjadruje aktuálny vzťah ponúkaného a požadovaného množstva (t.j. pri aktuálnom
dopyte a ponuke)

Posuny kriviek dopytu a ponuky

dopyt: ponuka:

cena D D1 cena
D2 S2 S 
D1 S1
D
D2 S2 S  S1

Q Q

Dopyt

-na posun krivky dopytu majú vplyv napr.:

 dôchodky (všetky príjmy) - ak sa dôchodky zvyšujú, zvyšujú sa aj nákupy, zvyšuje sa dopyt a krivka dopytu
sa posúva vpravo nahor = DD - D1D1
- znížením dôchodkov sa znižuje dopyt a krivka sa posúva vľavo nadol = DD -
D2D2
 zvýšenie počtu kupujúcich = DD - D1D1, zníženie = DD - D2D2
 zmeny cien niektorých tovarov:
 substitúty (nahrádzajú iný tovar napr. káva, čaj): ak sa cena substitútu zvýši, tak dopyt po pôvodnom
tovare sa zvýši = DD - D1D1, ak sa zníži, tak dopyt sa tiež zníži = DD - D2D2

6
  komplementárne tovary (navzájom sa dopĺňajú napr. auto - benzín): ak sa cena komplementárneho
zvýši, tak sa dopyt po pôvodnom zníži = DD - D2D2, ak sa zníži, tak sa dopyt zvýši = DD - D1D1

Ponuka
 zmena ceny výrobných faktorov - zvýšením ceny vstupov (napr. mzdy) sa výroba zdražuje, ponuka sa znižuje
a krivka sa posúva doľava = SS -S2S2, znížením nákladov sa ponuka zvyšuje SS -S1S1
 zvýšenie produktivity práce prináša zníženie nákladov a krivka sa posúva doprava SS -S1S1
 ceny alternatívnych tovarov: zvýšenie cien alt. tovarov: ponuka pôvodného tovaru sa zníži = SS -S2S2,
zníženie cien altern. tovarov, ponuka pôv. tovaru sa zvýši = SS -S1S1
 zavedenie nových technológií, ponuka tovaru sa zvýši = SS -S1S1
 počet výrobcov: zvýši: ponuka tovaru sa zvýši = SS -S1S1, zníži: ponuka tovarov sa zníži = SS -S2S2

Konkurencia

Trhová konkurencia - predstavuje proces, v ktorom sa stretávajú rôzne trhové subjekty, ktoré majú rôzne
ekonomické záujmy a každý z nich chce získať nejakú hmotnú výhodu

Druhy konkurencie:
1. Konkurencia medzi dopytom a ponukou
- cieľom kupujúcich je kupovať čo najlacnejšie, cieľom predávajúcich je predávať, čo najdrahšie, záujmy sú
protichodné =  rovnovážna cena nie je optimálna, pre predávajúcich je príliš nízka, pre kupujúcich príliš vysoká, je
kompromisom a vyrovnáva množstvo ponúkaného a požadovaného tovaru

2. Konkurencia na strane dopytu

-ide o konkurenciu medzi kupujúcimi
-každý z nich chce nakúpiť čo najvýhodnejšie hoci aj na úkor ostatných
-táto konkurencia rastie, ak dopyt prevyšuje ponuku a spotrebitelia sa usilujú získať nedostatkový tovar, čo
predávajúci využívajú na zvyšovanie cien

3. Konkurencia na strane ponuky

-ide o konkurenciu medzi výrobcami
-každý z nich chce predať čo najviac, s čo najvyšším ziskom a to aj na úkor ostatných (chce minimalizovať zisky
konkurentov a oslabiť ich pozície na trhu)
-táto konkurencia môže byť :
a) cenová konkurencia - spočíva v zdanlivo nezmyselnom znižovaní cien výrobcov (predávajúcich), k čomu ich
vedie snaha ovládnuť trh, získať si spotrebiteľov, pričom sa dočasne vzdávajú zisku
b) necenová konkurencia - výrobcovia (predajcovia) lákajú spotrebiteľov napr. vyššou kvalitou výrobkov, lepšími
technickými parametrami, lepšími službami, reklamou, obalmi, prípadne poskytovaním určitých zliav, úverov

4. Konkurencia z hľadiska podmienok výrobcov na trhu

a) dokonalá
- ide o teoretickú abstrakciu (neexistuje)
-ide o model ideálneho stavu v ekonomike
-predpokladom sú úplné rovnaké podmienky pre všetky subjekty trhu
-jedná sa o odstraňovanie zbytočných nákladov vo výrobe, čo prináša zvýšenie zisku pri rovnakej cene
- podmienky dokonalej konkurencie :
 existencia veľkého počtu kupujúcich a predávajúcich, z ktorých nik nemôže ovplyvniť cenu
 úplná voľnosť vstupu a výstupu z odvetvia
 výrobok je homogénny

7
  dokonalá informovanosť všetkých trhových subjektov

b) nedokonalá - vzniká vtedy, keď tovary vyrába iba určitý počet výrobcov, ktorí majú možnosť ovplyvňovať ceny

Formy nedokonalej konkurencie:

a) monopol: situácia, keď na trhu existuje len jeden výrobca určitého tovaru. Môže byť:
 absolútny: l výrobca vyrába homogénny výrobok, ktorý nemá substitúty. Podnik môže určovať ceny
a dosahovať moopolne vysoký zisk
 prirodzený: podnik získa monopolné postavenie prirodzeným súťažením na trhu a zničením konkurentov
 administratívny: je zriadený a chránený štátom a zákonmi
b) monopolistická konkurencia- veľký počet podnikov ponúkajúcich heterogénny produkt (diferencovaný) t. j.
podstata je rovnaká len v niečom drobnom sa líši, napr. pečivo, jogurty
b) oligopol- malý počet konkurujúcich si podnikov, ktoré môžu zabrániť vstupu iných podnikov do odvetvia
 absolútne koncentrovaný oligopol: ak v danom odvetví vystupuje niekoľko veľkých firiem
 relatívne koncentrovaný monopol: ak v danom odvetví vystupujú popri 2-3 veľkých firmách aj malé
a stredné firmy
- podľa štruktúry výroby rozlišujeme:
 homogénny oligopol: ak sa vyrábajú identické alebo takmer identické produkty (napr. suroviny)
 heterogénny oligopol: keď sa vyrábajú čiastočne odlišné výrobky (napr. autá, elektronika)