3 Ručné obrábanie materiálov

3.6 Strihanie

Strihanie je beztrieskové delenie materiálu, pri ktorom do materiálu z obidvoch strán vnikajú
kliny /nože/. Nože musia mať primeranú pevnosť, tvar a tesný dotyk v mieste strihu. Vôľa
medzi ostriami je medzera, veľkosť ktorej závisí od hrúbky strihaného materiálu. Pri veľkej
vôli dochádza k deformácii strihaného materiálu, pri malej vôli nedôjde k prestrihnutiu
materiálu.
Na strihanie sa používajú tieto druhy nožníc:

Ručné nožnice :
 Kancelárske nožnice na papier
 Krajčírske nožnice
 Nožničky na manikúru
 Kadernícke nožničky
 Klampiarske nožnice
 Zdravotnícke nožnice
 Záhradnícke nožnice
 Špeciálne nožnice

Strojové nožnice :

Priemyselne nožnice
 Veľké nožnice na strihanie plechov
 Kotúčové nožnice na tvarové strihanie plechu
 Búracie hydraulické nožnice v mobilnom prevedení

Strihacie stroje
 Lištové kosačky
 Lištové krovinorezy
 Strihacie strojčeky ( používané v holičstve)

Postup pri strihaní

 voľba nožníc – ručné nožnice sa používajú pri strihaní plechu do hrúbky 0,7 mm,
strojové nožnice na strihanie hrubších plechov. Ručné aj strojové nožnice sa volia
aj podľa tvaru výstrižku /strihanie priameho úseku alebo oblúkov/,
 strihanie – pri ručnom strihaní sa materál pridržiava v ľavej ruke a pravou rukou
sa ovládajú nožnice. Pri vystrihovaní nakreslených tvarov sa postupuje tak, aby
ryska zostala nezakrytá, necháva sa malý prídavok na dokončenie výstrižku,
 dokončenie – pri strihaní vznikajú na spodnej strane výstrižku ostriny, ktoré sa
odstránia pilovaním.
3.7 Rezanie

Rezanie je základný spôsob trieskového delenia materiálov. Pri rezaní rezným nástrojom
oddeľujeme z materiálu časti na získanie výrobku požadovaného tvaru a rozmerov. Pri rezaní
zuby pílového listu odoberajú z materiálu triesku, čím sa vytvára medzera, ktorá potom oddelí
od seba časti materiálu.

Rezanie delíme na : - ručné

- strojové
Používame rôzne druhy píl podľa:

 vlastností rezaného materiálu,

 tvaru rezu a rozmerov materiálu,
 požadovanej presnosti rezu.

Rozvod zubov je striedavé vyhnutie zubov píly, ktorého účelom je zabrániť zvieraniu a
brzdeniu pílového listu pri jeho prenikaní materiálom. Rozostup zubov je vzdialenosť dvoch
po sebe nasledujúcich zubov pílového listu. Výška a veľkosť rozostupu zubov určuje veľkosť
priestoru pre triesky a volí sa podľa tvrdosti rezaného materiálu a dĺžky rezu.

Postup pri rezaní :

1. Rezaný materiál pevne upneme, čiara musí byť vo zvislej polohe,

2. Rez robíme v časti materiálu, ktorá bude odpadom. Ťahom k sebe popri
nejakej vodiacej pomôcke (napr. klátik) vytvoríme zárez, alebo si
ho predpilujeme pilníkom, ten umožní začiatok rezania,
3. Režeme kolmo, zľahka, dlhými plynulými ťahmi. Pri dorezávaní spomalíme
rýchlosť rezania a skrátenými ťahmi rezanie dokončíme.

Obr. Ručná píla na kov

3.8 Ohýbanie
Ohýbanie je tvárnenie, pri ktorom sa materiál na vonkajšom polomere ohybu naťahuje a vo
vnútornom polomere sa stláča.
Kovy ohýbame najmä za studena (do hrúbky 4 mm).

Lámaniu a prasknutiu drôtov a plechov pri ohýbaní predchádzame tým, že namiesto ostrých
ohybov volíme mierne zaoblenia.

Postup pri ohýbaní drôtov:

Drôty s priemermi do 1 – 1,5 mm ohýbame ručne

 Pilníkom zarovnáme jeden koniec vyrovnaného drôtu, od neho nanesieme
rozmery
 obrysovacou ihlou. Musíme zohľadniť množstvo materiálu potrebné na ohyb;
 Podľa tvaru ohybu použijeme náradie:
o na ostré ohyby – kliešte s plochými čeľusťami, prípadne kombinované
kliešte,
o na ohýbanie a tvarovanie do oblúkov – kliešte s oblúkovými čeľusťami

Drôty s priemermi od 1,5 do 8 –10 mm ohýbame ručne

 Postup obrysovania rovnaký ako pri s menším priemerom;
 Potom postupujeme v závislosti od ohybov:
o na ostré ohyby použijeme zverák, ochranné vložky čeľustí zveráka,
drevené kladivo (3 – 5 mm), kladivo z farebných kovov alebo
zámočnícke kladivo (vyše 5 mm), uholnicu alebo uhlomer;
o na oblé ohyby rovnaké náradie a pomôcky a tvarové podložky
požadovaných rozmerov (rúrky, profily).

Postup pri ohýbaní plechov:

Na ohýbanie tenkých plechov do hrúbky 0,5 – 0,7 mm, ale i plechov do hrúbky 2 – 3 mm
používame rovnaké pomôcky aj náradie ako pri ohýbaní drôtov.
Odlišnosti:
 treba vopred premyslieť poradie ohybov;
 pri ohýbaní tenkých plechov možno predhnúť rukami plech vo zveráku pomocou
hranolčeka z dreva a potom ohyb dokončiť dreveným kladivom;
 ploska kladiva dopadá čo najbližšie k čiare ohybu;
 pri ohýbaní širších plechov ako čeľuste zveráka používame prídavné predĺžené
čeľuste.
3.9 Vŕtanie

Vŕtanie je spôsob trieskového obrábania, ktorým sa vytvára v plnom obrábanom predmete

otvor s kruhovým prierezom rôznej veľkosti a presnosti. Strojové vŕtanie sa najčastejšie
vykonáva na vŕtacích strojoch - vŕtačkách, ale je ho možné vykonať aj napríklad na sústruhu.
Menšie otvory avšak s nízkou presnosťou je možné vŕtať aj pomocou ručných vŕtačiek.

Hlavný rezný pohyb je rotačný a vykonáva ho nástroj pri vŕtaní na vŕtačkách, alebo obrobok
pri vŕtaní na sústruhu. Vedľajší rezný pohyb je posun v smere osi otáčania, vykonáva ho
nástroj.

Vrtací nástroj sa volá vrták. Časti vrtáka sú (viď obr.) :

Podľa konštrukcie poznáme viacero druhov vrtákov najzámejšie sú :

 skrutkovicový vrták - používa sa najčastejšie

 delový vrták - pre vŕtanie hlbokých otvorov
 strediaci vrták - pre vŕtanie strediacich jamiek
 kopijovitý vrták - pre hrubé vŕtanie, pretože je málo presný
 korunový vrták - pre vŕtanie veľkých otvorov do hrubého plechu

Stroje na vŕtanie

Vŕtačky na strojové vŕtanie sa rozdeľujú podľa počtu vretien na:

 jednovretenové a
 viacvretenové
a ďalej podľa konštrukcie na:

 stolné - pre vŕtanie malých otvorov do priemeru približne 16 mm

 stĺpové - pre vŕtanie stredných otvorov do priemeru približne 40 mm
 stojanové - pre vŕtanie otvorov do priemeru približne 80 mm
  otočné - s radiálne prestaviteľným vretenom pre vŕtanie väčšieho počtu dier do
veľkých a ťažkých obrobkov
 univerzálne - s ľubovoľne nastaviteľným vretenom
 špeciálne - pre sériovú a hromadnú výrobu.
 navŕtavačky strediacich jamiek - špeciálne jednoúčelové stroje

3.10 Rezanie závitov

Rezanie závitu je technologický proces vytvorenia závitu na valcovej ploche súčiastky. Z

hľadiska technológie výroby sa závity delia na vonkajšie (skrutka) a vnútorné (matica). V
praxi sa najčastejšie požívajú - podľa profilu - závity metrické, whitworthové a
lichobežníkové.
Vonkajšie závity sa režú závitovými čeľusťami. Svojim tvarom pripomínajú kalenú maticu, v
ktorej je vytvorených 3 až 5 drážok kruhového tvaru. Závitové čeľuste pre ručné rezanie
môžu byť kruhové alebo radiálne. Závitové čeľuste sa upínajú do vratidla. (Obr. 1)
Vnútorné závity sa režú závitníkmi. Závitníky sú mnohorezné nástroje, ktorých tvar je
prispôsobený postupnému odoberaniu triesok pri vyhotovaní závitu. (Obr. 2)

Obr. 1 Obr. 2
Postup pri ručnom vŕtaní závitov

 upnutie materiálu – materiál sa najčastejšie upína do zveráka

 vŕtanie otvoru – priemer vrtáku sa volí podľa priemeru závitu, pre vonkajší
závit je priemer drieku o niečo menší, pre vnútorný závit naopak. Pred
samotným vŕtaním závitu sa otvor zahlbuje pre lepšie zarezanie závitníku.
Odporúčané priemery vrtákov sú uvedené v tabuľkách alebo výpočtom
požadovaný metrický závit x 0,8 = veľkosť otvoru

 rezanie závitu – nástroj sa upevní do vratidla, priloží k materiálu a pomaly sa

ním začne otáčať. Poloha vratidla s nástrojom musí byť kolmá k materiálu,
kontrola kolmosti sa robí uholníkom. Po zarezaní nástroja do materiálu sa
pomaly otáča s vratidlom, pričom sa vyvíja primeraný tlak v smere osi
nástroja. Po niekoľkých otáčkach sa s vratidlom potočí v opačnom smere, čím
sa zabezpečí odvod triesok z miesta rezania. Pri rezaní nástroje mažeme, čím
sa šetria nástroje a zároveň sa získa kvalitnejší povrch
 kontrola závitu je zameraná na kontrolu veľkého a stredného priemeru závitu a
stúpania. Na kontrolu závitu sa požívajú závitové šablóny alebo mikrometer so
súpravou presných drôtikov

3.11 Nitovanie

Nitovanie je spôsob vytvárania nerozoberateľných spojení materiálov, najčastejšie plechov,

alebo plátov. Pri spojení sa využije plastická deformácia jednej zo spájaných častí, alebo
špeciálnej spojovacej súčasti - nitu. Spojenie je nerozoberateľné, pretože sa nedá rozobrať bez
porušenia nitu, alebo jednej zo spájaných súčiastok. Deformácia sa vytvorí ručne, alebo
strojovo za tepla alebo za studena v závislosti od typu výroby, veľkosti použitých nitov
a pevnosti použitých materiálov.

Spájané súčiastky s pripravenými otvormi sa položia na seba a cez spoločný otvor sa zasunie
nit s hlavou na jednej strane. Z druhého konca nitu sa vytvorí deformáciou jeho
drieku záverná hlava, ktorá zabráni rozobratiu spoja.
Nit

Charakteristické pre nitovanie je použitie nitov. Spájané súčiastky s pripravenými otvormi sa

položia na seba a cez spoločný otvor sa zasunie nit s hlavou na jednej strane. Z druhého konca
nitu sa vytvorí deformáciou jeho drieku záverná hlava, ktorá zabráni rozobratiu spoja.

Charakteristickými údajmi nitu sú:

 tvar hlavy
 priemer drieku
 dĺžka drieku
 druh materiálu
Niektoré typy nitov:

 nit so zápustnou hlavou (STN 02 2313.x)

 nit so šošovkovitou hlavou
 nit s polguľovitou hlavou (STN 02 2301.x)
 rúrkový nit (STN 02 2380.x)
 dutý nit
 trhací nit
 kotlový nit

Postup pri ručnom nepriamom nitovaní

 V spájaných častiach zhotovíme diery s priemerom takmer rovnakým ako majú nity –
väčší priemer dier spôsobí zakrivenie drieku nitu (spoj nie je dostatočne pevný);
 Na vytvorenie závernej hlavy potrebujeme nechať určité množstvo materiálu – dĺžku
drieku nitu, z ktorej možno zhotoviť polguľovitú alebo zápustnú závernú hlavu.
 Po vložení nitu do dier spájané súčasti k sebe pritlačíme prítlačníkom. Tieto sa tesne
pritiahnu a vytvorí sa plôška na dosadnutie hlavy nitu. Hlavu nitu s polguľovitou
hlavou podložíme podperným hlavičkárom. Hlavu zápustného nitu umiestnime na
kovovú podložku (nákova, platňa)
 Prvé údery plosky primerane veľkého zámočníckeho kladiva smerujú zvislo v smere
osi nitu. Tým sa priemer nitu zväčší, vyplní sa diera.
 Nitový spoj je správne zhotovený ak sú hlavy v jednej osi a sú úplné.

Výhody

 spoľahlivosť nitových spojov sa overila mnohoročnou praxou a dá sa ľahko

kontrolovať
 nitové spoje podobne ako skrutkové spoje sú pružnejšie ako zvárané
 pri nitovaní sa nedeformujú spájané materiály miestnym nahromadením tepla ako
pri zváraní
Nevýhody

 rozoberanie nitového spoja je možné iba porušením nitov alebo spájaných

súčiastok
 spoje nezaručujú presnú vzájomnú polohu spájaných súčiastok
 spájaných materiáloch treba urobiť pre nity diery, ktoré zoslabujú spájané
materiály
 nepriepustnosť nitového spoja sa musí často zvyšovať papierovou alebo plátenou
vhodne impregnovanou vložkou,
 kotlové spoje treba tesniť pritužovaním
 hlučnosť pri nitovaní

3.12 Zaškrabávanie

Je to ručné obrábanie plôch rovinných, tvarových a valcových.

Patrí medzi dokončovacie operácie, dosahuje sa ním veľká presnosť rozmerov
a akosti plôch.

Postup pri zaškrabávaní

 zaškrabávané plochy najprv otlačíme príložným pravítkom pomocou špeciálnej farby

 farba nám vyznačí vrcholy nerovností
 rovinné plochy najprv zaškrabeme na hrubo
 posuvom škrabáku dopredu odoberáme triesku,
 používame ďalšie ťahy
 pri spätnom pohybe škrabák naddvihneme
 smer zaškrabávaní sa mení o 45°

Rovinné zaškrabávanie

Nástroje na zaškrabávanie

Na zaškrabávanie rovinných a valcových plôch sú používané škrabáky. Nie sú normalizované,

a preto ich tvar a rozmery zodpovedajú zvyklostiam pracovníkov a potrebám závodov (na
obrázku).
Pre zaškrabávanie rovinných, plôch sa používajú jednostranné a obojstranné ploché škrabáky
s priamym alebo zaobleným britom. Šírka týchto škrabiek je daná presnosťou zaškrabávanie.
Pre hrubé zaškrabávanie sú vhodné škrabáky o šírke 20 až 30 mm, pre jemné a presné
zaškrabávanie 15 až 20 mm a pre veľmi presné zaškrabávanie 5 až 12 mm.

3.13 Lepenie

Lepenie je spôsob nerozoberateľného spájania materiálov za použitia lepidla. Povrch

spájaných častí sa pripraví (očistenie, zdrsnenie, odmastenie), na jednu, alebo obe plochy
spoja sa nanesie lepidlo, súčiastky sa k sebe priložia a lepidlo sa nechá zaschnúť.

Pri lepení kovov treba dodržať určité základné zásady. Najvyššiu pevnosť a životnosť
lepeného spoja dosiahneme za podmienky, že kovové substráty:

 sú z hľadiska štruktúry homogénne

 majú optimálne mechanické a geometrické parametre

Ak požadované nároky nesplní ani jedno vybraté lepidlo, môžeme použiť lepiaci systém. Pri
lepení kovového tvrdého a pružného substrátu je vhodné na strane pružného substrátu použiť
pružné lepidlo s vysokým obsahom plnidla a na strane tvrdého substrátu aplikovať tvrdé
lepidlo, resp. lepidlo modifikované pružnou zložkou.

Mechanická úprava povrchu kovov

Ak ideme lepiť kov, najskôr z neho odstránime všetky povrchové nerovnosti a nedostatočne
priľnavé vrstvy, a to mechanicky, chemicky alebo kombináciou oboch spôsobov. Menšie
plochy očistíme brúsnym papierom. Veľké plochy môžeme očistiť pieskom alebo
korundovým práškom s použitím dýzy pod tlakom čiže špeciálnym obrusovacím zariadením
napojeným na stlačený vzduch. Po dokonalom mechanickom očistení povrchu kovu
použijeme na odmastenie organické rozpúšťadlo, napr. trichlóretylén, chloroform alebo
saponáty. Po použití saponátov povrch kovu ešte dôkladne opláchneme tečúcou vodou a
vysušíme teplým vzduchom. Lepidlo nesmie spôsobovať koróziu kovov a plnidlá v lepidle
nesmú vytvárať s kovovým substrátom galvanický článok.

Chemická úprava povrchu kovov – morenie

Chemickú úpravu povrchu kovu nazývame aj morenie a robíme ju po odmastení povrchu

organickým rozpúšťadlom. Po skončení chemického morenia povrch kovu dôkladne
opláchneme vodou do neutrálnej reakcie a vysušíme ho horúcim vzduchom. Pri týchto
operáciách neberieme chemicky upravené povrchy kovov do rúk, pretože mastnota na rukách
znečistí lepený povrch kovu.

Železo, oceľ a liatina

Moríme ich tak, že kov ponoríme na 10 až 15 minút do zmesi 1 hmotnostného dielu kyseliny
chlorovodíkovej a 1 hmotnostného dielu destilovanej vody izbovej teploty. Po úprave
morením povrch kovu opláchneme vodou, vysušíme pri teplote do 90 °C a hneď lepíme.
Hliník a jeho zliatiny

Na morenie hliníka a jeho zliatin používame úpravu v kyslom alebo zásaditom kúpeli.
Chemická úprava v kyslom kúpeli Pripravíme chrómsírovú kyselinu podľa nasledujúcej
receptúry: 240 hmotnostných dielov dvojchrómanu sodného, 240 hmotnostných dielov 96 %
kyseliny sírovej a 770 hmotnostných dielov destilovanej vody. Kov ponoríme do moriaceho
kúpeľa na 20 minút pri teplote 60 °C. Upravený kov potom opláchneme destilovanou vodou
do neutrálnej reakcie a sušíme pri teplote 60 °C asi 30 minút.

Použitie lepidiel

Lepidlá sa používajú na spájanie kovov aj v podmienkach, v ktorých pôsobí vlhkosť, voda

alebo rôzne chemické reagenty. Pred týmito vplyvmi ochránime povrch kovov bezprostredne
po ich úprave. Ak lepíme kov, musíme vziať do úvahy, že lepené spoje dobre odolávajú
namáhaniam v šmyku, pomerne málo však odolávajú prudkým nárazom. Dôležité je, aby mal
povrch kovového substrátu neutrálnu reakciu a aby sa pred nanesením lepidla nevytvorila na
povrchu kovu vrstva zlúčeniny, ktorá znižuje pevnosť lepeného spoja. Pri lepení kovov je tiež
dôležité, aby sa lepený spoj vytvoril rýchlo.

Použité zdroje :

Skriptá: Základy strojárských technológií, Maroš Korenko, Nitra 2021

https://sk.wikipedia.org/wiki/Strihanie_(delenie)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Oh%C3%BDbanie_(tv%C3%A1rnenie)
https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C5%95tanie_(obr%C3%A1banie)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Rezanie_z%C3%A1vitov
https://sk.wikipedia.org/wiki/Nitovanie
https://urobsisam.zoznam.sk/navody/rekonstrukcia-interieru/lepenie-kovov-a-plastov