1. Vysvetlite podstatu účtovníctva, jeho význam, cieľ a funkcie.

Účtovníctvo je najucelenejší systém ekonomických informácií v peňažnom vyjadrení, kt. ich presne a spoľahlivo
zaznamenáva a v pravidelných intervaloch poskytuje používateľom na prijímanie rozhodnutí.

Význam účtovníctva:
- schopnosť systémovo kvantifikovať (zaznamenávať) priebeh ekonomickej činnosti UJ – dokumentačná
zložka – zabezpečuje sa účtovaním účtovných prípadov

- schopnosť byť zdrojom informácií o ekonomickej stránke UJ – komunikačná zložka – zabezpečuje sa

zostavením a zverejnením účtovnej závierky

Cieľom účtovníctva je prostredníctvom účtovnej závierky poskytovať informácie o finančnej situácii, výnosnosti
(finančnej výkonnosti) a o zmenách vo finančnej situácii účtovnej jednotky vždy za určité časové obdobie
(účtovné obdobie) v peňažnom vyjadrení rôznym používateľom, ktorí na ich základe prijímajú ekonomické
rozhodnutia

Funkcie účtovníctva
- dokumentačná
- informačná (dominantná funkcia)
- kontrolná
- podklad pre výpočet daňových povinností
- ochrana majetku vlastníkov

2. Charakterizujte používateľov informácií z účtovníctva a uveďte ich informačné potreby.

Používatelia informácií z účtovníctva sú FO a PO, ktoré prijímajú rozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnej účtovnej
jednotke.
- interní
o  manažéri
o  investori(ktorí sú súčasne manažérmi)
- externí
o  investori (ktorí nie sú manažéri)
o  zamestnanci
o  finanční veritelia
o  dodávatelia, iní obchodní veritelia
o  zákazníci (odberatelia)
o  vláda, štátne a samosprávne orgány
o  verejnosť
o  konkurenčné podniky

Rozdiel v informačných potrebách interných a externých používateľov viedol k vzniku dvoch zložiek
(podsystémov) účtovného informačného systému, ktorými sú:
- manažérske účtovníctvo a
- finančné účtovníctvo

Manažérske účtovníctvo sa zaoberá poskytovaním ekonomických informácií, ktoré potrebujú riadiaci

pracovníci pre rozhodovanie a kontrolu riadených procesov.
Súčasná právna úprava účtovníctva používa v tejto súvislosti všeobecné označenie “vnútroorganizačné
účtovníctvo“.
Finančné účtovníctvo sa zaoberá poskytovaním ekonomických informácií ktoré slúžia primárne na
rozhodovanie sa externým používateľom. Sú však užitočné aj pre manažérov.

3. Vysvetlite požiadavky používateľov informácií z účtovníctva na informácie prezentované v účtovnej

závierke (kvalitatívne charakteristiky informácií z účtovníctva).
Používatelia informácií z účtovníctva vyžadujú aby informácie zodpovedali skutočnosti a boli pre nich užitočné.
Užitočnosť informácií charakterizujú ich vlastnosti, ktoré sa nazývajú
Kvalitatívne charakteristiky informácií z účtovníctva podľa zákona o účtovníctve sú to:
o významnosť
o  zrozumiteľnosť
o  porovnateľnosť
o  spoľahlivosť

4. Charakterizujte základné pojmy používané v účtovníctve (účtovná jednotka, predmet účtovníctva,

účtovné obdobie, sústava účtovníctva).

Účtovná jednotka je ekonomický celok, ktorý musí v súlade so zákonom o účtovníctve viesť účtovníctvo
a zostavovať účtovnú závierku

Predmetom účtovníctva podľa zákona o účtovníctve je:

1. účtovanie skutočností o: (označujú sa pojmom „účtovné prípady“)
a. stave a pohybe majetku,
b. stave a pohybe záväzkov,
c. rozdiele majetku a záväzkov (rozdiel majetku a záväzkov sa v podnikateľskej účtovnej jednotke
označuje „vlastné imanie“
d. výnosoch,
e. nákladoch,
f. príjmoch,
g. výdavkoch
h. výsledku hospodárenie účtovnej jednotky;
2. vykazovanie skutočností o účtovných prípadoch v účtovnej závierke, pričom predmetom vykazovania sú
aj iné aktíva a iné pasíva

Účtovné obdobie je časový úsek (interval), do ktorého sa účtujú skutočnosti, ktoré s ním časovo a vecne súvisia,
za ktorý sa vyčísľuje výsledok hospodárenia a zostavuje účtovná závierka.
- kalendárny rok (od 1. 1 do 31. 12. príslušného kalendárneho roka)
- hospodársky rok (obdobie nepretržite po sebe nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie sú
zhodné s kalendárnym rokom)

Sústava účtovníctva je súhrn účtovných zápisov, ktoré vedú k zostaveniu účtovnej závierky.
V priebehu vývoja účtovníctva sa vyvinuli tri sústavy účtovníctva (označované aj „účtovné systémy“) , a to:
- sústava jednoduchého účtovníctva – jednoduché účtovníctvo,
- sústava podvojného účtovníctva- podvojné účtovníctvo,
- sústava kamerálneho účtovníctva – kamerálne účtovníctvo.

Jednotlivé sústavy účtovníctva sa líšia predovšetkým v tom, akým spôsobom sa zaznamenávajú informácie, ktoré
sú predmetom účtovníctva.
V SR sa v súčasnosti podľa zákona o účtovníctve môže uplatňovať dve sústavy účtovníctva: podvojné
účtovníctvo a jednoduché účtovníctvo. Sústava podvojného účtovníctva je základnou sústavou a sú v nej
povinné účtovať všetky účtovné jednotky, s výnimkou tých, ktorým povoľuje zákon o účtovníctve, že môžu
účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva.

Rozdiely sústavy podvojného účtovníctva a sústavy jednoduchého účtovníctva sú predovšetkým v týchto

oblastiach:
- výpočet výsledku hospodárenia
- účtovný zápis
- účtovné knihy
- účtovná závierka
5. Charakterizujte majetok ako súčasť aktív, uveďte jeho definíciu zo zákona o účtovníctve a vysvetlite
ju.
Majetok je súčasťou aktív UJ, pričom aktívami sa rozumejú ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom
minulých udalostí od ktorých sa očakáva, že v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov.

Aktíva tvoria:
- majetok (vykazuje sa v súvahe)
- iné aktíva (vykazujú sa v poznámkach v účtovnej závierke)
Iným aktívom sa rozumie časť aktív UJ, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie do účtovnej knihy
a vykazujú sa v účtovnej závierke v poznámkach (napr.: majetok prijatý do úschovy, zásoby prijaté na
spracovanie, právo z poistných zmlúv /očakávané ale neisté/,...)

Majetok je definovaný v zákone o účtovníctve:

sú tie aktíva (ekonomické prostriedky UJ), ktoré majú tieto štyri charakteristiky:
- sú výsledkom minulých udalostí
- je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky UJ (ekonomický úžitok – možnosť priamo
alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov a ekvivalentov peňažných prostriedkov)
- ktoré sa dajú spoľahlivo oceniť
- ktoré sa vykazujú v účtovnej závierka v súvahe v podvojnom účtovníctve alebo vo výkaze majetkov
a záväzkov v jednoduchom účtovníctve

6. Vysvetlite triedenie majetku a obsah základných skupín a podskupín majetku podľa slovenskej právnej
úpravy účtovníctva podnikateľov.

Majetok môžeme triediť podľa (základné hľadiská):

- podstaty (charakteru)
o  nehmotný majetok
o  hmotný majetok
o  finančný majetok
o  pohľadávky

- z časového hľadiska
o  dlhodobý majetok
o  krátkodobý majetok

- spôsobu majetku v jeho kolobehu ( v prevádzkovom cykle)

o  neobežný
o  obežný

Majetok (členenie majetku v súvahe – základné skupiny, podskupiny)

- neobežný
o  dlhodobý nehmotný majetok
o  dlhodobý hmotný majetok
o  dlhodobý finančný majetok
- obežný majetok
o  zásoby
o  pohľadávky
o  finančné účty

- časové rozlíšenie
o  náklady budúcnosti
o  príjmy budúcich období

7. Charakterizujte záväzky ako súčasť pasív, uveďte ich definíciu zo zákona o účtovníctve a vysvetlite ju.
ZÁVÄZKY
vykazujú sa v súvahe
Záväzkom sa rozumie existujúca povinnosť účtovnej jednotky:
 - ktorá vznikla z minulých udalostí
- je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky UJ
- dá sa spoľahlivo ocení podľa zákona o účtovníctve
- vykazuje sa v účtovnej závierke v súvahe (v podvojnom účtovníctve) alebo vo výkaze o majetku
a záväzkoch (v jednoduchom účtovníctve)

Záväzky sú časťou pasív (zdroje majetku, ktoré predstavujú celkovú sumu záväzkov vrátene iných pasív
a rozdielu majetku a pasív)
Záväzky a iné pasíva – povinnosť účtovnej jednotky v budúcnosti

Iným pasívom sa rozumie – povinnosť UJ, ktorá nespĺňa podmienky na jej zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy
a ktorá sa vykazuje v poznámkach (iné záväzky)

Rozdiel majetku a záväzkov (označujeme vlastné imanie) sa tak isto vykazuje v súvahe

8. Vysvetlite triedenie záväzkov a obsah základných skupín a podskupín záväzkov podľa slovenskej
právnej úpravy účtovníctva podnikateľov.
Záväzky delíme
- rezervy (špecifické záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou, tvoria sa na predpokladané
budúce výdavky, ktoré pravdepodobne nastanú, ich výšku moment vzniku však nie je možné presne
stanoviť, preto sa vytvárajú v očakávanej výške záväzku, napr.: záručné opravy)
- dlhodobé záväzky (lehota splatnosti dlhšia ako jeden rok, napr.: dlhodobé záväzky zo zmeniek na úhradu,
záväzky zo sociálneho fondu, dlhodobo prijaté preddavky, ....)
- krátkodobé záväzky ( lehota splatnosti je do jedného roku, napr.: záväzky voči dodávateľom, prijaté
preddavky, záväzky voči zamestnancom, voči daňovému úradu, voči sociálnej, zdravotnej poisťovni,...)
- krátkodobé finančné výpomoci (predstavujú pôžičku od iných subjektov ako bánk)
- bankové úvery (peňažné prostriedky, ktoré UJ požičala banka, môžu byť dlhodobé alebo bežné)

9. Charakterizujte vlastné imanie ako súčasť pasív, uveďte a vysvetlite položky vlastného imania podľa
slovenskej právnej úpravy účtovníctva podnikateľov.

Vlastné imanie predstavuje nároky vlastníkov na majetok

Záväzky vždy znižujú podiel vlastníkov majetku -> Vlastné imanie sa definuje nepriamo ako rozdiel majetku
a záväzkov

vlastné imanie členíme:

- základné imanie - je peňažným vyjadrením peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do
spoločnosti
(vlastné akcie a vlastné obchodné podiely /-/
pohľadávky za upísané vlastné imanie /-/)
- kapitálové fondy (peňažné vyjadrenie ďalších vkladov do podniku, ktoré ale nie sú súčasťou základného
imania, napr.: prijaté dary od spoločníkov, tvorba rezervného fondu pri vzniku spoločnosti príplatkami
spoločníkov na hodnotu ich vkladov, emisné ážio, je to rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a ich
vyššou predajnou cenou)
- fondy zo zisku
- výsledok hospodárenia minulých rokov
- výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení +/-

10. Vysvetlite podstatu bilančného princípu v účtovníctve, základnú bilančnú rovnicu a jej zobrazenie v
súvahe. Uveďte základnú štruktúru súvahy podnikateľov.

podstatou súvahy je tzv. bilančný princíp; ide o dvojaký pohľad na majetok v účtovníctve:
- podľa formy ( v akých konkrétnych druhoch majetku má podnik uložené prostriedky)
- podľa zdrojov ( odkiaľ podnik získal majetok, z akých zdrojov ho financoval)

11. Charakterizujte náklady vo všeobecnosti, uveďte prístupy k ich členeniu; uveďte definíciu nákladu zo
zákona o účtovníctve a vysvetlite ju.
Náklady podniku predstavujú vynaloženie ekonomických zdrojov pri uskutočňovaní výkonov v peňažnom
vyjadrení.
Vznik nákladov je uzatvorený vytvorením finálnych výkonov (výrobkov, prác, služieb) a ich realizáciou
odberateľom, zákazníkom.

Nákladom sa rozumie (definícia v zákone o účtovníctve):

- zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v  účtovnom období
- ktoré sa dá spoľahlivo oceniť

K zníženiu ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období prostredníctvom priameho alebo
nepriameho vplyvu na tok peňažných prostriedkov a ekvivalentom peňažných prostriedkov môže dôjsť:
- priamym znížením peňažných prostriedkov
- zníženie majetku , iného ako sú peňažné prostriedky (nepriamo); napr. spotreba materiálu vydaného
zo skladu)
- vznikom záväzku (nie je možné nakúpiť s tým, že sa dajú skladovať, elektrická energia -> vznik
ekonomických úžitkov nastane ak za faktúru zaplatíme)

Náklady predstavujú zníženie ekonomických úžitkov UJ v účtovnom období, ktoré má za následok:

- zníženie majetku
- zvýšenie záväzkov
Členenie nákladov – základné hľadiská
- druhové členenie nákladov (členenie nákladov podľa druhov)
- účelové členenie nákladov (manažérske účtovanie)
- členenie nákladov podľa miesta vzniku a zodpovednosti (za ich vznik)
- kalkulačné členenie nákladov

12. Vysvetlite členenie nákladov a obsah základných skupín nákladov podľa slovenskej právnej úpravy
účtovníctva podnikateľov.
Základné členenie nákladov v účtovníctve
Náklady sa účtujú a vo výkaze ziskov a strát vykazujú v základnom členení podľa činností s ďalším rozdelením
na skupiny nákladov a konkrétne položky nákladov.

Náklady na hospodársku činnosti

- spotrebované nákupy (spotreba materiálu, energie, náklady na predaný tovar)
- služby (náklady na prijaté externé služby; náklady na opravy a udržiavanie, cestovné, poštovné,...)
- osobné náklady (náklady súvisiace zo zamestnancami; mzdové náklady, sociálne náklady)
- dane a poplatky (dane a poplatky, ktoré predstavujú náklady okrem dane z príjmov*, miestne dane
a poplatky, daň z nehnuteľnosti, daň z motorových vozidiel)
- iné náklady na hospodársku činnosť (náklady okrem odpisov, náklady na platené pokuty a penále,
náklady na poistenie majetku, náklady na poskytnuté dary iným subjektom)
- odpisy a opravné položky k dlhodobému majetku

Náklady na finančnú činnosť

- finančné náklady (debetné úroky za úver, kurzové straty, poplatky banke za vedenie účtu,...)
Náklady na mimoriadnu činnosť
- mimoriadne náklady (škody na majetku spôsobené živelnou pohromou, povodne,...)

13. Charakterizujte výnosy vo všeobecnosti, uveďte definíciu výnosu zo zákona o účtovníctve a vysvetlite ju.

Výnosom sa rozumie (definícia v zákone o účtovníctve)

- zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v  účtovnom období
- ktoré sa dá spoľahlivo oceniť
K zvýšeniu ekonomických úžitkov v účtovnej jednotky v účtovnom období prostredníctvom priameho alebo
nepriameho vplyvu na tok peňažných prostriedkov a ekvivalentom peňažných prostriedkov môže dôjsť:
- priamym zvýšením peňažných prostriedkov (úhrada tovaru v hotovosti)
- zvýšením majetku, iného ako sú peňažné prostriedky (úhrada tovaru prevodom, teda neskôr)
- znížením záväzku (prijatá dotácia zo štátneho rozpočtu, zrážka zo mzdy za ubytovacie priestory)
Výnosy predstavujú zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré má za
následok:
- zvýšenie majetku alebo
- zníženie záväzkov

14. Vysvetlite členenie výnosov a obsah základných skupín výnosov podľa slovenskej právnej úpravy
účtovníctva podnikateľov.

Základné členenie výnosov v účtovníctve

Výnosy s účtujú a vo výkaze ziskov a strát vykazujú v základnom členení podľa činností s ďalším rozdelením na
skupiny výnosov a konkrétne položky výnosov

Výnosy na hospodársku činnosť

- tržby za vlastné výkony a tovar (tržby za vlastné výrobky, služby, predaný tovar)
- zmeny stavu vnútroorganizačných zásob (polotovary, výrobky vlastnej výroby; aj úbytok, ktorý sa
prejaví ako zníženie výnosov)
- aktivácia (výkony, ktoré UJ uskutočnila vlastnou činnosťou na vlastnú spotrebu)
- iné výnosy z hospodárskej činnosti (prijaté pokuty a penále)
- zúčtovanie niektorých položiek z hospodárskej činnosti (zúčtovávajú sa napr. opravné položky
nadobudnutému majetku)

Výnosy na finančnú činnosť

- finančné výnosy (kreditné úroky = prijaté, kurzové zisky, tržby z predaja cenných papierov,...)
Výnosy na mimoriadnu činnosť
- mimoriadne výnosy (nároky na náhradu škôd spôsobenou živelnou pohromou)

15. Vysvetlite priamy alebo nepriamy vplyv vzniku nákladu na tok peňažných prostriedkov a priamy
alebo nepriamy vplyv vzniku výnosu na tok peňažných prostriedkov.

16. Vymenujte a vysvetlite zásady uplatňované pri účtovaní nákladov a výnosov.

Za základné všeobecne uznávané účtovné zásady, ktoré sa uplatňujú pri účtovaní nákladov a výnosov a ich
vykazovaním vo výkaze ziskov a strát, sa považujú tieto:
- zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva
- zásada akruálnosti, t. j. uplatnenie akruálneho princípu
- zásada opatrnosti
- zásada dodržania momentu realizácie, t. j. realizačný princíp (výnosy sa uznávajú v tom momente, teda
v deň, keď bol majetok predaný, kedy došlo k dodávke, bez ohľadu na to, kedy došlo k úhrade)
- zásada vecného a časového priraďovania nákladov k výnosom, t. j. súmerateľnosť výnosov a nákladov
(vtedy, kedy výnosy boli uznané /naopak/ aby sa správne vyčíslil výsledok hospodárenia)
- zákaz kompenzácie nákladov a výnosov (o nákladoch a výnosoch sa účtuje samostatne bez ich
vzájomného započítania aj keď sa týkajú tej istej transakcie)

Základnou zásadou pre účtovanie nákladov a výnosov, ktorá vyplýva z uplatnenia akruálneho princípu
v účtovníctve, je účtovanie nákladov a výnosov do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Jej podstatou je, že
účtovná jednotka je povinná zaúčtovať a vykázať:
- náklad v tom účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisí, bez ohľadu na to, kedy vznikne
výdavok ( pohyb peňažných prostriedkov), ktorý sa vzťahuje na tento náklad;
- výnos v tom účtovnom období, s ktorým časovo a vecne súvisí bez ohľadu na to, kedy vznikne príjem
(pohyb peňažných prostriedkov), ktorý sa vzťahuje na tento výnos.
Výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo
inkasu.
1. Náklad vzniká súčasne s výdavkom, teda v tom istom účtovnom období – náklady zaplatené
2. Náklad vzniká pred výdavkom – môže nastať alebo nastáva v nasledujúcom účtovnom období
3. Vznik nákladu nastáva po výdavku, a teda náklad môže nastať alebo nastávať až v nasledujúcom
účtovnom období - náklad predplatené
17. Uveďte definíciu výsledku hospodárenia zo zákona o účtovníctve; objasnite podstatu zisťovania
výsledku hospodárenia v účtovníctve založenom na akruálnom princípe a jeho zobrazenie vo výkaze
ziskov a strát.

Výsledkom hospodárenia sa rozumie (definícia v zákone o účtovníctve):

- ocedený výsledný efekt účtovnej jednotky
- dosiahnutý v účtovnom období
Výsledkom hospodárenia sa v účtovníctve založenom na akruálnom princípe (založená sústava podvojného
účtovníctva) zisťuje porovnaním výnosov a nákladov. Pri zisťovaní výsledku hospodárenia za účtovné obdobie
sa porovnávajú výnosy a náklady vzniknuté v účtovnom období.(ktoré časovo a vecne súvisia s daným účtovným
obdobím, bez ohľadu na to, kedy tie náklady a výnosy budú zaplatené – vznikajú príjmy a náklady spojené
výdavkami a príjmami).
Zobrazenie nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia vo výkaze ziskov a strát výsledok hospodárenia je
účtovný zisk
18. Charakterizujte účtovné prípady, uveďte a vysvetlite ich triedenie podľa ich pôsobenia na výsledok
hospodárenia.
Zmeny v majetku a jeho zdrojov nastávajú v dôsledku hospodárskych operácií.
Hospodárske operácie sú všetky javy a skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny majetku a jeho zdrojov i vznik
nákladov a výnosov podniku.

Hospodárske operácie ako predmet zaznamenávania v účtovníctve (ako predmet účtovania) sa nazývajú účtovné
prípady.
Pojem účtovné prípady môžeme nájsť aj v zákone o účtovníctve, a to pri vymedzení predmetu účtovníctva.
Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o:
- stave pohybu majetku
- stave a pohybu záväzkov
- výnosov
- nákladov
- príjmoch
- výdavkoch
- VH UJ (ďalej len „účtové prípady“)
Účtovné prípady sú rôzne a môžu sa triediť z viacerých hľadísk
Základné hľadisko pre ich triedenie je ich pôsobenie (vplyv) na VH (VH za účtovné obdobie).
Pri ňom skúmame, či určitý účtovný prípad zapríčiňuje vznik nákladu alebo výnosu – určujúcich veličín pre
výpočet VH za účtovné obdobie. takéto účtovné prípady sa označujú ako pôsobiace na VH.

Ostatné účtovné prípady, ktoré majú za následok len zmeny v majetku, záväzkoch a vo vlastnom imaní (vo
vlastnom imaní okrem položky VH za účtovné obdobie) a nie vznik nákladov a výnosov sa označujú ako
nepôsobiace na VH.

19. Vymenujte a vysvetlite účtovné prípady nepôsobiace na výsledok hospodárenia a ich zobrazenie v
súvahe.

Účtovné prípady nepôsobiace na VH

z hľadiska vplyvu účtovných prípadov na majetok a jeho zdroje sa rozlišujú tieto štyri základné zmeny
majetku a zdrojov majetku:
- súčasný úbytok majetku a zdrojov majetku,
- zmena v štruktúre majetku,
 - súčasný prírastok majetku a  zdrojov majetku,
- zmena v štruktúre zdrojov majetku.

Základné zmeny majetku a zdrojov majetku a ich zobrazenie v súvahe

UJ (spoločnosť s r. o.) ku dňu svojho vzniku (10. 10. 2011) mala tento stav majetku a zdrojov majetku vykázaný
v otváracej súvahe:
aktíva súvaha k 10. 10. 2011 pasíva

stavby 290 ZI 300

tovar 10 dodávatelia 60
bankové účty 80 bankové úvery 40
pokladnica 20
spolu 400 spolu 400

1) Nákup tovaru na faktúru od dodávateľa 30 (tovar+, dodávatelia+; +M + ZM(záv.); obojstranný prírastok)

2) Úhrada faktúry za tovar z bankového účtu 30€ (bankový účet+, dodávatelia-; M+/ZM-obojstranný
úbytok)
3) Výber peňazí z bankového účtu do pokladnice 10€ (pokladnica +, bankový účet-; M+/-M; zmena
štruktúry majetku)
4) Úhrada záväzkov dodávateľovi z bank. úveru 50€ (úver +, dodávatelia -, zmena štruktúry zdrojov
majetku; +ZM/-ZM)

Účtovné prípady pôsobiace na VH

podľa podstaty
- N alebo V a súvisiace zmeny v majetku a záväzkoch (prostredníctvom položky VH za účtovné obdobie
spôsobujú zmenu vo VI)
- VH sa zisťuje vo VZaS -> zisk alebo strata

aktíva súvaha k 10. 10. 2011 pasíva

stavby 290 ZI 300

tovar 40 dodávatelia 10
bankové účty 40 bankové úvery 90
pokladnica 30
spolu 400 spolu 400

5) Faktúra od dodávateľa za poskytnuté služby 10€ (dodávatelia+, služby(N)-; vo VZaS aj vo Súvahe

zaznamenáme stratu; +N/+ZM, zvýšia sa záväzky)
6) Tržba v hotovosti za predaný tovar 60€ (pokladnica+, tržby za tovar(V)-; Nastane Zisk, ktorý
zaznamenáme aj do Súvahy aj do VZaS; +V/+M;)
7) Úbytok predaného tovaru zo skladu (*priamy spôsob zníženia majetku vplyvom vzniku N) 40€ (tovar-,
predaný tovar(N)+; nastane zisk a znova ho zaznamenáme do Súvahy aj do VZaS; +N/-M)
8) banka nám odpustila časť úveru 20€ (bankový úver-, ostatné výnosy+; nastane zisk a zaznamenáme na
súvahu aj do VZaS; +V/-ZM)

Súvahové operácie nepôsobiace/pôsobiace na VH

nepôsobiace pôsobiace
1) +M + ZM 5) +N –M
2) –M –ZM 6) +N +ZM*
3) +M –M 7) +M +V
4) +ZM –ZM 8) -ZM +V

(nepriamym spôsob zníženia majetku je napr. odpisy; tzv. korekčnou položkou = oprávky)

20. Vymenujte a vysvetlite účtovné prípady pôsobiace na výsledok hospodárenia a ich zobrazenie vo
výkaze ziskov a strát a v súvahe.
Zmena vo vlastnom imaní spôsobuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, ktorý vzniká v dôsledku
účtovných prípadov pôsobiacich na VH. Zmeny vo vlastnom imaní spôsobujú aj účtovné prípady
nepôsobiace na VH. Podľa podstaty majú rôzny vplyv na ďalšie súvahové položky.
Účtovné prípady nepôsobiace na VH spôsobujú takéto zmeny vo VI a v ďalších súvahových položkách:
- zvýšenie VI a zvýšenie majetku,
- zníženie VI a zníženie majetku,
- zmenu v štruktúre VI,
- zníženie VI s vplyvom na záväzky.
Zvýšenie VI a zvýšenie majetku
- vklady vlastníkov, investorov, ktorí chcú získať podiel na majetku peňažným alebo nepeňažným vkladom
alebo zvýšiť svoj podiel na majetku vložením ďalších prostriedkov, vedú k zvýšeniu vlastného imanie,
konkrétne základného imania alebo kapitálových fondov a po splatení peňažného vkladu resp. vložení
nepeňažného vkladu k zvýšeniu majetku
- napr.:
Zvýšenie ZI vkladom nového spoločníka v spoločnosti , upísaný vklad bol spoločníkom splatený na bankový
účet spoločnosti
Tvorba zákonného rezervného fondu z kapitálových vkladov príplatkami akcionárov nad menovitú hodnotu
akcií pri vzniku akciovej spoločnosti (10% ZI). Príplatky akcionárov boli splatené na bankový účet
spoločnosti

Zníženie VI a zníženie majetku

- výber vlastníkov, investorov, ktorí sa rozhodli znížiť svoj podiel na majetku alebo zrušiť svoju majetkovú
účasť, vedú k zníženiu vlastného imania a po vyplatení vkladu k zníženiu majetku.
- napr.:
Zníženie ZI zrušením majetkovej účasti spoločníka v spoločnosti, vklad bol spoločníkovi vyplatený
z bankového účtu spoločnosti.

Zmena v štruktúre VI
- Základné zmeny v štruktúre VI vznikajú v dôsledku rozhodnutí o rozdelení zisku na tvorbu alebo
zvýšenie iných položiek VI (napr. na tvorbu zákonného rezervného fondu, štatutárnych fondov alebo
ostatných fondov zo zisku, zvýšenie ZI), na úhradu straty minulých rokov, o ponechaní zisku z minulého
roka vo forme nerozdeleného zisku; o usporiadaní straty z vlastných zdrojov (napr. zo zákonného
rezervného fondu, štatutárnych fondov alebo ostatných fondov, znížením ZI, z nerozdeleného zisku
minulých rokov); o ponechaní straty z minulého roka vo forme neuhradenej straty, prípadne
o prerozdelení ďalších položiek VI. Tieto vedú k zníženiu jednej položky vlastného imanie a k zvýšeniu
druhej položky vlastného imania.
- napr.:
Tvorba zákonného rezervného fondu zo zisku v spoločnosti

Zníženie VI s vplyvom na záväzky

- Základné zmeny vo VI, ktoré majú za následok Zníženie vlastného imania s vplyvnom na záväzky
vznikajú v dôsledku rozhodnutí o rozdelení zisku medzi vlastníkov (akcionárov, spoločníkov) formou
dividend akcionárov a. s., podielov na zisku spoločníkov spoločnosti s r. o., na tvorbu (doplnenie)
sociálneho fondu, na odmeny členom štatutárnych orgánov (tantiémy), na odmeny ďalším
zamestnancom; prípadne so znižovaním iných položiek VI s vplyvom na záväzky (napr. zníženie ZI
zrušením majetkovej účasti spoločníka, ktoré má za následok zníženie ZI a zvýšenie ostatných záväzkov
voči spoločníkom do času vyplatenie vkladu). Tieto vedu k zníženiu položky vlastného imania
a k zvýšeniu položky záväzkov.
- napr.:
Rozdelenie zisku v spoločnosti s r. o. medzi spoločníkov formou podielov na zisku na základe rozhodnutie
valného zhromaždenia spoločníkov. Podiely na zisku neboli zatiaľ spoločníkom vyplatené.

21. Vymenujte a vysvetlite účtovné prípady pôsobiace na VH a ich zobrazenie v súvahe.

Zmenu vo vlastnom imaní spôsobujú

- účtovné prípady pôsobiace na VH
- účtovné prípady nepôsobiace na VH
 o  zvýšenie VI a zvýšenie majetku
o  zníženie VI a zníženie majetku
o  zmenu v štruktúre VI
o  zníženie VI s vplyvom na iné záväzky

Typy ÚP spôsobujúcich zmeny vo VI: ÚP o znižovaní/zvyšovaní ZI, ÚP o tvorbe kapitálových fondoch, ÚP

o vzniku oceňovacieho rozdielu, ÚP o rozdelení zisku/straty
Príklady:
1. zvýšenie VI a zvýšenie majetku
Spoločník zvýšil ZI vkladom na účet v sume 4000 e:
Strana Aktív Súvaha k ... Strana Pasív
BÚ + 4000 ZI +4000

- ÚP zvýšil celkovú majetku a zdrojov majetku o bilančnú sumu 4000€

Tvorba ZRF pri vzniku a.s. (10% ZI) v sume 2500€ splatenej akcionármi na BÚ:
Strana Aktív Súvaha k ... Strana Pasív
BÚ +2500 ZRF z kap. vkladov +2500
- ÚP zvýšil celkový majetok a zdroje majetku o bilančnú sumu 2500€.
2. zníženie VI a zníženie majetku
Zníženie ZI zrušením majetkovej účasti spoločníka v spoločnosti o sumu 2000€, vklad bol vrátení spoločníkovi z
BÚ

Strana Aktív Súvaha k ... Strana Pasív

BÚ -2 000 ZI -2000
- ÚP znížil celkovú majetok a zdroje majetku o bilančnú sumu 2000€
3. Zmena v štruktúre VI
Tvorba ZRF zo ziskov spoločnosti v sume 10 000€:
Strana Aktív Súvaha k ... Strana Pasív
ZRF +10 000
VH (zisk z min.rok.) -10 000
- ÚP spôsobil zmeny na strane pasív v rovnakej sume, t.j. ÚP neovplyvnil bilančnú sumu
4.Zníženie VI s vplyvom na záväzky
Rozdelenie zisku medzi spoločníkov formou podielov na zisku v sume 8000, podiely zatiaľ neboli vyplatené
Strana Aktív Súvaha k ... Strana Pasív
VH (z min. rok) - 8000
Záväzky voči spoločníkom
pri rozdeľovaní zisku + 8000

- ÚP spôsobil zmeny na strane Pasív v rovnakej sume, t.j. neovplyvnil bilančnú sumu

22. Vysvetlite vzťah cieľa účtovníctva (účtovnej závierky), kvalitatívnych charakteristík informácií
z účtovníctva a účtovných zásad

Účtovné zásady predstavujú súbor pravidiel, komplex uznaných praktických poznatkov a zákonitostí, ktoré
účtovné jednotky dodržiavajú pri vedení účtovníctva a zostavovaní účtovnej závierky.
prostredníctvom uplatňovania účtovných zásad pri vedení účtovníctva a zostavovaní účtovnej závierky sa
zabezpečuje cieľ účtovníctva a predovšetkým cieľ účtovnej závierky, ktorá predstavuje komunikačnú zložku
účtovníctva. Základná zásada podvojného účtovníctva, ktorou sa zabezpečuje cieľ účtovnej závierky v trhovej
ekonomike, je zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva.
Účtovné zásady nemožno zamieňať s kvalitatívnymi charakteristikami. Zásadný rozdiel medzi účtovnými
zásadami a kvalitatívnymi charakteristikami informácií z účtovníctva je v tom, že:
- kvalitatívne charakteristiky vyjadrujú požiadavky používateľov na informácie prezentované v účtovnej závierke
- účtovné zásady aplikuje účtovná jednotka tak, aby účtovná závierka bola zostavená v súlade s účtovnými
zásadami.
Účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré su predmetom
účtovníctva, znamená dodržať všetky účtovné zásady ktoré sú deklarované v právnej úprave účtovníctva,
a použiť len tie účtovné metódy, ktoré sú príslušnou právnou úpravou dovolené. Z hľadiska účtovnej jednotky je
potom cieľom účtovníctva podávať verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva,
používateľom informácií

OBR STR 99
23. Vysvetlite podstatu účtovných zásad a účtovných metód a vzťah medzi nimi. Uveďte členenie
účtovných zásad a charakterizujte jednotlivé skupiny:
Účtovné metódy sú spôsoby a postupy, ktoré účtovné jednotky využívajú na zabezpečenie dodržania účtovných
zásad na účel splnenia cieľa účtovníctva.
Príklad na vzťah účtovnej zásady k účtovným metódam STR 100 OBR
Zásady, ktorými sa riadi účtovníctvo, sa rozdeľujú na dve skupiny:
1. elementárne účtovné zásady
- prirodzené požiadavky, bez ktorých existencie by sme o účtovníctve vôbec nemohli hovoriť. Označujú sa aj ako
predpoklady alebo východiská existencie účtovníctva
2. všeobecne uznávané účtovné zásady
- sú spojené s vecnou, t.j. obsahovou stránkou informácií účtovníctva, sú východiskom pri určovaní obsahovej
náplne položiek výkazov účtovnej závierky (súvaha, VZaS) a požiadaviek na uvádzanie informácií
v poznámkach účtovnej závierky. Sú dôležité pre identifikáciu, oceňovanie, účtovanie a vykazovanie
jednotlivých zložiek účtovnej závierky.
Sú ZAMERANé PREDOVšETKýM NA TO „Čo“, „v akom ocenení“, a „akým spôsobom“ sa vykazuje
v účtovnej závierke.
24. Charakterizujte elementárne účtovné zásady, vymenujte ich a vysvetlite ich podstatu

EÚZ vymedzujú podmienky, ktoré musia byť zabezpečené, aby účtovníctvo splnilo svoje funkcie.
a) Zásada účtovnej jednotky
-účtovná jednotka je ekonomický celok, za ktorý sa zostavuje individuálna účtovná závierka
- ekonomickou jednotkou môže byť i niekoľko PO, ktoré tvoria skupinu účtovných jednotiek a za ktoré sa
zostavuje konsolidovaná účtovná závierka.
-pri dodržaní zásady účtovnej jednotky sa pri účtovaní a zostavovaní účtovnej závierky musí dôsledne oddeliť
majetok a záväzky účtovnej jednotky od majetku a záväzkov vlastníkov účtovnej jednotky
- účtovná jednotka je zodpovedná za vedenie účtovníctva, zostavenie účtovnej závierky a jej zverejnenie, za
preukázateľnosť účtovníctva v plnom rozsahu
b) Zásada merania pomocou peňažnej jednotky
-ÚJ je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. O majetku
a záväzkoch vyjadrených v cudzej mene musí účtovať aj v eurách aj v cudzej mene.
sumy o ktorých sa účtuje v eurách, sa zaokrúhľujú matematicky na eurocent, v niektorých prípadoch je
stanovený iný spôsob zaokrúhľovania
- v ÚJ sú aj také skutočnosti ktoré sa nedajú vyjadriť v peniazoch, napr znalosti pracovníkov, vernosť
zamestnancov, goodwill, tieto skutočnosti sa nesmú účtovať a vykazovať v súvahe
c) zásada účtovného obdobia.
ÚJ – PO je povinná viesť účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku.
ÚJ – FO musí viesť účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú SZČ
účtovné obdobie môže byť kalendárny alebo hospodársky rok.
ÚJ účtuje a vykazuje skutočnosti v tom účt. období s ktorým časovo a vecne súvisia. Za toto účt. obdobie sa musí
vyčísliť VH a zostaviť účt. závierka., tá sa zostavuje k poslednému dňu účtovného obdobia.
d) zásada nepretržitosti pokračovania v činnosti
- riadnu účtovnú závierku zostavuje účtovná jednotka za predpokladu, že nemá úmysel ani povinnosť ukončiť
svoju činnosť. Musí preto použiť účtovné zásady a účtovné metódy tak, ako keby pokračovala v činnosti aj
v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému zostavila riadnu účt. závierku.
e) zásada preukázateľnosti účtovníctva
-schopnosť účtovníctva zaznamenávať priebeh ekonomickej činnosti účt. jednotky.
- preukázateľnosť účtovníctva sa zabezpečuje
- účtovnou dokumentáciou ( účtovné doklady)
- inventarizáciou (overuje sa vecná správnosť účtovníctva, ku dňu účtovnej závierky)
f) Bilančný princíp
- základný princíp podvojného účtovníctva
- pohľad na majetok z dvoch hľadísk sa v podvojnom účtovníctve nazýva bilančný princíp, ktorý je základom
konštrukcie súvahy. Je premietnutý v bilančnej rovnici:
MAJETOK = VLASTNÉ IMANIE + ZÁVEZKY
25. Charakterizujte Všeobecne uznávané účtovné zásady, vymenujte ich a vysvetlite ich podstatu
- zameriavajú sa na konkrétnu, vecnú oblasť postupov účtovania a zostavovania účtovnej závierky.
- základnou VUÚZ je zásada verného a pravdivého zobrazenia skutočností. Má dve stránky
a) objektívnu – verné zobrazenie skutočností (nezaujatosť – každá ÚJ používa rovnaké zásady a metódy)
b) subjektívnu – pravdivé zobrazenie skutočností (ak sú použité zásady a metódy vedúce k verným zobrazeniam
skutočností)
Základné zásady:
a) zásada bilančnej kontinuity
- KZ účtov v súvahe v súvahe k poslednému dňu účt. obdobia musia byť zhodné so ZS týchto účtov k prvému
dňu bezprostredne nasledujúceho účt. obdobia.
b) kontinuita v používaní účt. zásad a účt. metód
- aby boli informácie v po sebe nasledujúcich účt. závierkach porovnateľné, musia byť použité rovnakú metódy
a zásady.
- vecná kontinuita (rovnaké spôsoby oceňovania a účtovania)
- formálna kontinuita (rovnaké usporiadanie položiek v účt. závierke)
c) zásada prednosti podstaty pred formou
- o majetku účtuje a vykazuje ho v súvahe účt. jednotka ktorá majetok využíva, bez ohľadu na to kto je jeho
formálnym vlastníkom
d) zásada zákazu kompenzácie majetku a záväzkov, nákladov, výnosov, príjmov a výdavkov
- ÚJ musí účtovať samostatne o Záväzkoch ., Majetku ., Nákladoch , Výnosoch , Príjmoch a Výdavkoch (t.j. bez
vzájomného započítania)
e)Akruálny princíp
- ÚJ účtuje Náklady a Výnosy v tom účt. období v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo
deň vyrovnania iným spôsobom.
- Výdavky a príjmy účtuje ÚJ vždy v tom účt. období, v ktorom dôjde k pohybu peňažných prostriedkov.
Výdavky a príjmy nemajú v podvojnom účtovníctve vplyv na VH
f) Zásada oceňovania v historických cenách
- cena z obdobia kedy bol majetok kúpený, vytvorený vlastnou činnosťou alebo získaný iným spôsobom
- z dôvodu zreálnenia ocenenia sa ku dňu ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka ocenenie upravuje na
účtovné hodnoty (napr. formou účtovania opravnej položky k majetku, zmeny reálnej hodnoty majetku..)
g) zásada opatrnosti
- rozumný odhad krokov, ktoré majú zabrániť aby sa riziká a straty prenášali do budúcna. t.j. v neistých
podmienkach majetok a výnosy nenadhodnocovať a záväzky a náklady nepodhodnocovať.
- uplatnenie realizačného princípu (účtujú sa len tie výnosy/zisky ktoré boli ku dňu účt. závierky už realizované)
- uplatnenie imperatívneho princípu (nerealizované zisky sa neúčtujú, nerealizované straty sa účtujú)
h)Vecné a časové priraďovanie nákladov k výnosom
- princíp súmerateľnosti výnosov a nákladov ( priradenie nákladov k výnosom, ktoré vznikajú na to isté účt.
obdobie a z ktorých sa vypočíta VH)
- ak vznikol výnos, ÚJ je povinná účtovať náklad ktorý s ním súvisí a naopak

26. Charakterizujte právnu úpravu účtovníctva v SR /aj otázky 27,28,/

Právna úprava účtovníctva na Slovensku je založená na zákonných právnych normách. je pre ňu charakteristické,
že sú právne upravené:
- vedenia účtovníctva
- účtovná závierka
z hľadiska hierarchie na Slovensku rozlišujeme pre oblasť účtovníctva tieto druhy právnych noriem:
1. zákony
2. opatrenia
3. metodické pokyny
4. vnútorné predpisy účtovných jednotiek
Základnou všeobecne záväznou právnou normou na úrovni zákonov je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
v znení neskorších predpisov, ktorý vo svojom pôvodnom znení nadobudol účinnosť 1. januára 2003. Na tento
zákon sa pri určovaní povinnosti viesť účtovníctvo odvolávajú aj ustanovenia iných zákonov, ktoré upravujú
špecifickú činnosť rôznych subjektov hospodárskeho života nášho štátu. Takýmito zákonmi sú nap:
- zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
- zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
27.zákon o účtovníctve
Zákon o účtovníctve je záväzný pre všetky subjekty ktoré sú účtovnou jednotkou, a teda majú povinnosť viesť
účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku
Účtovníctvo ovplyvňuje aj ustanovenia iných zákonov, a to najmä zákonov, ktoré upravujú daňové povinnosti,
zákon o soc. poistení, zákon o zdravotnom poistení, živnostenský zákon, Občiansky zákonník a iné.
Zákon o účtovníctve upravuje
- rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva, pre všetky ÚJ
- rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky, pre všetky ÚJ

Zákon o účtovníctve neustanovuje konkrétne postupy účtovania, ale určuje základné zásady pre vedenie
účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky. Skladá sa z týchto ôsmich častí:
1. Základné a všeobecné ustanovenia - definované základné pojmy, ktoré sa v účtovníctve používajú a nepriamo
deklarované základné účtovné zásady, ktoré majú ÚJ pri vedení účtovníctva a zostavovaní závierky dodržiavať
2. Účtovné sústavy, účtovné doklady, účtovné zápisy a účtovné knihy – v akej sústave účtovníctva a ktoré ÚJ
môžu účtovať, definované účt. knihy, náležitosti účt. dokladov, rámcová účt. osnova, účt. rozvrh
3. Účtovná závierka- definujú sa tu pojmy účt. závierky, konsolidovaná účt. závierka, náležitosti účt. závierky,
akým spôsobom sa závierka otvára audítorom, akým spôsobom sa zverejňujú údaje
4. Spôsoby oceňovania – aké oceňovacie veličiny musí ÚJ použiť na ocenenie
5. Inventarizácia – definuje sa tu inventúra, inventarizácia, inventarizačný rozdiel, lehoty na vykonanie
inventarizácie
6. Účtovná dokumentácia – definície: účtovný záznam, formy účt. záznamov, ich preukázateľnosť, podmienky
prenosu, spôsob opráv účtovných záznamov
7. Osobitné ustanovenia na účely prechodu zo slovenskej meny na euro – doplnená v roku 2008 v súvislosti so
zavedeným eura od 1.1.2009
8. Záverečné ustanovenia – pokuty za porušenie zákona o účtovníctve

Zákony sú uverejňované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (www.zbierka.sk)

Na zákon o účtovníctve nadväzujú opatrenia vydávané MF SR. Opatrenia sú všeobecne záväzné právne normy,
sú ich povinné dodržiavať všetky ÚJ.
Rozdelenie opatrení:
- opatrenia, v ktorých sú podrobné ustanovenia o postupoch účtovania a účtovných osnovách
- opatrenia, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek
účtovnej závierky.

28. Opatrenia MF SR
Opatrenia Ministerstva financií SR pre oblasť účtovníctva
OBR STR 123
Pre podnikateľské účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva ide konkrétne o tieto opatrenia
- opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92:
Opatrenie, ktorým sa ustanovujú postupy účtovania pre podnikateľov, obsahuje:
a) všeobecné ustanovenia
-deň uskutočnenia účt. prípadu a účt. rozvrh, postup pri otváraní a uzatváraní účt. kníh, ako
organizovať vnútropodnikové účtovníctvo, ako sa zisťuje VH...
b) zásady pre členenie majetku a záväzkov (členenie dľa rámcovej účtovnej osnovy)
c) podrobnosti o postupoch účtovania pri oceňovaní majetku (DNM, DHM, DFM, Zásob a kurz. rozdielov)
d) podrobnosti o postupoch účtovania v osobitných účt. prípadoch (tvorba fondu, predaj podniku, účtovanie
o zlúčení, splynutí, rozdelení zrušení podniku..)
e) osobitné ustanovenia o postupoch účtovania (dľa jednotlivých tried v RÚO)
f) osobitné ustanovenia na účely prechodu zo slovenských korún na eurá
g) prechodné a záverečné ustanovenia (postupy pri zavedených zmenách v účtovaní)
h) prílohu (RÚO pre podnikateľov)
- opatrenie MF SR č. 455/2003-92
Opatrenie o účtovnej závierke, obsahuje:
a) podrobné ustanovenia o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej
závierky a
b) prílohy, ktorými sú:
- záväzné vzory výkazov, ktoré sú súčasťou účtovnej závierke a to
- vzor súvahy riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky
- vzor súvahy priebežnej účtovnej závierky
- vzor výkazu ziskov a strát riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky
- vzor výkazu ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky
- obsahové vymedzenie poznámok individuálnej účtovnej závierky
Okrem opatrení vydáva MF SR aj metodické pokyny. Tie nenariaďujú účt. jednotkám žiadne povinnosti slúžia
len ako doplňujúce informácie a usmernenia, ktorých sa uvádza možný návod na riešenie konkrétnych
problémov Tak ako texty opatrení, aj metodické pokyny sa publikujú vo Finančnom spravodajcovi
- nie je možné aby v právnej úprave účtovníctva boli uvedené postupy pre riešenie každej jednej špecifickej
situácie, aká sa môže v hospodárskom živote ÚJ vyskytnúť.
Právne normy preto umožňujú:
- v niektorých prípadoch alternatívne riešenia a
- v niektorých oblastiach umožňujú ÚJ zvoliť si také postupy účtovania, ktoré zodpovedajú ich konkrétnej
situácii
Z týchto dôvodov je potrebné, aby prijatý spôsob riešenia ÚJ deklarovala vo svojom vnútornom predpise.
„Podnikom prijaté vnútorné predpisy sa po schválení príslušným orgánom stávajú preň záväznými a majú silu
právnej normy, musia preto existovať v písomnej podobe. Vnútorný predpis je teda účtovnou jednotkou vydaná
písomnosť, v ktorej sa premietnu všetky závažné skutočnosti rozhodujúce pri účtovaní a zostavovaní účt.
závierky v príslušnom účt. období v konkrétnych podmienkach účt. jednotky.“
Vnútornými predpismi je v účt. jednotkách potrebné upraviť nar:
- účt. rozvrh
- spôsob vedenia účta
- zoznam symbolov a skratiek použitých v účt. záznamoch
- obeh účt. dokladov
- odpisový plán DHM a DNM
- spôsob vedenia vnútroorganizačného účtovníctva

29. Vysvetlite širšie súvislosti právnej úpravy účtovníctva vyplývajúce z členstva SR v EÚ
SR je od 1. mája 2004 členom EÚ, odvtedy s požiadavky práva EÚ vzťahujú aj na naše ÚJ. Súčasťou práva EÚ
sú záväzné právne akty – nariadenia, smernice a rozhodnutia a nezáväzné právne akty – odporúčania
a stanoviská.
Nariadenie je všeobecný akt záväzný v plnom rozsahu, ktorý prijíma Rada Európskej únie spolu s Európskym
parlamentom alebo Európska komisia. Nariadenie je určené všetkým. Je priamo uplatniteľné, čo znamená, že
predstavuje právny predpis, ktorý je okamžite platný vo všetkých členských štátoch takisto ako vnútroštátne
právo a bez toho aby museli zasiahnuť vnútroštátne orgány.
Smernica Európskej únie stanovuje ciele, ktoré majú dosiahnuť členské štáty a na ktorých dosiahnutie si môžu
zvoliť vlastné prostriedky. smernica môže byť určená členskému štátu, viacerým alebo všetkým členským
štátom. Aby sa princípy stanovené v smernici dostali až k občanovi, musí zákonodarný zbor členského štátu
vydať transpozičný predpis, ktorým vnútroštátne právne predpisy prispôsobí cieľom určeným v smernici.
V smernici sa ustanovuje konečný termín transpozície do vnútroštátneho práva. Členské štáty majú na
transpozíciu isté časové obdobia, ktoré im umožňuje zohľadniť svoje vnútroštátne špecifiká. K transpozícii musí
dôjsť v lehote stanovenej v smernici. Rozhodnutie je akt, ktorý európske inštitúcie používajú v konkrétnych
prípadoch . Môže ho prijať Rada Európskej únie alebo rada spolu s parlamentom alebo –európska komisia.
Rozhodnutie je
- individuálne a osoby, ktorým je rozhodnutie určené musia byť na rozdiel od nariadenia osobitne vymenované
- záväzné v plnom rozsahu
Smernice EÚ boli do právnej úpravy účtovníctva s VS plne implementované novelou zákona o účtovníctve
platnou od 1.1. 2005
EÚ nariadením Európskeho parlamentu Rady č. 1606/2002 z 13. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných
účtovných noriem rozhodla, že krajina EÚ sa budú pre určité typy účtov. jednotiek aplikovať medzinárodné účt.
štandardy. Cieľom tohto nariadenia je schválenie a využitie Medzinárodných účt. štandardov IAS,
Medzinárodných štandardov pre finančné vykazovanie IFRS a súvisiacich interpretácií SIC/IFRIC v EÚ tak, aby
sa harmonizovali informácie predkladané spoločnosťami, ktorých cenné papiere sú schválené na obchodovanie
na regulovanom trhu akéhokoľvek členského štátu.
ÚJ v SR postupujú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1606/2002 to znamená že aplikujú tie
štandardy IFRS, ktoré EÚ prevzala pri zostavovaní konsolidovaných účtovných závierok od 1.1. 2005. Pri
zostavovaní individuálnych účtovných závierok postupujú podľa tohto nariadenia od 1.1. 2006 povinne tieto ÚJ:
- banky, pobočky zahraničných bánk, Exportno-imporntá banka SR, správcovské spoločnosti, pobočky SS,
poisťovne /okrem ZP/, pobočky zahraničných poisťovní, zaisťovne, pobočky zahraničných zaisťovní, Slovenská
kancelária poisťovateľov, dôchodkové správcovské spoločnosti, DDS, Burza CP, platobné inštitúcie, Železnice
SR, ďalšie ÚJ ktoré aspoň dve po sebe idúce Úč. obdobia vykazujú najmenej dve z týchto podmienok
- celková suma ich majetku presiahla 165 969 594,40€
- čistý obrat presiahol 165 969 594, 40 €
- priemerný počet zamestnancov v jednom období presiahol 2000

Európska komisia prijala v decembri 2008 rozhodnutie a nariadenie, v ktorých uznáva od 1.1.2009 aj US GAAP
a GAAP Japonska ako rovnocenné s IFRS na používanie v rámci EÚ

30. Charakterizujte nadnárodnú úpravu účtovníctva a proces konvergencie IFRS a US GAAP
Existuje maximálna snaha o zblíženie vypovedacej schopnosti účtovných závierok jednotlivých štátov, čo sa
prejavuje v celosvetovej harmonizácii, v ktorej sú dva ucelené, medzinárodne akceptované súbory štandardov, a
to už uvedené IFRS - Medzinárodné štandardy finančného vykazovania a US GAAP Americké všeobecne
uznávané účtovné zásady.
Charakteristické pre tieto štandardy je, že sú zamerané na účtovnú závierku
IFRS - Medzinárodné štandardy finančného vykazovania je spoločný názov pre sústavu
Medzinárodných štandardov finančného vykazovania, ktorú tvoria:
• Medzinárodné účtovné štandardy - IAS (International Accounting Standards), ktoré pod týmto
označením vychádzali do roku 2002,
• Medzinárodné štandardy finančného vykazovania - IFRS (International Financial Reporting
Standards) - pod týmto označením sú publikované od roku 2003,
• interpretácie Stáleho interpretačného výboru - SIC (Standing Interpretations ( committee) - do roku
2002 a od roku 2002 Výboru pre interpretácie medzinárodného finančného vykazovania - IFRIC
(International Financial Reporting Interpretation Committee).
Označenie IFRS sa teda používa na označenie tzv. nových štandardov (IFRS), ale aj celého súboru
obsahujúceho staré (IAS) a nové štandardy (IFRS) a interpretácie .Vznik prvých medzinárodných
účtovných štandardov sa spája s rokom 1973, keď bol z iniciatívy profesijných organizácií účtovníkov
vytvorený Výbor pre medzinárodné účtovné štandardy - IASC (International Accounting Standards
Committee) so Mdlom v Londýne. Už od svojho vzniku sa IASC zameral na dve, vzájomne sa dopĺňa-
júce úlohy3:
• vytvoriť ucelený súbor kvalitných účtovných štandardov, ktoré by sa vyznačovali optimálnymi
riešeniami,
• získať čo najširšiu politickú podporu na presadenie týchto štandardov vo svete, a to či už na
národnej alebo nadnárodnej úrovni.

Cieľom IASB je vo verejnom záujme vyvíjať súbor vysoko kvalitných zrozumiteľných a presaditelných
globálnych účtovných štandardov, ktoré umožnia transparentnosť porovnateľnosť informácií z účt. závierok.
Neoddeliteľnou súčasťou súboru IFRS je Koncepčný rámec prípravy a prezentácie účtovnej závierky = Rámcová
osnova
„Rámcová osnova plní úlohu určitého spoločného základu, ktorý zabezpečuje aby sa dodržala nielen rovnaká
filozofia jednotlivých štandardov a interpretácií ale následne aj účtovných závierok rôznych podnikov.
Koncepčný rámec sa dá chápať ako teoretický základ pre jednotlivé IFRS, ktoré upravujú konkrétne problémy.
Druhou významnou skupinou celosvetovo uznávaných zásad a požiadaviek na zostavenie účtovnej závierky sú
US GAAP – Americké všeobecne uznávané účt. zásady. US GAAP predstavujú súbor štandardov založených na
zvykovom práve, ktoré platia pre zostavenie účt. závierky v USA.
Špecifikom US GAAP je , že sú síce tvorené na národnej úrovni, ale majú medzinárodný vplyv, čo je spôsobené
tým, že sa používajú pre potreby zostavenia účt. závierky spoločností, ktoré síce nesídlia alebo nepôsobia na
území USA, ale majú svoje CP kótované na amerických burzách. Účtovné závierky zostavené podľa US GAAP
sú tiež uznávané všetkými svetovými burzami. História vzniku US GAAP sa datuje už od roku 1934.
Súčasné pravidlá US GAAP vychádzajú z dokumentov usporiadaných v hierarchických úrovniach od A-D
A – Štandardy a interpretácie finančného účtovníctva
B – Odborné buletíny
C – Praktické buletíny
D – Implementačné smernice
Medzi USA GAAP a IFRS postupne dochádza ku konvergencii. Neznamená to že sa vytvoria rovnaké normy, ale
že neexistujú žiadne významné rozdiely medzi oboma súbormi štandardov. V októbri 2002 po na rokovaní medzi
FASB a IASB obe strany potvrdili svoj záväzok k zbližovaniu US GAAP a IFRS v dohode pod názvom
„Norwalk agreement“. Európska komisia 12. decembra 2008 rozhodla že US GAAP sú rovnocenné s IFRS  na
používanie v rámci EÚ.

41. Charakterizujte obeh účt. dokladov v UJ a opíšte ich spracovanie.

Obeh ÚJ je postup účtovných dokladov od ich vyhotovenia (prijatia) až po zaúčtovanie a uschovanie. Každá ÚJ
musí vypracovať vnútorný predpis o obehu účt. dokladov. Treba im venovať pozornosť už pred spracovaním,
musia byť čitateľné, zrozumiteľné, prehľadné, vyhotovené v štátnom jazyku bez zbytočného odkladu po zistení
skutočností, kt. sa nimi dokladujú.
Obeh UD
1. Odberateľ si objedná tovar u dodávateľa: Odb. vystaví objednávku, v kt. uvedie špecifikáciu objednaného
tovaru. Dodávateľ objednávku zaeviduje v evidencii objednávok, neúčtuje ju v účtovníctve.
2. Dodávateľ dodá tovar odb.: Sprievodnými dokladmi dodávky tovaru sú dodací list a faktúra. Dod.list slúži na
identifikáciu daného tovaru a na potvrdenie odovzdania (D) a prijatia (O) tovaru. D. vystaví faktúru v dvoch
exemplároch, kt. obsahuje info, kt. sú potrebné pre zaúčtovanie predaja tovaru u dod. a nákupu tovaru u odb. D.
zaeviduje faktúru v knihe odoslaných faktúr, určí účty, na kt. sa bude účtovať a fakt. zaúčtuje.Z chronologického
hľadiska ju zaúčtuje do denníka, z vecného hľ. na účtoch v hlavnej knihe. O. zaeviduje faktúru v knihe došlých
faktúr, vykoná „likvidáciu faktúru“ – zaúčtuje z chr. hľadiska v denníku a vecného v hl. knihe. Potvrdí prevzatie
tovaru od dod. na dodacom liste, vystaví príjemku a tovar uloží na sklade.
3. O. uhradí faktúru za tovar: O. vystaví príkaz na úhradu, kt. predloží v banke. Úhradu faktúry O. zaúčtuje až na
základe výpisu z BU. D. dostane info o úhrade prostredníctvom výpisu z BU.
Po zaúčtovaní musia D aj O doklady založiť do príručného archívu, po skončení učt. obdobia do účtovného
archívu.
Spracovanie UD: - označujeme likvidácia UD, so sprac. súvisia nasledovné činnosti:
- triedenie a očíslovanie: rozdelenie UD do rovnorodých skupín podľa obsahu a v rámci skupiny podľa dátumu
vyhotovenia al. príchodu dokladu do UJ. Potom sa očíslujú.
- preskúmanie: pozost. z kontroly správnosti údajov uvedených na účet. dokladoch:
vecnej (zisťuje sa súlad obsahu UD so skutočnosťou, v niekt. prípadoch sa skúma aj prípustnosť operácie
a kontrola číselných údajov) a formálnej správnosti (či UD obsahujú zákonom predpísané náležitosti,ako aj
oprávnenosť pracovníkov)
- zapísanie
- zaúčtovanie podľa U predpisu
- archivovanie
Každý UD musí obsahovať účtovací predpis – predkontáciu. Používajú sa rôzne spôsoby:
- priamo na predtlačené miesto
- do pečiatky účtovacieho predpisu
- na samostatný lístok, kt. sa pripojí k UD.

42. Vysvetlite pojem účtovný zápis, uveďte a vysvetlite požiadavky kladené na účtovné
zápisy. Uveďte, v akých účtovných knihách musia účtovné jednotky účtovať a
charakterizujte ich.
Na zákl. UD vykonáva UJ účtovné zápisy. UZ je písomné al. technické zaznamenanie účt.prípadu. Musia byť
zrozumiteľné, prehladné, čitateľné, trvácne a v štátnom jazyku.
Účt. knihy v jednoduchom ú.:
- peňažný denník: UP zaznamenané v chronologickom slede, náležitosti denníka: dátum,číslo dokladu,
text(môže), sumu,predkontáciu, môže aj analytické účty. Formy denníka: registračný(časové zápisy), tabelárny
(časové aj systematické)
- kniha pohľadávok
- kniha záväzkov
- pomocné knihy: ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účt. v účt. závierke

Podvojné ú:
- denník
- hlavná kniha: UP zaznamenané vecne a systematicky. Obsahuje súhrnné údaje aktív, pasív, nákladov, výnosov
z vecného hľadiska, analytické účty. Súčasťou sú aj uzávierkové účty: 701 (začiatočný), 702 (konečný) a 710
(UZaS) a podsúvahové účty. Účty musia obsahovať: ZS ku dňu, ku kt. sa otvára hl. kniha, súhrnné obraty má
dať/dal min. za kalendárny mesiac, zostatky a stavy ku dňu zostavenia účt. závierky.
Účtovné knihy sa vedú v peňažných jednotkách, v pomocných kn. sa môžu použiť aj naturálne jednotky.
43. Automatizované spracovanie účt. záznamov:
V súčast. sú účt.systémy veľmi často súčasťou komplexných informačných systémov, kt. UJ používa nielen na
vedenie účtovn. ale aj na vedenie podporných evidencií. Pri takýchto info.systémoch existuje priame prepojenie
evidenčných modulov s účt.systémom. Prepojenie využívajú UJ na vykonanie automatizovaných
účtov.záznamov.
Manuálny účt. záznam: nie je vytvorený na zákl. systémového nastavenia účtovania.Je vykonaný priamo
účtovníkom, manuálne do účtovného systému, na zákl. UD
Vzťah medzi UD a UZ: účtovanie sa nevykonáva automatizovane, ale až vtedy, keď účtovná jednotka dostane
UD, spracuje ho a následne manuálne zaúčtuje.
Automatický účt.záznam: je vytvoren na zákl. systémového nastavenia času a skutočnosti, kt. je predmetom
účtovníctva.
Vzťah medzi UD a UZ: najprv je vykonané účtovanie účtovného záznamu a následne je UJ-tkou vytvorený UD.

44. Podstata oceňovania v účtovníctve

Zaznamenať môžeme iba tie skutočnosti, kt. vieme kvantifikovať- vieme určiť jeho mieru adekvátnou meracou
jednotkou a množstvo. UJ používa naturálne (hmotnosť,dlžka,objem,počet..) a peňažné jednotky.
Nevýhodou naturálnych j.- na kvantifikáciu sa musia použiť rôznorodé meracie jednotky v závislosti od
charakteru identifikovaného majetku. V dôsledku toho nie je možné rôznorodé druhy majetku spočítať.
Neposkytujú používateľom info z účtov. dostatočné relevantné info potrebné na posúdenie
finanč.situácie,výnosnosti a peňaž. tokov UJ
Preto je potrebné skutočnosti previesť na spoločnú porovnávaciu základňu – peňažné jednotky. Ich nevýhoda:
mení sa ich kúpna sila: inflácia/deflácia.

Objektom oceňovania môžu byť:

-jednotlivé zložky majetku a záväzkov podnikateľskej UJ
- UJ ako celok
Oceňovanie je spôsob vyjadrovania objektu oceňovania v peňažných jednotkách. Podstatou je výber oceňovacej
veličiny(ceny). Jej výber ovplyvňuje výšku v akej sú zaúčtované a vykázané všetky skutočnosti, kt. sú
predmetom účt.: - suma majetku, záväzkov a VI vykázaného v súvahe
- suma N,V a VH vykázaného vo výkaze ZaS
- výšku peňažných tokov vykázaných v prehľade peňažných tokov
- sumy iných aktív a pasív vykázaných v poznámkach účt. závierky, ak sa dajú oceniť

Faktory ovpl. výber oceňovacej veličiny:

- účelu, dôvodu oceňovania:
obstaranie majetku
vznik záväzkov
vypracovanie cenových kalkulácií pre potreby stanovenia predajnej ceny podnikových výkonov
zostavenie účtovnej závierky
potreba vyčíslenia základu dane z príjmov
predaj alebo likvidácia účtovnej jednotky
- objektu oceňovania
- času oceňovania – dňa ocenenia

Oceňovacie základne:
- báza historických cien: majetok sa oceňuje v sume v čase jeho obstarania a takto zostáva ocenený až do jeho
vyradenia z používania, predaja al. spotreby. Záväzky sa oceňujú v sume získanej protihodnoty v podobe
obstaraného majetku al. služby. V prípade záväzkov, kt. nie sú spojené s obstaraním majetku sa oceňujú v sume
peňažných prostr, kt. sa budú musieť vynaložíť na ich úhradu. Výhoda:preukázateľnosť – dokladová
overiteľnosť. Nevýhoda: nezohľadňujú zmeny cien na trhu
- báza cien prítomnosti- vychádza sa z bežných trhových podmienok, aktuálnych cien v deň ocenenia. Pri
majetku – množstvo p.j. ak by ho obstarala v súčasnosti. Záväzky v hodnote ich úhrady, v nediskontovanej sume
peňazí, kt. bude za normálnych podmienok potrebné vynaložiť na ich úhradu.Výhoda: zohľ. zmenu kúpnej
sily,vyjadrujú reálnejšie stav majetku.Nevýhoda: nie vždy ich možno zistiť a preukázateľne stanoviť pre všetky
druhy majetku.
- báza cien budúcnosti: zohľadnujú časovú hodnotu, majetok sa ocení v súčasnej (diskontovanej) hodnote
budúcich peňažných prijmov, kt. daný majetok prinesie. Záväzky sa oceňujú v súčasnej hodnote budúcich
peňažných výdavkov, kt. budú vynaložené na ich úhradu. Teoreticky najsprávnejšie ocenenie majetku
a záväzkov, nevýhoda je stanovenie úrokovej sadzby

45. Vymenujte a charakterizujte oceňovacie veličiny podľa platnej právnej úpravy účtovníctva v
Slovenskej republike.
Oceňovacie veličiny:
Historické ceny:
 obstarávacia cena- cena za kt. sa majetok obstaral a náklady kt. súviseli s jeho obstaraním
 vlastné náklady
– priame náklady vynaložené na výrobu al. na inú činnosť, príp. aj časť nepriamych nákladov, kt. sa vzťahuje na
výrobu alebo na inú činnosť pri zásobách vytvorených vl. činnosťou.
- priame náklady vynaložené na výrobu al. inú činnosť a nepriame náklady, kt. sa vzťahujú na výrobu al. inú
činnosť pri hmotnom majetku okr. zásob a nehmotnom okr. pohľadávok vytvorenom vl. činnosťou.
 menovitá hodnota – cena je uvedená na peňaž.prostr. a ceninách,suma na kt. pohľadávka alebo záväzok
znie
Ceny prítomnosti:
 reprodukčnú OC – cena za kt. by sa majetok obstaral v čase keď sa o ňom účtuje
 reálna hodnota:
- trhová cena:
záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia, ak trh s príslušným majetkom, kt. burza organizuje, je
aktívnym trhom
najpočetnejšia cena ponuky na inom aktívnom trhu v deň ocenenia
V prípade že trhová cena nie je k dispozícii alebo nevyjadruje správne reálnu hodnotu
- ocenenie kvalifikovaným odhadom – UJ vypočítaná suma v súlade s postupom uvedeným v zákone
- posudkom znalca – vypracov. podľa osobitných predpisov

46. Vysvetlite pojem „deň ocenenia“ a použitie oceňovacích veličín pri prvotnom ocenení majetku a pri
prvotnom ocenení záväzkov.
Deň, v kt. musí UJ určiť, akou oceňovacou veličinou sa musí oceniť konkrétny majetok a záväzok. Deň ocenenia
nastane vtedy keď UJ zaznamená zmenu v skutočnostiach, kt. sú predmetom účt. a tiež deň, ku kt. sa zostavuje
účt závierka. Dňom ocenenia môže byť:
 ktorýkoľvek deň v priebehu účt. obdobia, počas kt. nastala zmena v skutočnostiach, kt. sú predmetom
účt., tento deň sa oznacuje ako deň uskutočnenia UP. Zmena v účtovníct. znamená, že nastal prírastok
alebo úbytok skutočností, o kt. účtuje. Ak danú skutočnosť zaznamenávame prvýkrát ide o prvotné
oceňovanie. Určiť oceňovaciu veličinu musí UJ aj pri úbytku majetku a znížení stavu záväzkov.
 deň, ku kt. sa zostavuje účt. závierka – v tomto prípade hovoríme o nasledujúcom ocenení, pri kt. sa
posudzuje, či prvotné ocenenie jednotlivých zložiek účt. závierky zodpovedá účtov. zásadám, podľa kt.
sa účt. závierka zostavuje. V prípade, že prvotné ocenenie nie je v súlade so stanovenými účt. zásadami,
UJ ku dňu, ku kt. sa zostavuje účt. závierka, upraví ocenenie majetku a záväzkov.

47. Vymenujte oceňovacie veličiny používané ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu pri prvotnom
ocenení majetku a záväzkov a uveďte, ktoré druhy majetku a záväzkov sa danou oceňovacou veličinou
oceňujú.
Pri prvotnom ocenení sa oceňovacia cena určí v závislosti od:
- spôsobu akým UJ nadobudla majetok
- dôvodu vzniku záväzkov
Obstarávacia cena:
 HM (okr zásob), výnimka majetku vytvoreného vl. činnosťou
 NM, výnimka majetku vytvoreného vl. činnosťou
 zásoby, výnimka zásob vytvorených vl. činnosťou
 podiely na zákl. imaní obch. spoločností
 CP a deriváty
  pohľadávky pri ich odplatnom nadobudnutí
 pohľadávky nadobudnuté vkladom do zákl. imania
 záväzky pri ich prevzatí
Vlastné náklady:
 HM vytvorený vl. činnosťou
 NM vytvorený vl. činnosťou ak sú VN < ROC
 zásoby vytvorené vl. činnosťou
 príchovky a prírastky zvierat
Menovitá hodnota:
 peňažné prostriedky
 ceniny
 pohľadávky a záväzky pri ich vzniku
ROC:
 majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia, výnimka peňažné prostriedky, ceniny, pohľadávky
ocenenými MH
 NM vytvorený vl. činnosťou ak VN > ROC
 príchovky a prírastky zvierat ak nie je možné zistiť VN
 majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania, výnimka peňažné prostriedky, ceniny,
pohľadávky ocenenými MH
 NM a HM novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený
Reálna hodnota:
 majetok a záväzky nadobudnuté: vkladom podniku ale jeho časti, kúpou podniku alebo jeho časti,
zámenou
 CP určené na obchodovanie
 komodity, s kt. sa obchoduje na verejnom trhu, kt. UJ sama nevyrobila a nenadobudla ich na účel ich
ďalšieho predaja

48. Vysvetlite spôsoby ocenenia majetku pri jeho úbytku. Objasnite podstatu prepočtu majetku
a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na eurá a uveďte použitie kurzov na prepočet ku dňu uskutočnenia
účtovného prípadu a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Pri ocenení úbytku – znížení stavu konkr. majetku al. záväzku – sa použije rovnaká ocenovacia veličina, aká sa
použila pri ich prvotnom ocenení. Na ocenenie majetku sa môže použiť cena zistená váženým aritmetickým
priemerov alebo metóda FIFO – prvá cena, kt. sa použila na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku ,
použije ako prvá aj na ocenenie úbytku tohto majetku. Spôsob ocenenia FIFO alebo VAP je možné použiť len
v prípade ak je to v súlade so zásadou verného a pravdivého zobrazenia, pri majetku kt. je:
 rovnaký druh zásob vedený na sklade
 rovnaký druh cenných papierov vedený v portfóliu UJ, v prípade ak sú od rovnakého emitenta a znejú na
rovnakú menu
 peňažných prostriedkov v rovnakej cudzej mene v pokladnici UJ

Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa ku dňu uskutočnenia UP prepočítajú na eurá referenčným
výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB al NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia UP. Výnimkou
je:
- nákup a predaj cudzej meny za euro
- prevod pen.prostr. z účtu zriadeného v mene euro na účet zriadený v cudzej mene alebo naopak
Na ocenenie sa použije kurz, za kt. banka al. zmenáreň cudziu menu Uj predala, resp. banka nakúpila.

UJ je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účt. závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade:
pohľadávok a záväzkov, podielov na ZI, CP, derivátov, cenín a peňaž. prostriedkov ak sú vyjadrené v CM, je
povinná účtovať aj v CM
Ak majetok a záväzky vyjadrené v CM ku dňu ocenenia prepočítavajú na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným ECB alebo NBS, kt. sa použije vtedy, ak pre danú menu neurčuje kurz ECB. Výnimkou
sú toky, kt. súvisia s nákupom al. predajom CM za euro. Na prepočet ku dňu uskutočnenia UP používa kurz, za
kt. bola CM nakúpená al. predaná = kurz komerčnej banky al. zmenárne.
Záväzky znejúce na cudziu menu sa ku dňu, ku kt. sa zostavuje závierka ocenia kurzom ECB, reps NBS určeným
a vyhláseným v deň, ku kt. sa účt. závierka zostavuje.

49. Vysvetlite oceňovanie majetku a záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
UJ je povinná odpisovať majetok, oceniť záväzky v ich skutoč. výške,vytvoriť rezervy a upraviť ocenenie
hodnoty majetku tak, aby bola dodržaná zásada verného a pravdivého zobrazenia predmetu účtovníctva.
Odpisy vyjadrujú trvalé zníženie hodnoty DH al. DNM vplyvom jeho fyzického opotrebenia al. morálneho
zastarania, v súlade s konkr. podmienkami jeho používania v UJ. Ak sa pri účt. závierke zistí, že skutočná suma
záväzkov je iná ako je zaznamenaná v účt., (napr nie je zaplatená faktúra a vzniká povinnosť platiť úroky z
omeškania) ocenia sa v sume, kt. zodpovedá ich skutoč. hodnote.
Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť UJ, kt. vznikla z min. udalosti, je pravdepodobné, že
v budúcnosti zníži ekonom. úžitky UJ, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom
v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku kt. sa zostavuje účt. závierka, pri zohľadnení
rizík a neistôt.
Záväzok s určitým čas. vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje a nevykazuje na účtoch rezerv ale na
príslušnou účte záväzku
Uj je povinná ku dňu zostavenia účt. závierky upraviť ocenenie majetku na účt. hodnoty tak že:
- stanovené druhy majetku ocení reálnou hodnotou (CP určené na obchodovanie,CP a podiely, kt predstavujú
menši ako 20 % podiel na ZI al. hlasovacích právach inej UJ, deriváty, majetok zabezpečený derivátmi,
komodity)
- ocenenie ostat. zložiek majetku upraví opravnými položkami, ak nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho
oceneniu
- majetok v CM sa prepočíta na € kurzom ECB, NBS dňom ku kt. sa vyhlasuje účt. zavierka

50. Charakterizujte vnútornú kontrolu správnosti účtovníctva ako súčasť vnútorného kontrolného
systému účtovnej jednotky.
Vnútorný kontrolný systém UJ predstavuje súhrn postupov, nástrojov a kontrolných mechanizmov, kt. existujú
vnútri danej organizácie. Pre kontrolne mechanizmy, kt. existujú mimo UJ, sa používa pojem vonkajšia
kontrola= napr daňová, zo Slov. obch. inšpekcie... Objektom kontroly môže byť podnikateľská UJ ako celok al.
určitá oblasť jej činnosti a to z hľadiska:
- technickej kontroly zameranej na stav majetku, kvality vyrábanej produkcie, poskytovania služieb
- právnej kontroly zameranej na dodržiavanie všeobecne záväzných pravidiel noriem, ako aj vnútorných
predpisov UJ
- pracovnoprávnej kontroly zameranej na dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
- ekonomickej kontroly zameranej na finančné informácie

Aby boli informácie z účt. pre subjekty vykonávajúce ekonomickú kontrolu užitočné, musia byť správe.
Správnosť info z účt. sa zabezpečuje ich kontrolou. Kontrola správnosti účt. sa tak stáva súčasťou vnútorného
kontrolného systému UJ. Vo vzťahu k času môže byť vnútorná kontrola správnosti účt:
-priebežná – realizuje sa keď hosp. operácie nastanú al. hocikedy v priebehu účt. obdobia
- periodická – realizuje sa v pravidelne sa opakujúcich čas. intervaloch stanovených vo vnút. predpise UJ

Podľa ciela, kt. sa vnút. kontrolou správnosti účt. sleduje, rozlišujeme:

- kontrolu vecnej správnosti – zisťuje sa či info zodpovedajú skutočnosti
- kontrolou formálnej správnosti – overuje sa dodržiavanie vnútorných kontrólnych väzieb v účt.
51. Vysvetlite kontrolu vecnej správnosti účtovníctva.
Kontrolou vecnej správnosti účtovníctva sa zisťuje, či informácie zachytené v účtovníctve zodpovedajú
skutočnosti. Kontrola vecnej správnosti účtovníctva sa vykonáva:
- kontrolou vecnej správnosti účtovných dokladov a
- inventarizáciou.
52. Vysvetlite kontrolu formálnej správnosti účtovníctva.
Kontrolou formálnej správnosti účtovníctva sa overuje dodržanie vnútorných kontrolných väzieb v účtovníctve.
Kontrolou formálnej správnosti účtovníctva sa overuje, či sú účtovné doklady formálne správne vyhotovené, či
sú účtovné zápisy v súlade s účtovnými dokladmi a či sú v účtovníctve zachované vnútorné kontrolné väzby.
Kontrola formálnej správnosti sa realizuje použitím týchto nástrojov:
- kontrola formálnej správnosti účtovných dokladov,
- kolacionovanie,
- predvaha,
- denníková skúška,
- kontrolné súpisky analytických účtov.

53. Vysvetlite opravu chýb v účtovníctve (v účtovných záznamoch).

Ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam jej účtovníctva je neúplný, nepreukázateľný, nesprávny
alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného odkladu jeho opravu.
Pravidlá pre vykonávanie opráv
Oprava sa musí vykonať tak, aby bolo možné určiť:
- zodpovednú osobu, ktorá príslušnú opravu vykonala,
- deň vykonania opravy,
- obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou aj po oprave.
Spôsob vykonania opravy sa rozlišuje podľa toho, aký účtovný záznam opravujeme a akú chybu sme
v účtovníctve zistili.
Pri vykonávaní účtovných zápisov v účtovných knihách sa môžu vyskytnúť tieto chyby:
- zaúčtovala sa nižšia suma, ako sa mala správne zaúčtovať,
- zaúčtovala sa vyššia suma, ako sa mala správne zaúčtovať,
- na zaúčtovanie účtovného prípadu sa použili nesprávne účty alebo nesprávne strany správne zvolených
účtov,
- účtovný zápis sa vôbec nevykonal.
V nadväznosti na zistenú chybu volíme spôsob opravy chybného účtovného zápisu. Rozlišujeme opravu:
- doplnkovým zápisom,
- úplným stornom,
- čiastočným stornom.
Na opravu účtovného zápisu treba vždy vyhotoviť účtovný doklad, pretože opravu chybných účtovných zápisov
takisto vykonávame účtovnými zápismi a ako každý iný účtovný zápis v účtovných knihách ani tento sa nemôže
vykonať bez účtovného dokladu.
Opravy chýb v ostatných účtovných záznamoch (napr. na účtovných dokladoch) môžeme v niektorých prípadoch
urobiť aj prečiarknutím pôvodného (chybného) údaja. Tento spôsob opravy sa však nedá použiť vždy: napríklad
výpisy z bankového účtu sa nesmú vôbec opravovať.

54. Vysvetlite vzťah bežného účtovníctva, účtovnej závierky a účtovnej uzávierky.

Účtovná závierka sa zostavuje na podklade údajov bežného účtovníctva, pričom je výsledným produktom
účtovnej uzávierky ako činnosti.

Bežným účtovníctvom rozumieme účtovanie všetkých účtovných prípadov do účtovného obdobia, s ktorým
časovo a vecne súvisia. Súčasťou bežného účtovníctva je aj otvorenie účtov hlavnej knihy na začiatku účtovného
obdobia účtovnými zápismi súvzťažne s účtom 701 – Začiatočný účet súvahový, účtovanie účtovných prípadov,
ktoré sa účtujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a uzavretie účtov hlavnej knihy na konci
účtovného obdobia; výsledkové účty sa uzavrú účtovnými zápismi súvzťažne s účtom 710 – Účet ziskov a strát
a súvahové účty sa uzavrú účtovnými zápismi súvzťažne s účtom 702 – Konečný účet súvahový.

Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná

osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná závierka tvorí jeden celok. Účtovná jednotka je povinná
účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom
účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Obraz o účtovnej jednotke sa poskytuje prostredníctvom
informácií, ktoré sú prezentované v jednotlivých súčastiach účtovnej závierky. ´

Na koniec účtovného obdobia musí účtovná jednotka vykonať komplex prác, ktoré sa označujú pojmom účtovná
uzávierka. Účtovná uzávierka je činnosť spojená s uzavieraním účtovných kníh na konci účtovného obdobia,
ktorej výsledkom je zostavená účtovná závierka.
55. Charakterizujte účtovnú závierku, uveďte jej štruktúru v nadväznosti na sústavu
účtovníctva.
Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná
osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná závierka tvorí jeden celok.
Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz
o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Obraz o účtovnej
jednotke sa poskytuje prostredníctvom informácií, ktoré sú prezentované v jednotlivých súčastiach účtovnej
závierky. Účtovná jednotka preto zostavuje účtovnú závierku v štruktúre, ktorú požaduje zákon o účtovníctve.
Štruktúra účtovnej závierky závisí predovšetkým od toho, v akej sústave účtovníctva účtovná jednotka účtuje.
Štruktúra účtovnej závierky v nadväznosti na sústavu účtovníctva:
Účtovná závierka obsahuje všeobecné náležitosti a tieto súčasti:
- v sústave podvojného účtovníctva: súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky;
- v sústave jednoduchého účtovníctva: výkaz o príjmoch a výdavkoch, výkaz o majetku a záväzkoch.

56. Charakterizujte účtovnú uzávierku a opíšte jej obsah.

Na koniec účtovného obdobia musí účtovná jednotka vykonať komplex prác, ktoré sa označujú pojmom účtovná
uzávierka. Účtovná uzávierka je činnosť spojená s uzavieraním účtovných kníh na konci účtovného obdobia,
ktorej výsledkom je zostavená účtovná závierka.
Účtovnú uzávierku možno rozdeliť na tieto časovo na seba nadväzujúce časti:
- práce vykonávané pred uzatvorením účtovných kníh,
- uzatvorenie účtovných kníh,
- zostavenie účtovnej závierky.

Práce vykonávané pred uzatvorením účtovných kníh sa v účtovnej jednotke členia na dve relatívne samostatné
časti:
- účtovná analýza,
- daňová analýza.
V rámci účtovnej analýzy je najdôležitejšou prácou, ktorá sa musí vykonať pred uzatvorením účtovných kníh,
inventarizácia. K účtovným prípadom, ktorými sa aplikuje dodržanie účtovných zásad pri zostavovaní účtovnej
závierky, patrí napríklad účtovanie:
- opravných položiek k majetku,
- rezerv,
- položiek časového rozlíšenia nákladov a výnosov.
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa musia zaúčtovať všetky zistené inventarizačné rozdiely.
Pre majetok a záväzky stanoviť reálnu hodnotu a zaúčtovať rozdiel medzi pôvodným ocenením a aktuálnou
reálnou hodnotou. Zaúčtovať kurzové rozdiely. Je potrebné uskutočniť aj kontrolu formálnej správnosti
účtovných zápisov.
Uzávierkové práce okrem účtovnej analýzy zahŕňajú aj daňovú analýzu, ktorá sa uskutočňuje v súvislosti
s vypracovaním a podaním daňového priznania k dani z príjmov účtovnej jednotky na príslušný daňový úrad.

Po vykonaní všetkých uzávierkových prác a zaúčtovaní s nimi súvisiacich účtovných prípadov sa musia účtovné
knihy uzatvoriť. Uzatvorením účtovných kníh sa rozumie uzavretie všetkých účtov hlavnej knihy, na ktoré sa
počas účtovného obdobia účtovalo. Pri uzatváraní účtovných kníh sa:
- zisťujú obraty strán Má dať a Dal jednotlivých účtov,
- zisťujú konečné stavy výsledkových účtov a konečné zostatky súvahových účtov,
- zisťuje výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov,
- účtujú konečné stavy
- účtujú konečné zostatky
- zisťuje výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení daňou z príjmov, ktorý sa zaúčtuje.

Zostavenie účtovnej závierky, ku ktorému môže účtovná jednotka pristúpiť až po uzatvorení účtov hlavnej knihy,
je spojené:
- so zoskupovaním údajov bežného účtovníctva podľa položiek jednotlivých výkazov účtovnej závierky,
- s kompletizovaním údajov z bežného účtovníctva podľa požiadaviek jednotlivých súčastí účtovnej
závierky,
- s analyzovaním údajov na podsúvahových účtoch pre potreby uvedenia v poznámkach účtovnej závierky,
- so získavaním vyžadovaných informácií z rôznych písomností účtovnej jednotky.
57. Uveďte povinnosti účtovnej jednotky súvisiace s účtovnou závierkou.
- toto je zahrnuté v rámci predošlej otázky

58. Vysvetlite podstatu, obsah a štruktúru súvahy ako súčasti účtovnej závierky podnikateľov.
Súvaha je formalizovaný prehľad majetku v členení na druhy majetku (strana aktív) a zdroje majetku (strana
pasív) účtovnej jednotky v peňažnom vyjadrení ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Súvaha má svoju štruktúru. Rozlišuje sa:
- vertikálna (zvislá),
- horizontálna (vodorovná).
Vertikálnou štruktúrou súvahy sa rozumie poradie vykazovania jednotlivých súvahových položiek. Súvisí preto
s členením majetku a členením zdrojov majetku pre potreby ich vykázania v súvahe.
Horizontálna štruktúra súvahy súvisí s oceňovaním jednotlivých druhov majetku a jednotlivých zdrojov majetku.
Pri členení majetku v súvahe je určujúce členenie majetku vo vzťahu k prevádzkovému cyklu, nasleduje členenie
majetku podľa charakteru (formy) a nakoniec je zakomponované časové hľadisko, ktoré sa v určitých prípadoch
(pri pohľadávkach) prelína s členením majetku podľa likvidnosti.
Horizontálnu štruktúru súvahy tvoria údaje za dve účtovné obdobia a na strane aktív sa skladá z týchto stĺpcov:
Za bežné účtovné obdobie sa vykazujú:
- v stĺpci 1: Brutto – časť 1 – ocenenie majetku v účtovníctve v čase, keď jednotlivé druhy majetku
účtovná jednotka nadobudla, alebo keď majetok vznikol.
- v stĺpci 1: Korekcia – časť 2 – ocenenie zníženia hodnoty majetku ku dňu, ku ktorému sa zostavuje
účtovná závierka.
- v stĺpci 2: Netto – ocenenie majetku v účtovnej hodnote.
Za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú:
- v stĺpci 3: Netto – položky strany aktív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie ocenené
v účtovnej hodnote.
Horizontálna štruktúra na strane pasív obsahuje údaje za dve účtovné obdobia, pričom k položkám strany pasív
sa netvorí korekcia.

59. Vysvetlite podstatu, obsah a štruktúru výkazu ziskov a strát ako súčasti účtovnej závierky
podnikateľov.
Výkaz ziskov a strát vysvetľuje tvorbu výsledku hospodárenia v konkrétnej účtovnej jednotke za presne
vymedzené účtovné obdobie; prezentuje sa v ňom, z akých výnosov a z akých nákladov vznikol výsledok
hospodárenia a samotný výsledok hospodárenia v požadovanom členení. Výkaz ziskov a strát má svoju:
- horizontálnu štruktúru a
- vertikálnu štruktúru.
Horizontálna štruktúra je daná stĺpcami, v ktorých sa vykazujú výsledkové položky za dve po sebe nasledujúce
účtovné obdobia (bežné a bezprostredne predchádzajúce).
Vertikálna štruktúra výkazu ziskov a strát je daná štruktúrou nákladov (v nadväznosti na účty účtovej triedy 5 –
Náklady) a štruktúrou výnosov (v nadväznosti na účty účtovej triedy 6 – Výnosy).
Výnosy a náklady, ktoré sú usporiadané viacstupňovo, sú začlenené do rovnorodej skupiny, z ktorej sa vyčísli
príslušný priebežný ukazovateľ. Zostavovanie výkazu ziskov a strát v tvare odpočtu znamená, že:
- výnosové položky sa pri výpočte pripočítavajú,
- nákladové položky sa pri výpočte odpočítavajú.

60. Vysvetlite podstatu, obsah a štruktúru poznámok ako súčasti účtovnej závierky
podnikateľov.
V poznámkach sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a vo výkaze ziskov a strát.
Poznámky môžu obsahovať aj ďalšie výkazy a údaje, ktoré ich dopĺňajú. Takýmito ďalšími výkazmi v súlade so
zákonom o účtovníctve sú:
- prehľad zmien vlastného imania a
- prehľad peňažných tokov.
Poznámky ako súčasť účtovnej závierky obsahujú:
- informácie o účtovnej jednotke,
- informácie o členoch štatutárnych orgánov, dozorných orgánov a iných orgánov účtovnej jednotky,
- informácie potrebné na identifikáciu konsolidovanej účtovnej závierky, ak je účtovná jednotka súčasťou
konsolidovaného celku,
- ďalšie informácie (použité účtovné zásady a metódy, náklady, výnosy, dane z príjmov).