1.

Prednáška
19. septembra 2017
10:49

dana.tkacova@euba.sk

Štruktúra: 100b - 70b --> skúška - 10 otvorených otázok (7b) alebo 7 otvorených otázok (10b)
- 30b --> cvičenia (Schwarzová)

I. Pokladničné a medzibanková operácie

II. Bankovníctvo od roku 1990 - proces reštrukturalizácie
III. Devízové operácie - kotácie kurzov
IV. Pasívne operácie KB - ochrana vkladov z hľadiska banky a klientov, bankové tajomstvo
V. Sekuritizácia (bilančná a mimobilančná)
VI. Platobný styk - Target, SEPA, Swift
VII. Elektronické bankovníctvo
VIII. Outsourcing v bankovníctve
IX. Kapitálová primeranosť
X. Hypotekárne bankovníctvo, stavebné sporenie
XI. Reštrukturalizácia bankovníctva

Literatúra: - OKB - 2010

- Finančné trhy a bankovníctvo - Tkáčová a spol.
- J. Beka - Retail Banking (2008)

OKB-1 Page 1
2. Prednáška - Bilancia
10. decembra 2017
9:31

Formovanie bankovníctva na Slovensku od pádu socializmu

- jedna z prvých oblastí, kde došlo k harmonizácií s nariadeniami Európskej únie
- do roku 1990 existovalo len socialistické bankovníctvo (centrálne riadená ekonomika) a teda muselo prísť k prechodu na trhovú ekonomiku (reštrukturalizácia
bankovníctva)
- nastal prechod k súkromnému vlastníctvu bánk (privatizácia)
- za socializmu nemali banky trhový charakter ale plnili paternalistickú funkciu štátu (podpora rodín, poľnohospodárstva...) bez ohľadu na zisk, ktorý sa odvádzal
priamo do štátneho rozpočtu
- za socializmu bankové domy nemali univerzálny charakter ale boli špecializované
- funkciu centrálnej banky plnila Štátna banka československá, existovala jednostupňová banková sústava
- došlo aj k zmene legislatívy - zák. č. 20/1991 ZB o bankách a zák. č. 21/1990 Zb. o štátnej banke československej
- v roku 1990 prišiel prvý zahraničný kapitál do československých bánk
- začala sa budovať dvojstupňová banková sústava
- zo ŠBČS sa vyčlenili prvé komerčné banky - VÚB Banka, Investičná a rozvojová banka a Slovenská sporiteľňa
- hlavným cieľom centrálnej banky sa stala stabilita meny a hlavným cieľom komerčných bánk bol zisk
- od 1992 sa začala v bankovníctve uplatňovať európska legislatíva
- v 90. rokoch nastali veľké problémy v bankovníctve - nedobytné úvery (úvery, ktoré sa pravdepodobne nikdy nesplatia) tvorili až 50 % z celkového množstva, banky
však museli aj z týchto úverov platiť dane
- banky v 90. rokoch nedodržiavali kapitálovú primeranosť, ktorá mala byť na úrovni 8 % a reálne bola na úrovni 1 % --> to mohlo byť dôvodom na nútenú správu
- problémom bol aj nedostatok dlhodobých finančných zdrojov
- problémy musel riešiť štát --> vykonala sa reštrukturalizácia úverových portfólií, ktoré následne odkúpil štát (ten vykonal sekuritizáciu - vložil CP do bilancií aktív a
štát následne tieto úvery odkupoval) - Slovenská republika musela vložiť do bankovníctva viac ako 200 mld. Sk
- v roku 2001 došlo k privatizácii najväčších slovenských bánk (SLSP - Erste, VÚB - Intesa Sao Paolo, IRB - OTP Banka)
- v súčasnosti je slovenský kapitál len v Prima Banke a čiastočne aj v Poštovej banke
- v súčasnosti je bankový sektor plne kompatibilný s európskym bankovým sektorom

Komerčná banka je podnikateľský subjekt, ktorého jediným cieľom je zisk. Podnikateľský subjekt špecifického charakteru. Na rozdiel od iných subjektov podniká
prakticky len s cudzími peniazmi. Cudzie peniaze sú zdrojom zisku a zdrojom konkurencie.

Bilancia komerčnej banky - súvaha komerčnej banky

A - použitie zdrojov KB získanie zdrojov - P
----------------------------------------------------------------------
1. Hotovosť - PMR / 1. Vlastný kapitál --> akciový kapitál (1% - 8%) A P
2. Investície / 2. Cudzí kapitál --> podiel viac ako 90% ------- -------
- do splatnosti / - vklady +/- -/+
- na likviditu / - úvery: CB (MRO)
3. Majetok / KB (Euribor)
- hmotný / - emitované CP (HZL, Komunálne obligácie, obligácie s lehotou splatnosti dlhšou ako 1 rok, depozitné certifikáty,
- nehmotný / vkladové certifikáty, zmenky)
4. Úvery /
- iným bankám /
- klientom /
5. Finančné deriváty /
/ --> bilančná suma

Úver sa považuje za najziskovejšie aktívum v KB, často tvoria 60% celkového portfólia --> čím je menej rozvinutý trh, tým je objem úverov v portfóliu vyšší
Likvidita úverov je veľmi nízka, pretože tie peniaze sú naviazané na určitého klienta, ktorý nemá záujem splatiť úver na požiadanie.
Riziko je relatívne vysoké, pretože klient nemusí byť schopný, alebo nebude chcieť splatiť svoj dlh.

A CB P
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------
1. Cenné papiere / 1. Rezervy --> toto sú PMR, ktoré tvorí KB
2. Úvery / 2. Obeživo --> 1. a 2. tvoria dokopy menovú bázu
/
/

Poskytnutie úveru komerčnej banky od centrálnej banky ide v smere CB-A-1. do KB-P-2.
CB poskytuje úvery komerčným bankám vtedy, ak banky potrebujú likviditu. V prípade ak nie je dostatok likvidity na trhu, alebo ak KB už nechce nikto požičať.
Úvery medzi KB a CB alebo medzi KB navzájom sú VŽDY krátkodobé - preto sú to nástroje peňažného trhu.
PMR idú z KB-A-1 do CB-P-1 --> ide o sterilizačnú operáciu, likvidita sa sťahuje z komerčnej banky.
Prostredníctvom refinančných operácií prichádza likvidita do komerčných bánk.
PMR sú de facto len sťahovanie peňazí z obehu --> vôbec nejde o pomoc bankám v prípade problémov.

CLEARINGOVÁ OPERÁCIA:
NBS
-------------------
/
/
/ Bežný (clearingový účet) --> VÚB 400K -> 401K ...a z toho môžu byť napr. 200K PMR a so zvyškom môže disponovať
Tatra Banka 500K
SLSP 800K -> 799K

SLSP VUB TATRA

------------------- --------------------- -----------------------

OKB-1 Page 2
 ------------------- --------------------- -----------------------
800 / Vklady 400 / Vklady 500 / Vklady
-1000 / - 1000 +1000 / +1000

Klient sa rozhodne poslať 1000 zo SLSP do VÚB:

1. V SLSP odpočítajú z vkladov 1000
2. Ide to to CB --> odpočet z PMR
3. CB pripočíta 1000 k PMR VÚB
4. VÚB si pripočíta 1000 na vklady

Aktíva komerčnej banky

Peniaze a účty v centrálnych bankách
Finančné aktíva držané na obchodovanie (deriváty)
Finančné aktíva na predaj
Finančné aktíva držané do splatnosti
Úvery a pohľadávky
voči finančným inštitúciám
voči klientom
Dlhodobý hmotný majetok
Investície do nehnuteľností
Dlhodobý nehmotný majetok
Pohľadávka z odloženej dani z príjmov
Ostatné aktíva
Pasíva komerčnej banky
Vlastné zdroje - ináč aj kapitál (kapitálová primeranosť)
základné imanie
rezervný fond
ážiový fond
fondy tvorené zo zisku
nerozdelený zisk
oceňovacie rozdiely finančných zdrojov na predaj
strata
Cudzie zdroje
prijaté úvery od bánk
vkladové produkty prijaté od klientov
emisie dlhopisov - HZL, zmenky
záväzky z derivátových finančných nástrojov na obchodovanie alebo zabezpečenie

OKB-1 Page 3
3. Prednáška - Medzibankové operácie
10. decembra 2017
9:32

Medzibankové operácie a pokladničné operácie

Delíme:
1. Pokladničné
2. Operácie medzi komerčnými bankami navzájom
3. Operácie medzi komerčnou bankou a centrálnou bankou

Pokladničné operácie
- v súčasnosti sa uskutočňuje minimálny objem hotovostných operácií, pretože väčšina operácií sa vykonáva bezhotovostne
- medzi tieto operácie zaraďujeme:
- vklady a výbery z banky v hotovosti (v súčasnosti vklad je neobmedzený, výber obmedzený - nedostatok hotovosti na pobočke)
- výber peňažných prostriedkov prostredníctvom bankomatu
- poskytnutie krátkodobého úveru v hotovosti (nízka suma)
- zmenárenské operácie určené pre retailových klientov (východiskom je kurzový lístok komerčnej banky)
- operácie so zlatom (v súčasnosti môžu komerčné banky obchodovať s razeným a nerazeným zlatom, žiadne šperky, mince a podobne)
- iné pokladničné hodnoty - striebro, platina, drahokamy, známky, kolky, ceniny v cudzej mene...
- operácie so šekmi (relatívne populárne sú cestovné šeky)

Medzibankový peňažný trh

- osobitný segment peňažného trhu, ktorý má vplyv na ostatné segmenty peňažného trhu (zároveň vplýva na kapitálový a devízový trh)
- formujú sa na ňom referenčné úrokové sadzby (EURIBOR, EONIA)
- prejavujú sa na ňom opatrenia centrálnej banky voči komerčným bankám

Operácie medzi komerčnými bankami a centrálnou bankou

- na účet centrálnej banky sa povinne musia ukladať povinné minimálne rezervy (v súčasnosti je ich výška 1 %)
- centrálna banka môže určiť či komerčná banka môže vložiť na PMR viac peňazí ako je limit (limit existuje, ak centrálna banka nechce aby bolo na PMR viac
peňazí ako je potrebné)
- v tomto prípade ide vždy o krátkodobé úvery, ktoré sú pre komerčnú banku veľmi drahé a centrálna banka nemusí poskytnúť úver vždy
- centrálna banka je aj bankou poslednej záchrany
- pôžičky na medzibankovom trhy poskytované CB musia byť zabezpečené kolaterálom
- existuje jednotný zoznam akceptovaných aktív v rámci obchodov s ECB (na Slovensku najmä HZL, ŠPP, Štátne dlhopisy...)
- centrálna banka obchodovaním sleduje rôzne ciele, ako napríklad likviditu bankového sektora alebo úroveň úrokových sadzieb
Základné úvery:
1. Reeskontné refinančné úvery - zmenkové úvery, na Slovensku sa používali v polovici 90. rokov
2. Aukčné refinančné úvery - centrálna banka robí aukciu na úvery (zverejní objem a minimálnu úrokovú sadzbu)
3. Lombardný refinančný úver - úvery zabezpečené hnuteľným majetkom (najčastejšie cennými papiermi) - REPO obchod
- ECB akceptuje ako zábezpeku len cenné papiere, do 70 % ich hodnoty
- ak klesne trhová hodnota CP, tak klient musí doplatiť chýbajúcu sumu, ináč je tento úver okamžite splatný
Druhy obchodov:
1. Refinančné, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie pri refinancovaní KB prostredníctvom zdrojov CB
2. Sterilizačné, pri ktorých KB ukladajú svoje momentálne prebytočné prostriedky na zhodnotenie v centrálnej banke (tu radíme najmä PMR)

Obchody medzi CB a KB na medzibankovom trhu sa členia podľa existencie zabezpečenia CP na:

1. Obchody s peniazmi (nie sú zabezpečené CP), ktoré sa ďalej členia na:
a. Denné peniaze - k vyrovnaniu dochádza krátko po uzatvorení obchodu. Dátum vyrovnania obchodu sa označuje slovom valuta. Spotové obchody sa
štandardne vyrovnávajú tzv. spotovou valutou, čo znamená v druhý pracovný deň po ich uzatvorení a označuj sa ako deň D+2
b. Overnight money (O/N) - peňažné prostriedky sú poskytnuté okamžite, splatné sú do 24 hodín
c. Tomorrow next money (T/N) - nazývané aj tomnexty, pri ktorých sú peňažné prostriedky poskytnuté o 24 hodín po uzatvorení kontraktu na ďalších 24
hodín
d. Spot next money (S/N) - pri ktorých sú peňažné prostriedky poskytnuté o 48 hodín na nasledujúcich 24 hodín
e. Termínované peniaze predstavujú peňažné prostriedky poskytnuté na dlhší čas než 24 hodín. Čas poskytnutia je štandardizovaný na:
i. Jeden týždeň - 1W
ii. 2 týždne - 2W
iii. 1 mesiac - 1M
iv. 6 mesiacov - 6M
v. 9 mesiacov - 9M
vi. 12 mesiacov - 12M
Úroková sadzba je stanovená v čase uzatvorenia kontraktu a trvajú počas celej doby splatnosti.
2. Repoobchody (sú zabezpečené CP), pri ktorých sa banky ako zmluvní partneri dohodnú na spätnom odkúpení CP, napr. ŠPP, pokladničných poukážok a pod.
Repoobchody môžu prebiehať medzi KB a CB na základe sadzieb z repotendrov zverejňovaných CB. Repoobchody patria medzi dôležité nástroje menovej politiky
politiky NBS. Vyhlasujú sa sterilizačná a refinančná reposadzba pre splatnosti depozitov 1 deň a limitná úroková sadzba pre r epotendre so splatnosťou dva
týždne
3. Obchody so štátnymi pokladničnými poukážkami

ECB:
1. Operácie na voľnom trhu
a. Hlavné refinančné operácie (Main refinancing operations)
- aktuálna úroková sadzba je 0,00 %
- pravidelné refinančné reverzné obchody
- uskutočňujú sa každý týždeň a splatnosť býva rovnako jeden týždeň
- vykonávajú sa decentralizovane
b. Dlhodobejšie refinančné operácie (Longer-term refinancing operations)
- refinančné reverzné obchody

OKB-1 Page 4
 - refinančné reverzné obchody
- vykonávajú sa raz mesačne a splatnosť býva zvyčajne tri mesiace
c. Dolaďovacie operácie (Fine-tunning operations)
- vykonávajú sa pri prudkej zmene likvidity na trhu
d. Štrukturálne operácie (Structural operations)
- vykonávajú sa, ak chce ECB upraviť štrukturálne postavenie finančného sektora voči Eurosystému
2. Automatické operácie
a. Jednodňové refinančné operácie (Marginal lending facility)
- získanie dodatočnej likvidity od centrálnej banky
- prístup nie je limitovaný, no treba mať dostatočnú zábezpeku
- aktuálna úroková sadzba je 0,25 %
b. Jednodňové sterilizačné operácie (Deposit facility)
- uloženie nadbytočnej likvidity na jeden deň
- prístup zvyčajne nie je limitovaný
- aktuálna úroková sadzba je - 0,4 %
3. Povinné minimálne rezervy
- aktuálne sú vo výške 1 %

Operácie medzi komerčnými bankami navzájom

- prostredníctvom NOSTRO (účet našej banky v inej banke) a LORO (účet cudzej banky v našej banke)
- prebieha tú tzv. CLEARING - každá banka má otvorený účet v NBS
- úrokové sadzby na medzibankovom trhu sú vysoko nestále, vykazujú vysokú volatilitu
- na Slovensku sa obchoduje najmä s derivátmi medzibankových depozít (Menové swapy, Forward Rate Agreements, Opcie a Futures)
- transakcie na medzibankovom trhu vykonávajú:
- díleri na účet komerčnej banky
- profesionálne brokerské firmy, ktoré za poplatok sprostredkujú obchody a párujú ponuky na kúpu a predaj (neobchoduje sa na vlastný účet ale na účet
klienta, pričom sa zabezpečuje dôvernosť transakcií)
Obchody sa delia na:
1. Trh medzibankových depozít predstavujú prevody depozít jednej banky do druhej, pričom majú dohodnutú pevnú lehotu splatnosti bez možnosti predčasného
vypovedania kontraktu
- obchodovanie sa uskutočňuje prostredníctvom telefónov
- prostredníctvom brokerských firiem alebo elektronických počítačových systémov (REUTERS)
- objem musí byť štandardizovaný
- na Slovensku prebieha minimálny objem obchodov
2. Trh pokladničných poukážok

Referenčné sadzby na medzibankovom peňažnom trhu majú význam z rôznych hľadísk:

1. Sú odrazom aktuálnej situácie na PT
2. Umožňujú odvodzovať cenu ostatných nástrojov PT, resp. sú s nimi úzko previazané a môžu sa navzájom ovplyvňovať podľa toho, ktorý nástroj má dominantné
postavenie
3. Môžu byť východiskom stanovovania úrokových sadzieb vkladov a úverov
4. Predstavujú základný ukazovateľ, indikátor, prostredníctvom ktorého možno mapovať situáciu na medzibankovom peňažnom trhu

EURIBOR (Euro Interbank Offered Rate)

- vyhlasujú ho tzv. panelové banky (tie, ktoré poskytujú najväčší objem finančných prostriedkov vo forme úverov)
- panelové banky vyhlásia úrokovú sadzbu, za ktorú je ochotná ponúknuť finančné prostriedky --> následne sa vyčlení 15% najvyšších a najnižších a ostatné
hodnoty sa spriemerujú a zaokrúhlia
EONIA (Euro Overnight Index Average)
- referenčná sadzba pre skutočne realizované jednodňové obchody v mene euro
- vypočíta sa ako priemer uskutočnených jednodňových nezabezpečených úverových transakcií na medzibankovom trhu eurozóny medzi panelovými bankami

Význam referenčných sadzieb:

- pri oceňovaní nástrojov peňažného trhu a pri stanovení ich výnosnosti (vysoká vypovedacia schopnosť ohľadom peňažného trhu)
- sú základom pre stanovenie úrokových sadzieb pre vklady a úvery
- pre centrálnu banku poskytujú dôležité informácie pre jej rozhodovanie o intervenciách na PT, na základe ktorých používa rôzne nástroje s refinančným a
sterilizačným účinkom
- sprehľadňuje úrokové sadzby na medzibankovom trhu depozít
Treasury
- díleri, obchodujú na medzibankovom trhu
- hľadajú výhodné úroky pri ŠPP alebo výhodné menové kurzy
- naše banky sa orientujú na trhy, kde obchoduje aj matka (Nemecko, Taliansko)
- díleri medzi bankami telefonujú --> tak sa rieši styk medzi bankami (plus elektronické zaznamenanie)

OKB-1 Page 5
4. Prednáška - Devízové operácie
10. decembra 2017
9:34

Devízové operácie komerčných bánk

- obchody s menami a bankovými depozitami, ktoré sú denominované v jednotlivých menách na devízovom trhu
- realizujú sa v dvojstupňovej bankovej sústave a musí platiť úplná konvertibilita meny
- v jednostupňovej bankovej sústave sa hodnoty mien určovali administratívne (obchodovalo sa prostredníctvom import/export firiem)
- devízové operácie sú zdrojom zisku komerčnej banky, pričom tá môže obchodovať na vlastný účet alebo na účet klienta (s poplatkom)
Menový kurz:
a. ekonomická kategória - menový kurz je prejavom vyspelosti danej ekonomiky štátu
b. peňažná kategória - prostredníctvom kurzov sa vyjadruje cena obchodovaných tovarov
c. nástroj riadenia - ekonomika pri silnejšom kurze silnie a teda môže byť nástrojom riadenia

Menový kurz je veličina, ktorá určuje, v akom pomere sa jednotlivé menové jednotky medzi sebou vymieňajú alebo prepočítavajú. Každá banka na Slovensku zverejňuje svoj
kurzový lístok (obsahuje krajiny OECD). Kým nebolo u nás zavedené euro, mali sme na Slovensku úplnú vnútornú konvertibilitu a čiastočnú vonkajšiu konvertibilitu. Úplná
konvertibilita na bežnom účte a čiastočná konvertibilita na kapitálovom účte - zahraničné subjekty napríklad nemohli nakupovať nehnuteľnosti.

Podľa konvertibility poznáme meny:

Konvertibilné - kurz sa stanovuje na základe ponuky a dopytu
a) úplná konvertibilita meny = úplná vnútorná a úplná vonkajšia konvertibilita
b) úplná vnútorná konvertibilita - neobmedzený prístup domácich ekonomických subjektov k zahraničnej mene
c) úplná vonkajšia konvertibilita - neobmedzený prístup zahraničných ekonomických subjektov k domácej mene
Nekonvertibilné - nevymeniteľné meny, spravidla meny ekonomicky slabých krajín, s ktorými sa neobchoduje na devízovom trhu a kurz sa stanovuje administratívne

Na zavedenie a udržanie konvertibility meny musia byť dodržané základné podmienky:

1) Primeranosť výmenného kurzu
2) Primeraná úroveň devízových rezerv
3) Hospodárska politika zohľadňujúca žiadúci vývoj platobnej bilancie

Znehodnocovanie meny (depreciácia) sa prejavuje rastom ceny devíz vyjadrenej v danej mene.
NAPR.: CZK/ 1 EUR, 28,0245/1 EUR 29,025/1 EUR
Zhodnocovaní meny (apreciácii) je jedna jednotka devíz vyjadrená menším množstvom danej meny.
NAPR.: CZK/ 1 EUR, 26,0345/1 EUR 25,034/1 EUR

Devízové operácie KB sa členia:

- operácie vykonávané pre klientov (zahraničný platobný styk)
- operácie vykonávané pre banku samotnú (obchodovanie za účelom zisku)

Devízy sú peňažné prostriedky v cudzej mene na účtoch bánk (bezhotovostné a vo vysokých objemoch)
Valuty sú hotovostné peniaze v cudzích menách (hotovostné a v malých retailových objemoch)

Banky môžu získavať devízové prostriedky dvoma spôsobmi:

1. na vnútornom devízovom trhu
2. na medzinárodných devízových trhoch

Devízové operácie môžu byť:

a) Promptné - okamžité operácie:
1. Devízová konverzia - zmena jednej meny za druhú
2. Devízová arbitráž - banka využíva rozdiely kurzov na jednotlivých trhoch v rovnakom čase
i. Vyrovnávacia arbitráž - optimálny nákup devíz na vyrovnanie konkrétneho devízového záväzku
ii. Diferenčná arbitráž - vyrovnávanie rozdielov medzi dvoma na seba nadväzujúcimi obchodmi
b) Termínové - sú to vlastne deriváty - produkty odvodené od podkladového aktíva

Finančné deriváty predstavujú len tie kontrakty, ktorých hodnota je odvodená od finančných aktív. Patria tu:
a) odvodené od kurzu meny
b) úrokovej sadzby
c) výnosu z CP
d) od predajnej ceny CP
e) indexov trhov akcií a dlhopisov
Podľa typu kontraktu rozlišujeme forwardy, futures a swapy.

Kótovanie menového kurzu, kurzový záznam

- centrálna banka kótuje len jeden kurz (nazývaný aj kurz stred), ktorý slúži najmä na administratívne účely (pri oceňovaní aktív, vyhodnocovaní kurzových ziskov...)
- komerčné banky stanovujú kurz Nákup a Predaj tak, aby sa rovnako vzďaľovali od kurzu ECB - nazývame to aj spread a je to v podstate zdroj zisku komerčnej banky
Priamy kurzový záznam - koľko jednotiek domácej meny stojí jedna jednotka zahraničnej meny
V prípade SK: EUR / 1 CZK 0,03742
Nepriamy kurzový záznam - koľko jednotiek zahraničnej meny stojí jedna jednotka domácej meny
V prípade SK: CZK/ 1 EUR 26,721

Devízové obchody:
a) obchod medzi bankami
b) obchod s klientami
- Futures, Forwards, Swaps, ktoré sú naviazané na menový kurz a pod.
- sú vysoko rizikové a vykazujú sa v súvahe
- predpoklady:
- cena sa odvíja od podkladového nástroja
- vysporiadanie bude k určitému stanovenému dátumu
- klient nepotrebuje žiadnu začiatočnú investíciu
Krížové kurzy
- slúžia na vyjadrenie množstva jednotiek domácej meny v cudzej mene pomocou prepočtu cez tretiu menu

OKB-1 Page 6
 - slúžia na vyjadrenie množstva jednotiek domácej meny v cudzej mene pomocou prepočtu cez tretiu menu
- kurz nákup znamená - počet jednotiek cudzej meny, ktorú banka kúpi za jedno euro
- kurz predaj znamená - počet jednotiek cudzej meny, ktorú banka predá za jedno euro

Príklad: Vypočítajte krížové kurzy CZK/EUR, ak platí podľa kurzového lístka KB:

Nákup (klient dáva $) Predaj (klient dáva €)

EUR/USD 0,8972 0,9621

CZK/USD 24,509 25,977

Nákup (K - USD) Predaj (K - CZK)

EUR/CZK = 0,8972/25,977 = 0,0333 Nákup

EUR/CZK = 0,9621/24,509 = 0,035 Predaj
CZK/EUR = 24,509/0,9621 = 25,4745 Nákup
CZK/EUR = 25,977/0,8972 = 28,9534 Predaj

Etapy vývoja menového kurzu na Slovensku

- po 1989 bola zrušená väzba koruny na zlato (kurz koruny sa prestal stanovovať administratívne) - následný vstup ČSFR do IMF
- cieľom bolo dosiahnutie vnútornej konvertibility meny, zreálniť menový kurz a preto boli uskutočnené tri devalvácie koruny československej
1. Devalvácia - obchodný kurz CSK/USD 17 a neobchodný kurz CSK/USD 38
2. Devalvácia - obchodný a neobchodný kurz CSK/USD 24
3. Devalvácia - obchodný a neobchodný kurz CSK/USD 28
- limit nákupu (valuty) vo výške 5000 CSK na turistické účely
- vnútorná konvertibilita bola zavedená oficiálne k 1.1.1991
- v roku 1992 sa zvýšil tento limit nákupu valút na 7500 CSK
- 1.1.1993 - došlo k rozdeleniu Štátnej banky československej (ktorá zanikla) a rozdelila sa na dve banky - ČNB, NBS
- úlohou NBS bolo zabezpečiť stabilitu meny (vonkajšia - menové kurzy; vnútorná - inflácia)
- došlo k tzv. menovej odluke --> na Slovensku bola etablovaná slovenská koruna (Sk) a v Česku koruna česká (Kč)
- keďže bolo úzke ekonomické prepojenie medzi SR a ČR --> vytvorila sa tzv. platobná zmluva, ktorá existovala na princípe clearingu
- bolo to tzv. netto zúčtovanie --> len clearingové špičky
- Sk nebola konvertibilnou menou, kurz sa odvíjal od koša dvoch mien - DEM a USD a v pomere 60:40
- v roku 1995 sa rozšírila konvertibilita - limit na nákup valút vo výške 60.000 Sk

Významné medzníky v postupnom uvoľňovaní devízového režimu predstavovali:

1. Uvoľnenie platieb súvisiacich s bežnými obchodnými operáciami vo vzťahu k zahraničiu
- v roku 1995 bol prijatý devízový zákon, ktorý liberalizoval pre tuzemcov všetky platby do zahraničia
2. Uvoľnenie otvárania účtov v cudzej mene v domácich bankách
- bola možnosť, že FO si mohli otvárať účty v cudzej mene a mohli ich používať doma a v zahraničí
3. Uvoľnenie transakcií spojených s investovaním tuzemcov v zahraničí a prijímania finančných záväzkoch
- boli liberalizované kapitálové transakcie - prijímanie a poskytovanie úverov do zahraničia a PZI v rámci krajín OECD
4. Zrušenie ponukovej povinnosti
- 1.4.1998 bola zrušená ponuková povinnosť pre tuzemské právnické osoby
- do tohto dňa museli podnikateľské subjekty museli poskytnúť valuty na predaj banke
- mohli držať neobmedzene peňažné prostriedky v cudzej mene
5. Uvoľnenie nadobúdania tuzemských nehnuteľností cudzozemcami
- zo zahraničia mohli nakupovať nehnuteľnosti PO
6. Uvoľnenie operácií so zahraničnými CP, rozšírenie priamych investícií a investovania do nehnuteľností
- tuzemci mohli neobmedzene nakupovať nehnuteľnosti v zahraničí v rámci EHS
7. Uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa operácií s CP a s finančnými derivátmi
- od 1.1.2003 boli zrušené všetky obmedzenia, čo sa týka CP a finančných derivátov
8. Liberalizácia nadobúdania nehnuteľností tuzemcami v zahraničí
- absolútna liberalizácia od 1.1.2004
9. Zrušenie obmedzení súvisiacich s otváraním účtov v zahraničí, na operácie tuzemca s cudzou menou v zahraničí, s prevodom peňa žných prostriedkov
nadobudnutých v zahraničí do tuzemska
- od vstupu do EÚ boli zrušené všetky obmedzenia týkajúce sa danej problematiky
- nevyžadovalo sa povolenie NBS

OKB-1 Page 7
OKB-1 Page 8
5. Prednáška - Ochrana vkladov
10. decembra 2017
9:34

Ochrana vkladov v banke

Banková regulácia - koncipovanie a presadzovanie pravidiel činnosti bankových inštitúcií
Bankový dohľad - kontrola dodržiavania uvedených pravidiel

Dôvody na reguláciu a jeho funkcie:

○ zabezpečiť dôveryhodnosť bankového systému
○ ochrana klientov pred rizikami a možnými podvodmi bánk
○ vytváranie priestoru pre uskutočňovanie menovej politiky

Systémy regulácie bankovníctva:

- regulácia vstupu do bankovníctva (povinné minimálne základné imanie)
- stanovenie základných pravidiel činnosti bánk na národnej a nadnárodnej úrovni
- povinná ochrana vkladov v bankách
- pôsobenie centrálnej banky v úlohe veriteľa poslednej inštancie
- špecifikum je, že existuje povinná ochrana vkladov v bankách na rozdiel od regulácie nebankových subjektov (konkurenčná výhoda)
- ochrana vkladov je aj nástroj na zabránenie finančného útoku na banku
- chránené sú vklady do výšky 100.000 €, v prípade, že sa banka dostane do problémov
- v podmienkach Slovenska kontrolu zabezpečuje ECB a NBS

Morálny hazard je rast rizikovosti operácií zo strany vkladateľov a zo strany bánk.

a) Vkladatelia nemusia rozlišovať medzi "dobrou" a "zlou" bankou, ak vedia, že ich vklady sú chránené, miesto toho budú jednoducho len hľadať najlepší úrok na
trhu. Vyriešiť by to teoreticky mohlo zrušenie ochrany vkladov.
b) Banky - manažment banky nepodniká obozretne, rastú rizikové operácie zo strany vedenia banky
- vo väčšine bánk vzniká "corporate governance". čo znamená, že sú rozdelení vlastníci a manažment banky
- manažment má tendenciu investovať finančné prostriedky do rizikovejších projektov
- čo sa týka informácií, tak najlepšie sú informovaní najmä manažéri na nižších pozíciách
- najmenej sú informovaní vlastníci bánk a malí klienti
Nepriaznivý výber znamená rast vstupu rizikových subjektov do sféry bankovníctva (vysoké výnosy - vysoké riziko)

Systém ochrany vkladov v SR

- ČSR bola prvou krajinou, ktorá zaviedla ochranu vkladov - v roku 1924, prijala zákon č. 239/1924 Zb.
- ochrana vkladov nebol nový jav, vo svete poisťovali vklady súkromné spoločnosti a aj niekoľko štátov v USA ju už malo
- prvenstvo ČSR bolo v tom, že existovala prvá celoplošná vládna ochrana vkladov na svete
- do roku 1996 boli v SR chránené vklady FO - v SLSP, VÚB a IaRB. Za vklady ručil štát podľa zákona 21/1992 Zb. o bankách
- po roku 1996 sú vklady v SR chránené podľa zákona č. 118/1996 Z.z.
- tento zákon sa postupne vykonávanými zmenami stal plne kompatibilný so smernicou 94/19/ES EP a Rady o systémoch ochrany vkladov
- novela zákona 421/2008 Z.z. - garancia za vklady sa stáva neobmedzenou. 10% má vkladateľ znášať sám v rámci morálneho hazardu
- banky majú povinnosť zúčastniť sa na ochrane vkladov odo dňa, keď prijala banka prvý vklad

Účastníkmi systému ochrany vkladov sú:

- banky
- stavebné sporiteľne - musia mať udelené povolenie od NBS
- pobočky zahraničných bánk - nemusia, ak sú účastníkmi ochrany vkladov v materskej krajine a zároveň má s nimi SK podpísanú zmluvu

Nedostupný vklad
- uložený v banke, ktorá bola vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady
- uložený v banke, ktorej bolo pozastavené nakladanie s vkladmi v dôsledku rozhodnutia konkurzného súdu
- v prípade, ak banka nie je schopná vyplácať 48 hodín vklady, je povinná to oznámiť NBS --> NBS pozastaví činnosť banky, tá nesmie vyplácať žiadne vklady -->
úvery však bežia ďalej
- NBS určí banku, ktorá bude vyplácať vklady po tejto problémov banke

Do roku 2016 boli chránené tieto vklady:

- fyzická osoba
- nadácia
- neinvestičný fond
- nezisková organizácia poskytujúca všeobecné prospešné služby
- združenie občanov
- spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov

Nechránené vklady, ak vkladateľom sú:

- banky
- obchodník s cennými papiermi
- vydavateľ elektronických platobných prostriedkov
- prevádzkovateľ platobného systému
- centrálny depozitár cenných papierov
- burza cenných papierov
- správcovská spoločnosť vrátane majetku v podielovom fonde
- poisťovne
- zaisťovne
- komoditná burza
- DDS
- poštové podniky

OKB-1 Page 9
 - poštové podniky

Zákon 125/2016 Z. z. mení ochranu vkladov

- pohľadávky FO alebo PO, vrátane úrokov a iných majetkových výhod
- vklad, ktorý bol uložený v banke pred dňom, keď sa vklady stali nedostupnými
- notárska úschova uložená v banke pred dňom, kedy sa vklady stali nedostupnými
Nechránené vklady:
- anonymné vklady
- vklad na doručiteľa
- vklad, ktorý je finančným nástrojom
- vklad, pri ktorom istina nie je splatná v nominálnej hodnote
- vklady banky vo vlastnom mene a na vlastný účet
- vklad nadobudnutý v dôsledku trestnej činnosti
- vklad finančnej inštitúcie
- vklad obchodníka s CP
- vklad subjektu kolektívneho investovania
- vklad DSS + majetok
- vklad DDS + majetok
- vklad orgánu verejnej moci
- vklad - zmenka, šek, dlhový CP

OKB-1 Page 10
6. Prednáška - FOV
10. decembra 2017
9:35

Fond ochrany vkladov

Príspevky bánk do fondu:
a) Vstupný - vo výške 35.000 € --> musí zaplatiť každá banka do 30 dní, ako prijala prvý vklad
- pri založení FOV tam NBS vložila 1 mld. Sk --> vstupný príspevok
b) Ročný - opakujúci sa príspevok, ktorý je vo výške 0,01 % a je to z hodnoty vkladov, ktoré sú chránené podľa zákona
- vypočítava sa pre každú banku zvlášť
- tento príspevok závisí aj od rizika, ktorý ma daná banka vypočítaný
c) Mimoriadny - 0,5 % z hodnoty vkladov, ktoré sú chránené
- platí sa len, keď existuje na to nejaký relevantný dôvod
- do roku 2024 sa má tento príspevok zvýšiť na 0,8 %

Medzi orgány FOV patrí:

- Dozorná rada - kontrolný orgán, má 7 členov
- Rada - najvyšší riadiaci orgán, má 7 členov
- Prezídium - výkonný orgán, má 3 členov

Účastníci systému FOV:

- ČSOB
- ČSOB Stavebná sporiteľňa
- Prima banka Slovensko
- OTP banka Slovensko
- Poštová banka
- Privatbanka
- Prvá stavebná sporiteľňa
- Slovenská sporiteľňa
- Slovenská záručná a rozvojová banka
- Tatra banka
- Všeobecná úverová banka
- Wüstenrot stavebná sporiteľňa
- Sberbank Slovensko*

Vyplácané vklady:
- AG Banka
- Slovenská kreditná banka
- Dopravná banka
- Devín banka

- FOV má aktíva vo výške 254 mil. €, čo by reálne nepostačovalo na vyplatenie náhrad

Výpočet výšky náhrady pre vkladateľa (maximálne 100.000 €)

- spočítajú sa všetky vklady daného vkladateľa v jednej banky
+ podiely na spoločných vkladoch
+ notárske úschovy
+ úroky a iné majetkové hodnoty ku dňu, kedy sa vklady stali nedostupnými
- premlčané vklady
- záväzky vkladateľa

Vyplácanie náhrad
Ak banke sa stanú vklady nedostupné a nie je schopná vyplácať vklady, tak potom NBS do 5 dní od vyhlásenia neschopnosti banky vyplácať vklady určí,
kto bude vyplácať vklady, kedy ich bude vyplácať a kde ich bude vyplácať, v akej výške a pod.
Vyplácanie náhrad sa musí skončiť najneskôr do 7 pracovných dní od vyhlásenia neschopnosti a v prípade, že si klient nemohol vybrať do týchto 7
pracovných dní, ešte má možnosť vybrať si ich do 3 rokov, od doby, kedy sa vklady stali nedostupnými.
Z pravidla ich vypláca banka a to na základe preukázania totožnosti klienta. Môže vklad prevziať aj notársky poverená osoba.
Ak zomrie vkladateľ, tak nárok majú oprávnení dedičia.

OKB-1 Page 11
8. Prednáška - Platobný styk
10. decembra 2017
9:38

Platobný styk
Rozoznávame hotovostný a bezhotovostný platobný styk.
Hotovostný je charakteristický pre jednostupňový bankový systém, kde je centralizovaný systém. Ten sa preferuje preto, lebo prostredníctvom
sa veľmi ľahko skrýva šedá ekonomika.

Platby členíme:
- realizačné
- transferové
Geograficky platobný styk členíme:
- tuzemský
- zahraničný

Bezhotovostný platobný styk

a) Z hľadiska peňažného ústavu
a. Vnútrobankový - medzi pobočkami, centrálou a pod. vo vnútri tej istej banky
b. Medzibankový - medzi komerčnými bankami navzájom
i. clearingový
ii. korešpondenčný - založený na dobrovoľnosti (NOSTRO a LORO účty)
b) Podľa subjektu, ktorý dal príkaz na zaplatenie:
a. Inkasná forma platenia (podnet na zaplatenie dáva dodávateľ)
b. Úhradová forma platenia (podnet na zaplatenie dáva odberateľ)
c) Podľa času:
a. Promptné platenie
b. Platenie v zmluvných lehotách

Banková platobná karta:

Debetné platobné karty:
○ je k bežnému účtu
○ môžeme ísť do debetu a vtedy banka poskytuje úver
Kreditné platobné karty:
○ môže byť k bežnému účtu
○ úverová karta, nie sú tam naše prostriedky
Šek je bezpodmienečný príkaz, ktorým vystaviteľ šeku prikazuje banke zaplatiť vystavenú sumu osobe na šeku menovite uvedenej.
Zmenka je najstarším cenným papierom, je to veľmi rizikový papier.

RTGS - Real-time gross settlement

- hrubé zúčtovanie v reálnom čase
- dôvodom na zavedenie tkvela v harmonizácii platobných systémov a predpoklad, že po vstupe do EMÚ prijmeme TARGET
- tento systém je výhodnejší pri odstraňovaní systémového rizika pri veľkoobjemových platbách
- zúčtovanie prebieha počas celého dňa, pracuje sa v 24-hodinovom cykle (clearingový deň) a informácie o stave na účtoch každých 5 minút
- od 1.1.2004 sú účastníkmi len tí, ktorí platia PMR --> títo dostanú vnútro-denný úver
- Charakteristika:
○ Spôsob spracovania a zúčtovania platieb - ak má platiteľ dostatok € na svojom účte, tak zúčtovanie jeho záväzku prebehne okamžite
(brutto princíp), pričom platba po prebehnutí sa už nedá vrátiť
 ak klient nemá dostatok prostriedkov na svojom účte (nedostatočná likvidita) táto platba bude zaradená do čakacieho radu
 klient si môže zobrať jednodňový úver, ktorý je zabezpečený cennými papiermi
○ Typy platieb - každá jedna platba, ktorá odchádza alebo prichádza do banky, musí prejsť cez tento systém (vhodná pre urgentné a
veľkoobjemové platby)
○ Riadenie likvidity - v banke nemôže dôjsť k druhotnej platobnej neschopnosti (zabezpečenie likvidity prostredníctvom vnútro-denného
úveru, ktorý poskytne centrálna banka)
○ Čakací rad - ak platiteľ nemá dostatok €, je zaradený do platobného radu, kde sa tieto platby zaraďujú podľa kódu priority a podľa
princípu "first in - first out"
○ Monitoring - každý účastník platobného styku vie v každej minúte schopný zistiť, ako je presne na tom
○ Účastníci - sú všetky banky a pobočky zahraničných bánk, clearingové centrá a niektoré iné inštitúcie (Štátna pokladnica)
○ Cenová politika - systém nastavený tak, aby sa za poplatky pokryli všetky náklady na fungovanie tohto systému
- Účastníci:
priami - banky, pobočky zahraničných bánk a pod.
nepriami (tretie strany) - nebankové subjekty, ktoré nemajú v NBS vedený účet na zúčtovaní

SIPS - Slovak Interbank Payment System

- prevádzku platobného systému prevzala od 1. januára 2003 NBS od Bankového zúčtovacieho centra Slovenska, a. s.
- NBS sa teda stala prevádzkovateľom SIPS a zúčtovacím agentom SIPS
- týmto spôsobom sa mala zvýšiť efektívnosť a bezpečnosť platobného systému
- systém je postavený na základe RTGS platieb
- jediný platobný systém v SR, ktorý bol určený na spracovanie a zúčtovanie tuzemských platieb
- pôvodne spracovával retailové a aj medzibankové platby

OKB-1 Page 12
 - pôvodne spracovával retailové a aj medzibankové platby
EURO SIPS
- zavedený po vstupe Slovenska do eurozóny v roku 2009
- stal sa retailovým systémom pre klientske platby (v podstate príprava na SEPA)
- platby sa spracovávajú v 4 clearingových cykloch
- medzibankové platby boli presunuté do TARGET2
Účastníci EURO SIPS
- BKS bank
- mBank
- ČSOB
- ČSOB Stavebná sporiteľňa
- EXIMBANKA SR
- Fio banka
- J&T BANKA
- Komerční banka Bratislava
- Národná banka Slovenska
- Oberbank
- OTP Banka Slovensko
- Poštová banka
- Prima banka Slovensko
- Privatbanka
- Prvá stavebná sporiteľňa
- Slovenská sporiteľňa
- Slovenská záručná a rozvojová banka
- Štátna pokladnica
- Tatra banka
- UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia
- Všeobecná úverová banka
- Wüstenrot stavebná sporiteľňa

SEPA - Single Euro Payments Area

- jednotný priestor platieb v eurách pre malých retailových klientov, ktorým bude stačiť jeden účet
- zrušenie hraníc pre uskutočňovanie bezhotovostných platieb v mene euro
- v rámci SEPA môžu zasielať a prijímať eurá v rámci jednej krajiny alebo medzinárodne za rovnakých pravidiel
- 28 členov EÚ + Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko, Monaco a San Marino
- projekt SEPA pokrýva úhrady a inkasá
- časová realizácia:
○ 1.1.2008 - platobné karty
○ 28.1.2008 - úhrady
○ 1.11.2009 - inkasá
○ stačí jeden účet pre klienta
- na Slovensku bol vytvorený tzv. Výbor pre SEPA, skladajúci sa zo zástupcov Štátnej pokladnice, Slovenskej pošty, zástupcov zamestnávateľov
a zástupcov spotrebiteľov
- IBAN
○ medzinárodná úprava účtu, pri ktorej vieme jednoznačne identifikovať účet, krajinu a banku
○ maximálne môže mať 34 znakov
○ slovenská úprava sa skladá z dvoch písmen a 22 čísel

TARGET:
- vznikol v roku 1999, pričom pozostával z národných RTGS systémov a platobného mechanizmu ECB
- cieľ TARGET
○ poskytnutie bezpečného a spoľahlivého systému
○ zvýšenie výkonnosti
○ hladké spracovávanie cezhraničných platieb
- spracovával len platobné príkazy na úhradu v EUR (medzibankové a klientske)
- 24.10. 2002 Rada Guvernérov ECB rozhodla vzhľadom na rozvoj finančného trhu nahradiť tento systém - vznik TARGET 2
TARGET 2:
- hrubé zúčtovanie platieb v reálnom čase v EUR so zúčtovaním v peniazoch centrálnych bankách
- funguje na týchto princípoch:
○ harmonizácia základných služieb, ktoré lepšie zodpovedajú požiadavkám užívateľov
○ garancia nákladovej efektívnosti a návratnosti
○ jednotná cena aplikovateľná na tzv. základné služby (poplatky za realizáciu platobného styku)
○ neexistuje žiadna konkurencia medzi jednotlivými komponentami tohto systému
○ uvedený do prevádzky 11. 11. 2007
SWIFT:
- spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú komunikáciu
- najstarší v súčasnosti pôsobiaci systém, ktorý vznikol ako družstvo v roku 1973, pričom cieľom nebol zisk
- vznikol za účelom vývoja a prevádzkovania telekomunikačnej siete pre potreby bánk a finančných inštitúcií
- sídlo má v Belgicku v meste La Hulpe
- v súčasnosti je na SWIFT napojený 9000 užívateľov a používa sa v takmer všetkých krajinách na svete
- na Slovensku bola prvá VÚB v roku 1992

OKB-1 Page 13
- na Slovensku bola prvá VÚB v roku 1992
- majiteľmi sú 239 bánk z Európy a USA
- rýchlejšia komunikácia medzi bankami

OKB-1 Page 14
9. Prednáška - Sekuritizácia
10. decembra 2017
9:39

Sekuritizácia
- proces premeny nelikvidných finančných aktív na likvidnejšie obchodovateľné nástroje kapitálového trhu
- proces získavania zdrojov prostredníctvom emisie CP, pričom sú tieto CP zabezpečené aktívami banky --> hovoríme im aj podkladové aktíva
- ide o novší smer pri rozvoji finančných trhov (začiatky v 20. storočí)
- tento proces je spojený s globalizáciou a internacionalizáciou hospodárskej a ekonomickej činnosti
- využíva sa na reštrukturalizáciu bankových systémov
- podporuje rozvoj finančného trhu, má priamy vplyv na určovanie cien zdrojov a zlepšuje prístup ku kapitálu pre ekonomické sub jekty a
prostredníctvom sekuritizácie majú možnosť získať vysoko likvidné zdroje aj spoločnosti, ktoré by ináč takéto zdroje nezískal i

Formy sekuritizácie:
a) Bilančná sekuritizácia
- znamená krytie pasív aktívami banky
- investori do CP sú v prípade ekonomických problémov banky odškodňovaní z predaja celého majetku aktív danej komerčnej banky ( investori sú
dokonca odškodňovaní ako prví - ešte aj pred štátom)
- príkladom takéhoto konania je emisia hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií
- investori sú chránení rezervami, investíciami, úvermi a majetkom --> všetky tieto aktíva sa môžu odpredať
b) Mimobilančná sekuritizácia
- aktíva, ktoré kryjú emisiu CP sú vyňaté z bilancie emitenta a slúžia ako kolaterál za vydané CP
- kolaterál je záloh, zabezpečenie - záruka pre investorov a tento kolaterál má schopnosť produkovať cash flow
- mala by platiť zásada:
○ úroky z výnosových aktív stačia na pokrytie výnosov z CP
○ istina aktíva slúži na vyplatenie menovitej hodnoty CP
- rozlišujeme niekoľko typov:
○ Asset Backed Securities - ABS - Aktívami kryté cenné papiere
- používa sa ako spoločný názov pre všetky druhy CP, pri všetkých druhoch sekuritizácie.
- môže ísť o CP, ktoré sú odvodené od hypotekárnych úverov ale aj iných CP, napr.:
 CMO - Collaterised Mortgage Obligations
 IO - Interest-only Certificates
 PAC - Planned Amortisation Classes
- pri niektorých typoch ABS vznikajú možnosti oddelenia splátok istiny a úrokov --> takýmto spôsobom vznikajú tzv. syntetické CP a každý z
z týchto prvkov (aj istina a aj úrok) je nositeľom trhovej hodnoty --> má svoju trhovú cenu, úrok a istinu
- Základná schéma fungovania ABS:

tok peňazí pred sekuritizáciou

Dlžníci Banka
(istina + úrok)

Banka predá časť aktív SPV

SPV zaplatí hotovosť za podkladové aktíva a vytvorí tzv. úľ (balík)

Dlžníci po sekuritizácii neplatia úž banke,

ale spoločnosti SPV Investor nakupuje CP od SPV,
SPV získa úroky a istinu, následne emituje CP,
SPV
SPV získava úrok a istinu
ktoré predá investorovi

Investor

- takýmto spôsobom dochádza k vzniku syntetických CP, je to dobrý prostriedok na získavanie zdrojov
- jedným zo zdrojov vzniku finančnej krízy, banka zabalila SPV do svojich balíkov aj zlé hypotéky a pod., čo si oni neuvedomili (pozerali na
rating a nie na reálny stav)
○ Kolaterizované úverové záväzky - CLO - Collaterized Loan Obligations
- tieto CP vznikajú sekuritizáciou veľkých portfólií zabezpečených alebo nezabezpečených podnikových úverov

Faktory uľahčujúce sekuritizáciu:

• predpovedateľné peňažné toky (najlepšie možno sekuritizovať pohľadávky, pri ktorých sa dajú predpovedať peňažné toky - napr. aktíva s
pevnými úrokovými platbami)
• história nízkych strát a história trvajúceho nízkeho zlyhania
• demografická a geografická rôznorodosť dlžníkov aktív
• vysoká likvidačná hodnota --> vysoká časť daného aktíva nie je ešte splatená, pohľadávky sú teda živé a ich podiel veľký

Faktory obmedzujúce sekuritizáciu:

• neskúsený a podkapitalizovaný držiteľ aktív
• nedostatok historických údajov o zlyhaní a stratách
• malá frekvencia platieb
• nedostatok štandardnej dokumentácie aktív
• malý počet aktív v rámci poolu

Riziko sekuritizácie:
• nedostatky v legislatíve
• nesprávne stanovenie ratingu a ocenenie pohľadávok
Úverové riziko
• ide o to, či investor dostane späť vložené prostriedky a úrok. Úverové riziko hodnotia ratingové agentúry. Hodnotí sa:
○ kvalita podkladového aktíva
○ mieru časového súladu emisie s charakteristikou podkladového aktíva
súlad emisie s legislatívnymi podmienkami

OKB-1 Page 15
 ○ súlad emisie s legislatívnymi podmienkami
○ spoľahlivosť emitenta - v tomto prípade je to SPV --> musí v lehote splatnosti splatiť svoje záväzky investorovi
• hodnotenie úverového rizika predchádza emisii CP
• ak rastú trhové úrokové sadzby, znižuje sa trhová hodnota kolaterálu - poolu úverov
Negatívna amortizácia dlhu
• podkladové úvery sa splácajú, ale dlžná suma napriek tomu rastie
Riziko nesplácania a riziko negatívnej amortizácie
• znižuje sa pri pooloch zložených z poistených úverov
Riziko omeškania splátok
• súvisí s likviditou špecializovaných inštitúcií

CASH FLOW
• pravidelný príjem investora z nakúpených CP
• investori preferujú pravidelný cash flow --> čiže v podstate nejaký úrok
• predčasné splatenie úveru, ktoré je podkladom na vydanie CP zvyšuje riziko cash flow
• Riziká sekuritizácie:
○ sekuritizácia s rekurzom - banka predáva špecializovanej spoločnosti aktíva, ale riziká napriek tomu znáša banka --> dochádza k
úverovému posilneniu --> napr. splátky úverov a úrokov prevyšujú náklady, ktoré zaplatí vo forme splátok úverov a úrokov SPV
investorovi --> nazýva sa to nadmerná služba a táto hodnota by sa mala vrátiť banke
○ sekuritizácia bez rekurzu - keď sa vyčlenia z bilancie banky podkladové aktíva, zlepšia sa rizikovo vážené aktíva (ich úroveň) v bilancii
banky, čo sa prejaví tým, že pre výpočet kapitálovej primeranosti stačí menej kapitálu
• Rekurz - úverové posilnenie špecializovanej spoločnosti ak sekuritizované aktíva vlastnila banka

OKB-1 Page 16
10. Prednáška - Nútená správa, tajomstvo, outsourcing
10. decembra 2017
9:40

Nútená správa
- upravuje zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov
- účelom je znemožniť výkon funkcií tým orgánom, ktoré sú zodpovedné za hospodársku situáciu v banke
- nútená správa je reorganizačné opatrenie, ktoré môže mať vplyv na existujúce práva tretích osôb
NBS môže zaviesť nútenú správu, ak:
- odvolanie člena predstavenstva, člena dozornej rady alebo vedúceho zamestnanca neviedlo k odstráneniu nedostatkov činnosti ba nky
- ak nedostatky banky ohrozujú bezpečné fungovanie alebo ohrozujú záujmy klientov
- ak výsledkom hospodárenia bežného obdobia je strata banky prevyšujúca 30 % jej základného imania
NBS je povinná zaviesť nútenú správu, ak:
- ak banka udržiava svoje vlastné zdroje na úrovni nižšej ako 50 % súčtu hodnôt zodpovedajúcich požiadavkám na vlastné zdroje b anky
Dôvody za zavedenie nútenej správy
- znemožnenie výkonu funkcií orgánom banky zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu banky
- odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti banky
- ochrana klientov banky
- prijatie ozdravného programu, ak je taký program reálny
Dočasný správca banky
- vymenúva a odvoláva NBS
- môže vymenovať jedného alebo viacerých správcov
- každý správca môže mať dvoch zástupcov
- na správcov sú kladené rovnaké požiadavky ako platia pre členov dozornej rady
Správcom sa nemôže stať osoba:
- bola zamestnancom NBS alebo členom Rezolučnej rady v minulých dvoch rokoch
- bola právoplatne odsúdená za trestný čin
- je dlžníkom alebo veriteľom danej banky
- bola v minulých troch rokoch členom dozornej rady, štatutárneho orgánu, prokuristom alebo vedúcim zamestnancom danej banky
- má voči banke osobitný vzťah
- v rámci minulého roka poskytovala audítorské služby bez vyslovenia výhrad
Nútená správa
- zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov banky okrem Valného zhromaždenia a Vedúcich zamestnancov
- pôsobnosť Štatutárneho orgánu a Dozornej rady prechádza na správcu
- správca je oprávnený zvolať Valné zhromaždenie a riadiť jeho priebeh
- správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na stabilizáciu banky
- do 30 dní musí správca predložiť NBS projekt ozdravenia banky
- správca je oprávnený podať Návrh na konkurz banky a Návrh na odobratie licencie banky
- správca a jeho zástupca zodpovedajú za škodu spôsobenú ich činnosťou
Ukončenie výkonu správcu a zástupcu správcu
- ukončením nútenej správy
- uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní
- odvolaním zo strany NBS
Koniec nútenej správy
- doručením rozhodnutia NBS o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie
- vyhlásením konkurzu na banku
- uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy (možno predĺženia)
- odobratím alebo zánikom bankového povolenia

Bankové tajomstvo
- Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo pobočky zahra ničnej banky, ktoré nie sú
verejne prístupné
- porušením nie je, ak sa nedá zistiť:
○ názov banky
○ meno a priezvisko klienta
Subjekty bez súhlasu a žiadosti:
○ NBS
○ osoby poverené výkonom bankového dohľadu
○ audítorom
○ fondu ochrany vkladov
○ osobám povereným kontrolou používania štátnej prémie v stavebnom sporení
○ hypotekárnemu správcovi
○ osobám povereným kontrolou používania štátneho príspevku v hypotekárnych obchodoch
Subjekty bez súhlasu a so žiadosťou:
○ súd a notár
○ orgán činný v trestnom konaní
○ daňový a colný orgán, obec
○ úrad vládneho auditu
○ súdny exekútor
○ Úrad kriminálnej polície, Úrad finančnej polície, Policajný zbor
○ Ministerstvo pri výkone dozoru
○ Správca a predbežný správca v konkurznom konaní
○ NBÚ a SIS
○ NKÚ SR
Justičná pokladnica

OKB-1 Page 17
 ○ Justičná pokladnica
○ Vojenské spravodajstvo
○ Kriminálny úrad finančnej správy
○ Banka a pobočka zahraničnej banky
○ Protimonopolný úrad SR
○ Finančné riaditeľstvo SR
○ Sociálna poisťovňa
○ Štátny orgán na účely plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy
Kto musí dodržiavať bankové tajomstvo:
- zamestnanci banky
- štatutárny orgán, dozorná rada
- hypotekárny správca
- osoby vykonávajúce bankový dohľad
- iné osoby
Výnimky:
- údaje pre poverenú PO na vykonanie PS
- Ohlasovacia povinnosť banky
- Informácie pre advokáta banky
- upozornenie iných bánk (90 dní)
- údaje v registri bankových informácií (5 rokov)
- peniaze poslané na nesprávny účet

Outsourcing v bankovníctve
- súčasť strategického manažmentu podniku
- využívanie externých zdrojov na dosahovanie vlastných cieľov
- dohoda, na základe ktorej jedna spoločnosť odstupuje časť svojej podnikateľskej činnosti inej spoločnosti
- ide o činnosti, ktoré nesúvisia bezprostredne so základnou podnikateľskou činnosťou
- celosvetový trend, ktorý sa začal uplatňovať v 70. rokoch, najmä v nadnárodných spoločnostiach
Dôsledky outsourcingu
- rast ziskových marží (19 až 25 % ročne)
- rušia sa činnosti zabezpečovacieho typu
- pokles zamestnanosti v hlavných spoločnostiach
- rast zamestnanosti vo firmách, do ktorých sa outsourcujú činnosti + rast konkurencie v týchto firmách
Dôvody outsourcingu
- znižovanie mzdových a režijných nákladov
- sústredenie sa na hlavný predmet podnikania
- získanie prístupu k prvotriednemu know-how
- uvoľnenie vnútorných zdrojov na nové úlohy
- prístupy k novým technológiám
- rozloženie rizík a spoločný podiel na nich
- lepšia flexibilita dodávateľa
- vysoká profesionálna úroveň
Riziká outsourcingu
- správny odhad pri výbere partnera - subdodávateľa
- zvýšené nároky na koordináciu siete subdodávateľov
- strata priamej kontroly nad outsourcovanými činnosťami
- problematická ochrana údajov
- nutnosť riadenia vzťahov medzi firmou a subdodávateľom
Outsourcing v bankovníctve - podstata
- zabezpečovanie určitých výkonov pre banku iným subjektom
- činnosť sa realizuje na zmluvnom základe
- jednorazová služba nie je outsourcingom
- outsourcing je uskutočňovaný pravidelne a nepretržite
Bankové tajomstvo a ochrana osobných údajov pri využívaní služieb outsourcingu
- predmetom bankového tajomstva sú všetky doklady a informácie o klientoch banky - nie sú verejne prístupné
- banka má povinnosť chrániť údaje o klientoch
- nesmie dôjsť k neoprávnenému zverejneniu údajov o klientovi
- trvá to aj po skončení zmluvného vzťahy medzi bankou a poskytovateľom služieb
Outsourcing na Slovensku
- konkurenčné prostredie bánk vedie k tlaku na znižovanie nákladov, zvyšovanie ziskov bánk núti banky outsourcovať niektoré pod porné činnosti:
- tlač materiálov
- rozposielanie bankových výpisov
- agenda okolo platobných kariet
- hotovostné operácie, platobný styk a iné
- vymáhanie pohľadávok od klientov
Outsourcing vo svete
- vo vyspelých krajinách sa outsourcuje:
- spracovanie šekov
- bankový systém - Core Banking System
- výpisy z účtov a pod.
Dôvody pre uprednostnenie outsourcingu:
- podľa prieskumu v USA:
48% zníženie a kontrola prevádzkových nákladov
40% zlepšenie orientácie, zameranie spoločnosti
31% uvoľnenie zdrojov pre iné účely
27% prístup k špičkovým kapacitám
- staré krajiny Európskej únie outsourcujú:

OKB-1 Page 18
- staré krajiny Európskej únie outsourcujú:
- 44 % IT Technológie
- 28 % obchodné činnosti
- 23 % vývoj a údržba aplikácií

OKB-1 Page 19
11. Prednáška - Stavebné sporenie
10. decembra 2017
9:41

Stavebné sporenie
- poskytujú špecializované stavebné sporiteľne, resp. univerzálne banky, ktoré majú licenciu pre poskytovanie tohto produktu
- v podmienkach SR sa so stavebným sporením prvýkrát stretávame na začiatku 90. rokov (PSS - 16. 11. 1992)
- ide o špecializovanú banku na podporu výstavby a bývania
- rozumieme ním prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom
- licenciu na vykonávanie činnosti vydáva NBS a Ministerstvo financií SR
Podstata stavebného sporenia: financovanie bytových potrieb účastníkov stavebného sporenia
- účastníci stavebného sporenia si z účelovo vytvorených finančných prostriedkov (vkladov) vo fonde stavebného sporenia financu jú svoje budúce bývanie
Fond sporenia tvorí:
- vklady od stavebných sporiteľov
- úroky
- štátna prémia
- splátky skôr pridelených úverov
Stavebná sporiteľňa môže vykonávať tiež tieto činnosti:
- poskytovať záruky inej banke
- prijímať vklady od iných bánk
- obchodovať s HZL, komunálnymi obligáciami a so všetkými CP
- zabezpečovať platobný styk
- poradenské služby súvisiace so stavebným sporením
Filozofia stavebného sporenia:
1. Klient uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení
2. V zmluve sa dohodne cieľová suma a výška splátok
3. Po skončení 6-ročného obdobia má klient na svojom účte sumu peňažných prostriedkov, ktorá sa skladá:
a. šetrenie
b. štátna prémia
c. úroky
- nasporená suma predstavuje čiastku vyššiu, ako je polovica z cieľovej sumy
- v prípade, že má klient záujem o stavebný úver, môže ho získať po pridelení tzv. hodnotiaceho čísla, maximálne do výšky cieľo vej sumy
- úver je spravidla úročený výhodnejšou úrokovou sadzbou v porovnaní s klasickým úverom

Fyzická osoba a právnická osoba (spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov) môže nasporenú sumu a stavebný úver použiť na financovanie bytových p otrieb na
SR. Ide o:
- nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu
- výstavbu, prístavbu, nadstavbu a vstavbu alebo stavebné úpravy rodinného domu, alebo bytového domu, alebo stavebné úpravy byt u
- modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich
- nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku za účelom výstavby rodinného alebo bytového domu
- nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom
- nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome za účelom prestavby nebytových priestorov na byt
- prestavbu nebytových priestorov na byt
- úhradu podielu bytovému družstvu za účelom nadobudnutia bytu
- úhradu záväzkov, ktoré súvisia s vyššie uvedenými skutočnosťami
- právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ a spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov môže použiť finančné p rostriedky presne podľa zákona

Základné kategórie:
Cieľová suma je tvorená:
- vkladov stavebného sporenia (mínus všetky poplatky spojené so stavebným sporením)
- štátnej prémie
- zo stavebného úveru (rozdiel medzi cieľovou sumou a nasporenou sumou)
- iné pripísané zdroje
Predpoklady pridelenia cieľovej sumy:
- prideľuje sa na konci mesiaca a preto klient presne vie, koľko má nasporiť a aká bude výška úveru
- predpokladom pridelenia je to, že nasporená suma musí dosiahnuť minimálne 50 % cieľovej sumy a musí klient ku dňu výpočtu dos iahnuť minimálnu potrebnú výšku
hodnotiaceho čísla

Pridelením cieľovej sumy

- stavebná sporiteľňa pripravuje stavebnému sporiteľovi peniaze na stavebný úver
- výška stavebného úveru predstavuje rozdiel medzi cieľovou sumou a nasporenou sumou
- štátna prémia sa vypláca len ak sú na ňu splnené zákonné podmienky
- ak stavebný sporiteľ nesplní niektorú z podmienok stavebného sporenia, alebo sa zriekne nároku na stavebný úver, stavebná spo riteľňa mu vyplatí nasporenú sumu vrátane
štátnej prémie, úrokov a bonusu (priateľský sporiteľ)

Štátna prémia
- forma štátnej podpory bývania
- účelový štátny príspevok
- podmienky poskytovania štátnej prémie upravuje zákon
- vzorec =referenčná sadzba + 0,018 + 0,01/0,3
- výška štátnej prémie: 66,39 €
- štátna prémia sa poskytuje každoročne na jednu zmluvu o stavebnom sporení
- v prípade ak uzavrie sporiteľ viac zmlúv, musí si vybrať iba jedno sporenie, kde mu príde štátna prémia
- MF SR poskytuje sporiteľni prostriedky na štátnu prémiu štvrťročne, do 25 kalendárnych dní od uplatnenia nároku za predchádza júci štvrťrok
- keď stavebná sporiteľňa získa prostriedky zo štátneho rozpočtu, pripíše zodpovedajúcu časť na účet stavebného sporiteľa. (naj neskôr do 10 dní)
- štátnu prémiu musí viesť sporiteľňa na účte stavebného sporiteľa osobitne.
- ak je pripísaná na účet, úročí sa rovnako ako vklady stavebného sporenia

OKB-1 Page 20
OKB-1 Page 21
12. Prednáška - Basel III
10. decembra 2017
9:41

Kapitálová primeranosť - BASEL III

- smernica EP a EC 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových

inštitúcií
- opatrenie NBS 4/2007 - opatrenie NBS o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách
na vlastné zdroje

Kapitálová primeranosť - vlastné zdroje pre účely KP

KP = K / RVA + UEPP

K - vlastné zdroje pre účely KP

RVA - rizikovo vážené aktíva
UEPP - úverové ekvivalenty podsúvahových položiek

Definícia:
Koľko VZ musí mať k dispozícii KB, aby pokryla všetky riziká vyplývajúce z jej činnosti aj pri
zhoršenej finančnej situácii, nezávisle od ekonomických cyklických výkyvov a zabezpečila
nepretržitý chod banky.
Existuje tu rozpor medzi IFRS a Basel III

Kapitál sa skladá:
Základné vlastné zdroje pre účely KP tvoria:
- Pripočitateľné položky
 splatené základné imanie
 zákonný rezervný fond
 emisné ážio
 rezervné fondy tvorené...

Schwarzová nám to hádam pošle

OKB-1 Page 22
OKB, 30. 09. 2014 (2. týždeň)

Medzibankové operácie a pokladničné operácie

Pokladničné operácie
- Sú vykonávané v hotovosti prostredníctvom pokladnice banky
- Ide o príjmy a výdavky z pokladnice v domácej a cudzej mene.

Medzi pokladničné operácie zaraďujeme:

- Vklady a výbery klientov v hotovosti,
- Poskytnutie krátkodobého úveru v hotovosti
- Výber peňažných prostriedkov klienta v hotovosti prostredníctvom bankomatu
- Poskytnutie hotovostných peňažných prostriedkov z centrály banky jej pobočke
- Zmenárenské operácie (konverzia)
- Zlato
- Ine pokladničné hodnoty operácie so šekmi

Účtovné triedy:
1. pokladničné operácie
2. účty klientov (uvery ktoré poskytuje banka klientov
3.derivatové operácie
4. hmotný a nehmotný majetok
5. kapitál banky
6. náklady
7. výnosy
8. vnútrobankové účtovníctvo
9. mimobilancia (nevchádzajú do bilancie, napr. záruky za úvery)

Medzibankový peňažný trh

- Osobitný segment peňažného trhu
- Má vplyv na ostatné segmenty peňažného trhu,
- Formujú sa tu referenčné úrokové sadzby
- Prejavujú sa tu opatrenia centrálnej banky voči komerčným bankám
- Vplýva na kapitálový a devízový trh
-
Obchody na medzibankovom trhu členíme na:
- Obchody medzi komerčnou bankou a centrálnou bankou,
- Obchody medzi komerčnými bankami

Obchody medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami:

Majú krátkodobý charakter,
Pôžičky na medzibankovom trhu poskytované centrálnou bankou komerčným bankám musia
byť zabezpečené cennými papiermi,
Centrálna banka nie je povinná poskytnúť komerčnej banke pôžičku v každom čase, závisí to
od nastavenia menovej politiky,
Obchodovaním na medzibankovom trhu sleduje centrálna banka rôzne ciele, napríklad
likviditu bankového sektora alebo úroveň úrokových sadzieb.

ECB vydáva tzv. jednotný zoznam akceptovaných aktív eurosystému (od januára 2007)
Obchody medzi komerčnými bankami a centrálnou bankou členíme na:
Refinančné, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie pri refinancovaní komerčných bánk
prostredníctvom zdrojov centrálnej banky,

Reeeskontné operácie (zmenkové)

Aukčné refinančné operácie
Lombardné úvery

Sterilizačné, pri ktorých komerčné banky ukladajú svoje momentálne prebytočné prostriedky
na zhodnotenie v centrálnej banke.
Obchody medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami na medzibankovom trhu sa členia
podľa existencie zabezpečenia cennými papiermi na:

Eskont reeskont
Klient ................KB....................CB

Obchody s peniazmi (nie sú zabezpečené cennými papiermi), ktoré sa ďalej členia na:
Denné peniaze – k vyrovnaniu dochádza krátko po uzatvorení obchodu. Dátum vyrovnania
obchodu sa označuje slovom valuta. Spotové obchody sa štandardne vyrovnávajú takzvanou
spotovou valutou, čo znamená v druhý pracovný deň po ich uzatvorení a označuje sa ako deň
D+2.(Vnnútrodenné úvery – komerčné banky si ich berú na zabezpečenie plynulosti
platobného styku od centrálnej banky)

- Overnight money – O/N, peňažné prostriedky sú poskytnuté okamžite, splatné sú do

24 hodín
- Tomorrov next money – T/N, peňažné prostriedky sú poskytnuté o 24 hodín po
uzatvorení kontraktu na ďalších 24 hodín.
- Spot next money – S/N, peňažné prostriedky sú poskytnuté o 48 hodín na
nasledujúcich 24 hodín.

Termínované peniaze

- peňažné prostriedky na dlhšiu časovú lehotu ako 24 hodín

- úroková sadzba je dohodnutá v čase uzatvorenia obchodu a platí podľa dĺžky
transakcie (nemení sa)
- čas na poskytnutie prostriedkov je štandardizovaný: 1 týždeň, 2 týždne, 1,6,9 12
mesiacov. Úroková sadzba je stanovená v čase uzatvorenia kontraktu a platí počas
celej lehoty trvania transakcie.

Reepoobchody
(sú zabezpečené cennými papiermi), pri ktorých sa banky ako zmluvní partneri dohodnú na
spätnom odkúpení cenných papierov, napr. štátnych pokladničných poukážok, pokladničných
poukok NBS a pod.
Repooobchody môžu prebiehať medzi komerčnou bankou a centrálnou bankou na základe
sadzieb z repotendrov, zverjňovaných centrálnou bankou. Repoobchody patria medzi dôležité
nástroje menovej politiky NBS. Vyhlasujú sa strilzačná refinančná reposdzba pre splatnosti
depozitov 1 deň a limtná úroková sdzba pre repotendre so splatnosťou dva týždne.
3. obchody so štátnmyi pokladničnými poukžkami.

Obchody medzi komerčnými bankami

Medzibankový peňažný trh medzi komerčnými bankami sa člení na
- Trh medzibankových depozít,
- Trh pokladničných poukážok

Trh medzibankových depozít

Obchody medzi komerčnými bankami predstavujú prevody depozít z jednej banky do drhej,
pričom medzibankové depozitá majú pevnú dohodnutú lehotu splatnosti bez možnosti
predčasného vypovedania kontraktu zo strany dlžníckej aj ani veriteľskej banky.

Charakteristika obchodov:
- Obchodovanie sa uskutočňuje prostredníctvom telefónov
- Prostredníctvom brokerských firiem alebo elektronických počítačových systémov,
napríklad REUTERS,
- Objem obchodu musí byť štandardizovaný v podmienkach Slovenska je minimálny
objem obchodu 100 miliónov Sk ( 3 319 392 eur)
- Deň vyrovnania obchodu sa označuje pojmom valuta.
- Po uzatvorení obchodu si banky potvrdzujú v konfirmačnom liste objem a cenu
peňažných prostriedkov

Úrokové sadzby na medezibankovom trhu sú vysoko nestále, vykazujú vysokú volatilitu.

Medzibankové pôžičky predstavujú pomerne drahé zdroje financovania komerčných bánk.

Na medzibankovom trhu na Slovensku sa obchoduj najmä s derivátmi medzibankových

depozít, akým sú menové swapy, FRA (Forward rate Agreements), opcie a futures.

Trhy pokladničných poukážok

Trh pokladničných poukážok emitovaných CB ( z menovo-politických dôvodov, nástroj na
stiahnutie prebytočnej likvidity)
1. predávať formou aukcie pre celý bankový sektor (formou aukcie)
2. len vybraným bankám (formou aukcie)
3. priamym predajom
Trh štátnych pokladničných poukážok (financovanie deficitu štátneho rozpočtu 1. Predaj je
primárny predaj a obchody sa uskutočňujú na sekundárnom trhu)

Formovanie referenčných úrokových sadzieb medzibankového peňažného trhu

Referenčné sadzby na medzibankovom peňažnom trhu majú význam z rôznych hľadísk:

1. sú odrazom aktuálnej situácie na peňažnom trhu,
2. umožňujú odvodzovať cenu ostatných nástrojov peňažného trhu, resp. sú s nimi úzko
previazané a môžu sa navzájom ovplyvňovať podľa toho, ktorý nástroj má dominantné
postavenie,
3. Môžu byť východiskom stanovovania úrokových sadzieb vkladov a úverov,
4. Predstavujú základný ukazovateľ, indikátor, prostredníctvom ktorého možno mapovať
situáciu na medzibankovom peňažnom trhu.

Referenčné sadzby sa členia:

Na dopytové
Na ponukové
IBID (interbank bid rate, úroková sadzba, za ktorú sú banky ochotné vypožičať si peňažné
prostriedky)
IBOR (interbank offered rate, úroková sadzba, za ktorú sú ochotné banky požičať peňažné
prostriedky).
Rozdiel medzi IBID a IBOR v danom čase predstavuje rozpätie (SPREAD).

Referenčnou úrokovou sadzbou na medzibankovom trhu v SR bol až do vstupu do eurozóny

BRIBOR (Bratislava Interbank offered rate) a BRIBID (bratislava interbank bid rate).
07. 10. 2014 (3. Prednáška)

Derivátové operácie komerčných bánk

Devízový trh je segment finančného trhu okrem devízového trhu(obchoduje sa s cudzími
menami) na fin. trhu existuje peňažný trh (na tomto sa obchoduje s krátkymi peniazmi)
poistný trh, trh drahých kovov.
V menovom kurze sa odráža ekonomika krajiny.

Devízový trh – súčasť finančného trhu, je voľne prístupný trhu

Banky – inštitúcie devízového trhu – vykonávajú devízové operácie – prostredníctvom

svojich dílerov.
Devízové operácie – obchody s menami a bankovými depozitmi denominovanými
v jednotlivých menách na devízovom trhu.
Devízový trh – voľne prístupný trhu, na ktorom vykonávajú banky svoje devízové operácie
prostredníctvom svojich dílerov..
Stanovuje sa tu cena „peňazí“ – menový kurz

Menový kurz
- Ekonomická kategória
- Peňažná kategória
- Nástroj riadenia
Menový kurz je veličina, ktorá určuje, v akom pomere sa jednotlivé menové jednotky
vymieňajú alebo prepočítavajú.
Formovanie menového kurzu závisí od stupňa konvertibility danej meny.

Meny rozdeľujeme na:

- Konvertibilné (vnútorná konvertibilita a vonkajšia konvertibilita) úplná konvertibilita
- Nekonvertibilné
-
Úplná konvertibilita meny = úplná vnútorná a úplná vonkajšia

Vnútorne konvertibilné meny nemožno voľne používať na medzinárodné platby. Voľne ich
môžu zamieňať za zahraničné meny iba domáce subjekty. Prakticky ide o neobmedzený
prístup domácich subjektov k zahraničnej mene.

Od r. 1981 kôš 5 mien najvyspelejších krajín sveta

Stupeň konvertibility nie raz a navždy daný.
Vnútorná konvertibilita - neobmedzený prístup domácich ekonomických subjektov
k zahraničnej mene.
Vonkajšia konvertibilita - neobmedzený prístup vonkajších ekonomických subjektov
k domácej mene.
Od 90. rokov po vstup do eurozóny - mali sme úplnú vonkajšiu konvertibilita na BÚ platobnej
bilancie.

Na zavedenie a udržanie konvertibility meny musia byť dodržané tieto základné podmienky:
1. primeranosť výmenného kurzu,
2. primeraná úroveň devízových rezerv,
3. hospodárska politika zohľadňujúca žiaduci vývoj platobnej bilancie.
Nekonvertibilné meny:
- Sa stanovuje kurz administratívne
- S touto menou sa neobchoduje na žiadnom devízovom trhu

Znehodnocovanie meny (depreciácia) sa prejavuje rastom ceny devíz vyjadrenej v danej

mene.
Zhodnocovanie meny (apreciácia) je jedna jednotka devíz vyjadrená menším množstvom
danej meny.

Na devízovom trhu pôsobia banky, finančné inštitúcie, díleri a makléri. Veľké množstvo
obchodov na devízovom trhu sa realizuje ako nákup a predaj

Devízové operácie bánk pre klientov súvisia najmä s vykonávaním zahraničného platobného
styku.

Devízy – peňažné prostriedky v cudzej mene na účtoch bánk alebo aj platobné tituly,
s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie v cudzej mene (napr. zmenky, šeky, platobné
karty, akreditívy, inkasá, poukážky).
- Pohľadávky znejúce na cudziu menu.

Valuty – hotovostné prostriedky v cudzích menách (doláre švajč. Franky a iné)

Banky môžu získavať devízové prostriedky dvoma spôsobmi:

1. na vnútornom devízovom trhu (t. j. nákupom od ostatných bánk a iných subjektov....)
2. na medzinárodných devízových trhoch

Kótovanie menového kurzu, kurzový záznam

Menové kurzy sa kótujú v kurzových lístkoch.
Kótovanie vykonávajú komerčné banky a CB.

Komerčné banky kótujú kurz nákup a predaj pre devízy a valuty s cieľom vykonávať
obchodné transakcie.
CB kótuje len jeden kurz (teda nie kurz nákup a predaj), ktorý má význam najmä:
- Na administratívne a účtovné účely,
- Pri oceňovaní aktív znejúcich na cudziu menu,
- Vyhodnocovanie kurzových ziskov a strát (v minulosti sa využíval kurz NBS na
Slovensku na účely devízového fixingu).

Kurzový záznam – vzájomný pomer, v ktorom sa vymieňajú dve meny v určitom časovom
období.

Priamy kurzový záznam určuje, koľko peňažných jednotiek domácej meny vyjadruje jednu
jednotku zahraničnej meny, napríklad zápis EUR/USD. (0,7823 EUR/1 USD) Priamy kurzový
záznam sa používa pri prevažnej väčšine zahraničných mien, výnimku predstavuje napríklad
britská libra.

Nepriamy kurzový záznam udáva, koľko jednotiek zahraničnej meny vyjadruje jednu
jednotku domácej meny, napríklad USD/EUR. (1USD/1?2953 EUR) Pomer priameho
a nepriameho kurzu je obrátený, ich súčin sa rovná 1.
V kurzovom lístku je uvedený nepriamy kurzový záznam.

Devízové kurzy sa v KB kótujú pre dve transakcie – nákup a predaj.

N P
CZK/EUR 28,293 26,645

EUR/CZK 1/28,293=0,0353 0,0375

(nepriamy)

0,0353 – 0,0375 = 0,0022 – stred

Príklad: (KRÍŽOVÉ KURZY)

CZK/CHF.................????

N P N P
CZK/EUR 28,314 26,664 0,0353 0,0375 EUR/CZK
CHF/EUR 1,2478 1,1841 0,8014 0,8455 EUR/CHF

CHF/CZK
(do kríža)
nákup = 0,8014/0,0375 = 21, 3706
predaj = 0,8455/0,0353 = 23,9235

CZK/CHF
Otočíme.. =)
OKB, (14. 10. 2014) – 4. prednáška

CORPORATE BANKING

Podstata bankovníctva pre FO

- Retailové obchody
- Jednotné postupy
- Veľký počet klientov
- Vysoké riziká u jednotlivých klientoch
- Celkové nižšie riziko
- Vysoké výnosy – marže u jednotlivcov

Podstata firemného bankovníctva

- Menší počet klientov
- Cielená segmentácia
- Nižšie úrokové výnosy – marže
- Platobný styk (tuzemský, zahraničný, cezhraničný)

Výber klientov a ich segmentácia

Segmentácia = musíme vedieť o klientoch všetko, iba vtedy vieme uspokojiť ich potreby
a vytvoriť účinnú marketingovú stratégiu.
= máme tiež možnosť sa zamerať na náš cieľový trh – tzv. cieľovanie trhu
(targeting)

O klientoch je nutné vedieť:

- Kto sú (podľa toho definujeme ich vlastnosti a potreby)
- Ako k nim pristupovať

Segmentácia v bankovníctve

Segment súkromné klientske sféry

- Za najdôležitejšie je považovaná segmentácia demografických faktorov a v prípade
potreby u globálnych bánk i geografických faktorov. Vo vybraných prípadoch sa
potom používajú kritériá psychologické al. chovania.
Demografické faktory:
- Vek, pohlavie, rasa, príjem, majetok, veľkosť rodiny, náboženstvo, zamestnanosť,
vzdelanie, národnosť

Segment podnikateľského sektoru

- Základom stratégií je rozčlenenie podľa 4 zákl. kritérií pre segmentáciu
Kritériá sú: ekonomická aktivita, veľkosť, postavenie na trhu, vlastnícke vzťahy
Toto rozčlenenie nie je možno považovať iba za členenie z pohľadu marketingu, ale má svoj
význam i z pohľadu riadenia rizika a stanovení trhových podielov jednotlivých sektorov
v úverovom portfóliu bánk.

Čím sú korporátny klienti pre banku?

- Prinášajú rozhodujúci zisk
- Priťahujú ďalších klientov (korporátnych, retailové)
Východiská pre stratégiu
- Určenie cieľového trhu
- Rozhodujúci pre prežitie firmy je predovšetkým vytvorenie:
- vhodného portfólia produktu a služieb
- stratégia zavedenia produktu a služieb
- Žiadna firma nemôže mať vo svojom portfóliu všetky produkty a služby. K ich
optimalizácii musí stanoviť ich stratégiu ako ich postupne zavádzať.

Čo je zmyslom?
- Mať produkty a služby s rôznym stupňom zrelosti
- Mať možnosť uspokojiť čím najširšie požiadavky klientov

Východiská pre tvorbu produktov a služieb

 Inovácie kľúč k úspechu
- Rastúca konkurencia a s ňou spojená všeobecná agresivita vytvárajú tlak na neustálu
tvorbu nových produktov.
- Tento trend je zrejmý vo finančníctve a bankovníctve hlavne v posledných rokoch.
- Banky vytvárajú nové služby a produkty  klienti majú viac možností  uspokojujú
potreby

Príčiny vzniku inovácií

Vnútorné faktory:
- Návrhy zamestnancov, vedúce oddelenie styku s klientmi
- Vedúci marketingu
- Vedúci oddelenia vývoja a návrhy spojenia s rozvojom firmy
Vonkajšie:
- Klienti
- Dodávatelia
- Poradci
- Sprostredkovatelia
- Konkurencia

Etapy vývoja produktov, služby

- Etapu koncepcie môžeme rozdeliť na:
- Kategórie výrobkov – vytvorenie predstáv

Inovácie a vývoj produktov v banke

Odo 1989
- FO mali 2 možnosti – vkladná knižka, sporožirný výhradne v Českej sporiteľni
- banky sa nemuseli uchádzať o klientov, boli pridelený podľa územia príslušne
- u FO si mohli vybrať pobočku ČS podľa tradícii
Dôležitosť ceny
- najdôležitejší nástroj marketing. mixu je cena

Cenová politika a stratégia

- cenová politika - vyjadrením vnútorných a vonkajších cieľov firmy a plným využitím
cenovej stratégie a taktiky.
- Cenová stratégia – je vyjadrením cenového rozpätia, cenovej pružnosti
Príklad jedného z možných produktov

Spoločnosť zaisťujúca
medzibankový platobný styk
v rámci bankového holdingu

Holdingová Holdingová
Holdingová
banka II banka III
banka I

Klient I Klient II

Sofistikované produkty a služby

- Over-night servis
- Cash management
- Multy cash

Cash pooling – príklad fiktívneho riadenia cash pooling pre viac mien

Participating account balance

CZK

USD EUR

SKK
OKB: 21.10.2014 (5. prednáška)

Ochrana vkladov a systém ochrany vkladov v SR

Bankovníctvo je najregulovanejšie odvetvie

 Banková regulácia – koncipovanie a presadzovanie pravidiel činnosti bankových
inštitúcií
 Bankový dohľad – kontrola dodržiavania uvedených pravidiel

Dôvody na reguláciu:
- Zabezpečiť dôveryhodnosť bankového systému
- Ochrana klientov – pred rizikami a možnými podvodmi bánk
- Vytváranie priestoru pre uskutočňovanie menovej politiky

Systémy regulácie bankovníctva v trhových ekonomikách:

- Regulácia vstupu do bankového sektora
- Stanovenie a preverovanie základných pravidiel činnosti bánk (cez bankový dohľad)
- Povinná ochrana vkladov v bankách
- Pôsobenie centrálnej banky v úlohe veriteľa poslednej inštancie (keď už nikto
nepožičia, požičia centrálna banka)

Špecifikum:
- Povinná ochrana vkladov v bankách na rozdiel od regulácie nebankových subjektov
(konkurenčná výhody pre banky, ktorá zmierňuje tvrdé regulačné pravidlá)

Ochrana vkladov – nástroj na zabránenie útoku na banku (útok nielen zo strany klientov ale aj
zo strany bánk)
Podstata – prísľub vyplatenia niektorých vkladov aj v prípade, že banka sa dostane do
problémov

Systém ochrany vkladov – ochranný nástroj finančného trhu:

- Chráni klientov – určitá sociálna funkcia systému
- Chráni bankový systém – dôvera vkladateľov

Morálny hazard a nepriaznivý výber

Poistenie vkladov je spojené s niektorými negatívnymi sprievodnými javmi.

Morálny hazard
- Rast rizikovosti operácií zo strany vkladateľov a bánk.

Vkladatelia – nemusia rozlišovať medzi „dobrou“ a „zlou“ bankou, ak majú poistné vklady
(úrokový sadzby)

Morálny hazard je možno ľahko odstrániť - zruší sa ochrana depozít.

Banky – manažment banky nepodniká obozretne. Rastú rizikové operácie zo strany vedenia
banky.
- Asymetria informácií
Nepriaznivý výber – rast vstupu rizikových subjektov do sféry bankovníctva (vysoké výnosy
– vysoké riziko)
- Ochrana pred nepriaznivým výberom – vytvoriť bariéry proti vstupu do bankového
odvetvia.

Systém ochrany vkladov v SR

Československá republika bola prvou krajinou, ktorá zaviedla ochranu vkladov – v roku 1924,
prijala zákon 239/1924 Sb.
Ochrana vkladov nebol nový jav, vo svete poisťovali vklady súkromné spoločnosti a aj
niekoľko štátov v USA.
Prvenstvo ČSR - prvá celoplošná vládna ochrana vkladov na svete.

- Do roku 1996 boli v SR chránené vklady fyzických osôb – v SLSP, VÚB a IaRB. Za
vklady ručil štát podľa zákona 21/1992 Zb.
- Po roku 1996 sú vklady v SR chránené podľa zákona č. 118/1996 Z. z. v znení
neskorších predpisov.
- Tento zákon sa postupne vykonanými zmenami stal plne kompatibilný so Smernicou
94/19/ES....................

Dôvody novej úpravy ochrany vkladov:

- Snaha zabezpečiť rovnakú ochranu vkladateľov vo všetkých bankách a pobočkách
zahraničných bánk
- Vytvoriť konkurenčné prostredie pre činnosť bánk
- Upevniť stabilitu a dôveryhodnosť bankového sektora.
OKB 28. 10. 2014 (6. prednáška)

Účastníkmi systému ochrany vkladov sú:

- Banky
- Pobočky zahraničných bánk na zemí SR
- Stavebné sporiteľne, ktoré majú na výkon bankových činností udelené bankové
povolenie NBS

Banka má povinnosť zúčastniť sa ochrane vkladov v deň, keď prijala prvý vklad, chránený
podľa zákona o ochrane vkladov
Funkcia systému ochrany vkladov v SR – výplata náhrady za dostupné vklady vkladateľom
v prípade, že banka nemôže vyplatiť svojim klientom vklad na požiadanie.

Nedostupný vklad
- Uložený v banke, ktorá bola vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady
- Uložený v banke, ktorej bolo pozastavené nakladanie s vkladmi v dôsledku
rozhodnutia konkurzného súdu

Chránené vklady, ak je vkladateľom:

a) fyzická osoba,
b) nadácia,
c) neinvestičný fond,
d) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,
e) združenie občanov,
f) spoločenstvo priestorov

Nechránené vklady, ak vkladateľom sú:

1.banky,
2. obchodník s cennými papiermi, ktorý nie je bankou,
3. vydavateľ elektronických platobných prostriedkov,
4. prevádzkovateľ platobného systému,
5. ďalší účastník platobného systému,
6. centrálny depozitár cenných papierov,
7. ďalší účastník systému zúčtovania a vyrovnania obchody s investičnými nástrojmi
8. burza cenných papierov
9. správcovská spoločnosť vrátane majetku v podielovom fonde,
10. Poisťovne
11. Zaisťovne
12. Komoditná burza
13. DDP
14. Poštové podniky
15. Právnické osoby prevádzkujúce lotérie alebo iné podobné hry
16. A s výnimkou exportno-importnej banky SR
Vklady na doručiteľa
Nie sú chránené podielové listy, vklady vo forme dlhopisu, vo forme zmenky alebo šeku,
spoločné vklady (napr. v s.r.o.), vklad, ktorý je vlastným zdrojom financovania banky, vklad,
ktorý je notárska úschova
Účasť bánk na ochrane vkladov
Účastníkmi systému ochrany vkladov na Slovensku sú všetky banky a pobočky ZB so sídlom
v SR okrem:
- Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s.
- Exim banky, a. s.
Tieto dve banky neprijímajú vklady, ktoré sú chránené podľa zákona o ochrane vkladov
Všetky ostatné banky sa musia zúčastniť na ochrane vkladov a platiť príspevky do fondu na
ochranu vkladov.

Pobočky zahraničných bánk sú povinné zúčastniť sa na ochrane vkladov a platiť príspevky

v plnom rozsahu, ak v nich uložené vklady:
 Nie sú chránené, ani poistené v štáte, v ktorom má zakladajúca zahraničná banka svoje
sídlo,
 Sú chránené alebo poistené v štáte, v ktorom má zakladajúca zahraničná banka svoje
sídlo, v menšom rozsahu ako to ustanovuje tento zákon
 Pobočka zahraničnej banky nie je povinná zúčastniť sa na ochrane vkladov podľa
tohto zákona, ak v nej uložené vklady sú chránené v štáte, v ktorom má zakladajúca
banka sídlo a ak je zaručená vzájomnosť.

Príspevky bánk do fondu

Banky musia platiť do fondu príspevky:
- Vstupný – jednorazový vo výške 33 000 €. Výška vstupného príspevku NBS bola 1
mld. Sk
- Ročný – opakujúci sa. Je v rozpätí od 0,1% do 0,75% z hodnoty vkladov v banke
chránených týmto zákonom.
- Mimoriadny – slúži na doplnenie zdrojov FOV. Je v rozpätí od 0,1% - 1,0% hodnoty
vkladov, ktoré sú chránené týmto zákonom.

Neschopnosť banky vyplácať vklady

Ak je banka nie schopná vyplácať vklady počas 48 hodín aj napriek použitiu svojich
likvidných prostriedkov a aj povinných minimálnych rezerv musí túto skutočnosť oznámiť
NBS najneskôr v najbližší pracovný deň.

NBS vyhlási banku za neschopnú vyplácať vklady do 3 pracovných dní od doručenia správy.

Dňom, kedy sa vklady stali nedostupnými do skončenia vyplácania náhrad za vklady, nesmie
banka prijímať vklady, poskytovať úvery, nakladať s bankovými kartami.
Nezastavuje sa prijímanie splátok za poskytnuté úvery a ani ich príslušenstva.

Náhrada za nedostupný vklad

Vkladateľ má právo na náhradu za nedostupný vklad od Fondu ochrany vkladov v eurách
Výška náhrady:
- Za nedostupný vklad poskytuje FOV vkladateľovi, alebo oprávnenej osobe náhradu
v plnej výške

Výpočet výšky náhrady:

Spočítajú sa všetky nedostupné vklady toho istého vkladateľa v jednej banke + podiely na
spoločných vkladoch + notárske úschovy + úroky a iné majetkové hodnoty ku dňu, kedy sa
vklady stali nedostupnými
Od výsledku sa odpočítajú premlčané vklady a všetky záväzky vkladateľa.
(Ak vkladateľ nepreukáže hodnoverne výšku vkladu alebo záväzku voči banke, rozhodujúci je
záznam v evidencii banky.)
04. 11. 2014 (OKB 7. prednáška – odborník z praxe)

11. 11. 2014 (OKB, 8. Prednáška)

Čo je cieľom projektu SEPA

Východiská – stav na začiatku

- Existuje spoločná mena – perspektívne mena všetkých štátov Únie
- Existuje jednotný trh
- V každej krajine je iný platobný systém-
- Teda sú veľké rozdiely medzi domácim a cezhraničným platobným stykom 
jednotný trh vlastne neexistuje (existuje len formálne)

Cieľ: je nutné vytvoriť jednotné prostredie pre platby v € pre celú Úniu, kde všetky platobné
transakcie v € budú realizované ako „domáce“ transakcie.

Jednotlivé zložky SEPA

Zmeny nutné k odstráneniu hraníc v platobnom styku:
- Zjednotenie legislatívy platobného styku
- Zjednotenie produktov platobného styku
- Jednotné technické podmienky platobného styku – t. j.
 Európskej (medzinárodné) čísla bankových účtov
 Jednotná technická štruktúra pre komunikáciu v medzibankovom priestore
 Prepojenie národných platobných systémov - tzv. interoperabilita

Číslo účtu – IBAN SEPA produkty

BBAN – Basic Bank Account Number – pozostáva z

Kód banky – pre SR v dĺžke (4), napr. 1200
Číslo účtu - prípade SR
- predčíslie (6), napr. 000019
- číslo účtu (10), napr. 8742637541
BBAN: 12000000198742637541

IBAN – International Bank Account Number pozostáva z

ISO kód štátu pre SR SK
Kontrolná číslica podľa algoritmu ISO 13616
BBAN
IBAN: SK3112000000198742637541

SEPA produkty
- SCT – SEPA Credit Transfer – hladká platba v podstate totožná s platbou používanou
doteraz
- SDD – SEPA Direct Debit – inkaso, v súčasnosti existujú dva podtypy-
- SDD Core, t. j. základné, ktoré je univerzálne
- SDD B2B (Business to Business) – voliteľná schéma pre inkaso v ktorom je na
obidvoch stranách podnik
- SDD sa významne odlišuje od inkasa používaného v súčasnosti
- mandát
- debetná transakcia
 - právo na refund (platí od platnosti ZOPS)

Technické štruktúry
- Aby bolo možné s platobnými transakciami pracovať na medzinárodnej úrovni bolo
nutné definovať pre ne jednotnú dátovú štruktúru – XML podľa ISO 20022
- Nariadením 260/2012 (zo 14.3.2012) bol táto štruktúra rozšírená aj do oblasti medzi
bankou a klientom – významné rozšírenie projektu v Nariadení kde bol zároveň
definovaný jeho dátum ukončenia – 1.2. 2014
- nariadenie 260/2012........

Interoperabilita
- Aby bolo možné „nerozlišovať“ domáce a cezhraničné transakcie v rámci zóny SEPA,
bolo nutné zahrnúť do Nariadenia 260/2012 aj článok ktorý požaduje k danému
termínu zabezpečenie „interoperability platobných systémov“.
- Interoperabilita v praxi znamená......

Niektoré problémy
- Nie v každej krajine platí prepočet BBAN – IBAN podľa ISO 13616 – nemožnosť
priamej konverzie – komplikácia v prechodnej fáze (u nás je možné konvertovať
BBAN na IBAN „na ceste“)
- Ukončenie vyžadovania BIC od klienta pri cezhraničnej platbe od roku 2016 –
v niektorých krajinách IBAN nie je dostatočný identifikátor účtu – BIC je potrebný –
rieši sa
- Väčšina krajín si neuplatnila výnimky a pripojenie všetkých korporátov do 1.2.2014
nestihnú
- Zlaďovanie rôznych domácich špecifík najmä pri inkase
- .....
18. 11. 2014, prednáška nebola

25. 11. 2014, OKB (10. Prednáška)

Sekuritizácia
Nový spôsob boja na finančných trhoch.

Podstata sekuritizácie
- Proces premeny nelikvidných finančných aktív na obchodovateľné nástroje
kapitálového trhu
- Alebo transformácia časti aktív, majetku do likvidnejšej formy.

Formy sekuritizácie
V ekonomickej teórii a praxi rozlišujeme:
- Bilančnú a
- Mimobilančnú sekuritizáciu.

Bilančná sekuritizácia
- Znamená krytie pasív aktívami banky. Investor do cenných papierov – veriteľ,
uplatňuje svoje pohľadávky voči aktívam banky, Banka je emitentom cenných
papierov, pričom za záväzok voči veriteľovi - investorovi ručí celým svojim
majetkom, nielen tou časťou majetku, ktorú získala zo zdrojov prostredníctvom emisie
cenných papierov. Príkladom uplatňovania bilančnej sekuritizácie je napr. emisia
hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií.

Všetky emisie bankových obligácií na Slovensku zodpovedajú podmienkam bilančnej

sekuritizácie. V prípade likvidácie banky, nároky veriteľov z bankových obligácií sú
uspokojované z výťažku predaja majetku banky a pohľadávky veriteľov sú vyplatené v poradí
ako stanovuje zákon. Nároky majiteľov hypotekárnych záložných listov sú na Slovensku
uspokojované ako prvé v poradí , v prípade, že sa banka dostane do problémov.

Mimobilančná sekuritizácia
Aktíva, ktoré kryjú emisiu cenných papierov sú vyňaté z bilancie emitenta a slúžia ako
kolaterál za vydané cenné papiere.
Kolaterál je:
- Záruka pre investorov
- - má schopnosť produkovať cash flow počas životnosti aktíva.

Mala by platiť zásada:

- Úroky z výnosových aktív stačia na pokrytie výnosov z cenných papierov a istina
aktíva slúži na vyplatenie menovitej hodnoty cenných papierov.

Sekuritizácia ABS (pozrieť, schéma – aj na skúške)

Rozlišujeme niekoľko typov mimobilančnej sekuritizácie:

- Aktívami kryté cenné papiere (......
- Hypotékami kryté cenné papiere (inými slovami – cenné papiere zabezpečené
hypotékami) MBS – Mortgage backed securities. V tomto prípade ide o cenné
 papiere, ktoré sú odvodené od hypotekárnych úverov, sú zabezpečené
nehnuteľnosťami a sú určené na bývanie.
- Kolatrizované úverové záväzky – CLO – collaterized loan oblications. Tieto cenné
papiere vznikajú sekuritizáciou veľkých portfólií zabezpečených alebo
nezabezpečených podnikových úverov. Ide o tzv. syndikalizované úvery ktoré
poskytuje jedna banka, alebo konzorcium viacerých bánk

Sekuritizácii bránia tieto faktory:

- Neskúsený a podkapitalizovaný držiteľ aktív
- Nedostatok historických údajov o zlyhaní a o stratách
- Malá frekvencia platieb
- Nedostatok štandardnej dokumentácie aktív
- Malý počet aktív v poole

Riziká vyplývajúce zo sekuritizácie aktív

- Nedostatky v legislatíve
- Nesprávne stanovenie ratingu a ocenenie pohľadávok
- Úverové riziko – ak rastú trhové úrokové sadzby, znižuje sa trhová hodnota kolaterálu
– poolu úverov
- Negatívna amortizácia dlhu – podkladové úvery sa splácajú, ale dlžná suma napriek
tomu rastie, resp. splátky nepokrývajú splátky úverov
- Riziko nesplácania a riziko negatívnej amortizácie sa znižuje pri pooloch zložených
z poistných úverov
- Riziko omeškania splátok súvisí s likviditou špecializovaných inštitúcií
- (špecializovaná inštitúcia by mala mať primerané vlastné zdroje, schopné kryť riziká)

Riziká sekuritizácie
- Umožňujú obchádzať kapitálové požiadavky – kapitálová arbitráž, t. j. vzniká
z rozdielu medzi minimálnou výškou požadovaného kapitálu banky a vyššieho
regulačného kapitálu, vyplývajúceho z požiadavky primeranosti vlastných zdrojov
bánk.
Kapitálová arbitráž sa uskutočňuje prostredníctvom sekuritizácie s rekurzom (banka predáva
aktíva špecializovanej spoločnosti, ale riziká znáša sama) a sekuritizácie bez rekurzu (keď
sa z bilancie banky vylúčia rizikové úvery, zlepší sa ukazovateľ kapitálovej primeranosti).

Outsourcing
Outsourcing je jednou zo súčastí strategického managementu podniku
- znamená využívanie externých zdrojov na dosahovanie vlastných cieľov
- je to vlastne dohoda, na základe ktorej jedna spoločnosť odstupuje časť svojej
podnikateľskej činnosti inej spoločnosti
- Ide o činnosti, ktoré nesúvisia bezprostredne so základnou podnikateľskou činnosťou

História
Začal sa uplatňovať v 70-tych rokoch 20. Storočia
Od polovice 80-tych rokov sa začal používať tak v nadnárodných spoločnostiach, ako aj
v malých a stredných firmách
Dôsledky outsourcingu
- Rast ziskových marží (19 -25% ročne)
- Rušia sa činnosti zabezpečovacieho typu
- Pokles zamestnanosti v hlavných spoločnostiach
- Rast zamestnanosti vo firmách, do ktorých sa outsourcujú činnosti
- Rast konkurencie v týchto firmách

Dôvody outsorucingu
- Znižovanie mzdových a režijných nákladov
- Sústredenie sa na hlavný predmet podnikania
- Získanie prístupu k prvotriednemu know-how
- Uvoľnenie vnútorných zdrojov na nové úlohy
- Prístupy k novým technológiám
- Rozloženie rizík a spoločný podiel na nich
- Lepšia flexibilita dodávateľa
- Vysoká profesionálna úroveň

Outsourcing v bankovníctve – podstata

- Zabezpečovanie určitých výkonov pre banku iným subjektom
- Činnosť sa realizuje na zmluvnom základe
- Jednorazová služba nie je outsourcingom
- Outsourcing j uskutočňovaný pravidelne a nepretržite

Bankové tajomstvo a ochrana osobných údajov pri využívanie služieb outsorucingu (kniha str.
224)

Pri výkone outsourcingu musí banka postupovať obozretne.

Nesmie byť:
- Ohrozená bezpečnosť a zdravie banky,
- ............

Outsourcing na Slovensku
Konkurenčné prostredie bánk, tlak na zižovanie nákladov, zvyšovanie ziskov bánk núti banky
outsourcovať niektoré podporné činnosti: .......

Outsourcing vo svete
11. Bankova unia – na predtermine urcite 02.12.2014
- princípy nie sú prijaté jednoznačné odbornou verejnosťou (bankári, majitelia bank)
- aby nedochádzalo ku krízam ->úlohou autorít je predchádzať kríze aby dopady neboli tak ničivé
pre cely sektor a ľudí, z tohto dôvodu bola vymyslenábankováúnia
- proces formovania rôznych názorov, legislatívy, inštitúcii, odborníkov, tento proces este nie je
ukonceny – nazory na to su: zesu to neefektívne opatrenia, ze je to zbytocne
- vznikla na vyriesenie zakladnych (zavaznych) hrozieb financnej stability v hospodarskej
a menovej unii z dovodu ze doteraz uplatnovane opatrenia v menovej, monetarnej, fiskalenj politike
neboli ucinne a nemali taky efekt ako sa od nich ocakavalo
- najvacsie hrozby ktore su pred nami a ktore je potrebne dopredu eliminovat je ze ta uzka
hospodarska financna prepojenost a integracia EU. Krajin zvysila moznost sirenia sa kriz cez
hranice, pricinou su globalizacne tendencie a vysoke zospolcenstensie prace
- dalsou hrozbou je ze existuju velmi tesne prepojenia medzi statnym a finacnym (bankovym)
dlhom a malo to za nasledok, ze z financnych poplatkov danovych poplatnikov bolo vyplatene 4,5
bilionov na zachranu bank (sukromne banky)
- dalsou hrozbou je ze fragmentacia bankovych trhou v ramci EU ohrozuje jednotny trh
s financnymi sluzbami, a tym oslabuje ucinnu realizaciu menovej a fiskalnej politiky
- toto boli priciny nestability EU a z dovodu predchadzania tomuto bola vytvorena bankovaunia

- dva ciele bankovej unie:

1. stabilizovať bankový sektor
2. obnoviť dôveru v euro
- existuju 3 zakladne fragmetny (piliere, principy), ktoremu s ibankova unia urobit:
Vytvorenie:
 Jednotného mechanizmu dohľadu (najrozpracovanejší)
 Jednotný rezolúčny mechanizmus,
 Jednotný fond ochrany vkladov

1. Jednotný mechanizmus dohľadu

- zalozeny na prenesenii konkretnych klucovych uloh dohladu z narodnych CB na europsku uroven
- dohlad od 1.7 2013 mal prejst na ecb nad systemovo vyznamnymi bankami – neuskutocnilo sa to
- systemovo vyznamna banka – jej bilancna suma je vyssia ako 30mld. eur. alebo tato bilancna
suma presahuje viac ako 20% HDP domacej krajiny
- od 1.1 2014 mal byt preneseny dohlad na ecb nad vsetkymi ostatnmi bankami – neuskutocnilo sa
to, bankovy dohlad mal byt uplne centralizovany nad vsetkymi KB v eurozone. banky
v neclenskych krajinach HMU sa mozu na zaklade dobrovolnosti priclenit,
- Kompetencie vnutrostatnych organov dohladu (CB) – ochrana spotrebitela, boj proti praniu
penazi, dohlad nad uverovymi instituciami tretich krajin,
- Kompetencie ECB v rámcidohľadu – povoľovaciačinnosť pre banky, hodnotiťkvalifikovanúúčasť,
zabezpečovanieminimálnejkapitálovejpožiadavky, dohľad nad konsolidáciou, dohľad nad
finančnýmikonglomerátmi, zabezpečovanie dodržiavanieustanovení o pákovom efekte a likvidite,
kapitálové rezervy, zodpovedá za reštrukturalizáciu, robí opatrenia včasnéhozásahu v prípade ak
KB porušujepožiadavkykladené na kapitál,

2.Jednotný rezolúčny mechanizmus

- mechanizmus na predchadzanie financnych kriz v bankovom sektore eurozóny,
- tento pilier je o nieco menej rozpracovany,
- v roku 2013 v lete bol schvalenynavrh smernice o krízovom manažmente a boli tu zverejnene
nastroje na rieseniekrízovych situacií v bankach
- zakladom je, ze smernica prikazuje clenskym krajinam EU vytvorit narodne organy, teda
rezolucnych organov, na riesenie krízovych situacií,
- cielom je:

21
  Posilnit vnutorny trh a zachovat rovnake podmienky fungovania financnych sluzieb,
 Zachovat financnu stabilitu a doveru banky a kontinuitu financnych sluzieb,
 minimalizovat straty pre spolocnost ako celok, hlavne pre danovníkov (ked sa banka dostane
do problemov, tak aby to nebolo financovane z verejnych zdrojov), ochrana vkladatelov ale
zaroven znízit mieru moralneho hazardu,
- zakladnym princípm je centralizovane uplatnovanie jednotnych pravidiel pri riesení krízovych
situacií bank
- banka v krízovej situacie
1. banka, ktora sa realne a s najvacsou pravdepodonostou dostane do upadku,
2. banka, v ktorej nemozno predíst upadku ziadnym opatrením sukromneho sektora,
3. banka, kde riesenie jej krizovej situacie je vo verejnom zaujme, teda je to systemova banka
a upadok tejto banky by narusil financnu stabilitu
- predpoklada sa ze ta rada bude vytvorena ako rada krízovych situacií, bude mat 300 zamestnacov,
a vsetky naklady v suvislosti s fungovaním tejto rady budu hradene z jednotneho fondu pre riesenie
krízovych situacií, a tento fond bude tvoreny z rocnych príspevkov bank, kazda banka ina vyska
príspevku – vyska zavisí od rizikoveho profilu banky.
- prostriedkami sa budu financovat institucie, ktore budu riesit krízovu situaciu v bankach a budu sa
pouzívat na zaruky pre potencialnych kupujucich, teda novych (krachujucich) bank
- paradoxom je,ze proti tomuto jednotnemu mechanizmu vystupovali banky z najsilnejsích krajin
(DE, FR)

3. Jednotný fond ochrany vkladov

- najmenej rozpracovaný,
- podľanávrhu EU by mala mat jednu inštitúciu, ktorá by zastrešovala ochranu vkladov,
- financovanie by bolo plne hradene z príspevkov bank – dve skupiny príspevkov:
 povinne – banky z členskýchkrajíneurozóny,
 dobrovoľne – nečlenoviaeurozóny,
- mal tiežexistovaťceloeurópsky fond na ochranu vkladov, ktorý by bol financovaný tak ako
národný fond ochrany vkladov,
- predstavy nie súúplne jasne a nie súúplne dopracované,
- ochrana vkladov by mala byt do vysky100 000eur bez účastivkladateľov alebo 100 000eur a aby
sa zmiernil morálny hazard aby bola aspoň 10% účasť vkladateľov (90 000 sa mi vyplatí)

Restrukturalizacia – z knihy

22
OKB, 09.12. 2012 (12. týždeň) – z praxe

Finančná gramotnosť – HÚ

Základné obchodné piliere

Retail banking
Corporate banking (veľkí klienti)
Treasury (operácie na finančných trhoch)

Základné korene potrieb spoločnosti (skupiny klientov)

 Zábava, voľnosť a sloboda
 Úspech (a status)
 Tradícia, rodina

Hypotekárny úver
Čo je hypotekárny úver
Na Slovensku sa aktuálne rozlišujú tri typy:
A) hypotekárny úver v užšom zmysle, tzv. klasický hypotekárny úver: je to hypotekárny
úver podľa zákona o bankách, teda dlhodobý hypotekárny úver na kúpu, výstavbu alebo
zmenu nehnuteľnosti; banky, ktoré klasické hypotekárne úvery ponúkajú, musia vydávať
špeciálne cenné papiere – hypotekárne záložné listy
Príslušný paragraf zákona o bankách znie (stav leto 2009): Hypotekárny úver je úver s lehotou
splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej
nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak tento zákon neustanovuje inak
najmenej vo výške 90% prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov
hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu, a ktorý poskytuje hypotekárna banka na
tieto účely:
a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,
c) údržbu tuzemských nehnuteľností alebo
d) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý je
hypotekárnym úverom poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze,
e) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen A) až c), ktorý môže byť aj
hypotekárnym úverom zo zákona (platnosť od 1.1.2012).

B) tzv. hypoúver: hypotekárny úver na účely ako v bode A) alebo na iné účely súvisiace
s bývaním (zariadenie bytu, záhrady a podobne)
C) tzv. americká hypotéka: hypotekárny úver na ľubovoľný účel (bežný je v USA, odtiaľ
názov)

Hlavné problémy pri výbere najlepšej ponuky

Neporovnateľnosť ponúk
Netransparentnosť
Finančná gramotnosť
Externá predajná sieť

23
Progresívne splácanie HU
Princípom progresívneho splácania je fakt, že splátky sú prvé roky splácania nižšie ako pri
anuitnom splácaní a postupne sa zvyšujú každoročne o stanovené percento, ktoré je určené
bankou. Treba poznamenať, že percentuálne sa nezvyšuje úroková sadzba, ale splátka.

Aktuálne trh ponúka 2 typy progresívneho splácania riadne a etapové, kedy v prvom prípade
sa splátka zvyšuje tempom rastu 2% ročne a pri druhom type o 3% ročne v prvej etape
a v druhej etape o 2%, pričom trvanie prvej etapy si zvolí sám klient. Takto je splátka na
úvode splácania pre klienta výrazne nižšia, zvyšuje sa postupne. Výšku porovnateľnú
s anuitnou splátkou, ktorá by bola hneď v prvom roku dosiahne približne..........

HU so ŠPM
Predstavuje percento, ktorým štát znižuje výšku ÚS dohodnutú v zmluve o hypotekárnom
úvere

24
 Stavebné sporenie
História:
 anglicko 18. st. – spoločné sporenie, nasporená suma sa dala tomu, kto najnutnejšie potreboval
strechu nad hlavou najnutnejšie
 nemecko po 2. svetovej vojne – Georg Krapp (1921) myšlienka vytvorenia družstva, ktoré stavalo
rodinné domy a byty
 30-te roky 19. st. – stavebné sporenie ponúkajú aj banky a sú upravené podmienky na sporenie
 Slovensko – stavebné sporenie: Prvá stavebná sporitelňa (1992), Wüstenrot (1993), ČSOB (2000)

Podstata stavebného sporenia

 financovanie bývania z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného
sporenia
 fond stavebného sporenia:
o vklady od účastníkov SS
o úroky
o príspevky zo ŠR SR (štátna pokladnica
o splátky úverov
o iné zdroje

Zmluva o stavebnom sporení

 uzatvára sa medzi bankou (stavebnou sporitelňou) a klientom (stavebným sporiteľom)
 stavebným sporiteľom je: FO s trvalým pobytom v SR a Spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov

Použitie prostriedkov
 nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu
 výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba, stavebné úpravy RD alebo BD alebo stavebné úpravy
bytu
 nadobudnutie vlastníctva nevytových priestorov v BD na účel prestavby na byt
 prestavba nebytových priestorov na byt
 úhrada podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia atď.

Účely použitia – stavebné prvky a práce

 drobné stavby
 izolácie
 úprava domu
 rozvod tepla – vykurovanie
 kanalizácia
 plynoinštalácia
 vzduchotechnika
 stolárske konštrukcie
 prvky aktívnej a pasívnej bezpečnosti

Cieľová suma – v rozmedzí 1 500 – 165 970 €

 pozostáva z:
o vkladov SS
o štátnej prémie
o stavebného úveru

25
 o iných zdrojov
 prideľuje sa:
o po 24 mesiacoch od založenia zmluvy
o po nasporení minimálne 25 % CS
o ku dňu výpočtu musí byť dosiahnuté určité hodnotiace číslo (určuje ho každý banka
sama)
o stavebná sporiteľňa písomne informuje sporiteľa o pridelení CS
o stavebná sporiteľňa každý mesiac zostavuje zoznam poradia pridelených CS
o stavebnému sporiteľovi sa vyplatí stavebný úver ak poskytne požadované záruky

Úročenie vkladov a štátna prémia

 úročenie vkladov – záleží od vybranej tarify, od 0,1 % do 3,0 % p.a.
 štátna prémia
o forma štátnej podpory bývania
o účelový štátny fond
o výšku upravuje zákon o stavebnom sporení
o každoročne určovaná opatrením MF

Stavebné sporenie je veľmi výhodné sporenie, ktoré podporuje štát ročnou štátnou prémiou:
 Jej výška je v roku 2014 8,5 % z ročných vkladov, maximálne 66,39 €.
 Na získanie maximálnej výšky štátnej prémie je potrebné vložiť v roku 2014 na účet stavebného
sporenia vklady vo výške 780,96 €.
 Štátnu prémiu môže získať každý člen vašej rodiny, dospelý aj dieťa.
 Stavebné sporenie môžete využiť na kúpu, modernizáciu, výstavbu vášho domu či bytu, alebo po
6 rokoch sporenia celú nasporenú sumu aj na ľubovoľný účel.
 Štátna prémia pripísaná na váš účet stavebného sporenia nepodlieha dani z príjmov.

Dozor nad poskytovaní ŠP

 uskutočňuje ho MF SR – dodržiavanie podmienok, oprávnenie nárokov
 SS sú povinné poskytovať MF SR identifikačné údaje o stavebnom sporiteľovi: rodné číslo, číslo
zmluvy, dátum uzatvorenia a zrušenia zmluvy, vyhlásenie o uplatnení nároku na poskytnutie
štátnej prémie

Stavebný úver
 poskytuje sa najskôr po uplynutí 24 mesiacov od založenia zmluvy
 uzatvára sa na neho samostatná...

Medziúver
 určený na preklenutie obdobia
 má charakter klasického úveru
 úročený vyššími sadzbami ako stavebný úver
 klient nespláca istinu, spláca len úroky

Ukončenie zmluvy o stavebnom sporení – výpoveď zmluvy môže byť:

a) bezúčelová
b) účelová
c) po 6 rokoch sporenia
d) mimoriadna (invalidita alebo úmrtie stavebného sporiteľa)

Ďalšie kategória stavebného sporenia

26
 dlžník
 spoludlžník (manžel/manželka)
 ručiteľ (každý ručiteľ, aj keď ich je viac ručí do 100 % výšky, nemôžu si do určiť podielom)
 priateľský sporiteľ
 spájanie a delenie zmlúv (ak máme v rodine viac zmlúv spojiť alebo ak mám vysokú hodnotu
rozdeliť)
 prevod zmlúv

Hypotekárne bankovníctvo
Modely HB
a) depozitný model – poskytovanie HÚ zo zdrojov pochádzajúcich z primárnych vkladov
vkladateľov v banke
b) model HZL – poskytovanie HÚ zo zdrojov získaných z emisie a predaja HZL a komunálnych
obligácií
c) model založený na sekundárnom trhu hypoték – poskytovanie na základe združovania HÚ do
poolov, ktoré sa predávajú ďalším subjektom za účelom emisie CP

Subjekty HB
a) peňažné ústavy: špeciálne hypotekárne banky, sporiteľne, univerzálne KB s licenciou na
vykonávanie hypotekárnych obchodov
b) investori
c) príjemca HÚ

Riziká HB
 riziko banky ako veriteľa – úverové riziko
 riziko banky ako dlžníka – riziko neumiestnenie HZL, riziko predčasného splatenia HÚ
 riziko banky ako celku – úrokové riziko

Pravidlá bezpečného hypotekárneho obchodovania

 ∑ 𝑯Ú ≥ ∑ 𝑯𝒁𝑳
 𝒊𝑯𝒁𝑳 < 𝒊𝑯Ú
 ∑ 𝑯Ú ≥ ∑ 𝑯𝒁𝑳 ???

Členenie HÚ
 podľa dlžníka: poskytované FO, PO, orgánom miestnych samospráv
 podľa existencie nehnuteľnosti: na existujúcu nehnuteľnosť (prestavba, oprava), na výstavbu
novej
 podľa úverových podmienok: fixná a viariabilná u. s., upraviteľné HÚ
 podľa spôsobu refinancovania: klasický, HÚ založený na emisii HZL

HZL
 MH a výnosy sú kryté pohľadávkami banky z HÚ, kt sú zabezpečené záložným právom na
nehnuteľnosť
 systémy:
o adresný – priama väzba HZL na HÚ
o blokový – HZL emitované v pomere k portfóliu HÚ (rigorózny, liberálny), podľa
štruktúry portfólia HÚ, ktorými je krytá emisia HZL (rovnorodé, rôznorodé,
zostatkové)
o všeobecný – neexistencia väzby emitovaných HZL na HÚ
 krytie HZL

27
 o riadne
o náhradné – vklady v NBS, nákup pokladničných poukážok CB, nákup ŠPP, vklady
v bankách so sídlom v SR, nákup hypotekárnych CP iných bánk

Hypotekárne bankovníctvo v podmienkach SR

Hypotekárny obchod
 poskytovanie HÚ a s tým spojené vydávanie HZL
 poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych obligácií bankou

Hypotekárny úver
 dlhodobý úver s lehotou splatnosti minimálne 5 rokov
 zabezpečený záložným právom na tuzemskú nehnuteľnosť
 poskytuje ho banka PO a FO na nákup, výstavbu, rekonštrukciu a údržbu tuzemskej
nehnuteľnosti
 Emisiou sa klienti obracajú na širokú ekonomickú verejnosť.
 poskytovaný zo zdrojov, ktoré získava KB emisiou HZL  HZL – najbezpečnejšie CP, v prípade, že
sa banka dostane do problémov sú odškodňovaní ako 1. v poradí investori HZL (aj pred štátom),
sú kryté pohľadávkami banky z hypotekárnych úverov
 členenie:
o podľa dlžníka rozlišujeme Hú poskytované: FO, PO alebo orgánom miestnych samospráv
o podľa existencie nehnuteľnosti: na exitujúcu nehnuteľnosť (oprava, kúpa), na výstavbu
novej
o podľa spôsobu financovania: klasický HÚ, HÚ založený na emisii HZL, hypotekárny leasing.
o podľa úrokových podmienok: s fixnou, variabilnou úrokovou sadzbou a upraviteľné HÚ

HÚ
 splatnosť 4 – 30 rokov
 záložné právo na tuzemskú nehnuteľnosť,
 špecifikovaný účel poskytovania
 poskytuje sa na účely:
o nadobudnutia tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti
o výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb
o údržbu tuzemských nehnuteľností alebo splatenie poskyt. úveru použitého na vyššie
uvedené (ktorý je HÚ, ktorý nie je HÚ)

Náležitosti zmluvy
 identifikačné údaje banky a klienta
 suma úveru, lehota jeho splatnosti, úroková sadzba (fixná alebo variabilná)
 presné označenie nehnuteľnosti
 podmienky predčasného splatenia a odkladu splátok
 podmienky úpravy úrokovej sadzby
 ostatné podmienky poskytnutia a splácania

Dozor – NBS vymenúva hypotekárneho správcu

Ak by banka nemala dostatok zdrojov z pohľadávok na pokrytie záväzkov, tak investori sú vyplatení
z celej štruktúry aktív (aj vklady, emisia CP,..) – princíp bilančnej sekuritizácie.

Nesplatenie úveru bezprostredne ovplyvňuje bilanciu banky.

Nesplatenie úrokov bezprostredne ovplyvňuje výkaz ziskov a strát.

28
OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK_S02
Peter Gernát
DEPARTMENT OF BANKING AND
INTERNATIONAL FINANCE

Faculty of National Economics

Economic University in Bratislava
Dolnozemská cesta 1

Slovak Republic
MEDZIBANKOVÝ TRH V EÚ
Peter Gernát
DEPARTMENT OF BANKING AND
INTERNATIONAL FINANCE

Faculty of National Economics

Economic University in Bratislava
Dolnozemská cesta 1

Slovak Republic
MEDZIBANKOVÝ
TRH V EÚ
SUBJEKTY A TRANSAKCIE

Medzibankový trh je globálnou sieťou bánk, ktoré ju

využívajú na realizáciu devízových ale aj obchodov
na peňažnom trhu.
Transakcie realizujú najmä za účelom:
 riadenia likvidity
 riadenie úrokového rizika
 riadenie devízového rizika
Väčšina transakcií na tomto trhu sa uskutočňuje na
vlastný účet bánk, menšiu časť transakcií realizujú
komerčné banky na účet svojich veľkých klientov
(GLC segment, FI segment).

Zdroj: LEON, C., MACHADO, C., SARMIENTO M., Identifying Central Bank Liquidity Super-Spreaders in Interbank Funds
Networks, European Banking Center Discussion Paper Series No. 2015-010
Pozn.: Schéma je iba ilustračná a znázorňuje vzájomnú prepojenosť finančných inštitúcii na medzibankovom trhu.

3
MEDZIBANKOVÝ
TRH V EÚ 900,000 0.00
-0.05
800,000
SUBJEKTY A TRANSAKCIE -0.10
700,000
(NEZABEZPEČENÉ) -0.15
600,000
-0.20

v mil. EUR

v % p.a.
500,000
Medzibankový trh je globálnou sieťou bánk, ktoré ju -0.25
400,000
využívajú na realizáciu devízových ale aj obchodov -0.30
na peňažnom trhu. 300,000
-0.35
Transakcie realizujú najmä za účelom: 200,000 -0.40
100,000
 riadenia likvidity -0.45
0 -0.50
 riadenie úrokového rizika

01/03/2017

01/05/2017

01/07/2017

01/09/2017

01/11/2017

01/01/2018

01/03/2018

01/05/2018

01/07/2018

01/09/2018

01/11/2018

01/01/2019

01/03/2019

01/05/2019

01/07/2019

01/09/2019

01/11/2019

01/01/2020

01/03/2020

01/05/2020

01/07/2020
 riadenie devízového rizika
Väčšina transakcií na tomto trhu sa uskutočňuje na
vlastný účet bánk, menšiu časť transakcií realizujú
Total volume, Overnight Total volume, other maturity Weighted average rate, Overnight
komerčné banky na účet svojich veľkých klientov
(GLC segment, FI segment). Zdroj: ECB, 2020

4
 Štruktúra portfólia cenných papierov v držbe
Štruktúra aktív podľa sektora
podľa sektora
1% 1%
MEDZIBANKOVÝ 4% 6% 2%
2%

TRH A SLOVENSKÉ
BANKY
91,46 mld. 12,25 mld.
EUR EUR
AKÚ ČASŤ AKTÍV TVORIA OBCHODY S
INÝMI BANKAMI? 94%
90%

Tuzemsko - PFI (S.121+S.122+S.123) Tuzemsko - PFI (S.121+S.122+S.123)

Medzibankový trh je globálnou sieťou bánk, ktoré ju EMU - ostatné PFI (S.121+S.122+S.123) EMU - ostatné PFI (S.121+S.122+S.123)
Zvyšok sveta - PFI Zvyšok sveta - PFI
využívajú na realizáciu devízových ale aj obchodov Ostatné sektory Ostatné sektory
na peňažnom trhu.
Štruktúra pohľadávok bánk v EUR podľa Štruktúra pohľadávok bánk v CM podľa sektora
Transakcie realizujú najmä za účelom: sektora 0% 4%
0% 1% 3%
 riadenia likvidity
 riadenie úrokového rizika
 riadenie devízového rizika 33%

72,09 mld. 1,97 mld.

Väčšina transakcií na tomto trhu sa uskutočňuje na
vlastný účet bánk, menšiu časť transakcií realizujú EUR EUR
komerčné banky na účet svojich veľkých klientov 63%
(GLC segment, FI segment). 96%

Zdroj: NBS, 2020 Tuzemsko - PFI (S.121+S.122+S.123) Tuzemsko - PFI (S.121+S.122+S.123)

EMU - ostatné PFI (S.121+S.122+S.123) EMU - ostatné PFI (S.121+S.122+S.123)
Zvyšok sveta - PFI Zvyšok sveta - PFI
Ostatné sektory Ostatné sektory

5
 Štruktúra vkladov a prijatých úverov Štruktúra vkladov splatných na

MEDZIBANKOVÝ 0% 4% 1% požiadanie v EUR

1% 0% 0%

TRH A SLOVENSKÉ
70,56 mld.
BANKY
46,28 mld.
EUR EUR
AKÚ ČASŤ PASÍV TVORIA OBCHODY S
INÝMI BANKAMI? 95%
99%

Tuzemsko - PFI (S.121+S.122+S.123) Tuzemsko - PFI (S.121+S.122+S.123)

Medzibankový trh je globálnou sieťou bánk, ktoré ju EMU - ostatné PFI (S.121+S.122+S.123) EMU - ostatné PFI (S.121+S.122+S.123)
využívajú na realizáciu devízových ale aj obchodov Zvyšok sveta - PFI Zvyšok sveta - PFI
na peňažnom trhu. Ostatné sektory Ostatné sektory

Transakcie realizujú najmä za účelom: Štruktúra vkladov a prijatých úverov v

 riadenia likvidity CM
0% 1% 4%
 riadenie úrokového rizika
 riadenie devízového rizika
Väčšina transakcií na tomto trhu sa uskutočňuje na 2,45 mld.
vlastný účet bánk, menšiu časť transakcií realizujú
komerčné banky na účet svojich veľkých klientov EUR
(GLC segment, FI segment).
95%
Zdroj: NBS, 2020
Tuzemsko - PFI (S.121+S.122+S.123)
EMU - ostatné PFI (S.121+S.122+S.123)
Zvyšok sveta - PFI
Ostatné sektory
6
OPERÁCIE NA
Úverové operácie:
 poskytovanie medzibankových úverov

MEDZIBANKOVOM  prijímanie medzibankových úverov

TRHU
Aktíva Pasíva
Vkladové operácie: Finančné záväzky v AC (vrátane loro účtov)
Účty v CB a iných KB (nostrá)
Nostro účty
Emitované CP
Účet, ktorý si banka založí v inej komerčnej banke, FA AC
eviduje ho v súvahe na strane aktív sa nazýva nostro
účet. FA FVTPL Vlastné imanie

FA FVTOCI Iné pasíva

Loro účty
Účet, ktorý banka otvorí inej komerčnej banke a Iný majetok
eviduje ho na strane pasív sa nazýva loro účet.

7
OPERÁCIE NA
MEDZIBANKOVOM
TRHU
Vkladové operácie:
Nostro účty
Účet, ktorý si banka založí v inej komerčnej banke,
eviduje ho v súvahe na strane aktív sa nazýva nostro
účet.

Loro účty
Účet, ktorý banka otvorí inej komerčnej banke a
eviduje ho na strane pasív sa nazýva loro účet.

8
 Banka A

AKTÍVA PASÍVA

Účty v CB Platobný účet 200 mil. EUR Finančné Vklady klientov 3 100 mil. EUR
záväzky v AC

OPERÁCIE NA
Účet PMR 70 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 450 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR

MEDZIBANKOVOM
krátkodobé (nezabezpečené)

Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC

TRHU
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 100 mil. EUR

CP – držané do splatnosti 570 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR

Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR
PRIJATÝ VKLAD OD INEJ BANKY v FVTPL

Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI

SPOLU 6 290 mil. EUR SPOLU 6 290 mil. EUR

Príklad 1:
Banka A
Komerčná banka A prijala vklad v objeme 25 AKTÍVA PASÍVA
mil. EUR od inej komerčnej banky. Zmluvne sa
Účty v CB Platobný účet 225 mil. EUR Finančné Vklady klientov 3 125 mil. EUR
zaviazala tento vklad úročiť počas 1 týždňa záväzky v AC
úrokovou sadzbou -0,45 % p.a. Zúčtovanie Účet PMR 70 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

obchodu prebehne prostredníctvom platobného Hotovosť Pokladnica 450 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
krátkodobé (nezabezpečené)
účtu bánk, ktorý je vedený v centrálnej banke.
Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
 Ako bude vyzerať bilancia banky A v deň v AC
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 100 mil. EUR
vyrovnania obchodu?
CP – držané do splatnosti 570 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR

Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR
v FVTPL

Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI

SPOLU 6 315 mil. EUR SPOLU 6 315mil. EUR

9
 Banka A

AKTÍVA PASÍVA

Účty v CB Platobný účet 200 mil. EUR Finančné Vklady klientov 3 100 mil. EUR

OPERÁCIE NA
záväzky v AC
Účet PMR 70 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 450 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR

MEDZIBANKOVOM
krátkodobé (nezabezpečené)

Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC

TRHU
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 100 mil. EUR

Úvery bankám 570 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR

POSKYTNUTÝ ÚVER INEJ Finančné aktíva

v FVTPL
CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR

BANKE Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI

Príklad 2: SPOLU 6 290 mil. EUR SPOLU 6 290 mil. EUR

Komerčná banka A poskytla nezabezpečený Banka A

úver inej komerčnej banke vo výške 50 mil. EUR AKTÍVA PASÍVA

s úrokovou sadzbou 0% p.a. Doba splatnosti Účty v CB Platobný účet 150 mil. EUR Finančné Vklady klientov 3 100 mil. EUR
úveru je 6 mesiacov. Úver bude načerpaný Účet PMR 70 mil. EUR
záväzky v AC
Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR
protistrane na jej platobný účet vedený v CB.
Hotovosť Pokladnica 450 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
 Ako bude vyzerať bilancia banky A v deň krátkodobé (nezabezpečené)

vyrovnania obchodu? Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 100 mil. EUR

Úvery bankám 620 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR

Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR
v FVTPL

Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI

SPOLU 6 290 mil. EUR SPOLU 6 290 mil. EUR

10
 Banka A

AKTÍVA PASÍVA

Účty v CB Platobný účet 200 mil. EUR Finančné Vklady klientov (retail, corp., FI) 3 100 mil. EUR

OPERÁCIE NA
záväzky v AC
Účet PMR 70 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 450 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR

MEDZIBANKOVOM
krátkodobé (nezabezpečené)

Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC

TRHU
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 100 mil. EUR

Úvery bankám 570 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR

POSKYTNUTÝ ÚVER INEJ Finančné aktíva

v FVTPL
CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR

BANKE Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI

Príklad 2: SPOLU 6 290 mil. EUR SPOLU 6 290 mil. EUR

Komerčná banka A poskytla nezabezpečený Banka A

úver inej komerčnej banke vo výške 50 mil. EUR AKTÍVA PASÍVA

s úrokovou sadzbou 0% p.a. Doba splatnosti Účty v CB Platobný účet 200 mil. EUR Finančné Vklady klientov (retail, corp., FI) 3 150 mil. EUR
úveru je 6 mesiacov. Úver bude načerpaný Účet PMR 70 mil. EUR
záväzky v AC
Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR
protistrane na jej účet vedený v banke A.
Hotovosť Pokladnica 450 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
 Ako bude vyzerať bilancia banky A v deň krátkodobé (nezabezpečené)

vyrovnania obchodu? Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 100 mil. EUR

Úvery bankám 620 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR

Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR
v FVTPL

Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI

SPOLU 6 340 mil. EUR SPOLU 6 340 mil. EUR

11
 Banka A

AKTÍVA PASÍVA

Účty v CB Platobný účet 310 mil. EUR Finančné Vklady klientov (retail, corp., FI) 3 100 mil. EUR

OPERÁCIE NA
záväzky v AC
Účet PMR 70 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 450 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR

MEDZIBANKOVOM
krátkodobé (nezabezpečené)

Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC

TRHU
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 210 mil. EUR

Úvery bankám 570 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR

POSKYTNUTÝ ÚVER INEJ Finančné aktíva

v FVTPL
CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR

BANKE Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI

Príklad 3: SPOLU 6 400 mil. EUR SPOLU 6 400 mil. EUR

Komerčná banka A poskytla nezabezpečený NÁKLADY VÝNOSY

úver inej komerčnej banke vo výške 50 mil. EUR
Úrokové náklady 45 mil. EUR Úrokové výnosy 220 mil. EUR
s úrokovou sadzbou 0% p.a. Doba splatnosti
úveru je 6 mesiacov. Úver bude načerpaný na Náklady na poplatky a provízie 11 mil. EUR Výnosy z poplatkov a provízií 76 mil. EUR
platobný účet protistrany v CB. Poplatok za Personálne náklady 45 mil. EUR Čistý zisk z finančných operácii (65 mil. EUR)
poskytnutie úveru je na úrovni 1% z objemu Odpisy hmotného a nehmotného 10 mil. EUR Výnosy z dividend 5 mil. EUR
úveru. Protistrana uhradí poplatok na účet majetku
Banky A vedený v CB. Ostatné administratívne náklady 30 mil. EUR
 Ako bude vyzerať bilancia banky A v deň PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY 85 mil. EUR Ostatný prevádzkový výsledok 15 mil. EUR
vyrovnania obchodu?
Opravné položky a rezervy na 50 mil. EUR VÝNOSY CELKOM 195 mil. EUR
podsúvahové riziká
Zisk pred zdanením 60 mil. EUR

Čistý zisk 48,6 mil. EUR

12
 Banka A

AKTÍVA PASÍVA

Účty v CB Platobný účet 260,5 mil. EUR Finančné Vklady klientov (retail, corp., FI) 3 100 mil. EUR

OPERÁCIE NA
záväzky v AC
Účet PMR 70 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 450 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR

MEDZIBANKOVOM
krátkodobé (nezabezpečené)

Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC

TRHU
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 210,5 mil. EUR

Úvery bankám 620 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR

POSKYTNUTÝ ÚVER INEJ Finančné aktíva

v FVTPL
CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR

BANKE Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI

Príklad 3: SPOLU 6 400,5 mil. EUR SPOLU 6 400,5 mil. EUR

Komerčná banka A poskytla nezabezpečený NÁKLADY VÝNOSY

úver inej komerčnej banke vo výške 50 mil. EUR
Úrokové náklady 45 mil. EUR Úrokové výnosy 220 mil. EUR
s úrokovou sadzbou 0% p.a. Doba splatnosti
úveru je 6 mesiacov. Úver bude načerpaný na Náklady na poplatky a provízie 11 mil. EUR Výnosy z poplatkov a provízií 76,5 mil. EUR
platobný účet protistrany v CB. Poplatok za Personálne náklady 45 mil. EUR Čistý zisk z finančných operácii (65 mil. EUR)
poskytnutie úveru je na úrovni 1% z objemu Odpisy hmotného a nehmotného 10 mil. EUR Výnosy z dividend 5 mil. EUR
úveru. Protistrana uhradí poplatok na účet majetku
Banky A vedený v CB. Ostatné administratívne náklady 30 mil. EUR
 Ako bude vyzerať bilancia banky A v deň PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY 85 mil. EUR Ostatný prevádzkový výsledok 15 mil. EUR
vyrovnania obchodu?
Opravné položky a rezervy na 50 mil. EUR VÝNOSY CELKOM 195,5 mil. EUR
podsúvahové riziká
Zisk pred zdanením 60,5 mil. EUR

Čistý zisk 49,005 mil. EUR

13
 Banka A

AKTÍVA PASÍVA

Účty v CB Platobný účet 310 mil. EUR Finančné Vklady klientov (retail, corp., FI) 3 100 mil. EUR

OPERÁCIE NA
záväzky v AC
Účet PMR 70 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 450 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR

MEDZIBANKOVOM
krátkodobé (nezabezpečené)

Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC

TRHU
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 210 mil. EUR

Úvery bankám 570 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR

POSKYTNUTÝ ÚVER INEJ Finančné aktíva

v FVTPL
CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR

BANKE Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI

Príklad 4: SPOLU 6 400 mil. EUR SPOLU 6 400 mil. EUR

Komerčná banka A poskytla nezabezpečený NÁKLADY VÝNOSY

úver inej komerčnej banke vo výške 50 mil. EUR
Úrokové náklady 45 mil. EUR Úrokové výnosy 220 mil. EUR
s úrokovou sadzbou 0% p.a. Doba splatnosti
úveru je 6 mesiacov. Poplatok za poskytnutie Náklady na poplatky a provízie 11 mil. EUR Výnosy z poplatkov a provízií 76 mil. EUR
úveru je na úrovni 1% z objemu úveru. Úver je Personálne náklady 45 mil. EUR Čistý zisk z finančných operácii (65 mil. EUR)
načerpaný na loro účet protistrany vedený v Odpisy hmotného a nehmotného 10 mil. EUR Výnosy z dividend 5 mil. EUR
Banke A, ktorá súčasne z uvedeného loro účtu majetku
inkasuje poplatok za poskytnutie úveru. Ostatné administratívne náklady 30 mil. EUR
 Ako bude vyzerať bilancia banky A v deň PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY 85 mil. EUR Ostatný prevádzkový výsledok 15 mil. EUR
vyrovnania obchodu?
Opravné položky a rezervy na 50 mil. EUR VÝNOSY CELKOM 195 mil. EUR
podsúvahové riziká
Zisk pred zdanením 60 mil. EUR

Čistý zisk 48,6 mil. EUR

14
 Banka A

AKTÍVA PASÍVA

Účty v CB Platobný účet 310 mil. EUR Finančné Vklady klientov 3 149,5 mil. EUR

OPERÁCIE NA
záväzky v AC
Účet PMR 70 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 450 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR

MEDZIBANKOVOM
krátkodobé (nezabezpečené)

Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC

TRHU
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 210,5 mil. EUR

Úvery bankám 620 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR

POSKYTNUTÝ ÚVER INEJ Finančné aktíva

v FVTPL
CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR

BANKE Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI

Príklad 4: SPOLU 6 450 mil. EUR SPOLU 6 450 mil. EUR

Komerčná banka A poskytla nezabezpečený NÁKLADY VÝNOSY

úver inej komerčnej banke vo výške 50 mil. EUR
Úrokové náklady 45 mil. EUR Úrokové výnosy 220 mil. EUR
s úrokovou sadzbou 0% p.a. Doba splatnosti
úveru je 6 mesiacov. Poplatok za poskytnutie Náklady na poplatky a provízie 11 mil. EUR Výnosy z poplatkov a provízií 76,5 mil. EUR
úveru je na úrovni 1% z objemu úveru. Úver je Personálne náklady 45 mil. EUR Čistý zisk z finančných operácii (65 mil. EUR)
načerpaný na loro účet protistrany vedený v Odpisy hmotného a nehmotného 10 mil. EUR Výnosy z dividend 5 mil. EUR
Banke A, ktorá súčasne z uvedeného loro účtu majetku
inkasuje poplatok za poskytnutie úveru. Ostatné administratívne náklady 30 mil. EUR
 Ako bude vyzerať bilancia banky A v deň PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY 85 mil. EUR Ostatný prevádzkový výsledok 15 mil. EUR
vyrovnania obchodu?
Opravné položky a rezervy na 50 mil. EUR VÝNOSY CELKOM 195,5 mil. EUR
podsúvahové riziká
Zisk pred zdanením 60,5 mil. EUR

Čistý zisk 49,005 mil. EUR

15
REFERENČNÉ SADZBY EURIBOR

NA MEDZIBANKOVOM
0.000

-0.100

TRHU -0.200

-0.300

EURIBOR – sadzba, za ktorú dokážu komerčné -0.400

banky v EÚ a EHP získať nezabezpečené EUR
finančné zdroje na peňažnom trhu. Vykazuje sa pre -0.500
rôzne typy maturít (týždeň, mesiac, 3 mesiace, pol
-0.600
roka, rok).

Úrokovú sadzba sa vypočíta na základe kalkulácie

príspevkov jednotlivých transakcií panelových bánk 1w 1m 3m 6m 12m
k objemovo váženému priemeru úrokovej sadzby na
peňažnom trhu. Zdroj: EMMI, 2020

Krátke video:
https://www.youtube.com/watch?v=n4jOoTKwC7g
σ𝑖 (𝑟𝑖 ∗𝑉𝑜𝑙𝑖 )
𝐶𝑜𝑛𝑡𝑟𝑖𝑏𝑢𝑡𝑖𝑜𝑛 𝑟𝑎𝑡𝑒 = σ𝑖 𝑉𝑜𝑙𝑖

16
REFERENČNÉ SADZBY
NA MEDZIBANKOVOM
TRHU

EURIBOR – sadzba, za ktorú dokážu komerčné

banky v EÚ a EHP získať nezabezpečené EUR
finančné zdroje na peňažnom trhu. Vykazuje sa pre
rôzne typy maturít (týždeň, mesiac, 3 mesiace, pol
roka, rok).

Úrokovú sadzba sa vypočíta na základe kalkulácie

príspevkov jednotlivých transakcií panelových bánk
k objemovo váženému priemeru úrokovej sadzby na
peňažnom trhu. Zdroj: EMMI, 2020

Krátke video:
https://www.youtube.com/watch?v=n4jOoTKwC7g
σ𝑖 (𝑟𝑖 ∗𝑉𝑜𝑙𝑖 )
𝐶𝑜𝑛𝑡𝑟𝑖𝑏𝑢𝑡𝑖𝑜𝑛 𝑟𝑎𝑡𝑒 = σ𝑖 𝑉𝑜𝑙𝑖

17
REFERENČNÉ SADZBY ESTER

NA MEDZIBANKOVOM
-0.48
-0.49

TRHU -0.5
-0.51
-0.52
-0.53

ESTER – krátkodobá úroková sadzba -0.54

medzibankových nezabezpečených jednodňových -0.55
depozít s objemom viac ako 1 mil. EUR, ktorú -0.56
reportuje ECB ako doplnok k existujúcim
-0.57
bechmarkovým sadzbám, ktoré tvorí súkromný
sektor. -0.58

Tieto referenčné sadzby sú významné preto, lebo sú

súčasťou cenotvorby veľkého množstva finančných
kontraktov s float rate cenou. BIS vo svojej správe Zdroj: ECB, 2020
uvádza, že tieto kontrakty dosahujú celosvetový
V minulosti boli tieto referenčné sadzby často manipulované niektorými subjektami na trhu, čo
objem v státisícoch miliárd dolárov.
motivovalo policy makerov k reforme legislatívy v oblasti vykazovania a determinácie
referenčných sadzieb. V EÚ je výsledkom týchto snáh NARIADENIE EURÓPSKEHO
PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1011 z 8. júna 2016 o indexoch používaných ako referenčné
hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti
investičných fondov, ktorým sa menia smernice 2008/48/ES a 2014/17/EÚ a nariadenie (EÚ) č.
596/2014.
18
 Peter Gernát
PhD. candidate
peter.gernat@euba.sk

Faculty of National Economics | Dolnozemská cesta 1| Bratislava | www.nhf.euba.sk 19

OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK_S03
Peter Gernát
DEPARTMENT OF BANKING AND
INTERNATIONAL FINANCE

Faculty of National Economics

Economic University in Bratislava
Dolnozemská cesta 1

Slovak Republic
SOLVENTNOSŤ KOMERČNEJ BANKY
PODĽA BASEL III.

2
 TIER 1 – základný vlastný kapitál:
 Splatený akciový kapitál, zisky z minulých období, iný komplexný výsledok

ŠTRUKTÚRA  Odkryté rezervy:

KAPITÁLU
 ážiové fondy
 rezervy
 zákonné rezervy

KOMERČNEJ BANKY  rezervné fondy

PODĽA BASEL II. TIER 2 – dodatkový kapitál:

 Termínovaný podriadený dlh

Kapitál komerčnej banky má tri základné zložky: Záväzok banky voči veriteľovi, na ktorý má veriteľ právny nárok až po uspokojení všetkých ostatných
veriteľov (posledný v poradí). Ide o vklad do kapitálu banky so splatnosťou nad 5 rokov a s výpovednou
 TIER 1 – základný vlastný kapitál lehotou.

 TIER 2 – dodatkový kapitál  Hybridné kapitálové inštrumenty

 TIER 3 – krátkodobý podriadený dlh
Majú charakteristiku dlhu a súčasne sú kapitálom banky. Ide o nezaistené, podriadené a úplne
zaplatené inštrumenty, ktorých spätné odkúpenie je možné len so súhlasom regulátora. Podieľajú sa
na krytí strát.
 Rezervy z prehodnotenia aktív – len pri fixných aktívach, ktorých nadobúdacia cena je nižšia ako
trhová

TIER 3 – krátkodobý podriadený dlh:

 Jeho rozšírenie je v kompetencii národných orgánov dohľadu
 Kryje aj trhové riziká
 Splatnosť min. 2 roky
 Jeho splatenie nie je možné, v prípade ak by došlo k porušeniu pravidiel minimálnej kapitálovej
požiadavky krytia uvedených rizík

3
ŠTRUKTÚRA
KAPITÁLU
KOMERČNEJ BANKY
PODĽA BASEL III.
Smernica BASEL III. Zásadným spôsobom mení
pohľad regulátorov na vlastné zdroje komerčnej
banky.
BASEL III. ruší TIER 3 kapitál a tieto inštrumenty
regulátori vôbec nezohľadňujú pri posudzovaní
kapitálovej primeranosti komerčnej banky.
Zostávajúce kategórie kapitálu TIER 1 a TIER 2
sú vďaka BASEL III. prísnejšie definované, aby
lepšie spĺňali účel absorbovania strát.
Viac o definícii kapitálu podľa BASEL III. Sa
dočítate v materiáloch, ktoré tvoria prílohu
seminára.
TIER 1:
 Common equity TIER 1 (CET 1)
Ide najmä o kmeňové akcie vydané bankou, ktoré sú najkvalitnejšou zložkou základného kapitálu komerčnej
banky. Ide o vlastné akcie vydané bankou, vrátane akcií vydaných dcérskymi spoločnosťami, ktoré spĺňajú
podmienky stanovené regulátorom na zaradenie do tejto skupiny kapitálu:
 Najviac podriadený záväzok komerčnej banky
 Istina nie je nikdy splatená okrem situácie likvidácie banky (s výnimkou eventuality buy-backu akcií,
ktorý môže nastať v súlade s platnou legislatívou)
 Pri vydaní banka nevytvára očakávanie spätného odkupu akcií, jeho splatnosti alebo zrušenia;
podmienky vydania týchto nástrojov neumožňujú ani vznik týchto očakávaní do budúcna
 Výnos (dividenda) sa môže vyplácať iba z bežného a nerozdeleného zisku. Do výpočtu vyplácaného
výnosu (celkového) žiadnym spôsobom nevstupuje výška investormi splateného kapitálu.
 Vyplácanie výnosu nie je povinné a vymáhateľné zo strany investora. V prípade jeho nevyplatenia
nemá investor právo podať návrh na insolvenčné konanie.
 Výnos z týchto inštrumentov sa vypláca iba v prípade, ak sú vyplatení všetci ostatní veritelia (štát,
klienti, seniorní veritelia, atď.)
 Tieto kapitálové inštrumenty sú prvé v poradí pri absorbovaní strát. Straty absorbujú proporčne v
súlade s pravidlom pari passu.
 Emitent nesmie financovať nákup kapitálového inštrumentu investorom (nesmie investorovi
poskytnúť úver na jeho nákup)
 Je jasne a transparentne vyčlenený vo výkazníctve komerčnej banky
 A iné...
4

ŠTRUKTÚRA
KAPITÁLU
KOMERČNEJ BANKY
PODĽA BASEL III.
Smernica BASEL III. Zásadným spôsobom mení
pohľad regulátorov na vlastné zdroje komerčnej
banky.
BASEL III. ruší TIER 3 kapitál a tieto inštrumenty
regulátori vôbec nezohľadňujú pri posudzovaní
kapitálovej primeranosti komerčnej banky.
Zostávajúce kategórie kapitálu TIER 1 a TIER 2
sú vďaka BASEL III. prísnejšie definované, aby
lepšie spĺňali účel absorbovania strát.
Viac o definícii kapitálu podľa BASEL III. Sa
dočítate v materiáloch, ktoré tvoria prílohu
seminára.
 Additional TIER 1 (AT 1)
V prípade tejto skupiny kapitálových inštrumentov ide o finančné nástroje, ktoré nespĺňajú požiadavku zaradenia
do skupiny CET1. Do tejto skupiny patria prioritné akcie, niektoré minoritné podiely aj kapitálové inštrumenty
emitované dcérskymi spoločnosťami konsolidovaného celku, ktoré držia tretie strany a spĺňajú kritéria
začlenenia do AT1.
Ide najmä o kapitálové inštrumenty, ktoré spĺňajú podmienky stanovené regulátorom na zaradenie do tejto
skupiny kapitálu:
 Kapitálové inštrumenty sú vydané a plne splatené
 Podriadenosť voči vkladateľom, veriteľom a podriadeným veriteľom komerčnej banky
 Inštrumenty nie sú zabezpečené a ich majitelia nemajú žiadnu záruku emitenta ani iných
pridružených spoločností, ktoré by zvýšili senioritu ich pohľadávky voči veriteľom banky.
 Istina kapitálového inštrumentu nemá dátum splatnosti, resp. jej splatnosť je nekonečná
 Emitent môže pristúpiť k odkúpeniu emisie po min. 5 rokoch a súčasne splniť tieto podmienky:
 Spätný odkup musí odsúhlasiť orgán dohľadu
 Pri emisii nesmie emitent vytvoriť náznak a očakávanie, že k spätnému odkupu dôjde
 K uplatneniu možnosti spätne odkúpiť emisiu môže dôjsť jedine ak:
 Komerčná banka nahradí tento kapitál inštrumentami s min. rovnakou alebo
vyššou kvalitou, alebo
 Komerčná banka dokáže, že jej kapitálová pozícia je výrazne lepšia ako
minimálna kapitálová požiadavka po realizácii spätného odkupu
 Emitent má právo nevyplatiť výnosy z týchto kapitálových inštrumentov, ktorých nevyplatenie nie je
podnetom na návrh insolvenčného konania
 Zrušenie výplaty výnosov nesmie obmedzovať komerčnú banku s výnimkou vyplácania výnosov
držiteľov CET1 inštrumentov
 Inštrumenty nesmú obmedzovať proces prípadnej rekapitalizácie banky, ako napríklad žiadosť o
odškodnenie investorov, v prípade emisie nových kapitálových nástrojov s nižším emisným kurzom
 A iné.
5
  TIER 2
Skupina kapitálových inštrumentov obsahuje okrem určitých druhov akciového kapitálu aj niektoré typy

ŠTRUKTÚRA
opravných položiek. Jednotlivé kapitálové inštrumenty musia spĺňať tieto kritériá:
 Vydané a plne splatené

KAPITÁLU  Podriadenosť voči vkladateľom a veriteľom banky

 Inštrumenty nie sú zabezpečené a ich majitelia nemajú žiadnu záruku emitenta ani iných pridružených
KOMERČNEJ BANKY spoločností, ktoré by zvýšili senioritu ich pohľadávky voči veriteľom banky.
 Min. doba splatnosti je 5 rokov
PODĽA BASEL III.  Suma, ktorá vstupuje do výpočtu T2 kapitálu je lineárne umorovaná počas posledných 5 rokov do splatnosti
emisie

Smernica BASEL III. Zásadným spôsobom mení  Emitent môže pristúpiť k odkúpeniu emisie po min. 5 rokoch a súčasne splniť tieto podmienky:
pohľad regulátorov na vlastné zdroje komerčnej  Spätný odkup musí odsúhlasiť orgán dohľadu
banky.  Pri emisii nesmie emitent vytvoriť náznak a očakávanie, že k spätnému odkupu dôjde
BASEL III. ruší TIER 3 kapitál a tieto inštrumenty  K uplatneniu možnosti spätne odkúpiť emisiu môže dôjsť jedine ak:
regulátori vôbec nezohľadňujú pri posudzovaní  Komerčná banka nahradí tento kapitál inštrumentami s min. rovnakou alebo
kapitálovej primeranosti komerčnej banky. vyššou kvalitou, alebo
Zostávajúce kategórie kapitálu TIER 1 a TIER 2
 Komerčná banka dokáže, že jej kapitálová pozícia je výrazne lepšia ako
sú vďaka BASEL III. prísnejšie definované, aby minimálna kapitálová požiadavka po realizácii spätného odkupu
lepšie spĺňali účel absorbovania strát.
 Investor nemá možnosť urýchliť výplatu výnosu alebo istiny v porovnaní s pôvodne dohodnutým plánom s
výnimkou insolvenčného konania a likvidácie banky

Viac o definícii kapitálu podľa BASEL III. Sa  Emitent nesmie financovať nákup kapitálového inštrumentu investorom (nesmie investorovi poskytnúť úver
na jeho nákup)
dočítate v materiáloch, ktoré tvoria prílohu
seminára.  A iné.

6
REGULÁCIA V BANKOVOM SEKTORE – BASEL III.
Pilier I. Pilier II.
Vlastný kapitál a krytie rizík Manažment rizík a dohľad
Prijatím BASEL III. sa aktualizovala štruktúra ukazovateľa kapitálovej primeranosti komerčných bánk. Doplnkové požiadavky II. piliera
regulácie BASEL III. sa
1. Úroveň kapitálovej primeranosti CET 1 (Common equity TIER 1) na úrovni min, 4,50% rizikovo zameriavajú na široké oblasti
vážených aktív. corporate governance (interné
2. Úroveň kapitálovej primeranosti Tier 1 (CET 1 + Additional Tier 1) na úrovni min. 6,00% RVA. systémy a postupy riadenia) a
3. Úroveň kapitálovej primeranosti Tier 2 (CET1 + AT1 +T2) na úrovni min. 8,00% rizikovo vážených manažmentu rizík. Orgán
aktív. dohľadu kontroluje súlad týchto
4. Zavedenie vankúša na zachovanie kapitálu (capital conservation buffer – CCB) vo výške 2,50% postupov a princípov s Medzi novými povinne vykazovanými
rizikovo vážených aktív. (ak úroveň kapitálovej primeranosti klesne do úrovne tohto vankúša, budú požiadavkami regulátora a
aplikované reštrikčné opatrenia voči banke zamerané na obnovu kapitálovej primeranosti. legislatívou.
5. Zavedenie proticyklického vankúša (CCyB) s variabilnou výškou od 0 – 2,50% rizikovo vážených Národný regulátor takisto
aktív. O výške CCyB rozhoduje národná centrálna banka, na základe makroekonomických prognóz testuje a schvaľuje modely a
a na základe analýz systémových rizík v bankovom sektore. Cieľom tohto opatrenia je, aby metódy kvantifikácie a výpočtu
komerčné banky akumulovali dodatočný kapitál počas fázy ekonomického rastu s cieľom použiť úrovne rizík (aj podsúvahových
ho na krytie prípadných strát vo fáze recesie. rizík). Kontroluje dodržiavanie
postupov a modelov na
BASEL III. obmedzuje používanie interných ratingových modelov hodnotenia rizík s cieľom odstrániť ocenenie aktív. Regulátor
nadmernú variabilitu prístupom k manažmentu rizík v komerčných bankách. takisto kontroluje spôsob
BASEL III. ďalej zavádza pojem riziko protistrany. Kým doteraz banky považovali niektoré svoje aktíva odmeňovania manažmentu
ako bezrizikové (napr. vklady v iných bankách), BASEL III. tvrdí, že aj tento vklad nie je bezrizikový. banky a vykonáva stres testy
komerčných bánk.
Pilier III.
Trhová disciplína
V oblasti trhovej disciplíny zavádza BASEL
III. súbor niekoľkých nových KPI‘s (key
performance indicators) – veličín, na
základe ktorých vyhodnocuje regulátor
stabilitu, likviditu a iné dôležité vlastnosti
banky.
veličinami je LCR – Liquidity coverage ratio,
ktorá hodnotí schopnosť banky vykryť
potreby likvidity počas najbližších 30 dní.
Komerčné banky musia byť pripravené v
prípade externého šoku počas 30 dní
vyplácať všetky zmluvné nároky svojich
veriteľov (klientov). Banky takisto povinne
uverejňujú úroveň NFSR – Net stable
funding ratio. Veličina hodnotí stabilitu
dlhodobého financovania aktívnych operácii
banky. Platí, že vklady klientov sú najlepším
a najstabilnejším zdrojom financovania.

BASEL III. prvýkrát zavádza pojem GSIB – Globally systemic important bank. Termínom označujeme banky, ktoré sú systémovo dôležité pre zdravé a stabilné fungovanie finančného
systému. Pri výkone dohľadu nad týmito subjektami majú orgány dohľadu širšie právomoci a podrobnejšie skúmajú stav týchto bánk. Nakoľko musia byť tieto banky odolnejšie ako
ostatné, musia udržiavať vyššiu schopnosť absorbcie strát (TLAC – Total loss absorbing capacity). Podĺa regulácie BASEL III. existujú aj tzv. DSIBs – Domestically systemic important
banks. Národný regulátor môže určiť, ktoré banky na domácom trhu sú systémovo dôležité a k ich dohľadu pristupuje podobne ako k GSIBs.

7
TRANSITION 16
Kapitálové požiadavky komerčných bánk podľa BASEL III.

PERIOD – BASEL III. 14 2

Určuje
PHASE-IN PERIOD 12 2.5 regulátor
1.875
10 1.25
0.625 1.875 2.5
0.625 1.25
8

%
2.5 2 2 2 2 2
BASEL III. okrem zvýšenia celkovej kapitálovej 6 4 3.5
požiadavky priniesol viacero zásadných zmien. 1.5
1.5 1.5 1.5 1.5 1.5
Proticyklický kapitálový vankúš umožňuje 4 1
2
regulátorom proaktívne prispôsobovať pravidlá 2 4 4.5 4.5 4.5 4.5 4.5
3.5
aktuálnej fáze ekonomického cyklu. 2
0
V EA nad rámec BASEL III. môžu regulátori
2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019
zvýšiť kapitálovú požiadavku pre G-SIBs a D-
SIBs o vankúš na krytie systémových rizík O-SII. CET 1 T1 T2 CCB CCyB O-SII
Total loss absorbing capacity (TLAC) subjektov
v bankovom sektore sa vplyvom týchto opatrení Prijaté zmeny mali zásadný vplyv nielen na objem celkovej kapitálovej požiadavky ale aj
výrazne zvýšila a v záujme regulátorov sa štruktúru kapitálu komerčnej banky. Podiel CET 1 kapitálu, ktorý sa považuje za
naďalej udržiava, najkvalitnejší, vzrástol zásadným spôsobom.

8

MODERNÉ RIADENIE
RIZÍK
MODELOVANIE KREDITNÉHO
RIZIKA A VÝPOČET
KAPITÁLOVEJ POŽIADAVKY
Oceňovanie očakávaných úverových strát odzrkadľuje
hodnotu straty váženú pravdepodobnosťou, ktorá sa
stanovuje posúdením viacerých možných výsledkov,
časovej hodnoty peňazí a primeraných a
preukázateľných informácií, ktoré sú k dátumu
zostavenia účtovnej závierky k dispozícii bez
neprimeraných nákladov alebo úsilia o minulých
udalostiach, súčasných podmienkach a prognózach
budúcich ekonomických podmienok.
Oceňovanie opravnej položky na očakávané úverové
straty pri finančných aktívach oceňovaných v
amortizovanej hodnote a v reálnej hodnote cez ostatné
súčasti súhrnného výsledku hospodárenia je oblasť,
ktorá si vyžaduje použitie zložitých modelov a
významné predpoklady o budúcich ekonomických
podmienkach a úverovom správaní.
Významné úsudky sú:
 stanovenie kritérií pre výrazné zvýšenie úverového rizika,
 výber vhodných modelov a predpokladov na oceňovanie očakávaných úverových strát,
 stanovenie počtu a relatívnych váh scenárov zameraných na budúcnosť pre každý typ produktu/trhu a
súvisiacich očakávaných úverových strát,
 vytvorenie skupín podobných finančných aktív na účely oceňovania očakávaných úverových strát.
Odhadovanie úverovej expozície na účely riadenia rizík je zložité a vyžaduje použitie modelov. Posúdenie
úverového rizika portfólia aktív zahŕňa ďalšie odhady, pokiaľ ide o pravdepodobnosť výskytu zlyhania,
súvisiace pomerové ukazovatele straty a korelácie zlyhania medzi protistranami. Banka oceňuje úverové
riziko pomocou pravdepodobnosti zlyhania (probability of default – PD), expozície pri zlyhaní (exposure at
default – EAD) a straty v prípade zlyhania (loss given default – LGD). Ide o prevládajúci prístup k
oceňovaniu očakávaných úverových strát podľa IFRS 9.
Pravdepodobnosť zlyhania
Pravdepodobnosť zlyhania predstavuje pravdepodobnosť, že dlžník nesplní svoj finančný záväzok buď
počas nasledujúcich 12 mesiacov alebo počas zostávajúcej doby životnosti záväzku. Vo všeobecnosti sa
pri výpočte pravdepodobnosti zlyhania počas doby životnosti vychádza z regulatórnej 12-mesačnej
pravdepodobnosti zlyhania očistenej od akejkoľvek marže z dôvodu konzervativizmu. Táto
pravdepodobnosť zlyhania je vypočítaná samostatne pre každý produktový typ na základe najdlhšej
možnej histórie dát pre príslušný produkt dostupných v internej databáze banky. Následne sa používajú
rôzne štatistické metódy na odhad vývoja profilu zlyhania od prvotného vykázania počas celej doby
životnosti úveru alebo portfólia úverov, pričom konkrétne sa používajú: Analýza prežitia na úrovni daného
ratingu (Survival rating level analysis), Interpolácia 12-mesačnej pravdepodobnosti zlyhania do konca
doby životnosti úveru a v prípade nedostačujúcich dát pre spomenuté modely, boli použité Benchmarkové
hodnoty (konštanty) doporučené skupinovou metodikou odlišujúce sa v závislosti od produktového typu.
Za obmedzených okolností, keď nie sú k dispozícii niektoré vstupy, sa na výpočet používa zoskupovanie,
spriemerovanie a porovnávanie (benchmarking) vstupov.
9
MODERNÉ RIADENIE
RIZÍK
MODELOVANIE KREDITNÉHO
RIZIKA A VÝPOČET
KAPITÁLOVEJ POŽIADAVKY
Oceňovanie očakávaných úverových strát odzrkadľuje
hodnotu straty váženú pravdepodobnosťou, ktorá sa
stanovuje posúdením viacerých možných výsledkov,
časovej hodnoty peňazí a primeraných a doby 12 mesiacov a doby životnosti sa určujú na základe očakávaného profilu platieb, ktorý sa líši podľa
preukázateľných informácií, ktoré sú k dátumu
zostavenia účtovnej závierky k dispozícii bez
neprimeraných nákladov alebo úsilia o minulých
udalostiach, súčasných podmienkach a prognózach
budúcich ekonomických podmienok.
Oceňovanie opravnej položky na očakávané úverové
straty pri finančných aktívach oceňovaných v
amortizovanej hodnote a v reálnej hodnote cez ostatné
súčasti súhrnného výsledku hospodárenia je oblasť,
ktorá si vyžaduje použitie zložitých modelov a
významné predpoklady o budúcich ekonomických
podmienkach a úverovom správaní.
Strata v prípade zlyhania
Strata v prípade zlyhania predstavuje očakávanie banky, pokiaľ ide o rozsah straty z expozície v stave
zlyhania. Strata v prípade zlyhania sa líši podľa typu protistrany a produktu. Strata v prípade zlyhania je
vyjadrená ako percentuálna strata na jednotku expozície v čase zlyhania. Strata v prípade zlyhania sa
počíta pomocou narátavania výťažku zozbieraného po dobu 36 mesiacov od zlyhania úveru pre daný úver,
pričom výsledná percentuálna strata v prípade zlyhania je vyjadrená ako doplnok do 100 % k váženému
priemeru všetkých výťažkov za pozorovacie obdobie 36 mesiacov počtom zlyhaných úverov pre daný
produktový typ.
Expozícia pri zlyhaní
Expozícia pri zlyhaní je založená na sumách, ktoré banka očakáva, že jej budú splatné v čase zlyhania
počas nasledujúcich 12 mesiacov alebo počas zostávajúcej doby životnosti. Expozície pri zlyhaní počas
typu produktu. V prípade amortizačných produktov a úverov splácaných jednorazovo k dátumu splatnosti
sa vychádza zo zmluvných splátok, ktoré dlžník dlhuje počas doby 12 mesiacov alebo doby životnosti. Pri
výpočte sa zohľadňujú aj prípadné predpoklady predčasného splatenia/refinancovania.
Pri revolvingových produktoch sa expozícia pri zlyhaní predpovedá na základe aktuálne čerpaného
zostatku, ku ktorému sa pripočíta úverový ekvivalent nečerpanej časti úveru, ktorý zohľadňuje očakávané
dočerpanie zostávajúceho limitu do času zlyhania.
10
MODERNÉ RIADENIE Riešenie:

RIZÍK Č𝑖𝑠𝑡á 𝑠𝑡𝑟𝑎𝑡𝑎 = 180 000 𝐸𝑈𝑅 − 150 000 𝐸𝑈𝑅

MODELOVANIE KREDITNÉHO
RIZIKA A VÝPOČET STRATY Č𝑖𝑠𝑡á 𝑠𝑡𝑟𝑎𝑡𝑎 = 30 000 𝐸𝑈𝑅
30 000 𝐸𝑈𝑅
Príklad 1:
𝐿𝐺𝐷 =
180 000 𝐸𝑈𝑅
Dlžník podpísal s bankou úverovú zmluvu na
financovanie bývania v objeme 200 000 EUR. Po
niekoľkých rokoch začal mať dlžník problémy a zlyhal v 𝑳𝑮𝑫 = 𝟏𝟔, 𝟔𝟕%
splácaní svojho úveru. Zostatková istina dosahovala
180 000 EUR. Z predaja nehnuteľnosti v zábezpeke
získala banka 150 000 EUR. 𝑬𝑪𝑳 = 𝑳𝑮𝑫 ∗ 𝑷𝑫 ∗ 𝑬𝑨𝑫
 Vypočítajte stratu v prípade zlyhania (LGD) 𝑬𝑪𝑳 = 𝟎, 𝟏𝟔𝟔𝟕 ∗ 𝟏 ∗ 𝟏𝟖𝟎𝟎𝟎𝟎
 Vypočítajte očakávanú stratu (expected credit loss)

V tomto príklade došlo k reálnemu zlyhaniu dlžníka a banka potrebuje na tento úver použiť vytvorené
opravné položky. Ako však vieme do budúcna odhadnúť objem potrebných opravných položiek?

11
MODERNÉ
Pravdepodobnosť
Dlžník Pôvodná istina Zostávajúca istina Kolaterál
zlyhania
BILLA a.s. € 7,500,000 € 6,459,000 0.2 € 4,500,000

RIADENIE RIZÍK TESCO STORES a.s.

TOP TRANS a.s.
€
€
8,320,000
3,750,000
€
€
7,235,000
1,200,000
0.19
0.38
€
€
6,400,000
1,100,000
EXPECTED CREDIT LOSS Matador a.s. € 6,745,000 € 3,165,000 0.25 € 2,900,000
Alza.sk s.r.o. € 8,297,000 € 4,798,000 0.15 € 4,450,000
Panta Rhei s.r.o. € 1,325,000 € 560,000 0.35 € 490,000
Príklad 1: Mondi SCP a.s. € 9,820,000 € 4,955,000 0.22 € 4,720,000
Banka má portfólio úverov s konkrétnymi HB Reavis a.s. € 11,325,000 € 2,569,000 0.4 € 2,260,000
charakteristikami kreditného rizika uvedené v tabuľke. Spinea a.s. € 7,187,000 € 1,249,000 0.85 € 1,150,000
 Vypočítajte očakávanú stratu úverov (expected
SPOLU € 64,269,000 € 32,190,000 € 27,970,000
credit loss) pre účely výpočtu objemu
individuálnych opravných položiek
Pravdepodobnosť
Dlžník Pôvodná istina Zostávajúca istina Kolaterál LGD ECL
zlyhania
BILLA a.s. € 7,500,000 € 6,459,000 0.2 € 4,500,000 0.30 € 391,800
TESCO STORES a.s. € 8,320,000 € 7,235,000 0.19 € 6,400,000 0.12 € 158,650
TOP TRANS a.s. € 3,750,000 € 1,200,000 0.38 € 1,100,000 0.08 € 38,000
Matador a.s. € 6,745,000 € 3,165,000 0.25 € 2,900,000 0.08 € 66,250
Alza.sk s.r.o. € 8,297,000 € 4,798,000 0.15 € 4,450,000 0.07 € 52,200
Panta Rhei s.r.o. € 1,325,000 € 560,000 0.35 € 490,000 0.13 € 24,500
Mondi SCP a.s. € 9,820,000 € 4,955,000 0.22 € 4,720,000 0.05 € 51,700
HB Reavis a.s. € 11,325,000 € 2,569,000 0.4 € 2,260,000 0.12 € 123,600
Spinea a.s. € 7,187,000 € 1,249,000 0.85 € 1,150,000 0.08 € 84,150

SPOLU € 64,269,000 € 32,190,000 € 27,970,000 € 990,850

12
LIKVIDITA KOMERČNEJ BANKY
PODĽA BASEL III.

13

LIKVIDITA
KOMERČNEJ BANKY
LIQUIDITY COVERAGE RATIO
V rámci regulácie BASEL III. Začali regulátori klásť
vyšší dôraz aj na oblasť hodnotenia likvidity
komerčnej banky. V rámci nových pravidiel
definovali orgány dohľadu dva nové kľúčové
parametre pre zhodnotenie krátkodobej likvidity ale
aj dlhodobé financovania komerčnej banky.
Viac informácii o LCR nájdete aj v tomto videu:
https://www.investopedia.com/terms/l/liquidity-
coverage-ratio.asp
a materiáloch, ktoré tvoria prílohu semináru.
Liquidity coverage ratio (LCR)
Cieľom regulátorov je zvýšiť odolnosť komerčnej banky čeliť krátkodobým výkyvom na finančných
trhoch, ktoré sú často sprevádzané zhoršením prístupu bánk ku krátkodobým zdrojom financovania.
LCR hodnotí dostatočnosť objemu nezaťažených vysoko kvalitných likvidných aktív, ktoré banka
dokáže v krátkom čase speňažiť na finančných trhoch a zabezpečiť si tak likviditu počas 30
kalendárnych dní v stresovom scenári. Dostatočná krátkodobá likvidita komerčných bánk zabraňuje
šíreniu nestability na ďalšie finančné inštitúcie na trhu (tzv. spillover). Regulácie stanovuje minimálne
požiadavky na LCR:
𝐻𝑄𝐿𝐴
𝐿𝐶𝑅 = ≥ 100%
𝑇𝑜𝑡𝑎𝑙 𝑛𝑒𝑡 𝑐𝑎𝑠ℎ 𝑜𝑢𝑡𝑓𝑙𝑜𝑤𝑠 𝑜𝑣𝑒𝑟 𝑡ℎ𝑒 𝑛𝑒𝑥𝑡 30 𝑑𝑎𝑦𝑠
Vysoko kvalitné likvidné aktíva (High quality liquid assets / HQLA) majú podľa BASEL III. tieto
spoločné znaky:
 Nízke riziko: vysoký rating emitenta, nízka podriadenosť, nízka durácia finančného nástroja, nízka
citlivosť na riziko inflácia, nízke devízové riziko
 Jednoduchosť a presnosť ocenenia: finančné nástroje sú ľahko oceniteľné pomocou modelov, ktoré
minimalizujú subjektívne predpoklady a vstupy do výpočtu. Metóda výpočtu a vstupy do vzorcov by
mali byť verejne dostupné, aby sa minimalizovali rozpory medzi protistranami v prípade transakcie
 Nízka korelácia s rizikovými aktívami: rizikovosť HQLA by nemala byt kladne korelovaná s CP,
ktorých rizikovosť v stresovom scenári rasti. Ide najmä o finančné nástroje, ktorých emitentom sú
inštitúcie, ktoré nestabilita zasiahne ako prvé v poradí (napr. banky).
 Registrované na štandardnej a známej burze: vysoká transparentnosť.
 Obchodovateľnosť na aktívnom a veľkom sekundárnom trhu: finančné nástroje sú použiteľné v
rámci jednodňových operácii a refinančných operácii. Existuje historická skúsenosť s hĺbkou a
rozsahom sekundárneho trhu s týmto typom aktív ako aj rozsiahla trhová infraštruktúra
zabezpečujúca rýchle vysporiadanie obchodov.
 Nízka volatilita cien týchto finančných nástrojov
 Existencia historickej tendencie, podľa ktorej je v čase krízy dopyt po tomto type cenných papierov
14
LIKVIDITA
Regulátorom definovaný scenár pre výpočet LCR:
 Pokles objemu klientskych vkladov

KOMERČNEJ BANKY  Čiastočné obmedzenie financovania pomocou nezabezpečených medzibankových úverov

 Čiastočné obmedzenie financovania pomocou zabezpečených medzibankových úverov
LIQUIDITY COVERAGE RATIO  Dodatočný cash outflow vyplývajúci zo zníženia krátkodobého ratingu komerčnej banky
 A iné...

V rámci regulácie BASEL III. Začali regulátori klásť

vyšší dôraz aj na oblasť hodnotenia likvidity
komerčnej banky. V rámci nových pravidiel
definovali orgány dohľadu dva nové kľúčové
parametre pre zhodnotenie krátkodobej likvidity ale
aj dlhodobé financovania komerčnej banky.

Viac informácii o LCR nájdete aj v tomto videu:

https://www.investopedia.com/terms/l/liquidity-
coverage-ratio.asp
a materiáloch, ktoré tvoria prílohu semináru.

15
LIKVIDITA
Tabuľka 1: Štruktúra portfólia cenných papierov komerčnej banky A

Emitent Emisný kurz Rating Dátum emisie Dátum splatnosti Menovitá hodnota Počet

KOMERČNEJ BANKY SK 999,750.00 € A+ 15/06/2020 15/06/2021 1,000,000.00 € 45

LIQUIDITY COVERAGE RATIO IT 2,985,000.00 € BBB+ 10/07/2020 10/07/2021 3,000,000.00 € 19

DE 100,250.00 € AAA 14/08/2020 14/08/2021 100,000.00 € 465
SK 999,670.00 € A+ 28/07/2020 28/07/2021 1,000,000.00 € 68
Príklad 1: FR 499,750.00 € A- 10/06/2020 10/11/2020 500,000.00 € 130
ES 249,765.00 € A- 19/06/2020 19/06/2021 250,000.00 € 210
Banka A má k portfólio cenných papierov v štruktúre
znázornenej v tabuľke1. SK 450,000.00 € A+ 11/07/2020 11/07/2021 450,000.00 € 145
DE 750,500.00 € AAA 19/07/2020 19/07/2021 750,000.00 € 95
 Vypočítajte trhovú hodnotu portfólia cenných
AU 949,500.00 € A- 04/06/2020 04/11/2020 950,000.00 € 31
papierov k 15.9.2020.
DE 1,502,500.00 € AAA 07/08/2020 07/08/2021 1,500,000.00 € 29
SK 874,600.00 € A+ 08/07/2020 08/07/2021 875,000.00 € 48
DE 580,000.00 € AAA 09/08/2020 15/12/2020 580,000.00 € 25
DE 650,000.00 € AAA 09/06/2020 15/02/2021 651,000.00 € 45
SK 950,000.00 € A+ 15/07/2020 20/11/2020 951,000.00 € 35
SK 990,000.00 € A+ 18/08/2020 19/01/2021 991,900.00 € 40
BE 1,250,000.00 € AAA 29/08/2020 16/02/2021 1,250,500.00 € 15
LUX 1,350,000.00 € A+ 22/08/2020 16/03/2021 1,354,000.00 € 10
LUX 250,000.00 € A+ 20/04/2020 20/01/2021 250,500.00 € 12
AUT 790,000.00 € AAA 19/05/2020 19/04/2021 791,000.00 € 24
AUT 870,000.00 € AAA 19/08/2020 19/07/2021 872,000.00 € 30

16
LIKVIDITA KOMERČNEJ BANKY
LIQUIDITY COVERAGE RATIO
Tabuľka 2: Štruktúra portfólia cenných papierov komerčnej banky A
Emitent Emisný kurz Rating Dátum emisie Dátum splatnosti Menovitá hodnota Maturita Počet období Výnos do splatnosti Počet

SK 999,750.00 € A+ 15/06/2020 15/06/2021 1,000,000.00 € 365 365 0.0250% 45

IT 2,985,000.00 € BBB+ 10/07/2020 10/07/2021 3,000,000.00 € 365 365 0.5013% 19
DE 100,250.00 € AAA 14/08/2020 14/08/2021 100,000.00 € 365 365 -0.2497% 465
SK 999,670.00 € A+ 28/07/2020 28/07/2021 1,000,000.00 € 365 365 0.0330% 68
FR 499,750.00 € A- 10/06/2020 10/11/2020 500,000.00 € 153 365 0.1193% 130
ES 249,765.00 € A- 19/06/2020 19/06/2021 250,000.00 € 365 365 0.0940% 210
SK 450,000.00 € A+ 11/07/2020 11/07/2021 450,000.00 € 365 365 0.0000% 145
DE 750,500.00 € AAA 19/07/2020 19/07/2021 750,000.00 € 365 365 -0.0666% 95
AU 949,500.00 € A- 04/06/2020 04/11/2020 950,000.00 € 153 365 0.1256% 31
DE 1,502,500.00 € AAA 07/08/2020 07/08/2021 1,500,000.00 € 365 365 -0.1665% 29
SK 874,600.00 € A+ 08/07/2020 08/07/2021 875,000.00 € 365 365 0.0457% 48
DE 580,000.00 € AAA 09/08/2020 15/12/2020 580,000.00 € 128 365 0.0000% 25
DE 650,000.00 € AAA 09/06/2020 15/02/2021 651,000.00 € 251 365 0.2235% 45
SK 950,000.00 € A+ 15/07/2020 20/11/2020 951,000.00 € 128 365 0.3000% 35
SK 990,000.00 € A+ 18/08/2020 19/01/2021 991,900.00 € 154 365 0.4544% 40
BE 1,250,000.00 € AAA 29/08/2020 16/02/2021 1,250,500.00 € 171 365 0.0854% 15
LUX 1,350,000.00 € A+ 22/08/2020 16/03/2021 1,354,000.00 € 206 365 0.5242% 10
LUX 250,000.00 € A+ 20/04/2020 20/01/2021 250,500.00 € 275 365 0.2652% 12
AUT 790,000.00 € AAA 19/05/2020 19/04/2021 791,000.00 € 335 365 0.1378% 24
AUT 870,000.00 € AAA 19/08/2020 19/07/2021 872,000.00 € 334 365 0.2509% 30

17
LIKVIDITA Tabuľka 3: Štruktúra portfólia cenných papierov komerčnej banky A k 15.9.2020

KOMERČNEJ BANKY
Emitent Trhová cena CP Rating Dátum Počet dní v držbe Zostávajúca doba splatnosti Trhová hodnota portfólia

SK 999,813.01 € A+ 15/09/2020 92 273 44,991,585.35 €

LIQUIDITY COVERAGE RATIO IT

DE
2,987,747.79 € BBB+
100,228.06 € AAA
15/09/2020
15/09/2020
67
32
298
333
56,767,208.08 €
46,606,046.61 €
SK 999,714.30 € A+ 15/09/2020 49 316 67,980,572.06 €
Príklad 1: FR 499,908.48 € A- 15/09/2020 97 56 64,988,102.69 €

Banka A má k portfólio cenných papierov v ES 249,821.64 € A- 15/09/2020 88 277 52,462,543.84 €

štruktúre znázornenej v tabuľke. SK 450,000.00 € A+ 15/09/2020 66 299 65,250,000.00 €

DE 750,420.53 € AAA 15/09/2020 58 307 71,289,949.94 €
 Vypočítajte trhovú hodnotu portfólia AU 949,836.57 € A- 15/09/2020 103 50 29,444,933.74 €
cenných papierov k 15.9.2020. DE 1,502,232.68 € AAA 15/09/2020 39 326 43,564,747.66 €
Okrem týchto HQLA banka eviduje na svojich SK 874,675.60 € A+ 15/09/2020 69 296 41,984,428.92 €
platobných účtoch v CB a nostrách v iných DE 580,000.00 € AAA 15/09/2020 37 91 14,500,000.00 €
bankách zostatky v objeme 134,45 mil. EUR. DE 650,390.26 € AAA 15/09/2020 98 153 29,267,561.49 €
SK 950,484.24 € A+ 15/09/2020 62 66 33,266,948.53 €
 Banka predpokladá, že v horizonte 30 dní
SK 990,345.18 € A+ 15/09/2020 28 126 39,613,807.35 €
dôjde k realizácii transakcií uvedených v
BE 1,250,049.70 € AAA 15/09/2020 17 154 18,750,745.48 €
tabuľke
LUX 1,350,465.41 € A+ 15/09/2020 24 182 13,504,654.11 €
LUX 250,268.97 € A+ 15/09/2020 148 127 3,003,227.60 €
AUT 790,355.08 € AAA 15/09/2020 119 216 18,968,521.90 €
AUT 870,161.51 € AAA 15/09/2020 27 307 26,104,845.18 €

18
LIKVIDITA
Tabuľka 4: Plánované operácie v horizonte 30 kalendárnych dní

Naplánované operácie Objem v EUR Poznámka

KOMERČNEJ BANKY Neodvolateľný úverový prísľub firemnému klientovi 45,000,000.00 €

Načerpaná bude prvá tranža úveru vo výške 20%
celkového úverového rámca

LIQUIDITY COVERAGE RATIO Výber vkladov klientov 300,000,000.00 €

Poskytnutie úveru firemnému klientovi 10,000,000.00 €
Príklad 1: Úhrada nárokov tretej strany za poskytnutú záruku
6,500,000.00 €
firemnému klientovi
Banka A má k portfólio cenných papierov v
štruktúre znázornenej v tabuľke. Prijatie pravidelných platieb na účty retail klietnov Banky A 101,000,000.00 €
 Vypočítajte trhovú hodnotu portfólia cenných
papierov k 15.9.2020. Realizácia pravidelných platieb zo strany firemných klientov
198,000,000.00 €
na účty ich dodávateľov mimo Banku A
Okrem týchto HQLA banka eviduje na svojich
platobných účtoch v CB a nostrách v iných Neodvolateľné úverové prísľuby hypotekárnym klientom 77,000,000.00 € k reálnemu čerpaniu dôjde u 78% istín
bankách zostatky v objeme 134,45 mil. EUR.
Banka predpokladá, že v horizonte 30 dní dôjde k Splatnosť prijatého medzibankového úveru 25,000,000.00 €
realizácii transakcií uvedených v tabuľke 4. Splatnosť prijatého úveru od CB 15,000,000.00 €
 Vypočítajte Liquidity coverage ratio k Prijatie úveru od CB 40,000,000.00 €
15.9.2020. Za predpokladu, že ako HQLA sa Realizácia pravidelných platieb zo strany retail klientov na
považujú iba finančné nástroje s min. ratingom 97,000,000.00 €
účty mimo Banku A
na úrovni A+.
Prijatie platieb za dodané TaS firemných klientov Banky A 185,000,000.00 €
 Aký dopad na likviditu (LCR) by malo
nariadenie regulátora, ktoré by znemožnilo Klienti (retail) nakúpia podielové listy v ponuke banky 50,000,000.00 €
zaradenie FN s rátingom A+ do výpočtu
likvidity?

19
REGULÁCIA, LEGISLATÍVA A DOHĽAD V BANKOVNÍCTVE

21
BANKOVÁ ÚNIA
TRI ZÁKLADNÉ PILIERE

Banková únia je dôležitým krokom k ozajstnej

Banková únia
ekonomickej a monetárnej únii. Umožňuje
širokú a efektívnu aplikáciu jednotných pravidiel
pre komerčné banky v EÚ a účastníckych krajín.
Nové pravidlá a procesy vytvárajú prostredie Systém
jednotného, transparentného a stabilného
finančného sektora, ktorý dokáže efektívne
SSM SRM ochrany
vkladov
alokovať cenné zdroje na trhu.

Spoločné pravidlá

22
REGULÁCIA A
LEGISLATÍVA V
BANKOVNÍCTVE
Slovensko je súčasťou Európskej menovej únie
a preto sa komerčné banky v našej krajine riadia
najmä legislatívou EÚ, ktorá je implementovaná
aj v národnej legislatíve SR.
Oblasť bankovníctva v SR je regulovaná
viacerými zákonmi patriacich do kompetencie
NBS a súčasne všeobecne záväznými právnymi
predpismi, právnymi predpismi a nariadeniami
Národnej banky Slovenska.
Zoznam zákonov, VZPP, PP a nariadení je
dostupný na webe:
https://www.nbs.sk/sk/legislativa/uplne-
znenia-zakonov-patriacich-do-kompetencie-nbs
Vybrané časti o dohľade zo Zákona o bankách:
(2) Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté
stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností,
informačné toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť
vystavená, pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi....
(30) Národná banka Slovenska okrem kreditného rizika, trhového rizika a operačného rizika
preskúmava a hodnotí v rámci výkonu dohľadu aj:
a) výsledky stresových testov uskutočňovaných bankou, ktorá používa prístup interných
ratingov podľa osobitného predpisu,
b) expozície voči riziku koncentrácie a riadenie tohto rizika bankou vrátane ich súladu s
osobitným predpisom,
c) vhodnosť a spôsob uplatňovania postupov pre riadenie rizika spojeného so
zmierňovaním kreditného rizika,
d) rozsah primeranosti vlastných zdrojov banky voči aktívam, ktoré sú predmetom
sekuritizácie s ohľadom na jej ekonomickú podstatu a stupeň presunu rizika,
e) expozície voči riziku likvidity, meranie a riadenie rizika likvidity bankou vrátane analýz
alternatívnych scenárov, riadenie faktorov zmierňujúcich riziko,
f) dopady rozloženia rizika a spôsob, akým sú tieto dopady začlenené do systému merania
rizika, výsledky stresového testovania uskutočňovaného bankou, ktorá používa vlastný
model výpočtu trhového rizika podľa osobitného predpisu,
g) geografické rozmiestnenie expozícií banky,
h) obchodný model banky,
i) systémové riziko
23
SINGLE SUPERVISION
MECHANISM
JEDNOTNÝ SYSTÉM DOHĽADU
Nedávna finančná kríza ukázala, ako rýchlo a
výrazne sa môžu šíriť problémy vo finančnom
sektore, predovšetkým v rámci menovej únie, a
ako tieto problémy priamo ovplyvňujú ľudí v
celej Európe.
Účelom európskeho bankového dohľadu je
obnoviť dôveru v európsky bankový sektor a
zvýšiť odolnosť bánk.
ECB ako nezávislá inštitúcia EÚ monitoruje bankový dohľad z
európskej perspektívy tým, že:
 zavádza spoločný prístup ku každodennému dohľadu,
 prijíma harmonizované opatrenia dohľadu a nápravné opatrenia,
 zabezpečuje konzistentné uplatňovanie nariadení a politík dohľadu.
Čo bankový dohľad predstavuje?
 vykonávanie hodnotení, previerok na mieste a vedenie vyšetrovaní,
 udeľovanie alebo odoberanie bankových povolení,
 posudzovanie nadobúdania a prevodu kvalifikovaných účastí jednotlivých bánk,
 zabezpečovanie dodržiavania pravidiel EÚ týkajúcich sa obozretného podnikania,
 nastavovanie vyšších kapitálových požiadaviek („rezerv“) s cieľom predchádzať
finančným rizikám.
24
SINGLE SUPERVISION
MECHANISM
JEDNOTNÝ SYSTÉM DOHĽADU

Jednotný mechanizmus dohľadu je

komplikovaný proces, do ktorého vstupuje
množstvo oddelení v rámci ECB a národných
centrálnych bánk, ktoré na základe vzájomnej
spolupráce vytvárajú Joint Supervisory Teams
(JSTs), v rámci ktorých koordinujú svoje
činnosti a postupy.

Cieľom jednotného systému dohľadu bolo

harmonizovať pravidlá dohľadu v rámci
členských krajín Eurosystému.

25
SINGLE SUPERVISION
MECHANISM
JEDNOTNÝ SYSTÉM DOHĽADU
Európska centrálna banka v rámci jednotných
pravidiel dohľadu vykonáva priamy dohľad nad
115 komerčnými bankami, ktoré spĺňajú aspoň
jedno z kritérií uvedených v tabuľke.
Krátke video:
https://www.youtube.com/watch?v=n2t0Wt9hG
Uc
Significance criteria
Size the total value of its assets exceeds €30 billion
for the specific country or the EU economy as a
Economic importance
whole
the total value of its assets exceeds €5 billion
and the ratio of its cross-border
Cross-border activities assets/liabilities in more than one other
participating Member State to its total
assets/liabilities is above 20%
it has requested or received funding from the
Direct public financial assistance European Stability Mechanism or the European
Financial Stability Facility
A supervised bank can also be considered significant if it is one of the three most
significant banks established in a particular country.
26
SINGLE SUPERVISION Metodika na určenie O-SII
Kategória Indikátor Váha
MECHANISM Veľkosť Celkové aktíva 20,00 %
LOKÁLNE SYSTÉMOVO DÔLEŽITÉ Hodnota domácich platobných transakcií 6,67%
BANKY Význam (vrátane nahraditeľnosti /
Vklady vkladateľov súkromného sektora v rámci EÚ 6,67%
infraštruktúry finančného
systému) Úvery poskytované príjemcom súkromného sektora v
6,67%
rámci EÚ
Národná banka Slovenska (NBS) má na základe
§ 33d ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o Nominálna hodnota OTC derivátov 6,67%
bankách a o zmene a doplnení niektorých
Zložitosť / cezhraničná činnosť
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Cezhraničné pasíva 6,67%
„zákon o bankách“) povinnosť určiť zoznam
lokálne systémovo významných bánk (ďalej len Cezhraničné aktíva 6,67%
„O-SII“) a od 1. januára 2016 tento zoznam
Pasíva v rámci finančného systému 6,67%
zverejniť na svojom webovom sídle. Ďalej, NBS
môže na základe § 33d ods. 5 zákona o Prepojenie Aktíva v rámci finančného systému 6,67%
bankách rozhodnúť o určení vankúša pre O-
SII do výšky 2 % celkovej rizikovej Zostatková hodnota emitovaných cenných papierov 6,67%
expozície. Celkové rizikové expozície 6,67%

Dodatočné indikátory Úvery poskytnuté retailu 6,67%

Vklady prijaté od retailu 6,67%

27
ČO AK SA STANE NEOČAKÁVANÉ A BANKA SA
DOSTANE DO PROBLÉMOV?

28
SINGLE RESOLUTION
MECHANISM
JEDNOTNÝ POSTUP REZOLÚCIE
Rezolúcia alebo riešenie krízových situácií vo
finančnom sektore znamená reštrukturalizáciu
finančnej inštitúcie alebo skupiny, ktorá zlyháva
alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá. Deje sa tak
na základe verejného záujmu, s cieľom
zachovať finančnú stabilitu a zabezpečiť
ochranu majetku klientov danej inštitúcie či
skupiny.
Krátke video:
https://www.youtube.com/watch?v=cZ3jwpfQq
DU
https://www.youtube.com/watch?v=Z27duhzQ
5so
Predaj spoločnosti
Predaj majetku spoločností umožní
úplný alebo čiastočný zánik banky v
rezolúcii. Jej činnosti preberie
kupujúca banka.
Nástroje
rezolúcie
Rozdelenie
majetku
Rozdelenie pôvodnej inštitúcie
na "dobrú" časť, ktorá funguje
ďalej, ale už vo vlastníctve a správe
iného subjektu, a "zlú" časť, ktorá pôjde
do likvidácie konkurzom.
Preklenovacia entita
Časť banky v rezolúcii je transferovaná
do dočasnej entity, ktorá je z časti
alebo úplne vlastnená verejným
sektorom.
Bail-in
umožňuje rekapitalizovať
inštitúciu na pokraji zlyhania
bez použitia finančných
prostriedkov daňovníkov. Namiesto
štátu budú straty znášať v prvom rade
akcionári inštitúcie a následne aj
nezabezpečení veritelia, tým že ich
pohľadávky budú odpísané alebo
konvertované na akcie
29
AKO SÚ CHRÁNENÉ VKLADY V SLOVENSKÝCH
BANKÁCH?

30
FOND NA OCHRANU
Vkladom sa na účely tohto zákona rozumie pohľadávka fyzickej osoby alebo právnickej
osoby určenej týmto zákonom na výplatu peňažných prostriedkov, ktoré banke alebo
pobočke zahraničnej banky zveril vkladateľ pri bankovom obchode vykonanom vo svojom
VKLADOV mene a na svoj účet alebo ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky prijala ako sumy
platobných operácii alebo iné platby v prospech vkladateľa, a to vrátane úrokov a iných
majetkových výhod spojených so zverením týchto peňažných prostriedkov, vrátane vkladov
Zákon č. 118/1996 o ochrane vkladov upravuje podľa odseku 2.
systém ochrany vkladov uložených v bankách
vrátane pobočiek zahraničných bánk a
poskytovanie náhrad za tieto vklad, ak sa stanú  Aby vklad spĺňal podmienky ochrany musí spĺňať zákonom definované parametre (napr.
nedostupnými. musí ísť o pohľadávku FO alebo PO voči banke na vyplatenie peňažných prostriedkov,
ktoré banke zveril vkladateľ pri bankovom obchode, vykonanom vo svojom mene na svoj
Zákonom sa zriadil Fond ochrany vkladov, ktorý účet, atď.)
tvorí inštitucionálnu časť zákonného systému
ochrany vkladov v SR, pričom zabezpečuje  max. výška náhrady je 100 000 EUR (ak zákon neustanovuje inak, napr. úschovy pri
vykonávanie činností, práv a povinností súvisiacich prevode nehnuteľností, poistné plnenia atď.)
s týmto systémom ochrany vkladov.
Fond sústreďuje peňažné príspevky bánk na
poskytovanie náhrad za vklady uložené v bankách
a nakladá s nimi v súlade s týmto zákonom. Fond
vykonáva aj činnosti spojené so správou
peňažných prostriedkov Národného fondu pre
riešenie krízových situácii podľa osobitného
zákona.

31
FOND NA OCHRANU
VKLADOV
Zákon č. 118/1996 o ochrane vkladov upravuje
systém ochrany vkladov uložených v bankách
vrátane pobočiek zahraničných bánk a príspevku a podľa stupňa rizika banky. Stupeň
poskytovanie náhrad za tieto vklad, ak sa stanú
nedostupnými.
Zákonom sa zriadil Fond ochrany vkladov, ktorý
tvorí inštitucionálnu časť zákonného systému
ochrany vkladov v SR, pričom zabezpečuje
vykonávanie činností, práv a povinností súvisiacich
s týmto systémom ochrany vkladov.
Fond sústreďuje peňažné príspevky bánk na
poskytovanie náhrad za vklady uložené v bankách
a nakladá s nimi v súlade s týmto zákonom. Fond
vykonáva aj činnosti spojené so správou
peňažných prostriedkov Národného fondu pre
riešenie krízových situácii podľa osobitného
zákona.
Banky musia uhrádzať povinné príspevky do tohto fondu, ktoré majú formu vstupného,
priebežného a mimoriadného poplatku.
 Vstupný poplatok: 35 000 EUR
 Priebežný poplatok: min. 0,01% zo sumy krytých vkladov (určuje
sa pre každú banku zvlášť podľa priemerného
stavu krytých vkladov za kalendárny rok, ktorý
bezprostredne predchádza roku inkasovania
rizika banky určuje NBS v súlade s
odporúčaniami EBA.
 Mimoriadny poplatok: pre všetky banky za rovnakých podmienok do 0,5
% z hodnoty krytých vkladov , a to podľa ich
priemerného stavu za kalendárny štvrťrok, ktorý
predchádza dňu splatnosti mimoriadneho
príspevku. Fond môže výnimočne s
predchádzajúcim súhlasom Národnej banky
Slovenska určiť vyšší mimoriadny príspevok
V rámci budovania bankovej únie (SSM – Single Supervisory Mechanism a SRM – Single
Resolution Meschanism) existujú aj rovnaké pravidlá pre systém ochrany vkladov v jednotlivých
členských krajinách.
32
 Peter Gernát
PhD. candidate
peter.gernat@euba.sk

Faculty of National Economics | Dolnozemská cesta 1| Bratislava | www.nhf.euba.sk 33

OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK_S04
Peter Gernát
DEPARTMENT OF BANKING AND
INTERNATIONAL FINANCE

Faculty of National Economics

Economic University in Bratislava
Dolnozemská cesta 1

Slovak Republic
PASÍVNE OPERÁCIE KOMERČNEJ BANKY
AKO BANKY ZÍSKAVAJÚ ZDROJE NA SVOJE PODNIKANIE

2
MEDZIBANKOVÝ TRH A VZŤAH S CENTRÁLNOU BANKOU
KRÁTKODOBÉ A POHOTOVÉ ZDROJE

3
REFINANČNÉ
Banky majú možnosť získať zdroje na financovanie aktívnych obchodov aj využítím
mechanizmov ECB v rámci systému refinančných a dlhodobých refinančných operácii.
Tieto kontrakty a obchody medzi komerčnými bankami a centrálnou bankou sú
OPERÁCIE OD ECB zabezpečené kolaterálom, ktorý spĺňa kritéria stanovené centrálnou bankou.

AKO ZDROJ FINANCOVANIA AKTÍVNYCH

OBCHODOV  Main refinancing operations – hlavné refinančné operácie ECB so zvyčajnou maturitou
1 týždeň.
 Longer-term refinancing operations – refinančné operácie ECB s cieľom poskytnúť
Medzibankový trh je dôležitým zdrojom financovania
aktívnych operácii komerčných bánk. Tie však majú komerčným bankám dlhodobejšiu likviditu. Ich maturita môže dosiahnuť až 48
prístup aj k refinančným mechanizmom Európskej mesiacov v prípade Targeted longer term refinancing operations.
centrálnej banky. V tomto prípade ide o  Fine tuning operations – programy založené na ad-hoc báze s cieľom poskytovať
poskytovanie zabezpečených úverov, ktorých komerčnám bankám likviditu (tzv. dolaďovacie operácie).
kolaterálom sú spravidla kvalitné dlhové cenné
papiere vlád a inštitúcii verejného sektora. Centrálna
banka však momentálne prevádzkuje aj refinančný
program s možnosťou zabezpečenia úverov
korporátnymi emisiami CP.

Komerčná Centrálna
banka banka

4
VKLADY KLIENTOV
STABILNÉ ZDROJE FINANCOVANIA S RÔZNOU ŠTRUKTÚROU MATURITY

5
 Štruktúra pasív komerčných bánk v SR

ŠTRUKTÚRA PASÍV
Finančné záväzky oceňované v AC
10% Finančné záväzky držané na obchodovanie

KOMERČNEJ
Finančné záväzky oceňované FVTPL
Záporná reálna hodnota derivátových operácií

BANKY
Zmeny reálnej hodnoty zabezpečených položiek
89,51 mld. Rezervy
EUR
Ostatné pasíva

Pre komerčné banky sú cudzie zdroje dôležitým Daňové záväzky

zdrojom financovania svojich obchodov. Banky Akciový kapitál splatný na požiadanie
88%
plnia v ekonomike úlohu finančných Záväzky klasifikované držané na predaj
sprostredkovateľov a akumulujú vklady VLASTNÉ IMANIE
ekonomických subjektov za účelom presunu
týchto voľných zdrojov k subjektom s dopytom Štruktúra záväzkov v AC komerčných bánk v SR
po týchto zdrojoch.
Vklady prijaté od NBS a zahraničných centrálnych bánk
Banka je tzv. information owner a v 9% 3% 5%
ekonomike dokáže najlepšie alokovať tieto 3%
Vklady prijaté od bánk
zdroje vzhľadom na riziká s tým spojené.
Túto schopnosť bankám umožňuje ich 78,76 mld. Vklady prijaté od klientov
analytické kapacity, dlhoročné know-how v EUR
oblasti riadenia rizík a dostupnosť dát o svojich
klientoch. Vklady prijaté od verejnej správy a medzinárodných
organizácií

80% Emitované dlhové cenné papiere

6
 Štruktúra vkladov / úverov od iných bánk v SR

ŠTRUKTÚRA PASÍV 8% 8%
Bežné iných bánk

KOMERČNEJ 27%
Termínované vklady

BANKY 3,54
mld. EUR Podriadené dlhy

51%
V podmienkach slovenského trhu sú 6%
Prijaté úvery
najdôležitejším zdrojom financovania vklady
klientov (domácnosti a firmy), ktoré dosiahli vo Ostatné finančné záväzky
auguste 2020 celkový objem 62,79 mld. EUR.
Vklady klientov sú stabilným zdrojom
Štruktúra vkladov / úverov od klientov v SR
financovania, avšak v prípade prudkého
zvýšenia neistoty zvyknú klienti z bánk masívne Bežné účty
vyberať hotovosť, čím spôsobujú tzv. run na 4%
banku. Termínované vklady
22%
Vklady s výpovednou lehotou
62,79
mld. EUR Vkladové listy

Prijaté úvery a finančný prenájom

72%
Podriadené záväzky

Ostatné finančné záväzky

7
ŠTRUKTÚRA PASÍV Segmentová štruktúra prijatých vkladov / úverov
komerčných bánk v SR
KOMERČNEJ
BANKY 21% 20%

V podmienkach slovenského trhu sú

najdôležitejším zdrojom financovania vklady 70,56 mld.
klientov (domácnosti a firmy), ktoré dosiahli vo EUR
auguste 2020 celkový objem 62,79 mld. EUR.
Vklady klientov sú stabilným zdrojom
59%
financovania, avšak v prípade prudkého
zvýšenia neistoty zvyknú klienti z bánk masívne
vyberať hotovosť, čím spôsobujú tzv. run na
banku. S.11 S.14+S.15 Ostatné

8
ÚROČENIE DEPOZÍT
Prestavme si klienta, ktorý má možnosť uložiť 15 000 EUR na dva roky. Banka mu ponúkne dva
produktové varianty:

V KOMERČNEJ
1. Klasický termínovaný vklad so splatnosťou 24M a úrokovou sadzbou 0,50% p.a. Vklad bude
úročený nemeckou metódou (30/360).

BANKE 2. Kombinovaný produkt (termínovaný vklad + podielový fond). Rozloženie istiny v tomto prípade je
min. 1:2 v prospech podielového fondu. Vstupný poplatok pri zriadení podielového fondu je vo
výške 2,50% z investície. Termínovaný vklad sa úročí bonusovou úrokovou sadzbou 3,00% p.a.
Z pohľadu spotrebiteľov je alternatívnym Podielový fond sa predáva s komunikovaným možným výnosom vo výške 7,50% p.a. (historický údaj)
produktom termínovaného vkladu
investovanie do podielových fondov. To je Termínovaný vklad vklad bez bonusu Kombinovaný produkt
však spojené s poplatkami, ktoré klient
€ 18,000.00 € 15,150.72 € 18,000.00
uhrádza pri nákupe / predaji podielových
€ 16,000.00 € 16,000.00
listov, resp. sú inkasované priebežne z
€ 14,000.00 € 14,000.00
majetku podielnika v podielovom fonde.
€ 12,000.00 € 12,000.00 €
V prostredí nízkych úrokových sadzieb € 10,000.00 € 10,000.00 11,540.79
môžu mať komerčné banky problém € 8,000.00 € 8,000.00
získavať zdroje vo forme depozít. V tomto € 6,000.00 € 6,000.00
prípade iniciatívu preberajú produktové € 4,000.00 € 4,000.00
oddelenia, ktoré kreatívnym spôsobom € 2,000.00 € 2,000.00 € 5,308.79
nastavujú akciové ponuky pre €- €-
spotrebiteľov. 1 3 5 7 9 11 13 15 17 19 21 23 1 3 5 7 9 11 13 15 17 19 21 23

Sadzba bez bonusu Termínovaný vklad Podielový fond

Tu treba zdôrazniť, že historické zhodnotenie nie je zárukou dosiahnutia výnosu aj v budúcnosti. Banky ho často využívajú
ako predajný argument, avšak vždy musia na tento fakt klientov upozorniť. Väčšinou má upozornenie textovú formu a je
malými písmenami uvedené v komunikačných materiáloch a kreatíve.

9
VKLADY OD
Banka A

AKTÍVA PASÍVA

KLIENTOV Účty v CB Platobný účet

Účet PMR
200 mil. EUR

70 mil. EUR
Finančné
záväzky v AC
Vklady klientov (retail)

Vklady klientov (corporate)

2 050 mil. EUR

1 000 mil. EUR

Účty v iných KB Nostrá 300 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 150 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
krátkodobé (nezabezpečené)

Príklad 1: Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC
Eustream a.s. si otvorila v Banke A viacero účtov, Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 150 mil. EUR
ktoré plánuje využívať na platobný styk so svojimi CP – držané do splatnosti 570 mil. EUR TIER 2 95 mil. EUR
dodávateľmi (uhrádzanie bežných platieb). Firma
Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR
na účty vložila dohromady 15 mil. EUR. Úroková v FVTPL
sadzba na firemných účtoch je vo výške 0% p.a. a
účet nemá žiadnu dohodnutú maturitu – ide o Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI
prostriedký splatné na požiadanie.
SPOLU 6 290 mil. EUR SPOLU 6 290 mil. EUR

 Aký dopad na štruktúru bilancie banky bude mať

prijatie tohto vkladu?
 Aký dopad bude mať táto operácia na likviditu
Banky A a mieru povinných minimálnych rezerv?
 Ako by mala s týmito zdrojmi Banka A ďalej
pracovať a využívať?

10
VKLADY OD
Banka A

AKTÍVA PASÍVA

KLIENTOV Účty v CB Platobný účet

Účet PMR
215 mil. EUR

70 mil. EUR
Finančné
záväzky v AC
Vklady klientov (retail)

Vklady klientov (corporate)

2 050 mil. EUR

1 015 mil. EUR

Účty v iných KB Nostrá 300 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 150 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
krátkodobé (nezabezpečené)

Príklad 1: Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC
Eustream a.s. si otvorila v Banke A viacero účtov, Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 150 mil. EUR
ktoré plánuje využívať na platobný styk so svojimi CP – držané do splatnosti 570 mil. EUR
dodávateľmi (uhrádzanie bežných platieb). Firma
Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 2 95 mil. EUR
na účty vložila dohromady 15 mil. EUR. Úroková v FVTPL
sadzba na firemných účtoch je vo výške 0% p.a. a
účet nemá žiadnu dohodnutú maturitu – ide o Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI
prostriedký splatné na požiadanie.
SPOLU 6 305 mil. EUR SPOLU 6 305 mil. EUR

 Aký dopad na štruktúru bilancie banky bude mať

prijatie tohto vkladu?
 Aký dopad bude mať táto operácia na likviditu
Banky A a mieru povinných minimálnych rezerv?
 Ako by mala s týmito zdrojmi Banka A ďalej
pracovať a využívať?

11
VKLADY OD
Banka A

AKTÍVA PASÍVA

KLIENTOV Účty v CB Platobný účet

Účet PMR
200 mil. EUR

70 mil. EUR
Finančné
záväzky v AC
Vklady klientov (retail)

Vklady klientov (corporate)

2 050 mil. EUR

1 000 mil. EUR

Účty v iných KB Nostrá 300 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 150 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
krátkodobé (nezabezpečené)

Príklad 2: Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC
Banka A spustila kampaň na podporu predaja Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 150 mil. EUR
termínovaných vkladov s maturitou 36 mesiacov a
dohodnutou úrokovou sadzbou na úrovni 1,50% p.a. CP – držané do splatnosti 570 mil. EUR
Podmienkou získania nadštandardnej úrokovej sadzby je Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 2 95 mil. EUR
aj založenie bežného účtu a jeho aktívne využívanie. v FVTPL
Klienti tak v banke otvorili termínované vklady v celkovom
objeme 300 mil. EUR a súčasne zriadili nové bežné účty, Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI
ktorých kumulovaný zostatok dosiahol 15 mil. EUR. 40%
novej produkcie termínovaných vkladov tvorili hotovostné SPOLU 6 290 mil. EUR SPOLU 6 290 mil. EUR
vklady klientov na pobočkách banky.
 Aký dopad na štruktúru bilancie banky bude mať
realizovaný kampaň?
 Aký dopad bude mať táto operácia na likviditu Banky A
a mieru povinných minimálnych rezerv?
 Ako by mala s týmito zdrojmi Banka A ďalej pracovať a
využívať?

12
VKLADY OD
Banka A

AKTÍVA PASÍVA

KLIENTOV Účty v CB Platobný účet

Účet PMR
380 mil. EUR

70 mil. EUR
Finančné
záväzky v AC
Vklady klientov (retail)

Vklady klientov (corporate)

2 365 mil. EUR

1 000 mil. EUR

Účty v iných KB Nostrá 300 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 270 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
krátkodobé (nezabezpečené)

Príklad 2: Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC
Banka A spustila kampaň na podporu predaja Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 150 mil. EUR
termínovaných vkladov s maturitou 36 mesiacov a
dohodnutou úrokovou sadzbou na úrovni 1,50% p.a. CP – držané do splatnosti 570 mil. EUR
Podmienkou získania nadštandardnej úrokovej sadzby je Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR
aj založenie bežného účtu a jeho aktívne využívanie. v FVTPL
Klienti tak v banke otvorili termínované vklady v celkovom
objeme 300 mil. EUR a súčasne zriadili nové bežné účty, Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI
ktorých kumulovaný zostatok dosiahol 15 mil. EUR. 40%
novej produkcie termínovaných vkladov tvorili hotovostné SPOLU 6 605 mil. EUR SPOLU 6 605 mil. EUR
vklady klientov na pobočkách banky.
 Aký dopad na štruktúru bilancie banky bude mať
realizovaný kampaň?
 Aký dopad bude mať táto operácia na likviditu Banky A
a mieru povinných minimálnych rezerv?
 Ako by mala s týmito zdrojmi Banka A ďalej pracovať a
využívať?

13
EMISIA VLASTNÝCH DLHOPISOV
STREDNODOBÉ - DLHODOBÉ ZDROJE V POŽADOVANEJ ŠTRUKTÚRE

14
ŠTRUKTÚRA PASÍV
KOMERČNEJ
BANKY Štruktúra emitovaných CP bánk v SR

Diverzifikácia zdrojov financovania je podobne hypotekárne záložné listy (vydané do

dôležitá ako aj diverzifikácia finančných 1%5% 31.12.2017)
nástrojov účtovaných na aktívnej strane súvahy
komerčnej banky. kryté dlhopisy

7,1 mld. 43%

Dôležitým zdrojom financovania komerčných
bánk v SR je okrem vkladov aj emisia vlastných EUR hybridné dlhopisy
dlhových cenných papierov. Banky týmto 51%
spôsobom získavajú stabilné strednodobé
zdroje, za účelom financovania obchodov s ostatné dlhové cenné papiere
dlhšou maturitou.
Medzi tieto dlhové cenné papiere patria:
 kryté dlhopisy
 hypotekárne záložné listy (emitované do
konca roka 2017)
 bankové dlhopisy
 a iné dlhové cenné papiere

15
 Mimobilančná sekuritizácia je z pohľadu banky jednorázová operácia, nakoľko aktíva (úvery) opúšťajú
EMISIA CENNÝCH majetok banky. Ide o odpredaj úverov do špecializovanej spoločnosti, ktorá tieto finančné aktíva použije ako
kolaterál emitovaných dlhopisov. Musí platiť, že priemerný výnos emitovaných cenných papierov je nižší ako

PAPIEROV
priemerný výnos kolateralizovaných pohľadávok (úverov).

SEKURITIZÁCIA AKTÍV Príkladom mimobilnačnej sekuritizácie bol v na prelome milénia presun portfólia zlyhaných úverov do
Slovenskej konsolidačnej a.s. v rámci reštrukturalizácie slovenského bankového sektora po dobe
mečiarizmu.

Sekuritizáciu poznáme bilančnú a mimobilančnú. Link na video: https://www.investopedia.com/terms/s/securitization.asp

1. Mimobilančná sekuritizácia
Je proces premeny menej likvidných aktív na
likvidné cenné papiere (kryté dlhopisy).
Základom mimobilančnej sekuritizácie je, že tie SPV
aktíva, na základe ktorých sa realizuje emisia
Komerčná (special
cenných papierov, a teda ju aj kryjú, sú vyňaté z Investor
bilancie emitenta a slúžia ako záruka (kolaterál) za banka purpose
vydané cenné papiere. Banka zhromažďuje
jednotlivé úvery s podobnými charakteristikami do vehicle)
poolu, na základe ktorého vydáva obchodovateľné
cenné papiere a predáva ich investorom. Význam
kolaterálu spočíva jednak v poskytovaní záruk pre
investorov, jednak v schopnosti produkovať cash
flow počas životnosti aktíva, ktorý predstavujú
napríklad splátky úverov, a tak pokrývať náklady na
emitované cenné papiere.

16
 Bilančná sekuritizácia je najčastejší spôsob sekuritizácie úverov SR. Komerčné banky takto získavajú zdroje
EMISIA CENNÝCH na poskytovanie úverov na bývanie. Súčasťou celého procesu emisie KD je aj zverejnenie štruktúry krycieho
bloku (cover pool), ktorý je v procese sekuritizácie použitý ako kolaterál (zabezpečenie) emitovaných

PAPIEROV
dlhopisov.
Informácie o štruktúre cover poolu zverejňuje komerčná banka na svojom webe.
SEKURITIZÁCIA AKTÍV

Sekuritizáciu poznáme bilančnú a mimobilančnú.

Komerčná
1. Bilančná sekuritizácia Investor
banka
Je proces premeny menej likvidných aktív na
likvidné cenné papiere (kryté dlhopisy).
V rámci bilančnej sekuritizácie, nedochádza k
vyčleneniu sekuritizovaných aktív do majetku
special purpose entity a kolateralizované úvery Parametre emisie Slovenská sporiteľňa Tatra banka VÚB banka Prima banka
ostávaju v majetku banky. Objem emisie 500,000,000 € 250,000,000 € 500,000,000 € 500,000,000 €

Avšak, aktíva a finančné nástroje, ktoré boli použité Dátum emisie 12/06/2019 01/07/2019 26/06/2019 01/10/2019
ako kolaterál pri emisii krytých dlhopisov nemôžu Dátum splatnosti 12/06/2026 01/07/2026 26/06/2029 01/10/2026
byť viac použité ako zabezpečenie inej emisie CP, 7 rokov 7 rokov 10 rokov 7 rokov
Doba splatnosti
resp. akýchkoľvek nárokov veriteľov banky.
ročne ročne ročne ročne
Investori, ktorí tieto kryté dlhopisy nakupujú majú Frekvencia vyplácania kupónu
tak výsadné postavenie v prípade akýchkoľvek Emisný kurz 99.334% 99.757% 99.321% 100.745%
problémov komerčnej banky, pretože ich nároky Menovitá hodnota 100,000 € 100,000 € 100,000 € 100,000 €
musia byť uspokojené a je vopred jasné, aký majetok 0,125 % p.a. 0,125 % p.a. 0,50 % p.a. 0,01 % p.a.
Úroková sadzba
je na to určený.
Výnos do splatnosti 0,221 % p.a. 0,16 % p.a. 0,570 % p.a. - 0,096 % p.a.

Zdroj: MARKET VISION SLOVAKIA, 2020

17
EMISIA CENNÝCH
Štruktúra krycieho bloku Slovenskej sporiteľne (31.3.2019)
Celková hodnota cover poolu 3 341,3 mil. EUR

PAPIEROV Celkový objem úverov na bývanie v krycom

bloku
3 231,3 mil. EUR

KRYCÍ BLOK – VÝZNAM A ŠTRUKTÚRA Likvidný vankúš (liquidity buffer) 110 mil. EUR
Typ aktív v likvidnom vankúši Slovak Government bonds
Počet úverov v bloku 91 400
Kryté dlhopisy nahradili v podmienkach SR emisiu
hypotekárnych záložných listov. KD charakterizujú Počet dlžníkov v bloku 83 793
viaceré kľúčové prvky medzi ktoré patria dodatočné Vážený priemer LTV 48,7%
a sprísňujúce požiadavky na kvalitu podkladových
aktív, nové požiadavky na transparentnosť ale aj Vážený priemer doby fixácie 3,6 rokov
rozšírený proces ochrany investora, ktorý Vážený priemer zostávajúcej doby
zabezpečuje: 19,6 rokov
splatnosti
 nárok investora voči emitentovi na zabezpečenie Typ úrokovej sadzby 100% fixná sadzba
platobnej povinnosti z aktív v krycom bloku (tzv.
maturity matching) Vážená priemerná úroková miera 1,78% p.a.

 prioritný nárok investora na inkaso splátok istín a Priemerná zostávajúca istina úveru v bloku 35 353 EUR
úrokov z aktív v krycom bloku v prípade defaultu Počet nehnuteľností v zabezpečení
emitenta. 103 638
krycieho bloku
Tento systém dvojitej ochrany nazývame dual Viď. príloha k semináru: Krycí blok_SLSP
recourse.

18
EMISIA CENNÝCH
PAPIEROV
KRYTÉ DLHOPISY - MATURITA
Napriek tomu, že úvery na bývanie považujeme za
dlhodobé finančné nástroje s dlhou dobou
splatnosti, v praxi však tieto aktíva prinášajú banke
dohodnutých cash flow iba počas jednotlivých
období fixácie. Na výročie fixácie sa spotrebiteľ
môže rozhodnúť bezplatne refinancovať úver v inej
banke. Novelou zákona o bankách č. 483/ 2001 z
03/2016 sa výrazne zdynamizoval trh s úvermi na
bývanie nakoľko sa legislatívne znížil strop sankcie
za predčasné platenie úveru mimo výročia fixácie z
max. 5% zostávajúcej istiny úveru na max. 1%
zostávajúcej istiny úveru.
Variabilita portfólia úverov na bývanie preto
vyžaduje aj flexibilitu emisných podmienok krytých
dlhopisov na pasívnej strane bilancie, aby sa
komerčné banky nevystavovali nadmerným rizikám
likvidity a úrokovým rizikám, ktoré môžu zásadným
spôsob vplývať na stabilitu ich biznis modelu.
Typy maturít krytých dlhopisov:
 Hard bullet – dátum splatnosti je stanovený ako pevný konkrétny deň. Pri tomto type maturity
dlhopisu nie je možné meniť dobu splatnosti počas životnosti kontraktu emisie. Neschopnosť
splatiť v plnej výške emisiu krytých dlhopisov v daný deň spúšťa proces defaultu komerčnej banky
na tejto emisii, čo môže viesť až k likvidácii banky.
 Soft bullet – dátum splatnosti je stanovený ako pevný a konkrétny deň a súčasne je vopred
dohodnutý aj predĺžený dátum splatnosti emisie krytých dlhopisov, ktorý sa uplatní vtedy, ak budú
splnené vopred definované a dohodnuté podmienky. Počas obdobia v predĺženej dobe splatnosti
môže byť dlhopis splatený využitím dohodnutých mechanizmov. Neschopnosť splatiť zostávajúcu
hodnotu istiny a výnosy v predĺženom termíne splatnosti spúšťa proces defaultu komerčnej banky v
prípade, ak nie je dohodnutých viacero predĺžení maturity emisie.
 Conditional pass-through – emisie krytých dlhopisov majú dohodnutý dátum splatnosti a súčasne
aj mechanizmus na predĺženie tejto lehoty. Nesplatenie dlhopisov v dohodnutom dátume splatnosti
nevedia k spusteniu defaultu ale k automatickému predĺženiu doby splatnosti týchto cenných
papierov. Kritéria mechanizmu predĺženia maturity emisie musia byť transparentné a max. možná
maturita emisie je rovná maturite krycieho bloku. Počas fázy predĺženia maturity emisie sú všetky
peňažné toky z krycieho bloku distribuované medzi investorov do krytých dlhopisov. Vo fáze
predĺženia maturity sa stáva, že emitent sa chce zbaviť krycieho bloku a odpredať ho na finančnom
trhu. Tieto transakcie sú povolené, avšak musia byť splnené podmienky, ktorých cieľom je ochrániť
záujmy investorov do krytých dlhopisov.
Viac informácii o krytých dlhopisoch, jednotlivých emisiách a o legislatíve v tejto oblasti nájdete na
týchto odkazoch:
 https://www.coveredbondlabel.com/
 http://www.ecbc.eu/
19
EMISIA CENNÝCH
Parametre emisie Dlhopis ČSOB III. 2020

Upisovacie obdobie 11.7.2016 – 31.8.2016

PAPIEROV
Dátum emisie 09/09/2016

Dátum splatnosti 09/09/2020

4 roky
BANKOVÉ DLHOPISY Doba splatnosti

Frekvencia vyplácania kupónu ročne (s kupónom sa vypláca aj 25% pôvodnej istiny)

Emisný kurz 100%

Menovitá hodnota 1 000 EUR + násobky 1 000 EUR

Komerčná banka môže emitovať a vydávať aj 4 000 000 EUR
Objem emisie
klasické dlhopisy, ktorú nemusia byť zabezpečené. Pri investícii od 3 – 14 tis. EUR: 0,40% z menovitej hodnoty
Tieto cenné papiere môže predávať rôznym Poplatok za nákup Pri investícii 15 tis . EUR a viac: 0,00% z menovitej hodnoty
klientskym segmentom, napríklad aj retailovým
investorom.
Dátum Zostatok MH pre výpočet kupónu Vyplácaný kupón Príklad: Investícia 4 000 EUR
Podobné emisie na trh prináša viac menej 1 000 EUR (istina) + 16 EUR
100% 0,40% p.a.
pravidelne ČSOB. 9.9.2017 (kupón)

9.9.2018 75% 0,80% p.a. 1 024 EUR

9.9.2019 50% 1,60% p.a. 1 032 EUR

9.9.2020 25% 2,80 % p.a. 1 028 EUR

Je veľmi dôležité odlišovať emisiu a predaj vlastných bankových dlhopisov od predaja a aranžovania emisie
Komerčná korporátnych dlhopisov. V prípade emisie vlastných dlhopisov je banka zároveň aj dlžníkom a zdroje získava
Investor pre svoju podnikateľskú činnosť.
banka V prípade predaja emisie dlhopisov pre svojho klienta (firmu) zabezpečuje banka iba umiestnenie CP na trh,
resp. poskytuje tzv. emisný úver. Za túto službu inkasuje od firmy poplatky, resp. provízie z predaja CP,
úroky z emisného úveru.
V rámci pasívnych operácii môžu banky emitovať nielen dlhopisy (zabezpečené / nezabezpečené) ale môžu
aj vydávať tzv. bankové zmenky. V tomto prípade ide o jednoduchší CP, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 191/1950 Zb. z.
20
EMISIA CENNÝCH
Banka A

AKTÍVA PASÍVA

PAPIEROV Účty v CB Platobný účet

Účet PMR
200 mil. EUR

70 mil. EUR
Finančné
záväzky v AC
Vklady klientov (retail)

Vklady klientov (corporate)

2 050 mil. EUR

1 000 mil. EUR

BANKOVÉ DLHOPISY Účty v iných KB Nostrá 300 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 850 mil. EUR

Hotovosť Pokladnica 150 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
Príklad 1: krátkodobé (nezabezpečené)

Spoločnosť Mondi SCP sa rozhodla postaviť novú výrobnú Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
linku, ktorá bude produkovať špeciálny typ recyklovaných v AC
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 150 mil. EUR
papierových obalov pre potravinársky priemysel. Celková
výška investície je na úrovni 390 mil. EUR. Z vlastných CP – držané do splatnosti 570 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR
zdrojov plánuje spoločnosť zafinancovať 130 mil. EUR,
ktoré budú primárne použité na úvodné prípravné a Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR
v FVTPL
stavebné práce. V neskoršej fáze bude firma potrebovať
externé financovanie, ktoré si dohodla so syndikátom
Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
bánk (Banka A, B a C), ktoré poskytnú zvyšných 260 mil. v FVTOCI
EUR vo forme investičného financovania.
SPOLU 6 290 mil. EUR SPOLU 6 290 mil. EUR
Banka A sa na tomto obchode bude podieľať investičným
úverom vo výške 80 mil. EUR. Úver bude načerpaný o 12
mesiacov jednorazovo na účet klienta. V najbližších 6-9
mesiacoch bude musieť Banka A splatiť načerpané
medzibankové úvery v celkovom objeme 290 mil. EUR.
 Ako bude vyzerať bilancia Banky A 2 mesiace pred
načerpaním úveru pre Mondi SCP?
 Ako by mal postupovať v tejto situácií manažment
Banky A?

21
EMISIA CENNÝCH
2 mesiace pred načerpaním úveru:

PAPIEROV
Banka A

AKTÍVA PASÍVA

BANKOVÉ DLHOPISY Účty v CB Platobný účet 200 mil. EUR Finančné Vklady klientov (retail) 2 050 mil. EUR
záväzky v AC
Účet PMR 70 mil. EUR Vklady klientov (corporate) 1 000 mil. EUR

Príklad 1: Účty v iných KB Nostrá 10 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 560 mil. EUR

Spoločnosť Mondi SCP sa rozhodla postaviť novú výrobnú Hotovosť Pokladnica 150 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
linku, ktorá bude produkovať špeciálny typ recyklovaných krátkodobé (nezabezpečené)
papierových obalov pre potravinársky priemysel. Celková
výška investície je na úrovni 390 mil. EUR. Z vlastných Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
v AC
zdrojov plánuje spoločnosť zafinancovať 130 mil. EUR,
Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 150 mil. EUR
ktoré budú primárne použité na úvodné prípravné a
stavebné práce. V neskoršej fáze bude firma potrebovať CP – držané do splatnosti 570 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR
externé financovanie, ktoré si dohodla so syndikátom
bánk (Banka A, B a C), ktoré poskytnú zvyšných 260 mil. Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR
v FVTPL
EUR vo forme investičného financovania.
Banka A sa na tomto obchode bude podieľať investičným Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
v FVTOCI
úverom vo výške 80 mil. EUR. Úver bude načerpaný o 12
mesiacov jednorazovo na účet klienta. V najbližších 6-9 SPOLU 6 000 mil. EUR SPOLU 6 000 mil. EUR
mesiacoch bude musieť Banka A splatiť načerpané
medzibankové úvery v celkovom objeme 290 mil. EUR.
 Ako bude vyzerať bilancia Banky A 2 mesiace pred
načerpaním úveru pre Mondi SCP?
 Ako by mal postupovať v tejto situácií manažment
Banky A?

22
EMISIA CENNÝCH
Po úspešnom umiestnení emisie na trh (1 mesiac do načerpania investičného úveru):

PAPIEROV
Banka A

AKTÍVA PASÍVA

BANKOVÉ DLHOPISY Účty v CB Platobný účet 280 mil. EUR Finančné

záväzky v AC
Vklady klientov (retail) 2 050 mil. EUR

Účet PMR 70 mil. EUR Vklady klientov (corporate) 1 000 mil. EUR

Účty v iných KB Nostrá 10 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 560 mil. EUR
Príklad 1:
Hotovosť Pokladnica 150 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
Spoločnosť Mondi SCP sa rozhodla postaviť novú výrobnú krátkodobé (nezabezpečené)
linku, ktorá bude produkovať špeciálny typ recyklovaných Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované bankové dlhopisy 80 mil. EUR
papierových obalov pre potravinársky priemysel. Celková v AC
výška investície je na úrovni 390 mil. EUR. Z vlastných
Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
zdrojov plánuje spoločnosť zafinancovať 130 mil. EUR,
ktoré budú primárne použité na úvodné prípravné a Úvery firemní klienti 1 250 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 150 mil. EUR
stavebné práce. V neskoršej fáze bude firma potrebovať CP – držané do splatnosti 570 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR
externé financovanie, ktoré si dohodla so syndikátom
Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR
bánk (Banka A, B a C), ktoré poskytnú zvyšných 260 mil.
v FVTPL
EUR vo forme investičného financovania.
Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
Banka A sa na tomto obchode bude podieľať investičným v FVTOCI
úverom vo výške 80 mil. EUR. Úver bude načerpaný o 12
SPOLU 6 080 mil. EUR SPOLU 6 080 mil. EUR
mesiacov jednorazovo na účet klienta. V najbližších 6-9
mesiacoch bude musieť Banka A splatiť načerpané
medzibankové úvery v celkovom objeme 290 mil. EUR.
 Ako bude vyzerať bilancia Banky A 2 mesiace pred
načerpaním úveru pre Mondi SCP?
 Ako by mal postupovať v tejto situácií manažment
Banky A?

23
EMISIA CENNÝCH
Po načerpaní úveru Mondi SCP na účet firmy v Banke A:

PAPIEROV
Banka A

AKTÍVA PASÍVA

BANKOVÉ DLHOPISY Účty v CB Platobný účet 280 mil. EUR Finančné

záväzky v AC
Vklady klientov (retail) 2 050 mil. EUR

Účet PMR 70 mil. EUR Vklady klientov (corporate) 1 080 mil. EUR

Účty v iných KB Nostrá 10 mil. EUR Prijaté úvery od iných bánk 560 mil. EUR
Príklad 1:
Hotovosť Pokladnica 150 mil. EUR Emitované dlhopisy – 890 mil. EUR
Spoločnosť Mondi SCP sa rozhodla postaviť novú výrobnú krátkodobé (nezabezpečené)
linku, ktorá bude produkovať špeciálny typ recyklovaných Finančné aktíva Úvery retail 2 550 mil. EUR Emitované bankové dlhopisy 80 mil. EUR
papierových obalov pre potravinársky priemysel. Celková v AC
výška investície je na úrovni 390 mil. EUR. Z vlastných Emitované kryté dlhopisy 1 250 mil. EUR
zdrojov plánuje spoločnosť zafinancovať 130 mil. EUR,
Úvery firemní klienti 1 330 mil. EUR Vlastný kapitál TIER 1 150 mil. EUR
ktoré budú primárne použité na úvodné prípravné a
stavebné práce. V neskoršej fáze bude firma potrebovať CP – držané do splatnosti 570 mil. EUR TIER 2 90 mil. EUR
externé financovanie, ktoré si dohodla so syndikátom Finančné aktíva CP – držané na obchodovanie 850 mil. EUR TIER 3 5 mil. EUR
bánk (Banka A, B a C), ktoré poskytnú zvyšných 260 mil. v FVTPL
EUR vo forme investičného financovania.
Finančné aktíva cenné papiere 350 mil. EUR Ostatné pasíva 5 mil. EUR
Banka A sa na tomto obchode bude podieľať investičným v FVTOCI
úverom vo výške 80 mil. EUR. Úver bude načerpaný o 12 SPOLU 6 160 mil. EUR SPOLU 6 160 mil. EUR
mesiacov jednorazovo na účet klienta. V najbližších 6-9
mesiacoch bude musieť Banka A splatiť načerpané
medzibankové úvery v celkovom objeme 290 mil. EUR.
 Ako bude vyzerať bilancia Banky A 2 mesiace pred
načerpaním úveru pre Mondi SCP?
 Ako by mal postupovať v tejto situácií manažment
Banky A?

24
 Peter Gernát
PhD. candidate
peter.gernat@euba.sk

Faculty of National Economics | Dolnozemská cesta 1| Bratislava | www.nhf.euba.sk 25

OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK_S05
Peter Gernát
DEPARTMENT OF BANKING AND
INTERNATIONAL FINANCE

Faculty of National Economics

Economic University in Bratislava
Dolnozemská cesta 1

Slovak Republic
AKTÍVNE OPERÁCIE KOMERČNEJ BANKY
ÚVEROVÝ TRH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

2
ŠTRUKTÚRA
VÝNOSOV TOP 4 banky - štruktúra tržieb
KOMERČNÝCH
BÁNK
23%
Sprostredkovanie finančných zdrojov
od subjektov s ich prebytkom k
subjektom s ich nedostatkom je
tradičným základným pilier bankového
biznisu. 77%
Aktívne operácie komerčných bánk je
súhrnné pomenovanie pre
poskytovanie úverových služieb a Súčet z Čisté výnosy z poplatkov a provízií (kum) Súčet z Čisté úrokové výnosy (kum)
produktov, z ktorých komerčnej banke
plynú VÝNOSY.
Zdroj: MARKET VISION SLOVAKIA, 2018

3
ŠTRUKTÚRA MAJETKU Štruktúra finančných aktív komerčných bánk v SR
1% 1%
1%

KOMERČNÝCH BÁNK V 3%
SR 13%

Úvery, resp. aktívne produkty, tvoria až 81%

celkového objemu majetku bánk v SR (69,63 mld.
EUR). Z toho úvery v EUR tvoria 67,79 mld. EUR.
Veľkú časť majetku tvoria aj dlhové cenné papiere v
držbe bánk, ktorých objem predstavuje 11,25 mld.
EUR, pričom CP papiere v mene EUR tvoria 10,94 81%
mld. EUR.
Komerčné banky vlastnia aj akcie dcérskych a iných
spoločností v celkovom objeme 549 mil. EUR: 1. Pokladnica 2. Pohľadávky banky
3. Dlhové cenné papiere vdržbe 4. Majetkové účasti
Ostatné aktíva, medzi ktoré patria najmä časovo 5. Podielové listy investičných fondov 6. Nefinančné aktíva (vrátane fixných aktív)
7. Ostatné aktíva 8. Zlato
rozlišené úroky a kladná hodnota derivátových
obchodov tvoria približne 2,77 mld. EUR.

Zdroj: Národná banka Slovenska, 2020

4
NAJPRV SI ZOPAKUJME ZÁKLADY FINANČNEJ
MATEMATIKY

5
ÚVEROVÉ OBCHODY Medzi základne spôsoby splácania úverového záväzku
môžeme považovať anuitné a lineárne splácanie.
AMORTIZÁCIA PÔŽIČKY Obidva z nich majú svoje špecifiká.

Anuitné splácanie úveru je splácanie kedy klient spláca

konštantnú pravidelnú splátku, v rámci ktorej sa v
čase mení podiel splátky istiny a splátky úroku.
Podiel istiny v anuitnej splátke v čase rastie a súčasne
klesá podiel splátky úroku.

Lineárne splácanie je spôsob odpisovania úveru, pri

ktorom je splátka istiny v každej pravidelnej
splátke rovnaká. V čase sa mení výška splátky
úroku a súčasne aj výška mesačnej splátky.

6
ZÁKLADNÉ VZŤAHY
𝑖 𝑛 𝑖
1+ ∗
𝐴 = 𝐾0 ∗ 𝑚 𝑚
𝑖
A= anuita (1 + )𝑛 −1
𝑚
SPLú= splátka úroku
𝐴 = 𝑆𝑃𝐿Ú +𝑆𝑃𝐿𝐼
SPLi = splátka istiny
Ko = počiatočná hodnota istiny 𝑖
𝑆𝑃𝐿Ú = 𝐾0 ∗
m= počet úrokových období v 𝑚
jednom kalendárnom roku
(ak je sadzba p.a.)
𝐾0
n= počet úrokových období 𝑆𝑃𝐿𝑖 =
(nie doba splácania!!) 𝑚

7
 ANUITNÉ VS.
Klient načerpal spotrebný úver vo výške 16 000 EUR, s ktorým dofinancoval svoju hypotéku. Banka mu tento úver
poskytla so zvýhodnenou úrokovou sadzbou vo výške 3,50 % p.a. Klient bude splácať úver mesačnými splátkami
počas najbližších 7 rokov. Úver bol načerpaný 10.10.2019. Mesačná splátka bude z účtu klienta inkasovaná vždy
LINEÁRNE SPLÁCANIE k 10. dňu v mesiaci. Ako bude vyzerať amortizačný plán pri anuitnom / lineárnom splácaní?

AMORTIZÁCIA SPOTREBNÉHO ÚVERU

Anuitné splácanie Lineárne splácanie
Konečná
Počiatočná hodnota istiny Mesačná Splátka Splátka Počiatočná hodnota Mesačná Splátka Konečná hodnota
Dátum hodnota istiny Dátum Splátka istiny
(n) splátka istiny úroku istiny (n) splátka úroku istiny (n)
(n)
10.11.2019 € 16,000.00 € 215.04 € 168.37 € 46.67 € 15,831.63 10.11.2019 € 16,000.00 € 237.14 € 190.48 € 46.67 € 15,809.52
10.12.2019 € 15,831.63 € 215.04 € 168.86 € 46.18 € 15,662.77 10.12.2019 € 15,809.52 € 236.59 € 190.48 € 46.11 € 15,619.05

10.1.2020 € 15,662.77 € 215.04 € 169.35 € 45.68 € 15,493.41 10.1.2020 € 15,619.05 € 236.03 € 190.48 € 45.56 € 15,428.57

10.2.2020 € 15,493.41 € 215.04 € 169.85 € 45.19 € 15,323.56 10.2.2020 € 15,428.57 € 235.48 € 190.48 € 45.00 € 15,238.10

10.3.2020 € 15,323.56 € 215.04 € 170.34 € 44.69 € 15,153.22 10.3.2020 € 15,238.10 € 234.92 € 190.48 € 44.44 € 15,047.62

10.4.2020 € 15,153.22 € 215.04 € 170.84 € 44.20 € 14,982.38 10.4.2020 € 15,047.62 € 234.37 € 190.48 € 43.89 € 14,857.14

10.5.2020 € 14,982.38 € 215.04 € 171.34 € 43.70 € 14,811.04 10.5.2020 € 14,857.14 € 233.81 € 190.48 € 43.33 € 14,666.67

10.6.2020 € 14,811.04 € 215.04 € 171.84 € 43.20 € 14,639.20 10.6.2020 € 14,666.67 € 233.25 € 190.48 € 42.78 € 14,476.19

10.7.2020 € 14,639.20 € 215.04 € 172.34 € 42.70 € 14,466.86 10.7.2020 € 14,476.19 € 232.70 € 190.48 € 42.22 € 14,285.71

10.8.2020 € 14,466.86 € 215.04 € 172.84 € 42.20 € 14,294.02 10.8.2020 € 14,285.71 € 232.14 € 190.48 € 41.67 € 14,095.24

10.9.2020 € 14,294.02 € 215.04 € 173.35 € 41.69 € 14,120.67 10.9.2020 € 14,095.24 € 231.59 € 190.48 € 41.11 € 13,904.76

10.10.2020 € 14,120.67 € 215.04 € 173.85 € 41.19 € 13,946.82 10.10.2020 € 13,904.76 € 231.03 € 190.48 € 40.56 € 13,714.29
... ...

10.10.2026 € 214.41 € 215.04 € 214.41 € 0.63 €0 10.10.2026 € 190.48 € 191.03 € 190.48 € 0.56 € 0

8
 Vývoj objemu istiny úveru v čase
ANUITNÉ VS. LINEÁRNE € 18,000.00

SPLÁCANIE € 16,000.00

€ 14,000.00
AMORTIZÁCIA SPOTREBNÉHO ÚVERU
€ 12,000.00

€ 10,000.00
 Ako bude vyzerať vývoj objemu istiny v čase?
€ 8,000.00
 Ako sa mení v čase podiel splátky istiny a úroku
na mesačnej anuitnej splátke? € 6,000.00

 Aký je rozdiel v celkovom objeme inkasovaných € 4,000.00

úrokových platieb?
€ 2,000.00

€-

10.2.2020
10.5.2020
10.8.2020

10.2.2021
10.5.2021
10.8.2021

10.2.2022
10.5.2022
10.8.2022

10.2.2023
10.5.2023
10.8.2023

10.2.2024
10.5.2024
10.8.2024

10.2.2025
10.5.2025
10.8.2025

10.2.2026
10.5.2026
10.8.2026
10.11.2019

10.11.2020

10.11.2021

10.11.2022

10.11.2023

10.11.2024

10.11.2025
Lineárne splácanie Anuitné splácanie

9
ANUITNÉ VS. LINEÁRNE € 250.00
Splátka istiny vs. splátka úroku

SPLÁCANIE
AMORTIZÁCIA SPOTREBNÉHO ÚVERU € 200.00

€ 150.00
 Ako bude vyzerať vývoj objemu istiny v čase?
 Ako sa mení v čase podiel splátky istiny a úroku € 100.00
na mesačnej anuitnej splátke?
 Má pre banku zmysel ponúknuť klientovi
predĺženie doby splatnosti úveru pri refinancovaní € 50.00
úveru?
 Aký je rozdiel v celkovom objeme inkasovaných €-
úrokových platieb? (anuitné vs. lineárne splácanie)

10.2.2020
10.5.2020
10.8.2020

10.2.2021
10.5.2021
10.8.2021

10.2.2022
10.5.2022
10.8.2022

10.2.2023
10.5.2023
10.8.2023

10.2.2024
10.5.2024
10.8.2024

10.2.2025
10.5.2025
10.8.2025

10.2.2026
10.5.2026
10.8.2026
10.11.2019

10.11.2020

10.11.2021

10.11.2022

10.11.2023

10.11.2024

10.11.2025
Splátka istiny Splátka úroku

10
ANUITNÉ VS. € 250.00
Vývoj výšky mesačnej splátky úveru v čase

LINEÁRNE SPLÁCANIE € 200.00

AMORTIZÁCIA SPOTREBNÉHO ÚVERU
€ 150.00

€ 100.00
 Ako bude vyzerať vývoj objemu istiny v čase?
 Ako sa mení v čase podiel splátky istiny a úroku
€ 50.00
na mesačnej anuitnej splátke?
 Aký je rozdiel v celkovom objeme inkasovaných
€-
úrokových platieb?

Lineárne splácanie Anuitné splácanie

Suma zaplatených úrokov

€ 1,983.33

€ 2,063.16

€- € 500.00 € 1,000.00 € 1,500.00 € 2,000.00 € 2,500.00

Lineárne splácanie Anuitné splácanie

11
 ANUITNÉ SPLÁCANIE
Spoločnosť zvažuje ukončenie nájomnej zmluvy s aktuálnym poskytovateľom kancelárskych priestorov a zvažuje kúpu
malej kancelárskej budovy. Zvažovaná výška investície je na úrovni 850 000 EUR. Max. výšku úveru banka vypočítala
ako 70% kúpnej ceny, ale max. do výšky 70% hodnoty nehnuteľnosti verifikovanej interným znalcom banky.
(INVESTIČNÝ ÚVER S VARIABILNOU
Poskytnutý investičný úver bude splácaný mesačne počas nasledujúcich 8 rokov fixnou úrokovou sadzbou 3,15% p.a.
SADZBOU) Klient má aj možnosť využiť aj ponuku rovnakého úveru s variabilnou sadzbou, ktorú banka stanovila ako EURIBOR +
2,75 % p.a.

Fixná sadzba Variabilná sadzba

Konečná
Počiatočná hodnota Mesačná Splátka Splátka Počiatočná Mesačná Konečná hodnota
Dátum hodnota istiny Dátum Splátka istiny Splátka úroku
istiny (n) splátka istiny úroku hodnota istiny (n) splátka istiny (n)
(n)
10.12.2019 € 595,000.00 € 1,561.88 € - € 1,561.88 € 595,000.00 10.12.2019 € 595,000.00 € 1,210.83 € - € 1,210.83 € 595,000.00

10.1.2020 € 595,000.00 € 7,759.79 € 6,197.92 € 1,561.88 € 588,802.08 10.1.2020 € 595,000.00 € 7,529.23 € 6,197.92 € 1,331.31 € 588,802.08

10.2.2020 € 588,802.08 € 7,743.52 € 6,197.92 € 1,545.61 € 582,604.17 10.2.2020 € 588,802.08 € 7,518.80 € 6,197.92 € 1,320.88 € 582,604.17

10.3.2020 € 582,604.17 € 7,727.25 € 6,197.92 € 1,529.34 € 576,406.25 10.3.2020 € 582,604.17 € 7,508.29 € 6,197.92 € 1,310.37 € 576,406.25

10.4.2020 € 576,406.25 € 7,710.98 € 6,197.92 € 1,513.07 € 570,208.33 10.4.2020 € 576,406.25 € 7,497.71 € 6,197.92 € 1,299.80 € 570,208.33

10.5.2020 € 570,208.33 € 7,694.71 € 6,197.92 € 1,496.80 € 564,010.42 10.5.2020 € 570,208.33 € 7,487.06 € 6,197.92 € 1,289.15 € 564,010.42

10.6.2020 € 564,010.42 € 7,678.44 € 6,197.92 € 1,480.53 € 557,812.50 10.6.2020 € 564,010.42 € 7,476.34 € 6,197.92 € 1,278.42 € 557,812.50

10.7.2020 € 557,812.50 € 7,662.17 € 6,197.92 € 1,464.26 € 551,614.58 10.7.2020 € 557,812.50 € 7,465.55 € 6,197.92 € 1,267.63 € 551,614.58

10.8.2020 € 551,614.58 € 7,645.90 € 6,197.92 € 1,447.99 € 545,416.67 10.8.2020 € 551,614.58 € 7,454.68 € 6,197.92 € 1,256.76 € 545,416.67

10.9.2020 € 545,416.67 € 7,629.64 € 6,197.92 € 1,431.72 € 539,218.75 10.9.2020 € 545,416.67 € 7,443.74 € 6,197.92 € 1,245.82 € 539,218.75

10.10.2020 € 539,218.75 € 7,613.37 € 6,197.92 € 1,415.45 € 533,020.83 10.10.2020 € 539,218.75 € 7,432.73 € 6,197.92 € 1,234.81 € 533,020.83

10.11.2020 € 533,020.83 € 7,597.10 € 6,197.92 € 1,399.18 € 526,822.92 10.11.2020 € 533,020.83 € 7,421.64 € 6,197.92 € 1,223.73 € 526,822.92

10.12.2020 € 526,822.92 € 7,580.83 € 6,197.92 € 1,382.91 € 520,625.00 10.12.2020 € 526,822.92 € 7,410.49 € 6,197.92 € 1,212.57 € 520,625.00

...

SPOLU € 77,312.81 SPOLU € 78,772.60

12
FIXNÉ VS. VARIABILNÉ € 9,000.00
Fixné vs. variabilné úročenie

ÚROČENIE € 8,000.00
€ 7,000.00
AMORTIZÁCIA INVESTIČNÉHO ÚVERU
€ 6,000.00
€ 5,000.00
€ 4,000.00
 Ako bude vyzerať vývoj objemu istiny v čase?
€ 3,000.00
 Ako sa mení v čase podiel splátky istiny a úroku
€ 2,000.00
na mesačnej anuitnej splátke?
€ 1,000.00
 Aký je rozdiel v celkovom objeme inkasovaných
úrokových platieb? €-

10.3.2020
10.6.2020
10.9.2020

10.3.2021
10.6.2021
10.9.2021

10.3.2022
10.6.2022
10.9.2022

10.3.2023
10.6.2023
10.9.2023

10.3.2024
10.6.2024
10.9.2024

10.3.2025
10.6.2025
10.9.2025

10.3.2026
10.6.2026
10.9.2026

10.3.2027
10.6.2027
10.9.2027
10.12.2019

10.12.2020

10.12.2021

10.12.2022

10.12.2023

10.12.2024

10.12.2025

10.12.2026

10.12.2027
Fixná sadzba Variabilná sadzba

Suma zaplatených úrokov

€ 78,448.12
€ 77,312.81

€- € 20,000.00 € 40,000.00 € 60,000.00 € 80,000.00 € 100,000.00

Variabilná sadzba Fixná sadzba

13
ANUITNÉ Klient si kúpil byt v hodnote 135 000 EUR. Kúpna cena
bola podľa zmluvy uhradená v troch častiach:
SPLÁCANIE 1) Rezervačný poplatok vo výške 3 000 EUR
(ÚVER NA BÝVANIE S FIXNOU
SADZBOU) 2) Pri podpise zmluvy platba z vlastných zdrojov vo
výške 10 500 EUR.
3) Úver na bývanie vo výške 121 500 EUR s úrokovou
sadzbou 1,55% p.a. (FIX5) s dobou splatnosti 29
rokov.
Aká bude zostávajúca výška istiny po 4. mesačnej
splátke?

Čo sa stane, ak sa klientovi narodí dieťa a požiada o

odklad splátok istiny počas 3 nasledujúcich mesiacov?

14
POTREBY KLIENTOV SA LÍŠIA V ZÁVISLOSTI OD
PRÍSLUŠNOSTI K ZÁKAZNÍCKEMU SEGMENTU

15
 1. Úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
RETAIL SEGMENT
LEGISLATÍVNA ÚPRAVA
ÚVEROVÝCH PRODUKTOV
Retail segment je špecifický najmä veľkým
počtom klientom, čo vytvára priestor na výraznú
štandardizáciu úverových produktov.
spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
obdobnej finančnej pomoci,
a) ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru
(ďalej len „nehnuteľnosť“), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom
týkajúcim sa takej nehnuteľnosti,
b) ktorá je účelovo určená k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej na
bývanie, a to na základe nadobudnutia alebo zachovania vlastníckeho práva k pozemku alebo
k existujúcej nehnuteľnosti určenej na bývanie, výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie, bez
ohľadu na predmet záložného práva alebo iného zabezpečujúceho práva, alebo

Najčastejšie typy aktívnych produktov, ktoré sa c) ktorá je účelovo určená na vyplatenie úveru uvedeného v písmenách a) a b) alebo v odseku 3
predávajú klientom v retail segmente patria:
 úvery na bývanie 2. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
 spotrebné úvery finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť:
 revolvingové úvery (kreditné karty)
 len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
 kontokorentné úvery (povolené
 na účet stavebného sporiteľa,
prečerpanie)
 poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
 splátkový predaj
 platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1)
 medziúvery
tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo
 stavebné úvery poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3
písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

16
RETAIL SEGMENT Štruktúra úverov domácnostiam (S.14 + S.15)

ŠTRUKTÚRA TRHU S ÚVERMI PRE € 35,000.00 25.00%

DOMÁCNOSTI (S.14 + S.15) € 30,544.10 21.74%

€ 30,000.00
20.00%
Retail segment je špecifický najmä veľkým
€ 25,000.00
počtom klientom, čo vytvára priestor na výraznú
štandardizáciu úverových produktov. 15.00%

v mil. EUR
€ 20,000.00

v % p.a.
Najčastejšie typy aktívnych produktov, ktoré sa
predávajú klientom v retail segmente patria: € 15,000.00 9.70%
8.29% 10.00%
 úvery na bývanie
€ 10,000.00 € 1,799.83
 spotrebné úvery
€ 5,081.91 5.00%
 revolvingové úvery (kreditné karty) € 5,000.00 2.01%
1.70%
 kontokorentné úvery (povolené € 469.04 € 164.86
prečerpanie) €- 0.00%
Úvery na Spotrebiteľské Ostatné úvery Prečerpania a Kreditné karty
 splátkový predaj
nehnuteľnosti úvery revolvingové úročené
 medziúvery úvery

 stavebné úvery

Zdroj: MARKET VISION SLOVAKIA, 2020

17
RETAIL SEGMENT 1400 1.28
Nové obchody (úvery na nehnuteľnosti) a DPÚM (S.14 + S.15)

1.17 1.16 1.18 1.40

TRH S ÚVERMI NA BÝVANIE V 1200
1.32
1.10 1.08
1.20

SR
1000 1.17 1.18 1.00
1.14 1.09 1.10

mil. EUR

v % p.a.
800 0.80
600 0.60
400 0.40
200 0.20
0 0.00
Jednou z hlavných zložiek trhu s úvermi
domácnostiam je trh s úvermi na bývanie. Na
Slovensku nie je vybudovaná tradícia
nájomného bývania ako v iných krajinách EÚ a Objem v EUR DPÚM
spotrebitelia radi vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej
bývajú. 900,000 1.40 900,000 1.40
1.18
800,000 1.33 800,000 1.07 1.07 1.20
1.35
Objem úverov je do veľkej miery determinovaný 700,000 700,000 0.93 0.96
1.04

v tis. EUR
1.30
makroekonomickým vývojom v krajine, cenami 600,000 600,000
1.00
1.22

v % p.a.
v tis. EUR
1.22 1.25
nehnuteľností a pod. 1.21

v % p.a.
500,000 1.20 500,000 0.80
400,000 1.17 1.20 400,000 0.60
Objem novej produkcie úverov zvykne v 300,000
1.15 300,000
0.40
uplynulej dobe výraznejšie rásť v období pred 200,000
1.10
200,000
100,000 100,000 0.20
aplikáciou nových reštrikčných opatrení NBS v 0 1.05 0 0.00
oblasti úverovania domácností.

marec 20
september 19

november 19
október 19

júl 20
apríl 20
december 19

jún 20
január 20

máj 20

august 20
február 20

marec 20
september 19

november 19
október 19

december 19

júl 20
január 20

apríl 20

jún 20
máj 20

august 20
február 20
Zdroj: MARKET VISION SLOVAKIA, 2020
Čisté nové obchody ČNO - DPÚM Znova prerokované úvery ZPÚ - DPÚM

18
RETAIL SEGMENT
Priemerné úrokové sadzby - úvery nanehnuteľnosti (S.14 + S.15)
4.00
3.50

TRH S ÚVERMI NA BÝVANIE V 3.00

2.50 1.98 1.93 1.90 1.87

v % p.a.
1.84
SR
1.80 1.76 1.71 1.66
2.00 1.62 1.59 1.56
1.50
1.00 1.49 1.44 1.55 1.46 1.42 1.36 1.25 1.26 1.20
0.50 1.10 1.17 1.18
Obdobie nízkych úrokových sadzieb vytvára na trhu 0.00
refinančný potenciál, ktorý vieme vypočítať ako
rozdiel priemernej dohodnutej úrokovej miery na
stavoch úverov a priemernej dohodnutej úrokovej
miery nových úverov.
MARKET - IR_long (stav) MARKET - IR_long (new)
V uplynulých mesiacoch v SR takisto evidujeme
zvýšený záujem spotrebiteľov o prerokovanie
aktuálnych podmienok úveru na bývanie mimo
výročia fixácie. Banky sa snažia s vlastnými Komunikované
(nespokojnými) klientmi dohodnúť, aby si udržali úrokové sadzby
marec 20 apríl 20 máj 20 jún 20 júl 20 august 20 september 20
trhový podiel a sú ochotné akceptovať nové, pre (od % p.a.)
klienta výhodnejšie podmienky na úvere. Častokrát FIX3
si za túto službu účtujú poplatok za zmenu Č SOB 0,89 0,89 0,89 0,89 0,89 0,89 0,89
zmluvných podmienok a pod. V rámci mBank 0,54 0,54 0,54 0,69 0,69 0,69 0,69
konkurenčného boja dokážu niektoré banky OTP Banka 0,80 0,80 0,85 0,85 0,85 0,85 0,85
preplácať klientom sankcie za refinancovanie úveru Poštová banka 0,50 0,50 0,50 0,50 0,50 0,50 0,50
mimo výročia fixácie, ktorý je úrovni 1% z istiny
Prima banka 0,60 0,60 0,60 0,60 0,60 0,60 0,60
úveru.
Slovenská sporiteľňa 0,89 0,89 0,89 0,89 0,89 0,89 0,89
Tatra banka 0,85 0,85 0,85 0,85 0,85 0,85 0,85
Zdroj: MARKET VISION SLOVAKIA, 2020
UniC redit Bank 1,09 1,09 0,79 0,79 0,59 0,59 0,39
VÚB banka 0,89 0,89 0,89 0,89 0,89 0,89 0,89

19
TRH S ÚVERMI NA 1,400,000
Štruktúra novej produkcie úverov podľa ZFS

BÝVANIE V SR 1,200,000
1,000,000
ŠTRUKTÚRA DOPYTU PO ÚVEROCH 800,000
PODĽA ZFS 600,000
400,000
Najčastejšie čerpajú Slováci úvery na bývanie so 200,000
ZFS od 1 do 5 rokov. Na našom trhu sú
najpopulárnejšie fixácie na 3, 4 a 5 rokov. 0

V uplynulej dobe vzrástol dopyt po dlhodobých

fixáciach úrokovej sadzby nad 5 rokov a nad 10
rokov. Dôvodom boli najmä marketingové aktivity
UniCredit Bank a reakcie konkurentov.
ZFS nad 1 R do 5 R vrátane ZFS nad 10 R
ZFS nad 5 R do 10 R vrátane Pohyblivá sadzba + ZFS do 1 R vrátane

Zdroj: MARKET VISION SLOVAKIA, 2020

20
TRH S ÚVERMI NA
Koeficienty lineárnej regresie pre model vzťahu úrokovej sadzby a rôznych faktorov
Premenná Koeficient Interpretácia
Konštanta 1.62%
BÝVANIE V SR Zvýšenie sadzby pri úveroch cez FS
Vplyv podielu FS (len pre úvery cez FS)
+ 0,20 p. b.
-0,06 p.b.
Zvýšenie sadzby pri podiele FS na úrovni 40 %
Zmena pri náraste podielu o 10 p. b.
ČO VPLÝVA NA CENU ÚVERU NA Vplyv DSTI +0,004 p. b. Zmena pri náraste podielu o 10 p. b.
BÝVANIE? Vplyv LTV nad 80 % (úvery poskytnuté priamo) +0,23 p. b. Penalizácia vysokého LTV
Vplyv LTV nad 80 % (úvery poskytnuté cez FS) +0,36 p. b. Penalizácia vysokého LTV
Národná banka Slovenska realizovala v H1 2020 Vplyv vzdelania -0,08 p. b. Zmena pri zvýšení o 1 stupeň u jedného dlžníka
analýzu rôznych faktorov na výšku úrokovej sadzby Vplyv Bratislavského regiónu -0,05 p. b. Zníženie pre klientov v Bratislavskom regióne
úverov na bývanie. Vplyv doby fixácie úrokovej sadzby +0,002 p. b. Zvýšenie pri predĺžení doby fixácie o 1 rok
Z analýzy vyplýva niekoľko zásadných zistení.
Poznámka: Vysvetľujúcou premennou je úroková sadzba nových úverov na bývanie poskytnutých v druhom štvrťroku 2019
vyjadrená v percentách. Údaje za sektor nezahŕňajú údaje za banky, pre ktoré je porovnanie úverov poskytnutých
prostredníctvom finančných sprostredkovateľov (FS) s ostatnými úvermi menej relevantné. V tabuľke sú uvedené
koeficienty lineárnej regresie, všetky koeficienty sú štatisticky významné na hranici spoľahlivosti 0,1 %. Hodnota R2: 20 %.

Zdroj: NBS, 2020

21
TRH S ÚVERMI NA 100%
Nová produkcia ÚnB podľa distribučnej siete

BÝVANIE V SR 90%
80%

BANKY VS. MAKLÉRI 70%

60%
50%
40%
Podiel externých finančných sprostredkovateľov na 30%
novej produkcii úverov rastie. Posledné dostupné 20%
údaje, ktoré reportovala NBS ukazujú že podiel EDS 10%
na novej produkcii presiahla úroveň 61%. 0%
Tento vývoj môže byť z pohľadu finančnej stability

01/03/2015

01/05/2015

01/07/2015

01/09/2015

01/11/2015

01/01/2016

01/03/2016

01/05/2016

01/07/2016

01/09/2016

01/11/2016

01/01/2017

01/03/2017

01/05/2017

01/07/2017

01/09/2017

01/11/2017

01/01/2018

01/03/2018

01/05/2018

01/07/2018

01/09/2018

01/11/2018
rizikový vzhľadom na odlišnosti portfólia úverov
EDS a IDS. Aj z tohto dôvodu sa NBS tejto oblasti
vývoja trhu s úvermi na bývanie intenzívne venuje.
EDS IDS

Zdroj: NBS, 2020

22
 TRH S ÚVERMI NA
Charakteristickou črtou slovenského trhu s úvermi na bývanie je intenzívny konkurenčný boj,
ktorý začal približne v roku 2016. V tej dobe výrazne znížila úrokové sadzby VÚB banka a
spustila podlinkovú akvizičnú kampaň zacielenú na bývalých klientov, ktorí svoje úvery v
BÝVANIE V SR minulosti preniesli do inej banky.

KONKURENČNÉ PROSTREDIE

ČSOB skupina, Tatra banka a UniCredit Bank (MoM rast) Prima banka, Slovenská sporiteľňa a VÚB banka (MoM rast) Trhové podiely bánk v SR
5.00% 14.00%

4.00% 12.00%
5.28%
10.00%
3.00% 6.09% 26.25%
8.00%
2.00%
6.00% 8.85%
1.00% 4.00%
0.00% 2.00%
12.60%
-1.00% 0.00%

marec 19

marec 20
september 18

september 19
október 18
november 18

júl 19

október 19

júl 20
apríl 19

november 19

apríl 20
december 18

máj 19
jún 19

december 19

jún 20
január 19
február 19

august 19

január 20

máj 20

august 20
február 20
marec 19

marec 20
september 18

september 19
október 18
november 18

júl 19

október 19

júl 20
apríl 19

november 19

apríl 20
december 18

máj 19
jún 19

december 19

jún 20
január 19
február 19

august 19

január 20

máj 20

august 20
február 20

22.32%
13.91%

Prima banka Slovenská sporiteľňa

ČSOB skupina Tatra banka TOP3 UniCredit Bank TOP3 VÚB

Zdroj: MARKET VISION SLOVAKIA, 2020

23
ÚVERY Variable Category PIP
BMA
P-Mean P-SD CPS
1st 2nd
BMS - OLS
3rd
CF
4th 5th

DOMÁCNOSTIAM
Panel A: One month lag
Intercept 0.771d 0.328d 0.715d 0.549d 0.336d
Household loan growth in the same month last year Bank-related 1.000 0.470 0.084 1.000 0.491d 0.575d 0.491d 0.556d 0.567d
Average interest rate (volume, corporate) Monetary 0.670 0.034 0.027 1.000 0.059d 0.046d
MAKROEKONOMICKÉ DETERMINANTY General economic situation over the last 12 months Consumer 0.618 0.006 0.005 1.000 0.01d 0.009d
Business
Selling price expectations over the next 3 months confidence 0.362 0.002 0.003 1.000 0.006c 0.008d 0.005c
Pomocou Bayesiánskej štatistiky sa podarilo House price index Monetary 0.238 0.007 0.015 1.000 0.04d 0.031c
Unemployment rate Labor 0.173 -0.104 0.240 0.000 -0.68d -0.604d
identifikovať oblasti, ktoré sú významané z hľadiska Business
identifikácie determinantov zmien objemu úverov Assessment of order-book levels confidence 0.114 0.001 0.003 0.999 0.011d
domácnostiam v SR. Average number of regressors 5.541
Average shrinkage [standard deviation] 0.99 0.007
S jednomesačným oneskorením vplýva na rast Cor PMP 0.984
PMP from MCMC sampling 0.055 0.067 0.056 0.016 0.016
objemu úverov napríklad aj subjektívne hodnotenie Adjusted $R^2$ 0.785 0.780 0.797 0.776 0.792
aktuálneho ekonomického vývoja počas posledných Panel B: Two month lag
12 mesiacov zo strany spotrebiteľov. Výsledky Intercept 0.536d 0.608d 0.535d 1.155d 1.417d
Household loan growth in the same month last year Bank-related 1.000 0.479 0.078 1.000 0.537d 0.524d 0.517d 0.424d 0.441d
spotrebiteľského barometra, ktorý pravidelne Consumer
realizuje ŠÚ SR sú podľa uvedeného modelu Unemployment expectations over the next 12 months 0.499 -0.004 0.005 0.000
confidence -0.01d -0.007d -0.011d -0.009d
významné pri determinácii objemu úverov v SR. House price index Monetary 0.441 0.015 0.018 1.000 0.035c 0.033b
Household credit to GDP Bank-related 0.373 -0.061 0.087 0.000 -0.133c -0.167d
Robustnosť výsledkov konštatujeme aj v prípade Business
0.319 0.003 0.005 1.000
Assessment of order-book levels confidence 0.009b
indexu cien nehnuteľností, ktorý je štatisticky Financial
významný aj v prípade jednomesačného a 0.215 -0.003 0.006 0.000
VIX market -0.011b
dvojmesačného oneskorenia. Ceny nehnuteľností Average number of regressors 4.394
Average shrinkage [standard deviation] 0.991 0.007
majú podľa nášho modelu pozitívny vplyv na objem Cor PMP 0.994
úverov v sektore domácností. PMP from MCMC sampling 0.084 0.059 0.047 0.039 0.031
Adjusted $R^2$ 0.771 0.749 0.769 0.769 0.786

Zdroj: Gernát, Lyócsa, Horvátová, Košťálová, Drivers of Credit Market Boom Under Model Uncertainty, 2019

24
 Peter Gernát
PhD. candidate
peter.gernat@euba.sk

Faculty of National Economics | Dolnozemská cesta 1| Bratislava | www.nhf.euba.sk 25

OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK_S06
Peter Gernát
DEPARTMENT OF BANKING AND
INTERNATIONAL FINANCE

Faculty of National Economics

Economic University in Bratislava
Dolnozemská cesta 1

Slovak Republic
AKTÍVNE OPERÁCIE KOMERČNEJ BANKY
ÚVEROVÝ TRH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

2
ÚVEROVÉ OBCHODY Medzi základne spôsoby splácania úverového záväzku
môžeme považovať anuitné a lineárne splácanie.
AMORTIZÁCIA PÔŽIČKY Obidva z nich majú svoje špecifiká.

Anuitné splácanie úveru je splácanie kedy klient spláca

konštantnú pravidelnú splátku, v rámci ktorej sa v
čase mení podiel splátky istiny a splátky úroku.
Podiel istiny v anuitnej splátke v čase rastie a súčasne
klesá podiel splátky úroku.

Lineárne splácanie je spôsob odpisovania úveru, pri

ktorom je splátka istiny v každej pravidelnej
splátke rovnaká. V čase sa mení výška splátky
úroku a súčasne aj výška mesačnej splátky.

3
ZÁKLADNÉ VZŤAHY
𝑖 𝑛 𝑖
1+ ∗
𝐴 = 𝐾0 ∗ 𝑚 𝑚
𝑖
A= anuita (1 + )𝑛 −1
𝑚
SPLú= splátka úroku
𝐴 = 𝑆𝑃𝐿Ú +𝑆𝑃𝐿𝐼
SPLi = splátka istiny
Ko = počiatočná hodnota istiny 𝑖
𝑆𝑃𝐿Ú = 𝐾0 ∗
m= počet úrokových období v 𝑚
jednom kalendárnom roku
(ak je sadzba p.a.)
𝐾0
n= počet úrokových období 𝑆𝑃𝐿𝑖 =
(nie doba splácania!!) 𝑚

4
POTREBY KLIENTOV SA LÍŠIA V ZÁVISLOSTI OD
PRÍSLUŠNOSTI K ZÁKAZNÍCKEMU SEGMENTU

5
 Zákon o bankách č. 483/2001 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a
CORPORATE doplnení (naposledy zákonom č. 390/2019 Z.z.) definuje úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na vlastný účet alebo dočasné poskytnutie peňažných
SEGMENT prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu,
Firemné úvery (a právne vzťahy s nimi spojené) nie sú špecifickejšie vymedzené zákonom, nakoľko
PRÁVNA ÚPRAVA ÚVEROVÝCH zmluvné nastavenie úverového vzťahu musí vždy odzrkadľovať potreby klienta a preto je ťažké tento
typ finančných kontraktov legislatívne štandardizovať. Tieto právne vzťahy upravuje tak Zákon o
PRODUKTOV bankách č 483/2001 v znení neskorších predpisov ako aj Zákon č. 513/1991 Z. z. v znení neskorších
predpisov („Obchodný zákonník“).
Corporate segment je špecifický menším
počtom klientom v porovnaní s retailovým
segmentom a širšou paletou úverovateľných
potrieb, nakoľko potreby klientov v rôznych Objem úverov celkom stavy (S.11)
3.00
odvetviach sa výrazne líšia. 2.38 2.38 2.39 2.38 2.39 2.37 2.36 2.37 2.37 2.34
20 2.33 2.33 2.33
2.50
Medzi najčastejšie typy aktívnych operácii
2.00

v mld. EUR
patria: 15

v % p.a.
1.50
 obchodné financovanie 10
1.00
 projektové financovanie 5

20.40

20.25

20.33

19.98

19.99

20.13

20.24

20.37

20.42

20.42

20.67

20.86

20.97
0.50
 investičné financovanie 0 0.00
 prevádzkové financovanie
 a iné.

Objem úverov stavy celkom DPÚM stavy celkom

6
CORPORATE
Obchodné financovanie využívajú klienti, ktorí pôsobia v oblasti medzinárodného obchodu (export / import
tovarov). Nakoľko je vzájomná dôvera partnerov v zahraničnom obchode nízka (vymožiteľnosť práva a pod.)
vstupujú banky, poisťovne a iné inštitúcie do týchto vzťahov pomerne intenzívne a významnou mierou sa

SEGMENT podieľajú na financovaní obchodu vo svete, čím znižujú riziká vo výmene tovarov a služieb a poskytujú likviditu
jednotlivým stranám obchodu.

OBCHODNÉ FINANCOVANIE Viac sa dočítate na: https://www.investopedia.com/terms/t/tradefinance.asp

https://www.investopedia.com/terms/l/letterofcredit.asp

Corporate segment je špecifický menším

počtom klientom v porovnaní s retailovým
segmentom a širšou paletou úverovateľných
potrieb, nakoľko potreby klientov v rôznych
odvetviach sa výrazne líšia.
Medzi najčastejšie typy aktívnych operácii
patria:

obchodné financovanie
 projektové financovanie
 investičné financovanie
 prevádzkové financovanie
 a iné.

Zdroj: bankinghub.eu, 2020

7
CORPORATE
Projektové financovanie je spôsob financovania výstavby väčších infraštruktúrnych alebo stavebných zámerov
(rezidenčné alebo komerčné nehnuteľnosti) pomocou kombinácie bankového financovania a spolufinancovania
vlastnými zdrojmi. Projektové financovanie sa poskytuje špeciálne vytvorenej právnickej osobne (SPV).

SEGMENT Pohľadávky z takto poskytnutého investičného úveru sú zabezpečené kolaterálom (nehnuteľnosť) a budúcimi
peňažnými tokmi, ktoré vyplynú z podnikateľskej činnosti tejto SPV (prenájom priestorov / predaj bytov).

PROJEKTOVÉ FINANCOVANIE Pre podnikateľov má tento typ financovania výhody najmä preto, že projekty sú financované samostatne mimo
pôvodnú „materskú“ spoločnosť (off-balance sheet financing). Special purpose vehicle im navyše umožňuje
jednoduchší predaj majetku, nakoľko sa nemusí predávať nehnuteľnosť, ale iba obchodný podiel spoločnosti.
Výhody spočívajú takisto v prehľadnosti podnikania holdingovej štruktúry.
Corporate segment je špecifický menším
počtom klientom v porovnaní s retailovým
segmentom a širšou paletou úverovateľných
potrieb, nakoľko potreby klientov v rôznych Investor Možnosť poskytnutia
dodatočného zabezpečenia
odvetviach sa výrazne líšia. Vlastník spoločnosti =
(pohľadávky, DHM, iné
formy ručenia)
poskytnutý vlastný kapitál zisk
Medzi najčastejšie typy aktívnych operácii (equity)
patria:
úver
 obchodné financovanie SPV
(special purpose Komerčná banka
projektové financovanie vehicle)
splátky
 investičné financovanie Výstavba (použitie zdrojov)
Úhrada nájmov a prevádzka
 prevádzkové financovanie
Záložné právo
 a iné.
Nájomcovia
Poskytnutie priestorov

8
CORPORATE
Projektové financovanie je spôsob financovania výstavby väčších infraštruktúrnych alebo stavebných zámerov
(rezidenčné alebo komerčné nehnuteľnosti) pomocou kombinácie bankového financovania a spolufinancovania
vlastnými zdrojmi. Projektové financovanie sa poskytuje špeciálne vytvorenej právnickej osobne (SPV).

SEGMENT Pohľadávky z takto poskytnutého investičného úveru sú zabezpečené kolaterálom (nehnuteľnosť) a budúcimi
peňažnými tokmi, ktoré vyplynú z podnikateľskej činnosti tejto SPV (prenájom priestorov / predaj bytov).

PROJEKTOVÉ FINANCOVANIE Pre podnikateľov má tento typ financovania výhody najmä preto, že projekty sú financované samostatne mimo
pôvodnú „materskú“ spoločnosť (off-balance sheet financing). Special purpose vehicle im navyše umožňuje
jednoduchší predaj majetku, nakoľko sa nemusí predávať nehnuteľnosť, ale iba obchodný podiel spoločnosti.
Výhody spočívajú takisto v prehľadnosti podnikania holdingovej štruktúry.
Corporate segment je špecifický menším
počtom klientom v porovnaní s retailovým
segmentom a širšou paletou úverovateľných
potrieb, nakoľko potreby klientov v rôznych
mezaninové financovanie
odvetviach sa výrazne líšia.
Medzi najčastejšie typy aktívnych operácii
patria:
 obchodné financovanie

projektové financovanie
projektové financovanie 50% - 70% investície 10% - 20%
 investičné financovanie
 prevádzkové financovanie
 a iné.
vlastné zdroje - equity

9
CORPORATE
SEGMENT Investičné financovanie je spôsob financovania dlhodobých investičných zámerov. Okrem iných foriem zahŕňa v
sebe aj projektové financovanie a financovanie. Táto forma úverov sa poskytuje na rôzne účely ako napríklad:
INVESTIČNÉ FINANCOVANIE

Corporate segment je špecifický menším

počtom klientom v porovnaní s retailovým
segmentom a širšou paletou úverovateľných obstaranie hmotného modernizácia, nákup know-how financovanie výskumu a
potrieb, nakoľko potreby klientov v rôznych alebo nehmotného rekonštrukcia, ďalších investícií
odvetviach sa výrazne líšia. investičného majetku údržba majetku
Medzi najčastejšie typy aktívnych operácii
patria:
 obchodné financovanie V prípade investičného financovania ide o nákup DHM do vlastníctva spoločnosti, čo v dnešnej dobe nemusí byť
optimálne pre každý typ spoločnosti. Preto v oblasti financovania DHM a technológii sa často stretávame s
 projektové financovanie leasingovými formami financovania (finančný a operatívny leasing).

investičné financovanie
 prevádzkové financovanie
 a iné.

10
CORPORATE
SEGMENT Prevádzkové financovanie využívajú nefinančné spoločnosti najmä za účelom zabezpečenia financovania
prevádzkového kapitálu, resp. ľudských zdrojov. Nakoľko vo výrobnom procese spoločností existuje časový
nesúlad medzi úhradou prevádzkových nákladov a inkasom platieb za predaj produkcie, poskytujú prevádzkové
PREVÁDZKOVÉ FINANCOVANIE úvery klientom likviditu na preklenutie časového nesúladu.
Tieto úvery majú častokrát formu kontokorentných úverov (KTK), v prípade pravidelných plánovaných výdavkov
vo väčšom objeme môžu mať aj formu revolvingového úveru. Medzi produkty prevádzkového financovania
Corporate segment je špecifický menším patria aj zmenkové programy, faktoring a forfajting.
počtom klientom v porovnaní s retailovým
segmentom a širšou paletou úverovateľných
potrieb, nakoľko potreby klientov v rôznych
odvetviach sa výrazne líšia.
Medzi najčastejšie typy aktívnych operácii
patria:
 obchodné financovanie
 projektové financovanie mzdové náklady pravidelné platby zásoby a hotová produkcia
 investičné financovanie (energie, dane, nájmy a (zosúladenie CF
pod.) spoločnosti)
prevádzkové financovanie
 a iné.

11
CORPORATE
SEGMENT
ZABEZPEČENIE FIREMNÝCH
ÚVEROV
Na rozdiel od retailových úverov, ktoré sú
zabezpečené najčastejšie záložným právom na
tuzemskú rezidenčnú nehnuteľnosť (úvery na
bývanie), sa forma zabezpečenie firemných úverov
môže výrazne líšiť v závislosti od kvality
podnikateľského plánu, credit ratingu klienta a iných
faktorov.
Zabezpečenie môže mať formu:
 záložné právo na nehnuteľný majetok (aj
komerčný)
 záložné právo na hnuteľný majetok (fleet)
 blankozmenka
 finančné aktíva
 pohľadávky
 osobné ručenie majiteľa spoločnosti celým
majetkom
 ručenie inej právnickej osoby
Úverové zmluvy môžu obsahovať štandardné klauzuly ako napríklad:
 Ownership change clause
Zákaz zmeny majiteľa dlžníka počas trvania úverového vzťahu, resp. zmeny akcionárskej štruktúry spoločnosti
v rámci dohodnutých pravidiel.
 Pari Passu (latin. equal footing)
Dlžník týmto uznáva, že nesplatené záväzky z úverovej zmluvy predstavujú jeho právoplatnú povinnosť. Klient
sa zaväzuje, že tieto záväzky do ich úplného splatenia budú minimálne rovnocenné (pari passu) voči iným
súčasným alebo budúcim záväzkom.
 Cross-Default clause
Klauzula umožňujúca banke podať insolvenčný návrh na dlžníka v prípade jeho zlyhania pri riadnom splácaní
iného záväzku inému veriteľovi.
 Material Adverse change clause
Veriteľ má možnosť podať insolvenčný návrh na dlžníka v prípade rapídneho zhoršenia jeho finančnej situácie.
 Negative pledge
Dlžník nemôže použiť zabezpečenia existujúceho záväzku na získanie iného úveru (zdrojov). Aktíva, ktoré boli
raz použité ako kolaterál nemôžu byť použité ako kolaterál v inej zmluve súčasne.
 Market Distruption clause
Klauzula, ktorá stanovuje spôsob výpočtu úrokovej sadzby v prípade nemožnosti získať údaje na
medzibankovom trhu. Resp. klauzula, ktorá stanoví spôsob výpočtu úrokovej sadzby úverov v prípade
objektívnej prekážky na výpočet sadzby v štandardnom znení.
12
CORPORATE
 Asset disposal restriction
Dlžník sa nesmie počas úverového vzťahu zbavovať majetku bez povolenia a konzultácie s veriteľom.

SEGMENT  Loan and leasing restriction

Dlžník nesmie počas trvania úverového vzťahu vstupovať do nových úverových a leasingových vzťahov bez
ZABEZPEČENIE FIREMNÝCH predchádzajúceho súhlasu veriteľa

ÚVEROV  Subordination clause

Dlžník nesmie podriadiť tento záväzok voči iným existujúcim alebo budúcim záväzkom.
Na rozdiel od retailových úverov, ktoré sú  Dividend payment restriction
zabezpečené najčastejšie záložným právom na Dlžník nesmie počas dĺžky trvania úverového vzťahu vyplácať dividendy bez súhlasu veriteľa.
tuzemskú rezidenčnú nehnuteľnosť (úvery na
bývanie), sa forma zabezpečenie firemných úverov
môže výrazne líšiť v závislosti od kvality Okrem týchto klauzúl, alebo tzv. kovenantov, môžu existovať ešte rôzne iné. Počet a znenie jednotlivých klauzúl
podnikateľského plánu, credit ratingu klienta a iných je predmetom obchodného rokovania a vyjednávania zmluvných strán. Proces dohodnutia úverovej
faktorov. dokumentácie je preto pomerne dlhý a časovo náročný, najmä v prípade veľkých kontraktov.
Zabezpečenie môže mať formu:
 záložné právo na nehnuteľný majetok (aj V prípade SME klientov a mikrofiriem môžu byť jednotlivé typy úverov štandardizované, ide však často o
komerčný) bezúčelové úvery pre podnikateľov a predschválené úverové limity so štandardizovanou zmluvnou
 záložné právo na hnuteľný majetok (fleet) dokumentáciou bez potreby komplikovaného vyjednávania.
 blankozmenka
 finančné aktíva
 pohľadávky
 osobné ručenie majiteľa spoločnosti celým
majetkom
 ručenie inej právnickej osoby

13
CORPORATE Štruktúra novej produkcie - SME segment Štruktúra novej produkcie úverov - middle market a LC
segment

SEGMENT
1,000,000,000 1,000,000,000
900,000,000 900,000,000
800,000,000 800,000,000
ŠTRUKTÚRA TRHU S ÚVERMI PRE 700,000,000 700,000,000
600,000,000
NEFINANČNÉ SPOLOČNOSTI (S.11)
600,000,000

v EUR
500,000,000 500,000,000
400,000,000 400,000,000
300,000,000 300,000,000
Z údajov NBS vyplýva, že potreby malých a
200,000,000 200,000,000
stredných podnikov nie sú úplne totožné s
100,000,000 100,000,000
potrebami stredne veľkých a veľkých firiem. Pri SME
0 0
klientoch sa vo väčšej miere stretávame s dopytom
po investičnom financovaní, pričom v prípade
veľkých korporátnych klietnov konštatujeme väčší
dopyt po prevádzkovom financovaní.
Tento rozdiel môže je spôsobený aj aktuálnym
stavom kapitálového trhu, na ktorom vedia veľké Štruktúra úverov v sektore podľa maturity Štruktúra úverov v sektore podľa maturity
firmy ľahšie získať externé zdroje na rozdiel od (SME segment)
malých firiem, ktoré sú závislé od bankového
financovania.
17.68% 19.64%
Z časového hľadiska je štruktúra poskytnutých 23.50% 23.87%
úverov rovnaká a väčšinu poskytnutých úverov
tvoria dlhodobé úvery so splatnosťou nad 5 rokov.
58.81% 56.49%
Zdroj: MARKET VISION SLOVAKIA, 2020

14
 Nové obchody úverov v sektore S.11 celkom a SME

CORPORATE
2.00 3.04 3.18 3.5
2.80 2.70 2.81 2.76 2.71 2.81
2.62 2.61 2.58 3.0
2.46 2.42
1.50 2.5

SEGMENT

v mld. EUR

v % p.a.
2.0
1.00 2.33 2.25
2.06 2.13 2.05 2.01 1.5
1.94 1.95 1.82 1.93 1.85 1.85
1.73
ŠTRUKTÚRA TRHU S ÚVERMI PRE 0.50 1.0

0.72

0.98

0.65

1.02

0.47

0.67

0.93

1.17

0.56

1.64

0.87

0.67

0.92
0.5
NEFINANČNÉ SPOLOČNOSTI (S.11) 0.00 0.0

Dopyt po úverových zdrojoch zo strany SME klientov

je pomerne stabilný na rozdiel od dopytu po úveroch
od veľkých firiem.
Úvery nové obchody celkom Objem nových úverov SME
Veľké spoločnosti však dokážu na trhu získať
úverové zdroje lacnejšie ako malí a strední DPÚM nové obchody celkom DPÚM nové obchody SME
podnikatelia. Je to spôsobené najmä rizikovosťou
menších firiem, nižšou mierou transparentnosti ale Vývoj úverových úrokových sadzieb (S.11)
aj slabším corporate governance v týchto 3.00
spoločnostiach. 2.38 2.38 2.39 2.38 2.39 2.37 2.36 2.37 2.37 2.34 2.33 2.33 2.33
2.50

2.00 2.33 2.25

v % p.a.
2.06 2.13 2.05 2.01
 K akým iným externým zdrojom financovania 1.50 1.94 1.95
1.82 1.93 1.85 1.85
1.73
majú prístup veľkí firemní klienti?
1.00

0.50

0.00

Zdroj: MARKET VISION SLOVAKIA, 2020

DPÚM nové obchody celkom DPÚM stavy celkom

15
CORPORATE Štruktúra SME úverov podľa odvetvia Podiel zlyhaných úverov vo vybraných odvetviach SME

SEGMENT 4.36%
september 2020
august 2020

ODVETVOVÁ ŠTRUKTÚRA SME 5.71%

Poľnohospodárstvo
ÚVEROV PRE NEFINANČNÉ 26.17% 4.38%
5.56%
6.00% , lesníctvo a rybolov

SPOLOČNOSTI (S.11) 26.02% 5.91%

Ostatné odvetvia Priemyselná výroba
9.77%
9.97%
Medzi najvýznamnejšie odvetvia z pohľadu 2.57% 6.22% 3.46%
Činnosti
expozície komerčných bánk v segmente SME firiem extrateritoriálnych
3.48%

patria pomerne rizikové oblasti ako Maloobchod a organizácií a 4.98% Stavebníctvo

Veľkoobchod. Významným sektorom je aj 17.79%
13.68% združení a ostatní
nerezidenti
Stavebníctvo, či priemyselná výroba. 13.94% 3.07%
Veľkoobchod a
17.71% 2.11%
16.68% maloobchod;
Nízku mieru zlyhaných úverov však evidujeme v Odborné, vedecké a
oprava motorových
technické činnosti
prípade Činností v oblasti nehnuteľností. 6.68% vozidiel a
16.33% motocyklov
 Aký je podľa vás dôvod nízkej úrovne kreditného Činnosti v oblasti
nehnuteľností
rizika v tomto sektore?
Odborné, vedecké a technické činnosti

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

Stavebníctvo

Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení a ostatní nerezidenti

Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov

Priemyselná výroba
Zdroj: MARKET VISION SLOVAKIA, 2020
Činnosti v oblasti nehnuteľností

Ostatné odvetvia

16
 BMS - OLS
BMA
1st 2nd 3rd 4th 5th
Variable Category PIP P-Mean P-SD CPS CF

ÚVERY FIREMNÝM Panel A: One month lag

Intercept 0.711d 0.596d 0.176 0.278b 0.655d

KLIENTOM Corporate loan growth in the same month last year

Assessment of order-book levels
Bank-related
Business confidence
1.000

0.399
0.238

0.011
0.088 1.000
0.31d 0.283d 0.29d 0.323d 0.264d
0.019 1.000 0.031d 0.031d
MAKROEKONOMICKÉ DETERMINANTY Unemployment expectations over the next 12 months Consumer confidence 0.193 -0.004 0.009 0.000 -0.02d

0.105 0.009 0.031 1.000

House price index Monetary 0.125d
Na základe realizovaných modelov konštatujeme v January 0.227 0.219 0.447 1.000 1.026c
prípade mesačných a dvojmesačných lagov Average number of regressors 4.618
Average shrinkage [standard deviation] 0.889 0.920
významný vplyv očakávaní podnikateľov ale aj
Cor PMP 0.996
spotrebiteľov na objem úverov nefinančným
PMP from MCMC sampling 0.119 0.040 0.014 0.006 0.011
spoločnostiam. V prípade podnikateľských Adjusted $R^2$ 0.201 0.188 0.178 0.101 0.234
prieskumov zohráva významnú úlohu najmä Panel B: Two month lag
aktuálne zhodnotenie stavu objednávok ako aj
1.024d
očakávania v oblasti vývoja cien produkcie. Intercept 0.83d 0.176a 0.225b 0.581d
Spotrebiteľské očakávania v oblasti vývoja miery 1.000 0.237 0.089 1.000 0.384d
Corporate loan growth in the same month last year Bank-related 0.3d 0.29d 0.334d 0.28d
nezamestnanosti majú podľa výsledkov BMA a BMS
Industrial confidence indicator Business confidence 0.088 0.002 0.019 0.950 0.041d
modelov štatisticky významný negatívny vplyv na
vývoj objemu úverov nefinančným spoločnostiam. 0.560 -0.020 0.021 0.000 -0.041d
DAX volatility Financial market -0.042d
Price expectations over the next 3 months Business confidence 0.166 0.003 0.008 0.998 0.022d
Kladný vzťah ďalej identifikujeme v prípade cien 0.100 -0.001 0.005 0.085
Unemployment expectations over the next 12 months Consumer confidence -0.019d
nehnuteľností a objemu úverov. House price index Monetary 0.107 0.008 0.027 0.996 0.125d
Naopak, volatilita na nemeckom akciovom trhu Average number of regressors 7.331
Average shrinkage [standard deviation] 0.865 0.094
negatívne vplýva vývoj objemu firemných úverov v
Cor PMP 0.977
SR. PMP from MCMC sampling 0.015 0.010 0.009 0.011 0.012
Adjusted $R^2$ 0.241 0.178 0.177 0.177 0.177

Zdroj: Gernát, Lyócsa, Horvátová, Košťálová, Drivers of Credit Market Boom Under Model Uncertainty, 2019

17
 Peter Gernát
PhD. candidate
peter.gernat@euba.sk

Faculty of National Economics | Dolnozemská cesta 1| Bratislava | www.nhf.euba.sk 18

OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK_S07
Peter Gernát
DEPARTMENT OF BANKING AND
INTERNATIONAL FINANCE

Faculty of National Economics

Economic University in Bratislava
Dolnozemská cesta 1

Slovak Republic
PLATOBNÁ INFRAŠTRUKTÚRA, PLATOBNÉ A KARTOVÉ
SYSTÉMY V REÁLNEJ EKONOMIKE

2
PLATOBNÉ
SYSTÉMY A ICH
VÝZNAM
Moderná ekonomika potrebuje vyspelý, rýchly a
stabilný platobný systém na to, aby mohla
spoľahlivo fungovať.
Platobné systémy sú akýmsi potrubím, cez
ktoré pretekajú peňažné transakcie, ktoré sú
nevyhnutnou súčasťou výmeny tovarov a
služieb.
Komerčné banky v členských krajinách
Eurosystému využívajú najmä platobný systém
TARGET 2 a SEPA. V prípade realizácie
medzinárodného platobného styku používajú
systém SWIFT.
Platobné systémy sa líšia a vieme ich na základe jednotlivých parametrov členiť.
Napríklad podľa spôsobu prepojenia ich členíme na:
 bilaterálny klíring
 multilaterálny klíring
Podľa spôsobu zúčtovania transakcie delíme systémy na:
 brutto zúčtovanie
 netto zúčtovanie
Komerčné banky v SR sú štandardne súčasťou viacerých platobných systémov,
nakoľko participujú na realizácia rôznych typov transakcií. Najčastejšie sú banky
členmi týchto systémov:
SEPA (Single European Payment Area)
TARGET2 (Trans-European Automated Real-time Gross Settlement Express
Transfer)
SWIFT (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication)
3
BILATERÁLNY
Bilaterálny klíringový systém je najzákladnejším typom platobného systému,
ktorý môže fungovať medzi 2 subjektami.

KLÍRING
The Bank for International Settlements (BIS)
defines the term clearing as the process of
transmitting, reconciling and, in some
cases, confirming transactions prior to
settlement, including the netting of
Predstavme si, že klienti v Banke A zadali dohromady platby v objeme 10 mil. EUR
v prospech klientov s účtami v Banke B. Súčasne klienti Banky B zadali
dohromady platby v objeme 4 mil. EUR v prospech klientov Banky A.
 Ako bude vyzerať zúčtovanie týchto platieb medzi jednotlivými bankami?
A 10 mil. EUR
B

zúčtovanie
brutto
transactions and the establishment of final
4 mil. EUR
positions for settlement.

The key word in this definition is the word

netting, which is seen by the BIS as the
offsetting of obligations between or among A 6 mil. EUR
B
participants in the netting arrangement, thereby

zúčtovanie
reducing the number and value of payments or
deliveries needed to settle a set of transactions. netto

4
MULTILATERÁLNY
V komplikovanom hospodárskom svete sa stretávame s multilaterálnymi klíringovými systémami, ktoré
prepájajú veľký počet finančných inštitúcii.

KLÍRING
V tomto príklade si demonštrujeme fungovanie jednoduchého multilaterálneho klíringového systému bez
zúčtovacieho centra:

BEZ ZÚČTOVACIEHO CENTRA Centrálna banka

The Bank for International Settlements (BIS) defines

Banka A Banka E
the term clearing as the process of transmitting,
reconciling and, in some cases, confirming
transactions prior to settlement, including the
netting of transactions and the establishment of
final positions for settlement. Banka B Banka D

The key word in this definition is the word netting,

which is seen by the BIS as the offsetting of
obligations between or among participants in the
netting arrangement, thereby reducing the number
and value of payments or deliveries needed to settle
a set of transactions.
Banka C
Tento typ prepojenia jednotlivých členov systému má viaceré nedostatky:
 potrebné veľké množstvo bilaterálnych vzťahov, čo komplikuje vstup nových subjektov do systému
 výmena informácii vs. výmena platieb (ako zabezpečiť, že jednotlivé banky budú naozaj uhrádzať
platby?)
 „netting“ vo vlastnej réžii členov systému, ktorí tak musia vypočítať saldá s každým jednotlivým členom
platobného systému

5
 Clearing and settlement mechanism
(CSM)

MULTILATERÁLNY Centrálna banka A B C D E

KLÍRING
+50 -20 +250 -200 -80

SO ZÚČTOVACÍM CENTROM Banka A Banka E Banka B, D a E majú voči

zúčtovaciemu centru negatívnu
finálnu pozíciu. Tieto banky musia
V praxi sa najčastejšie stretávame s dať CB pokyn na debetovanie ich
multilaterálnymi klíringovými platobnými účtu platobného styku v prospech
systémami, ktoré združuje jedno zúčtovacie Banka B Banka D účtu zúčtovacieho centra.
centrum (Clearing House). Zúčtovacie centrum naopak zasiela
pokyn centrálnej banke aby
Jeho úlohou je v celom procese prijímať informácie
debetovala účet CH v prospech
o jednotlivých platbách zadávaných v rámci Banka C
bánk s pozitívnou pozíciou voči CH.
systému a agregovať štatistické údaje o
realizovaných transakciách. V zúčtovaní vystupuje
Clearing House ako protistrana, to znamená, že pre
Zúčtovacie centrum vypočítava finálnu pozíciu každého člena networku voči platobnému systému a
každého člena je CH protistranou transakcie.
informáciu zasiela do centrálnej banky, ktorá následne realizuje zúčtovanie transakcií.
Komerčné banky tak zasielajú informácie o platbách
CH, ktorý ich následne pomocou prepojenia na V našom platobnom systéme dochádza k výpočtu vzájomných pozícií a dochádza k vyrovnávaniu
centrálnu banku pomáha realizovať. vzájomných sáld. Tento fakt predpokladá, že náš vzorový platobný systém funguje na netto
Každá banka v platobnom systéme má účet zúčtovaní.
platobného styku v centrálnej banke, ktorá platobný
systém vlastní a prevádzkuje.

6
SINGLE EUROPEAN
PAYMENT AREA
SEPA - Single Euro Payments Area
predstavuje jednotnú oblasť platieb v eurách.
Ide o projekt, ktorého cieľom je zjednotenie
pravidiel a štandardov pri realizácii
bezhotovostných platieb. Zjednodušene
povedané ide o faktické zrušenie hraníc pre
realizáciu bezhotovostných platieb v mene
euro.
V rámci SEPA môžu spotrebitelia, podniky a
ďalšie hospodárske subjekty zasielať a
prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej
krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami, za
rovnakých základných podmienok, práv a
povinností a bez ohľadu na to, v ktorej krajine
majú vedený platobný účet.
Prostredníctvom tohto platobného systému sa realizujú najmä transakcie v menších objemoch
(úhrady a inkasá), ktoré častokrát zadávajú spotrebitelia a nefinančné spoločnosti. V rámci
tohto platobného systému sa zjednotili pravidlá vo viacerých oblastiach:
 každý účet v SEPA systéme má jednotný tvar tzv. IBAN (International bank account number)
 každá banka v SEPA má unikátny BIC kód (Bank identification number)
 všetky platby musia byť vysporiadané na nasledujúci pracovný deň (nie len domáce platby
ale aj platby do iných bánk v rámci SEPA)
 rovnaké papierové tlačivá na pobočkách bánk v SEPA systéme
 rovnaký systém zadávania platieb v IB / MA v bankách v SEPA systéme
 v systéme iba platby v mene EUR
 uplatňuje sa netto medzibankové zúčtovanie vo viacerých cykloch počas pracovného dňa
 umožnilo sa v rámci tohto systému využívať aj SEPA inkaso
 tento platobný systém sa nevyužíva na realizáciu zrýchlených platieb
Viac sa dozviete na: https://www.youtube.com/watch?list=UUHKLsePHCrFedh8N-
NDbJMg&v=EbcEaalUGco&feature=emb_title
7
SINGLE EUROPEAN
PAYMENT AREA
SEPA - Single Euro Payments Area
predstavuje jednotnú oblasť platieb v eurách.
Ide o projekt, ktorého cieľom je zjednotenie
pravidiel a štandardov pri realizácii
bezhotovostných platieb. Zjednodušene
povedané ide o faktické zrušenie hraníc pre
realizáciu bezhotovostných platieb v mene
euro.

V rámci SEPA môžu spotrebitelia, podniky a

ďalšie hospodárske subjekty zasielať a
prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej
krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami, za
rovnakých základných podmienok, práv a
povinností a bez ohľadu na to, v ktorej krajine
majú vedený platobný účet.

8
TARGET2
TARGET2 pozná 4 druhy účastníkov v platobnom systéme:
 Priamy účastník: Finančná inštitúcia založená v EHP, ktorá má účet platobného styku zriadený v ECB, a ktorá
TRANS-EUROPEAN REAL TIME GROSS realizuje transakcie na svoj účet, resp. na účet svojich klientov
SETTLEMENT EXPRESS TRANSFER  Nepriamy účastník: Finančná inštitúcia založená v EHP, ktorá má účet platobného styku zriadený u priameho účastníka
TARGET2, v rámci ktorého odosiela a prijíma EUR platby cez TARGET2
SYSTEM  Multiadresný prístup: pobočky a obchodné zastúpenia priamych účastníkov TARGET2, ktoré sú oprávnené realizovať
transakcie prostredníctvom účtu platobného styku priameho účastníka TARGET2
TARGET2 je európsky medzibankový zúčtovací
 Adresný BIC: korešpondentská inštitúcia priameho účastníka TARGET2, ktorá má u priameho člena pridelený BIC
systém, ktorý je primárne určený na realizáciu
veľkoobjemových transakcií spojených s
výkonom monetárnej politiky ale aj na realizáciu
veľkoobjemových komerčných transakcií. Je to
systém, ktorý funguje na brutto zúčtovaní a každá
jedna transakcia je samostatne zúčtovaná
prostredníctvom účtu platobného styku v
centrálnej banke.

V rámci tohto platobného systému sa realizujú aj

zrýchlené medzibankové retailové transakcie,
ktoré sú spoplatnené vyšším poplatkom pre
klienta, ktorý odráža zvýšené náklady bánk na
realizáciu týchto bankových prevodov v porovnaní
so systémom SEPA.

Viac sa dozviete na:

https://www.youtube.com/watch?v=fstoINqXJK8
&t=150s

9
SWIFT Banka A Banka B
SOCIETY FOR WORLDWIDE INTERBANK
FINANCIAL TELECOMMUNICATION

SWIFT je medzinárodným systémom

korešpondenčnej komunikácie finančných
inštitúcií, prostredníctvom ktorého je možné 1. Slovenská banka chce
odoslať platbu svojho klienta z
dohodnúť a realizovať cezhraničné príkazy v EUR účtu na účet v mene TAL v
cudzích menách. banke klienta v štáte Samoa.
Keďže nemá v danej banke
zriadený účet, prostredníctvom
Používa sa na prevod peňazí v cudzích korešpondencie v systéme
menách medzi subjektami v krajinách, SWIFT hľadá banku, s ktorou
sa vie platobne spojiť a
ktorých banky nemajú na seba žiadne súčasne je ta banka aspoň
nepriamo prepojená s
vzájomné väzby, nekomunikujú spolu a
platobným systémom v štáte
nemajú u seba navzájom zriadené účty Samoa.
platobného styku.
2. SR banka zistila, že
francúzska banka, v ktorej
má účet, resp. je ňou
platobným systémom
prepojená má aspoň vzťah
na platobný systém
korešpondenta
prepojeného s bankou
prijímateľa platby. Zadáva
v platobnom systéme
request na realizáciu tejto
transakcie.
3. Korešpondenčná banka
D prijíma dopyt a
pristupuje k spolupráci na
realizácii tejto transakcie.
Jednotlivé
korešpondenčné banky si
za svoje služby účtujú
poplatky.
4. Banka prijímateľa
transakcie prijíma platbu v
mene TAL od
korešpondenčnej banky D
a kredituje účet svojho
klienta.

Štandardizovaný systém elektronickej

korešpondencie SWIFT umožňuje využívať
rôzne platobné systémy na zúčtovanie a
realizáciu cezhraničných transakcií v cudzích
menách. Korešpondenčná banka C Korešpondenčná banka D

10
SWIFT
S využitím rôznych platobných systémov a rôznych bánk pri realizácii cezhraničných platieb sú
spojené aj vyššie poplatky, ktoré musí niekto uhradiť ale aj dlhšie čakacie doby na zúčtovanie
SOCIETY FOR WORLDWIDE INTERBANK týchto transakcií.
FINANCIAL TELECOMMUNICATION
Spolu s parametrami platby (SWIFT kód banky príjemcu, názov banky príjemcu a jej adresa, typ
SWIFT je medzinárodným systémom platby zadáva odosielateľ aj informáciu o spôsobe úhrady poplatkov za realizáciu tohto
korešpondenčnej komunikácie finančných platobného príkazu. Na výber má 3 inštrukcie:
inštitúcií, prostredníctvom ktorého je možné
dohodnúť a realizovať cezhraničné príkazy v
cudzích menách.
 OUR – znamená, že všetky poplatky spojené s transakciou uhrádza odosielateľ
Používa sa na prevod peňazí v cudzích
menách medzi subjektami v krajinách,  SHA – znamená, že všetky poplatky spojené s transakciou sa delia medzi protistrany rovným
ktorých banky nemajú na seba žiadne dielom
vzájomné väzby, nekomunikujú spolu a  BEN – znamená, že všetky poplatky spojené s transakciou uhrádza jej príjemca
nemajú u seba navzájom zriadené účty
platobného styku.
Viac o SWIFTe: https://www.youtube.com/watch?v=wPHmp4Cpoik
Štandardizovaný systém elektronickej
Pozn.: vo videu sú SWIFT platby a ich realizácia popísané v čase od 0:00 – 1:10.
korešpondencie SWIFT umožňuje využívať
rôzne platobné systémy na zúčtovanie a
realizáciu cezhraničných transakcií v cudzích
menách.

11
SWIFT
SOCIETY FOR WORLDWIDE INTERBANK
FINANCIAL TELECOMMUNICATION

SWIFT je medzinárodným systémom

korešpondenčnej komunikácie finančných
inštitúcií, prostredníctvom ktorého je možné
dohodnúť a realizovať cezhraničné príkazy v
cudzích menách.

Používa sa na prevod peňazí v cudzích

menách medzi subjektami v krajinách,
ktorých banky nemajú na seba žiadne
vzájomné väzby, nekomunikujú spolu a
nemajú u seba navzájom zriadené účty
platobného styku.

Štandardizovaný systém elektronickej

korešpondencie SWIFT umožňuje využívať
rôzne platobné systémy na zúčtovanie a
realizáciu cezhraničných transakcií v cudzích
menách.

12
BLOCKCHAIN
TECHNOLÓGIA S REVOLUČNÝM
POTENCIÁLOM?
Blockchain je technológia, ktorá vznikla v 20.
storočí a v platobných službách bola prvýkrát
v histórii využitá až pred niekoľkými rokmi
kedy Satoshi Nakamoto (pseudonym)
vymyslel virtuálnu kryptomenu – BitCoin.
Blockchain je dátovou štruktúrou, ktorá umožňuje vytvoriť členovi siete záznam o transakcií a
zdieľať ho s inými členmi siete. Kryptovanie jednotlivých záznamov (napr. informácie o transakcii) a
ich nadväznosť na predchádzajúce záznamy výrazne obmedzujú možnosti manipulácie s
údajmi v tejto sieti.
V bežnom platobnom systéme je vzájomná komunikácia subjektov šifrovaná, avšak jednotlivé
šifrovacie kľúče spravuje centrálna autorita, ktorá takisto spravuje celý systém.
Clearing and settlement mechanism
(CSM)
Centrálna banka

Ako táto technológia funguje a prečo môže

mať potenciál podnietiť revolúciu v oblasti
platobných služieb? Banka A Banka E

O technológii blockchain sa viac dozviete: Banka B Banka D

https://www.youtube.com/watch?v=SSo_EIw
HSd4 Banka C

13
 Blockchain je decentralizovanou dátovou štruktúrou, ktorá umožňuje vytvoriť členovi siete

BLOCKCHAIN záznam o transakcií a zdieľať ho s inými členmi siete. Kryptovanie jednotlivých záznamov a ich
nadväznosť na predchádzajúce záznamy výrazne obmedzujú možnosti manipulácie s údajmi v
TECHNOLÓGIA S REVOLUČNÝM tejto sieti.
POTENCIÁLOM? V blockchain sieti je každý člen majiteľom záznamov o transakciách (tzv. distributed ledger) a
dokáže verifikovať jednotlivé nové informácie a zmeny v systéme.
Blockchain je technológia, ktorá vznikla v 20.
storočí a v platobných službách bola prvýkrát
Banka F
v histórii využitá až pred niekoľkými rokmi
kedy Satoshi Nakamoto (pseudonym)
vymyslel virtuálnu kryptomenu – BitCoin.
Banka A Banka E
Ako táto technológia funguje a prečo môže
mať potenciál podnietiť revolúciu v oblasti
platobných služieb?

O technológii blockchain sa viac dozviete:

Banka B Banka D
https://www.youtube.com/watch?v=SSo_EIw
HSd4

Banka C
14
 KARTOVÝ BIZNIS
SYSTÉM, BEZ KTORÉHO SI ŽIVOT DNES UŽ PREDSTAVIŤ NEVIEME

15
PLATOBNÁ KARTA
VSTUPUJE NA TRH
(60‘ ROKY 20. STOROČIA)

1. The Franklin National Bank

in New York
Nie veľmi úspešný projekt, banka
ho chcela takmer úplne zastaviť...
2. Bank of America
Prvý, na trhu úspešný projekt
platobnej karty...

Zdroj: cashcofinancial.com, 2018

16
PRVÁ KARTOVÁ
SCHÉMA
POČIATKY KARTOVÉHO BIZNISU
Prvým komerčne úspešným projektom
platobnej karty bol projekt americkej
Bank of America.
Banka vydávala platobné karty svojim
retailovým klientom a zároveň predávala
platobné terminály, prostredníctvom
ktorých mohli klienti realizovať svoje
prvé transakcie.
 Čo myslíte, s akým produktom prišli
na trh konkurenčné inštitúcie?
Bank of America spustila prvú komerčnú kartovú schému, v rámci ktorej mala banka na starosti tak
vydávanie kariet ako aj predaj POS terminálov.
Banka v rámci tejto schémy:
• stanovuje pravidlá schémy
• vydáva POS terminály
• vydáva karty pre spotrebiteľov
• overuje platnosť karty
• overuje PIN
• overuje disponibilné zdroje na účte spotrebiteľa
• procesuje transakcie
• odosiela informácie o realizovaných nákupoch
• odosiela dopyty na overenie informácii o spotrebiteľovi
a inkasá platieb
• prijíma platby kartou v súlade s pravidlami banky
Bank of America
17
STRATEGICKÝ Bank of America Well Fargo
PROBLÉM
MANAŽMENTU BÁNK
Prvý komerčný systém mal zásadný
problém v oblasti širokej adaptácie v
bankovom sektore.

Manažment bánk stál pred veľkou

strategickou dilemou.
 Aké strategické možnosti mali pred
sebou komerčné banky?
Nakoľko klienti jednej banky nemohli platiť kartou na termináli, ktorý vydala iná banka, ocitli sa
komerčné banky v zásadnej strategickej dileme. Jediným cieľom ako obchodnú vojnu v tejto
oblasti vyhrať bolo ovládnuť celý trh, čo z marketingového hľadiska bola veľmi riskantná a nie
preferovaná možnosť.

18
NIEKTO CHYTRÝ SI UVEDOMIL, ŽE KARTOVÝ BIZNIS SÚ
VLASTNE DVE ODLIŠNÉ TYPY PODNIKANIA...

19
CARD ISSUING VS.
MERCHANT
ACQUIRING CARD ISSUING MERCHANT ACQUIRING
• vydávanie platobných kariet (debetné, • inštalácia a predaj POS riešení a
predplatné, kreditné) terminálov
• správa disponibilných zostatkov • zasielanie dopytov do platobnej schémy
Rozlíšenie týchto dvoch typov
• poskytovanie spotrebiteľských úverov • sprostredkovanie možnosti prijímania
podnikania v kartovom biznise umožnilo • overovanie dopytov na realizáciu platieb platobných kariet
jeho rozvoj do dnešnej podoby. na ťarchu klientskych účtov

20
SPOLUPRÁCA
ISSUEROV A
Consumer Merchant
ACQUIREROV... recognition recognition

Obchodník si chce byť istý, že na jeho Spotrebiteľ si potrebuje byť istý, že

... vytvorila prvé platobné schémy so
termináli platí skutočný držiteľ karty a jeho kartu bude akceptovať každý
štandardizovanými pravidlami v oblasti
používa platnú platobnú kartu, ktorá platobný terminál a platba bude
realizácie bezhotovostného platobného
je súčasťou schémy. zúčtovaná v dohodnutej výške.
styku. Pravidlá sa týkali najmä:
• postup pri procesovaní platieb
• časové rámce pre zúčtovanie platieb
• pravidlá pre riešenie neočakávaných Brand
situácii

Potrebujeme označiť prevádzky (obchodníkov), ktorí

patria do jednej schémy.

21
22
SILNÝ A ŤAŽKO
NARUŠITEĽNÝ
BIZNIS MODEL

V prípade kartových spoločností ide o

silný a ťažko narušiteľný biznis model,
nakoľko ich veľkosť a neustále
zväčšovanie sa je zároveň aj ich
najväčšou konkurenčnou výhodou.
Prevádzka platobných schém umožňuje
bankám realizovať kartový platobný styk
aj bez vlastnej bilaterálnej zmluvy,
nakoľko tieto banky majú vzájomné
zmluvy s prevádzkovateľom platobnej
schémy. Existencia platobných schém umožňuje obchodníkom akceptovať platby kartou,
ktorú vydala akákoľvek banka na svete a súčasne umožňuje spotrebiteľom platiť
kartou na ktoromkoľvek termináli vo svete.

23
KTO NA KARTOVÝCH Visa príjme od BoA 98,76 EUR, z ktorých
98,45 EUR posiela do WF.

PLATBÁCH ZARÁBA? Visa assesment = 0,31 EUR (o tento

poplatok sa delí podľa bilaterálnej dohody
VISA a Aquirer, teda Wells Fargo)

V kartovom biznise hrajú dôležitú úlohu

úspory z rozsahu, ktoré umožňujú
dosahovať zaujímavé pasívne výnosy
Obchodník
jednotlivým subjektom zapojeným v tejto BoA inkasuje z účtu
dostane 98,45
študenta 100 EUR, z
schéme. toho 98,76 EUR
EUR od WF za
nákup.
odošle do VISA.
Predstavme si študenta, ktorý zaplatí Interchange fee =
Merch. disc =
100 EUR za nové topánky. Platbu uhradí 1,24 EUR
1,55 EUR
kartou svojej banky na platobnom
termináli, ktorý vydala banka, v ktorej má
Študent zaplatí 100 EUR za topánky na POS
obchodník svoj účet. termináli a platbu potvrdí PIN kódom.

Interchange fee: 1,20% + 0,02 EUR

 Čo je to cashback?
Merchant discount: 1,50% + 0,05 EUR  Ako dokáže banka využiť dáta o nákupoch svojich klientov v marketingu?
 Prečo sa banke oplatí poskytnúť klientovi u niektorých obchodníkov cashback vo výške 20% platby?

24
CARD ISSUING VS.
MERCHANT
ACQUIRING Interchange fee Merchant discount / Merchant
Charge Fee
Ide o nízky poplatok, ktorý reálne Suma, o ktorú je znížená platba klienta
Rozlíšenie týchto dvoch typov uhrádza acquirer (banka obchodníka) za tovary a služby. Tento poplatok
podnikania v kartovom biznise umožnilo vydavateľovi karty (banka musí byť nižší ako poplatky spojené
jeho rozvoj do dnešnej podoby. spotrebiteľa). Časť z tohto poplatku so spracovaním hotovostnej
následne issuer zaplatí transakcie, aby príjímanie kartových
prevádzkovateľovi platobnej schémy platieb bolo z ekonomického hľadiska
Nastavenie poplatkov a systém ich za služby spojené s realizovaním výhodné.
uhrádzania sa môže líšiť v závislosti od transakcie.
spoločností, ktoré sú zapojené do Merchant discount v sebe obsahuje
Tento poplatok umožňuje interchange fee a odmenu pre
konkrétnej schémy.
obchodníkom využívať benefity acquirera za poskytnutie platobného
bezhotovostného platobného styku vo terminálu a jeho účasť na zúčtovanie
forme prijímania kartových platieb. transakcie.

25
POSKYTOVATELIA 160,000,000 6,000,000

SCHÉM MAJÚ 140,000,000

5,000,000
OBROVSKÉ ÚSPORY Z

počet platobných kariet

120,000,000

ROZSAHU.
4,000,000

počet transakcií
100,000,000

80,000,000 3,000,000

60,000,000
Vývoj smerom k cashless society 2,000,000
poskytuje priestor na znižovanie 40,000,000
poplatkov za kartové transakcie a k 1,000,000
20,000,000
zlepšovaniu benefitov a vernostných
0 0
programov.

01/03/2008
01/10/2008
01/05/2009
01/12/2009
01/07/2010
01/02/2011
01/09/2011
01/04/2012
01/11/2012
01/06/2013
01/01/2014
01/08/2014
01/03/2015
01/10/2015
01/05/2016
01/12/2016
01/07/2017
01/02/2018
Počet transakcií Počet platobných kariet

Zdroj: SBA, 2018

26
POSKYTOVATELIA 8,000,000,000 160,000,000

SCHÉM MAJÚ 7,000,000,000 140,000,000

OBROVSKÉ ÚSPORY Z

počet platobných kariet

6,000,000,000 120,000,000

ROZSAHU. 5,000,000,000 100,000,000

v EUR
4,000,000,000 80,000,000

3,000,000,000 60,000,000
Vývoj smerom k cashless society
2,000,000,000 40,000,000
poskytuje priestor na znižovanie
poplatkov za kartové transakcie a k 1,000,000,000 20,000,000
zlepšovaniu benefitov a vernostných 0 0
programov.

01/11/2012

01/11/2014

01/11/2016
01/03/2008
01/11/2008
01/07/2009
01/03/2010
01/11/2010
01/07/2011
01/03/2012

01/07/2013
01/03/2014

01/07/2015
01/03/2016

01/07/2017
01/03/2018
Objem transakcií Počet transakcií

Zdroj: SBA, 2018

27
 poskytuje

programov.
ROZSAHU.

priestor
SCHÉM MAJÚ

na
POSKYTOVATELIA

OBROVSKÉ ÚSPORY Z

znižovanie
poplatkov za kartové transakcie a k
zlepšovaniu benefitov a vernostných
Vývoj smerom k cashless society

01/03/2008
01/09/2008
01/03/2009
01/09/2009
01/03/2010
01/09/2010
01/03/2011
01/09/2011
01/03/2012
01/09/2012
01/03/2013
01/09/2013
01/03/2014
01/09/2014
01/03/2015
01/09/2015
01/03/2016
01/09/2016
01/03/2017
01/09/2017
01/03/2018
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90

28

priemerná platba v EUR

Zdroj: SBA, 2018
 Operácie s CP Bežné účty

v tis. EUR Platby a riadenie hotovosti

Správa a úschova CP, vstupné
€ 4,376.00 poplatky
v tis. EUR Karty

AKÚ ČASŤ VÝNOSOV € 4,986.00

€ 7,173.00
Úvery, poskytnuté nevyčerpané limity
úverov, vydané finančné záruky a € 6,744.00
Úvery

TVORIA VÝNOSY Z
akreditívy € 9,243.00
Platobný styk € 31,232.00 Nepriame vklady
€ 12,601.00
Poistenie

PLATIEB?
Poplatky za sprostredkovanie
€ 13,076.00 Finančné obchody
Poplatky z kurzových operácii € 21,592.00
€ 33,241.00 Faktoring
€ 20,335.00
Ostatné Štruktúrované obchody

Ostatné
Banky nevykazujú rovnako štruktúru
poplatkových výnosov, ktoré im plynú z Cenné papiere Bankové prevody
kartových transakcií. Dá sa však
predpokladať, že klienti majú veľkú časť Správa aktív
platieb zdarma (SEPA platby, trvalé príkazy a SEPA v tis. EUR v tis. EUR Správa úverov a záruk
inkasá zvyknú byť zdarma ako súčasť balíka služieb). € 24,598.00 € 6,271.00
Správa finančných nástrojov
€ 1,017.00
Akú časť výnosov z poplatkov a provízií € 29,788.00 Operácie s CP
komerčnej banky tvoria príjmy z realizácie Platobné karty

platieb?
€ 17,033.00 Iné platobné služby € 29,788.00
€ 43,803.00 Sprostredkovanie produktov tretích
strán
€ 43,803.00 Úverová činnosť

Ostatné bankové služby

Iné platobné služby

Zdroj: účtovné závierky bánk, 2020 3Q

29
 Peter Gernát
PhD. candidate
peter.gernat@euba.sk

Faculty of National Economics | Dolnozemská cesta 1| Bratislava | www.nhf.euba.sk 30

 Medzibankové operácie
a pokladničné operácie
Delíme:
1. pokladničné
2. operácie medzi komerčnými bankami
navzájom
3. operácie medzi komerčnými bankami
a centrálnou bankou
Pokladničné operácie:
– sú vykonávané v hotovosti prostredníctvom pokladnice banky
– ide o príjmy a výdavky z pokladnice v domácej a cudzej mene.

Medzi pokladničné operácie zaraďujeme:

◼ vklady a výbery klientov v hotovosti,

◼ poskytnutie krátkodobého úveru v hotovosti,
◼ výber peňažných prostriedkov klienta v hotovosti
◼ prostredníctvom bankomatu,
◼ poskytnutie hotovostných peňažných prostriedkov
z centrály banky jej pobočke,
◼ zmenárenské operácie,
◼ zlato,
◼ iné pokladničné hodnoty,
◼ operácie so šekmi.
Zmenárenské operácie:

– majú maloobchodný charakter,

– v porovnaní s devízovými obchodmi ide o nízke
finančné čiastky.
– vykonávajú sa v hotovostnej a bezhotovostnej forme.

◼ Východiskom týchto obchodov je kurzový lístok

komerčnej banky.

◼ Zmenárenské operácie sa uskutočňujú aj

prostredníctvom cestovných šekov.
Cestovné šeky
nepodliehajú zmenkovému a šekovému zákonu,
ale Obchodnému zákonníku. Vystavovateľom cestovných šekov
môžu byť banky, ako aj cestovné kancelárie na základe účtov
vedených v bankách.

V bankovej praxi došlo k výraznej unifikácii cestovných šekov.

Príkladom sú eurošeky:

– svojou podstatou zodpovedajú cestovným šekom,

– systém eurošekov organizuje banková asociácia
Eurocheque International,
– k eurošekom sa vydáva dispozičná karta,
– výhodou eurošekov je – klient zostáva po celý čas spojený so
svojím účtom. V prípade straty môže klient ohlásiť uvedenú
skutočnosť svojej banke, ktorá zabezpečí stop platby na šeky
z účtu daného klienta.
◼ Šek – je platobný príkaz, ktorý dáva majiteľ šeku
šekovníkovi, teda banke, aby zaplatila osobe uvedenej na šeku
(alebo doručiteľovi), sumu uvedenú na šeku.

Osobitná skupina sú zaručené šeky. Tie môže vydávať jedna

banka, vyplatiť ich môže iná banka a vzájomné záväzky
a pohľadávky z operácií so šekmi si vyrovnávajú banky medzi
sebou. Zaručený šek môže byť vyplatený do výšky 215,8 EUR,
v jednej operácii môže klient použiť najviac 10 šekov.

Operácie so zlatom sa vykazujú v cudzej mene. Ide o razené

alebo nerazené zlato obchodovateľné na devízovom trhu (teda
nie zbierky zlatých mincí alebo iné predmety zo zlata).

Medzi iné pokladničné hodnoty patria striebro, platina,

drahokamy, nakúpené cestovné šeky iných bánk, známky, kolky
a ceniny v cudzej mene.
Medzibankový peňažný trh
◼ osobitný segment peňažného trhu
◼ má vplyv na ostatné segmenty peňažného trhu,
◼ formujú sa tu referenčné úrokové sadzby,
◼ prejavujú sa tu opatrenia centrálnej banky voči
komerčným bankám
◼ vplýva na kapitálový a devízový trh.

Obchody na medzibankovom trhu členíme na:

◼ obchody medzi komerčnou bankou a centrálnou bankou,

◼ obchody medzi komerčnými bankami.

Obchody medzi centrálnou bankou
a komerčnými bankami:
◼ majú krátkodobý charakter,
◼ pôžičky na medzibankovom trhu poskytované centrálnou
bankou komerčným bankám musia byť zabezpečené
cennými papiermi,
◼ centrálna banka nie je povinná poskytnúť komerčnej
banke pôžičku v každom čase, závisí to od nastavenia
menovej politiky,
◼ obchodovaním na medzibankovom trhu sleduje
centrálna banka rôzne ciele, napríklad likviditu
bankového sektora alebo úroveň úrokových sadzieb.
 Obchody medzi komerčnými bankami a centrálnou bankou
členíme na:

◼ refinančné, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie pri

refinancovaní komerčných bánk prostredníctvom zdrojov
centrálnej banky,

◼ sterilizačné, pri ktorých komerčné banky ukladajú svoje

momentálne prebytočné prostriedky na zhodnotenie
v centrálnej banke.

Obchody medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami na

medzibankovom trhu sa členia podľa existencie zabezpečenia
cennými papiermi na:
Obchody s peniazmi (nie sú zabezpečené cennými
papiermi), ktoré sa ďalej členia na:

◼ Denné peniaze
◼ – Overnight money
– Tomorrov next money – T/N
– Spot next money – S/N,
– Termínované peniaze
Repoobchody
(sú zabezpečené cennými papiermi), pri ktorých sa banky
ako zmluvní partneri dohodnú na spätnom odkúpení
cenných papierov, napr. štátnych pokladničných poukážok,
pokladničných poukážok NBS a pod.

Repoobchody môžu prebiehať medzi komerčnou bankou

a centrálnou bankou na základe sadzieb z repotendrov,
zverejňovaných centrálnou bankou. Repoobchody patria
medzi dôležité nástroje menovej politiky.

3. Obchody so štátnymi pokladničnými poukážkami.

◼ Úrokové sadzby na medzibankovom trhu sú vysoko
nestále, vykazujú vysokú volatilitu.
◼ Medzibankové pôžičky predstavujú pomerne drahé
zdroje financovania komerčných bánk.
◼ Na medzibankovom trhu na Slovensku sa obchoduje
najmä s derivátmi medzibankových depozít, akými sú
menové swapy, FRA (Forward Rate Agreements), opcie
a futures.

Transakcie na medzibankovom trhu vykonávajú:

– díleri na účet komerčnej banky,

– profesionálne brokerské firmy, ktoré za poplatok
sprostredkujú obchody, „párujú“ ponuky na kúpu a predaj.
– obchody zvyšujú likviditu trhu,
– broker neobchoduje na vlastný účet, ale na účet klienta
a zabezpečuje dôvernosť transakcií
Obchody medzi komerčnými bankami

Medzibankový peňažný trh medzi komerčnými

bankami sa člení na:

◼ trh medzibankových depozít,

◼ trh pokladničných poukážok
Trh medzibankových depozít

Obchody medzi komerčnými bankami predstavujú prevody

depozít z jednej banky do druhej, pričom medzibankové
depozitá majú pevnú dohodnutú lehotu splatnosti bez možnosti
predčasného vypovedania kontraktu zo strany dlžníckej aj ani
veriteľskej banky.

Charakteristika obchodov:

◼ obchodovanie sa uskutočňuje prostredníctvom telefónov,

◼ Prostredníctvom brokerských firiem alebo elektronických
počítačových systémov, napríklad REUTERS,
◼ objem obchodu musí byť štandardizovaný.
◼ deň vyrovnania obchodu sa označuje pojmom valuta.
◼ po uzatvorení obchodu si banky potvrdzujú v konfirmačnom liste
objem a cenu peňažných prostriedkov.
◼ Úrokové sadzby na medzibankovom trhu sú vysoko
nestále, vykazujú vysokú volatilitu.

◼ Medzibankové pôžičky predstavujú pomerne drahé

zdroje financovania komerčných bánk.

◼ Na medzibankovom trhu na Slovensku sa obchoduje

najmä s derivátmi medzibankových depozít, akými sú
menové swapy, FRA (Forward Rate Agreements),
opcie a futures.
Transakcie na medzibankovom trhu vykonávajú:

◼ díleri na účet komerčnej banky,

◼ profesionálne brokerské firmy, ktoré za poplatok sprostredkujú

obchody, „párujú“ ponuky na kúpu a predaj,

◼ obchody zvyšujú likviditu trhu,

◼ broker neobchoduje na vlastný účet, ale na účet klienta

a zabezpečuje dôvernosť transakcií
REPO OBCHOD je dohoda o spätnom odkúpení,

REPO obchod sa člení:

◼ na promptnú transakciu
◼ na termínovanú transakciu.

Promptná predstavuje poskytnutie úveru zabezpečeného

cennými papiermi. Termínovaná predstavuje splatenie úveru
aj s úrokom a spätný prevod cenných papierov.

REPO obchody môžu byť:

– refinančné ,
– sterilizačné,
REPO tendre sa uskutočňujú formou aukcie.
Aukcia môže byť:

– Americká.
- Holandská.
Switching
◼ je vzájomné obchodovanie s cennými papiermi s rôznou lehotou

splatnosti.
 Formovanie referenčných úrokových sadzieb
medzibankového peňažného trhu

Referenčné sadzby na medzibankovom peňažnom trhu majú

význam z rôznych hľadísk:

1. sú odrazom aktuálnej situácie na peňažnom trhu,

2. umožňujú odvodzovať cenu ostatných nástrojov peňažného
trhu, resp. sú s nimi úzko previazané a môžu sa navzájom
ovplyvňovať podľa toho, ktorý nástroj má dominantné
postavenie,
3. môžu byť východiskom stanovovania úrokových sadzieb
vkladov a úverov,
4. predstavujú základný ukazovateľ, indikátor, prostredníctvom
ktorého možno mapovať situáciu na medzibankovom
peňažnom trhu.
Referenčné sadzby sa členia:
◼ – na dopytové
◼ – na ponukové.

◼ IBID (Interbank Bid Rate, úroková sadzba, za ktorú sú banky

ochotné vypožičať si peňažné prostriedky)
◼ IBOR (Interbank Offered Rate, úroková sadzba, za ktorú sú
ochotné banky požičať peňažné prostriedky).

◼ Rozdiel medzi IBID a IBOR v danom čase predstavuje

rozpätie (SPREAD).

◼ Referenčnou úrokovou sadzbou na medzibankovom trhu

v Slovenskej republike bol až do vstupu do eurozóny
BRIBOR (Bratislava Interbank Offered Rate) a BRIBID
(Bratislava Interbank Bid Rate).
Ich vyhlasovanie prebiehalo od roku 1995 do 31. 12. 2008
a v uvedenom období sa menili postupy ich kotácie a ich
význam. BRIBOR a BRIBID sa kótovali na obdobia: 1 deň (
O/N a T/N), 1 týždeň, 2 týždne, ako aj na 1, 2, 3, 6, 9 a 12
mesiacov.

Na Slovensku získali štatút referenčnej banky od NBS od 1. 11.

2001 tieto komerčné banky:

◼ – Citibank (Slovakia), a. s.,

◼ – Československá obchodná banka, a. s.,
◼ – HVB Bank Slovakia, a. s.,
◼ – ING Bank, a. s.,
◼ – Slovenská sporiteľňa, a. s.,
◼ – Tatra banka, a. s.,
◼ – Všeobecná úverová banka, a. s.
Referenčné úrokové sadzby v Európe

Najvýznamnejšou úrokovou sadzbou je LIBOR (London Interbank Offered

Rate). LIBOR je základnou sadzbou na eurodolárových trhoch.

Fixovaný je pre 1, 3, 6 a 12-mesačné splatnosti. LIBOR pre 3- a 6- mesačné depozitá

predstavuje základ na stanovenie výnosov eurobondov a úverov.

EURIBOR (Euro Interbank Offered Rate) – referenčná sadzba, ktorú zaviedla

Európska banková federácia. Je to benchmarková úroková sadzba – za ktorú sú
ponúkané voľné peňažné prostriedky na medzibankovom trhu v rámci
eurozóny.
Je základom pre stanovovanie cien všetkých krátkych finančných produktov
znejúcich na EURO.

Euribor pri svojom zavedení sa počítal ako vážený aritmetický priemer úrokových
sadzieb 64 európskych bánk, 3 bánk z USA s celosvetovou pôsobnosťou, 2
švajčiarskych a jednej japonskej banky.
Fixované sú na 1 deň, 1 mesiac a 1 rok.

Panelové banky denne kótujú úrokové sadzby

zaokrúhlené na 2 desatinné miesta ktoré ponúka jedna CB inej
za medzibankové úvery v rámci eurozóny.

Pri výpočte sadzby sa pri každej dobe splatnosti vylučuje

15 % horných a 15 % dolných hodnôt ponúkaných sadzieb
s cieľom dosiahnutia najstabilnejšieho a najobjektívnejšieho
výsledku. Ostatné zozbierané hodnoty sa spriemerujú
a zaokrúhlia na tri desatinné miesta.
Význam referenčných sadzieb:
◼ - pri oceňovaní nástrojov peňažného trhu,
◼ - pri stanovení výnosnosti týchto nástrojov,
◼ - sú základom pre stanovenie úrokových sadzieb pre vklady
a úvery
◼ - majú vysokú vypovedaciu schopnosť, odrážajú situáciu na
◼ peňažnom trhu,
◼ - pre centrálu banku poskytujú dôležité informácie pre jej
rozhodovanie o intervenciách na peňažnom trhu, na základe
ktorých používa rôzne nástroje s refinančným a sterilizačným
účinkom,
◼ - sprehľadňuje úrokové sadzby na medzibankovom trhu
depozít.
OR spĺňa niekoľko podmienok, vďaka ktorým je uznávaným
meradlom
DEVÍZOVÉ OPERÁCIE
KOMERČNÝCH BÁNK
 Devízové operácie – obchody s menami
a bankovými depozitmi denominovanými
v jednotlivých menách na devízovom trhu.

Charakteristika pojmov:

– menový kurz,
– meny: nekonvertibilné
konvertibilné
– úplná konvertibilita
vnútorná konvertibilita
vonkajšia konvertibilita
◼ Depreciácia meny
◼ Apreciácia meny

Devízové operácie komerčných bánk sa členia:

– na operácie vykonávané pre klientov

– operácie vykonávané pre banku samotnú

Devízové operácie bánk pre klientov súvisia najmä

s vykonávaním zahraničného platobného styku.

Devízové operácie komerčných bánk pre banky

samotné – obchody, prostredníctvom ktorých banky
dosahujú zisk, zabezpečenie sa pred možnými
stratami alebo vyrovnávanie devízových pozícií.
 Banky môžu získavať devízové prostriedky
dvoma spôsobmi:

na vnútornom devízovom trhu

na medzinárodných devízových trhoch
Devízové operácie členíme na promptné a termínové operácie

Promptné operácie
– Devízová konverzia –
- Devízová arbitráž – banka alebo iný subjekt využíva rozdiel
devízových kurzov na jednotlivých trhoch v rovnakom čase.

Devízové arbitráže sa členia na:

– vyrovnávacie,
– diferenčné.

Vyrovnávacia arbitráž – jej cieľom je nájsť optimálny nákup

devíz na vyrovnanie konkrétneho devízového záväzku.
Diferenčná arbitráž – spôsob dosahovania zisku na základe
realizácie kurzových rozdielov na jednotlivých trhoch v danom
čase. Ide tu o minimálne dva na seba nadväzujúce obchody,
v rámci ktorých je jeden kurz nákup vyšší než druhý kurz
predaj.
 Deriváty kontrakty, ktorých hodnota je odvodená od
hodnoty podkladového aktíva.
Podkladovými aktívami môžu byť: meny, úrokové platby, akcie,
obligácie, indexy jednotlivých trhov, komodity
Termínové kontrakty také devízové operácie, pri ktorých
je odložené platenie na vopred dohodnutú lehotu za vopred
dohodnutú cenu.
Termínové kontrakty sa často nazývajú aj finančné
deriváty.
.
Finančné deriváty predstavujú len tie kontrakty, ktorých
hodnota je odvodená od finančných aktív.
Podľa druhu podkladového aktíva sa finančné deriváty
členia na:
◼ odvodené od kurzu meny,
◼ úrokovej sadzby,
◼ výnosu z cenného papiera,
◼ predajnej ceny cenného papiera,
◼ indexov trhov akcií a dlhopisov.
◼ Podľa typu kontraktu sa členia finančné deriváty na
forwardy (termínové kontrakty), futures, opcie
a swapy.
Finančné deriváty sa vyznačujú niektorými
spoločnými črtami:
◼ ceny derivátov závisia od vývoja cien podkladových
aktív,
◼ finančné deriváty znejú často na nocionálne (fiktívne)
sumy, a tak môže často predávajúci predávať aktíva
bez toho, aby ich vlastnil, dôležité je vyrovnať
výsledné pozície kupujúcich a predávajúcich,
◼ finančné deriváty majú často štandardizovanú formu,
ktorá zabezpečuje ich vysokú likviditu a nízke
transakčné náklady.
Kótovanie menového kurzu, kurzový záznam

◼ Priamy kurzový záznam určuje, koľko

peňažných jednotiek domácej meny vyjadruje
jednu jednotku zahraničnej meny, napríklad
zápis EUR/ 1USD. Priamy kurzový záznam sa
používa pri prevažnej väčšine zahraničných
mien.
◼ Nepriamy kurzový záznam udáva, koľko
jednotiek zahraničnej meny vyjadruje jednu
jednotku domácej meny, napríklad USD/1 EUR.
Komerčné banky kótujú kurz
nákup a kurz predaj pre devízy a
valuty.
Centrálna banka kótuje len jeden
kurz. Tento má význam pre:
-administratívne účely
-pre oceňovanie aktív znejúcich
na cudziu menu
- pre vyhodnocovanie kurzových
ziskov a strát.
Etapy vývoja menového kurzu na Slovensku

 Situácia pred vznikom Slovenskej republiky

 Situácia po vzniku Slovenskej republiky

 Významné medzníky v postupnom uvoľňovaní

devízového režimu
◼ 1. 6. 1953 stanovené:
◼ 1 Kčs = 0, 123426 gr. čistého
zlata
◼ kurz k doláru: 1 dolár = 7,20 Kčs
◼ do roku 1971
◼ 1989-1999 cieľ - zreálniť
menový kurz a dosiahnuť
vnútornú konvertibilitu
◼ Tri devalvácie československej
meny v roku 1990:
◼ - 8. január 1990 - 17 CSK/USD
◼ (valuty a devízy na turistické
účely 38 CSK/USD)
◼ - 15. október 1990 - devalvácia
24 CSK/USD
◼ - 28. december 1990 -
◼ 28 CSK/USD
◼ - limit na nákup valút - 5000
korún
◼ dovozná prirážka zvyšovala kurz
na úroveň 33 CSK/USD
◼ Vnútorná konvertibilita
československej koruny -
zavedená 1. 1. 1991
◼ 1992 nákup valút pre turistické
účely stanovený na 7 500 Kčs.
◼ Vznik SR
◼ 1. 1. 1993 vznik NBS
◼ 8. 2. 1993 - menová odluka,koruna
československá sa rozdelila na
slovenskú korunu (Sk) a korunu
českú (Kč)
◼ 1995 - zavedená plná vnútorná
konvertibilita Sk na bežnom účte
platobnej bilancie, s výhľadom
liberalizácie niektorých operácií v
rámci kapitálového účtu platobnej
bilancie
◼ - stanovený limit na nákup valút
-60 000 Sk.

◼ - kombinovanáí metóda
určovania menového kurzu SK
= dvojzložkovým košom mien
USD a DEM
Medzníky v uvoľňovaní
devízového režimu
◼ - od roku 1995 - liberalizované platby
pre tuzemcov voči zahraničným
subjektom (za tovary, služby,
dopravu, dedičstvá, vená, výživné)
◼ - uvoľnenie otvárania účtov v cudzej
mene v domácich bankách
◼ - uvoľnenie transakcií spojených s
investovaním tuzemcov v zahraničí a
prijímania finančných záväzkov
◼ - zrušenie ponukovej povinnosti
(právnické osoby prestali mať
povinnosť ponúknuť peňažné
prostriedky v cudzej mene na
odkúpenie banke na Slovensku)
◼ - na účely podnikateľskej
činnosti uvoľnenie nadobúdania
nehnuteľností na Slovensku pre
zahraničné právnické osoby so
sídlom v EÚ.
◼ uvoľnenie obmedzení týkajúcich
sa operácií s cennými papiermi
a s finančnými derivátmi.
◼ liberalizácia nadobúdania
nehnuteľností tuzemcami v EÚ
◼ zrušenie obmedzení otvárania
účtov v zahraničí pre tuzemcov -
netreba devízové povolenie od
NBS.
Sekuritizácia
Podstata sekuritizácie

 proces premeny nelikvidných

finančných aktív na
obchodovateľné nástroje
kapitálového trhu
 alebo transformácia časti aktív,
majetku do likvidnejšej formy.
Formy sekuritizácie

V ekonomickej teórii a praxi

rozlišujeme:
 bilančnú a

 mimobilančnú sekuritizáciu.
 Bilančná sekuritizácia -

znamená krytie pasív aktívami

banky. Investor do cenných papierov
– veriteľ, uplatňuje svoje pohľadávky
voči aktívam banky. Banka je
emitentom cenných papierov, pričom
za záväzok voči veriteľovi-investorovi
ručí celým svojim majetkom, nielen
tou časťou majetku, ktorú získala zo
zdrojov prostredníctvom emisie
cenných papierov. Príkladom
uplatňovania bilančnej sekuritizácie
je napr. emisia hypotekárnych
záložných listov a komunálnych
obligácií.
 Bilančná sekuritizácia

Aktíva – použitie zdrojov Pasíva – zdroje

Hotovosť Vlastný kapitál

Investície – Cenné papiere Cudzí kapitál:

Úvery – zdroje získané vkladmi

– zdroje získané úvermi od KB a od CB
Majetok –zdroje získané emisiou cenných
papierov  Emitované dlhopisy

Ručenie
Všetky emisie bankových obligácií
na Slovensku zodpovedajú
podmienkam bilančnej sekuritizácie.
V prípade likvidácie banky, nároky
veriteľov z bankových obligácií sú
uspokojované z výťažku predaja
majetku banky a pohľadávky
veriteľov sú vyplatené v poradí ako
stanovuje zákon. Nároky majiteľov
hypotekárnych záložných listov sú
na Slovensku uspokojované ako
prvé v poradí, v prípade, že sa
banka dostane do problémov.
 Mimobilančná sekuritizácia
aktíva, ktoré kryjú emisiu cenných papierov
sú vyňaté z bilancie emitenta a slúžia ako
kolaterál za vydané cenné papiere.
Kolaterál je:
 záruka pre investorov
 má schopnosť produkovať cash flow počas
životnosti aktíva.

Mala by platiť zásada:

 úroky z výnosových aktív stačia na pokrytie

výnosov z cenných papierov a istina aktíva
slúži na vyplatenie menovitej hodnoty
cenných papierov.
Sekuritizácia ABS

Dlžníci Tok peňazí pred

sekuritizáciou

Banka

Tok peňazí po
sekuritizácii
Predaj aktív Predajná cena

SPV
(emisia CP)

Úrok a istina

Predajná cena

Investori
 Rozlišujeme niekoľko typov
mimobilančnej sekuritizácie:

Aktívami kryté cenné papiere (inými

slovami - cenné papiere zabezpečené
aktívami) – ABS – Asset backed
securities.
ABS sa používa ako spoločný názov pre
všetky druhy cenných papierov, pri
všetkých druhoch sekuritizácie. Môže
ísť o cenné papiere, ktoré sú odvodené
od hypotekárnych úverov, alebo aj
o cenné papiere, ktoré sú odvodené od
iných aktív. Napr. CMO – collaterised
mortgage oblications, IO – interest-only
certificates, PAC - planned
amortisation classes.
 Hypotékami kryté cenné papiere
(inými slovami – cenné papiere
zabezpečené hypotékami) – MBS –
Mortgage backed securities.
V tomto prípade ide o cenné
papiere, ktoré sú odvodené od
hypotekárnych úverov, sú
zabezpečené nehnuteľnosťami a sú
určené na bývanie.
 Kolaterizované úverové záväzky
– CLO – collaterized loan
oblications. Tieto cenné papiere
vznikajú sekuritizáciou veľkých
portfólií zabezpečených
alebo nezabezpečených
podnikových úverov.
Ide o tzv. syndikalizované úvery,
ktoré poskytuje jedna banka, alebo
konzorcium viacerých bánk
 Faktory uľahčujúce sekuritizáciu:
 Predpovedateľné peňažné toky
(najlepšie možno sekuritizovať
pohľadávky, pri ktorých sa dajú
predpovedať peňažné toky – napr.
aktíva s pevnými úrokovými
platbami
 História nízkych strát a história
trvajúceho nízkeho zlyhania
 Demografická a geografická
rôznorodosť dlžníkov aktív
 Vysoká likvidačná hodnota
Sekuritizácii bránia tieto faktory:

 Neskúsený a podkapitalizovaný
držiteľ aktív
 Nedostatok historických údajov o
zlyhaní a o stratách
 Malá frekvencia platieb

 Nedostatok štandardnej
dokumentácie aktív
 Malý počet aktív v poole
Riziká vyplývajúce zo sekuritizácie aktív
 Nedostatky v legislatíve
 Nesprávne stanovenie ratingu a ocenenie
pohľadávok

 Úverové riziko
 Ide o to, či investor dostane späť vložené
prostriedky a úrok. Úverové riziko hodnotia
ratingové agentúry. Hodnotia:
 - kvalitu podkladového aktíva,
 - mieru súladu emisie s charakteristikou
podkladového aktíva,
 - súlad emisie s legislatívnymi podmienkami,
 - spoľahlivosť emitenta.

 Hodnotenie úverového rizika predchádza emisii

cenných papierov.
 ak rastú trhové úrokové sadzby, znižuje
sa trhová hodnota kolaterálu-poolu
úverov.
Negatívna amortizácia dlhu –
podkladové úvery sa splácajú, ale dlžná
suma napriek tomu rastie
Riziko nesplácania a riziko negatívnej
amortizácie sa znižuje pri pooloch
zložených z poistených úverov
Riziko omeškania splátok – súvisí s
likviditou špecializovaných inštitúcií
(špecializovaná inštitúcia by mala mať
primerané vlastné zdroje, schopné kryť
riziká)
 Cash flow
 je pravidelný príjem investora z
nakúpených cenných papierov.
Investori preferujú pravidelný cash
flow. Predčasné splatenie úveru,
ktoré je podkladom na vydanie CP
zvyšuje riziko cash flow.

Riziká sekuritizácie:
 Sekuritizácia s rekurzom

 Sekuritizácia bez rekurzu

Platobný styk
1. januára 2003 významná zmena
v medzibankovom platobnom systéme
v SR:
• Prevádzku platobného systému prevzala
NBS od Bankového zúčtovacieho centra
Slovenska, a. s.
(BZCS – prevádzkovalo medzibankový
platobný systém SIPS od roku 1993).
NBS sa stala:
• prevádzkovateľom SIPS
• zúčtovacím agentom SIPS (Slovak
Interbank Payment System)
Dôvod zmeny:
• zvýšiť efektívnosť a bezpečnosť
platobného systému
• využitie najmodernejších informačných
technológií ako základ pre vybudovanie
systému RTGS (Real Time Gross
Settlement)

SIPS - jediný platobný systém v SR, ktorý

bol určený na spracovanie a zúčtovanie
tuzemských platieb
Podstata systému SIPS
• spracovanie a zúčtovanie platieb na princípe hrubého zúčtovania
v reálnom čase
• zúčtovanie platieb prebiehalo kontinuálne počas dňa na účtoch
vedených v NBS
• informácie o stave na účtoch boli poskytované v 5 minútových
intervaloch
• systém pracoval v 24 hodinovom cykle – klíringový deň
• platby boli spracovávané na princípoch FIFO
• do 31. 12. 2003 neboli povolené debetné zostatky na účtoch
• platby boli spracované len do výšky kreditného zostatku
• od 1. 1. 2004 účastníci, ktorí spadajú pod režim PMR mohli
požiadať o vnútrodenný úver
• úver bol splatný v rámci jedného prevádzkového dňa a bol
zabezpečený cennými papiermi-vedenými v centrálnom registri
krátkodobých CP, ktorý vedie NBS
• systém pracoval so základnými typmi platieb – úhrada a inkaso
• platby sa členili na normálne a prioritné
• normálne – maloobjemové
• prioritné – veľkoobjemové – zúčtované prednostne.
Účastníci systému SIPS
• priami – banky, pobočky zahraničných
bánk a iné finančné inštitúcie
• nepriami – subjekty pôsobiace
v medzibankovom platobnom styku
ako tzv. tretie strany – sú to
nebankové subjekty, ktoré nemajú
v NBS vedený účet na zúčtovanie
platieb.
EURO SIPS

• Systém EURO SIPS je nová generácia systému SIPS.

SIPS - Národná banka Slovenska prevádzkovala od
1.1.2003.

• Systém EURO SIPS bol zavedený do prevádzky

1.1.2009 spolu s menou euro.

• Zavedenie meny euro si vyžiadalo zmenu v koncepcii

medzibankového platobného styku v Slovenskej
republike.

• Systém EURO SIPS stal retailovým systémom

určeným pre spracovanie klientskych platieb.

• Medzibankové platby boli presmerované do systému

TARGET 2.
• Systém EURO SIPS je pridruženým systémom
systému TARGET 2.

• Platby sú v systéme EURO SIPS spracovávané

v dvoch klíringových cykloch, výsledky
klíringových cyklov sú finančne vyrovnané
v systéme TARGET2.

• Pravidlá fungovania systému EURO SIPS

ustanovuje:
- prevádzkový poriadok pre účastníkov systému
EURO SIPS
- zmluva o platobnom systéme EURO SIPS,
ktorú má Národná banka Slovenska
uzatvorenú s každým účastníkom
v rovnakom znení.
Účastníci platobného systému SIPS boli :
- ABN AMRO Bank N.V., pobočka zahraničnej
banky,
- BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky
mBank v Slovenskej republike,
- CALYON S. A., pobočka zahraničnej banky,
- Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky,
- COMMERZBANK Aktiengesellschaft, pobočka
zahraničnej banky,
- Československá obchodná banka, a.s.,
- ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.
- Dexia banka Slovensko, a.s.,
- EXIMBANKA SR,
- Fio, sporiteľné družstvo, organizačná zložka zahraničnej osoby,
- HSBC Bank plc, pobočka zahraničnej banky,
- ING Bank N.V., pobočka zahraničnej bank,
- J&T BANKA, a.s., pobočka zahraničnej banky,
- Komerční banka Bratislava,a. s.
- Národná banka Slovenska,
- Oberbank AG, pobočka zahraničnej banky
v Slovenskej republike,
- OTP Banka Slovensko, a.s.
- Poštová banka,
- a.s.Privatbanka, a.s.
- Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
- Slovenská sporiteľňa, a.s.
- Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
- Štátna pokladnica,
- Tatra banka, a.s.
- UniCredit Bank Slovakia, a.s.
- VOLKSBANK Slovensko, a.s.
- Všeobecná úverová banka, a.s.
- Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.
Základné informácie o SEPA.
Zavedenie spoločnej meny euro –
základný impulz na vytvorenie spoločného
priestoru platieb aj v bezhotovostnom
platobnom styku.
• Cieľ – vytvorenie jednotného priestoru
platieb v eurách bol nazvaný SEPA –
Single Euro Payments Area. Ide o
zrušenie hraníc pre uskutočňovanie
bezhotovostných platieb v mene euro.
 Spoločnú oblasť vytvára 28 členských
štátov Európskej únie a Island, Nórsko,
Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.
V rámci SEPA môžu spotrebitelia,
podniky a ďalšie hospodárske subjekty
zasielať a prijímať platby v eurách, či už
v rámci jednej krajiny alebo medzi
jednotlivými krajinami, za rovnakých
základných podmienok, práv a povinností
a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.
 Projekt SEPA pokrýva dva základné platobné
nástroje - úhrady a inkasá a zároveň definuje
spoločný rámec pre platobné karty.
Spoločný rámec – spoločné požiadavky na karty
aj platobné terminály.
Ide o:
• vybavenie kariet a POS terminálov EMV čipovou
technológiou
• aby platobné karty bolo možné používať za rovnakých
podmienok vo všetkých krajinách SEPA.

– SEPA úhrady boli spustené v krajinách eurozóny 28.1.2008.

– SEPA umožní obyvateľom realizovať bezhotovostné platby
rovnako rýchlo, bezpečne a jednoducho, ako je tomu v prípade
domácich platieb.
– SEPA inkaso bolo z technických a právnych dôvodov zavedené
neskôr - 1. novembra 2009.
– od 1. januára 2008 funguje rámec SEPA pre platobné karty.
• Legislatívny základ pre projekt SEPA
vytvára Smernica Európskeho
parlamentu a Rady o platobných
službách na vnútornom trhu.

• Realizáciou SEPA projektu

sa predpokladá harmonizácia
miliónov každodenných retailových
platieb.
 Systém TARGET
a TARGET 2
Systém TARGET
• (Trans-European Automated Real -Time Gross Settlement Express
Transfer System, t.j. Európsky automatizovaný expresný systém
hrubého zúčtovania platieb v reálnom čase)

Je decentralizovaný platobný systém pozostávajúci:

- z národných RTGS systémov („real-time gross settlement

systems", t.j. systémov hrubého zúčtovania v reálnom čase) a
- z platobného mechanizmu Európskej centrálnej banky. Vznikol
v roku 1999.

Systémy boli navzájom prepojené tzv. Interlinkingom

(mechanizmom prepojenia), resp. Bilaterálnou linkou tak, aby sa
dosiahla spoločná platforma na spracovanie cezhraničných platieb
v EUR.
Cieľ TARGET:

• poskytnutie bezpečného
a spoľahlivého mechanizmu pre
zúčtovanie platieb v EUR na báze
RTGS,
• zvýšenie výkonnosti cezhraničného
platobného styku v rámci eurozóny
a potrieb menovej politiky ECB.

• také hladké spracovávanie

cezhraničných platieb v mene EUR,
ako sa spracovávajú domáce platby
v EUR.
 TARGET spracovával len platobné príkazy na
úhradu v EUR, a to medzibankové a klientske.
V systéme neboli stanovené žiadne limity na výšku
platby, ktoré tento systém zúčtoval v reálnom čase.

Dňa 24. októbra 2002 Rada guvernérov ECB

rozhodla vzhľadom:
- na rozvoj európskeho finančného trhu a
- na potrebu rýchlej adaptácie sa na vývoj po
rozšírení Európskej únie a Eurosystému , nahradiť
TARGET novou generáciou TARGET 2, založenou na
jednotnej technickej platforme.
 Nová generácia systému TARGET
(TARGET2) umožňuje:

• hrubé zúčtovanie platieb v reálnom čase v eurách so zúčtovaním

v peniazoch centrálnej banky.
• Je vytvorený a funguje na základe Jednotnej technickej platformy
SSP, cez ktorú sa technicky rovnakým spôsobom zadávajú
a spracovávajú všetky platobné príkazy, ako aj prijímajú platby.

TARGET2 predstavuje z právneho hľadiska množinu

RTGS systémov (komponentov T2)

Pracuje na nasledovných princípoch:

• harmonizácia základných služieb, ktoré lepšie zodpovedajú
požiadavkám užívateľov,
• garancia nákladovej efektívnosti a nákladovej návratnosti,
• jednotná cena aplikovateľná pre tzv. základné služby,
• neexistuje žiadna konkurencia medzi jednotlivými T2
komponentmi.
• TARGET 2 bol uvedený do prevádzky dňa 19. 11. 2007.

Treba ešte doplniť:

Euro SIPS, SWIFT + PS II (legislatívny rámec) + objemy prevodov
cez TARGET II za posledné obdobie + ceny.
Ochrana vkladov
a systém
ochrany vkladov
v SR
• Bankovníctvo je najregulovanejšie odvetvie
Banková regulácia – koncipovanie
a presadzovanie pravidiel činnosti bankových
inštitúcií
Bankový dohľad – kontrola dodržiavania
uvedených pravidiel

Dôvody na reguláciu:
• zabezpečiť dôveryhodnosť bankového systému
• ochrana klientov – pred rizikami a možnými
podvodmi bánk
• vytváranie priestoru pre uskutočňovanie menovej
politiky
 Systémy regulácie bankovníctva
v trhových ekonomikách:
• regulácia vstupu do bankového sektora
• stanovenie a preverovanie základných
pravidiel činnosti bánk
• povinná ochrana vkladov v bankách
• pôsobenie centrálnej banky v úlohe
veriteľa poslednej inštancie
Špecifikum:
• povinná ochrana vkladov v bankách na rozdiel od
regulácie nebankových subjektov (konkurenčná výhoda
pre banky, ktorá zmierňuje tvrdé regulačné pravidlá)

ochrana vkladov – nástroj na zabránenie útoku na banku

Podstata – prísľub vyplatenia niektorých vkladov aj v prípade,

že banka sa dostane do problémov

Systém ochrany vkladov – ochranný nástroj finančného trhu:

• chráni klientov – určitá sociálna funkcia systému
• chráni bankový systém – dôvera vkladateľov
Morálny hazard a nepriaznivý výber
Poistenie vkladov je spojené s niektorými negatívnymi
sprievodnými javmi.

Morálny hazard

– rast rizikovosti operácií zo strany vkladateľov a bánk.

Vkladatelia – nemusia rozlišovať medzi „dobrou“ a „zlou“ bankou,

ak majú poistené vklady (úrokové sadzby)

Morálny hazard je možno ľahko odstániť – zruší sa ochrana depozít.

Banky – manažment banky nepodniká obozretne. Rastú rizikové

operácie zo strany vedenia banky.
– asymetria informácií
Nepriaznivý výber – rast vstupu
rizikových subjektov do sféry
bankovníctva (vysoké výnosy –
vysoké riziko)
• Ochrana pred nepriaznivým výberom
– vytvoriť bariéry proti vstupu do
bankového odvetvia.
 Systém ochrany vkladov
v SR
• Československá republika bola prvou
krajinou, ktorá zaviedla ochranu
vkladov – v roku 1924, prijala zákon
č. 239/1924 Sb.
• Ochrana vkladov nebol nový jav, vo
svete poisťovali vklady súkromné
spoločnosti a aj niekoľko štátov
v USA.
• Prvenstvo ČSR – prvá celoplošná
vládna ochrana vkladov na svete.
• do roku 1996 boli v SR chránené vklady fyzických osôb - v SLSP,
VÚB a IaRB. Za vklady ručil štát podľa zákona 21/1992 Zb.
o bankách.

• Po roku 1996 sú vklady v SR chránené podľa zákona č. 118/1996

Z. z. v znení neskorších predpisov.

• Tento zákon sa postupne vykonanými zmenami bol plne

kompatibilný so Smernicou 94/19/ES EP a Rady o systémoch
ochrany vkladov.

• Novela zákona 421/2008 – schválená v skrátenom legislatívnom

konaní, účinnosť nadobudla od 1. novembra 2008. Garancia za
vklady sa stáva neobmedzenou. Nie je stanovená maximálna
garančná hranica a ani tzv. „spoluúčasť“ vkladateľa 10 % vkladu,
ktoré mal vkladateľ znášať sám, z dôvodu morálneho hazardu.
Dôvody novej úpravy ochrany vkladov:
• snaha zabezpečiť rovnakú ochranu
vkladateľov vo všetkých bankách
a pobočkách zahraničných bánk
• vytvoriť konkurenčné prostredie pre
činnosť bánk
• upevniť stabilitu a dôveryhodnosť
bankového sektora.
Účastníkmi systému ochrany vkladov
sú:
• banky,
• pobočky zahraničných bánk na území
SR,
• stavebné sporiteľne, ktoré majú na
výkon bankových činností udelené
bankové povolenie NBS.
• Banka má povinnosť zúčastniť sa
ochrane vkladov v deň, keď prijala prvý
vklad, chránený podľa zákona o ochrane
vkladov.

• Funkcia systému ochrany vkladov

v SR – výplata náhrady za nedostupné
vklady vkladateľom v prípade, že banka
nemôže vyplatiť svojim klientom vklad na
požiadanie.
Nedostupný vklad
• uložený v banke, ktorá bola
vyhlásená za neschopnú
vyplácať vklady
• uložený v banke, ktorej bolo
pozastavené nakladanie
s vkladmi v dôsledku
rozhodnutia konkurzného súdu.
 Chránené vklady:
1. Vklady fyzických a právnických
osôb, vrátane úrokov a iných
majetkových výhod.
2. Vklady viacerých vkladateľov –
spoločný vklad - vložené do banky
pred dňom, keď sa vklady stali
nedostupnými. O každom
vkladateľovi musia byť uvedené
identifikačné údaje.
3. Notárska úschova – notár, ktorý
spravuje túto notársku úschovu, doručí
banke oznámenie s údajmi o každom
oprávnenom príjemcovi.
Vklady sú chránené v plnej výške,
najviac súhrn všetkých vkladov
jedného vkladateľa v jednej banke,
vo výške 100 000 eur.
 Nechránené vklady:
1. Vklady, pri ktorých nie sú uvedené všetky identifikačné údaje o ich
vkladateľovi, podľa zákona.
2. Vklady na doručiteľa – na vkladnej knižke, na vkladovom liste, na
pokladničnej poukážke.
3. Vklad, ktorý je finančným nástrojom.
4. Vklad, ktorého istina nie je splatná v nominálnej hodnote.
5. Vklad banky vo vlastnom mene.
6. Vklad nadobudnutý v dôsledku činnosti, za ktorú bol páchateľ v
trestnom konaní odsúdený.
7. Vklad finančnej inštitúcie.
8. Vklad obchodníka s cennými papiermi.
9. Vklad poisťovne a zaisťovne.
10. Vklad subjektu kolektívneho investovania.
11. Vklad DSS a DDS.
12. Vklad orgánu verejnej moci.
13. Vklad vo forme dlhového cenného papiera, vydaného bankou alebo vo
forme vlastnej zmenky alebo šeku.
Účasť bánk na ochrane vkladov
Banky, ktoré prijímajú vklady, sú povinné
zúčastniť sa na ochrane vkladov a platiť príspevky
do Fondu na ochranu vkladov.
Pobočky zahraničných bánk sú povinné zúčastniť sa na
ochrane vkladov a platiť príspevky v plnom rozsahu, ak
v nich uložené vklady:

• nie sú chránené v štáte, v ktorom má zakladajúca

zahraničná banka svoje sídlo,

• sú chránené v štáte, v ktorom má zakladajúca

zahraničná banka svoje sídlo, v menšom rozsahu ako to
ustanovuje tento zákon,

• pobočka zahraničnej banky nie je povinná zúčastniť sa na

ochrane vkladov podľa tohto zákona, ak v nej uložené
vklady sú chránené v štáte, v ktorom má zakladajúca
banka sídlo a ak je zaručená vzájomnosť.
Príspevky bánk do fondu
Banky musia platiť do fondu príspevky:

• vstupný – jednorazový vo výške 35 000,- EUR.

Výška vstupného príspevku NBS bola 1 mld. Sk

• ročný – opakujúci sa. Je vo výške 0, 01% zo

sumy krytých vkladov v banke chránených týmto
zákonom, za predchádzajúci rok. Berie sa do
úvahy stupeň rizikovosti banky.
• mimoriadny - slúži na doplnenie zdrojov FOV.
Pre všetky banky - 0,5% z hodnoty krytých
vkladov. Fond môže príspevok zvýšiť.
Neschopnosť banky vyplácať vklady

Ak je banka nie schopná vyplácať vklady počas 48

hodín aj napriek použitiu svojich likvidných prostriedkov
a aj povinných minimálnych rezerv – musí túto skutočnosť
oznámiť NBS a Fondu najneskôr v najbližší pracovný deň.

NBS vyhlási banku za neschopnú vyplácať vklady

do 3 pracovných dní od doručenia správy.

Dňom, kedy sa vklady stali nedostupnými do skončenia

vyplácania náhrad za vklady, nesmie banka prijímať
vklady, poskytovať úvery, nakladať s bankovými
kartami.
Nezastavuje sa prijímanie splátok za poskytnuté
úvery a ani ich príslušenstva.
Náhrada za nedostupný
vklad
Vkladateľ má právo na náhradu za
nedostupný vklad od Fondu ochrany
vkladov v eurách.
Výška náhrady:
– za nedostupný vklad poskytuje FOV
vkladateľovi, alebo oprávnenej
osobe náhradu v plnej výške (bez
spoluúčasti) najviac 100 000 eur.
Výpočet výšky náhrady:
Spočítajú sa všetky nedostupné
vklady toho istého vkladateľa v jednej
banke + podiely na spoločných
vkladoch + notárske úschovy + úroky
a iné majetkové hodnoty ku dňu, kedy
sa vklady stali nedostupnými.
Od výsledku sa odpočítajú všetky
záväzky vkladateľa.
(Ak vkladateľ nepreukáže hodnoverne
výšku vkladu alebo záväzku voči banke,
rozhodujúci je záznam v evidencii banky.)
• Fond poskytne náhradu aj nad hornú
hranicu náhrady za krytý vklad
vtedy, ak:
• - vklad pochádza z prevodu alebo
prechodu nehnuteľnosti určenej na
bývanie,
• - súvisí so sociálnymi účelmi, bol
nadobudnutý dedeným, venom,
• - darovaním,
• - z vyplatenia odstupného,
• - odchodného, starobného dôchodku,
• - alebo v dôsledku úmrtia.
• - z poistného plnenia,
Tieto skutočnosti oznámi klient banke.
 Vyplácanie náhrad
• FOV do 5 pracovných dní od vyhlásenia neschopnosti banky
vyplácať vklady, určí začatie, trvanie, spôsob a miesto vyplácania
náhrad

• Vyplácanie náhrad sa musí skončiť najneskôr do siedmich (7)

pracovných dní od vyhlásenia o neschopnosti banky ...

• FOV so súhlasom NBS môže túto lehotu predĺžiť najviac o 10 dní

• FOV vypláca náhrady spravidla prostredníctvom banky

• Vypláca sa na základe dokladu o vkladovom vzťahu a na základe

preukázania totožnosti klienta.
• Účastníkmi systému ochrany vkladov v SR podľa zákona o ochrane
vkladov sú nasledujúce banky:
• Československá obchodná banka, a.s.
• ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.
• Prima banka Slovensko, a.s.
• OTP Banka Slovensko, a.s.
• Poštová banka, a.s.
• Privatbanka, a.s.
• Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
• Slovenská sporiteľňa, a.s.
• Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
• Tatra banka, a.s.
• Všeobecná úverová banka, a.s.
• Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.
Systém ochrany vkladov v
ČR
Náhrada sa oprávnenej osobe
poskytuje vo výške 100 000 eur –
prepočítané aktuálnym kurzom na
CZK v deň, kedy sa vklady stali
nedostupné.
11. novembra 2008 v dôsledku krízy
poslanci schválili garanciu bankových
vkladov do výšky 50 000 eur, vklad
je garantovaný do výšky 100 %.
 Holandsko
- Vklad je chránený do výšky, ktorá nepresahuje
40 000 eur na osobu a inštitúciu – odpočet 10 %
- V prípade, že majú spoločný účet dve osoby, je
chránený do výšky 80 000 eur – odpočet 10 %
- 7. októbra 2008 – vklad je chránený do výšky
100 000 eur na osobu a inštitúciu
- V prípade, že majú spoločný účet 2 osoby, vklad
je chránený do výšky 200 000 eur.

V Holandsku sú chránené vklady súkromných osôb a

malých spoločností – t. j. tých, ktoré môžu zverejniť
skrátenú súvahu.
 Slovinsko
Ochrana vkladov je podľa zákona
limitovaná výškou 22 000 eur na
oprávneného vkladateľa.
Po 19. novembri 2008 – nelimitovaná
štátna garancia vrátenia bankových
vkladov. Táto úprava bude platná do
31. decembra 2010.
 Írsko
Pôvodná ochrana vkladov – 20 000 eur

20. 9. 08 írska vláda schválila zvýšenie

ochrany na 100 000 eur pre každého
oprávneného vkladateľa. Ochrana sa
vzťahuje na 100 % vkladu.
Garancia platí do 28. 9. 2010
 Poľsko
Pôvodná ochrana z roku 2002
stanovila ochranu vkladov do výšky
20 000 eur – 90 % vkladu.
V októbri 2008 obe komory
parlamentu schválili zvýšenie
ochrany vkladov na 50 000 eur v
plnej výške.
 Veľká Británia
Pôvodná ochrana – max. do výšky
35 000 GBP – 100 % ochrana
V dôsledku krízy britská vláda zvýšila
štátnu garanciu vkladov na 50 000
GBP
Banková únia
• Riziká v eurozóne:
• - úzka hospodárska a finančná integrácia – rast
možnosti šírenia bankových kríz cez hranice,
• - prepojenie medzi štátnym a bankovým dlhom –
dôsledok – viac ako 4,5 bilióna eur vyplatené na
záchranu bánk v EÚ z finančných prostriedkov
daňových poplatníkov,
• - fragmentácia (delenie) bankových trhov EÚ
oslabuje účinnú realizáciu menovej politiky v
eurozóne.
Cieľ bankovej únie:

- Stabilizovať bankový sektor.

- Obnoviť dôveru v euro.
Kroky:
- Jednotný mechanizmus dohľadu,
- Jednotný rezolučný mechanizmus,
- Jednotný fond ochrany vkladov.
• Jednotný mechanizmus dohľadu:
- najrozpracovanejší pilier,
- založený na prenesení konkrétnych úloh
dohľadu nad bankami na európsku úroveň,
- konečnú zodpovednosť za dohľad má ECB,
- svoje úlohy vykonáva s vnútroštátnymi
orgánmi dohľadu,
- ECB – uplatňuje jednotný súbor pravidiel
• národné dohľadové orgány naďalej vykonávajú úlohy, ktoré
nie sú prenesené na ECB. Napr. ochrana spotrebiteľa,
pranie špinavých peňazí, platobné služby, pobočky bánk z
tretích krajín.
• Na fungovaní tohto piliera sa lídri dohodli už koncom roka
2012.Problémom bolo vymedzenie bánk, ktoré budú
kontrolované nadnárodným dohľadom.
• Pod dohľadom ECB sú významné banky –
• ECB rozhoduje o udeľovaní a odoberaní bankového
povolenia všetkým bankám,
• Posudzuje nadobudnutia kvalifikovaných účastí v bankách,
• Posudzuje vhodnosť členov riadiacich orgánov významných
bánk
• Banky so sídlom na území SR sa považujú za
menej významné, zostávajú pod priamym
dohľadom NBS.

• Jednotný rezolučný mechanizmus – II pilier.

• Cieľ – ochrániť vkladateľov a zabrániť pádu
reálnej ekonomiky, zabezpečiť stabilitu
finančného systému
• Dôvod – na riešenie problémov v bankách a
finančných inštitúciách sa použili finančné
prostriedky zo štátnych rozpočtov.
• Jednotný rezolučný mechanizmus tvoria:
• - jednotná rezolučná rada (vznikla 1. 1. 2015,
všetky právomoci nadobudne v roku 2016).
• - národné rezolučné orgány.
• Hlavná úloha rezolučného fondu:
financovanie nákladov, ktoré vznikli pri riešení
krízových situácií.
Správu Národného rezolučného fondu v SR
zabezpečuje Fond ochrany vkladov. Peňažné
prostriedky národného rezolučného fondu sa
evidujú oddelene od iných prostriedkov FOV, sú
uložené na osobitnom účte v NBS.
• Cieľová suma pre rezolučný fond je 1% krytých
vkladov. Príspevky platia banky a obchodníci s
CP.
Jednotný systém ochrany vkladov – III. pilier
- mnoho nedoriešených otázok, najmenej
rozpracovaný,
- EÚ – má mať 1 inštitúciu, ktorá by zastrešovala
ochranu vkladov. Financovaná by mala byť z
príspevkov bánk – povinne (čl. kr. Eurozóny)
• dobrovoľne (ost. kr. EÚ)
• Navrhované sú viaceré možnosti ochrany
vkladov: napr.
- do výšky 100 000,- eur a 100 % ochrana,
- do výšky 100 000,- eur ale 10 % spoluúčasť.
Regulácia, východiská, obsah
Teoretické východiská, integrácia dohľadu. História vývoja regulácie a dohľadu v podmienkach EU.
• Lamfalussyho prístup:
• De Larosierov prístup:
• Orgány Európskeho systému finančného dohľadu:
1. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA),
2. Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie (EIOPA),
3. Európsky orgán pre cenné papiere (ESMA).
4. Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu a orgány dohľadu v členských štát

• Bazilejské dohody a regulácia požiadaviek na kapitál bánk.

Basel I, Basel II a Basel III.

• Banková únia a Systémovo významné finančné inštitúcie (SIFI).

Mikroprudenciálna a makroprudenciálna regulácia.
• Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk č. 2014/59/EU, označovaná
ako „BRRD“ (= The Bank Recovery and Resolution Directive) schválená
európskymi zákonodarcami v máji 2014.

Rezolučný mechanizmus v rámci TLAC a MREL

TLAC (TLAC = Total loss-absorbing capacity - TLAC). Jeho základným princípom je

definovanie minimálneho objemu stratu absorbujúceho vlastného kapitálu a záväzkov,
ktoré všetky globálne pôsobiace banky (G-SIB) budú povinné držať pre prípad
ťažkostí, aby mohli vstúpiť do rezolučného procesu s dostatočným množstvom
prostriedkov na krytie strát.

TLAC je tak možné vidieť ako nadstavbu k minimálnym kapitálovým požiadavkám

Basel III, ktorý určuje potrebný kapitál na základe predpokladu ustátia možných strát
a pokračovania činnosť banky

MREL (= Minimum Requirement for own funds and Eligible Liabilities) - svojou
podstatou a aplikáciou je blízka konceptu TLAC, vzťahuje sa však na všetky banky
v EÚ.
Proticyklickosť regulácie

Opatrenia v rámci jednotlivých legislatívnych noriem zamerané na

proticyklickosť.

Proticyklické nástroje v SR

Regulácia poistenia vkladov na národnej a návrhy na európskej úrovni.

Povoľovacie konanie, Zákon o bankách
Regulácia činnosti jednotlivých typov finančných inštitúcií. Riešenie
krízových situácií a ochrana spotrebiteľa.
Boj proti praniu peňazí a bankové tajomstvo.
 Literatúra

1. Pavlát, V., Kubíček, J.: Regulace a dohled nad finančními trhy.

Praha: VŠFS, 2018, ISBN 978-80-7408-036.
2. BABOUČEK, I. a kol.: Regulace činnosti bank. Praha: 2009. ISBN:
9788072651443.
3. Dokumenty Európskej centrálnej banky a Národnej banky
Slovenska (www.ecb.int; www.nbs.sk ).
4. De Larosiére report. The High-Level Group on Financial Supervision
in the EU.[online] 2009. Dostupné:
http://ec.europa.eu/internal_market/finances/docs/de_larosiere_repo
rt_en.pdf
Stiglitz, J. uvádza, že „regulácia môže výrazne
prispieť k prevencii negatívnych javov, ale rovnako
môže byť neadekvátna forma, rozsah alebo spôsob
regulácie zdrojom nových prejavov kríz.“
V tejto súvislosti je vysoko aktuálna otázka
procyklického charakteru regulácie.
• Stiglitz, J.: Freefall. London: Pengium Group, 2010.
ISBN 978-0-141-04512-2.
• Smernica o ozdravení a riešení krízových
situácií bánk - BRRD (The Bank Recovery and
Resolution Directive)
 Vývoj prístupov k regulácii a dohľadu

Príčiny zmien – finančné krízy, resp. problémy v bankovom sektore

SIFI – Systemically Important
Financial Institutions
• Podmienky pre efektívny dohľad,
• Udeľovanie bankových licencií,
• Pravidlá obozretného podnikania bánk,
• Metódy výkonu dohľadu,
• Informačné požiadavky,
• právomoci orgánu dohľadu,
• súčinnosť domovských a hostiteľských orgánov
dohľadu.
 Význam a regulácia
systémovo významných finančných inštitúcií

si vyžaduje definovať samotné systémové riziko. Definície systémového

rizika sa začali objavovať po vypuknutí globálnej finančnej krízy.
• Dve základné dimenzie systémového rizika:
• Štrukturálna dimenzia
• Časová dimenzia
 Krátka história
• 2011
BCBS v spolupráci s FSB a vypracoval metodológiu pre identifikáciu
a klasifikáciu globálnych SIFIs (G-SIFIs) a kvantifikáciu dodatočných
kapitálových požiadaviek pre SIFI.
• 2012
V roku 2012 bol BCBS zverejnený návod na identifikáciu SIFI v
domácom finančnom systéme (D-SIFIs). Dokument zameraný na D-
SIFIs je postavený na popise princípov, ktoré by mali byť domácimi
autoritami dodržiavané, pričom metodika G-SIFIs stanovuje globálny
normatívny rámec pre dohľad a reguláciu.
• 2014
Identifikácia G-SIB.
SIFI – Systémovo významné inštitúcie

• Na základe definície Rady pre finančnú stabilitu „G-SIFI predstavujú

globálne pôsobiace finančné inštitúcie, ktorých zlyhanie alebo hrozba
zlyhania, z dôvodu ich veľkosti, zložitosti a systémovej previazanosti
by mohli spôsobiť značné narušenie širšieho finančného systému
a ekonomickej stability.“

• Systémovo významné banky,

• Systémovo významné nebankové subjekty (poisťovne, platobné
systémy, finančné trhy).

• Teritoriálne členenie: USA, EU, Ázia.

Znaky SIFI

• 1. Veľkosť
• Veľkosť - cez hodnotu spravovaných aktív resp. bilančnej sumy.
• SIFI sa stáva príliš veľkou, aby jej bolo dovolené padnúť (TBTF)
• kvôli priamej ochrane veriteľov a vkladateľov,
• nepriama ochrana širšieho finančného systému a podpora predstáv
o neprijateľnosti nákladov prameniacich z úpadku finančnej inštitúcie.
• záchrana znamená značné náklady, ktoré nesie štát, daňový
poplatník.
• koncept privatizácie ziskov a socializácie strát u bánk.
2. Prepojenosť

• SIBs vytvárajú množstvo prepojení s inými bankami a finančnými

inštitúciami cez medzibankový trh, platobný systém, ako obchodník
s cennými papiermi, protistrana obchodov. Faktor previazanosti
súvisí s priestorovou dimenziou systémového rizika, s rizikom
finančnej nákazy.
• Príklad. (Problémy s likviditou alebo solventnosťou v partnerskej
inštitúcii).
 3. Cezhraničné pôsobenie

• Globálne aktívna banka je pre finančný systém väčšou hrozbou než

lokálna banka.
• využívajú cezhraničné financovanie svojich aktivít (možná
cezhraničné nákaza).
• Čím väčší je dosah a objem cezhraničných aktivít týchto bánk, tým
zložitejšie je koordinovať ich záchranu.
• Následky úpadku sú rádovo väčšie, môžu sa preliať aj do iných
ekonomík.
• Kritérium cezhraničného prepojenia je sporným bodom. Empiricky
nie je dokázaná jeho opodstatnenosť.
 4. Finančná infraštruktúra

• Rozsah systémového dopadu pri úpadku banky je nepriamo úmerný

stupňu nahraditeľnosti banky. Je nutné počítať s vyššími
transakčnými nákladmi klientov zlyhanej banky pri hľadaní novej
inštitúcie na získanie rovnakých služieb. Kategória nahraditeľnosti
využíva tri indikáory:

• Aktíva pod správou (aktíva banky v pozícii depozitára).

• Platobná aktivita (objem platieb cez systémy a nostro účty).
• Underwriting na dlhopisových a kapitálových trhoch.
 5. Komplexnosť

Čím je banka viacej komplexná, o to väčšie budú náklady na jej

rezolúciu. Aplikujú sa tri indikátory:

• I. Nominálna hodnota OTC derivátových pozícií.

• II. Level 3 aktíva (Hrubá hodnota všetkých aktív - aktíva oceňované
trhom, druhý stupeň - aktíva oceňované modelom, tretí stupeň
predstavuje aktíva ocenené cez expertný odhad).
• III. HFT a AFS cenné papiere (Indikátor cenných papierov, ako
celkového množstva aktív, held to maturity (HTM), held for trading
(HFT) alebo availible for sale (AFS) cenné papiere.
 Smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk -
BRRD (The Bank Recovery and Resolution Directive)

• máj 2014.
• Prvý legislatívny rámec harmonizoval pravidlá EÚ v oblasti rezolúcie
úverových inštitúcií, ktorých bankrot by mohol významne negatívne
ovplyvniť finančný systém.
• Cieľom smernice - minimalizovať náklady daňových poplatníkov a
umožniť bankám riešiť ich prípadné zlyhanie.
• Mechanizmus bail-out (s použitím prostriedkov od štátu a mimo
zdrojov banky) bol nahradený mechanizmom bail-in (banka musí
finančné ťažkosti kryť vlastnými zdrojmi).
 Hlavné prvky BRRD

1. príprava a prevencia čeliť krízovým situáciám. Banky a

kompetentné orgány sú povinné zostavovať rezolučné plány.
V priebehu ozdravného procesu je prípustná aj zmenu podnikovej a
právnej štruktúry banky. Na prevencii sa podieľa aj Európsky orgán
pre bankovníctvo (EBA).
2. včasné zásahy, ak banka čelí možnému nebezpečenstvu, ktoré
ešte nebolo klasifikované ako kritické (napríklad porušenie
kapitálových požiadaviek). Orgán dohľadu má právo rozpustiť
manažment a zaviesť dočasného správcu na prijatie potrebných
reforiem a vypracovanie plánu reštrukturalizácie dlhu.
3. Rezolúcia sa uskutočňuje tak, aby minimum nákladov znášal štát a
daňoví poplatníci. Smernica obsahuje viaceré nástroje ako sú
predaj, fúzia s inou bankou (bridge bank) alebo oddelenie
kvalitného majetku banky od nekvalitného.
4. odpísanie dlhu upadajúcej banky tak, aby stratu pocítili akcionári,
držitelia podriadeného dlhu a vkladatelia s vkladom vyšším ako 100
000 eur. To je uplatnenie bail-in mechanizmu.
5. kooperácia a koordinácia - spoluprácu národných orgánov pri
riešení krachu cezhraničných konglomerátov, pôsobiacich vo
viacerých členských štátoch EU.
• BRRD zaviedla, aby náklady na zlyhanie úverovej inštitúcie znášali
akcionári, veritelia prípadne iné zainteresované subjekty.
• Smernica umožňuje rezolučným orgánom využiť aj výnimku v
podobe bail-in riešenia, čo znamená, že určitý podiel záväzkov
úverovej inštitúcie môže byť odpísaný alebo prevedený na vlastný
kapitál. V takomto prípade záväzky označujeme ako oprávnené
záväzky.
 Oprávnené záväzky v kombinácii s vlastným kapitálom sú známe
ako minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky
(Minimum Requirement for own fund and eligible liabilities - MREL).

• stanoviť úroveň kapitálu a oprávnených záväzkov bánk, ktorá má

potenciál dostatočne absorbovať prípadné straty,
• zabezpečiť schopnosť inštitúcií v procese rezolúcie obnoviť
solventnosť,
• získať prístup ku zdrojom centrálnych bánk.

• Hladinu MREL má každá banka stanovenú v rezolučných plánoch,

vyjadruje minimum, ktoré musí banka splniť. Hodnota požiadavky
Na to, aby jednotlivé záväzky mohli byť klasifikované ako oprávnené,
musia spĺňať určité znaky, stanovené v článku 45 smernice BRRD:

• záväzok musí byť emitovaný a splatený;

• záväzok nesmie predstavovať dlh voči inštitúcii samej a nesmie byť
danou inštitúciou zaistený ani garantovaný;
• nákup nesmie byť inštitúciou financovaný priamo alebo nepriamo;
• zostávajúca doba splatnosti záväzku musí byť najmenej jeden rok;
• záväzok nevznikol z derivátu;
• záväzok nevyplýva z vkladu, podliehajúceho zvýhodneniu v
národnej hierarchii konkurzného konania.
Záväzky so splatnosťou menej ako jeden rok sú vyňaté z dôvodu
zabezpečenia dostupnosti daného inštrumentu pre potreby bail-in.
Ak by nastala kríza pred ročnou aktualizáciou rezolučného plánu, boli by
tieto záväzky už splatené a teda nebolo by ich možné použiť na
záchranu krachujúcej banky.
Okrem vyššie uvedených boli z dosahu MREL vyňaté záväzky
emitované inštitúciami, ktoré sa nachádzajú mimo EÚ alebo sa na nich
nevzťahuje rámec BRRD smernice. Tieto záväzky sú nad rámec
právomocí rezolučných orgánov a práve preto nebudú započítané do
konsolidácie materskej spoločnosti v EÚ pre účely kalkulácie MREL.
Ďakujem Vám za pozornosť
 Ekonomická univerzita v Bratislave
Národohospodárska fakulta

Eva Horvátová a kolektív

OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK

Vydavateľstvo EKONÓM
2010
Autori ©
kap. 4,5, 8, 9,10, 15
doc. Ing. Eva Horvátová, CSc.
kap. 3, 7, 12, 14, 16
doc. Ing. Dana Tkáčová, PhD.
kap. 1,2,6, 11 kap.13
Ing. Jaroslav Belás, PhD.
Ing. Anton Korauš, PhD.

Recenzenti
prof. Ing. Božena Chovancová, PhD. prof. Ing. Jiří Polách, CSc.

Jazyková redaktorka
Mgr. Marianna Mišúrová

Za odbornú stránku textu, korektúru a konečnú verziu publikácie zodpovedajú autori.

Schválené pedagogickou a edičnou komisiou Ekonomickej univerzity v Bratislave v edičnom

programe na rok 2009 ako monografia.

ISBN 978-80-225-2928-0
OBSAH

PREDSLOV 9
L KAPITOLA OPERÁCIE KOMERČNEJ BANKY V OBLASTI
RETAIL BANKINGU 11
1.1 Vymedzenie pojmu retail Banking 11
1.2 Základné operácie komerčnej banky v oblasti retail bankingu 17
1.2.1. Vkladové operácie komerčnej banky 17
1.2.2 Úverové operácie komerčnej banky v oblasti retail bankingu 22
1.2.3 Operácie platobného styku 34
1.2.4 Doplnkové operácie komerčnej banky 34
1.3 Vybrané činnosti komerčnej banky v oblasti retail bankingu 35
1.3.1 Starostlivosť o individuálneho klienta 35
1.3.2 Organizácia pracovísk komerčnej banky 40
1.3.3 Predajné techniky v oblasti retail bankingu 43
1.4 Budúcnosť retail bankingu 44
1.4.1 Význam retail bankingu bude rásť 44
1.4.2 Konkurencia bude silnieť 45
1.4.3 Zákazníci sa menia 46
1.4.4 Distribučné kanály zmenia svoju štruktúru 47
1.4.5 Finančné riadenie bánk bude náročnejšie 48

2. KAPITOLA OPERÁCIE KOMERČNEJ BANKY V OBLASTI

CORPORATE BANKINGU 49
2.1 Vymedzenie corporate banking 49
2.1.1 Vymedzenie pojmu korporátneho bankovníctva 49
2.1.2 Ciele, motívy a nástroje finančného riadenia firmy
vo vzťahu k bankovým produktom 49
2.2 Základné operácie komerčnej banky v oblasti corporatebankingu 53
2.2.1 Vkladové operácie firiem 53
2.2.2 Úverové operácie firiem 54
2.2.2.1 Rating firemného klienta 60
2.2.3 Operácie platobného styku 67
2.2.4 Doplnkové operácie 68

3. KAPITOLA ZÁKON O BANKÁCH 69

3.1 Komerčná banka - jej podstata a fungovanie podľa zákona o bankách 69
3.2 Základné funkcie bánk 70
3.3 Organizácia a riadenie banky 73
3.4 Bankový dohľad 73
3.5 Podnikanie komerčnej banky 74
3.6 Riziká v podnikaní komerčnej banky 76
3.7 Opatrenia na nápravu a pokuty 77
3.7.1 Nútená správa 78
3.7.2 Odobratie bankového povolenia 80
3.8 I lypotekáme bankovníctvo 80
3.9 Bankové tajomstvo 87

4. KAPITOLA POKLADNIČNÉ A MEDZIBANKOVÉ

OPERÁCIE 88

4.1 Členenie a charakteristika pokladničných a medzibankových

operácií komerčných bánk 88
4.2 Medzibankový peňažný trh 90
4.2.1 Obchody na medzibankovom peňažnom trhu 90
4.2.1.1 Medzibankový trh medzi komerčnými bankami a centrálnou bankou 91
4.2.1.2 Obchody medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami 91
4.2.2 Medzibankový trh a obchody medzi komerčnými bankami 92
4.2.2.1 Trh medzibankových depozít 92
4.2.2.2 Trh pokladničných poukážok 94
4.2.2.2.1 Sekundárny trh štátnych pokladničných poukážok 95
4.3 Z histórie formovania referenčných úrokových sadzieb medzibankového
peňažného trhu na Slovensku 97
4.3.1 Štatút referenčnej banky - základná podmienka účasti na kótovaní
BRIBOR 98
4.3.1.1 Podmienky získania štatútu referenčnej banky 98
4.3.1.2 Stanovenie referenčných sadzieb BRIBOR a BRIBID 100
4.3.2 Vývoj BRIBOR 101
4.4 Referenčné úrokové sadzby v podmienkach Európy 108
4.5 Medzinárodný medzibankový trh
108

5. KAPITOLA DEVÍZOVÉ OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK

112
5.1 Charakteristika pojmov 112
5.2 Devízové operácie komerčných bánk 113
5.3 Kótovanie menového kurzu, kurzový záznam 117
5.4 Význam kurzu NBS pri vyjadrovaní kurzového zisku komerčnej banky 118
5.5 Krížové kurzy 119
5.5.1 Krížové kurzy nákup a predaj pri priamom kurzovom zázname 119
5.6 Etapy vývoja menového kurzu na Slovensku 122
5.6.1 Situácia po vzniku Slovenskej republiky 123
5.7 Základné kategórie vyplývajúce z devízového zákona 126
5.7.1 Postupné uvoľňovanie devízového režimu 129
6. KAPITOLA PASÍVNE OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK 13
1
6.1 Charakteristika pasívnych operácií komerčnej banky 131
6.2 Cudzie zdroje komerčnej banky 132
6.2.1 Členenie cudzích zdrojov komerčnej banky 132
6.3 Vklady komerčnej banky 133
6.3.1 Členenie vkladov v komerčnej banke 134
6.3.1.1 Netermínované vklady komerčnej banky 137
6.3.1.2 Termínované vklady komerčnej banky 142
6.4 Základné typy vkladových produktov komerčnej banky 146
6.5 Bankové úvery prijaté od iných bánk 148

7. KAPITOLA SYSTÉM OCHRANY VKLADOV

V PODMIENKACH SR 149

7.1 Ochrana vkladov v histórii SR 149

7.2 Morálny hazard a nepriaznivý výber 152
7.3 Systém ochrany vkladov v SR 152
7.3.1 Ochrana vkladov v Slovenskej republike 153
7.3.2 Účasť bánk na ochrane vkladov 154
7.3.3 Príspevky bánk do Fondu ochrany vkladov 155
7.3.4 Náhrada za nedostupné vklady 155
7.4 Fond na ochranu vkladov 158
7.4.1 Práva a povinnosti Fondu a povinnosti bánk 158
7.4.2 Zdroje fondu a ich použitie 158
7.4.3 Orgány fondu 159

8. KAPITOLA ÚVEROVÝ PROCES, HODNOTENIE BONITY

KLIENTA 162
8.1 Hodnotenie právnej spôsobilosti klienta prijímať záväzky 162
8.2 Ciele banky pri hodnotení bonity klienta 164
8.3 Pramene údajov na finančnú analýzu 165
8.4 Metódy finančnej analýzy 169
8.5 Význam pomerových ukazovateľov a ich konštrukcia 170
8.5.1 Ukazovatele rentability 171
8.5.2 Ukazovatele likvidity 172
8.5.3 Ukazovatele aktivity 174
8.5.4 Ukazovatele zadlženosti 175
8.5.5 Ukazovatele trhovej hodnoty firmy 176
8.6 Objektivizácia číselných hodnôt pomerových ukazovateľov 177
9. KAPITOLA SEKURITIZÁCIA AKTÍV FINANČNÝCH
SUBJEKTOV A BÁNK 179
9.1 Podstata procesu sckuritizácic 179
9.2 Význam, pozitíva a riziká sckuritizácic 182
9.2.1 Úverové riziko 184
9.2.2 Cash-flow 185
9.3 Riziká vyplývajúce zo sekuritizácie aktív komerčných bánk 187
9.3.1 Sekuritizácia bez rekurzu 188
9.3.2 Sekuritizácia s rekurzom
188

10. KAPITOLA PLATOBNÝ STYK A ZÚČTOVANIE

NA SLOVENSKU A V PODMIENKACH
EURÓPSKEJ ÚNIE 190

10.1 Východiskové predpoklady fungovania medzibankového

platobného styku a klíringových platobných systémov 190
10.2 Právne základy platobného styku a zúčtovania v legislatívnych
normách Európskej únie 194
10.2.1 Štruktúra bankového spojenia 196
10.3 Paneurópskc platobné systémy 199
10.3.1 Veľkoobjemové platobné systémy 199
10.3.2 TARGET2 200
10.4 Jednotná oblasť platieb v eurách (SH.PA - Single Euro
Payment Area) 201
10.4.1 Platobné nástroje SEPA 202
10.5 Historický vývoj platobného styku a zúčtovania
medzi bankami na Slovensku 204
10.5.1 Fungovanie Bankového zúčtovacieho centra Slovenska 205
10.5.2 Platobný systém SI PS 206

II. KAPITOLA KAPITÁLOVÁ PRIMERANOSŤ V BANKOVOM

SEKTORE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 208
11.1 Vlastné zdroje komerčnej banky 209
11.2 Požiadavky na vlastné zdroje krytia kreditného rizika 212
11.3 Požiadavky na vlastné zdroje krytia rizík z pozícií zaznamenaných
v obchodnej knihe, devízového rizika
a komoditného rizika (trhové riziko) 215
11.4 Požiadavky na vlastné zdroje krytia operačného rizika 217
11.5 Vývoj kapitálovej primeranosti v bankovom sektore SR 218
12. KAPITOLA OUTSOURCING V BANKOVNÍCTVE
220

12.1 Outsourcing, jeho podstata a história 220

12.2 Outsourcing vo finančných službách a bankovníctve 222
12.2.1 Charakteristika outsourcingu 222
12.3 Zmluvný vzťah medzi bankou a poskytovateľom služieb 223
12.4 Bankové tajomstvo a ochrana osobných údajov pri využívaní
služieb outsourcingu bankou 224
12.5 Bankový dohľad NBS a outsourcing 225
12.6 Outsourcing v bankovej praxi a tendencie jeho vývoja
na Slovensku a vo svete 225
12.7 Výhody outsourcingu pre bankové subjekty
226

13. KAPITOLA OPERÁCIE ELEKTRONICKÉHO

BANKOVNÍCTVA 229

13.1 Technologické distribúcie 229

13.1.1 Platobné karty 230
13.1.2 Samoobslužná zóna 233
13.1.3 Platobný terminál 233
13.1.4 Telefonbanking (phonebanking, telebanking) 233
13.1.5 Mobilbanking (GSM-banking, SMS-banking) 235
13.1.6 WAPbanking 236
13.1.7 TVbanking 236
13.1.8 Homebanking 236
13.1.9 Intemetbanking 237
13.1.10 Elektronický obchod (e-commcrcc) 237
13.1.11 SIM Toolkitbanking 239
13.1.12 GSMbanking 239
13.1.13 Mailbanking 239
13.2 Výhody elektronického bankovníctva 240
13.3 Nevýhody elektronického bankovníctva 240
13.4 Nové technológie v elektronickom bankovníctve 240
13.5 Bezpečnosť elektronického bankovníctva 243
13.5.1 Útoky zvonku 243
13.5.2 Útoky zvnútra 243
13.5.3 Najčastejšie bezpečnostné hrozby 244
13.5.4 Certifikácia ako záruka bezpečnosti 247
13.6 Trendy v oblasti bezpečnosti e-bankovníctva 249

14. KAPITOLA REŠTRUKTURALIZÁCIA A PRIVATIZÁCIA

KOMERČNÝCH BÁNK NA SLOVENSKU 252

14.1 Vymedzenie základných kategórií 252

14.2 Adaptácia bánk na súčasné podmienky 253
14.3 Etapy vývoja bankovej sústavy 253
14.3.1 Prvá etapa - zmena postavenia a funkcií bánk 253
14.3.2 Druhá etapa - zmena vlastníctva v komerčnej zložke bankovej
Sústavy 255
14.3.3 Tretia etapa - bankovníctvo v samostatnej Slovenskej republike 256
14.4 Problémy bankovníctva na Slovensku po roku 1993 258
14.4.1 Kapitálová primeranosť 259
14.4.2 Nedostatok dlhodobých finančných zdrojov 261
14.4.3 Rast klasifikovaných úverov 262
14.4.4 Alokácia zdrojov do vysokovýnosových aktív 264
14.5 Predprivatizačná reštrukturalizácia bankového sektora 266
14.6 Privatizácia komerčných bánk na Slovensku 270

15. KAPITOLA HYPOTEKÁRNE BANKOVNÍCTVO

NA SLOVENSKU 27
3
15.1 Východiskové podmienky zavedenia hypotekárneho bankovníctva
na Slovensku 273
15.2 Charakteristika hypotekárnych obchodov 273
15.3 Základné črty hypotekárnych úverov 274
15.4 Obchodné podmienky poskytovania hypotekárnych úverov 277
15.5 Legislatívne podmienky hypotekárnych cenných papierov 280
15.5.1 Krytie hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií 283
15.6 Register hypoték a hypotekárny správca 284
15.7 Štátna podpora hypotekárneho úveru na Slovensku 286
15.8 Niektoré špecifiká fungovania hypotekárneho bankovníctva
na Slovensku 287
16. KAPITOLA STAVEBNÉ SPORENIE 290

16.1 Podstata stavebného sporenia 290

16.2 História stavebného sporenia 291
16.3 Zmluva o stavebnom sporení a jej predmet 292
16.4 Výpoveď zmluvy o stavebnom sporení 293
16.5 Dozor nad poskytovaním štátnej prémie 293
16.6 Cieľová suma 293
16.7 Predpoklady pridelenia cieľovej sumy 294
16.8 1 lodnotiacc číslo 295
16.9 Pridelenie cieľovej sumy 296
16.10 Vklady stavebného sporenia a ich úročenie 296
16.11 Štátna prémia 296
16.12 Stavebný úver-jeho zabezpečenie 298
16.13 Úročenie stavebného úveru 298
16.14 Výplata stavebného úveru 299
16.15 Splácanie stavebného úveru 299
16.16 Okamžitá splatnosť stavebného úveru 299
16.17 Prevod zmluvy o stavebnom sporení 299
16.18 Náklady a poplatky 3QQ
16.19 Úmrtie stavebného sporiteľa 300
16.20 Stavebné sporenie a ochrana vkladov 300
16.21 Ostatné kategórie stavebného sporenia 301
16.22 Stavebné sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. 303

POUŽITÁ LITERATÚRA 305

Predslov

Cieľom publikácie Operácie komerčných bánk je oboznámiť študentov, ale aj širší okruh
záujemcov o danú problematiku, s podstatou, základnou charakteristikou a postupmi komerčných
bánk pri vykonávaní základných operácií, ktoré vykonávajú komerčné banky pre svojich
klientov, ale aj v záujme zachovania svojej vlastnej stability a likvidity.
Výklad problematiky sa sústreďuje na retailové a korporátne bankovníctvo, pokladničné,
medzibankové operácie, vybrané aktívne, pasívne, devízové operácie, platobný styk a zúčtovanie
medzi bankami, sekuritizáciu aktív, elektronické bankovníctvo, hypotekárne bankovníctvo a na
nové produkty a trendy rozvoja bankovníctva v uvedených oblastiach.
Publikácia obsahuje aj niektoré historicky významné faktory formovania bankovníctva a
operácií komerčných bánk na Slovensku. Ide najmä historické prehľady v oblasti vývoja
peňažného trhu, devízových operácií, ale aj v oblasti reštrukturalizácie a privatizácie komerčných
bánk.
Uvedená publikácia sa zameriava aj na legislatívne otázky operácií komerčných bánk a
bude častejšie podliehať inováciám v snahe reagovať na zmeny ekonomického prostredia.
Predložená monografia nadväzuje na poznatky získané v rámci predmetu bankovníctvo a
predpokladá, že čitateľ ovláda základné teoretické kategórie a súvislosti.
Predstavuje základnú študijnú pomôcku na predmet operácie komerčných bánk na
Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Publikácia Operácie komerčných bánk vychádza s finančnou podporou Prvej stavebnej
sporiteľne, a. s., za čo jej patrí srdečná vďaka.
Text, ktorý sa Vám, vážení čitatelia, dostáva do rúk, je prvým vydaním monografie v
takejto štruktúre. Za všetkých autorov by som chcela vyjadriť želanie, aby Vám publikácia
pomohla osvojiť si dôležité pojmy, techniky a súvislosti, aby bola zrozumiteľná, aby skutočne
pomáhala pri štúdiu a rozvíjala ekonomické znalosti.

doc. Ing. F.va Horválová, CSc.

vedúca autorského kolektívu
1. KAPITOLA

OPERÁCIE KOMERČNEJ BANKY

V OBLASTI RETAIL BANKINGU

1.1 Vymedzenie pojmu retail banking

Retail banking predstavuje významnú časť komerčného bankovníctva
predovšetkým vo vzťahu k vytváraniu peňažných zdrojov na budúci ekonomický rast,
čo definujeme ako makrockonomickú funkciu, a predstavuje i veľmi významnú časť
bankového podnikania, čo definujeme ako mikroekonomickú funkciu retail
bankingu.
Retail banking je charakteristický:
• veľkým počtom malých klientov, účtov a transakcií,
• rozsiahlou sieťou obchodných miest (pobočiek),
• rozmanitosťou produktov a služieb,
• vysokými cenami produktov a služieb,
• multikanálovou distribučnou sieťou,
• veľkou závislosťou od informačných technológií,
• uplatňovaním maloobchodných techník predaja produktov.
Primárnym zameraním individuálnych klientov (domácností) nie je
podnikanie, snahou týchto klientov je bezpečne a efektívne uložiť peniaze, ktoré sú
určené na budúcu spotrebu v dôveryhodnej inštitúcií, resp. získať drobné úvery na
zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb.
Základný cieľ ekonomických aktivít domácností je permanentný rast kvality
života prostredníctvom rastu peňažných príjmov.
Príjmy domácností predstavujú predovšetkým:
• príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania),
• príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré sú vyčlenenie z podnikových peňazí v
prípade vlastníkov firiem,
• príjmy z prenájmu nehnuteľností - za prenájom bytov, pôdy, a pod.,
• rôzne príležitostné príjmy - sociálne dávky, dary, dedičstvá, honoráre a pod.
Možno predpokladať, že podstatnú časť príjmov domácností tvoria príjmy zo
zamestnania.
Bankovníctvo pre malých klientov sa v odbornej sfére nazýva retail banking.
Pojem retail banking (retailové bankovníctvo, resp. pojem retailový klient) je
pomerne často používaný, i keď jeho vymedzenie v odbornej literatúre a bankovej
praxi môže byť rôzne.

II
 Jedna skupina autorov za základné kritérium na odlíšenie považujú veľkosť klienta
a do retail bankingu leda zahrnujú bankovníctvo pre malých a stredných klientov
bez ohľadu na ich ekonomické postavenie (ekonomicky závislé osoby ■+
podnikatelia).
Croxford, H. definuje retail banking ako obchody komerčnej banky s
individuálnymi klientmi a malými podnikateľmi. 1 Retail banking je založený na
jednoduchom a priamočiarom modeli. Niektorí ľudia a firmy majú prebytok peňažných
fondov a iní nedostatok týchto fondov. V skutočnosti platí, že väčšina z nás má oboje,
prebytok peňazí, ktoré sú uložené na bežných účtoch a termínovaných vkladoch, a
dlhodobé úvery, napr. formou hypotéky.
Banky si požičiavajú peniaze od tých, ktorí majú prebytok, a požičiavajú peniaze
tým, ktorí ich majú nedostatok. Banky získavajú úrokové rozpätie medzi úvermi a
vkladmi. Banky zároveň ponúkajú doplnkové služby pre klientov, ktorí za ne platia
poplatky a niektoré z týchto služieb sa nachádzajú v balíku, ktorý je súčasťou účtu.
Zákazníci, ktorí majú prebytok peňažných fondov, nie sú ochotní znášať
individuálne riziko a poskytovať úvery svojim susedom a príbuzným a používajú na to
banky. Banky platia svojim zákazníkom od 0 do 5 % na ich depozitných účtoch a
požadujú od svojich dlžníkov od 5 do 20 %. Čisté úrokové rozpätie v oblasti retail
bankingu je približne 5 %, čo znamená, že klient dostane v priemere 2 % za úspory a
platí priemerne 7 % za úver.
Banky v pozícií sprostredkovateľa peňažných fondov znášajú riziko v súvislosti s
ich presunom od sporiteľov k dlžníkom, za čo si inkasujú úrokové rozpätie, sporitelia
dostávajú svoje úroky od banky a dlžníci platia úroky banke.
Autor uvádza, že tento obchod nie je zlý pre zúčastnené strany. Dôkazom je to, že
tak konáme všetci. Viac než polovica výnosov retailových bánk (asi Vi) pochádza z
tejto sprostredkovateľskej úlohy bánk a približne V* pochádza z neúrokových výnosov.
Iní autori definujú retail banking ako bankovníctvo pre individuálnych klientov.
Rozdelenie bankových aktivít na firemné bankovníctvo (corporate banking) a
bankovníctvo pre domácnosti (retail banking) má svoje opodstatnenie z. viacerých
významných dôvodov:
• postavenie domácností v procese tvorby a rozdeľovania HDP je odlišné v
porovnaní s postavením podnikov,
• financie domácností majú rozdielnu kvalitu, kvantitatívnu stránku a intenzitu v
porovnaní s financiami podnikov,
• makroekonomické aspekty vytvárania peňažných úspor a sklon k úverom sú v
obidvoch segmentoch rôzne, 1

' CROXFORD, H. - ABRAMSON, F. - JABLONOWSKI, A.: Vw art of better retail hanking. John
Wiley & Sons, Ltd, Chichester, Kngland, 2006, s. 254.

12
 • jednotlivé trhové segmenty majú iné spotrebiteľské návyky vo vzťahu ku
komerčnej banke,
• psychologická a sociálna stránka peňazí pôsobí intenzívnejšie pri
financiách domácností vzhľadom na ich podstatu a význam než pri financiách
podnikov, kde možno očakávať vysokú mieru racionality vo finančnom riadení,
• banka musí vo vzťahu k týmto trhovým segmentom uplatňovať iný
marketingový mix,
• preferencie jednotlivých trhových segmentov vo vzťahu k bankovým
produktom sú rozdielne,
• potenciálna a reálna ziskovosť jednotlivých segmentov je rôzna,
• rôzna je miera zdaňovania a nákladovosti týchto ekonomických subjektov,
• prístup k riziku je rôzny v podnikateľskej sfére a pri domácnostiach.

Retail banking predstavuje špecifický druh bankového podnikania, ktorý sa

orientuje na predaj bankových produktov a služieb pre obyvateľstvo.2

Dominantným kritériom zaradenia do segmentu je postavenie domácností, spôsob

získania a účel použitia peňazí vo vzťahu k tvorbe a rozdeľovaniu HDP.2
Základným predpokladom úspešného manažmentu v oblasti retail bankingu je
ujasnenie si cieľov a prístupu partnerov, ktorí sa v tejto oblasti bankového podnikania
stretávajú.
Cieľ banky je jasný: banka sa usiluje o ovládnutie čo najväčšieho trhového
segmentu a na tomto základe o permanentne rastúci zisk.
Záujmom klienta je široká paleta retailových produktov vysokej kvality, čo
najspoľahlivejšie služby, poskytované za čo najvýhodnejších podmienok. V prípade
vkladov klient očakáva predovšetkým bezpečné uloženie peňazí v dôveryhodnej
finančnej inštitúcii.

Základným predpokladom úspešnej retailovej banky je porozumieť

požiadavkám svojho klienta.
Banky predpokladajú, že dokážu porozumieť potrebám svojich klientov. Názory
niektorých odborníkov a skúsenosti klientov však môžu vypovedať o inom.
Croxford, H. uvádza, že ani v podmienkach britského bankovníctva nejde o
samozrejmosť. Zákazníci dostávajú malú pridanú hodnotu od personálu banky, pretože
ten je zameraný na predaj produktov a nie na riešenie problémov klienta. Zákazníci nie
vždy dokážu správne adresovať svoje problémy personálu banky a

2
Z tejto definície budeme vychádzať pri analýze retail bankingu.
Tento prístup korcluje s metodikou riešenia problematiky retail bankingu. Deliace kritérium je navyše podporené i
odlišným peňažným tokom domácnosti v celkovom procese.
môžu mať podozrenie, že personál banky im nedokáže zmysluplne poradiť, má záujem predať im len nejaký produkt. 3 4
Je zrejmé, že záujmy banky a klienta sa môžu dostať do istého rozporu hlavne vtedy, keď ide o stanovenie poplatkov za
poskytované bankové produkty a služby, resp. určovanie úrokových sadzieb za aktívne a pasívne bankové obchody.
Skúsenosti z mnohých zahraničných i domácich bánk však ukazujú, že tento rozpor v cenovej oblasti nemusí byť
neprekonateľný, že existujú prípady, kedy klient preferuje kvalitu služieb aj vo vyšších cenových reláciách.
Napríklad Royal Bank of Scotland, na základe prieskumu z roku 1998, uvádza, že 70 % osôb, ktoré mali svoje úspory
uložené v banke, nepoznalo aktuálne úrokové sadzby, 77 % klientov vyhlásilo, že nikdy neporovnávajú úrokové sadzby, ktoré
ponúkajú jednotlivé banky, a 82 % klientov vyhlásilo, že ešte nikdy nepresunuli svoje úspory z jednej banky do druhej.
Najdôležitejším nástrojom retailových bánk je dlhodohosť vzťahov so zákazníkom.
V záujme banky je získať si Čo najskôr zákazníka a udržať si ho počas jeho života. Je zrejmé, že spotrebiteľské zvyklosti
klienta banky sú determinované etapou jeho života, efektívnosť vzájomných vzťahov je rôzna počas jednotlivých životných
období. Možnosť sústrediť sa iba na istú cieľovú skupinu nie je z hľadiska marketingových nástrojov reálna a treba počítať s
tým, že jednotliví klienti môžu mať rozdielne spotrebiteľské zvyklosti, príjem, preferencie v tej istej etape života.
Banka má teda záujem získať si klienta na dlhé časové obdobie. Z hľadiska ponúkaných produktov je v tejto súvislosti
mimoriadne významný bežný účet a hypotekárny úver, ktoré zakladajú práve dlhodobosť vzťahov klienta s bankou
Jedným z dôležitých nástrojov retail bankingu je maximálna monopolizácia vzťahov s klientom, to znamená realizovať
cross-selling approach s cieľom nepripustiť predajné aktivity konkurentov. I keď je to veľmi náročná obchodná stratégia,
uvedené výsledky prieskumu do značnej miery oprávňujú veriť v jej efektívnosť.
Tento postoj banky možno interpretovať ako snahu byť úspešný pri predaji viacerých produktov a možno ho dosiahnuť
povinným nákupom komplementárneho produktu pri nákupe základného produktu (napríklad pri kúpe hypotéky je klient
povinný zriadiť si bežný účel v banke5), resp. kvalitnou obchodnou politikou banky, keď si klient dobrovoľne nakúpi ďalší
produkt, ktorý má banka vo svojom portfóliu na základe kvalitných parametrov. Tento prístup banky môžeme označiť ako
interný cross-selling.
V prípade externého cross-sellingu dochádza k situácii, keď banka ako komplementárne produkty ponúka produkty iných
finančných inštitúcií, napríklad poisťovní.
Typickým príkladom externého cross-sellingu je bankopoisťovnictvo1, v rámci ktorého dochádza ku komplexnému
prepájaniu bankových a poisťovacích služieb v celej škále marketingového mixu.
Prepájanie bankových a poisťovacích produktov umožňuje retailovej banke uspokojiť viaceré potreby klienta v jednom
odbytovom mieste banky, v dôsledku Čoho možno očakávať vyššiu mieru stabilizácie klienta v banke, banka môže dosiahnuť
lepšie ekonomické výsledky v dôsledku diverzifikácie predaja, úspory nákladov a nižšiu mieru rizika v prípade poskytnutia
úveru.
Medzi najvýznamnejšie príčiny vstupu bánk do bankopoisťovníctva patria:
• intenzívne súťaženie medzi bankami, na pozadí ktorého je sústavné znižovanie príjmov bánk, zvyšovanie
administratívnych a marketingových nákladov, limitované ziskové rozpätia tradičných bankových produktov, nové
bankopoistné produkty môžu podstatne zlepšiť výnosnosť a produktivitu bánk,
• provízie a zisky z bankopoistného obchodu (závisia od vzájomného vzťahu zmluvných strán),
• zredukovanie efektu fixných nákladov (zníženie nákladov na prevádzku pobočiek, filiálok a pod.),

3
CROXFORD, H. ABRAMSON, F. JABLONOWSKI, A.: The art ofbetter relail banking.
John Wilcy & Sohns, I.td, Chichcster, Hngland, 2006, s. 13.
4
Croxford definuje bežný účet ako kľúčový prvok vzájomných vzťahov banka- klient a považuje ho za produkt, ktorý má špeciálne miesto v bankovom arzenáli, osobitne vo
vzťahu k nebankovým konkurentom. [CROXFORD, 11 - ABRAMSON, F. - JABLONOWSKI, A: The art ofbetter relail banking
John Wiley & Sohns, I.td, Chichcster, Kngland, 2006, s. 38. |
5
Od roku 2008 už nie je možné na Slovensku viazať kúpu niektorého bankového produktu povinným nákupom niektorého iného produktu. Možno však predpokladať, že banky
sa budú snažiť svojou obchodnou a cenovou politikou stimulovať klienta k nákupu viacerých produktov.
20
 • príležitosť na zvýšenie produktivity personálu (cez provízie, atď.)x.
Medzi charakteristické črty retail bankingu možno zaradiť multikanálovú
sieť distribúcie bankových produktov.
Úspešná retailová banka musí adekvátnym spôsobom reagovať na technologický vývoj a ponúknuť klientovi maximálne
možnú škálu distribučných ciest.
Snaha bánk o presadenie vhodných distribučných ciest bez toho, že by poznali potreby svojich klientov v oblasti distribúcie
produktov, nemusí viesť k úspechu. I napriek skutočnosti, že proces komputerizácie spoločnosti je jasný a nezvratný, ešte stále
existuje značná časť klientov, ktorí aj v budúcnosti budú preferovať pobočku ako svoj distribučný kanál.
Podľa prieskumu anglickej banky Nat West až 76 % klientov navštevuje pobočku banky raz mesačne a 90 % zákazníkov
platí svoje účty v pobočkách banky. v 6 7 8
Podobný trend bol zaznamenaný i na Slovensku, keď podľa prieskumov Inštitútu pre prieskum trhu GfK Slovakia z roku
2002 asi 90 % klientov najradšej vykonáva bankové transakcie cez pracovníkov pobočiek. Najmodernejšie spôsoby spojenia s
peňažným ústavom, ako je pevná linka Či mobilný telefón, využíva len 5 % klientov, internet len 3 % klientov. 9
Je zrejmé, že tieto podiely sa budú výrazne meniť, no i tak úspešná retailová banka musí starostlivo zvažovať prístup svojej
klientely k distribúcii bankových produktov. Správnou odpoveďou na rozdielne postoje klientov je banka, ktorá sa snaží
vyhovieť aj klientom, ktorí uprednostňujú osobný styk, ako aj tým, ktorí pre styk s bankou radšej používajú elektronické médiá.
Sieť bankových pobočiek predstavuje významný distribučný kanál, pravdepodobne v blízkej budúcnosti nezanikne a
možno predpokladať dokonca jej mierny nárast (tento trend bol zaznamenaný napríklad v USA pred niekoľkými rokmi, podobný
trend sme mohli sledovať aj na Slovensku).
V budúcom období sa budú musieť banky vyrovnať s požiadavkami klientov na individualizáciu produktov, čo vyvolá
potrebu optimalizácie distribučných kanálov, rastúce znalosti a porozumenie zo strany banky.
Oblasť retail bankingu je determinovaná systémom vonkajších a vnútorných faktorov. Tieto faktory spôsobujú zásadné
zmeny v strategickom zameraní a orientácii retailovej banky a výrazne ovplyvňujú operatívne ciele, výsledky a manažment
banky.
Medzi vonkajšie faktory rozvoja retail bankingu možno zaradiť napríklad:
• politické zmeny vo svete a ich dosah na finančné a bankové systémy,
• reguláciu zo strany regulačných autorít,
• integračné trendy v oblasti finančných a bankových systémov,
• globalizáciu ekonomiky a finančných systémov,
• nových konkurentov z vnútra bankového priemyslu a z iných odvetví,
• zmeny životného štýlu klientov,
• demografické vplyvy.
Vnútorné faktory sú napríklad:
• akcionári, manažment a personál banky (predstavy, motívy a ciele),
• aktuálna a perspektívna finančná výkonnosť banky,
• systém riadenia banky,
• poslanie, vízia a strategické zameranie banky,

6
KorauS, A. definuje bankopoisťovnfetvo ako poskytnutie poistného a bankového produktu, resp. služby prost redníctvom vScobccných distribučných ciest banky alebo
poisťovne, príp iného subjektu od jedného zdroja k tomu istému zákazníkovi. [KORAIJŠ, A.: Hankopoisťovnictvo. Bratislava Sprint, 2005, s. 9.)
"KORAUŠ, A.:Hankopoisťovnictvo. Bratislava : Sprint, 2005, s. 23.
Institute of economic affairs The future of retail hanking. Zborník z. konferencie, 13.-14.5.1998, Londýn.
9
Trend. 27. 12.2002.

21
 • systém operatívneho riadenia banky,
• uplatňovaný marketingový mix.
1.2 Základné operácie komerčnej banky v oblasti retail bankingu
Základne operácie komerčnej banky v tejto oblasti sú:
• vkladové operácie,
• úverové operácie,
• operácie platobného styku,
• doplnkové operácie.

1.2.1. Vkladové operácie komerčnej banky

Vkladové operácie majú pre komerčnú banku mimoriadne veľký význam, pretože predstavujú najdôležitejší peňažný zdroj na
jej podnikanie.
Úspory individuálnych klientov ako základ bankového systému
Úspory obyvateľstva predstavujú významnú ekonomickú kategóriu. Ich ekonomickou podstatou je odložená spotreba a
postupné vytváranie peňažných fondov na použitie v budúcom období.
Vo všeobecnosti prevláda názor, že sektor obyvateľstva je jediný sektor, ktorý pravidelne, výrazne a v dlhodobom časovom
horizonte vytvára úspory.
Výnimočné postavenie úspor obyvateľstva spočíva v tom, že ich relatívne ustálená a permanentne rastúca hladina trvalé
slúži na stimuláciu ekonomického rastu prostredníctvom transformácie úspor na investície.
Existenciu úspor v bankovom systéme pravdepodobne nemožno vysvetliť jedným faktorom a na vysvetlenie pravdepodobne
nepostačujú len čisto ekonomické úvahy a teórie.
Tvorba úspor obyvateľstva je z úzko poňatého ekonomického hľadiska vlastne neracionálna , pretože znižuje reálnu životnú
úroveň bežného obdobia, napriek tomu sa však vo všetkých ekonomických systémoch vyskytuje. 12
Salin, P. definuje úspory ako obete súčasných uspokojení, ktoré sme ochotní priniesť v prospech budúcich uspokojení
napriek tomu, že pre každý subjekt je charakteristické uprednostňovanie súčasnosti. 1’ Podľa autora ekonomický subjekt
uprednostňuje jednotku statku dnes pred tou istou jednotkou statku zajtra. 14
Rose. P. S. uvádza, že pri rozhodovaní o tom, kedy a koľko sporiť, domácnosti obvykle zvažujú niekoľko faktorov:
• výšku bežného a dlhodobého príjmu,
• zamýšľaný cieľ sporenia, " Podľa klasickej teórie úrokových sadzieb racionálne zmýšľajúci jedinec preferuje súčasnú spotrebu tovarov a služieb pred
perspektívnym uspokojením svojich potrieb Podľa tejto teórie úroková sadzba predstavuje jediné možné riešenie, ktorým možno dosiahnuť zmenu preferencií jednotlivca v
prospech úspor.
• predpokladanú časť príjmu, ktorá sa má odkladať vo forme úspor (sklon k úsporám).

Potenciálne možnosti vytvárania úspor v ekonomike možno vyjadriť prostredníctvom formálnej funkcie úspor.

Sx =f(E, /, Pc, Ľ, T, F)
kde: Sx - úspory
E - úroveň ekonomiky (vývoj UDP, zamestnanosti)
/ - dôchodok ekonomického subjektu (súčasná úroveň a predpokladaný vývoj)
Pc - cenová úroveň a jej dynamika
ľ - úroková miera
T • subjektívne faktory (vkus, preferencie, móda, očakávania, tradície)
F - ostatné (napr. psychologické faktory)

22
 V procese tvorby úspor popri ekonomických faktoroch (úroveň ekonomiky, dôchodok ekonomického subjektu, cenová
úroveň, úrokové sadzby) pôsobia aj faktory neekonomické (psychologické faktory, sociálne faktory, subjektívne faktory - vkus,
móda, očakávania, tradície) a zároveň celý rad protirečivých faktorov (napríklad v poslednom období na Slovensku badať trend
vyššieho sklonu k úsporám v chudobnejších regiónoch a v bohatších regiónoch výrazne rastie zadlženosť zrejme v súvislosti s
priaznivými očakávaniami do budúcnosti atď.). 15

Rozhodovací model individuálneho klienta v procese tvorby úspor

Rozhodovací model individuálneho klienta1'’ v procese úspor možno definovať ako kauzálnu postupnosť: potreby - príjem -
tvorba spotrebných a úsporových stratégií - rozhodnutie o rozdelení príjmu na spotrebu a úspory.
Potreby determinované biologickými a sociálnymi faktormi stimulujú spotrebiteľa k vytváraniu príjmu ako možnosti ich
uspokojenia. V podmienkach vytvoreného príjmu si jednotlivec vytvára vlastnú spotrebnú a úsporovú stratégiu, ktorá je
determinovaná úrovňou a kvalitou ekonomických, subjektívnych a psychologických faktorov. Na základe ich vzájomného
pôsobenia, ktoré môže mať i protichodný charakter, si jednotlivec vytvorí vlastnú spotrebnú a úsporovú stratégiu o realizácii
vytvorených príjmov, teda o rozdelení príjmov na spotrebu a úspory.
Výsledkom subjektívnych rozhodnutí veľkého počtu individuálnych klientov je relatívne stabilné množstvo úspor, ktoré má
v konsolidovaných ekonomických podmienkach rastúcu tendenciu, čo v konečnom dôsledku znamená trvalé vyčlenenie úspor z
oblasti spotreby a presun do kapitálovej sféry (obrázok 1.1).

Obrázok 1.I Rozhodovací model individuálneho klienta

Makroekonomické prostredie
(charakterizované externými faktormi)

Mikroekannmické prostredie

23
 V tomto modeli vychádzame z predpokladu, že individuálny klient prevzal zodpovednosť za
svoju finančnú budúcnosť a vytvára si dobrovoľne peňažné rezervy z dôvodu životných rizík vo
forme vkladov a životného poistenia.
Riziká, ktoré pôsobia s najväčšou intenzitou:
• riziko straty zamestnania (R1) - za dostatočné považujeme krytie rizika vo výške
6-násohku priemerného čistého príjmu táto suma by mala byť dostatočná na obdobie
hľadania a získania nového zamestnania v prípade skutočného záujmu pracovať,
• riziko vzniku zdravotných problémov (R2) za dostatočné považujeme krytie vo výške
2-násohku priemerného čistého príjmu - táto suma by mala byť dostatočná na vyriešenie
obvyklých zdravotných problémov,
• riziko trvalého zníženia príjmu (R3) napríklad odchod do starobného dôchodku za
dostatočné považujeme krytie vo výške 50 % 36-násohku priemerného čistého príjmu v
čase existencie pracovného pomeru táto suma znamená, že jednotlivec má počas prvých
3 rokov po skončení pracovného pomeru v podstate rovnaký príjem ako počas
zamestnania, takéto obdobie považujeme za dostatočné z dôvodu adaptácie na nižší
peňažný príjem
PRÍJEM: 100 % VÝDA VKV:
Peňažné výdavky VI (v %) V2 (v %) V3 (v %)
1. sporenie minimálne 5 7 10
2. životná poistka minimálne 3 3 3
3. splátky úverov maximálne 10 10 10
4. bývanie 30 30 30
S. nevyhnutné životné potreby 40 40 39
(strava, hygiena a pod.)
6. dôležité životné potreby 7
(oblečenie, ko/.metika a pod.) 8 6

7. voľný čas (zábavy, záľuby a 4 3 2

pod.)
Poznámky: výdavky č. I a č. 2 sú dobrovoľné, č. 3 je povinný výdavok v zmysle uzatvorených
zmlúv o úveroch a ostatné výdavky súvisia so životom jednotlivca.
Výpočet:
R1 bude kryté za obdobie sporenia: 10 rokov (VI), 7,2 roka (V2) alebo 5 rokov (V3)
R2 bude kryté za obdobie sporenia 3,4 roka (VI), 2,4 roka (V2) alebo 1,7 roka (V3)
R3 bude pokryté za obdobie sporenia: 30 rokov (VI), 21,5 roka (V2) alebo 15 rokov (V3).

Závery:
• model slúži na ilustráciu problematiky a inšpiráciu čitateľov,
• premenné modelu sú determinované individuálnymi preferenciami klienta a veľkosťou a
stabilitou príjmu (z väčšieho príjmu je jednoduchšie sporil).
• pravidelné .sporenie znamená schopnosť jedinca správne nakladať so svojimi príjmami a
ľahšie zvládnuť finančný manažment domácnosti.
Cena bankového vkladu
Tri kľúčové faktory pri tvorbe úrokovej sadzby vkladového produktu sú 17:
• dĺžka splatnosti vkladu, kde platí priamo úmerný vzťah medzi výškou úrokovej
sadzby a dobou trvania vkladu v banke,
• veľkosť banky, kde spravidla existuje nepriamo úmerný vzťah medzi veľkosťou
banky a výškou úrokovej sadzby, ktorú banka platí za vklady svojich klientov,
 • marketingová stratégia banky vo vzťahu k získavaniu a využívaniu klientskych
vkladov.
Tento prístup vychádza z predpokladu, že cenu zdrojov určuje dopyt a ponuka na
peňažnom trhu a možnosti vlastnej cenotvorby banky sú ohraničené, istý rozdiel v cenách
je možný v nadväznosti na veľkosť banky a pozíciu na trhu, resp. uplatňovanú
marketingovú stratégiu.
Je zrejmé, že príliš vysoký rozdiel medzi ponúkanou a trhovou úrokovou sadzbou z
vkladov signalizuje možnosť neštandardných pomerov v danej banke, napríklad príliš
vysoké ceny depozít signalizujú vážne problémy v danej banke.
Za ideálny stav z hľadiska časovej štruktúry úrokovej miery možno považovať
situáciu, ak sú úrokové sadzby z krátkodobých zdrojov nižšie než úrokové sadzby z
dlhodobých zdrojov.
Ak by vkladatelia (veritelia) nemali motiváciu vzdať sa disponovania svojimi
prostriedkami na dlhšie obdobie, alebo ich očakávania v budúcnosti by boli spojené s
rizikami, ukladali by svoje prostriedky len na krátke obdobie.
Metódy oceňovania depozít:
• marginálne náklady ako základ ceny depozít — pri stanovení ceny vkladov a
iných bankových zdrojov sú použité marginálne náklady (náklady za získanie
nových peňazí, náklady na PMR a pod.),
• cena vkladov na báze penetrácie trhu - hlavnou myšlienkou tejto cenovej
metódy je ponúknuť klientom vysokú úrokovú sadzbu zvyčajne značne
prevyšujúcu trhovú úroveň, alebo účtovať klientovi výrazne znížené poplatky v
porovnaní s trhom, s cieľom získať maximálny počet nových klientov,
• podmienená cenotvorba - konečná cena depozitných produktov a výška
poplatkov za používanie bankových služieb je determinovaná týmito faktormi:
množstvo transakcií na účte, priemerný objem vkladov za určité obdobie a
stanovená splatnosť vkladu,
• luxusná cena - je určená pre málo aktívne vklady s vysokým zostatkom a pre
vybrané profesie (lekári, právnici, vlastníci firiem a manažéri), stratégia luxusnej
ceny je často spájaná s privátnym bankovníctvom, kde je klientovi priradený
konkrétny bankový pracovník, ktorý zabezpečuje všetky jeho bankové potreby,
• cenotvorba na báze vzťahov so zákazníkom - tento model tvorby ceny
depozitných produktov súvisí s myšlienkou získať najlepších zákazníkov banky
tak, že cena depozít bude závisieť od množstva produktov, ktoré v danej banke
využíva.
Príklad 1.2 Výpočet výšky úrokovej sadzby ročného terminovaného vkladu
Vypočítajte výšku úrokovej sadzby pre klientov, ktorú by banka stanovila, pri ročnom
terminovanom vklade, za predpokladu, že banka požaduje ziskovú prirážku 20 bps.
Pri poskytovaní terminovaných vkladov banka odhaduje predaj vo výške 12 000 ks, marketingové
náklady na predaj sú 300 000 EUR. Banka predpokladá že priemerný vklad dosiahne hodnotu 6000
EUR.
Pre zjednodušenie sa neuvažuje o nákladoch na Fond ochrany vkladov a nákladoch na povinné
minimálne rezervy. Aktuálne medzihankové úrokové sadzby na trhu sú takéto:
 EUR Libid Libor
O/N' 0,14938 0,27438
1W 0,21250 0,33750
2W 0,25375 0,37875
IM 039750 0,52250
2M 0,60000 0,72500
3M 0,78875 0,91375
6M 1,05250 1,17750
9M 1,16313 1,28813
I2M 1,25938 1,38438

Riešenie:
.Jednotkové marketingové náklady na predaj TV 300 000 /12 000 25 EUR.
Marketingové náklady na 1 EUR = 25/ 6000 0.00416
Výsledná klientska sadzba = 1,25938 % - 0,2 % - 0,416 % = 0,64338 %.
Pri aktuálnych medzibankových sadzbách banka stanoví klientom sadzbu 0.64 %, pri ktorej si
zabezpečí maržu 20hps a plne pokryje náklady na marketing

1.2.2 Úverové operácie komerčnej banky v oblastí retail bankingu

Spotrebne úvery možno charakterizovať ako finančné operácie vykonávané
komerčnými bankami, prostredníctvom ktorých prebiehajú prerozdeľovacie procesy
HDP smerom od veriteľov k dlžníkom.
Istá časť nespotrebovaného HDP v peňažnej forme sa prostredníctvom finančných
sprostredkovateľov (komerčných bánk) dostáva od domácností, ktoré vytvorili úspory, k
domácnostiam, ktorých aktuálna spotreba je vyššia na úkor budúcej spotreby.
Spotrebné úvery teda zvyšujú bežnú spotrebu dlžníkov na úkor budúcej spotreby.
Veritelia sú odmeňovaní za vzdanie sa časti spotreby poskytnutím úroku od banky a
dlžníci sú povinní platiť banke úrok za možnosť predčasne si zvýšiť svoju spotrebu.

Rozhodovací model individuálneho klienta pri využívaní úverov

Problematika motívov zadlžovania sa individuálnych klientov nie je v odbornej

literatúre podrobne rozpracovaná. Podobne ako pri úsporách je zrejme postačujúce, že
objektívne existujú a v dostatočnom rozsahu.
Rose, P. S. definuje dve charakteristické vlastnosti spotrebných úverov:
• sú senzitívne na ekonomický cyklus a
• sú neelastické na úrokové sadzby.
Podľa autora úroveň dosiahnutého vzdelania predstavuje významný faktor, ktorý
významnou mierou ovplyvňuje sklon k zadlžovaniu, pričom platí, že vzdelanejší ľudia
majú tendenciu objem úverov držať v rozumnej rovnováhe vo vzťahu k výške príjmov.
Príčiny využívania cudzích zdrojov na financovanie potrieb individuálnych klientov
možno vidieť v nasledujúcich oblastiach:
• objektívnou nevyhnutnosťou človeka je zabezpečiť si v prvom rade vlastné
biologické potreby, predovšetkým potrebu bývania, vzhľadom na vysoké ceny
 nehnuteľností je pre niektoré príjmové skupiny prakticky nemožné nasporiť si
požadovanú sumu v rozumnom čase, pričom ich potreba bývať má mimoriadne
vysokú prioritu,
• existuje časový nesúlad medzi subjektívne pociťovanou nutnosťou uspokojenia
vlastných potrieb a bežným príjmom (príkladom môže byť potreba jazdiť na aute,
v prípade nízkeho bežného peňažného príjmu by jeho kúpa bola v krátkom čase
nereálna),
• pozitívne očakávania vlastných príjmov v budúcnosti môžu zvýšiť mieru
optimizmu individuálneho klienta, ktorý sa rozhodne zvýšiť svoju bežnú spotrebu
prostredníctvom využitia úveru z banky.
V reálnom živote v prevažnej miere dochádza k situácii, keď individuálny klient realizuje
obidve aktivity naraz, to znamená, že má depozitné účty v banke a zároveň čerpá úver z
banky. Tálo situácia vychádza nielen z normálnych zákazníckych zvyklostí, ale býva
často vyvolaná obchodnými podmienkami na poskytovanie spotrebných a hypotekárnych
úverov (banky požadujú pri poskytnutí úveru existenciu, resp. zriadenie bežného účtu), čo
umožňuje banke stabilizovať príslušného klienta na dlhé obdobie.
V prípade aplikácie modelu z predchádzajúcej časti na problematiku zadlžovania sa
môžeme konštatovať, že v tomto prípade dochádza k zápornej tvorbe úspor, pretože
individuálny klient preferuje významným spôsobom súčasnú spotrebu pred budúcou
spotrebou.

Spotrebné úvery

Spotrebné úvery sú bankové produkty, ktoré umožňujú ich nositeľom vyššiu

spotrebu materiálnych a duchovných statkov, než prináleží ich aktuálnemu podielu na
tvorbe a rozdelení HDP. Majitelia týchto produktov si zvyšujú bežnú spotrebu na úkor
budúcej spotreby tým, že si na dohodnutý čas požičajú od banky peniaze. Za požičanie
peňazí platia banke odmenu vo forme úroku a poplatkov.
Spotrebné úvery sú pre komerčné banky zaujímavé predovšetkým vo vzťahu k
dosahovanej úrokovej marži, ktorá je nadpriemerne vysoká vzhľadom na parametre
tohto produktu: vysoká rizikovosť produktu je oceňovaná vyššou úrokovou sadzbou,
klienti často preferujú rýchlosť vybavenia pred jeho cenou atď.
Spotrebné úvery sú zaujímavou formou financovania potrieb domácnosti
a aj zo strany klientov záujem o ich využívanie postupne rastie.
Patria sem akékoľvek úvery poskytované súkromným osobám a domácnostiam, ktoré
slúžia na financovanie nákupu spotrebných predmetov, obstaranie alebo stavbu bytov a
rodinných domov.
Spotrebné úvery poskytujú komerčné banky za týchto podmienok:
• úver sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá je staršia než 18 rokov, má slovenské
štátne občianstvo a trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, väčšina bánk si
stanovuje maximálny vek na poskytnutie úveru - najčastejšou podmienkou býva,
že žiadateľ v čase splatenia úveru nesmie presiahnuť vek 65 rokov,
• žiadateľ o úver má trvalý príjem - na základe spoločných príjmov a výdavkov
rodiny banka určí maximálnu výšku potenciálneho úveru,
• poskytnutie spotrebiteľských úverov môže byť v bankovej praxi viazané aj na
vedenie účtu v banke, a to po určitú stanovenú dobu (napríklad 3 mesiace), alebo
 si ho klient musí založiť pri kladnom vybavení žiadosti o úver, niektoré banky
vyžadujú obrat na účte v určenej výške, resp. v týchto prípadoch sú podmienky
poskytnutia úveru výhodnejšie. Spotrebné úvery sa od komerčných úverov
odlišujú v týchto oblastiach:
• z hľadiska svojho použitia - spotrebné úvery sú určené na zvýšenie bežnej
spotreby domácností, tovary a služby sú použité na konečnú spotrebu a nepôsobia
ďalej vo sfére ekonomiky
• 7. hľadiska splácania - pri komerčných úveroch spravidla peňažné zdroje na ich
splácanie úveru vytvára predmet úveru (zásoby, investície a pod.), v prípade
spotrebného úveru klient banky spláca úver z príjmov, ktoré s objektom úveru
nesúvisia, úverovaný objekt teda priamo neprodukuje zdroje na splácanie úveru,
• informácie, ktoré predkladá klient banke v žiadosti o úver, obsahujú spravidla
menej informácií a tieto informácie nie sú príliš detailného charakteru,
• zdrojom splácania spotrebného úveru je bežný príjem klienta, preto účelovosť nie
je pre banku dôležitá, to však neznamená, že banky poskytujú len bezúčelové
úvery, práve naopak, značná časť spotrebných úverov má formu účelového úveru z
rôznych dôvodov (možné nižšie riziká, podpora obchodných partnerov,
marketingové dôvody a pod.),
• poskytnuté objemy pri spotrebných úveroch sú omnoho nižšie než pri
komerčných úveroch, v bankovom sektore sa výška poskytnutých spotrebných
úverov pohybuje približne od 500 EUR do 10 000 EUR,
• cena spotrebného úveru je spravidla vyššia než. cena firemného úveru -
napríklad cena kontokorentného úveru pre domácnosti sa pohybuje od cca 8
% p. a, cena kontokorentu pre firmy sa začína od 4 % p.a.
Členenie spotrebných úverov:

podľa účelovosti
1. účelové úvery - sú poskytnuté priamo na konkrétny vopred stanovený účel
(napríklad nákup spotrebného tovaru, automobilu atď.)
2. bezúčelové úvery - záleží na klientovi, na čo poskytnutý úver použije, cenou za
neoznámenie účelu je spravidla vyššia úroková sadzba,

• podľa spôsobu výplaty peňazí:

1. hotovostné úvery - poskytnuté finančné prostriedky sú vyplatené v hotovosti,
2. bezhotovostné úvery - peniaze sú zaslané klientovi na jeho účet,
podľa zaistenia
1. zaistené úvery - banka vyžaduje zaistenie úveru vecou hnuteľným majetkom (napríklad
automobilom) alebo nehnuteľnosťou (rodinný dom, pozemok, byt a pod.),
2. nezaistené úvery - banky ich poskytujú spravidla iba svojim "top" prvotriednym
klientom, klient v podstate ručí svojím majetkom, postavením, banka predpokladá, že
klient úver splatí, pretože jeho objem nie je pre klienta dôležitý a významný,
podľa spôsobu splácania úveru
1. revolvingové spotrebné úvery - patria sem všetky spotrebné úvery, ktoré sú
 poskytované formou stanovenia úverového rámca na bežnom účte klienta,! úver je
čerpaný automaticky a úrok je platený spravidla iba za skutočne čerpaný úver,
podmienky na získanie úveru: doba trvania účtu, stabilný príjem, dôveryhodnosť
klienta atď, výška úverového rámca je obvykle stanovená podľa čistého príjmu
klienta, tento typ úveru je dnes často spojený s kreditnými kartami a šekmi,
2. splátkové spotrebné úvery - typické pre tieto úvery je pravidelné splácanie úveru
vrátane úroku, slúžia obvykle na nákup tovaru dlhodobej spotreby, priamy
splátkový úver je dojednaný priamo medzi bankou a klientom, pri nepriamom
splátkovom úvere vstupuje medzi tieto dva subjekty obchodník, ktorý predáva
klientovi tovar a súčasne sprostredkováva i úver,
3. iné druhy spotrebných úverov - patria sem najmä úvery označované ako
nesplátkové, ich spoločným znakom je to, že sú splácané naraz v celej sume. Sú
využívané ako preklenovacie úvery napríklad medzi kúpou nového a predajom
existujúceho domu,

• podľa doby splatnosti

1. krátkodobé úvery - úvery do jedného roka,
2. strednodobé úvery - úvery od 1 do 5 rokov,
3. dlhodobé úvery - úvery poskytnuté na 5 a viacej rokov.

Cena spotrebného úveru je determinovaná týmito základnými faktormi:

• riziko klienta - pri rastúcom rizikovom profile klienta cena úveru rastie,
• zabezpečenie úveru - kvalitné zabezpečenie cenu úveru znižuje,
• doba poskytnutia úveru - ak banka hodnotí rast rizika v súvislosti s dobou
poskytnutia úveru, cena úveru bude vyššia.
Cena spotrebného úveru stanovená prostredníctvom nákladového modelu:
VÚS = ÚNB + NNB + RPN + RPČ + PZM

kde: VÚS - výslednú úroková sadzba pre klienta

ÚNR - úrokové náklady banky na získanie zdrojov
NNB - neúrokové náklady banky (vrátane miezd bankového personálu)
RPN - riziková prémia z titulu možného nesplatenia úveru RPČ
— riziková prémia z titulu dlhodobej splatnosti úveru PZM -
požadovaná zisková marža banky

V bankovej praxi je cena úveru spravidla stanovená intervalom, pričom spodná

hranica je určená spravidla pre najlepších klientov a často má len marketingovú hodnotu
(napríklad banka stanoví interval úrokových sadzieb pre hypotekárny úver od 3,75 - 5,99
% p. a.) alebo banka úrokovú sadzbu na účelový spotrebný úver na určité obdobie vo
výške 13,9 % p. a.
Pri žiadosti o úver sa preukazujú príjmy žiadateľa o úver, prípadne príjmy
spolužiadateľov, spoludlžníkov a ručiteľov predložením týchto dokladov:
• potvrdenie zamestnávateľa o priemernej výške čistého mesačného príjmu za
posledné 3 mesiace vrátane potvrdení (žiadateľ nie je v skúšobnej lehote a nie je v
jednaní o ukončení pracovného pomeru),
• výplatné pásky za posledné 3 mesiace potvrdené zamestnávateľom (pečiatka a
 podpis), keď rozhodujúci pre doloženie výšky príjmu je minimálny mesačný
príjem,
• priznanie k dani z príjmov fyzických osôb,
• preukázanie minimálneho mesačného príjmu na účte v banky za posledné 3
mesiace,
• doklad o priznaní dôchodku.
Veľkú pozornosť by mali klienti venovať poplatkom za vybavenie a úrokom.
Dôležitú informáciu poskytuje žiadateľom o úver tzv. RPMN. Táto sadzba udáva
percentuálny podiel z dlžnej sumy, ktorý musíme zaplatiť za obdobie jedného roka
v súvislosti so splátkami, správou a ďalší m i výdavkami spojenými s čerpaním
úveru.
RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) umožňuje posúdiť výhodnosť
spotrebiteľského úveru a porovnať úverové produkty viacerých bánk. Povinnosť
informovať spotrebiteľa o výške RPMN ukladá zákon o spotrebiteľskom úvere, vzorec na
výpočet je uvedený v prílohe tohto zákona.
Výpočet RPMN zohľadňuje nielen platbu istiny a úrokov, ale aj platby niektorých
ďalších nákladov na spotrebiteľský úver. RPMN nie je totožná s ročnou úrokovou mierou,
vzorec na ich výpočet je odlišný. Zavedením RPMN bola taktiež sledovaná jednotnosť,
pretože RPMN sú všetci poskytovatelia úverov povinní uvádzať na ročnej báze, zatiaľ čo
úroková sadzba môže byť vypočítaná i napríklad na báze mesačnej či týždennej, čo
sťažuje orientáciu spotrebiteľov.

Postup komerčnej banky pri poskytovaní spotrebných úverov

Postup komerčnej banky pri poskytovaní spotrebných úverov je prednostne zameraný

na riadenie rizika individuálneho klienta v úverovom procese.
Kladenie rizika individuálneho klienta v úverovom procese možno definovať ako
celý rad aktivít, ktoré vykonáva komerčná banka s cieľom minimalizovať úverové riziko
klienta a zabezpečiť návratnosť peňazí.
Riadenie úverového rizika individuálneho klienta sa skladá z týchto aktivít:
• výber klienta,
• zber údajov o klientovi,
• hodnotenie rizika individuálneho klienta - zaradenie do rizikovej skupiny,
• stanovenie obchodných podmienok,
• predaj produktu - hodnotenie úspešnosti predaja - definovanie následných
aktivít.
Proces aktívneho výberu klienta a získavania relevantných údajov o ňom je
determinovaný podstatnými znakmi tohto druhu bankového podnikania.
Retailové banky majú vo svojom portfóliu veľký počet malých klientov, ktorých
spoznať z finančnej stránky je niekedy nemožné bez využitia moderných informačných
technológií, resp. bez vybudovaných dlhoročných vzťahov personálu s klientom.
Skúsenosti z bankového sektora však potvrdzujú mimoriadnu úspešnosť predaja
produktov práve na základe dlhodobých osobných vzťahov. Vo vzťahu k riadeniu rizika
retailovej banky možno predpokladať, že najvýznamnejším faktorom, ktorý by mali
banky hodnotiť pri individuálnom klientovi, je jeho úverová minulosť.
Pri riadení rizík spotrebiteľských úverov - vo fáze hodnotenia rizika individuálneho
klienta - komerčná banka využíva rôzne metódy.
V bankovej praxi sa využívajú najmä tieto prístupy:
• finančná analýza, v ktorej sú zohľadnené predovšetkým charakteristiky klienta a
druh produktu, o ktorý žiada,
• scoring klienta (aplikačná, behaviorálna scorekarta),
• automatizované hodnotenie výstupu z medzibankového registra úverov (SRBI),
• automatizované hodnotenie výstupu zo sociálnej poisťovne,
• interné zdroje banky, napríklad blacklist,
• externé zdroje banky, napríklad databáza ukradnutých občianskych
preukazov,
• mäkké overenia, napríklad overenie existencie firmy na www.ur.sk,
• tvrdé overenia, napríklad telefonát na adresu firmy, prípadne referenčnú osobu,
možnosť preverenia majetkových pomerov dlžníka externou firmou atď.
• logické kontroly, napríklad modul 11 na rodné číslo klienta,
• náhodné kontroly.
Prezentované metódy hodnotenia rizika individuálneho klienta umožňujú
optimalizáciu rizika vo vzťahu k zisku banky. Predstavujú istý možný komplex aktivít,
ktoré môže banka vykonať za rozumné náklady a v krátkom čase s cieľom poskytnúť úver
a realizovať výnosy.
Snahou komerčných bánk v súčasnosti je minimalizácia ľudského faktora, to
znamená, že v ideálnom prípade zamestnanec banky iba zadá údaje klienta zo žiadosti a
všetko ostatné (napríklad informáciu o schválení, resp. zamietnutí úveru, čerpanie
peňažných prostriedkov) vykoná informačný systém banky.
Tento prístup je pravdepodobne determinovaný snahou minimalizovať riziko
neznámych klientov prostredníctvom matematických metód, znížiť prácnosť personálu,
resp. môže predstavovať istý náznak nedôvery k vlastným zamestnancom, v každom
prípade neumožňuje využiť naplno prednosti personálu banky v predajnom procese.

Finančná analýza klienta

Cieľom finančnej analýzy je objektívne zohľadniť príjmy a výdavky žiadateľa o

úver a vyčísliť jeho voľné prostriedky na splácanie mesačnej splátky.
Finančná analýza sa môže výrazne líšiť v závislosti od ponúkaného produktu alebo
cieľovej skupiny. Pre sociálne slabšie skupiny, ktorým sa poskytuje menší a drahší úver,
môže byť finančná analýza benevolentnejšia. Ako náklady sa napríklad zohľadnia iba
životné minimá jednotlivých členov rodiny a splátky iných úverov. V obchodnom pláne
banka kalkuluje s vyšším percentom zlých úverov, ktoré bude kompenzované vyššími
úrokovými výnosmi.
Komplexnejšiu finančnú analýzu vypracováva banka pri dlhodobejšom a väčšom
úvere na bývanie, kde sa okrem životného minima a splátok zohľadnia aj náklady spojené
s bývaním, perspektíva klienta, pracovný sektor, spádová oblasť, finančná rezerva a
ďalšie faktory. Finančná analýza slúži nielen na znižovanie rizika banky, ale aj na ochranu
klienta pred finančným bremenom, ktoré by nemusel uniesť.
Model finančnej analýzy individuálneho klienta hodnotí schopnosti klienta splácať úver.
Na posúdenie schopnosti klienta splácať úver banka potrebuje vyhodnotiť tieto údaje:
• mesačné príjmy (A) - priemerný čistý mesačný príjem žiadateľa, spoludlžníka,
ručiteľa zo závislej činnosti (pri fyzickej osobe je to podnikateľov príjem po
zdanení), ostatné dokladované príjmy (výnosy z nájmu a prenájmu, príjmy z
dôchodku, odmeny),
• počet vyživovaných osôb (B) - zahŕňa počet ostatných členov
domácnosti s priznanými životnými nákladmi okrem samotného žiadateľa o úver
(napríklad manžel, manželka, deti a pod.),
• výdavky na bývanie (C) — nájomné a prevádzkové náklady, plyn, elektrina,
kúrenie, iné,
• životne náklady (D) - náklady na domácnosť (potraviny, odevy, obuv,
zdravotnícke služby, telefón, TV, internet, dopravu a pod., bežné náklady na
motorové vozidlo, iné),
• finančné záväzky (E) - splátky úveru, pôžičky existujúce (pri vyčísľovaní
splátok existujúcich úverov je banka povinná preveriť stav záväzkov žiadateľa o
úver vo všetkých bankách na základe výpisu z úverového registra), splátky nového
úveru, pôžičky (novú splátku úveru - žiadaného - vyčísli ratingový systém banky
automaticky po zadaní potrebných údajov: výška úveru, úroková sadzba, splatnosť
v mesiacoch), lízing, úroky, iné výdavky, poistky, príspevky (platby poistného,
týkajúceho sa poistenia nehnuteľnosti, životné a úrazové poistky, poistenie
zostatku úveru a pod.),
• iné výdavky (F).
Na základe finančnej analýzy retailového klienta dokáže banka vypočítať maximálnu
mesačnú splátku (Sm) príslušného úveru podľa jednoduchého vzorca:

Sm = A - B x životné minimum - C - D - E - F

Scoring retailového klienta

Scoring je modernou metódou hodnotenia bonity klienta pomocou štatistických
modelov, ktoré predpovedajú možné zlyhanie úveru na základe dát zo žiadosti (aplikačná
scorekarta) alebo z doterajšej splátkovej disciplíny a pohybov na účtoch (behaviorálna
scorekarta).
Výsledky môžu byť použité pri segmentácii do rozličných rizikových skupín s
rozličnou úrokovou maržou, pri rozhodnutí o schválení, resp. zamietnutí žiadosti alebo pri
nastavení plánovaných výpadkov v portfóliu.
Scoring sa využíva aj pri neplatičoch, kde sa pomocou collection scorekarty
vyhodnotí, ktorá metóda vymáhania bude najefektívnejšia a ktorý scenár na vymáhanie
pohľadávok sa použije.
Príklad parametrov, ktoré by mohli vstupovať do aplikačnej scorekarty, sú:
• výška úveru, splatnosť
• výška príjmu
• existencia účtu v banke
• rodinný stav
• vek
 • pohlavie
• vzdelanie
• pracovné zaradenie
• spádová oblasť
• doba zamestnania
• disponibilný príjem
Každá scorekarta by sa mala na základe aktuálnych údajov o vlastných klientoch
prehodnocovať minimálne raz do roka. Po prehodnotení z nej môžu niektoré parametre
vypadnúť ako nevýznamné a naopak iné, ktoré sa ukázali ako spoločné pre delikventov,
sa môžu pridať.

Scoring klienta vo vybranej komerčnej banke v Slovenskej republike

Komerčná banka využíva na bezúčelové spotrebné úvery jednoduchú aplikačnú
scorekarlu, na základe ktorej vyvinula túto rozhodovaciu maticu:
Score* Riziko Maximálna Úroková
angažovanosť sadzba
<706** veľmi vysoké OF.UR -

706-758 vysoké 830 FUR 15% p. a.

759-833 stredné 3 500 FUR 12 % p. a.
834 - 892 nízke 5 000 EUR 11% p. a.
>892 príjmu Score
Výška veľmi nízke 7 000 FUR 10% p. a.
• štartovacie score každého klienta je 725 bodov
< 270 EUR -10
Scorekarta zohľadňuje
270-320 0 nasledovné parametre:
321Vek
Score Rodinný Score Vzdelanie Score
-410 + 10
411-520 +20 stav
52118-20
-620 - 20
+ 15 slobodný 0 základné -20
>621 21 -26 0
+ 10 rozvedený - 15 učňovské 0
27-38 + 15 ženatý/vydatá +25 stredoškolské 5
Spracované podľa interných dokumentov vybranej komerčnej banky v Slovenskej republike.

38-52 +25 vdovec/vdova 0 bakalárske 15

53-65 +20 druh/družka + 15 vysokoškolské 25

Pohlavie Score Spádová Score Doba za m. Score

Oblasť
Muž -10 vysoké riziko -15 3-6 mes. - 10
Žena 10 stredné riziko + 10 7-12 mes. 0
nízke riziko +25 13- 24 mes. + 10
> 24 mes. +20
 Finančná analýza v spojení so scoringom a ďalšími metódami posudzovania klientov
dokážu pomerne účinne riadiť riziko portfólia v banke.
Účelom riadenia rizika väčšinou nie je delikvencia blízka 0, pretože takéto nastavenie
systému by bolo za cenu zamietania neúmerného množstva dobrých klientov, ale
delikvencia na úrovni pri ktorej sú produkty banky ziskové a miera schvaľovania
spotrebných úverov je na čo najvyššej úrovni.’ 1

Rizikové faktory a varovné signály

Existencia rizikového faktora a varovného signálu predurčuje určitý výsledok

nezávisle od automaticky prepočítaného výsledku.
Varovné signály:
• negatívny záznam v Registri úverových dlžníkov bánk (čierna listina
klientov) - za negatívny záznam v Registri úverových dlžníkov bánk sa považuje
záznam existujúceho alebo aj už ukončeného záväzku (splátkový, kreditný,
kontokorentný úver) uvedený za posledných 24 mesiacov v Registri úverových
dlžníkov bánk, omeškanie splátok na uvedených produktoch starších ako 24
mesiacov od podania žiadosti o úver sú posudzované individuálne,
• exekúcia na účte - banka preveruje, či nie je vedené exekučné konanie voči
klientovi, spravidla je takýto klient pre banku neakceptovateľný
• a ďalšie - ak v priebehu úverového vzťahu (monitoring klienta) nastanú výrazné
zmeny, týkajúce sa bonity klienta, musí byť rating aktualizovaný.
Rizikové faktory:
• podstatný záväzok úverového dlžníka je po splatnosti viac ako 90 dní,
• na základe posúdenia bonity klienta sa uskutočnila dotácia opravnej položky
(prvýkrát alebo aj opakovane),
• na základe posúdenia bonity klienta bolo dohodnuté predĺženie splatnosti úveru,
odklad splátok úveru, oslobodenie od úrokov, vzdanie sa úrokov, poplatkov z
omeškania a vyhlásenie splatnosti alebo podobné,
• bol podaný návrh na platobnú neschopnosť úverového dlžníka (napríklad
konkurz na fyzickú osobu) a pohľadávka banky bola postúpená na súdne
vymáhanie
• a ďalšich.

Výsledok interného ratingu

Zhodnotením všetkých vstupných údajov je automaticky prepočítaný výsledok

ratingu, ktorý poskytuje 3 druhy výsledkov:
• bonita klienta nevyhovuje
• bonita klienta s výhradou (manuálne zhodnotenie),
• bonita klienta vyhovuje.
Banky pravidelne hodnotenia úspešnosť svojho predaja nielen vo vzťahu k zisku, ale
aj vo vzťahu k riziku. Pri nesplácaní spotrebného úveru využívajú tzv. collection kartu,
ktorá segmentuje klientov podľa ich správania na najhorších neplatičov alebo len
poctivých lenivcov, tzv. lazy payers a volí ku každej skupine iný prístup vymáhania.
V súčasnom období niektoré banky predávajú svoje pohľadávky vo vzťahu k
individuálnym klientom špecializovaným agentúram, ktoré potom vymáhajú dlh od
klientov banky na vlastný účet.
1.2.3 Operácie platobného styku

Domácnosti využívajú pri svojich platbách vo väčšej miere hotovostné peniaze, ale
uhrádzajú mnohé svoje platby aj prostredníctvom bankového bezhotovostného
platobného styku.
Najviac využívané distribučné kanály na bezhotovostný platobný styk sú:
• internet banking a
• platobné karty.

1.2.4 Doplnkové operácie komerčnej banky

Retailoví klienti sporadicky využívajú aj iné služby komerčnej banky:

• zmenárenské operácie
• sejfovú službu
Zmenárenské obchody komerčnej banky predstavujú nákup a predaj devízových
prostriedkov (valuty, šeky, cestovné šeky a iné inštrumenty). Tieto bankové operácie sú
determinované predovšetkým medzinárodnými turistickými aktivitami, resp. pracovnou
migráciou.
Charakteristickou vlastnosťou týchto obchodov je retailový charakter (obchody pre
individuálnych klientov v malých peňažných sumách) a nepredstavujú pre komerčné
banky významný zdroj zisku. Zdrojom zisku je rozdiel medzi predajným a nákupným
kurzom valút a devíz, prípadne účtované poplatky.

Sejfová služba

Predstavuje ponuku bezpečnostných schránok pre klientov banky, v ktorých si klienti

môžu krátkodobo alebo na dlhší čas uložiť svoje cennosti bez toho, aby banka viedla
záznamy o obsahu bezpečnostnej schránky.

1.3 Vybrané činnosti komerčnej banky v oblasti retail bankingu

1.3.1 Starostlivosť o individuálneho klienta

Klient banky je ekonomický subjekt, ktorý je v právnom vzťahu s bankou, nakupuje
bankové produkty a služby a zároveň je dodávateľom peňažných zdrojov pre banku.
Dvojaké postavenie klienta (klient ako spotrebiteľ a klient ako dodávateľ peňažných
zdrojov) predstavuje špecifický znak v bankovom marketingu.
Klienti sú (mali by byť) centrom činnosti banky, sú dôležití pre jej existenciu a
banka existuje (mala by existovať) preto, aby permanentne uspokojovala ich potreby a
vytvárala pri tom zisk.
Optimálny rozvoj banky, jej schopnosť prežiť v budúcnosti sú determinované
predovšetkým schopnosťou banky vytvoriť si a udržať širokú základňu spokojných
klientov.
V súčasnom období vďaka efektu konkurencie na bankovom trhu, činnosti
spotrebiteľských inštitúcií a diverzifikácií finančných aktív medzi rozličné banky sú
klienti veľmi dobre informovaní, uvedomujú si svoje práva v pozícii spotrebiteľa a
vyžadujú vysokú kvalitu bankových produktov a služieb. Rastúce nároky klientov
predstavujú motív na skvalitňovanie bankových produktov a služieb zo strany
komerčných bánk.

Spotrebiteľské správanie je ovplyvňované ekonomickými faktormi (cena, kvalita,

výkonnosť banky atď.) a mnohými neekonomickými faktormi spadajúcimi do
nasledujúcich štyroch kategórií:
 psychologické - motivácia, vnímanie, skúsenosť, postoje,
 osobné - vek, osobnosť, imidž o sebe samom, životný štýl,
 spoločenské - referenčné skupiny, spoločenské triedy,
 kultúrne - subkultúra, sociálna vrstva.
Niektoré empirické poznatky potvrdzujú, že nákup retailových produktov je značne
ovplyvňovaný aj neekonomickými faktormi. Napríklad klienti realizujú vklady v bankách
aj v prípade, že nominálna úroková sadzba je nižšia než inflácia, výber banky a produktu
sa často uskutočňuje na základe laického odporučenia príbuzných, klienti si dokážu
požičať peniaze za úrokovú sadzbu 365 % p. a. atď.

Banky, ktoré sa prioritne orientujú na vývoj produktov, môžu byť v krátkodobom

časovom horizonte úspešné. Podľa Deloitte Research: Na rozdiel od toho budú trvalejšie
konkurenčné výhody získavať firmy, ktoré si budujú silné väzby na zákazníka. Produkty je
možné kopírovať alebo si za ne kúpiť licenciu, avšak vybudovanie a udržanie fungujúcich
zákazníckych služieb trvá roky.
Pochopením jemných odtieňov v potrebách, vychádzajúcich z klientskej základne
dokáže klientsky orientovaná firma ponúknuť svojim zákazníkom správne produkty v
správny čas (v správnej fáze ich života). A správnym predvídaním ich meniacich sa
finančných potrieb si bude schopná udržať zákazníka od kolísky po hrob.
Základným a rozhodujúcim predpokladom pre budovanie dlhodobých vzťahov je
poznať svojich súčasných a perspektívnych klientov.
Poznať svojho zákazníka znamená, že komerčné banky sa musia vyrovnať s
podmienkou vybudovať marketingovo orientovaný informačný systém, ktorý im poskytne
dostatok informácií o svojich súčasných i perspektívnych klientoch, predovšetkým o ich
potrebách a preferenciách z. pohľadu dnešného i perspektívneho. Na základe existencie
týchto informácií a ich analýzy možno definovať stratégiu, resp. ju modifikovať a taktiež
stanoviť obchodnú politiku.

Segmentácia klientov v komerčnej banke

Segmentáciu klientov definujeme ako cieľavedome vytváranie homogénnych

skupín klientov podľa stanovených segmentačných kritérií.
Cieľom segmentácie klientov v komerčnej banke je optimalizovať marketingový
mix vo vzťahu k jednotlivým segmentom, pretože umožňuje banke spoznať potreby
jednotlivých klientov a reagovať na ne svojou obchodnou politikou.
 Kvalitná segmentácia klientov zároveň umožňuje banke objaviť nové podnikateľské
príležitosti a vytvára predpoklady na rozšírenie trhu.
Výhody segmentácie pre retailovú banku môžeme definovať takto:
1. banka získava relevantné informácie o vývojových trendoch na trhu
bankových produktov a služieb, banka si na základe dostupných
informácií o jednotlivých segmentoch môcť stanoviť svoje prioritne
segmenty,
2. získané informácie umožnia banke optimalizovať svoju obchodnú
politiku (môže modifikovať existujúce produkty alebo zaviesť nové produkty,
môže prispôsobiť ceny svojich produktov kúpnej sile segmentov, prioritne
nasmeruje reklamu na kľúčové segmenty atď.).
Spokojnosť klienta, atribúty spokojnosti

Komerčné banky pravidelne zisťujú faktory, ktoré vytvárajú spokojnosť zákazníkov,

prípadne sú príčinou ich nespokojnosti.
Spokojnosť zákazníka v banke môžeme definovať ako súhrn osobných pocitov, ktoré
sú vyvolané rozdielom medzi jeho požiadavkami a vnímanou realitou pri kúpe
bankových produktov a služieb na trhu.
Spokojnosť zákazníka vytvára systém objektívnych parametrov (cena produktu,
obchodné podmienky a pod.) a subjektívnych pocitov a vnemov, ktoré sú do istej
úrovne ťažko zmerateľné, a preto tento proces je veľmi náročný pre bankový manažment.
Kľúčové faktory spokojnosti klientov (5 P ):
• Potreby - ponúkané bankové produkty a služby majú odrážať skutočné potreby
bankových klientov.
• Pohodlie - v styku s bankou klienti požadujú vysoký komfort, dobrú dostupnosť
pobočky a ostatných distribučných kanálov.
• Pocity - klienti majú radi pocit, že sú v banke vítaní, sú jedineční a banka dokáže
chápať ich potreby a správne na ne reagovať.
• Profit - klienti požadujú primerané ceny a transparentnú cenovú politiku, dôležitý
pre nich je pocit vlastného profitu z uskutočňovaných obchodov. Táto požiadavka
nie je a priori v rozpore so základnými cieľmi finančnej výkonnosti komerčnej
banky.
• Povesť - banka s dobrou povesťou je pre náročných a vzdelaných klientov
atraktívnejšia než iné banky.
Príklad č. 1.4 Prieskum spokojnosti klientov v slovenskom bankovom sektore
V rámci gruntu VEGA 1/2563/05 sme v novembri 2007 uskutočnili prieskum spokojnosti klientov
v bankách na Slovensku
Najväčšiu spokojnosť priradili respondenti (mali možnosť viacerých odpovedi) dostupnosti
bankových produktov a služieb: rozvinutá sieť bankomatov (54 %), možnosť využívať elektronické
bankovníctvo (49 %), dostupnosť pobočky (45 %). Ďalšie faktory spokojnosti holi: pohodlná a
prijemná obsluha v pobočke banky (25 %), rýchla obsluha v pobočke banky (22 %), kvalitné
produkty a služby (17 %), iné dôvody (kvalitné poradenstvo, služby bez poplatkov (21 %). Najväčšiu
nespokojnosť respondenti prejavili s cenou bankových produktov a služieb (59 %) a s pomalou
obsluhou v pobočke banky (36 %). Ďalšie faktory nespokojnosti klientov holi: neosobný prístup (16
%), nízka akceptácia potrieb zákazníkov (II %), nekvalitné elektronické bankovníctvo (b %), zlá
dostupnosť pobočky (H %), iné dôvody (nízke úroky, zmena poplatkov bez vedomia sporiteľa, zlá
dostupnosť bankomatov, poskytnutie
 debetu na bežnom účte bez predchádzajúceho požiadania klienta, nekompetentný prístup
zamestnancov . 6 %).
Zaujímalo nás, ako sa cítia byť cenení zákazníci bánk v Slovenskej republike. Na otázku:
Poznajú Vás pracovníci banky? 31% respondentov uviedlo, že ich pracovníci banky poznajú, 50 %
uviedlo, že ich pracovníci banky nepoznajú, a 19 % to nevedelo posúdiť. Na otázku, či sa banka
zaujíma o riešenie ich finančných problémov alebo im chce iba niečo predať. 33 % respondentov
uviedlo, že záujmom banky je iba predať produkt a zarobiť, 30 % respondentov uviedlo, že bunka sa
občas zaujíma o riešenie ich finančných problémov, 16 % respondentov si mysli, že banka sa o to
vôbec nezaujíma, len 4 % respondentov tvrdí, že banka sa veľmi zaujíma o ich finančnú situáciu a 17
% respondentov to nevedelo posúdiť.
Na otázku, ako sa cítia pri návšteve banky, 58 % respondentov uviedlo, že prostredie banky
pôsobí serióznym dojmom, 17 % respondentov uviedlo, že pracovníci banky im chcú poradiť a
pomôcť, 13 % respondentov sa pri návšteve banky necíti prijemne, 8 % respondentov si mysli, že by
sa pracovnici banky mohli správať slušnejšie, a 4 % respondentov uviedlo iný pocit (personál plní len
konkrétne požiadavky klienta, nič viac, personál nemá pre klienta dostatok času, personál
nezodpovedá na všetky otázky o produktoch a iné).

Meranie ziskovosti klienta v komerčnej banke

Komplexný pohľad na ziskovosť individuálneho klienta získame vtedy, ak

porovnáme výnosy banky za všetky využívané produkty s celkovými nákladmi klienta v
banke.
n n
Rc = Y. ir + Z / + p=l p=l

kde: Rc (revenues per customer) predstavujú výnosy z operácií s klientom ir (interest

revenues) sú úrokové výnosy účtované klientovi f (fees) sú poplatky za poskytnuté
služby účtované klientovi Ro (opportunity revenues) predstavujú výnosy z možných
operácií, napr. možná úroková marža z depozitných produktov p (product)
n predstavuje počet využívaných produktov

n n
Cc = £ ic + Y. cc p=l
p=l
kde: Cc (customer costs) predstavujú celkové náklady na klienta
ic (interest costs) sú úrokové náklady, ktoré banka zaplatila klientovi cc (chargé
costs) sú prevádzkové náklady na l klienta banky v danom segmente.

Porovnanie ziskovosti individuálneho klienta s priemernými hodnotami ziskovosti

celkovo a vo vzťahu k ziskovosti jednotlivých produktov umožňuje banke:
• zaradiť individuálneho klienta do konkrétneho ziskového segmentu a priradiť mu
konkrétny spôsob starostlivosti,
• zaradiť klienta a jeho ziskovosť v rámci konkrétneho bankového produktu do
stanovených pásiem a vytvoriť homogénne ziskové segmenty s cieľom
detailnejšej analýzy a projekcie obchodnej politiky,
• analyzovať ziskovosť jednotlivých produktov s možnosťou jej optimalizácie,
• korigovať obchodnú politiku banky smerom k ziskovejším produktom a
ziskovejším klientom.
Príklad 1.5 Mesačnú ziskovosť klienta v komerčnej banke
Vypočítajte čistú mesačnú ziskovosť banky z klienta za týchto predpokladov Klient má
termínovaný vklad na 3M s úrokovou sadzbou 0,5 % v objeme 10 000 EUR Klient čerpá hypotekárny
úver v objeme 20 000 EUR s ročnou fixáciou sadzby na úrovni 5 %. Rizikové náklady predstavujú
300 bps a likvidná prirážka 50 hps Klient má otvorený bežný účet, za ktorý mesačne platí poplatok 4
eurá s priemerným zostatkom 500 EUR, pri úrokovej sadzbe 0,1 % Klient v danom mesiaci zmenil
200 EUR na HUF. Interné náklady na správu klienta predstavujú 120 EUR a interné náklady banky
na zmenárenskú operáciu predstavujú 5 EUR K dispozícii

Nákup Stred Predaj

EUR/HUF EUR 279,81Ubid 269,18
Libor 258,55
O/N 0,14938 0,27438
IW 0,21250 0,33750
sú tieto údaje. 2W 0,25375 0,37875
IM 0,39750 0,52250
Fixing medzihankovej úrokovej sadzby: ___________________________________
Kurzový lístok: 2M 0,60000 0,72500
Riešenie: 3M 0,78875 0,91375
Strana pasív banky
6M 1,05250 1,17750
Výnos z terminovaného vkladu = 10 000 x (0,7RR75 %-0,5 %)/l 2
9M 1,16313 1,28813 240,625 EUR
Výnos z BÚ = 4 + 500 x (0,3975 I2M 1,25938 1,38438
%-0,l %)/!2 = 16,40 EUR
Zmenárenská operácia:
Výnos zo zmenárenskej operácie 200 x (269,18 25R,55) 2126 HUF, t j. 7,9 EUR Zisk zo
zmenárenskej operácie =7,9-5 2,9 E U R
Strana aktív banky
Výnos z hypotekárneho úveru = 20 000 x (5 % - I.3H43H %- 3%-0,5 %)/12 = 192,7 FAIR. Celková
ziskovosť z klienta za mesiac 240,625 + 16,4 + 2,9 + 192,7 - 120 332,63 EUR

1.3.2 Organizácia pracovísk komerčnej banky

Organizácia pracovísk komerčnej banky na úseku starostlivosti o retailových

klientov má pre banku veľký význam, pretože ide o pracovisko, ktoré zásadným
spôsobom determinuje úspešnosť depozitných a úverových obchodov.
Celkový dojem, resp. atmosféra v oblasti bankových služieb vytvára
predpoklady na budovanie vzťahu klienta k banke. Všeobecne sa uvádza, že tieto
pracoviská sú miestami prvého kontaktu banky s klientom. Ak má klient pocit
spokojnosti, možno očakávať, že sa do banky vráti. Ak ho nemá, potom mu banka musí
poskytnúť výrazné výhody v iných oblastiach, v prípade, že má záujem o jeho udržanie.
Nevhodný spôsob organizácie úseku bankových služieb môže v istých prípadoch
znamenať, že klienti s výraznou orientáciou na uvedené typy transakcií môžu dať
prednosť inej banke. Práve oblasť organizácie výkonu bankových služieb, spôsob ich
výkonu, použitie automatizovaných zariadení, výrazne ovplyvňujú prístup k riešeniu
organizácie bankových služieb.
Systém organizácie úseku retailových obchodov predstavuje súbor právnych
noriem, pracovných postupov, kompetencií pracovníkov, automatizačných a
mechanizačných prostriedkov, kontrolných procedúr s cieľom zabezpečiť správne a
kvalitné fungovanie úseku retailových obchodov v obchodnej banke.
Systém organizácie bankových obchodov je spravidla kodifikovaný do organizačnej
štruktúry podniku a je podmienený firemnou kultúrou príslušnej banky.
Základné kritériá organizácie retailových obchodov v obchodnej banke možno
definovať takto:
1. proklientsky prístup,
2. zákonnosť postupov banky,
3. bezpečnosť vo vzťahu ku klientovi,
4. bezpečnosť vo vzťahu k banke,
5. preukázateľnosť postupov banky.
Uplatňovanie proklientskeho prístupu možno v podmienkach obchodnej banky
definovať ako permanentnú starostlivosť o klienta banky a jeho potreby viažuce sa na
banku, prostredníctvom ktorej banka realizuje svoj podnikateľský cieľ.
Obchodná banka v oblasti organizácie bankových služieb je povinná zabezpečiť
zákonnosť svojich postupov. Znamená to, že svoju činnosť v tejto oblasti organizuje v
rámci platných zákonných noriem, prípadne rozdielne názory, resp. rozpory, rieši s
príslušnými útvarmi, svojich klientov vedie a v istom rozsahu i kontroluje v danej oblasti.
S cieľom vytvoriť vhodné podmienky na výkon práce zamestnancov banky v oblasti
retailových obchodov vydáva svoje vlastné interné predpisy, ktoré môžu mať rôznu
štruktúru.
Jedným zo základných strategických cieľov banky je vytvárať podmienky na
stabilizáciu svojich klientov. V tejto súvislosti komplexná bezpečnosť vo vzťahu ku
klientovi predstavuje prioritné kritériá organizácie bankových obchodov na úseku
bankových služieb v obchodnej banke. Banka vytvára systém metód, nástrojov a opatrení

44
s cieľom zabezpečiť správny a korektný pohyb peňažných prostriedkov klienta na jeho
účte podľa jeho príkazov. Banka presne stanovuje postupy v oblasti disponovania
prostriedkami na účtoch v hotovostnej a bezhotovostnej forme, pracovné postupy pri
spracovaní nástrojov platobného styku, konkrétne kontrolné procedúry a ďalšie
usmernenia. V súčasnom období sa aktuálnou témou stáva ochrana osobných údajov
klienta.
Obchodná banka v rámci svojho vnútorného kontrolného systému prijíma komplex
nástrojov na zaistenie bezpečnosti vo vzťahu k banke. V tomto smere je cieľom banky
zabezpečiť kvalitné fungovanie v oblasti retailových obchodov a zabrániť vzniku
problémov, škôd pre banku, ktoré by boli spôsobené nesprávnym vykonávaním
klientskych príkazov, resp. nečestnou alebo trestnou činnosťou zamestnancov banky.
Prcukázateľnosť postupov banky možno definovať ako stav, keď má banka pod
kontrolou celý proces, od úvodného kroku až po vyhotovenie výpisu z účtu, na základe
komplexného systému metodických, organizačných a technologických postupov. Ide o
jednoznačne požadované a nevyhnutne nutné kritérium, ktorého dosahovanie nemusí byť
vždy jednoduchou záležitosťou.

Kvalitatívne kritériá organizácie retailových obchodov:

• efektívny výkon retailových obchodov, pod ktorým možno chápať dosahovanie
maximálnych ekonomických efektov pri optimalizovanej výške nákladov,
nevyhnutným predpokladom dosahovania tohto kvalitatívneho kritéria je
optimalizácia systému riadenia bankových obchodov s cieľom dosahovať časovo
akceptovateľný, plynulý, racionálny výkon bankových činností, smerujúcich k
uspokojeniu finančných potrieb klientov obchodnej banky,
• kvalitný výkon obchodov, pod ktorým možno chápať napĺňanie očakávaní klienta
obchodnej banky vo vzťahu k požadovaným produktom a službám obchodnej
banky, i keď pojem kvalita bankových služieb je podstatne zložitejší systém,
možno pod kvalitou bankových služieb zjednodušene chápať včasné a presné
plnenie vopred prezentovaných parametrov bankového produktu v primeranom
prostredí.
Nové prvky v oblasti organizácie bankových obchodov možno vidieť v týchto
oblastiach.

45
 Priestorové usporiadanie obchodných miest sa skladá z jednotlivých zón a
závisí od typu banky a obchodného miesta. To znamená, že v jednotlivých
obchodných miestach nemusia byť zastúpené všetky zóny, čím sa obchodné miesta od
seba odlišujú.

Najčastejšie definované zóny:

• samoobslužná zóna - dostupná 24 hodín denne,
• zóna pre operácie a služby - kde sa zabezpečujú rutinné bankové operácie,
napríklad pokladničné a zmenárenské operácie, preberanie platobných
príkazov, vydávanie platobných kariet a pod.,
• zóna pre poradenstvo a predaj - kde sa zabezpečuje poradenstvo a predaj
bankových produktov pre nadštandardných klientov, tieto pracoviská sú
diskrétne oddelené od ostatných pracovísk,
• čakacia zóna, priestor pre čakajúcich klientov.
Na základe spomenutých skutočností môžeme konštatovať, že priestorové
usporiadanie obchodných miest sa orientuje na bankou zvolený cieľový segment
klientov a poskytovanie diferencovaných skupín produktov a služieb v jednotlivých
zónach tak, aby spĺňali požiadavky a potreby týchto klientov.
V súčasnosti môžeme sledovať trend postupného prechodu na diferencovaný
spôsob obsluhy v závislosti od požadovaného produktu a služby, čo je determinované
pravdepodobne snahou obchodných bánk o výrazné zníženie prevádzkových nákladov
prostredníctvom špecializácie pracovníkov banky.
Pred niekoľkými rokmi najväčšie obchodné banky na Slovensku uplatňovali tzv.
komplexný prístup k vybavovaniu požiadaviek klienta v pobočke, to znamená, že
klient mal možnosť vybaviť si prakticky všetky záležitosti na úseku retailových
obchodov na jednom pracovisku. Tento spôsob obsluhy klientov bol determinovaný
stratégiou banky, portfóliom ponúkaných produktov a snahou budovať dlhodobé
väzby na zákazníka prostredníctvom osobných kontaktov.
V súčasnosti sa tento spôsob obsluhy klienta používa v niektorých menších bankách.
Nevhodný spôsob priestorového usporiadania pobočky môže I znamenať prejavy
nespokojnosti, prípadne aj dôvod na zmenu banky.
Rušenie zastaraných a zriaďovanie nových pracovných miest. V tejto oblasti
sa jednoznačne prejavuje trend prípravy novej kategórie pracovníkov, tzv. predajcov,
ktorých úlohou je zabezpečiť aktívnu a komplexnú ponuku bankových produktov v
oblasti pasívnych bankových obchodov a jednoduchších foriem aktívnych obchodov,
napríklad spotrebné a hypotekárne úvery.
Niektoré banky v Slovenskej republike zriadili funkciu flór manažéra, čiže
pracovníka, ktorý má za úlohu zistiť požiadavku klienta a priradiť ho k určitému
zamestnancovi, resp. zabezpečiť inštruktáž klienta v samoobslužnej zóne banky.

Pracovníci, ktorí zabezpečujú činnosti súvisiace s priamou obsluhou klienta a

vykonávajú tieto činnosti v priestoroch dostupných klientovi a za jeho prítomnosti, sa
nazývajú pracovníci front office (poradca klienta, klientsky pracovník, produktový
špecialista) a pracovníci vykonávajúci podporné činnosti sa nazývajú pracovníci back
office (referent platobného styku, referent pre back office úverov, referent peňažného
hospodárstva).

46
 Okrem spomenutých pracovníkov v bankách sa môžeme stretnúť s pracovnou
pozíciou:
1. bankový poradca
2. VIP manažéri, ktorí vykonávajú poradenstvo a predaj všetkých rctailových
produktov nadštandardným klientom, pričom svoju komerčnú činnosť
vykonávajú v pobočke, resp. mimo pobočky podľa želania klienta.
Obchodné banky investujú do prípravy rozvoja ľudských zdrojov dlhodobo
nemalé finančné prostriedky, pričom možno sledovať istý odklon od produktovej a
odbornej prípravy k preferencii predajných techník.

1.3.3 Predajné techniky v oblasti retail bankingu

Predajné techniky komerčnej banky predstavujú systém aktivít, ktorý je

zameraný na úspešný predaj bankových produktov a služieb. Tento systém sa opiera o
psychologické zákonitosti maloobchodného predaja, vychádza z osobnostných
predpokladov predajcov, pričom predpokladom úspešnej realizácie sú znalosti,
schopnosti a zručnosti personálu komerčnej banky.
Cieľom týchto aktivít je zabezpečiť maximálne možnú predajnosť vlastných
produktov.
Nevyhnutným predpokladom na ich správne uplatňovanie je komplexná príprava
personálu. Komerčné banky zabezpečujú celý rad školiacich aktivít, ktoré sú
zamerané na úspešný predaj produktov.
V súčasnom období v bankovom sektore SR môžeme sledovať prednostný
záujem bánk o predajné techniky i na úkor odbornej prípravy zamestnancov. 18
Perspektívnym problémom pre komerčné banky môže byť spôsob a intenzita
uplatňovania predajných techník.
V prípade mimoriadne silného tlaku na predajnosť bankových produktov a
služieb sa môže komerčná banka dostať do situácie, že jej klienti prestanú akceptovať
tieto postupy, resp. prípadný predaj nevýhodných a nepotrebných produktov a služieb
w
môže vyvolať negatívne reakcie klientov a ich odchod ku konkurentom. Veľmi
významnú úlohu v procese výberu, prípravy a realizácie personálu banky zohrávajú
príslušné psychologické postupy zamerané na zistenie požadovaných osobnostných
predpokladov, schopností a zručností budúcich profesionálnych predajcov. Kým
znalosti o produkte sú všeobecne zvládnuteľné, niektoré požadované osobnostné
predpoklady a zručnosti si nemožno natrénovať.
V nadväznosti na prioritné smerovanie Činnosti obchodných bánk, ktorým je
intenzívny predaj bankových produktov a služieb, predstavujú predajné techniky a ich
uplatňovanie veľmi dôležitú Činnosť v komerčnej banke. Pracovníci komerčných bánk sú
riadení svojimi obchodnými plánmi na týždennej, mesačnej, ročnej báze a od ich plnenia
závisí nielen osobná hmotná zainteresovanosť personálu, ale tiež ich budúca existencia v
banke.
Komerčné banky venujú problematike aplikácie predajných techník do predajného
procesu veľkú pozornosť, pretože do istej miery uľahčujú komunikáciu so zákazníkom
banky a determinujú výkonnosť bankových zamestnancov.
V tejto súvislosti komerčné banky stanovujú svojim zamestnancom aj zásady

47
obliekania sa na pracovisku a spôsob vystupovania v obchodnom styku, napríklad
spôsob kladenia otázok a pod.10
Rizikovým faktorom môže byť prílišný tlak na výkonnosť jednotlivých predajcov,
čo môže znamenať, že nebudú pri predaji bankových produktov brať do úvahy potreby
zákazníka a budú mu ponúkať nevhodné produkty, prípadne vnucovať nepotrebné
produkty.

1.4 Budúcnosť retail bankingu

Budúci vývoj retailového bankovníctva bude ovplyvňovať celý rad faktorov, pričom
váha jednotlivých faktorov bude rôzna.
Medzi najdôležitejšie determinanty vývoja retailového bankovníctva patria tieto
faktory:

1.4.1 Význam retail bankingu bude rásť

Najvýznamnejšie faktory rastu možno definovať takto:

• v prípade zachovania doterajšieho tempa ekonomického rastu a zachovaní
súčasného modelu prerozdeľovania budú individuálni klienti permanentne
zvyšovať svoj príjem, čím vytvárajú potenciálne väčší priestor na činnosť
finančných inštitúcií a predaj ich produktov a služieb,

10
Podrobnejšie v publikácii BELÁS, J.: Retail bankaif’. Bratislava: lura Edition, 2008.

48
 • penetrácia niektorých parciálnych trhov retailovými produktmi je nízka - banky môžu
objaviť nové trhy a nových zákazníkov,
• vznikajú nové oblasti na angažovanie sa retailových bánk, napríklad v súvislosti s tým, že sa
predlžuje vek obyvateľstva v Európe, vzniká aktuálna potreba zásadnej inovácie penzijného,
dôchodkového systému, ponuka bankových produktov v tejto oblasti nie je dostatočná,
absentujú kvalitné produkty zamerané na investovanie peňazí individuálneho klienta, resp.
rentové produkty.

1.4.2 Konkurencia bude silnieť

Konkurencia na trhu retailových produktov sa pravidelne posilňuje. Tento trend je zrejmý v

bankovníctve už niekoľko desaťročí predovšetkým vo vzťahu k liberalizácii bankového sektora,
globalizácii a internacionalizácii bankovníctva a v dôsledku dynamického rozvoja IT.
Konkurencia rastie z vlastných radov a aj zo strany nebankových firiem.
Proces M&A postupne mení svoju kvalitu smerom k cezhraničným aktivitám, čo umožní
významným európskym bankám objaviť nové trhy a postupne vytláčať banky regionálneho
významu. Prechod mnohých krajín na euro predovšetkým vo vzťahu k zvýšenej cenovej
transparentnosti bankových produktov a služieb bude znamenať možnosť nielen porovnávať ceny
rovnakých produktov, ale aj ich nákup v inej banke, resp. na inom území.42
Existuje mnoho faktorov, ktoré spolu vytvárajú možnosť na vstup nebankových konkurentov
na trh retailových produktov. Nevyhnutným predpokladom na vstup nebankových konkurentov je
predovšetkým rozvoj IT, ktoré dokážu vytvoriť vhodné technické, bezpečnostné a logistické
podmienky na poskytovanie kedysi typicky bankových služieb. Snahou nebankových konkurentov
je v plnom rozsahu uspokojovať potreby svojich klientov a ešte viac ich pripútať k sebe. Veľmi
dôležitým faktorom je výnosovosť týchto produktov, ktoré sa opierajú o psychologický aspekt
rýchlosti poskytnutia služby. V tomto prípade sú retailoví klienti ochotní platiť vyššie sumy za
finančné produkty a služby.
Napríklad reťazec Tesco vo Veľkej Británii ponúka celý rad služieb, ktoré sú typické pre
bankový sektor. Zákazníci si môžu kúpiť v sieti hypermarketov Tesco hypotéky, pôžičky, poistenie
auta, cestovné poistenie.
V Slovenskej republike môžeme sledovať proces postupného zavádzania finančných produktov
do produktového portfólia sietí hypermarketov. V prvej etape sme mohli sledovať expanziu
pobočiek komerčných bánk do obchodných priestorov supermarketov a v druhej fáze možno
očakávať expanziu supermarketov do predaja finančných produktov.

1.4.4 Distribučné kanály zmenia svoju štruktúru

Napríklad COOP Jednota ponúka vo svojich 1500 predajniach možnosť zaplatiť účty za elektrinu,
káblovú I televíziu, telefónnu linku a poistky vybraných spoločností. Datart ponúka svojim
zákazníkom službu cash back4 (výber hotovostí z. pokladnice pre majiteľov kreditných kariet Datart
Aura karta vydaná Cetelem). Mnohé predajne už dlhšiu dobu ponúkajú klientom možnosť nákupu
na splátky a kreditné karty splátkových spoločností.
Trend vstupu nebankových konkurentov bude naďalej pokračovať predovšetkým v parciálnych
aktivitách, ktoré si nevyžadujú bankovú licenciu.
1.4.3 Zákazníci sa menia
Zákazníci sa menia vo viacerých smeroch. Ich finančné potreby sú komplexnejšie, ich peňažné
príjmy rastu, vek individuálnych klientov sa predlžuje. Klienti sú náročnejší na kvalitu produktov,
pričom možno očakávať, že proces vyrovnávania kvality zo strany nebankových konkurentov
prinesie výrazný tlak na ceny bankových produktov a služieb v budúcom období.
Na druhej strane retailové banky nedokážu v plnom rozsahu reagovať na potreby svojich
zákazníkov. Napriek verbálnym vyhláseniam o totálnej orientácii na klientske potreby, realita býva
odlišná. Snahou bánk je predať zákazníkovi produkt, ktorý je najbližšie k jeho potrebám a nie
uspokojiť jeho potreby. Subjektívne vnímané parametre kvality produktov a služieb bankou
nemusia v každom prípade znamenať, že ich bude klient vnímať rovnakým spôsobom.

Banky nedokážu naplno uplatniť svoju predstavu o zákazníkovi, ktorý je majiteľom viacerých
bankových produktov, investície do zákazníckych stratégií, Customer Relationship Management
(CRM) technológií, školení personálu a výchovy zákazníkov nie sú zatiaľ na dostatočnej úrovni,
preto úroveň monopolizácie vzťahu k individuálnemu klientovi je nízka zo strany niektorých bánk,
to znamená, že mu nedokážu ponúknuť ďalšie produkty, ktoré nakupuje od konkurentov.
Banky musia naštartovať proces znovuzískania zákazníkov na základe skutočného poznania ich
potrieb, identifikácie faktorov ich spokojnosti v konkrétnej banke a zmeny kvality partnerského
vzťahu smerom k väčšej rovnováhe vzťahov.
Ponúkaný systém distribučných kanálov by mal v plnom rozsahu podporovať
predaj bankových produktov a služieb.
Za optimálne riešenie treba považovať multikanálový prístup s miernou
preferenciou nízkonákladových distribučných kanálov formou cenového
zvýhodnenia, resp. iných marketingových prístupov.
Možno predpokladať, že bankári na základe minulých omylov budú uplatňovať
lepšiu distribučnú politiku orientovanú viac na potreby zákazníka ako na potreby
banky.
Predpoklady o ďalšom posilnení niektorých foriem elektronického bankovníctva
(internet banking a platobné karty) nie je potrebné osobitne zdôrazňovať. Nie je
taktiež potrebné snažiť sa precízne definovať nové distribučné kanály, je však zrejmé,
že akékoľvek vhodné médium na distribúciu bankových produktov a služieb banky
ihneď využijú.
Pobočky určite zostanú, ale budú iné. Niektoré banky sa pravdepodobne budú
snažiť ich význam ešte zvýšiť a hlavne zvýšiť ich popularitu. Bez zásadných zmien vo
vzťahu ku klientovi sa im to však nemôže podariť.
Pokiaľ klient banky nebude cítiť rovnovážny vzťah k banke, banka nemôže byť
populárna a snahy niektorých bánk, aby ich klienti strávili viacej času v ich pobočkách
a cítili sa v nich dobre, nebudú úspešné.
Pobočka retailovej banky bude i naďalej plniť funkciu dôležitého distribučného
kanála, pričom možno predpokladať zmenu štruktúry vykonávaných obchodov, ktoré
budú viacej zamerané na finančné poradenstvo a predaj sofislikovaných bankových
produktov a služieb.
Pobočky budú menej vykonávať obchody a operácie, ktoré dokáže zvládnuť klient
samostatne samoobslužným spôsobom. Celkový počet transakcií vykonávaným v
pobočke sa zníži, pobočka sa bude prednostne orientovať na pestovanie vzťahov so
zákazníkmi, budovanie imidžu a dôveryhodnosti konkrétnej banky. Nevyhnutným
predpokladom je väčšia diverzifikácia vo veľkosti pobočiek, lepšia lokalizácia
pobočiek vo vzťahu k potrebám klientov a predovšetkým efektívne formovanie
vzťahov so svojimi klientmi.
Zrejme najväčší rozmach zažije internet banking. Ak sa výrazným spôsobom
zvýši bezpečnosť tohto distribučného kanála, možno predpokladať, že vzhľadom na
kvalitu, ktorú ponúka, a celkový rast počítačovej gramotnosti a penetráciu IT trhov zo
strany domácností si tento distribučný kanál zabezpečí dominanciu predovšetkým pri
predaji masových produktov a služieb.
Na základe jeho výhod (globálna dostupnosť, nízka cena, vysoká prehľadnosť,
veľká škála komfortných služieb) a nevýhod (vysoké zriaďovacie náklady, existencia
stále veľkého počtu klientov, ktorí preferujú osobný kontakt s pracovníkmi banky)
možno očakávať, že internet banking má veľké možnosti rastu, pretože jeho slabé
miesta sú postupne odstraňované.
Ďalším významným distribučným kanálom, ktorý bude dominovať v oblasti
bezhotovostného platobného styku obyvateľstva, budú bankové karty. Platobné karty
predstavujú momentálne významný platobný nástroj, ktorého úloha sa bude zvyšovať
prostredníctvom rastu príjmov a bohatstva individuálnych klientov, väčšieho predaja
úverových kariet, zvyšujúceho sa počtu technických prostriedkov akceptujúcich
platobné karty, ktorý bude mať výrazný dosah na minimalizáciu hotovostného
platobného styku.
1.4.5 Finančne riadenie bánk bude náročnejšie

Meniace sa podmienky v oblasti podnikania retailových bánk budú vytvárať čoraz

náročnejšie podmienky na finančné riadenie banky.
Banky budú stáť pred problémom, ako naplniť čoraz náročnejšie potreby klientov
v podmienkach zostrenej konkurencie a dosahovať požadovanú mieru rentability
podnikania.
Možno predpokladať, že tlak na rentabilitu podnikania v bankovníctve bude viesť
k ďalším fúziám a akvizíciám v bankovom prostredí s cieľom minimalizovať
prevádzkové náklady a získať ďalších klientov.
Perspektívne bohatší retailoví klienti budú pravdepodobne ochotní viacej platiť za
kvalitnejšie produkty a služby, resp. vyššiu úroveň vzájomných vzťahov.
Banky majú možnosť prostredníctvom lepšieho chápania svojich klientov a
vyváženosťou obchodných vzťahov dosiahnuť vyššiu lojalitu klientov, ktorá im
umožní jemnejšie dolaďovanie cenových parametrov produktov a služieb.
Proces optimalizácie a zvýšenia efektívnosti organizácie výkonu bankových
obchodov treba považovať za permanentný jav. V súvislosti so vstupom do Európskej
únie zameriavajú banky svoju činnosť na zvýšenie
konkurencieschopnosti, zvyšujú kvalitu svojich služieb a pripravujú sa na nové
podmienky trhu.
Vo všeobecnosti prevláda názor, že úspešnými pre segment retailových klientov sa
stanú tie banky, ktoré budú schopné sústrediť sa na každodenné podnikanie v tejto
krehkej ekonomickej oblasti a súčasne investovať do kľúčových iniciatív: systém
riadenia vzťahov so zákazníkmi, multikanálový systém distribúcie bankových
produktov a služieb, strategické aliancie a cross - sellingové aktivity v podmienkach
permanentnej ekonomickej efektívnosti.
Napriek tomu nemožno predpokladať, že v blízkej budúcnosti hotovostný platobný
styk zanikne, pretože momentálne neexistujú technológie, ktoré by naplno podporovali
rozmanité druhy nízko objemových platieb a pravdepodobne ani klienti nie sú na to
mentálne pripravení.

2. KAPITOLA OPERÁCIE KOMERČNEJ BANKY V OBLASTI

KORPORÁTNEHO BANKOVNÍCTVA (CORPORATE BANKING)

2.1.1 Vymedzenie pojmu korporátneho bankovníctva

Korporátne bankovníctvo (Corporate banking) môžeme definovať ako

ponuku a predaj bankových produktov a služieb (ďalej len produkty) podnikateľským
subjektom.
Základné znaky korporátneho bankovníctva sú:
• bankové produkty sú determinovane finančnými potrebami firiem,
• kúpou bankových produktov dochádza k uspokojeniu finančných potrieb
firmy,
• bankové produkty podporujú podnikateľské ciele podniku,
• vzhľadom na zložitosť podnikateľských aktivít banka ponúka
štandardizované produkty a značne individualizované produkty,
• bankové produkty obsahujú vyššiu mieru rizika, pretože sú realizované vo
vyšších objemoch (úvery), podnikateľské prostredie má vysokú citlivosť na
ekonomický cyklus a
• finančné riadenie firiem má vysokú odbornú úroveň v porovnaní s
retailovým segmentom, firmy disponujú väčšou ekonomickou silou.

2.1.2 Ciele, motívy a nástroje finančného riadenia firmy vo vzťahu k

bankovým produktom

Základom trhovej ekonomiky je podnikanie. Podnikanie predstavuje

možnosť iniciatívneho konania jednotlivca, prípadne skupín v súlade s princípmi
trhového mechanizmu. Predstavuje aktivity, ktoré sú uskutočňované v ekonomickom
systéme krajiny.
Podnikanie definujeme ako ekonomickú aktivitu podnikateľov, ktorej cieľom
je vytvárať ponuku tovarov a služieb na účel tvorby zisku v súlade s princípmi
trhového mechanizmu a právneho štátu.
Nositeľom podnikania je podnikateľ, ktorý môže vystupovať ako
jednotlivec, prípadne skupina fyzických osôb v určitej inštitucionalizovanej forme,
ktorá sa nazýva podnik.
Charakteristické znaky podnikania sú:
• základným motívom podnikania je snaha o dosahovanie zisku,
• zisk dosahuje podnikateľ prostredníctvom uspokojovania potrieb svojich
zákazníkov,
• podnikateľ je pri svojich aktivitách vystavený mnohým rizikám,
• podnikateľ vkladá do podniku vlastný kapitál.
Podnikateľská činnosť je hybnou silou stabilného a úspešného rozvoja podniku v
trhovej ekonomike.
V rámci podnikateľskej činnosti musí jej nositeľ - podnikateľ vykonávať celý
rad dôležitých rozhodnutí a krokov, ako sú:
• vyhľadávanie trhového priestoru a vhodných ekonomických príležitostí,
• podstupovanie podnikateľských rizík,
• zodpovednosť za riadenie podniku,
• zodpovednosť za optimálne rozdeľovanie disponibilných zdrojov
iné aktivity.
Podnikateľskú činnosť vykonáva podnikateľ v podmienkach konkurencie, to
znamená, že rovnakú alebo podobnú činnosť vykonávajú aj iní podnikatelia, ktorí
môžu voľne vstupovať na príslušný trh.
Konkurencia je nevyhnutným predpokladom na optimálne fungovanie
trhového mechanizmu, pretože optimalizuje efektívnosť využitia zdrojov a ceny pre
spotrebiteľov.2
Podnikateľ uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť v stave
permanentného rizika.
Podnikateľ podstupuje celý rad rizík, ktoré môžeme rozdeliť na:
• trhové riziká - predstavujú tie riziká, ktoré pôsobia na podnikateľa vo vzťahu k
trhu a jeho funkciám, napríklad nezáujem trhu o výrobky podnikateľa, prudká
zmena trhových cien vstupov, prípadne výstupov, vstup nových konkurentov
atď,
• finančné riziká - predstavujú riziká spojené s funkciami peňazí a finančného
systému, napríklad inflácia, nesplatenie dlhov a vznik platobnej neschopnosti
podnikateľa, zmeny devízových kurzov a následné kurzové straty, riziko
zmeny daňovej a odvodovej politiky v štáte, nízka dostupnosť úverov, riziko
likvidity podniku a pod.,
• výrobné riziká - riziká, ktoré objektívne vyplývajú z výrobného procesu
podniku, napríklad riziko zníženej kvality výrobku, riziko výroby nepodarkov,
 riziko nezvládnutia výroby požadovaného množstva atď,
• personálne riziká - súvisia s činnosťou ľudí v transformačnom procese,
napríklad riziko nezvládnutia riadenia, riziko nezvládnutia manuálnych
činností, riziko krádeže podnikových výrobných faktorov a iné riziká,
• právne riziká - vyplývajú zo stanovených právnych noriem, ktoré musí
podnikateľ pri svojich
aktivitách dodržiavať, ich
prípadné nedodržanie znamená,
že mu hrozí škoda na majetku
(pokuty, penále, obmedzenie
činnosti), prípadne musí
ukončiť svoju činnosť,
• bezpečnostné riziká -
súvisia s možnými škodami na
podnikových výrobných
faktoroch, objektívne existuje
nebezpečenstvo vzniku havárií a iných mimoriadnych udalostí pri výkone
podnikateľských aktivít.
Využívanie produktov korporátneho bankovníctva je potrebné analyzovať vo
vzťahu k základným cieľom podnikania.

Obrázok 2.1 Motívy firiem na využívanie produktov komerčného bankovníctva

• Corporatc bankirtg:
vklady
úvery
platobný styk doplnkové operácie

Cieľom podnikateľských aktivít je prostredníctvom predaja vlastných

produktov a služieb dosahovať optimálnu finančnú výkonnosť.
V trhovej ekonomike sa za základný cieľ podniku považuje dlhodobá
maximalizácia trhovej hodnoty
Najčastejšie používaným ukazovateľom výkonnosti podniku vo všeobecnosti je
EVA (ekonomic Value Added).4 Tento ukazovateľ meria, ako daný podnik za
sledované obdobie zvýšil alebo znížil hodnotu podniku pre jeho vlastníkov.
Ekonomická pridaná hodnota predstavuje vo svojej podstate ekonomický zisk,
ktorý vytvorí podnik po zaplatení všetkých nákladov vrátane všetkých nákladov na
vlastný a cudzí kapitál.

Pavclková, í). In: BELÁS, J., PAVELKOVÁ, D., POLÁCH, J.: Podnikavá ekonomiku Žilina: Gcorg, 2009, s. 107.
Na hodnotenie výkonnosti podniku sa použfvajú aj iné ukazovatele: diskontované cash flow, trhová pridaná hodnota.
 Ukazovateľ sa najčastejšie vyjadruje v tejto forme:

EVA = NOPAT- WACCx C

kde:
NOPAT (Net Oper cit mg Profit After Taxes) - predstavuje zisk z hlavnej
činnosti po zdanení
C (Capital) - kapitál viazaný v hlavných činnostiach podniku
WACC (Weighted A verage Costs o f Capital) - priemerné vážené náklady na
kapitál,11 12
Pavelková na základe podrobnej analýzy ukazovateľa EVA definuje štyri základné cesty zvýšenia
výkonnosti podniku:''
• zvýšiť efektívnosť hospodárenia (znížiť náklady) a tým zvýšiť zisk,
• zvýšiť tržby (rast firmy), ale investovať len vtedy, ak nová investícia zarobí viac, než predstavujú náklady
na použitý kapitál
• znížiť kapitál (odpredať nepotrebný majetok) z neefektívnych činností firmy,
• riadiť riziko, a tým aj náklady na kapitál.
Vo vzťahu k základným cieľom firmy má významné postavenie finančný trh, ktorý umožňuje, resp.
neumožňuje prísun cudzích peňazí do firmy, ktoré slúžia na plnenie podnikových cieľov.
Aktuálna situácia na finančných trhoch (kurzy, inflácia, uplatňovaná menová politika centrálnej banky, prístup
komerčných bánk k poskytovaniu úverov, kvalita platobného styku, rozvinutosť finančných nástrojov a pod.)
významným spôsobom determinuje finančné rozhodovanie firiem13, čo má veľký význam aj pre ostatné
ekonomické subjekty, napríklad pre domácnosti v oblasti ich životnej úrovne.
Najdôležitejšou súčasťou finančného trhu sú komerčné banky a ich produkty.
Na základe analyzovaných súvislostí vo vzťahu k cieľom firmy možno predpokladať, že preferenciou firiem
vo vzťahu k bankovým produktom a službám je kvalitný platobný styk, ktorý slúži na úhradu záväzkov a
pohľadávok z podnikateľských aktivít, kvalitné úverové produkty z dôvodu rozširovania aktivít, resp. niektoré
doplnkové produkty komerčnej banky (vybrané operácie investičného bankovníctva, devízové obchody, firemné
poradenstvo, sprostredkovanie kontraktov a pod.).
2.1 Základné operácie komerčnej banky v oblasti corporate bankingu
2.2.1 Vkladové operácie firiem
V zásade možno očakávať, že rozhodnutie o alokácií kapitálu firmy je determinované preferenciou
investovania do hmotného a nehmotného majetku, čo vyplýva z podstaty, zamerania a hlavných cieľov podniku.

Tvorbu úspor v podnikovom sektore je potrebné analyzovať v tesnej súvislosti s potrebou využívať platobný
styk, ktorý zabezpečuje komerčná banka a s možnosťami získať úverové linky na rozvoj firmy.
Na základe teoretickej analýzy finančného manažmentu firmy možno definovať špecifické mikroekonomické
motívy vytvárania úspor v podnikateľskom sektore: ^
• časové zosúladenie investičných a prevádzkových potrieb s finančnými možnosťami firmy - prináša

11
PAVELKOVÁ, D., KNÁPKOVÁ, A. Výkonnost podniku zpohledu financnilio manažéra. Praha: Linde, 2005, s. 47.
12
PAVELKOVÁ, D., KNÁPKOVÁ, A. Výkonnost podniku z pohledu financ'niho manatera. Praha: Linde, 2005, s 105.
13
Podrobnejšie v publikácií: BELÁS, J., PAVELKOVÁ, D., POLÁCH, J. Podniková ekonomika. Žilina: Gcorg, 2009.

59
 2.2.2 Úverové operácie10 firiem
potrebu pre firmu vytvárať si finančné rezervy na budúce nákupy, ktoré môže firma realizovať
prostredníctvom vkladových produktov,
• kapitalizácia úspor formou úroku - môže byť zaujímavou príležitosťou v zložitých obdobiach
ekonomického cyklu, prípadne v krátkodobom časovom horizonte, umožňuje získať úrok za uloženie
aktuálne nevyužívaných peňazí v komerčnej banke,
• vzťah k riziku - môže nastať situácia, keď firma vzhľadom na svoju subjektívnu úroveň rizika preferuje
bankové vklady^ resp. vo všeobecnosti je aktuálna situácia v podnikaní považovaná za príliš rizikovú,
• podstata a charakteristika finančných aktív - finančné aktíva umožňujú ich majiteľom odložiť použitie
peňazí do budúcnosti pri zachovaní ich kúpnej sily, prípadne slúžia na diverzifikáciu rizika,
• legislatívne podmienky - napríklad legislatívna podmienka realizovať platobný styk bezhotovostnou
formou v konečnom dôsledku znamená, že v bankovom sektore je veľký objem firemných úspor, i keď s
významnou dynamikou, komerčné banky môžu stanoviť pre niektoré skupiny klientov povinnú minimálnu
hranicu peňažných prostriedkov na bežných účtoch, čo predstavuje administratívny spôsob rastu vkladov v
bankovom sektore.
V reálnej ekonomike podnikateľský sektor vytvára bankové vklady vo veľkom objeme. Vo svojej podstate
predstavujú peniaze, ktoré sú uložené prevažne na bežných účtoch z dôvodu vykonávania operácií platobného
styku.

60
 Rozhodovací model firmy
Všetky firmy majú jeden spoločný cieľ, ktorým je dosahovať uspokojivú úroveň
výnosnosti kapitálu pri priaznivej platobnej schopnosti a pri zachovaní dlhodobej
stability firmy.
Úlohou finančného riadenia podniku je poskytovať informácie o finančnej
situácii a finančných súvislostiach existencie podniku a riadiť finančné aktivity firmy.
Hlavným zameraním finančného riadenia je zaistiť dostatočný objem a vhodnú
štruktúru finančných zdrojov v súvislosti s dosahovaním podnikových cieľov.
V rámci finančného riadenia podnik sleduje trvalú finančnú rovnováhu,
ktorá je determinovaná správnou štruktúrou peňažných zdrojov (optimálny pomer
medzi vlastným a cudzím kapitálom firmy), výberom najlepších zdrojov financovania,
ako aj správnou alokáciou finančných zdrojov, a trvalé dostatočne vysoký
hospodársky výsledok, ktorý je zdrojom uspokojovania finančných potrieb
vlastníkov, manažérov a zamestnancov firmy.
Finančné rozhodovanie je základom finančného riadenia a definujeme ho ako
výber optimálneho variantu získavania a použitia podnikového kapitálu z hľadiska
základných finančných cieľov firmy, pričom výsledok tohto procesu je často
determinovaný faktormi, ktoré nie sú kvantifikovateľné, prípadne máme o nich
objektívne len čiastočné informácie. 11
V procese získavania a použitia peňažných zdrojov zohrávajú významnú úlohu
úvery poskytované komerčnými bankami.
Úver predstavuje návratnú formu financovania firmy. Je to suma peňazí, ktorú
komerčná banka poskytla podnikateľovi na presne dohodnutý časový úsek na účel
plnenia vlastných cieľov. Za poskytnutie peňazí platí podnik banke dohodnutý úrok a
po uplynutí dohodnutej dobyje povinný peniaze vrátiť banke.
Základné zásady komerčnej banky pri poskytovaní podnikateľských úverov:
• návratnosť - komerčná banka prioritne smeruje svoje aktivity na vrátenie
požičaných peňazí vrátane dohodnutej výšky úroku, návratnosť požičaných
peňazí má pre banku najvyššiu prioritu a všetky jej aktivity
v etape pred poskytnutím úveru smerujú práve k návratnosti peňazí - I finančná
analýza a rating klienta, príprava podmienok úverovej zmluvy a pod.,
• zabezpečenie - komerčná banka dohodne s klientom možnosti a
formy alternatívneho splatenia úveru vrátane úrokov, rôzne formy
zabezpečenia úveru predstavujú vlastne sekundárnu návratnosť, ktorú použije
komerčná banka v prípade, ak primárna návratnosť zlyhá,
• účelovosť - komerčná banka poskytuje úvery na dohodnutý účel, uplatňovanie
tejto zásady je dôležité vtedy, ak účel poskytnutia úveru determinuje jeho
návratnosť (zásada sa prednostne používa pri podnikateľskýeh úveroch, neplatí
v prípade kontokorentného úveru).
Podnikateľské úvery možno vo vzťahu k podnikovým cieľom rozdeliť
,12
na:
• prevádzkové úvery - slúžia na financovanie podnikových potrieb v súvislosti s
bežnou výrobou,
 • investičné úvery - slúžia na budovanie dodatočných výrobných kapacít firmy.
Pre banku vo vzťahu k vlastným cieľom (predovšetkým riziká a likvidita) je
vhodné podnikateľské úvery členiť na:
• kontokorentné - prestavujú spravidla krátkodobú formu financovania
podnikových potrieb,
• splátkové - predstavujú dlhodobú formu financovania podnikových potrieb.
Kontokorentné úvery sú tie bankové úvery, pri ktorých nie je stanovený exaktný
postup ich čerpania a splácania, čo vytvára komplikovanú situáciu pre bankový
manažment.
Komerčná banka stanoví podniku úverový rámec, ktorý je povinný dodržať, a
podnik je povinný po skončení úverového vzťahu peniaze vrátiť jednou splátkou, čo
podstatne zvyšuje riziko úverového vzťahu.
Odmenou za zvýšenú náročnosť finančného riadenia v komerčnej banke je vysoká
cena za tento druh úveru (kontokorentný úver je spravidla najdrahším úverovým
produktom pre firemnú klientelu a banky ho poskytujú predovšetkým dobrým
klientom, prípadne firmám, ktoré majú výkyvy v peňažných zdrojoch z objektívnych
dôvodov, napr. sezónnosť aktivít).
Pre bankových klientov má kontokorentný úver tieto významné výhody13:
• slúži na financovanie obežných prostriedkov firmy a na financovanie krátkodobých
pohľadávok firmy,
• slúži na vyrovnávanie výkyvov cash flow firmy,
• slúži na financovanie sezónnych potrieb firmy,
• vo forme medziúveru môže slúžiť na financovanie dlhodobých investičných projektov.
Výhody kontokorentného úveru pre komerčnú banku11:
• znižuje banke náklady, pretože nevykonáva niektoré analytické práce, 14 15 16 17

14
ĎalSic členenie úverov je v publikácií: TKÁČOVA. D., BELÁS, J,HORVÁTOVÁ, E., CHOVANCOVA,
B., MALACKÁ.V. Finančné trhy a bankovníctvo. Žilina: Gcorg, 2009, s. 151.
” KRÁĽ, M .: Rankovnictvi a jeho produkty. Žilina: Gcorg, 2009, s. 163.
17
KRÁI:, M : Rankovnictvi a jeho produkty. Žilina: Gcorg, 2009, s. 164.
 • zvyšuje intenzitu obchodných vzťahov s klientom s možnosťou predaja
ďalších bankových produktov,
• prehlbuje znalosti banky o finančnej situácií klienta,
• umožňuje maximálne zhodnotenie vkladov na bežných účtoch klienta.
V bankovej praxi často dochádza k obnovovaniu kontokorentných úverov, čo
vlastne znamená, že klient má peniaze od banky k dispozícii na dlhé obdobie.
Splátkové úvery predstavujú dlhodobú návratnú formu financovania podnikových potrieb.
Charakteristické znaky splátkového úveru:
• komerčná banka poskytne firme peniaze na dohodnutú dobu s presne
stanovenou dobou čerpania úveru a presne stanoveným splátkovým plánom,
• splátkový úver slúži na financovanie dlhodobých potrieb podniku,
ktoré majú rozvojový charakter (vybudovanie nových výrobných kapacít a
pod.),
• takto definovaný úver je vhodnejší na riadenie aktív a pasív komerčnej
banky,
• cena úveru je nižšia než pri kontokorentnom úvere i napriek väčšiemu
rozsahu analytických aktivít zo strany banky, pretože tieto úvery majú nižšiu
rizikovosť, podnik chce úver vtedy, ak zisk z dodatočných aktivít bude vyšší,
než je cena úveru,
• výhodou pre banku je dlhodobosť vzťahov s klientom, čo jej umožňuje
predať klientovi aj ďalšie svoje produkty,
• komerčné banky poskytujú splátkové úvery na krátke a dlhé obdobie,
príkladom splátkového úveru je napríklad prevádzkový úver, ktorý je určený na
financovanie prevádzkových potrieb podnikateľa, ako je nákup tovaru,
materiálu, menšieho investičného majetku, na financovanie pohľadávok a
podobne, môže byť poskytovaný ako krátkodobý alebo strednodobý úver;
investičný úver - je určený na financovanie obstarania investičného majetku —
hmotného i nehmotného, maximálna výška je obmedzená bonitou klienta,
výškou investície a spôsobom zaistenia, banky ho poskytujú ako strednodobý
alebo dlhodobý účelový úver, na zaistenie slúži najčastejšie nehnuteľnosť,
zmenka alebo ručenie treťou osobou.

Postup komerčnej banky pri poskytovaní podnikateľských úverov

Postup banky pri poskytovaní úverov sa skladá z týchto etáp:

• získanie potrebných informácií,
• úverová analýza (finančná analýza a rating klienta),
• uzavretie úverovej zmluvy,
• kontrola dodržiavania podmienok úverovej zmluvy (monitoring klienta).
Poskytnutie úveru je spojené s rizikom a tomu sa banka snaží zabrániť tak, že
najskôr získava relevantné informácie o klientovi, neskôr hodnotí žiadateľa, jeho
dôveryhodnosť, ekonomickú a právnu situáciu a zaisťuje si svoju pohľadávku voči
dlžníkovi.

56
 Informácie o klientovi sa týkajú jeho samotného, jeho schopností platiť úver,
možností zaistenia úveru a vzťahu zákazníka s bankou.
Zákazník žiada banku o úver formou písomnej žiadosti o poskytnutie úveru.
Obsahuje meno,.osobné údaje o klientovi, účel a výšku úveru, na akú dobu je úver
poskytnutý, výšku splátok, počet, spôsob splácania, termíny splácania, výšku
čerpania, finančnú situáciu, záväzky a pod.
6 „C" úveru:
Can we? Poskytnutie príslušného úveru musí zodpovedať úverovej politike banky
(napríklad vo vzťahu k riadeniu rizík, limitom, obmedzeniu, veľkosti rizika, vo
vzťahu ku kapitálu a pod., legálnosti poskytnutého úveru a pod.).
Charakter = vzťahuje sa na ochotu zákazníka platiť svoje dlhy, tento aspekt
možno posúdiť až po niekoľkých rokoch vzájomnej spolupráce, u neznámeho klienta
je nutné získať informácie od dodávateľov, iných bánk, zamestnávateľa atď.
Charakter dlžníka má mimoriadnu dôležitosť pre návratnosť úveru a tento faktor by
mal mať výraznú váhu pri hodnotení kvality klienta.
Capacity = banku zaujíma návratnosť úveru; schopnosť dlžníka splácať dlhy
banke závisí od výšky príjmov a výšky splatných finančných záväzkov. Zákazník
musí byť schopný rozumne vytvoriť dostatok peňazí a rozumne použiť vytvorené
peniaze. Schopnosť zákazníka splatiť úver banka posudzuje pri podnikoch podľa
výkonu, finančnej situácie, ich povesti a kvality, pri novo vzniknutých podnikoch
podľa skúsenosti riadiacich pracovníkov a kvality podnikateľského zámeru.
Capital = komerčná banka hodnotí výšku vlastného kapitálu a majetkového
postavenia zákazníka. Čím viacej vlastných prostriedkov má zákazník, ktorý žiada
komerčnú banku o úver, tým je jeho postavenie pri žiadosti o úver lepšie.
Conditions = vnútorné podmienky v samotnej banke a vonkajšie, ako sú zmeny v
ekonomickom, sociálnom, právnom a konkurenčnom prostredí.
Collateral = účelom je snaha získať druhotný zdroj príjmu v prípade, že dlžník
nemá dostatok peňazí na splácanie, čím je úver rizikovejší a čím je dlhšia doba
splatnosti, tým kvalitnejší musí byť spôsob zaistenia.18

Spôsoby zaistenia úveru19

Zaistenie úveru zahŕňa všetky opatrenia vykonávané bankou s cieľom zaistiť
riadne splácanie úveru vrátane úrokov. Všeobecne platí, že čím je úver

18
1 Iruboiová, K. In BEI.ÁS, J. a koľ: Komerčné banky. Žilina: Gcorg, 2008, s. 120.
19
HruboSová, E. In BELÁS, J. a koľ: Komerčné banky. Žilina. Gcorg, 2008, s. 118.

57
rizikovejší a čím je doba splatnosti dlhšia, tým kvalitnejší musí byť spôsob zaistenia.
K najdôležitejším nástrojom využívaným na zaistenie úverov patrí:
• previerka úverovej spôsobilosti (bonity) klienta na základe predložených
účtovných výkazov, podnikateľského zámeru a iných dokumentov,
• limitovanie výšky úveru pre jednotlivých klientov,
• diverzifikácia rizika prostredníctvom konzorciálnych úverov,
• kontrola úverového subjektu a objektu.
Komerčná banka využíva celý rad zaisťovacích inštrumentov, ktoré dávajú
možnosť v prípade, keď klient nespláca úver, uspokojiť svoje pohľadávky pomocou
záruk.
Zaisťovacie inštrumenty sa Členia najčastejšie z dvoch hľadísk:
• podľa povahy zaistenia sa rozlišuje:
1. osobne zaistenie, keď banke ručí tretia osoba,
2. vecné zaistenie dáva banke právo na určité majetkové hodnoty príjemcu úveru,
• podľa zviazanosti zaistenia so zaisťovanou pohľadávkou rozlišujeme:
1. akcesorické zaistenie - zaistenie je tesne a nerozlučne spojené so zaisťovanou
pohľadávkou, ak zanikne pohľadávka, automaticky zaniká i zaistenie
2. abstraktné zaistenie - predstavuje samostatne stojace právo, ktoré je nezávislé
od zaisťovanej pohľadávky, s uspokojením pohľadávky zaistenie nezaniká,
subjekt poskytujúci zaistenie má však právo na jeho vrátenie, to dáva možnosť
využívať toto zaistenie na opakované poskytovanie úverov.
Ručenie - ručiteľ (FO alebo PO) písomne vyhlási, že splatí poskytnutý úver v
prípade, ak tak dlžník neurobí. Ide o zaisťovací vzťah medzi veriteľom (bankou) a
ručiteľom (treťou osobou).
Zmenka - vystavuje ju dlžník v prospech banky ako bianko zmenku (to znamená,
že nie je vyplnená zmenková suma), ak si dlžník nesplní voči banke svoje záväzky, je
banka oprávnená doplniť na zmenku dosiaľ nesplatenú dlžnú sumu, vrátane úrokov a
predložiť ju na uhradenie, v prípade riadneho splácania úveru banka vracia zmenku
späť dlžníkovi.
Záložné právo - vzniká na základe písomnej záložnej zmluvy medzi bankou a
klientom. Zálohou môže byť hnuteľnú alebo nehnuteľná vec, cenný papier alebo
pohľadávka. Záložné právo nie je obmedzené iba na osobu, s ktorou banka uzavrela
zmluvu.
Okrem spísania zmluvy je na vznik záložného práva ďalej nutné:
• pri hnuteľných veciach odovzdať zastavenú vec veriteľovi (napríklad zlato,
šperky, cenné papiere do sejfu banky),

58
 • pri nehnuteľných veciach je potrebné záložné právo zapísať do katastra
nehnuteľností,
• pri listinných cenných papieroch je potrebné odovzdať ich banke, pri
zaknihovaných cenných papieroch je nutná registrácia záložného práva v SCP.
Postúpenie (cesia) pohľadávok spočíva vo vyhlásení dlžníka, že postupuje
banke svoje pohľadávky voči tretej osobe ako zaistenie prijatého bankového úveru.
Úhrada postúpených pohľadávok prebiehala na účet klienta. Pohľadávky slúžia na
splácanie bankového úveru iba v prípade, že dlžník nedokáže riadne splácať úver.

Cena podnikateľského úveru

Cena podnikateľského úveru20 (cost-plus model)1* je takáto:
VÚS = MNZ + NNB + R ľ li + ZPB
kde: VÚS- výsledná úroková sadzba
MNZ — marginálne náklady na získanie zdrojov
NNB - neúrokové náklady banky RPB - riziková
prémia banky ZPB - zisková prirážka banky

Príklad 2.1 Výpočet minimálnej úrokovej sadzby úveru

Vypočítajte minimálnu úrokovú sadzbu úveru, ak klient požaduje úver v objeme 50(1 000 EUR na
1 rok s jednorazovým splatením istiny na konci obdobia pri
jixnej úrokovej sadzbe Predpoklady
• fixing medzihankovej úrokovej sadzby ___________________________________ ___
EUR Libid Libor
• interné náklad)’ banky na O/N 0,14938 0,27438 poskytnutie úveru sú 500 EUR
• náklady banky na správu úveru 100 EUR
IW 0,21250 0,33750
2W 0,25375 0,37875
IM 0,39750 0,52250
2M 0,60000 0,72500
3M 0,78875 0,91375
6M 1,05250 1,17750
9M 1,16313 1,28813
12 M 1,25938 1,38438

20
V bankovej praxi je úroková sadzba podnikateľského úveru takáto: referenčná úroková sadzba (napr. Euribor) +
obchodná maria banky, ktorá zahŕŕia ziskovú prirážku banky a rizikovosť klienta.
ROSE, P. S.: Commercial bank management. New York: The McGraw I lill Companics, 2002, s. 586-590.

59
 • rizikové náklady predstavujú 401) hps (percentuálne hody — 100 hps - 1 %)
• aktuálna prirážka bunky na získanie likvidných zdrojov na obdobie I rokuje 50 hps
Riešenie
Minimálna klientska sadzba 12 M Lihor + aktuálna prirážka banky f rizikové náklady banky +
náklady banky na poskytnutie úveru t náklady banky na správu úveru I.3R43H % + 0.5%+4%
+500/500000 + 100/500000 6 %.
Minimálnu sadza banky na poskytnutie úvery klientovi by mala byť vyššia ako 6%. To
znamená, že ide o minimálnu sadzbu, pri ktorej banka nevykazuje žiadnu ziskovú prirážku V
prípade, ak banka poskytne klientovi sadzbu 7 %, potom je jej zisková prirážka 1 %.

2.2.2.1 Rating firemného klienta14

V úverovom procese významnú úlohu zohráva úverové riziko.
Rating predstavuje systém objektivizovaného hodnotenia schopnosti a vôle
subjektu plniť si svoje budúce záväzky riadne, včas a v dohodnutej výške.
Rating obsahuje informáciu nielen o objektívnych schopnostiach hodnoteného
subjektu a predmetu hodnotenia vytvoriť zdroje na splatenie záväzkov riadne, včas a v
dohodnutej výške, ale hodnotí aj subjektívne faktory, ktoré je taktiež nutné pri úhrade
záväzkov splniť.
Rating predstavuje hodnotiaci nástroj v oblasti aktívnych bankových obchodov.
Využíva sa tak pri poskytovaní štandardných bankových úveroch, ako aj pri
uskutočňovaní akciových a dlhopisových obchodoch. Svojou povahou je to
hodnotenie ekonomického zdravia, perspektívy a postavenia klienta. Priradením
konkrétnej ratingovej triedy klientovi je priradená určitá miera rizika pri poskytnutý
úveru voči posudzovanému subjektu.
Pravidlá Basel II umožňujú bankám používať rating externých agentúr, príp.
vyvinúť svoj interný ratingový systém, ktorý podlieha schváleniu príslušného
regulačného orgánu.

Informačné vstupy ratingu spravidla sú:

1. účtovné výkazy klienta
• v podvojnom účtovníctve: súvaha, výkaz ziskov a strát a výkaz cash
flow,
• v sústave jednoduchého účtovníctva: výkaz o majetku a záväzkoch a
výkaz, o príjmoch a výdavkoch.
2. právne dokumenty a iné podporné dokumenty - zohľadňujú vstupy o
niektorých skutočnostiach existencie a ekonomickej činnosti hodnoteného
subjektu.

Rating aktívneho bankového obchodu sa skladá z:

1. ratingu klienta (skúma ekonomické zdravie firmy, primeranosť ekonomických ukazovateľov

vzhľadom na hodnoty odvetvia, pozíciu na trhu, mieru zabezpečenia odbytu a
kvalifikovanosť manažmentu)

60
2. ratingu bankového obchodu (skúma kvalitu zabezpečenia, hodnotí vzťah klienta k banke).

Výsledné hodnoty jednotlivých zložiek ratingu sa pohybujú v rozpätí od 1 po 9.

Na základe podstaty a možnosti kvantifikácie sledovaných parametrov ratingu

možno identifikovať dve základné kategórie ukazovateľov:
• kvantitatívne ukazovatele - majú významný podiel na celkovom výsledku ratingu
(približne 85%), vychádzajú z pomerových ukazovateľov finančnej analýzy účtovných
výkazov,
• kvalitatívne ukazovatele - podieľajú sa len v menšej miere na celkovom
výsledku ratingu, hodnotia postavenie klienta, jeho trhové vyhliadky, ako aj
zabezpečenie obchodu a vzťah k banke.

Zdroje ratingu a zjednodušený priebeh sú znázornené na obrázku 2.2.

Obrázok 2.2 Ratingové hodnotenie klienta v komerčnej banke

Zdroj: interne dokumenty vyhranej komerčnej banky

61
 Základne kvantitatívne vzťahy pri hodnotení ratingu:

X = A + B + C+I) + E + F

Rating úverového obchodu (W) sa skladá z 2 častí:

• ratingu klienta (X) a
• ratingu bankového obchodu, ktorý je determinovaný kvalitou zabezpečenia
obchodu a históriou vzťahu s klientom (Y + Z).

W = V1 .X + V2. Y + V 3 . Z

kde: VI až Vi sú váhy jednotlivých zložiek ratingu (definícia zložiek ratingu a

jednotlivých váh je v kompetencii komerčnej banky).

A. Finančná analýza
Ukazovatele finančnej analýzy:
Názov ukazovateľa
U1: Bežný pomer
U2: Rýchly pomer
U3: Pohotová likvidita
U4:Zadĺženosť vlastného kapitálu Cudzí kapitál / Vlastný kapitál
U5: Podiel vlastného kapitálu
U6: Celková zadlženosť
Definícia ukazovateľa
Bežné aktíva / Bežné pasíva
(Bežné aktíva - Zásoby) / Bežné pasíva
Finančné účty / Bežné pasíva
Vlastný kapitál / Celkové pasíva
(Cudzí kapitál + časové rozlíšenie pasív) / Celkové pasíva

(Vlastný kapitál + Dlhodobé bankové úvery + Dlhodobé

U7: Podkapitalizovanie záväzky + Rezervy) / Neobežný majetok
118: ROA IIV / Celkové aktíva
U9: ROE IIV / Vlastný kapitál
U10: Krytie krátkodobých úverov (HV + odpisy HIM a NIM) / Bežné bankové úvery
U11: Úverové zaťaženie Bankové úvery a výpomoci / (HV + odpisy HIM a NIM)

(Cudzí kapitál - Finančné účty) / ( HV + odpisy HIM a

U12: Doba splácania dlhu
U13: Doba splatnosti
krátkodobých záväzkov
U14: Doba splatnosti
krátkodobých pohľadávok
U15: Podiel pridanej hodnoty
v tržbách
NIM)
360x (Krátkodobé záväzky) / ((Tržby z predaja tovaru +
Tržby z predaja výrobkov a služieb) x KD)
360 x (Krátkodobé pohľadávky) / ((Tržby z predaja tovaru
+ Tržby z predaja výrobkov a služieb) x KD)
100 pridaná hodnota / (Tržby z predaja tovaru + Tržby z
predaja výrobkov a služieb)

62
 KD * (Tržby z predaja tovaru + Tržby z predaja
1116: Obral aktív výrobkov a služieb) / Celkové aktíva

U17: Altmanova formula (Z - skóre)

Z= 1,2X1 + 1,4X2 + 3,3X3 + 0,6X4 + 1,0X5

Zdroj: internú dokumenty komerčnej hanky

KD - počet dní od začiatku roku | ¡V = Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
Bežné aktíva = Zásoby + Krátkodobé pohľadávky + Finančné účty + Časové rozlíšenie aktív
Bežné pasíva = Krátkodobé záväzky + Bežné bankové úvery + Krátkodobé finančné výpomoci +
Časové rozlíšenie pasív
XI = Čistý pracovný kapitál = (Bežné aktíva - Bežné pasíva) / Celkové pasíva X2-ROA
X3 = Hrubá rentabilita celkového kapitálu = (HV z hospodárskej činnosti t- IIV z finančnej
činnosti + IIV z mimoriadnej činnosti) / Celkové aktíva X4 - Vlastný kapitál / Cudzí kapitál X5 =
Obrat aktív

Každému ukazovateľu je priradený koeficient významnosti (váha), ktorým sa

kategorizovaná hodnota ukazovateľa násobí. Tento súčin (vážená hodnota ukazovateľa)
sa prenáša ďalej.
Ukazovatele sú rozdelene do 6 skupín, podľa oblasti finančnej analýzy, ktorú
reprezentujú:
• likviditu firmy (U1 - U3)
• zadlženosť firmy (U4 - U7)
• rentabilitu firmy (U8 - U9)
• úverové zaťaženie (U 10 - U12)
• podnikateľskú aktivitu firmy (U 13 - U16)
• možnosť bankrotu (U 17)
Výsledným výstupom bilančnej analýzy (A) je číslo od 0,00 do 18,00, ktoré sa
vypočíta podľa vzťahu:
17
A = E (hodnota ukazovateľa . váha ukazovateľa) = (OJ H)
n-í

Celkový výsledok bilančnej analýzy sa priamo prenáša do súčtu ratingu klienta (s

príslušným koeficientom významnosti pre túto časť ratingu).

H. Hodnotenie pozície na trhu

Hodnotenie pozície na trhu sa orientuje na analýzu kvalitatívnych ukazovateľov,
predovšetkým na: mieru konkurencie v odvetví, vývoj dopytu subjektu, intenzitu
inovácií produktu a výskumu, marketingový výskum, existenciu konkurenčných výhod,
veľkosť zákazníckej základne, patenty, značky a autorské práva.

63
 Výsledkom hodnotenia pozície na trhu je zaradenie posudzovaného subjektu do
jednej z nasledujúcich kategórií:
Počet bodov
Hodnotenie pozície na trhu
Dominantné alebo veľmi dobré postavenie na trhu 4
Dobré postavenie na trhu 3
Slabé postavenie na trhu 2
Nedostatočné postavenie na trhu 1

C. Odvetvové finančné ukazovatele

Vypočítané hodnoty týchto ukazovateľov sa na rozdiel od bilančnej analýzy

neporovnávajú s exaktne stanovenými hodnotami pre celé hospodárstvo, ale sú
porovnávané s hodnotami príslušných ukazovateľov za jednotlivé odvetvia. Hodnoty
ukazovateľov za jednotlivé odvetvia sú čerpané zo štatistických výkazov a tabuliek
dostupných na trhu (v minulosti MF SR, Datacentrum alebo SRA, v súčasnosti Infinet).
Každému ukazovateľu je priradená určitá váha (koeficient významnosti), ktorým sa
násobí pridelený počet bodov. Tieto vážené hodnoty sa sčítavajú a celkovo môže klient
získať za odvetvovú finančnú analýzu 0,00 až 18,00 bodov.

D. Hodnotenie manažmentu

Rating sa zameriava na tieto kvalitatívne ukazovatele: odborná a osobnostná

zdatnosť členov manažmentu, integrita manažmentu ako celku a osobná dôveryhodnosť
manažmentu.
Výsledkom hodnotenia manažmentu je zaradenie posudzovaného subjektu do
jednej z nasledujúcich kategórií:
Počet
Hodnotenie manažmentu bodov
Veľmi dobrá výkonnosť manažmentu 4
Dobrá výkonnosť manažmentu 3
Prijateľná výkonnosť manažmentu 2
Neprijateľná výkonnosť manažmentu 1

E. Predpoklady odbytu

Ratingu je zameraný na hodnotenie trendu dopytu (či je stabilný, dlhodobý),

predpokladu ďalšieho rastu tržieb, miery koncentrácie dopytu od významných
odberateľov, cenovej stability, dostupnosti vstupov, jedinečnosti produktu, prípadne
ohrozenia subslitútmi a hodnotenie ziskovej marže v porovnaní s konkurentmi.
Na základe hodnotenia odbytového zabezpečenia tovaru a služieb môže byť
hodnotený subjekt zaradený do týchto kategórií:

64
 Predpoklad odbytového Počet bodov
zabezpečenia (%)
Väčšie ako 80 % 4
Väčšie ako 60 % 3
Väčšie ako 40 % 2
Nižšie ako 40 % 1

F. Odvetvové prostredie

Pri hodnotení odvetvového prostredia skúma banka: stabilitu, zrelosť a štádium

dospelosti odvetvia, sezónnosť, trendy v cenách a dopyte, spoločenské vnímanie
odvetvia, bariéry vstupu a výstupu z odvetvia, konsolidáciu alebo rozdrobenosť
odvetvia, priemernú rentabilitu odvetvia a predpoklad vývoja celého odvetvia.
Výstupom hodnotenia odvetvového prostredia je príslušný počet rizikových
bodov, ktoré klient získal podľa toho, do ktorej kategórie bol zaradený:

Hodnotenie trhového Počet bodov

prostredia
Kategória A 4
Kategória H 3
Kategória C 2
Kategória D 1

X = A + B + C + D + E + F = (4, 52)

Y. Zabezpečenie úverového obchodu

Zabezpečovacie prostriedky predstavujú významný faktor zníženia rizika aktívneho

bankového obchodu, prelo ich vyhodnotenie je dôležitou časťou ratingu bankového
obchodu. Pre hodnotenie zabezpečovacích prostriedkov je podstatná najmä povaha a
zdroj majetku a podiel zabezpečenia na celkovej istine požadovaného úveru.
Druh zabezpečovacích prostriedkov spolu s povolenými intervalmi koeficientov
bankovej ceny pre daný druh zabezpečenia je uvedený v nasledujúcej tabuľke:

65
 Typ zabezpečenia Koeficient pevná/variabilná

Vklad na vkladovom účte 1,00 pevná

Štátna záruka - záruka ústrednej vlády SR a pevná
1,00
ústredných štátov zóny A
Banková záruka banky v SR a zahraničnej banky pevná
1,00
štátov zóny A
Záruka Slovenskej záručnej a rozvojovej banky 1,00 pevná
Ručiteľský záväzok renomovanej spoločnosti SR a pevná
1,00
zahraničnej spoločnosti zóny A
Zmenky 1,00 pevná
Iné cenné papiere max. 1,00 variabilná
1 Inuteľný majetok max. 0,60 variabilná
Pohľadávky z obchodného styku max. 0,60 variabilná
Nehnuteľný majetok max. 0,80 variabilná

Pre každý typ zabezpečenia je potrebné uviesť aj podiel v % na celkovej istine

úveru. Násobením percenta podielu a zvoleného koeficientu bankovej ceny dostaneme
podiel bankovej ceny na istine za daný typ zabezpečenia. Celková hodnota
zabezpečenia je daná súčtom podielov bankovej ceny na istine za všetky typy
zabezpečenia.
Za zabezpečenie môže klient získať 0 až 8 bodov, ktoré sa prideľujú na základe
celkovej hodnoty zabezpečenia. Prideľovanie bodov je nastavené tak, aby klient dostal
viac ako 0 bodov iba vtedy, ak celková hodnota jeho zabezpečenia predstavuje 100% +
3-mesačný priemerný úrok. Výsledný počet bodov sa prenáša priamo do celkového
súčtu ratingu obchodu.

Z. Vzťah klienta k banke

Pozitívne splácanie predchádzajúcich úverov nie je síce dostatočne veľkou zárukou
platobnej disciplíny aj do budúcnosti, avšak žalostná platobná disciplína alebo
podvodné praktiky klienta v minulosti sú relevantným signálom možných problémov aj
pri novom aktívnom úvere.
Stupnicu rizikových bodov spolupráce klienta s bankou uvádza nasledujúca
tabuľka:
Hodnotenie vzťahu klienta k banke Počet bodov
Nový klient banky
(klient, ktorý je v aktívnom bankovom obchode menej ako 6 0
mesiacov)
Dobrý' klient banky
(ukončil aspoň 1 aktívny obchod s bankou, viac ako 6 mesiacov 2
dodržiava všetky zmluvné podmienky ABO)
Klient s výhradou
(je v ABO viac ako 6 mesiacov, komunikácia s ním je na dobrej
úrovni, porušenie platobnej disciplíny nie je priamo zavinené
klientom a nepresahuje 90 dní) 1

66
 W = X (4, 52) + Y (O, 8) + Z (O, 2) = (4, 62)

Banka zaraďuje klientov do 9 ratingových skupín, klientovi s ratingom

zaradeným do 9. skupiny úver neposkytne!

Celkové vyhodnotenie ratingu bankového obchodu sa primáme opiera o výsledok

ratingu klienta, pridávajú sa k nemu dve korekcie: hodnotenie vzťahu klienta k banke a
hodnotenie zabezpečovacích prostriedkov.

Otvorene problémy prezentovaného modelu:

• ratingové modely sú pre banku dôležité, ale nemali by mať funkciu
úverového automatu, pretože tieto modely pri necitlivom používaní často
zlyhávajú, prípadne nemusia pružne reagovať na zložité firemné procesy a
špecifiká podnikateľského prostredia,
• modely môžu mať rôzne metodické nedostatky, napríklad nesprávne
stanovené váhy jednotlivých ukazovateľov, subjektívne hodnotenie niektorých
ukazovateľov, nesprávne zameranie ukazovateľov a pod.,
• algoritmus výpočtu je prakticky pre všetkých zamestnancov banky neznámy a
môže byť aj nesprávny alebo nevhodne nastavený, čo môže napríklad
zbytočne obmedzovať banku pri predaji úverových produktov (banka odmietne
bonitného klienta a pod.),
• komerčná banka pri ratingu klienta pomerne nízku váhu prisudzuje ochote
klienta splácať úver.

2.2.3 Operácie platobného styku

Platobný styk predstavuje systém hotovostných a bezhotovostných peňažných

platieb (transferov) medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.
Platobný styk chápeme ako súčasť obchodných aktivít každej komerčnej banky,
ktorá umožňuje vyrovnávať záväzky, resp. pohľadávky ekonomických subjektov a
zabezpečuje realizáciu iných druhov záväzkov.
Ak je oproti platbe zrealizovaná dodávka tovaru, resp. služieb, hovoríme o
obchodnej platbe. Ak má platba iný charakter, možno ju nazvať neobchodnou
platbou. Typickým príkladom neobchodnej platby je úhrada peňažných záväzkov voči
štátu, poisťovniam, pretože ide o platby neekvivalentného charakteru, resp. platby
jednostranné.
Firma pri svojom podnikaní bežne uhrádza svoje obchodné záväzky a jej
odberatelia jej platia na účet za dodávku tovarov a služieb. Podnik zároveň platí
odvody do sociálnych a zdravotných poisťovní, dane z príjmov a iné neobchodné
platby.

67

I
 Obrázok 2.3 Obchodné a neobchodné platby firiem

Zdroj: vlastné spracovanie.

Poznámka: prerušovaná čiara obchodné platby plná čiara -
neobchodné platby

Platobné operácie firiem prebiehajú prostredníctvom bezhotovostného

platobného styku, to znamená prevodom z účtu na účet a príslušným zápisom na
dotknutých účtoch.
Uvedený systém je podmienený založením a vedením účtu v príslušnej
banke.
Najviac používaným nástrojom platobného styku je príkaz na úhradu.

2.2.4 Doplnkové operácie

Firmy pri svojom podnikaní využívajú aj ďalšie produkty komerčnej banky:

• operácie investičného bankovníctva - investície do cenných papierov,
sprostredkovanie primárnych emisií cenných papierov, obchodovanie s
cennými papiermi na sekundárnych trhoch, depotné obchody a investičné
poradenstvo,
• devízové obchody,
• zmenárenské obchody,
• poradenskú a konzultačnú činnosť,
• bankové informácie,
• sprostredkovanie obchodných kontraktov. 21 21

21
Podrobnejšie v publikácií BKI.ÁS, J. a koľ: Komerčné banky. Žilina: Gcorg, 2008. s. 120 a KLIMIKOVÁ,
M.: Platobný styk. Bratislava: Marada, 2008.
” Podrobnejšie v publikácii TKÁČOVÁ, D., BELÁS, J.. HORVÁTOVÄ, E.. CHOVANCOVA, B., MALACKÁ,V.
Finančné trhy a bankovníctvo. Žilina: Georg, 2009.

68
 3. KAPITOLA

ZÁKON O BANKÁCH

3.1 Komerčná banka - jej podstata a fungovanie podľa zákona o

bankách
Komerčná banka je podnikateľský subjekt špecifického charakteru.
V porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi v iných odvetviach ekonomiky má
celý rad osobitostí a špecifických znakov, ktoré sa prejavujú v jej postavení a celkovom
význame, ktorý má v ekonomike.
Základným cieľom komerčnej banky je dosahovať maximálny zisk, resp.
maximalizovať trhové ceny akcií. Zároveň musí dodržiavať zásady stability a
bezpečnosti z hľadiska rizík bankového podnikania.
Banku môžeme charakterizovať ako finančného sprostredkovateľa, ktorého
hlavnou činnosťou je sprostredkovanie pohybu finančných prostriedkov medzi
jednotlivými ekonomickými subjektmi.
Komerčná banka ako sprostredkovateľ nakupuje relatívne voľné peňažné
prostriedky od subjektov, ktoré ich majú relatívny prebytok a predávajú ich subjektom,
ktoré ich majú relatívny nedostatok. Inak povedané, sprostredkovanie je založené na
tom, že banky prijímajú vklady a z nich na vlastný účet poskytujú úvery.
Prijímanie vkladov považujeme za pasívne operácie komerčných bánk a
poskytovanie úverov za aktívne operácie komerčných bánk.
Komerčná banka je podnikateľský subjekt, ktorý podniká s cudzími
peňažnými prostriedkami. Výška vlastného kapitálu banky sa na celkovej bilančnej
sume, na strane pasív, pohybuje v rozmedzí od cca 2 % do 9 %.
Z kvantitatívneho hľadiska je zanedbateľná. Veľký význam má z hľadiska
kvalitatívneho. Vysoký stupeň dôležitosti má predovšetkým cudzí kapitál. Komerčné
banky cudzí kapitál predávajú vo forme aktívnych operácií.
V zákone o bankách č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov je
stanovené, že banka: je právnická osoba, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, je
založená ako akciová spoločnosť, má bankovú licenciu, prijíma vklady a poskytuje
úvery.
Banka môže ďalej vykonávať:
1. platobný styk a zúčtovanie,
2. investičné služby,
3. obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta na peňažnom a
kapitálovom trhu,

4. vydávanie a správu platobných prostriedkov,

5. poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania,

6. vydávanie cenných papierov,

69
 7. finančné sprostredkovanie,
8. uloženie cenných papierov a prenájom bezpečnostných schránok,
9. poskytovanie bankových informácií,
10. hypotekárne obchody,
11. funkciu depozitára,
12. spracovanie bankoviek, mincí a pamätných peňazí.

3.2 Základne funkcie bánk

V podmienkach trhovej ekonomiky majú banky veľmi rôznorodú a
nezastupiteľnú úlohu. Banky plnia celý rad rôznych funkcií. Za štandardné základné
funkcie banky môžeme označiť nasledujúce:
• finančné sprostredkovanie,
• emisia bezhotovostných peňazí,
• uskutočňovanie bezhotovostného platobného styku.
Finančne sprostredkovanie. Banky sú najdôležitejšie inštitúcie finančného
sprostredkovania. Finančné sprostredkovanie uskutočňujú na ziskovom princípe. To
znamená, že kapitál umiestňujú tam, kde prináša - pri danej miere rizika - najvyššie
zhodnotenie, kde je jeho umiestnenie najefektívnejšie.
Emisia bezhotovostných peňazí. Jedinou inštitúciou, ktorá môže v štáte
emitovať hotovostné peniaze, je centrálna banka. Bezhotovostné peniaze (peniaze v
podobe zápisov na bankových účtoch) môžu vytvárať okrem centrálnej banky aj banky
komerčné.
Uskutočňovanie bezhotovostného platobného styku. Jednou zo základných
funkcií komerčných bánk je uskutočňovanie bezhotovostného platobného styku.
Komerčné banky tým, že vedú účty pre veľký počet svojich klientov, môžu
uskutočňovať vzájomné platby prostredníctvom účtov, bez toho, aby boli potrebné
hotovostné peniaze. Kvalita a kvantita platobného styku sú jedny zo základných
podmienok vyspelosti ekonomiky.
Bankové povolenie na založenie banky, na založenie pobočky zahraničnej
banky a na vykonávanie bankových činností udeľuje NBS. Povolenie na vykonávanie
hypotekárnych obchodov udeľuje NBS po prerokovaní s MF SR.
Podľa zákona o bankách banka môže mať na Slovensku vlastnícku formu
akciovej spoločnosti. Banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na
meno. Zmena ich podoby sa zakazuje.
Na to, aby NBS udelila bankové povolenie, musia byť splnené tieto odmienky:
• peňažný vklad do základného imania banky najmenej 500 000 000 Sk (16 596
959 EUR) a peňažný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva
hypotekárne obchody, najmenej 1 000 000 000 Sk (33 193 919 EUR),
• prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a
ďalších finančných zdrojov banky,
• spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi, prehľadnosť vzťahov

70
 týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní
a na hlasovacích právach,
• návrh členov štatutárneho orgánu,
• odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za
členov štatutárneho orgánu, za prokuristu, za členov dozornej rady, za vedúcich
zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
• návrh stanov banky,
• obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky podloženej
reálnymi ekonomickými výpočtami,
• prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s
kvalifikovanou účasťou na banke,
• sídlo budúcej banky, jej ústredie a vykonávanie jej bankovej činnosti musí byť
na území Slovenskej republiky,
• preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť
prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu banky a iné.
V prípade, že subjekt, ktorý žiada bankové povolenie, nesplní jednu Z
podmienok, NBS má dôvod na odmietnutie udelenia licencie.
Komerčná banka nesmie, podľa zákona, vykonávať inú podnikateľskú činnosť ako
bankovú. Inú ako bankovú činnosť môže banka vykonávať len takú, ktorá súvisí s jej
prevádzkou. Na to je však potrebný súhlas NBS.
Bez bankového povolenia nesmie nikto:
• prijímať vklady, poskytovať úvery a pôžičky,
• vykonávať platobný styk a zúčtovanie,
• vydávať bankové platobné karty.
Názov, slovo „banka“ môže použiť vo svojom obchodnom názve len subjekt,
ktorý má udelené bankové povolenie.
Pred začatím výkonu bankových činností je banka povinná:
• splatiť peňažný vklad do základného imania v plnej výške,
• musí preukázať NBS technicko-organizačnú a personálnu vybavenosť banky,
• musí preukázať NBS existenciu riadiaceho a kontrolného systému banky a
vnútorného auditu.
Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú
osobu.
Odborná spôsobilosť členov štatutárnych orgánov je v zákone definovaná
takto:
ukončené VŠ vzdelanie a najmenej 3-ročná prax
v bankovníctve alebo inej finančnej oblasti a trojročné riadiace skúsenosti v oblasti
bankovníctva alebo inej finančnej oblasti. NBS môže uznať za odborne spôsobilú i
osobu, ktorá má úplné stredné vzdelanie a najmenej 7-ročnú prax v danej oblasti, z toho
najmenej 3 roky v riadiacej funkcii.
Dôveryhodná osoba podľa zákona o bankách:
• nebola odsúdená za trestný čin, o čom predkladá výpis z registra trestov
• nepôsobila v posledných 10 rokoch vo vedúcej funkcii v problémovej banke

71
 alebo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odobraté bankové povolenie, zavedená
nútená správa, banka je v likvidácii atď, pričom je stanovená ochranná lehota 1
rok pred vznikom vážnych problémov,
• nebola jej uložená pokuta vyššia ako 50 % z 12-násobku mesačného priemeru,
• spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných predpisov
vykonávala v posledných 10 rokoch svoje funkcie a poskytuje záruku, že bude
plniť povinnosti zo zákonov, stanov, vnútorných predpisov banky. Základným
dokumentom činnosti banky sú stanový banky, ktoré upravujú organizáciu a
riadenie banky. Banka je povinná v Stanovách upraviť:
• tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov,
• systém riadenia banky,
• systém vnútornej kontroly,
• oddelené riadenie rizík od bankových činností,
• oddelené vykonávanie úverových a investičných obchodov,
• oddelené sledovanie rizík vo vzťahu k osobám s osobitným vzťahom k banke -
predstavenstvo, dozorná rada, osoby blízke predstavenstvu a dozornej rade a ,
akcionári, členovia Bankovej rady NBS,
• primeraný informačný systém,
• ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

Zastúpenie banky

Komerčná banka môže založiť zastúpenie banky v zahraničí. Je však povinná to

oznámiť NBS. Zastúpenie banky v zahraničí je organizačnou zložkou banky. Nesmie
vykonávať bankovú podnikateľskú činnosť alebo inak podnikať v zahraničí. Jej
hlavnou úlohou je získavanie informácií o hospodárskej spolupráci v zahraničí.
Zahraničná banka môže podľa zákona vykonávať svoje zastúpenie na území
Slovenskej republiky na základe registrácie v NBS. Zahraničné zastúpenie banky
nesmie na území SR vykonávať bankovú podnikateľskú činnosť ani inak podnikať.
Nezapisuje sa do obchodného registra.
NBS má oprávnenie vykonávať kontrolu v zahraničnom zastúpení banky. V
prípade, že zastúpenie nedodržiava podmienky, NBS môže zrušiť registráciu.

3.3 Organizácia a riadenie banky

Banka v Stanovách upravuje organizačnú štruktúru a systém jej riadenia tak, aby
zabezpečila riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností.
Banka má štatutárny orgán a dozornú radu.
Štatutárnym orgánom je predstavenstvo. Štatutárny orgán aj dozorná rada musia
mať najmenej troch členov.

Členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú:

• za vypracovanie, schválenie a dodržiavanie organizačnej štruktúry,

72
 • za vedenie a dodržiavanie systému riadenia banky,
• za vykonávanie bankových činností podľa vnútorných predpisov banky.
Členovia štatutárneho orgánu banky sú povinní poznať, riadiť a
kontrolovať výkon povolených bankových činností a zabezpečovať bezpečnosť a
zdravie banky. Bezpečnosťou a zdravím banky sa rozumie také vykonávanie
bankových činností, ktoré neohrozuje plnenie požiadaviek na vlastné zdroje, likviditu,
obmedzenie majetkovej angažovanosti a oprávnené záujmy vkladateľov a ostatných
veriteľov alebo bankový systém.
Členovia dozornej rady banky sú povinní:
• poznať a dohliadať na výkon povolených bankových činností,
• dohliadať na výkon pôsobnosti štatutárneho orgánu banky,
• dohliadať na uskutočňovanie ostatnej činnosti banky.
Členovia štatutárneho orgánu banky, členovia dozornej rady banky a vedúci
zamestnanci banky sú povinní vykonávať práva a povinnosti v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky. Ich cieľom je dosahovať zvýšenie hodnoty akcií
banky alebo trvalý zisk banky.

3.4 Bankový dohľad

Komerčné banky sú pri svojom podnikaní neustále vystavené riziku. Z dôvodu
ochrany vkladateľov a zabezpečenia dôvery v bankový sektor musia podliehať
regulácii. Bankovníctvo je v podmienkach trhovej ekonomiky najregulovanejším
odvetvím, čo vyplýva z toho, že banky hospodária s cudzími zdrojmi. Orgány dohľadu
stanovujú určité pravidlá, ktorých dodržiavanie v záujme bezpečného chodu banky
permanentne kontrolujú.
Cieľom bankového dohľadu je:
• podporovať stabilitu bánk a bankového systému,
• ochraňovať oprávnené záujmy vkladateľov a širokej verejnosti,
• podporovať transparentné, bezpečné a zdravé fungovanie bánk a bankového
systému,
• podporovať dôveryhodnosť bánk a bankového systému pre investorov.
Činnosť komerčných bánk podlieha bankovému dohľadu, ktorý vykonáva
Národná banka Slovenska nad:
• jednotlivými bankami,
• pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi,
• konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami,
• finančnými konglomerátmi.
Komerčné banky sú povinné osobám, ktoré vykonávajú bankový dohľad, umožniť
účasť na rokovaniach valného zhromaždenia banky, štatutárneho orgánu, dozornej
rady, vedenia pobočky zahraničnej banky.
V prípade, že má komerčná banka svoju pobočku v zahraničí, NBS môže
vykonávať dohľad nad ňou vtedy, ak to umožňujú právne predpisy príslušného štátu a
je uzatvorená dohoda medzi národnými bankami oboch štátov.

73
3.5 Podnikanie komerčnej banky
Obchody medzi bankou a klientmi sa uskutočňujú na zmluvnom základe.
Komerčná banka musí pri výkone svojej podnikateľskej činnosti:
1. postupovať obozretne,
2. riadiť svoje riziká,
3. vykonávať obchody:
• takým spôsobom, aby sa minimalizovali riziká,
• aby sa nepoškodzovali záujmy klientov - vkladateľov. Aby bola zabezpečená
návratnosť ich vkladov, aby nebola ohrozená bezpečnosť banky a bankového
systému porušovaním právnych predpisov,
• aby obchody boli vykonávané v prospech banky a aj v prospech klienta.
Vynaloženie odbornej spôsobilosti v zmysle uvedeného zákona znamená, že
banka pri realizácii svojich postupov:
• porovnáva viaceré cenové ponuky,
• dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu,
• vykonáva analýzu ekonomickej výhodnosti,
• vypracováva obchodné a investičné zámery pre jednotlivé operácie.
V zmysle zákona o bankách NBS dáva súhlas na nadobudnutie 5 %, 10 %, 20 %,
33 %, 50 %, 66 % na základnom imaní, pričom platí zásada, že bez súhlasu NBS je
predmetný postup neplatný.
Banka je povinná vypočítavať a sústavne sledovať hodnotu svojich vlastných
zdrojov (základné vlastné zdroje + dodatkové vlastné zdroje - odpočítateľné položky +
doplnkové vlastné zdroje).
Banka je povinná nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na
úrovni svojho základného imania a minimálne vo výške súčtu:
• hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, ktoré sú nutné na
pokrytie kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky
• hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje vypočítanej na pokrytie
rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
• hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje vypočítanej na pokrytie
devízového rizika a komoditného rizika,
• hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje vypočítanej na pokrytie
operačného rizika.
Banka je povinná zabezpečiť, aby jej majetková angažovanosť neprekročila
20 % súčtu jej základných, dodatkových a doplnkových vlastných zdrojov znížených o
odpočítateľné položky voči materskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti a skupine
hospodársky spojených osôb na banku, resp. 25 % rovnakého súčtu voči inej osobe,
inej skupine hospodársky spojených osôb alebo voči štátom a centrálnym bankám/’
Súčet veľkých majetkových angažovaností banky nesmie prekročiť 800 % vlastných
zdrojov banky.
Ekonomická hodnota banky (rozdiel reálnej hodnoty úrokovo citlivých aktív
a úrokovo citlivých pasív) nesmie klesnúť o viac než 20 % z hodnoty vlastných zdrojov

74
banky následkom náhlej a neočakávanej zmeny úrokových mier na trhu.
Komerčná banka je povinná pri uzatváraní každej písomnej zmluvy o obchode
informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu a
odplatách vyžadovaných bankou, resp. o odplatách v prospech klienta.
Banka je povinná uverejňovať výročnú správu do 30 dní po jej schválení
valným zhromaždením.
Komerčná banka je povinná podľa zákona:
• udržiavať trvalé svoju platobnú schopnosť,
• riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a
aby dodržali ukazovatele likvidity-
Platobná schopnosť znamená, že banka je schopná riadne a včas plniť svoje peňažné
záväzky.
Likvidita je schopnosť banky premeniť aktíva na hotovosť (peňažné prostriedky) včas
a bez. zbytočných strát.
Komerčná banka nesmie vykonávať obchody s osobami, ktoré majú k nej
osobitný vzťah. Ide o také obchody, ktoré by vzhľadom na svoju povahu, riziko alebo
účel nevykonala s inými klientmi.
Za osoby s osobitným vzťahom k banke sa považujú:
• členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky,
prokurista banky,
• členovia dozornej rady banky,
• osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou,
• akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke,
• právnické osoby pod kontrolou banky,
• členovia Bankovej rady NBS,
• audítor, hypotekárny správca a zástupca hypotekárneho správcu, správca
banky - počas nútenej správy, jeho zástupca a odborný poradca a iní.
Uvedeným osobám nemôže komerčná banka poskytnúť sumu úverov,
ktoré nie sú zabezpečené nehnuteľnosťou, vo výške vyššej, ako je celkový hrubý
príjem tejto osoby za predchádzajúcich 24 mesiacov. Celková suma úverov, ktorú
poskytne banka svojim zamestnancom za zvýhodnených podmienok, nemôže
prekročiť 20 % vlastných zdrojov banky.
Banka nesmie poskytnúť úver a ani poskytnúť zábezpeku na:
1. nadobudnutie akcií, ktoré emitovala sama banka,
2. nadobudnutie akcií, ktoré emitovala osoba s kvalifikovanou účasťou na
banke,
3. nadobudnutie akcií, ktoré vydali právnické osoby, ktoré sú pod kontrolou
banky,
4. splatenie iného úveru, ktorý bol poskytnutý na nadobudnutie akcií.

3.6 Riziká v podnikaní komerčnej banky

V zákone o bankách je riziko definované ako možná strata vrátane škody, čo je

75
spôsobené vlastnou činnosťou banky alebo inými skutočnosťami. Zákon rozlišuje tieto
riziká:
• kreditné riziko vyplýva z. toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si
neplaní svoje záväzky voči banke,
• trhové riziko - vyplýva z pozícií banky a spôsobené je zmenami hodnôt
rizikových faktorov — úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko,
komoditné riziko,
• operačné riziko - vyplýva z nevhodných alebo chybných vnútorných
postupov, zo zlyhaní ľudského faktora. Jeho súčasťou je aj právne riziko,
• riziko likvidity - vyplýva z neschopnosti banky plniť svoje záväzky v čase
ich splatnosti.

3.7 Opatrenia na nápravu a pokuty

V prípade, že NBS zistí v činnosti komerčnej banky nedostatky, ktoré vyplývajú
z nedodržania stanovených legislatívnych podmienok, môže:

• uložiť banke prijať opatrenia na jej ozdravenie,

• uložiť banke predkladať osobitné výkazy, hlásenia, správy,
• uložiť banke skončiť nepovolenú činnosť,
• uložiť banke pokutu od 100 000 Sk (3319,3 EUR) do 10 mil. Sk, (3 319 939
EUR) alebo pri závažnom nedostatku do výšky 20 mil. Sk (6 638 878 EUR),
• obmedziť alebo pozastaviť banke výkon niektorej bankovej činnosti, alebo
obchodu,
• odobrať banke povolenie na výkon niektorej bankovej činnosti,
• zaviesť nútenú správu nad bankou,
• odobrať bankové povolenie,
• uložiť banke prijať opatrenia na zlepšenie riadenia rizík.

Ak primeranosť vlastných zdrojov klesne v banke pod 8 %, NBS vyzve banku,

aby prijala opatrenia na jej ozdravenie.
Ozdravný program, schválený dozornou radou a predstavenstvom, predkladá
banka NBS. Národná banka Slovenska ozdravný program prijme alebo zamietne.

Opatrením na ozdravenie banky rozumieme:

1. plán kapitálového posilnenia primeranosti vlastných zdrojov, teda
predpokladaný vývoj ekonomickej situácie banky na základe výkazov
bilancií, ziskov a strát, rozpočtu, analýzy rentability a iných ukazovateľov,
2. obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania podielov na zisku, dividend,
tantiém, odmien a iných nepeňažných dávok akcionárom, členom
štatutárneho orgánu a dozornej rady, zamestnancom,
3. obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovanie miezd manažmentu banky a
zamestnancom,

76
 4. denné sledovanie vývoja finančnej situácie banky,
5. pozastavenie rozvirovania nových obchodov banky,
6. prijatie opatrení na zlepšenie riadenia rizík.

3.7.1 Nútená správa

V prípade, že sa vyskytnú v činnosti komerčnej banky nedostatky, môže Národná
banka Slovenska zaviesť nad ňou nútenú správu. Nútená správa musí byť zavedená
ak:
• primeranosť vlastných zdrojov (kapitálová primeranosť) klesne pod
4%,
• ak strata banky prevyšuje 30 % jej základného imania - to znamená, že
nedostatky v činnosti banky ohrozujú jej bezpečné fungovanie a akcionári
neurobili potrebné kroky na ich odstránenie,
• iný závažný nedostatok v činnosti banky.

Účelom nútenej správy je podľa zákona o bankách znemožniť výkon funkcií

tým orgánom, ktoré sú zodpovedné za hospodársku situáciu v banke. Takisto
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti banky, aby sa zastavilo
zhoršovanie jej ekonomickej situácie. Je potrebné zistiť skutočný stav, v akom sa banka
nachádza, s cieľom ochrániť vklady klientov a prijať opatrenia na stabilizáciu banky a
obnovenie jej likvidity.
V prípade, že sa vklady vkladateľov stali nedostupnými, je potrebné zabezpečiť
podmienky na uplatnenie nárokov vkladateľov, ktoré vyplývajú zo systému ochrany
vkladov.
Nútená správa je v podstate reorganizačné opatrenie, ktoré môže mať za
následok pozastavenie nakladania klientov so svojimi vkladmi, môže mať vplyv na
práva tretích osôb, môže mať za následok pozastavenie platobného styku a zúčtovania.
Nútená správa je zavedená v tom okamihu, keď je doručené rozhodnutie o nútenej
správe banke.

O nútenej správe musí byť verejnosť informovaná najmenej v dvoch denníkoch

s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných obchodných prevádzkach banky,
nad ktorou bola zavedená nútená správa.
Nútenú správu vykonáva správca banky a jeho zástupca, ktorých vymenúva a
odvoláva NBS. Musia to byť odborne spôsobilé osoby.
Správca je oprávnený riadiť banku a jej zamestnancov. Správcom nemôže byť
osoba, ktorá je:
• zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo bola jej zamestnancom
posledné dva roky pred zavedením nútenej správy,
• alebo bola právoplatne odsúdená za trestný čin,
• alebo bola zamestnancom tejto banky a vykonávala funkciu v manažmente
banky,

77
 ir

• dlžníkom alebo veriteľom tejto banky,

• členom manažmentu inej banky,
• alebo bola audítorom v tejto banke.

Výkon funkcie správcu a jeho zástupcov sa končí dňom, keď sa skončí nútená
správa, alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo dňom odvolania z
funkcie.
Dňom zavedenia nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých
orgánov banky a vedúcich zamestnancov. Všetky činnosti prechádzajú na správcu,
ktorý môže robiť všetky opatrenia, potrebné na stabilizáciu banky, na obnovenie jej
likvidity, môže nakladať s majetkom banky, s pohľadávkami, môže predať pobočku
banky alebo jej organizačnú jednotku za primeranú cenu, alebo ukončiť ich činnosť.
Správca musí do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť NBS projekt ozdravenia
banky alebo návrh na vyriešenie kritickej situácie. So súhlasom NBS môže správca
čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke.
Najdlhšie na dobu 30 dní. Môže tiež podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh
na odobratie bankového povolenia.
Správca a jeho zástupca sú zodpovední za škody spôsobené svojou činnosťou a
musia zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa banky.
Správca je oprávnený okamžite zrušiť pracovný pomer členom manažmentu banky.
Zavedenie nútenej správy sa zapisuje do obchodného registra. Takisto sa
zapisuje do obchodného registra jej skončenie a údaje o správcovi a jeho zástupcovi.
Návrh na zápis podáva Národná banka Slovenska.
Počas nútenej správy môže NBS poskytnúť banke úver na odstránenie
dočasného nedostatku likvidity. Úver musí byť zabezpečený majetkovými hodnotami.
Tento úver je splatný v prvom poradí, pred všetkými ostatnými záväzkami banky.

Nútená správa sa končí v tom prípade:

• keď pominú dôvody na jej trvanie,
• keď je vyhlásený konkurz na banku,
• keď uplynie 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy,
• keď je banke odobraté bankové povolenie, alebo keď bankové povolenie
zanikne.

Národná banka Slovenska musí skončenie nútenej správy oznámiť aspoň v

jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla
banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa. Po skončení nútenej správy musí
banka zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa musí uskutočniť do 30 dní od
skončenia nútenej správy.

78
3.7.2 Odobratie bankového povolenia
Národná banka Slovenska je povinná odobrať banke bankové povolenie v týchto
prípadoch, keď:
• vlastné zdroje banky klesnú pod úroveň základného imania,
primeranosť vlastných zdrojov klesne pod 2 %,
• banka nezačne vykonávať činnosť do 12 mesiacov od právoplatnosti
bankového povolenia alebo keď bankovú činnosť nevykonáva počas 6
mesiacov,
• banka získala bankové povolenie na základe nepravdivých údajov,
• nie je banka schopná počas najmenej 30 dní plniť svoje splatné záväzky, alebo
nie je schopná vyplácať vklady,
• pobočka zahraničnej banky stratila v štáte svojho sídla oprávnenie
pôsobiť ako banka.
Bankové povolenie zaniká v deň, keď bol na majetok banky vyhlásený
konkurz, tiež, ak banka nepodala návrh na zápis do obchodného registra, alebo dňom
predaja banky, alebo ak pobočka zahraničnej banky ukončila činnosť. O týchto
skutočnostiach musí banka informovať NBS do 30 dní od ich vzniku.

3.8 Hypotekárne bankovníctvo

Podľa zákona sa hypotekárnym obchodom rozumie:
a) Poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych
záložných listov,
b) poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych
obligácií bankou.
Hypotekárne obchody sa môžu vykonávať v eurách alebo v cudzej mene. Ak
banka vykonáva hypotekárne obchody v cudzej mene, kurzové riziko znáša táto banka.
Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30
rokov. Uver je zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj
rozostavanej, ktorý je financovaný najmenej vo výške 90 % prostredníctvom
vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou a ktorý
poskytuje hypotekárna banka na tieto účely:
a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,
c) údržbu tuzemských nehnuteľností alebo
d) na splatenie poskytnutého úveru použitého na už uvedené účely, ktorý je
hypotekárnym úverom poskytnutým hypotekárnou bankou v konkurze,
e) splatenie poskytnutého úveru použitého na už uvedené účely, ktorý nie je
hypotekárnym úverom.

79
 Komunálny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30
rokov. Je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnému majetku obce alebo k
nehnuteľnému majetku vyššieho územného celku, ktorý je financovaný, najmenej vo
výške 90 % prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou
bankou. Tento úver poskytujú banky na nadobudnutie tuzemských nehnuteľnosti,
výstavbu, zmenu dokončených stavieb a údržbu tuzemských nehnuteľností a ďalších
stavieb s cieľom využívať ich na verejnoprospešný účel.
Hypotekárna banka môže dočasne voľné peňažné prostriedky získané z
hypotekárnych obchodov uložiť v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ďalej
môže tieto prostriedky použiť na nákup:

a) hypotekárnych záložných listov vydaných inou hypotekárnou bankou,

b) komunálnych obligácií vydaných inou hypotekárnou bankou,
c) pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska,
d) štátnych dlhopisov,
e) štátnych pokladničných poukážok.

Vydané hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie môžu byť riadne kryté
len pohľadávkami hypotekárnej banky z poskytnutých hypotekárnych úverov a
pohľadávkami z poskytnutých komunálnych úverov, ktoré sú zabezpečené záložným
právom k nehnuteľnosti. Úvery, podľa zákona, môžu byť poskytnuté do výšky 70 %
hodnoty založenej nehnuteľnosti.
Banka môže poskytovať hypotekárne a komunálne úvery nad rámec 70 % len v
tom prípade, ak celková hodnota pohľadávok hypotekárnej banky, ktoré presahujú
tento rámec, nepresiahne 10 % hodnoty celkovej sumy poskytnutých hypotekárnych a
komunálnych úverov.
Majetkové hodnoty, ktoré kryjú menovitú hodnotu emitovaných hypotekárnych
záložných listov a komunálnych obligácií vrátane záložných práv k nehnuteľnostiam,
nemôže hypotekárna banka ani založiť, ani použiť na zabezpečenie iných svojich
záväzkov.
Hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bude slúžiť ako zabezpečenie hypotekárneho
úveru, určuje komerčná banka na základe celkového posúdenia nehnuteľnosti.
Podľa zákona je hypotekárna banka viazaná len vlastným ohodnotením
nehnuteľnosti.
Záložné právo na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z
hypotekárnych úverov alebo z komunálnych úverov vzniká jeho vkladom do katastra
nehnuteľností. Návrh podáva hypotekárna banka a vlastník nehnuteľnosti.
Hypotekárna banka má postavenie záložného veriteľa.
Hypotekárny úver a komunálny úver nesmú byť zabezpečené nehnuteľnosťou,
na ktorej už vzniklo alebo trvá iné záložné právo.

KÍ
 Záložné právo k nehnuteľnosti, ktoré bolo zriadené v súvislosti s poskytnutím
hypotekárneho alebo komunálneho úveru, zanikne, keď klient splatí úver aj s
príslušenstvom. Hypotekárna banka zánik záložného práva oznámi katastru
nehnuteľností.
Vo všeobecných podmienkach poskytovania hypotekárnych a komunálnych
úverov, ktoré vypracúva hypotekárna banka, musia byť uvedené tieto skutočnosti:

a) náležitosti žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,

b) postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny alebo komunálny úver,
c) podmienky na poskytovanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru
vrátane druhu, spôsobu a rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej
banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo komunálnom úvere a vymedzenia
nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo
komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere,
d) spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho alebo
komunálneho úveru,
e) postup hypotekárnej banky pri omeškaní dlžníka so splácaním
hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, alebo jeho príslušenstva,
f) prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna banka
oprávnená požadovať predčasné splácanie hypotekárneho alebo komunálneho úveru,
g) podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na
zabezpečenie hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov.

Komerčná banka alebo jej právni zástupcovia nemôžu vynucovať

predčasné splatenie hypotekárneho a komunálneho úveru. Platí to aj pri zrušení a
likvidácii hypotekárnej banky.

Náležitosti zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere

musia byť písomné a musia obsahovať:

a) identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v rozsahu:

1. meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa
trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2. názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta
podnikania, ak ide o právnickú osobu,

 sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,

 lehotu jeho splatnosti,
 pravidlá splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru
alebo komunálneho úveru,
 výšku ročnej percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho
úveru alebo komunálneho úveru,
 podrobné vymedzenie ostatných nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré

84
 súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím
zmluvy o takomto úvere,
 presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje
hypotekárny úver alebo komunálny úver;
 podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže
byť upravená výška ročnej percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady
vyžadované od klienta,
 podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok
hypotekárnej banky,
 ostatné podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo
komunálneho úveru,
 podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo
komunálneho úveru na podnet klienta.
Hypotekárna banka nemôže od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov
alebo iných nákladov, ktoré nie sú určené v zmluve o hypotekárnom úvere alebo zmluve
o komunálnom úvere.
Hypotekárna banka musí podľa zákona jednotlivo evidovať vo svojom registri
hypoték:
1. zoznam a rozsah hypotekárnych a komunálnych úverov,
2. záložných práv a pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a
komunálnych úverov, ktoré kryjú hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie.
Register hypoték a doklady, na základe ktorých sa vykonali zápisy v registri
hypoték, je hypotekárna banka povinná uschovávať oddelene od ostatných dokladov a
zabezpečiť ich pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.

Hypotekárna banka je povinná o hypotekárnych obchodoch viesť oddelene

analytickú evidenciu v systéme účtovníctva.

Národná banka Slovenska vymenúva pre každú hypotekárnu banku

hypotekárneho správcu. Hypotekárny správca vykonáva dozor nad vykonávaním
hypotekárnych obchodov podľa zákona o bankách. Rovnako pre každú hypotekárnu
banku vymenúva zástupcu hypotekárneho správcu, ktorý zastupuje hypotekárneho
správcu počas jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho práv a povinností.
Vymenovanie hypotekárneho správcu a jeho zástupcu Národná banka
Slovenska vopred prerokuje s hypotekárnou bankou, pre ktorú sa vymenúvajú.
Hypotekárneho správcu a jeho zástupcu odvoláva Národná banka Slovenska.
Hypotekárnym správcom a jeho zástupcom môže byť len fyzická osoba, ktorá
je na túto činnosť odborne spôsobilá a bezúhonná. Za odborne spôsobilú osobu sa
považuje fyzická osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ktorá vykonávala
ekonomickú alebo právnickú prax v oblasti bankovníctva najmenej päť rokov. 7.a
bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin
spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin.

85
 Hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nezávisle a
nestranne.
O rozporoch medzi hypotekárnym správcom a hypotekárnou bankou rozhoduje
Národná banka Slovenska.
Hypotekárny správca vykonáva dozor nad vydávaním hypotekárnych
záložných listov a komunálnych obligácií z hľadiska ich náležitostí a krytia. Kontroluje,
či hypotekárna banka v súlade so zákonom o bankách a v súlade s inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery
vrátane ich zabezpečenia záložným právom a či si hypotekárna banka plní povinnosti
týkajúce sa registra hypoték.
Hypotekárny správca je povinný na požiadanie hypotekárnej banky
spolupôsobiť pri činnostiach súvisiacich s vykonávaním hypotekárnych obchodov,
ktoré bez jeho súčinnosti hypotekárna banka nemôže vykonať.
Hypotekárny správca je povinný v prípade zistenia nedostatkov bezodkladne
písomne informovať o týchto skutočnostiach Národnú banku Slovenska. Pri výkone
svojej Činnosti koná vo vlastnom mene a na účet hypotekárnej banky.
Hypotekárna banka je povinná umožniť hypotekárnemu správcovi výkon jeho
činnosti, je povinná umožniť mu nahliadať do účtovných záznamov, do registra hypoték
a do iných dokladov súvisiacich s hypotekárnymi obchodmi.
Výšku odmeny pre hypotekárneho správcu a jeho zástupcu určuje Národná
banka Slovenska po dohode s hypotekárnou bankou. Odmenu hradí hypotekárna banka.
Hypotekárna banka uzatvorí s hypotekárnym správcom zmluvu o výkone
činnosti hypotekárneho správcu a zmluvu o výkone činnosti zástupcu hypotekárneho
správcu, ktorá podrobnejšie určí ich práva a povinnosti.
Činnosť hypotekárneho správcu a jeho zástupcu podlieha dohľadu
vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Ak Národná banka Slovenska pri výkone
dohľadu zistí nedostatky v Činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu, môže
mu uložiť pokutu až do výšky 100 000 Sk (3 319,3 EUR).

Štátny príspevok

Fyzickej osobe, ktorej je poskytnutý hypotekárny úver, patrí zo štátneho rozpočtu

Slovenskej republiky štátny príspevok.
Štátny príspevok je percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú
v zmluve o hypotekárnom úvere.
Štátny príspevok sa určuje na jednotlivé kalendárne roky zákonom o štátnom
rozpočte na príslušný rok a v tom roku platí pre všetky zmluvy o hypotekárnom úvere a
zaokrúhľuje sa na celé eurocenty nahor, poskytuje sa na hypotekárny úver najviac zo
sumy hypotekárneho úveru 8 298,5 EUR na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie
alebo nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva.
Poberateľ hypotekárneho úveru si nárok na štátny príspevok uplatňuje na
základe žiadosti v hypotekárnej banke. Štátny príspevok sa poskytuje každý roka to len

86
na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Ak má klient uzatvorených viac zmlúv o
hypotekárnom úvere, štátny príspevok sa poskytuje na tú zmluvu, o ktorej to písomne
vyhlási. V prípade, že vyhlásenie obsahujú súčasne viaceré zmluvy, klientovi banky
zaniká nárok na štátny príspevok zo všetkých zmlúv na nasledujúcich 12 mesiacov.
Fyzickej osobe, ktorej je poskytnutý hypotekárny úver a ktorá ku dňu podania
žiadosti o hypotekárny úver dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku, patrí z
prostriedkov štátneho rozpočtu príspevok pre mladých. Ak ide o manželov, musí
uvedený vek spĺňať každý z nich.
Štátny príspevok pre mladých z prostriedkov štátneho rozpočtu je percento, o
ktoré štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere.
Určuje sa každoročne zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Zaokrúhľuje sa na celé eurocenty nahor.
Mladému poberateľovi hypotekárneho úveru sa štátny príspevok pre mladých
poskytne, ak má mladý poberateľ hypotekárneho úveru priemerný mesačný príjem
najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v
národnom hospodárstve.
Hypotekárna banka mladému klientovi na dobu piatich rokov od poskytnutia a
začatia úročenia hypotekárneho úveru:
3. zníži úrokovú sadzbu určenú v zmluve o hypotekárnom úvere,
najviac o 1 %,
4. umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru,
5. umožní mimoriadnu splátku hypotekárneho úveru bez poplatku.
Štátny príspevok sa poskytne najviac zo sumy 4 979 EUR hypotekárneho úveru
na jednu nehnuteľnosť.
Nárok na štátny príspevok si uplatňuje klient v hypotekárnej banke na základe
žiadosti.
Tento príspevok sa poskytuje každoročne po dobu piatich rokov od začatia
úročenia hypotekárneho úveru a len na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere.

Mladý poberateľ hypotekárneho úveru nedostane štátny príspevok

vtedy, ak nespláca úver podľa dohodnutých podmienok a banka ho zatriedi medzi také
pohľadávky, ktoré nebudú splatené v plnej výške ich menovitej hodnoty.

Nárok na štátny príspevok pre mladých zaniká, ak mladý poberateľ

hypotekárneho úveru:

• nedodrží účel, na ktorý bol hypotekárny úver poskytnutý,

• prevedie záväzok z hypotekárneho úveru na inú osobu,
• splatí hypotekárny úver pred uplynutím štyroch rokov od poskytnutia
hypotekárneho úveru,
• predložil pri uzatváraní zmluvy o hypotekárnom úvere so štátnym
príspevkom pre mladých nepravdivé údaje o výške priemerného

87
 mesačného príjmu alebo nepravdivé údaje o veku,
• ak mladý poberateľ hypotekárneho úveru zomrie, nárok na štátny
príspevok pre mladých prechádza na tú osobu, na ktorú prechádzajú
nesplatené záväzky z hypotekárneho úveru,
• mladému poberateľovi hypotekárneho úveru po uplynutí piatich
rokov od začatia úročenia hypotekárneho úveru zaniká nárok na
štátny príspevok pre mladých a súčasne mu vzniká nárok na štátny
príspevok.

Štátny príspevok hypotekárnej banke uhrádza mesačne Ministerstvo

výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Hypotekárna banka zodpovedá za:

• včasné uplatňovanie nárokov na štátny príspevok zo štátneho rozpočtu,
• správne vyčíslenie výšky štátnych príspevkov,
• vrátenie Štátneho príspevku pri nedodržaní podmienok na poskytnutie
štátneho príspevku.

Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok na poskytovanie štátneho príspevku

vykonáva ministerstvo. V prípade, že ministerstvo zistí nedostatky pri poskytovaní
štátneho príspevku, hypotekárna banka musí vrátiť do štátneho rozpočtu sumu
neoprávnene použitého štátneho príspevku.

3.9 Bankové tajomstvo

V zákone o bankách je bankové tajomstvo definovane ako všetky informácie o
záležitostiach klientov, ktoré nie sú verejne dostupné. Ide najmä o informácie o
obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Banka je povinná tieto údaje utajovať,
chrániť pred zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.
Banka je povinná podať údaje týkajúce sa klienta, bez jeho súhlasu, len na písomné
vyžiadanie týmto subjektom:
• súdu, notárovi,
• orgánom činným v trestnom konaní,
• daňovým orgánom, colným orgánom,
• správcovi dane, ktorým je obec,
• správe finančnej kontroly,
• súdnemu exekútorovi,
• orgánu štátnej správy,
• ministerstvu pri výkone kontroly,
• NBS, SIS, vojenskému spravodajstvu, policajnému zboru - na účely
bezpečnostných previerok,

88
 • justičnej pokladnici a iným.

Banka je oprávnená podľa zákona viesť si svoj register klientov, ktorí si riadne a
včas neplnia povinnosti, ktoré vyplývajú zo zmluvných vzťahov medzi klientom a
bankou.
V prípade, že si klient banky neplní včas a riadne svoje záväzky voči banke, a
neurobí tak ani na písomné vyzvanie, banka môže bez jeho súhlasu oprávnené
informácie o klientovi oznámiť znalcovi na vykonanie finančného ocenenia záväzku
klienta, súdnemu exekútorovi a dražobníkovi. Osoby, ktorým boli poskytnuté
informácie o klientovi, sú povinné zachovávať mlčanlivosť a použiť ich len na účel, na
ktoré boli tieto informácie poskytnuté.
Všetci zamestnanci banky sú povinní zachovávať mlčanlivosť voči všetkým
osobám okrem NBS o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú klienta. Mlčanlivosť
trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu.
4. KAPITOLA
POKLADNIČNÉ A MEDZIBANKOVÉ OPERÁCIE

4.1 Členenie a charakteristika pokladničných a medzibankových

operácií komerčných bánk
Pod pojmom pokladničné operácie komerčných bánk rozumieme operácie, ktoré
vykonávajú komerčné banky v hotovosti, prostredníctvom pokladnice banky. Ide o
príjmy a výdavky z pokladnice v domácej a cudzej mene. Medzi takto vymedzené
pokladničné operácie zaraďujeme:
• vklady a výbery klientov v hotovosti,
• poskytnutie krátkodobého úveru v hotovosti,
• výber peňažných prostriedkov klienta v hotovosti prostredníctvom
bankomatu,
• poskytnutie hotovostných peňažných prostriedkov z centrály banky
jej pobočke,
• zmenárenské operácie,
• zlato,
• iné pokladničné hodnoty,
• operácie so šekmi.

Operácie vykonávané cez pokladnicu banka člení podľa domácej a cudzej meny.
V evidencii ich banky vykazujú v deň vykonania bankovej operácie.

Zmenárenské operácie majú maloobchodný charakter. V porovnaní s

devízovými operáciami ide o obchody s nízkymi finančnými čiastkami. Vykonávajú sa

89
v hotovostnej a bezhotovostnej forme. Cudzia mena v hotovostnej forme sa nazýva
valuta, v bezhotovostnej forme devíza.
Východiskovým predpokladom vykonávania týchto obchodov je kurzový lístok
komerčnej banky. V kurzovom lístku banky sú údaje valuta nákup a predaj, ako aj
devíza nákup a predaj. Banka zostavuje svoj kurzový lístok v súlade s vlastnou
devízovou politikou na základe kurzového lístka centrálnej banky.
Zmenárenské operácie sa uskutočňujú aj prostredníctvom cestovných šekov.
Cestovné šeky nepodliehajú zmenkovému a šekovému zákonu, ale Obchodnému
zákonníku. Vystavovateľom cestovných šekov môžu byť banky, ako aj cestovné
kancelárie na základe účtov vedených v bankách. Tie dávajú cestovné šeky bankám v
zahraničí do komisionálneho predaja.
Banky predávajú cestovné šeky občanom cestujúcim do zahraničia, používajúc
pri tom aktuálny kurz devíza - predaj. Cestovné šeky znejú na zaokrúhlené nižšie
nominálne sumy cudzej meny. V zahraničí sú vymenené za cudziu menu. Nepoužité
cestovné šeky možno odpredať pri návrate zo zahraničia banke, ktorá použije pri tejto
operácii aktuálny kurz devíza - nákup.

Výhodou cestovných šekov je skutočnosť, že stimul na ich odcudzenie je

minimálny. Pri predaji cestovných šekov klientovi je potrebné, aby sa klient podpísal. V
prípade straty ich nepovolaná osoba nemôže speňažiť, lebo v čase ich vyplácania banka
žiada druhý podpis klienta pred zamestnancom banky, pričom prvý podpis slúži ako
podpisový vzor. Tento postup sa označuje ako kontrasignácia (watch and compare).

V bankovej praxi došlo k výraznej unifikácii cestovných šekov. Príkladom sú

eurošeky, ktoré svojou podstatou zodpovedajú cestovným šekom. Systém eurošekov
organizuje a spravuje banková asociácia Furochequc International. K eurošekom sa
vydáva dispozičná karta na základe devízového účtu klienta so stanoveným povinným
minimálnym zostatkom. Dispozičná karta jednak zabraňuje zneužitiu šekov, na druhej
strane umožňuje okamžité vyplatenie šekov, lebo vydaním karty banka zaručuje krytie
eurošekov.
Výhodou eurošekov je skutočnosť, že klient zostáva po celý čas spojený so
svojím účtom. V prípade straty môže klient ohlásiť uvedenú skutočnosť svojej banke,
ktorá zabezpečí stop platby na šeky z účtu daného klienta.
Operácie so šekmi chápeme ako operácie s tými šekmi, na ktoré sa vzťahuje
zmenkový a šekový zákon. Takýto šek predstavuje platobný príkaz, ktorý dáva majiteľ
šeku šekovníkovi, teda banke, aby zaplatila osobe uvedenej na šeku (alebo
doručiteľovi), sumu uvedenú na šeku. Tieto operácie sa členia na operácie so
súkromnými a s bankovými šekmi. Pri súkromných šekoch skúma banka pred ich
nákupom bonitu majiteľa. Šeky, pri ktorých to nie je možné alebo má banka
pochybnosti o ich krytí, prijíma len na inkaso.

Osobitnú skupinu súkromných šekov predstavujú zaručene šeky. Tie môže

90
vydávať jedna banka, vyplatiť ich môže iná banka a vzájomné záväzky a pohľadávky z
operácií so šekmi si vyrovnávajú banky medzi sebou. Zaručený šek môže byť vyplatený
do výšky 215,8 RUR v jednej operácii môže klient použiť najviac 10 šekov.

Operácie so zlatom sa vykazujú v cudzej mene. Ide o razené alebo nerazené

zlato obchodovateľné na devízovom trhu (teda nie zbierky zlatých mincí alebo iné
predmety zo zlata).
Medzi iné pokladničné hodnoty patria striebro, platina, drahokamy, nakúpené
cestovné šeky iných bánk, známky, kolky a ceniny v cudzej mene.

4.2 Medzibankový peňažný trh

Medzibankový trh predstavuje osobitný segment peňažného trhu. Má veľký
vplyv na ostatné segmenty peňažného trhu, formujú sa tu referenčné úrokové sadzby,
prejavujú sa tu opatrenia centrálnej banky voči komerčným bankám a vplýva na
kapitálový a devízový trh.

4.2.1 Obchody na medzibankovom peňažnom trhu

Obchody na medzibankovom trhu členíme na:
1. obchody medzi komerčnou bankou a centrálnou bankou,
2. obchody medzi komerčnými bankami.

Obchody medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami majú

krátkodobý charakter. Ak vzniká rozpätie medzi úrokovými sadzbami na
medzibankovom trhu a diskontnou sadzbou, resp. v podmienkach SR základnou
úrokovou sadzbou, banky sa vo väčšej miere obracajú s dopytom a ponukou na
medzibankový trh.

Pôžičky na medzibankovom trhu poskytované centrálnou bankou komerčným

bankám musia byť zabezpečené cennými papiermi. Centrálna banka nie je povinná
poskytnúť komerčnej banke pôžičku v každom čase, závisí to od nastavenia podmienok
vykonávania menovej politiky. Obchodovaním na medzibankovom trhu sleduje
centrálna banka rôzne ciele, napríklad likviditu bankového sektora alebo úroveň
úrokových sadzieb

4.2.1.1 Medzibankový trh medzi komerčnými bankami a centrálnou bankou

Obchody medzi komerčnými bankami a centrálnou bankou členíme na:

a) refinančne, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie pri refinancovaní komerčných
bánk prostredníctvom zdrojov centrálnej banky, a

91
b) sterilizačné, pri ktorých komerčné banky ukladajú svoje momentálne
prebytočné prostriedky na zhodnotenie v centrálnej banke.
Zvýšenie rozsahu takéhoto typu obchodov signalizuje zvýšenie závislosti
bankového sektora od prostriedkov centrálnej banky a vyššiu účinnosť menovej
politiky centrálnej banky.
Komerčné banky sa refinancujú prostredníctvom zdrojov centrálnej banky
najmä v situácii, keď potrebujú doplniť svoje likvidné prostriedky, napríklad na
doplnenie stavu povinných minimálnych rezerv alebo na nerušený priebeh
platobného styku. Pôžičky od centrálnej banky sú spravidla zabezpečené cennými
papiermi z portfóliá komerčnej banky. Motiváciou je získanie zdrojov za
výhodnejších podmienok ako od komerčných bánk na medzibankovom trhu.

4.2.1.2 Obchody medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami

Obchody medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami na

medzibankovom trhu sa členia podľa existencie zabezpečenia cennými papiermi
na:
1. Obchody s peniazmi, ktoré sú charakterizované najmä tým, že nemusia byť
zabezpečené cennými papiermi, sa ďalej členia na: a) Denné peniaze, pri ktorých
dochádza k vyrovnaniu krátko po uzatvorení obchodu. Dátum vyrovnania obchodu
sa označuje slovom valuta. Napríklad spotové obchody sa štandardne vyrovnávajú
takzvanou spotovou valutou, čo znamená v druhý pracovný deň po ich uzatvorení
a označuje sa ako D+2. Ďalej rozlišujeme tieto formy denných peňazí:
6. Overnight moncy - O/N, peňažné prostriedky sú poskytnuté okamžite,
splatné sú do 24 hodín.
7. Tomorrov next money — T/N, nazývané aj lomnexty, pri ktorých sú
peňažné prostriedky poskytnuté o 24 hodín po uzatvorení kontraktu na
ďalších 24 hodín.
8. Spot next money - S/N, pri ktorých sú peňažné prostriedky poskytnuté o
48 hodín na nasledujúcich 24 hodín.
b) Termínované peniaze predstavujú peňažné prostriedky poskytnuté na dlhší
čas než 24 hodín. Čas poskytnutia peňažných prostriedkov býva
štandardizovaný, napríklad 1 týždeň - 1W, 2 týždne - 2W, 1 mesiac - IM, 6
mesiacov - 6M, 9 mesiacov - 9M, 12 mesiacov - 12M. Úroková sadzba je
stanovená v čase uzatvorenia kontraktu a platí počas celej lehoty trvania
transakcie. Termínované operácie môžu existovať vo forme
vypovedateľných a nevypovedateľných transakcií. Pri vypovedateľných
operáciách môže byť výpovedná lehota stanovená od niekoľkých hodín až
po niekoľko mesiacov.
2. Repo obchody sú obchody so zabezpečovacím prevodom cenných papierov,
pri ktorých sa banky ako zmluvní partneri dohodnú na spätnom odkúpení

92
 cenných papierov, napr. štátnych pokladničných poukážok. Repo obchody
môžu prebiehať medzi komerčnou bankou a centrálnou bankou na základe
sadzieb z repo tendrov, zverejňovaných centrálnou bankou. Vyhlasovanie
tendra môže byť pravidelné, ale jeho vyhlasovanie je v kompetencii centrálnej
banky.
Repo tendre patrili do konca roku 2008 medzi hlavné menové operácie v
podmienkach NBS a ako doplnkové operácie sa využívali rovnako do konca
roku 2008 emisie pokladničných poukážok NBS, ktoré sa realizovali aukčnou
formou, pričom uspokojovanie dopytu prebiehalo na základe americkej aukcie.
Repo obchody patrili medzi operácie na voľnom trhu v rámci nástrojov
menovej politiky NBS. Vyhlasovali sa sterilizačná a refinančná repo sadzba pre
splatnosti depozitov 1 deň a limitná úroková sadzba pre repotendre so
splatnosťou dva týždne
3. Obchody so štátnymi pokladničnými poukážkami.

4.2.2 Medzibankový trh a obchody medzi komerčnými bankami

Medzibankový peňažný trh medzi komerčnými bankami sa člení na:

1. trh medzibankových depozít a
2. trh pokladničných poukážok. Tento trh sa ďalej člení na:
9. trh pokladničných poukážok centrálnej banky a
10. trh štátnych pokladničných poukážok.
3. Aukcie štátnych cenných papierov môžu prebiehať v podobe:
 americkej aukcie, keď sú obchody uzatvorené na základe akceptovania
ponúk jednotlivých investorov,
 holandskej aukcie, pri ktorej sú uzatvorené obchody len za cenu, ktorú
akceptuje ARDAL.
4.2.2.2.1 Sekundárny trh štátnych pokladničných poukážok
Na sekundárnom trhu ŠPP prebiehajú tieto typy operácií:
1. Nákup a predaj do splatnosti. Na obchodovaní na sekundárnom trhu sa môžu
zúčastniť iba investori alebo nepriami investori prostredníctvom priameho
investora. Po uskutočnení obchodu zasielajú centrálnemu registru vedenému NBS
správu.

2. REPO obchod Predstavuje dohodu o spätnom odkúpení, čo ho približuje

krátkodobému úveru zabezpečenému cennými papiermi. REPO obchod sa člení na
promptnú a termínovanú transakciu. Promptná predstavuje poskytnutie úveru
zabezpečeného cennými papiermi. Termínovaná predstavuje splatenie úveru aj s
úrokom a spätný prevod cenných papierov.
RFPO obchody môžu byť:
- refinančné - pohotové poskytnutie úveru komerčnej banke oproti

93
 zabezpečovaciemu prevodu cenných papierov, termínované splatenie úveru
aj s úrokom,
- sterilizačné pohotové poskytnutie úveru centrálnej banke oproti
zabezpečovaciemu prevodu cenných papierov, termínované splatenie úveru
aj s úrokom,
- O/N REPO obchody - jednodňové REPO, poskytnutie úveru na jeden deň,
- termínované REPO obchody - poskytnutie úveru na 30 a viac dní, u nás sa
často označuje aj názvom bežné REPO, obvykle nie je lehota dlhšia než 70
dní,
- maloobchodné REPO obchody - možnosť predčasného zrušenia obchodu, u
nás sa nepoužíva, lebo všetky obchody u nás sú nevypovedateľné,
- reverzné REPO obchody.

REPO tender (repotender). Predstavuje poskytnutie úveru so zabezpečovacím

prevodom cenných papierov, vykonávané hromadnou formou
REPO tendre môžu byť:
- Objemové. Pri objemovom tendri je úroková sadzba obchodov stála a
jednotlivé banky uskutočňujú požiadavky na objemy obchodov.
- Úrokové. Úrokový tender spája možnosť ponuky úrokovej sadzby, ako aj
objemu obchodu. Jednotlivé ponuky sa zoraďujú podľa výšky ponúknutej
úrokovej sadzby a uspokojené sú tie subjekty, ktoré prišli s najlepšou
ponukou.
- Refinančné. Používa sa, ak je potrebné bankovému sektoru dodať likviditu.
Uskutočňuje sa medzi centrálnou bankou a komerčnou bankou.
- Sterilizačné. Používa sa na sťahovanie likvidity z bankového sektora.
Sterilizačná sadzba predstavuje úrokovú sadzbu, za ktorú si ukladajú
komerčné banky v centrálnej banke svoje prebytočné prostriedky.

REPO tendre sa uskutočňujú formou aukcie alebo tendra so stanovenou úrokovou

sadzbou. Aukcia môže byť:

- Americká. Pri americkom tendri je poskytnutý úver každej banke za takú

úrokovú mieru, akú ponúkla pri aukcii.
- Holandská. Pri holandskom tendri je určujúcou najnižšia úroková miera,
ktorá bola v tendri akceptovaná a za túto cenu je poskytnutý úver všetkým
bankám, ktoré ponúkli za uvedenú alebo vyššiu úrokovú mieru. Uplatnenie
americkej alebo holandskej aukcie vedie k vytváraniu stratégií bánk,
zameraných hlavne na úrokovú mieru.

Pri vyrovnávaní tendrov môžu nastať problémy a otázky. Napr. ako postupovať,
ak nie je možné uspokojiť všetkých záujemcov pri poslednej akceptovanej úrokovej
miere? Ak je pri poslednej úrokovej sadzbe viac ponúk, zvyšný objem tendra sa rozdelí

94
v takom pomere, v akom sú k sebe jednotlivé ponuky za poslednú úrokovú sadzbu.
Switching predstavuje vzájomné obchodovanie s cennými papiermi s rôznou
lehotou splatnosti. Napríklad centrálna banka predáva cenné papiere s dlhšou lehotou
splatnosti, teda s vyšším výnosom, za cenné papiere s kratšou lehotou splatnosti, teda s
nižším výnosom. Vzniká úrokový rozdiel, ktorý platí centrálnej banke iná banka a
nazýva sa „give up“ úrokovým rozdielom. V opačnom prípade, ak centrálna banka
predáva cenné papiere s kratšou lehotou splatnosti s nižším úrokom za cenné papiere s
dlhšou lehotou splatnosti s vyšším výnosom, vzniká „pick up“ úrokový rozdiel.

4.3 Z histórie formovania referenčných úrokových sadzieb

medzibankového peňažného trhu na Slovensku
Vo všeobecnosti boli úrokové sadzby na medzibankovom trhu veľmi nestále,
menili sa zo dňa na deň. Na ročnej báze však vykazovali tendenciu k približne
rovnakému pohybu ako ostatné úrokové sadzby na medzibankovom trhu. Krátkodobé
rozdiely vznikali v dôsledku veľkých rozdielov medzi dennými dopytmi a ponukami
peňažných prostriedkov s rôznymi splatnosťami.
Sledovanie peňažného trhu si vyžaduje sledovanie určitého indikátora,
slúžiaceho pre celý peňažný trh. Túto úlohu plnili referenčné úrokové sadzby na trhu
medzibankových depozít.
Na medzibankovom trhu sa formovali referenčné úrokové sadzby, ktoré
vychádzali z kotácií medzibankových depozít referenčných bánk a boli odrazom
situácie na peňažnom trhu.

Z teoretického hľadiska referenčné sadzby na medzibankovom peňažnom trhu

majú význam z rôznych príčin:
1. sú odrazom aktuálnej situácie na peňažnom trhu,
2. umožňujú odvodzovať cenu ostatných nástrojov peňažného trhu, resp. sú s nimi
úzko previazané a môžu sa navzájom ovplyvňovať podľa toho, ktorý nástroj má
dominantné postavenie,
3. môžu byť východiskom stanovovania úrokových sadzieb vkladov a úverov,
4. predstavujú základný ukazovateľ, indikátor, prostredníctvom ktorého možno
mapovať situáciu na medzibankovom peňažnom trhu.

Referenčné sadzby sa vo všeobecnosti členia na dopytové a ponukové. Tak ako

sa na označenie dopytu a ponuky používajú výrazy Bid a Offer, aj referenčné úrokové
sadzby majú v základe slova IBID (Interbank Bid Rate, úroková sadzba, za ktorú sú
banky ochotné vypožičať si peňažné prostriedky) a IBOR (Interbank Offered Rate,
úroková sadzba, za ktorú sú ochotné banky požičať peňažné prostriedky). Rozdiel
medzi IBID a IBOR v danom čase predstavuje rozpätie (SPREAD). Okrem toho
existuje aj priemer sadzieb IBID a IBOR, ktorý sa označuje ako IMEAN.
Pridaním označenia miesta kotácie danej referenčnej úrokovej sadzby vznikli názvy,

95
ako napríklad LIBOR - Londýn, FIBOR - Frankfurt nad Mohanom, PIBOR - Paríž,
EURIBOR - Európska únia.

Referenčnou úrokovou sadzbou na medzibankovom trhu v Slovenskej

republike bol až do vstupu do eurozóny BRIBOR (Bratislava Interbank Offered Rate)
a BRIBID) (Bratislava Interbank Bid Rate). Ich vyhlasovanie prebiehalo od roku 1995
do 31. 12. 2008. V uvedenom období sa menili postupy ich kotácie a ich význam.
BRIBOR a BRIBID sa kótovali na obdobia: 1 deň ( O/N a T/N), 1 týždeň, 2 týždne, ako
aj na 1, 2, 3, 6, 9 a 12 mesiacov.
Na ilustráciu toho, ako prebiehalo kótovanie sadzieb medzibankového peňažného trhu,
možno uviesť dnes už historické súvislosti kótovania BRIBOR-u.

4.3.1 Štatút referenčnej banky - základná podmienka účasti na

kótovaní BRIBOR

Na Slovensku získali štatút referenčnej banky od NBS od 1. 11. 2001 tieto

komerčné banky:
- Citibank (Slovakia), a. s.,
- Československá obchodná banka, a. s.,
- HVB Bank Slovakia, a. s.,
- ING Bank, a. s.,
- Slovenská sporiteľňa, a. s.,
- Tatra banka, a. s.,
- Všeobecná úverová banka, a. s.

4.3.1.1 Podmienky získania štatútu referenčnej banky

Hoci sa všetky banky zúčastňovali na medzibankových obchodoch, nakupovali
a predávali peniaze s rôznou lehotou splatnosti, nie každá banka zodpovedala
charakteristikou a postavením referenčnej banke.
Komerčné banky na Slovensku v spolupráci s Národnou bankou Slovenska v
záujme spoľahlivého fungovania medzibankového peňažného trhu, ako aj
dôveryhodného stanovovania oficiálnych úrokových sadzieb BRIBOR a BRIBID sa
dohodli na ustanovení Štatútu referenčnej banky.
Referenčná banka musela byť aktívna na trhu medzibankových depozít a
schopná plniť záväzné podmienky, ktoré pri kótovaní deklarovala. Na zaradenie banky
medzi referenčné banky sa sledovalo splnenie nasledujúcich podmienok:
I. banka musela mať podiel na trhu medzibankových depozít, pričom sa sledoval
priemerný denný vážený objem obchodov, ktorý sa vyhodnocoval za posledný
polrok a musel predstavovať aspoň 4 % z celkového denného obratu všetkých bánk,
ktoré pravidelne informovali NBS o svojich aktivitách na medzibankovom

96
 peňažnom trhu,
2. banka musela mať kreditné linky v rozsahu najmenej 200 mil. Sk (6 638 784 EUR)
na obdobie splatnosti 3 mesiace a aspoň 100 mil. Sk ( 3 319 392 EUR) na obdobie 6
mesiacov s najmenej 75 % -ami referenčných bánk,
3. banka musela mať kreditné linky najmenej 100 mil. Sk (3 319 392 EUR) na obdobie
splatnosti 3 mesiacov a aspoň 50 mil. Sk (l 659 696 EUR) na obdobie 6 mesiacov so
zvyšným percentom referenčných bánk,
4. banka musela mať dostatočné kreditné linky od ostatných referenčných bánk, od
každej najmenej 100 mil. Sk (3 319 392 EUR) na depozitá so splatnosťou 3 mesiace
a najmenej 50 mil. Sk (1 659 696 EUR) na depozitá so splatnosťou 6 mesiacov,
5. banka sa musela zúčastňovať na stretnutiach referenčných bánk a spolupracovať s
NBS.

Referenčná banka bola okrem toho povinná uzatvoriť s NBS dohodu o činnosti
na trhu medzibankových depozít a pravidelne v denných intervaloch informovať NBS o
svojej aktivite na medzibankovom trhu. Denný záznam realizovaných obchodov
obsahoval objem obchodov a úrokovú sadzbu. Referenčná banka bola povinná:
a) kótovať svoje ceny nákup a predaj depozít ostatným referenčným bankám na
O/N, T/N, IW, 2W, I M, 2M, 3M, 4M, 5M a 6M,
b) verejne kótovať svoje ceny na nákup a predaj depozít na obdobie O/N, T/N, I W,
2W, I M, 2M, 3M a 6M, 9M a 12M, a to denne v čase od 8.30 h do 11.00 h pre
O/N, ako aj od 8.30 h do 16.00 h s inou splatnosťou.

Referenčná banka bola povinná uskutočniť obchody s bankami na základe

kótovanej ceny. Musela byť schopná vykonávať obchody v základných objemoch 100
mil. Sk (3 319 392 EUR) so splatnosťou O/N, T/N, l W, 2W, 1 M, 2M a 3M alebo v
objemoch 50 mil. Sk (1 659 696 EUR) na obdobie splatnosti 4M, 5M a 6M.
V posledný deň sledovaného obdobia plnenia povinných minimálnych rezerv
neboli banky povinné kótovať O/N.

Pravidlá obchodovania na trhu medzibankových depozít definovali aj práva a

povinnosti referenčných bánk.
V rámci uvedených pravidiel boli dva významné pojmy:
1. „aktuálne kótovaná cena“, ktorá predstavovala záväznú cenu, resp. úrokovú sadzbu,
za ktorú bola banka ochotná nakúpiť alebo predať depozitá, a na požiadanie ju
oznámiť inej banke, a
2. „verejne kótovaná cena“, ktorá sa zverejňovala prostredníctvom systému
REUTERS a tiež predstavovala záväznú ponuku na nákup alebo predaj depozitu za
uvedenú úrokovú sadzbu.

4.3.1.2 Stanovenie referenčných sadzieb BRIBII) a BRIBOR

97
 BRIBID sa stanovoval formou fixingu úrokových sadzieb medzibankových
depozít na základe kotácií referenčných bánk na nákup depozít, ktorý uskutočňovala
NBS. BRIBOR stanovovala NBS na základe kotácií referenčných bánk na predaj
depozít. Kotácie referenčných bánk sa zverejňovali na stránkach systému REUTERS o
11.00 SEČ.

Stanovenie sadzieb BRIBOR a BRIBID prebiehalo na základe týchto zásad:

1. Referenčné banky boli povinné zverejňovať svoje aktuálne kótované sadzby na
stránkach systému REUTERS, odtiaľ boli automaticky prenášané na
spracovanie agentúrou TELERATE (spracúvala ďalej údaje od 11. 10. 2000).
2. Hodnoty BRIBOR a BRIBID sa stanovovali z kotácií referenčných bánk
predstavujúcich aktuálne kótované ceny k 11.00 hodine aktuálneho dňa.
3. BRIBOR a BRIBID sa stanovovali pre splatnosti 1 deň, 1 týždeň, 2 týždne, 1, 2,
3, 6, 9 a 12 mesiacov. BRIBOR a BRIBID sa nestanovovali, ak niektorú z
uvedených splatností kótovali menej ako 3 referenčné banky.
4. BRIBOR a BRIBID sa počítali ako nevážený aritmetický priemer po odstránení
najvyššej a najnižšej hodnoty na každé obdobie splatnosti.
5. Výsledné hodnoty BRIBOR a BRIBID sa zaokrúhľovali na dve desatinné
miesia.
6. Aktuálne sadzby boli zverejňované agentúrou TELERATE na svojich stránkach
(45712 Slovensko), REUTERS na stránke BRIBOR 01 a NBS na stránke NBSK
07 v REUTERS. V ďalší pracovný deň bývali uverejňované v dennej tlači.

Kótovanie BRIBID a BRIBOR záviselo od počtu referenčných bánk. Ak

referenčné sadzby kótovalo viac ako 5 bánk, odstránila sa najvyššia a najnižšia kotácia a
z ostatných sa vypočítal nevážený aritmetický priemer. Podľa pravidiel dohodnutých v
roku 1995, ak sa kótovanie uskutočňovalo prostredníctvom 3-5 referenčných bánk,
počítal sa nevážený aritmetický priemer zo všetkých kotácií. 22 Ak sa na kótovaní
zúčastnili menej než 3 banky, BRIBID a BRIBOR sa nestanovili.4.3.2

Vývoj BRIBOR

Vývoj trhu medzibankových depozít možno členiť na tri základné obdobia:

1. obdobie 1993 - 1994, keď neexistovali jednotné pravidlá obchodovania medzi
bankami a vplyv centrálnej banky vo forme systémovej závislosti bankového
sektora od jej peňazí bol nízky,
2. rok 1995 predstavoval významné obdobie, keď sa na trhu vytvorila skupina
referenčných bánk, ktoré kótovali najskôr depozity so splatnosťou 1 mesiac, neskôr
3 mesiace, následne sa vytvorili referenčné sadzby BRIBID a BRIBOR a centrálna

22
Pravidlá kótovania BRIBOR a BRIBID boli prvýkrát prijaté dňa 20.12.1995.

98
 banka aktívnejšie vplývala na likviditu bankového sektora,
3. od roku 1996 sa postupne približujú podmienky existencie a významu
medzibankového peňažného trhu na Slovensku podmienkam vo vyspelých
krajinách.

V roku 1995 sa jednotlivé referenčné banky dohodli, že budú povinne kótovať

nákup a predaj peňažných prostriedkov. Do roku 1995 prebiehal vlastne iba monitoring
úrokových sadzieb.
Medzi referenčné banky patrili: ING Bank, Investičná a rozvojová banka,
Istrobanka, Poštová banka, Poľnobanka, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a
Všeobecná úverová banka. Objem obchodovania bol stanovený na minimálnu sumu 50
mil. Sk (1 659 696 F.UR). Dohodnuté kotácie mali na začiatku obchodovania rozpätie
medzi nákupom a predajom (spread) 1 %, neskôr sa znížilo na 0,6 %. Obchodovanie na
medzibankovom trhu sa rozšírilo o obchodovanie so spotovou valutou, pri ktorom
dochádza k peňažnému plneniu 2 dni po uzatvorení kontraktu.

Medzibankový trh na Slovensku v roku 1995 charakterizoval prebytok likvidity

krátkodobých peňazí. Došlo k paradoxnej situácii, keď si komerčné banky požičiavali
peniaze s úrokovou sadzbou nižšou, než akú platili svojim klientom na bežných účtoch.
Po znížení diskontnej sadzby centrálnej banky z 12 % na 11 % zareagovali aj komerčné
banky znížením úrokových sadzieb z krátkodobých vkladov. NBS deklarovala snahu
znížiť úrokové sadzby na medzibankovom trhu, ako aj reposadzbu. Výrazne znížila
sterilizačnú reposadzbu na 6,00 % a zvýšila refinančnú reposadzbu na 7,50 % z
pôvodnej úrovne 6,80 %. BRIBOR prekročil hranicu 13,00 %. NBS upravila od 01. 08.
1996 povinné minimálne rezervy na úroveň 9 % zo všetkých primárnych vkladov, keď
ich pôvodná výška bola 3 % z termínovaných vkladov a 9 % z. netermínovaných
vkladov. Tento krok NBS spôsobil odčerpanie 13 mld. Sk (431 520 945 FUR) z.
bankového sektora. Banky reagovali na vzniknutú situáciu rastom BRIBOR-u až do
úrovne 14,50 %.
Centrálna banka stanovila sterilizačnú reposadzbu (september 1996) na úrovni
7,20 %, ktorá bola v platnosti do konca roka 1996. Refinančná reposadzba sa postupne
zvyšovala až na úroveň 9,70 % v súlade s akceptovanými výnosmi v aukciách štátnych
pokladničných poukážok.
V druhej polovici decembra 1996 bol zaznamenaný historický nárast
krátkodobých úrokových sadzieb, ale aj tých so splatnosťou 1 až 6 mesiacov, keď sa
NBS rozhodla na 1 deň zastaviť refinancovanie bankového sektora a veľký počet
platobných príkazov spôsobil problémy v činnosti Bankového zúčtovacieho centra
Slovenska.

Začiatok roku 1997 sprevádzal bankový sektor nedostatočný stav likvidity.

Komerčné banky v obave pred nesplnením požiadavky na povinné minimálne rezervy
uvažovali o pozastavení kótovania BRIBOR. Centrálna banka začala sťahovať likviditu

99
z bankového sektora, aby tým obmedzila úverovú expanziu komerčných bánk.
Nesplnenie požiadavky na povinné minimálne rezervy komerčných bánk sa prejavilo v
piatich polmesačných periódach. Situácia v máji roku 1997 bola prirovnávaná k tzv.
útoku na menu spojenému s pohybmi špekulatívneho kapitálu. NBS neodporúčala
požičiavať slovenskú korunu zahraničným bankám, aby sa tak predišlo kurzovým
špekuláciám. Likviditu bankového sektora dopĺňala len do takej výšky, aká bola
potrebná na vykonávanie bezporuchového platobného styku. V tomto období úrokové
sadzby na medzibankovom trhu zaznamenali rekordné hodnoty, keď sa s jednodňovými
depozitmi obchodovalo vysoko nad úrovňou 50 % p. a. Komerčné banky prestali od
mája 1997 kótovať úrokové sadzby na depozity všetkých splatností. Prestal sa
zverejňovať BRIBOR, ktorý bol nahradený len monitoringom úrokových sadzieb. K
miernemu upokojeniu trhu došlo až koncom júla 1997, keď bankový sektor prvýkrát
splnil požiadavky na povinné minimálne rezervy. Obnovilo sa obchodovanie s
depozitmi s jednodňovou splatnosťou.
Problémy so znižovaním úrokových sadzieb na medzibankovom trhu súviseli
tiež s vysokými úrokovými sadzbami zo štátnych pokladničných poukážok (ŠPP).
Rekordné výnosy, ktoré akceptovalo MF SR, predstavovali 34-dňové ŠPP s výnosom
30,617 %. Čiastočne sa problém vysokých úrokových sadzieb pripisuje zdaňovaniu
výnosov z ŠPP, ktoré predstavovalo platenie dane z výnosu prvým nadobúdateľom v
deň aukcie ŠPP, ale faktorov spôsobujúcich pretrvávanie vysokých úrokových sadzieb
bolo určite viac.
V závere roku 1997 ovplyvnil situáciu na medzibankovom trhu nepriaznivý
vývoj v Investičnej a rozvojovej banke, a. s., ktorý sa prejavil aj jej neplnením
povinných minimálnych rezerv.
Z kumulatívnych údajov za bankový sektor v oblasti plnenia povinných
minimálnych rezerv bolo potrebné vylúčiť IRB, a. s., aby sa tým neskresľovala situácia
na medzibankovom trhu na Slovensku.

V roku 1998 sa na stretnutí referenčných bánk vzdala štatútu referenčnej banky

IRB. Obnovilo sa záväzné kótovanie dvoj a trojmesačných depozitov v
štandardizovanom objeme 50 mil. Sk (1659 696 EUR) a trojpercentným rozpätím, ako
aj jednodňových a mesačných depozitov v štandardizovanom objeme 100 mil. Sk (3
319 392 EUR) s dvojpercentným rozpätím medzi nákupom a predajom.
NBS sa snažila o znižovanie úrokových sadzieb okrem iného aj doplňovaním
likvidity bankového sektora. Napriek tomu však pretrvávajúce vysoké výnosy zo
štátnych pokladničných poukážok pôsobili protichodne na túto jej snahu a k výraznému
poklesu úrokových sadzieb nedošlo. V roku 1998 došlo ku kríze na slovenskom
devízovom trhu. Silnejúce devalvačné očakávania obyvateľstva, podnikateľských
subjektov a ich zahraničných partnerov viedli k oslabeniu slovenskej koruny a k
zrušeniu fluktuačného pásma 7 %. Úročenie krátkodobých depozitov presiahlo hranicu
50 % a koncom mesiaca septembra boli zaznamenané aj úrokové sadzby 250 %.
Uvedené problémy sprevádzala snaha prefinancovať schodok štátneho rozpočtu a

100
predpoklad, že budú akceptované aj nadmerne vysoké výnosy. 23
V roku 2000 sa sformoval benchmark v podobe základnej úrokovej sadzby,
ktorá slúži na orientáciu pri stanovovaní úrokových sadzieb aj na dlhšie obdobie.
Vo februári boli zavedené jednodňové pôžičky NBS za jednodňovú reposadzbu.
Stanovuje sa refinančná a sterilizačná reposadzba. V skutočnosti však prevláda
orientácia na dvojtýždňovú sterilizačnú reposadzbu. Tendre sa uskutočňovali 1 -krát za
týždeň. NBS zaviedla koncom mája limitnú úrokovú sadzbu pre dvojtýždňové
štandardné repotendre na úrovni 8,50 %. Ďalší vývoj uvedených sadzieb je uvedený v
tabuľke 4.1.
Dňa 10. októbra 2000 bol oznámený oficiálny začiatok kótovania referenčnej
medzibankovej sadzby BRIBOR na základe už uvedeného postupu.
Podľa nových pravidiel je počet hlasov, ktorými disponuje referenčná banka pri
hlasovaní, daný jej podielom na celkovom obrate referenčných bánk za predchádzajúci
polrok. Za každých začatých 10 % podielu na obrate medzibankových depozitov
dostáva banka 1 hlas. Jeden hlas získava aj nová referenčná banka. Referenčné sadzby,
kótované maximálne ôsmimi referenčnými bankami, sa zaokrúhľujú na dve desatinné
miesta podľa pravidiel:
- ak kótujú 3 banky, nie je fixovaná žiadna sadzba,
- ak kótujú 4 banky, fixing úrokových sadzieb prebehne s poznámkou na
stránke,
- ak koluje 6 a viac bánk, prebieha bežný fixing.

V roku 2001 bolo 7 referenčných bánk, medzi ktoré patrili: Citibank Slovakia,
ČSOB, HVB Bank, ING Bank, SUSP, Tatra banka, VIJB.
V roku 2002 sa na kótovaní BRIBOR v pozícii referenčných bánk zúčastňovali ČSOB,
ING Bank, Istrobanka, Unibanka, SI.SP, Tatra banka a VIJB.

V roku 2002 prijala NBS pravidlá výpočtu referenčnej úrokovej sadzby

SKONIA (Slovák OverNight Index Average), splatnosťou od 1. 9. 2002. Referenčnú
úrokovú sadzbu SKONIA zverejňuje a vypočítava NBS na základe údajov, ktoré jej
dodávajú referenčné banky. Referenčné banky poskytujú NBS informácie o objeme
nezaistených O/N depozitov, uložených referenčnými bankami a priemernú sadzbu
O/N depozitných úložiek realizovaných do uzatvorenia klíringu (do 13.00 hod.).
Hodnota referenčnej sadzby SKONIA sa počíta ako vážený priemer úrokových sadzieb
dodaných bankami, pričom váhami sú objemy depozitov, uložených jednotlivými
komerčnými bankami.

NBS rozhodla na svojom zasadnutí 12. 12. 2002 o zavedení základnej úrokovej
sadzby NBS od I. 1. 2003. Základnú úrokovú sadzbu NBS predstavuje úroková sadzba

101
NBS pre dvojtýždňové repolendre. Ak sa v určitých predpisoch uvádza pojem
diskontná úroková sadzba NBS, rozumie sa tým od stanoveného termínu základná
úroková sadzba NBS.

V roku 2004 bol vývoj na Slovensku sprevádzaný pôsobením niekoľkých

významných faktorov, medzi ktoré patrili predovšetkým vstup SR do EU.
Hospodárskemu oživeniu pomohol rast konečnej spotreby domácností, rast reálnej
mzdy, lepšia dostupnosť úverových zdrojov a pokles daňového zaťaženia. Účinnosť
nadobudli ustanovenia zákona o bankách, na základe ktorých mohli úverové inštitúcie
so sídlom v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru vykonávať bankové činnosti
bez bankového povolenia, na základe uznávania ich licencie, ak im takého povolenie
udelila domovská krajina.24
Začiatkom roku 2004 Ministerstvo financií SR zmenilo spôsob vykonávania
aukcií štátnych pokladničných poukážok. Zmena spôsobu vykonávania aukcií z
americkej na holandskú súvisela so zmenou zákona o dani z príjmov a so zdaňovaním
výnosov z ŠPP. V holandskom tendri všetky prijaté ponuky získajú najvyšší výnos, aký
bol akceptovaný. V súvislosti so zmenami aukcií sa očakával zvýšený špekulatívny
dopyt, keď okrem úrokových sadzieb bolo možné špekulovať aj na kurzový zisk.

V roku 2006 sa ekonomická situácia na Slovensku vyvíjala v prostredí

globálneho rastu svetovej ekonomiky. Zrýchlil sa rast spotrebiteľských cien.
Rozvoj úverových aktivít pokračoval aj v roku 2006 napriek rastu úrokových
sadzieb. Predovšetkým rástli úvery domácnostiam a podnikom. Viac ako 92 % z
bankových retailových úverov poskytli banky domácnostiam. Úvery zabezpečené
nehnuteľnosťami tvorili takmer 65 %. Druhou
najvýznamnejšou položkou v portfóliu retailových úverov boli spotrebiteľské úvery.
Celkovo sa za rok 2006 poskytlo spotrebných úverov približne v hodnote 33,6 mld. Sk.

Zdroj: NBS

24
Výročná správa NBS za rok 2004.

102
 Rok 2007 bol významný z pohľadu hospodárskeho a menového vývoja
Slovenska v súvislosti s blížiacim sa termínom zavedenia eura. Spotrebné úverovanie
rástlo, hoci nie až tak rýchlo ako za predchádzajúce roky. Celkový objem poskytnutých
spotrebných úverov dosiahol ku koncu roka 2007 hodnotu 38 mld. Sk. Až 77 % z
celkového prírastku spotrebných úverov tvorili bezúčelové úvery.

4.4 Referenčné úrokové sadzby v podmienkach Európy

Najvýznamnejšou úrokovou sadzbou na medzinárodných medzibankových
devízových trhoch je LIBOR (London Interbank Offered Rate). LIBOR je základnou
sadzbou na eurodolárových trhoch.
Fixovaný je pre 1, 3, 6 a 12-mesačné splatnosti. LIBOR pre 3- a 6- mesačné
depozitá predstavuje základ na stanovenie výnosov eurobondov a úverov.
F.URIBOR (Euro Interbank Offered Rate) - referenčná sadzba, ktorú zaviedla
Európska banková federácia. Počíta sa ako vážený aritmetický priemer úrokových
sadzieb 64 európskych bánk, 3 bánk z USA s celosvetovou pôsobnosťou, 2
švajčiarskych a jednej japonskej banky.
Fixované sú na 1 deň, 1 mesiac a 1 rok.

4.5 Medzinárodný medzibankový trh

Medzinárodný medzibankový trh predstavuje trh, na ktorom dochádza k ponuke
a dopytu po aktívach situovaných:25 26
vlej istej krajine (medzinárodný medzibankový trh ako súčasť vnútorného okruhu), v
rôznych krajinách (medzinárodný medzibankový trh ako súčasť vonkajšieho okruhu).
V uvedenom kontexte má veľmi významné postavenie centrálna banka, ktorá na
jednej strane zodpovedá za vývoj meny (spravuje devízové rezervy), navonok
zabezpečuje devízovú likviditu danej krajiny a smerom dovnútra určuje podmienky
devízovej a menovej politiky.

Významnou súčasťou medzinárodného medzibankového trhu je devízový trh,

pretože tu pôsobia komerčné banky so svojimi dealingovými oddeleniami, ktoré
operujú na maloobchodnom a veľkoobchodnom okruhu obchodovania.
Na devízových trhoch sa obchoduje v prevažnej miere s bezhotovostnými
formami cudzej meny, s devízami. Súčasťou trhu je aj obchod s valutami (hotovostná
forma cudzej meny), ale objemy obchodov s valutami predstavujú veľmi nízky podiel.

* Eurodolár je dolár uložený v banke v takej krajine, v ktorej dolár nie je národnou menou. Eurodolárový trh existuje
takmer 50 rokov.
26
Chovancova, B., Jankovská, A., Kotlebová, J., Šturc, B.: Finančný trh Bratislava: Euraunian, 2002, s. 79.

103
 Na dosahovanie maximálnych výhod zavedenia eura je potrebné podporovať
harmonizáciu eurových trhov. Preto v zmysle legislatívy treba uplatňovať spoločné
charakteristiky trhov s eurom, ktoré sú platné vo všetkých krajinách eurozóny. V tejto
súvislosti došlo k zániku referenčných úrokových sadzieb BRIBOR a SKONIA a k ich
nahradeniu sadzbou EURIBOR a EONIA. Základnú úrokovú sadzbu NBS nahradila
sadzba Európskej centrálnej banky MRO (Main Refinancing Operation). Tabuľka 4.1
Vývoj úrokových sadzieb (jednodňových sterilizačných a refmančných repoobchodov,
limitnej úrokovej sadzby pre dvojtýždňové REPO tendre (repotendre) a základnej
úrokovej sadzby

Limitná úroková
Základná Jednodňové Jednodňové
Diskontná sadzba pre
Od Do úroková refinančné sterilizačné
.sadzba dvojtýždňové
sadzba REPO tendre REPO tendre
REPO tendre

10.12.2008 31.12.2008 2,50 2,50 3.50 1,50

12.11.2008 09.12.2008 3,25 3,25 4,25 2.25
29.10.2008 11.11.2008 - 3,75 3.75 4,75 2,75
25.04.2007 28.10.2008 - 4,25 4.25 5,75 2,25
28.03.2007 24.04.2007 - 4.50 4.50 6,00 2,50
27.09.2006 27.03.2007 - 4.75 4,75 6,25 3.25
26.07.2006 26.09.2006 4,50 4,50 6,00 3.00
31.05.2006 25.07.2006 - 4,00 4,00 5,00 3,00
01.03.2006 30.05.2006 - 3.50 3.50 4,50 2,50
01.03.2005 28.02.2006 - 3,00 3.00 4,00 2,00
29.11.2004 28.02.2004 4.00 4.00 5,50 2,50
01.07.2004 28.11.2004 4,50 4,50 6,00 3,00

29.04.2004 30.06.2004 5,00 5.00 6,50 3,50

29.03.2004 28.03.2004 5.50 5,50 7,00 4,00
22.12.2003 28.03.2004 - 6,00 6,00 7,50 4,50
26.09.2003 21.12.2003 - 6,25 6,25 7,75 4.75
18.12.2002 25.09.2003 6,50 6,50 8,00 5,00
30.10.2002 17.11.2002 8;00 - 8,00 9.50 6,50
27.04.2002 29.10.2002 8,25 - 8,25 9,50 6,50
01.01.2002 26.04.2002 7,75 - 7,75 9,00 6,00
26.03.2001 31.12.2001 8,80 - 7,75 9,00 6,00
27.12.2000 25.03.2001 8.80 - 8.00 9,25 6,25
31.08.2000 26.12.2000 8,80 - 8,25 9,50 6,50
29.05.2000 30.08.2000 8,80 - 8,50 10,00 7,00
27.03.2000 28.05.2000 8,80 - - 10,50 7,50
01.02.2000 26.03.2000 8.80 - - 12,00 8.00
13.01.1996 30.01.2000 8.80 - - - -

06.10.1995 12.01.1996 9,75 - - - -

17.03.1995 05.10.1995 11,00 - - - -

20.12.1993 16.03.1995 12,00 - - - -

01.01.1993 19.12.1993 9,50 - - - -

Zdroj: www.nbs.sk

104
 Tabuľka 4.2 Operácie menovej politiky Európskej centrálnej banky
Operácie Typ transakcie
menovej
Splatnosť Frekvencia Priebeh
politiky Doplnenie Absorpcia
likvidity likvidity

Operácie na voľnom trhu

- Týždenne Štandardný
tender
Hlavné Reverzné
refinančné 2 týždne I
operácie
operácie týždeň (od
10.3.2004)
Dlhodobé
Štandardný
refinančné Reverzné - 3 mesiace Mesačne tender
operácie operácie
Reverzné Bilaterálne
obchody
Reverzné operácie Rýchly
operácie Devízové Ncštandardi- Nepravidel tender
Dolaď ovácie Devízové swapy zované ne
operácie swapy Termínované
depozitá
Definitívne Definitívne — Nepravidel Bilaterálne
obchody
nákupy predaje ne
Štrukturálne Reverzné Fmisia Štandardi Pravidelne, Štandardný
tender
operácie operácie dlhových zované, nepravidel
certifikátov nešatndardi- ne
zované
Priame Priame — Nepravidel Bilaterálne
obchody
nákupy predaje ne

Stále facility
Hraničné
refinančné Reverzné - O/N Dohoda obchodných
facility operácie partnerov

Depozitné - Termínované O/N Dohoda obchodných

facility depozitá partnerov
Zdroj: www.ecb.int

105
 5. KAPITOLA
DEVÍZOVÉ OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK

Pod pojmom devízové operácie sa rozumejú obchody s menami a bankovými depozitmi

denominovanými v rôznych zahraničných menách, vykonávané na devízovom trhu. Devízový trh je
voľne prístupný trh, na ktorom vykonávajú banky devízové operácie prostredníctvom svojich
dílerov.
Devízové operácie sú súčasťou operácií komerčných bánk, ako aj centrálnej banky.
Podmienkou vykonávania devízových operácií je konvertibilita mien a definovanie podmienok
stanovovania devízových kurzov.

5.1 Charakteristika pojmov

Menový kurz je ekonomická kategória, ktorá vyjadruje stav hospodárstva krajiny v danom
čase. Je to tiež peňažná kategória, lebo prepája národné ekonomiky cez hodnotové vzťahy a
výmenné mechanizmy, ale aj nástroj riadenia, ktorý ovplyvňuje vývoj hospodárstva. Menový kurz
je veličina, ktorá určuje, v akom pomere sa jednotlivé menové jednotky vymieňajú alebo
prepočítavajú. Formovanie menového kurzu závisí od stupňa konvertibility danej meny.
Meny sa rozdeľujú na nekonvertibilné, meny s vnútornou a s vonkajšou konvertibilitou.
Kurz nekonvertibilných mien sa určuje administratívne. S nekonvertibilnou menou sa
neobchoduje na žiadnom devízovom trhu. Dopyt po devízových prostriedkoch sa uspokojuje podľa
určených administratívnych kritérií.
Pri určovaní kurzov mien s vnútornou konvertibilitou sa prihliada na situáciu na vnútornom
trhu. Dopyt a ponuka sa vyrovnávajú na základe trhových mechanizmov, ale mimo krajiny obeh
danej meny prakticky neexistuje.
Kurz mien s externou konvertibilitou sa určuje na medzinárodných devízových trhoch a do
určitej miery tieto kurzy možno ovplyvňovať devízovými operáciami.
Externá a interná konvertibilita meny majú aj veľký praktický význam. Externe
konvertibilné meny môžu voľne používať devízoví tuzemci aj devízoví cudzozemci vo vnútornom a
zahraničnom peňažnom obehu na bežné a kapitálové platby. Úplná konvertibilita meny umožňuje
neobmedzený prístup vonkajších ekonomických subjektov k našej mene (ak máme na mysli
konvertibilitu našej meny) a zároveň investovanie peňažných prostriedkov do nákupu
nehnuteľností.
Vnútorne konvertibilné meny nemožno voľne používať na medzinárodné platby. Voľne ich
môžu zamieňať za zahraničné meny iba domáce subjekty a následne ich použiť na úhradu svojich
záväzkov voči zahraničiu. Prakticky ide o neobmedzený prístup domácich subjektov k zahraničnej
mene.
Na zavedenie a udržanie konvertibility meny musia byť dodržané tieto základné podmienky:
1. primeranosť výmenného kurzu,
2. primeraná úroveň devízových rezerv,

106
3. hospodárska politika zohľadňujúca žiaduci vývoj platobnej bilancie.
Znehodnocovanie meny (depreciácia) sa prejavuje rastom ceny devíz vyjadrenej v danej
mene. Naopak, pri zhodnocovaní meny (apreciácií) je jedna jednotka devíz vyjadrená menším
množstvom danej meny.
Na devízovom trhu pôsobia banky, finančné inštitúcie, díleri a makléri. Veľké množstvo
obchodov na devízovom trhu sa realizuje ako nákup a predaj bankových depozitov znejúcich na
cudziu menu.

5.2 Devízové operácie komerčných bánk

Devízové operácie komerčných bánk sú operácie vykonávané pre klientov a operácie
vykonávané pre banku.
Devízové operácie bánk pre klientov súvisia najmä s vykonávaním zahraničného
platobného styku.
Napríklad, dovozca má uhradiť sumu fakturovanú v cudzej mene. Dovozca dá príkaz, banke
zaplatiť určitú sumu vývozcovi. Banka zaťaží bežný účet dovozcu v domácej mene a zároveň
vystaví dovozcovi odpočet, pričom banka používa predajný kurz devízy. Banka dá ďalej pokyn
zahraničnej korešpondentskej banke, aby z jej bežného účtu v cudzej mene vykonala platbu v
prospech vývozcu v jej krajine.
Banka na realizáciu platby musí nakúpiť cudziu menu a zaplatí pritom protihodnotu
vyjadrenú kurzom cudzej meny „nákup“ v domácej mene. Rovnako vývozca, ktorý na základe
exportu inkasuje platbu prostredníctvom banky v cudzej mene, môže túto menu ponúknuť banke na
odkúpenie.
Pri rozhodovaní o tom, ktorý kurz sa pri devízovej operácii uplatňuje (nákup alebo predaj),
rozhoduje vzťah banky k operácii, ako aj skutočnosť, či banka nakupuje alebo predáva cudziu menu.
Keď banka na území Slovenska predáva EUR za CZK, rozhodujúce je, že cudzia mena je na tomto
území CZK, že túto menu banka nakupuje, a nie to, že banka predáva EUR.

Devízové operácie komerčných bánk pre banky predstavujú obchody, ktorými sa banky
usilujú o dosahovanie zisku, zabezpečenie sa pred možnými stratami alebo vyrovnávanie
devízových pozícií.
Devízy predstavujú peňažné prostriedky v cudzej mene na účtoch bánk alebo aj
bezhotovostné platobné tituly, s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie v cudzej mene
(napríklad zmenky, šeky, platobné karty, akreditívy, inkasá, poukážky).

Banky získavajú devízové prostriedky dvoma spôsobmi:

1. na vnútornom devízovom trhu (t. j. nákupom od ostatných bánk a iných
subjektov), ktoré sa uskutočňujú spravidla v nižších objemoch,
2. na medzinárodných devízových trhoch (Londýn, New York, Frankfurt,
Zürich, Paríž). Ide spravidla o vyššie a štandardizované objemy obchodov.
Miera regulácie devízových obchodov komerčných bánk závisí od toho, či je mena danej krajiny
konvertibilná, či má krajina dostatočné devízové rezervy, ako aj od toho, aký systém devízového

107
kurzu uplatňuje.
Pri uplatňovaní regulácie sa stanovuje:
- okruh subjektov, ktoré môžu nakupovať cudziu menu,
- okruh operácií, na ktoré sa vzťahuje požiadavka osobitného povolenia
devízového orgánu,
- kompetencie devízových orgánov voči jednotlivým typom subjektov,
- mechanizmus uplatňovaný v prípade núdzového stavu devízového
hospodárenia.

Devízové operácie členíme na promptné a termínové operácie. Medzi promptné operácie

patria napríklad devízová konverzia a devízová arbitráž.
Devízová konverzia predstavuje nákup alebo predaj zahraničnej konvertibilnej meny za
domácu konvertibilnú menu. Predmetom devízových operácií sú najmä tie voľne vymeniteľné
meny, ktoré sa používajú na platby do zahraničia bez výrazných obmedzení.
Dôležité je uvedomiť si, v ktorej krajine sa uskutočňuje devízová operácia, ktorá mena je
domáca a ktorá mena je zahraničná. Ak sa napríklad na Slovensku vymieňa CZK za USD, prebieha
nie jedna operácia, ale vzhľadom na domácu menu prebiehajú dve operácie. Prvým krokom je
konverzia CZK za EUR, druhým krokom je výmena EUR za USD.

Devízová arbitráž predstavuje typ devízového obchodu, pri ktorom banka alebo iný subjekt
využíva rozdiel devízových kurzov na jednotlivých trhoch v rovnakom čase. Devízové arbitráže sa
členia na:
- vyrovnávacie,
- diferenčné.

O vyrovnávacej arbitráži hovoríme vtedy, ak jej cieľom je nájsť optimálny nákup devíz na
vyrovnanie konkrétneho devízového záväzku.
Diferenčná arbitráž predstavuje spôsob dosahovania zisku na základe realizácie kurzových
rozdielov na jednotlivých trhoch v danom čase. Ide tu o minimálne dva na seba nadväzujúce
obchody, v rámci ktorých je jeden kurz nákup vyšší než druhý kurz. predaj.

Medzi termínové kontrakty zaraďujeme také devízové operácie, pri ktorých je odložené
platenie na vopred dohodnutú lehotu za vopred dohodnutú cenu. Termínové kontrakty sa často
nazývajú aj finančné deriváty.

Deriváty predstavujú kontrakty, ktorých hodnota je odvodená od hodnoty podkladových aktív.

Podkladovými aktívami môžu byť meny, úrokové platby, akcie, obligácie, indexy jednotlivých
trhov, komodity.
Finančné deriváty predstavujú len tie kontrakty, ktorých hodnota je odvodená od finančných
aktív.
Hoci v praxi existuje veľké množstvo konkrétnych foriem finančných derivátov, možno ich
členiť na základe výrazných spoločných znakov.
Podľa druhu podkladového aktíva sa finančné deriváty členia na odvodené od kurzu meny,

108
úrokovej sadzby, výnosu z cenného papiera, predajnej ceny cenného papiera, indexov trhov akcií a
dlhopisov.
Podľa trhu, na ktorom sa obchoduje s finančnými derivátmi, sa členia na obchodovateľné
na organizovanom trhu a mimoburzovom trhu (OTC - Over the Counter).
Podľa účelu použitia finančných derivátov sú deriváty určené na hedging (zabezpečovacie
operácie, prevedenie rizika zmeny ceny alebo výnosu podkladového aktíva) a špekulácie.
Podľa typu kontraktu sa členia finančné deriváty na forwardy (termínové
kontrakty), futures, opcie a swapy.

Forwardy patria medzi najjednoduchšie a najstaršie formy termínových

obchodov. Predstavujú dohodu medzi dvoma stranami, ktorá obsahuje podmienky
obchodu (predmet obchodu, množstvo, cena, dátum dodania), pričom až do momentu
vyrovnania nedochádza k peňažnej výmene. Kontrakt nemožno vypovedať bez súhlasu
oboch zmluvných strán. Forward nie je obchodovateľný na verejnom trhu.
Futures predstavujú dohody o budúcom dodaní aktíva. Vyznačujú sa vysokým
stupňom štandardizácie. Plnenie kontraktov je stanovené na marec, jún, september a
december. Zároveň sú stanovené objemy obchodov a prípustné sú ich celé násobky.
Medzi dvoma zmluvnými stranami je zúčtovací subjekt, ktorý zaručuje splnenie
kontraktov a je formálnou zmluvnou stranou pri každej transakcii. Odstúpiť od
obchodu možno uzatvorením obráteného obchodu.
Na začiatku kontraktu musia zmluvné strany zložiť zálohu (initial margin), ktorá
predstavuje maximálnu dennú stratu. Na konci každého dňa sa stanovujú fiktívne
platby jednotlivých účastníkov, ktoré sa zúčtujú a saldo sa vyplatí zo zálohy zloženej
protistranou druhému účastníkovi. Zálohový účet sa nemôže dostať pod úroveň
udržiavacej zálohy, doplnenie jeho stavu prebieha prostredníctvom tzv. variačnej
zálohy (variation margin).
Opcia je zmluva medzi vypisovateľom opcie a jej držiteľom. Vypisovateľ má
povinnosť zmluvu dodržať, pričom držiteľ môže od nej odstúpiť, za čo platí prémiu.
Výška opčnej prémie závisí od lehoty splatnosti kontraktu, rozdielu medzi promptným
a opčným kurzom, od rizika podkladového aktíva a od typu opcie.
Rozlišujeme kúpne opcie (call, predstavujú právo na nákup za dohodnutú cenu v
dohodnutom čase) a predajné opcie (put, právo na predaj za dohodnutú cenu v
dohodnutom čase). V praxi má význam rozlišovanie európskych a amerických opcií.
Pri americkej opcii má držiteľ opcie právo uplatniť opciu počas celej životnosti opcie.
Pri európskej opcii sa právo držiteľa opcie môže uplatniť až v deň exspirácie opcie na
konci jej životnosti. Prémia pri americkej opcii je preto vyššia.
Swapy predstavujú dve neoddeliteľné operácie, ktoré sú súčasťou jedného
kontraktu a vzájomne sa podmieňujú. Swapy rozlišujeme úrokové a menové, prípadne
kombinované s inými typmi kontraktov. Úrokové swapy existujú v dvoch formách ako
bázické a kupónové. Pri bázickom swape sa na jednej strane kontraktu nachádza fixná
úroková sadzba, pri kupónovom swape sa vymieňajú dve rozdielne stanovené
variabilné úrokové sadzby.
Menové swapy existujú s fixnou sadzbou a s kupónom. Menové swapy využívajú

109
komparatívne výhody partnerov v rôznych krajinách, z ktorých každý dokáže získať
úver za výhodnejších podmienok. Výmena týchto úverov a úrokových platieb prebieha
cez swapovú banku. Menové swapy s kupónom sú kombináciou úrokového a
menového swapu. Vymieňajú sa rôzne meny s fixnou a variabilnou úrokovou sadzbou.
Osobitnú skupinu tvoria jednoduché zabezpečovacie operácie typu cap, fluór a
collar. Ide o operácie na zabezpečenie sa proti nepriaznivým výkyvom vo vývoji
úrokovej sadzby.
Cap predstavuje kontrakt, pri ktorom sa platí za maximálnu úrokovú sadzbu,
ktorú bude dlžník platiť. Ak budú trhové úrokové sadzby vyššie, než je predplatený
cap, výhodou bude rozdiel medzi sadzbou cap a trhovou úrokovou sadzbou.
Veriteľ sa na druhej strane potrebuje zabezpečiť proti poklesu úrokovej sadzby.
Alternatívnu formu zabezpečenia tu predstavuje floor, ktorý predstavuje minimálnu
úrokovú sadzbu, ktorú si bude veriteľ požadovať aj v prípade, že trhová úroková
sadzba klesne pod túto hranicu. Collar predstavuje kombináciu sadzieb cap a floor.

Finančné deriváty sa vyznačujú niektorými spoločnými črtami:

1. ceny derivátov závisia od vývoja cien podkladových aktív,
2. finančné deriváty znejú často na nocionálne (fiktívne) sumy, a tak môže často
predávajúci predávať aktíva bez toho, aby ich vlastnil, dôležité je vyrovnať výsledné
pozície kupujúcich a predávajúcich,
3. finančné deriváty majú často štandardizovanú formu, ktorá zabezpečuje ich vysokú
likviditu a nízke transakčné náklady.

5.3 Kótovanie menového kurzu, kurzový záznam

Na kótovanie menových kurzov slúžia kurzové lístky. Kótovanie vykonávajú
komerčné banky a centrálna banka.
Komerčné banky kótujú kurz nákup a predaj osobitne pre devízy a valuty s
cieľom vykonávať obchodné transakcie.

Centrálna banka kótuje len jeden kurz (teda nie kurz nákup a predaj). Jeho
význam spočíva najmä:
- na administratívne a účtovné účely,
- pri oceňovaní aktív znejúcich na cudziu menu,
- vyhodnocovanie kurzových ziskov a strát (v minulosti sa využíval kurz NBS na
Slovensku na účely devízového fixingu).

Kurzový záznam vyjadruje vzájomný pomer, v ktorom sa vymieňajú dve meny v

určitom časovom období.

110
 Priamy kurzový záznam určuje, koľko peňažných jednotiek domácej meny
vyjadruje jednu jednotku zahraničnej meny, napríklad zápis FUR/USD. Zahraničná
mena sa môže uvádzať aj v násobkoch (100 jednotiek, 1000 jednotiek). Priamy
kurzový záznam sa používa pri prevažnej väčšine zahraničných mien, výnimku
predstavuje napríklad britská libra.
Nepriamy kurzový záznam udáva, koľko jednotiek zahraničnej meny vyjadruje
jednu jednotku domácej meny, napríklad USD/EUR. Vzťah medzi priamym a
nepriamym kurzovým záznamom je obrátený, ich súčin sa rovná 1.

Devízové kurzy sa v komerčných bankách kótujú pre dve transakcie - nákup a

predaj. Prvý kurz nákup (bid) vyjadruje, za akú cenu je ochotný subjekt, ktorý kurz
kótuje, danú menu nakúpiť. Druhý kurz predaj (offer) vyjadruje, za akú cenu je subjekt,
ktorý menu kótuje, danú menu ochotný predať. Rozdiel medzi kurzmi nákup a predaj
predstavuje obchodné rozpätie (spread). Rozširovanie alebo zužovanie rozpätia závisí
od typu trhu, stability meny a objemu obchodov.

Kurz stred predstavuje kurz, ktorý vyhlasuje centrálna banka. Tento kurz síce
vypadá ako nevážený aritmetický priemer kurzov nákup a predaj, ale nie je výsledkom
spriemerovania týchto kurzov. Je skôr dôsledkom toho, že komerčné banky si
stanovujú rozpätie nákup - predaj tak, že sa rovnako vzďaľujú od kurzu centrálnej
banky.

5.4 Význam kurzu centrálnej banky pri vyjadrovaní kurzového zisku

komerčnej banky
Z uvedeného hľadiska má kurz vyhlasovaný centrálnou bankou, nazývaný tiež
kurz stred, úlohu referenčnej veličiny na určovanie kurzového zisku alebo kurzovej
straty.
Na určenie kurzového zisku banky je potrebné porovnávať kurz nákup s
kurzom centrálnej banky alebo kurz centrálnej banky s kurzom predaj komerčnej
banky. Používanie kurzu nákup alebo predaj je podmienené tým, v akom vzťahuje
daná banka k operácii so zahraničnou menou. Dôležité teda je, či banka nakupuje,
alebo predáva cudziu menu.

Kurzový zisk sa určuje ako rozdiel:

1. kurz komerčnej banky predaj - kurz centrálnej banky,
2. kurz centrálnej banky - kurz komerčnej banky nákup.

111
 Kurzová strata sa vyjadruje analogicky. Kurzová strata vzniká vtedy, ak je kurz
predaj komerčnej banky nižší než kurz centrálnej banky alebo kurz nákup komerčnej
banky je vyšší než kurz centrálnej banky.
Z uvedeného vyplýva, že interpretácia kurzového zisku stotožňovaného s
obchodným rozpätím kurzu v komerčnej banke nie je správna. Banka teda môže
dosiahnuť kurzový zisk aj vtedy, ak vykoná len jednostrannú operáciu nákup alebo
predaj.
Európska centrálna banka publikuje referenčné výmenné kurzy v tých dňoch,
keď je otvorený platobný systém TARGET. Hodnoty referenčných kurzov sa
stanovujú na základe telekonferencie medzi národnými centrálnymi bankami, ktorá
prebieha o 14.15 SEČ. Všetky meny sa uvádzajú z nášho pohľadu v nepriamom
kurzovom zázname, teda koľko jednotiek cudzej meny zodpovedá jednej jednotke
domácej meny euro.
Napríklad 09.02. 2009 boli publikované takéto vybrané kurzy:
Mena Názov meny Kurz.
USD americký dolár 1,3008 USD/EUR
JPY japonský jen 119,21 JPY/EUR
BGN bulharský lev 1,9558 BGN/EUR
CZK česká koruna 27,799 CZK/EUR
EEK estónska koruna 15,466 EEK/EUR
GBP libra šterlingov 0,87100 GBP/EUR
HUF maďarský forint 287,90 HUF/EUR
PLN poľský zlotý 4,4835 PLN/EUR
CHF švajčiarsky frank 1,5060 CHF/EUR
Zdroj: www.nbs.sk

112
 5.5 Krížové kurzy
Krížové kurzy umožňujú vyjadriť množstvo jednotiek domácej meny v cudzej
niene pomocou prepočtu cez tretiu menu.
Pri priamom zápise meny A a B môžeme vyjadriť:
A/USD = a,
B/USD = b, z čoho vyplýva, že:
a jednotiek meny A = 1 USD = b jednotiek meny B.

Ďalej platí, že kurz meny vyjadrený A/B = a/b, ako aj kurz meny B/A = b/a. Príklad 5. /
Vypočítajte kurz CZK/EUR, ak sú dané kurzy EUR/USD 0,7823 CZK/VSD - 21,381.
Riešenie:
CZK/EUR = 21.381/0,7823 = 27,331 Z výpočtu vyplýva, že / EUR sa rovnú 27,331 CZK.

5.5.1 Krížové kurzy nákup a predaj pri priamom kurzovom zázname

Na podobnom princípe možno stanovovať aj krížové kurzy nákup a predaj.

Všeobecné podmienky vyjadrenia kurzov nákup a predaj možno vyjadriť pomocou
vzťahu:

kurz A/B nákup = kurz A /USD nákup

kurz B / USD predaj

kurz A/B predaj = kurz A/USD

predaj kurz B /
USD nákup

Príklad 5.2
Vypočítajte krížové kurzy CZK/EUR nákup a predaj, ak platia nasledujúce kurzy mien: USD/EUR
=1,2953 - 1,1468 (kurz nákup kurz predaj)
USD/CZK = 0,0459 - 0,0472 (kurz nákup kurz predaj)
Riešenie:
Kurzy upravíme na priamy kurzový záznam:
EUR/USD = 0, 772 - 0, 872 (kurz nákup kurz predaj)
CZKAJSD = 21,183 - 21,80 (kurz nákup kurz predaj)

113
 CZK /USD nákup 21,183 CZK/USD
CZKIEIJR nákup 24,292 CZK ¡EUR
EUR /USD predaj 0,872 EUR IUSD

CZK!USD predaj 21,803 CZK /USD

CZK / EUR predaj = = 28,242 CZK/EUR
EUR /USD nákup 0,772 CZK /USD

Výpočet kurzov CZK/EUR nákup a predaj:

Analogicky postupujeme pri stanovení kurzov EUR/CZK nákup a predaj:
Zároveň platí pravidlo, že:

EUR /USD nákup 0,772 EUR/USD

EUR/CZK nákup = 0,0354 EUR/CZK
CZK /USD predaj 21,803 CZK /USD

EUR/USD predaj 0,872 EUR/USD

EUR/CZK predaja
CZK /USD nákup 21,183 CZK/USD = 0,0412 CZK / SK K
SKK/CZK nákup. CZK/SKK predaj = /
SKK/CZK predaj. CZK/SKK nákup = 1

Príklad 5.3
Vyjadrite kurzový zisk, stratu a výnos banky z poplatkov pri nákupe a predaji cudzej meny.
1. Klient chce predať banke 1000 CHF. Z hľadiska banky ide o nákup cudzej meny, preto bude pri
uvedenej operácii banka používať kurz EUR/CHF nákup. Kurz nákup v uvedený deň je
stanovený na 0,644 EUR/CHF. Kurz centrálnej banky predstavuje 0,664 EUR/CHF.
2. Poplatok za vykonanie transakcie si účtuje banka vo výške 1 %z obratu
3. Ďalej banka predá inému klientovi 1000 CHF. Z hľadiska banky ide o predaj cudzej meny,
preto bude banka pri uvedenej operácii používať kurz EUR/CHF predaj. Kurz EUR/CHF
predaj je v uvedený deň stanovený na úrovni 0,684 EUR/CHF.

Riešenie:
I. Kurzový zisk banky pri nákupe cudzej meny od klienta:
Kurzový zisk banky pri nákupe cudzej meny vypočítame ako rozdiel kurzu EUR/CHF
centrálnej banky a kurzu EUR/CHF nákup komerčnej banky.
664 EUR - 644 EUR 20 EUR

114
2 Kurzový zisk banky pri predaji cudzej meny inému klientovi:
684 F.UR 664 EUR = 20 EUR
3 Zisk banky z vykonania pokladničnej operácie:
a) I % z obratu pri nákupe bude predstavovať I % zo sumy 644 EUR, teda 6,44 EUR. ktoré
banka strhne klientovi z vyplatenej sumy Hanka mu vyplatí pri nákupe CHF sumu:
644-6.44= 637,56 (EUR)
b) / %z obratu pri predaji 1000 CHF bude predstavovať 6,84 EUR Tie klient zaplatí pri
nákupe cudzej meny od banky, keď spolu zaplatí:
684 + 6.84 = 690,84 (EUR)
Zisk banky z uvedených dvoch operácií sa člení na dve časti:
I kurzový zisk, ktorý celkovo predstavuje zisk z nákupu cuiizej meny 20 EUR a zisk z predaja cudzej
meny 20 EUR, spolu 40 EUR
2. Výnosy z pokladničných operácií pri nákupe a predaji cudzej meny z jednotlivých obratov
predstavujú 6,44 EUR pri nákupe a 6,84 EUR pri predaji, spolu 13,28 EUR

Schému 5.1
Nákup ELJR komerčnou bankou znázornený prostredníctvom účtov

F.urová Valutová
pokladnica pokladnica
I. výdavok z
pokladnice pri I. príjem do pokladnice,
nákupe I 000 ocenenie I 000 CHF kurzom
CHF 637,56 F.CB 664 KUK
EUR

Výnosy z. pokladničných Kurzový zisk

operácií
I b) rozdiel
la) výnos i.
medzi kurzom
pokladničnej
banky
operácie 6,44
EUR/CHF a
F.UR
kurzom KCB 20
F.UR

Zdroj: Vlastné
spracovanie.

115

f
Schéma 5.2 *

Eurová pokladnica
2. príjem do 2. výdavok
pokladnice za z valutovej
predaj pokladnice
1 OOOCIIF 1 OOOCIIF
s poplatkom ocenený kurzom
banky ECB
690.84 FAIR 664 EUR

Valutová pokladnica
Predaj EUR komerčnou bankou znázornený prostredníctvom účtov
Výnosy z pokladničnej operácie Kurzový
zisk
2a) výnos 2b) rozdiel
z pokladničnej medzi kurzom
operácie banky predaj
(poplatok) a kurzom ECB
1 % z obratu EUR/CHF
6,84 FUK 20 F.UR

Zdroj: Vlastné spracovanie.

5.6 Etapy vývoja menového kurzu na Slovensku

V období prechodu ekonomiky z centrálne plánovanej na trhovú sa uskutočnili
významné zmeny smerujúce k zreálneniu kurzu a k prechodu na konvertibilnú menu.
Od roku 1981 používala ŠBČS v kurzovej oblasti päťzložkový menový kôš s
pomerným zastúpením USD 0,4583, DF.M 0,2978, ATS - 0,1065, GBP - 0,0906, FRF
- 0,0482. Cieľom bolo premietať vzájomné zmeny kurzov mien do kurzu Kčs voči
uvedeným menám.
Už v januári 1989 sa uskutočnili prvé významné kroky v oblasti devízového
kurzu. Jednozložkový kurz nahradil dovtedy platný dvojzložkový kurz. Oficiálny kurz
bol spojený s kurzovými prirážkami. V súlade s medzinárodnými tendenciami v
devízovej oblasti bola zrušená väzba Kčs na zlato. Stále sa zachovávali rozdielne kurzy
na obchodné a neobchodné platby.
Najdôležitejším cieľom v roku 1989 bolo zreálniť menový kurz a dosiahnuť
vnútornú konvertibilitu meny. Tento proces bol realizovaný postupne, najskôr došlo k
trom devalváciám československej meny:
1. devalvácia - 8. január 1990. Došlo k zjednoteniu kurzov na obchodné a
neobchodné platby 17 CSK/USD. Nákup valút na turistické účely sa
uskutočňoval za kurz 38 CSK/USD;

116
 2. devalvácia - 15. október 1990. Koruna na obchodné a neobchodné platby
bola devalvovaná, kurz sa zmenil na 24 CSK/USD;
3. devalvácia - 28. december 1990. Došlo k zjednoteniu kurzov na obchodné,
neobchodné platby a turistický kurz na jednotnej úrovni 28 CSK/USD.
Limit nákupu valút obyvateľstvom na turistické účely bol 5 000 korún.
Efekt dovoznej prirážky, ktorú zaviedla vláda v roku 1991, zvyšoval kurz na
úroveň 33 CSK/USD.
Zreálnenie menového kurzu vytvorilo predpoklady prechodu na vnútornú
konvertibilitu meny.

Vnútorná konvertibilita slovenskej koruny bola zavedená 1.1. 1991. Jej

charakteristické znaky boli:
jednotné kurzy na všetky druhy platieb (obchodné, neobchodné, turistické),
domáce podnikateľské subjekty mali právo nakupovať konvertibilné meny v bankách
na úhradu svojich záväzkov voči zahraničným obchodným partnerom, zároveň platila
ponuková povinnosť, keď podnikateľské subjekty mali povinnosť ponúknuť na predaj
devízové prostriedky z devízových inkás,
- uvedené zmeny viedli k zrušeniu administratívneho spôsobu rozdeľovania
devízových prostriedkov, k rozvoju devízového trhu a postupnému odstráneniu
čierneho trhu s devízami.
V roku 1992 bol upravený päťzložkový kôš mien tak, že pomer jednotlivých mien
bol takýto:
USD - 0,4907, DEM - 0,3615, ATS - 0,0807, FRF - 0,0192 a CHF - 0,0379.
ŠBČS zaviedla v tomto období denný devízový fixing, ktorý sa realizoval
denne v USD, DFM a ECU. Umožnil nákup voľne vymeniteľných mien pre
podnikateľské subjekty, fyzické a právnické osoby. Na to nadväzovala kombinovaná
metóda určovania devízového kurzu na základe menového koša, ako aj s prihliadaním
na vplyv ponuky a dopytu po jednotlivých voľne vymeniteľných menách. Rozdiel
medzi kurzom a jeho hodnotou stanovenou na základe koša mien nesmel presahovať
±5 %. Od roku 1992 sa zvýšil limit nákupu devíz na turistické účely na 7 500 korún na
1 osobu.

5.6.1 Situácia po vzniku Slovenskej republiky

Po rozdelení ČSFR bolo potrebné usporiadať menové vzťahy medzi dvoma
samostatnými štátmi Českou republikou a Slovenskou republikou.
So vznikom Slovenskej republiky bezprostredne súvisí aj vytvorenie Národnej
banky Slovenska (NBS) k 1. 1. 1993 zákonom č. 566/1992 7b. Jej cieľ bol
formulovaný ako zabezpečenie vnútornej a vonkajšej stability meny. S týmto cieľom
NBS určuje menovú politiku, riadi peňažný obeh, koordinuje platobný styk a
zúčtovanie bánk a vyhlasuje devízový kurz Sk voči iným menám.

117
 29. októbra bola prijatá zmluva o menovom usporiadaní, ktorá vymedzila
dočasné usporiadanie menových vzťahov, po ktorom bude nasledovať prechod na dve
samostatné meny.
Zmluva obsahovala podmienky jednostranného vypovedania platnosti:
- deficit štátneho rozpočtu vyšší ako 10 %,
špekulatívny pohyb kapitálu a neschopnosť koordinovať menovú politiku,
- pokles devízových rezerv pod hodnotu mesačného importu.
Urýchlenie menovej odluky spôsobil najmä nepriaznivý vývoj devízových
rezerv. 8. február 1993 sa stal dňom rozdelenia koruny československej (Kčs) na
slovenskú korunu (Sk) a korunu českú (Kč).

S ohľadom na vysoký stupeň hospodárskeho prepojenia SR a C'R bolo potrebné

nájsť vhodný spôsob uplatňovania platobného styku medzi oboma štátmi. Platobná
zmluva medzi fR a SR, prijatá v roku 1993, existovala na princípe klíringového
platobného styku a zúčtovania. Platby medzi dvoma krajinami sa uskutočňovali v
zúčtovacích jednotkách F.CU prostredníctvom klíringových účtov ČNB a NBS. Na
pokrytie klíringových špičiek slúžil medzný úver, ktorého maximálna hranica
predstavovala 130 mil. RCU s úrokom 5 % p. a. Platobná zmluva zostala v platnosti do
1. októbra 1995, keď bola nahradená štandardnými podmienkami zahraničného
platobného styku.

Významnou zmenou v oblasti kurzovej politiky bola zmena menového koša z

päťzložkového (USD, DRM, ATS, FRF, CHF) na dvojzložkový (USD, DRM), ktorá
sa uskutočnila 15. júla 1994. So zmenou menového koša bolo zavedené aj rozšírenie
fluktuačného pásma fixného kurzu z ±0,5 % na ±1,5 %.
Tabuľka 5.1 Úplná definícia dvojzložkového menového koša slovenskej koruny
USD DEM
Váha meny v koši 40% 60%
Východiskový kurz k USD (USD/USD = 1) DRM/USD = 1,5429
Východiskový kurz k SKK SKK/USD = 31,209 SKK/DRM = 20,227

Keďže kurz slovenskej meny závisel aj od vzájomného meniaceho sa pomeru

medzi DRM a USD na medzinárodnom devízovom trhu, na vyhodnocovanie
aktuálneho kurzu sa používala absolútna definícia menového koša, označovaná IDX.

1 IDX = 0,012817 + 0,029663

DEM/USD

118
3?
 1 1DX = 0,012817 + 0,029663 = 0,032042
1,5429

Dosadením do vzťahu údaja o kurze DF.M/USD = 1,5429 dostaneme

výsledok:
Výsledok je identický s kurzom USD/SKK v nepriamom kurzovom zázname, t. j. aké
množstvo jednotiek USD sa rovná jednej jednotke SKK. Výpočet nepriameho kurzu
je:

USD I SKK = —= 0,032042

31,209

Absolútna definícia menového koša (košová jednotka, menový index)

vyjadrovala teoretický devízový kurz medzi USD a SKK v nepriamom kurzovom
zázname (USD/SKK). Význam absolútnej definície menového koša bol v možnosti
predpokladať vývoj devízového kurzu v závislosti od zmien kurzu DF.M/USD.

Opatrenia v oblasti kurzovej politiky vraku 1995 boli zamerané na stabilizáciu

ekonomiky. Najvýznamnejším krokom v tejto oblasti bolo prijatie nového devízového
zákona č. 225/1995 Z. z. a zavedenie plnej konvertibility slovenskej koruny v
rámci bežného účtu platobnej bilancie s výhľadom liberalizácie niektorých
operácií v rámci kapitálového účtu platobnej bilancie. Konvertibilita meny je
vyjadrená v požiadavkách článku VIII Dohody o MMF.

Splnenie podmienok vnútornej konvertibility bolo podložené najmä záväzkom

odkúpiť svoju menu, ak subjekt požadujúci jej odkúpenie túto menu nadobudol ako
výsledok bežných obchodných transakcií, ako aj záväzkom zrušiť obmedzenia na
platby za bežné medzinárodné transakcie. Prijatie devízového zákona umožnilo
domácim subjektom vykonávať úhrady z korunových účtov, limit na nákup valút bol
na úrovni 60 000 Sk. 27

27 roku 1995 sa začal zverejňovať mesačný rozšírený kurzový lístok, ktorý

obsahoval aj meny 158 exotických krajín, pričom banky neboli povinné tieto meny
odkupovať. Okrem toho bol rozšírený denný kurzový lístok o českú korunu.
V tomto období sa uplatňovala kombinovaná metóda určovania menového
kurzu slovenskej koruny. Jej princíp spočíval v tom, že sa vychádzalo jednak z
dvojzložkového koša mien USD a DFM a jednak na základe dopytu a ponuky

119
na vnútornom devízovom trhu. Fixný kurz. sa považoval za kotvu transformácie
ekonomiky. NBS uplatňovala denný devízový fixing. Denne prijímala záväzné
požiadavky komerčných bánk na nákup alebo predaj USD a DFM. Požiadavky
komerčných bánk sa členili na konkurenčné a nekonkurenčné. Pri konkurenčných
požiadavkách komerčné banky uvádzali limit kurzu, ktorý sú ochotné akceptovať.
Na základe informácií z devízových trhov pomocou vzorca absolútnej definície
menového koša sa stanovil kurz. USD/SKK. V závislosti od dopytu a ponuky na
domácom trhu stanovila NBS kurz v rozpätí ±7 % v porovnaní s kurzom na základe
menového koša.

5.7 Základne kategórie vyplývajúce z devízového zákona

Devízový režim na Slovensku upravuje devízový zákon č. 202/1995 Z. z., ktorý
nadobudol účinnosť 1. októbra 1995 a postupne bol uvoľňovaný jednotlivými
novelami.

Osoby, ktoré podliehajú devízovému režimu, sa Členia na devízových

tuzemcov a devízových cudzozemcov. Rozlišovacím kritériom je pri fyzických
osobách trvalý pobyt (domicil). Pri podnikateľských subjektoch je rozlišovacím
kritériom centrum ekonomického záujmu, resp. sídlo spoločnosti. Pobočky
zahraničných bánk sú tuzemci, lebo ich sídlom a centrom ekonomického záujmu je
Slovenská republika.

Devízové hodnoty sú peňažné prostriedky v cudzej mene v hotovosti a na

účtoch, zahraničné cenné papiere a zlato. Do devízových hodnôt sú zaradené aj
finančné deriváty odvodené od cudzích mien, zahraničné cenné papiere a zlato.
Definícia pojmu zlato neobsahuje zlaté mince, a tak ich dovoz podlieha len
ohlasovacej povinnosti.

Pojem cenné papiere obsahuje dematerializované a listinné cenné papiere

obchodovateľné na sekundárnom trhu. Regulácii v devízovom režime nepodliehali
cenné papiere, ktoré sú spojené s právom na vecné plnenie (skladiskové listy,
konosamenty, warranty).

Priame investície predstavujú také vynaloženie peňažných prostriedkov,

ktorých cieľom je získať alebo rozšíriť trvalé ekonomické práva na podnikanie v
zahraničí. Podmienkou na uznanie priamej investície je, že investor získa podiel
najmenej 10 % na základnom imaní spoločnosti. Priame zahraničné

120
investície do Európskej únie, štátov OECD a do Európskeho hospodárskeho priestoru
nepodliehajú devízovému povoleniu.28

devízovými miestami sú:

- banky, ktoré majú v bankovej licencii stanovený rozsah obchodov s
devízovými hodnotami,
_ zmenárne, ktoré vykonávajú činnosť na základe koncesnej listiny podľa
živnostenského zákona,
- subjekty, ktoré majú devízovú licenciu od NBS (obchodníci s
cennými papiermi, investičné spoločnosti, Slovenská pošta).

Devízovými orgánmi sú NBS a MF SR. NBS má pôsobnosť voči bankám a

podnikateľským subjektom, MF SR voči subjektom, ktoré sú napojené na štátny
rozpočet.

Devízová licencia (devízové povolenie) umožňuje vykonávať obchody s

devízovými hodnotami. Devízová licencia sa nevyžaduje v tých operáciách, v ktorých
je jedným účastníkom vzťahov Slovenská republika. Devízové povolenie sa udeľuje na
základe písomnej žiadosti NBS, je neprevoditeľné na iný subjekt ani na právneho
nástupcu. Pri udelení devízového povolenia možno prihliadať na vývoj platobnej
bilancie.

Ohlasovacia povinnosť sa plní voči devízovým orgánom, devízovému miestu a

colnému orgánu, vzťahuje sa na luzemcov a organizačné zložky cudzozemcov v SR,
ktorí sú povinní ohlásiť:
peňažné pohľadávky a záväzky voči tuzemcom v zahraničí a voči cudzozemcom,
- inkasá a platby voči tuzemcom v zahraničí a voči cudzozemcom, čo sa
týka priamych investícií, finančných úverov, cenných papierov a operácií na finančnom
trhu,
- zriadenie a stav účtov v zahraničí.

Ohlasovacia povinnosť obsahuje tiež povinnosť luzemcov

a cudzozemcov ohlásiť dovoz a vývoz, bankoviek, mincí v slovenskej a cudzej mene,
cestovných šekov, zlata a zlatých mincí. Účelom zavedenia ohlasovacej povinnosti
bolo hlavne získavanie informácií o pohyboch peňazí a kapitálu pre potreby platobnej
bilancie.

Transferová povinnosť predstavuje povinnosť prevodu peňažných

prostriedkov do tuzemska po úhrade daní a poplatkov. Na zriadenie devízových účtov v
zahraničí sa do 1. 1. 2004 vyžadovalo devízové povolenie NBS

28
Za porušenie lejto povinnosti bola stanovená pokuta fyzickej osobe do výšky SO 000 Sk. Od roku 2004 sa
uvedené obmedzenie zrušilo.

128
 1

Oslobodenie od transferovej povinnosti sa vzťahovalo na osoby, ktoré získali

peňažné prostriedky v zahraničí výhrou v lotérii, ako aj mzdy, štipendiá, odmeny
štatutárnych orgánov spoločností, určené na spotrebu počas pobytu v zahraničí.

Platby na základe bezhotovostného platobného styku mohli vykonávať iba

banky a devízové miesta, ktoré získali licenciu od NBS.
Devízové miesta boli povinné pred vykonaním platby požadovať platné
devízové povolenie, doklady o účele platby, označenie účelu prijatej platby.

Obchodovanie s devízovými hodnotami mohli uskutočňovať len banky s

devízovou licenciou. Individuálne obchodovanie s devízovými hodnotami bolo
podmienené devízovou licenciou.
Peňažné prostriedky v cudzej mene a zlato mohli kupovať a predávať len
banky (devízové miesta). Ostatné subjekty mohli takéto obchody uskutočňovať len
prostredníctvom bánk (devízových miest).
Obchodovanie s finančnými derivátmi mohli vykonávať len devízové miesta.
Na individuálne vykonávanie devízových termínových obchodov bolo potrebné
devízové povolenie. Ak sa takýto obchod uskutočňoval s devízovým miestom, takéto
povolenie sa nevyžadovalo.
Cudzozemci v zásade nemohli voľne nadobúdať nehnuteľnosti v SR. Výnimku
predstavovali dôvody:
• dedičstvo,
• diplomatické zastúpenie,
• bezpodielové vlastníctvo manželov, ak jeden je cudzozemec,
• stavba na pozemku, ktorého vlastníkom bol cudzozemec,
• predkupné právo cudzozemca na podielovom vlastníctve nehnuteľnosti,
• výmena tuzemskej nehnuteľnosti vo vlastníctve cudzozemca za inú nehnuteľnosť,
jej cena však nesmie presahovať cenu pôvodnej nehnuteľnosti.
Vývoz a dovoz zlata podlieha ohlasovacej povinnosti.
Porušenie ustanovení devízového zákona sa kvalifikovali ako devízový
priestupok a devízový delikt. Sankcie mali formu pokuty alebo prepadnutia veci.
V prípade závažného nepriaznivého vývoja v devízovej oblasti môže vláda
vyhlásiť núdzový stav devízového hospodárstva. Ten môže trvať maximálne 3
mesiace odo dňa jeho vyhlásenia. Počas núdzového stavu devízového hospodárstva je
zakázané nakupovať devízové hodnoty za domácu menu, uhrádzať peňažné záväzky do
zahraničia (zákaz sa vzťahuje aj na banky) a ukladať prostriedky na účtoch v zahraničí.
1

129
5.7.1 Postupné uvoľňovanie devízového režimu

Devízový režim upravuje devízový zákon č. 202/1995 Z. z. Ten bol postupne

uvoľňovaný nasledujúcimi právnymi úpravami:
• novelou devízového zákona č. 45/1998 Z. z.,
• novelou devízového zákona č. 388/1999 Z. z.,
• novelou devízového zákona č. 442/2000 Z. z.,
• vykonávacou vyhláškou MF SR k devízovému zákonu č. 390/1999 Z. z.,
• vyhláškou MF SR č. 477/2000 Z. z.,
• vyhláškou MF SR č. 522/2001 Z. z.,
• novelou devízového zákona č. 602/2003 Z. z.

Významné medzníky v postupnom uvoľňovaní devízového režimu

predstavovali:

1. Uvoľnenie platieb súvisiacich s bežnými obchodnými operáciami vo

vzťahu k zahraničiu
Prijatím devízového zákona v roku 1995 boli liberálizované pre tuzemcov všetky
platby voči zahraničným subjektom, súvisiace s bežnými obchodnými
operáciami (platby za tovary, služby, dopravu, dedičstvá, vená, výživné alebo
prevody súvisiace s vysťahovaním do zahraničia). Vykonávanie uvedených
platieb sa uskutočňovalo prostredníctvom bánk a podmienkou bol dostatok
finančných prostriedkov v domácej alebo cudzej mene na účte klienta.

2. Uvoľnenie otvárania účtov v cudzej mene v domácich bankách

Prijatie devízového zákona prinieslo možnosť tuzemcom - fyzickým osobám
otvárať si účty v cudzej mene (ale bez obmedzení len v domácich bankách) a
používať uvedené účty bez obmedzení v tuzemsku a v zahraničí.

3. Uvoľnenie transakcií spojených s investovaním tuzemcov v zahraničí a

prijímania finančných záväzkov
Od roku 1998 do roku 2001 prebehlo množstvo zmien devízového režimu, ktoré
liberalizovali kapitálové transakcie, ako napríklad prijímanie finančných úverov
zo zahraničia, poskytovanie finančných úverov do zahraničia, priame zahraničné
investície v rámci OFCD a v členských štátoch F.urópskeho hospodárskeho
priestoru, nákup a predaj zahraničných cenných papierov.

4. Zrušenie ponukovej povinnosti

K 1. 4. 1998 bola zrušená ponuková povinnosť pre tuzemské právnické osoby.
Až do uvedeného termínu mali právnické osoby v SR povinnosť

130
 1

peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré získali za predaj tovarov, služieb a

pod., ponúknuť na odkúpenie banke na Slovensku. Uvoľnenie tejto oblasti
devízového režimu umožnilo právnickým osobám ukladať si získané peňažné
prostriedky v cudzej mene na účty a nakladať s nimi bez obmedzení.

5. Uvoľnenie nadobúdania tuzemských nehnuteľností cudzozemcami

Prijatie záväzkov Slovenskej republiky, vyplývajúcich z Európskej dohody o
pridružení, podmienilo uvoľnenie nadobúdania nehnuteľností pre zahraničné
právnické osoby so sídlom v krajine EU na účely podnikateľskej činnosti (od
januára 2000), ako aj pre zahraničné banky, poisťovne, obchodníkov s cennými
papiermi a správcovské spoločnosti (od januára 2001).

6. Uvoľnenie operácií so zahraničnými cennými papiermi, rozšírenie

priamych investícií a investovania do nehnuteľností
K 1. 1. 2002 na základe vyhlášky MF SR došlo k rozšíreniu
liberalizovaných priamych zahraničných investícií okrem štátov EÚ a OECD
(platilo už vtedy) aj o štáty Európskeho hospodárskeho priestoru. Pre tuzemcov sa
rozšírila aj možnosť nadobúdať nehnuteľnosti v rámci Európskeho
hospodárskeho priestoru.

7. Uvoľnenie obmedzení týkajúcich sa operácií s cennými papiermi a s

finančnými derivátmi
Od 1. 1. 2003 sa zrušili pretrvávajúce obmedzenia týkajúce sa operácií s cennými
papiermi a operácií s finančnými derivátmi.

S. Liberalizácia nadobúdania nehnuteľnosti tuzemcami v zahraničí

Od 1. 1. 2004 došlo k úplnej liberalizácii nadobúdania nehnuteľností tuzemcami v
zahraničí v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru.

9. Zrušenie obmedzení súvisiacich s otváraním účtov v zahraničí, na

operácie tuzemca s cudzou menou v zahraničí, s prevodom peňažných
prostriedkov nadobudnutých v zahraničí do tuzemska
Od 1. 1. 2004 boli zrušené obmedzenia týkajúce sa otvárania účtov v zahraničí a
operácií s cudzou menou v zahraničí. To znamená, že od uvedeného dátumu sa na
uvedené transakcie nevyžaduje devízové povolenie od Národnej banky
Slovenska. Rovnako boli zrušené obmedzenia, ktoré sa vzťahovali na povinnosť
tuzemca previesť peňažné prostriedky nadobudnuté v zahraničí, do tuzemska.

131
 6. KAPITOLA
PASÍVNE OPERÁCIE KOMERČNÝCH BÁNK

6.1 Charakteristika pasívnych operácií komerčnej banky

Pasívne operácie komerčnej banky predstavujú bankové obchody, postupy a
rozhodnutia akcionárov a manažérov, prostredníctvom ktorých komerčná banka
získava peňažné zdroje na svoju podnikateľskú činnosť
7. interného a externého prostredia.

Cieľom týchto operácií je získať kvantitatívne dostatočnú a kvalitatívne

optimálnu Štruktúru peňažných zdrojov na financovanie aktívnych bankových
obchodov (poskytovanie úverov pre jednotlivé klientske segmenty, investície do
cenných papierov vo vlastnom mene a ďalšie druhy bankových operácií,
prostredníctvom ktorých komerčná banka vytvára zisk).

Istá časť bankových pasív je potrebná na krytie bankových investícií do

oblastí, ktoré priamo nevytvárajú zisk obchodnej banky, sú však objektívne potrebné na
činnosť banky, napr. budovy, zariadenie budov, informačné technológie, obeživo
banky atď. Tieto investície sa nazývajú fixné investície banky.
Peňažné zdroje vykazujú banky na pravej strane bilancie, teda ako bankové
pasíva, preto sa tieto obchody nazývajú pasívne obchody (operácie).

Bankové pasíva komerčnej banky majú takúto štruktúru:

• vlastný kapitál (cca 5 %) - tvoria vlastné finančné zdroje banky (predovšetkým

peňažné vklady akcionárov, prípadne iné peňažné zdroje - napr. podriadené
dlhy, nerozdelený zisk a pod.),
• cudzie zdroje (cca 95 %) - tvoria peňažné zdroje klientov banky a peňažné
zdroje kooperujúcich bánk.29

Vlastný kapitál prednostne slúži na krytie rizík bankového podnikania, cudzie

zdroje komerčnej banky slúžia na podnikanie komerčnej banky, ako aj na
dosahovanie primeranej finančnej výkonnosti.

29
Predmetom tejto kapitoly sú operácie komerčnej banky s cudzím kapitálom.

132
 Vlastný kapitál cca S %
• základný VK RIZIKÁ i
• dodatkový VK i i
• doplnkový VK
Cudzie zdroje cca 95 %
• vklady
• úvery od bánk
ZISK

Zdroj: vlastné spracovanie.

6.2 Cudzie zdroje komerčnej banky

Cudzie zdroje komerčnej banky predstavujú dočasne voľné peňažné
prostriedky, ktoré získava obchodná banka prostredníctvom pasívnych bankových
obchodov predovšetkým vo forme vkladov získaných od jednotlivých ekonomických
subjektov alebo vo forme pôžičiek od iných komerčných bánk na medzibankovom trhu
alebo od centrálnej banky.

6.3.1 Členenie cudzích zdrojov komerčnej banky

Komerčná banka získava cudzie zdroje prostredníctvom celej škály bankových

operácií. Takto získané zdroje možno klasifikovať z rôznych uhlov pohľadu.

Obr. 6.2 Členenie cudzích zdrojov komerčnej banky z pohľadu ich získavania

Zdroj: vlastné spracovanie.

133
Obr. 6.3 Členenie cudzích zdrojov podľa vzťahu a počtu ekonomických
subjektov

Zdroj: vlastné spracovanie.

• Priame pasívne obchody - banka získava peňažné zdroje priamo od určitého

ekonomického subjektu (domácnosti, firmy, štát), v bankovej praxi sa nazývajú
primárne zdroje.
• Nepriame pasívne obchody, to znamená, že banka získava peňažné zdroje od
inej banky (táto banka ich spravidla získala od primárneho vkladateľa), tieto
peniaze sa v bankovej praxi nazývajú sekundárne zdroje.
• Pasívne obchody s centrálnou bankou, to znamená, že komerčná banka
získava peňažné zdroje na krytie svojich aktivít od centrálnej banky.

6.3 Vklady komerčnej banky

Prevažná Časť cudzích zdrojov komerčnej banky sa sústreďuje vo forme
vkladových produktov.
Vklady predstavujú najdôležitejšiu časť cudzích zdrojov obchodnej
banky.
Vklady2 obchodnej banky predstavujú štruktúrovaný systém peňažných
fondov, akumulovaný prostredníctvom vkladových produktov, ktorý používa banka na
poskytovanie úverov, prípadne na iné druhy aktívnych obchodov (nákup cenných
papierov atď.).
Základom existencie bankového systému sú úspory, ktoré sú uložené v
peňažnej forme v bankovom systéme. Tieto peňažné prostriedky vkladajú
jednotlivé ekonomické subjekty (domácnosti, firmy, štát, zahraničie) do
komerčných bánk vo forme vkladov. 30

30
Zákon o bankách definuje vklad ako zverenie peňažných prostriedkov, ktorí predstavujú záväzok voči vkladateľovi na
ich výplatu.
134
 Ekonomická charakteristika vkladových operácií komerčnej hanky:
• úspory, ktoré získava banka prostredníctvom predaja vkladových produktov
predstavujú významný zdroj ekonomického rastu v krajine, pretože ich
bankový sektor transformuje na rozvojové investície,
• úspory domácnosti (objem, štruktúra) predstavujú významný ukazovateľ
bohatstva, ktorý je dôležitým indikátorom životnej úrovne obyvateľov danej
krajiny a významným sociálno-politickým stabilizátorom,
• úspory (objem, štruktúra) sú súčasťou menových agregátov, ktoré sleduje,
prípadne ovplyvňuje centrálna banka prostredníctvom nástrojov menovej
politiky a vo svojej podstate predstavujú istú formu brzdy inflácie, pretože
predstavujú odloženú spotrebu,
• v prípade bankových vkladov vystupuje banka ako dlžník vo vzťahu k
jednotlivým ekonomickým subjektom, komerčná banka si požičiava peniaze od
verejnosti, ktoré následne využíva na svoje podnikateľské aktivity; pri týchto
aktivitách si komerčná banka požičiava cudzie zdroje vo veľkom rozsahu a
podstupuje pritom veľké riziká (tieto faktory predstavujú primáme dôvody
striktnej regulácie bankového sektora),
• bankové vklady predstavujú pre klientov formu bezpečného uloženia peňazí v
špecializovaných finančných inštitúciách (bankách), ekonomické subjekty si
ukladajú peniaze do bánk predovšetkým z dôvodu potreby vykonávania
platobných operácií (bežné účty), prípadne z dôvodu ochrany proti odcudzeniu a
inflácii (termínované účty), vklady vybraných ekonomických subjektov sú
zároveň chránené štátom (spravidla prostredníctvom špecializovanej inštitúcie,
napr. Fond ochrany vkladov v Slovenskej republike),
• vklady v bankách sú ocenené na finančnom trhu spravidla nízkou úrokovou
sadzbou, v normálnom trhovom prostredí je výnosovosť bankového vkladu v
porovnaní s inými investičnými možnosťami minimálna (dôvodom je vysoká
bezpečnosť bankových vkladov),
• vklady sú pre komerčnú banku najdôležitejší zdroj dosahovania finančnej
výkonnosti (zisk, rentabilita, F.VA atď.) transformáciou na úvery.

6.3.1 Členenie vkladov v komerčnej banke

V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s rôznou klasifikáciou vkladových

produktov obchodnej banky.
A. Členenie vkladov z pohľadu ekonomických subjektov v pozícii veriteľa:
• vklady od obyvateľstva - veriteľom banky je obyvateľstvo,
• vklady od podnikov - veriteľom banky sú podniky,
 • vklady od iných subjektov - veriteľom banky je iný ekonomický subjekt, štát,
banka, nezisková organizácia a pod.
Uvedené hľadisko je významne z pohľadu marketingových aktivít banky.
Komerčné banky spravidla uplatňujú diferencované marketingové prístupy a postupy
vo vzťahu k jednotlivým klientskym segmentom. Je evidentné, že potreby jednotlivých
segmentov (podniky, obyvateľstvo, štát) v bankovom sektore sú rozdielne, rozdielne
teda musia byť ponúkané bankové produkty, cenová politika, distribučná a
komunikačná politika banky.

Obr. 6.4 Členenie vkladov komerčných bánk vo vzťahu k jej veriteľom

'Zdroj: vlastné spracovanie.

B. Členenie vkladov z hľadiska časovej viazanosti peňazí v banke:

• netermínované vklady - pri týchto vkladoch nie je stanovená doba viazanosti

vkladu v banke, to znamená, že klient banky môže týmito peniazmi disponovať
bez akýchkoľvek obmedzení
• termínované vklady - pri týchto vkladoch je presne stanovený čas, kedy sa
klient vzdáva práva disponovať svojimi peniazmi, resp. je stanovený algoritmus
výpočtu tohto času a zodpovedajúcich podmienok, termínované vklady sa v
bankovej praxi delia na: krátkodobé vklady s dobou viazanosti vkladu do 1
roka, strednodobé vklady s viazanosťou od I roka do 5 rokov, dlhodobé vklady s
viazanosťou vkladu nad 5 rokov,
• kombinované vklady - predstavujú rôzne formy kombinácie netermínovaného
a termínovaného vkladu v bankovej praxi31. Komerčná banka chce týmto
spôsobom získať klienta s vidinou vyšších úrokov a neobmedzenej manipulácie
s vkladom.

31
Napríklad bankový produkt Poštovej banky z roku 2009, v minulosti Progres konto Všeobecnej úverovej banky a pod.

135
 Obr. 6.5 Členenie bankových vkladov vo vzťahu k bilancii komerčnej banky

V procese riadenia aktív a pasív komerčnej banky, ktorý predstavuje

najdôležitejšiu súčasť finančného manažmentu obchodnej banky, dominuje kritérium
doby uloženia vkladu, teda obdobie, počas ktorého môže banka využívať cudzie
peňažné
Zdroj: zdroje.
vlastná Klasifikovať vkladové produkty a analyzovať výhody a nevýhody
spracovanie.
jednotlivých druhov vkladových produktov budeme predovšetkým z časového
hľadiska.

Časová viazanosť vkladov v zmysle zmluvy nie je vždy zhodná so skutočnou

dobou využívania cudzích peňazí v banke a možno predpokladať, že skutočné
využívanie cudzích peňažných fondov je v prípade niektorých bankových produktov
dlhšie, než je zmluvne dohodnuté.

Typickým príkladom je minimálna hranica netermínovaných vkladov v teórii

nazývaná efekt usadeniny, ktorú si vysvetlíme v ďalšom texte.

Podobne možno očakávať, že i časť úsporných vkladov zostane v bilancii

banky dlhšie, ako je dohodnutá doba výpovede vkladu, pretože klient banky nie je
povinný zadať výpoveď vkladu v okamihu jeho otvorenia a banka taktiež nie je
povinná, a nie je to, samozrejme, v jej záujme, upozorniť ho na túto možnosť.

Pri kombinovaných vkladoch komerčná banka predpokladá, že klient sa

uspokojí s nižšou úrokovou sadzbou a zároveň nebude často manipulovať so svojím
vkladom, ktorý teda nadobudne stabilnú formu vo vzťahu k bilancii banky.

136
 6.3.1.1 Netermínované vklady komerčnej banky

Netermínované vklady zahŕňajú lú časť vkladových produktov banky, ktorá

nie je v presne definovanom časovom intervale využiteľná na krytie aktívnych
obchodov. Zahŕňa vklady uložené na bežných účtoch. Často sú tieto vklady
označované inými názvami, napr. vklady na videnie, vista vklady, denné peniaze. Sú to
teda peniaze, ktoré si ukladajú bankoví klienti na bežné účty, aby nimi mohli
neobmedzene disponovať, predovšetkým z dôvodu realizácie platobného styku.

Ekonomická charakteristika netermínovaných vkladov je takáto:

• peniaze uložené na týchto bankových účtoch slúžia prednostne na vykonávanie
operácií platobného styku, jednotlivé ekonomické subjekty si z rôznych
dôvodov otvárajú účty v komerčných bankách (legislatívna povinnosť
daňových subjektov, objektívna potreba uhrádzať svoje záväzky, spontánne
rozhodnutie domácností a pod.),
• peniaze na bežných účtoch sú zdrojom krátkodobej likvidity jednotlivých
ekonomických subjektov,
• vo vzťahu k bilancii komerčnej banky predstavujú netermínované vklady
nestabilný zdroj financovania podnikateľských potrieb banky, pretože ich
doba uloženia v banke nie je zmluvne dohodnutá a klient má možnosť
disponovať peniazmi bez obmedzenia, stabilizujúcim prvkom je efekt
usadeniny
• banka platí vkladateľovi minimálnu výšku úrokovej sadzby (výška úrokovej
sadzby sa v štandardných trhových podmienkach spravidla pohybuje v intervale
0 až 0,5 % p. a.), vkladatelia spravidla nie sú citliví na zmenu úrokových
sadzieb,
• tieto vklady sú súčasťou menového agregátu M1.
Vo všeobecnosti sú netermínované vklady hodnotené ako najmenej stabilný
cudzí zdroj banky a ako také predstavujú veľké nebezpečenstvo pre banku z pohľadu
jej likvidity.
Uvedené hodnotenie určite nie je vyčerpávajúce. Na základe praktických
skúseností zo zahraničných a domácich bánk možno prezentovať názor, že v praxi
dochádza k istej premene týchto nestabilných zdrojov na zdroje dlhodobé.
I keď ide o denné peniaze, istá časť, úroveň, resp. hladina netermínovaných
vkladov je stabilná počas sledovaného obdobia, pričom výkyvy pod minimálnu úroveň
predstavujú významné riziko pre likviditu banky. Minimálna úroveň netermínovaných
vkladov vo svojej podstate predstavuje dlhodobé vklady.

137
 Tento proces možno označiť za časovú transformáciu kapitálu, ktorá predstavuje jeden z
aspektov činnosti obchodnej banky. Tento jav sa v odbornej literatúre nazýva efekt usadeniny.
Hodnotenie minimálnej úrovne netermínovaných vkladov musí byť pravidelne
uskutočňované v nadväznosti na plánovacie obdobie banky, demografický vývoj a ďalšie
aspekty.
Ohr. 6.6 Efekt usadeniny

ť «v dňoch
Zdroj: Belásakol.: Manažment komerčnej banky. Trenčín: GC-Tech, 2007. s. 172.
Poznámka: hrubá prerušovaná čiara predstavuje minimálnu úroveň stavu bežných účtov v komerčnej
banke.

Vzdialenosť od nulovej hodnoty po minimálnu úroveň stavu bežných účtov na osi y

možno považovať v teoretickej oblasti za pásmo stabilne vysokej úrokovej marže, pretože ide o
netermínované vklady, ktoré môže banka využívať v zásade dlhodobo na krytie aktívnych
obchodov.
Väčšia vzdialenosť od nulovej hranice na osi y znamená, že sú, za inak nezmenených
podmienok, vytvorené priaznivé predpoklady na dosahovanie vyššej finančnej výkonnosti
komerčnej banky.
 Minimálna úroveň stavu bežných účtov a jej pozitívna dynamika v určitom
období vypovedajú o schopnosti banky stabilizovať významných klientov vo svojom
portľóliu.

Priemerná úroveň stavu bežných účtov je kategória, ktorá je zaujímavá z

pohľadu manažmentu a plánovacích aktivít a vypovedá o tom, v akej priemernej
hodnote môže banka v sledovanom období uvažovať o krytí aktívnych obchodov touto
kategóriou vkladov.
V ekonomickej teórii sa tento jav nazýva efekt usadeniny, to znamená, že aj
napriek vykonávaným platobným operáciám sa na dne bežných účtov usadia drobné
zvyšky peňažnej masy klienta, ktoré však v súhrnom vyjadrení za banku môžu
znamenať veľký objem lacných peňazí.

Príčiny existencie efektu usadeniny:

• klienti bánk si spravidla ponechávajú časť svojich peňazí na bežnom účte
(preferujú likviditu) z rôznych dôvodov, napríklad potrebujú: finančne
zvládnuť obdobie medzi získaním peňažného príjmu a jeho použitím a medzi
vznikom a úhradou záväzku, tvoriť rezervy na
úftm nepredvídané prípady, prípadne mať pohotové peniaze k dispozícii na
možné finančné špekulácie,
• platobné operácie klientov smerujú na účty vedené v tej istej banke, prípadne
do inej banky a zároveň prichádzajú peniaze z iných bánk, tieto protismerné
pohyby peňazí sa v reálnom živote spravidla do istej miery kompenzujú,
platby vnútri banky nemajú dosah na celkovú hladinu v banke,
• úroveň usadeniny v banke je determinovaná jej veľkosťou, veľkosťou a
bonitou jej klientov (možno predpokladať, že veľký firemný klient si ponechá
na bežnom účte väčší objem peňazí na zabezpečenie svojej
_ likvidity),
• niektoré komerčné banky profitujú na tom, že pri platobných operáciách
„zadržiavajú peniaze“ tak, že ich klientovi odpíšu z účtu v deň D a pripíšu na
účet príjemcu v deň D+l, prípadne D+2,
• citlivosť objemu vkladov na bežných účtoch na pohyb úrokovej sadzby je
minimálna, to znamená, že banka má možnosť manévrovať s úrokovou
sadzbou na bežnom účte tak, aby si mohla zvýšiť svoju výkonnosť, klienti
nezvyknú zmeniť banku z dôvodu nízkej úrokovej sadzby na bežnom účte,
najdôležitejšia je kvalita platobného styku v banke.
Komerčná banka môže svojou vhodnou obchodnou politikou aktívne vplývať
na stav bežných účtov svojich klientov napr. prednostnou orientáciou na určité
segmenty (prosperujúce firmy), pri ktorých je objektívnym javom vyššia úroveň
netermínovaných vkladov.

139
 Netermínované vklady treba analyzovať vo vzťahu k ich primárnemu účelu,
ktorým je realizácia operácií platobného styku z titulu úhrady do istej miery
nepredvídateľných platieb na základe do istej miery nepredvídateľnej akumulácie
peňažných prostriedkov na bežnom účte.
Postavenie a význam netermínovaných vkladov pre banku je však potrebné
skúmať nielen z hľadiska likvidity, ale aj z hľadiska rentability tohto produktu pri
komplexnom posúdení úlohy tohto produktu v obchodnej politike banky.
Z hľadiska rentability platobného styku možno tieto vkladové operácie označiť
za mimoriadne nákladné. Banka musí nevyhnutne investovať značné peňažné
prostriedky na vybudovanie funkčného a spoľahlivého systému platobného styku,
jeho prevádzku a inováciu. Na druhej strane poplatky za tieto služby, i napriek
skutočnosti, že sú vysoké, rastú a budú naďalej rásť, uhrádzajú iba istú časť reálnych
nákladov banky. Proces optimalizácie efektov banky v oblasti platobného styku je
aktuálny problém, ktorého dôležitosť bude narastať v situácii minimálnych
úrokových marží obchodných bánk.
Tento pohľad však nemožno absolutizovať, pretože funkčný a spoľahlivý
systém platobného styku vytvára základný a nevyhnutný predpoklad na predaj
termínovaných vkladových produktov a ďalších bankových produktov, resp. môže
vytvoriť výrazne pozitívny imidž banky.
Vklady na požiadanie vytvára podnikateľská sféra, obyvateľstvo, verejný
sektor a banky. Príčinou ich vzniku je časový nesúlad medzi tvorbou a použitím
peňažných zdrojov a vonkajším prejavom je vysoká dynamika zmien denných
zostatkov.
Podniky akumulujú peňažné prostriedky na bežných účtoch, ktoré majú
vedené v obchodných bankách. Z mikroekonomického hľadiska za primárny
ekonomický motív tvorby úspor v podnikateľskom sektore a na úrovni konkrétneho
podniku vo forme vkladov na bežných účtoch treba považovať potrebu uhrádzať
svoje záväzky z podnikateľskej činnosti, resp. inkasovať svoje pohľadávky.
Charakteristickým javom je rozdielny denný zostatok týchto účtov vzhľadom na
enormnú dynamiku. Bežné účty podnikov predstavujú vo vyspelých trhových
ekonomikách asi 50 % z celkového objemu
netermínovaných vkladov.
Vklady obyvateľstva predstavujú vo vyspelých ekonomikách približne 30 % z
celkového objemu bežných účtov. Slúžia na hotovostné a bezhotovostné formy
platenia, bezhotovostnú výplatu miezd a zúčtovanie platobných transakcií,
uskutočnených prostredníctvom šekov a platobných kariet a pod.
Vklady verejného sektora vznikajú z dôvodu prechodného prebytku príjmov nad
výdavkami počas rozpočtového obdobia. Predstavujú približne 10 % z celkového objemu
netermínovaných vkladov v ekonomike.
Vklady bánk predstavujú vo vyspelých ekonomikách asi 10 % z celkového objemu
netermínovaných vkladov. Špecifickou vlastnosťou týchto vkladov je to, že ide o vklady
bánk uložené v iných bankách. Tieto vklady slúžia

140
 na krytie bankových operácií, ktoré vyplývajú z medzibankového platobného styku,
resp. predstavujú zdroje krytia expanzívnej úverovej politiky banky a podobne.
Netermínované vklady z hľadiska vlastníctva využívaných peňažných
prostriedkov členíme na:
• základne bežné účty, pri ktorých môže klient disponovať iba vlastnými
peniazmi,
• bežné účty s úverovým limitom, tzv. kontokorentné účty, ktoré sú kombináciou
bežného a úverového účtu. V prípade kladného zostatku tvoria kontokorentné
účty krátkodobé zdroje banky, v prípade záporného zostatku predstavujú
krátkodobé aktíva. Charakteristickou vlastnosťou kontokorentných účtov je teda
nielen veľká dynamika zmien zostatkov na účte, ale tiež dynamika zmien v
bilancii banky. Vzhľadom na uvedené vlastnosti kontokorentných účtov je
pochopiteľné, že banka ponúka tento produkt iba vybranej skupine spoľahlivých
klientov, u ktorých je potreba peňazí dynamická (napríklad obchodné Hrmy),
resp., kde má záujem podporiť spotrebu (napríklad zaujímaví individuálni
klienti). Niektoré banky spoplatňujú svojím klientom aj objem finančných
prostriedkov, ktoré klient v rámci úverového limitu nevyčerpal.
Vykonávanie bezhotovostných transakcií je podmienené otvorením účtu
klienta v komerčnej banke.
Otvorením účtu vzniká zmluvný vzťah medzi klientom a bankou v zmysle
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a Všeobecných obchodných
podmienok NBS. Napriek tomu, že banky vychádzajú z uvedených legislatívnych
noriem, podmienky vedenia bežného účtu sú rôzne.

Banka zriadi bežný účet, ak sú splnené tieto základné podmienky:

• je uzavretá zmluva medzi bankou a klientom,
• klient predloží banke podpisové oprávnenia,
• klient vloží požadovanú hodnotu základného vkladu stanovenú v obchodných
podmienkach príslušnej banky, ktorý slúži ako zábezpeka na úhradu poplatkov
spojených s platobným stykom.

Podstatné náležitosti zmluvy sú:

• identifikácia účastníkov zmluvného vzťahu,
• predmet zmluvy,
• cenové podmienky,
• povinnosti a práva zúčastnených strán,
• záverečné ustanovenia, ktoré stanovujú, čo je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy,
počet rovnopisov zmluvy, dobu trvania zmluvného vzťahu, dátum uzatvorenia
zmluvy, pečiatky a podpisy kompetentných zástupcov zmluvných strán.
Klient banky je o všetkých transakciách, ktoré prebiehajú na jeho bežnom účte,
informovaný výpisom z účtu.
V rámci zmluvne dohodnutých podmienok medzi bankou a klientom sú
definované postupy v oblasti disponovania peňažnými prostriedkami klienta
na jeho bežnom účte v banke.
Klient môže predkladať platobné príkazy v písomnej, resp. elektronickej
forme, resp. uskutočňovať hotovostné operácie na účte.
V podpisových vzoroch si klient stanovuje svoj vzorový podpis a spôsob
disponovania peňažnými prostriedkami (samostatne, vždy dve osoby, resp. iný

141
prístup). Banka je povinná zabezpečiť, aby platobné príkazy, ktoré spracovala, boli
podpísané v zmysle platného podpisového vzoru.
Zrušenie bežného účtu je v zásade možné vykonať bez udania dôvodu zo
strany majiteľa účtu, pričom je zrejmé, že vzhľadom na lehoty platobných nástrojov,
ktoré sa spravidla viažu na bežný účet, napríklad platobné karty, šeky, trvalé príkazy
atď., proces zrušenia účtu nie je okamžitý, banka spravidla zruší daný účet v lehote do
30 dní.
Banka môže odstúpiť od príslušnej zmluvy, ak klient naplnil príslušné zmluvné
dôvody, to znamená, že závažným spôsobom porušil dohodnuté podmienky na
vedenie účtu. Zrušenie bežného účtu musí mať písomnú formu a obe strany zmluvy si
musia vyrovnať svoje vzájomné záväzky.
Komerčné banky v Slovenskej republike v súčasnosti postupne prešli na
baličkovanie produktu bežný účet. V rámci svojej ponuky prezentujú rôzne balíčky
produktov, ktorých podstatou je ponuka bežného účtu (vedenie) plus vybrané druhy
služieb (stanovený počet položiek platobného styku, stanovený počet platieb
platobnou kartou a pod.).
Vo všeobecnosti platí, že vhodný balík produktov je pre klienta cenovo
výhodnejší než základný bežný účet. Ďalšou výhodou pre klienta - majiteľa balíka -
môžu byť cenové zvýhodnenia pri predaji ďalších bankových produktov, napríklad
vyššie úročené termínované vklady, lacnejšie úvery, zľavy z poplatkov za investičné
produkty a výhodnejšie poistenie.
Zámerom banky pravdepodobne nie je to, aby klient platil banke absolútne
nižšie poplatky, ale získať výnosy z rozsahu predaja, to znamená, že klient platí za
parciálne produkty a služby menej, ale v celkovej hodnote pri vyššej spotrebe platí
absolútne viac peňazí.

6.3.1.2 Termínované vklady komerčnej banky

Termínované vklady predstavujú pre obchodnú banku pomerne stabilný

peňažný zdroj na krytie aktívnych obchodov, pretože klient (vkladateľ) sa vzdá
možnosti disponovať svojimi peniazmi na dohodnutý časový interval. V tomto období
môže komerčná banka uskutočňovať svoje operácie s cudzími peniazmi.
Ekonomická charakteristika termínovaných vkladov:
• termínované vklady predstavujú formu uloženia úspor v peňažnej forme v
bankovom systéme, to znamená, že ide o dlhodobo odloženú spotrebu daných
ekonomických subjektov; bankový systém efektívnym spôsobom transformuje
úspory na investície, ktoré sú významným zdrojom budúceho ekonomického
rastu krajiny,
• podstatou termínovaných vkladov je vzdanie sa práva majiteľa peňazí
disponovať prostriedkami na účte na dohodnutý časový interval,
• klient vkladateľ sa zároveň vzdáva možnosti alternatívneho využitia vlastných
peňazí,
• za vzdanie sa dispozičného práva na peniaze dostáva klient od komerčnej banky
ako kompenzáciu úrok, ktorý je vyšší než úrok na bežných účtoch, výška úroku
je determinovaná výškou vkladu, dobou trvania vkladu a dôveryhodnosťou
banky,
• cena peňazí na tomto trhu je pomerne nízka (v porovnaní s inými investičnými

142
 možnosťami) vzhľadom na intenzitu podstupovaného rizika, termínované vklady
sú chránené v zmysle legislatívnych noriem danej krajiny,
• termínované vklady sú súčasťou menového agregátu M2.

Termínované vklady možno z hľadiska spôsobu stanovenia doby uloženia

vkladu a účelu vkladu rozdeliť na:
• termínované vklady s viazanosťou,
• úsporné vklady s výpovednou lehotou,
• osobitné druhy termínovaných vkladov.

Obr. 6.7 Základné členenie termínovaných vkladov

Zdroj: vlastnú spracovanie.

Termínované vklady s viazanosťou predstavujú stabilný zdroj banky, pretože je
vopred dohodnutý časový úsek, počas ktorého je presne určená suma peňazí
úplne k dispozícii príslušnej banke.
Z hľadiska možnosti disponovania peniazmi ich členíme na:
• termínované vklady s viazanosťou bez možnosti výberu peňažných
prostriedkov pred uplynutím doby viazanosti,
• termínované vklady s možnosťou výberu peňažných prostriedkov pred uplynutím
doby viazanosti.
Vyššia úroveň stability termínovaných vkladov s viazanosťou bez možnosti
výberu sa spravidla prejavuje vo vyšších úrokoch v porovnaní s úspornými vkladmi.
Úroky sú spravidla fixné počas trvania vkladu.
Termínované vklady s viazanosťou sa spravidla vytvárajú formou jednej
úložky znejúcej na vyššiu sumu a presný čas, pričom banky pri mnohých produktoch
umožňujú tzv. privklcidy v presne stanovenom časovom úseku. Po uplynutí
dohodnutej doby banka preúčtuje tento vklad na vopred dohodnutý účet, prípadne ho
vyplatí klientovi v hotovosti.
Osobitnou kategóriou sú revolvingové vklady, to znamená, že sú to pravidelne
sa obnovujúce vklady, ktoré sa štandardne nachádzajú v ponuke komerčných bánk.
V prípade, že klient v rámci tzv. tolerančného obdobia vklad nevyberie, banka
ho považuje za pokračujúci vklad a jeho predčasné vypovedanie v druhej perióde
(napríklad ak si klient neskoro uvedomí svoju povinnosť vybrať peniaze z banky,
resp. presunúť ich na iný účet) je sankcionované i napriek lomu, že dohodnutú dobu
uloženia peňazí v banke klient dodržal.

Úsporné vklady s výpovednou lehotou predstavujú časť termínovaných

vkladov, pri ktorých nie je presne stanovené časové obdobie pre klienta na vzdanie sa

143
práva manipulovať s peniazmi.
Podmienkou bezproblémového výberu vkladu je povinnosť klienta vopred
ohlásiť výpoveď vkladu a dodržať výpovednú lehotu. Vklady možno vybrať aj bez
splnenia tejto podmienky, ak klient zaplatí bankou stanovený poplatok za predčasný
výber.
Banky spravidla ponúkajú klientom úrok formou variabilnej úrokovej sadzby.
Úsporné vklady sa vytvárajú formou jednorazových úložiek v kombinácii s
možnosťou vkladania d'alších úložiek.
V prípade, že klient v rámci tzv. tolerančného obdobia vklad nevyberie, banka
ho považuje za pokračujúci vklad a klient si môže tieto peniaze vybrať z banky iba pri
uplatnení sankcie za predčasný výber.
Práve tieto vlastnosti úsporného vkladu teoreticky umožňujú a prakticky
vytvárajú dôležitú a významne stabilnú zložku zdrojovej základne komerčnej banky
pri uplatnení optimálnych úrokových parametrov, pretože značná časť
vkladov reálne zostáva v banke dlhšie, než je dohodnutá lehota výpovede vkladu, od
ktorej závisí úroková sadzba.
Mnohí klienti si otvoria napríklad vkladnú knižku s úsporným vkladom a banku
navštívia iba preto, aby si z nej vybrali úroky po uplynutí dohodnutého obdobia, za
ktoré sa vypočítava úrok.

Osobitné druhy termínovaných vkladov predstavujú tú časť termínovaných

vkladov, pre ktoré je charakteristická časová postupnosť vytvárania vkladu a tiež
účelovosť jeho tvorby.
Možno sem zaradiť:
• úsporné účty majetkového sporenia,
• úsporné účty poistného charakteru,
• účty stavebného sporenia a
• účty sporenia s prémiou.

Úsporné účty majetkového sporenia sú zriaďované fyzickým a právnickým

osobám z dôvodu investícií na kapitálovom trhu formou investovania do obchodov s
cennými papiermi. Banka môže tieto peňažné prostriedky použiť iba na dohodnutý
účel. Banka na konci zmluvného obdobia vyplatí klientovi základný vklad a úrok,
ktorý predstavuje vopred dohodnutú percentuálnu časť zo zisku, ktorý banka dosiahla
z. kurzových rozdielov nakúpených a predaných cenných papierov na kapitálovom
trhu.

Úsporné vklady poistného charakteru predstavujú tie formy vkladov, ktoré

bezprostredne súvisia so životným, resp. neživotným poistením.
Vo svojej čistej forme sú predmetom činností poisťovní, avšak vzhľadom na
postupné prerastanie týchto finančných odvetví a vznik tzv. bankopoisťovnictva
značná Časť týchto produktov je sčasti, resp. v komplexných balíkoch produktov
ponúkaná v obchodných bankách.
Typickým príkladom je úsporný vklad obyvateľa, ktorý sa vytvára postupne a
slúži na poistenie životného rizika, veľakrát v kombinácii so sporivým motívom, čo
znamená, že časť alebo celé poistné plnenie nastáva i v prípade dožitia sa stanoveného
veku, resp. uplynutím dohodnutej lehoty. Výhodou úsporných účtov poistného
charakteru pre banku je získanie dlhodobého peňažného kapitálu.

144
 Účty stavebného sporenia sú vhodnou a pomerne výhodnou formou sporenia
na budúce financovanie bytových a stavebných účelov.
Pre banku, ktorá ponúka stavebné sporenie, je najväčšou výhodou dlhodobosť
získaných finančných zdrojov a zaručená úroková marža, vzhľadom na parametre
ponúkaného produktu.
Výhody stavebného sporenia možno vidieť v dvoch rovinách:
• klient má možnosť v budúcnosti /ískať dlhodobý úver s relatívne nízkym
úrokom (napríklad 6 %) a
• zároveň získava úroky inkasované za vklad vrátane priznanej štátnej prémie
(až 40 - 60 % zo sumy vloženej za kalendárny rok), ktoré sú spravidla
pomerne vysoké.

Sporenie s prémiou predstavuje osobitný druh termínovaného vkladu, ktorý

bol v minulosti pomerne obľúbený, predovšetkým v podmienkach centrálne riadenej
ekonomiky.
Podstatou tohto vkladu je netradičný spôsob pripisovania úroku formou
zlosovania, pričom celková výška úroku závisí nielen od základnej úrokovej sadzby,
zlosovanej prémie, ale taktiež od výšky vkladu. Nevýhodou pre klienta je nízka
úroveň základnej úrokovej sadzby.
Tento produkt bol určený klientom s relatívne vysokou mierou investorského
rizika. V súčasnosti nie je vo svojej typickej forme zo strany slovenských obchodných
bánk ponúkaný. Niektoré bankové produkty slovenských bánk môžu byť podobné,
napríklad detské sporenie VUB, kde celková úroková sadzba pozostávala zo
základnej úrokovej sadzby plus dodatkovej úrokovej sadzby v závislosti od sumy
vkladu a vylosovanej úrokovej sadzby.
Termínované vklady sa tvoria v podnikateľskom sektore, v sektore
obyvateľstva, vo verejnom a bankovom sektore.

6.4 Základné typy vkladových produktov komerčnej banky

Z hľadiska formy, resp. bankového produktu, prostredníctvom ktorého banka tieto
vklady získava, možno ich členiť na:
• vklady na účtoch
• vklady na vkladných knižkách
• depozitné certifikáty
• obligácie

Za základnú a zároveň najviac používanú formu uloženia peňazí v komerčnej

banke v súčasnosti možno označiť účet.32
Hlavným predpokladom je uzavretie zmluvy o účte medzi bankou a klientom,
dohodnutie obchodných podmienok vedenia daného účtu a stanovenie okruhu osôb
oprávnených disponovať prostriedkami na účte.
Z hľadiska banky je uvedená forma najefektívnejšia, pretože nevyvoláva
ďalšie náklady. Plne sa využíva v podnikateľskom sektore, vo verejnom i bankovom
sektore a v poslednom období dominuje aj v sektore obyvateľstva.

32
Účet predstavuje technický prostriedok, ktorý zachytáva pohyb peňazí daného klienta v komerčnej banke.

145
Obr. fi.fi Formy vkladových produktov komerčných bánk

Zdroj: vlastné spracovanie.

Vkladné knižky33 boli v minulosti prevládajúcou formou termínovaných

vkladov v sektore obyvateľstva. V súčasnosti je táto forma na ústupe, i keď z času na
čas banky aj dnes prostredníctvom mediálnych kampaní ponúkajú klientom ako
aktuálny produkt uloženie peňazí na vkladnej knižke.
Vkladná knižka, ktorá stanovuje obchodné podmienky vkladového produktu, je
potvrdením o vklade v istej materializovanej forme. Z hľadiska banky agenda
vkladných knižiek spôsobuje dodatočné náklady spojené s ich tlačou, výmenou,
úschovou a skartovaním.
Ich význam rapídne klesol z dôvodu legislatívnych zmien, ktoré znamenali
zrušenie vkladných knižiek na doručiteľa, ktoré pre klientov znamenali možnosť
operatívneho spracovania hotovostí presne neurčenému okruhu osôb, pretože vyberať
a vkladať peniaze mohol doručiteľ. Zároveň je potrebné dodať, že niektorí klienti
bánk využívali tento sporivý nástroj na nelegálne operácie.

Depozitné certifikáty sú cenné papiere, ktoré v materializovanej forme

potvrdzujú prijatie termínovaného vkladu zo strany komerčnej banky. Pre banku sú to
mimoriadne stabilné zdroje, pretože banka za každých okolností vypláca istinu až po
uplynutí dohodnutej lehoty. Z pohľadu klienta predstavujú úrokovo zaujímavý
bankový produkt s veľkou likvidnou schopnosťou, pretože klient ich môže predať na
finančnom trhu.
V bankovej praxi sa stretávame s touto formou získavania vkladov so
splatnosťou jeden až dva roky, ale zväčša na lehotu kratšiu než jeden rok.
Depozitné certifikáty sú určené širšej verejnosti so zvýhodneným úrokom, resp.
rôznymi zlosovacími akciami.

Obligácie sú cenné papiere strednodobého, resp. dlhodobého charakteru,

prostredníctvom ktorých banka získava stabilné termínované zdroje. Vydaním
obligácie sa komerčná banka zaväzuje, že v presne dohodnutej lehote splatí
nominálnu hodnotu obligácie a v stanovených intervaloch bude vyplácať úrok, resp.
prémiu.
Osobitným druhom obligácií sú tzv. konvertibilné obligácie, ktorých kúpou
môže ich majiteľ získať akcie príslušnej banky výmenou za príslušnú obligáciu.

33
Vkladná knižka jc cenný papier, ale táto vlastnosť jc /pohľadu pasívnych operácií komerčnej banky nepodstatná
Klienti tiež vnímajú vkladnú knižku ako obvyklú formu uloženia peňazí v banke.

146
 Vysoká miera stability tohto zdroja spolu so značnou dĺžkou času disponovania
predurčujú vysoké úrokové náklady pre banku. Obligácie predstavujú formu
získavania vkladov od širokej verejnosti a umožňujú osloviť i klientov iných bánk v
rámci bankového sektora.

6.5 Bankové úvery prijaté od iných bánk

Komerčná banka má možnosť uskutočňovať pasívne bankové obchody aj vo
vzťahu k bankovému sektoru.

Bankové úvery v pozícii pasívnych bankových obchodov môžeme členiť na:

• úvery /.ískané od emisnej banky - tieto úvery sa poskytujú na doplnenie
chýbajúcej likvidity, resp. na doplnenie účtov platobného styku spravidla na
krátku dobu, môže to byť lombardný úver (komerčná banka založí cenné
papiere), reeskontný úver (komerčná banka predá zmenku centrálnej banke)
alebo úver poslednej príležitosti, ktorý signalizuje vážne nedostatky v banke,
motiváciou na získanie úveru od centrálnej banky môže byť aj nižšia cena
zdrojov než na medzibankovom trhu,
• úvery /.ískané od ostatných komerčných bánk - tieto obchody sú
motivované predovšetkým krátkymi výpadkami likvidity komerčnej banky a
snahou o lepšie zhodnotenie peňazí na medzibankovom peňažnom trhu/’

6
Základnou referenčnou sadzbou na medzibankovom peňažnom trhu je Kuribor. Podrobnejšie v publikácii:
IKÁČOVÁ, D , BELÁS, J , ItORVÁTOVÁ, E., CHOVANCOVA, B , MALACKÁ^.: Finančné trhy a bankovníctvo.
Žilina: Cícorg, 2009.

7. KAPITOLA
SYSTÉM OCHRANY VKLADOV V PODMIENKACH SR

7.1 Ochrana vkladov v histórii SR

Ochrana vkladov patri do systému bankovej regulácie. Bankovú reguláciu
chápeme ako tvorbu, presadzovanie a realizáciu pravidiel bankového
podnikania a činnosti bankových inštitúcií a kontrolu dodržiavania týchto
pravidiel prostredníctvom dohliadacích autorít.

147
 V podmienkach trhových ekonomík rozlišujeme tieto segmenty regulácie:
• regulácia vstupu do bankovej sféry,
• stanovovanie a kontrola základných pravidiel činnosti bánk,
• povinná ochrana - poistenie vkladov fyzických osôb,
• pôsobenie centrálnej banky v úlohe veriteľa poslednej inštancie. 1

Z časového hľadiska môžeme bankovú reguláciu charakterizovať ako oblasť

v činnosti bankovníctva, ktorá sa začala uplatňovať ešte v bývalom Československu
na začiatku 20. storočia.
V rokoch 1922 a 1923 predovšetkým v Čechách dochádzalo k likvidácii bánk
(napr. Moravsko-slezská banka v Brne, Pozemková banka v Prahe a neskôr ďalšie
banky), ktorá mala katastrofálne dôsledky predovšetkým na klientov - vkladateľov.
Krachy a následná likvidácia bánk nadobudli taký rozsah, že boli potrebné štátne
zásahy. V rokoch 1924 až 1926 bol prijatý celý rad legislatívnych nariadení, ktorých
úlohou bola sanácia bankového sektora. Išlo spravidla o zastavenie šírenia bankových
insolvencií a uhradenie aspoň časti strát bankám.
Z početných zákonov, ktoré boli v tomto období prijaté, má veľký význam
zákon o vkladných knižkách, akciových bankách a o revízii bankových ústavov č.
239/1924 Sb.2 Tento zákon sprísnil podmienky na zakladanie bánk, usmernil funkcie
bánk a zostril predpisy na kontrolu bánk. Nezanedbateľnou skutočnosťou je, že tento
zákon upravoval ochranu vkladov. '

' Podľa: Rcvenda, Z., Mandcl. M., Rodera. J., Musllck, P., Dvofák, P., Brada, J.: Peňežnt ekonómie a
bankovnictvl. Praha 1996, Management Press, s. 359.
1
Pozri bližšie: Vencovský, F.: Vzestupy apropady československé koruny. Histórie československých mínových
çomerit 1918- 1992. Praha 2003, s. 46 50.
Vyžadujc-li toho ncvyhnutclný verejný zájem, zejména aby byly chránčny zájmy nuzných vkladatclô neb aby
zabránčno bylo zastavení provozovánl dôležitých prômyslových podniku s čelnými zamčstnanci, môže ministr financl
sc souhlascm vlády pfcvzlti podpornou záruku štátni za nčktcré prostŕedky svčfené bancc, u které došlo k opatfcnl
podie Čl. XXXVIfl, odst. I . neb 2., a to buď dočasnč ancb až do splnčnl tčchto záväzku neb jinakého jcjich plného
zajištčnl, pokud by k úhradč lakových záväzku nestačilo jmčnl banky; tato záruka môže býti zejména pŕcvzata za
záväzky vzniklé z úvčn'i, jež bancc byly poskytnutý verejnými ústavy. Oprávnénl vlády
Poistenie vkladov nebola neznáma vec. Praktizovali ju viaceré súkromné
spoločnosti vo svete a na rôznych úrovniach aj niekoľko štátov USA.
V Československu sa však uplatnila prvá vládna garancia bankových vkladov
s celoplošným dosahom na svete. Jej cieľom bolo naučiť obyvateľstvo ukladať svoje
peniaze do bánk, a tak zvýšiť ich dôveryhodnosť v mladej republike.
Banková regulácia a ochrana vkladov sa v Slovenskej republike
začala širšie uplatňovať po roku 1990 - po transformácii bankovníctva a jeho
prechode na štruktúrovanú bankovú sústavu.
V priebehu historického vývoja sa rôznili názory na reguláciu bankovníctva a
ochranu vkladov. Do 70. rokov 20. storočia prevládali názory podporujúce reguláciu
bankovníctva.
Zástancovia regulácie argumentovali predovšetkým nedokonalosťou trhu,
nedokonalosťou trhových mechanizmov a ich neschopnosťou udržať bankovníctvo v
určitých optimálnych podnikateľských hraniciach, ktoré by chránili predovšetkým
klientov bánk. Argumenty stúpencov regulácie vychádzali predovšetkým z odlišnosti
bankových podnikateľských činností v porovnaní s inými ekonomickými
činnosťami.4

Základné odlišnosti bankových činností:

148
a) bankovníctvo je špecifické podnikateľské prostredie. Jeho špecifickosť
vyplýva z charakteru podnikateľskej činnosti bánk. Banky hospodária len s cudzím
kapitálom - viac ako 90 % zdrojov je cudzím kapitálom. Výška vlastného kapitálu je z
kvantitatívneho hľadiska zanedbateľná, na celkových pasívach sa podieľa vo výške
max. 2 7 %. Banky by s takýmito zverenými
peňažnými prostriedkami nemali nakladať podľa vlastnej ľubovôle, pretože prípadné
straty tvrdo postihujú vkladateľov.

b) špecifická štruktúra bankových aktív a pasív. Banky spravidla hospodária s

krátkodobými pasívami a dlhodobými aktívami. Je potrebné ich časovo zosúladiť.
Banka musí mať na poskytovanie dlhodobých úverov dostatočné množstvo
dlhodobých zdrojov. V opačnom prípade sa dostane do problémov so zabezpečením
likvidity. Preto je potrebné regulovať ich činnosť a časovo ich zosúlaďovať,

c) bankovníctvo je vysoko ziskové podnikateľské prostredie. Mnoho

podnikateľských subjektov má záujem „preliať“ svoj kapitál do tohto odvetvia.
Je preto nevyhnutné stanovovať prísne regulatívy pre vstup do

pŕcjímali lakové záruky zanikne dnem 31. prosince 1932. O vý5i prevzatých záruk podá vláda do 30. června 1933
zprávu Národnímu shromáždční.
4
Rcvenda, Z., Mandel, M., Kodera, J.. Musflck, P., Dvofák, P., Brada, J.: Peňežrti ekonómie a bankovmetvi
Management Press, Praha 1996, s. 375 - 385.
bankovníctva (napr. výška zakladateľského kapitálu a iné). Vysoká ziskovosť na jednej
strane je „vyvažovaná“ vysokou potenciálnou rizikovosťou na strane druhej. Prípadné
straty idú na ťarchu bankových klientov. V období ekonomickej otvorenosti ekonomík
a ich integračného prepojenia prípadné zlyhanie banky má katastrofálny dosah nielen
na klientov a domácu ekonomiku, ale prostredníctvom domino efektu aj na ekonomiky
zahraničné.
Ďalším argumentom v prospech regulácie je vysoký stupeň asymetrie
informácií v bankovníctve. Bankoví klienti spravidla nemajú informácie o zdraví a
kvalite tej - ktorej banky. Predovšetkým vyššie vekové skupiny obyvateľstva si
nevyberajú banku na základe jej hospodárenia a kvalitatívnych ukazovateľov, ale
spravidla takú, ktorá je blízko ich bydliska, bez ohľadu na jej podnikateľskú činnosť.
Takto rastie rizikovosť uloženia peňažných prostriedkov. Dohľad nad bankami núti
banky zverejňovať základné údaje o podnikateľskej činnosti, a tak pomáha
obyvateľstvu orientovať sa v bankovom systéme.
Od polovice 70. rokov 20. storočia pozorujeme v bankovníctve tendencie k
deregulácii. Dereguláciu môžeme chápať ako elimináciu regulačných opatrení, ktoré
sa dovtedy v bankovníctve uplatňovali, alebo ako uplatnenie nových, modernejších a
menej striktných pravidiel v bankovom podnikaní. Otázne je, či harmonizácia pravidiel
bankového podnikania v rámci integračných zoskupení pomáha tomuto trendu, alebo
ho potláča.
Odporcovia regulácie argumentujú predovšetkým tým, že banková regulácia a
dohľad deformujú podnikateľské prostredie, trhovú ekonomiku a vytvárajú v
bankovníctve oligopol.
Tvrdia, že trhové prostredie vytvára podmienky na bezporuchový priebeh
platobného styku, zvyšuje efektívnosť bankových činností a napomáha eliminovať
morálny hazard a tým zvyšovať starostlivosť o zverené peňažné prostriedky.
Z ekonomického hľadiska argumentujú predovšetkým tým, aby banky znižovali

149
 relatívne vysokú mieru ziskovosti, čím by obmedzili „prelievanie“ kapitálu do
bankovníctva a znížili záujem o bankové podnikanie. Tým by došlo k eliminácii
nepriaznivého výberu.
Napriek všetkým argumentom na reguláciu a proti regulácii je potrebné
konštatovať, že regulácia bankovníctva je v súčasnosti realitou. Členské krajiny
Európskej únie sú povinné dodržiavať v bankovom podnikaní „hranice“ vymedzené
harmonizovanými smernicami. Je otázne, do akej miery je to pre banky výhoda a do
akej miery obmedzuje ich podnikateľské aktivity.
Súčast'ou regulácie bankovníctva je ochrana vkladov. Základnou filozofiou
ochrany vkladov je jednak zabezpečiť dôveryhodnosť bankového sektora, aby klienti
bánk boli ochránení pred rizikami bankového podnikania, aby sa upevnila
dôveryhodnosť bankového sektora a jednak aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie na
činnosť komerčných bánk a aby sa vytvoril priestor na uskutočňovanie menovej
politiky.
Podstatou ochrany vkladov je prísľub, že bankoví klienti budú mať vyplatené
niektoré vklady (presne podľa zákona) v prípade, že banka sa dostane do problémov a
nebude schopná klientom na požiadanie vklady vyplatiť.
Môžeme povedať, že systém ochrany vkladov je ochranný nástroj finančného trhu,
ktorý chráni:
- klientov - určitá sociálna funkcia systému,
- chráni bankový systém - funkcia dôvery vkladateľov v banky.

7.2 Morálny hazard a nepriaznivý výber

Poistenie vkladov je spojené s niektorými negatívnymi sprievodnými javmi. Ide o
morálny hazard a nepriaznivý výber.
Morálny hazard - rast rizikovosti operácií zo strany vkladateľov a bánk.
Vkladatelia - nemusia rozlišovať medzi „dobrou“ a „zlou“ bankou, ak majú
poistené vklady. Svoje vklady dostanú vyplatené, v prípade, keď sa banka dostane do
problémov. Klienti necítia „tlak rizika“ a svoje peniaze si ukladajú v bankách, ktoré
im prinesú najvyšší úrok.
Banky - manažment banky nepodniká obozretne. Rastú rizikové operácie zo
strany vedenia banky. Manažéri necítia „tlak runu (útoku) na banku“ zo strany
klientov, ktorí majú istotu, že svoje peniaze dostanú.
Morálny hazard možno ľahko odstrániť - zruší sa ochrana depozít.
Nepriaznivý výber - rast vstupu rizikových subjektov do sféry bankovníctva (vysoké
výnosy - vysoké riziko).
Ochranou pred nepriaznivým výberom je vytvorenie bariéry proti vstupu do
bankového odvetvia.

7.3 System ochrany vkladov v SR

Do roku 1996 boli v SR chránené vklady fyzických osôb - v SLSP a. s., VIJB,
a. s., a IRB, a. s. Za vklady ručil štát podľa zákona 21/1992 Zb. o bankách.
Po roku 1996 sú vklady v SR chránené podľa zákona Č. 118/1996 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Zákon č. 118/1996 Z. z. sa postupne vykonanými zmenami stal
plne kompatibilný so Smernicou 94/19/F.S F.P a Rady o systémoch ochrany vkladov.

150
Novela zákona 421/2008 bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní, účinnosť
nadobudla od 1. novembra 2008. Garancia za vklady sa stáva neobmedzenou. Nie je
stanovená maximálna garančná hranica a ani tzv. „spoluúčasť“ vkladateľa 10 %
vkladu, ktoré mal vkladateľ znášať sám, z dôvodu morálneho hazardu.
Dôvody novej úpravy ochrany vkladov ovplyvnili najmä:
- snaha zabezpečiť rovnakú ochranu vkladateľov vo všetkých bankách a
pobočkách zahraničných bánk,
potreba vytvoriť konkurenčné prostredie na činnosť bánk a
upevniť stabilitu a dôveryhodnosť bankového sektora.

7.3.1 Ochrana vkladov v Slovenskej republike/

Ochranu vkladov v SR upravuje zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov z 20. marca 1996.
Účelom uvedeného zákona je úprava ochrany vkladov, ktoré sú uložené v
bankách a pobočkách zahraničných bánk, a poskytovanie náhrad za vklady v prípade,
že sa slanú nedostupnými.
Náhrady za nedostupné vklady sú vyplácané z Fondu ochrany vkladov, v
ktorom sú sústredené peňažné prostriedky bánk a pobočiek zahraničných bánk.
Fond ochrany vkladov je právnická osoba a je zapísaná do obchodného
registra. Nie je to štátny fond.
Vkladom - na účely uvedeného zákona - rozumieme záväzok banky voči
fyzickej alebo právnickej osobe, na výplatu peňažných prostriedkov, ktoré banke
zveril vkladateľ pri bankovom obchode. Súčasťou záväzku banky sú tiež úroky a iné
majetkové výhody spojené so zverením peňažných prostriedkov banke.

Chránené vklady podľa uvedeného zákona sú neanonymné vklady, ak je

vkladateľom:
- fyzická osoba,
- nadácia,
- neinvestičný fond,
- nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,
- združenie občanov,

- spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, s

výnimkou
- banky, obchodníka s cennými papiermi, ktorý nie je bankou, vykonávacej inštitúcie,
sprostredkujúcej inštitúcie, vydavateľa elektronických platobných prostriedkov,
prevádzkovateľa platobného systému a ďalšieho účastníka platobného systému,
centrálneho depozitára cenných papierov a ďalšieho účastníka systému zúčtovania a
vyrovnania obchodov s investičnými nástrojmi, burzy cenných papierov, komoditnej
burzy, správcovskej spoločnosti vrátane majetku v podielovom fonde, dôchodkovej
správcovskej spoločnosti vrátane majetku v dôchodkovom fonde, poisťovne,
zaisťovne, doplnkovej dôchodkovej
5
Spracovaní na základe: zákon č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 20.
marca 1996.
poisťovne, doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vrátane majetku v doplnkovom

151
dôchodkovom fonde, poštového podniku, právnickej osoby prevádzkujúcej lotérie
alebo iné podobné hry a s výnimkou F.xportno-importnej banky Slovenskej
republiky, obchodnej spoločnosti alebo družstva, ktoré musí mať účtovnú závierku
overenú audítorom, štátu, štátneho fondu, obce, vyššieho územného celku, ich
rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.

Týmto zákonom nie je chránený:

- anonymný vklad,
- vklad na doručiteľa a zostatok zrušeného vkladu na doručiteľa, najmä vklad
potvrdený vkladnou knižkou na doručiteľa, vkladovým listom na doručiteľa alebo
pokladničnou poukážkou na doručiteľa,
- podielový list,
- vklad potvrdený cennými papiermi, ktoré sú prijaté na obchodovanie na trh
burzy cenných papierov,
- investičný nástroj, iný cenný papier alebo derivát prijatý obchodníkom s
cennými papiermi alebo zahraničným obchodníkom s cennými papiermi na
vykonanie investičnej služby,
- klientsky majetok chránený Garančným fondom investícií podľa osobitného
zákona,
- vklad vo forme dlhopisu, zmenky alebo šeku,
- spoločný vklad, ak nie sú splnené podmienky stanovené zákonom,
- vklad, ktorým je notárska úschova, ak nie sú splnené podmienky podľa zákona,
- vklad, ktorý je vlastným zdrojom financovania banky.

Za nedostupný vklad sa považuje taký vklad, ktorý je uložený:

- v banke, ktorá bola vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady,
- v banke, v ktorej bolo pozastavené nakladanie s vkladmi v dôsledku
rozhodnutia konkurzného súdu.

7.3.2 Účasť bánk na ochrane vkladov

Banky, ktoré prijímajú vklady, sú povinné zúčastniť sa na ochrane vkladov a platiť

príspevky do Fondu ochrany vkladov.
Pobočky zahraničných bánk sa musia zúčastniť na ochrane vkladov a platiť
príspevky do fondu v týchto prípadoch:
- ak nie sú chránené ani poistené v štáte, v ktorom má zahraničná banka svoje
sídlo,
alebo sú chránené alebo poistené v štáte, v ktorom má zahraničná banka svoje
sídlo - v menšom rozsahu ako ustanovuje zákon v SR. Netýka sa to
pobočiek zahraničných bánk, ktoré požívajú výhody jedného bankového
povolenia podľa práva Európskej únie.

Pobočka zahraničnej banky sa nemusí zúčastniť na ochrane vkladov podľa

tohto zákona, ak v nej uložené vklady sú chránené v štáte, kde má zahraničná banka
svoje sídlo a sú chránené najmenej v rozsahu nášho zákona a je zaručená vzájomnosť.
Náhrady, ktoré poskytuje pobočka zahraničnej banky za nedostupné vklady
vkladateľom v SR a táto sa zúčastňuje na ochrane vkladov v štáte, v ktorom má svoje
sídlo, nemôžu byť vyššie ako náhrady podľa zákona platného v SR.

152
 Ranka sa musí zúčastniť na ochrane vkladov podľa platného zákona
dňom, keď prijala prvý vklad chránený týmto zákonom.

7.3.3 Príspevky bánk do Fondu ochrany vkladov

Banky sú povinné uhrádzať do Fondu ochrany vkladov tieto príspevky:

a) vstupný príspevok - jednorazový príspevok banky vo výške 1 000 000,- Sk, (33
194 EUR).
b) ročný príspevok - opakujúci sa príspevok banky v rozpätí od 0, 1 % do
0, 75 % z hodnoty vkladov v banke, ktoré sú chránené zákonom,
c) mimoriadny príspevok - slúži na doplnenie zdrojov fondu, ktoré sú určené na
výplatu náhrad za nedostupné vklady, jeho výška je určená pre všetky banky za
rovnakých podmienok v rozpätí od 0, 1 % do 1,0 % z hodnoty vkladov v banke,
chránených zákonom.
Termín splatnosti príspevkov je presne vymedzený zákonom. Banky uhrádzajú
príspevky v eurách. Banka, v ktorej sa vklady stali nedostupnými, nemusí uhradiť
fondu príspevky, ktorých splatnosť je po dni, keď sa vklady v tejto banke stali
nedostupnými.
V prípade, že banka neuhradí fondu riadne a včas svoj príspevok, je povinná z
dlžnej sumy príspevku zaplatiť fondu úroky z omeškania.

7.3.4 Náhrada za nedostupné vklady

V prípade, že banka nie je schopná vyplácať vklady počas 48 hodín, je povinná

túto skutočnosť najneskôr v najbližší pracovný deň oznámiť Národnej banke
Slovenska a Fondu ochrany vkladov.
Národná banka Slovenska vyhlási banku za neschopnú vyplácať vklady do
troch pracovných dní od doručenia oznámenia, ak sa preukáže trvalý nedostatok
likvidity banky alebo sa nenájdu možnosti na odstránenie dočasného nedostatku
likvidity.

153
 Národná banka Slovenska môže vyhlásiť banku za neschopnú vyplácať vklady
aj z vlastného podnetu, ak zistí uvedené skutočnosti.
Rozhodnutie o vyhlásení banky za neschopnú vyplácať vklady doručí Národná
banka Slovenska banke, Fondu ochrany vkladov a správcovi.
Dňom, keď sa v banke stali vklady nedostupnými, až do skončenia vyplácania
náhrad, nesmie banka vyplácať vklady, uskutočňovať prevody vkladov a ani inak
nakladať s vkladmi v banke, nesmie postupovať pohľadávky inej banky z
nedostupných vkladov, započítavať vzájomne pohľadávky medzi bankou a inými
osobami. Nesmie tiež prijímať ďalšie vklady, poskytovať úvery, bankové záruky,
dokumentárne akreditívy, uzatvárať iné obchody, prostredníctvom ktorých sa zvyšujú
pohľadávky alebo záväzky voči iným osobám. Nezastavuje sa prijímanie splátok
úverov, ktoré poskytla banka, a ani ich príslušenstva (úrokov, poplatkov a iné). Banka
tiež musí týmto dňom pozastaviť nakladanie s bankovými platobnými kartami, ktoré
vydala k účtom v banke.

Výpočet výšky náhrady

7.a nedostupný vklad v banke má vkladateľ právo na náhradu od Fondu
ochrany vkladov (ďalej fond) v eurách.
Za nedostupný vklad poskytuje fond jednému vkladateľovi alebo inej
oprávnenej osobe náhradu v plnej výške vkladu.
Na účely výpočtu výšky náhrady za nedostupné vklady sa spočítajú všetky
vklady chránené zákonom toho istého vkladateľa v jednej banke vrátane jeho
podielov na spoločných vkladoch a na notárskych úschovách a to podľa stavu ku dňu,
keď sa vklady stali nedostupnými.
Úroky a iné majetkové výhody sa vypočítajú podľa stavu ku dňu, keď sa
vklady stali nedostupnými, a pripočítajú sa k nedostupnému vkladu vkladateľa.
Takto vypočítaná výška nedostupného vkladu sa zníži o všetky premlčané
vklady a o všetky záväzky vkladateľa voči banke ku dňu, keď sa vklady stali
nedostupnými. Vypočítaná výška náhrady sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
V prípade, že vkladateľ nehodnoveme preukáže výšku vkladu alebo jeho
záväzku voči banke, rozhodujúci je záznam v evidencii banky.

Náhrada nepatrí:
- za premlčané vklady a vklady vkladateľov, ktorí majú osobitný vzťah k banke,
- tým, ktorí svojou trestnou činnosťou, za ktorú boli odsúdení, spôsobili
neschopnosť banky vyplácať vklady,
tým, ktorí nadobudli vklady v súvislosti s legalizáciou výnosov z trestnej činnosti, za
ktorú boli odsúdení.

Vyplácanie náhrad
Fond ochrany vkladov najneskôr do piatich pracovných dní od doručenia
vyhlásenia o neschopnosti banky vyplácať vklady určí začatie, trvanie, spôsob a
miesto vyplácania náhrad.
Vyplácanie náhrad sa musí skončiť najneskôr do troch mesiacov od vyhlásenia.
Fond môže so súhlasom Národnej banky Slovenska vo výnimočných a odôvodnených
prípadoch predĺžiť túto lehotu najviac o tri mesiace, a to aj opakovane.
Vyplácanie náhrad však musí byť skončené najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa
vklady v banke stali nedostupnými.
Banka alebo správca je povinný uvedené skutočnosti uverejniť v hromadných

154
 informačných prostriedkoch s celoštátnou pôsobnosťou a verejne prístupných
priestoroch banky v najbližší pracovný deň po doručení oznámenia. Fond vypláca
náhrady za nedostupné vklady spravidla prostredníctvom banky.
Osoba, ktorá si uplatňuje právo na náhradu za nedostupný vklad, musí preukázať
podľa druhu vkladu, že má právo na náhradu a toto právo musí preukázať dokladom o
vkladovom vzťahu alebo rozhodnutím súdu,alebo iného orgánu verejnej moci. Fyzická
osoba musí preukázať svoju totožnosť, právnická osoba výpis z úradného registra. Ak
vkladateľ alebo jeho zákonný zástupca koná prostredníctvom splnomocnenca, ten musí
tiež preukázať svoju totožnosť.
Totožnosť sa preukazuje:
- platným občianskym preukazom,
- platným cestovným pasom,
- diplomatickým pasom,
- služobným pasom,
- povolením na pobyt cudzinca na území SR, ak ide o cudzinca.

Náhrada za nedostupný vklad sa vypláca spravidla jednorazovo. Náhrada za

nedostupný vklad sa nesmie poskytnúť a vyplatiť, ak osoba, ktorá si uplatňuje náhradu,
nesplnila všetky požiadavky a podmienky, ktoré sú potrebné na posúdenie a
dokladovanie oprávnenosti uplatňovaného práva na náhradu a na poskytnutie náhrady
za zákonom chránený nedostupný vklad.
Dňom, ked' banka vyplatila vkladateľovi náhradu za vklad, zaniká
pohľadávka vkladateľa voči banke, ktorá sa rovná vyplatenej náhrade. Fond sa stáva
veriteľom banky a vzniká mu pohľadávka voči banke, v rozsahu náhrady, ktorá bola
vyplatená vkladateľovi. Fond si môže voči banke uplatniť skutočné náklady, ktoré mu
vznikli v súvislosti s výplatou náhrad za nedostupné vklady.
V prípade, že vkladateľovi nebola poskytnutá náhrada z fondu, ten si môže
uplatniť svoju pohľadávku voči banke. Teda nevyplatením časti náhrady z fondu nie je
dotknuté právo vkladateľa vymáhať vklad od banky.
Výplata náhrady za nedostupný vklad, výška úrokov a majetkových výhod,
výška zostatku vkladu, za ktorý nebola poskytnutá náhrada, sa vyznačia v evidencii
banky a v dokladoch o vkladovom vzťahu, v ktorých sa uvádza výška vkladu.
Vkladná knižka a cenný papier - z ktorých bola vykonaná výplata náhrady za
nedostupný vklad v plnej výške vkladu, sa zruší a vkladateľovi sa nevráti. Zrušenie
vkladu a výplata náhrady je bezplatné.

7.4 Fond na ochranu vkladov

7.4.1 Práva a povinnosti Fondu a povinnosti bánk

Fond môže žiadal' od banky na plnenie svojich funkcií informácie a podklady

priamo súvisiace s jeho činnosťou.
Banka, v ktorej sa vklady stali nedostupnými, je povinná odovzdať fondu vzory
všetkých svojich dokumentov o vkladoch, informácie o vkladoch, informácie o
záväzkoch každého svojho klienta vrátane výpočtu výšky náhrady za nedostupné
vklady a ostatné informácie podľa požiadaviek a pokynov fondu. Informácie sa
podávajú v listinnej a elektronickej podobe. Prípadné nezrovnalosti musí banka bez
zbytočného odkladu odstrániť a opravené informácie odovzdať fondu. Všetky

155
dokumenty o vyplatených náhradách za nedostupné vklady uchováva fond alebo ním
poverená banka.
Fond môže informácie získať aj vlastným zisťovaním v banke a má právo
kontrolovať pravdivosť a úplnosť informácií a pokladov, ktoré banka poskytla. Fond
môže vlastné zisťovanie údajov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, vykonať
len s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska.

Ranky sú povinne:
- platiť príspevky do fondu v stanovených lehotách a v stanovenom rozsahu,
- poskytovať fondu požadované informácie a spôsobom, ktorý určí fond,
- zverejniť vo svojich prevádzkových priestoroch v slovenskom jazyku informáciu o
ochrane vkladov,
- vo svojom informačnom systéme osobitne evidovať vklady, ktoré sú chránené týmto
zákonom,
- banky môžu zverejňovať informácie o ochrane vkladov podľa zákonných noriem alebo
ustanovených osobitným predpisom.

7.4.2 Zdroje fondu a ich použitie

Fond ochrany vkladov má tieto zdroje:

- príspevky od bánk,
- výnosy z použitia peňažných prostriedkov a z príjmov z predaja štátnych
- cenných papierov,
- úvery,
- prostriedky získané na základe uplatnenia práv nadobudnutých fondom,
- návratné finančné výpomoci a dotácie zo štátneho rozpočtu na podporu
- plnenia úloh fondu a systému ochrany vkladov,
- ďalšie príjmy podľa osobitných zákonov.

Fond môže požiadať Garančný fond investícií, Národnú banku Slovenska alebo
iné banky o poskytnutie úveru. Môže tiež požiadať o úver banku so sídlom v zahraničí,
so súhlasom Národnej banky Slovenska. Za úvery, ktoré sú poskytnuté fondu, môže
štát poskytnúť štátnu záruku.
Peňažné prostriedky fondu sú uložené na osobitných účtoch v Národnej banke
Slovenska.
Peňažné prostriedky fondu môžu byť použité:
- na poskytovanie náhrad za nedostupné vklady,
- na nákup štátnych cenných papierov, s lehotou splatnosti do jedného roka od
lehoty nákupu,
- na splátky úverov,
- na splátky návratných finančných výpomocí,
na úhradu nákladov nevyhnutných na zabezpečenie činnosti fondu,
- na úhradu ďalších výdavkov.

Podrobnosti o použití prostriedkov fondu sú upravené v Stanovách fondu, ktoré

sú v súlade so zákonom o ochrane vkladov.
Fond je povinný viesť účtovníctvo, zabezpečiť jeho preukaznosť a zostavovať
účtovnú závierku. Účtovná závierka fondu je povinne overená audítorom.

156
 7.4.3 Orgány fondu
Orgány fondu sú:
a) Rada fondu - je najvyšším orgánom fondu.
b) Prezídium fondu - zabezpečuje činnosť fondu.
c) Dozorná rada fondu - dohliada na činnosť a hospodárenie fondu.

Rada fondu
Funkčné obdobie rady je štvorročné. Má siedmich členov. Troch členov volia a
odvolávajú zástupcovia bánk, dvaja členovia sú zástupcovia Národnej banky
Slovenska, ktorých odvoláva a vymenúva guvernér NBS, a dvaja členovia sú
zástupcovia Ministerstva financií Slovenskej republiky. Odvoláva a vymenúva ich
minister financií. Každý člen Rady fondu má jeden hlas. Pôsobnosť Rady fondu Do
pôsobnosti Rady fondu patrí: a) voliť a odvolávať členov Prezídia fondu,
b) voliť a odvolávať členov Dozornej rady fondu, ak tento zákon neustanovuje
inak,
c) voliť a odvolávať predsedu rady a podpredsedu rady,
d) schvaľovať rokovací poriadok rady a Prezídia fondu,
e) schvaľovať stanový fondu,
0 schvaľovať rozpočet fondu;
g) schvaľovať ročnú účtovnú závierku fondu,
h) schvaľovať výročnú správu o činnosti fondu za predchádzajúci rok, ktorá sa
predkladá Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií Slovenskej republiky,
ch) rozhodovať o výplate náhrad z fondu v súlade s týmto zákonom a určovať spôsob
výplaty náhrad,
i) stanovovať ročne finančnú politiku fondu,
j) určovať výšku riadnych príspevkov a mimoriadnych príspevkov a lehotu splatnosti
mimoriadnych príspevkov,
k) schvaľovať všeobecné podmienky vyplácania náhrad za nedostupné vklady v
bankách,
l) schvaľovať pravidlá postupu fondu vrátane postupu jeho orgánov a postupu
ďalších osôb pri zabezpečovaní vyplácania náhrad za zákonom chránené nedostupné
vklady,
m) schvaľovať odmeňovanie členov orgánov fondu a zásady odmeňovania
zamestnancov fondu.

Rozhodnutie rady podpisujú najmenej dvaja členovia rady, z ktorých

aspoň jeden je predsedom rady alebo podpredsedom rady.
Prezídium fondu
Prezídium fondu sa skladá z predsedu Prezídia fondu a ďalších dvoch
členov, ktorých volí a odvoláva rada.
Predseda Prezídia fondu a ďalší členovia Prezídia fondu sú
zamestnancami fondu.
Pôsobnosť Prezídia fondu
Prezídium fondu zabezpečuje činnosť fondu vrátane vykonávania
rozhodnutí rady.
Prezídium koná v mene fondu v rozsahu vymedzenom Stanovami.

V týchto prípadoch sa na platnosť písomných právnych úkonov vyžadujú podpisy

157
najmenej dvoch členov prezídia. Stanovy určia, kedy a v akom rozsahu členovia
prezídia konajú v mene fondu a udeľujú splnomocnenie konať v mene fondu.

Dozorná rada fondu

Dozorná rada fondu sa skladá zo siedmich členov, ich funkčné obdobie je
štvorročné.
Tromi členmi Dozornej rady fondu sú zástupcovia bánk, ktorých volí a
odvoláva rada na základe návrhov bánk.
Dvoma členmi Dozornej rady Fondu sú zástupcovia Národnej banky
Slovenska, ktorých vymenúva a odvoláva guvernér Národnej banky Slovenska.
Dvoma členmi Dozornej rady Fondu sú zástupcovia ministerstva, ktorých 7.0
zamestnancov ministerstva vymenúva a odvoláva minister financií.
Dozorná rada fondu volí zo svojho stredu predsedu a podpredsedu.
Členmi Dozornej rady fondu nemôžu byť členovia rady, členovia prezídia ani
iní zamestnanci fondu.

Pôsobnosť Dozornej rady fondu

Dozorná rada fondu dohliada na činnosť a hospodárenie fondu, rady a prezídia
a na to, či sú v súlade s týmto zákonom, s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, všeobecnými podmienkami vyplácania náhrad za nedostupné vklady v
bankách a so Stanovami fondu.
Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov
týkajúcich sa činnosti fondu a získavať informácie o všetkých uskutočňovaných
aktivitách s jeho prostriedkami.
Dozorná rada predkladá rade a Národnej banke Slovenska o svojich zisteniach
správu raz za štvrťrok a v prípade konania v rozpore s týmto zákonom, všeobecnými
podmienkami vyplácania náhrad za nedostupné vklady v bankách alebo Stanovami
najneskôr do troch dní od jeho zistenia.

Úrad fondu
Úlohy spojené s odborným, organizačným, administratívnym a technickým
zabezpečením činnosti a bežného chodu fondu a jeho orgánov zabezpečuje úrad
fondu. I Jrad fondu tvoria zamestnanci fondu a riadi ho predseda prezídia. Podrobnosti
o postavení úradu fondu ustanovia Stanovy fondu.

Dohľad nad činnosťou fondu

Fond podlieha dohľadu, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska.

Ak Národná banka Slovenska zistí porušenie zákona fondom, môže ako
opatrenie na nápravu navrhnúť odvolanie členov orgánov fondu zodpovedných za
zistené nedostatky. Orgán fondu alebo osoba, ktorá ich vymenovala alebo zvolila, je
povinná návrhu vyhovieť bez zbytočného odkladu.

158
 8. KAPITOLA

ÚVEROVÝ PROCES - HODNOTENIE BONITY KLIENTA

8.1 Hodnotenie právnej spôsobilosti klienta prijímať záväzky

Poskytovanie úverov je spojené s rizikami, ktoré banky podstupujú. Ide
najmä o úverové riziko. Spočíva v tom, že druhá strana nebude schopná alebo
ochotná konať v súlade s dohodnutými podmienkami a banka tak utrpí stratu.
Úverové riziko sa vzťahuje nielen na úvery, ale aj na poskytovanie záruk,
prísľubov akreditívov, finančných obchodov a devízových transakcií.
V rámci tohto druhu rizika je banka vystavená riziku zaistenia, ak nebude schopná
obhájiť svoje nároky vyplývajúce zo zaistenia, ako aj riziku poklesu hodnoty
zaistenia.

Komerčné banky si vypracúvajú úverové stratégie, ktoré sú súčasťou

širšieho strategického plánu banky. Stratégia by sa mala vyjadrovať aj k
podstupovanému úverovému riziku, základným parametrom jeho posudzovania a
postupom pri schvaľovaní úverov vrátane odvetvovej, regionálnej, klientskej a
produktovej diverzifikácie.
Na vyhodnocovanie rizika používajú jednotlivé banky rôzne postupy.
V zásade sa člení na jednotlivé fázy podľa typov klientov.

Pri klientoch - fyzických osobách, prvú ľázu predstavuje prc-scoring, v

ktorom sa zisťujú základné údaje o klientovi, jeho totožnosť, vek, rodinný stav,
vzdelanie, pracovné zaradenie, čistý mesačný príjem, disponibilný príjem, stabilita
zamestnaneckého vzťahu, vzťah s bankou, údaje o používaní účtu, obraty na účte,
údaje z registra bankových úverov a záruk. Ďalej sa zostavuje prehľad o príjmoch a
výdavkoch domácnosti. Spočítajú sa všetky príjmy, odpočítajú sa pravidelné platby
a výdavky, určený násobok životného minima a rozdiel predstavuje možnú výšku
splátky úveru. Poskytnutiu úveru predchádza dohoda o spôsobe zaistenia úveru.
Často sa využíva ručenie treťou osobou - ručiteľom, vinkulácia vkladu,
kapitálovým životným poistením, hnuteľným majetkom, právom, nehnuteľným
majetkom klienta.

Úverové prípady banky evidujú v úverových zložkách, ktoré obsahujú údaje

o klientovi, údaje o úvere, schvaľovacie dokumenty (výška úveru, úroková sadzba,
poplatky, účel úveru, čerpanie úveru, zdroje splácania, opis zábezpeky, jej
ocenenie, ručitelia), záznam o rozhodnutí o poskytnutí úveru, analýza finančnej
situácie klienta, podpísaná úverová zmluva, ako aj

159
 dokumentácia o sledovaní úveru počas jeho splatnosti, priebežné finančné analýzy,
prípadne údaje o reštrukturalizácii úveru.
Hoci sú úvery zabezpečené pre prípad ich nesplácania, banky vnímajú
prevzatie aktíva ako sekundárneho zdroja návratnosti úveru ako krajné riešenie,
ktoré neprináša požadovaný výnos. Mnohé formy zaistenia úveru predstavujú pre
banky dodatočné náklady spojené s ich správou.

Pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je rozhodujúcim predpokladom

poskytnutia úveru príjem žiadateľa. Žiadateľ musí mať minimálne 18 rokov, hornou
hranicou je spravidla dôchodkový vek žiadateľa. Príjem sa preukazuje formou
potvrdenia od zamestnávateľa za určité obdobie (3 mesiace až 2 roky), zvyčajne sa
požadujú aj výpisy z účtu alebo výplatné pásky žiadateľa.
Pri poskytovaní úveru sa hodnotí celková bonita klienta. Do určitej hranice ho
banky poskytujú bez ručiteľa, zabezpečenie je spravidla stanovené nad určitú sumu.
Čím bonitnejší je ručiteľ, tým ľahšie získa úver žiadateľ. Pri poskytovaní
spotrebných úverov banky buď sledujú účel ich použitia (nákup osobných
automobilov, bielej, čiernej techniky, stavebné úpravy a pod.), alebo ich poskytujú
ako bezúčelové.

Bezúčelové úvery sa poskytujú aj v hotovostnej forme. Rozmach

spotrebiteľských úverov umožnilo postupné znižovanie úrokových sadzieb, ako aj
preferovanie týchto produktov bankami. V porovnaní s inými druhmi úverov sú
vysoko úročené a ich riziko je pre banky únosné vzhľadom na veľkosť týchto úverov
a ich diverzillkáciu - poskytovanie viacerým úverovo spôsobilým žiadateľom.
Spotrebné úvery bánk sú spravidla výhodnejšie ako úvery poskytované pri
splátkovom predaji, keď sa často neuvádza úroková sadzba, ale počet splátok určitej
výšky.

Osobitnú skupinu predstavujú hypotekárne a komunálne úvery, ktoré sa

poskytujú fyzickým osobám, ako aj podnikateľským subjektom. Tieto úvery sú vždy
zabezpečené záložným právom na nehnuteľný majetok a rovnako slúžia na
nadobudnutie nehnuteľného majetku. Z hľadiska banky sú relatívne nízko rizikové,
a tak registrujeme ich prudký rozmach po reštrukturalizácii bánk na Slovensku.
Špecifickou požiadavkou pri hodnotení bonity klienta je, že musí preukazovať svoju
spôsobilosť splácať úver s nezníženou úrokovou sadzbou, hoci má nárok na štátnu
bonifikáciu.

Pri poskytovaní úverov podnikateľským subjektom ide o širokú škálu

bankových produktov a postupov. Úvery podnikateľským subjektom predstavujú v
štandardných podmienkach najviac výnosné aktíva banky. Zároveň sú spojené s
vysokým rizikom, lebo podnikateľské subjekty sa navzájom líšia svojím
postavením, stabilitou, veľkosťou. Najväčšie prekážky
poskytovania úverov podnikateľskému sektoru predstavujú nedostatočná bonita
malých a stredných podnikateľov a nízka vymožiteľnosť práva veriteľov. Riziko
pre banky predstavujú podnikateľské subjekty s krátkou históriou. Ide obyčajne o
malé podniky, ktorých perspektíva je nejasná. Opatrnosť v prístupe k
podnikateľskému prostrediu po reštrukturalizácii bánk je namieste, keďže
potenciálne straty by v budúcnosti museli znášať samotné banky. Okrem toho je tu

160
aj problém nízkeho stimulu poskytovať úvery v podmienkach, ktoré poskytujú
možnosti sterilizácie komerčných bánk so zaujímavým výnosom.

Najlepšie predpoklady na získanie úverov majú veľké podnikateľské

subjekty so zahraničnou kapitálovou účasťou. Tie sa však vďaka svojmu dobrému
ratingu môžu uchádzať aj o úvery v zahraničných bankách, ktoré veľmi citlivo
reagujú na bonitu klienta aj tým, že im poskytnú lepšie úverové podmienky, nižšiu
úrokovú sadzbu a pod. Ďalšia časť sa venuje hodnoteniu bonity klienta -
podnikateľského subjektu.

8.2 Ciele banky pri hodnotení bonity klienta

Cieľom finančnej analýzy klienta je posúdiť celkovú hospodársku a
finančnú situáciu klienta. Medzi základné charakteristiky jeho schopnosti prijímať
záväzky voči banke patrí posúdenie:
- jeho likvidity a solventnosti ako schopnosti uhrádzať záväzky voči banke a
ostatným veriteľom včas a v plnej výške,
- jeho výnosnosti ako schopnosti produkovať primeraný zisk z vložených
prostriedkov,
- jeho stability ako schopnosti dosahovať primerané výsledky v uvedených
oblastiach aj v dlhodobej perspektíve, s prihliadnutím na niektoré organizačné
zmeny s možným pozitívnym a negatívnym dosahom,
- jeho postavenia v odvetví národného hospodárstva, v ktorom vykonáva
podnikateľskú činnosť s prihliadnutím na stredné hodnoty dosahované v danom
odvetví národného hospodárstva,
- charakteru a organizačnej formy spoločnosti, ako aj jej členenia s
prihliadnutím na vzájomné väzby a možnosti vyplývajúce zo subordinácie
jednotlivých zložiek.

Banka využíva postupy finančnej analýzy nielen pri posudzovaní bonity

klienta pri poskytovaní úveru, ale aj pri pravidelných, spravidla štvrťročných
previerkach klientov počas trvania úverového vzťahu s cieľom vyhodnocovať
riziká obsiahnuté v jej úverových pohľadávkach s prípadnými
dôsledkami v oblasti tvorby opravných položiek alebo rezerv, ak by sa kvalita
pohľadávky banky zhoršila.

Osobitný dôraz, sa kladie na posudzovanie úverovej spôsobilosti klienta, s

ktorým banka vstupuje do obchodného záväzkového vzťahu prvýkrát. Pri týchto
klientoch banka postupuje viac obozretne, posudzuje účtovné výkazy za dlhšie
časové obdobie, veľký dôraz sa kladie na analýzu cash-flow, prípadne sa skúma jeho
podnikateľská história. Rovnako obozretne banka postupuje voči klientom, ktorí
začínajú podnikať. V týchto prípadoch sa posudzuje podnikateľský zámer, najmä
reálnosť ekonomických kalkulácií klienta, porovnávajú sa s výsledkami iných
klientov pôsobiacich v danej oblasti.
Finančná analýza predstavuje súbor aktivít, nevyhnutných na prípravu,
riadenie a kontrolu finančných rozhodnutí. Finančná analýza z hľadiska obsahu a
zdrojov posudzovaných ukazovateľov môže byť:
- interná, ktorá vychádza zo súboru ukazovateľov a rozhodovacích procesov vo

161
 vlastnom podniku,
- externá, ktorá vyplýva zo súboru požiadaviek externých subjektov.
Z hľadiska vývoja podnikateľského subjektu a jeho stability v čase je dôležité
rozlišovať finančnú analýzu na:
- retrospektívnu, ktorá sa zostavuje na základe výkazu cash-flow a súboru
pomerových ukazovateľov,
perspektívnu, ktorej cieľom je predikcia finančného zdravia podniku.

8.3 Pramene údajov na finančnú analýzu

1. Súvaha.
2. Výkaz ziskov a strát.
3. Výkaz cash-flow.
4. Zoznam majetku.
5. Prehľad o úveroch.
6. Podnikateľský zámer.
7. Investičný a finančný plán podniku.

Súvaha

Súvaha predstavuje prehľadnú a usporiadanú formu hodnotového porovnania

majetku (aktív) a zdrojov ich financovania (pasív) k určitému dátumu. Súvaha
vychádza z princípu vyrovnanosti, ktorý vyjadruje rovnováhu medzi formami aktív a
zdrojmi ich financovania.
Pasíva predstavujú zdroje podnikateľského subjektu, aktíva predstavujú
spôsob použitia zdrojov.
Súvaha predstavuje statický pohľad na stav majetku a záväzkov k určitému
času.

Funkcie súvahy z hľadiska finančnej analýzy sú:

- v aktívach zachytáva rôzne formy majetku,
- v pasívach zachytáva zdroje financovania,
- umožňuje okamžité porovnanie majetkovej a finančnej štruktúry.

162
 Aktíva Pasíva
1. Pohľadávky z upísaného 1.Vlastné imanie
vlastného imania - základné imanie
2. Stále aktíva - kapitálové fondy
- hmotný investičný majetok - fondy zo zisku
- nehmotný investičný majetok - H V bežného roka a minulých rokov
- finančné investície 2. Cudzie zdroje
3. Obežné aktíva - rezervy
- zásoby - záväzky (krátkodobé a dlhodobé)
- pohľadávky (krátkodobé - bankové úvery a výpomoci
a dlhodobé) 3. Ostatné pasíva - prechodné účty
- finančný majetok - účty časového rozlíšenia pasív
4. Ostatné aktíva - prechodné účty - dohadné účty pasívne
aktívne
- účty časového rozlíšenia aktív
dohadné účty aktívne

Stále aktíva predstavujú také aktíva, pri ktorých premena z hmotnej na

peňažnú prebieha dlhšie ako I rok.
Obežné aktíva predstavujú aktíva, ktorých premena z tovarovej formy na
peňažnú prebieha v čase do 1 roka.
Finančné investície sú najmä obligácie, akcie, podielové cenné papiere s
lehotou splatnosti dlhšou ako I rok.
Štruktúra aktív v súvahe poskytuje informácie o:
- investičnej náročnosti podnikateľskej činnosti,
charaktere produkčného potenciálu firmy na základe štruktúry stálych
pasív,
- charaktere podnikateľskej činnosti a predpokladoch platobnej schopnosti
podnikateľského subjektu.
Štruktúra pasív v súvahe poskytuje informácie o:
- vzájomnom pomere vlastného imania a cudzích zdrojov,
- tvorbe zdrojov na financovanie firmy na základe analýzy štruktúry
zdrojov a podielu externých a interných zdrojov,
- štruktúre cudzích zdrojov.

163
Výkaz ziskov a strát

Výkaz ziskov a strát poukazuje najmä na efektívnosť podnikateľského

subjektu, na štruktúru a dynamiku hospodárskeho výsledku, ako aj na zaťaženosť
podnikateľského subjektu rôznymi druhmi nákladov.

Rámcová konštrukcia výkazu ziskov a strát je takáto:

+ výnosy z prevádzkových činností
- náklady z. prevádzkových Činností
= Prevádzkový hospodársky výsledok +
finančné výnosy
- finančné náklady
= Hospodársky výsledok z finančných operácií
- daň z príjmov za bežnú činnosť
= Hospodársky výsledok z bežnej činnosti +
mimoriadne výnosy
- mimoriadne náklady
± Mimoriadny hospodársky výsledok =
Hospodársky výsledok za účtovné obdobie

Cash-flow - prehľad o peňažných tokoch

Cash-flow predstavuje nástroj na zabezpečenie likvidity a finančnej stability

podniku.
Strata schopnosti podnikateľského subjektu včas a v plnej výške uhrádzať záväzky
môže spôsobiť viaceré problémy od straty dôvery až po konkurz.
Prvýkrát sa cash-flow začal sledovať a vykazovať v USA v 70. rokoch.
Odvtedy sa používa pôvodné anglické pomenovanie. Podstata cash-flow je
sledovanie pohybu peňažných prostriedkov, príjmov, výdavkov a peňažných
zostatkov k určitému času.
Nevyhnutnosť zostavovať výkaz cash-ílow vyplýva z uplatňovania tzv.
akruálneho princípu účtovníctva, podľa ktorého sa výnosy a náklady účtujú v
období, s ktorým vecne a časovo súvisia, ale nie v období, v ktorom sa prejavujú ako
príjmy a výdavky. Náklady sa nerovnajú výdavkom, výnosy sa nerovnajú príjmom a
hospodársky výsledok je spravidla iný ako disponibilná suma, ktorú má podnik v
určitom čase. Pri výpočte cash-flow ide o opravu hospodárskeho výsledku o tie
položky, ktoré spôsobujú rozdiely medzi príjmami a výnosmi alebo medzi nákladmi
a výdavkami.
Zostavovať výkaz cash-ílow možno dvoma spôsobmi:
1. priamou metódou,
2. nepriamou metódou.

164
 Základom vyčíslenia cash-ílow pri priamej metóde je výkaz ziskov a strát.
Jednotlivé položky nákladov a výnosov sa prostredníctvom prírastkov alebo
úbytkov príslušných účtov prepočítavajú na príjmy a výdavky.
Pri nepriamej metóde je východiskom výpočtu cash-flow čistý zisk, ktorý sa
opravuje o nepeňažné operácie a položky stálych a obežných aktív. V praxi sa
používa nepriama metóda stanovenia cash-llow.

Výkaz cash-flow má tri časti:

1. čistý peňažný tok z. bežnej a mimoriadnej činnosti,

2. peňažný tok z investičnej činnosti,
3. peňažný tok z finančnej činnosti.

1. ('istý peňažný tok z bežnej a mimoriadnej činnosti (prevádzkový

peňažný tok). Čistý zisk sa stanovuje ako rozdiel medzi príjmami z tržieb a
výdavkami (úroky, dane, úhrady dodávateľom, mzdy zamestnancom).
Východiskom výpočtu prevádzkového peňažného toku je netto cash flow ako súčet
čistého zisku a odpisov. 7. účtovného hľadiska sú odpisy nákladovou položkou,
ktorá znižuje zisk. Z hľadiska cash-flow sú však odpisy taký náklad, ktorý nie je
spojený s výdavkom peňažných prostriedkov, a preto ich musíme pri sledovaní
peňažných tokov pripočítať ako zdroj zvýšenia peňažných prostriedkov. Dôležitou
súčasťou výpočtu cash-ílow sú zmeny obežných aktív s priamym vplyvom na
vývoj disponibilných prostriedkov, a to:
/. a) rast zásob peňažnú hotovosť znižuje, b)
pokles zásob peňažnú hotovosť zvyšuje;
2. a) rast pohľadávok peňažnú hotovosť znižuje,
b) pokles pohľadávok peňažnú hotovosť zvyšuje;
3. a)rast záväzkov peňažnú hotovosť zvyšuje,
b) pokles záväzkov peňažnú hotovosť znižuje.

2. Peňažné toky z investičnej činnosti súvisia s transakciami v oblasti

investičného majetku (obstaranie, predaj hmotného a nehmotného
investičného majetku, finančných investícií, pohľadávky a záväzky
z prenájmu).

3. Peňažné toky z finančnej činnosti vyplývajú zo zmien štruktúry

kapitálu (dlhodobého, vlastného, cudzieho), predstavujú zmeny stavu dlhodobých
záväzkov, dlhodobých úverov, zvýšenie základného imania, premenu
konvertibilných dlhopisov na akcie, peňažné dary a dotácie.

165
Rámcová schéma konštrukcie výkazu cash-flow je nasledovná:
- stav peňažných prostriedkov na začiatku obdobia,
- peňažné prostriedky z bežnej a mimoriadnej činnosti
ajčistý hospodársky výsledok
b) nepeňažné operácie ( +, - )
c) zmena stavu obežných aktív (+, -)
- peňažné prostriedky z investičnej činnosti
a) nákup stálych aktív (-)
b) predaj stálych aktív ()
c) prenájom (+,—)
- peňažné prostriedky z finančnej činnosti
a) dlhodobé záväzky
b) vlastné imanie

Podľa opatrenia č. 86 MF SR z roku 1997 účtovné jednotky, ktoré majú

povinnosť overovať účtovnú závierku audítorom, musia ako prílohu k účtovnej
závierke zostavovať prehľad o peňažných tokoch, výkaz cashflow.

8.4 Metódy finančnej analýzy

Finančná analýza podnikateľského subjektu z hľadiska banky dáva odpovede
na otázku, či bude klient schopný dosiahnuť takú výkonnosť, ktorá zabezpečí
návratnosť úverových prostriedkov s príslušenstvom, ktoré predstavujú úroky a
poplatky. Je spojená s hodnotením bonity klienta a určovaním vnútornej hodnoty
podnikateľského subjektu, ktorá by v prípade vážnych problémov klienta
predstavovala určitú alternatívu návratnosti poskytnutého úveru.

1. Finančná analýza sa uskutočňuje najmä na základe pomerových

ukazovateľov, ktoré môžeme zhrnúť do týchto skupín:
- ukazovatele rentability,
- ukazovatele likvidity,
- ukazovatele zadlženosti,
- ukazovatele aktivity,
- ukazovatele trhovej hodnoty podniku.

2. Objektivizácia výsledkov finančnej analýzy:

- trendová analýza,
- analýza vzťahov medzi finančnými ukazovateľmi,
- komparatívna analýza,
- analýza na báze cash-flow.
3. Prcdikčná analýza:
- metódy bodového hodnotenia
a) Tamariho rizikový index,
b) rýchly test;

- matcmaticko-štatistické metódy:
a) dichotomický klasifikačný test (Beavcrova jednorozmerná diskriminačná analýza),
b) viacrozmerná diskriminačná analýza, napr. Altmanova viacrozmerná diskriminačná
funkcia;

- metódy multikriteriálneho hodnotenia.

8.5 Význam pomerových ukazovateľov a ich konštrukcia

Pri finančnej analýze majú veľký význam pomerove ukazovatele.
Konštrukcia pomerových ukazovateľov spočíva v tom, že sa dávajú do
vzájomného pomeru rôzne položky finančných výkazov. Ich interpretácia
vychádza z logických súvislostí medzi jednotlivými položkami.
Výsledné hodnoty pomerových ukazovateľov sa porovnávajú:
a) v čase, na základe čoho sa zisťuje trend vo finančnej alebo v
konkurenčnej pozícii,
b) v priestore, t. j. s ukazovateľmi iného podnikateľského subjektu
alebo so strednými hodnotami firiem v rovnakom odvetví
podnikateľskej činnosti v tom istom čase.
Pri hodnotení pomerových ukazovateľov platí zásada, že jednotlivé ukazovatele
nemožno interpretovať samostatne, ale v súvislostiach s inými ukazovateľmi.
Hlavné pomerové ukazovatele, vhodné na finančnú analýzu podnikateľského
subjektu, boli sústredené do piatich kategórií:

1. Ukazovatele rentability:
- rentabilita celkového kapitálu,
- rentabilita vlastného imania,
- rentabilita tržieb,
- prevádzková miera zisku.

2. Ukazovatele likvidity:
- likvidita 1. stupňa,
- likvidita 2. stupňa,
- likvidita 3. stupňa,

170
 - solventnosť podnikateľského subjektu,
- úverové zaťaženie aktív.

3. Ukazovatele aktivity:
- obrátkovosť pohľadávok,
- doba obratu zásob,
- doba splatnosti pohľadávok,
- doba splatnosti záväzkov.

4. Ukazovatele zadlženosti:
- miera zadlženosti,
- celková zadlženosť,
- úrokové krytie,
- koeficient samofinancovania,
- stupeň finančnej samostatnosti podnikateľského subjektu.

5. Ukazovatele trhovej hodnoty:

- price-earning ratio (P/E),
- rozdiel trhovej ceny a účtovnej hodnoty.

8.5.1 Ukazovatele rentability

V rámci konštrukcie ukazovateľov rentability má kľúčové postavenie zisk

podnikateľského subjektu. Rentabilita je vyjadrená prostredníctvom rôznych
pomerových ukazovateľov ako pomer zisku za určité obdobie a vložených zdrojov,
aktív, kapitálu, tržieb a podobne. Pri analýze rentability sa posudzuje, či hospodársky
výsledok majetok zvyšuje alebo znižuje v dôsledku straty. „Optimalizácia“ ako
vedomé snahy ovplyvňovať zisk z daňových dôvodov môžu uvedené ukazovatele
skresľovať a znižovať tak ich vypovedaciu schopnosť.
Medzi najdôležitejšie ukazovatele rentability môžeme zaradiť:
- rentabilitu aktív,
- rentabilitu vlastného imania,
- rentabilitu tržieb.

Rentabilita aktív je ukazovateľ, ktorý poukazuje na mieru zhodnotenia aktív,

ako aj na návratnosť vloženého kapitálu. Rentabilita aktív by mala dosahovať
minimálne výšku vkladovej úrokovej sadzby (prípadne základnej úrokovej sadzby
alebo inej kriteriálnej veličiny na stanovenie minimálne požadovaných výnosov). V
prípade, že rentabilita aktív by dlhodobo nedosahovala požadovanú mieru
výnosnosti, bola by opodstatnená otázka,
prečo podnikateľský subjekt používa svoje prostriedky takýmto neefektívnym
spôsobom.
Rentabilita aktív (ROA) sa člení na hrubú a čistú.

171
 zisk pred zdanením tnn.,
ROA (hrubá) = ----- - ---- ------------ 1 (K) %
celkové aktíva

ROA (čistá) * (‘S'Í,iSk -100%

celkové aktíva

Okrem toho sa používa aj ukazovateľ rentability vlastného imania, ktorý

poukazuje na intenzitu zhodnocovania vlastného investovaného kapitálu do
podnikateľskej činnosti vzhľadom na riziko danej investície. Je vhodné, aby
rentabilita vlastného imania bola vyššia ako rentabilita celkového kapitálu.
Rentabilita vlastného imania sa člení na hrubú a čistú.

.. ... zisk pred zdanením

ROE (hrubá) = ------ ----------------- 100%
vlastné imanie

čls,
ROE (čistú) = ý zisk . j oo o / o vlastné
imanie

Banky používajú pri hodnotení bonity klienta aj ukazovateľa rentability

tržieb. Ide o doplnkového ukazovateľa, ktorý poukazuje na hospodárnosť. Pomer
zisku k tržbám vyjadruje najmä priestor na cenovú stratégiu a
konkurcncieschopnosť výrobkov, tovarov a služieb. Vyžaduje si bližšiu
špecifikáciu toho, či sa podnik orientuje na vyšší objem s nižšou maržou alebo
naopak na nižší objem obratu s vyššou ziskovou maržou.

8.5.2 Ukazovatele likvidity

Likvidita podnikateľského subjektu predstavuje jeho schopnosť uhrádzať

svoje záväzky včas a v plnom rozsahu. Analýza likvidity predstavuje jednu z
najvýznamnejších častí skúšky úverovej spôsobilosti klienta. Banky ju
uskutočňujú nielen v čase pred poskytnutím úveru, ale aj v pravidelných
intervaloch počas trvania úverového vzťahu. Likvidita aktíva je tým vyššia, Čím je
kratšia jeho premena na peňažnú formu a čím nižšia je strata spojená s uvedenou
premenou.
Na meranie likvidity podnikateľského subjektu sa využívajú pomerové, ako aj
rozdielové ukazovatele.
Najdôležitejšie z nich predstavujú:
- likvidita I. stupňa,
- likvidita 2. stupňa,
- likvidita 3. stupňa,
- čistý pracovný kapitál.

172
 najlikvidnejšie aktívu
likvidita 1. stup. = — ---------- - --------
bežné pasíva

Likvidita 1. stupňa má veľký význam pri vyjadrení platobnej schopnosti

podnikateľského subjektu. Odporúčané hodnoty likvidity I. stupňa sa majú
pohybovať v rozpätí 0,2 - 0,8.

Likvidita 2. stupňa predstavuje bežnú likviditu, ktorá sa v ekonomickej

literatúre označuje aj ako pohotová likvidita. Možno ju vypočítať rôznymi spôsobmi,
napríklad:

finanč. majetok - krátkodobé pohľ.

likvidita 2. stup. = ----------- -- ------ ;—- ------- - ---
krátkodobé záväzky

alebo:

,, , _ bežné aktíva - zásoby

likvidita 2. stup. = ------------- - --- -------
bežné pasíva

Pri výpočte je potrebné vylúčiť nedobytné pohľadávky a zásoby, pretože tie sa

považujú za najmenej likvidné aktíva. Odporúčaná hodnota ukazovateľa je v rozpätí
0,8 - 1,5. V tomto rozpätí sa predpokladá, že podnikateľský subjekt bude uhrádzať
svoje záväzky bez toho, aby sa spoliehal na predaj iných aktív alebo zásob. Pri
hodnote ukazovateľa nižšej ako 0,8 sa podnikateľský subjekt spolieha na predaj
zásob a pre banku ako veriteľa je takáto pozícia neprijateľná.

Likvidita 3. stupňa sa označuje aj ako celková likvidita. Vypovedacia

schopnosť uvedeného ukazovateľa závisí od štruktúry aktív. Podnikateľský subjekt
potrebuje permanentne držať časť svojho majetku vo forme obežných aktív na
zabezpečenie plynulosti podnikateľskej činnosti. Likvidita 3. stupňa sa vypočíta:

... obežné aktíva - dlhodobé pohľ.

likvidita i. stup. = ------------------------------------------
krátkodobé záväzky

173
 Odporúčané hodnoty ukazovateľa sa majú pohybovať v rozpätí 1,5 - 2,5.x
Hodnota ukazovateľa menšia než 1 poukazuje na nesolventnosť podnikateľského
subjektu. Rovnako aj príliš vysoká hodnota ukazovateľa poukazuje na neefektívne
využívanie vložených prostriedkov. Vhodné je posudzovať ukazovateľa spoločne s
inými, napríklad s dobou obratu zásob, s dobou obratu pohľadávok a podobne.
Príliš dlhá doba obratu môže zneisťovať postavenie veriteľa aj vtedy, ak zistená
hodnota likvidity 3. stupňa je v rámci odporúčaného intervalu.
Ďalším ukazovateľom likvidity podnikateľského subjektu je čistý pracovný
kapitál (net working capilal), ktorý predstavuje časť aktív, trvalo viazaných v
podniku, krytých dlhodobými zdrojmi. Hodnota uvedeného ukazovateľa musí byť
kladná. Predstavuje takú časť majetku, ktorá by zostala po úhrade všetkých
krátkodobých záväzkov. Zodpovedá vymedzeniu kapitálu v rámci
anglo-amerického prístupu k meraniu kapitálu.

8.5.3 Ukazovatele aktivity

Ukazovatele aktivity umožňujú banke hodnotiť viazanosť prostriedkov v

jednotlivých formách majetku. Banka sa pri hodnotení sústreďuje na ich trend.
Medzi najvýznamnejšie pomerové ukazovatele v rámci uvedenej skupiny patria:
- doba obratu zásob,
- doba inkasa pohľadávok,
- doba splatnosti záväzkov.

Vysoký podiel zásob signalizuje, že podnik má neefektívne viazané prostriedky a

možné problémy s financovaním prevádzkových potrieb podniku.

zásoby
tržby •365
Joba obratu zásob

Joba inkasa pohľ. krátkodobé pohľ -•365

tržby

Platobná schopnosť, likvidita a mobilita podnikateľského subjektu sú do

značnej miery determinované trvaním pohľadávok a obratom zásob. Optimálna doba
inkasa pohľadávok je do 30 dní, nežiaduci vývoj nastáva vtedy, ak doba inkasa
pohľadávok presahuje 90 dní. 34

34 Šnircová, J.: Pravidelná analýza finančnej situácie firmy - nevyhnutnosť úspešného podnikania. Finančný
poradca podnikateľa, 1997, č. 4.

174
 Doba splatnosti záväzkov je pomerový ukazovateľ, ktorý charakterizuje
platobnú schopnosť a disciplínu podnikateľského subjektu voči svojim dodávateľom.

,, , . . tt , krátkodobé záväzky
doba splatnosti zavazkov = ---------- - -------- - —— • 365
prevádzkové náklady

Odporúčané hodnoty doby splatnosti záväzkov sú stanovené podobne ako pri

inkase pohľadávok. Dôležitá je tiež previazanosť medzi splatnosťou pohľadávok a
záväzkov. Pokiaľ predlžovanie doby splatnosti pohľadávok môže ohroziť stabilitu
podniku a spôsobiť mu druhotnú platobnú neschopnosť, predlžovanie doby splatnosti
záväzkov znižuje jeho dôveryhodnosť.

8.5.4 Ukazovatele zadlžcnosti

Finančnú stabilitu podnikateľského subjektu charakterizuje Štruktúra zdrojov

financovania adekvátna zloženiu majetku. Z hľadiska banky je dôležité posúdiť
mieru zadlženia a schopnosť uvedené zadlženie znášať a splácať.

Medzi najvýznamnejšie ukazovatele zadlženosli patria:

- celková zadlženosť,
- zadlženosť vlastného imania,
- zadlženosť bankovými úvermi,
- tokové zadlženie.

Využívanie cudzích zdrojov zabezpečuje stabilitu podnikateľského subjektu

vtedy, ak nespôsobuje prílišné zaťaženie jeho výkonnosti splácaním úrokov a úveru.
Celková zadlženosť aktív predstavuje veriteľské riziko a vyjadruje mieru krytia
majetku podnikateľského subjektu cudzími zdrojmi.
cudzie zdroje
celková zadlž.. ■ 100 %
celkové aktíva
Hodnota ukazovateľa nepresahujúca 50 % predstavuje pozitívny rozsah
zadlženosti, nad 50 % sa hodnota ukazovateľa považuje za negatívnu a pre banku ako
veriteľa neprijateľnú. Vysoký stav zadlženosti môže spôsobovať aj tvorba rezerv na
ťarchu nákladov, takéto prípady je potrebné posudzovať osobitne.

175
Doplnkovým ukazovateľom veriteľského rizika je zadlženosť vlastného
imania.
cudzie zdroje
ziuilž. vlastného imania = 100%
vlastné imanie
Ak miera veriteľského rizika nepresahuje hodnotu 50 %, hodnota
ukazovateľa zadlženosti vlastného imania sa môže pohybovať v rozpätí 30 - 70 %.

tokové zadlž. = cudzie zdroje

základný peň. tok

Tokové zadlženic podnikateľského subjektu poukazuje na to, koľko rokov by

trvalo, keby podnikateľský subjekt mal splatiť všetky záväzky tvorbou vlastných
zdrojov. Z hľadiska banky je tento ukazovateľ dôležitý na posúdenie času
poskytnutia úveru, prípadne či je pre podnikateľský subjekt daný úver únosný z
hľadiska celkového splácania a zadlženosti voči ostatným veriteľom. V tejto
súvislosti je aktuálny a potrebný register bankových úverov a záruk, v ktorom je
možné zistiť, aké úvery podnikateľský subjekt čerpá z iných bánk a akým majetkom
sa za tieto úvery zaručuje.

8.5.5 Ukazovatele trhovej hodnoty firmy

Ukazovatele trhovej hodnoty firmy predstavujú podporné ukazovatele
finančnej analýzy klienta. Skúmajú riziko a výnosnosť prípadnej investície do firmy.
Patria sem ukazovatele price-earning ratio (P/E) a kurz. akcie. * Výpočet
ukazovateľov je nasledujúci:

P/E ratio = trhová cena akcie

zisk na akciu
Ukazovateľ P/F. ratio vyjadruje mieru návratnosti investovaného kapitálu.

kurz akcie = trhová cena akcie

nom. hodnota
akcie

Pri tomto ukazovateli platí, že čím je jeho hodnota vyššia než 1, tým je
investícia do akcií výhodnejšia.

' Zalai, K.: Finam'no-ekonomická analýza podniku. Bratislava: ES F,Ú, 1995.

176
8.6 Objektivizácia číselných hodnôt pomcrových ukazovateľov
V praxi sa stáva, že rôzne podnikateľské subjekty vykazujú identické číselné
údaje určitých pomerových ukazovateľov. Tieto číselné hodnoty majú však rozdielnu
implikáciu. Napríklad pri rovnakej číselnej hodnote rentability môžu mat'
podnikateľské subjekty rozdielnu štruktúru kapitálu.
Výpočet pomerových ukazovateľov prelo predstavuje iba prvý krok finančnej
analýzy. Po ňom musí nasledovať objektivizácia číselných hodnôt pomerových
ukazovateľov.

Existujú rôzne spôsoby objektivizácie týchto výsledkov:

- trendová analýza,
- komparatívna analýza,
- predikčná anlýza,
- vzťahy medzi pomerovými ukazovateľmi.

Trendová analýza vyjadruje smerovanie podnikateľského subjektu na

základe časového radu číselných hodnôt pomerových ukazovateľov. Trend je veľmi
dôležitý, pri niektorých ukazovateľoch dokonca nemožno stanoviť optimálnu
hodnotu ukazovateľa, ale rozhodujúci je pozitívny trend.

Komparatívna analýza vychádza z porovnávania hodnôt ukazovateľov,

pričom ide o odvetvové porovnávanie, porovnávanie s odporúčanými hodnotami
alebo porovnávanie so štatistickými údajmi súboru podnikateľských subjektov danej
ekonomiky.

Predikčná analýza sa snaží predvídať budúci vývoj podnikateľského

subjektu. Medzi metódy predikčnej analýzy patria najmä:
- metódy bodového hodnotenia (napríklad Tamariho rizikový index,
rýchly test),
matematicko-štatistické metódy (index bonity, dichotomický
klasifikačný test Beavera, viacrozmerná diskriminačná analýza Altmana).

Ako príklad možno uviesť tzv. Altmanov model bankrotu, ktorý používa päť
vážených hodnôt pomerových ukazovateľov. Váhy jednotlivých pomerových
ukazovateľov boli odvodené na základe empirických poznatkov z USA, kde prebehla
analýza niekoľkých stoviek úspešných a zbankrotovaných podnikov.

Z skóre = 1,2. A + 1,4 . B + 3,3 . C + 0,6 . D + 1,0. E kde: A =

obežný kapitál / celkové aktíva
B = čistý zisk / celkové aktíva
C = zisk pred zdanením / celkové aktíva
D = nct working Capital / cudzie zdroje
E = tržby / celkové aktíva
Z skóre vypočítané ako číselná hodnota sa porovnáva s požadovanými

177
hodnotami ukazovateľa. Ako uspokojivé je hodnotenie do 2,99, za nevyhranenú
finančnú situáciu sa považuje hodnota v rozpätí 1,81 - 2,99. V prípade, že hodnota
ukazovateľa je nižšia než 1,81, hodnotí sa ako finančne veľmi problematická.

Analýza vzťahov medzi finančnými ukazovateľmi vychádza z

predpokladu, že medzi jednotlivými ukazovateľmi exitujú mnohé vnútorné vecné a
logické väzby.
Du Pontove rovnice vyjadrujú väzbu medzi rentabilitou aktív (ROA) a
rentabilitou vlastného imania (ROE). Rozklad uvedených ukazovateľov na súčiny
samostatných pomerových ukazovateľov poukazuje na možnosť odvodzovania
logických väzieb.

_ čistý zisk čistý zisk tržby

celkové aktíva tržby celkové aktíva

rentabilita aktív = čistá rentabilita tržieb . obrátkovosť celkových aktív

Modifikovaný vzťah Du Pontových rovníc pre ROE má nasledujúci tvar:

PQP _ čistý zisk _ celkové aktíva tržby čistý zisk vlastné imanie vlastné imanie
celkové aktíva tržby

rentabilita vlastného imania = mulliplikátor vlastného imania . obrátkovosť

aktív . rentabilita tržieb

178
 9. KAPITOLA
SEKURITIZÁCIA AKTÍV
FINANČNÝCH SUBJEKTOV A BÁNK

Sekuritizácia aktív bánk, ale aj iných subjektov, predstavuje novú tendenciu

na finančných trhoch. Podmienili ju najmä globalizácia, liberalizácia finančných
tokov, internacionalizácia podnikateľskej Činnosti ekonomických subjektov,
deregulácia a rast významu súkromného
vlastníctva.
Jej ďalšími faktormi sú reštrukturalizácia finančných subjektov a bánk,
finančné inovácie, intelektualizácia a inštitucionalizácia finančných trhov. Mnohé z
týchto tendencií sa vyskytujú súčasne. Táto časť poukazuje na podstatu jednej z
najvýraznejších tendencií, akou je sekuritizácia aktív bánk, technicko-ekonomické
väzby medzi zúčastnenými subjektmi a peňažnými tokmi. Pozornosť si zaslúžia
nástroje na realizáciu uvedených procesov, podmienky, stimuly, výhody, riziká a
možnosti uplatnenia poznatkov o sekuritizácii aktív.

9.1 Podstata procesu sekuriti/.ácic

Podstata pojmu sekuritizácia spočíva v transformácii časti aktív na viac
likvidnú formu, za ktorú považujeme cenné papiere. Pôvod pojmu sekuritizácia
poukazuje na anglický výraz „securities“, teda cenné papiere.
Sekuritizácia ako spôsob financovania je rozšírený najviac v USA, vo Veľkej
Británii, v dôsledku zavedenia eura sa rozvíja v Európe, ale je prítomná aj na
ázijských trhoch.
Sekuritizácia aktív predstavuje proces získavania zdrojov prostredníctvom
emisie cenných papierov, zabezpečených aktívami finančného subjektu. V
porovnaní so získavaním zdrojov klasickým spôsobom v podobe bankových úverov
alebo získavaním zdrojov vo forme vkladov bánk má tento proces niektoré výhody,
keď umožňuje najmä získavanie lacnejších zdrojov vo veľkých objemoch.
Pri realizácii klasickej sprostredkovateľskej funkcie bankou nedochádza k
bezprostrednému vzťahu medzi dlžníkmi a veriteľmi. Veritelia uplatňujú svoje
nároky voči aktívam banky a banka uplatňuje svoje nároky voči aktívam dlžníkov.
Práve uvedený princíp, ktorý interpretujeme ako krytie pasív aktívami banky,
je podstatou bilančnej sekuritizácie. Pri bilančnej sekuritizácii investor (veriteľ)
uplatňuje svoje pohľadávky voči aktívam banky (emitenta). Banka

II 1

179
ako cmitenl sa zaručuje za záväzok voči veriteľovi celým svojím majetkom, a nielen
tou časťou majetku, ktorý získala z emisie cenných papierov.
Príkladom uplatňovania bilančnej sekuritizácie je aj vydávanie
hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií. Hypotekárne záložné listy
a komunálne obligácie ako pasíva banky sú kryté pohľadávkami banky z
hypotekárnych a komunálnych úverov, teda aktívami banky. V tomto prípade ide o
krytie špecifického druhu pasíva špecifickým druhom aktív, ktoré by v prípade
konkurzu na banku bolo vyňaté z konkurznej podstaty a tak dáva majiteľom
hypotekárnych záložných listov istotu, že ich pohľadávky by boli uspokojené aj v
prípade nepriaznivého vývoja v banke.
Aktíva predstavujú jednu stranu bilancie, ktorá vyjadruje spôsob použitia
zdrojov, pasíva predstavujú zdroje finančných subjektov a bánk, a preto
podmienkam bilančnej sekuritizácie zodpovedajú aj všetky emisie bankových
obligácií na Slovensku. V prípade likvidácie banky sa nároky veriteľov z bankových
obligácií (majiteľov týchto obligácií) uspokojujú tak, že z výťažku predaja majetku
banky sa vyplatia pohľadávky veriteľov v poradí, stanovenom zákonom. Postavenie
veriteľov v prípade bežných bankových obligácií je menej výhodné ako v prípade
majiteľov hypotekárnych záložných listov.

K rozmachu mimobilančnej sekuritizácie nesporne prispela snaha získať

zdroje prostredníctvom finančného trhu za priaznivejších podmienok, ale svoju
úlohu vo vývoji tohto procesu zohralo aj poradie veriteľov.
Poradie veriteľov často neuspokojuje ich nároky na bezpečnosť ich
pohľadávok voči banke alebo finančnej inštitúcii, a preto sa vyvinula takzvaná
mimobilančná sekurilizácia. Pri mimobilančnej sekuritizácii tie aktíva, ktoré
podporujú danú emisiu cenných papierov (a teda ju aj kryjú), sú vyňaté z bilancie
emitenta a slúžia ako záruka (kolaterál) za vydané cenné papiere. Význam kolaterálu
spočíva jednak v poskytovaní záruk pre investorov, ale aj v schopnosti produkovať
cash ílow počas životnosti aktíva. Príjmy z aktív predstavujú napríklad splátky
úverov. Tie umožňujú pokrývať náklady na emitované cenné papiere. Mala by platiť
zásada, že úroky z výnosových aktív pokrývajú výnosy z cenných papierov a istina
aktíva slúži na vyplatenie nominálnej hodnoty cenných papierov.
Podľa toho, akými aktívami, vyňatými z bilancie sú kryté emitované cenné
papiere, rozlišujeme dva typy mimobilančnej sekuritizácie:
1. aktívami kryté cenné papiere (ABS - Asset backed securities),
2. hypotékami kryté cenné papiere (MBS - Mortgagc backed securities).

Banky, podniky alebo finančné inštitúcie vlastnia určité aktíva, najčastejšie

pohľadávky, poskytnuté úvery a pod. Môžu sa rozhodnúť, či

ISO
 počkajú na splatnosť pohľadávok, alebo ich predajú. V prvom prípade sa
znižuje likvidita finančného subjektu, čo sa najvýraznejšie prejavuje pri
pohľadávkach s dlhou dobou splatnosti. V druhom prípade vzniká východisko na
realizáciu mimobilančnej sekuritizácie. Základným predpokladom je vysoká kvalita
pohľadávok. V súčasnosti sa stretávame s neochotou finančných inštitúcií a bánk
poskytovať finančné prostriedky na dlhý čas. Pokiaľ takéto obchody vykonávajú,
snažia sa prirodzene presunúť riziká z dlhodobých pohľadávok na iný finančný
subjekt, ktorý v rámci svojej hlavnej náplne činnosti spravuje takéto dlhodobé
pohľadávky za určitý poplatok.
V prvej fáze mimobilančnej sekuritizácie aktív (úverov) sa banke uvoľňujú
zdroje, ktoré finančný sprostredkovateľ použije na získanie nových zdrojov. Tým sa
vytvoria podmienky na poskytovanie nových úverov (získanie nových aktív) a
multiplikáciu úverových zdrojov. Výhodou pre podnik alebo pre banku v prvej fáze
je, že dané aktíva vystupujú mimo bilancie, vylepšuje sa likvidná pozícia subjektu.
Na to, aby sa dali určité aktíva vyčleniť z bilancie, musia spĺňať určité kvalitatívne
kritériá. Je nevyhnutné, aby bol splnený základný predpoklad, že pohľadávky budú
riadne a včas splatené, musia byť štandardizované, homogénne, vhodné na
zoskupovanie do rovnorodých skupín (poolov). Najčastejšie majú podobu
dlhodobých úverov, pohľadávok vyplývajúcich z pôžičiek na automobily,
pohľadávok vyplývajúcich z pôžičiek poskytovaných prostredníctvom kreditných
kariet, pohľadávok vyplývajúcich z lízingu pre podnikateľské subjekty, pohľadávok
zo splátkových úverov na predmety dlhodobej spotreby. Riziko nesplatenia
pohľadávok sa odráža v cene, za ktorú ich špecializovaná spoločnosť odkupuje.
V druhej fáze špecializovaná spoločnosť vydáva cenné papiere, ktoré nakupujú
investori.
Spravidla ide o inštitucionálnych investorov, ktorí preferujú dlhodobé investície do
bezpečných cenných papierov s primeraným výnosom.
Špecializovaná spoločnosť môže byť vytvorená majiteľom pohľadávok,
alebo ňou je tretia osoba. Špecializovaná spoločnosť zabezpečuje vydávanie a predaj
cenných papierov a ich krytie aktívami alebo odkúpenými pohľadávkami.
V banke sa zvyšuje kapitálová primeranosť. Bilančná hodnota sa nemení,
ale mení sa štruktúra aktív v prospech likvidných aktív. Špecializovaná inštitúcia
vykonáva správu pohľadávok samostatne alebo prostredníctvom mandátnych
zmlúv. Splátky úverov používa na úhradu záväzkov voči investorom, na poplatky za
správu aktív alebo na zaistenie. Výnosy z aktív musia pokrývať náklady na vydané
cenné papiere, ktoré predstavujú náklady na správu portfólia, úrokové platby
investorom a výplatu istiny v čase splatnosti cenných papierov.
Dôležitým momentom v rozhodovaní investora, či nakúpi cenné papiere
vydané špecializovanou spoločnosťou, bude jej rating, prípadne poskytnutie
dodatočných záruk zo strany špecializovanej spoločnosti.
F.mitované cenné papiere majú všeobecné označenie ABS (Assets Backed

181
Securities), čo vystihuje ich podstatu aktívami krytých cenných papierov.

9.2 Význam, pozitíva a riziká sckuritizácic

Význam takejto sekuritizácie podkladových aktív môžeme vidieť vo
viacerých rovinách, pričom každý zúčastnený subjekt má zachované výhody.
Napríklad emitent nakúpi podkladové aktíva s ročnou výplatou výnosov,
jeden typ má výplatu výnosu v marci a druhý v októbri. Na základe týchto
podkladových aktív môže emitovať cenné papiere s polročnou výplatou výnosov.
Takto možno zosúlaďovať nielen čas výplaty výnosov, ale aj výšku výnosov a riziko
nezaplatenia.
Ďalšie príklady môžu predstavovať podniky v situácii, keď je pre ne obťažné
získať úver, v ktorých nízka likvidita je spôsobená druhotnou platobnou
neschopnosťou.
Riadne a včasné splatenie pohľadávok predstavuje základný predpoklad
sekuritizácie. Ďalšou požiadavkou je rovnorodosť aktív, aby boli vhodné na
zhromažďovanie do skupín (poolov).
Spoločnosť uskutočňuje sekuritizáciu bud'jednorazovo, alebo opakovane.
Investor nakúpi emitované cenné papiere špecializovanej spoločnosti, ak
rating špecializovanej spoločnosti a rating podkladových aktív (úverov,
podporujúcich emisiu) budú v súlade s jeho vzťahom k riziku.
Malo by sa prijať všeobecné pravidlo, že sekuritizácia má význam iba vtedy,
ak špecializovaná spoločnosť má vyšší rating než spoločnosť, ktorá vyčlenila aktíva
zo svojej bilancie. Dôvera investorov voči nakupovaným cenným papierom je
založená na predpoklade, že ani prípadný bankrot pôvodného vlastníka aktív
neovplyvní splácanie cenných papierov.

Riziká sekuritizácie sa v teoretickej rovine spájajú s možnými nedostatkami

legislatívy, ktoré by zneisťovali postavenie držiteľov cenných papierov. V tomto
zmysle sa interpretuje aj požiadavka na legislatívu, ktorá má stanoviť jednoznačné
pravidlá, aby v prípade konkurzu na pôvodného majiteľa aktív (banky, ktorá ich
predala špecializovanej spoločnosti), nevznikali žiadne nároky voči sekuritizovaným
aktívam. Táto zásada zlepšuje postavenie majiteľov cenných papierov ABS.
Samotný proces sekuritizácie, chápaný ako určitý návod na postup, nie je
motivovaný snahou získať výhody na úkor iného účastníka, je teda neutrálnym,
nešpekulatívnym procesom.
Riziká však vyplývajú z realizácie jednotlivých krokov, dodržania prísnych
pravidiel postupu a objektívnosti pri stanovení ratingu.
V praxi sa často stáva, že z bilancie sú uvoľnené kvalitné aktíva, pričom v
minulosti firma alebo banka emitovala dlhopisy a tieto kvalitné aktíva slúžili aj na

182
krytie týchto dlhopisov. Do rizika sa tak dostávajú nie účastníci sekuritizácie, ale
predchádzajúci veritelia firmy alebo banky.

ABS využívajú najmä väčšie firmy s väčšími objemami pohľadávok.

Sekuritizácia celkovo predpokladá veľké objemy predávaných aktív, lebo to
umožňuje zníženie nákladov na získanie zdrojov. Významným momentom je, že
sekuritizáciu môžu využívať aj firmy s celkovým nižším ratingom, ktoré by ináč
ťažko spĺňali požiadavky bánk na poskytnutie úverov. Predpokladáme, že takéto
firmy disponujú časťou kvalitných pohľadávok, vhodnými na sekuritizáciu. Takáto
forma sekuritizácie predchádza problémom vyplývajúcim z emisie nekrytých
dlhopisov, vystavujúcich držiteľov riziku ich nesplatenia. Nevylučuje však riziká
vyplývajúce pre pôvodných veriteľov podnikateľského subjektu, ktorý
podnikateľskému subjektu viac dôveroval dovtedy, dokedy kvalitné pohľadávky
zostávali v portfóliu jeho aktívJNie je vylúčené ani zneužívanie procesov
sekuritizácie na zámerné marenie plnenia záväzkov voči pôvodným veriteľom.

Sekuritizácia umožňuje preklenutie krátkodobých problémov s likviditou

finančného subjektu. Ak však neboli správne identifikované problémy a krátkodobé
riešenie nepomôže naštartovať zdravý vývoj, tak sekuritizácia môže zakrývať
ekonomické problémy a predlžovať existenciu nezdravého subjektu, prípadne
prehlbovať existujúce problémy. No v prípade, že finančný subjekt má záujem
zakrývať svoje problémy alebo spotrebúvať majetok, môže to uskutočňovať aj inými
spôsobmi a nemožno mu v tom efektívne brániť.
Rovnaké riziká vyplývajú z nesprávneho stanovenia ratingu a ocenenia
pohľadávok. V takýchto prípadoch sú vystavení riziku ďalší účastníci procesu
sekuritizácie. Riziká sa napokon premietajú aj do základných znakov sekuritizácie,
ktorými sú úverové riziko a cash ílow.

183
 9.2.1 Úverové riziko

Úverové riziko pri mimobilančnej sekuritizácii zahŕňa skutočnosti, ktoré

ovplyvňujú bezpečnosť investície z hľadiska toho, či investor dostane späť vložené
prostriedky po dohodnutom čase, zhodnotené o úrokový výnos. Úverové riziko je
predmetom hodnotenia ratingovými agentúrami, ktoré sa vyjadrujú najmä k údajom
o podkladovom aktíve, k miere súladu emisie s charakteristikou podkladového
aktíva, k súladu emisie s legislatívnymi podmienkami, k charakteristike a
spoľahlivosti emitenta.

Hodnotenie úverového rizika (credit rating) predchádza emisii cenných

papierov. Zisťujú sa možné riziká zmien trhových úrokových sadzieb, devízových
kurzov, riziká zlyhania podkladových aktív, riziko nesplácania, riziko omeškania
splátok a riziko predčasného splatenia.
V prípade rastu trhových úrokových sadzieb by sa znižovala trhová hodnota
podkladových aktív - poolu úverov. Osobitné riziko predstavuje negatívna
amortizácia dlhu, ku ktorej dochádza vtedy, ak sa podkladové úvery splácajú, ale
dlžná suma napriek tomu rastie, resp. splátky nepokrývajú splátky úrokov. Riziko
nesplácania a riziko negatívnej amortizácie sa znižujú pri pooloch zložených z
poistených úverov. Riziko omeškania splátok bezprostredne súvisí s likviditou
špecializovanej inštitúcie. Preto je dôležité, aby špecializovaná inštitúcia mala
primerané vlastné zdroje, schopné kryť uvedené riziká a tlmiť dôsledky prechodného
zníženia likvidity. Zistené riziká sa spravidla ďalej zaisťujú rôznymi nástrojmi,
medzi inými aj derivátmi finančného trhu.

Okrem prirodzených spôsobov zabezpečovania sa proti úverovému riziku

existujú aj možnosti dodatočného zaistenia dlhu.
Zaistenie dlhu prebieha ďalšími spôsobmi, z ktorých uvádzame najmä:
- zaistenie treťou stranou (tretia strana preberá za poplatok riziko nesplatenia ABS
alebo MBS),
- subordinácia (niektorí veritelia za poplatok alebo vyšší výnos prijmú menej
výhodné poradie veriteľov),
- nadštandardnč krytie (hodnota podkladových aktív je vyššia ako hodnota
emitovaných ABS a MBS),
- hotovostný kolalerál (napr. účet, z ktorého sa pokrývajú straty vyplývajúce zo
zníženia trhovej hodnoty podkladových aktív).

184
9.2.2 Cash-flow
Cash-flow predstavuje pravidelný príjem investora z nakúpených cenných
papierov. Každý investor preferuje pravidelný cash-flow svojej investície. Možnosť
predčasného splatenia úverov, ktoré sú podkladom na vydanie cenných papierov,
zvyšuje riziko cash-flow.
Predčasné splatenie pôvodného aktíva zvyšuje totiž pravdepodobnosť
predčasnej úhrady emisie ABS, zvyšuje sa neistota majiteľov cenných papierov v
oblasti cash-flow, že nebudú poberať výnosy z cenných papierov počas plánovanej
lehoty životnosti cenných papierov. S rastúcou nestabilitou cash-flow vzrastá aj
nárok investora na výšku úrokového výnosu z ABS. Predčasné splácanie
podkladových aktív je porovnateľné s existenciou kúpnych opcií, ktoré umožňujú
neuskutočniť obchod, splatiť predčasne úver alebo predčasne vyplatiť cenný papier.
Medzi najčastejšie dôvody predčasného splatenia zo strany veriteľa patrí snaha
ušetriť na úrokoch.

Nemožno spoľahlivo predvídať presné správanie individuálnych dlžníkov

pôvodných záväzkových vzťahov. Existujú však modely predčasného splatenia,
ktoré akceptujú štatistické a pravdepodobnostné predpoklady. Najjednoduchším z
nich je model PSA 100 (PSA je skratka pre Public Securities Association). Tento
model predpokladá mesačnú mieru predčasného splatenia podkladových 30-ročných
hypotekárnych úverov v prvý mesiac životnosti poolu na 0,2 %. Každý ďalší mesiac
sa táto miera zvyšuje o 0,2 %, až do 30. mesiaca, v ktorom dosiahne 6 %. Od
momentu dosiahnutia tejto hodnoty je miera predpokladaného predčasného splatenia
stála, rovná sa 6 %. Používajú sa aj násobkové a zlomkové modely PSA. Napríklad
PSA 200 %, predpokladá dvojnásobnú mieru predčasného splatenia úverov, PSA 50
% polovičnú a pod.
V snahe kopírovať rozhodovania investorov, musíme vychádzať z ich
preferencií. Očakávajú relatívne stabilný príjem s pomerne nízkym rizikom počas
dlhej doby. Ak nastane predčasné splatenie úverov, budú predčasne splatené aj cenné
papiere, do ktorých investovali, a oni budú nútení hľadať alternatívne investičné
príležitosti. Strata investora nie je tak stratou nominálnej hodnoty investície, ale je
vnímaná ako strata v porovnávaní s očakávaným tokom úrokov. Svoje riziko teda
identifikuje ako možnosť predčasného vyplatenia cenných papierov, ktoré nakúpil.
Čím vyššie je riziko predčasného vyplatenia nakúpených cenných papierov, tým
vyšší výnos očakáva. Podstata takto chápaného rizika vychádza z potreby
reinvestovania a s tým súvisiacimi dodatočnými nákladmi.

I8S
 Pri niektorých typoch ABS môžu byť splátky istiny vyplácané
automaticky aj držiteľom ABS, ale existujú aj možnosti oddelenia splátok istiny od
splátok úrokov. Ak sa vyplácajú držiteľom ABS úroky aj po predčasnom splatení
dlhu dlžníkov pôvodných aktív, predpokladá sa, že správca trustu - špecializovaná
spoločnosť nakúpila dodatočné pohľadávky.
Proces sekuritiz-ácie umožňuje vytvárať syntetické cenné papiere, pre ktoré je
charakteristické oddelenie istiny a úroku. Každý takto vyčlenený prvok je nositeľom
trhovej hodnoty a okrem formálneho oddelenia môže dochádzať aj k lomu, že
jednotlivé zložky budú spravovať rôzne finančné inštitúcie. Takémuto procesu sa
hovorí „rozväzovanie pre hodnotu“. Jedným z príkladov rozväzovania rôznych
finančných tokov je postavenie majiteľov niektorých typov ABS. Majitelia ABS
môžu byť vyplácaní aj postupne, s týmto cieľom sa vytvárajú skupiny ABS rozlíšené
výnosom a zodpovedajúcim poradím splatnosti (platí zásada, čím skôr nastáva
predčasné splatenie, tým vyšší výnos majiteľa ABS). Obdobie postupného
vyplácania majiteľov ABS sa nazýva principal amortization period. S cieľom
modifikovať riziko cash-flow boli vytvorené v USA štandardizované hypotékami
kryté obligácie CMO (collateralized mortgage obligation) a pass-through.

Pass-through sú cenné papiere vytvorené zo základného bloku hypoték a

sú posielané (pass) od hypotekárnych dlžníkov cez (through) emitentov k majiteľom
cenných papierov.

Rozdiel medzi pass-through a CMO je v spôsobe nakladania so

splatenými časťami istiny hypotekárnych pôžičiek. Pokiaľ pri pass-through investori
dostávajú časť istiny a úroku, pri CMO je na distribúciu istiny investorom do CMO
vytvorená určitá vopred známa schéma. CMO je zložené z rôznych tried obligácií s
rôznou dobou splatnosti. Prvými druhmi CMO boli tzv. plain vanilla CMO, ktorých
podstata bola v postupnom vyplácaní jednotlivých tried (tranží) cenných papierov.
Išlo o štyri triedy: trieda A, trieda B, trieda C a trieda Z. Triedy A, B a C dostávajú
pravidelné príjmy zo splátok hypoték, pričom trieda A má najkratšiu dobu splatnosti,
splatnosť sa postupne predlžuje po triedu C. Trieda Z nedostáva žiaden podiel na
istine a úrokoch, pokiaľ nie sú splatené prvé tri triedy. Trieda Z pripomína svojím
charakterom tzv. accrual bond, narastajúcu obligáciu, ktorej úrok sa akumuluje, do
momentu splatnosti tieto cenné papiere pripomínajú svojím cash (low obligácie s
nulovým kupónom. Trieda Zje príťažlivá z hľadiska minimalizácie rizika
reinvestovania.

186
 Sekuritizácia aktív podporuje rozvoj finančného trhu, vytvára trhové
podmienky na určovanie cien zdrojov, zlepšuje prístup ku kapitálu finančným a
nefinančným subjektom. V podmienkach ekonomiky Slovenska možno očakávať
najmä rozvoj ABS veľkými priemyselnými spoločnosťami a bankami. Čo sa týka
sekuritizácie hypotekárnych úverov, tá závisí od miery rozvoja hypotekárneho trhu,
hlavne od dostatočného objemu týchto aktív. No tieto aktíva často nie sú spárované
so zdrojmi v podobe hypotekárnych cenných papierov, keďže sa poskytujú najmä z
primárnych vkladov, a tak nie sú žiadne prekážky na ich využitie v procese
sekuritizácie.

9.3 Riziká vyplývajúce zo sekuritizácie aktív komerčných bánk

Sekuritizácia aktív predstavuje nesporne aj veľké riziká, ak sa táto
technika stáva nástrojom na špekulácie a obchádzanie pravidiel. Poukazujú na ne
rôzne príklady vo finančnej a v bankovej praxi.

Pre komerčné banky platia v rámci regulácie a dohľadu mnohé pravidlá,

medzi nimi aj záväzný pomerový ukazovateľ primeranosti vlastných zdrojov bánk,
keď pomer kapitálu k rizikovo-váženým aktívam nesmie klesnúť pod hodnotu 8 %.

Finančné inovácie a v rámci nich sekuritizácia aktív umožňujú obchádzať

kapitálové požiadavky, čo v konečnom dôsledku pred orgány regulácie a dohľadu
kladie naliehavú otázku, Či koncepcia súčasne platnej primeranosti vlastných
zdrojov zodpovedá potrebám vývoja, alebo akým spôsobom dostať pod kontrolu
riziko, ktoré vyvoláva sekuritizácia aktív a finančné inovácie.
Koncepcia primeranosti vlastných zdrojov bánk v súčasnosti prebieha
rozsiahlymi zmenami a jedným z faktorov, ktorý ich vyvolal, je kapitálová arbitráž.
Kapitálová arbitráž vzniká v dôsledku rozdielu medzi minimálnou výškou
požadovaného kapitálu banky a vyššieho regulačného kapitálu, vyplývajúceho z
požiadavky primeranosti vlastných zdrojov bánk. Finančné inovácie umožňujú
relativizovať tento rozdiel, pričom banky s kapitálom na úrovni minimálne
požadovanej hranice sú schopné naplniť požiadavku kapitálovej primeranosti na
úrovni 8 %. Kapitálová arbitráž vo väzbe na sekuritizáciu sa uskutočňuje najmä
prostredníctvom sekuritizácie bez rekurzu a sekuritizácie s rekurzom.

187
 9.3.1 Sekuriti/ácia he/ rekur/u
Sekuriti/ácia bez rckur/u predstavuje klasický postup, charakterizovaný v
úvodnej časti kapitoly.
Ak z bilancie banky vylúčime rizikové úvery (napr. súkromnému sektoru) a
nahradíme ich hotovosťou alebo aktívami s nižšou rizikovou váhou, je logické, že sa
zlepší ukazovateľ primeranosti vlastných zdrojov. Keďže existujú aktíva s nulovou
váhou úverového rizika, napr. ŠPP, štátne obligácie, pokladničné poukážky
centrálnej banky, teoreticky by mohla vzniknúť situácia, že banke by postačovala
minimálna výška kapitálu na splnenie hodnoty požadovaného ukazovateľa na 8 %.

9.3.2 Sekuriti/ácia s rekurzom

Pri sckuritizácii s rekurzom na rozdiel od klasického príkladu sekuritizácic

banka predáva aktíva špecializovanej spoločnosti, ale riziká z úverového posilnenia
špecializovanej spoločnosti znáša banka.

Schéma 9.1
Sekuriti/ácia s rekurzom

Tým, že banka poskytuje špecializovanej spoločnosti úverové posilnenie (credit

enhancement), zvyšuje dôveru investorov.
Úverové posilnenie môže mať tiež niekoľko foriem.
Jedným z príkladov je situácia, keď splátky istiny a úrokov z úverov prevyšujú

188
náklady na splatenie cenných papierov investorom. Prevyšujúca časť splátok sa
nazýva nadmerná služba (excess servicing) a bežne sa má vrátiť banke.
Za rekurz možno považovať každé úverové posilnenie špecializovanej
spoločnosti, ak sekuritizované aktíva vlastnila banka, poskytujúca dané úverové
posilnenie.
Pôvodný zmysel sekuritizácie - previesť riziká na iné subjekty sa v praxi
sekuritizácie málokedy napĺňa. Na investorov a špecializovanú spoločnosť sa
prenáša veľmi malé alebo žiadne riziko, pričom banka odpredávajúca aktíva má
často záujem na zvýšení bonity špecializovanej spoločnosti.
Existuje niekoľko príkladov sekuritizácie v našej bankovej a finančnej praxi,
hoci s viacerými pripomienkami k technike ich vykonania a účelu, na ktoré boli
použité. Technika sekuritizácie alebo mechanizmus jej konštrukcie a fungovania, ale
bez jej príznačnej trhovej orientácie, bola využitá v podmienkach reštrukturalizácie
úverového portfólia komerčných bánk na Slovensku, dokonca aj dlhopisová metóda
privatizácie nesie určité znaky sekuritizácie štátneho dlhu.
Spôsob, akým bola vykonaná reštrukturalizácia bankového sektora na
Slovensku, do značnej miery pripomína svojou technikou podstatu procesu
sekuritizácie. Osobitne treba zdôrazniť, že tu bola využitá len technika realizácie
sekuritizácie v dvoch fázach, neboli však dodržané pravidlá ocenenia aktív, ani
trhové podmienky ich funkcie ako kolaterálu. Trhové funkcie nahradil štát, ktorý v
pozícii garanta, ale aj emitenta cenných papierov od samotného začiatku vedel, že za
ne zaplatí on sám.
S týmto súvisí závažná otázka, na základe akého princípu štát v trhových
podmienkach takto výrazne podporil v podstate súkromný sektor, keďže uvedené
banky existovali ako akciové spoločnosti (subjekty súkromného práva). Tieto
dôvody možno nájsť v dvoch rovinách. Po prvé - štát sa podieľal na vzniku
klasifikovaných pohľadávok v týchto bankách pred rokom 1989 a po druhé štát
vystupoval ako akcionár v týchto bankách. Zároveň treba zdôrazniť, že v budúcnosti
by už nevzniklo morálne právo takto výrazne podporovať súkromný sektor a riešenie
problému
reštrukturalizácie bankového sektora musíme vnímať ako výnimočnú udalosť v
ekonomickej histórii SR.

189
 10. KAÍMTOLA
PLATOBNÝ STYK A ZÚČTOVANIE NA SLOVENSKU
A V PODMIENKACH EURÓPSKEJ ÚNIE

10.1 Východiskové predpoklady fungovania mcdzibankovcho

platobného styku a klíringových platobných systémov
Rozvoj ekonomických aktivít a potreba vyrovnávať permanentne vznikajúce
záväzky a pohľadávky viedli k rozvoju bezhotovostného platobného styku a v jeho
rámci k rozvoju klíringového platobného systému.
S rastom rozsahu týchto činností sa úloha zúčtovacieho centra preniesla na
centrálne banky jednotlivých štátov.
Historicky sa sformovali základné typy klíringových systémov.

Podľa spôsobu prepojenia účastníkov zúčtovania rozlišujeme:

1. bilaterálny klíring a
2. multilaterálny klíring.

Bilaterálny klíring sa zakladá na princípe, že platby a odovzdávanie dát sa

uskutočňujú výhradne prostredníctvom zúčtovacieho centra, pričom jednotliví
účastníci platobného styku a zúčtovania si ich nemôžu odovzdávať medzi sebou.

Multilaterálny klíring vychádza z predpokladu, že účastníci zúčtovacích

vzťahov si odovzdávajú podklady na platby priamo medzi sebou a zúčtovacie centrum
vykonáva platby, vykazuje vzájomné obraty a saldá.
Saldo, ktoré vzniká v procese klíringového zúčtovania sa nazýva klíringová
špička.

Podľa spôsobu vyrovnávania platobných operácií rozlišujeme dva typy

zúčtovania:
1. netto zúčtovanie (Net Settlement) a
2. brutto zúčtovanie (Gross Settlement).

Netto zúčtovanie (Net Settlement) predstavuje záverečné porovnanie záväzkov

a pohľadávok, ktoré vedú k celkovému debetnému alebo kreditnému zostatku voči
jednotlivým subjektom. Vyrovnávajú sa klíringové špičky, jednotlivé záväzky a
pohľadávky v rovnakej výške sa vzájomne započítavajú. V praxi sa môžu sledovať
klíringové špičky s rôznou frekvenciou, napríklad jedenkrát za deň, za mesiac, prípadne
viackrát za deň. Môže sa stanoviť aj limit debetného zostatku, ktorý si jednotliví
účastníci povinne uhrádzajú.

190
 Riziko uvedeného typu zúčtovania spočíva v lom, že v praxi sa môže problém
insolventnosti jednej banky ako účastníka platobného styku a zúčtovania premietnuť do
sekundárnej insolventnosti iných bánk, ktoré by v takom prípade nedostávali úhrady svojich
pohľadávok (dominový efekt).

Brutto zúčtovanie predstavuje zúčtovanie každej platobnej položky

jednotlivo. Platba sa uskutoční iba vtedy, ak má banka dostatok platobných
prostriedkov na úhradu danej platby. Takto sa bezprostredne kontroluje likvidita
komerčných bánk a zároveň sa zabezpečuje právna istota príjemcov platieb, že platba
bola krytá aje neodvolateľná. V praxi sa už niekoľkokrát potvrdilo, že prvé zreteľné
signály o problémoch s likviditou komerčnej banky prichádzajú na základe problémov
banky pri realizácii platobného styku.

Na porovnanie brutto a netto zúčtovania uvádzame príklad, v ktorom si dve

banky navzájom vykonávajú takéto platby:

banka A platí banke B: banka B platí banke A:

1. platba: 100 1. platba:
900
2. platba: 400 2. platba:
300
3. platba: 500 _______________________________ __________
spolu: 1 000 spolu: 1 200
Ak by sa v uvedenej situácii aplikovalo netto zúčtovanie, lak by stačilo
vyrovnať len klíringovú špičku:
1 200 - 1 000 = 200
Banka B by uhradila banke A sumu 200 jednotiek, ostatné platby sa vzájomne
započítavajú. Potreba krytia sa vzťahuje teda len na klíringovú špičku.
Ak sa na uvedený príklad vzťahuje brutto zúčtovanie, musí byť každá platba krytá
zostatkom na účte. Brutto zúčtovanie je nákladnejšie a náročnejšie na výšku likvidných
prostriedkov banky, ale bezpečnejšie z. hľadiska fungovania bankového systému.
To je príčinou, že vznikla požiadavka na zabezpečenie štandardného a
bezpečného platobného systému založeného na princípoch RTGS (Reál Time Gross
Settlement).
V podmienkach systému hrubého zúčtovania podrobnejšie rozlišujeme systém
hrubého zúčtovania v reálnom čase (Real-time Gross Settlement - RTGS) a systém
hrubého zúčtovania na konci dňa (End-of-day Gross Settlement). RTGS je systém
prevodu finančných prostriedkov, v ktorom sa platby spracovávajú jedna za druhou v
reálnom čase a ktorý zabezpečuje okamžité a neodvolateľné zúčtovanie platieb za
predpokladu, že na účte iniciátora platby sú dostatočné zdroje na jej krytie. Každá
jednotlivá transakcia medzi účastníkmi sa zúčtuje v tom istom čase aj na účtoch v
centrálnej banke, čím sa garantuje krytie každej platby a zároveň eliminuje systémové
riziko.

191

U
 Systémové riziko vzniká pri zlyhaní jedného účastníka v plnení svojich
záväzkov, čím môže ohroziť plnenie záväzkov ostatných účastníkov, ako aj stabilitu
celého platobného systému.
Systém hrubého zúčtovania na konci dňa je systém prevodu prostriedkov, v
rámci ktorého zúčtovací agent 1 preberá a realizuje platobné príkazy počas
prevádzkového dňa, pričom finálne zúčtovanie sa uskutočňuje až na konci dňa.
Realizácia platobných príkazov sa uplatňuje na základe zásady vnútrodennej ľinality,
keďže sa každý platobný príkaz realizuje v deň, keď bol poslaný. Takto sa vylučuje
nahromadenie neuhradených platobných príkazov nesolventných účastníkov a pomáha
predchádzať systémovému riziku.
Nevýhodou brutto systému je možnosť zablokovania celého platobného
systému, ktoré môže nastať v prípade problémov s vnútrodennou likviditou
ktoréhokoľvek účastníka. V praxi sa takáto situácia rieši riadením likvidity
komerčných bánk, poskytnutím rôznych foriem vnútrodenných úverov centrálnou
bankou alebo inými bankami prostredníctvom medzibankového trhu.

Z hľadiska objemu platieb sa v praxi vyskytujú dva základné typy platobných

systémov:
- maloobjemové platobné systémy,
- veľkoobjemové platobné systémy.

Maloobjemové platobné systémy predstavujú systémy, ktoré slúžia na

uskutočňovanie platobných potrieb jednotlivcov a podnikateľských subjektov
vznikajúcich pri bežných transakciách v každej ekonomike. Maloobjemové platobné
systémy musia vyhovovať potrebám každého účastníka trhu a zároveň musia byť
schopné vykonávať rôzne typy platobných transakcií.

Veľkoobjemové platobné systémy sú potrebné na efektívne fungovanie

medzibankového platobného styku. Poskytujú služby presne špecifikovanému okruhu
zákazníkov. Platby majú spravidla charakter najvyššej priority a sú neodvolateľné, aby
sa zabezpečili možnosti finálneho zúčtovania.

Medzi ďalšie dôležité pojmy v rámci problematiky medzibankového

platobného styku patria tieto:
Cc/.hraničné prevody predstavujú operácie vykonávané na podnet príkazcu
cez inštitúciu alebo jej pobočku v jednom členskom štáte s cieľom dať určitú sumu
peňazí k dispozícii príjemcovi v inštitúcii alebo jej pobočke v inom členskom štáte, čím
nie je vylúčené, že príkazca a príjemca môže byť jedna a tá istá osoba.

' Zúčtovací agent je inštitúcia, ktorá vykonáva finálne zúčtovanie kliringového procesu v mene všetkých účastníkov.
Cezhraničné elektronické platobné operácie predstavujú cezhraničné prevody
prostriedkov uskutočnené pomocou iného elektronického platobného prostriedku než sú
tie, ktoré objednávajú a vykonávajú inštitúcie. Patria sem napríklad cezhraničné výbery
hotovosti pomocou elektronického platobného prostriedku, a používanie elektronického

192
peňažného prostriedku v bankomatoch a termináloch v priestoroch jeho vydavateľa
alebo inej inštitúcie podľa zmluvy o prijímaní platobného prostriedku.

Elektronický platobný prostriedok s diaľkovým prístupom predstavuje

prostriedok umožňujúci držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom na svojom účte a
zvyčajne sa vyžaduje osobný identifikačný kód a iný podobný dôkaz totožnosti.
Platobný prostriedok s diaľkovým prístupom zahŕňa najmä platobné karty (kreditné
karty, debetné karty, časovo rozlíšené debetné karty alebo otvorené účtovné karty) a
karty, ktoré umožňujú vykonávať bankové operácie prostredníctvom telefónu alebo
internetu. Toto vymedzenie nezahŕňa cezhraničné prevody.

Elektronický peňažný prostriedok predstavuje obnoviteľný platobný

prostriedok, kartu s uloženou hodnotou alebo počítačovú pamäť, kde sa elektronicky
uchovávajú jednotky hodnoty, dajú sa dobíjať, vkladať a čerpať kredit.

Pri zadávaní platby je dôležité rozlišovať aj typ poplatku. Označujú sa OUR,

BEN alebo SIIARF.
Uvedené označenia boli zavedené na to, aby v medzinárodných štandardoch
poskytovali klientovi možnosť voľby jeho podielu na poplatku, t. j. či ho bude znášať
on a/alebo adresát prevodu. Význam jednotlivých označení je nasledovný:
OUR - všetky poplatky znáša príkazca,
BEN - všetky poplatky znáša príjemca,
SHARE - poplatky sú rozdelené medzi príkazcu a príjemcu, na ich označenie sa
používa skratka SHA. 35
10.2 Právne základy platobného styku a zúčtovania v
legislatívnych normách Európskej únie
Rozvoj jednotného trhu Európskej únie vedie k veľkému nárastu cezhraniéných
platieb. Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby cezhraničné prevody v rámci jednotného
trhu boli lacné, rýchle a bezpečné, čo vedie k požiadavke na zjednotenie postupov a
pravidiel cezhraničných platieb.
Táto myšlienka sa v rámci Európskej únie vyvíjala postupne a odzrkadľuje ju
nasledujúci chronologický prehľad vývoja legislatívnych noriem.

Smernica č. 97/5/ES o cezhraničných platbách:

definovala minimálne požiadavky na cezhraničné platobné transfery,

- definuje požiadavky na informovanosť,
- stanovuje požiadavky na lehoty pripísania prostriedkov na účet príjemcu, pričom
táto smernica stanovila uvedenú lehotu na 5 pracovných dní, neskôr sa znížila lehota na

35 prípade platby SHARE si musí klient dávať pozor ešte na sumu, ktorú zadáva
na zahraničný platobný príkaz. Niektoré banky totiž zrážajú poplatok zo sumy uvedenej
na príkaze, a tak sa môže stať, že konečný príjemca dostane nižšiu sumu, aká bola
zadaná na platobnom príkaze.

193
I pracovný deň,
- v prípade porušenia týchto zásad môže klient požadovať odškodné,
- odškodnenie sa uplatňuje do výšky referenčnej úrokovej sadzby,
- definuje podmienky riešenia sporov z platobného styku,
- vzťahuje sa na platby do 50 000 EUR.

Smernica č. 98/26/ES o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch

a zúčtovacích systémoch cenných papierov:

- sústredila sa na eliminovanie rizík vyplývajúcich z insolventnosti účastníka

platobného systému,
- rieši problematiku systémového rizika a poukazuje na riziko nákazy a potrebu jeho
riešenia v iných právnych normách.

Smernica č. 2000/46/ES o výkone činností a dohľade nad obozretným podnikaním

inštitúcií elektronických peňazí:
- definuje kategórie vydavateľov elektronických peňazí,
- upravuje vzájomné uznávanie dohľadov,
- rieši aj ďalšie dôležité otázky, ktoré nesúvisia bezprostredne s problematikou
platobného styku a zúčtovania, ako napríklad princíp jedného pasu, jednej licencie,
platnej v podmienkach EU.

Nariadenie č. 2001/2560/ES o cezhraničných platbách v EUR:

- požaduje harmonizáciu poplatkov na cezhraničné platby v eurách v

podmienkach Európskej únie,

194
 - definovala požiadavku na jednotný rámec vykonávania maloobchodných
platieb v eurách, ktorá vyústila do projektu SF.PA,
- do konca roku 2005 sa predpis aplikoval na platby do 12 500 F.UR, od roku
2006 sa vzťahuje na platby do 50 000 F.UR.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/7/F.S o cezhraničných
platbách (Konvencia Credeuro)
_ V legislatíve Európskej únie je problematika Nariadenia č. 2560/2001 o
cezhraničných platbách v eurách upravená v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady
č. 2003/7/F.S. Dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa stalo uvedené
nariadenie súčasťou slovenského právneho poriadku.
- Dňom 1. 7. 2003 sa stáva pre členské štáty F.U a Európskeho hospodárskeho
priestoru povinnosťou uvádzať číslo účtu v nedokumentárnom platobnom styku v
štruktúre 1BAN.
- Navrhli sa opatrenia na zavedenie eurobankoviek a euromincí, a tiež opatrenia
potrebné na to, aby sa zabezpečila zásada, že náklady na cezhraničné prevody sa viac
zosúladia s nákladmi domácich prevodov, čím sa má koncepcia eurozóny priblížiť
občanom.
- Objem cezhraničných platieb neustále rastie, avšak skutočnosť, že úroveň
poplatkov pre cezhraničné platby zostáva aj naďalej vyššia než úroveň poplatkov pre
vnútorné platby, obmedzuje cezhraničný obchod, a to vytvára prekážku riadnemu
fungovaniu vnútorného trhu. Toto pravdepodobne ovplyvní aj dôveru k eurám.
- Zásada rovnakých poplatkov by mala platiť aj pre cezhraničné elektronické
platobné prevody v eurách. S cieľom umožniť zavedenie potrebnej infraštruktúry a
podmienok na cezhraničné úverové prevody platilo do 1. júla 2003 prechodné obdobie.
Zásada jednotných poplatkov sa neuplatňuje na papierové šeky, lebo sa spracúvajú
menej účinne ako ostatné platobné prostriedky.
Konvencia podporuje efektívne, nízkonákladové zúčtovanie cezhraničných
platieb v rámci EU, s doručením celej sumy príjemcovi platby do troch pracovných dní.
Credeuro sa vzťahuje na štandardnú retailovú platbu v eurách do 12 500 EUR v rámci
členských krajín F.U.
Konvencia sa vzťahuje na povinnosti banky príkazcu uskutočniť prevod
prostriedkov do banky beneficienta do 2 pracovných dní po zadaní príkazu na úhradu.
Banka príjemcu má k dispozícii 1 deň na pripísanie prostriedkov na účet príjemcu.
Banky, ktoré chcú aplikovať konvenciu, musia byť účastníkmi klíringového systému v
zmysle Nariadenia 97/5/F.S. Konvencia nadobudla účinnosť 7. júla 2003.

195
 S platnosťou od 1. januára 2006 je na uplatňovanie pravidla rovnakých
poplatkov stanovená hranica na max. 50 000 EUR.

Konvencia ICP

Konvencia upravuje zásady platobného styku v rámci F.Ú pri realizácii

cezhraničných kreditných transferov. Prvoradým cieľom konvencie bolo napomôcť
realizáciu nariadenia o spoplatňovaní medzibankových bezhotovostných prevodov v
eurách. Procedúra navrhuje jednoduchý a efektívny spôsob medzibankových poplatkov
pre cezhraničné STP prevody v eurách, ktorý je veľmi podobný súčasnému
spoplatňovaniu domácich platobných príkazov. Konvencia ICP obsahuje pravidlá
platenia poplatkov za realizáciu cezhraničného platobného príkazu a pozostáva z týchto
dvoch princípov:
typ poplatku SHARE sa stane základnou podmienkou pri realizácii platieb v
eurách,
korešpondenčné banky nebudú mať nárok na zrážanie poplatku z platby, čo
zabezpečí doručenie plnej výšky sumy na účet konečného príjemcu.
Konvencia veľmi jednoznačne charakterizuje spôsob účtovania poplatkov,
definuje bilaterálne vzťahy medzi bankou príkazcu, korešpondenčnou bankou a bankou
príjemcu a v neposlednom rade zamedzuje duplicitnému zaúčtovaniu poplatkov.
Bankám však naďalej ostávajú právomoci pri spoplatňovaní platobných príkazov
realizovaných mimo eurozóny.

Smernica o platobných službách:

• pripravovaná smernica mala za úlohu zrušiť všetky doteraz existujúce prekážky

jednotnej oblasti pre platby v eurách,
• náklady na cezhraničné platby nemajú dávať podnet na zvyšovanie cien
cezhraničných platieb v eurách,
• požaduje harmonizáciu národných konfliktných legislatívnych predpisov v snahe
vytvoriť jednotný platobný trh pre maloobchodné platby v EÚ.

10.2.1 Štruktúra bankového spojenia

Národná banka Slovenska vo svojom Opatrení č. 8/2009 z 1.12.2009 ustanovila:

• štruktúru bankového spojenia na účely tuzemských prevodov,
• štruktúru čísla bankového účtu na účely cezhraničných prevodov a
• podrobnosti o vydávaní prevodníka identifikačných kódov.
Bankové spojenie na účely tuzemských prevodov sa skladá:
- z čísla účtu,
- z identifikačného kódu pre tuzemský platobný styk (tzv. kódu banky).

Číslo účtu pre tuzemský platobný styk obsahuje najviac 16 číslic a pozostáva z dvoch
častí:
- prvá časť (predčíslie účtu) obsahuje najviac 6 číslic,
- druhá časť (základné číslo účtu) obsahuje najviac 10 číslic.

1%
 Identifikačný kód môže byť numerický alebo alľabelický. Identifikačné kódy
prideľuje účastníkom platobného systému SIPS Národná banka Slovenska a zverejňuje
ich vo forme prevodníka identifikačných kódov pre tuzemský platobný styk.

Bankové spojenie na účely cezhraničných prevodov IBAN (International

Bank Account Number) predstavuje medzinárodný štandard bankových čísiel účtov
krajín Európskeho hospodárskeho priestoru’, ktorý umožňuje jednoznačné
identifikovanie čísla účtu a finančnú inštitúciu danej krajiny. IBAN môže obsahovať
maximálne 34 alľa-numerických znakov.
IBAN sa v elektronickom prostredí používa bez medzier v nasledujúcej
štruktúre:
• prvé dva alfabetické znaky predstavujú kód krajiny,
• ďalšie dva znaky sú numerické a predstavujú kontrolné číslice,
• ďalšia časť môže obsahovať maximálne 30 znakov, ktoré môžu byť numerické aj
alfabetické.
Ak sa IBAN uvádza na fyzickom (papierovom) médiu, je potrebné rozdeľovať
ho do skupín po štyroch znakoch oddelených medzerou, pričom posledná skupina môže
mať menej ako 4 znaky. Pred číslom nie je potrebné uvádzať označenie skratkou IBAN.

Príklady čísel účtu v štruktúre IBAN:

Belgicko (16 znakov): BE62510007547061
Rakúsko (20 znakov): AT611904300234573201
Nemecko (22 znakov): DE89370400440532013000

Príklady uvádzania IBAN na Slovensku v elektronickej a písomnej podobe:

Elektronická forma: SK3112000000198743631234
Písomná forma: SK31 1200 0000 1987 4363 1234

Ako je uvedené na príkladoch, prvé dva znaky - písmená označujú štát. Ďalšie
dva znaky (tzv. check digits) predstavujú kontrolné čísla. Ostávajúce 2 Európsky
hospodársky priestor tvorí Európska únia, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.
čísla (tzv. domestic account number) obsahujú kód banky, kód pobočky, číslo účtu
klienta a jedno alebo viac kontrolných čísiel.
Medzinárodné číslo účtu IBAN* je formát čísla účtu, ktorý bol stanovený
štandardom ECBS 204 v nadväznosti na normu ISO 13 616.
Štandard stanovuje štruktúru IBAN-u uplatňovanú v elektronickom prostredí a v
papierových médiách.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 2560/2001 z 19. decembra

2001 o cezhraničných platbách v mene euro stanovilo pre banky v rámci EU od 1.7.
2003 povinnosť uvádzať na výpisoch z účtov každého klienta číslo účtu vo formáte
IBAN, ako aj BIC kód banky. Okrem toho má každá banka povinnosť tieto údaje na
požiadanie oznámiť svojmu klientovi.
Bankový identifikačný kód BIC umožňuje jednoznačne identifikovať
účastníkov platobného styku. Predstavuje swiftovú adresu príjemcu, teda banky. Tento
kód prideľuje jednotlivým používateľom centrála spoločnosti SWIFT. Pozostáva z 8 až
11 znakov.
Napríklad:
Slovenská sporiteľňa: GIBA SK BX
Všeobecná úverová banka: ŠUBA SK BX
Citibank: CÍTI SK BX
Prvé štyri znaky znamenajú názov inštitúcie, potom nasleduje kód krajiny, kód
sídla inštitúcie a posledné tri znaky znamenajú kód pobočky.

Pri všetkých cezhraničných platbách v eurách sa klientom bánk odporúča

uvádzať číslo účtu v tvare IBAN, ako aj BIC kód banky, keďže banka príjemcu môže
platby bez IBAN a BIC kódu spoplatniť a tento poplatok presunúť na príkazcu.

Od 1. 1. 2007 platí právna úprava, podľa ktorej bez uvedenia IBAN-u a BIC
kódu môžu byť platby vrátené bankou príjemcu príkazcovi.
Pôvodným zámerom IBAN-u bolo umožniť automatické spracúvanie cezhraničných
platieb (STP processing). STP processingu bráni povinnosť bánk kontrolovať číslo účtu
príjemcu s názvom príjemcu. Nadradenosť IBAN-u nad názvom príjemcu by umožnilo
úplné automatické spracovávanie platieb bez manuálneho zásahu.
Dňa 1. júla 2003 bol zriadený Stály rozhodcovský súd pri Asociácii bánk v
podmienkach Slovenska, ktorý predstavuje kompetentný orgán na rozhodovanie
sporov z platobného styku. Tým boli vytvorené inštitucionálne predpoklady
mimosúdneho riešenia sporov v oblasti platobného styku medzi:
- vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov, 36
- vydavateľmi elektronických platobných prostriedkov a oprávnenými držiteľmi
elektronických platobných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických
platobných prostriedkov.

36
International Bank Account Number.

198
10.3 Paneurópske platobne systémy
Vstupom do eurozóny sa stáva aktuálnym vytvorenie takých zúčtovacích
systémov, ktoré sú schopné realizovať platby v eurách v reálnom čase medzi všetkými
zúčastnenými krajinami eurozóny. Viaceré klíringové systémy v súčasnosti
zodpovedajú týmto požiadavkám.
Ide o veľkoobjemové systémy TARGF.T (Transeuropean Automated Real Time
Gross Settlement Express Transfer), pripravovaný systém TARGET2 a systém FUROl,
ako aj o maloobjemové platobné systémy STEPI a STFP2.

10.3.1 Veľkoobjemové platobne systémy

Systém TARGET predstavuje veľkoobjemový platobný systém vytvorený v

rámci eurozóny na účely veľkých platieb, ktorý má za cieľ spracúvať cezhraničné
platby v mene euro rovnako hladko, ako prebiehajú domáce platby v eurách. Systém
TARGET funguje od roku 1999.

Systém TARGET môžu využívať banky, ktoré majú sídlo v niektorom z

členských štátov eurozóny a majú priamy alebo nepriamy prístup k príslušnému
národnému systému fungujúcemu na princípoch RTGS. Systém TARGET sa skladá z
nasledujúcich častí, prepojených interlinkingom:
- z národných systémov RTGS krajín eurozóny,
- z platobného mechanizmu Európskej centrálnej banky (F.PM - tento systém
poskytuje služby aj centrálnym bankám mimo eurozóny a klíringovým
inštitúciám),
z národných platobných systémov Dánska, Švédska, Veľkej Británie a Poľska.
Interlinking je jednotná platforma, ktorá zabezpečuje realizáciu platieb v
eurách. Spája národný systém RTGS každej krajiny, ktorá realizuje platby v eurách,
alebo je schopná realizovať platby v eurách popri platbách v domácej mene, a platobný
mechanizmus ECB, ktorý zabezpečuje finálne spracovanie a realizáciu platieb.

Ciele systému TARGET sú:

1. spoľahlivosť zúčtovania platieb v eurách na princípoch RTGS,
2. rast výkonnosti cezhraničného platobného styku eurozóny,
3. zabezpečovanie úloh a potrieb menovej politiky ECB.

199

I
 Prístup k zúčtovacím prostriedkom v rámci systému TARGET majú
garantovaný len tie úverové inštitúcie z krajín EHS, nad ktorými je zabezpečený
dohľad.
Priami účastníci platobného systému majú účel vedený v národnej centrálnej banke,
nepriami účastníci sú napojení prostredníctvom iného priameho účastníka.
Systém TARGET slúži na spracovanie medzibankových a klientskych
platobných príkazov na úhradu výhradne v eurách. Platby sú zúčtovávané s okamžitou
finálnou.1 V systéme nie sú stanovené žiadne limity na platby. Systém TARGET
pracuje v pracovných dňoch v čase od 7.00 hodiny do 18.00 hodiny SEČ, eut-of-time
pre klientske platby je o 17.00 hodine.
V rámci systému TARGET sa uplatňuje sledovanie a riadenie likvidity. Systém
poskytuje vnúlrodenný úver bez poplatkov, ktorý však musí byť plne zabezpečený
kolaterálom.

10.3.2 TARGET2
V súčasnosti je aktuálny systém TARGET2, ktorý umožňuje priame prepojenie
centrálnych bánk krajín eurozóny a finančných inštitúcií. Projekt sa začal rozvíjať v
októbri 2002, keď sa ECB a národné banky ESCB rozhodli zaviesť tento systém. Začal
fungovať v novembri 2007 a zavádzal sa v štyroch etapách. Slovensko sa do neho
zapojilo 1. januára 2009 ako členská krajina eurozóny. Koordináciu celého procesu
zabezpečuje NBS.
TARGET2 funguje na základe jednej centrálnej infraštruktúry (SSP, Single
Sharcd Platform), na ktorú sú napojené tri centrálne banky, a to Talianska (Banca d
'Italia), Nemecka (Deutsche Bundesbank) a Francúzska (Banque de France).

Približne do roku 2010 sa budú môcť komerčné banky dobrovoľne rozhodnúť, s

ktorou centrálnou bankou^ v eurosystéme vytvoria domáci klíring. Domáce účty v
rámci TARGET2 môžu byť vedené v jednotnej používanej platforme HAM (Home
Accounting Modul) alebo vo forme vlastnej aplikácie PHA (Proprietary Home
Accounting Application). Centrálne banky budú následne kooperovať so spomínanými
tromi centrálnymi bankami a ECB, pri súčasnom zabezpečení vysokej bezpečnosti,
nižších nákladov a časovej náročnosti na realizáciu platieb, ako aj celkovej vyššej
efektívnosti.

* Čas medzi odpísaním prostriedkov z účtu zasielajúceho účastníka a pripísaním prostriedkov na

účet príjemcu trvá iba niekoľko minút, resp. sekúnd.
5 Predpokladá sa, že komerčné banky budú tvoriť domáci klíring s centrálnou bankou krajiny, v

ktorej má materská banka sídlo. Je to najmä z dôvodu znižovania nákladov na realizáciu platieb.

200
TARGF.T2 má za cieľ:
- poskytovať lepšie služby, zodpovedajúce požiadavkám používateľov,
- garantovať nákladovú efektívnosť a nákladovú návratnosť,
- rýchlo sa prispôsobiť budúcemu vývoju po rozšírení Európskej únie
a eurosy stému.
V systéme TARGET 2 sú účastníci rozdelení na priamych a nepriamych. Priami
účastníci majú vedený účet v jednotnej spoločnej platforme. Nepriami účastníci sú
registrovaní v platforme, ale nemajú v nej vedený účet. Sú spojení s jedným priamym
účastníkom.

Riadenie likvidity systému TARGET2 umožňuje, aby sa spojila vnútrodenná

likvidita v prospech všetkých členov skupiny účtov. Účastník platobného styku ako člen
skupiny tak môže vykonávať platby z vlastného účtu až do výšky celkovej disponibilnej
likvidity všetkých členov skupiny. Na konci dňa prebehne vnútrodenný finálny klíring,
ktorého cieľom je dosiahnuť kreditný zostatok všetkých účtov skupiny.

Slovenská republika sa pripojila na TARGF.T2 v roku 2008, pričom systém

TARGET2 slúži hlavne na zúčtovávanie veľkoobjemových platieb. Maloobjemové
platby zostanú v SI PS Retail. Domáce prevody sa budú i naďalej zúčtovávať v systéme
SIPS (neskôr sa plánuje ich adaptácia na SFPA).

10.4 Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA - Single Euro Paymcnt

Area)
SEPA predstavuje integrovaný trh služieb platobného styku charakterizovaný
konkurenciou a rovnocennosťou cezhraničných a domácich platieb v rámci eurozóny.

Otázkami tvorby jednotného trhu pre maloobchodné platby sa zaoberá Európska

komisia pre bankové štandardy od roku 1992. Výsledkom činnosti komisie sú okrem
iného aj formáty čísel účtov IBAN a BIC kódy bánk. V roku 2002 bola založená
Európska platobná rada (F.PC - F.uropean Payment Council), ktorá v Bielej knihe
deklarovala záujem vytvoriť Jednotnú oblasť platieb v eurách SEPA do roku 2010.

Cieľom projektu SEPA je vytvoriť oblasť, v ktorej budú platby medzi členskými
štátmi eurozóny rovnako rýchle a efektívne ako platby v rámci jednej krajiny, a tým
všetky bezhotovostné platby v eurách budú domácimi platbami.
Cieľom projektu bolo tiež vytvorenie inštrumentária nástrojov, štandardov a procedúr
pre tri základné oblasti: úhrady, inkasá a platobné karty.
Dosiahnuť uvedený cieľ si vyžaduje odstránenie všetkých technických,
administratívnych, právnych a obchodných prekážok medzi súčasnými národnými
platobnými trhmi.

201
 V súčasnosti má každý štát svoje vlastné pravidlá vykonávania platobného styku
a ročné náklady na platby poukazované medzi týmito autonómnymi systémami
predstavujú 2 % - 5 % HDP. Prínos nového systému spočíva v raste konkurencie medzi
poskytovateľmi platobných služieb, v raste transparentnosti a harmonizácii platieb, ako
aj pravidiel a požiadaviek na poskytovanie informácií. 6
Preto sa s vytvorením SF.PA spájajú očakávania vysokej úspory nákladov, ktoré
vyplývajú z doterajšej nekompatibility systémov.

Systém SF.PA pozostáva:

• zo spoločnej meny euro,
• z platobných nástrojov v jednotnej mene (úhrady, inkasá, kartové transakcie),
• z technických, ekonomických a právnych podmienok.

10.4.1 Platobné nástroje SF.PA

Platobnými nástrojmi SF.PA budú úhrady, inkasá a operácie s platobnými
kartami. Jednotlivé platobné nástroje budú mať obchodné podmienky a pravidlá pre
jednotlivé subjekty transakcií.

Napríklad platobné karty budú rovnako použiteľné pri domácich, ako aj pri
cezhraničných platbách v rámci eurozóny. Okrem toho pravidlá pre platobné karty budú
obsahovať koordinované štandardizované podmienky prijímania platobných kariet,
autorizácie, identifikácie a certifikácie, rovnaké včelej eurozóne. Pravidlá ponechávajú
priestor na konkurenciu v oblasti poskytovania služieb v oblasti spracovania platieb z
platobných kariet.

SF.PA neobsahuje pravidlá hotovostného peňažného obehu ani operácií so

šekmi. Šekové operácie ustupujú do úzadia a očakáva sa, že postupne budú úplne
vytlačené inými nástrojmi.

SFPA rieši aj súvisiace okruhy problémov, napríklad poplatky za poskytované

služby. Je známe, že v súčasnosti existujú veľké rozdiely medzi

*' Bankovnictvi. Vydavalelslví Ekonómia, Praha, č. 1,2006, s. 7.

202
výškou poplatkov v jednotlivých krajinách, resp. v jednotlivých bankách. Napríklad klienti
zaplatia za /¿kladné služby platobného styku od 30 do 250 eur. Rovnako existujú veľké
rozdiely v cenách cezhraničného bezhotovostného platobného styku. Pokiaľ v niektorých
krajinách možno takúto platbu realizovať bez poplatku, v iných krajinách je spoplatnená
takáto služba sumou často presahujúcou 10 Fur.
Dôležitou otázkou bola úprava maloobjemových platobných systémov tak, aby
boli schopné spracúvať pôvodné národné platobné transakcie a zároveň aj nové
platobné nástroje vyplývajúce zo systému SFPA.

Projekt SFPA môžeme rozdeliť do 3 základných etáp7:

1. Plánovanie. Ftapa plánovania sa skončila schválením podmienok pre všetky
platobné nástroje SFPA. Národné plány na implementáciu SFPA boli ukončené
v roku 2006.
2. Implementácia. Fáza implementácie bola ukončená v roku 2008. Od roku 2008
sa určitý čas predpokladá súčasná existencia pôvodných národných platobných
produktov, ako aj nových produktov SFPA. Platobné systémy budú v tomto
období spracúvať oba typy produktov.
3. Migrácia. Do konca roku 2010 by mal systém fungovať podľa princípov SFPA.
V tomto procese úzko spolupracujú Furópska komisia, F.urópska centrálna
banka, Európsky platobný výbor a európsky bankový sektor, aby stimulovali úspešné
zavedenie projektu SFPA.

Vstupné náklady na zavedenie systému SFPA sú pomerne vysoké.

Poskytovalelia platobného styku môžu mať tendenciu presúvať ich na spotrebiteľov.
Hľadajú sa preto rôzne podporné mechanizmy a stimuly pre poskytovateľov služieb
platobného styku na pokrytie dodatočných nákladov.

Na strane klientov bánk bude veľkou výhodou skutočnosť, že klient bude

potrebovať len jeden účet na realizáciu platobného styku v rámci celej eurozóny.
Rovnako pozitívne bude využívanie platobných kariet, bezpečnosť transakcií a
poplatky, ktoré by sa mali zjednotiť a sprehľadniť. Očakáva sa rozmach inovatívnych
produktov s pridanou hodnotou pre klientov, napríklad elektronická fakturácia,
elektronické obchodovanie a platenie.
Pre obchodníkov a spoločnosti bude SFPA znamenať úsporu nákladov,
zjednodušenie platobného a obchodného manažmentu.
Najväčší rast sa očakáva v segmente bankových platobných kariet a kartových
transakcií. Platby kartou budú prevládajúcou formou platenia a objem hotovostných,
prípadne šekových transakcií bude postupne klesať.

7F.urópska centrálna banka: The Singlc Euro Payments Area (SF.PA): An ¡ntegmted retail
payments market. November 2006, s. 14.

T
203
 Veľké korporácie budú mať výhody najmä v úspore nákladov, času a pracovníkov v
dôsledku zlepšenia platobného manažmentu. Napríklad elektronická fakturácia sa v súčasnosti
využíva v rámci domáceho platobného styku, pretože odlišný formát cezhraničných platieb
predstavuje prekážku ich využitia v cezhraničných platbách.

Banky budú z dlhodobého hľadiska profitovať na systéme SFPA. Najdôležitejším sa

ukazuje syncrgický efekt v podobe celkových úspor, keď 2 % - 5 % HDP, pred zavedením
SEPA potrebných na úhrady medzi autonómnymi národnými systémami, zostane v ekonomike
na iné využitie.
SEPA bude stimulovať ďalší rozvoj vnútorného trhu F.urópskej únie, preto jej implementáciu
podporujú a stimulujú aj oficiálne európske autority.

S projektom SEP A úzko súvisí aj projekt SFCA (Single Euro Cash Area), ktorého
cieľom je harmonizácia hotovostných platieb.

SFPA predstavuje dôležitú súčasť finančnej integrácie. Zavedenie eura vytvára na

takúto integráciu nutné podmienky, ktorých dodržiavanie zabezpečí úspech jednotnej meny v
krajinách EU. Integrácia platobných systémov, konsolidácia peňažných a kapitálových trhov a
finančných odvetví, ktoré poskytujú služby na jednotnom finančnom trhu, je pre Európu
mimoriadne dôležitá.

10.5 Historický vývoj platobného styku a zúčtovania medzi

bankami na Slovensku
Vývoj platobného systému medzi bankami na Slovensku poznačili viaceré zmeny. Prvé
klíringové centrum bolo zriadené v ŠBČS v Prahe v rámci ČSFR.
V súvislosti so vznikom samostatnej Slovenskej republiky bolo založené Bankové
zúčtovacie centrum Slovenska (B7.CS), ktoré vykonávalo platby medzi bankami na princípe
klíringu. Popri domácom medzibankovom platobnom styku vykonávalo B7.CS na princípoch
net settlement aj zúčtovanie medzištátnych platieb s Českou republikou, ktoré vyplývali z
klíringovej Platobnej zmluvy medzi ČR a SR, platnej od 8. 2. 1993 do 31. 8. 1995.
Historicky prvý zákon o platobnom styku bol na Slovensku prijatý v roku 2002. Bol to
zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku v znení neskorších predpisov (zákon č.
589/2003 Z. z., č. 604/2003 Z. z., č. 554/2004 Z. z., č. 646/2004 Z. z., článok XII, body 1, 3 a
4 zákona č. 747/2004 Z. z).
Tento zákon upravuje:
• vykonávanie tuzemských prevodov peňažných prostriedkov,
• vykonávanie cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov,
• prevádzkovanie platobných systémov,
• vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov,
• dohľad nad platobnými systémami a systémom platobného styku,
• reklamácie a riešenie sporov, kompetencie.
Východiskové princípy a predpoklady v oblasti platobného styku v procese prípravy

204
Slovenskej republiky na členstvo v F.urópskej únii boli zakotvené v Modrej knihe (Blue Paper).

10.5.1 Fungovanie Bankového zúčtovacieho centra Slovenska

Medzibankový platobný styk v podmienkach SR pôvodne vykonávalo Bankové

zúčtovacie centrum Slovenska (BZCS) na základe princípov RTGS. Organizáciu a výkon medzi
bankového platobného styku v podmienkach Slovenskej republiky upravovala vyhláška č.
275/1994 Z. z. o zásadách platobného styku medzi bankami.
BZCS bolo neziskovou akciovou spoločnosťou, ktorej akcionármi boli NBS a komerčné
banky. Vzniklo v súvislosti s menovou odlukou a zavedením slovenskej meny. Jeho najväčším
akcionárom bola NBS so 40 % akcií. Komerčná banka nesmela vlastniť viac než 20 % akcií.
Jednu akciu vlastnilo Ministerstvo financií SR. BZCS nebolo organizačnou jednotkou NBS,
NBS mala postavenie operátora systému.
Komerčné banky v SR boli povinné realizovať medzibankový platobný styk výhradne v
bezhotovostnej forme prostredníctvom Bankového zúčtovacieho centra Slovenska.
BZCS zriaďovalo každému účastníkovi platobného styku účet platobného styku.
Komerčné banky mali účet platobného styku prepojený s účtom povinných minimálnych
rezerv.
Účastníci platobného styku sa členili na priamych a nepriamych účastníkov.
Priamymi účastníkmi boli komerčné banky, ktoré mali v NBS účel platobného styku a
povinných minimálnych rezerv. Priami účastníci vykonávali platby vo vlastnom mene a všetky
museli byť kryté zostatkom na účte platobného styku. Na konci zúčtovacieho dňa sa denné
zostatky účtu platobného styku prenášali na účty povinných minimálnych rezerv.
Nepriamymi účastníkmi boli subjekty, ktoré nemali v BZCS vlastný účet platobného
styku, ale mali právo debetovať alebo kreditovať účty platobného styku priamych účastníkov.
Tieto subjekty sa nazývali aj tretími stranami. Patrili sem Burza cenných papierov
Bratislava (BCPB) a Autorizačné centrum Slovenska (ACS). BCPB dávala príkaz na
zúčtovanie na základe transakcie, ktorá prebehla na burze. Príkaz obsahoval požiadavku
debetovať účet kupujúceho v banke A a kreditovať účet predávajúceho v banke B.

205
’

ACS bolo neskôr nahradené spoločnosťou Transacty Slovakia, potom

spoločnosťou First Dala. Zaoberali sa zúčtovaním kartových transakcií. Jednotlivým
bankám predkladala čisté pozície zo zúčtovania kartových transakcií a na základe
príkazu tretej strany prebehlo ich vyrovnanie v BZCS. Tieto subjekty nevykonávali
operácie vo vlastnom mene, ale mali právo debetovať alebo kreditovať účty priamych
účastníkov. Platby realizovali formou príkazu tretej strany.

10.5.2 Platobný systém SIPS

Významná zmena v medzibankovom platobnom styku na Slovensku nastala od

1. 1. 2003. Národná banka Slovenska sa stala prevádzkovateľom a agentom
zúčtovania v rámci nového medzibankového platobného systému SIPS (Slovák
Interbank Payment System).
Prevádzku platobného systému prevzala NBS od Bankového zúčtovacieho
centra Slovenska, a. s. (BZCS). Dôvodom tejto zmeny bola snaha NBS zvýšiť
efektívnosť, bezpečnosť a vytvoriť základ platobného systému fungujúceho na
princípoch RTGS v našich podmienkach. Spracovanie a zúčtovanie platieb prebiehajú
na princípoch hrubého zúčtovania, prioritné platby spĺňajú princípy hrubého
zúčtovania v reálnom čase. Spracovanie a zúčtovanie platieb prebiehajú kontinuálne
počas dňa na účtoch vedených v NBS. Spracovanie platieb je plne automatizované a
prebieha na princípe FIFO (First in First out). Systém spracúva všetky platby bez
ohľadu na ich hodnotu. Pri dostatočnom krytí platba prebehne automaticky, v
opačnom prípade sa zaradí do čakacieho radu, z ktorého je uvoľnená až po dosiahnutí
dostatočného množstva peňazí na jej krytie.
Medzibankový platobný systém SIPS pracuje v 24-hodinovom cykle, ktorý sa
nazýva klíringový deň. Začína sa o 15.30 a končí sa nasledujúci pracovný deň o 13.30.
Počas sviatkov, dní pracovného pokoja a pracovného voľna je uzavretý a prebieha na
ňom údržba. V priebehu hodiny dokáže spracovať a zúčtovať až 2 milióny platieb 8.
Platobný systém SIPS je v podmienkach SR platobným systémom, určeným na
spracovanie a zúčtovanie tuzemských platieb medzi bankami. Spracovanie,
vyrovnanie a zúčtovanie platieb sú plne automatizované procesy. Prenos údajov
prebieha v elektronickej podobe, platby vstupujú do systému vo forme klíringových
viet, spracovanie prebieha kontinuálne na účtoch v NBS, účastníkom sú poskytované
informácie o stave účtu v určitých časových intervaloch. 37

37 Národná banka Slovenska, Správa o vývoji v oblasti platobného styku v Slovenskej

republike za rok 2003, s. 9.

200
System SI PS:
• prijíma priebežne vstupné údaje v podobe súborov od účastníkov,
• vykonáva formálnu kontrolu správnosti štruktúry vstupných údajov,
• aktualizuje stavy na účtoch peňažných rezerv,
• kontroluje krytie každej platby prostriedkami na účte,
• okamžite zúčtuje a spracuje kryté platby,
• nekryté platby zaradí do čakacieho radu,
• platby, ktoré nie sú kryté ani na konci zúčtovacieho dňa, sú vrátené ako nespracované pre
nedostatočnú likviditu.
Prístup účastníkov do platobného systému SIPS koordinuje a riadi Národná
banka Slovenska. Overuje technické predpoklady žiadateľa na účasť v systéme, po
úspešnom ukončení testovania vydá súhlas na vstup a účasť žiadateľa v platobnom
systéme, uzatvorí s ním zmluvu a pridelí mu identifikačné kódy pre tuzemský
platobný styk.

Schéma 10.1 Účastníci a postup pri medzibankovom zúčtovaní

Dotácia úftov platobného styku hánk

Zdroj: vlastné spracovanie

207
 11. KAPITOLA
KAPITÁLOVÁ PRIMERANOSŤ
V BANKOVOM SEKTORE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Kapitálovú primeranosť v bankovom sektore Slovenskej republiky stanovujú dve

základné právne normy:
• Zákon o bankách.
• Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 4/2007 zo dňa 13. marca 2007 o vlastných
zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o
vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na
vlastne zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi.

Podľa zákona o bankách je komerčná banka povinná vypočítavať a sústavne sledovať

hodnotu svojich vlastných zdrojov a nepretržite udržiavať svoje vlastné zdroje minimálne na
úrovni svojho základného imania a minimálne vo výške súčtu:
• hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje, ktoré sú nutné na pokrytie
kreditného rizika a rizika poklesu hodnoty postúpenej pohľadávky,
• hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje vypočítanej na pokrytie rizík
vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe,
• hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje vypočítanej na pokrytie
devízového rizika a komoditného rizika,
• hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje vypočítanej na pokrytie
operačného rizika.

Zákon o bankách definuje riziko ako možnú stratu vrátane škody spôsobenej
vlastnou činnosťou banky alebo inými skutočnosťami a rozlišuje tieto druhy rizík:
1. kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje
záväzky,
2. trhové riziko vyplývajúce z pozícií banky a spôsobené zmenami hodnôt rizikových
faktorov - úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko,
3. operačné riziko vyplývajúce z nevhodných alebo chybných vnútorných postupov, zo
zlyhania ľudského faktora, súčasťou je aj právne riziko,
4. riziko likvidity vyplývajúce z neschopnosti banky splniť svoje záväzky v čase ich
splatnosti.
Problematika kapitálovej primeranosti je v podmienkach bankového sektora Slovenskej
republiky rozpracovaná v opatrení Národnej banky Slovenska č. 4/2007 zo dňa 13. marca 2007 o
vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o
vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje
financovania obchodníkov s cennými papiermi.

208
11.1 Vlastne zdroje komerčnej banky

Vlastné zdroje banky podľa tohto usmernenia NBS tvoria:

VZ = ZVZ + DtVZ + Dn VZ
kde: ZVZ - základné vlastné zdroje DtVZ -
dodatkové vlastné zdroje DnVZ - doplnkové
vlastné zdroje

Základné vlastné zdroje (ZVZ) predstavujú rozdiel medzi položkami, ktoré vytvárajú ich
hodnotu, a položkami, ktoré znižujú ich hodnotu:

ZVZ = ZVZ (+H) - ZVZ (- H)

Položky, ktoré vytvárajú hodnotu (ZVZ (+ II)):

• splatené základné imanie,
• emisné ážio,
• rezervný fond a ostatné fondy vytvárané z rozdelenia zisku, ktoré sú okamžite dostupné
na krytie rizík a strát,
• nerozdelený zisk minulých rokov.

Položky, ktoré znižujú hodnotu (ZVZ (-)):

• neuhradená strata z minulých rokov,
• strata bežného účtovného obdobia,
• výsledok hospodárenia v schvaľovaní - strata,
• nadobudnuté vlastné akcie banky v účtovnej hodnote,
• 50 % predpokladanej straty z majetku banky, o ktorú nebolo upravené jeho ocenenie, a
50 % predpokladanej straty z podsúvahových položiek banky, na ktorú neboli vytvorené
rezervy,
• Goodwill,
• čistá účtovná hodnota programového vybavenia,
• hrubá účtovná hodnota vkladu do základného imania akcionára banky, ktorý má podiel
na základnom imaní viac než 5 %, najviac do výšky emisného kurzu akcií banky, ktoré
sú v jeho vlastníctve, znížená o pomernú časť položky k tomuto vkladu, ktorá vyjadruje
riziká, straty a znehodnotenia,
• záporné oceňovacie rozdiely kapitálových nástrojov z portfólia finančných nástrojov na
predaj oceňovaných reálnou cenou.

Dodatkové vlastné zdroje banky (DtVZ) sú podriadené dlhy, ktorých zostatková doba
splatnosti je vyššia ako 1 rok za predpokladu, že: sa riadia právom v Slovenskej republike a sú v
písomnej forme, zmluva je uzatvorená na dobu určitú, podriadený dlh nemá podobu cenného
papiera, veriteľ poskytol banke peňažné prostriedky najmenej na 5 rokov v celej dohodnutej
hodnote a bez možnosti predčasného splatenia^ + hodnota, o ktorú opravné položky prevyšujú
hodnotu očakávanej straty z majetku + kladné oceňovacie rozdiely kapitálových nástrojov

209
ocenených reálnou cenou po odpočítaní dane z príjmu.

Podriadený dlh možno priradiť k dodatkovým vlastným zdrojom v tejto výške:

• 100 % - ak je splatnosť podriadeného dlhu nad 5 rokov,
• 80 % - ak je splatnosť podriadeného dlhu nad 4 roky,
• 60 % - ak je splatnosť podriadeného dlhu nad 3 roky,
• 40 % - ak je splatnosť podriadeného dlhu nad 2 roky,
• 20%-ak je splatnosť podriadeného dlhu nad 1 rok.

Súčet základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov sa znižuje o(ANM):

• čistú hodnotu podielu banky na základnom imaní inej banky alebo finančnej inštitúcie,
ktorý je väčší ako 10 %,
• čistú účtovnú hodnotu podriadených pohľadávok banky voči inej banke alebo finančnej
inštitúcií, ktoré sú súčasťou vlastných zdrojov v tejto inej banke alebo finančnej
inštitúcii,
• súčet čistých hodnôt podielov banky na základnom imaní menšom než 10 % a
majetkových účastí banky v poisťovniach, zaisťovniach a finančných holdingových
inštitúciách,
• očakávanú stratu,
• hodnotu sekuritizačných pozícií, ktorým bola priradená váha 1250 %.

Doplnkové vlastné zdroje banky - iné formy podriadeného dlhu, presne špecifikované,
ktoré nie sú zaradené do dodatkových vlastných zdrojov.
Doplnkové vlastné zdroje banky sa môžu zahrnúť do vlastných zdrojov banky najviac
vo výške 1,5 . (ZVZ + DtVZ - požiadavky na krytie kreditného + + trhového + operačného
rizika).

210
 Celkové vlastné zdroje komerčnej banky vypočítame takto:

VZ = ZVZ + DtVZ + Dn V Z - A N M

kde: ANM - presne špecifikované položky (majetková angažovanosť, strata,

sekuritizácia)

Základné vlastné zdroje banky a dodatkové vlastné zdroje banky sú určené na

krytie kreditného rizika a rizika obchodných pohľadávok vyplývajúcich z činností
zaznamenaných v bankovej knihe a operačného rizika vyplývajúceho zo všetkých
obchodných činností banky a rizík vyplývajúcich z pozícií zaznamenaných v
obchodnej knihe, devízového rizika a komoditného rizika vyplývajúcich z činností
zaznamenaných v bankovej a obchodnej knihe.
Doplnkové vlastné zdroje banky sú určené len na krytie rizík vyplývajúcich z
pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe, devízového rizika a komoditného rizika
vyplývajúcich z Činností zaznamenaných v bankovej a obchodnej knihe.

Obrázok 11.1 Spôsob krytia rizík komerčnej banky vlastným kapitálom

Obchodná kniha predstavuje osobitnú evidenciu, ktorá umožňuje identifikovať:

• pozície vo finančných nástrojoch a komoditách držaných na
obchodovanie na vlastný účet,
• pozície vo finančných nástrojoch a komoditách držaných na
obchodovanie na účel zabezpečenia iných obchodov na vlastný účet s
finančnými nástrojmi alebo komoditami v obchodnej knihe,

211
 • pozície vo finančných nástrojoch a komoditách vznikajúcich pri poskytovaní
investičných služieb pre klienta,
• pozície vo finančných nástrojoch a komoditách vyplývajúcich z vytvárania
trhu,
• pozície vyplývajúce z vykonávania vnútorných zabezpečení.

Banková kniha obsahuje zoznam obchodov a pozícií, ktoré nie sú zaznamenané v

obchodnej knihe na dennej báze.

11.2 Požiadavky na vlastne zdroje krytia kreditného rizika

Požiadavku na vlastné zdroje krytia kreditného rizika môže komerčná
banka vypočítať:
• metódou štandardizovaného prístupu alebo
• prístupom interných ratingov.

Na účely výpočtu hodnoty zodpovedajúcej požiadavke na vlastné zdroje krytia

kreditného rizika je stanovený koeficient kreditného rizika vo výške 0,08.

Metóda štandardizovaného prístupu

Opatrenie NBS č. 4/2007 mimoriadne podrobne stanovuje rizikové váhy

jednotlivých aktív, preto uvedieme len niekoľko najdôležitejších zásad hodnotenia
rizikovosti jednotlivých expozícií:
• banka je povinná priradiť štátom a centrálnym bankám týchto štátov
rizikové váhy pre dané expozície (napríklad riziková váha 0 % pri expozíciách
voči ECB, centrálnym bankám eurozóny, prípadne Európskej únie,
Medzinárodnej banke pre obnovu a rozvoj a iným bankám uvedeným v
opatrení NBS),
• expozíciám, pre ktoré existuje rating agentúry na podporu exportu, sa
v závislosti od minimálnej poistnej prémie pre poistenie vývozu priraďuje
riziková váha od 0 % do 150 %,
• expozíciám voči obciam alebo iným územným celkom (ak existuje rating
uznanej ralingovej agentúry) sa priraďuje riziková váha od 0 % do 150 % v
závislosti od dosiahnutého stupňa kreditnej kvality,
• expozíciám voči iným orgánom verejnej moci a právnickým osobám, ktoré
nie sú podnikateľmi, sa priraďuje riziková váha 100 %,
• expozíciám voči právnickým osobám podnikateľom (ak je k dispozícii rating
uznanej ralingovej agentúry) sa v závislosti od dosiahnutého stupňa kreditnej
kvality priraďuje riziková váha od 20 % do 150 %,
• expozíciám voči právnickým osobám podnikateľom (ak nie je k dispozícií
rating uznanej ratingovej agentúry) sa priraďuje riziková váha 100 % alebo
riziková váha štátu, podľa toho, ktorá z nich je vyššia

212
 • retailovým expozíciám sa priradí riziková váha 75 %,
• expozíciám, ktoré sú úplne zabezpečené záložným právom na obytnú
nehnuteľnosť, ktorú vlastník užíva, prípadne prenajíma, sa priradí riziková váha
35 %' (ak je úver 90 dní po splatnosti, má rizikovú váhu 100%).

Pravidlá požívania ratingov uznaných ratingových agentúr

• komerčná banka môže využívať ratingy uznaných ratingových agentúr,

• NBS uzná ratingovú agentúru, ak:
1. metodika hodnotenia zohľadňuje všetky významné faktory, ktoré ovplyvňujú
úverovú schopnosť hodnoteného subjektu,
2. metodika zohľadňuje okrem všeobecných faktorov aj individuálne faktory,
3. presnosť metodiky hodnotenia agentúra podporuje štatistickými dôkazmi,
ktoré jasne preukazujú presnosť a správnosť ratingových hodnotení, ktoré
agentúra vydala v minulosti,
4. metodika nepodlieha vonkajším vplyvom, agentúra má zavedené vnútorné
procedúry, ktoré zabezpečujú objektívnosť a nezávislosť vydaných hodnotení
(vlastnícka štruktúra, finančné zdroje, odbornosť a skúsenosti zamestnancov,
správa a riadenie agentúry, finančná nezávislosť od klientov a pod.),
5. agentúra je dôveryhodná a NBS za takú uzná agentúru, ktorá má primeraný
trhový podiel a príjmy z činnosti a najmenej dve banky vyhlásia, že budú
využívať jej rating.

Prístup interných ratingov

Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií prístupom interných ratingov

stanovuje spôsob výpočtu rizikovo vážených expozícií, pravdepodobnosť zlyhania a
stratu banky v prípade zlyhania. 2
Hodnota rizikovo vážených expozícií voči právnickým osobám podnikateľom,
inštitúciám, štátu, centrálnej banke a retailovým expozíciám sa vypočíta:
URVE = RW. EAD

kde: URVE - hodnota rizikovo váženej expozície

'Úplné zabezpečenie musí splniť tieto podmienky: hodnota nehnuteľnosti nezávisí od kreditnej kvality dlžníka, dlžník spláca
úver z iných zdrojov, hodnota nehnuteľnosti významne prevyšuje hodnotu expozície.
1
Banka môže používať vlastné ratingy len na základe súhlasu centrálnej banky.
RIV - riziková váhu1
EAD - hodnota expozície

Na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií prístupom interných ralingov

pre expozície voči právnickým osobám podnikateľom, inštitúciám, štátom a centrálnej
banke je pravdepodobnosť zlyhania aspoň 0,03 %.
V prípade dlžníkov v stave zlyhania je pravdepodobnosť 100 % a hodnota
zodpovedajúca strate v prípade zlyhania pre banku, ktorá nepoužíva vlastné odhady, vo
výške 45 % pre expozície vo forme pohľadávok, na ktoré sa nevzťahuje záväzok

213
podriadenosti a financované zabezpečenie, 75 % pre expozície vo forme pohľadávok,
na ktoré sa vzťahuje záväzok podriadenosti a nevzťahuje sa financované zabezpečenie
atď.

Ak banka používa štatistické modely a iné výpočtové metódy pri internom

ralingu, musí:
• preukázať, že model má dobrú predpovcdaciu schopnosť a požiadavky na
vlastné zdroje nie sú pri jeho použití skreslené, pričom vstupné premenné tvoria
racionálny a účinný základ pre výsledné predpovede a model nemá podstatné
odchýlky,
• zabezpečiť presnosť, kompletnosť a primeranosť vstupných údajov,
• preukázať, že použité údaje sú reprezentatívnou vzorkou jej skutočných
dlžníkov,
• pravidelne overovať presnosť vlastného modelu,
• doplniť štatistický model expertným odhadom a expertným dozorom s cieľom
skontrolovať zaradenia založené na modeli a zabezpečiť primerané použitie
modelov.

Banka môže používať externé údaje alebo štatistické modely za predpokladu,

že je možné preukázať jasnú súvislosť medzi interným rizikovým profilom banky a
zložením externých údajov.

K zmierňovaniu kreditného rizika dochádza na základe dohody o započítaní

a novácií, ktorá sa vzťahuje na vklady a úvery, pričom banka je poskytovateľom úveru.
Banky môžu použiť celý rad nástrojov na zmiernenie kreditného rizika, ktoré sú
uvedené v predmetnom opatrení NBS.

Hodnoty RW a hodnota R (korelácia) sa vypočítajú na základe matcmaticko-Statistických metód, ktoré sú uvedené v tomto
opatrení. Tieto hodnoty sú rozdielne pre právnické osoby podnikateľov a rctailových klientov.

214
11.3 Požiadavky na vlastné zdroje krytia rizík z pozícií
zaznamenaných v ohchodnej knihe, devízového rizika a
komoditného rizika (trhové riziko)
Komerčná banka môže využívať tieto metódy:
• zjednodušený prístup,
• vlastný model výpočtu trhového rizika,
• kombinácia predchádzajúcich metód.

Záznamy v ohchodnej knihe sú usporiadané z vecného hľadiska na pozície z

obchodov s týmito finančnými nástrojmi:
• dlhové finančné nástroje,
• kapitálové nástroje,
• cudzie meny a zlato,
• komodilné nástroje.

Požiadavky na vlastné zdroje sa vypočítajú ako súčet jednotlivých požiadaviek

za riziká z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe.

Rizikami z pozícií zaznamenaných v obchodnej knihe sú:

• riziko vysporiadania obchodu,
• riziko obchodného partnera,
• riziko dlhových finančných nástrojov,
• riziko kapitálových nástrojov,
• riziko majetkovej angažovanosti obchodnej knihy.

Výpočet požiadaviek zjednodušeným prístupom

Riziko vysporiadania obchodu

Požiadavka na vlastné zdroje krytia rizika vysporiadania obchodu sa vypočíta ako
súčet cenových rozdielov nevysporiadaných obchodov vynásobených týmito
konverznými faktormi:
• 0,08, ak odo dňa, keď mal byť obchod vysporiadaný, uplynulo 5 až 15 pracovných
dní,
• 0,50, ak odo dňa, keď mal byť obchod vysporiadaný, uplynulo 16 až 30 pracovných
dní,
• 0,75, ak odo dňa, keď mal byť obchod vysporiadaný,uplynulo 31 až 45 pracovných
dní,
• 1,00, ak odo dňa, keď mal byť obchod vysporiadaný, uplynulo 46 a viac pracovných
dní.
Riziko obchodného partnera
Banka vypočíta požiadavky na vlastné zdroje krytia rizika obchodného partnera
vyplývajúceho z expozícií v dôsledku:
• derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu a kreditných derivátov,
• rcpoobchodov a zmlúv o pôžičke cenných papierov alebo komodít, ktoré sú
založené na cenných papieroch alebo komoditách zahrnutých do obchodnej
knihy,
• maržových obchodov založených na cenných papieroch alebo komoditách,
• obchodov s dlhou dobou vysporiadania,
spravidla metódou oceňovania trhovými cenami.
Metódou zjednodušeného prístupu banka vypočítava vlastné zdroje na krytie
nasledujúcich rizík:
• riziko dlhových finančných nástrojov,
• riziko kapitálových nástrojov,
• riziko majetkovej angažovanosti obchodnej knihy,
• devízové riziko,
• komoditné riziko.

Vlastný model výpočtu trhového rizika

Vlastný model výpočtu hodnoty požiadavky na vlastné zdroje krytia trhového

rizika (value-at-risk) musí spĺňať tieto charakteristiky:
• vlastný model je neoddeliteľnou súčast'ou denného procesu riadenia rizík v
banke,
• banka má zriadený nezávislý útvar riadenia rizík,
• vedúci zamestnanci banky sú zodpovední za radenie rizík a aktívne sa
podieľajú na procese kontroly rizika,
• banka má dostatočný počet kvalifikovaných zamestnancov,
• model je primerane presný,
• banka pravidelne vykonáva stresové testovanie,
• vnútorný audit v banke vykonáva nezávislé posúdenie vlastného modelu a
celkového systému riadenia rizík,
• hodnota v riziku sa počíta denne na intervale spoľahlivosti 99 %,
• na výpočet hodnoty v riziku sa používa vlastný model založený na
kovariančno-variančnej matici pozorovaní, na historickej simulácii dát alebo na
simulácii Monte Carlo,
• atď.

2K>
11.4 Požiadavky na vlastne zdroje krytia operačného rizika
Požiadavky na vlastné zdroje krytia operačného rizika môže komerčná banka
vypočítať podľa týchto metód:
• prístup základného indikátora,
• štandardizovaný prístup pre operačné riziko,
• pokročilý prístup merania,
• kombinované metódy.

Prístup základného indikátora

Požiadavka na vlastné zdroje krytia operačného rizika predstavujú 15 %

príslušného indikátora, ktorý sa vypočíta ako priemer súčtu čistých úrokových
výnosov a čistých neúrokových výnosov za 3 roky.
Indikátor predstavuje súčet týchto položiek z výkazu ziskov a strát:
• výnosy z úrokov a obdobné výnosy,
• náklady na úroky a obdobné náklady,
• výnosy z. akcií a iných cenných papierov s premenlivým/pevným výnosom,
• výnosy z poplatkov a provízií,
• náklady na poplatky a provízie,
• čistý zisk alebo čistá strata z finančných operácií,
• ostatné výnosy z finančných činností.

Matematicky možno prístup základného indikátora na výpočet vlastných zdrojov

krytia operačného rizika vyjadriť týmto spôsobom:

VZO = k . H VB
kde: k - stanovený koeficient (15 %)
f ¡VB - hrubý zisk banky (zisk pred zdanením)

Štandardizovaný prístup pre operačné riziko

Štandardizovaný prístup na výpočet vlastných zdrojov krytia operačného rizika
predstavuje priemer za tri roky rizikovo váženého príslušného indikátora vypočítaného
každoročne v rámci obchodných línií:
• investičné bankovníctvo - 18 %,
• obchodovanie na finančných trhoch - 1 8 % ,
• retailové maklérstvo - 12 %,
• komerčné bankovníctvo - 1 5 % ,
• rctailové bankovníctvo - 12 %,
• platobný styk a zúčtovanie - 18%,
• služby z poverenia - 15 %,

217
 • riadenie aktív - 12 %.

Pokročilé prístupy merania operačného rizika

Pokročilé prístupy merania môže banka využívať, ak:

• interný proces merania operačného rizika je súčasťou denných procesov
riadenia rizika,
• systém riadenia rizika je riadne zdokumentovaný,
• systém riadenia operačného rizika podlieha pravidelným kontrolám zo strany
interného auditu,
• vlastné modely merania operačného rizika sú založené na minimálne 5-
ročnom období vlastného historického pozorovania,
• metodika hodnotenia rizík zohľadňuje kľúčové faktory obchodného prostredia
a vnútornej kontroly, ktoré môžu zmeniť jej charakter operačného rizika a
výber každého faktora je odôvodnený jeho významným rizikovým vplyvom na
základe skúseností a odhadu experta príslušných obchodných oblastí.
Banka môže na účely výpočtu požiadavky na vlastné zdroje krytia operačného
rizika použiť pokročilý prístup merania v kombinácii s prístupom základného
indikátora alebo so štandardizovaným prístupom pre operačné riziko.

11.5 Vývoj kapitálovej primeranosti v bankovom sektore

Slovenskej republiky
Vývoj kapitálovej primeranosti v bankovom sektore Slovenskej republiky
prezentujeme formou grafu.
Kapitálová primeranosť v Slovenskej republike sa v hodnotenom období
pohybovala od 11,09 % v roku 2008 do 14,79 % v roku 2005.
Banky na Slovensku bez problémov splnili hodnotu stanovenú regulátorom a
vzhľadom na pomerne dobrú kondíciu bankového sektora možno predpokladať, že
podobný trend bude pokračovať aj v nasledujúcom období, i keď je zrejmé, že banky a
ich klientov čaká ešte niekoľko náročných mesiacov.

218
 Graf / 1. 1 Kapitálová primeranosť v Slovenskej republike

200S 2006 2007 2008 2009

Zdroj: www.nhs.sk

219
 12. KAPITOLA
OUTSOURCING V BANKOVNÍCTVE

V posledných rokoch čoraz častejšie pozorujeme v komerčnom bankovníctve

postupný ústup činností, ktoré nesúvisia bezprostredne s nákupom a predajom
peňažných prostriedkov.
Banky sa začínajú sústreďovať predovšetkým na činnosti, ktoré sú „výsostne“
bankové. Všetko ostatné odsúvajú v prospech nebankových, špecializovaných
spoločností, ktoré sa stávajú externými spolupracovníkmi, resp. dodávateľmi
niektorých služieb pre banky.
Takémuto javu v činnosti podnikateľských subjektov hovoríme outsourcing.

12.1 Outsourcing, jeho podstata a história

Outsourcing je jednou zo súčasti strategického manažmentu podniku.38
Znamená využívanie externých zdrojov na dosahovanie vlastných cieľov.
Outsourcing je v podstate dohoda, na základe ktorej jedna spoločnosť odstupuje
časť svojej podnikateľskej činnosti inej spoločnosti.
Obyčajne ide o činnosti, ktoré nesúvisia bezprostredne so základnou
podnikateľskou činnosťou. Dôvodom takéhoto spôsobu podnikania je predovšetkým
znižovanie nákladov a sústredenie sa na činnosti, ktoré sú základom podnikateľskej
činnosti daného subjektu a ktoré sú najlukratívnejšie z hľadiska ziskovosti.
Outsourcing má pomerne dlhú históriu. Začal sa uplatňovať už od začiatku 70.
rokov. V 80. rokoch sa vo veľkej miere využíval predovšetkým v takých
spoločnostiach, ako je napr. Xerox, Kodak GM a iné. Od polovice 90. rokov
pozorujeme proces rozširovania outsourcingu tak vo veľkých nadnárodných
spoločnostiach, ako aj v malých a stredných firmách orientujúcich sa na priemyselnú
výrobu, informačné technológie, finančné služby a iné. Je to celosvetový trend, ktorý
súvisí s procesmi globalizácic a ktorý podstatne mení filozofiu vzťahu medzi veľkými
firmami a malými subdodávateľskými spoločnosťami. Rozširujúci sa proces
outsourcingu vedie v dôsledku vyčlenenia určitých podnikateľských činností k rastu
ziskových

38
Outsourcing - angl. out vonkajší, source zdroj. Znamená uskutočňovanie niektorých činnosti podnikateľského subjektu
pomocou vonkajších zdrojov. V podstate má mať za následok zníženie nákladov alebo zameranie sa na dôležitejšie úlohy v rámci
výrobného procesu. Často sa zamieňajú pojmy outsourcing a offshoring. Outsourcing je vyčlenenie, vyvedenie určitej činnosti
podnikateľského subjektu na špecializovanú spoločnosť. Ofľshoring je presun výroby do zahraničia bez ohľadu na to, či výrobu
uskutočňuje tretia strana, alebo ide len o presťahovanie továrne materskej spoločnosti. V literatúre sa takáto činnosť často označuje
ako ofľshorc outsourcing.

220
 marží (19 - 25 % ročne), ale na druhej strane k prepúšťaniu pracovníkov ( 6 - 1 0 %
ročne). Rušia sa predovšetkým činnosti logistického alebo zabezpečovacieho typu, v
prospech malých a stredných firiem, ktoré sa špecializujú na uvedené činnosti. 2 Tým
vzniká nová filozofia spolupráce medzi veľkými a malými, subdodávateľskými
firmami, ktorá sa stáva fenoménom druhej polovice 90. rokov 20. storočia.

komerčnom : Výsledkom je:

s nákupom • postupný a neustály pokles zamestnanosti vo veľkých spoločnostiach,
• rast zamestnanosti vo firmách, ktoré sa špecializujú na subdodávateľskú
i, ktoré sú činnosť pre veľké spoločnosti,
bankových, • rast konkurencie v subdodávateľských firmách, a tým rast kvality a
acovníkmi, špecializácie.
tsourcing. Medzi hlavne dôvody, prečo podnikateľské spoločnosti využívajú čoraz
častejšie outsourcing, patria:
• znižovanie mzdových a režijných nákladov,
• sústredenie sa firmy na hlavný predmet podnikania,
• získanie prístupu k prvotriednemu know-how,
i podniku. 39 • uvoľnenie vnútorných zdrojov na iné úlohy,
'ch cieľov, • prístup k novým technológiám,
poločnosť • rozloženie rizík a spoločný podiel na nich,
• lepšia flexibilita dodávateľa - rýchle prispôsobenie sa meniacim sa
základnou podmienkam,
ikania je • vysoká profesionálna úroveň.
ktoré sú
ratívnejšie Medzi riziká, ktoré sa môžu vyskytnúť vo vzťahu firma - subdodávateľ,
zaraďujeme:
ať už od • správny odhad pri výbere partnera - subdodávateľa, predovšetkým
lovšetkým z hľadiska času, keďže nejde o jednorazový obchod, ale dlhodobý vzťah,
lovice 90. • zvýšené nároky na koordináciu siete subdodávateľov,
veľkých
• strata priamej kontroly nad outsourcovanými činnosťami,
firmách
• problematická ochrana údajov,
finančné
• obťažné rozhodovanie o výmene partnera - subdodávateľa,
alizácie a .
• nutnosť riadenia vzťahov medzi firmou a subdodávateľom.
malými gu
vedie
iskových

h Činností
<ladov alebo
outsourcing
fcializovanú
retia strana,
značuje ako
39
Pozri napr. Slančk, P.: Pakty a mýty globalizácic : Vybrané aspekty. EÚ SAV, 2005.

221
 12.2 Outsourcing vo finančných službách a bankovníctve
V súčasností na finančnom trhu neustále narastá trend, že firmy niektoré svoje
podnikateľské aktivity odpredávajú externým dodávateľom. Uvedený trend je zjavný aj v
bankovníctve. Ide o outsourcing - čo znamená, že určité Činnosti, ktoré banky doteraz
vykonávali „vo vlastnej réžii“,presúvajú na iný subjekt. Inými slovami, banka na základe
zmluvy, na dlhý čas „odstúpi“ výkon určitých činností inému subjektu, s cieľom
dosiahnuť vyššiu efektívnosť práce v banke.
V posledných rokoch outsourcing využívajú aj banky na Slovensku. Pretože
odsun niektorých bankových činností na iný subjekt znamená pre banku potenciálne
riziko, (outsourcing je súčasťou operačného rizika), Národná banka Slovenska vydala
metodické usmernenie k obozretnému postupu banky pri využívaní outsourcings

12.2.1 Charakteristika outsourcingu

Pod outsourcingom rozumieme zabezpečovanie určitých prác (výkonov) pre

banku, ktoré slúžia na podporu výkonu jej bankových činností, iným subjektom, resp.
inou osobou. Uvedená činnosť sa uskutočňuje na zmluvnom základe a dlhodobo. Cieľom
je, aby banka dosiahla vyššiu efektívnosť svojej práce. V prípade, že pre banku uskutoční
iný subjekt, resp. osoba určitú činnosť jednorazovo, nejde o oulsourcing. Outsourcing by
mal byť uskutočňovaný pravidelne, alebo nepretržite.
Pri výkone outsourcingu musí banka postupovať obozretne. Svoje potenciálne
riziká musí riadiť podľa zákonných ustanovení (§ 27 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
v znení neskorších predpisov). Nesmie byť ohrozená bezpečnosť a zdravie banky a
nesmú byť poškodené záujmy klientov banky.
Národná banka Slovenska v metodickom usmernení k využívaniu outsourcingu
bankami upravuje riadenie rizík spojených s outsourcingom. Podľa usmernenia by
riadenie rizík spojených s outsourcingom malo byť súčasťou celkového riadenia rizík v
banke. Zodpovedá za to predstavenstvo banky.
Banka má mať vypracovanú stratégiu riadenia rizík, ktoré sú spojené s
outsourcingom. Jej súčasťou sú hlavné zásady hodnotenia a riadenia rizík. Stratégia má
obsahovať tiež spôsob zabezpečenia činností, ktoré sú spojené s outsourcingom vrátane
úpravy kompetencií s ním spojených. Stratégiu riadenia rizík schvaľuje predstavenstvo
banky.
Banka, ktorá má zmluvu o outsourcingu s iným subjektom, by mala mať
vypracované vnútrobankové predpisy v súlade so schválenou stratégiou riadenia rizík. S
vnútrobankovými predpismi by mali byť oboznámení všetci zainteresovaní zamestnanci
banky.
Súčasťou metodického usmernenia je tiež úprava personálnych vzťahov
medzi bankou a spoločnosťou poskytujúcou outsourcingové služby. Členovia
predstavenstva banky, zamestnanci banky, ktorí sú poverení spolupracovať s
outsourcingovou spoločnosťou, a ani im blízke osoby by nemali mať žiaden priamy
vplyv v zmluvnej strane poskytujúcej služby outsourcingu.

222
 Banka by mala pravidelne vykonávať analýzu rizík spojených s
outsourcingom. Analýza by mala byť vykonávaná tak na úrovni celej banky, ako aj na
úrovni organizačných zložiek a jej súčasťou by mali byť riziká z existujúceho
outsourcingu, riziká zo zmien a riziká z nových foriem outsourcingu.
Čo sa týka spoločnosti, ktorá poskytuje banke outsourcingové služby, banka by
mala preveriť kvalitu služieb a následne pravidelne kontrolovať tak kvalitu
poskytovaných služieb, ako aj plnenie zmluvného vzťahu zo strany poskytovateľa
služieb. Vykonávateľom kontroly je útvar vnútornej kontroly a vnútorný audit banky.

12.3 Zmluvný vzťah medzi bankou a poskytovateľom služieb

Vzťah medzi bankou a dodávateľskou spoločnosťou je založený na zmluvnom
základe. Zmluva o outsourcingu by okrem všeobecných požiadaviek, ktoré vyplývajú
zo všeobecne záväzných právnych predpisov, mala obsahovať:
- presne špecifikovanú a vymedzenú činnosť, ktorá je predmetom outsourcingu,
banka by mala špecifikovať požiadavky, ktoré sa týkajú výkonu činností,
- určenie zodpovednosti za prípadné nedostatky a z toho vyplývajúce sankcie,
- definovanie vlastníctva dát, prístupu k nim, systém spracovania dát
poskytovateľom služieb, ktorý rešpektuje toto vlastníctvo,
- spôsob, akým je možné zmeniť dohodnuté termíny,
možnosť odstúpenia od zmluvy alebo výpovede zmluvy zo strany banky, v
prípade, že poskytovateľ služieb opakovane alebo závažne porušuje zmluvu,
- zabezpečenie ochrany osobných údajov klienta a údajov, ktoré tvoria predmet
bankového tajomstva, a určenie spôsobu nakladania s nimi, povinnosť
zachovávania mlčanlivosti o údajoch, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva
aj po skončení zmluvného vzťahu,
- zabezpečenie oddelenej správy informácií o klientoch banky, ak by
poskytovateľ služieb zabezpečoval outsourcingom činnosť pre viaceré banky v
rovnakom čase,
- oprávnenie monitorovať činnosť poskytovateľa služieb,
- podrobné požiadavky na kvalitu služieb poskytovaných outsourcingom, súhlas
poskytovateľa služieb s kontrolou a auditom výkonu poskytovaných služieb počas
celej doby kontraktu pre útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu a pre
audítora,
- možnosť kontroly poskytovateľa služieb, vrátane jeho subdodávateľov, bankovým
dohľadom, najmä prístup k údajom.

223
12.4 Bankové tajomstvo a ochrana osobných údajov pri využívaní
služieb outsourcingu bankou
Bankové tajomstvo je legislatívne upravené v § 89 - § 93 zákona o bankách a
osobné údaje klienta sú upravené zákonom č. 428/2002 o ochrane osobných údajov v
znení neskorších predpisov. Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a
doklady o klientoch banky, o obchodoch, o stavoch na účtoch a o stavoch vkladov. Tieto
informácie nie sú verejne prístupné.
Tie informácie, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, môže banka
poskytnúť tretím osobám - poskytovateľovi služieb - len s písomným súhlasom klienta,
ktorého sa to týka.
Banka aj napriek súhlasu klienta by mala údaje týkajúce sa obchodov, stavov na
účtoch, stavov vkladov, osobných údajov, poskytnúť len na účel ich spracovania, v
rozsahu platnej písomnej zmluvy uzavretej medzi bankou a poskytovateľom služieb.
Povinnosť chrániť údaje má naďalej banka. Poskytovaleľ služby má zabezpečiť ochranu
údajov o klientoch a zaobchádzať s údajmi by mal len bankou určeným spôsobom.
Ak je medzi bankou a klientom uzavretý zmluvný vzťah, ktorého súčasťou nie je
písomný súhlas s poskytovaním svojich osobných údajov, banka by mala spísať s
klientom dodatok k zmluve, v ktorom by klient svojím podpisom potvrdil súhlas s
poskytnutím svojich osobných údajov a údajov, ktoré tvoria predmet bankového
tajomstva tretej osobe, v tomto prípade poskytovateľovi služieb.
Banka vo vzťahu k poskytovateľovi služieb by mala vykonať také opatrenia, aby
nedošlo k neoprávnenému zverejneniu alebo využitiu údajov, ktoré má poskytovateľ o
klientovi k dispozícii.
Aj po skončení zmluvného vzťahu medzi bankou a poskytovateľom služieb by
nemalo dôjsť k neoprávnenému zverejneniu alebo využitiu údajov, ktoré má
poskytovaleľ služieb o klientovi k dispozícii.
Banka by tiež mala na základe zmluvy s poskytovateľom služieb zabezpečiť
oddelenú správu informácií o klientoch banky poskytovateľom služieb, ak by tento
zabezpečoval outsourcingom činnosť pre viaceré banky v rovnakom čase.

224
 12.5 Bankový dohľad NBS a outsourcing
Banka by počas využívania outsourcingu mala podľa bankového dohľadu NBS
dodržiavať predovšetkým pravidlá obozretného podnikania, ochranu bankového
tajomstva a riadenie rizík.
Podľa slovenskej právnej úpravy výkonu bankových činností bankový dohľad
nemusí dávať banke predchádzajúci súhlas na zabezpečenie činností slúžiacich na
podporu výkonu bankových činností outsourcingom. Banka by však mala bankovému
dohľadu predložiť písomnú informáciu o zámere outsourcovať niektorú z jej činností
iným subjektom.
Banka by mala bankový dohľad informovať písomnou formou predovšetkým
vtedy, keď:
- sú pre banku outsourcované také významné činnosti, ktorých zlyhanie môže
mať jednoznačný dosah na činnosť banky,
zlyhal outsourcing činností, ktoré majú jednoznačný dosah na banku,
- sú závažné problémy s poskytovateľom služieb.

Bankový dohľad neodporúča outsourcovať predovšetkým:

- vnútorný audit a vnútornú kontrolu,
- funkciu compliance officer,
- funkciu vedúceho zamestnanca.

Čo sa týka činností, ktoré podporujú výkon predošlých špecifikovaných činností,

tie sa môžu outsourcovať.

12.6 Outsourcing v bankovej praxi a tendencie jeho vývoja na

Slovensku a vo svete
Konkurenčné prostredie bánk, tlak na neustále znižovanie nákladov,
zvyšovanie ziskov pre akcionárov a orientácia na uskutočňovanie výlučne bankových
činností núti banky hľadať možnosti, ako vyhovieť uvedeným požiadavkám. Jedným z
riešení je outsourcing.
V nedávnej minulosti väčšina bankových činností bola považovaná za interné,
utajené a mohli byť vykonávané len v rámci banky. Neskôr začali banky niektoré
podporné činnosti, ako je tlač a rozposielanie bankových výpisov a iných materiálov,
„odstupovať“ externým dodávateľom. Ďalším príkladom sú platobné karty, keď banky
celú ich agendu previedli na špecializované komerčné spoločnosti. Postupne k
platobným kartám pribudli hotovostné
 operácie a platobný styk. Spracovávajú ich externí dodávatelia, ktorí tieto
činnosti vykonávajú vo veľkom rozsahu a tým aj lacnejšie. '
V súčasnosti sa outsourcing využíva predovšetkým v prípade nesplácania
úverov bankám. Banky využívajú služby spoločností, ktoré sa špecializujú na
vymáhanie pohľadávok. Výhodou je, že inkasné spoločnosti majú know-how na
komunikáciu s klientmi bánk a prepracované systémy, prostredníctvom ktorých môžu
spravovať veľké množstvo pohľadávok. Uvedený systém spravovania nesplácaných
pohľadávok je predovšetkým pre retailové banky lacnejšou alternatívou.

12.7 Výhody outsourcingu pre bankové subjekty

Medzi výhody využitia outsourcingu v bankovníctve patria najmä:
• riadenie rizika prechádza na dodávateľa služby,
• nižšie náklady pre banky,
• know-how systémov na vymáhanie, ich prevádzka a údržba,
• kvalitné a rýchle spracovanie údajov,
• využitie skúseností outsourcingovcj firmy z iných projektov,
• eliminácia nákladov na pracovné sily a eliminácia problémov s riadením
ľudských zdrojov,
• sústredenie sa banky na vykonávanie bankových činností.

Čo sa týka bánk na Slovensku, môžeme konštatovať, že uvedená forma

vymáhania nesplácaných pohľadávok sa využíva najmä ostatné dva roky. Podľa
odhadov, približne polovica bankových inštitúcií u nás vymáha pohľadávky takýmto
spôsobom.
Vo vyspelých ekonomikách40 41, ako sú USA a Veľká Británia, je typickým
príkladom outsourcingu sústredenie a spracovávanie šekov v spoločných centrálach
alebo špecializovaných firmách. Podobne v uvedených krajinách sa v bankovníctve
outsourcujú bankové systémy - Core Banking System, CBS. V Nemecku sa
outsourcujú správy počítačových sietí a tlač výpisov z účtov. Napr. Barclays Bank už v
roku 2004 predala za 105 miliónov libier divíziu zabezpečujúcu tlač a distribúciu
výpisov z účtov a v súčasnosti tieto služby nakupuje.

' Napr. anglická firma TRAVELEX zabezpečuje cash management pre štyri najväčšie britské banky. Uvedená firma
vydáva cestovné šeky Thomas Cook.
41
Juffk, P.: Outsourcing v bankovnictvi? Rozhodné ano. Business World, listopad 2005, s. 24-26.

226
 Môžeme konštatovať, že kľúčovú úlohu vo finančnom sektore v budúcnosti
bude mať outsourcing, jeho priemerný ročný rast v „starých krajinách EÚ“ do roku
2007 predstavoval 16 %.

Spoločnosť Deloitte odhadla, že do roku 2008 najväčšie banky v EÚ presunuli

do zahraničia náklady v hodnote 356 mld. dolárov. V európskom bankovníctve v
outsourcingu patrí prvé miesto IT iníraštrukúre - 44 %, 28 % - obchodným procesom
(Business Process Outsourcing) a 23 % vývoju a údržbe aplikácií.

Najobľúbenejšími krajinami pre outsourcing boli doteraz India, Írsko, Kanada a

Izrael. Dôvodom sú veľmi nízke náklady (cca 10 - 20 % v porovnaní s vyspelými
krajinami), dobrá znalosť angličtiny a dostatok odborníkov na vysokej úrovni -
každoročne cca 350 000 absolventov technických univerzít. V roku 2003 boli
najväčšími používateľmi outsourcingu v Indii tieto americké a britské spoločnosti:

Tabuľka 12.1 Najväčší používatelia outsourcingu v Indii v roku 2003

Názov inštitúcie Počet zamestnancov
GE 11 000
Citigroup 3 000
Standard Chartered 3 000
HSBC 2 000
American Express 1 100
Zdroj: Jufik, P.: Outsourcing v bankovnictvf? Rozhodní ano. Business World, listopad 2005, s. 25.

Tabuľka 12.2 Najžiadanejšie krajiny na umiestnenie outsourcingu (2004)

India 1
Čína 2
Malajzia 3
Česká republika 4
Singapur 5
Filipíny 6
Brazília 7
Kanada 8
Čilc 9
Poľsko 10
Maďarsko 11
Nový Zéland 12
Zdroj: Juŕík, P.: Outsourcing v bankovnictvf? Rozhodní ano. Business World, listopad 2005, s. 25.

227
 Novým trendom je v súčasnosti outsourcing „Core“. Banky majú obyčajne
najväčšie problémy s efektívnosťou svojej IT prevádzky. Č oraz, viac bánk vo svete
migruje z.o svojich zastaraných Core Banking Systems na modernejšie riešenia
prostredníctvom oulsourcingu. Spoločnosť i-flex, dodávateľ najlukrajívnejšieho
systému Core, odhaduje, že v strednej a východnej Hurópe v krátkom čase prebehne
viac ako 300 migrácií bankových systémov, z toho viac ako 2/3 v Rusku.

Podľa Inštitútu oulsourcingu v USA hlavnými dôvodmi na uprednostnenie

oulsourcingu pred vlastným riešením je: 42

42 zníženie a kontrola prevádzkových nákladov,

• zlepšenie orientácie, zameranie spoločnosti,
• uvoľnenie zdrojov na iné účely,
• uľahčený prístup k špičkovým kapacitám 5.
 13. KAPITOLA
OPERÁCIE ELEKTRONICKÉHO BANKOVNÍCTVA

13.1 Technologická distribúcia

Klasická forma distribučných kanálov bánk, ktorú stelesňujú bankové pobočky,
už v súčasnosti nestačí. Zavádzanie nových technológií do používania je síce investične
nákladné, ale vynaložené prostriedky sa banke postupne vrátia, lebo ich používanie je
lacnejšie ako prevádzka „kamenných“ pobočiek.
Začiatok zavádzania nových technológií nebol jednoduchý. Dokazuje to tiež
výrok jedného významného európskeho bankára: „Máme obavy, či si budeme môcť
dovoliť zaplatiť najnovšie technológie, hoci si nemôžeme dovoliť prísť o obchodné
možnosti, ktoré poskytujú.
Používaním nových technológií môžu banky získať nových zákazníkov.
Distribučné kanály, ktoré využívajú moderné technológie, sú:2
• bankomaty (ATM),
• automatizovaný systém platenia (EPOS),
• videotexl,
• bankovníctvo na diaľku (Electronic Banking).
V súčasnej literatúre sa obyčajne všetky tieto distribučné kanály označujú za
elektronické bankovníctvo.
Príchodom nových technológií vznikol nový typ bankovej distribúcie -
elektronické bankovníctvo (e-banking), ktoré môže využívaním elektronických
distribučných ciest poskytovať rôzne služby a operácie.
Charakteristika elektronického bankovníctva sa sústreďuje na dve oblasti:’
• charakteristika dodávateľských ciest, ktoré umožňujú realizáciu bankových
služieb a operácií (uzavreté - s prístupom členov systému, otvorené - nie sú
viazané na podmienku členstva v systéme),
• prostriedky alebo technické zariadenia, ktoré sú potrebné na prístup klienta k
ponúkaným službám a operáciám (telefóny, faxy, osobné počítače,
samoobslužné terminály).
Vznik elektronického bankovníctva si vynútili klienti, keď chceli disponovať s
prostriedkami na svojich účtoch aj mimo otváracích hodín banky. To, samozrejme,
musela umožňovať vtedajšia úroveň poznatkov vo výpočtovej technike.
Reprezentovali ju elektronické peniaze, ktoré sa masovo začali využívať v 70. rokoch
20. storočia. V tomto období reprezentovala elektronické peniaze platobná karta a
umožňovala ich majiteľom výber peňazí z účtov
' KORAUŠ, KORAUŠ, A.: Marketing v bankovníctve a poisťovníctve Bratislava : Sprint, 2000, s. 140 1
KORAUŠ, KORAUŠ, A.: Marketing v bankovníctve a poisťovníctve Bratislava : Sprint, 2000, s. 140 1
HORVÁTOVÁ, E. ct al.: Operácie komerčných bánk. Bratislava : Ekonóm, 2004, s. 148
prostredníctvom bankomatov. Spočiatku to bolo jediné možné použitie platobnej karty.
Postupne sa rozširovalo až do takej podoby, v akej ho poznáme v súčasnosti. Bežný

229
účet sa stal prvým bankovým produktom, ktorý umožňoval využívať služby
elektronického bankovníctva.4
Využiť možnosť, ktorú platobná karta ponúkala, však bolo spočiatku možné len
prostredníctvom bankomatov. Klienti, ktorí chceli poznať zostatok prostriedkov na
účte a nechceli strácať čas vyhľadávaním bankomatov a manipulovať s platobnou
kartou, dali podnet na vznik tclefónbankingu. Vďaka nemu sa mohli dozvedieť výšku
svojho zostatku na účte, ako aj prehľad vykonaných obratov pohodlne, priamo zo
svojich domovov prostredníctvom telefónu. Telefónne bankovníctvo sa stalo populárne
predovšetkým v rámci retailového bankovníctva.5
Podnikom takáto forma komunikácie s bankou nevyhovovala, pretože na
zadávanie väčšieho množstva platobných príkazov nie je telefón najvhodnejší
prostriedok. S postupným prepájaním počítačových sietí vznikol hnmebanking, ktorý
bol určený hlavne pre podniky. Tak vzniklo elektronické korporátne bankovníctvo.
Firmy prostredníctvom neho mohli vykonávať pasívne aj aktívne operácie so svojimi
účtami vďaka špeciálnemu softvéru, ktorý umožňoval prepojenie na sieť bánk.
Postupne, ako sa rozširoval počet domácností pripojených na internet, vznikol
internetbanking. Umožnil spojenie klienta s bankou cez globálnu počítačovú sieť
internet/’ S rozvojom mobilnej komunikácie postupne vznikol aj mobilbanking a
WAP- banking. Prostriedkom komunikácie v oboch prípadoch sa stal mobilný
telefón.7 Najnovšou formou elektronického bankovníctva je elektronické
obchodovanie, ktoré využíva elektronické peniaze pri vysporiadaní obchodných
transakcií cez internet. V tejto súvislosti sa tiež intenzívne využíva elektronická
pošta.K

13.1.1 Platobne karty

Platobné karty možno členiť z viacerých hľadísk.

• podľa krajiny použitia karty:

a) domáce platobné karty

sú to karty len pre výber z domácich bankomatov alebo slúžia aj na výber
z bankomatov, aj na platbu v obchodoch v domácej krajine.

230
 b) medzinárodné platobné karty
ide o karty pre výber z bankomatov i platbu v obchodoch doma i v zahraničí.

• podľa vydávajúcej kartovej asociácie:

Najväčšie a najznámejšie sú tieto:'
a) Visa,
h) MasterCard (\ F.urópe ju zastupuje bruselská asociácia Europqy),
c) Diners Club,
d) American Express (Amex),
e) Japan Credit Rureau (JCB),
f) Mondex.

• podľa technológie použitej pri výrobe10:

a) karta s magnetickým prúlkom
karta má magnetický prúžok, v ktorom sú uložené informácie o klientovi a o
jeho účte, je vývojovo staršia, je schopná niesť menšie množstvo údajov v
porovnaní s čipovou a je aj menej bezpečná,
b) karta s čipom
je novšia a technologicky náročnejšia. Má zabudovaný mikroprocesor, do
ktorého sa dajú uložiť všetky informácie týkajúce sa overenia totožnosti klienta
a zostatku na jeho účte. Sú bezpečnejšie ako karty s magnetických prúžkom,
majú niekoľkonásobne väčšiu pamäťovú kapacitu, čo umožňuje kartu využívať
aj na iné účely,
c) hybridná karta
obsahuje magnetický prúžok aj čip. Spája v sebe leda výhody oboch
prechádzajúcich typov. Z tohto dôvodu je aj bezpečnejšia. Výhodou je aj to, že
ju možno použiť aj v bankomatoch a termináloch prijímajúcich len karty s
magnetických prúžkom, pretože úplný prechod na čipové karty je pomerne
zdĺhavý z dôvodu jeho veľkej investičnej aj časovej náročnosti.

• podľa spôsobu platenia:

a) embosované
vývojovo starší typ. Základné údaje o držiteľovi karty (meno, číslo, expirácia
karty) sú zobrazené reliéfne, to znamená, že písmo vystupuje nad povrch.
Takáto karta sa dá použiť pri platení na obchodných miestach, ktoré nemajú
on-line platobné terminály automaticky overujúce zostatok účtu v banke. Sú
teda vhodné na použitie v mechanických termináloch. Údaje o karte sa pri
platení prenesú na špeciálny formulár
9
Platobné karty. |onlinc|. Finance.sk, marec 2004. Časť 1/9. Dostupné na:
<http://wwwfinancc.sk/hoinc/hankv/komcntarc/nk I />
Platobné karty. |oniinc|. Financc.sk, marec 2004. Časť 2/9. Dostupné na:
<htlp://www. rinancc.sk/liomc/bankv/komentare/pk2/>
 pomocou kopírovacieho prístroja zvaného imprinter. Na potvrdenie transakcie
obyčajne stačí podpis držiteľa karty. Preto majú aj iné ochranné prvky, napr.
hologram. V súčasnosti sú embosované karty súčasne aj elektronické, takže
spájajú výhody oboch. Z tohto dôvodu sú obyčajne drahšie ako čisto
elektronické. Sú vhodné najmä pri cestách do zahraničia, kde mechanické
platobné terminály ešte stále prevládajú.
h) elektronické
sú novšie ako embosované. Dajú sa použiť iba v elektronických termináloch.
Pri platení je nutná on-line autorizácia, ktorá overí totožnosť jej držiteľa a výšku
jeho zostatku na účte. Na potvrdenie transakcie sa obyčajne používa overenie
PIN kódom.
c) virtuálne
možno ich použiť výlučne na transakcie prostredníctvom internetu, nemožno
nimi platiť v obchodoch, ani vyberať hotovosť z bankomatov.

• podľa spôsobu zúčtovania":

a) debetné karty
ide o karty, ktoré možno použiť na platbu v obchode, ako aj na výber z
bankomatu, ale iba do výšky stanoveného minimálneho zostatku na účte.
Výnimkou je povolený debetný zostatok. V takom prípade po dohode s bankou
klient môže čerpať kontokorentný úver, ktorý musí do určitého času splatiť.
Debetná karta sa vtedy môže zmeniť na kreditnú.
b) kreditné karty
ide o úverové karty, môžeme ňou platiť alebo aj vyberať z bankomatu. Jej
držiteľ nemusí byť zároveň klientom banky (čiže mať v nej otvorený účet), hoci
pre nich banky majú výhodnejšie podmienky. Uver sa čerpá prostredníctvom
revolvingového úverového rámca. K zúčtovaniu dochádza po určitej dobe
stanovenej bankou, napr. jeden mesiac. Banky tiež stanovujú minimálne splátky
z úveru, po ich splatení sa úverový limit obnoví a celý úverový cyklus sa začne
odznova. Častokrál banky pri uhradení celej dlžnej sumy do 1 mesiaca
poskytujú bezúročný úver (funkcia chargé).
c) chargé karty
vykrývajú časové rozdiely medzi príjmami a výdavkami. Ich držitelia sú
spravidla bonitní klienti, ktorí počas mesiaca platia rôzne veľké sumy. Po
skončení úverového cyklu sa všetky platby spočítajú a klient ich musí
jednorazovo vyrovnať.

Platobné karty, Pinancc.sk, marec 2004. Časť 2/9. Dostupné na;

<htlp://www. financc.sk/homc/bankv/komcntarc/Dk2/>

232
 13.1-2 Samoobslužná zóna
Má viacero podôb. Jej najstaršia a zároveň najjednoduchšia podoba je
bankomat. Bankomat (ATM - Automated Teller Machine) je zariadenie,
prostredníctvom ktorého si klient môže vyberať hotovosť, prezerať obraty a zostatok
na účte a dať si ich vytlačiť do papierovej podoby. Bankomat tiež umožňuje využívať
rôzne doplnkové služby, napr. dobíjanie kreditu mobilného telefónu, čo sa prejaví
odpočítaním dobitej sumy z účtu. Mobilní operátori sa snažia zatraktívniť tento spôsob
tak, že k dobitej sume pripočítajú ešte sumu bonusového kreditu.
V súčasnosti už existujú aj elektronické terminály, ktoré umožňujú využiť
širšie spektrum služieb ako „klasický“ bankomat. V takýchto zariadeniach možno
okrem výberu hotovosti, prehľadu obratov a zostatku na účte tiež zadávať platobné
príkazy, vkladať hotovosť, vykonávať napr. niektoré zmenárenské operácie a pod.
Takéto transakcie si vyžadujú číselné aj slovné zadávanie údajov, čo umožňuje
klávesnica. Navyše môžu elektronické terminály slúžiť aj ako nočný trezor či
informačné alebo prezentačné miesto. V porovnaní s nákladmi na bankové pobočky sú
výhodné, avšak podstatne náročnejšie na investície a údržbu ako bankomaty. Preto ich
mimo svojich pobočiek zvyčajne prevádzkujú iba väčšie banky a to na
frekventovaných miestach.1’

13.1.3 Platobný terminál

Ide o elektronické zariadenie, ktoré umožňuje platbu v obchodoch,

reštauráciách či iných zariadeniach formou bezhotovostného prevodu z. účtu platiteľa
(zákazníka) na účet príjemcu (obchodníka). Umožňuje to elektronické zariadenie, ktoré
sa nazýva EFT-POS (Electronic Funds Transfer at Point of Sále). Preto sa tiež
platobnému terminálu skrátene hovorí POS terminál. Pri platení sa využíva
elektronická platobná karta. Obchodník sa spojí s bankou platiteľa, ktorá on-line overí
stav jeho konta, vyťuká na termináli dlžnú sumu a zákazník ju potvrdí vyťukaním PIN
svojej platobnej karty alebo svojím podpisom.

13.1.4 Telefonbanking (phonebanking, telebanking)

Túto službu si vyžiadali „leniví“ klienti, ktorým sa nechcelo chodiť do banky

ani k bankomatu. Objavila sa v ponuke bánk asi pred dvadsiatimi rokmi. Výhodou je
nepretržitý, 24-hodinový prístup k účtu. Klient vyťuká číslo svojej banky, ktoré je
zväčša zadarmo alebo len veľmi mierne spoplatnené. O chvíľu

'* KOHÚT, M.: Formy c-bankovnfctva: Samooblužné zóny a telefónbanking. [online). Ranky.sk, 5. december 2002.
Samoobslužná zóna. tXistupnó na: <hlln://www banky.sk/sliow/?db rcdakcia&id 28&nrodukl l>

233
na to si musí vybrať dve možnosti: buď si zvolí prepnutie na operátora alebo na
automatický hlasový systém. Pre komunikáciu s bankou prostredníctvom „umelého
operátora“ je potrebné mať telefón so zapnutou tónovou voľbou (nie pulznou).1 ’
Produkty telcbankingu možno rozdeliť na pasívne, aktívne a autentizaenc:"
• pasívne produkty
a) poskytovanie informácií o ponúkaných produktoch a službách a všeobecné
informácie o banke,
b) konzultácie o zostatkoch na účte,
c) poskytovanie výpisov z účtu,
d) poskytovanie sadzobníkov,
e) poskytovanie kurzových lístkov na peňažných a kapitálových trhoch,
f) hlásenie a evidencia stratených platobných kariet.
• aktívne produkty
a) vedenie bežných účtov (osobných),
b) sprostredkovanie obchodov s cennými papiermi,
c) konverzia (špekulačné nákupy cudzích mien),
d) trvalé príkazy k platbe,
e) krátkodobé depozitá,
f) združené inkaso platieb obyvateľstva,
g) krátkodobé pôžičky a úvery,
h) lízing spotrebného tovaru.
• autentizačný produkt
a) overenie totožnosti volajúceho pred odovzdaním hovoru manuálnemu
operátorovi.

Existujú skupiny klientov bánk, pre ktorých je využívanie telefónu ako

distribučného kanálu vhodne, a iné skupiny klientov, pre ktorých je telefón
nevhodný:15
Vo všeobecnosti je telefón (ako distribučný kanál) vhodný pre klientov,
ktorí:
• využívajú služby banky s malou frekvenciou,
• pri využití služby považujú za rozhodujúci faktor rýchlosť uskutočnenej dispozície
(špekulácie - napríklad nákup/predaj cenných papierov),
• využívajú produkty s malou zložitosťou,
• vyžadujú rýchlu dosiahnuteľnú službu s nízkymi zriaďovacími nákladmi,
• sú „v pohybe“ (napr. zástupcovia firmy),
• sú vzdialení od svojej pobočky. 43
Telefón (ako distribučný kanál) nie je vhodný pre klientov:
• s veľkou frekvenciou využitia služieb,

43
KOIHJT, M.: Formy c-bankovníctva: Samooblužné zóny a telefónbanking. [onlinc] Banky.sk, 5. december 2002.
Samoobslužná zóna Dostupné na: • http://www.banky.Sk/.show/7db redakcia* id 2 X* produkt I •
14
KORAIJŠ, A.: Marketing v bankovníctve a poisťovníctve Bratislava : Sprint, 2000., s. 145
15
KORAUŠ, A.: Nové trendy v bankovníctve. In: BIATEC, roč. 7, 1999, č. 9, s. 15

234
• využívajúcich služby s veľkým množstvom dokladov (t. j. dokumentárne operácie)
alebo sofistikovanejšie produkty (napr. úvery).
Služby ako napr. aktuálne úrokové sadzby či kurzový lístok banky bývajú
zväčša prístupné všetkým telefonujúcim, nielen klientom. Pokiaľ chce klient
disponovať so svojím účtom, musí zadať svoje prístupové číslo a heslo, resp. PIN.
Vtedy však môže robiť len pasívne operácie. Ak chce klient so svojím účtom aktívne
narábať, musí príslušnú transakciu potvrdiť požadovaným políčkom z tzv. grid karty.
Je to jedinečná mriežkovaná karta s číselnou súradnicou na jednej a písmenovou na
druhej strane, čiže niečo ako malá šachovnica. Banka pri potvrdení transakcie si napr.
vyžiada zadať znaky z políčka B3. Znaky predstavujú numerický alebo alľanumerický
kód. 7. hľadiska bezpečnosti je dôležité, aby klient svoju grid kartu nikomu neukazoval
ani nepožičiaval.u’ Niektoré banky však aktívne operácie cez telefón neumožňujú.

13.1.5 Mobilhanking (GSM-banking, SMS-banking)

Podobne ako telefónbanking, umožňuje pasívne i aktívne operácie.

Nevyhnutnou podmienkou na aktívne využívanie tejto služby je technológia SIM
Toolkit a banková aplikácia uložená v SIM (Subscriber Identification Module) karte
mobilného telefónu.
Komunikácia s bankou prebieha prostredníctvom štandardizovaných SMS
správ (z dôvodu automatického spracovávania). Ich štruktúra závisí od zvoleného
mobilného operátora. Pri náročnejších operáciách zo strany klienta sa vstupné
informácie zadávajú postupne. Po odoslaní a spracovaní správy klient následne dostane
odpoveď s požadovanými údajmi. Všetky SMS správy sú šifrované.44 45
Tento spôsob komunikácie s bankou je pomerne bezpečný z dôvodu vysokých
nárokov kladených na bankové aplikácie. To však už nemožno povedať o
nezašifrovaných správach SMS, aj keď možnosť ich zachytenia nepovolanou osobou je
veľmi nízka. Banky preto SMS-banking bez zašifrovania správ umožňujú len v
pasívnej forme, napr. výpis z účtu. Klienti túto službu však radi využívajú, pretože si
nevyžaduje bankovú aplikáciu a technológiu SIM Toolkit.

44
KOHÚT, M.: Formy e-bankovníctva: Inlernetbanking; Sľúbený bonus. |online|. Banky.sk, 13. december 2002.
Internctbanking. Dostupne1 na • littp www.banky.sk/sliow/7db redakcia&id 27&produkt l>
45
KOHÚT, M.: Formy c-bankovnlctva: Homcbanking a GSMbanking |oniinc| Banky.sk, 19 december 2002.
GSMbanking. Dostupné na: <http://www banky.sk/show/?db rcdakcia&id 33&produkt l>

235
 13.1.6 WAPbanking
Ide o ďalšiu formu komunikácie prostredníctvom mobilného telefónu. WAP
(Wireless Application Protocol) je vlastne zjednodušený internet na displeji mobilu.
Umožňuje podobné transakcie ako SMS-banking. Rozšírenie tejto služby závisí od
možností iných foriem elektronického bankovníctva a od ceny tejto služby.

13.1.7 TVbanking

Táto služba existovala skôr, ako sa rozšíril internet. Vzhľadom na obmedzené

možnosti tejto služby v porovnaní s intemetbankingom nedošlo k jej rozšíreniu. Ide
vlastne o spojenie s bankou prostredníctvom prípojky umiestnenej na televíznom
prijímači.IK V budúcnosti sa predpokladá rozvoj TV- bankingu v súvislosti s
rozšírením digitálnej televízie a digitálneho vysielania.

13.1.8 llomcbanking

Patrí medzi formy e-bankovníctva, ktoré majú najdlhšiu tradíciu. Svojou

podstatou jc určená podnikovej klientele. V rámci vybudovanej informačnej sústavy
podniku banka nainštaluje špeciálny soflvér, ktorý sa dokáže napojiť na bankový
softvér po autcntizácii klienta prostredníctvom identifikačných kódov. Pre vyššiu
bezpečnosť sa ešte inštaluje na počítač identifikačné zariadenie, ktoré môže vyzerať
ako disketová mechanika, do ktorej sa vkladá špeciálna identifikačná karta. Na
identifikáciu niekedy slúži aj platobná karta. 14 Na vyššie zabezpečenie sa tiež
používajú tzv. šifrovacie kalkulačky (bezpečnostné tokeny), ktoré dokážu generovať
jednorazové heslá na overenie aktívnych operácií.
Prostredníctvom homebankingu možno vykonávať transakcie ako v pobočke
banky, zobrazovať zostatok a históriu účtu, zasielať platobné príkazy, trvalé príkazy či
posielať peniaze do zahraničia. Homebanking býva obyčajne napojený na osobitnú
telefónnu linku, čo zvyšuje bezpečnosť pripojenia, lebo informácie neprúdia cez
verejnú dátovú sieť. Je to však zároveň aj nevýhodou, pretože je tu viazanosť na
konkrétny počítač. Zvláštne softvérové a niekedy aj hardvérové vybavenie si klient
musí kúpiť, postupne splácať alebo mu bude poskytnuté zadarmo, ak ho bude využívať
určitú vopred dohodnutú dobu. Aj z.

'* HORVÁTOVÁ, E. ct al.: Operácie komerčných hánk. Bratislava : Ekonóm, 2004, s. 152 ' ‘ KOHÚT, M.: Formy
e-bankovníctva: Homebanking a GSMbanking. (onlinc). Banky.sk, 19. december 2002. Dostupné na:
<htln.//www.bankv.sk/show/Mb rcdakcia&id 33&nrodukt l>.

236
 1

tohto dôvodu veľa firiem prechádza na internetové bankovníctvo, ktoré je lacnejšie.

13.1.9 Internethanking
Umožňuje všetky operácie ako homebanking, ale nie je viazaný na konkrétny
počítač. Na využitie stačí počítač pripojený na internet bez ohľadu na jeho umiestnenie.
V súvislosti s rozšírením internetu sa presadil aj v domácnostiach.

Prenos dát cez internet musí byť nevyhnutne zabezpečený. Zabezpečenie

spočíva vo využívaní protokolu SSL (Secure Socket Laycr) s efektívnou dĺžkou
šifrovacieho kľúča 128 bitov.20 V súčasnosti ho už podporujú všetky najrozšírenejšie
internetové prehliadače. V adresnom riadku prehliadača (Internet Explorer) sa to
prejaví tak, že adresa sa namiesto http začína https a v stavovom riadku je symbol
zámky.

Doplnkom homebankingu i intemetbankingu býva zasielanie výpisov z účtu

prostredníctvom elektronickej pošty, tzv. b-mail.

Hranice medzi jednotlivými produktmi elektronického bankovníctva nie sú

pevne určené, preto je lepšie sa skôr zamerať na obsah konkrétnej služby. Napr.
niektoré banky nerozlišujú homebanking a intemetbanking, či naopak rozlišujú
GSM-banking, SMS-banking či mobilbanking. Niektoré banky ponúkajú službu
telebanking - niekedy tým myslia telefónbanking či celé spektrum služieb
e-bankovníctva.

13.1.10 Elektronický obchod (e-commerce)

Elektronické bankovníctvo predstavuje v elektronickom obchode tretiu stranu,
čiže sprostredkovateľa medzi predávajúcim a kupujúcim.
Elektronické peniaze sa tu používajú pri vysporiadaní obchodných transakcií cez
internet. Značne tak vzrástol význam bánk v tejto oblasti. Elektronický obchod
predstavuje akúkoľvek formu obchodných vzťahov uskutočňovanú prostredníctvom
informačných technológií, najmä počítačových, mobilných a telekomunikačných sietí.

K
ZÁBORSKÝ, J.: Do banky chodiť netreba. In: c TREND. (oniinc|. Trend, 14. február 2001. Bezpečnosť nadovšetko.
Dostupné na: <hltp://www etrend.sk/tiencralc pnite.nlw?Dai*e id I5643&llac 'ľ>
Za začiatok e-obchodu sa považuje fax, ktorý umožňuje rýchle potvrdenie
faktúr či posielanie iných dokumentov medzi partnermi. V obchode sa presadil systém
štandardizovanej výmeny dát EDI (Electronic Data Intcrchangc) cez ktorý sa
automaticky zúčtovávali rôzne platby a účtovnícke operácie. Táto podoba však
nevyhovovala všetkým, a tak sa prispôsobila rôznym odvetviam, napr. v bankovníctve
ho nahradil systém SWIFT (Society íbr Worldwide Interbank Financial
Telccommunication). Zjednodušenou formou HDI je tiež elektronická pošta (e-mail),

237
ktorá hrá v elektronickom obchode nezaslupiteľnú úlohu.46
Elektronické obchodovanie predstavujú tieto formy:47
• Elektronický virtuálny obchod.
• Elektronický virtuálny obchodný dom, ktorý sústreďuje viaceré elektronické
obchody.
• Elektronická virtuálna burza, ktorá sa orientuje prevažne na komodity, tovary a
služby.

Vzťahy v e-obchode možno rozdeliť nasledovne:48’

• B2B (husiness to husiness)
ide o akékoľvek dátové transakcie alebo vzťahy medzi obchodnými partnermi,
najmä firmami. Jeho podstatu tvorí EDI v príslušnej forme, na druhej strane ho
tvorí on-line obchodovanie, ktoré môže prerásť až do elektronického trhoviska
(e-marketplace).
• B2C (husiness to customer)
predstavuje obchodný vzťah medzi predávajúcim na jednej strane a nakupujúcim
konečným spotrebiteľom na druhej, ktorého výsledkom je uskutočnenie on-line
obchodu.
• B2P (husiness to partner)
ide o také vzťahy medzi firmami a ich partnermi, ktoré sú nekomerčného
charakteru.
• B2E (husiness to employee)
jedná sa o vzťahy firiem (zamestnávateľov) so svojimi podriadenými
(zamestnancami).

Elektronický obchod má z hľadiska zákazníka takýto priebeh:49

• zákazník si vyberá tovary prostredníctvom intemetového portálu,
• potvrdí výber tovaru,

’’ KOHÚT. M.: Elektronický obchod I (E-commcrcc). [Online). Banky.sk, 15. január 2003. Vývoj a podstata c-
obchodu. Dostupné na: ■ littp www.banky.sk/sliow/7db rcdakcia&id 36&produkt l>
IIORVÁTOVÁ, E. ct al.: Operácie komerčných bánk. Bratislava : Ekonóm, 2004, s. 160
KOHÚT, M.: Elektronický obchod I (F.-commercc). [onlinc]. Banky.sk, 15. január 2003. Vývoj a podstata c-
obchodu. Dostupné na: <http://www.bankv.sk/show/7db rcdakcia&id 36&produkt -1>
n
HORVÁTOVÁ, E. ct al.: Operácie komerčných bánk. Bratislava : Ekonóm, 2004, s. 160

238
• po zobrazení platobného príkazu doplní číslo svojho účtu,
• potvrdí platobný príkaz,
• tovar bude doručený zákazníkovi na uvedenú adresu.

Elektronické bankovníctvo sa stalo už aj na Slovensku bežne využívaným

prostriedkom správy účtu klienta. Prispieva k tomu rozšírenosť internetu medzi
obyvateľstvom aj prístupnosť týchto služieb, k čomu pomáhajú samotné banky. Veľká
popularita on-line distribučných kanálov, ako sú internet banking, GSM banking či
služby účtu sprístupnené prostredníctvom bankomatu, sú lákavé pre obe strany - banku
i zákazníka. Ranka dosahuje v týchto obslužných kanáloch veľmi níz.ke transakčné
náklady. Zákazník zase dostáva možnosť pohodlne a takmer z ľubovoľného miesta v
ľubovoľnom čase využívať väčšinu bankových služieb.

13.1.11 SIM Toolkitbanking

Poskytovanie služieb SIM Toolkitbankingu je podmienené dohodou medzi

bankou a operátorom mobilnej siete. Na využívanie SIM Toolkitbankingu je potrebná
špeciálna SIM karta s prístupom k bankovým službám. Zákazníkovi ju poskytne banka
k bežnému účtu. Implementácia SIM Toolkitbankingu sa prejavuje v menu telefónu
ako nová položka s názvom zhodným s názvom banky.

13.1.12 GSMbanking

GSMbanking je založený na princípe komunikácie s bankou prostredníctvom

krátkych textových správ SMS (SMS - Short Message Service). Klient odošle banke
požiadavku formou SMS a ona mu pošle odpoveď vo forme SMS. Správy sa členia na
nevyžiadané a vyžiadané. Klient sa buď obracia na banku prostredníctvom telefónneho
čísla, alebo mu banka zasiela v dohodnutej frekvencii výpisy a údaje vo forme SMS.
GSMbanking slúži hlavne na realizáciu pasívnych operácií elektronického
bankovníctva, ale umožňuje aj realizáciu aktívnych služieb.

13.1.13 Mailbanking

Mailbanking sa realizuje prostredníctvom verejnej komunikačnej siete internet.

Klient dostáva informácie o operáciách, obratoch a stave na účte na jeho e-mailovú
adresu v periodicite, ktorú si určí.

239
13.2 Výhody elektronického bankovníctva
Komunikácia s bankou elektronickou cestou ponúka množstvo výhod. Tradičné
formy bankovníctva „over the counter“ (cez priehradku) sú pomalé a nákladné nielen
pre klienta, ale aj pre banku. Okrem toho sú pobočky otvorené len v obmedzenom čase.
Elektronicky môžeme navštíviť banku pohodlne a hlavne kedykoľvek. Operácie
zadané elektronickou formou sú zvyčajne aj lacnejšie.
Výhodami elektronického bankovníctva oproti klasickej forme bankovníctva sú:
• znižovanie nákladov,
• dostupnosť,
• zvýšenie konkurencie,
• rýchlosť,
• atraktívnosť,
• zvyšovanie kvality.

13.3 Nevýhody elektronického bankovníctva

Hoci banky podporujú spájanie nových technológií so svojimi službami, rozvoj
elektronického bankovníctva brzdí nedôvera, slabá kúpyschopnosť ľudí a nedokonalý
telekomunikačný trh. Ceny počítačov a pripojení na internet sú hlavnými vonkajšími
faktormi určujúcimi tempo rozvoja elektronického bankovníctva.
Technologický pokrok však naráža aj na psychologický odpor. Strach z nových
vecí, neznalosť produktov a obavy z bezpečnosti týchto služieb sú vážnou bariérou jeho
rozvoja. Dôležitým faktom je v neposlednom rade aj počítačová gramotnosť
obyvateľstva.

13.4 Nové technológie v elektronickom bankovníctve

Napriek zvýšenému využívaniu elektronických peňazí ľudia neustále preferujú
hotové papierové peniaze. Aj preto sa väčšina bánk zaoberá otázkou, ako klientovi v
budúcnosti uľahčiť manipuláciu s nimi a zároveň klienta naučiť na nové, modernejšie
formy bankovníctva.
Prvoradou úlohou bude však zabezpečiť, aby sa klient v banke cítil dostatočne
bezpečne. Otázkou je, či existuje nejaký iný spôsob ako klasické zadávanie PIN kódu
alebo klasické overovanie totožnosti klienta cez preukaz. Odpoved' znie: ÁNO,
existuje množstvo biometrických metód, ktoré sú schopné uskutočniť takúto
identifikáciu klienta.
„Bionietria predstavuje proces zhromaiďovonia, spracovania a uchovávania
detailných údajov o fyzických charakteristikách danej osohy, ktoré slúžia na jej
identifikáciu.u2S

V nasledujúcom texte rozvedieme jednotlivé metódy, ktorých zavedenie do

bankovej praxe sa v budúcnosti očakáva.

240
Identifikácia pomocou odtlačku palca alebo prsta
Hlavnou výhodou je relatívne ľahké použitie. Rozšíreniu v retailovom
bankovníctve môže zabrániť iná skutočnosť. Prieskumy ukázali, že množstvo
respondentov spája snímanie odtlačkov s kriminalitou, a preto táto metóda nebude
zrejme príliš obľúbená. Problémom je aj možnosť zničenia povrchu prstov alebo jeho
zmena pri zranení.

Overenie podpisu
V porovnaní s ostatnými metódami tu ide o najlacnejšiu technológiu. Navyše
používatelia ju ľahko akceptujú, lebo sú zvyknutí používať svoj podpis ako potvrdenie
identifikácie osoby. Jej nevýhodou je nekonečné množstvo podpisových variantov.
Rozpoznávací systém je schopný monitorovať aj spôsob, akým klient drží pero,
tlak, ktorý vyvíja pri písaní, ako aj rýchlosť písania. Nasnímané informácie sa ukladajú
do šablóny, ktorá slúži na ďalšie porovnávania.

Hlasová identifikácia
Ľuďom nerobí problém identifikovať sa podľa hlasu. Jednoduché, pohodlné,
prirodzené. Napriek tomu sa nedarí túto metódu rozšíriť. Jedným z dôvodov je nižšia
presnosť, ktorá je daná najmä vplyvom okolia, v ktorom je hlas snímaný.

Geometria dlane
Spočíva v snímaní tvaru a charakteristických črt celej dlane. Možno ju použiť
ako náhradu za snímanie odtlačkov prstov.

Identifikácia tváre
Je najrozšírenejšou metódou. Ľudia sú schopní v bežnom životnom tempe
identifikovať iných ľudí podľa tváre. Problémom je porovnanie portrétu tváre s
premenlivou kvalitou reálneho obrazu, ktorú okrem iného ovplyvňujú rôzna intenzita
svetla, mimika klienta, účes, okuliare alebo uhol, pod ktorým je tvár snímaná. 50
Skcnovanie sietnice
Metóda je pomerne časovo náročná, nevýhodou je fakt, že je potrebné priblížiť
oko na vzdialenosť 4 cm k optickej šošovke snímajúcej kamery a sústrediť sa istý čas
na svetelnú frekvenciu lúčov. V retailovom bankovníctve sa zatiaľ táto metóda príliš
nevyužíva.

Skcnovanie dúhovky
Je oveľa novšia a modernejšia metóda ako skcnovanie sietnice a jej použitie je
oveľa jednoduchšie. Vzdialenosť medzi kamerou a snímaným okom môže byť okolo
jedného metra. Nevýhodou tejto metódy sú pomerne vyššie náklady a navyše celkom
neopodstatnená obava klientov z možného poškodenia oka.

Prekážky rozvoja biometric

50
Fiala, Kaczorová: Biometrie v retailovém hankovnictvi pŕlštího lisíciletí. Bankov nie tv i, č.
5, 1999, s. 20.

241
 Rozšíreniu biometric bránia dve hlavné prekážky - cena a obava používateľov z
možného narušenia súkromia spolu s odlišnými kultúrnymi zvyklosťami v rôznych
častiach sveta. V súčasnosti je cena biometric absurdne vysoká, ale predpokladá sa, že
po uchytení sa na trhu pôjde výrazne smerom nadol.
Problémy spojené s kultúrnymi zvyklosťami sú však oveľa komplikovanejšie a
ťažšie sa riešia. Čo je v jednej krajine akceptovateľné, to môže byť v inej úplne
nemysliteľné. Mnohým ľuďom sa nepáči, že by boli niekde v štátnych databázach
uložené digitálne záznamy častí ich tiel. Pravda však je, že tieto záznamy by sa ihneď
transformovali na digitálny kód, čiže obava je neopodstatnená. Dôležitým faktom sa
javí ochrana údajov pred zneužitím rôznych podvodníkov.
Je vysoko pravdepodobné, že biometrické metódy a ich využitie sa stanú
súčasťou bankového života. Je však otázne, ako dlho to bude trvať a aké metódy budú
tie najpresnejšie, najvýhodnejšie a najakceptovanejšie.

Retailové bankovníctvo sa stalo súčasťou bankovej reality. Podobne ako vo

vyspelých ekonomikách s postupom času dochádza k jeho rozvoju aj v Slovenskej
republike. Tento proces je mimoriadne dynamický, a to aj v súvislosti s nástupom
nových a pre klienta atraktívnejších technológií. Používanie mobilného telefónu či
intemetovej prípojky v súvislosti
s organizovaním svojich účtov, uskutočňovaním depozitných operácií či žiadaním o
úver sa pri pohľade do budúcnosti javí ako štandardné.
Aj napriek masovému nástupu elektronických foriem bankovníctva zostáva
otázkou, čo sa stane s klasickým bankovníctvom, ktoré poznáme z minulosti, resp.
súčasnosti. Variantov a modelov je viac. Dá sa však predpokladať, že dôjde k akémusi
kompromisu, keď dôležité miesto v bankovej realite bude zohrávať i naďalej pobočka
danej banky, aj keď mierne inovovaná technologickými prvkami, a elektronická forma
komunikácie s bankou sa stane bežnou súčasťou života.

13.5 Bezpečnosť elektronického bankovníctva

Pohodlie, ktoré so sebou využívanie elektronického bankovníctva prináša, však
skrýva potenciál pre elektronický zločin. Obvykle sa bezpečnostné riziká delia na dve
kategórie - útok zvnútra a útok zvonku.

13.5.1 Útoky zvonku

Útokom zvonku býva spravidla venovaná široká pozornosť v médiách. Útoky zvonku
sa delia do štyroch kategórií:
• trójsky kôň - vírus, ktorý sa nainštaluje na počítač zákazníka
a informuje autora o detailoch operácií alebo hesiel zákazníka,
• phishing - podvodník predstiera, že zastupuje banku (formou e-mailu,
webových stránok na zmenu prihlasovacích informácií a pod.) s cieľom
vylákať a zneužiť heslo (pasword phishing),

242
 • osoba uprostred - podvodník je napichnutý na komunikačný kanál
medzi zákazníkom a bankou, odchytáva heslá alebo vykonáva operácie
pod identitou zákazníka, zatiaľ čo skutočný zákazník je Online spojený s
bankou,
• odoprcnie (Dcnial of Service) - útočník sa nesnaží prelomiť
zabezpečenie, ale odoprením požiadavky na určitú službu blokuje systém a
znemožňuje ostatným užívateľom pracovať.
Dodávatelia on-line bankových systémov a IT odborníci pre prevádzku už počítajú s
týmito ohrozeniami bezpečnosti a navrhujú systémy tak, aby ich riziko bolo
minimalizované.

13.5.2 Útoky zvnútra

Omnoho väčšie riziko hrozí každej bankovej inštitúcii zvnútra. Väčšina prípadov
ohrozenia bezpečnosti bolo spôsobených zamestnancami. Je to najmä tým, že zatiaľ čo
vonkajší útočník môže len hádať, kde by mohlo byť slabé miesto systému, zamestnanec
to veľmi dobre vie.
Slabých miest v banke môže byť veľa, či už technologických alebo organizačných.
Kľúčových dôvodov, prečo je prostredie banky náchylné na zneužitie bezpečnostných
rizík, je niekoľko:
• Vysoká úroveň vnútornej zložitosti systémov. Množstvo
a komplikovanosť jednotlivých systémov spolu s ich vzájomným
prepojením predstavuje podhubie na vznik bezpečnostného problému.
Zamestnanci mávajú v takýchto systémoch spravidla väčšie právomoci a
prístup k väčšiemu množstvu informácií než bezpodmienečne potrebujú.
Môžu odhadnúť správanie kontrolných mechanizmov a nájsť cestu
vedúcu k využitiu bezpečnostnej diery.
• Nejednotný spôsob monitorovania a správy systémov. Prostredie, kde
sa miešajú systémy od rôznych dodávateľov a na rôznych platformách,
prakticky znemožňuje vytvorenie systémov jednotnej správy a
monitorovania. To neskôr vedie k tomu, že nie je možné jednoducho
vidieť informácie v súvislostiach a vyhodnotiť dosah zdanlivo
nepodstatnej transakcie v jednom systéme na iné transakcie.
• Zastarané systémy s proprietárnymi bezpečnostnými prvkami.
Bankovníctvo je pomerne konzervatívny sektor a táto konzervatívnosť
má, bohužiaľ, vplyv aj na bankovú IT inľraštruktúru. Zatiaľ čo
technológie IT a s nimi i možnosti útočníkov sa dynamicky rozvíjajú,
bankové systémy sú vo väčšine bánk relatívne staré - a to aj pri priebežnej
starostlivosti jej dodávateľov. Bezpečnostné mechanizmy, ktoré predtým
bohato postačovali, môžu byť dnes už nedostatočné.
• Nesprávne či nedostatočné vnútorné kontrolné mechanizmy
a pracovné návyky. Ľudské riziko predstavuje v bankovníctve najväčšiu
hrozbu. Aj keby boli možnosti IT systémov dokonalé, nesprávne
nastavený spôsob kontroly alebo nedôsledné dodržiavanie pracovných

243
 postupov dáva priestor bezpečnostným rizikám. Dôsledné školenie
pracovných postupov a uplatňovanie kontrolných mechanizmov môže
čiastočne nahradiť deficity v bezpečnosti niektorých systémov.
• Zľahčovanie bezpečnostných rizík pre zníženie nákladov. Pri
zvažovaní nových systémov sa dlhodobo zvažuje predovšetkým ich
funkčnosť. Bezpečnosť je často až na zadných miestach. Je však kľúčové
si uvedomiť, že bezpečnostné incidenty podlamujú dôveru v banku. A
dôvera klientov je pre banku ten najdôležitejší nehmotný statok, ktorý
vlastnia.

13.5.3 Najčastejšie bezpečnostné hrozby

Prekvapivo najčastejšou bezpečnostnou hrozbou nie je útok vírov alebo hackerov, ale
ľudskej chyby. Rôzne štúdie dokazujú, že zhruba 40 až 60 % všetkých výpadkov a strát
sú následkom ľudskej chyby. Chyba môže sama o sebe znamenať hrozbu v prípade zle
zadaných alebo omylom zmazaných dát, alebo môže spôsobiť zraniteľnosť systému
voči určitému typu útoku v prípade chýb pri vývoji systému.
Za významnú hrozbu je považovaná aj oblasť narušenia režimu práce s osobnými
údajmi alebo iná forma úniku dát. Aj keď v tomto prípade môže únik dát spôsobiť
porušenie niektorých zákonov, má táto situácia významnejší dopad v oblasti straty
dôvery klientov.
Na zozname hrozieb sa rovnako Často vyskytuje odplata bývalých
zamestnancov a rôzne podvody a krádeže, vrátane krádeže hardware, pri ktorej môže
tiež prísť k úniku alebo strate dát.
Veľkú skupinu hrozieb tvorí výpadky spôsobujúce nedostupnosť systémov,
vrátane prípadnej straty dát (napríklad výpadok serveru alebo niektorého jeho
komponentu, výpadok dodávky prúdu, ale tiež rozsiahle výpadky spôsobené napríklad
živelnými katastrofami).
Až na poslednej priečke frekvencie výskytu sa umiestnil útok hackera alebo
programu, napríklad vo forme víru, ktorý môže spôsobiť nedostupnosť systému či únik
dát. Sem možno zaradiť aj odposluch prenášaných dát.
Asociácia amerických bánk - ABA2(> - robí pravidelné prieskumy v oblasti
bankovníctva, pričom sa sústreďuje na americké banky všetkých veľkostí. Posledná
správa27 bola publikovaná v druhej polovici roku 2007 a sústreďuje v nej informácie
týkajúce sa roku 2006.
Z opýtaných respondentov, ktorí poskytujú služby elektronického
bankovníctva, 12 % utrpelo straty z telefón bankingu a call centier, 11 % utrpelo straty
súvisiace s poskytovaním služieb prostredníctvom internetu, 74 % z debetných kariet a
32 % z ACH transakcií2". Oveľa väčšiu váhu má riziko vyplývajúce z poskytovania
služieb elektronického bankovníctva pre veľké banky.
Debetné karty zostali primárnym zdrojom rizík elektronických podvodov pre
banky. Nárast podvodov súvisiacich s debetnými kartami je v lineárnej závislosti od
rastu objemu transakcií vykonávaných debetnými kartami. V najväčších inštitúciách
pripadá priemerná strata na jednu aktívnu debetnú kartu 1,86 USD, 2 centy na
transakciu alebo 4,5 percentuálneho bodu z celkového objemu predaja. Celkovo

244
úverové inštitúcie zahrnuté do prieskumu vykázali v priemere 7685 prípadov podvodov
v hodnote 2,3 miliónov USD. Tieto údaje sa týkajú podpisových debetných kariet.
Debetné karty zabezpečené PIN vygenerovali pre najväčšie banky straty v hodnote 851
932 USD v 1417 prípadoch.
Najbežnejším prípadom podvodu pri obidvoch typoch debetných kariet bola
krádež, strata, zneužitie prostredníctvom poštových, telefonických alebo intemelových
objednávok.
20
American Bankcrs Association
27
1.atest Survcy Data on Electronic Payment Fraud. SPEHD ( Paymcnt Systems Worldwidc), roč. 18, 2008, č. I, s. 10-12
” ACH transakcie Automated Clearing Hnuse- transakcie transakcie v rámci elektronického platobného systému používaného v
IJSA a Kanade.

245
 Na predchádzanie útokov na bezpečnosť a znižovanie rizík v oblasti
zabezpečenia existuje niekoľko všeobecných odporúčaní pre banku ;!',:
• Minimálne oprávnenia - každý užívateľ by mal mať v systéme najmenšie
možné práva, ktoré mu umožnia vykonávať jeho prácu. Akékoľvek
oprávnenia navyše sú potenciálnym zdrojom problémov. Štandardné
databázové systémy v súčasnosti riešia riadenie prístupu na úrovni
jednotlivých tabuliek. Avšak v súvislosti so súčasným trendom konsolidácie
sa javí tento systém ako nepostačujúci. Treba riadiť prístup až na úrovni
jednotlivých záznamov.
• Centrálna správa užívateľov - zabezpečuje vedenie zoznamu užívateľov a
ich úloh v rámci centrálnej adresárovej služby postavenej na štandarde
L D A P . Vo firme tak existuje len jedno miesto, kde môže oprávnený
užívateľ jednoducho nájsť a zmeniť informácie o užívateľoch a ich úlohách.
To zvyšuje transparentnosť riadenia prístupu a zároveň zvyšuje jeho
efektivitu. Namiesto postupného zadávania užívateľov do rôznych systémov
je užívateľ zavedený iba do centrálnej adresárovej služby. Tá sa postará o
komunikáciu s ostatnými systémami. V ideálnom prípade je systém centrálnej
správy užívateľov priamo prepojený na systém lluman Resources’ 1 a zadaná
funkcia zamestnanca sa priamo transformuje do pridelených prístupových
práv, resp. úloh.
• Scgrcgácia prístupových práv - databázový administrátor (DBA) je
zvyčajne používateľom s veľkým rozsahom prístupových práv. Hoci sú
mnohé z nich nevyhnutné na vykonávanie štandardných administrátorských
činností, môže mať vďaka nim prístup napríklad k aplikačným dátam. Preto je
nelojálny DBA potenciálnou vnútornou bezpečnostnou hrozbou. Tento
problém rieši implementácia segregácie prístupových práv, prostredníctvom
ktorej je možné oddeliť DBA od aplikačných dát a zároveň mu ponechať taký
rozsah privilégií, ktorý je nevyhnutný na vykonávanie štandardného
databázového manažmentu. Pomocou tejto technológie možno
implementovať vysokú úroveň obmedzenia prístupových práv k dátam,
riadenú vytváraním bezpečnostných oblastí v databáze, faktormi a pravidlami.
Pritom sa pravidlá môžu viazať aj k príkazom. Vďaka tomuto riešeniu je
možné dosiahnuť napríklad to, že aplikačný používateľ bude pristupovať do
databázy len v pracovnom čase, z počítača s definovanou IP adresou a bude
dáta iba čítať. Alebo DBA bude pristupovať len do definovanej oblasti, v
definovanom čase, a len pre potrebu exportovať z konkrétnych tabuliek.
Pritom bude mať stále napr. právo na zväčšenie tabuľkového priestoru, v
ktorom sú aplikačné dáta uložené, ale nebude mať právo na shuldown
databázového servera.

” Prevencia elektronického zločinu. Financie, roč. I., 2006, č. 2, s. 27.

10
Lightweight Directory Access Protocol
11
Ľudské zdroje
• Bezpečnostný audit - pred spustením akejkoľvek novej aplikácie, najmä
pokiaľ je prístupná z nebezpečného prostredia, by si mala každá finančná
 organizácia nechať urobiť tzv. bezpečnostný audit. Ten zistí súčasný stav
zabezpečenia informačného systému a potenciálne hrozby. Na základe
výsledkov auditu je potom možné s pomocou príslušných nástrojov a
mechanizmov eliminovať riziká napadnutia na minimum. Následne je vhodné
vykonávať bezpečnostný audit v pravidelných intervaloch niekým nezávislým
na tíme, ktorý príslušnú aplikáciu alebo systém implementoval a spĺňa
predpoklad dobrej znalosti problematiky bezpečnosti. Technický
bezpečnostný audit systému zahŕňa preverenie technických nastavení
systému. Súčasťou je i preverenie bezpečnostnej politiky a zásad
administrácie systému tak, aby sa mohli brať do úvahy pri posudzovaní stavu
systému. Zmyslom je zaistiť najmä základnú konfiguráciu systému z hľadiska
bezpečnosti a zmapovať celkovú bezpečnostnú situáciu. Výsledkom auditu by
mal byť protokol, obsahujúci predovšetkým kompletný záznam
o vykonaných
konfiguračných zásahoch v technickom nastavení systému,
doporučených zmenách administračných postupov a prípadne zoznam ďalších
opatrení, ktoré by sa mohli prijať.

13.5.4 Certifikácia ako záruka bezpečnosti

Na hodnotenie kvality a bezpečnostných rizík IT systémov je dnes etablovaným

štandardom Common Criteria for Information Technology Security Evaluation (často
len Common Criteria alebo CC). Common Criteria sú od roku 1999 známe tiež ako
medzinárodná norma ISO 15408. Pre využitie tohto štandardu je dôležité, že ho
sprevádzajú medzinárodné dohody, ktoré zaisťujú vzájomné uznávanie certifikácií
zjednej krajiny v krajinách ostatných.
Definujú aj spoločnú melodiku vykonávania hodnotenia. Medzi krajiny
uznávajúce certifikáciu prevedenú na základe tejto normy v iných krajinách sa radí aj
Slovenská republika.
Common Criteria definujú dôležité oblasti hodnotenia a spôsob, akým je možné
definovať konkrétne požiadavky pre rôzne skupiny systémov a akým je možné
popisovať skutočné možnosti konkrétneho zariadenia. Konkrétne požiadavky na
funkcionalitu určitej skupiny produktov sú potom dané v špeciálnych dokumentoch. To
umožnilo vytvoriť jednotný rámec z hľadiska požiadaviek a rozsahu hodnotených
technológií.
Protection Profile popisuje bezpečnostné požiadavky pre určitú všeobecnú
situáciu danou skupinou predpokladov, bezpečnostných hrozieb a bezpečnostného
cieľa. Protection Profile je spoločný pre určitú skupinu produktov - napr. relačné
databázové systémy.
 Sccurity Target popisuje situáciu z hľadiska konkrétneho produktu. Definuje
podobu hrozieb, požiadaviek a bezpečnostného cieľa, pre ktorý je konkrétny produkt
certifikovaný a zahŕňa bezpečnostné funkcie a spôsob zaistenia ich dôveryhodnosti v
danom produkte. Predstavuje tak podrobné zadanie na vykonanie bezpečnostného
ohodnotenia (prípadne už pre vlastný vývoj systému).
Common Criteria oddeľujú hodnotenie funkcionality a hodnotenie miery
dôveryhodnosti implementácie. Medzi oblasti hodnotené v rámci kritérií
funkcionality patrí:

• bezpečnostný audit - aké informácie o dôležitých aktivitách či

udalostiach sa ukladajú, ktoré udalosti sa takto audilujú, ako sú tieto dáta
uložené a ako je ich možné analyzovať.
• komunikácia - ako sa rieši zaistenie identity autorov a príjemcov
prenášaných dát a nepopierateľnosf ich komunikácie, podpora šifrovania -
pokiaľ produkt využíva šifrovanie napr. na podporu komunikácie alebo v
rámci identifikácie a aulentifikácie, ako aj zaistená správa a použitie
šifrovacích kľúčov,
• ochrana užívateľských dát - ako sa chránia dáta užívateľov počas ich
ukladania, importu či exportu. Ako je možné definovať bezpečnostné
atribúty dát (riadenie prístupu k dátam),
• identifikácia a autcntifikácia - ako je zaistená jednoznačná
identifikácia užívateľov, určenie ich oprávnenosti na prístup k systému a
priradenie správnych bezpečnostných atribútov medzi objekty a
užívateľov,
• ochrana súkromia - ochrana užívateľov pred nežiaducim objavením
a zneužitím ich identity či nežiaducim sledovaním ich činnosti inými
užívateľmi,
• riadenie bezpečnosti - správa bezpečnostných atribútov, dát a funkcií,
definícia bezpečnostných úloh. Akým spôsobom je napríklad obmedzená
možnosť prideľovať užívateľom rôzne prístupové práva,
• využitie prostriedkov - zaistenie dostupnosti systémových
prostriedkov, prekonanie výpadku, prideľovanie prostriedkov podľa
priorít.
• prístup k systému - riadenie pripájania užívateľov k systému (nad
rámec identifikácie a autentifikácie), napríklad limitovanie počtu
pripojených užívateľov,
• dôveryhodné spojenie - zaistenie dôveryhodnej komunikačnej cesty
medzi systémom a užívateľmi alebo inými systémami,
• ochrana vlastných bezpečnostných funkcií - zaistenie integrity
bezpečnostných funkcií a ich dát. Napríklad nemožnosť neoprávnene
modifikovať mechanizmus overovania užívateľov.
Kritéria miery dôveryhodnosti signalizujú, ako je možné dôverovať v
správnosť implementácie produktu - teda či produkt skutočne bude správne robiť to, čo
dodávateľ sľubuje. Tieto kritériá v skutočnosti nehodnotia výsledný produkt, ale skôr
systém riadenia vývoja u dodávateľa. Medzi tieto kritériá patrí:

248
 • správa konfigurácií - riadenie procesu, ktorým dochádza k zostaveniu
a vykonávaniu úprav v hodnotenom systéme a súvisiacej dokumentácii,
• dodávka a sprevádzkovanie - zaistenie dodávky, inštalácie
a inicializácie hodnoteného systému,
• vývoj - proces tvorby rôznych úrovní špecifikácie a návrhu na základe
definovaného „security target“ vrátane vyhodnotenia ich vzájomnej
konzistencie a vlastnej implementácie,
• testovanie - zaistenie dostatočného rozsahu a hĺbky funkčných testov,
prípadne požiadavky na nezávislé testy,
• dokumentácia - zahrnutie všetkých relevantných bezpečnostných
aspektov použitím hodnoteného systému v užívateľskej a
administrátorskej dokumentácii,
• životný cyklus produktu - definícia životného cyklu produktu,
prostredie vývoja, údržba produktu, spôsob opravy bezpečnostných chýb
objavených zákazníkmi,
• posúdenie zraniteľnosti - analýza existencie skrytých slabých miest,
ako sú zadné vrátka v systéme, zneužitie nesprávnej konfigurácie systému,
schopnosť obísť bezpečnostné mechanizmy, chyby implementácie,
kontrola sily implemenlovaných bezpečnostných funkcií,
• udržanie dôveryhodnosti - zaistenie toho, že hodnotený systém bude aj
naďalej spĺňať svoj bezpečnostný cieľ i po dokončení certifikácie. Spôsob
vyhodnotenia vplyvu následných zmien systému či prostredia.

13.6 Trendy v oblasti bezpečnosti e-bankovníctva

Kľúčovým faktorom ďalšieho rozvoja e-bankovníctva zostáva bezpečnosť a
zaistenie dôvery. To je celosvetovým problémom, ktorý je rovnako naliehavý v USA,
F.urópe i Japonsku. V minulosti bolo dostatočné zabezpečenie pomocou jednoduchých
hesiel. Spolu s rastom počtu finančných transakcií vykonávaných cez internet rastie aj
počet podvodov a krádeží, a preto musia banky venovať oveľa väčšiu pozornosť
ochrane citlivých informácií. Štúdia švédskej spoločnosti Todos Data Systems, ktorá sa
zaoberá poskytovaním bezpečnostných riešení pre autentizáciu na diaľku, zistila, že
široká verejnosť si je vedomá existencie rizík v súvislosti s používaním internetu na
finančné transakcie. Napríklad štvrtina opýtaných Švédov plne neverí svojej
intemetovej banke, zatiaľ čo 10 % užívateľov internetu vo Švédsku sa nazdáva, že sa
stali predmetom snahy o nejaký druh podvodu po sieti.
Strach z krádeže identity polom vedie veľa ľudí k tomu, že majú obavy z
používania inlernetových systémov kvôli predpokladanej nižšej bezpečnosti. Preto sa
stáva kriticky dôležitou implementácia dvajľaktorových autcntizačných riešení
založených na niečom, čo užívateľ pozná v kombinácii s niečím, čo má pri sebe.
Dvojfaktorová autentizácia, ktorá kombinuje stále heslo a meniaci sa PIN alebo heslo,
je dosiahnuteľná napríklad pomocou PIN kalkulátorov.
Ďalšou možnosťou sú zariadenia pre autcntizáciu s použitím vkladanej tzv.
smart card. Zariadením môže byť prenosná čítačka. Tieto čítačky sú rovnaké pre
všetkých klientov, čo znižuje náklady oproti autentizačným zariadeniam, vytvoreným

249
špecificky pre každého klienta. Ochrana proti zneužitiu spočíva v unikátnosti karty pre
každého klienta. Čítačku je možné poslať klientovi poštou alebo odovzdať mu ju na
pobočke. Ak sú čítačky dostatočne jednoduché z hľadiska obsluhy, odpadajú náklady
na informačnú podporu zo strany banky.
Podvodníci sú však vynaliezaví a tak sa objavili aj prípady útoku na dvoj
faktorovo zabezpečený prístup do banky a to tým spôsobom, že podvodná stránka
predstierala, že je stránkou danej banky a snažila sa o to, aby klienti vyplnili ako stále
heslo, tak aj jednorázovo generovaný údaj do falošnej stránky. Ak banka neplánuje
vydávať tzv. smart card, má voľbu spomedzi ďalších možností:
• začať vydávať špecializované smart card len na účel generovania
jednorazového hesla,
• používať špeciálne plošné heslá,
• zaviesť hardwarové lokeny,
• používať jednorazové heslá zasielané pomocou SMS správ.

Dôležité je vybudovať užívateľské rozhranie na vkladanie jednorazového hesla,

ktoré bude rovnaké bez ohľadu na zariadenie, ktoré vygenerovalo heslo. V tomto
prípade je jednoduchšie v neskoršom štádiu prechádzať k iným riešeniam,
vytvárajúcim jednorazové heslá. Server, ktorý overuje toto heslo, musí byť schopný
overiť v rovnakom čase všetky zariadenia. Už prechod od statického hesla k
jednorazovému je veľkým krokom vpred v oblasti bezpečnosti. Ďalším krokom môže
byť požiadavka na koncového užívateľa, aby vpisoval do čítačky niektoré údaje, ktoré
sa týkajú transakcie. Výsledok z čítačky bude záväzný pre užívateľa i banku.
Bezpečnosť a ochrana produktov Intemetového bankovníctva pred zneužitím
nie je len otázkou bezpečnostných opatrení na strane banky, ale rovnako je dôležité
dodržiavanie základných bezpečnostných pravidiel na strane používateľa produktov
Intemetového bankovníctva. Bezpečnosť prístupu do elektronického bankovníctva
priamo ovplyvňuje technický stav a vybavenie

250
 počítača a pripojenia na internet. Hanky z hľadiska dodržiavania bezpečnosti pri
používaní produktov Internetového bankovníctva odporúčajú svojim klientom
dodržiavať minimálne nasledovné opatrenia:
• Používať legálne zakúpený softvér, inštalovať si najnovšie bezpečnostné
aktualizácie a záplaty informačného systému na svojom počítači.
• Nainštalovať si antivírový softvér - tento softvér je potrebné pravidelne
aktualizovať, aby bol odolný voči najnovším druhom vírusov, a zároveň
používať anti-spyware programy a osobné firewally.
• Na počítači, ktorý je využívaný pre obsluhu produktov Internetového
bankovníctva, sa neodporúča používanie "instant-messengerov" ako napríklad
Skype, Microsoft MSM messenger, ICQ alebo AOI, v čase využívania
produktov Internetového bankovníctva. Takého komunikačné systémy je
možné ľahko zneužiť k zisťovaniu zadávaných hesiel alebo stiahnutiu
ľubovoľného súboru z používaného osobného počítača.
• Pri využívaný produktov Internetového bankovníctva je vhodné, aby si užívateľ
overil, či sa nachádza sa webovej doméne patriacej banke. Inlernetové stránky
určené pre produktov Internetového bankovníctva vždy začínajú skratkou
(https://... ). Zároveň banka odporúča overenie zabezpečenia bezpečného
pripojenia k Internetu. Bezpečné pripojenie je možné si preveriť vďaka
zobrazenému kľúčiku na obrazovke prostredníctvom ktorého si je možné overiť
platnosť certifikátu verejného kľúču.

Banky upozorňujú užívateľov produktov Internetového bankovníctva, aby

nereagovali na emailové správy, ktoré vyzývajú na zadanie prístupových hesiel a
odkazujú na hypertextové linky odkazujúce na produkty Internetového bankovníctva.
Po ukončení práce s elektronickým bankovníctvom je nutné sa vždy odhlásiť,
čím sa systém definitívne uzavrie a na opätovný vstup je potrebné opäť zadať vstupné
identifikačné údaje.
Banky neodporúčajú zverejňovanie osobných ani prihlasovacích údajov, ako aj
zasielanie identifikačných údajov a hesiel prostredníctvom e-mailu.
Pri využívaní produktov Internetového bankovníctva sa neodporúča klientom používať
verejne prístupné počítače ako napr. v knižniciach alebo internetových kaviarňach.
Módou internetu dnešnej doby sú sociálne siete ako Facebook alebo podobné
nástroje na šírenie osobných údajov. Touto cestou je možné ľudí vylákať na rôzne
heslá, mená alebo čísla kreditných kariet, táto manipulácia sa nazýva sociotechnika,
ktorá sa dá použiť aj prostredníctvom telefónu, napr. predstavím sa ako zamestnanec
banky, ktorý náhodou potrebuje overiť, či je heslo klienta správne. Budúcnosť
elektronického bankovníctva je teda v zložitých technológiách, ktoré sa dá jednoducho
používať.
14. KAPITOLA
REŠTRUKTURALIZÁCIA A PRIVATIZÁCIA
KOMERČNÝCH BÁNK NA SLOVENSKU
Transformácia slovenskej ekonomiky sa okrem iného dotýka aj bankovej
251

II
sústavy. Vytvorenie vyspelej trhovej ekonomiky je bezprostredne spojené s vyspelou
bankovou sústavou, ktorá sa stáva nevyhnutnou podmienkou jej ďalšieho fungovania.
Banková sústava na Slovensku musela prejsť radikálnou prestavbou,
vyplývajúcou z prechodu od centralistického typu riadenia ekonomiky na systém, v
ktorom prevládajú prvky samostatného rozhodovania jednotlivých podnikateľských
subjektov.
Transformačný proces, ktorý sa začal v roku 1990, znamenal predovšetkým
liberalizáciu hospodárskeho života, prejavujúcu sa v procese postupnej
demonopolizácie ekonomiky, privatizáciu štátneho majetku, cenovú liberalizáciu,
liberalizáciu zahraničného obchodu a iné. Kvantitatívne a kvalitatívne zmenil aj
bankovú sústavu.

14.1 Vymedzenie základných kategórií

Kategória „reštrukturalizácia“ má niekoľko úrovní. Pod reštrukturalizáciou
bankového systému, resp. bankovníctva rozumieme radikálne zmeny, ku ktorým
dochádza vo sfére bankovníctva. Zmeny sa dotýkajú predovšetkým zmien vlastníctva,
postavenia bánk v ekonomike, zmien v cieľoch bankového podnikania, nových foriem
bankového podnikania, nových produktov a iné. Ide o „širšie“ vymedzenie
reštrukturalizácie, ktorá sa dotýka, resp. má vplyv na celý bankový sektor a
sprostredkovane priamy dosah na celé národné hospodárstvo. Realizácia uvedených
zmien priamo súvisí s prechodom bankovej sústavy na štruktúrovanú bankovú sústavu,
vlastnú vyspelej trhovej ekonomike.
„Užším“ vymedzením kategórie reštrukturalizácie chápeme konkrétnu
zmenu, ktorá sa dotýka jednej banky, resp. skupiny bánk, alebo ide o konkrétnu zmenu,
majúcu bezprostredný dosah na jednotlivé produkty bánk na obidvoch stranách bilancie
komerčnej banky. Od jej kvality síce závisí kvalita bankového systému, alebo jej
realizácia je potrebná z hľadiska perspektív vývoja bankového systému ale nutnosť jej
existencie nevyvolal prechod na nový typ bankového podnikania, založený na trhových
princípoch, ale častokrát chyby a omyly pri realizácii bankových činností. Takouto
kategóriou je reštrukturalizácia úverového portfólia komerčných bánk.

252
 Pod transformáciou bankovníctva rozumieme jej kvalitatívnu premenu na stav
zodpovedajúci trhovému systému ekonomiky. Jej cieľom je vybudovať systém
porovnateľný s bankovým systémom vyspelých krajín, schopný postupne sa zapojiť do
európskych finančných štruktúr.

14.2 Adaptácia bánk na súčasne podmienky

Pred rokom 1990 bankovú sústavu v Česko-Slovensku predstavoval

monolitický systém s jednou štátnou bankou, ktorá bola zároveň centrálnou bankou,
jednou sporiteľničnou bankou, jednou investičnou bankou a jednou
zahraničnoobchodnou bankou. Tie boli špecializované tak, aby si nekonkurovali.
Takmer celý zisk lak centrálnej banky, ako aj ostatných bánk sa odvádzal do štátneho
rozpočtu.
Uvedený jednostupňový bankový systém znamenal spojenie emisného a
obchodného bankovníctva do jednej inštitúcie a tým podriadenie meny hmotným
tokom, vopred plánovaným centrálnou administratívou.
Reštrukturalizácia bankovníctva - ako proces - sa reálne začala na základe
zákonov č. 130/1989 Zb. a 158/1989 Zb. v roku 1990 a znamenala predovšetkým
liberalizáciu hospodárskeho života prejavujúcu sa v procese postupnej
demonopolizácie ekonomiky, privatizáciu štátneho majetku, cenovú liberalizáciu,
liberalizáciu zahraničného obchodu a iné. Kvantitatívne a kvalitatívne zmenila aj
bankovú sústavu.
Základná koncepcia nového bankového systému bola určená smernicou na
zabezpečenie komplexnej prestavby hospodárskeho mechanizmu, ktorá bola schválená
uznesením vlády ČSSR č. 29/1988 a uznesením vlády ČSSR č. 196/1988 o opatreniach
na oddelenie emisnej a úverovo-obchodnej činnosti bankovej sústavy a o pravidlách
úverovej emisie.

14.3 Etapy vývoja bankovej sústavy

14.3.1 Prvá etapa - zmena postavenia a funkcií bánk

Najvýznamnejšou zmenou, ku ktorej došlo na základe uvedených zákonov, bola

demonopolizácia bankovníctva, ktorej podstatou je proces postupného zmenšovania
zásahov štátu - štátneho monopolu - do činnosti komerčných bánk.
Proces postupnej demonopolizácie bankovníctva v ČSFR sa začal rozdelením
ŠBČS na emisnú banku s rovnakým názvom a tri komerčné banky: Komerční banku, a.
s., Praha, Investiční banku, a. s., Praha a Všeobecnú úverovú banku, a. s., Bratislava.
Okrem týchto bánk u nás už existovali špecializované banky: Živnostenská banka, a. s.,
Československá obchodná banka, a. s., Česká štátna sporiteľňa, š. p. ú., a Slovenská
štátna sporiteľňa, š. p. ú.

Banková sústava sa týmto krokom pretransformovala i. jednostupňovej na

253
štruktúrovanú dvojstupňovú, kde jeden stupeň tvorí emisná banka, v našom prípade
ŠBČS a druhý stupeň tvoria komerčné banky. Inými slovami, makroekonomické
riadiace centrum stelesňovala centrálna banka - ŠBČS so sídlom v Prahe,
mikroekonomický, obchodno- podnikateľský stupeň tvoria komerčné banky. Došlo
vlastne k oddeleniu emisného bankovníctva od bankovníctva obchodného.

Čo sa týka vlastníctva, niektoré banky v prvej etape vývoja prešli do vlastníctva

akciových spoločností, iné sa na súkromné akciové spoločnosti pretransformovali v
prvej vlne kupónovej privatizácie.

Vznikom neštátnych bánk bol zrušený monopol štátu v podnikateľskej činnosti

bánk, čo malo za následok univerzalizáciu bankovej činnosti, ako logickú reakciu na
dovtedajšiu výlučnú špecializáciu. Veľmi zjednodušene môžeme univerzalizáciu
chápať ako poskytovanie širokej škály bankových produktov rozmanitej, resp. širokej
klientele.

Univerzalizácia však neznamená, že banka je, resp. musí byť univerzálna vo

všetkom. V rámci svojej univerzalizácie sa môže špecializovať na určitý typ produktov
(resp. na určitých klientov), v ktorých je konkurencieschopná, resp. môže dosiahnuť až
monopolné postavenie. (Napr. VIJB, a. s., bola bankou univerzálnou, avšak v rámci
svojej univerzalizácie sa špecializovala na poskytovanie úverov „veľkým klientom“,
resp. neskoršie sa v rámci samostatnej divízie špecializovala na poskytovanie
hypotekárnych úverov ako jedna z prvých na Slovensku).

Čo sa týka kapitálového vybavenia, banky boli hlboko podkapitalizované a ich

úverové portfólio bolo z veľkej časti nekvalitné. Napriek tomu, že banky mali
umožnené podnikať v nových ekonomických podmienkach, platná legislatíva bola
nedostatočná, nevymedzovala, resp. nedefinovala pravidlá podnikania, čím vznikalo
neprehľadné podnikateľské prostredie a vysoká miera neistoty. V tomto období
existoval určitý paradox vo vývoji bankovníctva na Slovensku. Reálne zmeny vo
vývoji bankovníctva predbiehali vznik legislatívnych pravidiel. Napr. súkromné
vlastníctvo bánk bolo realitou, ale zákon o bankách, ktorý by túto formu vlastníctva
legislatívne upravoval, ešte neexistoval.
14.3.2 Druhá etapa - /mena vlastníctva v komerčnej zložke bankovej sústavy

Medzníkom vo vývoji bankovníctva bolo prijatie zákonov č. 21/1991 Zb. o

bankách a Č. 22/1991 Zb. o ŠBČS, ktoré vytvorili legislatívny rámec vymedzujúci
činnosť emisnej banky a komerčných bánk. (Rýchlosť zmien, ktoré sa uskutočňovali v
oblasti finančného trhu, a teda aj bankovníctva, znamenala, že legislatívne pravidlá a
normy sa vytvárali spravidla až dodatočne, ex post.)
Pre toto obdobie (od februára 1992 do konca kalendárneho roka) bolo
charakteristické, že banky boli kapitálovo podhodnotené, podiel kapitálu k
rizikovo-váženým aktívam sa pohyboval v rozpätí 0,84 - 1,22 % s výnimkou bánk,
ktoré pôsobili v devízovej oblasti ČSOB a Živnobanka.
Ukazovateľ kapitálovej primeranosti za celú bankovú sféru predstavoval I, 72
%, pričom na základe Bazilejských dohôd je štandard 8 %. Viac ako 90% všetkých

254
zdrojov, to znamená vkladov a poskytnutých úverov, bolo sústredených v štátnych
peňažných ústavoch.
Novovznikajúca sieť komerčných bánk mala spoločné problémy - ¡Šlo
predovšetkým o nestabilné a ešte sa len transformujúce ekonomické prostredie, ako aj
nedostatočné personálne vybavenie bánk, hlavne z hľadiska pripravenosti pracovníkov
na nové prístupy v bankovníctve, nedostatočné technické vybavenie, absentujúci
softvér, nedostatočnú bankovú sieť.
Východiskom prvej etapy prestavby bankovníctva bolo oddelenie emisnej
činnosti centrálnej banky od činnosti obchodných bánk. Hlavným cieľom bolo vytvoriť
podmienky na fungovanie trhu peňazí a trhu kapitálu ako protipól trhu tovarov a trhu
práce.
V rámci vytvorenej štruktúrovanej dvojstupňovej bankovej sústavy išlo o
posilnenie úlohy a zodpovednosti ústrednej, emisnej banky v oblasti menového vývoja
a stability meny a o posilnenie podnikateľskej činnosti komerčných bánk, ako aj
zlepšenie bankových služieb s cieľom zvýšiť dynamiku a efektívnosť bankovej
sústavy.
Zákon o bankách z decembra 1991 mal eliminovať nedostatky vyskytujúce sa
pred jeho prijatím, aby bol v budúcnosti vylúčený vznik veľmi malých a kapitálovo
slabých bánk a aby sa vytvárali podmienky pre banky schopné prežiť v tvrdých
podmienkach konkurencie.
Uvedený zákon vymedzoval banku ako podnik, ktorého prvoradým cieľom je
dosahovať zisk. Špecifikom bánk na rozdiel od iných podnikov je však spôsob jeho
nadobúdania. V priebehu rokov 1991 a 1992 na Slovensku vzniklo a pôsobilo 11
komerčných bánk.
Zahraničný kapitál v tomto období prenikal do bankovníctva vo všetkých
možných formách. Išlo predovšetkým o zakladanie zahraničných reprezentácií,
kapitálovo zmiešaných bánk, zakladanie pobočiek, prípadne afilácií zahraničných
bánk.
Pokiaľ ide o teritoriálne rozmiestnenie zahraničného kapitálu, ten smeroval
hlavne do českého bankovníctva - predovšetkým do hlavného mesta republiky - Prahy.
Na Slovensku bol zastúpený zahraničný kapitál len skromne, napríklad v Tatra banke, v
Ľudovej banke, v Prvej stavebnej sporiteľni. Reprezentácií zahraničných bánk bolo
málo a pobočky zahraničných bánk na Slovensku v podstate chýbali.
Pre každú vyspelú trhovú ekonomiku je charakteristická banková sústava, ktorú
tvoria banky s rôznou vlastníckou formou a rôznym stupňom univerzalizácic či
špecializácie. Spravidla národnú bankovú sústavu vyspelých trhových ekonomík
tvoria: obchodné banky, sporiteľne, úverové družstvá, sporiteľničné družstvá,
hypotekárne ústavy, splátkové banky, investičné banky, banky so špeciálnymi
funkciami, profesijné zamerané bankové domy, malé banky lokálneho významu, ('o sa
týka vlastníckej formy, môže ísť o akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením
obmedzeným, spoločnosti s ručením neobmedzeným, komanditné spoločnosti,
súkromné banky jedného vlastníka.
Na Slovensku z kvantitatívneho hľadiska prevažovali obchodné banky,
organizované predovšetkým ako akciové spoločnosti. To znamená, že vlastnícka
štruktúra bánk na Slovensku v porovnaní s vlastníckou štruktúrou bánk vo vyspelých

255
ekonomikách je pomerne úzka.
V roku 1992 boli sprivatizované dovtedajšie štátne peňažné ústavy: Komerčná
banka, Všeobecná úverová banka, Česká sporiteľňa, Živnostenská banka a Investičná
banka. Podiel štátu (FNM) v novovzniknutých akciových spoločnostiach predstavoval
cca 40 - 50 % účasť. Časť akcií bola vyčlenená na uspokojovanie reštitučných nárokov
(3 %), zostávajúca časť bola určená na kupónovú privatizáciu.
V priebehu roku 1992 došlo k výraznému rozvoju bankovej
infraštruklúry, ktorá bola sprevádzaná rozšírením rozsahu poskytovaných služieb. K
31. decembru 1992 pôsobilo v bankovom sektore SR 15 obchodných bánk. Ich
kapitálová vybavenosť predstavovala hodnotu 9 149 mil. Sk upísaného základného
imania. Zahraničná majetková účasť predstavovala 7,83 %. V roku 1992
nepôsobila v SR žiadna pobočka zahraničnej banky.

14.3.3 Tretia etapa - bankovníctvo v samostatnej Slovenskej republike

Vznikom samostatnej Slovenskej republiky dochádza k zásadným

kvalitatívnym zmenám celého spoločenského systému. Zložitosť a náročnosť celého
transformačného procesu sa najvýraznejšie prejavujú vo sfére ekonomiky. Avšak v
bankovej sústave ako imanentnej zložke finančného trhu

256
sa odzrkadľujú zložité a navzájom spojené problémy celého národného
hospodárstva. Napriek nepriaznivému ekonomickému prostrediu tempo a dynamika
zmien v bankovníctve sú značné a rýchlo napredujú. V tejto súvislosti poukážeme na
vývoj bankového sektora z hľadiska zásadných zmien smerom k formovaniu
trhového správania. Za rozhodujúce považujeme zriadenie centrálnej banky štátu -
Národnej banky Slovenska, ktorá okrem plnenia viacerých úloh - zabezpečuje
proces účelného rozvoja komerčného bankového systému a robí nad ním dohľad.
Základnou úlohou NBS bolo vytvorenie a stabilizovanie meny a pokračovať
vo vytváraní a formovaní ekonomického a podnikateľského prostredia pre sústavu
komerčných bánk. Uvedený proces bol mimoriadne náročný, lebo celý komplex
činností, napr. z oblasti menovej politiky, devízových operácií, bankového dohľadu
a iné, sa v predchádzajúcom období tvoril a vykonával v ústredí ŠBČS v Prahe. S
odstupom času však môžeme konštatovať, že NBS sa uvedených úloh zhostila
pomerne úspešne, čo dokumentujú také skutočnosti, ako je vytvorenie novej meny,
jej vzťah k zahraničným menám, vytváranie podmienok na postupný prechod k
úplnej konvertibilite, pomerne úspešné riadenie inflácie. NBS pri vytváraní a
formovaní podnikateľského prostredia pre komerčné banky dosahuje štandard bežný
vo vyspelých ekonomikách.
V porovnaní s vývojom do vzniku samostatnej republiky ani vývoj
bankovníctva po tomto prelome - čo sa týka štruktúry bankovej siete, nepriniesol
prevratné zmeny. Aj naďalej je banková sieť v porovnaní s vyspelými ekonomikami
pomerne úzka. Tvoria ju obchodné banky, sporiteľne a banky so špeciálnymi
funkciami - špecializované banky.
Čo sa týka vlastníctva, naďalej prevažujú banky organizované ako akciové
spoločnosti. Majú predovšetkým univerzálny charakter, popri ktorom je možné
vybadať určitú špecializáciu. Špecializovanými štátnymi peňažnými ústavmi sú
Konsolidačná banka a Slovenská záručná banka. Keďže neposkytujú štandardné
služby, nemôžeme ich porovnávať s ostatnými bankami. Ďalšími špecializovanými
bankami s vlastníckou formou akciových spoločností sú Prvá stavebná sporiteľňa, a.
s., a Stavebná sporiteľňa VUB Wústenrot, a. s., ktoré môžeme na základe ich
činnosti porovnať s inými bankami len v niektorých parametroch.
Ak z teoretického hľadiska chápeme univerzálnosť ako uskutočňovanie a
poskytovanie širokého sortimentu bankových služieb širokému okruhu klientov
(patria sem aj obchody s cennými papiermi, ktoré existujúcu univerzálnosť ešte
rozširujú), potom môžeme všetky ostatné banky, ktoré pôsobia na slovenskom
bankovom trhu, považovať za univerzálne.
Obdobie rokov 1990 - 1993 vo vývoji bankového sektora Slovenskej
republiky môžeme charakterizovať ako obdobie, v ktorom má bankový sektor už
zrejme za sebou rozhodujúce obdobie konštituovania Štruktúrovanej bankovej
sústavy, resp. dvojstupňového bankového systému, pri ktorého

U
257
realizácii dochádzalo k uplatňovaniu najmä extenzívnych prvkov rastu, pričom
môžeme zrejme konštatovať, že sústava komerčných bánk je inštitucionálne
nasýtená a komerčné banky sa budú musieť vo svojej podnikateľskej činnosti
orientovať predovšetkým na aktivity, ktoré charakterizujeme ako intenzifikačné
faktory rastu.
K 31. decembru 1993 bolo v SR 18 obchodných bánk. 15 bolo
registrovaných ako akciové spoločnosti a tri ako štátne peňažné ústavy. Centrály
bánk boli lokalizované na území Bratislavy - 15, po jednej v Banskej Bystrici, Žiline,
Košiciach. Zahraničných bánk bolo 10, pričom 9 malo centrálu v(’R a jedna v
Holandsku. Na našom území malo sídlo 6 zastúpení zahraničných bánk. Z hľadiska
vlastníckej kategorizácie bankových inštitúcií pozostával bankový sektor SR z
nasledujúceho počtu bankových prevádzkových miest:
K 31. decembru 1993 tvorilo bankový sektor 28 bankových inštitúcií a 1 086
organizačných jednotiek.51

Tabuľka 14.1 Vlastnícka štruktúra bánk v roku ¡993

Vlastnícka forma banky Počet bankových inštitúcií Počet organizačných
jednotiek
I. Štátne peňažné ústavy 3 701
2. Banky s rozhodujúcou 4 260
štátnou majetkovou účasťou

3. Banky s rozhodujúcou 3 36
súkromnou majetkovou
účasťou
4. Banky so zahraničnou 56
8
majetkovou účasťou
5. Pobočky zahraničných 33
10
bánk
Zdroj: NBS

14.4 Problémy bankovníctva na Slovensku po roku 1993

Z kvantitatívneho hľadiska môžeme stav komerčného bankovníctva u nás
považovať za vyhovujúci. Aby banky spĺňali určitý štandard aj z hľadiska
kvalitatívneho, je potrebné vyriešiť celý rad problémov.
K najzávažnejším z nich patria:
1. nedodržiavanie kapitálovej primeranosti,
2. nedostatok dlhodobých finančných zdrojov,

51
Štatistické materiály, materiály NBS. 1993.

258
3. existencia tzv. zlých úverov,
4. prevládajúce štátne vlastníctvo v najväčších bankách.

14.4.1 Kapitálová primeranosť

Kapitál banky je považovaný za najvhodnejší zdroj ochrany pred

insolventnosťou a preto mu všetky vyspelé ekonomiky venujú veľkú pozornosť. Z
kapitálu banky sa môžu pokryť prípadné straty z aktív bez ohrozenia vkladov
klientov. Podmienkou však je „primeraná“ výška kapitálu.
Ukazovatele kapitálovej primeranosti sú zjednotené v medzinárodnom
meradle. Najvýznamnejším ukazovateľom je tzv. Cooke-Ratio (capital assets ratio)
definovaný ako pomer kapitálu k súčtu tzv. rizikovo-vážených aktív a úverových
mimosúvahových položiek. Výška kapitálovej primeranosti závisí priamo úmerne od
výšky kapitálu a nepriamo úmerne od výšky rizikovo vážených aktív a
mimosúvahových položiek. Banka môže výšku kapitálovej primeranosti ovplyvniť
(zvýšiť ju) dvojakým spôsobom:
1. buď zvýšením kapitálu, alebo
2. znížením objemu rizikovo-vážených aktív.
Zvýšenie kapitálu banky emisiou cenných papierov pri rovnakom zisku vedie
k znižovaniu hodnoty akcie a tým k znižovaniu vlastníckych podielov akcionárov, čo
má u nich negatívny ohlas.
Banka môže znížiť objem rizikovo vážených aktív tým, že zníži objem
poskytovaných úverov s vyššími rizikovými váhami, resp. bude sa orientovať na
málo rizikové aktivity - napr. nákup štátnych cenných papierov, alebo začne
podnikať v alternatívnych aktivitách, napr. relatívne bezpečné syndikované úvery a
iné.
Vysoký ukazovateľ kapitálovej primeranosti hovorí o nízkej výnosovosti
aktív, inými slovami, banka „málo podniká“. Nízky koeficient kapitálovej
primeranosti je ukazovateľom vysokej rizikovosti bankovej činnosti.
Zmedzinárodnenie podmienok bankového podnikania chráni banky pred vysokými
rizikami. V záujme zachovania rovnakých konkurenčných podmienok by zrejme
podobné opatrenia, ako je ukazovateľ kapitálovej primeranosti, mali byť uvedené do
života aj pre všetky ostatné inštitúcie, poskytujúce služby podobné bankovým.
Vývoj kapitálovej primeranosti v slovenskom bankovom sektore, s dôrazom
na transformujúce sa banky dokumentujú nasledujúce ukazovatele:
V roku 1993 mali komerčné banky stanovenú povinnosť dosiahnuť tzv.
Cookov minimálny štandard do konca roku 1996. Do 31. 12. 1993 mali banky
dosiahnuť výšku 6,25 %, čo všetky banky splnili.
Od 31. 1. 1994 sa zmenila metodika výpočtu kapitálovej primeranosti. Z toho
dôvodu nie je možné podľa rokov navzájom porovnávať údaje o vývoji kapitálovej
primeranosti, pretože sú neporovnateľné. Môžeme hodnotiť stav kapitálovej
primeranosti za ten-klorý rok, jeho plnenie, resp. neplnenie jednotlivými bankami a
dôvody tohto stavu.
Banky, ktoré vznikli pred rokom 1991, museli dodržiavať kapitálovú

259
primeranosť minimálne 6,75 %. Banky túto povinnosť splnili. Banky, ktoré boli
založené po 31. 12. 199,1 museli dodržiavať kapitálovú primeranosť na úrovni 8 %.
Všetky banky túto povinnosť splnili. Konsolidačná banka nedodržala uvedený limit,
zrejme z dôvodu vysokého objemu rizikových aktív.
V roku 1995 sa kapitálová primeranosť počítala podľa opatrenia č. 3
NBS z 3. marca 1995. Transformujúce sa banky mali výnimku pri výpočte
kapitálovej primeranosti. Banky dodržali stanovený 8 % limit.
Transformujúce sa banky limit nedodržali, dosiahli 7, 25 %.
V roku 1996 limit kapitálovej primeranosti splnili všetky banky zaradené do
druhej a tretej skupiny (banky s univerzálnou licenciou a stavebné sporiteľne).
Uvedený ukazovateľ vykazuje v porovnaní s rokom 1995 nižšiu hodnotu
(ukazovatele môžeme porovnať, pretože sú za roky 1995 a 1996 počítané podľa
rovnakej metodiky). Zníženie ukazovateľa je dôsledkom rastu podnikateľskej
aktivity uvedených bánk. Limit kapitálovej primeranosti aj napriek prijatým
podriadeným dlhom (VUB, a. s. - 3,2 mld. Sk, SLSP, a. s. - 2, 65 mld. Sk a IRB, a. s.
- 20 mil. Sk) neplnili transformujúce sa banky.
Aj pri uplatnení výnimky na výpočet kapitálovej primeranosti, platnej do 31.
12. 1996 uvedený limit splnila len SLSP, a. s. - 8, 30 %. Priemer za uvedené tri banky
za rok 1996 predstavoval 5, 40 %.
V roku 1997 NBS stanovila všetkým bankám povinnosť dodržiavať od I. L
1997 limit kapitálovej primeranosti 8 %. Uvedenú podmienku nesplnili štyri banky, z
toho tri transformujúce sa akciové spoločnosti a jeden štátny peňažný ústav. Z toho
dôvodu si NBS vyžiadala aktualizované reštrukturalizačné projekty, pričom
stanovila štvrťročné záväzné limity tak, aby banky dosiahli osempercentný limit do
konca roku 1999.
Kapitál na výpočet kapitálovej primeranosti mal k 31. 12. 1997 hodnotu 35
375, 7 mil. Sk, čo je zvýšenie oproti roku 1996 o 33, 8 %. Za celý bankový sektor, k
tomu istému dátumu, predstavovali rizikovo vážené aktíva sumu 352 729, 3 mil. Sk,
čo je zvýšenie oproti roku 1996 o 3, 1%.
Prvý štvrťrok roku 1998 bol charakterizovaný poklesom kapitálovej
primeranosti, čo bolo spôsobené pomalším rastom kapitálu na hodnotenie kapitálovej
primeranosti za bankový sektor a nárastom odpočítateľných položiek. Išlo
predovšetkým o nárast nekrytej predpokladanej straty, nárast vlastného kapitálu a
nárast rezerv na krytie strát a podriadených dlhov.
V transformujúcich sa bankách a v Konsolidačnej banke, š. p. ú., chýbal v
decembri 1998 celkový objem kapitálových zdrojov vo výške viac ako 32 mld. Sk, na
dosiahnutie 8 % úrovne kapitálovej primeranosti.

260
 K 30. 6. 1999 chýbalo uvedeným bankám na vykrytie kapitálovej
primeranosti viac ako 43 mld. Sk a v bankovom sektore vzrástla potreba zdrojov na
dosiahnutie potrebnej kapitálovej primeranosti na 44, 6 mld. Sk.
Na základe ukazovateľa kapitálová primeranosť nie je možné presne, z
kvalitatívneho hľadiska posúdiť úroveň tej ktorej banky. Platí to predovšetkým pri
porovnávaní bánk v medzinárodnom meradle a za dlhšie časové obdobie. Dôvodom
je skutočnosť, že melodiky výpočtu uvedeného ukazovateľa sa často menia a
nedochádza k presnej časovej koordinácii pri ich zavedení do metodiky výpočtu. Z
toho dôvodu môžeme len konštatovať splnenie, resp. nesplnenie uvedeného
ukazovateľa konkrétnou bankou, resp. porovnať banky pôsobiace v určitej krajine,
za obdobia, keď bola metodika výpočtu tohto ukazovateľa rovnaká.

14.4.2 Nedostatok dlhodobých finančných zdrojov

Slovenské banky nedisponujú dostatkom dlhodobých finančných zdrojov.
Napriek tomu, že postupne rastie podiel termínovaných vkladov v bankovom
sektore, čo do značnej miery napomáha zabezpečovanie likvidity, v ich Časovej
štruktúre však dlhodobo prevládajú vklady krátkodobé, (tab. 14.2) Je to mimoriadne
závažná skutočnosť z hľadiska potrieb dlhodobých úverových zdrojov.

Tabuľka 14.2 Štruktúra vkladov od roku 1993

1993 1994 1995 1996 1997 1998
Korunové
100 100 100 100 100 100
vklady spolu
V tom:
Krátkodobé 73,5 73,6 71,9 72,4 73,2 73,8
Strednodobé 23,0 22,9 21,6 20,8 18,5 17,5
Dlhodobé 3,5 3,4 6,5 6,8 8,3 8,5
Zdroj: Správa o menovom vývoji v SR za roky 1991, 1994, 1995, 1996, 1997, 1998
Tabuľka 14.3 Štruktúra poskytnutých úverov od roku 1993
1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
Korunové úvery
spolu 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0
V tom:
Krátkodobé 34,8 37,2 36,7 40,6 40,2 40,4 32,6 36,8
Strednodobé 20,5 18,2 19,9 20,9 22,6 22,9 37,5 36,3
Dlhodobé 44,7 44,6 43,4 38.5 37,1 36,3 29,9 26,9
Zdroj: Správa o menovom vývoji v SR za roky 1991 - 2000.

261

11
 14.4.3 Rast klasifikovaných úverov
Jedným z problémov, ktorý vznikol v procese tvorby základov bankového
podnikania na začiatku 90. rokov a ktorý podstatnou mierou prispieva k
nabaľovaniu problémov v bankách, predovšetkým transformujúcich sa, je kvalita
úverového portfólia, vyjadrená mierou jeho návratnosti a reprodukcie.
V našich bankách neustále narastal podiel úverov, ktorých splácanie oproti
dohodnutým splátkovým termínom meškalo. Väčším problémom je však nárast
úverov, ktoré nie sú splácané vôbec, teda z pohľadu banky ich klasifikujeme ako
stratové. Likvidita a efektívnosť komerčných bánk sú priamo závislé od
návratnosti úverov, a to tým viac, čím je podiel úverov na celkových aktívach
vyšší.

Tabuľka 14.4 Klasifikované pohľadávky 1993 — 2000 (v mil. Sk)

VUB, a. s. IRB, a. s. SLSP, a. s.
1993 16 156,4 4 447,3 3 050,5
1994 33 594,9 6 328,9 13 635,1
1995 39 394,0 - -

1996 34 152,9 - -

1997 35 316,5 - -

1998 42 606.1 7 449,4 22 863,7

1999 21 671,2 2 452,5 8 354,1
2000 9 707,3 174,7 1 858.4
Zdroj Údaje v tabuľke sú vybrané / materiálov NHS + Štatistické materiály NBS. NBS 1997, IWK.
V rokoch I998, IW) a 2 000 sú uvedené klasifikovane pohľadávky znl?cné o vytvorené opravné položky Za roky 1995, 1996, 1997 v bankách
IRB, a. s. a Sl.Sľ, a. s. sú nedostupné údaje.

Podiel transformujúcich sa bánk na stratových pohľadávkach predstavoval v

roku 1997 13 % a v prvom kvartáli roku 1998 už 68,58 %.
Jeden balík stratových pohľadávok vznikol na začiatku 90. rokov - v
transformujúcich sa bankách - v súvislosti so zmenou spoločenského zriadenia a
vznikom nových foriem vlastníctva, predovšetkým súkromného. Vysoký objem
úverov bol z bankového sektora odčerpaný, ale zároveň blokovaný pri splácaní
istiny, ako aj úrokov, zmenou vlastníckych vzťahov. Ďalší balík zlých úverov bol
poskytnutý ešte v rámci socialistickej ekonomiky, za netrhových podmienok.
Keďže uvedený stav mal mimoriadne negatívny dosah na úspory, na cenovú
politiku, na likviditu bankového sektora a tým aj na hospodárstvo, Fond národného
majetku kapitálovo posilnil VUB a IRB o sumu vyššiu ako 14 mld. Sk a viac ako
30 mld. Sk stratových úverov bolo prevedených do Konsolidačnej banky.
Uvedenými opatreniami sa problematika zlých úverov v uvedených bankách
nevyriešila.

262
 Výška stratových pohľadávok sa neustále zvyšovala. Príčinou ich vzniku
boli jednak radikálne zmeny spojené s transformáciou ekonomiky, politické
vplyvy, chyby manažmentov a neprofesionálny prístup pracovníkov bánk a v
neposlednom rade bežné riziko z určitého rozsahu poskytnutých úverov. Pretože sa
uvedené poruchy bankového hospodárenia dotýkali nielen bankovníctva, ale
celého podnikateľského prostredia, bolo nevyhnutné zrýchliť proces ozdravenia
úverov.
Zo strany komerčných bánk ide o reštrukturalizáciu úverového portfólia,
ktorá sa začala z iniciatívy NBS v marci 1995, a to prijatím opatrení O pravidlách
hodnotenia pohľadávok a podsúvahových záväzkov bánk podľa rizík v nich
obsiahnutých a pre tvorbu zdrojov na krytie týchto rizík.
Cieľom uvedeného opatrenia bolo stanoviť pravidlá správneho vykazovania
a oceňovania pohľadávok a podsúvahových záväzkov bánk, ktoré by zohľadňovali
riziká strát v nich obsiahnuté. Pohľadávky boli rozdelené do piatich kategórií, v
závislosti od dĺžky nesplácania danej pohľadávky. Na krytie možných strát - podľa
opatrenia - banka vytvára v súlade so zásadou obozretnosti podnikania opravné
položky, alebo rezervy v presne stanovenej výške, pričom od marca 1995 museli
banky povinne vytvárať opravnú položku vo výške 100 % menovitej hodnoty
úrokov ku koncu každého roka v súvislosti so všetkými klasifikovanými
pohľadávkami.
Banky do konca roka 1995 mali spracovať svoje projekty reštrukturalizácie
tak, aby podľa nich v nasledujúcich troch rokoch odstránili zlé úvery zo svojich
bilancií. Aby sa to mohlo zrealizovať, boli potrebné určité legislatívne predpoklady
a úpravy už existujúcich právnych predpisov. Avšak nedokonalosť slovenského
legislatívneho poriadku a neuskutočnená pomoc zo strany vlády SR zabránila
spomínanej reštrukturalizácii.

Neriešenie problémov zlých úverov mal na banky nepriaznivý dosah:

• klesla rentabilita bánk, nakoľko sa znížil objem aktív, ktoré by bolo možné
predať vo forme úverov, čím sa znížil celkový objem výnosových úrokov,
• úverové straty spôsobili znižovanie celkového objemu čistej úrokovej marže,
čím sa znížil priestor na výraznejší pokles úrokových mier,
• vysoká rizikovosť úverových obchodov nútila banky presúvať zdroje z úverov
do menej rizikových obchodov s cennými papiermi, pričom banky investovali
do nákupu takmer bezrizikových štátnych dlhopisov,
• snaha a povinnosť bánk vyplývajúca zo zákona o štandardnej úrovni likvidity a
návratnosti sa stala ďalším faktorom, ktorý znížil objem úverov.

Ďalším problémom, ktorý zhoršoval a skresľoval hospodárske výsledky

bánk, bola tá skutočnosť, že banky mali v tomto období povinnosť započítavať do
výnosov aj nesplácané úroky z poskytnutých úverov. Banky takto vykazovali
skreslené zisky, ktoré nezodpovedali skutočnosti. Celková suma omeškaných
úrokov presiahla tretinu celkových klasifikovaných

263
 pohľadávok a veľmi rýchlo rástla (len v prípade VIJB nárast úrokov predstavoval
ročne viac ako 5 mld. Sk). Zdaňovanie fiktívnych ziskov oslabovalo samotné banky a
negatívne vplývalo na celé národné hospodárstvo.
Na základe opatrenia NBS č. 3/1995 v roku 1995 banky začali povinne
uskutočňovať kategorizáciu svojich úverových portfólií. Odrazilo sa to v zlepšenej
situácii v roku 1996, keď rast dynamiky opravných položiek a rezerv, ktorými boli
kryté rizikové úvery, prevyšoval dynamiku rastu klasifikovaných pohľadávok. Avšak
celková výška krytia klasifikovaných úverov nedosiahla výšku, ktorá bola potrebná
na dosiahnutie potrebnej úrovne kapitálovej primeranosti vo VIJB, a. s., SI.SP, a. s., v
IRB, a. s., a v Konsolidačnej banke, š. p. ú. Situácia sa začala postupne zhoršovať,
keďže sa neriešili ani otázky reštrukturalizácie bankového sektora, ani otázky
podnikateľskej sféry, čo sa prejavilo vo výraznom raste klasifikovaných pohľadávok
v rokoch 1997 a 1998, predovšetkým v uvedených bankách. Samozrejme, daný stav
mal negatívny dosah na štruktúru úverového portfólia celého bankového sektora na
Slovensku. Pozri nasledujúcu tabuľku.

Tabuľka 14.5 Objem klasifikovaných pohľadávok

Druh úveru K 31.12.1997 K 31.3.1998 K 31.12.1998 K 30.6.1999
Celková suma poskyt. 524 497 769 548 104 044
úveru
Klasifikovane 85 299 980 145 000 000 166 000 000
Neštandardné 7 297 218 8 373 330
Pochybné a sporné 8 627 795 8398 463
Stratové 69 329 967 70 906 274
Zdroj: Štatistické materiály NBS.

Tento stav sa prejavil na raste tzv. nekrytej straty, ktorá bola výsledkom
zaostávania tvorby rezerv a opravných položiek za rastom klasifikovaných
pohľadávok. Zatiaľ čo v rokoch 1996 a 1997 vývoj tzv. nekrytej predpokladanej
straty zaznamenal klesajúcu tendenciu, v roku 1996 už predstavovala viac ako 19 300
000-lis. Sk. K 30. 6. 1999 vzrástla na objem viac ako 27 000 000-tis. Sk a k 31.3. 2000
na viac ako 29 272 000-tis. Sk.

14.4.4 Alokácia zdrojov do výnosových aktív

Kvalitu komerčnej banky môžeme okrem iného merať aj podielom výnosových
aktív na celkovej sume aktív. Za výnosové aktíva považujeme tie aktívne operácie,
ktoré prinášajú úrokový výnos, ktorý sa stáva rozhodujúcim zdrojom príjmov
komerčnej banky. Vo vyspelých bankových

264
sústavách sa za štandard považuje vyšší ako 90 % podiel výnosových aktív na
celkových aktívach banky. V štruktúre bankových aktív majú dominantné
postavenie úvery, medzibankové aktíva a operácie s cennými papiermi. Ich
výnosovosť v rozhodujúcej miere ovplyvňuje rentabilitu jednotlivých bánk a tým aj
celého bankového sektora. Banka pri alokácii zdrojov do aktív musí brať do úvahy
dva faktory.
Rizikovosť aktíva, ktorá je vyjadrená mierou jeho návratnosti, a cenu aktíva,
vyjadrenú úrokom. Keďže alokácia aktív do úverov, ako je zrejmé aj z už
uvedeného, bola v našich podmienkach mimoriadne riziková, komerčné banky
začali v priebehu roku 1998 uprednostňovať medzibankové operácie a operácie s
cennými papiermi. Druhým dôvodom bola orientácia slovenského bankového
sektora na dosiahnutie kapitálovej primeranosti, ktorá nedosahovala štandardnú
výšku, a prelo sa museli banky začať orientovať na zmenu štruktúry aktív v
prospech menej rizikových cenných papierov.
Transformujúce sa banky nakupovali do svojho porlfólia predovšetkým
štátne cenné papiere. Zatiaľ čo bol podiel cenných papierov na celkových
výnosových aktívach v roku 1993 6, 36 %, v roku 1994 vzrástol na 8, 84 % a v roku
1995 predstavoval 13, 53 %. Nárast investícií do cenných papierov bol v priebehu
5-6 rokov za celý bankový sektor viac ako dvojnásobný. Banky v rokoch 1997 a
1998 nakupovali vysoko úročené a nízko rizikové štátne cenné papiere.
Opatrnosť pri alokovaní zdrojov do úverov vyplýva z vysokej rizikovosti
týchto obchodov. V podmienkach vysokej platobnej neschopnosti podnikovej sféry
sú úvery jedným z najrizikovejších obchodov bánk a úverové portfólio je
charakterizované neštandardne vysokou mierou nesplácania, čo vedie až k jeho
stratovosti.
Cena bankových aktív závisí od trhových podmienok ekonomického
prostredia, t. z. od dopytu a ponuky. Zároveň však priemerná úroková výnosovosť
závisí od vzťahu ceny aktíva a jeho rizikovosti. Čím je aktívum rizikovejšie, tým je
jeho cena vyššia a naopak. Ak banka mení štruktúru aktív v prospech menej
rizikových, potom dochádza k poklesu ich výnosovosti. Straty komerčných bánk z
nesplácaných úverov a úrokov z nich negatívne ovplyvňujú vývoj a rentabilitu
celého bankového sektora. Ani vysoká úroková sadzba nepokryje straty tvorbou
opravných položiek na základe klasifikácie úverov.
Aktívne operácie s cennými papiermi sú ziskové aj pri poklese výnosovosti.
Táto filozofia alokácie zdrojov do cenných papierov mala za následok spomalenie
finančných tokov do podnikateľského prostredia, čo sa prejavilo stratou schopnosti
splácať poskytnuté úvery - predovšetkým transformujúcim sa bankám - čo
ovplyvnilo nielen likviditu týchto bánk, ale aj hospodárske výsledky iných bánk.
Východiskovým predpokladom kvalitatívneho vývoja bankového sektora na
Slovensku bolo preto ozdravenie najväčších slovenských bánk, ktorých
rozhodujúcim vlastníkom bol štát. Bez.

265
\w
ich ozdravenia bol ohrozený vývoj celého bankového sektora s veľmi vážnymi
negatívnymi dôsledkami na celé hospodárstvo Slovenskej republiky.

14.5 Prcdprivatizačná reštrukturalizácia bankového sektora

Nutnosť riešiť uvedené problémy sa prejavila v prijatí tzv. balíčka opatrení,
ktorý vyplýval z uznesenia vlády SR č. 90/1999. NBS s Ministerstvom financií SR
pripravila Návrh programu reštrukturalizácie bánk a reštrukturalizácie
podnikového sektora.
Na tento materiál nadväzovalo uznesenie vlády SR č. 908, ktoré bolo schválené v
októbri roku 1999 a obsahovalo návrh prvej etapy predprivatizačnej
reštrukturalizácie vybraných bánk. Hlavnou úlohou prvej etapy predprivatizačnej
reštrukturalizácie bolo riešenie problémov vo Všeobecnej úverovej banke, a. s., a v
Slovenskej sporiteľni, a. s.
Išlo predovšetkým o vyriešenie dvoch základných otázok:
1. zabezpečiť, aby v uvedených bankách bola dosiahnutá 8 % úroveň
kapitálovej primeranosti, čo je štandardom, podľa kritérií, ktoré boli
stanovené Bazilejským výborom pre bankový dohľad,
2. dosiahnuť 25 % - 35 % podiel klasifikovaných pohľadávok na celkových
pohľadávkach uvedených bánk.
Tento cieľ sa dosiahol dvomi operáciami:
• posilnila sa kapitálová vybavenosť bánk - zvýšením základného imania,
• z portfólií bánk bola odsunutá časť rizikových pohľadávok.
Prvá etapa predprivatizačnej reštrukturalizácie sa uskutočnila v decembri
1999, keď došlo ku kapitálovému posilneniu uvedených bánk v celkovej výške 18,
9 mld. Sk, pričom navýšenie sa týkalo VIJB, a. s., vo výške 8, 9 mld. Sk, SUSP, a.
s., vo výške 4, 3 mld. Sk a IRB, a. s., vo výške 5, 7 mld. Sk. V prvej etape bol
uskutočnený odsun rizikových úverov z uvedených bánk do Konsolidačnej banky,
š. p. ú, a do Slovenskej konsolidačnej, a. s. Celková výška odsunutých úverov
predstavovala 82,2 mld. Sk, ak sem pripočítame aj úvery na družstevnú bytovú
výstavbu z IRB, a. s., ktoré boli presunuté do Konsolidančnej banky, š. p. ú., ešte v
septembri 1999 v objeme 8, I mld. Sk.
Druhá etapa sa uskutočnila v júni roku 2000, keď bolo odsunutých z
uvedených bánk ďalších 34, 2 mld. Sk do Slovenskej konsolidačnej, a. s.,
(Podrobnejšie v nasledujúcej tabuľke.)
Realizáciou druhej etapy odsunu zlých úverov z uvedených bánk sa
prakticky skončila ich predprivatizačná reštrukturalizácia.
Odsun pohľadávok z bilancií reštrukturalizovaných bánk mal kvantitatívny
dosah na ich bilančné sumy. Z toho dôvodu došlo k nahradeniu odsunutých
pohľadávok úvermi úročenými 1,5 % úrokom nad diskontnú sadzbu. Uvedená
úroková sadzba bola v porovnaní s aktuálnymi úrokovými
 1

sadzbami na medzibankovom Irhu príliš vysoká a lým neúmerne zaťažovala štátny

rozpočet. Preto došlo v novembri 2000 k jej zníženiu na úroveň 8,2 %, čo
zodpovedalo podmienkam na trhu. Ministerstvo financií sa zaviazalo, že tieto úvery
budú v prípade privatizácie uvedených bánk konvertované na štátne cenné papiere.
Takýmto spôsobom získali banky do svojich bilancií kvalitné, vysokovýnosové
aktíva. Realizáciou druhej etapy odsunu zlých úverov z uvedených bánk sa prakticky
skončila ich predprivatizačná reštrukturalizácia. Odsun pohľadávok z bilancií
reštrukturalizovaných bánk mal kvantitatívny dosah na ich bilančné sumy. Z toho
dôvodu došlo k nahradeniu odsunutých pohľadávok úvermi úročenými 1,5 %
úrokom nad diskontnú sadzbu. Uvedená úroková sadzba bola v porovnaní s
aktuálnymi úrokovými sadzbami na medzibankovom trhu príliš vysoká a tým
neúmerne zaťažovala štátny rozpočet. Preto došlo v novembri 2000 k jej zníženiu na
úroveň 8,2 %, čo zodpovedalo podmienkam na trhu. Ministerstvo financií sa
zaviazalo, že tieto úvery budú v prípade privatizácie uvedených bánk konvertované
na štátne cenné papiere. Takýmto spôsobom získali banky do svojich bilancií
kvalitné, vysokovýnosové aktíva.

Tabuľka 14.6 Presun klasifikovaných úverov do Konsolidačnej banky

a do Slovenskej konsolidačnej (v mil. Sk)
Presun úverov
Banka Do KOBL, Do Slovenskej
Spolu
š. p. ú. konsolidačnej
Všeobecná úverová banka, a. s.
7 602,8 58 641,3 66 244,1
v I. etape (december 1999) 7 602,8 37 342,2 44 945,0
v II. etape (jún 2000) 0 21 299,1 21 299,1
Slovenská sporiteľná, a. s. 2 398,1 29 998,1 32 396,2
v I. etape (december 1999) 2 398,1 20 398,8 22 796,6
v 11. etape (jún 2000) 0 9 599,3 9 599,3
Investičná a rozvojová banka, a. s. 9 507,5 4 969,2 14 476,7
v I. etape (december 1999) 1 394,4 4 969,2 6 363,6
Odsun úverov na DBV (sept. 1999) 8 113,1 0 8 113,1
v II. etape (jún 2000) 0 0 0
Odsun úverov v I. etape 19 508,4 62 710,2 82218,6
Bez DBV 1 1 395,3 62 710,2 74 105.5
Odsun úverov spolu v II. etape 0 30 898,4 30 898,4
Spolu úvery a záruky bez DBV 11 395,3 93 608,6 105 003,9
Spolu úvery a záruky vrátane
19 508,4 93 608,6 113 117,0
DBV
Zdroj: UBDNBS
V priebehu roka 2001 došlo k privatizácii všetkých troch rcštrukturalizovaných
bánk. lište pred privatizáciou boli do portfólií aktív týchto bánk emitované štátne
cenné papiere, pričom bolo realizovaných šesť emisií. Ministerstvo financií sa
zaviazalo dodať do portfólií bánk uvedené cenné papiere vo výške nominálnej
hodnoty odsunutých klasifikovaných pohľadávok cca 105 mld. Sk. (bez úverov a

267
záruk na družstevnú bytovú výstavbu vo výške 8,1 mld. Sk).
Jednotlivé emisie sa líšia: výškou úrokového výnosu, lehotou splatnosti a
celkovou výškou emisie.

Tabuľka 14.7 Emisie štátnych dlhopisov určených na náhradu do portfólii bánk za

odsunuté klasifikované pohľadávky
Číslo emisie Lehota splatnosti Výška emisie Výška úrokového
výnosu
142 30.1.2006 35, 400 mld. 8% p.a. - pevný
(päťročné)
143 30.1.2008 27, 800 mld. 6. mes. BRIBOR
(sedemročné)
144 30.1.2011 20, 508 mld 6 mes. BRIBOR
(desaťročné)
150 29.3.2006 9, 100 mld. 8% p.a.
(päťročné)
151 29.3.2008 4, 700 mld. BRIBOR
(sedemročné)
152 29.3.2011 7,497 mld. BRIBOR
(desaťročné)
Zdroj: NBS

Tabuľka 14.8 Reštrukturalizačné dlhopisy umiestnené v jednotlivých bankách a ich

splatnosť (v mld. Sk)
Banka Päťročné Sedemročné Desaťročné Spolu
SLSP, a. s. 9,7 14,8 7,9 32,4
Vl'JB, a. s. 31,6 16,1 18,5 66,2
IRB, a. s. 3,3 1,6 1,6 6,4
Spolu 44,5 32,5 25,0 105,0

268
 Spoločným znakom prvých troch emisií bola forma na doručiteľa v podobe
zaknihovaného cenného papiera. Jeho menovitá hodnota bola 1 mil. Sk, emisný kurz
bol vo výške menovitej hodnoty. Výnos sa vyplácal polročne, prvýkrát k 30. 1.2002
keď bol vyplatený ročný výnos.
Celkovo boli emitované štátne cenné papiere v objeme 105 mld. Sk. Ich
prostredníctvom zvýšilo Ministerstvo financií SR základné imanie Slovenskej
konsolidačnej a Konsolidačnej banky. Uvedené inštitúcie štátnymi dlhopismi splatili
istinu úverov, ktorá bola odsunutá do ich porlfólií v rámci reštrukturalizácie
klasifikovaných pohľadávok bánk.
Náklady na reštrukturalizáciu sú v ekonomickej literatúre najčastejšie
uvádzané ako suma nákladov na očistenie portfólia reštrukluralizujúcich sa bánk,
ktorá je cca 150 mld. Sk. K tejto sume sa spravidla pripočítavajú peňažné
prostriedky, ktoré štát vynaložil na zvyšovanie základného imania bánk, na dotácie,
peňažné prostriedky súvisiace s presunom nízko úročených úverov na trvalo sa
obracajúce zásoby, suma pôžičiek na podporu bytovej výstavby a pôžičiek do
konsolidačných inštitúcií.
Celkové náklady na reštrukturalizáciu zvýšili úrokové výdavky a náklady
vynaložené na prevádzku konsolidačných inštitúcií. Protiváhou nákladov sú výnosy
z privatizácie ozdravených bánk a z predaja postúpených aktív. Tým dochádza ku
korekcii reštrukturalizačných nákladov. Touto metodikou vyčíslené výdavky na
ozdravenie bánk uvádza tabuľka 14.9.

Tabuľka 14.9 Náklady na reštrukturalizáciu bánk (v mld. Sk)

SLSP, a. s. VÚB, a. s. IRR, a. s. Spolu
Prevedené 32,4 6,4 105
66,2
úvery
Hotovosť -
3,0 - 3,0
Úrokové 17,97 35,07 3,55 56,59
náklady
Spolu 50,37 104,27 9,95 164,59
Úroky platené 10,7
zo štátneho
rozpočtu
1999-2000

Zvýšenie Z! zo 4,3 8,9 5,7 18,9

Š R v roku
1999
Spolu 54,67 113,7 15,65 194,19
Náklady na reštrukturalizáciu úverového portfólia komerčných bánk bude v
plnom rozsahu financovať štát zo štátneho rozpočtu. Každoročne až do roku 2011
bude štátny rozpočet zaťažený úrokovými platbami aje pravdepodobné, že problém
splácania dlhu sa rokom 2011 neskončí.

269
 Náklady na reštrukturalizáciu bankového sektora sa znížili z predaja
pohľadávok konsolidačnými inštitúciami. Vymožiteľnosť pohľadávok uvedenými
inštitúciami nepresiahla 5 % z celkového objemu stratových pohľadávok.

Reštrukturalizácia bankového sektora bola náročnou záležitosťou z

technickej aj finančnej stránky. V prípade neriešenia tohto problému by vznikli
neúnosné riziká vývoja bankového sektora s dôsledkami na celú ekonomiku a
odďaľovanie riešenia by spôsobilo dodatočné náklady.

Proces reštrukturalizácie bankového sektora možno považovať za skončený

vtedy, keď dôjde k ozdraveniu podnikateľskej sféry. Tým, že sa reštrukturalizovali
banky, vytvorilo sa priaznivé východiskové prostredie aj na reštrukturalizáciu
podnikateľského prostredia, pretože zdravé, kapitálovo silné banky môžu výrazne
pomôcť riešiť zložité problémy podnikateľov. A naopak, silné podnikateľské
subjekty sa stanú používateľmi úverových zdrojov komerčných bánk. Ide teda o
vzájomnú interakciu bankového a podnikateľského prostredia, pričom len
kapitálovo silné a zdravé podnikateľské subjekty môžu byť nositeľmi pozitívnych
syncrgických efektov s dosahom na celé národné hospodárstvo.

14.6 Privatizácia komerčných bánk na Slovensku

Proces privatizácie bánk s vlastníckou účasťou štátu sa začal reálne
uskutočňovať od začiatku roka 2001. Vykonával sa za účasti finančného
poradenstva firmy J. P. Morgan a právneho poradenstva agentúry Whitc and Čase.
Procesom privatizácie prešla Slovenská sporiteľňa, a. s., v ktorej 87,18 % podiel na
základnom imaní získala Die Erste. Zmluva bola podpísaná 11. 1.2001. 52
Novým majiteľom VUB, a. s., Bratislava, sa po schválení vládou stala
talianska finančná skupina Intesa Bci. Okrem 68, 6 % balíka akcií vo vlastníctve
štátu, do ponuky o kúpu zahrnula aj 25 % podiel od FBOR a IFC.
Za takmer 95 % podiel na základnom imaní druhej najväčšej slovenskej
banky ponúkli 550 mil. eur, čo bolo približne 23, 6 mld. Sk. Za predaj VUB, a. s.,
dostal štát zhruba o 5 mld. Sk viac, ako získal za predaj SUSP, a. s., Bratislava. Štát
za predaj VUB, a. s., nezískal ani celú tretinu finančných prostriedkov, ktoré
investoval do jej reštrukturalizácie.

Tabuľka 15.0 Porovnanie vybraných ukazovateľov pri predaji Slovenskej sporiteľne,

a. s., a Všeobecnej úverovej banky, a. s.2

52 januári 2001 bol odsúhlasený vstup IFC - Medzinárodnej a finančnej

korporácie a F.BOR - Európskej banky pre obnovu a rozvoj do VIJB, a. s., pričom
uvedené nadnárodné inštitúcie kúpili 25 % podiel na základnom imaní. O
vykonanie Due dilegence mali záujem dvaja investori - Banca Commercialc
Italiana, Taliansko a Société Générale, Francúzsko.

270
 Slovenská
sporiteľňa Všeobecná úverová banka
Bilančná suma 190,8 174,8
Predávajúci podiel (%) 87,2 94,5
Privatizačný výnos (kurz 43 18,4 23,6
SKK/EUR)
Náklady na ozdravenie, 36,7 75,2
- presun problémových 32,4 66,3
úverov
4,3 8,9
Zvýšenie základného imania
Kapitál po ozdravení 1/ 8,4 14,4
Privatizačný výnos/vlastný 2,5 1,8
kapitál 2/
1/ Vlastný kapitál je zvýšený o zisk po zdanení za rok 2000, z ktorého väčšinu banky použijú na pokrytie strát z
predchádzajúcich rokov.
2/ Privatizačný výnos prepočítaný na 100 % akcii
3/ Zdroj: Kováčová, J.: Lepšiu ponuku za VIJB dala Intesa Bci. Trend, 11. č. 25, sekcia I, s. I.

Ďalšou bankou, ktorá prešla procesom privatizácie, bola IRB, a. s. Proces

privatizácie sa začal v roku 2000, bol ukončený podpisom zmluvy o kúpe
majoritného podielu akcií maďarskou bankou OTP v decembri 2000. Maďarská
OTP ponúkla za 92, 55 % podiel v IRB 700 mil. Sk.
Vlastnícka štruktúra bánk po privatizácii VUB, a. s., je uvedená v tab. 15.1. 53

53
Stav k 31. decembru 2000.

271
Tabuľka 15.1 Podiely jednotlivých krajín na aktívach bankového sektora SR k
31. 12. 2000 (podľa sídla rozhodujúceho vlastníka)
Krajina
Podiel na aktívach bankového sektora SR
Rakúsko 40,0
Taliansko 26,0
Slovenská republika 13,0
Belgicko 8,5
Nemecko 4,4
1 lolandsko 3,6
Spojené štáty americké 3,0
Iné 1,5
Zdroj: Trend, týždenník o hospodárstve a podnikaní, r. 11, číslo 25, s. I.

272
 15. KAPITOLA
HYPOTEKÁRNE BANKOVNÍCTVO NA SLOVENSKU

15.1 Východiskové podmienky zavedenia hypotekárneho hankovníctva na

Slovensku

Predpokladmi rozvoja hypotekárneho bankovníctva je okrem priaznivých

makroekonomických podmienok aj vytvorenie takých mechanizjnov, pravidiel a
legislatívnych noriem, ktoré primerane zohľadňujú záujmy všetkých zúčastnených
subjektov hypotekárnych vzťahov. Rozhodujúci moment zavedenia hypotekárneho
bankovníctva na Slovensku predstavovalo prijatie novely zákona č. 21/92 Z. z. o bankách v
podobe zákona č. 58/96 Z. z., ktorá vstúpila do platnosti 1.3. 1996.
Východiskové podmienky rozvoja hypotekárneho bankovníctva v podmienkach
Slovenska neboli priaznivé. V uvedenom období sa prejavovala nízka likvidita a vysoké
ceny zdrojov na peňažnom a kapitálovom trhu. Zavedenie hypotekárneho bankovníctva si
vyžadovalo cieľavedomé úsilie zo strany bánk a verejných činiteľov, ako aj mnohé
kompromisy.
Na Slovensku nevznikla žiadna samostatná hypotekárna banka. Všetky hypotekárne
banky existovali ako univerzálne komerčné banky, ktoré získali licenciu na poskytovanie
hypotekárnych obchodov. Táto skutočnosť do značnej miery poznačuje charakter a spôsob
vykonávania hypotekárnych obchodov až do súčasnosti.

15.2 Charakteristika hypotekárnych obchodov

Zákon o bankách definuje hypotekárne obchody ako:
a) poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych
záložných listov,
b) poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych
obligácií.
Podmienkou poskytovania hypotekárnych obchodov je licencia na hypotekárne
obchody, udelená Národnou bankou Slovenska na základe žiadosti banky. Pod
hypotekárnou bankou sa na Slovensku rozumie banka, ktorá poskytuje hypotekárne
obchody.
Hypotekárne obchody sa môžu vykonávať v domácej aj v cudzej mene. Kurzové
riziko vyplývajúce z hypotekárnych obchodov znáša hypotekárna banka. Pod pojmom
kurzové riziko sa rozumie riziko refinancovania hypotekárnych úverov hypotekárnymi
záložnými listami v inej mene.
Poskytovanie hypotekárnych obchodov v cudzích menách je vítané zo strany
investorov, ktorí majú príjmy z prenájmu v cudzej mene. Predpokladáme že budú
preferovať aj úvery v cudzej mene. V súčasnosti, po prechode na euro, banky na Slovensku
poskytujú hypotekárne úvery hlavne v tejto mene.

273
15.3 Základne črty hypotekárnych úverov
Základné črty hypotekárnych úverov sú:
• dlhodobý charakter,
• prísne vymedzený účel poskytovania,
• zabezpečenie tuzemskou nehnuteľnosťou.
Dlhodobý charakter hypotekárnych úverov vyplýva z podstaty financovania nehnuteľností.
Mala by platiť všeobecne platná zásada, že splatnosť úveru by nemala byť dlhšia než je
životnosť predmetu úverovania. Predlžovanie splatnosti hypotekárneho úveru súvisí najmä
so znižovaním anuitných splátok. Hypotekárne úvery majú lehotu splatnosti 4 až 30 rokov,
sú zabezpečené záložným právom na tuzemskú nehnuteľnosť, sú financované prevažne zo
zdrojov získaných vydávaním a predajom hypotekárnych záložných listov a banky ich
poskytujú na tieto účely:
• na nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
• na výstavbu alebo zmenu dokončenej stavby,
• na údržbu tuzemských nehnuteľností,
• prípadne na splatenie predtým poskytnutých úverov použitých na uvedené
účely, ktoré neboli hypotekárnymi úvermi.

Podľa účelu sa hypotekárne úvery členia na úvery na bývanie a na podnikateľské

účely. Zabezpečenie potrieb bývania zahŕňa kúpu, rekonštrukciu, modernizáciu a
vysporiadanie spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti. Hypotekárne úvery na
podnikateľské účely sú určené na výstavbu administratívnych budov, nájomných domov,
ilnancovanie investičných zámerov, obchodných a výrobných prevádzkových
nehnuteľností. I lypotekárne úvery určené podnikateľským subjektom 1 predstavujú v
porovnaní s úvermi fyzickým osobám vyššie riziko hypotekárnej banky.
Hypotekárny úver je zabezpečený záložným právom na tuzemskú nehnuteľnosť v
prospech hypotekárnej banky. V prípade, že klient nemá ' Podnikateľskými subjektmi sú osoby zapísané v
obchodnom registri, osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia, osoby podnikajúce na základe iného než živnostenského
oprávnenia podľa osobitných predpisov a fyzické osoby vykonávajúce poľnohospodársku výrobu, ktoré sú zapísané v evidencii podľa
osobitného predpisu.
vhodnú nehnuteľnosť na zabezpečenie hypotekárneho úveru, môže na jeho zabezpečenie
slúžiť aj nehnuteľnosť tretej osoby.

Hypotekárny úver mohol byť poskytovaný aj z primárnych vkladov v bankách.

Umožňovalo to vloženie slova „prevažne“ do textu zákona o bankách (hypotekárny úver je
financovaný prevažne zo zdrojov získaných emisiou hypotekárnych záložných listov).
Slovo „prevažne“ znamenalo, že aspoň 50 % zdrojov hypotekárnej banky
predstavujú zdroje získané vydávaním hypotekárnych záložných listov. Predtým bolo v
zákone slovo „najmä“, čo znamenalo, že hypotekárne úvery sa mohli poskytovať z
primárnych vkladov. V súčasnosti platí úprava, ktorá hovorí, že hypotekárne úvery sa
poskytujú zo zdrojov získaných emisiou záložných listov, pričom sa predpokladá, že až 90
% zdrojov má byť z hypotekárnych záložných listov.

Komunálny úver je úver s lehotou splatnosti 4 až 30 rokov, zabezpečený je záložným

právom na nehnuteľný majetok obce. Financovaný je prevažne vydávaním a predajom
komunálnych obligácií hypotekárnou bankou. Banky ho poskytujú na nadobudnutie,

274
výstavbu, zmenu dokončených stavieb a údržbu tuzemských nehnuteľností s cieľom
využívať ich na verejnoprospešný účel.

Hypotekárne úvery majú v rámci merania kapitálovej primeranosti priradenú

rizikovú váhu 50 %, hypotekárne záložné listy majú rizikovú váhu 20 %, takže z. hľadiska
úverového rizika sú hodnotené ako viac rizikové aktívne obchody hypotekárnych bánk.
Úverové riziko vyplývajúce z hypotekárnych úverov znáša hypotekárna banka, zároveň sa
však premieta do kvality krytia hypotekárnych záložných listov.

Predpokladáme, že v budúcnosti sa môžu stať najviac rizikovými práve komunálne

úvery. K takémuto názoru nás vedie vysoká náchylnosť samospráv zadlžovať sa a
obmedzené možnosti samospráv splácať úvery. Nehnuteľnosti využívané na
verejnoprospešný účel nemusia byť ziskové a samosprávy musia prekonávať problémy
rozpočtov vyplývajúce z presunu kompetencií. Problémy môžu vzniknúť aj pri realizácii
záložného práva na nehnuteľnosť určenú na verejnoprospešný účel.
Z hľadiska záujmov banky zostáva ako vhodnejšia forma na úverovanie
samosprávnych celkov tradičná forma emisie komunálnych dlhopisov mestami a
samosprávnymi celkami, pri ktorých banka vystupuje iba ako sprostredkovateľ emisie.
Osobitný prístup ku komunálnym úverom vidíme aj v praxi nemeckého hypotekárneho
bankovníctva, kde existujú verejnoprávne ústavy a krajinské banky špecializované na
komunálne úvery.
Úprava predčasného splatenia hypolekárnyeh úverov v zákone o bankách
neumožňuje, aby sa hypotekárny úver splatil do 4 rokov od jeho poskytnutia. Úprava
možnosti predčasného splatenia v nasledujúcich rokoch sa v jednotlivých bankách líši. Vo
väčšine bánk je spojená so zmluvnou pokutou.

Zmluva o hypotekárnom úvere musí byť v písomnej forme a musí mat'

náležitosti:
1. identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi,
2. sumu poskytnutého úveru, lehotu jeho splatnosti, pravidlá splácania istiny a úrokov,
výšku ročnej úrokovej sadzby, ako aj podrobné vymedzenie úrokových a ostatných
nákladov, požadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom a uzavretím
zmluvy,
3. presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver,
pričom stačí, aby sa nehnuteľnosť špecifikovala aj v dodatku zmluvy najneskôr pred
poskytnutím hoci aj časti hypotekárneho úveru,
4. objektívne skutočnosti, rozhodujúce o zmene alebo úprave percentuálnej ročnej
úrokovej sadzby,
5. druh, spôsob a rozsah zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky,
6. podmienky čerpania a splácania hypotekárneho úveru,
7. podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru.

Okrem uvedených povinných náležitostí zmluvy môže banka stanoviť aj d'alšie

okolnosti, ktoré budú súčasťou zmluvy o hypotekárnom úvere. Banka nesmie požadovať
úhradu úrokov, poplatkov a nákladov, ktoré nie sú obsiahnuté v zmluve. Uvedená úprava
platí od 1. 1.2004.

275
 Rok 2003 bol významným pre rozvoj hypotekárnych úverov na Slovensku. Menili
sa podmienky štátnej podpory v tom zmysle, že do roku 2003 platili podmienky štátnej
podpory platné v čase uzavretia úverovej zmluvy počas celej lehoty splatnosti
hypotekárneho úveru.

Od roku 2003 nastala zmena a na hypotekárne úvery sa vzťahuje taká výška štátnej
podpory, aká je schválená na daný rok. Takáto zmena spôsobila enormný nárast
hypotekárnych úverov v období, ked' dochádzalo k zmene, teda v lete roku 2003.

Nárast hypotekárneho úverovania podporovali aj pomer medzi vkladovými a

úverovými úrokovými sadzbami, ktoré spôsobovali, že klientom sa oplatilo čerpať
hypotekárne úvery a získané peňažné prostriedky zhodnocovať na vkladových účtoch
(anomália úrokových sadzieb).
Tabuľka 15.1 Prehľad hypotekárnych bánk a objemu hypotekárnych úverov v
prelomovom roku 2003
Hanka Začiatok Objem Objem Objem
poskytovania HÚ HÚ HÚ
hypotekár
Objem HÚ Objem HÚ v v roku v roku v roku
nych
v roku 2003 roku 2003 2004 2005 Objem HÚ 2007 Objem HÚ v
obchodov (mld. (mld. v roku 2006 (mld. roku 2008
(mld. (mld.
Sk) Sk) Sk) Sk) (mld. Sk) Sk) (mld. Sk)
TsoiT okt. 2003 0.73702 0,?2027 J A ___ 2,2 3,3 4,1 5.9
okt. 2003 0.71 1,9 3,2 4,0 4.6
Dcxia 0,028 0,028
banka
IIVH Bank Nov. 2000 0,7682 0,707 1,5 1,3 1.3 X X
Istrobanka Mar 2000 1,449 2,760 3,0 4,5 5,5 5,6 5.8
ľudová okt. 2002 0,7372 0,8577 1,4 1,9 2,7 4.2 5,5
banka

OTP Bank okt. 2002 3,319 3,460 4.5 6,8 8,3 10,0 11.9
jul 1999 2,950 6,240 9,9 9,7 9.4 9.6
Slovenská 11,6
sporiteľňa
Tatra okt. 2000 3,956 6,679 10,9 24,9 40,2 49,8
banka 16,2

UniHanka jul 2002 1.143.8 1 »247,8 1,9 2,7 ¡Xš~~ 5.0 5,2
VUB okt. 1997 6.198 11,894, 36 13,5 19,9 25,8 33,2 44,8

Zdroj: Spracované podľa I lospodárskc noviny: Príloha Fincfekt, č. 40, 2004 a www.ctrcnd.sk.

15.4 Obchodné podmienky poskytovania hypotekárnych úverov

V súlade so zákonom o bankách a požiadavkami na poskytovanie hypotekárnych obchodov
hypotekárne banky vydávajú všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie
hypotekárnych úverov.
Všeobecné obchodné podmienky poskytovania hypotekárnych úverov obsahujú:
• náležitosti žiadosti o hypotekárny úver a postup pri jej predkladaní,
• podmienky poskytnutia hypotekárneho úveru,
• podmienky zabezpečenia hypotekárneho úveru,
• spôsob realizácie záložného práva,
• postup banky pri omeškaní dlžníka pri splácaní hypotekárneho úveru,
• možnosť predčasného splatenia hypotekárneho úveru,
• definovanie okolností, za ktorých banka môže požadovať predčasné

276
 splatenie hypotekárneho úveru,
• spôsob čerpania hypotekárneho úveru,
• spôsob splácania hypotekárneho úveru,
• spôsoby dodatočného zabezpečenia hypotekárneho úveru,
• podmienky a spôsob vypovedania zmluvy o úvere.
Hypotekárna banka môže uvedené základné obchodné podmienky rozšíriť.
Pri poskytovaní hypotekárneho úveru fyzickej osobe sa požaduje, aby:
• žiadateľ o hypotekárny úver bol občanom SR s trvalým pobytom v
Slovenskej republike alebo cudzím štátnym príslušníkom s trvalým
pobytom v SR,
• hypotekárny úver bol zabezpečený vhodnou tuzemskou nehnuteľnosťou,
• žiadateľ preukázal schopnosť splácať hypotekárny úver počas celého
obdobia trvania úverového vzťahu.
Schopnosť žiadateľa splácať hypotekárny úver sa preukazuje dokladmi o
príjmoch žiadateľa zo závislej činnosti alebo z podnikateľskej činnosti. Hodnotenie
bonity klienta vykonávajú banky na základe vlastnej metodiky. Banka zisťuje čistý
mesačný disponibilný príjem ako rozdiel medzi všetkými príjmami a výdavkami,
nákladmi na domácnosť v zmysle zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime. Čistý
mesačný disponibilný príjem musí byť vyšší ako mesačná splátka.
Lehota splatnosti hypotekárneho úveru poskytnutého fyzickej osobe s príjmom zo
závislej činnosti je obmedzená dosiahnutím dôchodkového veku dlžníka.
Rovnako ako pri iných úveroch ani na poskytnutie hypotekárneho úveru
neexistuje právny nárok. Na druhej strane však banka nemôže požadovať predčasné
splatenie hypotekárneho úveru z dôvodov na strane banky.
Zabezpečenie hypotekárneho úveru predstavuje záložné právo na tuzemskú
nehnuteľnosť v prospech hypotekárnej banky. Okrem toho môže banka požadovať pri
niektorých klientoch dodatočné zabezpečenie vo forme depotnej zmenky, životnej
poistky, ako aj špeciálne vymenovanými skupinami aktív. V prípade, že sa znehodnotí
pôvodný záloh, banka na základe zmluvne dohodnutých podmienok môže požadovať aj
dodatočné zabezpečenie úveru.

I lypotekárna banka môže poskytnúť hypotekárny úver aj v prípadoch, ak dlžník

nespĺňa všetky požiadavky na zabezpečenie úveru, ak uzatvorí dohodu sinou osobou o
solidárnom ručení. Posudzovanie solidárneho dlžníka je podobné ako posudzovanie
žiadateľa, ale pri solidárnom dlžníkovi sa neberie do úvahy príjem manžela či manželky.
Čerpanie hypotekárneho úveru môže byť jednorazové alebo postupné. Pri
postupnom čerpaní banka stanoví maximálny počet čerpaní úveru. Počas čerpania
hypotekárneho úveru sa splácajú len úroky z čerpanej sumy. Hypotekárny úver sa začína
splácať až po vyčerpaní celej sumy úveru. V prípade nevyčerpania celej sumy môže
banka uplatňovať poplatky za nedočerpanic úveru.
Jednotlivé údaje je potrebné doložiť potvrdeniami, ktoré predstavujú prílohovú
časť. Na ilustráciu sa uvádza prehľad príloh podľa jednotlivých účelov poskytnutia
hypotekárneho úveru.

277
 Konkrétny účel hypotekárneho úveru
1. kúpa stavebného pozemku
2. kúpa domu. stavby
v prospech banky, ak kupovaná nehnuteľnosť bude aj
3. kúpa bytu do osobného vlastníctva
4. výstavba rodinného domu
5. rekonštrukcia, údržba, oprava, /.mena
dokončenej stavby
6. kúpa nebytových priestorov s cieľom ich
prestavby na byt
7. splatenie zostatku skôr poskytnutého
úveru investovaného do nehnuteľnosti - výpis z úverového účtu o aktuálnom zostatku úveru
8. vyplatenie spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti
Doklady, ktoré predkladá žiadateľ o HÚ
kúpna zmluva s notársky overenými podpismi, list
vlastníctva nie starší ako 2 mesiace,
potvrdenie obce, že ide o stavebný pozemok kúpna
zmluva,
list vlastníctva nie starší ako 2 mesiace.
pôdorysný plán domu, stavby,
situačný plán,
fotografická dokumentácia,
doklad o poistení s vinkuláciou poistného plnenia
predmetom záložného práva
všetko ako v predchádzajúcom prípade, len namiesto
listu vlastníctva sa požaduje rozhodnutie o pridelení
bytu alebo nájomná zmluva
list vlastníctva na pozemok, stavebné povolenie,
projekt prác a rozpočtové náklady, zmluva o
vykonaní prác,
list vlastníctva k inej nehnuteľnosti s vyznačením
záložného práva v prospech hypotekárnej banky, - doklad
o poistení objektu a vinkulácia poistného plnenia v
prospech banky
list vlastníctva na nehnuteľnosť,
stavebné povolenie, ak si to vyžaduje povaha
stavebných úprav,
oznámenie stavebnému úradu,
projekt prác a rozpočtové náklady,
kalkulácie,
zmluva o vykonaní prác,
list vlastníctva s vyznačeným záložným právom
v prospech banky, ak je objekt aj predmetom
záložného
práva,
doklad o poistení objektu.
vinkulácia poistného plnenia v prospech banky,
doklady o zaplatení dane
kúpna zmluva s notársky overenými podpismi,
list vlastníctva na nehnuteľnosť,
rozhodnutie o zmene účelu využitia stavby alebo
stavebné povolenie,
ďalej ako pri rekoaštrukcii, údržbe, oprave a zmene
dokončených
úverová stavieb
zmluva,
potvrdenie o nadobudnutí dedičstva (právoplatné
uznesenie súdu o dedičstve), písomná dohoda o
zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva

Splácanie hypotekárneho úveru sa uskutočňuje spravidla mesačnými anuitnými

splátkami.
Banka stanovuje úrokové sadzby ako fixné, variabilné alebo ako zafixované na určité
obdobie s možnosťou prehodnotenia po istom čase, napr. po 5 rokoch.

Úrokové sadzby sa môžu odlišovať aj podľa bonity klienta, lehoty splatnosti a výšky
zabezpečenia úveru. To znamená, že v rovnakej banke v rovnakom čase môže byť úroková

278
sadzba pre rôznych klientov odlišná. Hypotekárna banka stanovuje v rámci svojich
obchodných podmienok aj možnosť predčasného splatenia hypotekárneho úveru.
Uvedená možnosť v hypotekárnom bankovníctve nie je samozrejmosťou. Vo
väčšine prípadov je predčasné splatenie hypotekárneho úveru spojené so sankciou
banky. Predčasné splatenie sa umožňuje bez sankcie v tých prípadoch, keď dochádza k
prehodnoteniu úrokových sadzieb hypotekárneho úveru.

15.5 Legislatívne podmienky hypotekárnych cenných papierov

Vydávanie hypotekárnych záložných listov, komunálnych obligácií a dočasných
hypotekárnych záložných listov upravuje zákon o dlhopisoch. V zákone o dlhopisoch sú
upravené tiež podmienky riadneho a náhradného krytia hypotekárnych záložných listov
a komunálnych obligácií, ktoré spoločne predstavujú hypotekárne cenné papiere alebo
hypotekárne dlhopisy.
Podmienkou ich emisie je existencia dostatočného riadneho bloku krytia, ktorý
sa formuje z hypotekárnych alebo komunálnych úverov. Na riadne krytie môžu byť
použité len pohľadávky hypotekárnej banky zo skôr poskytnutých hypotekárnych a
komunálnych úverov. Na základe toho vzniká teoretický a praktický problém prvých
emisií, ked' hypotekárne banky ešte neposkytli žiadne hypotekárne úvery, nemôžu teda
byť použité pohľadávky hypotekárnej banky na riadne krytie hypotekárnych záložných
listov alebo komunálnych obligácií. Prekonať problém prvých emisií je možné rôznymi
spôsobmi:
1. hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery z primárnych zdrojov,
zhromažďuje pohľadávky z hypotekárnych úverov a po vytvorení krycieho bloku
vydáva hypotekárne cenné papiere neskôr,
2. hypotekárne banky majú možnosť vydávať dočasné hypotekárne záložné listy.
Hypotekárne záložné listy vymedzuje zákon o dlhopisoch ako ohehodovateľné dlhopisy,
ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov z nich je riadne krytá pohľadávkami bánk z
hypotekárnych úverov zabezpečených záložným právom na nehnuteľný majetok, alebo
je náhradne krytá a má v názve „hypotekárny záložný list
V uvedenej deľmícii je obsiahnutá nielen charakteristika hypotekárnych
záložných listov, ale aj požiadavka na umiestnenie zdrojov hypotekárnej banky do
hypotekárnych úverov, ktoré majú zabezpečiť primerané zhodnotenie prostriedkov
získaných emisiou hypotekárnych dlhopisov.
Použitie pohľadávok z hypotekárnych úverov na nadmerné krytie neprekáža
dovtedy, pokiaľ hypotekárne obchody vykonáva univerzálna komerčná banka, v ktorej
možno straty z. jedných obchodov kompenzovať výnosmi z iných obchodov.
Hypotekárny záloiný list zaniká, ak ho banka, ktorá ho vydala, sama kúpi. Názov
„hypotekárny záložný list“ je chránený zákonom, môže ho vydávať iba banka, ktorá má
povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov.

Na prekonanie začiatočného nedostatku zdrojov hypotekárnej banky slúžia

dočasné hypotekárne zálotné listy, ktoré môže banka vydávať do 18 mesiacov od
nadobudnutia právoplatnosti povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov.
Podmienkou emisie dočasných hypotekárnych záložných listov je rozhodnutie valného
zhromaždenia banky, pričom celková menovitá hodnota nesmie prekročiť 50 %

279
 základného imania hypotekárnej banky. Banka je povinná vymeniť dočasné
hypotekárne záložné listy za riadne hypotekárne záložné listy do 2 rokov od ich emisie,
v opačnom prípade ich musí odkúpiť späť od ich majiteľov.
Emisia hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydávaných
bankou nepodlieha schvaľovaniu, iba sa oznamuje dohliadaciemu orgánu.
Hypotekárne banky na Slovensku tak získali postavenie permanentného emitenta,
ktorého sa dožadovali na základe skúseností z. nemeckého hypotekárneho systému.

Kupónové výnosy z hypotekárnych záložných listov boli do prijatia nového

zákona o dani z príjmov oslobodené od zdanenia, v súčasnosti podliehajú zdaneniu
sadzbou 19 %.

Komunálne obligácie pre potreby hypotekárneho financovania predstavujú

obchodovateľné dlhopisy emitované hypotekárnou bankou, ktorých menovitá hodnota
vrátane výnosov z nich je riadne krytá pohľadávkami hypotekárnej banky z
komunálnych úverov zabezpečených záložným právom na nehnuteľnosti obcí, alebo je
náhradne krytá.

Zákon o dlhopisoch rozlišuje dva druhy komunálnych obligácií:

• komunálne obligácie emitované hypotekárnou bankou pre
potreby hypotekárnych obchodov,
• komunálne obligácie emitované obcou, klorá požiada o emisiu, vystupuje
ako emitent a ručí za splatenie obligácie celým svojím majetkom.

Druhú formu komunálnych obligácií bolo možné emitovať aj pred prijatím

legislatívy hypotekárneho bankovníctva. V snahe odstrániť dvojaký výklad pojmu
komunálna obligácia možno navrhnúť, aby sa názov tých komunálnych obligácii, ktoré
majú slúžiť pre potreby hypotekárneho financovania, zmenil na „komunálny záložný
list“.
V zahraničí, napríklad v Nemecku, sa používa pojem verejný záložný list, ale tento
pojem má širší obsah, lebo sa predpokladá, že prostredníctvom verejných záložných
listov sa získavajú aj zdroje pre vládu a samosprávne celky.
Ako prvá banka na Slovensku vydala hypotekárne záložné listy (HZL) VIJB, a. s.
V nasledujúcej tabuľke je viditeľné postupné znižovanie výnosov z HZL na úroveň, ktorá
je štandardnou v F.urópe.

Tabuľka 15.2 Vybrané emisie HZL vo VÚB, a. s.

280
 Objem emisie Menovitá Výnos Lehota Dátum
hodnota v Sk splatnosti splatnosti
100 mil. Sk 1 000 000 10% 5 rokov 15.01.2004
100 mil. Sk 1 000 000 10% 5 rokov 15.11.2004
100 mil. Sk 1 000 000 9% 5 rokov 15.05.2005
250 mil. Sk 1 000 000 8,5 % 5 rokov 15.08.2005
250 mil. Sk 1 000 000 7,8 % 5 rokov 15.12.2005
750 mil. Sk 10 000 7,3 % 5 rokov 10.12.2006
1 000 mil. Sk 100 000 5,1 % 10 rokov 15.04.2013
1 000 mil. Sk 1 000 000 5,1 % 10 rokov 29.05.2015
800 mil. Sk 1 000 000 4,6 % 5 rokov 07.08.2008
Zdroj: llnrvátová. E., Múčková, V., Tkáčová, D., Ikáčová, M.. ¡Hypotekárne bankovníctvo a finančné nástroje na podporu
bytovej výstavby v SR. Vydavateľstvo EKONÓM, Bratislava: 2003.

Napriek rozšírenému názoru, že hypotekárne záložné listy sú značne bezpečné z

hľadiska investovania, postavenie majiteľov HZL na Slovensku nedosahuje takú úroveň,
ktorá by zodpovedala postaveniu majiteľov hypotekárnych záložných listov v zahraničí.
Praktické uplatnenie takéhoto záveru vidíme najmä v legitimite odporúčať hypotekárne
záložné listy ako povinné zložky do portfólií inštitucionálnych investorov.

Jednoznačnému stanovisku „za“ uvedené odporúčania bránia tieto dôvody:

1. hypotekárne obchody nevykonávajú čisté hypotekárne banky,
2. malé množstvo obchodov na sekundárnom trhu z dôvodu nízkej likvidity
kapitálového trhu, z čoho vyplývajú problémy pri ich premene do likvidnej formy,
3. úlohu tvorcov trhu vykonávajú banky.
Prijatie odporúčaní, aby hypotekárne záložné listy nakupovali poisťovne, penzijné
fondy a ďalšie inštitúcie, by vyriešilo problém nedostatku dlhodobých zdrojov
hypotekárnych bánk, ale musíme zvažovať v rovnakej miere záujmy všetkých zúčastnených
subjektov.

15.5.1 Krytie hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií

Krytie hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácii predstavuje

vymedzenie spôsobu použitia zdrojov získaných emisiou týchto cenných papierov. Zdroje
získané emisiou hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií môže používať
hypotekárna banka výhradne na poskytovanie hypotekárnych a komunálnych úverov. Ak
banka nemá možnosť umiestniť všetky zdroje do hypotekárnych a komunálnych úverov,
môže časť z nich do výšky 10 % menovitej hodnoty hypotekárnych záložných listov a
komunálnych obligácií použiť na náhradné krytie. Spôsoby náhradného krytia sú presne
vymedzené.
Riadnym krytím hypotekárnych záložných listov sú pohľadávky hypotekárnej
banky z. hypotekárnych úverov, ktoré poskytujú do výšky 70 % hodnoty založenej
nehnuteľnosti. Nad tento rámec môže poskytnúť hypotekárna banka hypotekárne úvery len
vtedy, ak hodnota pohľadávky, presahujúca tento rámec, nie je vyššia ako 10 % sumy
poskytnutých úverov. Z uvedenej možnosti vyplýva, že hypotekárne úvery možno
poskytovať prakticky neobmedzene z hľadiska jedného klienta. Tie hypotekárne úvery,
ktoré sú poskytnuté nad rámec 70 % hodnoty nehnuteľností, nemôžu byť použité na riadne

281
krytie HZL, predstavujú hypotéku nižšej triedy (napríklad hypotéka druhej triedy) a mali by
byť poskytnuté z primárnych zdrojov. Piati tu zásada, že ak nemôžu slúžiť na kry'ti e
hypotekárnych záložných listov, mali by byť poskytnuté z iných zdrojov ako z tých
získaných emisiou hypotekárnych záložných listov.
Náhradné krytie je prípustné maximálne do 10 % celkovej menovitej hodnoty
vydaných dlhopisov. Dodržiavanie limitu náhradného krytia vyplýva aj z medzinárodne
platných smerníc o hypotekárnom bankovníctve. Najvyššia prípustná hranica v európskych
krajinách predstavuje 20 %.

Zákon o dlhopisoch taxatívne vymedzuje spôsoby náhradného krytia:

• vklady v NBS,
• pokladničné poukážky NBS,
• vklady v bankách so sídlom v SR,
• vklady v pobočkách zahraničných bánk v SR,
• hotovosti,
• štátne dlhopisy,
• štátne pokladničné poukážky,
• hypotekárne záložné listy iných bánk,
• komunálne obligácie iných bánk (majú sa na mysli komunálne obligácie v
zmysle legislatívy hypotekárneho bankovníctva).
Hypotekárne záložné listy a komunálne obligácie z ekonomického hľadiska
predstavujú produkty bilančnej sekuritizácic hypotekárnych bánk.
Možnosť predčasného splatenia hypotekárnych záložných listov a komunálnych
obligácií nie je v slovenskej legislatíve upravená.
Najväčší problém hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií
predstavuje ich nízka likvidita a prakticky neexistujúci sekundárny trh s uvedenými
nástrojmi.

15.6 Register hypoték a hypotekárny správca

Zoznam a rozsah hypotekárnych obchodov záložných práv a aktív, ktoré slúžia na
krytie hypotekárnych dlhopisov, ako aj náhradné krytie hypotekárna banka jednotlivo
eviduje v registri hypoték. Hypotekárne obchody sa vedú v oddelenej analytickej evidencii.
Do konca januára a júla kalendárneho roka je povinná hypotekárna banka informovať NBS
o záznamoch v registri hypoték.
Hypotekárna banka je povinná viesť oddelene individuálne údaje o hypotekárnych a
komunálnych úveroch, o riadnom a náhradnom krytí hypotekárnych záložných listov a
komunálnych obligácií.
V súvislosti s touto povinnosťou a v súlade so zákonom o bankách ustanovujú
Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií SR vyhlášku č. 600/200! Z. z. o registri
hypoték a podrobnostiach o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu2
a novelu tejto vyhlášky pod. č. 661/2004 Zh. z 12. novembra 2004, ktorou sa mení a
dopĺňa uvedená vyhláška 600/2001.
Register hypoték obsahuje:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo hypotekárnej banky,

282
b) obdobie, za ktoré sa zápisy v registri hypoték vykonali,
c) údaje o hypotekárnom a komunálnom úvere,
d) údaje o riadnom a náhradnom krytí hypotekárnych záložných listov a komunálnych
obligácií,
e) podpis hypotekárneho správcu potvrdzujúci úplnosť a správnosť údajov zapísaných v
registri hypoték a podpis zodpovedného pracovníka banky.

Register hypoték sa člení na:

a) Časť hypotekárne úvery, v ktorej vedie hypotekárna banka individuálne údaje o
hypotekárnych úveroch a pohľadávkach z hypotekárnych úverov,

3
Prijatím uvedenej vyhlášky bola zrušená vyhláška MF SR a NBS č. 16/97 o registri hypoték a činnosti hypotekárneho
správcu.

283
b) časť komunálne úvery, kde vedie hypotekárna banka individuálne údaje o
komunálnych úveroch a pohľadávkach z. komunálnych úverov,
c) časť riadne krytie a náhradné krytie hypotekárnych záložných listov a komunálnych
obligácii, kde sa vedú individuálne údaje o riadnom a náhradnom krytí hypotekárnych
záložných listov a komunálnych obligácií.
NBS vymenúva pre každú hypotekárnu banku hypotekárneho správcu, ktorý
vykonáva dozor nad hypotekárnymi obchodmi. Rovnako vymenúva NBS zástupcu
hypotekárneho správcu, ktorý zastupuje hypotekárneho
správcu počas jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho práv a povinností.
Hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nestranne a nezávisle.
Pri výkone svojej činnosti je viazaný len všeobecne platnými právnymi predpismi a
rozhodnutiami bankového dohľadu NBS.
Hypotekárny správca v rámci výkonu kontrolnej činnosti overuje, či:
a) celková menovitá hodnota hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych
obligácií je krytá najmenej v rovnakej výške a najmenej s rovnakým výnosom, ako je
menovitá hodnota pohľadávok hypotekárnej banky z poskytnutých úverov,
b) hypotekárna banka neprekročila hranicu 10 % z celkovej sumy poskytnutých úverov, pri
ktorých môže použiť na riadne krytie hypotekárnych záložných listov alebo
komunálnych obligácií pohľadávky z úverov, ktoré presahujú ' 70 % hodnoty založenej
nehnuteľnosti,
c) hypotekárna banka neprekročila ustanovenú hranicu náhradného krytia, a to 10 % z
celkovej menovitej hodnoty vydávaných hypotekárnych záložných listov alebo
komunálnych obligácií podľa zákona o dlhopisoch,
d) hypotekárna banka použila na náhradné krytie majetkové hodnoty ustanovené zákonom
o dlhopisoch,
e) záložné právo na nehnuteľnosti zriadené na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej
banky z úverov je zapísané v katastri nehnuteľností,
0 hypotekárna banka eviduje úvery, pohľadávky z úverov slúžiace ako riadne krytie
hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií, alebo iné majetkové
hodnoty slúžiace ako náhradné krytie vo svojom registri hypoték,
g) hypotekárna banka eviduje iné majetkové hodnoty slúžiace ako náhradné krytie vo
svojom registri hypoték,
h) hypotekárna banka uschováva register hypoték a doklady, na základe ktorých vykonala
zápisy v registri hypoték oddelene od ostatných dokladov, či ich zabezpečila pred
zneužitím, zničením, poškodením a stratou,
i) hypotekárna banka vedie o hypotekárnych obchodoch oddelene analytickú evidenciu v
systéme účtovníctva.

1
Podľa názoru autorky má byť v texte slovo „nepresahujú“ 70 % hodnoty založenej nehnuteľnosti. Nesprávne väzby v oblasti
pôsobnosti hypotekárneho správcu zneisťujú jeho postavenie. NavySc existuje rozpor aj vo výSkc pokuty, ktorá môže byť daná
hypotekárnemu správcovi, ked' zákon o bankách pripúšťa 100 tis. Sk (3 310 1:1 JR) a zákon o dlhopisoch I mil. Sk (33 194
EUR.)

285
 Výšku odmeny hypolekárneho správcu a jeho zástupcu stanovuje Národná banka
Slovenska, odmenu mu vypláca hypotekárna banka. Jeho činnosť podlieha bankovému
dohľadu pri NBS. Hypotekárny správca vykonáva dozor nad vydávaním hypotekárnych
záložných listov alebo komunálnych obligácií z hľadiska ich náležitostí a krytia. Pre každú
emisiu hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií pred ich vydaním
vyhotovuje písomné osvedčenie o tom, že ich krytie je zabezpečené.
Právne vzťahy medzi hypotekárnou bankou a hypotekárnym správcom a jeho
zástupcom možno upraviť len v súlade s požiadavkou na samostatné, nezávislé a nestranné
vykonávanie činnosti hypotekárneho správcu. V prípade zistených nedostatkov v činnosti
hypotekárneho správcu môže mu byť uložená pokuta do výšky 100-tisíc Sk (3 319 BUR).
Ustanovenia vyhlášky na výkon hypotekárneho správcu sa vzťahujú rovnako aj na činnosť
zástupcu hypotekárneho správcu, ktorý počas neprítomnosti hypotekárneho správcu ho v
plnom rozsahu zastupuje.

15.7 Štátna podpora hypotekárneho úveru na Slovensku

Pri štátnej podpore hypotekárneho úveru je namieste položiť otázku, do akej miery
môže prispieť hypotekárny úver k záujmom štátu v oblasti rozvoja bytovej výstavby alebo k
rozvoju investícií. Hypotekárny úver je koncipovaný ako komerčný produkt, ale môže byť
vhodným zdrojom financovania bytovej a investičnej výstavby. Dobré zvládnutie
hypotekárneho úveru na úrovni komerčného produktu sa môže stať východiskom jeho
sociálneho smerovania.

Schválenie štátnej podpory' hypotekárneho úveru sa uskutočnilo v Slovenskej

republike v roku 1999 v rozsahu a spôsobom stanoveným novelou zákona o bankách.

Aj keď si myslíme, že štátna podpora nie je plne kompatibilná s princípmi

fungovania trhového prostredia, v odôvodnených prípadoch je opodstatnená. Za zavedenie
štátnej podpory sme sa prihovárali najmä preto, lebo v deformovaných podmienkach
kapitálového trhu nemohli vzniknúť prirodzené stimuly rozvoja dlhodobých finančných
produktov. Cena zdrojov hypotekárnych bánk na kapitálovom trhu sa vo vyspelých
krajinách pohybuje v rozpätí 3 % až 6 %, pri zavádzaní hypotekárneho bankovníctva do
praxe na Slovensku sa pohybovala cena zdrojov okolo 20 %, čo by spôsobovalo príliš drahé
hypotekárne úvery a pre klientov neakceptovateľné podmienky.

Postupne sa vývoj na kapitálovom trhu ustálil a zanikli dôvody, uvádzané ako

argumenty zavedenia štátnej podpory hypotekárnych úverov.
Postupné znižovanie štátnej podpory dokumentuje, že uvedený proces postupne
smeroval k zrušeniu štátnej podpory. Štátna bonifikácia hypotekárnych úverov,
priznaná do 1.6. 2003, sa zachováva počas celej doby životnosti hypotekárnych
úverov.

Tabuľka 15.3 Vývoj štátnej podpory hypotekárneho úveru

286
 1

1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009
6% 6% 5% 4,5 % 2,5 % 1% 0% 0% 1,7 1,7 2,0 *
*1 štátna podpora pre mladých
Otázkami štátnej podpory pre mladých sa zaoberá časť 3.8 Hypotekárne bankovníctvo na strane 86
tejto publikácie.

15.8 Niektoré špecifiká fungovania hypotekárneho bankovníctva na

Slovensku
Rozbor jednotlivých procesov hypotekárneho bankovníctva na Slovensku
poukazuje na to, že existujú značné rozdiely medzi metodologickými a legislatívnymi
východiskami na jednej strane a realizáciou hypotekárnych obchodov v praxi na
druhej strane.

Hlavným činiteľom spôsobujúcim takýto stav je skutočnosť, že hypotekárne

obchody sú situované do univerzálnych komerčných bánk, ktoré často nepotrebovali
žiadny dodatočný kapitál na to, aby zaviedli hypotekárne obchody do svojho portlolia.
Takéto kompromisné riešenie si však vyžadovala situácia v období zavádzania
hypotekárneho bankovníctva na Slovensku, keď striktné trvanie na vyčlenení 1
miliardy Sk (33 193 918 EUR) do samostatnej hypotekárnej inštitúcie by spôsobila
nezáujem bánk poskytovať služby v tejto oblasti.
Väčšina komerčných bánk, ktoré získali licenciu na vykonávanie
hypotekárnych obchodov, mali výšku kapitálu presahujúcu hranicu 1 mld. Sk (33 193
918 EUR). Tento kapitál však bol určený na krytie rizík obchodov univerzálnych bánk
a vyplýval z požiadavky na kapitálovú primeranosť 8 %.
Udelenie hypotekárnej licencie nebolo podmienené zvýšením existujúceho
kapitálu banky o 1 miliardu Sk (33 193 918 EUR). Tento postup si vysvetľujeme
snahou zaviesť tento typ produktov do bankovej praxe aj za cenu niektorých ústupkov
od pôvodne ambiciózne nastavených pravidiel hypotekárneho bankovníctva.
Požiadavka na minimálny kapitál hypotekárnej banky bola takto splnená len formálne,
čím sa na druhej strane poprela logika funkcie kapitálu v hypotekárnej banke s
dosahom na faktickú bezpečnosť podnikania hypotekárnej banky.
Situovanie hypotekárnych obchodov do univerzálnych komerčných bánk
však môže spôsobiť určité deformácie hypotekárneho systému na Slovensku.
Ďalšou oblasťou posudzovania stavu hypotekárneho bankovníctva na
Slovensku je prísnosť pravidiel a väzieb vyžadovaných metodologickými
zásadami hypotekárneho bankovníctva. Pravidlá hypotekárneho bankovníctva je
nevyhnutné rešpektovať v čistých hypotekárnych bankách v rámci systému
hypotekárnych záloiných listov.
Keďže na Slovensku nie je žiadna samostatná hypotekárna banka, ani
systém hypotekárnych záložných listov sa neuplatňuje striktne, existujúci
hypotekárny systém na Slovensku môžeme definovať ako rozhranie medzi
depozitným modelom a modelom hypotekárnych záložných listov, aj keď je
legislatíva nastavená na model záložných listov.

287
 Rovnako je problémom „tvorca trhu“ hypotekárnych záložných listov. Keďže
túto ľunkciu si banky vykonávajú navzájom medzi sebou, nemožno hovoriť o trhu v
pravom zmysle slova.
Na Slovensku zatiaľ žiadna banka nevyužila možnosť získať zdroje emisiou
dočasných hypotekárnych záložných listov.
Súvisí to so situáciou na kapitálovom trhu, s rizikom neumiestnenia pomerne
drahých zdrojov do hypotekárnych úverov, ale aj so skutočnosťou, že na Slovensku nie
je žiadna samostatná hypotekárna banka a komerčné banky disponujú dostatočnými
primárnymi vkladmi vhodnými na reľinancovanie hypotekárnych úverov.

Rovnako nie je jasné dodržiavanie limitu poskytovania hypotekárneho úveru

do výšky 70 % hodnoty zálohu v súvislosti s možnosťou poskytnúť úver nad rámec 70
% do výšky 10 % hypotekárnych úverov poskytnutých hypotekárnou bankou (t. j.
hypotéka druhej triedy). V takomto prípade neexistujú obmedzenia na poskytovanie
úverov pod hlavičkou hypotekárnych úverov pre vybratých klientov. Klientovi je
jedno, či jeho úver eviduje banka ako hypotéku prvej triedy, alebo druhej triedy.
Hypotéky druhej triedy, ako sa často nazývajú tieto nad limit 70 % poskytnutých
hypotekárnych úverov, nemôžu byť použité na riadne krytie hypotekárnych cenných
papierov, môžu byť teda poskytnuté z iných zdrojov ako z emisie hypotekárnych
záložných listov. Lenže u nás sú poskytnuté aj hypotéky prvej triedy často z
primárnych vkladov, takže rozlišovanie hypotéky prvej a druhej triedy u nás zatiaľ
nemá veľký praktický význam. Hypotéka druhej triedy je len ďalšim uvoľnením
hypotekárneho bankovníctva na Slovensku na prípady, keď klient nespĺňa všetky
požiadavky, ale banka má možnosť poskytnúť mu hypotekárny úver, limitujúcim je len
objem poskytnutých ostatných hypotekárnych úverov.
Ak už má byť hypotéka druhej triedy súčasťou slovenského hypotekárneho
bankovníctva, bolo by vhodnejšie, aby bol limit 10 % nad rámec

288
hypotekárneho úveru v súvislosti s jedným úverom (ale nie s celým objemom
poskytnutých úverov), čím by jeden klient mohol získať hypotéku prvej triedy do 70
% hodnoty nehnuteľnosti , ale aj hypotéku druhej triedy do výšky 10 % zo 70 %, spolu
teda do výšky 77 % hodnoty nehnuteľnosti.
Aktuálnym problémom sa stáva obdoba hypotekárnych úverov, takzvaný
spotrebný úver na bývanie. Banky sa odkláňajú od poskytovania hypotekárnych
úverov podľa zákona o bankách k poskytovaniu spotrebných úverov na bývanie.
Príčinou je pomerne prísne sledovanie pravidiel hypotekárneho bankovníctva a
snahou bánk vyhnúť sa tejto regulácii. Nevýhodou pre klienta môže byť skutočnosť,
že spotrebné úvery na bývanie nie sú zvýhodňované štátnou podporou.
V oblasti hypotekárneho bankovníctva na Slovensku nastal výrazný pokrok, a
rovnako treba oceniť snahu o vytvorenie priestoru pre tento produkt, ktorý v štádiu
jeho zavádzania na slovenský trh nemal priaznivé podmienky. Boli urobené viaceré
kroky, ktoré umožnili prekonať objektívne existujúce prekážky na trhu, skvalitniť
legislatívu a priblížiť hypotekárny úver k občanovi.
 16. KAPITOLA
STAVEBNÉ SPORENIE

16.1 Podstata stavebného sporenia

Stavebné sporenie môžeme definovať ako sporenie, ktorého účelom je
financovanie bytových potrieb účastníkov stavebného sporenia. Jeho podstatou je,
že účastníci stavebného sporenia z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo
fonde stavebného sporenia financujú „svoje budúce bývanie“.
Fond sporenia tvoria:
• 1. vklady od stavebných sporiteľov,
• 2. úroky, príspevky zo štátneho rozpočtu vo forme štátnej prémie a
• 3. splátky skôr pridelených úverov.

Stavebným sporením rozumieme prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov a

poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.
Stavebné sporenie môže vykonávať len banka založená ako akciová
spoločnosť, ktorej bolo vydané povolenie pôsobiť ako banka podľa osobitného
predpisu, ak predmetom jej činnosti je stavebné sporenie.
Stavebná sporiteľňa môže okrem uvedeného vykonávať, na základe
povolenia, tiež tieto činnosti:
• poskytovať záruky inej banke za stavebné úvery, hypotekárne úvery alebo
komunálne úvery,
• prijímať vklady od bánk,
• obchodovať na vlastný účet s hypotekárnymi záložnými listami, komunálnymi
obligáciami, so štátnymi cennými papiermi, s pokladničnými poukážkami NBS
- na základe povolenia, udeleného podľa osobitného predpisu,
• vykonávať platobný styk a zúčtovanie, ktoré súvisí so stavebným sporením,
• poskytovať poradenské služby, ktoré súvisia so stavebným sporením.

Všetky tieto činnosti môže stavebná sporiteľňa vykonávať len v tom prípade, ak
sú prednostne zabezpečené záväzky, ktoré vyplývajú z uzatvorených zmlúv o
stavebnom sporení a ak nedôjde k takej situácii, že banka musí pristúpiť ku
skráteniu lehôt splatnosti stavebných úverov alebo k predĺženiu lehôt na ich
poskytnutie.
Filozofia stavebného sporenia je takáto: klient uzatvorí so stavebnou
sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení. V zmluve sa dohodne cieľová suma a
výška splátok - ktoré klient pravidelne v určitých časových intervaloch ukladá na
účet stavebného sporenia, spravidla počas šiestich rokov. Po
skončení 6-ročného obdobia má klient na svojom účte sumu peňažných
prostriedkov, ktorá sa skladá z našetrenej sumy, zo sumy ročných štátnych prémií a z
úrokov, ktorými je úročený vklad klienta počas šiestich rokov. Nasporená suma

290
 predstavuje čiastku vyššiu, ako je polovica z cieľovej sumy. V prípade, že má klient
záujem o stavebný úver, môže ho získať po pridelení tzv. hodnotiaceho čísla,
maximálne do výšky cieľovej sumy. Úver je spravidla úročený výhodnejšou
úrokovou sadzbou v porovnaní s „klasickým“ úverom.
Pri tejto forme sporenia sa uplatňuje systém „čas násobený peniazmi“, čo
znamená, že prednosť pri získaní úveru má ten sporiteľ, ktorého úspory sú vyššie a v
spoločnom fonde sú uložené na dlhší čas - keďže, z uvedeného dôvodu, dosiahne
vyššie hodnotiace číslo, ktoré ho zaradí do výhodnejšej pozície pri poskytovaní
úveru.

16.2 História stavebného sporenia

Vo svete má stavebné sporenie dlhoročnú tradíciu. Prvýkrát sa s touto formou
pomoci pri zabezpečovaní bývania stretávame v Anglicku v polovici 18. storočia.
Pudia problém s bývaním začali riešiť spoločným úsilím. Skupina ľudí sporila
spoločne peniaze. Keď bola nasporená dostatočná suma, peniaze boli pridelené
tomu, kto bývanie najviac potreboval. Ten už peniaze nesporil, ale splácal splátky.
Uvedený postup sa opakoval až dovtedy, pokým každý zo zúčastnených nebol
uspokojený. Na tomto princípe začali postupne pracovať úverové družstvá, z ktorých
neskôr vznikli stavebné sporiteľne. Spočiatku sa peniaze jednotlivým účastníkom
prideľovali náhodne, neskôr žrebovaním. Až začiatkom 30. rokov 19. storočia boli
stanovené podmienky sporenia a prideľovania úverov. Do tohto obdobia siaha
základná filozofia prideľovania úverov - „čas násobený peniazmi“, ktorá sa používa
doteraz.
Po prvej svetovej vojne sa stavebné sporenie rozšírilo aj v Nemecku. Jeho
iniciátorom a zakladateľom je Georg Krapp, na ktorého podnet vzniklo v roku 1921
združenie, ktorého členovia zhromažďovali peňažné prostriedky, z ktorých sa stavali
domy a byty. Neskôr organizovanie týchto akcií prebrali banky a začal ich
podporovať štát.
Stavebné sporenie sa stalo pevnou súčasťou bankovníctva v mnohých krajinách
sveta. Vlády jednotlivých štátov sa snažili už v minulosti pomáhať tejto forme
sporenia prostredníctvom štátnej podpory. Už v roku 1934 sa prvýkrát stretávame s
jej určitou formou. V súčasnosti sa využíva vo väčšine krajín forma štátnej prémie.
Princíp svojpomoci, ktorý je pri stavebnom sporení uplatňovaný, sa
predovšetkým po druhej svetovej vojne postupne prispôsoboval novým podmienkam
- napríklad aj tým, že daňoví poplatníci majú možnosť odpočítavať si vklady
stavebného sporenia od základu dane z príjmu alebo úroky z vkladov klientov nie sú
zdaňované. Táto skutočnosť, ako aj podpora
zo sírany štátu spôsobili, že stavebné sporenie zaznamenalo vo svete obrovský
rozvoj.

291
16.3 Zmluva o stavebnom sporení a jej predmet
Stavebné sporenie sa uzatvára medzi klientom a bankou na základe zmluvy o
stavebnom sporení. Stavebným sporiteľom môže na Slovensku byť fyzická osoba,
ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, právnická osoba alebo
fyzická osoba - podnikateľ, so sídlom na území Slovenskej republiky a
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Predmetom zmluvy medzi stavebným sporiteľom a stavebnou sporiteľňou -
bankou je získanie stavebného úveru klientom, na základe pravidelného sporenia
počas určitého obdobia. Ide zo strany sporiteľne o nevypovcdaleľný stavebný úver.
Použitie nasporenej sumy a úveru je rozdielne, v závislosti od osoby, ktorej sa to
týka.
Fyzická osoba môže nasporenú sumu a stavebný úver použiť na financovanie
bytových potrieb na území Slovenskej republiky. Ide o:
• nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,
• výstavbu, prístavbu, nadstavbu, vstavbu alebo stavebné úpravy rodinného domu
alebo bytového domu, alebo stavebné úpravy bytu,
• modernizáciu bytu, bytového domu alebo rodinného domu, alebo udržiavacie práce
na nich,
• nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu
alebo bytového domu,
• nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo
bytový dom,
• nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby
nebytových priestorov na byt,
• prestavbu nebytových priestorov na byt,
• úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,
• úhradu záväzkov, ktoré súvisia s uvedenými skutočnosťami.

Právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ a spoločenstvo vlastníkov

bytov a nebytových priestorov môže použiť finančné prostriedky presne podľa
zákona.
16.4 Výpoveď zmluvy o stavebnom sporení
Po zaplatení poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení môže
stavebný sporiteľ kedykoľvek zmluvu o stavebnom sporení vypovedať. Keď tak
urobí, stavebná sporiteľňa sporiteľovi najneskoršie do konca tretieho mesiaca od
doručenia žiadosti o vypovedaní zmluvy do centrály stavebnej sporiteľne vyplatí:
• vklady stavebného sporenia, ktoré sú znížené o zaťažujúce poplatky,
• úroky,
• štátnu prémiu, ak klient splnil zákonné podmienky a osobitné pokyny stavebnej
sporiteľne na jej pridelenie.
Ak stavebný sporiteľ vypovie zmluvu pred uplynutím 6 rokov od vzniku zmluvy o
stavebnom sporení, má sporiteľňa právo požadovať od sporiteľa poplatok podľa

292
 aktuálneho sadzobníka poplatkov.

16.5 Dozor nad poskytovaním štátnej prémie

Ministerstvo financií SR uskutočňuje štátny dozor nad dodržiavaním podmienok,
za ktorých sa poskytuje štátna prémia, a sleduje oprávnenosť nárokov stavebných
sporiteľov na štátnu prémiu. 7 toho dôvodu MF SR vedie centrálnu evidenciu zmlúv
o stavebnom sporení uzatvorených stavebnými sporiteľňami. Stavebné sporiteľne sú
povinné mesačne, vždy do desiatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca,
poskytovať MF SR identifikačné údaje o stavebnom sporiteľovi:
• rodné číslo stavebného sporiteľa,
• číslo zmluvy o stavebnom sporení,
• dátum uzatvorenia a zrušenia zmluvy o stavebnom sporení,
• vyhlásenie o uplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie.
Stavebné sporiteľne sú povinné štvrťročne vždy do desiatich dní po
uplynutí štvrťroka poskytovať ministerstvu údaje o nárokoch na štátnu prémiu za
uplynulý štvrťrok.

16.6 Cieľová suma

Podstatou zmluvy o stavebnom sporení je, že sa uzatvára na určitú cieľovú sumu.
Výška cieľovej sumy sa môže pohybovať v rozmedzí minimálne od 50 000 Sk (1 660
EUR) do maximálne 5 000 000 Sk 165 970 EUR), (v celých tisícoch. Stavebná
sporiteľňa má však možnosť dohodnúť so stavebným sporiteľom aj vyššiu cieľovú
sumu ako je 5 miliónov Sk (165 970
EUR), v závislosti od výšky nasporenej sumy. V prípade, že je nasporená suma
vyššia, ako sa vyžaduje pri cieľovej sume 5 miliónov Sk, potom môže stavebná
sporiteľňa cieľovú sumu zvýšiť na výšku zodpovedajúcu nasporenej sume.
Cieľová suma pozostáva:

• z vkladov stavebného sporenia, od ktorých sú odpočítané všetky poplatky súvisiace

so stavebným sporením,
• zo štátnej prémie,
• zo stavebného úveru vo výške rozdielu medzi cieľovou sumou a nasporenou sumou,
• z iných pripísaných zdrojov.

Nárok na Štátnu prémiu majú fyzické osoby a spoločenstvá vlastníkov bytov

a nebytových priestorov. Výška stavebného úveru predstavuje rozdiel medzi
cieľovou sumou a nasporenou sumou finančných prostriedkov.
Za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení platí stavebný sporiteľ poplatok.
Je to peňažná náhrada za služby, ktoré poskytuje stavebná sporiteľňa v súvislosti
s uzatvorením zmluvy o stavebnom sporení. Výška poplatku za uzatvorenie

293
 zmluvy je stanovená spravidla vo výške 1 % z cieľovej sumy. Stavebný sporiteľ
je povinný tento poplatok zaplatiť ihneď, pri uzatvorení zmluvy, najneskôr však
do 4 mesiacov od účinnosti zmluvy o stavebnom sporení. Dovtedy, kým nie je
poplatok úplne uhradený, sporiteľňa zúčtuje všetky platby klienta ako splátky
poplatku. Ak stavebný sporiteľ poplatok v plnej výške v tejto lehote nezaplatí,
stavebná sporiteľňa má právo odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení.
Stavebná sporiteľňa zásadne poplatok klientovi nevracia. Ten je považovaný
za primeranú peňažnú náhradu za služby, ktoré poskytla v súvislosti s
uzatvorením zmluvy.

16.7 Predpoklady pridelenia cieľovej sumy

Cieľová suma sa stavebnému sporiteľovi prideľuje spravidla na konci mesiaca, v
prípade, že:
- od vzniku zmluvy o stavebnom sporení uplynulo najmenej 24 mesiacov,

- nasporená suma musí dosiahnuť minimálne 50 % z cieľovej sumy ku dňu

výpočtu,
ku dňu výpočtu musí dosiahnuť zmluva o stavebnom sporení minimálne
výšku hodnotiaceho čísla stanoveného na dané obdobie, minimálne 64 (v
prípade PSS, a. s.),

- stavebná sporiteľňa písomne informuje sporiteľa o pridelení cieľovej

sumy. Sporiteľ písomne potvrdí akceptovanie pridelenia cieľovej sumy. Musí
tak urobiť do konca mesiaca, ktorý predchádza prideleniu cieľovej sumy,

- stavebná sporiteľňa každý mesiac zostavuje zoznam poradia pridelených

cieľových súm. Poradie sa stanovuje podľa výšky hodnotiacich čísel zmlúv o
stavebnom sporení v deň výpočtu. Zmluva o stavebnom sporení, ktorá má
vyššie hodnotiace číslo, má prednosť,

- stavebnému sporiteľovi sa vyplatí stavebný úver, ak poskytne

požadované záruky. Na predloženie záruk má stavebný sporiteľ lehotu 9
mesiacov od termínu pridelenia cieľovej sumy. Ak stavebný sporiteľ túto
lehotu nesplní, stavebná sporiteľňa považuje pridelenie cieľovej sumy za
odvolané. Stavebná sporiteľňa vyplatí stavebnému sporiteľovi len nasporenú
sumu.

16.8 Hodnotiace číslo

Systém výpočtu hodnotiaceho čísla zabezpečuje všetkým stavebným sporiteľom
spravodlivosť pri prideľovaní cieľovej sumy a pri získaní stavebného úveru. Každá

294
stavebná sporiteľňa má vlastnú metodiku jeho výpočtu. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,
pri výpočte hodnotiaceho čísla zohľadňuje výšku a pravidelnosť vkladov, dobu
sporenia, prípadne mimoriadne vklady.

Vzorec na výpočet hodnotiaceho čísla, podľa metodiky PSS, a. s. = úroky z vkladov

stavebného sporiteľa + úroky zo štátnej prémie + úroky z iných pripísaných zdrojov

I/1000 cieľovej sumy . faktor hodnotiaceho čísla . faktor výkonu

Faktor výkonu je podiel nasporenej sumy ku dňu výpočtu a polovice cieľovej

sumy, minimálne 0,85 a maximálne 2.

295
16.9 Pridelenie cieľovej sumy

Pridelením cieľovej sumy stavebná sporiteľňa pripravuje stavebnému

sporiteľovi peňažné prostriedky na pridelenie stavebného úveru a nasporenú sumu.
Výška stavebného úveru predstavuje rozdiel medzi cieľovou sumou a nasporenou
sumou peňažných prostriedkov. Štátna prémia sa vypláca, len keď sú na jej výplatu
splnené zákonné podmienky. Ak stavebný sporiteľ nesplní niektorú z podmienok
stavebného sporenia alebo sa zriekne nároku na stavebný úver, stavebná sporiteľňa
mu vyplatí nasporenú sumu vrátane štátnej prémie, úrokov a bonusu.

16.10 Vklady stavehneho sporenia a ich úročenie

Výška vkladu stavebného sporenia a termíny splátok závisia od zvolenej
tariľy. Povinnosť ukladať peňažné prostriedky na účet stavebného sporenia pre
sporiteľa sa končí splnením podmienok na pridelenie cieľovej sumy. V prípade, že
klient nemá záujem o poskytnutie stavebného úveru a neakceptuje pridelenie
cieľovej sumy, môže sporiť ďalej. V tom prípade má klient nárok na pridelenie
štátnej prémie. Sporiteľňa však môže klienta „odmeniť“ napr. aj určitým bonusom k
úrokovým sadzbám. Klient môže kedykoľvek vkladať mimoriadne vklady na účet
stavebného sporenia.
Ak stavebný sporiteľ nezaplatí viac ako 6 predpísaných vkladov - pri zarátaní
mimoriadnych vkladov - a ak ani po doručení písomnej výzvy do dvoch mesiacov
nepoukáže vklady na účet stavebného sporenia - stavebná sporiteľňa má právo
vypovedať klientovi zmluvu o stavebnom sporení.
Nasporená suma stavebného sporenia je úročená.

16.11 Štátna prémia

Je forma štátnej podpory bývania, ktorá sa poskytuje stavebným sporiteľom
- fyzickým osobám. Je to účelový, štátny príspevok, ktorý je určený percentom z
ročného vkladu sporiteľa. Najviac však v sume, ktorú určuje zákon o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Podmienky poskytovania štátnej prémie
upravuje zákon o stavebnom sporení.
Štátna prémia sa poskytuje stavebnému sporiteľovi - fyzickej osobe, ktorá má
trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorá uzatvorí zmluvu o stavebnom
sporení so stavebnou sporiteľňou alebo v ktorej prospech je uzatvorená zmluva o
stavebnom sporení.

296
 Nárok stavebného sporiteľa na štátnu prémiu voči štátnemu rozpočtu
uplatňuje stavebná sporiteľňa. Výška štátnej prémie na príslušný kalendárny rok sa
vypočíta podľa vzorca uvedeného v zákone 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v
znení neskorších predpisov. Výška štátnej prémie bola v roku 2010 stanovená na
12, 5 % z 531,10 eura (16 000 Sk) ročného vkladu, maximálne 66,39 eura (2 000
Sk).
Štátna prémia sa poskytuje stavebnému sporiteľovi každoročne počas trvania
sporenia na jednu zmluvu o stavebnom sporení. V prípade, že stavebný sporiteľ
uzatvorí viac zmlúv o stavebnom sporení, štátna prémia sa poskytne na tú zmluvu, o
ktorej to písomne vyhlási. Ak toto vyhlásenie stavebný sporiteľ poskytne na viaceré
zmluvy v jednom roku, stráca nárok na Štátnu prémiu za tento rok zo všetkých
zmlúv.
Ak stavebný sporiteľ uzatvorí novú zmluvu o stavebnom sporení a v tom
istom roku sa ukončí platnosť starej zmluvy, môže si uplatniť nárok na štátnu prémiu
na novú zmluvu v tom prípade, ak mu na starú zmluvu v tom roku nárok nevznikol.
V prípade, že stavebnému sporiteľovi vznikol nárok na štátnu prémiu zo
starej, už zrušenej zmluvy, a zároveň mu vznikol nárok na štátnu prémiu z
novo-uzatvorenej zmluvy, vtedy výška štátnej prémie nesmie presiahnuť určité
percento ročných vkladov oboch zmlúv, najviac však sumu, ktorá je určená
zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Ak stavebný sporiteľ nedodrží uvedené podmienky, nárok na štátnu prémiu mu
zaniká.
Nárok na štátnu prémiu nezaniká, ak stavebný sporiteľ zmluvu o stavebnom
sporení zruší v čase od dvoch do šiestich rokov od jej uzatvorenia a prostriedky,
ktoré získal stavebným sporením, preukázateľne použije na stavebné účely.
Nárok na štátnu prémiu nezaniká ani v tom prípade, keď si stavebný sporiteľ po
šiestich rokoch od uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení neuplatní nárok na
stavebný úver. Prostriedky získané stavebným sporením môže použiť na čokoľvek.
Nárok na štátnu prémiu nezaniká ani v prípade, ak dôjde k zrušeniu zmluvy o
stavebnom sporení v dôsledku smrti alebo invalidity stavebného sporiteľa.
Nárok na štátnu prémiu je povinná uplatniť na Ministerstve financií Slovenskej
republiky stavebná sporiteľňa. Nárok sa uplatňuje písomne, za príslušný kalendárny
štvrťrok do 10 dní po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroku. Ministerstvo
financií poskytuje sporiteľni prostriedky na štátnu prémiu štvrťročne, do 25
kalendárnych dní od uplatnenia nároku za predchádzajúci štvrťrok.
Keď stavebná sporiteľňa získa prostriedky zo štátneho rozpočtu, pripíše
zodpovedajúcu časť na účet stavebného sporiteľa. Musí tak urobiť najneskôr do 10
dní po ich získaní.
 Štátnu prémiu musí viesť sporiteľňa na účte stavebného sporiteľa osobitne. Keď
je pripísaná na účet, úročí sa rovnako ako vklady stavebného sporenia.

Stavebná sporiteľňa je podľa zákona zodpovedná za:

• včasné uplatnenie nároku na štátnu prémiu,
• správne vyčíslenie jej výšky,
• zúčtovanie preddavkov štátnej prémie,
• vrátenie štátnej prémie, v prípade, že stavebný sporiteľ nedodrží podmienky na jej
poskytnutie.

16.12 Stavebný úver-jeho zabezpečenie

Stavebný úver sa poskytne len sporiteľovi, ktorý predloží sporiteľni
požadované záruky. Na ich predloženie má sporiteľ lehotu 9 mesiacov od termínu
pridelenia cieľovej sumy. Ak po nedodržaní tejto lehoty uplynú tri mesiace a sporiteľ
záruky neposkytne, pridelenie cieľovej sumy sa považuje za odvolané.
Sporiteľňa môže sporiteľovi poskytnúť stavebný úver najskôr po uplynutí 24
mesiacov od uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení. O stavebnom úvere sa
uzatvára samostatná zmluva, ktorá upravuje všetky podmienky poskytnutia a
splácania stavebného úveru.
Zásadne je stavebný úver zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti alebo
inými zárukami. V prípade, že sa doterajšie záruky ukázali ako nedostatočné, má
právo stavebná sporiteľňa požadovať dodatočné záruky.
Stavebný sporiteľ je povinný zabezpečiť vinkuláciu poistného plnenia z poistnej
zmluvy na predmet záložného práva v prospech stavebnej sporiteľne.

16.13 Úročenie stavebného úveru

Stavebný úver sa úročí stanoveným úrokom ročne. Výška úroku závisí od
zvolenej tarify sporenia.
Úroky počíta sporiteľňa z aktuálneho dlhu a zúčtované sú k 31. 12. príslušného
kalendárneho roka, podľa došlých splátok stavebného úveru a iných pripísaných
zdrojov.
Úročenie stavebného úveru sa začína dňom vyplatenia stavebného úveru alebo
jeho časti.

298
16.14 Výplata stavebného úveru

Stavebná sporiteľňa vyplatí klientovi stavebný úver v tom prípade, keď predloží
všetky požadované doklady, prípadne ďalšie dokumenty, ktoré v jednotlivých
prípadoch stavebná sporiteľňa požaduje.
Stavebná sporiteľňa poskytne stavebný úver sporiteľovi až po vyplatení
nasporenej sumy, pričom sporiteľňa má právo vyplácať stavebný úver v súlade s
postupom výstavby, na základe predložených dokladov.
Ak stavebný sporiteľ predloží záruky a doklady požadované stavebnou
sporiteľňou a napriek tomu nie je po uplynutí 24 mesiacov po uzatvorení zmluvy o
úvere stavebný úver úplne alebo čiastočne vyplatený, nárok na stavebný úver, resp.
na dočerpanie stavebného úveru zaniká po márnom uplynulí 2-mesačnej lehoty,
ktorá môže byť stavebnému sporiteľovi stanovená sporiteľňou, s tým, že ho
sporiteľňa upozorní na právne dôsledky.

16.15 Splácanie stavebného úveru

Stavebný úver sa začína splácať pri výplate celého úveru, alebo jeho časti
najneskoršie do jedného mesiaca od začiatku vyplácania prideleného stavebného
úveru. Úroky, ktoré vznikli pred vykonaním splátok, sa odložia a prvé splátky alebo
iné pripísané zdroje sa použijú na pokrytie týchto úrokov.
Mesačná splátka stavebného úveru závisí od lehoty, kedy bola uzatvorená
zmluva o stavebnom sporení, a od zvolenej tarify.

16.16 Okamžitá splatnosť stavebného úveru

Ak klient plní všetky svoje povinnosti načas, nemá stavebná sporiteľňa
dôvod a ani právo vypovedať jeho stavebný úver. Ak však stavebný sporiteľ mešká
so zaplatením splátky stavebného úveru, má sporiteľňa právo požadovať určitý úrok
z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zameškaných splátok.
Stavebná sporiteľňa môže odstúpiť od úverovej zmluvy a požadovať, aby
sporiteľ okamžite vrátil stavebný úver pri vážnom porušení zmluvných podmienok.

16.17 Prevod zmluvy o stavebnom sporení

Prevod zmluvy o stavebnom sporení je možný medzi fyzickými osobami, vo
fáze sporenia. Prevod sa môže uskutočniť na rodičov, starých rodičov,

299
vnukov, deti, súrodencov, manželku, manžela a na oprávnených dedičov stavebného
sporenia.
Prevod povoľuje stavebná sporiteľňa na písomnú žiadosť. Sporiteľňa určí, za
akých podmienok je možné prevod uskutočniť. Nedodržanie podmienok je dôvodom
vypovedania zmluvy o stavebnom sporení zo strany stavebnej sporiteľne.
V prípade, že sa stavebný úver prevádza na inú osobu, sporiteľňa má právo
vyrubiť novému majiteľovi zmluvy poplatok vo výške 3 % zo zostatku dlhu.
Predchádzajúci majiteľ sa prevodom zmluvy o stavebnom sporení vzdáva všetkých
svojich nárokov, ktoré vyplývajú zo zmluvy o stavebnom sporení.

16.18 Náklady a poplatky

7.a všetky úkony v súvislosti so stavebným sporením si stavebná sporiteľňa
účtuje poplatky - podľa aktuálneho sadzobníka, ktorý na požiadanie poskytne
klientovi. Stavebná sporiteľňa je oprávnená aktualizovať sadzobník poplatkov.
Náklady spojené s priebehom zmluvy o stavebnom sporení, napr. notárske a
súdne trovy, náklady na posudky, odhady a stavebné kontroly, náklady spojené s
odstúpením od úverových zmlúv s následným vymáhaním vyplatených finančných
prostriedkov stavebného úveru, idú na ťarchu stavebného sporiteľa.

16.19 Úmrtie stavebného sporiteľa

V prípade, že stavebný sporiteľ zomrie, stavebná sporiteľňa má právo
požadovať predloženie úmrtného listu, dedičského rozhodnutia alebo iných súdnych
osvedčení. Právoplatný dedič môže pokračovať v zmluve o stavebnom sporení za
tých podmienok, ako keby bola jeho vlastná.
Vprípade zrušenia, splynutia, konkurzu a zániku stavebného sporiteľa má
stavebná sporiteľňa právo požadovať predloženie úradných dokladov, ktoré
preukazujú túto skutočnosť.

16.20 Stavebné sporenie a ochrana vkladov

Ochranu vkladov v stavebných sporiteľniach upravuje zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Jeho účelom je
úprava ochrany vkladov uložených v bankách a pobočkách zahraničných bánk a
poskytovanie náhrad za tieto vklady, ak sa slanú nedostupnými.
Banky, ktoré prijímajú vklady, sú povinné zúčastniť sa podľa tohto zákona na
ochrane vkladov fyzických osôb a platiť príspevky na tento účel do Fondu na ochranu
vkladov.
Stavebné sporiteľne, ako špecializované banky, sú tiež povinné prispievať do
Fondu na ochranu vkladov.

300
 Za nedostupný vklad chránený podľa zákona má vkladateľ právo na náhradu od
Fondu na ochranu vkladov v mene euro v celkovej výške vkladu.

16.21 Ostatné kategórie stavebného sporenia

Bonita klienta - schopnosť klienta splácať, popri bežných nákladoch na život,
stavebný úver, resp. úroky z medziúveru. Banka skúma bonitu sporiteľa, spoludlžníka,
resp. ručiteľa. Výnimku tvorí len stavebný úver, ktorý je poskytnutý do výšky Sk 300
000 (9 958 EUR), ktorý môže klient získať aj bez ručiteľa.

Prémiovo zvýhodnená zmluva o stavebnom sporení - je každá tá zmluva, na

ktorú je možné získať štátnu prémiu. Každý člen rodiny môže mať uzatvorenú zmluvu o
stavebnom sporení zvýhodnenú štátnou prémiou. Každý člen rodiny môže pravidelne
sporiť aj na ďalšie - prémiovo nezvýhodnené zmluvy. Výhodou je, že okrem
pravidelného úroku dospelý sporiteľ môže čerpať stavebný úver s výhodnou úrokovou
sadzbou. Samozrejme, pokiaľ spĺňa podmienky, že úver bude schopný splácať.

Spoludlžník - je to spravidla manželský partner sporiteľa alebo iná osoba, ktorá

pristupuje k dlhu, jednak tým, že sa podieľa na použití úveru, a jednak tým, že sa podieľa
na jeho splácaní.

Číslo zmluvy o stavebnom sporení — je zároveň číslom účtu stavebného

sporiteľa. Pri ukladaní peňažných prostriedkov na účet je vždy potrebné použiť číslo
zmluvy o stavebnom sporení a doplniť ho bankovým kódom stavebnej sporiteľne.

Dlžník - je stavebný sporiteľ, ktorému bol poskytnutý stavebný úver,

medziúver alebo mimoriadny medziúver.

Medziúver - stavebný sporiteľ uzatvára so stavebnou sporiteľňou zmluvu o

stavebnom sporení, spravidla s cieľom, aby si do budúcnosti zabezpečil výhodný
stavebný úver na bývanie. V prípade, že peniaze potrebuje skôr, ako splní podmienky
sporiteľne na poskytnutie stavebného úveru, môže využiť ponuku stavebnej sporiteľne
na poskytnutie tzv. medziúveru. Ide o úver, ktorým si okamžite rieši potrebu
financovania svojho bývania.
Sporiteľňa uzatvorí s klientom inú zmluvu - (nie o stavebnom sporení) o medziúvere
a poskytne mu finančné prostriedky, ktorých výška sa rovná cieľovej sume, na ktorú má
uzatvorené stavebné sporenie. Teda, stavebná sporiteľňa poskytuje peňažné prostriedky
zo svojich vlastných, relatívne voľných zdrojov. Nejde o klientove peňažné prostriedky
zo stavebného sporenia. Účet stavebného sporenia klienta naďalej zostáva nedotknutý,
klient naďalej spláca splátky stavebného sporenia, ktoré sú úročené, a v prípade splnenia
zákonných podmienok dostáva štátnu prémiu. Pretože klientovi je na základe zmluvy o
medziúvere poskytnutá celá cieľová suma, musí platiť úroky z celého objemu
poskytnutých peňažných prostriedkov.

301
 Medziúver takto nadobúda charakter klasického úveru, s tým rozdielom, že klient ho
dostane za výhodnejších podmienok ako v inej komerčnej banke. Výška úrokovej sadzby
závisí od dĺžky sporenia. Poskytnutý medziúver je do výšky 50 % zabezpečený vkladom
na účte stavebného sporiteľa. Dovtedy, pokým klientovi nevznikne nárok zo zmluvy o
stavebnom sporení na stavebný úver, klient spláca len úroky. Len čo vznikne klientovi
nárok na riadny stavebný úver, klient svojou nasporenou sumou na účte stavebného
sporenia splatí medziúver až do výšky 50 %, pričom stavebná sporiteľňa automaticky
prevedie medziúver na stavebný úver a klient spláca v dlhodobom horizonte tak istinu,
ako aj úrok zo stavebného úveru.

Mimoriadny medziúver-je to špecifická forma úveru, ktorá umožní

stavebnému sporiteľovi získať finančné prostriedky skôr, ako vznikne nárok na stavebný
úver. O poskytnutie mimoriadneho medziúvcru môže požiadať klient hneď, ako uzatvorí
zmluvu o stavebnom sporení. Za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a za vedenie
účtu zaplatí poplatok a vloží polovicu cieľovej sumy na účet stavebného sporenia.
Minimálna cieľová suma mimoriadneho medziúvcru je 100 000,- Sk (3 319 F.UR).

Úroková sadzba stavebného úveru - závisí od tarify, ktorú si stavebný sporiteľ

vyberie. Stavebná sporiteľňa garantuje jej výšku počas celej doby splácania úveru.
Úroková sadzba medziúvcru - stanovuje ju predstavenstvo stavebnej sporiteľne v
závislosti od výšky hodnotiaceho čísla.

Priateľský sporiteľ - je to stavebný sporiteľ, ktorý po šiestich rokoch sporenia

nevyužije stavebný úver. Svoju nasporenú sumu peňažných prostriedkov, zvýšenú o
úroky a štátnu prémiu, môže použiť ľubovoľne.

Návrh zmluvy - keď sa klient rozhodne uzatvoriť zmluvu o stavebnom sporení,

návrh zmluvy s ním vyplní poradca stavebného sporenia. V návrhu zmluvy sa uvádza
zvolená výška cieľovej sumy, tarifa a prémiové zvýhodnenie zmluvy. V prípade, že
návrh zmluvy akceptuje centrála stavebnej sporiteľne, zmluva o stavebnom sporení
nadobúda platnosť.

Výpis z účtu stavebného sporenia - stavebná sporiteľňa raz ročne zasiela svojim
klientom výpis z účtu, ktorým informuje o fáze sporenia, o aktuálnom stave výšky úveru
a o obratoch na účte.

16.22 Stavebné sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s.

Stavebné sporenie poskytujú špecializované stavebné sporiteľne, resp. univerzálne
banky, ktoré majú licenciu na poskytovanie tohto produktu. V podmienkach SR sa so
stavebným sporením prvýkrát stretávame na začiatku 90. rokov, konkrétne 16. novembra
1992, keď ako prvá začala stavebné sporenie poskytovať Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.
Ide o špecializovanú banku na podporu výstavby a bývania. Akcionármi Prvej stavebnej

302
sporiteľne, a. s., pri jej zrode boli:
- Slovenská sporiteľňa, a.s., Slovenská republika, s 35 %-ným kapitálovým
podielom,
- Raiffeisen Bausparkassen Managementservice und Beteiligungsges. m. B. H.
Wien, Rakúsko, s 32,5 %-ným kapitálovým podielom,
- Bausparkasse Schwäbisch Hall AG, Nemecko, s 32,5 %-ným kapitálovým
podielom.

Súčasní akcionári PSS, a. s., sú:

- Bausparkasse Schwäbisch Hall AG.,
Nemecká spolková republika
32.5 % základného imania spoločnosti,
- Raiffeisen Bausparkassen Managementservice und Beteiligungsges m.b.H., Wien,
Rakúska republika
32.5 % základného imania spoločnosti,
- Erste Bank der Österreichischen Sparkassen AG,
Wien, Rakúska republika
25,2 % základného imania spoločnosti,
- Slovenská sporiteľňa, a. s.,
Bratislava, Slovenská republika
9,98 % základného imania spoločnosti.

Prvá stavebná sporiteľňa patrí medzi najúspešnejšie banky na slovenskom

finančnom trhu. Niekoľkokrát bola hodnotená na poprednom mieste v hodnotení
slovenských bankových inštitúcií a významné postavenie má aj z medzinárodného
hľadiska - medzi európskymi stavebnými sporiteľňami je v prvej desiatke.
Zmluvu o stavebnom sporení uzatvorilo doteraz viac ako 2 milióny stavebných
sporiteľov a viac ako 600 000 klientov PSS, a. s., už využilo finančné prostriedky zo
stavebného sporenia. Bývanie si pomocou stavebného úveru alebo medziúveru
skvalitnilo viac ako 237 000 klientov. V súčasnosti má PSS, a. s., približne I milión
stavebných sporiteľov.

303