POSUDZOVANIE RIZK POROVNANIE DEFINCI, METD A POSTUPOV

Motivcia k panelovej diskusii Fra BOZP Krpovo 2.- 4. aprla 2003

Autor: Ing. Hana Paaiov, PhD.

stav bezpenosti, kvality, environmentalistiky Katedra bezpenosti a kvality produkcie Technick univerzita, Koice

POSUDZOVANIE RIZK POROVNANIE DEFINCI, METD A POSTUPOV

Prof. J. Sinay a kol. - Rizik technickch zariaden, manarstvo rizika, (OTA 1997, ISBN 80-967783-0-7)
o je to NEBEZPEENSTVO? Ak sa objekty ubovolne innosti alebo samostatn innosti napr. stroje a strojn systmy, materily, vrobn technolgie vyznauj tm, e mu spsobi neoakvan negatvny jav (pokodenie loveka alebo majetku) ide o nebezpeenstvo alebo nebezpen innosti.

Nebezpeenstvo je vlastnos objektu spsobi neoakvan negatvnu jav latentn vlastnos objektu.
Stroj je nebezpen vtedy, ke poas jeho prevdzky me vznikn negatvny jav.

o je OHROZENIE? Ke sa stroj (technick objekt) uvedie do prevdzky a nezohadn sa jeho nebezpen vlastnos, dochdza k ohrozeniu v uritom pracovnom priestore a ase.

Ohrozenie je stav ke me by aktivovan nebezpeenstvo aktvna vlastnos objektu.

o je RIZIKO? Dsledky ohrozenia s priamo zvisl na tom, ak je pravdepodobnos, e sa neiadca udalos stane, a o me spsobi ohrozenie, priom kombincia tchto vlastnost je definovan ako riziko.

Riziko predstavuje vzjomn vzah medzi pravdepodobnosou vzniku negatvneho javu a jeho dsledkom.

Matematick vyjadrenie rizika:

R=PxD
Kde: R stupe rizika P pravdepodobnos vskytu danej udalosti D dsledok sledovanej udalosti.

(1)

Teoretick zklad

NEBEZPEENSTVO

OHROZENIE KAUZLNA ZVISLOS INICICIA POKODENIE

INICICIA

KODA KODA

RIZIKO = P x D

Tretia hodnota vo vzahu (1) a asto sporn hodnota vo vyjadren rizika si kladie otzku i je riziko akceptovaten. Teda rozren defincia rizika zaha v sebe aj hodnoty ako E asov expozcia t.j. doba trvania podmienok pre vznik negatvneho javu, a hodnotu O monos vyuitia ochrannch opatren v etape ohrozenia. Potom vzah pre vpoet rizika bude vyzera nasledovne:

R=PxDxEx

(2)

Prklad: Predpokladajme poruchov stav, ktor me spsobi usmrtenie resp. ublenie na zdrav desiatim uom (D). Pravdepodobnos, e sa tento stav vyskytne je 1 ku 1000 kad rok (D). Na zklade tchto velin riziko v svislosti s danou poruchou bude:

R = (1 ku 1000) x 10 = 1 vskyt usmrtenia za 100 rokov

o sa skutone me sta ak sa dan poruchov stav vyskytne mus by zaznamenan v informanom podklade (databanke) ako dsledok poruchy. Skutonos, e dan porucha me spsobi poranenie resp. usmrtenie nepredpoklad, e sa to stane v kadom okamihu jej vskytu. Mnostvo porch s takmto monm dsledkom sa vyskytuje vemi asto, avak bez jeho naplnenia. Naprklad, ak povol hk na pohybujcom sa eriave s bremenom, padajce bremeno me porani resp. spsobi smr len osobe, ktor s v blzkosti eriava pohybuje. Ak sa tam nevyskytuje iadna osoba, nebude nikto zranen. Avak to neznamen e tento mon poruchov stav (zlyhanie eriavovho hku) bude zanedban, prve naopak tento poruchov stav bude zaraden ako ohrozenie bezpenosti a priebene analyzovan. Pravdepodobnos poranenia hr zvan rolu pri posudzovan akceptovatenosti rizika.

Teoretick zklad

Netolerovaten rove

Riziko sa nesmie tka iadnej skupiny

Neiadce Riziko je prpustn len v prpade, ak jeho znenie je znane neefektvne. Akceptovaten Riziko je prpustn, po zven nkladov na jeho znenie.

rove zvaovania efektvnosti

Veobecne akceptovaten

Zanedbaten riziko

Obr.1: Tri rovne posdenia rizika

Pravdepodobnos usmrtenia za rok

Akceptovaten riziko Medzi jeden z najzvanejch aspektov manarstva rizika je jasn stanovenie mieri o je akceptovaten, meniacej sa v zvislosti od osoby k osobe a od skupiny ku skupine. udia s schopn asto akceptova vyiu rove rizika ke veria, e oni osobne maj situciu pod kontrolou. Naprklad, udia toleruj omnoho vyiu rove rizika pri riaden svojho vlastnho auta ako ke s v pozcii leteckch cestujcich. Prkladom je tatistika, ktor udva, e na lety medzi New Yorkom a Los Angeles v USA pripad 1 osoba na 11.000 000 cestujcich, zatia o na cestch pripad 1 usmrten osoba na 14 000 cestujcich. Napriek tomu ete stle mnoh veria, e preprava po cestch je bezpenejia. Nasledujci prklad deklaruje vzjomn vzah medzi pravdepodobnosou usmrtenia, ktor je ktokovek schopn akceptova a mierou do akej dan osoba ver, e me dan situciu ovldnu. 10-4 10-5 10-6 10-7

Obr.2: Akceptovanie fatlneho rizika

Verm, e mm situciu celkom pod kontrolou (riadenie vlastnho auta alebo v domcnosti ) Verm, e mm nejak kontrolu nad danou situciou a monos ovplyvni dobu expozcie (na mieste kde pracujem) Verm, e nemm iadnu kontrolu, ale nemusm sa danej situcii vystavi (cestujci v lietadle) Nemm iadnu kontrolu a ani monos vyhn sa danej situcii/alebo moja rodina (priemyseln havria)

Teoretick zklad

STN EN 292-1: Bezpenos strojnch zariaden Zkladn termny, veobecn zsady navrhovania (ENV 1070: 1993 Nzvoslovie),(1991)
Tto norma bola vytvoren, aby pomohla kontruktrom, vrobcom a alm zainteresovanm osobm interpretova zkladn bezpenostn poiadavky na dosiahnutie jednoty s eurpskou legislatvou tkajcou sa bezpenosti strojov. Zkladn termny s definovan nasledovne:

Nebezpen situcia je akkovek situcia, v ktorej je osoba vystaven jednmu alebo viacerm ohrozeniam. Nebezpen innos stroja je innos stroja, ktor vytvra riziko.

Nebezpen priestor je akkovek priestor vntri alebo mimo stroja, kde je osoba vystaven razu alebo pokodeniu zdravia.

Ohrozenie: zdroj monho zranenia alebo pokodenia zdravia.

Poznmka: Slovo ohrozenie sa veobecne pouva v spojen s almi slovami, ktor definuj pvod alebo charakter zranenia alebo pokodenia zdravia: elektrick ohrozenia, ohrozenia rozdrvenm, ohrozenia otravou a pod. V kapitole 4 tejto normy s definovan typy ohrozen a rizik (resp. nebezpeenstv) vyplvajce z tchto ohrozen napr.: Mechanick ohrozenie riziko stlaenia, riziko strihu, riziko navinutia, riziko nrazu, riziko bodnutia alebo prepichnutia, riziko trenia alebo odretia, riziko vtoku vysokotlakovej tekutiny, .... . riziko podmienen: - tvarom: rezn asti strojov, hranat asti - vzjomnou polohou: strin miesta,... riziko pomyknutia, potknutia a pdu.

Definovanie ohrozen

Elektrick ohrozenie Tepeln ohrozenie

- dotyk osb so ivmi asami, elektrostatick javy, so ivmi asami, prstupom osb k ivm astiam, nevhodnou izolciou, elektrostatickmi javmi, tepeln iarenie, .... . alebo studenm pracovnm

- poplenie alebo obarenie, - pokodenie zdravia horcim prostredm.

Ohrozenie hlukom Ohrozenie vibrciami Ohrozenie iarenm -

nzkofrekvennm, vysokofrekvennm, infraervenm, ultrafialovm, ... .

Ohrozenie materilmi a ltkami - kontaktom alebo poitm kvapaln, inhalciou plynov, hmiel, dymov, ohrozenie poiarom alebo vbuchom, - biologick a mikrobiologick (vrusov alebo bakterilne). Ohrozenie zo zanedbania ergonomickch zsad pri kontruovan - fyziologickmi inkami, - psychofyziologickmi inkami napr. stres, duevn preaenie,... - chybami loveka. Kombincia ohrozen

Riziko: kombincia pravdepodobnosti a rozsahu monho zranenia alebo pokodenia zdravia v nebezpenej situcii.

Definovanie ohrozen
6

STN EN 1050 - Bezpenos strojov, princpy posudzovania rizika, (august 1998)

Tto norma uvdza veobecn princpy postupu pod nzvom posudzovanie rizika, pri ktorom sa mus prihliada na poznatky a sksenosti z kontruovania, pouvania, z nehd a kd svisiacich so strojmi, aby sa mohlo riziko posdi vo vetkch etapch ivotnosti stroja. Tto norma informuje a dva potrebn pokyny na posdenie rizika. Na identifikovanie ohrozen, odhadovanie a posdenie rizika uvdza rzne postupy. lohou normy je poradi, ak rozhodnutia treba vykona, aby sa zvila bezpenos stroja, a ak dokumentcia je potrebn na overovanie posdenia rizika.

Nebezpen udalos je udalos, ktor me spsobi kodu. koda: fyzick zranenie a/alebo pokodenie zdravia alebo majetku. Zostatkov riziko: riziko, ktor zostva po vykonan bezpenostnch opatren.

Posudzovanie rizika zaha: analzu rizika: a) urenie hranc stroja, b) identifikovanie ohrozen strojom, c) odhadovanie rizika, hodnotenie rizika,

Priom informcie potrebn na posdenie rizika s nasledovn:

vymedzenie hranc stroja, poiadavky na jednotliv etapy ivotnosti stroja, vkresov dokumentcia alebo in materily, charakterizujce druh stroja, informcie o pohone stroja, razov tatistika a daje o nehodch, akkovek informcie o pokoden zdravia strojom.

Ak chba tatistika o razoch, ani mal poet razov a ich zvanos nie s dvodom, aby sa automaticky predpokladalo, e ide o mal riziko. daje zaloen na dohode ktor vyplvaj z nzorov a sksenost expertov, sa mu poui na doplnenie kvalitatvnych dajov.

Posudzovanie rizika
7

Posdenie rizika sa mus vykona tak, aby sa mohol zdokumentova tento postup ako aj dosiahnut vsledky!

Zaiatok

Analza rizika Analza rizika

Stanovenie hranc stroja

Posdenie rizika Posdenie rizika

Identifikovanie ohrozenia

Odhad rizika Odhad rizika

Hodnotenie rizika
A

Je stroj bezpen
N

Koniec

Zniovanie rizika
Obr.3. Postup opakovanho pribliovania na dosiahnutie bezpenosti

Posudzovanie rizika

Odhadovanie rizika:
Po identifikovan ohrozen (prloha B, alebo kap.4 EN 292-1:1991), sa mus odhadn riziko urenm parametrov rizika pre kad jednotliv ohrozenia. Riziko svisiace s konkrtnou situciou a technolgiou je odvoden kombinciou nasledujcich parametrov: - zvanosou kody a jej dsledkov, - pravdepodobnosti vzniku takejto kody, ktor je funkciou a) frekvencie a trvania ohrozenia, b) pravdepodobnosti vzniku nebezpenej udalosti, c) technickch monost a udskch schopnost predchdza alebo zabrni riziku.

Je funkciou

Obr.4: Parametre rizika

1. Zvanos (stupe pokodenia)

Odhaduje vzhadom na - charakter predmetu ochrany: osoby, majetok, prostredie, - zvanos zranenia alebo pokodenia zdravia: ahk, vne, smr, - rozsah pokodenia (pri kadom stroji): jedna osoba, viac osb.

2. Pravdepodobnos vzniku kody

Odhaduje sa s prihliadnutm na - frekvenciu a trvanie ohrozenia: nevyhnutnos prstupu do nebezpench miest (pri benej prevdzke, drbe, opravch), spsob prstupu, trvanie pobytu, poet vstupujcich osb, poet prstupov, - pravdepodobnos vzniku nebezpenej udalosti: spoahlivos a in tatistick daje, razov tatistika, tatistika pokodenia zdravia, porovnvanie rizk. - monosti, ako predchdza kodm alebo ich obmedzi: obsluhou (kvalifikovan osoby, nekvalifikovan osoby, osoby bez zrunosti), rchlos vzniku nebezpenej udalosti (okamite, rchlo, pomaly), upozornenia o riziku (informcie, pozorovanie, vstran signly,..), udsk monosti predchdza kodm monos niku (mono, len za uritch podmienok, nemono), praktick sksenosti a poznatky(o strojoch, podobnch strojoch, bez sksenost).

Posudzovanie rizika
9

RIZIKO RIZIKO svisiace svisiace s s uvaovan uvaovan m ohrozenm m ohrozenm

ZVANOSTI ZVANOSTI kody kody spsobenej spsobenej uvaovanm uvaovanm ohrozenm ohrozenm

PRAVDEPODOBNOSTI PRAVDEPODOBNOSTI VZNIKU kody VZNIKU kody frekvencia a a trvanie frekvencia trvanie ohrozenia, ohrozenia, pravdepodobnos vzniku pravdepodobnos vzniku nebezpenej udalosti, nebezpenej udalosti, monos preds alebo monos preds alebo obmedzi kodu. obmedzi kodu.

Pri odhadovan rizika sa mus prihliada na vetky ohrozen osoby. Odhadovanie rizika mus vychdza z takej situcie, pri ktorej je nevyhnutn prerui bezpenostn funkciu (naprklad poas drby). Poznmka: Na urenie pravdepodobnosti a zvanosti zranenia s dleit daje o razoch pri konkrtnom druhu strojov a konkrtnom druhu bezpenostnho opatrenia.

udsk faktory ovplyvuj riziko

Patria sem: Interakcia strojov a osb Medziudsk vzahy Psychologick hadisk Ergonomick hadisk Schopnos predvda a uvedomi si rizik, zvis od vzdelania, sksenost a schopnost.

Pri odhadovan schopnost ohrozench osb sa mus zvi, i sa prihliadalo na: - ergonomick princpy pri navrhovan a kontruovan strojov, - rove a vvoj schopnost vykonva poadovan lohy, - uvedomenie si rizk, - snahu odchli sa od bezpench pracovnch postupov.

Hodnotenie rizika
Pri odhadnut rizika sa ur, i je potrebn riziko ete zni, alebo i sa bezpenos u dosiahla. Ak ho treba zni, vyber sa bezpenostn opatrenia a postup sa opakuje. Ak sa prijm nov opatrenia, kontruktr mus skontrolova i nevznikne alie nebezpeenstvo vzniku novch ohrozen. Pri vzniku alch ohrozen, musia sa doplni do zoznamu ohrozen.

Dosiahnutie znenia rizika ak:

ohrozenie sa odstrnilo alebo riziko sa znilo (kontrukn rieenie, ochrann zariadenie), vybran typ ochrannho zariadenia je bezpen, informcie o pouvan stroja s dostatone zrozumiten, bezpen pracovn postupy s v slade so schopnosami osb, pouvatelia s informovan o zostatkovch rizikch, ak s doporuen ochrann prostriedky, s pracovnci zakolen a oboznmen zo spsobom ich pouvania, prdavn bezpenostn opatrenia s dostaton.

PRLOHA A
Prklady ohrozenia, nebezpench situci a nebezpench udalost, napr.: Mechanick ohrozenie (z asti strojov, relatvnej polohy,...) - ohrozenie stlaenm, - ohrozenie strihom, - ....,

Posudzovanie rizika
10

PRLOHA B
Metdy na analyzovanie ohrozenia a odhadovanie rizika - deduktvne uvauje sa s poslednou nehodou a vyhadvaj sa udalosti, ktor ju mohli zaprini, - induktvne metdy uvauje sa s poruchou asti, vyhadvaj sa tie udalosti, ktor by mohlo spsobi poruchu. Poznmka: Jednotliv metdy boli vytvoren na konkrtne pouitie, preto je nutn aby sa metda pre konkrtny stroj v niektorch detailoch modifikovala. Metdy: 1. Predben analza ohrozenia (PHA) induktvna metda, uplatuje sa vo vetkch fzach ivotnosti systmu, poukazuje na ohrozenia, nebezpen udalosti, ktor mu spsobi nehodu. 2. Metda WI, o-ak (WHAT-IF) induktvna metda, odpoved na to, ako poruchy a chyby psobia na vznik ohrozenia. Pre viu komplexnos sa pouvaj kontroln zoznamy. 3. Analza spsobov a dsledkov porch FMEA- induktvna metda, jej hlavnm cieom je vyhodnotenie frekvencie porch ast a ich nsledkov. 4. Simulovanie porch riadiacich systmov induktvna metda, pouva skanie napr. obvodu so simulovanm porch ast, po teoretickej analze a simulovanie riadenia (napr. softvrom). 5. Metda FTA Strom porch (Faul Tree Analysis)- deduktvna metda, vychdza z uvaovanej neiadcej udalosti, a vstupom je cel rad kritickch ciest, ktor k nej ved. Kritick udalosti s a skombinuj s jednotlivmi poruchami, ktor mu spsobi nebezpen udalosti a znzornia sa v logickom strome porch. 6. Metda MOSAR pre systematick analzu rizk (Method Organized for Systematic Analysis of Risks) - predstavuje celkov prstup v desiatich krokoch, systm sa del na podsystmy a identifikuj sa ohrozenia v prvej tabuke. V druhej tabuke sa tuduje primeranos bezpenostnch opatren a v tretej ich vzjomn zvislos. tdia zdrazuje mon nebezpen poruchy. Potom sa spracuje scenr. Bezpenostn opatrenia sa usporiadaj do logickho stromu a zostatkov rizik sa analyzuj na zklade dohody. 7. Metda DELPHI je uren odbornkom a jej zkladom je predvdanie, pri ktorom vznikaj npady.
Tab.1 Tabuka na pre posdenie rizika. Pracovisko innos/Zariadenia/prac.priestor Nebezpeenstv (o me spsobi raz) Ohrozenie (ako me djs km razu) Kto me by ohrozen Ak s sasn opatrenia Pravdepodobnos, e djde k razu 1 2 3 4 RIZIKO sin ......... Ak opatrenia je potrebn prija Kto je zodpovedn Termn Dtum Kto hodnotil

Dsledok monho razu 1 2 3 4 5 6 Slovn hodnotenie Kedy sa m opakova hodnotenie rizika

11

Posudzovanie rizika

Tto norma poskytuje veobecn nvod na urovanie a zavdzanie procesu manarstva rizika, ktor obsahuje urenie svislost, identifikciu, analzu, vyhodnotenie, zaobchdzanie, komunikciu a trval monitorovanie rizk. Manarstvo rizika sa poklad za integrciu sasnej dobrej manarskej praxe. Je to iteratvny proces skladajci sa z krokov, ktor svojou postupnosou umouj zlepovanie pri rozhodovan. Manarstvo rizika je termn pouvan na oznaenie logickej a systematickej metdy urovania svislost, identifikovania, analzy, vyhodnotenia, zaobchdzania, monitorovania a oznamovania rizk svisiacich s akoukovek innosou, funkciou alebo procesom spsobom, ktor organizcim umon minimalizova straty a maximalizova prleitosti (monosti?). Manarstvo rizika sa zaober aj identifikciou prleitost, ako aj vyluovan alebo zniovanm strt. Tto normu mono poui vo vetkch etapch ivota (oho?) alebo innosti, funkcie, projektu, vrobku alebo majetku. Poznmka: V tejto norme s niektor jazykov a pojmov nezrovnalosti, text doplnen kurzvou a v ztvorke poukazuje na urit nejasnosti resp. nepresnosti v definovan problematiky, ktor je predmetom tejto normy vzhadom na predchdzajce vydan STN EN tkajce sa rizk u ns.

Nebezpeenstvo (angl. hazard): zdroj potencilnej kody alebo situcia, ktor, ktor potencilne me spsobi stratu. Vierohodnos (angl. likelihood (slov. pravdepodobnos, likely ako prijatenos ?)): vlastnos, ktor sa pouva na kvantitatvny opis pravdepodobnosti alebo frekvencie vskytu.

Riziko (ang. risk): prleitos, e sa stane nieo, o bude ma vplyv na ciele: meria sa nsledkom alebo odhadom pravdepodobnosti (sporn a zavdzajca defincia rizika).

Akceptovanie rizika (angl. risk acceptance): kvalifikovan rozhodnutie akceptova nsledky a pravdepodobnos konkrtneho Rezidulne riziko (angl. residual risk (slov. zostatkov riziko ?)): zostvajca rove rizika po prijat opatren vyplvajcich zo

Analza rizika ( angl. risk analysis): systematick vyuvanie dostupnch informci s cieom uri, ako asto mu nasta konkrtne udalosti, a vekos ich nsledkov.
12

Manarstvo rizika

Identifikovanie rizika (angl. risk identification): proces urovania, o preo a ako sa me sta.

Posdenie rizika (angl. risk assessment): celkov proces analzy rizika a hodnotenie rizika (obr.5).
Monitorovanie Monitorovanie a a preskmavanie preskmavanie Komunikcia Komunikcia a a konzultcie konzultcie

Hodnotenie rizika (angl. risk evaluation): proces pouvan na urovanie priort manarstva rizika porovnanm rovne rizika oproti vopred urenm normm, cieovm rovniam rizika alebo

Manarstvo rizika (angl. risk management): kultra, procesy a truktry zameran na efektvne manarstvo potencilnych prleitost a neelanch inkov rizika. Poiadavky manarstva rizika
Rozpracovanie politiky organizanho manarstva rizika a podpornho mechanizmu je nevyhnutn, aby poskytlo rmec realizcie podpornejieho programu manarstva rizika na rovni projektu alebo na niej organizanej rovni. Zkladn poiadavky: - definova politiku manarstva rizika, (definova, zdokumentova stanovenie cieov a zvzkov so zameranm na charakter podnikania), Urenie svislost - plnovanie a zabezpeenie zdrojov (vypracovanie, zavedenie a udriavanie strategick svislosti, systmu manarstva rizikasvislosti, s touto normou, posudzovanie vkonu v slade organizan manamentom organizcie manarstvom rizika,podklad na zlepovanie), svislosti s a preskmanie ako - zodpovednos a prvomoc, kritri, vypracovanie - zdroje, urenie truktry. - program zavdzania, - preskmanie manamentom. Identifikcia rizk
o sa me sta? Ako a preo sa to me sta?

13 Analza rizk

Manarstvo rizika

Riadenie rizika (angl. risk control): t as manarstva rizika, ktor zaha zavedenie politiky, noriem, postupov a fyziklnych zmien na ovldanie rizika.

Posdenie existujcich kontrol Urenie Urenie vierohodnosti nsledkov (pravdepodobnosti?) Posdenie rovne rizk

Hodnotenie rizk
porovnanie s kritriami, urenie poradia dleitosti.

no Akceptovanie rizk Posdenie rizk Nie

identifikcie volitench opatren, hodnotenie monost, vber volitench opatren,

prprava plnov zaobchdzania, zavedenie plnov.

Obr. 5: Proces manarstva rizika

V tejto norme v prlohe 5 je popis spsobu klasifikcie rizika.

Tab.E.1 Kvalitatvne ukazovatele nsledkov alebo vplyvu

14

Manarstvo rizika

Zaobchdzanie s rizikami

rove

Charakteristika
Nevznamn Mal Stredn Vek Katastroflne

Prklad podrobnho opisu

Nijak raz, mal finann straty Prv pomoc, okamit prepustenie na mieste, stredn finann straty Nevyhnutn lekrske oetrenie, prepustenie na mieste s pomocou, vysok finann straty Rozsiahly raz, strata pracovnej schopnosti, prepustenie zo zdravotnho zariadenia bez nsledkov, vek finann straty Smr, prepustenie zo zdravotnho zariadenia s nsledkami, enormn finann straty

1 2 3 4 5

Tab. E.2 Kvalitatvne ukazovatele vierohodnosti (oho ???) rove Charakteristika

Takmer ist Asi nastane (o vierohodnos?) Mono nastane Asi nenastane Sotva nastane

Opis

3 4 5

Niekedy by azda mohlo nasta Niekedy by mohlo nasta Me nasta iba za vnimonch okolnost

Tab. E.3 Matica kvalitatvnej analzy rove rizika Vierohodnos ??? A (takmer ist) B (asi nastane) C (mono nastane) D (asi nenastane) E (sotva nastane)
nevznamn 1

V S M M M

mal 2 V V S M M

Nsledky stredn 3 E V V S S

vek 4 E E E V V

katastroflne 5 E E E E V

Vysvetlivky: E: extrmne riziko, vyaduje okamit npravu V: vysok riziko, treba do pozornosti vrcholov manamentu S: stredn riziko, mus sa pecifikova zodpovednos manamentu M: mal riziko, riadi sa benmi postupmi.

Poznmka: Tento postup predstavuje klasick bodov metdu hodnotenia rizika matica 5 x 5.

15

Manarstvo rizika

Manarstvo rizika

1 2

Oakva sa, e nastane vo vine prpadov Vo vine prpadov pravdepodobne nastane