Všeobecná ekonomická teória

2. Prednáška
PREDMET A METODOLÓGIA
EKONOMICKEJ TEÓRIE

1
 Obsah
PREDMET A METODOLÓGIA EKONOMICKEJ TEÓRIE
Predmet ekonómie
Metódy skúmania
Triáda ekonomických problémov
Výrobné faktory
Práca
Pôda
Kapitál
Základné ekonomické zákony
Zákon vzácnosti a alternatívne použitie verejných statkov
Zákon vzácnosti a hranica produkčných možností
Zákon klesajúcich výnosov
2
Základné ekonomické kategórie

 potreba – uvedomený, resp. neuvedomený pocit

nedostatku, ktorého snahou je ho odstrániť, príp.
uspokojiť
 spotreba – uspokojovanie bežných potrieb
statkami, predpokladom spotreby je výroba,
 výroba - premena výrobných faktorov (práca,
pôda, kapitál) na výrobky a služby.
 statok - všetky užitočné predmety, ktorými človek
uspokojuje svoje potreby, širší pojem ako výrobok
(každý výrobok je statok, ale nie každý statok je
výrobok),
3
Základné ekonomické kategórie
 výrobok - má hmotnú podobu, je výsledkom
výrobného procesu,
 služba – má hmotnú i nehmotnú podobu,
uspokojuje ľudské potreby svojím vlastným
priebehom, môže mať vecnú podstatu (činnosti
zamerané na obnovu statkov), osobnú podstatu
(všetky cudzie činnosti, ktoré smerujú k človeku
a uspokojujú jeho potreby),
Všetky výrobky, ktoré sú určené na predaj sa
nazývajú tovar.

4
Základné ekonomické kategórie

 ekonomika – oblasť spoločenskej praxe zameraná na

cieľavedomú hospodársku činnosť, tzn. ak hovoríme
o ekonomike štátu, jedná sa o hospodárenie so štátnymi
zdrojmi. Ekonomika môže byť legálna (štatisticky
dokázateľná a sledovaná), nelegálna (čierna – drogy,
zbrane, a pod.) a okrem toho aj tieňová – výroba, predaj,
nákup produktov, ktoré nie sú hospodárskymi subjektami
vykazované, prehlbuje sa v prípade hyperinflácie (rýchle
znehodnocovanie peňazí), pri vysokých clách, vysokom
daňovom zaťažení.

5
Predmet a metodológia
ekonomickej teórie

Pochopenie podstaty ekonomických

zákonitostí nás usmerňuje k efektívnemu
využívaniu vlastných ekonomických
zdrojov.

6
Všeobecná definícia ekonómie
„Ekonómia je veda o tom, ako
spoločnosť využíva vzácne zdroje na
výrobu užitočných tovarov a ako ich
rozdeľuje medzi rozličné skupiny
ľudí.“

7
 Ekonómia
 skúma človeka s jeho neobmedzenými potrebami vo svete
obmedzených zdrojov,
 analyzuje spôsoby, ktorými môžu ľudia čo najlepšie
uspokojovať svoje potreby,
 skúma činnosti týkajúce sa výroby, výmeny, rozdeľovania
a spotreby tovarov a služieb,
 analyzuje celkový pohyb v ekonomike
 je vedou o voľbe, skúma, ako ľudia rozhodujú o využití
vzácnych, alebo obmedzených výrobných zdrojoch na
produkciu rôznych tovarov
 je vedou o obchode medzi krajinami,
 je vedou o peniazoch, bankách, kapitále a bohatstve,
 je interdisciplinárnou vedou, syntéza iných vied
napr. štatistiky, psychológie, matematiky, histórie a pod. 8
Funkcie ekonómie
 poznávacia – skúma ekonomické javy a
procesy prebiehajúce v spoločnosti a usiluje
sa ich vysvetliť,
 pragmatická resp. praktická – jej poznatky sa
stávajú základom pre praktické konanie
rôznych ekonomických subjektov,
 metodologická – je metodologickým základom
pre ostatné ekonomické vedy.

9
 Omyly a problémy pri
ekonomickom uvažovaní
 Omyl post hoc - The Post-Hoc Fallacy - ak jav A predchádza
javu B, z toho by malo vyplývať, že jav A podmieňuje vznik javu B
(v ekonómii to vôbec nemusí platiť), Tvrdením, že „po
udalosti“ znamená „v dôsledku udalosti“ sa dopúšťame
omylu post – hoc,
 klam kompozície - Fallacy of composition - chybné
usudzovanie časti na celok, tzn. čo je dobré pre jednotlivca, je
dobré pre spoločnosť (v ekonómii to vôbec nemusí platiť), celok
nie je vždy súčtom súčastí, napr. ak jednotlivec získa viac peňazí,
bude sa mať lepšie. Ak všetci získajú viac peňazí, nikto sa
nebude mať lepšie,

10
 Omyly a problémy pri
ekonomickom uvažovaní
klam dekompozície - čo je dobré pre spoločnosť, je
dobré aj pre jednotlivca,
alternatívne náklady - vyjadrujú sa tým, čoho sme sa
museli vzdať pre niečo (napr. vláda: stavba elektrárne
alebo stavba diaľnic),
neistota v ekonomickom živote - ekonomické zákony
platia len v priemere, nie ako exaktné súvislosti,, napr.
ak za zvýši cena benzínu pri ostatných premenných
nezmenených, vedie to k nižšej spotrebe benzínu, ale
jednotlivec vôbec nemusel zmeniť svoje očakávania
ohľadom používania auta,
11
Omyly a problémy pri
ekonomickom uvažovaní
subjektívnosť – patrí k najväčším nástrahám pri
štúdiu ekonómie, ktorý vyplýva zo subjektívnosti, s
ktorou pozorujeme život okolo seba, napr. keď si
preštudujete a osvojíte určitý súhrn ekonomických
poznatkov, každý vníma skutočnosť novým a
odlišným spôsobom,
paradigmy – základné východiská, ktoré nie sú
dokazované, ale sú na základe skúseností ako
dôveryhodné.
substitučný vzťah - buď, alebo – je potrebné sa
rozhodnúť,

12
Metodológia
 ekonomická analýza
 štatistická analýza
 kontrolovaný experiment

13
 Ekonomická vzácnosť
Ekonomická vzácnosť vyplýva
z obmedzenosti zdrojov a zároveň ich
užitočnosti pre spotrebiteľa. Možno ju tiež
vyjadriť ako ochotu vyrábať len také
predmety, ktoré sa nenachádzajú
v dostatočnom množstve voľne v prírode a
ktoré zároveň zabezpečujú uspokojovanie
potrieb.

14
 Sektory ekonomiky
 primárny – činnosti zabezpečované prírodnými
procesmi,

 sekundárny – spracovateľský priemysel

 terciálny – služby obyvateľstvu,

 kvartálny – informačné služby, technológie a pod..

15
 Rozsah ekonomiky
 mikoekonomika – hospodárska činnosť
jednotlivých ekonomických subjektov teda
podnikov, oddelení podnikov, domácností ,

 makroekonomika – hospodárska činnosť veľkých

celkov napr. štátu – národná ekonomika, veľkých
nadnárodných inštitúcií resp. celého sveta –
svetová ekonomika.

16
Základné typy ekonomík
 zvyková
 príkazová (direktívna)
 trhová
 zmiešaná

17
 Ekonomika
 prebytková – ak sa vyrobí viac výrobkov a služieb ako je
obyvateľstvo schopné spotrebovať,
 nedostatková – ak sa vyrába menej výrobkov a služieb
ako je pre obyvateľstvo potrebné,
 otvorená – voľný pohyb tovarov, služieb a kapitálu cez
hranice štátu (vysoký podiel exportu a importu na
národnom produkte), stupeň otvorenosti ekonomiky však
môže byť rôzny (patrí tu aj voľný pohyb pracovných síl),
 uzavretá – obmedzená zahraničnoobchodná činnosť
zásahmi zo strany štátu (clá, dovozné prirážky, embargá
na exportované a importované produkty).

18
Triáda ekonomických problémov
 Čo vyrábať?
 Ako vyrábať?
 Pre koho vyrábať?

19
 Výrobné faktory
 Práca je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť,
nositeľom ktorej je človek so svojimi fyzickými
a duševnými schopnosťami a talentom.
 Pôda je základným výrobným faktorom. Nie je však
statkom voľným, pretože jej množstvo je
obmedzené a nie je možné ju neustále rozširovať.
 Kapitál predstavuje popri pôde a práci tretí zo
vzácnych výrobných zdrojov. V tejto súvislosti sa
zvyčajne kapitál stotožňuje s kapitálovými statkami,
teda s „vecnými nositeľmi“ kapitálu.

20
Typy práce:
 živá – konkrétna práca vykonávaná vo výrobnom procese
pracovnou silou,
 zhmotnená – práca, ktorá je už vykonaná a je obsiahnutá
v pridanej hodnote výrobku,
 produktívna – prinášajúca statky uspokojujúce potreby,
 neproduktívna – výroba nekvalitného (nepredajného) tovaru,
 fyzická – značná fyzická námaha,
 duševná – duševná aktivita,
 mechanická - rutinná,
 tvorivá.

21
 Hodnota práce
 Hodnota práce je vyjadrená príjmami pracovnej sily, ktorých
najpodstatnejšou časťou je mzda – odmena za prácu, taktiež je
súčasťou pridanej hodnoty výrobku.
 Plat – mzda za určité časové obdobie.
 Hodinová mzda – mzda za jednu hodinu práce.
 Časová mzda – odmena za počet odpracovaných hodín (v prípade
ak pracovník nemôže ovplyvniť tempo práce, napr. pásová výroba).
 Úkolová mzda – odmena za pracovný výkon (využitie v prípadoch,
kde výsledok práce závisí v značnej miere od pracovného úsilia).
 Podielová mzda – odmena za pracovný výkon formou podielu na
výnosoch z predaja, formou prémií.
 Akordná mzda – dohodnutá úplata za dohodnutý výkon.

22
 Kapitálové statky
Fyzický (reálny)
 hmotný (pozemky, budovy, stavby, stroje, zariadenia,
materiál),
 nehmotný (know-how, softvér, licencie, autorské
práva), osobitnou formou kapitálu je technológia, ktorá
má podobu myšlienky, invencie, tvorivosti. Dobrá
technológia môže výrazne zvýšiť efektívnosť práce,
pôdy i kapitálu.
finančný
 peňažný (peniaze na bankovom účte, v pokladnici),
 fiktívny (akcie, obligácie, cenné papiere).
23
Ekonomický rast zvyšuje
predovšetkým:
 nárast množstva disponibilných zdrojov – tu je
potrebné podotknúť, že výrobné faktory – práca
a kapitál – je možné zvyšovať (je možné
vytvoriť viac kapitálu aj práce) ale výrobný
faktor – pôdu – nie je možné zvýšiť,
 objavovanie nových technológií,
 nárast pracovných síl a ich špecializácia,
 zdokonaľovanie využitia existujúcich zdrojov.

24
Základné ekonomické zákony
 zákon minima
 zákon priemeru
 zákon efektívnosti
 zákon klesajúcich výnosov

25
Zákon vzácnosti a
alternatívne použitie
verejných statkov
Statky sú vzácne, lebo spoločnosť nemôže
vyrobiť zo zdrojov toľko statkov, ktoré by
spotrebitelia chceli získať.

26
Zákon vzácnosti a hranica
produkčných možností
Výrobné zdroje každej ekonomiky sú
obmedzené. Pôda, suroviny, technológie,
stroje, zariadenia, kapitál, infraštruktúra,
patenty, licencia, práca to všetko sú
zdroje a prostriedky na produkciu tovarov
a služieb. Sú to vzácne zdroje, preto nie
je možné vyrábať všetko, čo by ľudia
chceli. O tomto hovorí zákon vzácnosti.

27
Ďakujem Vám za pozornosť.

28