3.

Východiská a problémy fungovania ekonomiky

3. VÝCHODISKÁ A PROBLÉMY FUNGOVANIA

EKONOMIKY

3.1. ZÁKLADNÉ POJMY A SÚVISLOSTI

POTREBY – (Needs)
Označujeme ich ako subjektívny uvedomelý alebo neuvedomelý pocit nedostatku niečoho. Potreby
predstavujú zložitý sociálny jav. Rozsah a štruktúra potrieb sú u rôznych ľudí rôzne a sú ovplyvňované
mnohými faktormi, napríklad prostredím, veľkosťou domácností, vekom, majetkom atď. Z hľadiska
priorít sa potreby členia na existenčné, kultúrne a luxusné. Z hľadiska počtu subjektov sa delia na
individuálne a kolektívne. Podľa periodicity poznáme jednorazové, periodicky sa opakujúce a trvalé
(stále) potreby. Keynes člení potreby na absolútne a relatívne. Zdrojmi uspokojovania potrieb sú
statky, služby a práva, respektíve právne nároky na uspokojenie potreby.

STATKY – (Goods)
Statky môžu vzniknúť ako výsledky výroby, môžu to však byť i produkty prírody (tzv. voľné statky).
Statok je každá vec, ktorá slúži na uspokojovanie ľudských potrieb. Z hľadiska formy sa statky delia
na hmotné a nehmotné, z hľadiska účelu na kapitálové (investičné) a spotrebné, z hľadiska
vlastníctva sú to statky súkromné, verejné a zmiešané, z hľadiska dostupnosti poznáme ekonomické
a voľné statky.

HMOTNÉ (MATERIÁLNE) STATKY – (Tangible Material Goods)

Ide o také statky, ktoré majú materiálnu podstatu. Sú to napríklad potraviny, odevy, stroje.

NEHMOTNÉ (NEMATERIÁLNE) STATKY – (Intangible Non-material Goods)

Sú to statky, ktoré sa spotrebúvajú v momente, kedy sa vytvoria, respektíve poskytnú. Označujú sa aj
názvom služby (services).

KAPITÁLOVÉ (INVESTIČNÉ) STATKY – (Capital Goods)

Kapitálové statky neslúžia na bezprostredné uspokojovanie potrieb, ale vchádzajú do výroby ako
výrobné vstupy a slúžia na produkciu iných statkov. V procese výroby sa opotrebúvajú.

SPOTREBNÉ STATKY – (Consumption Goods)

Sú to také statky, ktoré sa v procese bezprostredného uspokojovania potrieb celkom spotrebúvajú.
V závislosti od doby spotreby sa rozdeľujú na spotrebné statky dlhodobej a krátkodobej spotreby.

SÚKROMNÉ STATKY – (Private Goods)

Ide o statky, ktorých spotreba jedným subjektom vylučuje zo spotreby ostatné subjekty a zároveň im
zostáva k dispozícii menšie množstvo tohto statku pre ich spotrebu. Označujú sa aj ako čisté
súkromné statky.

VEREJNÉ STATKY – (Public Goods)

Sú to také statky, pre ktoré je charakteristická nevylúčiteľnosť zo spotreby, čo znamená, že spotreba
verejného statku jedným subjektom nevylučuje zo spotreby ostatné subjekty. Druhou charakteristikou

1
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky
je nerivalitná spotreba, čo znamená, že spotrebou verejného statku sa nezníži množstvo tohto statku
dostupného pre spotrebu iným subjektom. Tieto statky označujeme aj ako čisté verejné statky.

ZMIEŠANÉ STATKY – (Mixed Goods)

Zmiešané statky sú také, ktoré majú súčasne charakteristiky súkromných i verejných statkov. Statky sú
vylúčiteľné so spotreby a nerivalitné alebo nevylúčiteľné a s rivalitnou spotrebou.

EKONOMICKÉ STATKY – (Economic Goods)

Ide o statky, ktoré sa vyskytujú iba vzácne v obmedzenom množstve, a preto ich označujeme pojmom
tzv. vzácne statky. Môžu byť absolútne obmedzené bez možnosti ich ďalšieho rozširovania alebo
relatívne obmedzené, ktoré je možné rozširovať vynaložením ďalšieho úsilia.

VOĽNÉ STATKY – (Free Goods)

Voľné statky sa vyskytujú v prírode v relatívne dostatočnom množstve a na ich získanie a úpravu nie
je potrebné extrémne veľké úsilie.

VÝROBKY – (Products)
Výrobky sú charakterizované ako hmotné výsledky výroby, ktorými ľudia uspokojujú svoje potreby.
Výrobok predstavuje užší pojem ako statok.

TOVARY – (Goods, Commodities)

Tovary predstavujú statky a služby získané prostredníctvom trhu. Môžu byť určené buď na konečnú
spotrebu jednotlivcov alebo na výrobnú spotrebu podnikov vo forme polotovarov.

ZÁKLADNÝ ROZPOR SPOLOČNOSTI – (Fundamental Contradiction in Society)

V procese uspokojovania potrieb vzniká základný konflikt medzi obmedzenosťou výrobných zdrojov
a neobmedzenosťou ľudských potrieb. Riešenie rozporu je možné viacerými spôsobmi, a to
hospodárením s danými disponibilnými zdrojmi, voľbou buď na strane vstupov alebo výstupov
z výroby, inováciami.

HOSPODÁRENIE – (Efficiency)
Hospodárenie je činnosť orientovaná na zníženie obmedzenosti statkov. Jej cieľom je uspokojovanie
ľudských potrieb pri uplatňovaní základných princípov hospodárenia, teda princípu maxima a minima.
Pri princípe maxima ide o získanie maximálneho výstupu s danými výrobnými vstupmi. Princíp
minima sa uplatňuje využívaním minimálneho rozsahu vstupov s cieľom dosiahnutia daného
(požadovaného, očakávaného) výstupu.

ZÁKON VZÁCNOSTI – (Law of Preciousness)

Ide o jeden zo základných ekonomických zákonov. Podľa tohto zákona sú statky vo vzťahu
k potrebám vzácne preto, lebo nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia
mali záujem spotrebúvať. Racionálne rozhodujúci sa jednotlivec by mal určitý statok získať len vtedy,
keď dodatočný prospech, resp. príjem z kúpy tohto statku je rovnaký alebo väčší ako dodatočné
náklady vynaložené na jeho nákup.

ALTERNATÍVNE NÁKLADY – (Opportunity Cost)

Alternatívne náklady predstavujú náklady obetovaných príležitostí, resp. cenu alternatívneho výstupu.
Je to hodnota najlepšej možnosti, ktorej sa jednotlivci alebo podnik pri spotrebe alebo výrobe vzdali.

2
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky

UTOPENÉ NÁKLADY – (Sunk Cost)

Utopené náklady predstavujú náklady, ktoré už boli vynaložené a nie je možné ich viac brať do úvahy.
Sú to teda náklady, ktoré sú nenávratne vynaložené potom, čo sa rozhodnutie už uskutočnilo.

KRIVKA PRODUKČNÝCH MOŽNOSTÍ – (Production-possibilities Curve)

Je to množina bodov, ktoré vyjadrujú, aké vzájomné kombinácie výstupov je schopný produkovať
podnik (ekonomika) pri daných obmedzených výrobných vstupoch (práca, pôda, kapitál, ľudský
kapitál). Sklon krivky produkčných možností (KPM) smerom zľava doprava je spôsobený
obmedzenosťou výrobných vstupov. Zakrivenie je ovplyvnené špecializáciou a pružnosťou, s akou sa
výrobné vstupy preorientujú z výroby jedného statku na výrobu iného. Podniky (ekonomiky),
hospodáriace efektívne, sa nachádzajú na KPM. Znamená to, že pri zvýšení produkcie jedného
výrobku dochádza nevyhnutne k znižovaniu produkcie iného výrobku. Podniky (ekonomiky), ktoré
nedostatočne využívajú disponibilné zdroje, hospodária neefektívne a nachádzajú sa pod KPM.
Krátkodobo, napríklad pri získaní úveru alebo dotácie, sa môžu podniky (ekonomiky) nachádzať aj
nad svojou KPM, inak je bod nad KPM nedosiahnuteľný. Posun KPM smerom von doprava
spôsobuje vyššia kvalita a produktivita výrobných vstupov, objavy nových zdrojov výroby, technický
pokrok, inovácie.

výrobok A kapitálové statky

výrobok B spotrebné statky

Graf 3.1. Podniková KPM Graf 3.2. Národohospodárska KPM

TRI ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ OTÁZKY

V procese fungovania národného hospodárstva sa hľadajú odpovede na 3 základné otázky o tom: čo
vyrábať? (aké druhy a objemy statkov produkovať, aby boli uspokojené potreby ľudí), ako vyrábať?
(aké zdroje, ich kombináciu a technológie v procese výroby použiť), pre koho vyrábať? (komu budú
určené výsledky výroby). V rôznych ekonomických systémoch sa uvedené tri otázky riešia odlišným
spôsobom.

EKONOMICKÉ SYSTÉMY – (Economic Systems)

Ekonomický systém predstavuje určitý spôsob organizácie a fungovania národného hospodárstva.
Tvorí ho súbor pravidiel, nástrojov a inštitúcií, ktoré zabezpečujú spoločenskú výrobu pre obyvateľov.

PRIMITÍVNE (PRÍRODNÉ, TRADIČNÉ) CIVILIZÁCIE – (Primitive/Natural/Traditional

Civilizations)
Sú založené na inštinktoch, zvykoch, tradíciách a pudovom rozhodovaní, cieľom ktorého je zachovať
ľudskú existenciu.

25
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky

PRÍKAZOVÁ EKONOMIKA – (Planned Economy)

Príkazová, resp. centrálne plánovaná ekonomika predstavuje taký ekonomický systém, ktorý je
založený na rozhodnutiach štátu (príkazoch z centra) o výrobe statkov aj ich rozdeľovaní v
spoločnosti. Štát má aj významnú prerozdeľovaciu funkciu s cieľom zabezpečiť sociálnu rovnosť
medzi občanmi. Základnými znakmi príkazovej ekonomiky je prevládajúce štátne vlastníctvo a štátom
určované ceny. Neefektívnosť tohto systému sa prejavuje nadprodukciou alebo nedostatkom
niektorých statkov na trhu.

TRHOVÁ EKONOMIKA – (Market Economy)

Trhová ekonomika je založená na princípe slobodného podnikania. Ekonomické subjekty sa
samostatne a slobodne rozhodujú, v akej oblasti a kedy začnú podnikať, prípadne kedy svoju činnosť
preorientujú na produkciu iných výrobkov a služieb. Do trhových transakcií štát nezasahuje, trh je
voľný. Trhová ekonomika sa vyznačuje prevládajúcim súkromným vlastníctvom výrobných faktorov,
tvorbou cien na trhu, existenciou dokonalej konkurencie. Trhová ekonomika má aj určité nedostatky:
na trh prenikajú neefektívne hospodáriace subjekty (monopoly, oligopoly), trh produkuje externality,
nie je schopný zabezpečiť produkciu verejných statkov, nedostatočne chráni slabých jedincov,
podlieha ekonomickým výkyvom a dochádza na ňom k asymetrii informácií.

EXTERNALITY – (Externalities)
Externality sú vedľajšie účinky činností (napr. výroby), ktoré prenáša jeden ekonomický subjekt na
iný, v tomto procese výroby nezúčastnený subjekt. Poznáme pozitívne externality, ktoré spôsobujú
výhody, za ktoré ich príjemca neplatí a negatívne externality, ktoré u nezúčastneného subjektu vedú
ku vzniku dodatočných nákladov.

DOKONALÁ KONKURENCIA – (Perfect Competition)

Predpokladom efektívneho fungovania trhovej ekonomiky je existencia dokonalej konkurencie, čo
znamená, že na trhu je dostatočne vysoký počet spotrebiteľov i podnikov, pričom pri ich vzájomných
transakciách nikto nemôže zásadným spôsobom ovplyvniť cenu vo svoj prospech.

ZMIEŠANÁ EKONOMIKA – (Mixed Economy)

Trhová ekonomika v čistej forme v praxi neexistuje. Väčšina ekonomík sveta vykazuje znaky
zmiešanej ekonomiky. V takomto type ekonomiky vstupuje do vzájomných trhových transakcií medzi
domácnosťami a podnikmi štát so svojimi intervenciami. Štát tu plní funkciu legislatívnu, alokačnú,
redistribučnú a stabilizačnú.

NÁRODNÉ HOSPODÁRSTVO – (National Economy)

Národné hospodárstvo je historicky vzniknutá sústava ekonomických subjektov a sústava vzťahov
medzi nimi, ktoré sú pospájané do určitého stabilného a kvalitatívneho celku na území určitého štátu.
Jadrom národného hospodárstva je ekonomická činnosť ľudí. Ide o proces rôznych druhov aktivít,
ktorého výsledkom sú statky a služby uspokojujúce potreby ľudí. Národné hospodárstvo
z historického hľadiska prechádza štyrmi vývojovými etapami. Ide o hospodárstvo uzavretej
domácnosti, mestské hospodárstvo, národné hospodárstvo a svetové hospodárstvo.

SVETOVÉ HOSPODÁRSTVO – (World Economy)

Ide o hospodárstvo, ktoré vzniká v dôsledku rozvoja medzinárodnej deľby práce a liberalizácie
vonkajších ekonomických vzťahov medzi jednotlivými národnými hospodárstvami.

26
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky

ODVETVIE EKONOMICKEJ ČINNOSTI – (Branches of Economic Activities/ Industries)

Je charakterizované ako súbor ekonomických jednotiek, ktoré uskutočňujú rovnaké alebo príbuzné
činnosti a produkujú rovnaké alebo príbuzné produkty a služby.

SEKTOROVÁ ŠTRUKTÚRA EKONOMICKÝCH ČINNOSTÍ – (Sectoral Structure of

Economic Activities)
Sektory sa tvoria v závislosti od charakteru výstupu činností. Rozlišujeme: primárny sektor
(poľnohospodárstvo, lesné a rybné hospodárstvo, ťažobný priemysel), sekundárny sektor
(spracovateľský priemysel, stavebníctvo), terciárny sektor (služby), kvarciárny sektor (rýchlo sa
rozvíjajúce služby, napr. služby spojené s IKT).

VEREJNÝ SEKTOR – (Public Sector)

Verejný sektor je tvorený podnikmi vo vlastníctve štátu, obcí, VÚC (komunálnymi organizáciami)
a podnikmi s medzinárodným vlastníctvom, ktoré sú pod kontrolou štátu.

SÚKROMNÝ SEKTOR – (Private Sector)

Súkromný sektor je charakteristický tým, že zahŕňa podniky vo vlastníctve súkromných tuzemských
a zahraničných právnických alebo fyzických osôb (súkromné a zahraničné vlastníctvo) a podniky
s medzinárodným vlastníctvom, ktoré nespadajú pod kontrolu zo strany štátu. Patria sem aj subjekty
v družstevnom vlastníctve.

HOSPODÁRSKA POLITIKA – (Economic Policy)

Hospodárska politika (HP) predstavuje súhrn zákonov, nariadení a systém inštitúcií, ktorými vláda
usmerňuje správanie sa ekonomických subjektov v národnom hospodárstve.
V rámci realizácie hospodárskej politiky vláda formuluje očakávané ciele a definuje nástroje potrebné
na ich dosiahnutie. Z hľadiska významu sa za hlavné ciele považuje dosahovanie ekonomického rastu,
znižovanie nezamestnanosti, cenová stabilita a vyrovnaná platobná bilancia. Vedľajšími cieľmi môže
byť ochrana a tvorba životného prostredia, poskytovanie sociálnych istôt a pod.
Nástroje HP sa rozdeľujú na priame (zákony, vyhlášky) ktoré priamo určujú, ako sa má hospodársky
subjekt správať (napr. dovozná kvóta, ktorá stanovuje maximálne povolené množstvo dovezeného
tovaru na územie štátu) a nepriame, prostredníctvom ktorých sa napríklad vláda snaží motivovať
hospodárske subjekty tak, aby konali v súlade s jej cieľmi (napr. uvalenie spotrebnej dane na tovar,
spotreba ktorého poškodzuje životné prostredie). Nepriame nástroje sú vo svojej podstate nepriame
nástroje čiastkových typov HP, ako je fiškálna, monetárna, zahraničnoobchodná, štrukturálna,
dôchodková politika a pod.

27
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky

RIEŠENÉ PRÍKLADY

Príklad 1
Predpokladajme hypotetickú krajinu, ktorá vyrába spotrebné a kapitálové statky. V nasledujúcej
tabuľke sú uvedené príslušné kombinácie statkov, ktoré dokáže táto ekonomika vyprodukovať
v priebehu daného obdobia.

Kombinácia Spotrebné Kapitálové

statky (ks) Statky (ks)
A 0 200
B 50 195
C 100 186
D 150 173
E 200 158
F 250 141
G 300 122
H 350 100
I 400 75
J 450 42
K 500 0

Úlohy:
a) Na základe údajov v tabuľke nakreslite krivku produkčných možností.
b) V grafe vyznačte efektívne, neefektívne (N) a nedosiahnuteľné alternatívy (U).
c) V grafe vyznačte, čo sa stane s uvedenou krivkou, ak sa v dôsledku vylepšenej technológie
zvýši produkcia kapitálových aj spotrebných statkov.
d) Predpokladajme, že ekonomika v súčasnosti produkuje na úrovni bodu A na krivke
produkčných možností (400 ks spotrebných statkov a 75 ks kapitálových statkov). Ako sa
zmení situácia na krivke produkčných možností, ak bude táto ekonomika len nahrádzať
opotrebované kapitálové statky? Ako sa zmení situácia na krivke produkčných možností, ak
bude nahrádzať opotrebované aj nakupovať nové kapitálové statky?

Riešenie:
a) Na základe údajov v tabuľke skonštruujeme graf krivky produkčných možností.
250

200
U
150
Kapitálové

100
N A
50

0
0 100 200 300 400 500 600
Spotrebné statky
Graf 3.3. Krivka produkčných možností - príklad

28
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky

b) Efektívne kombinácie ležia na krivke produkčných možností, neefektívne vo vnútornom poli

krivky (napr. bod N) a nedosiahnuteľné vo vonkajšom poli (napr. bod U).
c) Vylepšená technológia, v dôsledku ktorej sa zvýši produkcia kapitálových aj spotrebných
statkov spôsobí, že sa celá krivka produkčných možností posunie doprava.
d) Ak bude táto ekonomika len nahrádzať opotrebované kapitálové statky, tak sa situácia
nezmení a zostane na úrovni A. V prípade, ak bude ekonomika nahrádzať opotrebované statky
aj nakupovať nové kapitálové statky, potom sa posunie do niektorého bodu na vyššie
položenej krivke produkčných možností.

Príklad 2
Popíšte krivku produkčných možností (KPM), ak viete, že výrobný podnik má k dispozícii 4 000
jednotiek vstupnej suroviny, pričom pri výrobe produktu X spotrebuje 25 jednotiek suroviny a pri
výrobe produktu Z spotrebuje 100 jednotiek suroviny.

Riešenie:
Krivka produkčných možností udáva v tomto prípade všetky kombinácie vyrobených jednotiek
produktov X a Z, ktoré zodpovedajú rovnici: 25 . X + 100 . Z = 4 000.
Znamená to, že riešením je napr.:
a) podnik vyrába len produkt X, t. j. X = 4000/25 = 160 a kombinácia [X, Z] = [160, 0] je
krajným bodom KPM,
b) podnik vyrába len produkt Z, t. j. Z = 4000/100 = 40 a kombinácia [X, Z] = [0, 40] je krajným
bodom KPM,
c) podnik vyrába 40 jednotiek produktu X, t. j. môže vyrobiť Z = (4000 – 40 . 25) / 100 = 30 a
kombinácia [X, Z] = [40, 30] je na KPM.

Naopak, výroba kombinácie [X, Z] = [150, 4], t. j. 25 . 150 + 100 . 4 = 3 750 + 400 = 4 150 > 4 000 je
nad KPM. Znamená to, že z daných vstupných jednotiek, ktoré má podnik k dispozícii, výroba tejto
kombinácie nie je realizovateľná. Podnik musí buď zvýšiť jednotky vstupných surovín zo 4 000 aspoň
na 4 150 alebo hľadať pomocou inovácií iné spôsoby posunu KPM.

Výroba kombinácie [X, Z] = [15, 40], t. j. 15 . 150 + 40 . 4 = 2 250 + 160 = 2 410 < 4 000 je pod
KPM. Znamená to, že z daných vstupných jednotiek, ktoré má podnik k dispozícii, výroba tejto
kombinácie je realizovateľná, podnik však nevyrába efektívne, t. j. plytvá vlastnými zdrojmi.

Príklad 3
Zvýšenie možnosti výroby stolov z 450 ks na 470 ks vyžaduje, aby výrobca znížil výrobu stoličiek z
1 550 ks na 1 050 ks. Aké sú alternatívne náklady výroby jedného stola?

Riešenie:
Zvýšenie výroby stolov o 470 – 450 = 20 kusov znamená zníženie výroby stoličiek o 1 550 – 1 050 =
500 kusov. Z toho vyplýva, že alternatívnymi nákladmi výroby jedného stola je výroba 500/20 = 25
kusov stoličiek.

29
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky

3.2. OTÁZKY A ÚLOHY

1. Aký je vzťah medzi potrebou a statkom? V čom spočíva ich podstata?

2. Existujú statky, ktoré je možné zaradiť do viac ako jednej skupiny z hľadiska členenia (formy,
účelu, vlastníctva, dostupnosti)? Ak áno, uveďte príklady.
3. Kedy sa statky stávajú výrobkom a kedy tovarom? Uveďte príklad statku, ktorý nie je tovarom.
Uveďte príklad statku, ktorý nie je výrobkom.
4. Aké prístupy je možné uplatniť pri riešení základného rozporu spoločnosti, ktorý vzniká v procese
uspokojovania potrieb?
5. Uveďte príklad pôsobenia zákona vzácnosti pri nákupe tovaru.
6. V čom spočíva podstata hospodárenia a jeho princípov?
7. Vysvetlite vznik a podstatu alternatívnych nákladov.
8. Na príklade vysvetlite pojem utopené náklady.
9. Charakterizujte podnikovú a národohospodársku krivku produkčných možností, vysvetlite jej
sklon a zakrivenie.
10. Kedy sa podnik alebo ekonomika môže dostať na, pod alebo nad svoju KPM?
11. Ktoré sú tri základné ekonomické otázky a ako sa na ne odpovedá v jednotlivých ekonomických
systémoch?
12. Porovnajte trhovú a príkazovú ekonomiku, nájdite výhody a nevýhody z rozličných uhlov
pohľadu.
13. Charakterizujte pojem externality a uveďte príklady na pozitívne a negatívne externality.
14. Definujte pojem národné hospodárstvo a vymenujte jeho štyri vývojové etapy.

3.3. TEST VEDOMOSTÍ

1. Tri základné ekonomické otázky sú:

a) čím vyrábať, čo vyrábať a odkiaľ získať prostriedky na výrobu,
b) čo vyrábať, v akom množstve vyrábať a kedy vyrábať,
c) čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať,
d) čo vyrábať, prečo vyrábať, kedy a v akom množstve vyrábať.

2. Aké základné ekonomické systémy, resp. typy ekonomík poznáte:

a) príkazová, trhová, administratívno-byrokratická,
b) primitívne civilizácie, príkazová, trhová, zmiešaná,
c) voľné trhové hospodárstvo, zmiešaná, administratívna, socialistická,
d) primitívne civilizácie, administratívno-byrokratická, zmiešaná.

30
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky

3. Krivku produkčných možností charakterizujú výrazy:

a) množina bodov, vzájomné kombinácie výstupov, schopnosť produkovať pri daných obmedzených
vstupoch,
b) množina kriviek, vzájomné kombinácie výstupov, schopnosť produkovať pri daných
obmedzených vstupoch,
c) množina bodov, vzájomné kombinácie vstupov, schopnosť produkovať pri daných obmedzených
výstupoch
d) množina kriviek, vzájomné kombinácie vstupov, schopnosť produkovať pri daných obmedzených
výstupoch,

4. Bod ležiaci nad krivkou produkčných možností predstavuje výrobu:

a) efektívnu s danými zdrojmi,
b) neefektívnu,
c) nedosiahnuteľnú s danými zdrojmi,
d) racionálnu.

5. Ak sa podnik nachádza pod krivkou produkčných možností, produkuje:

a) racionálne,
b) neefektívne,
c) efektívne v odbyte,
d) efektívne vo výrobe.

6. Krivka produkčných možností vyjadruje stav, keď sa v ekonomike v plnom rozsahu

využívajú výrobné zdroje, kde:
a) pri zvýšení produkcie jedného výrobku dochádza k znižovaniu iného výrobku,
b) pri znížení produkcie jedného výrobku dochádza k zníženiu druhého výrobku,
c) podnik nemôže vyrábať viac výrobkov, ale len viac služieb,
d) výroba je obmedzená výrobnou kapacitou.

7. Statky sú podľa zákona vzácnosti vzácne pre svoju:

a) nedostupnosť a výrobu,
b) voľnú dostupnosť a užitočnosť,
c) obmedzenosť a výmenu,
d) obmedzenosť a prospech.

8. Z hľadiska dostupnosti členíme statky na:

a) voľné, ekonomické,
b) súkromné, verejné, zmiešané,
c) uspokojiteľné, neuspokojiteľné,
d) spotrebné, investičné.

9. Voda riek je statkom:

a) ekonomickým,
b) nedostupným,
c) voľným,
d) obmedzeným.

31
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky

10. Predpokladom efektívneho fungovania trhovej ekonomiky je existencia:

a) nedokonalej konkurencie,
b) dokonalej konkurencie,
c) centrálne riadenej ekonomiky,
d) centrálne plánovanej ekonomiky.

11. Základom zmiešanej ekonomiky je:

a) trh a konkurencia,
b) trh a štátna intervencia,
c) štátne plánovanie a regulácia,
d) štátna intervencia a direktíva.

12. Princípy hospodárenia sú:

a) princíp spotreby a nadspotreby,
b) princíp času a teritória,
c) princíp času a cieľov,
d) princíp maxima a minima.

13. Vyznačte nesprávnu odpoveď. Alternatívne náklady predstavujú:

a) náklady obetovaných príležitostí,
b) cenu alternatívneho výstupu,
c) cenu alternatívneho vstupu,
d) hodnotu najlepšej možnosti, ktorej sme sa pri spotrebe alebo výrobe vzdali.

14. Čo nie je charakteristické pre príkazovú ekonomiku:

a) štát má významnú prerozdeľovaciu funkciu,
b) zabezpečuje sociálnu rovnosť medzi občanmi,
c) využíva direktívne nariadenia a plány,
d) prevláda súkromné vlastníctvo.

15. Externality sa členia na:

a) pozitívne, negatívne,
b) jedinečné, všestranné,
c) použiteľné, nepoužiteľné,
d) príjmové, výdavkové.

16. Sekundárny sektor ekonomiky zahŕňa:

a) poľnohospodárstvo a priemysel,
b) spracovateľský priemysel a stavebníctvo,
c) odvetvia materiálnej výroby,
d) odvetvia služieb.

17. Potreby z hľadiska počtu subjektov členíme na:

a) primárne, sekundárne, terciárne,
b) jednotlivcov, štátu, podnikov,
c) uspokojiteľné, neuspokojiteľné,
d) individuálne, kolektívne.

32
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky

18. Pozitívne externality môžeme charakterizovať ako:

a) vedľajšie efekty činností (napr. výroby), za ktoré príjemca neplatí,
b) vedľajšie efekty činností (napr. výroby), za ktoré príjemca platí,
c) hlavné efekty činností (napr. výroby), za ktoré pôvodca neplatí,
d) ani jedna z odpovedí nie je správna.

19. Kapitálový statok je:

a) výrobná hala,
b) server,
c) firemný automobil,
d) všetky odpovede sú správne.

20. Podnik, ktorý sa nachádza na KPM, produkuje:

a) efektívne,
b) neefektívne,
c) dostatočne,
d) v krízovom režime.

21. Princíp minima sa pri hospodárení uplatňuje takto:

a) s využitím minima zdrojov dosiahnuť požadovaný výstup,
b) s využitím maxima zdrojov dosiahnuť minimálny výstup,
c) s využitím minima zdrojov dosiahnuť maximálny výstup,
d) s využitím minima zdrojov dosiahnuť minimálny výstup.

22. Základný rozpor spoločnosti vzniká medzi:

a) obmedzenými názormi a neobmedzenými výrobnými možnosťami,
b) neobmedzenými potrebami ľudí a obmedzenými výrobnými zdrojmi,
c) obmedzenými potrebami ľudí a neobmedzenými výrobnými zdrojmi,
d) neobmedzenými zdrojmi a neobmedzenými potrebami.

23. Princíp maxima sa pri hospodárení uplatňuje takto:

a) s využitím minima zdrojov dosiahnuť maximálny výstup,
b) s využitím maxima zdrojov dosiahnuť minimálny výstup,
c) s využitím daných zdrojov dosiahnuť maximálny výstup,
d) s využitím maxima zdrojov dosiahnuť minimálny výstup.

24. Medzi možnosti riešenia základného rozporu spoločnosti patrí:

a) inovácie a technický pokrok,
b) hospodárenie s disponibilnými zdrojmi,
c) nutnosť voľby na strane vstupov alebo výstupov,
d) všetky odpovede sú správne.

25. Podnik sa môže krátkodobo dostať nad svoju krivku produkčných možností, ak:
a) získa úver,
b) hospodári efektívne,
c) prepustí 5 % zamestnancov,
d) hospodári neefektívne.

33
 3.Východiská a problémy fungovania ekonomiky

26. Ekonomika s 10 % nezamestnanosťou sa nachádza:

a) na národohospodárskej krivke produkčných možností,
b) v bode, v ktorom sa krivka produkčných možností stretne s osou y,
c) nad podnikovou krivkou produkčných možností,
d) pod národohospodárskou krivkou produkčných možností.

27. Ktoré z nasledujúcich tvrdení nie je pravdivé pre zmiešanú ekonomiku:

a) podniky sa sami rozhodujú, koľko pracovníkov zamestnajú,
b) existencia rôznych foriem vlastníctva,
c) podnikom je na základe plánu určené, čo majú vyrábať,
d) podniky si určujú technológiu na výrobu statkov.

28. Pozitívnou externalitou ekonomickej činnosti trhových subjektov môže byť:

a) elektronický smog,
b) elektronický odpad,
c) nové možnosti dopravy (napr. elektomobil),
d) freóny, exhaláty.

29. Ak výrobný podnik má k dispozícii 200 jednotiek vstupnej suroviny, pričom pri výrobe
produktu F spotrebuje 5 jednotiek suroviny a pri výrobe produktu G spotrebuje 100
jednotiek suroviny, potom pri efektívnej výrobe medzi jeho produkčné možnosti patrí:
a) výroba 40 jednotiek produktu F alebo 2 jednotiek produktu G,
b) výroba 4 jednotiek produktu F a 20 jednotiek produktu G,
c) výroba 50 jednotiek produktu F alebo 100 jednotiek produktu G,
d) výroba 5 jednotiek produktu F a 10 jednotiek produktu G.

30. Alokačná funkcia štátu v zmiešanej ekonomike spočíva:

a) v prerozdelení výrobných vstupov z neefektívnych oblasti výroby a činností tam, kde budú
fungovať efektívne,
b) v prerozdelení príjmov občanov s vyššou úrovňou príjmov smerom k občanom s nižšími príjmami,
c) v zabezpečení tvorby zákonných noriem a opatrení zameraných na reguláciu správania sa
subjektov v ekonomike,
d) žiadna z odpovedí nie je správna.

31. Zvýšenie výroby traktorov zo 40 na 42 kusov vyžaduje, aby výrobca znížil výrobu
kombajnov z 30 na 28 kusov. Alternatívne náklady na 1 traktor sú:
a) 0,1 kombajnu,
b) 0,2 kombajnu,
c) 2 kombajny,
d) 1 kombajn.

32. Kapitálové statky:

a) slúžia na okamžitú spotrebu,
b) predstavujú statky dlhodobej spotreby,
c) slúžia na produkciu iných investičných alebo spotrebných statkov,
d) predstavujú statky krátkodobej spotreby.

34