Vymedzenie základných

predpokladov fungovania
ekonomického systému
Potreby, statky, výroba, výrobné faktory, deľba práce,
triáda základných ekonomických problémov, typy
ekonomík.
Poňatie a vymedzenie ekonómie a
ekonomiky
ČO JE EKONÓMIA?

PREDMET SKÚMANIA EKONÓMIE

Ekonómia ako veda je systém poznatkov a názorov o skúmaní spôsobov
ako uspokojovať ľudské potreby.
Predmetom je analýza uspokojovania ľudských potrieb, motívov
uspokojovania potrieb, motívov výroby a reprodukčného procesu,
makroekonomických veličín, riešenie problému vzácnosti (svet
neobmedzených potrieb voči svetu obmedzených statkov).
Riešenie problému vzácnosti je v spájaní a združovaní ľudí, v deľbe práce,
kooperácii a integrácii.
Takto vznikajú ekonomické vzťahy a v konečnom dôsledku aj ekonomika
(ekonomická štruktúra spoločnosti).
Poňatie a vymedzenie ekonómie a
ekonomiky
EKONÓMIA
Ekonómia (oikos - dom (gr.), nomos - zákon (gr.) je:

•veda, ktorá skúma, analyzuje a opisuje spôsob, ako ľudia používajú

vzácne obmedzené zdroje s alternatívnym použitím na výrobu tovarov
a služieb, a ako si tieto rôzne tovary a služby rozdeľujú a navzájom
vymieňajú.

•spoločenská veda, ktorá skúma hospodárske aspekty života spoločnosti,

motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov a spoločnosti ako celku o
alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov.

•Racionálne rozhodovanie sa – ľudia rozhodujú o využití svojich

vzácnych a obmedzených zdrojov tak, aby ich uspokojenie bolo čo
nyjvyššie
 Základná zásada ekonomického
myslenia:
Vzácnosť nás núti vyberať si

 Vzácnosť vyžaduje voľbu: nie všetky naše túžby môžu byť

uspokojené. Ľudia robia tieto rozhodnutia na základe ich
vnímania očakávaných nákladov a výnosov z daných
možností.
Aby človek maximalizoval svoje celkové uspokojenie, musí sa snažiť
vyrovnávať svoje čiastkové prírastky uspokojenia z jednotlivých
činností či statkov.

Vo väčšine situácií totiž platí, že postupným uspokojovaním istej

potreby jej intenzita (a teda prírastok uspokojenia klesá)

alebo
?

.
Náklady obetovanej príležitosti

•problém voľby
•predstavujú hodnotu statkov alebo služieb, ktorých sme sa
vzdali, ked sme prijali isté rozhodnutie (zaujíma nás hodnota
druhej najlepšej alternatívy)

•Ak sa rozhodujeme, či si za svoje peniaze kúpime bicykel alebo dovolenku, a

rozhodneme sa pre dovolenku, pre účtovníka je nákladom suma, ktorú za ňu
zaplatíme. Pre ekonóma je nákladom strata uspokojenia z používania bicykla ,
ktorého kúpy sa musíme vzdať, aby sme si mohli kúpiť dovolenku.
Náklady obetovaných príležitostí =
Hodnota druhej najlepšej možnosti

◦ Čo sú zvažované možnosti?
 Čo by si urobil– nie čo si mohol urobiť?
Výber je odmietnutie
Vždy keď sa rozhodujeme, platíme
náklady (znášame straty).
Čo určuje tvoje náklady obetovaných
príležitostí?
•Alternatívy / možnosti
•Chute a preferencie (hodnoty)
•Pravidlá hry -Inštitúcie
Poňatie a vymedzenie ekonómie a
ekonomiky
Ekonomika je:
•hospodárstvo, hospodárenie.
• časť spoločenského života spätá s ekonomickou činnosťou.
oblasť spoločenskej praxe, ktorá realizuje konkrétnu organizáciu
hospodárskej činnosti.
• cieľavedomá praktická hospodárska činnosť. Jej cieľom je výroba,
rozdeľovanie, výmena a spotreba materiálových a nemateriálových statkov.

Cieľom ekonomiky je uspokojovať potreby obyvateľstva. Zdroje na

uspokojovanie potrieb sú obmedzené, preto musí každá ekonomika riešiť tri
základné ekonomické problémy - ekonomickú triádu:
Čo vyrábať?
Ako vyrábať?
Pre koho vyrábať?
EKONOMICKÉ KATEGÓRIE A EKONOMICKÉ ZÁKONY

Ekonomické kategórie a zákony sú výsledkom skúmania ekonómie.

Ekonomické kategórie sú uzlové logické pojmy, ktoré sú teoretickým

vyjadrením najpodstatnejších stránok ekonomických javov a procesov.

Ekonomické zákony sú najpodstatnejšie trvalé príčinne podmienené

súvislosti a vzťahy medzi javmi a procesmi ekonomického života
spoločnosti. Sú objektívne, presadzujú sa cez činnosť ľudí. Platia len v
priemere, nie ako exaktné súvislosti. Ľahšie sa uplatňujú na správanie
skupín ako jednotlivca.
•METÓDY SKÚMANIA EKONÓMIE
•Medzi metódy skúmania ekonómie patrí porovnanie,
ekonomická analýza, štatistická analýza a experiment (riadený -
laboratórny).

•ČLENENIE EKONÓMIE
•Všeobecná ekonomická teória (VET) môže skúmať:

•jednotlivé ekonomické javy alebo subjekty = mikroekonómia

(skúma správanie sa jednotlivých spotrebiteľov - domácností a
výrobcov – firiem na konkrétnych trhoch). Ekonómovia hovoria, že
ich zaujímajú jednotlivé stromy.

•javy na celohospodárskej úrovni, národné hospodárstvo ako celok

= makroekonómia (typickými témami sú nezamestnanosť, inflácia,
hospodársky rast). Ekonómovia hovoria, že ich zaujíma celý les.

•EKONOMICKÉ SUBJEKTY
•Ekonomickými subjektami sú jednotlivci (spotrebitelia), firmy,
domácnosti, štát.
POZITÍVNA A NORMATÍVNA EKONÓMIA

Ekonómia rieši národnohospodárske problémy:

opisom (vysvetlením) = pozitívna ekonómia - opisuje fakty, okolnosti a
vzťahy; hľadá zákonitosti, (napr. Ak sa zvýši cena jabĺk, ľudia budú
kupovať menej jabĺk)

odporúčaním = normatívna ekonómia - skúma ekonomické javy, hľadá

cestu riešenia, využíva hodnotenia a etické úsudky. (napr. Štát by mal
regulovať ceny pohonných hmôt)

Pozitívna ekonómia odpovedá na otázku "Aký je ekonomický život?".

Normatívna ekonómia zodpovedá problém "Aký by mal byť ekonomický
život?".

EKONOMICKÉ DISCIPLÍNY

Ekonomiku skúmajú ekonomické disciplíny. Základom ekonomických vied

je ekonomická teória - skúma najvšeobecnejšie ekonomické problémy.
Medzi ďalšie teoretické disciplíny patria dejiny ekonomických teórií, teórie
trhovej ekonomiky, teória hospodárskej politiky atď.
POTREBY
Ľudské potreby –
- základný predpoklad každej hospodárskej činnosti

Základom každej ľudskej činnosti sú potreby. Potreba je uvedomený alebo

neuvedomený nedostatok.
Delenie potrieb:
z hľadiska vývojového a socializačného
•primárne - súvisia so zachovaním človeka ako druhu - prijímanie
potravy, pohlavný pud,
•sekundárne - sú získané a naučené - sociálne, právne, ekonomické,
etické, kultúrne potreby.
z hľadiska počtu subjektov
individuálne
kolektívne
spoločenské
Spoločenské a kolektívne potreby vyplývajú zo spoločných potrieb -
ochrana životného prostredia, vzdelanie atď.
Maslowova teória hierarchie potrieb
STATKY
Všetko, čo uskutočňuje ľudské potreby, je statok.
Klasifikácia statkov:
podľa dostupnosti
•voľný - vyskytuje sa voľne v prírode v relatívne dostatočnom
množstve - lesné plody, voda, rastliny a živočíchy,
• ekonomický - vzácny statok. Jeho obmedzené množstvo nemôže
uspokojiť všetky potreby.
podľa formy
hmotný
nehmotný
podľa účelu
výrobný - používa sa vo výrobe,
spotrebný - bežne sa spotrebúva.
Delenie statkov podľa vlastníckych práv
- podľa vlastníctva:
•súkromný - získala ho jedna osoba a ostatní ho už nemôžu
voľne používať,
•verejný - nepatrí len jednému, môžu ho používať aj iní ľudia
•voľný – ľuďom je k dispozícii zadarmo

Voľný statok je využívaný omnoho intenzívnejšie než súkromný statok,

pretože užívateľ voľného statku nehradí žiadne náklady. Dôsledkom je
rýchle opotrebenie voľného statku.

Verejné statky:
•z ekonomickej nutnosti (chodníky, mestské osvetlenie, polícia, armáda)
•z politického rozhodnutia (školy, nemocnice, diaľnice)
•Verejné statky sú financované štátom alebo miestnou samosprávou.
Ľudia ich neplatia ako spotrebitelia, ale ako daňoví poplatníci.
•Spoločným znakom verejných statkov je, že nikoho nemôžeme vylúčiť z
ich spotreby.
•problém čierneho pasažiera
VLASTNÍCKE PRÁVA V TRHOVEJ EKONOMIKE

Vzácne, obmedzené zdroje sú najlepšie využívané vtedy, ak sú vlastnícke

práva jasne vymedzené a vymáhateľné.
Trhový mechanizmus teda funguje najlepšie vtedy, ak existuje súkromné
vlastníctvo a konkurecia.

Základné znaky trhovej ekonomiky

•súkromné vlastníctvo
•súkromné podnikanie
•osobný záujem
•konkurencia (medzi predajcami, medzi nakupujúcimi)
•systém trhov a cien (ceny tovaro určuje dopyt a ponuka)
•obmedzená úlohya vlády (stanovenie „pravidiel hry“ –legislatíva, verejné
statky)
Triáda základných ekon. problémov
EKONOMICKÁ TRIÁDA

Čo vyrábať? - rieši problém, aké druhy statkov vyrábať, v akých

množstvách a kedy. Riešenie závisí od zdrojov, ktorými krajina disponuje.
Zdroje sú obmedzené, preto sa krajina snaží využívať zdroje čo
najefektívnejšie, aby mohla optimálne uspokojiť potreby ľudí. Každá
krajina má hranicu produkčných možností, určuje, ktorým statkom dáva
krajina prednosť - využíva svoje zdroje alternatívne.

Ako vyrábať? - zodpovedá, kto bude vyrábať jednotlivé druhy statkov, aká
technika a technológia sa pri výrobe použije.

Pre koho vyrábať? - rieši, ako sa budú rozdeľovať výsledky výroby, kto
bude spotrebiteľom statkov a služieb.
Typy ekonomík
Podľa spôsobu riešenia ekonomickej triády poznáme štyri typy ekonomík.:
•ekonomika založená na zvykoch a tradíciách - tradičná ekonomika
•príkazová (centrálne riadená) ekonomika
•trhová ekonomika
•zmiešaná ekonomika

TRADIČNÁ EKONOMIKA
Ekonomickú triádu rieši na základe zvykov a tradícií, ktoré sú prenášané z
generácie na generáciu. Existuje v časoch málo rozvinutej a jednoduchej
ekonomiky (prvotnopospolná, otrokárska, feudálna spoločnosť). Tento typ
ekonomiky je prekonaný, niektoré pozostatky však ostali zachované v
domácnostiach - napr. dedenie povolania z otca na syna
PRÍKAZOVÁ EKONOMIKA

Ekonomická triáda sa rieši na základe príkazov z centra (vlády, parlamentu,

vodcu). Do 2. svetovej vojny sa vyskytovala v krízových stavoch (vojna),
neskôr v socialistických štátov (centrálne plánovaná ekonomika,
administratívno - direktívne hospodárstvo).
Typické znaky:
•monopolné vlastníctvo štátu,
•plánovanie (najčastejšie 5 - ročné) - nahrádza trh,
•ceny určované štátu (v býv. ČSSR Federálny cenový úrad),
•mzdy určované podľa mzdovej sústavy,
•bankový systém a zahraničný obchod ovládaný štátom.
Plány boli nereálne, nemohli predvídať potreby spotrebiteľa. Dôsledkom
bola nedostatková ekonomika - chýbali tovary, o ktoré bol záujem.
Vznikala tak tieňová ekonomika (napr. podpultový tovar).
TRHOVÁ EKONOMIKA

Prevažuje v nej súkromné vlastníctvo. Ekonomickú triádu rieši trh

(fungujúci trhový mechanizmus).
Čo vyrábať? - o tejto otázke rozhoduje spotrebiteľ - dopyt. Výrobcovia
produkujú to, o čo je záujem.
Ako vyrábať? - rozhoduje o nej konkurencia výrobcov - motiváciou je zisk,
čiže najnižšie náklady alebo najefektívnejšia výroba.
Pre koho vyrábať? - túto otázku rieši ju trh prostredníctvom ponuky a
dopytu. (závisí však aj od výšky dôchodkov spotrebiteľov).

Trhová ekonomika predpokladá dokonalú konkurenciu, ktorá v súčasnosti

nemôže nastať. Preto v svojej typickej podobe existovala najmä v 19.
storočí.
ZMIEŠANÁ EKONOMIKA
V súčasnosti sa vyskytuje najčastejšie. Základom je trhový mechanizmus je
založený na slobodnej podnikateľskej činnosti, voľnej súťaži a tvorbe cien,
chod hospodárstva však usmerňuje štát.
V trhovej ekonomike dochádzalo k vzniku prirodzeného monopolu, ktorý narúšal
konkurenciu a tým aj trhový mechanizmus. V zmiešanej ekonomike má preto štát
za úlohu aj protimonopolné opatrenia.
Úlohy štátu v zmiešanej ekonomike:

•protimonopolné opatrenia - v trhovej ekonomike dochádzalo k vzniku

prirodzeného monopolu, ktorý narúšal konkurenciu a tým aj trhový mechanizmus.
•verejné statky - to, o čo trh nemá záujem - armáda, polícia, vzdelávanie,
infraštruktúra, energetika, veda a výskum.
•externality - vedľajšie efekty fungovania trhu. Náklady za ne sa prenášajú na
iných.
•Negatívna externalita znamená, že človek (firma) nehradí všetky náklady svojej
činnosti, časť nákladov prenáša na iných. (znečisťovanie živ. prostr. – elektráreň,
výfukové plyny)
•Pozitívna externalita znamená, že človek (firma) nie je schopný získavať všetky
výnosy zo svojej činnosti – časť výnosov si bezplatne prisvojujú iní. (most, strážny
pes)
Väčšinu ekonomických problémov v zmiešanej ekonomike rieši trh.
Štát môže napríklad určovať maximálnu cenu niektorých základných
produktov (potraviny, vykurovacie látky). Štát má aj podiel v
strategických podnikoch (hutníctvo, baníctvo, bankovníctvo)
Táto ekonomika sa označuje často ako sociálne trhové
hospodárstvo. Vyskytuje sa v západnej Európe, USA.

HOSPODÁRSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Slovenské hospodárstvo je podľa Ústavy SR (čl. 55, ods. 1) "na princípe

sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky" - čiže sa snaží
vytvárať podmienky na fungovanie zmiešanej ekonomiky.
 Výrobné faktory, výroba a spotreba
VÝROBA
Predpokladom uspokojovania potrieb je výroba. Výroba je premena výrobných
faktorov na výrobky a služby.
VSTUPY A VÝSTUPY
Vstupy (inputy) predstavuje všetko, čo vchádza do výrobného procesu; čo je
nutné pre produkciu statkov. Vstupy do výroby tvoria výrobné faktory - pôda,
práca, kapitál.
Výstupom (outputom) z výroby sú výrobky a služby krátkodobej alebo
dlhodobej spotreby a služby.
Výstup má vyššiu hodnotu ako vstup. Tento rozdiel sa nazýva pridaná hodnota.
Výrobky sú hmotné ekonomické statky. Ako predmety spotreby (potraviny,
automobil) zabezpečujú spotrebu, ako kapitálové statky (stroje, výrobné
zariadenia) zabezpečujú výrobu.
Služby sú nehmotné ekonomické statky. Spotrebúvajú sa v momente, keď sa
vyrobia (poskytnú).
Výrobky a služby získané prostredníctvom trhu sa nazývajú tovary. Tovar je
statok určený na trh (na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo inému
výrobcovi).
 Výrobné faktory, výroba a spotreba
POUŽITIE VÝSTUPOV
Výstupy môžu byť použité:
na spotrebu - spotrebné statky
krátkodobé
dlhodobé
na ďalšiu výrobu - kapitálové statky
medziprodukt (polotovar - napr. oceľ) - pri ďalšej výrobe je spotrebovaný
jednorazovo,
fixný produkt (napr. parný valec) - opotrebovávaný len čiastočne.
Opotrebovanie sa inak nazýva aj amortizácia. Môže byť:
fyzická
morálna
Investície - finančné prostriedky určené na nákup kapitálových statkov.
 Výrobné faktory, výroba a spotreba
DÔCHODKY ZA VÝROBNÉ FAKTORY
Všetky výrobné faktory v trhovej ekonomike majú svojich majiteľov. Za ich
použitie (realizáciu) získava vlastník dôchodky.
Dôchodok je veličina, ktorá vyjadruje veľkosť peňažného príjme za časové
obdobie.
Definícia dôchodku za
Výrobný faktor Dôchodok
príslušný výrobný faktor
dôchodok vlastníka pôdy za
prenajatie pôdy nájomcovi i za
pôda renta prenájom iných voľných darov
prírody
cena práce, ktorá je výsledkom
fungovania trhu a vzťahu medzi
práca mzda dopytom po práci a ponukou
práce

kvalitatívny a kvantitatívny
(rozdiel medzi celkovými
kapitál zisk príjmami (výnosmi) a celkovými
nákladmi) ukazovateľ výsledkov
hospodárskej činnosti podniku
REPRODUKCIA
Na rozvoj a uspokojovanie potrieb spoločnosti a rast potrieb jednotlivca sa musí
výroba nepretržite obnovovať. Nepretržité obnovovanie predpokladov (prírodné
zdroje, pracovná sila) a výsledkov výroby sa nazýva reprodukcia.
.

Ekonomický kolobeh
Domácnosti prenajímajú firmám výrobné faktory.
Firmy výrobné faktory používajú k výrobe statkov a
statky potom predávajú domácnostiam. To je
ekonomický kolobeh.
Prebieha na trhoch spontánne a neriadene, a predsa rovnako
spoľahlivo ako kolobeh vody v prírode.

-hmotné toky
-peňažné toky
DEĽBA PRÁCE

Rozmnožovanie potrieb a činností viedlo k deľbe práce.

prirodzená deľba práce - medzi mužom a ženou,

spoločenská deľba práce –

1.spoločenská DP – oddelilo sa poľnohospodárstvo a pastierstvo
2.spoločenská DP – poľnohosp, pastierstvo, remeslá
3.spoločenská DP – poľnohosp., pastierstvo, remeslá, obchod
oddelil sa výrobca od spotrebiteľa. Nastáva výmena, vznik odvetví, miestnych a
národných trhov.

medzinárodná deľba práce - spoločenská deľba práce rozšírená za hranice

jednotlivých štátov. Vznik svetového trhu, nastáva špecializácia výrobcov na
konkrétne druhy činností.
.
Hranica produkčných možností
Množstvo práce, kapitálu a prírodných zdrojov – výrobných
faktorov je obmedzené. Na čo majú byť použité?

Ako zjednodušený model obmedzenosti zdrojov nám slúži krivka

hranice produkčných možností.

Efektívna ekonomika je taká, ktorá neplytvá svojimi zdrojmi, ale

efektívne, plnohodnotne využíva svoje zdroje. Ekonomika, ktorá
sa pohybuje na krivke produkčných možností predstavuje stav, v
ktorom sa zo zdrojov spoločnosti vyťaží maximálny objem
statkov. Nemožno zvýšiť produkciu jedného statku bez toho, aby
sa neznížila výroba druhého statku.
Zákon vzácnosti tiež hovorí, že ekonomika je efektívna vtedy, kedy využíva
všetky disponibilné zdroje. Z toho vyplýva, že všetky body nachádzajúce sa
na krivke výrobných možností predstavujú maximálne využitie výrobných
zdrojov.

Ak ekonomika nevyužíva všetky disponibilné zdroje /bod Y/, potom je

neefektívna. Všetky body vo vnútri krivky znamenajú, že ekonomika zvolila
neefektívnu kombináciu výrobných zdrojov. Bod všetky disponibilné
zdroje /bod Y/, potom je neefektívna. Všetky body vo vnútri krivky
znamenajú, že ekonomika zvolila neefektívnu kombináciu výrobných
zdrojov. Bod Z vyjadruje situáciu, ktorá je nereálna – t.j. ekonomika nemá
dostatok zdrojov na výrobu statkov a služieb.