Základy ekonómie

Katedra makro a mikroekonómie, miestnosť č. RB 209

Tel.: 041/513 4426
e-mail: Alzbeta.Kucharikova@fri.uniza.sk
konzultačné hodiny: pondelok: 9:00 – 11:00
https://ukzu.uniza.sk/produkt/zaklady-ekonomie/
základy ekonomickej teórie pre informatikov
základy ekonomickej teórie
https://ukzu.uniza.sk/produkt/zaklady-ekonomickej-teorie-cvicebnica/
ekonómia – cvičebnica

1. Semestrálna písomka – max. 25 bodov

2. Semestrálna písomka – max. 25 bodov
Na postup na skúšku je potrebných min. 30 bodov z cvičení (40 bodov – predtermín)
Zo skúšky min. 31 bodov z 50 bodovej písomky
Informatik je IT odborník, ktorého pracovné zaradenie vyžaduje špecifické informatické vedomosti a zručnosti
o tvorbe, nasadení a prevádzke IKT a o ich využití v aplikačnej oblasti.

Základy fungovania ekonomiky

Ekonómia je ekonomická teória = veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu tovarov a ako
ich rozdeľuje medzi členov spoločnosti.
Ekonomika je hospodárstvo - hospodárska prax, tá časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou
činnosťou.
Potreby sú uvedomelý alebo neuvedomelý pocit nedostatku niečoho
Determinanty (faktory) potrieb:
 Prostredie (rodina, škola, práca...)
 Sociálny status
 Medziľudské vzťahy
 Psychologický stav
 Ročné obdobie
 Vek, pohlavie
 Finančná situácia
Štruktúra potrieb
1. Z hľadiska priorít
a. Existenčné (potreba piť, spať, jesť)
b. Kultúrne – zlepšujú/zvyšujú kvalitu života (vzdelávanie, divadlo, kino)
c. Luxusné – vyplývajú zo sklonu ľudí k zbytočnostiam (značkové oblečenie, dovolenka)
2. Z hľadiska počtu subjektov
a. Individuálne – sú dané jednotlivcovi (nosenie šošoviek, potreba obliecť si špecifický kus oblečenia)
b. Kolektívne – typické pre skupinu ľudí (potreba spolupracovať, prijať čo najviac informácii, MHD)
3. Z hľadiska periodicity
a. Jednorazové -(kúpa bytu/domu, potreba sa vydať)
b. Periodické - (kúpa potravín, potreba ísť na prednášku)
c. Stále (trvalé) –
Maslowova pyramída potrieb
seba-
realizácia
uznanie
Zdroje uspokojovania:
sociálna
a) Statky spolupatričnosť
b) Služby
bezpečie
c) Práva
fyziologické potreby

Statok – akákoľvek vec, ktorá slúži na uspokojovanie potrieb

Členenie:
1) Z hľadiska formy
a) Hmotné (materiálne) – mobil, ceruzka
b) Nehmotné (nemateriálne, služby) – spotrebujú sa v momente poskytnutia (kaderník, manikúra, masáž)
2) Z hľadiska účelu
a) Kapitálové (investičné, výrobné) – slúžia na výrobu iných statkov, vo výrobe sa opotrebúvajú
(amortizácia)
b) Spotrebné – dlhodobej spotreby – viac ako rok
- krátkodobej spotreby – od jedného roka
3) z hľadiska vlastníctva
a) súkromné = čisté súkromné
- vylúčiteľnosť zo spotreby + rivalitná spotreba (párky,...)
b) verejné = čisté verejné
- nevylúčiteľnosť zo spotreby + nerivalitná spotreba (chodník,...)
c) zmiešané
- nevylúčiteľnosť + rivalitná spotreba (lov rýb v mori/oceáne)
- vylúčiteľnosť + nerivalitná spotreba (prednáška na vysokej verejnej škole)
4) z hľadiska dostupnosti
a) ekonomické
- absolútne obmedzené (pôda, nerastné suroviny,...)
- relatívne obmedzené – spotreboval sa, ale vieme obnoviť(lesy,...)
b) voľné (voda, vzduch,...)
statky
výrobok – je hmotný statok, ktorý je určený na konečnú spotrebu a uspokojenie potrieb
tovar – výrobok, v predajniach
Základný rozpor spoločnosti
potreby > zdroje
zákon vzácnosti – vyjadruje, že ekonomické statky sú vzácne preto, lebo nedostatok zdrojov neumožňuje
vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli spotrebúvať.
Hospodárenie
a) princíp maxima – zdroje využijem na maximum
b) princíp minima – daný výstup dosiahnuť pri minimálnom využití zdrojov
Voľba
a) Alternatívne náklady – N obetovanej príležitosti sú pri akomkoľvek rozhodnutí určené hodnotou druhého
variantu, ktorý nebol zvolený.
b) Krivka produkčných možností
Inovácie
Prednáška č. 2
Trh a trhový mechanizmus
TRH je ekonomický priestor, v ktorom dochádza k výmene výsledkov činností hospodárskych subjektov na
základe pomerov vyplývajúcich zo zmeny dopytu a ponuky
Typy trhu:
1. Podľa územného hľadiska
a. Miestny
b. Národný
c. Medzinárodný
2. Podľa počtu tovarov
a. Čiastkový
 Trh jednej komodity
 Trh skupiny komodít
b. Agregátny – trh so všetkými SaS
3. Podľa predmetu kúpy a predaja
a. Trh statkov
b. Trh VF – pôdy, práce, kapitálových statkov
c. Finančný trh- kapitálový (CP), peňažný, devízový, trh s drahými kovmi
4. Podľa súladu so zákonodarstvom
a. Legálny (oficiálny)
b. Pololegálny (šedý) – zamestnanie bez zmluvy, predaj bez bločku Tieňová ekonomika
c. Nelegálny (neoficiálny, čierny) – trh drog, orgány, deti... (TE/HDP)
5. Podľa vstupu štátu na trh
a. Voľný
b. Viazaný (regulovaný)
6. Virtuálny trh (e-commerce, e-marketplace, m-commerce)
a. B2B (business to business)
b. B2C (business to cunsumer), C2B
c. C2C (consumer to consumer)
d. B2E (business to employee), B2G (business to government)...

TRHOVÝ MECHANIZMUS je súhrn vzťahov a procesov pri realizácii tovarov, ktoré vedú ku koordinácii
rozhodnutí na strane ponuky a na strane dopytu, pričom základným nositeľom informácií je cena. Proces
utvárania dopytu, ponuky a rovnovážnej ceny.
Prvky TM:
 Trhové subjekty – domácnosti, podniky, štát, zahraničie
 Trhová konkurencia
 Dopyt
 Ponuka
 Trhová cena

Kolobeh hmotných a finančných

tokov v trhovej ekonomike
TRHOVÁ KONKURENCIA je proces, v ktorom sa stretávajú rozličné trhové subjekty s diferencovanými
záujmami a ich cieľom je dosiahnuť nejakú hmotnú výhodu
Typy konkurencie:
1) Podľa trhových subjektov
a) Konkurencia medzi P a D – ponuka predať čo najdrahšie, dopyt kúpiť čo najlacnejšie
b) Konkurencia na strane P
 Cenová
 Necenová
c) Konkurencia na strane D – pri nedostatku tovaru
2) Podľa počtu účastníkov trhu
a) Dokonalá konkurencia – veľké množstvo predávajúcich aj kupujúcich, voľnosť vstupu výrobcu do
odvetvia, trh homogénneho výrobku, dokonalá informovanosť o trhu
b) Nedokonalá K – možnosť ovplyvňovať cenu
 Monopol – jediný výrobca homogénneho výrobku
 Oligopol – malý počet výrobcov (mobilní operátori)
 Monopolistická K – veľa výrobcov vyrába diferencovaný výrobok alebo službu (kaderníctva)
 Monopson – jediný spotrebiteľ (obchody so štátom)

Trh statkov
DOPYT (demand-D) – domácnosti
- množstvo SaS, ktoré sú kupujúci ochotní a schopní zakúpiť pri danej cene.
Zákon klesajúceho dopytu = s rastom ceny požadované množstvo klesá

Individuálny dopyt domácností = D jediného kupujúceho alebo D po produkcii jediného výrobcu

Týka sa statkov každodennej spotreby = statky s kontinuálnou spotrebou.
Faktory dopytu:
3) nezávislá premenná: px .... cena daného statku x – spôsobuje zmenu v dopytovanom množstve  posun po
krivke D
4) ostatné faktory dopytu
prs .... cena relevantných statkov
a) substitučné statky – v spotrebe sa nahrádzajú (lyže/snowboard)
b) komplementy – v spotrebe sa dopĺňajú (lyže + lyžiarky)
y (income) ... príjem domácností
1. Hmotné A: byt, zariadenie, obraz...
u (utility) .... úžitkovosť
2. Nehmotné A – CP, úspory vo finančných inštitúciách
w (wealth) ... bohatstvo domácností
3. Ľudský kapitál (ĽK) – vedomosti, zručnosti, schopnosti
z .... ďalšie faktory
spôsobujú zmenu v celkovom dopyte  posun celej krivky D doľava alebo doprava
Trhový dopyt domácností = D všetkých spotrebiteľov po 1 výrobku =  individuálnych dopytov
Týka sa dopytu po statkoch dlhodobej spotreby.
1) nezávislá premenná: px .... cena daného statku x
2) ostatné faktory dopytu
Y.... národný dôchodok
B ... počet kúpyschopného obyvateľstva
D .... rozloženie príjmov medzi domácnosti
Z .... ďalšie faktory

Agregátny dopyt (aggregate demand AD) = dopyt všetkých hospodárskych subjektov po všetkých SaS.
Množstvo SaS, ktoré sú všetky hospodárske subjekty ochotné a schopné nakúpiť pri danej cenovej hladine.
Štruktúra AD: AD = C + I + G + NX
C ... dopyt domácností po spotrebných SaS
I .... investičný dopyt (podniky)
G ...dopyt vlády po spotrebných a investičných SaS
NX... čistý export (EX-IM)

PONUKA (supply – S) – podniky = množstvo SaS, ktoré sú predajcovia ochotní a schopní ponúknuť (predať,
vyrobiť) pri danej cene
Zákon rastúcej ponuky = s rastom ceny ponúkané množstvo rastie

Individuálna ponuka podniku = ponuka jednotlivého výrobcu

Trhová ponuka =  individuálnych ponúk
1. nezávislá premenná: Px .... cena daného statku X
2. ostatné faktory:
PRS ... cena relevantných statkov
PVF ... cena VF
PC ... zmena cieľov orientovaných na zisk
T ... technologické zmeny
Z ... ďalšie zmeny výrobných podmienok
Agregátna ponuka (aggregate supply – AS) = množstvo SaS, ktoré sú podniky ochotné a schopné ponúknuť
pri danej cenovej hladine
TRHOVÁ ROVNOVÁHA – pri cene P0

Trhová nerovnováha
a) pri cene P1: previs dopytu – nedostatok tovarov – tlak na rast ceny
b) pri cene P2: previs ponuky – prebytok tovarov – tlak na pokles ceny

Prednáška č. 3-4
Výrobné faktory, trh VF
VÝROBNÉ FAKTORY – vstupy nevyhnutné pre produkciu Sas

opotrebenie
trh

Kombinácia VF z historického hľadiska

- 1. poľnohospodári 7 000 p.n.l. na Blízkom Východe

- 18. st. – revolúcia v Ph výrobe – umelé hnojivá, mechanizmy, nové druhy plodín, šľachtenie
- 1760 – začiatok priem. Revolúcie v Anglicku v textilnom priemysle
- 1788 – J. Watt – parný stroj
- 19. st. – USA rozvoj automobilového priemyslu
- 1908 – USA – fordizmus – hromadná pásová výroba áut

- 1956 – 57 – USA vo fáze IS

- 60-te roky 20. st. – teória ĽK – G. Becker
- 70-te roky – energetická kríza  orientácia na: intenzívne využívané výr. vstupov + nové technológie,
inovácie, rozvoj služieb
- 80-te roky – silné globalizačné tendencie  dôraz na rast konkurencieschopnosti
- 90-te roky – nové manažérske a marketing. Techniky  dôraz na ľudský faktor, nové teórie ekonomického
rast (ER):(ĽKinovácie)

 Celkový fyzický produkt (total physical product) – TPP = vytvorené množstvo produkcie v naturálnom
vyjadrení
 Hraničný fyzický produkt (marginal physical product) – MPP = prírastok produkcie (produktu) vyvolaný
prírastkom VF o jednotku (pri zachovaní ceteris paribus)
 Príjem (tržba) z celkového produktu (total product revenue) – TPP . p = TPR
 Príjem z hraničného produktu (marginal product revenue) – MPP . p = MPR
 Zákon klesajúceho hraničného produktu = s rastom množstva jedného VF pri nezmenenom množstve
ostatných VF dochádza k postupnému poklesu hraničného produktu

 Zákon klesajúcich výnosov (pôda)

Dopyt po VF (podniky) – je určovaný hraničným produktom MPP a príjmom z hraničnému produktu MPR
Ponuka VF (domácnosti) – hraničné N faktora MFC (marginal factor costs) = N vynaložené na nákup (nájom)
dodatočnej jednotky VF
Rovnováha na trhu VF:MFC < MPR  rast D po VF MFC > MPR 
MFC = MPR pokles D po VF
Forma ceny VF:
1. MPP pôdy . cena produkcie = cena pôdy (renta, kapitalizovaná renta)
2. MPP práce . cena produkcie = cena práce (mzda)
3. MPP kapitálu . cena produkcie = cena kapitálu (zisk, úrok)
Optimálna kombinácia VF - MPP/p je pri všetkých VF rovnaká
Substitúcia VF – ak rastie 1 VF, pričom OPN  oplatí sa nahradiť drahší VF väčším množstvom lacnejšieho
VF
KAPITÁL AKO VF = kapitálové statky, ktoré nie sú určené na okamžitú spotrebu, ale pôsobia vo sfére
výroby pri produkcii spotrebných i kapitálových statkov
 Tvorba K – založená na odložení súčasnej spotreby do budúcnosti  predpoklad tvorby K = tvorba úspor
(S)
Rozdelenie K:
1. Reálny (produktívny, fyzický)
a. Fixný – stroje, budovy, zariadenia
b. Obežný – zásoby, materiál, nedokončená výroba
2. Potenciálny (peňažný) – voľné finančné zdroje vo finančných inštitúciách
3. Tovarový – statky určené na predaj
4. Fiktívny (portfóliový) – CP
2+3+4 = obehový kapitál

ĽUDSKÝ KAPITÁL = súhrn vrodených a nadobudnutých schopností, znalostí, zručností, skúseností

jednotlivcov pri vytváraní nových hodnôt.
Typy ĽK :
a) Všeobecný ĽK
b) Špecifický ĽK
Investície do ĽK – peňažné a nepeňažné prostriedky určené na zvýšenie rozsahu, kvality a efektívnosti ĽK
Zvláštnosti investovania do ĽK – výdavky v súčasnosti prínosy v budúcnosti
d
Forma investícií do ĽK:
a) Výdavky na vzdelávanie
b) Výdavky na zdravotnú starostlivosť
c) Výdavky do pracovných podmienok (bezpečnosť pri práci, ergonómia pracoviska)
Subjekty financovanie (podľa toho, komu budú plynúť úžitky):
a) Jednotlivci
b) Podniky
c) štát
PRÁCA = akákoľvek psychická alebo fyzická činnosť ekonomicky zameraná, ktorej výsledkom sú výstupy
určené na uspokojovanie ľudských potrieb a ktorá je zdrojom príjmu (mzda, plat)
 nositeľ práce  pracovná sila (LF)
 neberie sa do úvahy práca vykonávaná v domácnosti! (altruizmus)
Deľba práce = rozdelenie ekonomických úloh na špecializované činnosti, resp. zložky NH forma prejavu DP -
špecializácia a kooperácia výrobcov
Typy DP:
a) prirodzená - podľa pohlavia, veku
b) spoločenská - základ pre profesionalizáciu (V: viac prac. miest, rýchlejšia výroba, lepšia kvalita... )
- 1. veľká SDP - oddelenie pastierstva od poľnohospodárstva
- 2. veľká SDP - vyčlenenie a diferenciácia remesiel
- 3. veľká SDP - oddelenie obchodu od výroby
- 4. veľká SDP - vyčlenenie služieb ako špecifických činností
c) technologická DP- rozdelenie výrobného procesu na operácie (Taylor, Ford) (V: úspora času, lacnejší
produkt, viac vyrobí... N: prac. museli pracovať intenzívnejšie, monotónnosť...)
d) medzinárodná DP- špecializácia krajín na určité výroby v rámci medzinárodnej spolupráce
- súvisí s liberalizáciou medzinár. obchodu (GATT → WTO, CEFTA, EZVO (EFTA), EÚ, NAFTA →
USMCA,...)
- Teória komparatívnych výhod – D. Ricardo
- (V: zníženie N na dopravu..., N: závislosť krajín od seba, rýchly prenos problémov z jednej krajiny
do druhej,...)
DP  vývoj NH
Trh práce
Ponuka – domácnosti (vlastníci) Dopyt po práce – podniky
- Daná počtom pracovníkov alebo počtom hodín - odvodený od MPP práce
práce - vyjadrený počtom voľných alebo
Faktory: obsadených prac. miest
- Benefity, flexibilita, dochádzanie, prac. prostredie, faktory:
- Úroveň reálnych miezd - w - úroveň reálnych miezd – w
- počet a Š-a obyvateľstva, práceschopnosť obyv., - Vzdelanie obyv., prax, bezúhonnosť, stav
- výška životných, (študent, ..) , kvalita práce, dopyt po SaS,
- migrácia obyv. - možnosti substitúcie práce kapitálom
(robotizácia)

Typy nezamestnanosti:
5) Podľa príčin
a) Frikčná – súvisí s hľadaním nového zamestnania, absolvovaním školy, presťahovaním
b) Štrukturálna – štruktúra vzdelania nezodpovedá štruktúre zamestnania
c) Cyklická – súvisí s ekonom. cyklami, v recesii nezamestnanosť rastie
d) Sezónna – lyžiarske strediská, dovolenkové rezorty
6) Podľa časového hľadiska
a) Krátkodobá (1 – 6 m.)
b) Strednodobá (6 – 12 m.)
c) Dlhodobá (12 > m.)
7) Podľa charakteru
a) Dobrovoľná
b) Nedobrovoľná (v recesii): počet voľných PM < počet voľných PS
Ukazovatele TP (štatistika: ÚPSVaR, ŠÚ)
Počet zamestnaných, počet nezamestnaných
U
Miera nezamestnanosti: u= x 100 (%) U – nezamestnaní, LF – pracovná sila (ekonomicky aktívne obyv.)
LF
Prirodzená miera nezamestnanosti = najnižšia úroveň nezamestnanosti, ktorú môže mať krajina bez
roztočenia inflačnej špirály (zodpovedá dobrovoľnej nezamestnanosti pri dosahovaní potenciálneho produktu)

PÔDA = všetky súčasti prírodného prostredia

 Obrábaná pôda
 Lúky, pasienky, močiare, lesy
 Nerastné bohatstvo
 Vodné zdroje – voda riek, morí, oceánov

- Nie je produkt výroby  vzácny statok

- Ponuka je fixná  absolútne obmedzený VF
Zákon klesajúcich výnosov
Využitie pôdy

stanovisko
pestovateľský základ stavenisko -viazané
-voľné

Na trhu pôdy
 Prenájom:
o prenajímateľ (vlastník) nájomca
o cena nájmu  renta (R)
 Predaj
o cena pri predaji = kapitalizovaná renta (KR)
R
KR= R – ročná renta, r – úroková miera – ak je 2%  r = 0,02
r
Prednáška č. 5-6
Účastníci trhu – domácnosti, podniky
 Ekonomické systémy a postavenie účastníkov trhu v nich
 Domácnosti
o spotreba
o úspory
 Podniky
o investičný dopyt
o investičný multiplikátor
EKONOMICKÝ SYSTÉM = súbor pravidiel a inštitucionálneho zabezpečenia fungovania ND
Typy ES:
 Podľa odpovede na 3 otázky ekonómie.

investície do infraštruktúry

1) Primitívne (prírodné, tradičné) civilizácie

 Znaky: pudové, inštinktívne rozhodovanie, cieľ – zachovať ľudskú existenciu
 3 otázky: 1. 2. 3. – zvyky, tradície
2) Príkazová ekonomika
 Znaky: centrálne riadenie a plánovanie, administratívno-direktívne rozhodnutia, štátne vlastníctvo, ceny
určuje štát
 Výhody: sociálna rovnosť
 Nevýhody: neefektívnosť vo využívaní zdrojov  nedostatkovosť, výroba na sklad
 3 otázky: 1. 2. 3. – štát
3) Trhová ekonomika
 Znaky: súkromné vlastníctvo, voľná tvorba cien: dopyt  ponuka (domácnosti  podniky),
maximalizácia dôchodkov/príjmov, plná zmluvná sloboda (sloboda voľby), dokonalá konkurencia
 Výhody: podnecuje k hospodárnosti, informuje o lokálnych podmienkach podnikania (cena), signalizuje
preferencie spotrebiteľov
 Nevýhody: nechráni slabých, nebráni zásahu netrhových síl do tvorby cien (monopoly, oligopoly),
produkuje vedľajšie účinky (externality), v niektorých sférach odmieta fungovať, nedostatočne stabilný
(podlieha ekonomickým výkyvom), asymetria informácii
 3 otázky – 1. „čo“ – spotrebitelia, 2. „ako“ – konkurencia, 3. „pre koho“ – vlastníci VF
Externality – vedľajší efekt činností (výroby...). Vznikajú vtedy, keď podniky alebo jednotlivci prenášajú
dodatočné N (negatívne E) alebo výhody (pozitívne E) na iné subjekty, bez toho, aby museli tomu, kto ich
znáša platiť, alebo dostali za ne zaplatené.
Ekonomické cykly

4) Zmiešaná ekonomika – funkcie štátu

 Legislatívna: cieľ – vytvoriť zákonný rámec fungovania NH, nástroje – zákonodarný proces, zákony,
inštitúcie
 Alokačná: cieľ – zabezpečenie efektívnosti, resp. prerozdeľovanie zdrojov ( - monopoly,  -
oligopoly,  - neg. Externality,  - verejné statky), nástroje – zákony, inštitúcie, sankcie, dotácie, št.
objednávky
 Redistribučná: cieľ – ochrana slabých, resp. prerozdeľovanie príjmov, nástroje – dane, sociálna
podpora (životné minimum, príspevky v hmotnej núdzi, štátne sociálne dávky...)
 Stabilizačná: cieľ – zabezpečenie stability NH, resp. minimalizácia hospodárskych výkyvov, nástroje –
hospodárska politika  expanzívna alebo reštriktívna fiškálna a monetárna politika, liberálna alebo
protekcionistická zahraničnoobchodná politika...

DOMÁCNOSŤ – skupina jednotlivcov, ktorí sa opierajú

o príbuzenské vzťahy a vzťahy vzájomnej náklonnosti
Funkcie
 Poskytovanie služieb (altruizmus)
 Regenerácia PS
 Miesto spotreby

Spotreba domácností (C) – tá časť disponibilného príjmu, ktorú domácnosti použijú na nákup spotrebných
SaS
Spotrebná funkcia – matematické vyjadrenie:
1. MIE úroveň: C = CA + MPC . Yd (individuálna spotreba funkcia)
2. MAE -//-: C = CA + MPC . Y (funkcia agregátnej spotreby)
CA .... autonómna spotreba = tá časť spotreby, ktorú domácnosti realizujú pri nulovom príjme (dôchodku)
MPC ... hraničný sklon k spotrebe = číslo, ktoré vyjadruje, akú časť z dodatočnej jednotky príjmu určia
domácnosti na C
 ∆C
MPC= Yd ..... disponibilný príjem;
∆ Yd
Y ..... národný dôchodok (resp. výstup – v stave MAE rovnováhy)
Spotrebná funkcia – grafické vyjadrenie:
úspory

Negatívne úspory
Faktory spotreby:  Yd.... posun po spotrebnej krivke
 Počet členov domácností  MPC... sklon krivky
 Vek a pohlavie členov  CA ... posun celej krivky
 Prostredie  Bohatstvo = hmotné (reálne) A + nehmotné
 Priority (finančné) A + ĽK
 Ročné obdobie  Úroková miera
 Zdravotný stav  Prístup k úverom
 Záujmy, koníčky  Veľkosť a štruktúra domácností
 ....
 Dostupnosť tovarov
Kolaboratívna spotreba (spoločná spotreba) – taký prístup k realizácii spotreby, pri ktorom dochádza
zdieľaniu, resp. výmene SaS medzi jednotlivcami
 Predpoklady rozširovania: IKT, digitálne platformy (portály, sociálne siete)
 Výhody: širší sortiment, nižšie ceny, úspora zdrojov
 Nevýhody: slabá legislatívna úprava a ochrana, riziko neférového prístupu, otázka dôveryhodnosti
Úspory (S) – časť Yd, ktorú domácnosti odložia pre budúce použitie
Úsporová funkcia – matematické vyjadrenie:
1. MIE úroveň: S = - CA + MPS . Yd
2. MAE -//-: S = - CA + MPS .Y
MPS... hraničný sklon k úsporám = číslo, ktoré vyjadruje, akú časť z dodatočnej jednotky príjmu určia
domácnosti na S
∆S
MPS= MPC + MPS = 1
∆ Yd
Yd = C + S (MIE)
Y = C + S (MAE)
Úsporová funkcia – grafické vyjadrenie

PODNIK – ekonomicky a právne samostatná jednotka založená za účelom podnikania

Funkcie:
 Zisťovanie požiadaviek trhu (spotrebiteľov)
 Max. uspokojovanie požiadaviek trhu
Cieľ:
 Maximalizácia zisku – krátkodobá orientácia, minulosť
 80-te r.: maximalizácia hodnoty pre akcionárov
 Súč.: tvorba/zvyšovanie hodnoty pre zainteresované strany
Obmedzujúce faktory
Obmedzenosť zdrojov

Potreba hospodárnosti nutnosť voľby veda a výskum (VaV), inovácie

podnik

jadro
okolie
podnikové procesy

 Podnikové informačné systémy (PIS) – systémy zberu, prenosu, triedenia, uchovávania, spracovania
a distribúcie dokumentov, údajov, informácií a systémy ďalších informačných služieb

 Usporiadaná množina prvkov spolupracujúcich so zámerom

Investičný dopyt podnikov (plánované investície) – MAE hľadisko = plánované zvýšenie reálneho kapitálu
a zásob (aj nákup IKT a PIS)
Predpoklad tvorby ID = tvorba úspor: S = I

Prednáška č. 7
Účastníci trhu – štát
Funkcie štátu:
1. Legislatívna funkcia
2. Stabilizačná funkcia
3. Alokačná funkcia
4. Redistribučná funkcia

Zlyhanie štátu, keď:

 Aktivity štátu nedokážu zlepšiť ekonomickú efektívnosť
 Štát znovurozdeľuje dôchodok v prospech nesprávnych ľudí
Príčiny:
 Orientácia na budúce voľby
o Krátkozrakosť v politickom rozhodovaní
o Zavádzanie programov krátkodobého charakteru
o Preferovanie súčasnej spotreby pred budúcou

ŠTÁTNA REGULÁCIA = zásahy vlády do vývoja nominálnych dôchodkov a cien („dôchodková politika“)
Cieľ:
 Zabrániť akcelerácii inflačných procesov v ekonomike
Formy:
a) Necenová regulácia
b) Cenová regulácia

Cenová regulácia, ak:

 Vznikne mimoriadna trhová situácia (živelná pohroma) na trhu ohrozujúca cenovú stabilitu alebo
dostupnosť tovarov
 Existuje nedostatočné konkurenčné prostredie
 Si to vyžaduje verejný záujem a ochrana spotrebiteľa

Maximálna cena (cenový strop)

 Opatrenie v prospech kupujúcich (strany dopytu)
 Má umožniť príjmovo slabším vrstvám dostupnosť nevyhnutného množstva určitého statku
 Určená pod úrovňou rovnovážnej ceny
 Príklady max. ceny (elektrická energia, voda, plyn, stočné, teplo, lieky, poštovné, roumingové hovory)
Minimálna cena (cenový prah)
 Opatrenie na podporu výrobcov (strany ponuky)
 Štát zaručí určitú minimálnu cenu ponúkaného tovaru
 Určená nad úrovňou rovnovážnej ceny
 Príklady min. ceny (v poľnohospodárstve, obilniny, poľnohospodárske plodiny)
 Prebytok štát vykupuje v rámci štátnych intervenčných nákupov

ŠTÁTNY ROZPOČET = centralizovaný peňažný fond štátu, ktorý má stranu príjmov a stranu výdavkov
 Viacročné (3-ročné) rozpočtovanie v SR
 Zákon o ŠR

Štátny záverečný účet – poskytuje informácie o skutočnom plnení naplánovaných príjmov a výdavkov ŠR
Rozpočtová rada – nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia hospodárenia SR (od r. 2012)

Štruktúra ŠR

Príjmy
 Daňové – priame dane, nepriame dane
 Nedaňové :
o Granty, transfery – tuzemské a z rozpočtu EÚ
o Súdne, správne poplatky, hospodársky výsledok štátnych podnikov
Výdavky
 Výdavky vlády na nákup SaS (G) – prevádzka a mzdy št. sektora
 Transferové platby (TR) – štátne sociálne dávky (prídavky na deti, rodičovský príspevok) dávky v hmotnej
núdzi

Druhy ŠR

Zdroje financovania deficitu ŠR

(Spoločné CP
krajín eurozóny)

VEREJNÝ ROZPOČET = ŠR + rozpočty inštitúcií verejného sektora (miest a obcí, VÚC, zdravotných
Poisť., Sociálnej poisťovne, ÚPSVaR, VŠ, štátnych účelových fondov...)
 Verejný dlh (dlh verejného sektora) .... pre vstup do EMÚ: 60% z HDP

ŠR (deficit, dlh)  (deficit, dlh)

DANE = povinné platby z daňového základu, ktoré sú PO a FO povinné odvádzať do ŠR alebo rozpočtov obcí
a VÚC v stanovenej výške a lehote
 Priame
 adresné – presne definovaný subjekt
 platí a odvádza tá istá osoba
 z dôchodku alebo majetku
 aproximácia priamych daní v EÚ ( priblíženie postupov uplatňovania daní)
 Nepriame
 neadresné
 platí kupujúci, odvádza predávajú
 v cenách tovarov a služieb
 harmonizácia a nepriamych daní v EÚ (zosúladenie, resp. spoločné pravidlá, napr. min. zakladná
sadzba DPH 15%)
DAŇOVÁ REFORMA = zásadné zmeny (prebudovanie) daňovej sústavy štátu
DR k 1. 1. 1993
 Zmena typov daní
 Zmena daňových sadzieb
DR k 1. 1. 2005
 Spojená s fiškálnou decentralizáciou
 Orientácia na nepriame dane

Daňová sústava od 1. 1. 2005

Ostatné priame dane (miestne dane):

 Daň z nehnuteľností
 Daň za psa
 Daň za užívanie verejného priestranstva
 Daň za ubytovanie
 Daň za predajné automaty
 Daň za nevýherné hracie prístroje
 Daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta
 Daň za jadrové zariadenie

Fiškálna decentralizácia (od 1. 1. 2005)

Lafferova krivka