Vymedzenie základných predpokladov fungovania ekonomického systému

Ľudské potreby, ich členenie

POTREBA – uvedomený alebo neuvedomený pocit nedostatku.

Potreby sú základom ľudskej činnosti, vývoja, pokroku.

Potreby môžeme členiť z rôznych hľadísk.

I. Z vývojového hľadiska rozoznávame potreby:
a/ primárne – životne nevyhnutné (stravovanie, odievanie, bývanie, spanie …);
b/ sekundárne – vznikli neskôr, v procese socializácie. Charakterizované bývajú ako
kultúrne:

II. Z hľadiska počtu subjektov:

a/ individuálne – potreba jedného človeka ( kúpiť mlieko, topánky, auto…)
b/ kolektívne (spoločenské) – potreba spolčovať sa, spoločné záujmy (ochrana životného
prostredia, zdravie, ziskovosť, výstavby školy …).

III. Z hľadiska charakteru (formy):

a/ hmotné – materiálne (strava, byt, šaty…)
b/ nehmotné – nemateriálne, duchovné alebo kultúrne (potreba čítať, učiť sa, potreba
zdravia...).

Uspokojovanie potrieb

Potreby uspokojujeme spotrebou.

SPOTREBA – uspokojovanie potrieb statkami.
STATOK – všetky veci a služby, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človeka.

Statky delíme z viacerých hľadísk:

Podľa dostupnosti:
a/ voľné – sú výsledkom prírodných procesov, nachádzajú sa relatívne voľne v prírode
(vzduch, voda, piesok…).
b/ ekonomické – nie je ich dostatočné množstvo, preto im hovoríme, že sú vzácne, sú
výsledkom výroby (chlieb, topánky, auto…), alebo sú vzácnou surovinou (drahé kovy,
ropa...)

Podľa formy:
a/ hmotné – všetky tie, ktoré majú materiálnu podobu:
 hmotné statky voľné – nachádzajúce sa voľne v prírode, bez zásahu ľudskej ruky (piesok)
 hmotné statky ekonomické – sú výsledkom výroby – výrobky (potraviny).
b/ nehmotné – všetky tie, ktoré majú nemateriálnu podobu:
 nehmotné statky voľné (vzduch)
 nehmotné statky ekonomické – služby (oprava televízora, kaderníctvo…).

Podľa účelu:
a/ spotrebné – priamo uspokojujú potreby ľudí, spotrebúvame ich (jedlo, odev, dom…)
b/ výrobné (kapitálové) – ľudské potreby uspokojujú nepriamo, sú to už raz vyrobené statky,
ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov určených k spotrebe (stroje, výrobné zariadenia,
materiál, suroviny…).

Podľa vlastníctva:
a/ súkromné – uspokojujú potreby vlastníka, súkromnej osoby (vlastná záhrada, osobné
veci…)
b/ verejné – statky, ktoré nepatria len jednej osobe, uspokojujú potreby všetkých ľudí
(verejná kanalizácia, verejné osvetlenie…).

Výroba, vstupy a výstupy výroby

S vývojom ľudstva nám nestačí uspokojovať svoje potreby statkami, ktoré nachádzame voľne
v prírode. Naše potreby rastú, rozširujú sa a preto potrebujeme stále viac ekonomických
statkov.

Aby sme mohli uspokojovať svoje rôznorodé potreby, musíme vyrábať. K tomu, aby sme
mohli vyrábať potrebujeme určité predpoklady, podmienky a prostriedky, tzn. výrobu musíme
zabezpečiť.

Všetko, čo potrebujeme na zabezpečenie výroby nazývame vstupy výroby (inputy). Prebehne

výrobný proces. Všetko to, čo vyrobíme je výsledkom výroby. Výsledky výroby nazývame
výstupy výroby (outputy).

Výroba je cieľavedomý proces, kde dochádza k premene (transformácii) vstupov výroby na

výstupy.

Vstupy výroby
Vstupy výroby tvoria 3 základné výrobné faktory: 1. Práca
2. Pôda a prírodné zdroje
3. Kapitál

PRÁCA – predstavuje cieľavedomú činnosť ľudí. Je zameraná na tvorbu statkov a služieb na

uspokojovanie ľudských potrieb. Nositeľom práce je človek so svojimi fyzickými a
duševnými schopnosťami a talentom.
Práca ako výrobný faktor predstavuje „ľudský kapitál“. Má dve obdobia vo svojom vývoji:
1. obdobie prípravy a získavania poznatkov – obdobie vzdelávania a kvalifikácie
2. obdobie, keď získané poznatky sa použijú na produkciu statkov a služieb.
Čím je práca zložitejšia, tým si vyžaduje vyššiu kvalifikáciu.
Môže ísť tak o prácu vo výrobných odvetviach – v priemysle, poľnohospodárstve, ako aj
v odvetviach poskytujúcich služby – v zdravotníctve, školstve, doprave a pod.

PÔDA A PRÍRODNÉ ZDROJE – zahŕňa všetko to, čo človek získava z prírody a využíva vo
výrobnom procese.

K prírodným zdrojom patria: a/ nerastné bohatstvo – piesok, kameň, železo, meď…

b/ energetické zdroje – palivá (uhlie, ropa)
c/ drevná hmota – na stavebné účely, na výrobu papiera
 d/ samotné životné prostredie – vzduch, voda.

Spotreba prírodných zdrojov vo výrobnom procese je úplná a definitívna. Spotrebou zanikajú,

lebo ich pôvodná forma prechádza do nového výrobku.

KAPITÁL – tvoria tie statky, ktoré pomáhajú pri výrobe ďalších statkov alebo služieb. Sú to
už vyrobené statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov. T. j. sú výstupom jedného
výrobného procesu, aby slúžili ako vstup do iného výrobného procesu.

Kapitál môže byť:

1. fyzický – výrobné stroje, zariadenia, ale aj suroviny, zásoby, materiál
2. peňažný – slúži na zaobstaranie fyzického kapitálu alebo na finančné investovanie.
3. technológia - osobitná forma kapitálu –– nemá podobu hmotných statkov, ale je
spredmetnená vo forme myšlienky (inovácia výrobných a organizačných vedomostí,
originálne technologické riešenia a postupy, dokonalejší spôsob využívania a spracovania
prírodných zdrojov a pod.).

Výstupy výroby

Výstupom z výroby sú: 1. výrobky

2. služby

Výrobky a služby nazývame produkty.

Ekonomické statky neexistujú v neobmedzenom množstve, sú výsledkom výroby. Vzhľadom
na ich obmedzené množstvo, nemožno uspokojiť všetky potreby ľudí. Ekonomické statky sú
vzácne. Ľudia preto vyrábajú len také statky, ktoré:
 sa nenachádzajú v dostatočnom množstve voľne v prírode
 sú súčasne pre ľudí užitočné.
Ekonomické statky sú charakteristické svojou:
1. vzácnosťou
2. užitočnosťou.

Ekonomické statky, ktoré vznikli v procese výroby nazývame výrobky. Výrobok je len
ekonomický statok. Preto pojem výrobok je užší ako pojem statok. Lebo statky môžu byť
nielen ekonomické ale aj voľné.
Výrobky – hmotné ekonomické statky
– predmety krátkodobej a dlhodobej spotreby.
– Pojem výrobky zahŕňa:
a/ spotrebné statky – určené na konečnú spotrebu
b/ výrobné statky – sú to hotové výrobky určené na ďalšiu výrobu – preto im hovoríme skôr
kapitálové statky (stroje, zariadenia, ktoré zabezpečujú výrobu ďalších statkov).

Služby – nehmotné ekonomické statky. Spotrebúvajú sa v momente, keď sa poskytujú

(telefonovanie). Služby uspokojujú ľudské potreby v priebehu poskytovania.

Výrobky aj služby (produkty) uspokojujú:

1. vlastné potreby – sú určené pre vlastnú spotrebu, keď ich vyrábame pre seba, nie sú
určené na predaj
2. cudzie potreby – sú určené pre cudziu spotrebu, keď ich vyrábame pre iných, možno ich
získať kúpou a predajom – prostredníctvom trhu. Výrobky a služby získané
 prostredníctvom trhu nazývame tovary. Každý tovar je výrobkom alebo službou, opačne
to neplatí.

Výrobný proces možno posudzovať z troch hľadísk:

1. z vecného hľadiska – transformačný proces – proces premeny vstupov výroby na výstupy

výroby (výrobné úseky podnikov);
2. z hodnotového hľadiska – zhodnocovací proces – proces zhodnocovania (získavania
väčšej hodnoty) vloženého kapitálu s cieľom dosiahnuť čo najväčší zisk (ekonomické a
obchodné úseky podnikov);
3. z organizačného hľadiska – kombinačný proces – ide o dosiahnutie optimálnej
kombinácie vstupov a výstupov tak, aby výroba bola čo najhospodárnejšia, tj. takej
kombinácie, aby sme pri minimálnych vstupoch dosiahli maximálne výstupy.
Organizačnú stránku VP tvoria riadiace činnosti: 1. plánovanie
2. organizovanie
3. rozhodovanie
4. motivácia
5. kontrola.

Ekonómia a ekonomika

Ekonómia – termín pochádza z gréckeho slova oikonomia /oikos–dom,hospodárstvo, nomos-

zákon,pravidlo/ a voľne ho prekladáme ako „správa domácnosti“ alebo „pravidlá rozumného
vedenia domácnosti“,
- je to veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako
ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí,

Ekonómiu delíme na:

1. mikroekonómia – skúma správanie jednotlivých subjektov trhu, t.j. jednotlivca,

domácnosti, podnikateľov, podnikov a firiem. Skúma tiež fungovanie čiastkových
trhov – tovarov, služieb, práce, kapitálu a pôdy, trhové štruktúry a vzťahy medzi nimi
– určovanie cien na jednotlivých trhoch, účinky monopolného postavenia firiem na
jednotlivých trhoch. Analyzuje rozmiestňovanie a použitie vzácnych ekonomických
zdrojov.

2. makroekonómia – zaoberá sa ekonomikou ako celkom a vysvetľuje mechanizmus

jeho fungovania. Jej teoretickým základom sa stalo učenie J.M. Keynesa. Sústreďuje
sa na skúmanie súvislostí prostredia, v ktorom sa presadzujú mikroekonomické
procesy. Vychádza z toho, že ekonomické jednotky (firmy, domácnosti) neexistujú
popri sebe izolovane, ale že navzájom spolupracujú, dopĺňajú sa, sú od seba závislé.
Zaoberá sa agregátnymi veličinami. Napr. celková výroba tovarov a služieb, rast
a pokles ekonomickej aktivity. Skúma spoločenské problémy (inflácia,
nezamestnanosť, medzinárodný obchod, atď.).

Ekonomika – je cieľavedomá hospodárska činnosť ľudí zameraná na výrobu, výmenu,

rozdeľovanie a spotrebu materiálnych a nemateriálnych statkov,
– prax, časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou.

Výrobné zdroje, ktorými disponuje krajina, podnik, alebo jednotlivec sú obmedzené.

 Z toho vyplývajú tri základné ekonomické otázky:

1. Čo vyrábať? – aké druhy statkov a služieb vyrábať, aké množstvá, a kedy,

aby vyjadrovali optimálne produkčné možnosti a existujúce potreby
2. Ako vyrábať? – technika, technológia. Ako vyrábať statky a služby vzhľadom
na technické a technologické možnosti, ako vzájomne kombinovať existujúce
výrobné faktory, aby sa dosiahla čo najvyššia efektívnosť, ale aj potrebný
sortiment tovarov a služieb.
3. Pre koho vyrábať? – statky a služby, aký bude spotrebiteľ, čo závisí od jeho
dôchodkov, daní, inflácie, pomeru akumulácie a spotreby a pod. Zahŕňa
spôsob rozdeľovania statkov a služieb v spoločnosti. Zvolený spôsob
rozdelenia, t.j. ako sa vytvorený produkt dnes rozdelí medzi jednotlivé výrobné
faktory, podmieňuje riešenie otázok, čo vyrábať a ako vyrábať v budúcnosti.

Jednotlivé typy ekonomík

Každá spoločnosť si musí zvoliť, kto bude rozhodovať o tom, čo vyrábať, ako a pre koho
vyrábať, či o tom rozhoduje trh, alebo má vláda regulovať, či dokonca diktovať množstvo,
technológiu, prerozdeľovanie dôchodkov, atď.

Rozlišujeme tri základné typy ekonomických systémov:

1. Tradičné (zvykové) ekonomické systémy. Základná otázka sa rieši na základe zvykov

a tradícií. Na zdedených zručnostiach, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. Aj
keď sú spojené s obdobím staroveku a stredoveku, predsa však aj v súčasnosti
nachádzame črty zvykového alokačného mechanizmu. Mnohé výrobky sú výsledkom
zdedených tradícií a zvykov. Napr.: švajčiarske hodinky, slovenská bryndza, český
kryštál a pod.
2. Trhový ekonomický systém riešenie základných otázok je v rukách jednotlivcov,
ktorí sa riadia trhovým mechanizmom vzájomného pôsobenia dopytu a ponuky.
Otázku čo vyrábať, určujú spotrebitelia, ktorí svojim dopytom diktujú , aké výrobky,
v akom množstve a sortimente sa majú vyrábať. Vyrába sa len to, čo spotrebitelia
chcú. V trhovej ekonomike si výrobcovia nemôžu dovoliť vyrábať to, čo sa nepredá.
Otázka ako vyrábať, sa rieši prostredníctvom konkurencie medzi výrobcami.
Modernizáciou výroby, znižovaním nákladov a kvalitnejšou výrobou. Otázka pre koho
vyrábať , sa v trhovom mechanizme rieši na trhu výrobných faktorov. Tu sa určí cena,
a tým aj tá časť dôchodku, ktorá pripadne jednotlivým výrobným faktorom, ktoré sa
na výrobe podieľajú. Od tohto rozdelenia bude závisieť, čo sa bude ďalej vyrábať,
pretože, ak väčšia časť produktu pripadne na kapitál, je zrejmé, že ide o ekonomicky
vyspelú spoločnosť.
3. Prikazovací ekonomický systém, v ktorom o alokácii /rozmiestnení/ vzácnych
zdrojov rozhodujú prostredníctvom špeciálnych inštitúcií ústredné autority – vlády.
Môže ísť o diktátorské vlády, alebo o demokratické vlády, ktoré v časoch
mimoriadnych udalostí (vojna) direktívne rozhodujú o tom, čo, ako a pre koho sa má
vyrábať.

V reálnom svete však neexistuje ani jeden z uvedených ekonomických systémov v čistej
podobe. Tieto v podstate ideálne typy hospodárskych systémov sa považujú za čisto
teoretické, pričom vzájomnou kombináciou ich jednotlivých prvkov vznikajú zmiešané
ekonomické systémy. Odpovede na základné ekonomické otázky udávajú trhové sily so
slobodnou podnikateľskou aktivitou a tiež štát, ktorý tieto sily koriguje a usmerňuje cez
hospodársko-politické opatrenia. Na týchto rozhodnutiach sa tiež podieľajú tradície a zvyky.