„Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním.

Chce sa pokúsiť vydať svedectvo o

generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“

E.M.REMARQUE
NA ZÁPADE NIČ NOVÉ
ERICH MARIA REMARQUE

vlastné meno: Erich Paul Remark (1898-1970)

nemecký spisovateľ a dramatik
jeden z autorov Stratenej generácie
dobrovoľne narukoval do armády
bojoval na Západnom fronte
kniha Na západe nič nové (1928) ho ihneď preslávila
nacistický režim označil jeho tvorbu za "protinemeckú"
JEHO DIELA BOLI SPÁLENÉ (1933)
Bol zbavený nemeckého občianstva, EMIGROVAL -
(Francúzsko, USA, Švajčiarsko)

ZNAKY TVORBY

 silný humanizmus, antimilitarizmus, antifašizmus a pacifizmus

 kritika spoločnosti
 hrdinovia: postihnutí vojnou, neschopní zaradiť sa do normálneho života
 detailné opisy, autobiografické prvky, subjektivita, pestrá charakteristika postáv,
hovorový jazyk

TVORBA

 Na západe nič nové (1929)

 Cesta späť (1931)
 Traja kamaráti (1936)
 Miluj blížneho svojho (1939)
 Víťazný oblúk (1945)
 Iskra života (1952)
 Čas žitia, čas umierania (1954)
 ďalšie (14 noviel, eseje, poviedky, divadelné hry, atď.)

NA ZÁPADE NIČ NOVÉ

Pôvodný rok vydania: 1929

Počet strán: 152
Literárny druh: epika
Literárny žáner: vojnový román
Téma: Osudy nemeckých vojakov na západnom fronte počas 1. svetovej vojny.

1
 „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa pokúsiť vydať svedectvo o
generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“

Idea: Absolútne odsúdenie vojny – autor vyjadruje zbytočnosť a nezmyselnosť vojny.

Jazyk: slovenský, jednoduché slová – niektoré spisovné iné nespisovné, Expresionizmus = tvrdé
a hrozné, no realistické zobrazenie vojny, zranení, smrti (samovraždy). – pre „ťažšie povahy“

Umelecký smer: medzivojnová literatúra – EXPRESIONIZMUS

Konflikt: Vojnu v zákopoch, boj so všami, boj s potkanmi, ktorí im jedia zásoby jedla. Aj to ako
oni, čo sú na vojne už roky, vidia nových čerstvých vojakov. Jednoducho odpor ľudstva (autora)
voči vojne, ENRICH REMARQUE sám bojoval v prvej svetovej vojne a videl to iba ako
nezmyselné vyhubenie ľudstva.
Miesto a čas deja: 1.svetová vojna; leto - jeseň, 1918 Západný front, Francúzsko; Rodné mesto
Paula Bäumera v Nemecku
Rozprávač: 1. osoba, okrem záveru – Paul umiera
Koniec diela už nie je rozprávaný Paulom, pretože Paul umiera (nevieme ako): „Padol v októbri
1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila
iba na vetu: Na západe nič nové... Padol dolu tvárou, ležal na zemi, akoby spal. Keď ho obrátili,
videli, že sa asi dlho netrápil. V tvári mal taký pokojný výraz, akoby bol takmer spokojný s tým,
že sa  to tak skončilo.“

Názov románu – odvodený od novinovej správy, v kt. sa píše, že na západnom fronte sa nič nedeje, že tam je kľud, zatiaľ
čo zomierajú množstvá vojakov.

Slohový postup: opisný, rozprávací

Kompozičný postup: chronologický (kronikársky)
Vonkajšia kompozícia: Dielo je rozdelené na 12 kapitol
Vnútorná kompozícia:
EXPOZÍCIA: Oboznámenie sa s dejom a hlavnými postavami. Taktiež prostredím a zvykmi.

ZÁPLETKA: Mladý vojaci sa po prvýkrát dostavajú na front a naplno pociťujú zlo a utrpenie

vyplývajúce z vojny. Časom sa zocelia a sú nekompromisní.

VYVRCHOLENIE: Paul sa dostáva domov, dostáva dovolenku. Doma sa zmení a cíti sa celý

nesvoj, keď sa vracia na bitevné pole, akoby zmäkol.

OBRAT: Na poli ostane sám s raneným Francúzom, ktorý nakoniec umrie, hoci mu Paul
pomáhal, ako mohol, ale výčitky svedomia ho trýznili stále.

ROZUZLENIE: Pavlovi priatelia umierajú a nakoniec padol v boji aj Paul ale bol zrejme
šťastný, že je koniec.

2
 „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa pokúsiť vydať svedectvo o
generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“

POSTAVY
Paul Bäumer:
hlavná postava, rozprávač. Pochádza z chudobných pomerov, na vojnu ide ako 18 ročný. Citlivý
a vnímavý, má strach z budúcnosti. Jeho povaha ostro kontrastuje s tým, čo ho vojna núti páchať.
Albert to vysloví: "Vojna nás pokazila, na nič sa nehodíme." Má pravdu. Nie sme už
mládež. Nechceme už dobyť svet. Sme utečenci. Utekáme pred sebou. Pred vlastným životom.
Mali sme osemnásť rokov a začínali sme milovať svet a bytie, museli sme však začať strieľať.
Prvý granát, čo vybuchol, trafil naše srdcia. Sme odrezaní od aktivity, od snaženia, od pokroku.
Už v to neveríme. Veríme vo vojnu." strana 48.

Stanislaus Katzinsky/ Kat:

štyridsiatník, povolaním obuvník. Má šiesty zmysel pre nebezpečenstvo = nepostrádateľný.
Vodca skupiny, húževnatý, bystrí, vždy dokáže zohnať jedlo. Na konci umiera na zranenie
črepinou.

Müller:
Paulov spolužiak. Zdedí topánky po Kremmerchovi, ktorý ako prvý umiera. Jediný myslí na
budúcnosť konkrétnejšie - stále študuje aj na fronte, chce spraviť maturitu. Umiera na zásah
šrapnelom do brucha.

Albert Kropp:
Paulov spolužiak, slobodník - najbystrejší. Po zranení a amputácii nohy stráca chuť do života a
myslí na samovraždu.
"Kropp, naopak, je mysliteľ. Navrhuje, aby sa vojna vyhlasovala na nejakých ľudových
slávnostiach so vstupenkami a hudbou ako pri býčich zápasoch. Pritom by sa v aréne museli
pustiť do seba ministri a generáli bojujúcich krajín v plavkách a vyzbrojení drevenými obuškami.
Kto by vyšiel z tohto boja živý toho krajina by zvíťazila. Bolo by to jednoduchšie a lepšie ako tu,
kde sa vzájomne ničia ľudia, čo za nič nemôžu." 24. strana

Tjaden:
Vychudnutý zámočník, najpažravejší. Nevidí zmysel boja za krajinu, ktorá mu nič nedala.
Rebeluje proti "autoritám" (Himmelstoss)

Detering:
sedliak. Trápi sa pre rodinu a farmu, ktorú musel opustiť kvôli vojne. Smrť zvierat vo vojnách
považuje za "najväčšie svinstvo". Dezertuje, chytia ho, viac o ňom nepočuť.

Himmelstoss:
desiatnik, povolaním poštár. Šikanuje nováčikov počas výcviku, kruto ich trestá a vychutnáva si
svoju moc. Po príchode na front sa karta obracia ("vždy musí jeden vychovávať druhého")

Kantorek:

3
 „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa pokúsiť vydať svedectvo o
generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“

učiteľ Paula a jeho spolužiakov. Energický a nekompromisný. Veľký patriot, ktorý ich dotlačil do
vojny. Paul a ostatní uverili rečiam o vlastenectve a dôležitosti zúčastniť sa bojov.
Sám sa nakoniec musí zapojiť do vojny a dostane sa pod velenie žiaka, ktorého nechal prepadnúť.

OBSAH:

1. KAPITOLA

Paul je už rok vo vojne, keď sa príbeh začína. Predstavuje sa v okamihu, kedy jeho jednotka po
návrate z boja oddychuje na pokojnom úseku deväť kilometrov za frontom. Rozpráva príhody z
desaťtýždňového výcviku plného šikanovania pod vedením tyranského desiatnika Himmelstossa,
budovania zákopov na západnom fronte i prvé bojové stretnutia. Táto skupina, dostane poriadnu
dávku jedla aj fajčiva, lebo to, čo bolo prichystané pre 150 ľudí dali 80tim. Medzi ranenými bol
aj Franz Kammernich. Albert Kropp im odovzdáva pozdrav od profesora Kantorka.
Spomienkami sa dozvedáme, ako sa Paul a jeho spolužiaci dostali na vojnu – ich triedny profesor
Kantorek toľko chválil službu vlasti, že sa všetci prihlásili. Nikto nechcel byť zbabelcom. Paul s
Müllerom idú do nemocnice za Kammernichom, má horúčku a bolí ho amputovaná noha.

2. KAPITOLA

Paul spomína na časy pred vojnou a na chvíle, keď sa šli prihlásiť na front. Jeho tried bola
rozhádzaná do viacerých jednotiek, no Paul, Müller, Kammernich a Kropp ostávajú spolu, pod
velenie Himmeltossa. Odmietajú sa pokoriť, Paul udiera veliteľa ťažkým bodákom, oblievajú
veliteľovi naleštené čižmy. Znovu navštevujú Kammernicha, Paul mu sľubuje, že bude dobre, no
on umiera a dáva Müllerovi svoje čižmy.

3. KAPITOLA

Vojaci prichádzajú na front. Kat sa ich ujme a pohostí ich jedlom. Spomínajú na Himeltossov
výcvik, neskôr zisťujú, že on sám prichádza na front. Vedeli, v ktorej krčme vysedáva, počkali si
na neho a zbili ho.

4. KAPITOLA

O chvíľu sa vojaci dostávajú na front, uprostred bitky. Začínajú si uvedomovať, čo vlastne vojna
je. Zranení nie sú len ľudia, ale aj zvieratá. Je počuť strašný rev zranených koní. Paul sa ukrýva v
kráteri po granáte.

5. KAPITOLA

Tí, čo útok prežili oddychujú. Krátia si chvíle debatou o tom, čo by robili, keby vojna skončila.
Himmelstoss bol preložený na front, očakával krotkých nováčikov, no Tjaden sa k nemu správa
drzo. Situácia sa mení a chlapi nevedia, čo od života čakať. Kat a Paul jedia hus počas leteckého
náletu. Porciu odnesú aj Tjadenovi a Kroppovi, ktorí sú za drzosť 3 dni v provitórnom väzení.

4
 „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa pokúsiť vydať svedectvo o
generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“

6. KAPITOLA

Povráva sa o ofenzíve, Anglicko zosiľuje paľbu delostrelectva. Rozmnožujú sa potkany. V noci,

počas neustálej paľby vojaci spia v zákopoch, niektorí to ťažko zvládajú, no starší im bránia v
úniku. Nemci ustupujú. Paul uvidí v jednom zákope Himmelstossa ako simuluje mŕtveho. Vyhnal
ho von, ale Himmelstoss sa prestal brániť, až keď stretli nadriadeného.

7. KAPITOLA

Jednotku stiahnu, dostávajú jedlo a pokoj. Počas oddychu sa zoznámia s troma francúzskymi
dievčatami, opijú Tjadena a strávia s nimi noc, po prinesení jedla a cigariet. Na druhý deň sa Paul
dozvie, že po dvoch rokoch dostal dovolenku na 17 dní a cestuje domov. Dozvedá sa, že je jeho
matka chorá a otec tvrdo pracuje, aby zarobil na operáciu. Už si s nimi nerozumie, lebo oni
nechápu jeho pocity, neboli na fronte. Zisťuje, že ľudia v Nemecku vôbec netušia, aká je vojna
strašná. Jeho izba a knihy sú mu cudzie, má obavy že keď sa vráti domov nastálo, nebude sa
vedieť zaradiť do života. Uvedomuje si, že jeho život už nikdy nebude ako predtým. V kasárňach
sa stretáva so spolužiakom Mittelstaedtom, ktorý je veliteľom novo naverbovaného profesora
Kantorka, ktorý ho nechal prepadnúť. Paul zažíva ťažkú chvíľu, keď oznamuje Kemmerichovej
matke, že jej syn je mŕtvy. Zatají, že umieral v bolestiach. Paul odchádza do tábora. Má stráž a
vidí ruských zajatcov ako žobrú. Skamaráti sa s nimi a úprimne ich ľutuje. Pred odchodom ho
navštevuje otec.

8-9. KAPITOLA

Paul sa vracia na front. Mali veľké straty. Ide na prieskum, dostáva sa do krátera a padne na neho
postrelený nepriateľský vojak, ktorého Paul bodne. Vojakovi z náprsnej tašky vypadne fotka, z
ktorej Paul zisťuje jeho meno a povolanie - typograf. Je s ním, pokiaľ neumrie a má výčitky.

10-12. KAPITOLA

Chlapci strážia opustenú dedinu s množstvom proviantu. Pohoda však netrvá dlho, začne
ostreľovanie a Kropp aj Paul sú zranení. Odvezú ich do katolíckej nemocnice, kde Albertovi
amputujú nohu. Paul dostane dovolenku, lebo sa nadýchal plynu. Po návrate na front Detering
dezertuje, Müller zomrie (svetlica ho trafila do brucha). Kat pri ďalšom útoku v lete 1918 dostane
ranu do nohy, Paul mu pomáha, ale nakoniec zistí, že Kat dostal aj črepinu do hlavy a niet mu
pomoci. Nemeckí vojaci hovoria o prímerí, s napätím čakajú na koniec. Nakoniec sa dozvedáme,
že Paul zomrel v októbri 1918 ako posledný zo skupiny, s pokojným výrazom. Správa z frontu sa
obmedzila iba na slová: “Na západe nič nového…” Tým, že zomrel ku koncu vojny, bola jeho
smrť absolútne zbytočná.

ZNAKY EXPRESIONIZMU V DIELE

EXPRESIONIZMUS
Je zobrazenie skutočnosti pomocou intenzívnych citov. Zobrazenie vyhranených konfliktov,
životných kríz svojich hrdinov. Atmosféra ich diel je ťaživá, smutná, bezvýchodisková. Autori si

5
 „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa pokúsiť vydať svedectvo o
generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“

všímali pochmúrne stránky života. Náznaky expresionizmu sa objavili u J. Hrušovského, T.J.
Gašpara, I. Hováta, G. Vámoša ale aj M. Urbana a J.C. Hronského. V tomto období sa rozvíjala
lyrizovaná próza (próza naturizmu).
 kontrast: mladí ľudia vojna <->zázemie front  
 hovorová reč, slangové výrazy (vojna – viac surových výrazov)
 román má reportážny charakter spojený s pocitmi mladého človeka  
 dielo je autobiografiou
 dielo má podľa slov autora podávať správu o generácii, ktorú zničila vojna, o ľuďoch,
ktorý vo vojne neumreli, ale vojna ich poznačila
 popis zákopovej vojny, dosiahne až súčasnosť, potom dej pokračuje chronologicky,

 autor ukazuje štyri oblasti, v ktorých vojna zničila ľudí

-odcudzili sa predchádzajúcej i nasledujúcej generácii
-stratili vzťah k vlastnej budúcnosti – nedokázali sa zaradiť do spoločnosti
-stratili vzťah ku kultúre a civilizácii, ostalo im len priateľstvo a pud sebazáchovy
-stratili schopnosť komunikovať s ľuďmi v zázemí, nechápu ich, ich život sa im hnusí, no
zároveň im ho závidia
 dielo je subjektívne – rozpávač je v 1. osobe, dielo je próza,
 dôraz je kladený na psychiku postáv,
 dielo je založené na kontraste – rozdiely z myslení ľudí v zázemí a na fronte,
 romantizmus je zastúpený túžbou postáv uniknúť z reality, realizmus je zastúpený v
presných opisoch, naturalizmus v surových opisoch vojnových scén

PARADOXY
1. v bežnom živote sa nemôže ľuďom robiť, to čo v armáde počas vojny
2. obyčajný poštár Himmelstoss sa vo vojne mení na veliteľa vo výcvikovom tábore, je krutý
a zlý, potom však na fronte mu robia jeho bývalí cvičenci zle
3. bývalý žiak velí v domobrane veliteľa svojmu učiteľovi, pri jeho ponižovaní, používa
frázy, ktoré mu učiteľ hovoril v škole.