Ekonomick univerzita v Bratislave

Seminrna prca z predmetu Ekonomika a obchodn politika rozvojovch krajn

Konferencia OSN o obchode a rozvoji- UNCTAD

lohy a poslanie, najvznamnejie zvery zasadnut s drazom na posledn

Obchodn fakulta Medzinrodn podnikanie Medzinrodn obchod 4. Ronk 2011/2012

Obsah
vod ................................................................................................................................................... 3 1. Histria ....................................................................................................................................... 4 1.1. 1.2. 1.3. 1.4. 2. 3. Zaloenie ............................................................................................................................ 4 Fza 1: 1960 a 1970............................................................................................................ 4 Fza 2: 1980 ....................................................................................................................... 5 Fza 3: Od 1990 do sasnosti ........................................................................................... 6

lohy a poslanie UNCTAD .......................................................................................................... 7 Organizan truktra UNCTAD ................................................................................................. 8 3.1. 3.2. 3.3. Ministersk konferencia..................................................................................................... 8 Rada pre obchod a rozvoj .................................................................................................. 9 Sekretarit .......................................................................................................................... 9

4.

Zasadnutia UNCTAD ................................................................................................................. 11 I. Zasadnutie UNCTAD - ENEVA, vajiarsko, 1964 ................................................................... 12 II. Zasadnutie UNCTAD - DILL, India, 1968 ................................................................................. 13 III. Zasadnutie UNCTAD - SANTIAGO DE CHILE, Chile, 1972........................................................ 14 IV. Zasadnutie UNCTAD - NAIROBI, Kea, 1975 .......................................................................... 14 V. Zasadnutie UNCTAD - MANILA, Filipny, 1979 ........................................................................ 14 VI. Zasadnutie UNCTAD - BELEHRAD, Srbsko, 1983 .................................................................... 14 VII. Zasadnutie UNCTAD - ENEVA, vajiarsko,1987 ................................................................ 15 VIII. Zasadnutie UNCTAD - CARTAGENA, Kolumbia, 1992.......................................................... 15 IX. Zasadnutie UNCTAD - MIDRAND, Juhoafrick republika, 1996 ............................................. 15 X. Zasadnutie UNCTAD - BANGKOK, Thajsko, 2000.................................................................... 15 XI. ZASADNUTIE UNCTAD - SAO PAULO, Brazlia, 2004............................................................... 16 XII. Zasadnutie UNCTAD - ACCRA, Ghana,2008........................................................................... 18

5.

Zver......................................................................................................................................... 21

Pouit literatra.............................................................................................................................. 22

vod

United Nations Conference on Trade and Development ( alej UNCTAD) je univerzlnou medzinrodnou organizciou pre otzky hospodrskej a obchodnej spoluprce, jedna z najvznamnejch sast systmu OSN so sdlom v eneve.1 OSN je najuniverzlnejia medzinrodn organizcia, ktor sa zaober otzkami mieru a bezpenosti, podpory zvyovania ivotnej rovne, rieenia otzok nezamestnanosti a vytvrania podmienok ekonomickho a socilneho rozvoja. OSN m svoje pecializovan agencie, programy a orgny, medzi ktor zaraujeme aj UNCTAD. UNCTAD podobne ako ostatn pecializovan agencie spolupracuje s Hospodrskou a socilnou radou OSN a podva sprvu Valnmu zhromadeniu ,, teda hlavnm orgnom OSN. UNCTAD bol zriaden nezvisle, m svoje vlastn orgny, sekretarity a rozpoty. Zaober sa otzkami medzinrodnho obchodu a hospodrskeho rozvoja, predovetkm rozvojovch krajn.2 lenmi UNCTAD s tty, ktor s lenmi OSN. 14. Jla 2011 bola prijat do lenstva republika Junho Sudnu3 a stala sa 194. lenskm ttom OSN a teda UNCTAD. V seminrnej prci sa budeme snai o vysvetlenie poslania a lohy UNCTAD a zameriame sa jeho zasadnutia, najdleitejie zvery s drazom na zasadnutia a rozhodnutia z poslednho obdobia.

GAVAOV, V., 2006, Medzinrodn ekonomick organizcie. Bratislava: EKONM, 62 s. ISBN 80-2252246-5 2 GAVAOV, V., 2006, Medzinrodn ekonomick organizcie. Bratislava: EKONM, 63 s. ISBN 80-2252246
3

Member states -Growth in United Nations membership, 1945-present . [online]. United Nations. [cit.10.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.un.org/en/members/growth.shtml

1. Histria
1.1. Zaloenie
V 60. rokoch 19. Storoia viedli rastce obavy o miesto rozvojov krajn v medzinrodnom obchode tieto krajiny poadova zvolanie plnohodnotnej konferencie vhradne venovanej rieeniu problmov rozvoja. Prv konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) sa konala v eneve, 3. Decembra 1964. Vzhadom na rozsah problmov a potreby ich rieenia, bolo dohodnut, e sa bude kona konferencia kad tyri roky. Konferencie sa maj kona v spoluprci s medzivldnymi orgnmi a stlym sekretaritom poskytujcim potrebn materilnu a logistick podporu. Na prvom zasadnut UNCTAD sa vytvorila Skupina 77 (Group of 77), ako prvorad ekonomick organizcia, ktor pred kadm zasadnutm UNCTAD zvolva svoju vlastn konferenciu formulujcu zkladn postupy rozvojovch krajn na zasadan UNCTAD.4 Dnes m Skupina 77 132 lenov. Prominentn argentnsky ekonm Ral Prebisch, ktor viedol hospodrske komisie OSN pre Latinsk Ameriku a Karibik, sa stal prvm generlnym tajomnkom UNCTAD.

1.2. Fza 1: 1960 a 1970

V prvch desaroiach existencie UNCTAD zskal autoritatvne postavenie: ako medzivldne frum pre komunikciu medzi bohatm severom a chudobnm juhom (North-South dialogue and negotiations) a rokovania o otzkach zujmu rozvojovch krajn, vrtane diskusie o "Novom medzinrodnom ekonomickom poriadku".5 v oblasti analytickho vskumu a poradenstva v otzkach rozvoja. Systm veobecnch colnch preferenci (Generalized System of Preferences GSP), 1968, prostrednctvom ktorho by rozvinut ekonomiky mali poskytn lep prstup na trh pre vvoz z rozvojovch krajn.

Medzi dohody UNCTAD z tohto obdobia patria:

GAVAOV, V., 2007,Ekonomika a obchodn politika rozvojovch krajn. Bratislava: EKONM, 181 s. ISBN 978-80-225-2439-1 5 A Brief history of UNCTAD, United Nations Conference on Trade and Development. [online]. [cit.10.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.unctad.org/Templates/Page.asp?intItemID=3358&lang=1

Medzinrodn dohody alebo dojednania o komoditch, ktor prispeli k stabilizcii vvoznch cien vrobkov, o je kov pre konkurencieschopnos RK.

Prijatie sboru mnohostranne dohodnutch princpov spravodlivosti a pravidl pre kontrolu retriktvnych obchodnch praktk. Tto prca sa neskr vyvinula do toho, o je dnes znme ako "Pravidl obchodnej a hospodrskej sae".

Okrem toho, UNCTAD prispel k: vymedzeniu 0,7% hrubho domceho produktu (HDP), ktor maj by poskytnut ako oficilna rozvojov pomoc rozvinutch krajn do tch najchudobnejch krajn. Toto rozhodnutie bolo prijat Valnm zhromadenm OSN v roku 1970. identifikcii skupiny najmenej rozvinutch krajn (LDC Least Developed Countries), u v roku 1971, ktor upozornil na ich konkrtne potreby ako najchudobnejch krajn. UNCTAD sa stal strednm bodom v rmci systmu OSN pre boj s LDC a s nimi svisiace otzky hospodrskeho rozvoja.

1.3. Fza 2: 1980

V roku 1980 bol UNCTAD konfrontovan s meniacim sa ekonomickm a politickm prostredm: Dolo k vraznej transformcii ekonomickho myslenia. Rozvojov stratgia sa stala viac trhovo orientovan, so zameranm na obchodn liberalizciu a privatizciu ttnych podnikov. Rad rozvojovch krajn sa ponoril do akej krzy zadlenosti. Napriek programom Svetovej banky a Medzinrodnho menovho fondu a ich snahe o trukturlne pravy, vina postihnutch rozvojovch krajn neboli schopn zotavi sa rchlo. V mnohch prpadoch zaili zporn rast a vysok mieru inflcie. Z tohto dvodu je rok 1980 znmy ako straten dekda, najm v Latinskej Amerike. V tomto obdob sa vrazne zvila vzjomn hospodrska zvislos na svete. Posilnenie medzivldnej spoluprce, najm pokia ilo o makroekonomick riadenie a medzinrodn finann a menov otzky. Rozrenie psobnosti svojich aktivt na pomoc rozvojovm krajinm v ich sil o integrciu do svetovho obchodnho systmu. V tejto svislosti technick pomoc
5

Vo svetle tohto vvoja, UNCTAD znsobil silie zameran na:

poskytovan rozvojovm krajinm UNCTAD bola obzvl dleit v rmci Uruguajskho kola obchodnch rokovan, ktor zaala v rmci Veobecnej dohody o clch a obchode (GATT) v roku 1986. UNCTAD hral kov lohu v podpore rokovan o Veobecnej dohode o obchode a slubch (GATS). Snaha zvi obchodn vkonnos (zjednoduenm colnch retrikci, kombinovanm dopravy), o sa stalo vznamnou pomocou rozvojovm ekonomikm pre umonenie vyui vyie zisky z obchodu. Pomoc rozvojovm krajinm v reorganizcii spltkovho kalendra na splatenie verejnho dlhu. podporova spoluprcu Juh-Juh (South-South Cooperation). V roku 1989 nadobudla platnos, Dohoda o globlnom systme obchodnch preferenci medzi rozvojovmi krajinami (Global system of Trade Preferences GSTP). Do dnenho da bola dohoda ratifikovan 44 krajinami a star sa o poskytovanie colnch i netarifnch preferenci pre svojich lenov.6 Rieenie problmov najchudobnejch krajn tm, e zorganizuje prv konferenciu OSN o najmenej rozvinutch krajinch ( Least Developed countries LDC) v roku 1981. Od tej doby, sa konferencia OSN o LDC kon v 10-ronch intervaloch.

1.4. Fza 3: Od 1990 do sasnosti

Kov udalosti v medzinrodnom kontexte: Uzavretie Uruguajskho kola obchodnch rokovan v rmci GATT vystila zaloenm Svetovej obchodnej Organizcie (World Trade Organization - WTO) v roku 1995, o viedlo k posilneniu prvneho rmca pre medzinrodn obchod. Dolo k vraznmu rastu v medzinrodnch finannch tokoch, o viedlo k zveniu finannej nestability. Rieenie priamych zahraninch investci sa stal hlavnou sasou globalizcie. UNCTAD zdraznilo potrebu diferencovanho prstupu k problmom rozvojovch krajn. Na svojej desiatej konferencii, ktor sa konala v Bangkoku vo februri 2000, prijala politick vyhlsenie - "The Spirit of Bangkok" - ako stratgia k rieeniu rozvojovej agendy v globalizujcom sa svete.
6

A Brief history of UNCTAD, United Nations Conference on Trade and Development. [online]. [cit.10.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.unctad.org/Templates/Page.asp?intItemID=3358&lang=1

V poslednch rokoch sa UNCTAD: alej zameriava svoje analytick vskumy na obchod, investcie, technolgie a rozvoj podnikania. pomha rozvojovm krajinm v medzinrodnch obchodnch rokovaniach, ktor im maj pomc lepie pochopi zloitos mnohostrannch obchodnch rokovan, a najm pri formulovan svojej pozcie na svetovom trhu. Rozril svoje prce na otzky medzinrodn investci, zaloil v New Yorku, Centrum OSN pre nadnrodn spolonosti v roku 1993. Rozril a diverzifikoval svoju technick pomoc, ktor dnes pokrva cel rad oblast, vrtane obchodnch kolen a rieenie otzok tkajcich sa obchodu, riadenia dlhu, hodnotenie investinej politiky, podpory podnikania, komoditnho trhu a ivotnho prostredia .

2. lohy a poslanie UNCTAD

Konferencia OSN o obchode a rozvoji pln cel rad vznamnch loh medzi ktor patria: podpora medzinrodnho obchodu medzi krajinami na rznom stupni

ekonomickho vvoja, medzi rozvojovmi krajinami navzjom a tie medzi krajinami s rznymi spoloenskmi a hospodrskymi systmami formulcia a prerokovvanie politiky a zsad medzinrodnho obchodu a otzok z oblasti ekonomickho rozvoja koordincia hospodrskej politiky s almi intitciami v rmci OSN s cieom podpory a rozvoja iniciatva v rokovan a prijman multilaterlnych dohd v medzinrodnom obchode harmonizcia obchodnej a rozvojovej politiky vld jednotlivch krajn a regionlnych hospodrskych zoskupen.7

GAVAOV, V., 2007,Ekonomika a obchodn politika rozvojovch krajn. Bratislava: EKONM, 181 s. ISBN 978-80-225-2439-1

Mimoriadnu pozornos venuje otzkam financovania, a to obchodu i hospodrskeho rozvoja, o je vznamn hlavne pre reprodukn proces rozvojovch krajn. Do popredia v tejto oblasti vystupuj: Proces tvorby domcich finannch prostriedkov ako zdrojov ekonomickho rastu, Prlev finannch prostriedkov zo zahraniia, Funkcie medzinrodnch finannch organizci a intitci pre zabezpeovanie medzinrodnch kapitlovch tokov smerujcich do rozvojovch krajn, prpadne tie intitucionlne zmeny, ktor by tento prlev zahraninho kapitlu zvili a zefektvnili.8

3. Organizan truktra UNCTAD

3.1. Ministersk konferencia
Najvym a rozhodovacm orgnom UNCTAD je Ministersk konferencia, ktor sa kon raz za 4 roky, na ktorej jednotliv lensk tty hodnotia aktulnu situciu v oblasti obchodu a rozvoja a prejednvaj aliu stratgiu. Konferencia taktie vytyuje mandt organizcie, pracovn priority a pln dleit politick funkciu, t.j. umouje vytvranie medzivldneho konsenzu tkajceho sa situcie vo svetovej ekonomike a jej rozvoji a uruje lohu Organizcie Spojench nrodov a UNCTAD pri rieen tchto otzok.9 Zasadnutie ministrov uruje politiku organizcie a hlavn program jej innosti . aiskom je prerokvanie problematiky v tyroch hlavnch oblastiach, ktormi s: medzinrodn menov a finann otzky medzinrodn obchod medzinrodn obchod so surovinami najmenej rozvinut krajiny

GAVAOV, V., 2006, Medzinrodn ekonomick organizcie. Bratislava: EKONM, 63 s. ISBN 80-2252246-5 9 Konferencia Organizcie Spojench nrodov o obchode a rozvoji UNCTAD (United Nations Conference on Trade and Development). [online]. [cit.10.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.economy.gov.sk/unctad/128347s?set_subframe=text

3.2. Rada pre obchod a rozvoj

V priebehu tvorronho obdobia medzi zasadnutm konferencie je prca v UNCTAD riaden Radou pre obchod a rozvoj, ktor je hlavnm rozhodovacm orgnom v tomto obdob. lenstvo v Rade je otvoren vetkm lenskm krajinm UNCTAD a vetkm akreditovanm medzivldnym a nevldnym organizcim vyuvajcich tatt pozorovatea. Rada sa schdza raz za rok v eneve na pravidelnch zasadnutiach a trikrt do roka na vkonnch zasadnutiach k prerokovaniu ad hoc politickch a intitucionlnych otzok. Rada podva sprvy Valnmu zhromadeniu OSN. Vykonva tie dozor nad plnenm odporan a uznesen Konferencie a dva podnety na vypracovanie odbornch tdi. Je tie prpravnm orgnom pre zasadnutia UNCTAD. V Rade pre obchod a rozvoj v sasnej dobe psobia 3 komisie: Komisia pre obchod s tovarom a slubami a pre komodity Komisia pre investcie, technolgie a svisiace finann otzky Komisia pre podnikanie, uahovanie obchodu a rozvoj.

ktor zasadaj raz do roka k rieeniu problematiky v pecifickch oblastiach a udvaj smer prce sekretaritu. 10

3.3. Sekretarit
Administratvu m na starosti Sekretarit, ktor je veden generlnym tajomnkom, ktorho vymenva generlny tajomnk OSN a potvrdzuje Valn zhromadenie. Od 1. septembra 2005 je nm Dr. Supachai Panitchpakdi z Thajska a jeho zstupcom od 1.1. 2006 Mr. Dirk J. Bruinsma z Holandska.M pribline 400 zamestnancov a je rozdelen do 6 divzi. Prvch p je zameranch na vskum a technicko-asistenn prcu sekretaritu, zatia o iesta divzia sa zaober manamentom a medzivldnymi zleitosami. Pri vykonvan svojich funkci sekretarit spolupracuje a komunikuje s vldami lenskch ttov, organizciami systmu OSN a regionlnymi komisiami, rovnako ako s vldnymi intitciami, nevldnymi organizciami, skromnm sektorom, vrtane obchodnch a priemyselnch asocici, vskumnch intitci a univerzt po celom svete. Sekretarit je
10

Konferencia Organizcie Spojench nrodov o obchode a rozvoji UNCTAD (United Nations Conference on Trade and Development). [online]. [cit.10.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.economy.gov.sk/unctad/128347s?set_subframe=text

sasou sekretaritu OSN a jeho lohou je zhromaova tatistick materil a skma konkrtne problmy. radnmi jazykmi s anglitina, arabina, ntina, francztina, panielina a rutina.

10

4. Zasadnutia UNCTAD
K dnenmu du sa uskutonilo 12 zasadnut UNCTAD. Predmetom doterajch zasadnut boli najm tieto hlavn problmy: o hospodrske o o o akosti a stabilizcia prjmov plyncich z exportu

rozvojovch krajn, ktor vyvaj hlavne suroviny otvorenie trhov vysoko rozvinutch ttov pre export hotovch vrobkov a polotovarov z rozvojovch krajn rozvoj regionlnej a subregionlnej spoluprce a ekonomickej integrcie ttov, ktor nemaj v hospodrsky potencil spsoby zvyovania vvozu kapitlu z bohatch ttov do rozvojovch krajn Zasadnutia konferencie OSN o obchode a rozvoji, ich vsledky a prnosy

I. 1964 II. 1968 III. 1972 IV. 1975 V. 1979 VI. 1983 VII. 1987 VIII. 1992 IX. 1996 X. 2000 XI. 2004 XII. 2008

eneva (VAJIARSKO) Dill (INDIA) Santiago de Chile (CHILE) Nairobi (KEA) Manila (FILIPNY) Belehrad (SRBSKO) eneva (VAJIARSKO ) Cartagena (KOLUMBIA) Midrand (JAR) Bangkok (THAJSKO) Sao Paulo (BRAZLIA) Akkra (GHANA )

11

I. Zasadnutie UNCTAD - ENEVA, vajiarsko, 1964

Vytvorenie skupiny 77 ako prvoradej ekonomickej organizcie rozvojovch

krajn, ktor pred kadm zasadnutm UNCTAD zvolva svoju vlastn konferenciu formulujcu zkladn postupy rozvojovch krajn na zasadnut UNCTAD.11 Skupina 77 (zaloen 15. jna 1964) predstavuje neformlne zoskupenie rozvojovch krajn vytvoren v rmci OSN na zabezpeenie spolonch politicko-

ekonomickch zujmov hlavne v oblasti medzinrodnch hospodrskych otzok. M psobi ako urit protivha vo vzahu k ekonomickmu a mocensko-politickmu psobeniu Skupiny 10 (zoskupenie desiatich najvyspelejch ttov USA, Kanada, Japonsko, Nemecko, Franczsko, Vek Britnia, Taliansko, Belgicko, Holandsko, vdsko). astnci skupiny sa prvkrt zili na konferencii v Alri v roku 1967, ktor bola prpravou tchto krajn na II. zasadnutie UNCTAD a kde dohodli pln spolonho postupu. Vsledkom tejto konferencie bola Alrska charta , v ktorej boli vzhadom na zhorujce sa postavenie rozvojovch krajn vo svetovom hospodrstve stanoven poiadavky prevane vyspelm krajinm ako celku. Zdrazuje sa v nej nutnos vlastnho silia rozvojovch krajn a ich zodpovednos za vlastn vvoj. Stlym koordinanm vborom Skupiny 77 je Skupina 24 (po 8 krajn z zie, Afriky a Ameriky). Jej poslanm je zabezpeova spolon postup rozvojovch krajn v zsadnch otzkach svetovho menovho vvoja a potrebnou koordinciou s reprezentciou rozvojovch krajn uplatova vplyv a zujmy rozvoja krajn Skupiny 77. Skupina 77 zvolva svoju konferenciu na rovni ministrov pred kadm zasadnutm UNCTAD, na ktorej formuluje zkladn postup rozvojovch krajn a pripravuje konkrtne nvrhy na zasadanie. Vyhlasuje hlavn problmy , smery vvoja a ciele, ku ktorm by malo zasadanie dospie. 12

11

GAVAOV, V., 2006, Medzinrodn ekonomick organizcie. Bratislava: EKONM, 66 s. ISBN 80-2252246-5 12 GAVAOV, V., 2006, Medzinrodn ekonomick organizcie. Bratislava: EKONM, 71 s. ISBN 80-2252246-5

12

II. Zasadnutie UNCTAD - DILL, India, 1968

povinnos priemyselne vyspelch ttov vytvori zvltny systm colnch preferenci v prospech ttov rozvojovch zvenie rozvojovej pomoci rozvinutch ttov na 1% svojho HDP nutnos vytvorenia lepch a vhodnejch finanno-verovch podmienok pre RK draz na vybudovanie systmu, ktor by chrnil krajiny exportujce suroviny prijat Deklarcia o rozvoji obchodu, ekonomickej spoluprci a a regionlnej integrcii medzi RK Na druhom zasadnut UNCTAD bola prijat prv rezolcia tkajca sa najmenej rozvinutch krajn LDC. Vytvoren bola skupina expertov poveren vypracova typolgiu tchto krajn poda pecifickch kritri, na zklade ktorej bol v roku 1971 Valnm zhromadenm OSN schvlen prv zoznam 24 najmenej rozvinutch krajn sveta. Obrzok .1: Krajiny patriace do skupiny LDC.

1. Sub-Saharsk Afrika 3. na 5. Stredn Amerika 7. Oblas Pacifiku

2.Jun zia 4. Severn Afrika a Juhozpadn zia 6. Jun Amerika

Zdroj: http://www.harpercollege.edu/mhealy/g101ilec/intro/eco/ecomea/ecomeafr.htm

13

III. Zasadnutie UNCTAD - SANTIAGO DE CHILE, Chile, 1972

rieenie dsledkov krzy medzinrodnho menovho systmu na RK prinieslo pre rozvojov krajiny vie prvo na spoluriaden a rozhodovan v medzinrodnch ekonomickch organizcich ako GATT, MMF, IBRD utvranie predpokladov na prijatie Charty hospodrskych prv a povinnost ttov (1974), Integrovanho programu pre suroviny (1975)

IV. Zasadnutie UNCTAD - NAIROBI, Kea, 1975

prijatie ucelenho surovinovho programu s dohodami o cenovej stabilizcii surovn na medzinrodnom trhu a so spolonm fondom na ich financovanie poukzanie na spojitos uvedenho ucelenho programu s nutnosou prekona monokultrnu ekonomick deformciu RK ako celku do popredia vstupuje nov otzka tzv. technologickho transferu z bohatho Severu na chudobn Juh

V. Zasadnutie UNCTAD - MANILA, Filipny, 1979

protesty RK pre nedostaton pomoc zo strany vyspelch ttov prijat rozhodnutie uskutoni konkrtne kroky aspo o sa tka 31 najchudobnejch krajn sveta zaradenie novho bodu o hodnoten svetovho obchodu a opatreniach na uskutonenie trukturlnych zmien vo svetovom hospodrstve

VI. Zasadnutie UNCTAD - BELEHRAD, Srbsko, 1983

predloen zvltny program na pomoc oivenia hospodrstva RK nov program akci v najmenej rozvinutch RK na 80. roky, zvenie likvidity RK otzka zahraninch dlhov otzka vzjomnej spoluprce RK

14

VII. Zasadnutie UNCTAD - ENEVA, vajiarsko,1987

problematika oivenia hospodrskeho rastu a medzinrodnho obchodu cestou medzinrodnej spoluprce pri rieen problmov prijatie aknho programu OSN smerujceho k ekonomickmu oiveniu a rozvoju krajn Afriky

VIII. Zasadnutie UNCTAD - CARTAGENA, Kolumbia, 1992

vyrieenie mnohch nedorozumen medzi RK a RTE, ktor vznikli v 80. rokoch dosiahnutie dohody ohadom novch aktivt na podporu rozvoja medzinrodnho obchodu a ekonomiky RK pod nzvom Nov partnerstvo pre rozvoj

IX. Zasadnutie UNCTAD - MIDRAND, Juhoafrick republika, 1996

zdraznenie potreby podpory hospodrskeho rastu a ekologicky udratenho rozvoja v podmienkach vzrastajcej globalizcie a liberalizcie svetovho

hospodrstva kompletn prestavba sekretaritu lepia koordincia s ostatnmi organizciami rozvoj podnikov a konkurencieschopnosti problematika uahenia integrcie RK do svetovho obchodu

X. Zasadnutie UNCTAD - BANGKOK, Thajsko, 2000

X. zasadnutie UNCTAD sa konalo 12. 19.februra 2000 v hlavnom meste Thajska Bangkoku. Konferencia sa zaoberala otzkou monosti spenej integrcie rozvojovch krajn do svetovho hospodrstva.). Bola odshlasen stratgia, ktor chpe globalizciu ako efektvny nstroj rozvoja pre vetky krajiny, teda aj rozvojov krajiny.13 Konferencia bola zameran na rieenie dsledkov zijskej finannej krzy. Krzou zasiahnut krajiny museli eli trukturlnym problmom, ktor boli ete zvovan socilnymi problmami, biedou a dislokciou. Na zasadnut sa zdraznila potreba definovania stratgi tchto krajn a potreba transformcie ich intitci ako innch nstrojov implementcie tejto stratgie. Hlavn zdroje spenosti krajn vchodnej

13

GAVAOV, V., 2006, Medzinrodn ekonomick organizcie. Bratislava: EKONM, 64 s. ISBN 80-2252246-5

15

a juhovchodnej zie zostali pritom rovnak: zdrav makroekonomick zklada, zdokonalen vldny systm, vysok objem spor v bankch, investcie do udskch zdrojov, udraten vyuvanie prrodnch zdrojov, spoluprca verejnho a skromnho sektora a proexportn orientcia. 14 Nosn tmy 10 zasadnutia UNCTAD mono rozdeli do 4 skupn : 1. medzinrodn finann usporiadanie potreba zmeny medzinrodnho finannho systmu vrtane retrukturalizcie medzinrodnch finannch intitci 2. medzinrodn obchod jeho loha ako prostriedku zskavania zdrojov potrebnch na rozvoj 3. zahranin dlh bola rieen otzka odstrnenia dlhu najviac zadlench v rmci HIPC iniciatvy.15 4. oficilna rozvojov pomoc

XI. ZASADNUTIE UNCTAD - SAO PAULO, Brazlia, 2004

11. zasadnutie UNCTAD sa konalo v doch 13. 18. jna 2004 v brazlskom Sao Paule. Konferencii predchdzal pomerne dlh prpravn proces, ktorho sasou bolo niekoko kl rokovan v sdle UNCTAD v eneve. Konferencia sa konala v roku oslv 40. vroia vzniku UNCTAD a sasne v rozhodujcom obdob rokovan o globlnom obchode v rmci agendy z Dohy. Sasne bola poslednou konferenciou, ktorej sa zastnil generlny tajomnk UNCTAD Rubens Ricupero, ktormu sa v roku 2004 po 9 rokoch psobenia v Organizcii skonil mandt. Diskusie prebiehali v tyroch tematickch okruhoch: rozvojov stratgia v globlnej svetovej ekonomike budovanie produktvnych kapact a podpora medzinrodnej

konkurencieschopnosti zabezpeovanie rozvoja prostrednctvom medzinrodnho obchodnho systmu

14

Intergovernmental meetings, Tenth session of the United Nations Conference on Trade and Development (UNCTAD X). [online]. [cit.10.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.unctad.org/Templates/Meeting.asp?intItemID=4302&lang=1 15 GAVAOV, V., 2006, Medzinrodn ekonomick organizcie. Bratislava: EKONM, 66 s. ISBN 80-2252246-5

16

partnerstvo pre rozvoj16

Na zverenom plenrnom zasadan Konferencie 18. 6. 2004 boli prijat dva dokumenty: politick deklarcia pod nzvom Spirit of Sao Paulo zveren dokument Sao Paulo Consensus s prlohou o partnerstvch Obsiahly Dokument Sao Paulo Consenzus (119 paragrafov) stanovil priority na alie tyri roky. Jeho jedna as sa po prvkrt venuje otzke partnerstiev. Konferencia uviedla partnerstv rznych spoluastnkov v oblastiach, ktor by mali pomc rozvojovm krajinm plne vyui informan a komunikan technolgie, riei problm tovarov, o najviac zvi zisk zo zahraninch priamych investci a budova kapacity zaloen na internete a partnerstv v oblasti odbornch kolen. Podrobn informcie s uveden v prlohe dokumentu Sao Paulo Conseszus s tm, e proces budovania partnerstiev sa bude asom vyvja a ich implementcia bude zvisie od potrebnch zdrojoch, ktor poskytne UNCTAD, resp. in partneri. V politickej deklarcii UNCTAD XI Duch Sao Paula krajiny potvrdili plnenie zvzkov, ktor prijali na rznych frach v rmci procesu mobilizcie zdrojov pre rozvoj a vytvranie medzinrodnho prostredia v prospech rozvoja. Je potrebn plni zvzky v boji proti chudobe a hladu, prioritn pozornos venova LDCs, vytvra a efektvnejie vyuva medzinrodn zdroje, zabezpei pre tto skupinu krajn prstup na trhy a technick pomoc. Krajiny sa vyslovili za podporu zintenzvnenia a spenho zavenia multilaterlnych rokovan v rmci Pracovnho programu z Dohy, ktor posiluje mandt UNCTAD, kee stavia rozvoj do centra multilaterlnych rokovan o obchode. Je nevyhnutn zlepi koherenciu medzi aktivitami a nrodnej a medzinrodnej rovni a medzinrodnmi monetrnymi, finannmi a obchodnmi systmami, v zujme zvenia ich kapacity lepie reagova na potreby rozvoja. Lepia integrcia rozvojovch krajn do medzinrodnho procesu rozvoja si vyaduje prijatie vntornch efektvnych politk na nrodnej rovni. K dobrmu vldnutiu je potrebn spoluprca vetkch aktrov - vldy, skromnho sektora, obianskej spolonosti, medzinrodnch organizci. Snahy na nrodnej rovni musia by podporen vhodnm medzinrodnm prostredm zaloenm na

16

GAVAOV, V., 2006, Medzinrodn ekonomick organizcie. Bratislava: EKONM, 68 s. ISBN 80-2252246-5

17

dohodnutch pravidlch. Vznamn zdroj globlneho rastu je obsiahnut na juhu. To prispieva k vytvraniu novej geografie svetovho obchodu. V tomto kontexte m vek vznam komplexnej GSTP medzi rozvojovmi krajinami. UNCTAD by mal pomc krajinm participova v regionlnych a medziregionlnych iniciatvach pri zabezpeen spojenia s multilaterlnym systmom.17

XII. Zasadnutie UNCTAD - ACCRA, Ghana,2008

Pdov konferencia sa konala v doch 20.-25. aprla 2008 v prmorskom hlavnom ghanskom meste Accra a zastnilo sa jej viac ako 3 000 delegtov zo 193 krajn. Zasadnutie bolo venovan problematike globalizcie a jej vplyvu na rast cien potravn a spomalenie ekonomickho rastu. Kov tma konferencie Stanovenie monost a vziev z globalizcie pre rozvoj sa zamerala na 4 podtmy: o zvenie koherencie medzi jednotlivmi medzinrodnmi organizciami pre udraten ekonomick rozvoj a zniovanie chudoby v globlnej politike, vrtane regionlnych prstupov, o kov otzky obchodu a rozvoja a nov skutonosti v zemepise svetovho hospodrstva, o zlepenie vhodnho prostredia s cieom posilnenia produktvnych kapact, obchodu a investci: mobilizcia zdrojov a zlepenie vedomost pre rozvoj, o posilnenie UNCTAD-u, zlepenie jeho rozvojovej lohy, vplyvu a intitucionlnej efektvnosti. Rozvojov krajiny zoskupen v G77 a zastpen najm Brazliou a nou presadzovali rozvojov aspekt a zlepen prstup na trh vyspelch krajn, na druhej strane vyspel krajiny sa zamerali najm na reformu UNCTAD-u, transparentnos a zlepenie podnikateskho prostredia. Konferenciu sprevdzalo mnostvo alch akci zasadnutie Svetovho investinho fra a viacero diskusnch akci a workshopov so zameranm hlavne na
17

REPORT OF THE UNITED NATIONS CONFERENCE ON TRADE AND DEVELOPMENT ON ITS ELEVENTH SESSION, So Paulo, Brazil, 13-18 June 2004,(TD/412). [online]. [cit.12.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.unctadxi.org/templates/Startpage____7.aspx

18

obchod juh juh, pomoc na podporu rozvoja obchodu (aid for trade) i uahovanie obchodu trade facilitation. Krzovm momentom konferencie bol nvrh na prijatie rezolcie o Palestne, ktorej text obsahoval viacero spornch bodov, s ktormi neshlasil Izrael a pohrozil zablokovanm celej konferencie poas zverenho schvaovania dokumentov. Nakoniec k hlasovaniu o rezolcii nedolo a krzov situcia bola spene vyrieen za znanho prispenia slovinskho predsednctva. Vsledkom rokovan bolo schvlenie dvoch dokumentov Deklarcia z Accry (Accra Declaration) a Dohoda z Accry (Accra Accord). Uveden materily stanovuj smer a tmy organizcie na alie obdobie do konania 13. konferencie, ktor by sa mala kona v Katare. Obsiahly dokument Dohoda z Akkry (221 odstavcov) je orientovan na prcu UNCTAD v najbliom obdob, zaha irie analzy politk a ich dsledky a stanovuje priority na alie roky. Je truktrovan poda vyie spomenutch podtm, priom kad as je rozdelen na as analzy politk, dsledky politk a prnos UNCTADu. Jedine posledn podtma tkajca sa posilnenia organizcie UNCTADu a zlepenia jeho rozvojovej lohy je rozdelen nasledovne: A. vskum a analzy, B. budovanie konsenzu v rmci jednotlivch orgnov UNCTADu (najvy orgn Rada pre obchod a rozvoj /TDB/; 2 odshlasen komisie Komisia pre obchod a rozvoj a Komisia pre investcie, podnikanie a rozvoj, ktor spadaj pod TDB; expertn stretnutia, ktor pracuj pod komisiami), C. technick spoluprca, D. implementcia. Treba poznamena, e rokovania, ktor predchdzali konenmu schvaovaniu textu dohody, boli znane zdhav a komplikovan, kee od zaiatku boli pvodn pozcie hlavnch aktrov E, USA, resp. alch vyspelch a rozvojovch lenskch krajn organizcie UNCTAD znane rozdielne. Ete krtko pred konanm konferencie bola z celkovho pvodnho navrhovanho textu pozostvajceho zo 173 odstavcov odshlasen len tvrtina.
19

Celkovo mono povaova konferenciu UNCTAD XII za spen, nakoko krajiny boli schopn sa dohodn na agende prce pre nasledujce obdobie. Napriek poiatonm problmom pri rokovan o texte dohody, ktor odrali rozdielne stanovisk a zujmy lenskch krajn, rznorod lensk zkladu a turbulentn vvoj v sasnom svetovom hospodrstve (finann krza v USA a jej presun aj na ostatn svetov burzy, rast cien potravn, zkladnch komodt, najm ropy a zanajci nedostatok potravn), lensk krajiny dospeli ku konsenzu ohadne zverenho textu deklarcie a Dohody z Akkry. Tto prezentuje aktulne vzvy svetovho hospodrstva a tmy, ktor patria k prioritnm ako pre vyspel, tak aj pre rozvojov krajiny. Vsledok konferencie tak dva predpoklad, e aj v nasledujcom obdob bude UNCTAD pomha zniova rozdiely medzi jednotlivmi krajinami a riei aktulne problmy svetovho hospodrstva. UNCTAD XII taktie vyzval na urchlenie ukonenia rokovan rozvojovho kola mnohostrannch obchodnch rokovan prebiehajcich na pde Svetovej obchodnej organizcie (WTO) pod nzvom Rozvojov agenda z Dohy (DDA).18

18

The Conference, The twelfth ministerial conference of UNCTAD. ). [online]. [cit.12.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.unctadxii.org/en/The-Conference/

20

5. Zver
Za 47 rokov svojej existencie UNCTAD vytrvalo pracuje na dosahovan svojich cieov a to najm vytvorenie harmnie na svete a zni rozdiely medzi rozvojovmi krajinami a a rozvinutmi krajinami, uvoni zaarovan kruh chudoby, bu zvi spory a investcie rozvojovch krajn, zvi ich dchodky, zvi ich produktivitu alebo zvi tempo akumulcie kapitlu. Pre interpretciu, ak s rozdiely medzi krajinami, uvdzam tabuku kde je porovnan hrub domci produkt jednotlivch rozvojovch krajn s rozvinutmi krajinami.

Tabuka : 1 Porovnanie nominlneho a relneho HDP rozvojovch a rozvinutch krajn

Nominle a relne HDP ekonomika rok 2010 USD 1 656 131,58 4 904 547,29 13 786 742,70 ..

RK: Afrika RK: Amerika RK: zia RK: Ocenia

RK SPOLU 20 362 432,24 RTE: Amerika RTE: zia RTE: Eurpa RTE: Ocenia
16 336 234,60 5 715 066,93 17 219 015,18 1 423 387,85

RTE SPOLU 40 693 704,56 LDC: Least developed countries RK: s vysokm prjmom
563 199,30 6 202 548,74

Zdroj: UNCTAD, UNCTADstat, http://unctadstat.unctad.org/TableViewer/tableView.aspx

Rozvojov krajiny dosahuj iba polovicu HDP (spolone) v porovnan s rozvinutmi krajinami. Potrva ete dlh roky km sa bud mc porovnva s vyspelmi ttmi. O toto sa bude UNCTAD naalej snai a to u na najbliej konferencii v Katare, v roku 2012.

21

Pouit literatra
Knihy/Monografie GAVAOV, V., 2006, Medzinrodn ekonomick organizcie. Bratislava: EKONM, ISBN 80-225-2246-5 GAVAOV, V., 2007,Ekonomika a obchodn politika rozvojovch krajn. Bratislava: EKONM,ISBN 978-80-225-2439-1

Elektronick dokumenty Member states -Growth in United Nations membership, 1945-present . [online]. United Nations. [cit.10.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.un.org/en/members/growth.shtml A Brief history of UNCTAD, United Nations Conference on Trade and Development. [online]. [cit.10.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.unctad.org/Templates/Page.asp?intItemID=3358&lang=1 Konferencia Organizcie Spojench nrodov o obchode a rozvoji UNCTAD (United Nations Conference on Trade and Development). [online]. [cit.10.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.economy.gov.sk/unctad/128347s?set_subframe=text Intergovernmental meetings, Tenth session of the United Nations Conference on Trade and Development (UNCTAD X). [online]. [cit.10.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.unctad.org/Templates/Meeting.asp?intItemID=4302&lang=1 REPORT OF THE UNITED NATIONS CONFERENCE ON TRADE AND DEVELOPMENT ON ITS ELEVENTH SESSION, So Paulo, Brazil, 13-18 June 2004,(TD/412). [online]. [cit.12.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.unctadxi.org/templates/Startpage____7.aspx The Conference, The twelfth ministerial conference of UNCTAD. ). [online]. [cit.12.11.2011]. Dostupn na internete: http://www.unctadxii.org/en/The-Conference/

22

23