Pr 1 в зошиті!

PREDNÁŠKA 2.
1. Fáza rastu (1870 - 1913)
• 1870 – Rockfeller Standart Oil (bola americká ropná spoločnosť zaoberajúca sa výrobou,
prepravou, rafináciou a marketingom, ktorá pôsobila v rokoch 1870-1911. V čase najväčšieho rozkvetu
bola Standard Oil najväčšou ropnou spoločnosťou na svete a jej úspech spoluzakladateľ a predseda, John
D. Rockefeller , medzi najbohatších Američanov všetkých čias a medzi najbohatších ľudí v modernej
histórii. Jej história ako jednej z prvých a najväčších nadnárodných korporácií na svete sa skončila v roku
1911, keď Najvyšší súd USA rozhodol , že ide o nelegálny monopol)
• 1861-1865 – Občianska vojna v USA (zrušenie otroctva)
• 1911 – Shermannov zákon (proti monopolu ropnej spoločnosti Standard Oil Co)
+ Suroviny a zápasy ropy boli za obrovské ceny
2. Fáza rastu (1913-1950)
• Protekcionizmus (úsilie štátu zacielené na podporu a ochranu národnej ekonomiky;)
• Hospodárska kriza 1939-1933 (začala sa obrovským prepadom akcií na americkej burze New
York Stock Exchange, 24. októbra 1929 a trvala až do polovice 30. rokov 20. storočia)
• 2. sv. vojna
• Po roku 1940 USA zaznamenali ojedinelý ekon. rast - inovačný náskok
Komoditna štruktúra inverzia cien primárnych surovin (vysoký dopyt po materialoch a
palivách, menši dopyt po hotových výrobkoch) suroviny bol relativne drahšie, než priemyselné
produkty (vyvor vačšiny priemyselných výrobkov smeroval z RTE do krajin, ktoré produkovali
primáme suroviny). Ak bol vývoj na trhu primárnych surovin priaznivý, tak mohli
absorbovať viac priemyselných produktov, ak sa podmienky zhoršili, vyvážali menej.
+Na zlato sa naväzali americký $ (bretton-woodsky m. s.). Len Centrálna Banka mohla v
USA vymenovať $ na zlaté prúty.
+Transnacionalne Korporácie vznikli v tomto období. Začínala sa interdependencia
(globalizácia).
3. Fáza rastu (1950-1987)
- Rýchla obnova a liberalizácia systému a budovania Bretton-woodskeho menového systému (1944)
- Intenzívne otváranie ekonomík - inverzia medzi rastom HDP (rast MO 50%, vyšší ako HDP)
- Obchod len medzi RTE, RK len ako surovinové prívesky.
+dojšlo k tomu že Izrael mohol použiť jadrové zbrane
+ Arabské štáty prijali embargo oproti Americkým na ropu. USA šetrili elektrinu
+ Kingston nahradili Bretton-Woods
1967 – 6-dňová vojna (Džamál Abdannásir, Chartúmska konferencia)
1971 - Nixonov šok (ekonomicke opatrenía (prezidentom USA Richardom Nixonom) v
roku 1971 v reakcii na rastúcu infláciu , z ktorých najvýznamnejšie bolo zmrazenie
miezd a cien, prirážky na dovoz a jednostranné zrušenie priamej medzinárodnej
zameniteľnosti amerického dolára k zlatu.)
1973 - Prvý ropný šok (Yom Kippur, Anwar as-Sadat, cena ropy z 1,8 euro USD na 15 USD 159 l ropy)
1976 - Kingstonské dohody (demonetizácia zlata)
1978 - Druhý ropný šok (Iránsko-Iracká vojna, 35 USD bbl.). Saudská Arábia do roku 1985
nemala pridelenú kvótu ťažby - swingová pozícia.
1981-1985 - Reagonomika (zamerana na snahu obmedziť rast výdavkov, znížiť mieru regulácie a
zaviesť menovú politiku, ktorá by mala znížiť infláciu)
Symbolová ekonomika - vzrast kapitálových a finančných transakcií znamenal stratu
funkcie ekvivalentnú tovarovej vymeny
1985 - Antišok-výsledok šetrenia RTE.
+ 1978 rok - embargo, na blízkom východe horely plochy/polia z ropou. Saud. Arábia
nahradila zlato ropou(v cene $) a SA začala vyťažiť viac ropu a povedala že bude
predávať ropu len za doláre.
Kingston povedal aby všetky zbavili zlaté rezervy. Západné ekonomiky začali šetriť.
Porterov paradox- keď má krajina krízu, no vychádza z nej s vyššou produktivitou a
efektívnosťou (vďaka tachnicko-vefeckomu pokroku)
+ SDR- menová a účtovná jednotka Medzinárodného menového fondu, hodnota je približne 1,2 EUR.
+Projekt USA: keby Sov. Zväz použil jadrové zbrane, tak USA musia mať toľko zbrani
aby vyhrali v tejto súťaži
+ CENA ROPY môže byť ZÁPORNÁ ( posledný krát v 2020) keď náklady na jej
obdržaníe sú vyššie!!! Keď máme viac ropy ako potrebujeme, a nikto nechce si zobrať aj
zadarmo. Tak potom cena bola záporná, lebo potom potrebujeme platiť za miesto kde
budeme ju chrániť.
1 link - 2017-18 r - v Turecko na Saudskoarabskej ambasády zabili novinára, ktorý bol
proti kráľovslej rodiny(podozrenie padlo na nich). O tom že predávali ropu za dolár.
Horunsky prieliv(20km): Keby Iran strelil na akýkoľvek tanker, tak by bol zavretý na
rok/viac pre upratovanie. Tak by celosvetový obchod z ropou bol paralyzovaný.
Film "Rain man"
4 faza.
+Bolo zastavené cestovanie, papierové správy, teroristicky útoky.
+ 2001 roku bola veľmi nízka nezamestnanosť, pracovali aj väzni
+ Obrovská emigrácia
+ Ak máme vysokú nezamestnanosť dlhodobo tak to stáva potom dobre.
+ Inštitucionálna histereza-taká vlastnosť systému, keď jeho výstupná hodnota nezávisí len od
vstupu, ale aj od derivácie vstupu podľa času.
4. Vývoj po roku 2007: MECHANIZMUS VZNIKU KRÍZY
lacné úvery▻likvidita▻DHM (nehnuteľností) ▻narast cien nehnuteľnosti▻vzrast
úrokovej miery▻nárast dlhovej služby pre domácnosť▻hospodárska recesia▻strata
konkurenčnej výhody▻neschopnosť exportu.
+Šok
+Hypotéka: dom kúpila som za 200 000$, ale keď nemôžem si zaplatiť hypotéka, potom
banka zaberie ten dom a potom predá ho za 50 000$. Potom banka si stratí 150 000$.
5. MEDZINÁRODNÉ ORGANIZÁCIE
Bretton-Woods – 1944
GATT 1947 – (nediskriminácia, znižovanie colných bariér, doložka najvyšších vývod)
Havanská charta, predpokladala vznik ITO(Medzinárodná obchodná organizácia) – 1948
Uruguajské kolo GATT 1986-1994 Všeobecná dohoda o clách a obchode
WTO – 1995 Svetová obchodná organizácia

Medzinárodné organizácie
+GATT- je to dohoda, nie organizácia. Napr. akákoľvek výhoda ktorá je vydvihnuta
jednej strane, musí vydvihnuť tu výhody všetkym zainteresovaným stranám.
Napr. Slovensko chcelo dovážať na Kubu tabak bez cla, tak potom Slovensko má
poskytnúť to vsetkym členam WTO.
+ Keď máme cla, tak medzi prekážok sú napr. technické prekážky.
Napr. Slovensko dováža auta do USA v veľmi malom počte. Aby tén obchod bol väčší
Slovensko má otvoriť v USA svoje továrne , a vyrábať pomocou ich materiálov a za ich
podmienkami pre autá. Lebo mame rôzne auta.

Prednáška 4. Obchodovanie SR v rámci EU 09.10.2023

+ Workshop – ženy v podnikanii – 06.11.2023
1. Štatistické vykazovanie zo
- Od vstupu SR do EU (od 1.5.2004) sa statistika ZO sklada z údajov z EXTRASTAT
INTRASTAT systému.
- EXTRASTAT (Extra Community Trade = External Trade) systém poskytuje
informacie o vymene tovarov s nečlenskými štátmi EU na yáklade dokumentov
predpisaných pre colné konanie.
- INTRASTAT (Intra-Community Trate = Intra EU Trade) system obsahuje
informacie o obchode s tovarom s členskými štatmi EU.
 Dovoz a vývoz T
* Na zaklade DPH yistime koľko tovaru je dovazane a vyvazane.
2. - EUROSTAT je štatistický úrad EÚ, prostredníctvom ktorého EU sleduje výsledky
ZO členských krajín získané štatistickým zisťovaním.
- SLOVSTAT - Štatistický úrad SR. ktorý sleduje výsledky ZO SR a preposiela údaje
do EUROSTAT-u
- INTRASTAT-SK je model systému INTRASTAT, ktorý zohľadňuje slovenské
špecifiká.
3. Štatistické zisťovanie zo
Štatistický úrad SR prostredníctvom finančnej správy a príslušných colných úradov
uskutočňuje štatistické zisťovanie o tovaroch EÚ vstupujúcich na územie SR alebo
opúšťajú územie SR.
- Hlásenia 1-12 o dovoze tovaru v rámci EU
• Intra-EÚ dovoz
- Hlásenie 2-12 o vývoze tovaru v rám EU
• Intra-EU vývoz
5. INTRASTAT 1-12 /HLÁSENIE O DOVOZE TOVARUV RÁMCI EU
- Informácie o tovaroch EU vstupujúcich na územie SR
- Tovary nie sú v tranzite
- Ak boli v takomto tranzite, tak opustia SR po uskutočnení colných formalit
+ Spravodajská jednotka je PO alebo FO
+ Je platcom DPH
SR doviezla tovary z EÚ v hodnote => ako I mil. EUR
6. INTRASTAT 2-12 /HLÁSENIE O VYVOZE TOVARUV RÁMCI EU
- Informácie o tovaroch EU opúšťajúcich územie SR
- Tovary nie sú v tranzite
- Ak boli takomto tranzite, tak boli v SR prepustené do voľného obehu
+ Spravodajská jednotka je PO alebo FO
+ Je platcom DPH
SR vyviezla tovary do EU v hodnote => ako 1 mil EUR
7. Predmetom hlásenia INTRASTAT-SK sú tovary:
- prešli z jedného čl. štátu do iného čl. Štátu
- hnuteľné veci vrátane elektrickej energie. plynu a vody
- úplne získaný alebo vyrobený na colnom území EU
- z 3.krajin prepustený do voľného obehu
- získaný alebo vyrobený z T uvedených v prechádzajúcich dvoch bodoch
Predmetom hlásenia INTRASTAT-SK nie sú tovary:
- v tranzite
- na ktorý sa vzťahuje diplomatická, konzulárna alebo podobná imunita
- zákonné platidlá, cenné papiere a menové zlato
- núdzová pomoc pre oblasti postihnuté živelnými pohromami
- reklamné materiály a obchodné vzorky za predpokladu, že nie sú predmetom
obchodnej transakcie
- ktoré sú predmetom dočasných transakcil
8. Dočasné transakcie
- Sú tovary dodávané presne na stanovený účel, s tým že sa predpokladá ich spätný
návrat do 24 mesiacov bez zmeny vlastníctva a nie sú deklarované ako dodanie alebo
nadobudnutie pre účely DPH
- Režim dočasného použitia
- ATA-karnet (SOPK)
9. Predkladať hlásenie NEMUSÍ
Celková ročná hodnota jeho dovozu alebo vývozu je nižšia ako prah oslobodenia na rok
2022 bol stanovený vo výške:
- na dovoz a na vývoz I mil. EUR

V prípade potravin a polhohospodárskych výrobkov

- na dovoz 200-tis. EUR
- na vývoz 400-tis. EUR

Podrobná informácia INTRASTAT-SK je k dispozícii na www.intrastat.financnasprava.sk

10. Odvetvia podohospodárstva a potravinárstva
01 Pestovanie plodín a chov zvierat poľovníctvo a služby s tým súvisiace
02 Lesníctvo a ťažba dreva
03 Rybolov a akvakultúra
10 Výroba potravin
11 Výroba nápojov
12 Výroba tabakových výrobkov
11. Ochrana spotrebitela
- Jednotný trh zaručuje voľný pohyb tovaru
- Odstránenie cla a iných prekážok v obchode
- Doraz sa kladie na ochranu života a zdravia ludi, zvierat a rastlin
12. Technical barriers to trade = TBT
- Dohoda o technických prekážkach obchodu:
- rieši otázky a problémy týkajúce sa technickej normalizácie a zodpovedajúcich sa
postupov posudzovania zhody
- určuje všeobecne platné zásady pre uplatňovanie technických predpisov a noriem
prijímaných a uplatňovaných jednotlivými štátmi
*keď dany tovar poškodzuje zdravie obyvateľstva – davaju technicke prekažky!!!
13. Štátne orgány sr zabezpečujúce legislatívu
SR postupne harmonizovala svoju legislativu s EU a jej dodržiavanie zabezpečujú
nasledujúce štátne orgány:
- Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR)
- Slovenská obchodná inšpekcia (SOI)
- Úrad verejného zdravotnictva SR (ÚVZ SR)
- ďalšie orgány trhového dozoru spolu s colnými orgánmi.
14. TIETO INŠTITÚCIE VYKONÁVAJÚ DOHLAD či:
▻na určené výrobky uvedené na trh v SR bolo vydané vyhlásenie o zhode
▻sú označené značkou zhody
▻vlastnosti týchto výrobkov zodpovedajú určeným podmienkam vydaného vyhlásenia
o zhode
▻použité značky zhody sú použité oprávnene a nie sú zmenené alebo sfalšované
 15. Označenie
- Značka CE neznamená, že výrobok sa podrobil testovaniu v autorizovanej skúšobni
- Výrobca sa použitím tohto označenia iba zaručuje, že produkt je v zhode s
bezpečnostnými požadavkami.
16. Systém rýchlej výmeny informácii - RAPEX
- RAPEX - Rapid Exchange
- Vznikol v r. 1984
- Je platný na území EHP (EU + Nórsko, Island, Lichtenštajnsko)
Cieľom je:
- Informovat' EK o výskyte nebezpečných spotrebných výrobkov na trhu v jednotlivých
štátoch EU.
- Zabezpečiť okamžité stiahnutie takéhoto výrobku z obehu.
17. RAPEX v SR - od r. 2004
- Kontaktný bod: MH SR - odbor ochrany spotrebiteľa v spolupráci s ostatnými
orgánmi:
-Slovenská obchodná inšpekcia
-Úrad verejného zdravotníctva SR
-Státna veterinárna a potravinová správa SR
18. Výrobky systému RAPEX sú:
▻ Hračky
▻ Predmety súvisiace so starostlivost'on o diet's
▻ Domáce elektrické spotrebiče, zapalovače
▻ Zariadenia do kuchyne
▻ Kozmetické vyrobky
▻ Osobné automobily
▻ Motorky,
▻ Pneumatiky, atd.
Zo systému RAPEX sú vyňaté:
▻ Liečivá
▻ Medicinske zariadenia
▻ Potraviny a krmivá
▻ Použité výrobky
▻ Výrobky vyrobené na mieru

• Týždenné prehľady o výskyte nebezpečných nepotravinárskych spotrebných výrobkov

systému RAPEX, sú prístupné na internetovej stránke EÚ
• SOI: www.soi.sk Nebezpečné výrobky nahlásiť cez Systém ECHO a prezerat' cez
Nebezpečné výrobky
• Urad verejného zdravotnictva SR: www.uvzsr.sk Nebezpečné výrobky RAPEX
- škodlivé kozmetické produkty
19. Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá
- RASFF = Rapid Alert System for Food and Feed
- Vznikol v r. 1979
- Pôsobí na území EÚ a EZVO
- Cieľom je poskytovať kontrolným . orgánom výmenu informácií v rámci zaistenia
bezpečnosti potravín a krmiv
20. Kontaktným orgánom sú:
1) Európsky úrad pre bezpečnost potravin
2) Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
3) Štátna veterinárna a potravinová správa SR
Údaje o zdraviu škodlivých potravinách nájdete na adrese - Štátnej veterinárnej a
potravinovej správy: www.sysse.sk
21. Oznámenia RASFF
- Výstražné - predstavujú riziko na trhu a je treba okamžitý zásah
- Informačné - bolo zistené riziko, ale výrobky sa nenachádzajú už na trhu
- Z hranic - boli zastavané na hraniciach a neprekročili colnú hranicu EU
- Oznamy - informačný charakter

22. Spoločná obchodná politika EÚ (SOP)

- Základy už v Rímskych zmluvách (r. 1957)
- Súčast zahraničných vzťahov EU (spolu s rozvojovou a asociačnou politikou)
- Je založená na colnej únii
Cieľom je:
• Harmonický rozvoj svetového obchodu,
• Odstránenie obmedzení v medzinárodnom obchode,
• Znižovanie colných prekážok.
23. Colná únia
- Vytvorenie jedného colného územia,
- Odstránenie ciel na území CU
- Uplatňovanie rovnakých ciel a rovnakých úprav obchodu čl. CÚ s 3. krajinami
SOP EU
- upravuje colné zásady
- uzatvára colné a obchodné dohody
- zjednocuje liberalizačné opatrenia
- realizuje vývoznú politiku
- realizuje obchodné ochranné opatrenia (dumping, subvencie)
- uzatvára obchodné zmluvy s 3. krajinami
24. Spoločná poľnohospod politika EU
- Základy v Rimskych zmluvách (od r. 1957)
- Do platnosti vstúpila v r. 1962
- Motivom bol hlad po II. svet. vojne
- Bol to system:
 Dotácii
 Ciel
 Intervenčných zásahov
Reformy SPP EU
• V 70.-80. r. XX. st.:
- Kriza nadprodukcie, hromadenie zásob
- Export za dumpingové ceny (kritika USA, Austrálie,..., GATT)
• V r. 1992 – preorientovanie z podpory trhu na podporu farmárov.
• V r. 2003 - priame platby poľnohospodárom a politika rozvoja vidieka.
• V r. 2013 - reforma na obdobie 2014-2020
 Udržateľná produkcia potravin
 Udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi
 Podpora vyváženého rozvoja vidieka
• V r. 2021 - reforma na obdobie 2023-2027
 Orientácia na oblasti životného prostredia a klimy
 Cielenejšiu podporu menším poľnohospodárskym podnikom
 Väčšiu flexibilitu pri prispôsobovani opatrení miestnym podmienkam
25. Energetická politika EÚ
Základy v Lisabonskej zmluve. Je súbor opatrení, ktorých cieľom je:
 dosiahnut' integrovaný trh v oblasti energetiky
 bezpečnosť dodávok energie
 udržateľnosť energetického odvetvia
Každy členský štát má právo:
 určiť podmienky pre využívanie svojich energetických zdrojov.
  volbu medzi rôznymi zdrojmi energe
 všeobecnú štruktúru svojho zásobovania energiou
Ciele EP SR
Je zabezpečením dlhodobo udržateľnej slovenskej energetiky prispieť k trvalo
udržateľnému rastu národného hospodárstva a konkurencieschopnosti.
Prioritou je:
o zabezpečenie spoľahlivosti a stability dodávok energii
o efektivne využívanie energie za optimalne náklady
o zabezpečenie ochrany životného prostredis
Problémy v oblasti energetiky
 Zvyšujúca sa závislosť od dovozu
 Nedostatočná diverzifikácia
 Vysoké a kolísavé ceny energie
 Stúpajúci celosvetový dopyt po energii
 Bezpečnostné riziká postihujúce producentské a tranzitné krajiny
 Rastúce hrozby vyplývajúce zo zmeny klímy
 Pomalý pokrok v energetickej efektivnosti
 Výzvy spojené s narastajúcim podielom obnoviteľných zdrojov energie a jej
lepšej transparentnosti
 Integrácie a prepojenía trhov s energiou
*Každa krajina má svoju vyvoznu politiku
 5. Pr. Zahraničný obchod Slovenska a podpora export 16.10.2023
Vplyv ZO na ekonomiku SR
1) prostriedok na obnovu ekonomickej rovnováhy
2) zabezpečenie hospodársky rastu
3) konkurencieschopnosť ekonomiky SR
4) SR je vysoko otvorená ekonomika:
5) silná závislosť od ZO
6) citlivosť od svetového hospodárskeho prostredia
Vplyvy na ZO SR
Historické, politické, ekonomické faktory:
- Vznik republik (ČSR, ČSSR, ČSFR)
- Transformačné procesy (v oblasti priemyslu: SR musilo preisť na viac ľahký priemysel; vzbavené
- Zrušenie monopolu ZO colné sadzby na cla z Českom).
- Liberalizácia ZO
- Konvertibilita meny Kës
- Vznik SR v 1993 r.
- Vstup do EÚ v 2004 r.

Zmeny obchodovania v SR od vstupu do EU

- Zmeny vo vývoji ZO SR
- Uplatilovat SOP 5pp
- V rámci EHP-rozsirenie volného trhu
- Upravili sa aj zmluvné ZOV
- Valný pohyb tovaru, služieb, kapitálu
- Prilev kapitálu
- Voľný pohyb osób a pracovných sil Cerpanie pomocí zo štrukturalnych fondov,
dotacie z kohézneho fondu a iných.
Zahraničný obchod SR v r. 2022
Obrat = 209,45 mld. EUR
Vývoz = 102,57 mld. EUR
Dovoz = 106,88 mld. EUR
Saldo = - 4,31 mld. EUR
Vývoj zo SR po vstupe do EÚ
• V r. 2005 – 2008 ZO rástol v priemere o 13,3 %
• V r. 2009 poklesol o 21,3 %
• V r. 2010 – 2022 rástol v priemere o 13,3 %
• V r. 2022 export narástol o 15,8 %
• V r. 2022 import narástol o 23,3 %
• V r. 2022 ZO narástol o 19,9 %
Teritoriálna štruktúra ZO SR
Najvýznamnejší obchodní partneri SR v r. 2022:
Nemecko – 17,5 % , ČR – 10,5 %, Maďarsko – 6,6 %, Poľsko – 6,6 %, Čína – 5,1 % (elektronika, mobile)
Obchodní partneri vo vývoze SR v r. 2022
Nemecko – 21,1 %, Česká republika – 12,2 %, Maďarsko – 8,8 %, Poľsko – 7,8 %, Francúzsko – 6,5
%, Vývoz do krajín EÚ tvoril 80 %
Obchodní partneri vo dovoze SR v r. 2022
Nemecko – 13,9 %, Česká republika – 9 %, Čína – 7,5 %, Ruská federácia – 6,4 %, Poľsko – 5,5 %,
Kórejská republika – 5,3 % (Samsung, KIA), Dovoz z krajín EÚ tvoril 62,1 %
SALDO ZO SR V 2022 – PASÍVNE - 4,31 MLD. EUR
NAJVYŠŠIE PASÍVNE SALDO: NAJVÄČŠIE AKTÍVNE SALDO:
1. Ruská federácia 1. Nemecko
2. Kórea 2. Maďarsko
3. Čína 3. Rakúsko
4. Vietnam 4. Francúzsko
5. Taiwan 5. Česká republika
Tovarová (komoditná) štruktúra ZO SR sa sleduje:
• zvlášť za dovoz a zvlášť za vývoz:
• v nomenklatúre SITC (Standard International Trade Classification) – skladá z 10 tovarových
skupín
• Harmonizovaného systému colného sadzobníka – skladá sa z XXI tried a 99 kapitol
kombinovanej nomenklatúry vychádzajúcej z opisu a číselného označenia tovaru.
Členské krajiny WTO
Vývozné komodity SR v r. 2022
1. (87) Vozidlá 30,5 %
2. (85) Elektrické stroje a zariadenia 16,1 %
3. (84) Stroje a zariad. 11,9 %
4. (27) Nerastné palivá a výrobky z nich 5,2 %
5. (72) Železo a oceľ 5,18 %
Dovozné komodity SR v r. 2022
1. (85) Elektrické stroje a zariadenia 19,4 %
2. (87) Vozidlá 14,6 %
3. (27) Nerastné palivá 14,3%(stúpli v dôsledku vojny)
4. (84) Stroje a zariad. 10,8 %
5. (72) Železo a oceľ 3,4 %
Najvýznamnejší exportéri Sr v r. 2020
1. Volkswagen Slovakia, Bratislava
2. Kia Motors Slovakia, Žilina
3. Stellantis Slovakia, Trnava (PCA)
4. Slovenské elektrárne, Bratislava – SR patrí SR na 50%
5. Slovnaft, Bratislava
6. Samsung Electronics Slovakia, Galanta Ostatné sú zahraničné/kuplene
7. Foxconn Slovakia, Nitra
 8. Continental Matador Rubber, Púchov
9. Eset, Bratislava – SR patrí SR na 100%
10. Schaeffler Slovensko, Kysucké nové mesto
Perspektívy vývoja ZO SR
• Vývoj hospodárskej situácie v EÚ
• Vývoj EMÚ
• Vývoj cien na energetické suroviny
• Globalizačné procesy a zmeny v MO
• Integračné procesy EÚ
• Investičná politika SR
• Energetická politika SR
SILNÉ STRÁNKY ZO SR (+) SLABÉ STRÁNKY ZO SR (–)
• Vysoká otvorenosť ekonomiky • Nízke teritoriálna a komoditná koncentrácia
• Rastúci podiel exportu na tvorbe • Nízky podiel vysoko-technologických a
HDP sofistikovaných výrobkov
• Vysoký prílev PZI • Nízky podiel služieb na exporte
• Potenciál v oblasti výskumu a • Slabá exportná výkonnosť MSP
vývoja • Vysoká závislosť od TNK
• Kvalifikovaná pracovná sila • Nedostatočná previazanosť výskumu a
• Strategická poloha v doprave V–Z, vývoja s výrobou
S-J
Podpora exportu v SR
 Proexportná politika SR na roky 2007 – 2013
 Program podpory zahraničného obchodu na rok 2013
 Stratégia vonkajších ekonomických vzťahov SR na obdobie 2014 – 2020
 Aktualizácia – Priority proexportnej politiky na obdobie 2018 – 2020
 Koncepcia vonkajších ekonomických vzťahov SR a ekonomickej diplomacie na obdobie
2022 – 2030
Hlavným cieľom koncepcie VEV a ED SR
podpora inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu založeného na generovaní
kvalitných a udržateľných pracovných miest a zvýšenie konkurencieschopnosti
slovenskej ekonomiky v medzinárodnom meradle.
Čiastkové ciele koncepcie VEV a ED SR
• diverzifikácia teritoriálnej štruktúry zahraničného obchodu SR
• prílev zahraničných investícií s vyššou pridanou hodnotou
• vytváranie priaznivého medzinárodného prostredia na presadzovanie
obchodnoekonomických záujmov SR
• zlepšenie využívania nástrojov proexportnej politiky
• zvýšenie efektívnosti ekonomickej diplomacie
Teritoriálne stratégie podpory exportu SR
• Krajiny západného Balkánu:
• Srbsko, Severné Macedónsko
• krajiny Strednej Ázie:
• Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkmenistan
• krajiny juhovýchodnej Ázie
• Číny, Vietnam, Indonézia
• India, USA, Kanada, Brazília, Kuba
Subjekty podporujúce ZO činnosť v SR
1. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
2. Ministerstvo hospodárstva SR
3. Ministerstvo financií SR
4. Ministerstvo dopravy a výstavby SR (Slovakia Travel)
5. Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK)
6. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK)
7. EXIMBANKA SR
8. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO)
9. Slovak Business Agency (SBA)
Minister. Zahran. Vecí a európskych záležitostí SR
• www.foreign.gov.sk
• Formuje zahraničnú politiku a vo vzťahoch SR k ostatným štátom a medzinárodným
organizáciám
• Riadi obchodno-ekonomické oddelenia (OBEO) na zastupiteľských úradoch SR v
zahraničí
• Podpora podnikania v zahraničí:
• Ekonomická diplomacia
• Ekonomické informácie podľa krajín
• Profilové podujatia
• Príležitosti pre podnikanie vo svete
OBEO
• Sú to obchodno-ekonomické oddelenia na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí
(veľvyslanectvá)
• Získavajú, analyzujú a spracovávajú komerčné a ekonomické informácie v krajine
pôsobenia
• Pomáhajú vytvárať podmienky na prienik našich vývozcov na dané zahraničné teritóri
Sekcia zahraničného obchodu:
• Podpora slovenských MSP pri prenikaní na zahraničné trhy
• Pomáha pri spolupráci s potenciálnymi partnermi na úrovni regiónov, vysokoškolskej a
výskumnej sféry
• Budovanie siete zastúpení, ambasádorov a reprezentantov na strategických teritóriách
Sekcia investičnej činnosti:
• Vytvára investičné a business prostredie v SR
 • Podporuje investičné projekty zahraničných firiem
• Poskytuje sprievodný servis k investíciám
• Ponúka konzultácie a riešenia v oblasti štátnej pomoci a stimulačných prostriedkov
• Vytvára databázy voľných nehnuteľností a priemyselných parkov
• Zabezpečuje servis pri vytváraní spoločných podnikov slovenských firiem so
zahraničnými partnermi (joint ventures)
Sekcia podpory internacionalizácie MSP
• Podpora pre MSP so sídlom mimo Bratislavského kraja realizáciou rôznych aktivít
na Slovensku a v zahraničí:
• Výstavy a veľtrhy v zahraničí
• Podnikateľské misie
• Exportná akadémia
• Predvýjazdové poradenské stretnutia
• Sourcingové a kooperačné podujatia
• Rozvoj dodávateľských reťazcov

6. Pr. PZI 23.10.2023

1) UNCTAD: investicie založené na dlhodobom vzťahu k podniku a ktoré odrážajú
trvalý záujem a kontrolu rezidentským subjektom jednej krajiny (zahraničný investor,
alebo materská spoločnost) v podniku rezidenta inej krajiny (podnik s priamymi
zahraničnými investiciami, dcérska spoločnost, afilácia podniku).
2) Sibl: jedna z foriem vývozu kapitálu, ide o investicie umiestnené v zahraničí s cieľom
získať kontrolu nad podnikom, do ktorého sa investuje zväčša na dlhodobom základe.

Priame zahraničné investície Portfóliové zahraničné investície

Vlastnictvo 10% a viac akcii podniku, alebo Investori sa zaujímajú najma o finančny výnos z
hlasovacich práv investicle
Podstatný stupeň vplyvu investora na riadení podniku Investor hľadá najvyšší výnos, alebo eliminuje
investičné riziko
Subjekty usilujúce sa dosiahnuť zisk, ktoré vytvárajú Investicle zahrňajú množstvo nástrojov, ktoré sú
finančný kapitál vo vnútri firmy vo forme zisku obchodovateľné
Dlhodobý záujem na riadení spoločnosti Kratši časový horizont investicie
TNK Finančne inštitúcie, individuálni, alebo
institucionálni investori
Nizka transparentnost transakcii realizovaných
investorom
Ľahký presun kapitálu
Členenie PZI z funkčného hľadiska
1) Horizontálne - to isté odvetvie (Coca-Cola..)
2)Vertikalne-rôzne stupne reprodukčného procesu
 Spätné - nerastne suroviny
  Následné - distribúcia a predaj tovaru
3) Konglomerátne - nesúvisia s pôvodnou hlavnou činnosťou materskej spoločnosti
(často keiretsu)
4) deinvestície, relokácie, nepriame investicie.
Základné formy PZI
- priame 10%
- majoritné 50-99%
- minoritné 10-49%

- Greenfield
- Brownfield (Samsung)
- Joint Ventures (Slovenska a Nemecka spoločnosť vytvorili to z Volkswagen)

Motívy PZI z hľadiska stratégie investujúcej firmy

- Trhovo orientované investície (perspektivne trhy a podiely na trhu)
*napr. keď firma v krajine kde je vysoká korupcia
- Investície zamerané na zvýšenie efektivnosti (kontrola hodnotového reťazca)
- Zdrojovo orientované investície (zdroje, pracovná sila...)
- Investície orientované na strategické aktiva/schopnosti (zvýšenie vlastnej konkurenčnej
pozície)

Model kŕdľa lietajúcich husí

Elektrická teória PZI

1) Ownership advantages- prečo?-znalosti/technológia, úspory z rozsahu, trhové výhody
2) Location advantages - kam? - ekonomické, sociálne, politické výhody.
3) Internalization internalization advantages - ako? - prirodzené nedostatky trhu
(nedostatok informácil, oportunizmus), trhové nedostatky vyvolané investorom (bariéry
vstupu na trh, oligopolistické metódy, cenová segmentácia).

Benefity a náklady PZI

Materská krajina
Negativny efekt:
Odlev kapitálu zachytený na
finančnom učte platobnej
bilancie
Negatívny efekt:
Zniženie zamestnanosti
Pozitivne efekty:
Reinvestovany získa rast
produktivity.
Hostitelská krajina
- Platobna bilancia
- Ekonomicky rast
- Konkurenčné prostredie
- Zamestnanosť (udržateľná zamestnanosť)
- Transfer zdrojov (pristup k technologiam, kapitalu a
manažerom)
- Iné (suverenita a autonómia)
- Otazka efektivnosti stimulov a
konkurencieschopná výroba v zmysle pridanej
hodnoty a produktivity práce.

Pozitívny vplyv globálnych dodávateľských reťazcov (najmä pre krajiny strednej a

východnej Európy)
• špecializácia → úspory z rozsahu (Krugman, 1981)
• efekt domáceho trhu → transportačně náklady (Krugman, 1980)
• nárast koncentrácie priemyslu v Európe → rast produktivity a alokačnej efektivnosti
(Bighelli et al., 2022)
• participácia v GVCs → nizsia miera nezamestnanosti (najmä v menej rozvinutých č. 3.
EU) (Camarero, López-Villavicencio a Tamarit, 2022)
• dodávatelia zvyšujú kvalitu a hostiteľská krajina čerpá z nárastu ľudskeho kapitálu →
knowledge spillovers silnejšie vo vertikálnych PZI (Javorcik, 2004, Newman et al.,
2015).
Negatívny vplyv globálnych dodávateľských reťazcov (najmä pre krajiny strednej a
východnej Európy)
•"Polsko a Slovensko majú nepriaznivú pozíciu v globálnych dodavatelských reťazcoch
a špecializujú sa na výrobnú funkciu s nízkou pridanou hodnotou"
(Kordalska-Olczyk, 2020)
• EU15 výrobné činnosti, EU12 ústredia špecializujúce sa na výskumné a vývojové
činnosti → nárast miezd je sprevádzaný vyššou špecializáciou na výskumné a vývojové
činnosti → možná strata konkurenčnej výhody prameniacej z výrobných činnosti →
nevyhnutnosť zvýšiť ľudský kapitál v EU15 (vzdelávanie a tréning)
(Kordalska-Olczyk, 2023)

- Determinanty pôsobiace na exportovanú pridanú hodnotu

- Gravitáčný model exportovanú pridanej hodnoty
*!Záporná hodnota PZI - keď matka z Nemecka dáva nám(Slovenska dcera) pôžičku. A
potom keď ho zaplatíme, tak dostaneme záporné číslo!

Pr. 7 06.11.2023
OBCHODOVANIE EÚ S TRETÍMI KRAJINAMI NA ZÁKLADE
PREFERENČNÝCH A NEPREFERENČNÝCH DOHOD

1. Nástroje ZOP EÚ
a) Zmluvné prostriedky. b) Autonómne prostriedky:
Aktívne Pasívne
Tarifné Netarifné
2. Zmluvne prostriedky ZOP
Obchodné zmluvy Obchodné dohody
- Doložka najvyšších výhod - platobné a úverové
- Recipročná doložka (ty mne, ja tebe) - o hospodarskej spolupráci
- Paritná doložka - o vylúčení dvojitého zdaneniz
- o ochrane investicii a pod.
3. Obchodné dohody eú
1. Preferenčné uzavreté
2. Preferenčné prípravované
3. Nepreferenčné *EÚ má podpísané preferenčné a nepreferenčné (2 druhý)
3.1 UZAVRETÉ PREFERENČNE DOHODY
- Colné únie
- Dohody o vytvorení zóny voľného obchodu (DVO = FTA)
- EHP a EUROMED
- Stabilizačné a asociačné dohody západného Balkánu
- Dohody o hospodárskom partnerstve (EPAS)
- Dočasné EPAS + General system of preference
- Asociačné dohody
*Stabilizačné a asociačné dohody- pri vstupe do EÚ štát musí mať tieto dohody.
COLNÉ ÚNIE - export/import s nulovou colnou sadzbou s
- Andorrou (r. 1990)
- San Marinom (r. 1991)
• Neuplatňuje spoločný systém DPH podľa ES, nevykazuje INTRASTAT
- Monako (CÚ s Francúzskom)
• Uplatňuje systém DPH podľa ES, vykazuje INTRASTAT
- Vatikán (r. 1930 colná dohoda s Talianskom)
- Tureckom (r.1996)
• Nevzťahuje sa na poľnoh, výrobky, služby a verejnė obstarávanie
• Asociačná dohoda z r. 1963
DOV- Dohody o voľnom obchode (FTA)
• Faerské ostrovy
• Švajčiarsko (r. 1972)
• Čile (asociačná dohoda)
• JAR (Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci)
• Mexiko (Globálna dohoda)
• Južná Kórea (1.7.2011)
• Ukrajina (1.1.2016) - uzavreté v júli 2013
• Moldavsko (1.9.2013) - uzavreté v júlí 2013
• Gruzínsko (1.9.2013) - uzavreté v júlí 2013
• Kanada (marec 2017) - uzavretá v 2013
• Japonsko (február 2019) - uzavretá v júli 2018
• Singapur (november 2019)
• Vietnam (august 2020)
• Spojené kráľovstvo (Január 2021)- uzavretá december 2020
3.2. DVO - Pripravované preferenčné dohody
- USA
- India
- Arménsko (rokovania ukončené, ale neuplatňuje sa)
- ASEAN (okrem Vietnam a Singapur)
- Filipiny a Indonézia - prebiehajú rokovania
- Australia a Nový Zéland
3.3 NEPREFERENČNÉ DOHODY
1) Dohody o partnerstve a spolupráci s krajinami SNS
2) Ostatné bilaterálne dohody
4. DOHODA O EHP
• Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (EHP)
• Dohoda podpísaná medzi EÚ a štátmi EZVO dňa 2. mája 1992 *Členské štáty: EÚ,
• Švajčiarsko sa k dohode nepripojilo Island, Nórsko a
Švajčiarsko
Dohoda o EHP UPRAVUJE:
• 4 základné slobody:
- voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osob
• Sú ohraničenė, nefungujú ako v EÚ
• Spoluprácu v oblastiach: výskum a vývoj. štatistika, vzdelanie, sociálna politika,
životně prostredie, ochrana spotrebiteľa, CR, MSP. kultúra, informačné a audiovizuálne
služby.
Dohoda o EHP sa NEVZŤAHUJE na:
- poľnohospodárstvo - obchod s rybami - energiou
- uhlím - oceliarskymi výrobkami
5. EZVO
- Európske združenie volhého obchodu Vzniklo v r. 1960
Súčasne má 4 členov: • Nórsko • Švajčiarsko • Island • Lichtenštajnsko
ROZDIEL EZVO OD EU:
- nie je colnou úniou
- nemá spoločnú obchodnú politiku
- každý členský štát uplatňuje voči tretim krajinám vlastnú obchodnú politiku
- rozdiel v úrovni colnej incidencii(priemerná colná sadzba dovážaného tovaru) * Kanada má vysokú c.i.
- vykonávajú vlastnú kontrolu tovaru a osôb na svojich štátnych hraniciach
- veľké rozdiely v daňovej oblasti
- nezúčastňujú sa na rozhodovacom procese EU
6. POSTAVENIE ŠVAJČIARSKA
- Je členom EZVO
- Neratifikovalo Dohodu o EHP
- Vztahy s EU sú založeně na preferenčnej dohade
- Dohode a voľnom obchode (r. 1972)
- 27 bilaterálnych sektorových dohodách o spolupráci ratifikovaných v r. 2001
Sektorové dohody EU- (ŠVAJČIARSKO)
1 Voľného pohybu osob 2. Leteckej dopravy 3. Pozemnej dopravy
4. Vedeckej a technologickej spolupráce 5. Poľnohospodarstva
6. Posudzovanie zhody 7. Verejné zákazky
7. Obchodné vzťahy EÚ s 3. krajinami preferenčné
Na základe preferenčných dohod
• Južná Kórea • Kanada • Ukrajina • Japonsko • Spojené kráľovstvo • Krajiny západného
Balkánu
7.4 EÚ - JAPONSKO
• Dohoda o volhom obchode (JEFTA)
• otvorená r. 2003
• uzatvorená r. 2013,
• ratifikovaná r. 2018
• v platnosti 02/2019
• pokrýva záujmy 600 mil. spotrebiteľov a 1/3 svetového HDP
JEFTA
•Ruli väčšinu sadzieb pre potravinárske produkty -mliečne výrobky a syry
- Netyka sa ryše
• Výhoda pre
- vino, liehoviny, miso, mlieko a textil
- kozmetické pripravky, chemické látky, textul a odev
• Uplatnenie medzinárodných noriem na automobily (zjednoduší vývoz aut)
• Otvára trh so službami (elektronický obchod. telekomunikácia a doprava)
• Pristup EU k verejným zákazkám.
*Japonska investícia na Slovensku - Sony (televízory)
Podnikanie v Japonsku:
JETRO-Japan External Trade Organization
▻ vládna podpora obchodu a investícií od r. 1958
MIPRO - Manufactured Imports Promotion Organization
▻ podpora dovozu výrobkov
Japonská obchodná a priemyselná komora (JCCI)
7.6 EÚ - ZÁPADNÝ BALKÁN
• Stabilizačné a asociačné dohody od r. 2001-2008
• Albánsko
• Srbsko
• Čierna hora
• Bosna a Hercegovina
• Severné Macedónsko (má najväčšiu šancu vstúpiť do EÚ)
• Členské krajiny NATO: Albánsko (2009), Čierna Hora (2017), Severné Macedónsko (2020)
STABILIZAČNÉ A ASOCIAČNÉ DOHODY
• Cieľom je nadobudnutie plného členstva EÚ:
• Liberalizácia obchodu
• Politický dialóg
• Aproximácia práva
• Spolupráca v oblasti dopravy, finančnej správy (colníctvo), priemyslu, životného prostredia
• Vytvorenie zón volhého obchodu
• Uplatňovanie princípu asymetrie (netýka sa citlivých komodit)
• Uplatňovanie TBT (technických bariér obchodu)
8. OBCHODNÉ VZŤAHY EÚ S 3. KRAJINAMI
Na základe nepreferenčných dohod:
• USA • Rusko • Čina • India
8.1 EÚ - USA
 Transatlantická deklarácia (r.1990)
 rámcové pravidlá spolupráce
 Nová transatlantická agenda (r.1995)
 Spoločný akčný plán EÚ a USA (r. 1995)
 Transatlantické ekonomické partnerstvo (TEP r. 1998), kt. ciele vykonáva Akčný
plán pre realizáciu TEP.
• Bilaterálna spolupráca v oblastiach: tech. prekážky v obchode, duševné vlast., Životné
prostredie, poľnohospod., ochrana potravín, rastlin a zvierat, elektr. obchod atd.
• Transatlantický obchodný dialóg (r.1995)
• Rozšírený o Transatlantickú iniciativu malého podnikania
 • Príprava Dohody o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)
rokovania od 2013
Záujmy SR v rokovaniach TTIP
• Podporuje rokovania TTIP
• Zachovanie vysokých štandardov EÚ a legislativy v oblasti ochrany spotrebiteľa
(GMO, zákaz použitia rastového hormóny. kurčatá ošetrené chlórom....)
• Ochrana investícií - nový investičný súdny systém (Investment Court System - ICS).
odklon od arbitrážneho riešenia sporov smerom k súdnemu systému
• Problém verejného obstarávania pre špeciálne kovy (oceľ, zliatiny....)
Podnikanie v USA
- právny systém na 2 úrovniach (federálny a štátny)
- Jednotný obchodný kódex (Uniform Commercial Code = UCC) z r. 1958
- Zásady colného režimu - Tariff Act z r. 1930
- CASE (Counsil of American States in Europe)
 poradný orgán v EÚ, pomáha európskym podnikateľom dostať sa do USA.
- zákon Buy American Act z r. 1933
- Zóny voľného obchodu
 viac ako 50 a vývoz mimo USA je oslobodeny od cla
• Významné postavenie má sektor služieb
- námorná a letecká doprava
• Obchod s tovarom liberalizovaný
• DNV poskytovaná všetkým členom WTO okrem:
- Laosu a Severnej Kórey
• Najvyššie clá poľnohospodárske a tabakové výrobky
• obmedzenie dovozu: odevy, obuv, oceľové plechy
• Od r. 2001 netarifné obmedzenia importu
• Zavedenie vysokých ciel na dovoz ocele a hliniku

Pr. 8 MEDZINÁRODNÉ OBCHODNÉ OPERÁCIE 13.11.2023

Predstavujú komplex rôznorodých činností účastníkov zahraničného trhu zabezpečujúcich
zahraničnoobchodnú tovarovú výmenu, prípadne inú zahraničnoobchodnú činnosť,
prostredníctvom využitia určitej obchodnej metódy.
Komplex rôznorodých činností
• Výber formy vstupu na medzinárodné trhy • Propagáciu a distribúciu tovarov
• Zapracovanie obchodných ponúk • Priebeh rokovaní
• Samotné podpísanie a realizáciu medzinárodných kontraktov • Iné sprievodné služby
Obchodná metóda
- spôsob, pomocou ktorého sa zabezpečuje pohyb tovaru (predmet výmeny) od
prvotného výrobcu ku konečnému spotrebiteľovi
• Priama • Nepriama
Priame obchodné metódy
Ak je výrobca tovaru aj exportérom a tovar vezie priamo spotrebiteľovi do
ďalšej krajiny. Ak je dovozca aj spotrebiteľ a nakupuje tovar priamo u výrobcu.
• Bližšie trhy
• Známy odberateľ (opakovateľné obchody)
• Pri obchodovaní s technicky náročným tovarom
Výhody a nevýhody priamej OM
+ Dosiahnutie vyššej ceny - Vlastné exportné oddelenie
+ Priamy kontakt so zah. trhom -Vyššie kvalifikovaný personál
+ Priama kontrola nad -Vyššie podnikateľské riziká
realizáciou obch. oper. - Zabezpečenie servisu a iných
+ Budovanie dobrého mena firmy popredajných služieb
Nepriame obchodné metódy
Ak medzi výrobcom a spotrebiteľom vstupuje ďalší subjekt (obchodné medzičlánky), ako
napr.: sprostredkovateľ, obchodný zástupcovia, rôzny prostredníci, atď.
• Pri obchodovaní so surovinami a spotrebným tovarom
• Vzdialenejšie trhy
Výhody a nevýhody nepriamej OM
+ nižšie prevádzkové náklady - strata priameho kontaktu so zákazníkom
+ expandovať na vzdialené trhy - strata kontroly nad trhom
+ minimalizácia podnikateľských rizík - nižšie zisky
Faktory ovplyvňujúce výber obchodnej metódy
• Obchodno-politické podmienky • Ekonomická charakteristika • Právna charakteristika
• Politická charakteristika • Charakteristika zahraničného trhu • Charakteristika tovaru
• Charakteristika obchodných partnerov • Samotné možnosti firmy • Efektivita formy podnikania