Bezpečnostní politika ČR (BSSb1103)

22.2. Vymedzenie bezpečnostnej politiky

bezpečnosť

- stav eliminácie hrozieb na najvyššiu možnú mieru

- pojem odkazuje na ideálny stav. reálne cesta/postupy k zaisteniu bezpečnosti
- subjektívna (čo RO vníma ako hrozbu) – objektívna (čo hrozbou pre RO naozaj je)
- doplňujúce označenia opisujúce charakter hrozieb/objektov
o e.g. vojenská, ekonomická, národná, medzinárodná
- po konci Cold War začína debata o tom, čo všetko spadá pod pojem bezpečnosť
- Kodaňská škola, tzv. wideners (e.g. Buzan, Weaver)
o vojensko-politická oblasť
o rast významu transnacionálnych hrozieb (terorizmus, organizovaný zločin)
o globálna ekonomika
o globálne ekologické hrozby
o pokles významu štátov ako RO?
 sú nadnárodné štruktúry pre bezpečnosť významnejšie než štáty?
o začína proces privatizácie bezpečnosti
 akú úlohu v zaistení bezpečnosti hrajú NGOs?
 súkromné väznice, žoldnieri/kontraktori, SBS...

bezpečnostná politika

- najobecnejší a vrcholný program štátu/zoskupenia štátov v oblasti obhajoby a obrany

národných záujmov
- stanovená na základe
o definície národných záujmov
o analýzy bezpečnostného prostredia (friend v. foe)
o klasifikácie hrozieb a rizík
o medzinárodných záväzkov
- venuje pozornosti vnútornej aj vonkajšej bezpečnosti
- deklaruje, akým spôsobom a za použitia akých prostriedkov hodlá aktér hájiť svoje záujmy
- aktér definuje v bezpečnostnej stratégii

vybrané výzvy v rámci konceptualizácie BPČR

- nastáva preberanie širšieho konceptu bezpečnosti

- určenie presnej hranice medzi bezpečnostnou a „inou“ politikou je často komplikované
o vzťahy medzi ministerstvami sa vyvíjajú
o v ideálnej situácii potrebná súčinnosť
päť základných komponentov bezpečnostnej politiky štátu

- zahraničná politika v oblasti bezpečnosti štátu

- obranná politika
- politika v oblasti vnútornej bezpečnosti
- hospodárska politika v oblasti bezpečnosti štátu
- politika verejnej informovanosti v oblasti bezpečnosti štátu
o v demokratických štátoch vládni činitelia nezmôžu veľa bez podpory verejnosti
o nevyhnutná pri konfliktoch, prírodných katastrofách...

sekuritizácia

- vnímanie a označenie problémov za bezpečnostné hrozby

o problém sa stane hrozbou
- intersubjektívny proces priamo spojený s vyhodnocovaním bezpečnostných hrozieb
- vedie k vytváraniu nových pravidiel a spôsobov jednania
- s postojom sa stotožní väčšina spoločnosti
- potenciál de-sekuritizácie
- predstupňom je politizácia
- možné krajné polohy:
o sebauspokojovanie (podceňovanie/nesekuritizácia evidentných hrozieb)
o paranoja (sekuritizácia neexistujúcich hrozieb)
 - súčasťou je bezpečnostná dilema
o špirálový proces opatrení a protiopatrení

vybrané faktory ovplyvňujúce BP štátu

- tradície štátu a bezpečnostnej politiky

- vnútorná stabilita štátu
- vplyv štátu v kontexte medzinárodných vzťahov
- geopolitická pozícia
- bezpečnostné prostredie
- ekonomická pozícia
- surovinová základňa
- koncepčnosť bezpečnostnej politiky

základný koncept BPČR

- BP suverénneho štátu (časť suverenity prepožičiavaná EÚ)

legislatívny rámec (polity)

- upravený niekoľkými desiatkami zákonov

o o zriaďovaní ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy
o o krízovom riadení
o o integrovanom záchrannom systéme
o o služobnom pomere príslušníkov bezp. zborov
o trestný zákon
o trestný poriadok
o o jednotlivých zložkách bezp. systému (e.g.)
 o polícii
 o hasičskom záchrannom zbore
- zakotvenie právnych stavov mimo bežný stav
o krízové stavy
 vojenské
 vojnový stav
 stav ohrozenia štátu
 nevojenské
 stav ohrozenia štátu
 núdzový stav
 stav nebezpečenstva

typy štátnych orgánov

- parlamenty
- hlavy štátov
- vlády
o bezpečnostná rada štátu
- ministerstva a ostatné ústredné orgány štátnej správy
- súdy
- ombudsmani
- prokuratúra
tvorba BPČR

- cyklický model
- formulácia politiky - implementácia programu – evaluácia – ukončenie/reformulácia

1.3. historický vývoj bezpečnostnej politiky na území českých zemí

- dôležitý kvôli úlohe tradície na tvorbu bezpečnostnej politiky

východiská do roku 1918

- vzťah k habsburskej monarchii

o lojalita vs. emancipácia
- slabnúci austroslavizmus (český národ by mal zostať súčasťou habsburskej ríše, prípadne
iného štátneho útvaru, ktorý z nej vznikne) vs. silnejúci panslavizmus
- po vypuknutí WWI sa vzťahy v RU postupne vyhrocujú
- podpora zahraničnej akcie a vzniku samostatného štátu
o kľúčová podpora štátov Dohody
- vznikajú zahraničné légie
o 10 000 mužov vo Francúzsku, 60 000 v Rusku, 20 000 v Taliansku

po vzniku ČSR (prvá republika, 1918-1938)

- jediný demokratický štátny útvar do pádu komunizmu v 1989

- etablovanie republikánskeho demokratického režimu
- stanovovanie hraníc štátu – boj o územie
o južné Slovensko si nárokujú Maďari
o nemecké provincie snažiace sa o pripojenie k Rakúsku

premisy BP I. republiky

- zabránenie reštitúcie habsburskej monarchie

o Malá dohoda (1921)
- modus vivendi so susednými štátmi
o „ži a nechaj žiť“
o Nemecko, Poľsko, Maďarsko
- posilňovanie aktivizmu českých Nemcov
- posilňovanie demokratického charakteru štátu opierajúceho sa o existenciu
dominantného „československého národa“
o social construct na podporu legitimity štátu
- upredňostňovanie systému kolektívnej bezpečnosti
o členstvo v Spoločnosti národov
- a vzdialených spojencov pred bezpečnými bilaterálnymi vzťahmi
o e.g. Francúzsko (1924), VB

1930s a zánik ČSR

- nacizácia Nemecka
- iredentizmus v nemeckom pohraničí a na Podkarpatskej Rusi
 - revizionistické snahy Poľska a Maďarska
o snaha o znovupripojenie častí územia ČSR
- rast nacionalistických tendencií na Slovensku a Podkarpatskej Rusi
- pasivita a nečinnosť Spoločnosti národov (SN)
- medzinárodne-politická slabosť kľúčových spojencov (Francúzsko a VB)
o politika appeasementu ako snaha zabrániť vypuknutiu vojny
- máj 1938
o čiastočná mobilizácia ako reakcia na presuny nemeckej armády
- september 1938
o povstanie v Sudetoch (vznik Sudetendeutsches Freikorps)
o všeobecná mobilizácia
- 29.9.1938
o Mníchovská dohoda
- 2.11.1938
o Viedeňská arbitráž
 odstúpenie území Nemecku – Sudety
 Poľsku (Tešín)
 a Maďarsku (juh Slovenska, Podkarpatská Rus)
o vznik autoritárskej II. republiky (Česko-Slovenská republika)
 nastáva oklieštenie demokracie
 koncentrácia moci v rukách vlády
 obmedzenie činnosti politických strán
- 16.3.1939
o vznik Protektorátu Čechy a Morava a Slovenského štátu

príčiny neúspechu BP ČSR

- existencia so štátom nestotožnených menšín

o jediný národ plne stotožnený so vznikom Československa sú Česi
- vplyv nacistického Nemecka
- čechoslovakizmus vs. národnostné ambície menších národov
o vylučovanie menšín
- chladné až nepriateľské vzťahy so susedmi
- orientácia na vzdialených spojencov
o priama a rýchla pomoc v podstate nemožná
- spoliehanie sa na Spoločnosť národov
- nepriaznivé geografické podmienky na obranu
- koncepčne zastaralý a pasívny systém vojenskej obrany
o armáda vybavená moderne
o veľa bunkrov v Sudetách

obdobie okupácie

- domáci odboj na začiatku roztrieštený a neefektívny

- vznik odbojových centier v Moskve a Londýne
o neskorší konflikt medzi exilovými vládami v oboch centrách o moc po návrate
- vznik zahraničnej armády a jej bojová činnosť v zahraničí
o 1. čs. armádny zbor v RAF
o atentát na R. Heydricha v 1942
 - vládne vojsko
- negácia Mníchovskej dohody (5.8.1942)
- uznanie exilovej vlády v Londýne
o ku koncu vojny obrat
- od roku 1944 silný vplyv ZSSR a komunistickej exilovej vlády
o súvis so silnejúcim partizánskym odbojom

obdobie po WWII

- zmena strategickej orientácie

o vzhľadom na veľkosť štátu prežitie bez podpory silných partnerov nemožné
o po zlyhaní SN a západných zahraničných partnerov sa ČSR orientuje na ZSSR
o snaha o pozitívne vzťahy s oboma blokmi

III. republika (1945-1948)

- obnova pôvodných hraníc ČSR z roku 1938

o s výnimkou Podkarpatskej Rusi
- aplikácia Benešových dekrétov a odsun menšín
- silnejúca orientácia na ZSSR ako dôsledok vývoja rokov 1938-1945
o súčasťou nútené odmietnutie Marshallovho plánu
- silný vplyv komunizmu
- budovanie novej armády
o vznik Sboru národnej bezpečnosti (SNB)
o využívanie bývalých partizánskych skupín
- činnosť NKVD a sovietskych poradcov na československom území

1948-1968

- vo februári 1948 preberajú moc v štáte komunisti

- Ľudové Milície ako ozbrojené zložky KSČ
o v demokratickom systéme nemysliteľné
o nasadzované po boku polície proti demonštrantom
- totálna orientácia na ZSSR
o rezignácia na samostatnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku
- budovanie masovej, útočnej, ťažkej armády ako príprava na možnosť WWIII
- čistky v ozbrojených silách, štátnom aparáte
- štátny teror
o 242 osôb popravených z politických dôvodov medzi 1949 a 1960
o vykonštruované procesy 50.-tych rokov
- odchod časti vojakov do zahraničia
o USA, RAF, francúzska Cudzinecká légia
- činnosť ŠtB na boj proti vnútornému nepriateľovi
- 1953
o prvé protikomunistické nepokoje
- 1955
o vznik Varšavskej zmluvy

pražská jar a okupácia ČSSR (1968-1989)

- od 1967 silnejúce reformné prúdy vo vnútri KSČ

 o snaha o „socializmus s ľudskou tvárou“
o nastáva obmedzená demokratizácia verejného života
o požiadavky na neutralitu ČSSR
- 21.8.1968
o vstup sovietskych armád na územie ČSSR
o bratská pomoc vo forme okupácie
o na zabránenie uvoľneniu režimu
o 99% vojakov a dôstojníkov bolo proti invázii
- Moskovské protokoly
o návrat k stavu pred januárom 1968
o začiatok tzv „normalizácie“
 návrat k tuhému režimu
- 1.1.1969
o z ČSSR sa stáva federácia
o masová emigrácia (v priebehu dvoch rokov asi 200 000)

obdobie nehybnosti (70.-80. roky)

- 82% vyšších dôstojníkov členmi KSČ

- „dočasná prítomnosť“ sovietskych vojsk na čs. území
- Helsinki 1975
o jeden z košov o dodržiavaní ľudských práv
o podpisuje aj ČSSR
o časť spoločnosti verí, že sa blýska na lepšie časy
- Charta 77
o disidentská snaha o skutočné naplnenie Helsinskej konferencie
- otepľovanie vzťahov medzi východným a západným blokom
- nástup Gorbačova
o perestrojka (prestavba)
 ekonomický reformný plán
 čiastočné umožnenie súkromného podnikania
o glasnosť (otvorenosť)
 reformy na demokratizáciu spoločnosti
 otvorenejšie a kritickejšie médiá

- nehybnosť a neschopnosť komunistickej moci v ČSFR
- komunistický „moloch“ ekonomicky neudržateľný
- erózia okolitého socialistického tábora
- 17.11.1989
o začiatok zamatovej revolúcie
o pád komunistického režimu

pád komunizmu a rozpad ČSFR

- inštalácia vlády národnej jednoty do volieb 1990

- odsun sovietskych vojsk
o 2/1990 – 6/1991
- 30.6.1991
o zánik Varšavskej zmluvy
 - 12.12.1991
o zánik ZSSR
- zapojenie do Rady Európy
- vytváranie regionálnych zoskupení
o V3 (po rozpade ČSFR V4)
o Pentagonála
o CEFTA
- Európska bezpečnostná komisia
- postupná orientácia na NATO (vstup 1999) a ES – neskôr EÚ (vstup 2004)
- 31.12.1992
o zánik ČSFR a vznik Českej republiky a Slovenska

8.3.

„když umírají vojáci je to jejich práce. když umírají civilisté je to smutné.“

vojnový veterán

- definovaný zákonom č. 170/2002 Sb.,

- štátny občan ČR ktorý nepretržite aspoň po dobu 90 dní na zahraničnej misii v mieste
ozbrojeného konfliktu alebo v mieste s výrazne zhoršenou bezpečnostnou situáciou
(krízová oblasť určovaná ministerstvom zahraničných vecí)
- nutné požiadať – komplikácie s byrokraciou
- prekážky
o trest odňatia slobody za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom služby/úloh
(civilná osoba) vo vyššie uvedenej zahraničnej misii
o odsúdenie na stratu vojenskej hodnosti
o služobný pomer zanikol odňatím hodnosti podľa zákona č. 221/1999 Sb.,
o vojakoch z povolania

hlavné piliere práce s vojnovými veteránmi

I. prevencia sociálneho vylúčenia

II. podpora zdravia
a. vrátane psychiky a duševnej rovnováhy
III. podpora pri hľadaní práce/uplatnenia
IV. poskytnutie komunitného ubytovania
a. aj rodinám a aktívnym vojakom