Skúška bezpol potenciálne otázky

1. základné komponenty bezpol ČR

a. zahraničná politika v oblasti bezpečnosti
b. obranná politika
c. hospodárska politika v oblasti bezpečnosti
d. politika v oblasti vnútornej bezpečnosti
e. informovanosť verejnosti v oblasti bezpečnosti štátu
2. proces sekuritizácie
a. vnímanie a označenie problému za bezp. hrozbu
b. predchádza mu politizácia
c. proces priamo spojený s vyhodnocovaním hrozieb
d. vedie k vytváraniu nových pravidiel a spôsobov jednania
e. súčasťou je bezp. dilema (špirálový proces zbrojenia a protizbrojenia)
f. sebauspokojovanie vs. paranoja
3. faktory ovplyvňujúce bezpol štátu
a. tradície štátu a bezpečnostnej situácie
b. vnútorná stabilita štátu
c. vplyv štátu na medzinárodnom poli
d. geopolitická pozícia
e. bezpečnostné prostredie
f. ekonomická pozícia
g. surovinová základňa
h. koncepčnosť bezpol
4. tri dimenzie politiky
a. polity – forma/rámec (Ústava, zákony, normy, inštitúcie)
b. politics – proces (stret záujmov a konfliktov)
c. policy – obsah (hodnoty, ciele, úlohy, problémy)
5. organizácia štátu
a. štátne orgány – základné a rozhodujúce zložky (legislatívne, exekutívne, justičné,
kontrolné)
b. zvláštne zložky (bezp. zbory, ozbrojené sily, HZS, ZS...)
c. štátne organizácie a zariadenia zriaďované štátom za účelom plnenia ďalších funkcií
6. politika proti dezinformáciám v ČR (prípadová štúdia)
7. austroslavizmus vs. panslavizmus
a. austroslavizmus – Česi by mali zostať súčasťou Habsburskej monarchie, prípadne
akéhokoľvek budúceho štátneho útvaru, ktorý z nej vznikne (popularita postupne
upadala)
b. panslavizmus – Česi by mali vytvoriť/byť súčasťou slovanského štátneho útvaru,
v tomto období najčastejším navrhovaným vodcom takéhoto útvaru Rusko
8. historický vývoj BP
a. do 1918 súčasť RU, podpora zahraničnej akcie a vzniku samostatného štátu, pre
ktorý bola kľúčová podpora štátov Dohody
b. prvá republika charakterizovaná stanovovaním hraníc spojeným s bojom o územie
i. snaha zabrániť reštitúcii RU
ii. modus vivendi so susednými štátmi (Malá dohoda)
iii. dominantný „československý národ“ a s ním spojené utláčanie menšín
 iv. uprednostňovanie systému kolektívnej bezpečnosti (členstvo v UN)
a vzdialených spojencov ako FR a UK pred bezpečnými bilaterálnymi
vzťahmi
v. so susednými štátmi chladné až nepriateľské vzťahy
c. 1930s
i. iredentizmus v nemeckom pohraničí, Podkarpatskej Rusi a na juhu SK
ii. rast nacionalistických tendencií
iii. pasivita UN + slabosť kľúčových spojencov (politika appeasementu)
iv. 5/1938 čiastočná, 9/1938 všeobecná mobilizácia
v. po Viedenskej arbitráži vznik autoritárskej republiky (koncentrácia moci
v rukách vlády + obmedzenie činnosti politických strán)
d. obdobie okupácie
i. odbojové centrá (Londýn, Moskva) + zahraničný odboj
ii. silnejúci vplyv ZSSR (partizánsky odboj)
e. III. republika
i. zmena strategickej orientácie (nutná podpora silných spojencov spojená
s nútením odmietnutím Marshallovho plánu)
ii. na začiatku snaha o pozitívne vzťahy s oboma blokmi
iii. Benešove dekréty – odsun menšín
iv. budovanie novej armády s využitím bývalých partizánskych skupín (vznik
SNB)
v. činnosť NKVD + sovietski poradcovia
f. 1948-1968
i. Ľudové Milície ako ozbrojená zložka KSČ (nasadzované proti
demonštrantom spolu s SNB, v demokratickom štáte nemysliteľné)
ii. totálna orientácia na ZSSR (vrátane zahraničnej a bezpečnostnej politiky)
iii. budovanie masovej, útočnej, ťažkej armády
iv. čistky v ozbrojených silách a štátnom aparáte (štátny teror +
vykonštruované procesy)
v. činnosť ŠtB proti vnútornému nepriateľovi
vi. 1955 vzniká Varšavská zmluva
g. 1968-1989
i. 21.8.1968 vstup armád (99% vojakov a dôstojníkov proti invázii)
ii. Moskovské protokoly – normalizácia
iii. Helsinki 1975, následne Charta 77
iv. erózia a následný pád režimu
h. po páde komunizmu
i. zánik Varšavskej zmluvy
ii. zapojenie do Rady Európy
iii. vytváranie regionálnych zoskupení (V3 - neskôr V4, Pentagonála, CEFTA)
iv. OBSE
v. postupná orientácia na NATO a ES – neskôr EÚ (od 2004)
9. čo sú to koncepčné dokumenty BP
a. textové materiály obsahujúce informácie o smerovaní bezpol v komplexnom pojatí
bezpečnosti, príp. jej špecificky vymedzených častí
b. súčasť policy
c. rôzny časový dosah (aktuálne, krátkodobé, strednedobé, dlhodobé)
10. hierarchia bezp. koncepčných dokumentov
a. medzinárodné bezp. koncepčné dokumety
b. komplexné národné bezp. stratégie
c. sektorové národné bezp. stratégie
d. sub-sektorové bezp. koncepčné dokumenty
11. hlavné dokumenty NATO a EÚ
a. NATO
i. Washingtonská zmluva
ii. Strategický koncept Aliancie z roku 2022
b. EÚ
i. Lisabonská zmluva a v nej obsiahnuté predchádzajúce normy
ii. hlavný strategický dokument „Sdílená vize, společný postup: silnější Evropa
– Globální strategie zahraniční a bezpečnostní politiky Evropské unie“
12. popíš bezp. stratégiu ČR
a. aktuálna z 2015
b. základný dokument BPČR
c. schvaľuje vláda po prejednaní v BRS
d. široko rešpektovaný ale právne nezáväzný dokument
e. spracovanie doteraz v gescii Odboru bezpečnostnej politiky MZV
f. I. ÚvodII. Východiská BPČR, III. Bezpečnostné záujmy ČR,
g. IV. Bezpečnostné prostredie
i. strategický kontext, najvýznamnejšie trendy a faktory, bezpečnostné
hrozby
h. V. Stratégia presadzovania bezpečnostných záujmov ČR
i. kolektívny rozmer zaistenia obrany a bezpečnosti
ii. stratégia prevencie a potláčania bezp. hrozieb
iii. ekonomický rámec zaistenia bezp. záujmov
iv. inštitucionálny rámec zaistenia bezp (resp. bezpečnostný systém ČR)
13. tri sektory bezp a ku každému tri koncepčné dokumenty
a. sektor obrany
i. Obranná strategie ČR
ii. Koncepce výstavby AČR 2030
iii. Doktrína AČR
b. sektor vnútornej bezpečnosti
i. súhrnná stratégia vnútornej bezpečnosti neexistuje
ii. Strategie ČR pro boj proti terorismu (MVČR)
iii. Národní strategie kybernetické bezpečnosti ČR (NÚKIB)
iv. Strategie prevence kriminality v ČR (MVČR)
c. iné
i. Koncepce zahraniční politiky ČR (MZV)
ii. Státní energetická koncepce (MPO)
iii. Pandemický plán ČR (MZd)
14. audit bezpečnosti (prípadová štúdia)
15. právne základy suverenity a územnej celistvosti ČR
a. ČR štátom vzniknutým 1.1.1993 v tradíciách zeme Koruny českej aj štátnosti
československej
b. vonkajšia suverenita zabezpečená Medzinárodněprávní uznání suverenity
a samostatnosti ČR
 c. vnútorná suverenita (zvrchovaný, jednotný, demokratický štát, zdrojom moci je ľud,
vykonáva ju prostredníctvom volených orgánov zákonodarnej, výkonnej a súdnej
moci)
d. ČR dodržuje záväzky, ktoré pre ňu vyplývajú z medzinárodného práva
e. územie ČR tvorí nedílný celok, ktorého štátne hranice môžu byť menené iba
ústavným zákonom
f. hranice ČR sú vymedzené a uznané medzinárodnými zmluvami
g. od roku 2004 časť suverenity prenesená na Európske spoločenstvo, od 2009
Lisabonskou zmluvou na EÚ
16. dôležité medzinárodné zmluvy pre ČR
a. Versaillská mierová zmluva (28.6.1919)
b. Veľká a malá zmluva St.-Germainská (10.9.1919)
c. Charta OSN (26.6.1945)
d. Postupimský protokol (2.8.1945)
e. Washingtonská zmluva (4.4.1949, pre ČR záväzná od 12.3.1999)
f. Lisabonská zmluva (13.12.2007)
17. pramene práva v EÚ
a. primárne
i. Zmluvy o EÚ
ii. Zmluvy o fungovaní EÚ
iii. Pozmeňujúce akty EÚ
iv. Protokoly pripojené k zakladajúcim a pozmeňujúcim zmluvám
v. Zmluvy o pristúpení nových členských štátov k EÚ
b. sekundárne
i. jednostranné akty
1. uvedené v článku 288 Zmluvy o fungovaní EÚ (nariadenia,
smernice, rozhodnutia, stanoviska a doporučenia)
2. atypické, resp. neuvedené v článku 288 (zdelenia, doporučenia
bielej či zelenej knihy)
ii. zmluvné akty
1. medzinárodné dohody podpísané EÚ a vonkajšou
zemou/organizáciou
2. dohody medzi členskými štátmi
3. interinštitucionálne dohody
iii. subsidiárne
1. judikatúra súdneho dvora
2. medzinárodné právo (písané aj nepísané)
3. obecné zásady práva
18. sekundárne právne akty práva v EÚ
a. nariadenie
i. všeobecná pôsobnosť, záväzné v celom rozsahu a priamo použiteľné
ii. musí byť výhradne dodržiavané tými, na ktorých sa vzťahuje
iii. od vstupu do platnosti použiteľné bez nutnosti vstupu do vnútroštátneho
práva
iv. znemožňuje použitie vnútroštátnych predpisov nezlúčiteľných s ním
b. smernica
i. záväzná ohľadom výsledku, avšak necháva voľnosť v spôsobe dosiahnutia
 ii. musí byť zavedená do vnútroštátneho práva s možnosťou zohľadniť
špecifiká
iii. k zavedeniu musí dôjsť v danej lehote
iv. občas priamy účinok
c. rozhodnutie
i. záväzné v celom rozsahu, ale iba pre konkrétne subjekty (e.g. členské štáty,
fyzické/právnické osoby) a určené na riešenie konkrétnych situácií
ii. musí byť uskutočnený uvádzací akt
iii. priamo použiteľné za rovnakých podmienok ako smernica
d. doporučenie a stanovisko
i. nepriznávajú práva ani neukladajú povinnosti
ii. môžu slúžiť ako opora pri výklade práva
19. bezpečnostné stavy ČR
a. riadny stav
i. nie je prítomná žiadna krízová situácia, fungujú bežné právne prostriedky
ochrany štátu a spoločnosti
b. stav nebezpečenstva
i. nevojenský charakter
ii. mierna intenzita e.g. živelnej pohromy, priemyslovej havárie alebo nehody
iii. vyhlasuje hejtman kraja (v Prahe primátor mesta)
c. núdzový stav
i. nevojenský charakter
ii. živelné pohromy, ekologické/priemyslové havárie pri ktorých nastáva
značné ohrozenie životov, zdravia, majetku, prípadne bezpečnosti
iii. vyhlasuje vláda
d. stav ohrozenia štátu
i. vojenský aj nevojenský charakter
ii. bezprostredné ohrozenie zvrchovanosti, územnej celistvosti štátu, alebo
jeho demokratické základy
iii. vyhlasuje parlament
e. vojnový stav
i. vojenský charakter
ii. v prípade napadnutia ČR alebo inej spojeneckej zeme (naplnenie
medzinárodných záväzkov o obrane proti napadnutiu)
iii. vyhlasuje parlament
20. štruktúra bezp. systému ČR
a. celoštátna úroveň
i. legislatívne orgány (e.g. Parlament, Senát)
ii. exekutívne orgány
1. prezident + jeho kancelária
2. vláda, ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, medzirezortné
orgány (e.g. BRS)
iii. justičné orgány
1. Ústavní soud
2. Nejvyšší správní soud
3. soustava obecných soudů
b. regionálna úroveň
i. krajské orgány (vrátane Bezp. rady kraja)
 ii. regionálne štátne orgány (e.g. CHKO)
iii. regionálne územné zložky (e.g. regionálne územné OS, IZS)
c. lokálna úroveň
i. obecné a mestské orgány (vrátane obecných polícií)
ii. lokálne územné zložky OS a IZS
iii. verejné stráže
21. BRS
a. stály pracovný orgán vlády na koordináciu problematiky bezpečnosti ČR a prípravu
návrhov na jej zaistenie
b. stále pracovné výbory v gescii jednotlivých ministerstiev
c. ústredný krízový štáb so špecifickou gesciou ministrov podľa problematiky
d. tvorí predseda a ďalší členovia vlády podľa rozhodnutia
e. právo zúčastniť sa má aj prezident
22. OS ČR – vymenovať + delenie
a. AČR
b. Hradná stráž
c. Vojenská kancelária prezidenta republiky
d. Parlamentná stráž (v zákone ukotvená, ale aktuálne neexistuje)
e. de facto aj VP a VZ
23. ďalší aktéri bezp. systému ČR
a. štátni
i. obecní (mestská polícia + asistenti kriminality)
ii. verejné stráže (e.g. Lesná, Myslivecká)
b. dobrovoľní
i. dobrovoľnícka služba (jediná nespochybniteľná)
ii. občania pri výkone krajnej núdze a nutnej obrany
iii. neštátne organizácie zamerané na posilňovanie bezp.
iv. zložky vykonávajúce právo na odpor
c. komerčná bezpečnosť
i. zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o SBS
24. OSN (možno popíš Radu bezpečnosti?)
a. globálna univerzálna organizácia so zameraním na kolektívnu bezpečnosť
b. združuje 193 členov
c. základným dokumentom Charta OSN
d. neexistuje Vojenský štáb (aj napriek tomu organizuje mierové misie)
25. dátumy vstupu ČR do NATO a EÚ
a. NATO (12.3.?)1999
b. EÚ 2004
26. OBSE
a. organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe
b. v aktuálnej podobe od 1995
c. podľa Charty OSN považovaná za regionálnu organizáciu
d. summity najvyšších predstaviteľov
e. Ministerská rada
f. Stála rada
g. Vysoká rada
h. Fórum pre bezpečnosť a spoluprácu
i. Parlamentné zhromaždenie OBSE
 j. Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe
i. hlavný orgán
27. stredoeurópska bezp. spolupráca a bilaterálne vzťahy
a. stredoeurópska bezp. spolupráca
i. V4 (ČR, SR, Poľsko, Maďarsko)
ii. Salzburské fórum
iii. Slavkovská spolupráca
iv. Stredoeurópska obranná spolupráca
v. Stredoeurópska iniciatíva
b. bilaterálne vzťahy
i. USA (silné pozitívne)
ii. Izrael (silné pozitívne)
iii. Arabské krajiny (obchodné kontakty)
iv. Rusko (aktuálne negatívne)
v. Čína (kontroverzné – ekonomická spolupráca vs. nerešpektovanie ľudských
práv)