D r u 

h á s v e t o v á v o j n a

Príčiny:
- agresivita a rozpínavosť Nemecka
- štáty Osi Berlín – Rím – Tokio, ktoré jednoznačne rozpútali vojnu; v priebehu
konfliktu sa k nim pripojili ďalšie – satelitné (nesamostatné) štáty Maďarsko,
Rumunsko, Slovensko, Bulharsko a Chorvátsko, Fínsko a Španielsko
- ciele štátov Osi, ktoré ich chceli dosiahnuť vojenskými prostriedkami
- politika appeasementu demokratických veľmocí (V. Británia, Francúzsko)
- politika izolacionizmu USA
- zlyhanie myšlienky kolektívnej bezpečnosti
- nedôvera demokratických veľmocí voči ZSSR
- z politického a filozofického hľadiska sa vojna stala vyjadrením zásadného rozporu
20. storočia – zápasu demokracie s totalitnými diktatúrami
- zámienka na rozpútanie vojny (plán napadnutia Poľska) - ako formálny dôvod na
napadnutie Poľska použili provokáciu - nemeckí vojaci prezlečení za poľských
prepadli vysielačku v meste Gleiwitz (Gliwice)

Charakter 2. svetovej vojny:

- svetovosť
- totálny konflikt
- rozsah a následky: priamo sa jej zúčastnilo takmer 30 štátov a nepriamo sa dotkla
takmer 40 štátov
- na strane Osi sa zúčastnilo 10 štátov, z nich v priebehu 5 prešlo na
Stranu Spojencov
- 6 štátov si udržalo neutralitu
- mimo konfliktu ostalo iba 12 ďalších štátov
- operácií sa zúčastnilo 110 miliónov vojakov
- 58 miliónov mŕtvych a 35 miliónov zranených
- vojna sa nepriamo dotkla takmer 80% ľudstva
- priame vojnové náklady sa odhadujú na 950 miliárd dolárov
- celkové škody sa odhadujú na 4000 miliárd dolárov
- uplatnenie vedeckých a technických objavov
- rola ekonomického potenciálu – o víťazovi rozhodla napokon ekonomická sila
bojujúcich koalícií
- holokaust

Ptriebeh vojny

1. obdobie vojny ( 1. september 1939 – 21. jún 1941)

- napadnutie Poľska – 1. sept. 1939 – vypuknutie Blitzkriegu

- 17. sept. 1939 – ZSSR obsadil východnú časť Poľska (Pakt o neútočení)
- Francúzsko a V. Británia vyhlásili Nemecku vojnu,ale vojensky Poľsku nepomohli –
„Sitzkrieg", alebo „čudná vojna“
- november 1939 – marec 1940 – sovietsko-fínska vojna
- apríl 1940 - Nemecko obsadzuje Dánsko a Nórsko
- máj 1940 – nemecká armáda začína útok na Holandsko, Belgicko a Luxembursko
- jún 1940 – pád Francúzska – krajina je okupovaná nemeckou armádou okrem južného
Francúzska, kde je zriadený bábkový kolaboračný režim so sídlom v meste Vichy –
„vichystický kolaboračný režim“ pod vedením maršala Pétaina
- proti Nemecku a Taliansku ostáva vo vojne osamotená V. Británia
- letecká bitka o Anglicko – august – október 1940 – prvý neúspech Nemecka; W.
Churchill
- sept. 1940 – začiatok vojny v severnej Afrike, keď Taliansko napadlo Egypt
- apríl 1941 – Nemecko obsadzuje Juhosláviu a Grécko
- Japonsko obsadzuje ďalšie oblasti v strednej a južnej Číne
- USA – schválenie zákona o pôžičke a prenájme (Lend and Lease Act) - na jeho
základe mohla americká vláda predávať na dlh alebo dávať do nájmu iným štátom
materiál a tovar nutné na ich obranu
- vojna v Atlantiku

2. obdobie vojny – 22. jún 1941 – do konca roku 1942

- plán „Barbarossa“ – plán útoku Nmecka proti ZSSR
- 22. júna 1941 Nemecko začalo bez vypovedania vojny útok na ZSSR – Nemeckou
opäť uplatnilo plán bleskovej vojny, ktorý ale zlyhal už v decembri 1941
- vojna sa presunula do ZSSR – východný front
- Atlantická charta (august 1941) - podpísaný V. Britániou a USA – spoločný boj proti
fašizmu; neskôr sa pripojil aj ZSSR
- vstup USA do vojny – 7. december 1941 – Pearl Harbor – vojna v Tichomorí
- protifašistická (antihitlerovská) koalícia = Spojenci – 1. januára 1942 podpísalo 26
štátov deklaráciu, v kt. a zaviazali bojovať proti fašizmu
- úspechy Spojencov v severnej Afrike – Al Alamein – október 1942
- bitka o Stalingrad – nov. 1942 – 2. február 1943 – obrat vo vojne

3. obdobie vojny – od začiatku roku 1943 do leta 1944

- bitka pri Kursku – najväčšia tanková bitka vojny – júl-august 1943

- vylodenie Spojencov na Sicílii – júl 1943
- Veľká trojka – Stalin – Roosevelt – Churchill – konferencia v Teheráne v decembri
1943
- Operácia Overlord – vylodenie Spojencov vo Francúzsku (Normandia) = otvorenie
druhého (západného) frontu – 6. jún 1944
- sovietsky postup na východnom fronte – oslobodzovani Poľska, Rumunska,
Bulharska, časti Juhoslávie, Maďarska a východu Slovenska
- pokračovanie vojny v Atlantiku a v Afrike, ale už v prospech Spojencov
- „horúce“ leto 1944 – Nemecko sa ocitlo v zovretí dvoch frontov

4. obdobie vojny od leta 1944 do 8. mája 1945

- Nemecko prehráva na západnom fronte

- Červená armáda dokončuje ofenzívu v balkánskom smere a postúpila od Odry až
k Visle
- na jar 1945 prekročili spojenecké vojská Rýn a postupovali do nemeckého
vnútrozemia
- 25. apríla 1945 sa stretli Spojenci a Červená armáda pri rieke Labe (mesto Torgau)
- 30. apríla 1945 spáchal Hitler samovraždu; jeho nástupcom sa stal admirál Dönitz
- dobytie Berlína Červenou armádou
- 8. máj 1945 – Nemecko podpisuje všeobecnú a bezpodmienečnú kapituláciu = koniec
2. svetovej vojny v Európe
- povstanie v Prahe – 5.-9. máj 1945 – oslobodenie Prahy Červenou armádou
- rokovania o povojnovom usporiadaní sveta:
konferencia v Jalte (február 1945)

- ustanovujúce zhromaždenie OSN

5. obdobie vojny od 9. mája do 2. septembra 1945

- vojna pokračuje v Tichomorí

- zhodenie atómových bômb – 6. august 1945 – Hirošima
9. august 1945 – Nagasaki
- 2. september 1945 – kapitulácia Japonska = koniec 2. svetovej vojny na celom svete
- konferencia v Postupime – 17. 7. – 2. 8. 1945

Výsledky druhej svetovej vojny

- zmena politickej mapy sveta

- súperenie dvoch veľmocí

- posilnenie ľavicových síl

- vedúce postavenie USA vo svetovej politike a ekonomike

- rozpad svetovej koloniálnej sústavy – dekolonizácia