F. M.

Dostojevskij

Zločin a trest
Psychologický román
• z gr. psyché – duša
• zobrazenie duševného života postavy
• analýza zámerov konania postavy
• vnútorný monológ
Vnútorný monológ
• myslený prehovor postavy
• štylistický prostriedok
• rozprávačská technika – rozprávanie viacerými hlasmi
• postava vo svojom myslenom prehovore prezentuje citové zážitky a vlastné
myšlienky, adresuje ich sama sebe, nekomunikuje s inou postavou
Zo života autora
• autor zobrazoval najčastejšie postavy, ktoré mali sklony k despotizmu,
analyzoval zločincov, revolucionárov, prostitútky a ľudí s duševnými poruchami
• Dostojevskij bol rozporuplnou osobnosťou, bol odsúdený na práce na Sibíri
• najznámejšie diela: Zločin a trest, Idiot, Bratia Karamazovci
Rozbor diela
LITERÁRNY DRUH: epika
LITERÁRNY ŽÁNER: psychologický román
TÉMA: svedomie hlavného hrdinu
MOTÍVY: prostitúcia, chudoba, samovraždy, úžerníctvo, alkoholizmus, psychická
nerovnováha, láska, sebaobetovanie
KOMPOZÍCIA: chronologický kompozičný postup
- on rozprávanie
- 6 častí + epilóg
JAZYK: spisovný, francúzske výrazy, archaizmy
ČAS: ohraničený dej Petrohrad + záver Sibír
Charakteristika postáv
RODION RASKOLNIKOV – chudobný študent, zabil dvoch ľudí, povýšenecký, hrdý –
„Nezabil som človeka, ale princíp“.

SOŇA – má vplyv na Rodiona, venovala sa prostitúcii (aby uživila svoju rodinu), obetavá, oddaná

PETROVIČ – inteligentný policajt

Charakteristika postáv
ALENA IVANOVNA – úžerníčka, chamtivá, vzbudzuje pocit strachu a odporu

LIZAVETA IVANOVNA – sestra úžerníčky, dobrosrdečná, láskavá, mentálne

postihnutá
 Z deja...
Chudobný petrohradský študent Rodion Raskoľnikov musí pre nedostatok finančných prostriedkov prerušiť štúdium a
žije vo veľkej biede. Zamýšľa sa nad chápaním dobra a zla v spoločnosti. Prichádza k záveru, že je eticky možné,
zdôvodniteľné a ospravedlniteľné konať zlo, pokiaľ vedie k väčšiemu dobru. V rámci overovania svojej vedeckej
hypotézy spácha lúpežnú vraždu starej úžerníčky, ktorá bola stelesnením zla, a ukradne jej šperky. Pri čine neplánovane
zabije aj jej nevinnú láskavú sestru. Zahladí síce všetky stopy, ale napriek racionálnemu zdôvodneniu tohto činu si
uvedomuje jeho nezmyselnosť. Cez vnútorné monológy autor zachytáva rozpoltenosť ľudskej duše.
Predstavuje motívy, ktoré hrdinu doviedli k činu, analyzuje život pred vraždou a po nej. Hrdina prežíva ťažkú psychickú
krízu a zle znáša bremeno svojho činu. Zoznámi sa s dcérou notorického alkoholika Marmeladova Soňou, ktorej jedinou
možnosťou uživiť rodinu bez matky je prostitúcia. Zdôverí sa jej a ona mu radí, aby sa priznal a prijal svoj trest.
Policajný inšpektor medzitým vymámil priznanie od nevinného človeka a Raskoľnikovovi nevie čin dokázať. Po
vnútornom boji sa Rodion prizná k spáchanému zločinu. Je odsúdený na nútené práce na Sibíri. Soňa svojou nesebeckou
láskou prekoná jeho vzdor (Nezabil som človeka, ale princíp.), vráti mu nádej a vieru v človeka, spôsobí jeho duševný
prerod a privedie ho na cestu pokánia.