EXISTENCIALIZMUS

EXISTENCIALIZMUS
• z lat. existentia – bytie, jestvovanie
• vznikol v Nemecku a už v 40. rokoch 20. storočia
patril k najvplyvnejším filozofickým prúdom
• myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky
existencie človeka z hľadiska jeho individuality
i z hľadiska spoločenských vzťahov
• rozšírili ho predovšetkým francúzski filozofi
a spisovatelia, ktorí zachytávajú krízu meštianskej
spoločnosti a jej dopad na človeka
 Človek a spoločnosť
• každý žije svoj život sám, stavia medzi seba a
spoločnosť „múr“
• spoločnosť je pre jednotlivca nepriateľská, vnucuje
mu svoju morálku, náboženstvo, zvyky, zbavuje ho
osobitosti, stojí proti nemu v opozícii
• jednotlivec prekonáva základný životný pocit
nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje
• slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje
konvencii
 Osobná sloboda jednotlivca
• existencialisti sa vyjadrujú k základným otázkam
ľudského bytia, zdôrazňujú osobnú slobodu
jednotlivca
• človek je odsúdený na slobodu, tzn. musí zaujať
stanovisko, lebo aj pasívny postoj je voľba.
Rozhoduje sa a nesie zodpovednosť za svoju voľbu.
• práve v hraničných životných situáciách, kedy
človek prežíva stav beznádeje, zúfalstva a hnusu, sa
odhaľuje jeho podstata
 JEAN-PAUL SARTRE (1905 – 1980)

• narodil sa a žil v Paríži

• po vysokoškolských
štúdiách pracoval istý čas ako
stredoškolský učiteľ filozofie
a potom sa venoval filozofii,
žurnalistike a beletrii
• odmietol prevziať Nobelovu
cenu za literatúru za rok 1964
• jeho dielo je ovplyvnené
existencializmom
 Charakter tvorby
• dokázal prepojiť filozofiu a
beletriu
• hlásal, že literatúra má byť
angažovaná a slobodná –
má byť pre ľudstvo
pozitívnym ideálom
• Sartre rád zobrazoval
človeka v hraničných
situáciách, najčastejšie
v blízkosti smrti, keď už
nemôže nič predstierať
 MÚR – zbierka krátkych próz
• autor beletristickou formou
ilustruje základné myšlienky
svojej filozofie – pocit
absurdnosti života, motív
odcudzenia a slobody
voľby
• hrdinami príbehov sú
výnimoční jedinci, ktorí sa
uzatvárajú do svojho vnútra
a chcú alebo musia žiť
mimo konvenčných vzťahov
 MÚR – zbierka krátkych próz
• múr je symbolom
oddelenosti ľudí, núti
ich uzavrieť sa do seba
• postavy sa dostávajú do
hraničných situácií,
pričom každá z nich
reaguje inak, jedine
človek dohnaný do
takejto situácie prejaví
svoj charakter
 MÚR
• Titulná poviedka je sondou do vnútra človeka
odsúdeného na smrť, ktorý trávi posledné hodiny
života v cele s ďalšími odsúdencami.
• Dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny
a hrdinu Pabla Ibbieta odsúdia, lebo ho podozrie-
vajú, že skrýval u seba republikána Ramona Grisa.
• V poviedke sa nedozvieme, kto je hrdina, prečo
Ramona skrýval, ako ho zajali, lebo to podľa autora
nie je dôležité. Dôležitý je pohľad človeka na vlastný
život na prahu smrti.
• Podstatným prvkom je naturalizmus – rozklad ľudskej
duše sprevádza fyzický úpadok.
„Keby mi v stave, v akom som bol, prišli oznámiť,
že sa môžem pokojne vrátiť domov, že mi darujú
život, vôbec by to so mnou nepohlo: všetko jedno,
či čakáš niekoľko hodín, alebo niekoľko rokov, keď
si už stratil predstavu, že si večný. Nezáležalo mi
vlastne už na ničom – bol som pokojný. Ale bol to
desivý pokoj – lebo som mal ešte telo: moje telo,
videl som jeho očami, počúval jeho ušami, no
nebol som to už ja; potilo sa a chvelo celkom
samo, a ja som sa už k nemu nepriznával. Musel
som ho ohmatať a obzrieť si ho, aby som vedel, čo
sa s ním stalo, akoby to bolo telo niekoho iného.“
 MÚR
Pabla začnú znova vypočúvať a sľúbia mu
život, ak prezradí Ramonov úkryt. Skôr zo
žartu ako v snahe oddialiť popravu povie,
že sa skrýva na cintoríne, pretože vedel
o jeho úkryte u bratrancov. Nemohol tušiť,
že Ramon sa s bratrancom pohádal a naozaj
sa skryl na cintoríne, kde ho aj našli. A tak sa
z človeka odhodlaného obetovať za iného
život absurdnou hrou náhody stáva zradca.
 Znaky existencializmu v diele
• hlavný hrdina sa ocitne v hraničnej situácii – Pablovi
hrozí smrť
• úvahy o zmysle života
• pocit zhnusenia – Pablovi sa hnusia spoluväzni (strach,
plač, pach moču) i on sám (pot)
• možnosť voľby – môže sa zachrániť, ak zradí Ramona
• absurdnosť – zo žartu označil za Ramonov úkryt
cintorín (netušil, že tam bude)
• zodpovednosť za svoje rozhodnutie – Pablo je
zodpovedný za smrť Ramona napriek tomu, že ho
nechcel udať
Ďakujem za pozornosť 

OBERT, V. a kol.: Literatúra 4 pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl.

Bratislava : Vydavateľstvo LITERA ,1996, 255 s. ISBN 80-85452-45-6