Dekolonizá cia po roku 1945

- proces, keď sa krajiny vymaňujú spod politickej a správnej nadvlády koloniálnych štátov
- proces sa zintenzívnil z viacerých príčin:
1) oslabenie Veľkej Británie a Francúzska
2) zaujali odlišný postoj: VB- uvedomili si, že proces je nezvratný a nesnažili sa brániť
vojenskými prostriedkami , skôr išli cez dohody cez britské spoločenstvo národov
(Commonwealth), zaujali teda realistický postoj FR- odhodlali sa brániť za cenu vojen,
dôvodom bola snaha obnoviť veľké Francúzsko, na ktoré boli hrdí, odmietali prijať realitu

3) vytvorili sa 2 superveľmoci, ktoré mali rozhodujúce slovo a podporovali dekolonizáciu,

pretože si mysleli, že ak podporia kolónie, tie sa stanú neskôr ich spojencami
4) OSN ju taktiež podporovala (Charta OSN)- právo národov na sebaurčenie
5) rast nacionalizmu, zintenzívnenie národno-oslobodzovacieho hnutia, ktoré súviselo s
vojnou proti Japonsku (Japonci odôvodňovali expanziu ako oslobodenie sa spod nadvlády v
Ázii)

- proces dekolonizácie sa začína v Ázii, pretože štáty tu boli hospodársky a politicky

vyspelejšie ako v Afrike
- impulzom bolo riešenie indickej otázky- India bola najväčšou kolóniou Britov v Ázii, ktorá
mohla určiť vývoj iných kolónií (Indická republika, Pakistan a Bangladéš), kolónia bola
etnicky aj nábožensky rôznorodá (hinduisti, moslimovia, budhisti), od začiatku 20. Storočia
sa snažili získať nezávislosť

- v Indii boli dve politické zoskupenia: a) Indický národný kongres- ideovým vodcom bol
Mahátmá Gandhí a praktickým Nehrú, obaja boli hinduisti, ktorí chceli zachovať jednotnú
Indiu ako nadkonfesionálny štát a viesť politiku nenásilia
b) Moslimská liga- jej predstaviteľom bol Alí Džinnáh, ktorý chcel vytvoriť moslimský štát,
lord Maunt Betton sprostredkoval rokovania medzi VB a ligou, v roku 1947 uzatvorili
dohodu, že Briti sa vysťahujú z Indie a Indovia získajú nezávislosť

- vznikli dva štáty: Indická republika (hlavné mesto: Nové Dilí, začlenené tam boli aj
moslimské územia: Kašmír = sporná oblasť) a Pakistan (západný a východný Pakistan =
Bangladéš)
- nastáva však masaker medzi moslimami a hinduistami, etnické čistky, v roku 1948 vypukla
vojna medzi oboma štátmi, nakoniec časť získali jední, časť druhí (oblasť je sporná dodnes),
ďalšia vojna sa začala v roku 1965, kedy bol Pakistan porazený, v roku 1971 sa východný
Pakistan odtrhol od Pakistanu a vznikol Bangladéš

- najvýznamnejšie postavenie mala Mehruovsko-Gandhiovská dynastia

- India bola demokratickým štátom, ktorá si rozumela ako s VB, tak aj s USA
- Pakistan nebol demokratický, najvýznamnejšiu úlohu mala armáda a rod Bhutovcov, boli
spojencami USA
- nezávislosť získavajú aj ďaľšie krajiny Parma a Indonézia
- Francúzska Indočína (Laos, Vietnam, Kambodža=Tonkin, Aunam, Kočinčina)- Francúzi sa
bránili dekolonizácii, v čase 2. svetovej vojny bola okupovaná Japonskom a počas okupácie
sa doformovávalo národno-oslobodzovacie hnutie pod velením Ho Či Mina, hnutie sa
nazývalo Vietminh (Zväz boja za nezávislosť Vietnamu)- nacionalistická organizácia,
ľavicovo orientovaná a pod vplyvom marxizmu
- keď Japonci kapitulovali Vietminh mala pod kontrolou väčšinu Vietnamu a vlastnú vládu,
ale Francúzi sa po skončení vojny vylodili v Indočíne a snažili sa ju znova ovládnuť, v
rokoch 1945 až 1954 vypukla 1. Indočínska vojna, v ktorej USA podporovali Francúzov,
veliteľom Viet kongu bol generál Giap, ktorý viedol oslobodzovacie jednotky a partizánsky
boj, zdroje mali zo ZSSR, prebehla operácia Castor, kde Francúzi donútili Vietminh k
rozhodujúcej bitke pri Dien Bien Phú v rokoch 1953-1954, ale francúzsku základňu obkľúčili
jednotky Viet Minhu, útočili bez ohľadu na straty, Francúzi boli porazení a vytlačení z
Indočíny
- situáciu v Indočíne riešila Genevská konferencia v roku 1954 za účasti VB, Francúzska,
ZSSR, USA, Číny a národného hnutia v Indočíne, vznikli 4 nezávislé štáty: Kambodža, Laos,
severný a južný Vietnam
- Palestína- vznik Židovského štátu, územie Palestíny patrilo do roku 1918 Osmanskej ríši,
potom sa stalo územím Veľkej Británie, od druhej polovice 19. storočia dochádzalo k
osídľovaniu Palestíny Židmi (alúja = označenie pre osídľovanie) , vznikla koncepcia obnovy
Židovského štátu (koncepcia sionizmu), Theodor Hertzl napísal dielo ,,Židovský štát“ , v
ktorom opisoval návrat Židov do Palestíny, počet Židov stúpal, čo sa nepáčilo

Arabom, začali sa konflikty medzi palestínskymi Arabmi a Židmi, oba národy si vytvárajú
polovojenské štruktúry (vznikajú teroristické organizácie: Irgun, Stern a židovská domobrana
= Hagana)
- Židia, čo prežili holokaust sa sťahovali do Palestíny, vyzbrojili sa a pripravili sa na vojnu,
teroristické organizácie robili útoky na Veľkú Britániu (útok na hotel David)

- OSN prijala rezolúciu, ktorá rozhodla o tom, že v Palestíne vzniknú dva štáty (1947), v máji
1948 vznikol Izrael, Ben Burion bol významným predstaviteľom, USA existenciu Izraela
uznali ako aj ostatné štáty okrem Arabov, a tak vypukla vojna s Arabmi, Izrael proti Egyptu,
Jordánsku, Sýrii, Libanonu a Iraku, pre Židov to vyzeralo zle, ale ČSR im dodalo zbrane a
vycvičilo im pilotov, rovnako aj USA, v roku 1949 Arabov porazili a získali viaceré územia,
Arabi ušli do okolitých krajín (ďaľšie konflikty boli v rokoch 1956, 1967 a 1973)- Židia vždy
zvíťazili, ale vznik Izraelu je nevyriešeným konfliktom dodnes
- novovzniknuté štáty podporovali dekolonizáciu, ale nechceli sa príliš zapájať do veľmocí
- v roku 1955 sa konala Bandungská konferencia v Indonézii, na ktorej sa zúčastnili dva z
troch ázijských a šesť afrických štátov, najvýznamnejšími predstaviteľmi boli: Číňan Čou En
Lai, Džavaharlál Nehrú indický predseda vlády, Sukarno indonézsky prezident
- vychádzali z 5 princípov sanskritu (panča/šíla ) a z nich sformovali 10 princípov:
1- Rešpektovanie ľudských práv a Charty OSN
2- Rešpektovanie suverenity štátov
3- Rešpektovanie územnej celistvosti štátov
4- Uznanie rovnosti štátov a rás
5- Zákaz zasahovania do vnútropolitických záležitostí štátov
6- Uznanie práva na individualitu a kolektívnu sebaobranu
7- Odmietnutie foriem kolektívnej bezpečnosti, ktoré by presadzovali záujem len mocností
8- Odsúdenie hrozby agresie a použitia sily
9- Podpora mierového urovnania medzinárodných sporov
10- Podpora medzinárodného práva a zmlúv
- všetci prijali dokumenty, ktoré podporovali dekolonizáciu, začalo sa hovoriť o krajinách
tretieho sveta (prvý svet=kapitalistické krajiny, druhý svet=komunistické krajiny)
- v roku 1961 vzniklo hnutie nezúčastnených krajín na podobných princípoch (Nehrú, Tito-
juhoslovanský prezident, Násir)
- dekolonizácia Afriky: prebieha neskôr, pretože národy v Afrike boli na nižšom civilizačnom
stupni a neboli ešte pripravené na samostatnosť
- po skončení vojny existovali v Afrike len 4 viac-menej nezávislé štáty (Etiópia, Libéria,
Egypt a Juhoafrická Únia), rozdielne sa dekolonizovala arabská Afrika (severné územia, kde
boli národnooslobodzovacie hnutia silnejšie, Arabi mali dôležitú silu v súvislosti s
Nemcami= Afrikacorps, ktoré zohrávali významnú úlohu v ľudových bojoch) a čierna Afrika
- mocnosti samozrejme podporovali nacionalizmus, pretože vAraboch videli možných
spojencov, Briti a Taliani súhlasili s dekolonizáciou, ale Francúzi ju znova odmietali (alžírska
otázka bola najproblematickejšia)
- Alžírsko bolo kolonizované už od 11. storočia, smerovalo to k integrácii, boli tam vytvorené
departmány ako vo Francúzsku a Francúzi osídľovali toto územie, vybudovali si tu podniky,
cesty, poľnohospodárstvo, žilo tu viac ako 1,5 milióna Francúzov

- v čase 2. svetovej vojny tu prebiehali boje, De Gaulle im prisľúbil získanie rozsiahlej

samosprávy, generál to však nedodržal a v Alžírsku vznikol Front národného oslobodenia
(FNO-FLN), ktorý viedol Achmed Ben Bella, najvýznamnejší predstaviteľ arabského
nacionalizmu (bol ovplyvnený socializmom, teda inklinoval k ZSSR)

- v rokoch 1954- 1962 zahájil Alžírsku vojnu, ZSSR podporoval front finančne, pretože
Alžírsko malo ropu aj zemný plyn, Rusi si uvedomovali ekonomický význam Alžírska, FNO
bojoval gerilovým, partizánskym spôsobom, Francúzi zase využili všetky zdroje a používali
výsadkárov, boj bol brutálny= masaker

- FNO však útočil aj proti Arabom, ktorí spolupracovali s Francúzmi, táto vojna mala silný
dopad na Francúzsko, pretože bolo vnímané ako štát, ktorý upieral práva na samostatnosť
iným, oslabilo sa auvrhlo sa do zlého svetla, Francúzov nepodporovali ani Briti ani
Američania, negatívny dopad to malo aj na vnútropolitickú stabilitu vo Francúzsku, pretože
vojna spôsobila zánik 4. Francúzskej republiky a vznikla 5. Francúzska republika

- v roku 1952 nastupuje De Gaulle, ktorý rokuje s FNO, nato vznikla nelegálna organizácia
tajnej armády (OAS), kde boli Francúzi, čo nechceli odísť z Alžírska, organizovali pokusy o
vojnový prevrat proti De Gaullovi a o atentát
- v roku 1962 sa vojna skončila na základe Evianskej dohody, kde Francúzi súhlasili s
odchodom z Alžírska, Francúzom to však spôsobilo obrovský otras

- s výnimkou Alžírska a Španielskeho Maroka v arabskej Afrike došlo k dekolonizácii už v

priebehu 50. rokov 20. storočia, Alžírsko získalo nezávislosť a Francúzi, čo sa narodili v
Alžírsku odišli, rovnako aj Alžírčania, čo sa identifikovali s Francúzmi
- vo Francúzsku to spôsobilo nestabilitu, pretože ľudia sa museli integrovať do Francúzska,
Alžírsko sa zasa hospodársky prepadlo a vznikli tu polovojenské režimy

- na rozdiel od arabskej Afriky, v čiernej Afrike Briti súhlasili s dekolonizáciou

- v roku 1960 došlo k získaniu nezávislosti vo väčšine afrických štátov = rok Afriky
- jediné územia, ktoré ostali kolóniami boli ovládané Španielmi a Portugalcami (Španielske
Maroko a Západná Sahara, Angola, Mozambik, Juhoafrická republika ovládala Namíbiu), v
Španielsku a Portugalsku boli polofašistické režimy na čele s Francom a Salazárom
- JAR ovládala Namíbiu od roku 1948, kde bol nastolený aparteid (rasová segregácia), ktorý
však chceli zo strategických dôvodov
- situácia sa zmenila v polovici 70. rokov, keď v Portugalsku a Španielsku došlo k pádu
polofašistických diktatúr a oba štáty získali nezávislosť, z Namíbie sa stiahli až po páde
aparteidu, ktorý padol v rokoch 1989/90/91 a zaslúžil sa o to Nelson Mandela
- africké štáty však naďalej ostali hospodársky závislé na kolonizátoroch a boli veľmi
nestabilné, dochádzalo tam k vojenským prevratom a občianskym vojnám (Kongo, Nigéria,
Sudán, Etiópia, Somálsko, Angola, Mozambik)
- Afrika sa stáva zónou nestability
- neokolonializmus = ekonomiky a politiky afrických štátov sú stále závislé a ovládané od
neokolonizátorov