Syntagmatika. Syntagmy a ich druhy.

Vetné členy. Hlavné a vedľajšie

vetné členy.

Syntax slovenského jazyka

 2

Syntagmatika
• časť syntaxe, ktorá sa zaoberá spájaním slov vo vete

• syntagma (sklad)
➢ významové a gramatické spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových
slov vo vete

• druhy syntagiem:
➢ determinatívna syntagma (určovací sklad): vysoká budova
➢ predikatívna syntagma (prisudzovací sklad): lietadlo letí
➢ koordinatívna syntagma (priraďovací sklad): brat a sestra

➢ z hľadiska gramatických vzťahov medzi členmi skladu možno syntagmy

rozdeliť podľa opozície podraďovanie – priraďovanie:
➢ podraďovanie vyjadrujú: určovací a prisudzovací sklad
➢ priraďovanie vyjadruje: priraďovací sklad

Syntax slovenského jazyka

 3

Ktoré slová vstupujú

do syntagmatických vzťahov?
• iba plnovýznamové SD
➢ z nich majú pre syntax zásadný význam základné slovné druhy:
substantíva verbá
(Po a Pd) (Pr)

adjektíva adverbiá
(PkZ) (PU)

• zámená a číslovky vystupujú vo funkcii podstatných mien,

prídavných mien alebo čísloviek:
➢ Peter sa kvalitne pripravil na skúšku. – Každý sa tak pripravil na
skúšku.

Syntax slovenského jazyka

 Neplnovýznamové SD v syntaxi
• neplnovýznamové SD nevstupujú do syntagmatických vzťahov,
nemajú funkciu vetných členov
➢ vyjadrujú syntagmatické vzťahy medzi plnovýznamovými slovami
(predložky, spojky): učiť sa na skúšku, pracovať a študovať
➢ modifikujú obsah vety so zreteľom na vyjadrovanie konkrétnej
komunikatívnej funkcie (častice)
• citoslovcia sú slová – vety
• pomocné slovesá vytvárajú skladobný člen iba v spojení s neurčitkom
(fázové, limitné, modálne) alebo s menným výrazom (sponové
slovesá): začína pracovať, ide ma poraziť, musím sa učiť, otec je lekár
• združené pomenovania (Matica slovenská, vysoké napätie) a
frazeologické spojenia (držať jazyk za zubami) pokladáme za jediný
syntaktický člen

Syntax slovenského jazyka

 Determinatívna syntagma (DS)
• spojenie dvoch členov, z ktorých jeden
(podradený) bližšie určuje druhý (nadradený) člen
• nadradeným členom syntagmy môže byť:
➢podstatné meno: dobrý študent, slová útechy, dom
pri ceste, cesta domov, túžba vyniknúť
➢prídavné meno: verný tradíciám, červený od hanby,
matematicky presný
➢sloveso: riešiť úlohu, pomáhať priateľovi, vrátiť sa
domov, cestovať do práce
➢príslovka: veľmi dobre, matematicky presne

Syntax slovenského jazyka

 Typy determinatívnej syntagmy
a) jednoduchá
➢ tvoria ju dve plnovýznamové slová
➢ starý dom, variť obed, cesta späť
b) zložená
➢ rozvitý môže byť nadradený člen: dobré výsledky štúdia, vydarený hod diskom
➢ alebo podradený člen: vyriešiť ťažkú úlohu, prečítať zaujímavú knihu

• poradie určujúcich členov závisí od toho, ktorý z členov najviac špecifikuje význam
nadradeného substantíva: dobré výsledky štúdia
• adjektívum dobré rozvíja celú syntagmu výsledky štúdia: dobré výsledky štúdia
(= dobré študijné výsledky/Výsledky štúdia sú dobré.)

dobré výsledky štúdia výsledky

štúdia
dobré

Syntax slovenského jazyka

 Predikatívna syntagma (PS)
• vzťah medzi členmi syntagmy, v ktorom jeden člen (prísudok)
prisudzuje inému členu (podmetu) aktualizovaný (časovo a
modálne zaradený) príznak (činnosť, stav, vlastnosť)
• časová a modálna aktualizácia príznaku sa vyjadruje základnými
predikačnými kategóriami: kategóriou času a spôsobu
• predikatívna syntagma vytvára jadro gramatickej stavby vety
• vetné členy, ktoré sú v prisudzovacom vzťahu, sa nazývajú základné
(hlavné) vetné členy
• prísudok sa zhoduje s podmetom v osobe, čísle a v niektorých
prípadoch (minulý čas, podmieňovací spôsob) aj v mennom rode:
➢ zhoda v osobe a čísle: študent pracuje, študenti pracujú
➢ zhoda v osobe, čísle a mennom rode: študent pracoval, študentka
pracovala, dieťa pracovalo

Syntax slovenského jazyka

 Predikatívna syntagma
• predikatívny vzťah sa realizuje dvojako:
a) pripojením plnovýznamového slovesa v určitom
tvare k podmetovému substantívu: Peter sa usiluje.
b) pripojením pomocného sponového slovesa
v určitom tvare a menného výrazu k podmetovému
substantívu: Peter je usilovný.

Syntax slovenského jazyka

 Koordinatívna syntagma (KS)
• spojenie dvoch alebo viacerých syntakticky
rovnocenných členov, pričom každý z nich má
rovnaký vzťah k inému (nadradenému alebo
podradenému) vetnému členu
➢ napr. trpezliví a poctiví študenti
• PS a DS sú vždy dvojčlenné (štruktúrne uzavreté)
• KS predstavuje otvorenú štruktúru
➢ môže prijať ďalšie členy: čítať romány, poviedky,
novely a básne...

Syntax slovenského jazyka

 Významové vzťahy členov KS
• zlučovací (kopulatívny): študovať a oslavovať
• odporovací (adverzatívny): nie oslavovať, ale študovať
• vylučovací (disjunktívny): buď študovať, alebo
oslavovať
• stupňovací (gradačný): študovať, ba i oslavovať
• príčinný (kauzatívny): oslavovali, veď dobre študovali
• dôsledkový (konsekutívny): študovať, a preto i
oslavovať
• prípustkový (koncesívny): študovali, a jednako
neoslavovali

Syntax slovenského jazyka

 11

Formálna stránka syntagiem

• ide o prostriedky a spôsoby, ktorými
plnovýznamové slová vytvárajú syntagmy

Syntax slovenského jazyka

 1. prostriedky spájania členov syntagiem
• syntaktické:
➢slovosled
• morfologické:
➢akú slovnodruhovú príslušnosť majú nadradený a
podradený člen
➢tvary ohybných slov (najmä gramatické kategórie,
ktoré vyjadrujú)
➢pomocné slová (spojky a predložky)
• zvukové (suprasegmentálne) prostriedky:
➢prízvuk (dôraz), pauza, intonácia

Syntax slovenského jazyka

 2. spôsoby spájania členov syntagiem
a) zhoda (kongruencia):
➢ podradený člen sa tvarovo zhoduje s nadradeným členom
➢ uplatňuje sa v dvoch skladoch: v určovacom a
prisudzovacom
➢ adjektívum ako podradený člen sa s nadradeným
substantívom zhoduje v rode, čísle a páde: šikovný žiak,
šikovná žiačka, šikovné dieťa – o šikovnom žiakovi, šikovnej
žiačke, šikovnom dieťati...
➢ zhoda nastáva aj v týchto prípadoch: mesto Nitra (v meste
Nitre), rieka Hron (nad riekou Hronom)
ALE: Tatran Prešov (o Tatrane Prešov), Slovan Bratislava
(o Slovane Bratislava) – v týchto prípadoch už nejde
o zhodu! (teda najdôležitejšou kategóriou pri zhode je
pád)

Syntax slovenského jazyka

 2. spôsoby spájania členov syntagiem
a) zhoda (kongruencia):
➢ slovesný prísudok sa s podmetom zhoduje
v osobe a čísle: Peter sa učí – žiaci sa učia...;
➢ pri minulom čase a podmieňovacom spôsobe
nastáva zhoda aj v mennom rode: žiak sa učil –
žiačka sa učila – dieťa sa učilo...
➢ pri slovesno-mennom prísudku sa zhoduje aj
spona, aj prísudkové meno: Peter je študent.
➢ vykanie: Pán profesor, boli by ste taký ochotný
a oznámili mi hodnotenie z predmetu?

Syntax slovenského jazyka

 15

2. spôsoby spájania členov syntagiem

b) väzba (rekcia):
➢ nadradený člen v determinatívnej syntagme určuje
podradenému členu pádovú formu:
➢ nadradeným členom býva:
o najmä sloveso: písať list (čo písať?), dôverovať priateľovi (komu
dôverovať?), spoľahnúť sa na kolegu (na koho sa spoľahnúť?)
o prídavné meno (odvodené od slovesa): veriť priateľovi – verný
priateľovi, podobať sa bratovi – podobný bratovi...
o podstatné meno (odvodené od slovesa): stavať budovu – stavba
budovy, hádzať diskom – hod diskom...
➢ podradený člen má v syntagmách s nadradeným slovesom
(v niektorých prípadoch i s nadradeným adjektívom) funkciu
predmetu:
o riešiť úlohu, ďakovať učiteľovi; verný priateľovi, zvedavý na všetko...

Syntax slovenského jazyka

 16

2. spôsoby spájania členov syntagiem

c) primkýnanie (adjunkcia):
➢ syntaktický a sémantický vzťah členov syntagmy sa nevyjadruje
morfologicky (tvarom slova), ale slovosledom a intonáciou:
o brat a sestra, usilovne študovať, neprísť pre dážď, vrátiť sa do školy,
túžba zvíťaziť...
➢ najzreteľnejšie sa primkýnanie prejavuje v určovacom sklade
s príslovkou ako určujúcim (podradeným) členom syntagmy:
o vrátiť sa skôr, prísť ráno, matematicky presný, cesta návrat domov...
➢ o primkýnanie ide aj pri spojeniach, v ktorých sa príslovkový
význam vyjadruje pádom substantíva:
o vrátiť sa pred večerou, vstať o siedmej, vyjsť na ulicu...

Syntax slovenského jazyka

 17

Vetné členy (VČ)

• funkcia plnovýznamového slova
➢ vyplývajúca z jeho sémantických a syntaktických vzťahov
k iným slovám vo vete
➢ významový aspekt: čo sa VČ vyjadruje (činiteľ deja, nositeľ
stavu, objekt deja, okolnosť deja...)
➢ gramatický aspekt: akými prostriedkami sa VČ vyjadruje
(napr. podmet sa vyjadruje substantívom v nominatíve)
• podľa toho, či VČ vytvárajú gramatické (predikačné)
jadro vety, alebo nie, rozlišujeme:
a) hlavné VČ: podmet, prísudok, vetný základ
b) vedľajšie (rozvíjacie) VČ: predmet, príslovkové určenie,
prívlastok

Syntax slovenského jazyka

 18

Podmet (Po)
• hlavný VČ dvojčlennej vety vyjadrený syntaktickým
substantívom v nominatíve
• vyjadruje sa ním: činiteľ deja (mama cestuje), nositeľ stavu
(otec šedivie), nositeľ vlastnosti (sestra je usilovná),
paciens deja (spolužiak bol vyznamenaný), príčina deja
(búrka zvalila stodolu)...
• prostriedky vyjadrovania podmetu:
➢ syntaktické substantívum v N: Vlak vchádza do stanice. Sýty
hladnému neverí. Každý druhý vystúpi z radu.
➢ substantívum v G: V noci napadlo snehu. Doma nebolo ani
chleba, ani múky, ani cukru.
➢ neurčitok: Zvíťaziť nebolo jednoduché.
➢ vedľajšia veta: Je správne, že sa o tom hovorí. Hovorí sa, že toho
roku bude dlhá zima.

Syntax slovenského jazyka

 19

Podmet
• nevyjadrený Po
➢v slovenčine ako flektívnom jazyku sa v štylisticky
bezpríznakových výpovediach nepoužívajú zámená 1. a 2.
os. vo funkcii podmetu (Ešte chodím do školy. – Zajtra
prídeš?...)
➢ako Po sa nepoužíva ani zámeno 3. os., ak je Po známy
z kontextu: Eva bola v kine. – Vrátila sa až o jedenástej. –
Chlapci hrali futbal skoro dve hodiny. – Boli veľmi unavení.
➢osobné zámená sa vo funkcii Po používajú:
a) pri dôraze: Ja to len tak nenechám!
b) pri protiklade: Ja pracujem a on celý deň leňoší!
c) pri viacnásobnom Po: Pôjdem ja, ty a Eva.
d) ak prísudok nie je vyjadrený určitým slovesným tvarom: Ja také
niečo povedať?!

Syntax slovenského jazyka

 20

Podmet
• všeobecný Po
➢ďalej sa zámenný Po vynecháva, keď slovesný tvar
neodkazuje na konkrétnu osobu, ale má všeobecný
význam (takáto osoba približne korešponduje
so slovami človek, ľudia), prísudok je v 2. os. sg.
alebo pl., príp. v 1. os. pl.: Ako si ustelieš, tak budeš
spať. – Zeleninu pridáme až po zovretí polievky. –
Nehovorte s vodičom počas jazdy.
• neurčitý (anonymný) Po
➢prísudok je vyjadrený 3. os. pl.: Predvolali ho
na daňový úrad. – Vyšetrovali ho dve hodiny.

Syntax slovenského jazyka

 21

Prísudok (Pr)
• hlavný VČ dvojčlennej vety vyjadrený slovesom v určitom
tvare (VF)
• vyjadruje dej, činnosť, stav, vlastnosť, okolnosť
prisudzovanú podmetu
• podľa spôsobu vyjadrenia rozlišujeme:
a) slovesný prísudok: určitý tvar plnovýznamového slovesa
(Sestra študuje v Nitre.)
b) slovesno-menný prísudok: určitý tvar sponového slovesa byť
+ menný výraz, t. j. podstatné meno, prídavné meno, zámeno,
číslovka, príslovka (Otec je robotník. – Sestra sa stala
učiteľkou. – Brat je usilovný. – Slovenský tím je druhý.)
ALE: Snežný človek nie je. – Horolezci sú v Himalájach.
(Ide o tvary plnovýznamového slovesa byť.)

Syntax slovenského jazyka

 22

Prísudok
• podľa zloženia rozlišujeme:
a) jednoduchý prísudok: jedno plnovýznamové
sloveso v určitom tvare (Brat stavia dom. – Brat
by staval dom. – Brat bude stavať dom.)
b) zložený prísudok: pomocné fázové alebo
modálne sloveso + neurčitok plnovýznamového
slovesa (Brat začal stavať dom. – Brat chce
stavať dom.)

Syntax slovenského jazyka

 23

Prísudok
• prísudok sa zhoduje s podmetom v osobe, čísle
a v minulom čase aj v mennom rode (orol letel,
lastovička letela, lietadlo letelo)
• pri viacnásobnom Po závisí tvar prísudku od:
➢ slovosledu (či stojí Pr pred alebo za Po)
➢ či sa členy viacnásobného Po podieľajú na deji rovnakou
mierou alebo nie, či konajú ten istý dej spoločne
• ak stojí prísudok pred viacnásobným Po, obyčajne sa zhoduje
s prvým členom viacnásobného Po: Na zastávke stál starší muž
a nejaká žena.
• ak stojí prísudok za viacnásobným Po, pričom každý z členov
viacnásobného Po vykonáva tú istú činnosť, má tvar plurálu: Otec,
matka a brat išli do mesta.

Syntax slovenského jazyka

 24

Vetný základ (VZ)

• hlavný VČ jednočlennej vety vyjadrený slovesom v 3. osobe
singuláru neutra (Prší. V noci snežilo. Bolo nám smutno.)
• rozlišujeme:
a) slovesný VZ: plnovýznamové sloveso v 3. os. sg. neutra (Celý
deň pršalo. – Ešte stále mrholí. Sedí sa mi dobre. Kýchlo sa
mu.)
b) slovesno-menný VZ: sponové sloveso v 3. os. sg. neutra +
obsahová príslovka (Včera bolo chladno. Neslobodno sa
rozprávať. Nebolo mu to treba opakovať.)
c) neslovesný (menný) VZ: je vyjadrený iným slovným druhom
ako slovesom (najmä podstatným menom, príslovkou,
časticou, citoslovcom, príp. neurčitkom): Nitrianska galéria. –
Hlavná stanica. – Vystupovať! – Určite. – Áno.

Syntax slovenského jazyka

 25

Predmet (Pd)
• vedľajší, rozvíjací VČ
• väzobné určenie najmä slovesa, zriedkavejšie
prídavného mena (nadradené slovo
predurčuje objektu deja pádovú formu)
• vyjadruje substanciu, ktorú dej zasahuje
(zotierať tabuľu), vytvára (stavať dom), ku
ktorej smeruje (zavolať na priateľa), ktorú dej
obsahuje (spievať pieseň), na ktorú sa dej
vzťahuje (veriť priateľovi)

Syntax slovenského jazyka

 26

Predmet
• podľa formy (pádu substantíva), ako aj podľa jeho
významového vzťahu k určovanému slovesu
rozlišujeme:
a) priamy predmet
➢ viaže sa s prechodnými slovesami (otec číta noviny, smädí
ma...)
➢ môže byť v bezpredložkovom A (hľadať knihu)
➢ alebo v pádoch, ktoré sú synonymné s A: nasypať piesok
(A) – nasypať piesku (G), nakrájať chlieb (A) – nakrájať
chleba (G), vrhať guľu (A) – vrhať guľou (I), hádzať disk (A)
– hádzať diskom (I), dať každému jabĺčko (A) – dať
každému po jabĺčku (L) – dať z jabĺčok (G s predložkou z)

Syntax slovenského jazyka

 27

Predmet
b) nepriamy predmet
➢ viaže sa s prechodnými slovesami ako druhá väzba:
darovať synovi mobil, ušiť dcére šaty...
➢ je v inom páde ako bezpredložkový A: radiť priateľovi,
pomáhať kolegovi, tlieskať hercovi, susediť s domovníkom,
hospodáriť so zásobami...
➢ niektoré predmety sa častejšie vyjadrujú vedľajšou vetou:
Myslel som si, že to dokážem. – Povedal, že to urobí. –
Počul som, že sa už vrátil.

Syntax slovenského jazyka

 28

Príslovkové určenie (PU)

• vedľajší VČ
• neväzobné (tvarovo neriadené) určenie
slovesa, prídavného mena, príslovky alebo
i celej vety
• vyjadruje vlastnosti (spôsob, mieru) alebo
okolnosti (miesto, čas, príčinu)

Syntax slovenského jazyka

 29

I. Vlastnostné PU
1. PU spôsobu
➢ vyjadruje kvalitu deja
➢ odpovedá na otázku ako?
➢ vyjadruje sa príslovkami spôsobu (letieť vysoko,
spievať pekne), predložkovými pádmi substantív (jesť
s chuťou, hovoriť (o niečom) s hrdosťou), prirovnaním
(spievať ako slávik, písať ako kocúr...)
2. PU zreteľa
➢ vzhľadom na koho/na čo platí dej alebo vlastnosť
➢ Michal je fyzicky slabý. – Eva sa spoločensky
angažuje. – Peter sa postavou podobá otcovi.

Syntax slovenského jazyka

 30

I. Vlastnostné PU
3. PU miery
➢ vyjadruje kvantitu, mieru alebo stupeň deja, vlastnosti
➢ odpovedá na otázky koľko?, do akej miery?, do akého stupňa?
➢ Rodičia boli nad očakávanie spokojní. – Vrátili sme mu všetko do
posledného centu. – Žiak je veľmi šikovný. – Najedli sme sa do sýtosti.
4. PU prostriedku a nástroja
➢ vyjadrujú prostriedok alebo nástroj slovesného deja
➢ najčastejšie sa vyjadrujú substantívom v inštrumentáli
➢ písať perom, cestovať autobusom, zarábať si na chlieb rozumom...
5. PU pôvodu alebo látky
➢ aký pôvod má dej alebo z čoho vzniká
➢ voňať od parfumu, páchnuť benzínom (od benzínu, po benzíne), ušiť
šaty z hodvábu, upiecť niečo z múky

Syntax slovenského jazyka

 31

II. Okolnostné PU
1. PU miesta
➢ vyjadrujú statické a dynamické priestorové okolnosti
➢ odpovedajú na otázky kde?, kam?, odkiaľ?, kade?,
pokiaľ?, ako ďaleko?
➢ vyjadrujú sa predložkovými pádmi a príslovkami
➢ sedieť v študovni, stáť pri dverách, prechádzať sa po
triede, bývať blízko, ísť domov...
2. PU času
➢ vyjadrujú časové úseky deja
➢ vyjadrujú sa pádmi substantív (A, G, L) a príslovkami
➢ prísť do internátu po prednáške, odišiel o hodinu, stalo sa
to minulého roku, ísť do kina zajtra...

Syntax slovenského jazyka

 32

II. Okolnostné PU
3. PU príčiny:
a) PU vlastnej príčiny
➢ vyjadrujú príčinu, ktorá dej alebo stav spôsobila
➢ odpovedajú na otázky prečo?, pre akú príčinu?, z akého dôvodu,
začo?
➢ vyjadruje sa predložkovými pádmi substantív, zriedkavo
príslovkami
➢ neprísť pre dážď, ďakovať za pomoc, odpadať od únavy, urobiť
niečo úmyselne (nevedome)...
b)PU pôvodcu
➢ používajú sa v pasívnych konštrukciách, kde vyjadrujú činiteľa
(bývajú v I alebo v G s predložkou od)
➢ Zákon bol schválený parlamentom. – Ústava bola podpísaná
prezidentom. – Dieťa bolo doštípané od komárov...

Syntax slovenského jazyka

 33

II. Okolnostné PU
c) PU účelu (cieľa)
➢ vyjadrujú, načo sa dej uskutočňuje, čo sa má cieľom
dosiahnuť
➢ odpovedajú na otázky načo?, za akým cieľom?, s akým
cieľom?
➢ vyjadrujú sa akuzatívom s predložkou na, akuzatívom
s predložkou po a pre, genitívom s predložkou do
a neurčitkom slovesa
➢ pripravovať sa na skúšku, ísť po noviny, variť pre
študentov, ísť do žatvy, prišiel pomôcť...

Syntax slovenského jazyka

 34

II. Okolnostné PU
d) PU podmienky
➢ označujú okolnosť, od ktorej závisí uskutočnenie deja
alebo stavu
➢ odpovedajú na otázky pri akých podmienkach?, za
akých podmienok?, pod ako podmienkou?
➢ vyjadrujú sa predložkovými pádmi substantív
➢ Pri dobrej vôli sa to bude dať urobiť. – Bez podpisu
vám to nevydáme. – Bez práce nie sú koláče. –
V prípade útoku sa budeme brániť.

Syntax slovenského jazyka

 35

II. Okolnostné PU
e) PU prípustky
➢ označujú okolnosť, napriek ktorej sa dej alebo stav
uskutočňuje
➢ vyjadruje sa hlavne druhotnou predložkou napriek s
datívom: Išli na prechádzku napriek dažďu.
➢ prípustka sa tiež vyjadruje tými istými predložkovými
pádmi ako podmienka, ale stoja pred nimi častice aj,
i, ani, príp. hodnotiace prívlastky:
o Pri dobrej vôli sa to bude dať urobiť (podmienka). –
Nebude sa to dať urobiť ani pri najlepšej vôli (prípustka).
o Bez podpisu vám to nevydáme (podmienka). – Vydáme
vám to aj bez podpisu (prípustka).

Syntax slovenského jazyka

 36

Prívlastok (Pk)
• vedľajší VČ, ktorý rozvíja syntaktické substantívum
(v akejkoľvek vetnočlenskej platnosti)
• vyjadruje rozličné časovo nezaradené príznaky určovaného
substantíva
1. podľa spôsobu vyjadrenia závislosti od substantíva
rozlišujeme:
a) zhodný Pk (PkZ): vyjadruje sa najmä adjektívom, ktoré preberá
od nadradeného substantíva kategórie rodu, čísla a pádu
(Lesníci spílili vysoký strom. – Z vysokého stromu na nás hľadeli
veveričky.)
➢ zhodným Pk bývajú aj iné slová adjektívneho charakteru –
adjektiváliá: chodiť do prvej triedy, nastúpiť do preplneného
autobusu, tešiť plačúce dieťa...
➢ patria sem aj prípady: mesto Nitra – sociálne služby mesta Nitry,
prezident Horák – o prezidentovi Horákovi; ALE: obchodný dom
Dunaj – v obchodnom dome Dunaj (ide o nezhodný Pk)

Syntax slovenského jazyka

 37

Prívlastok
b) nezhodný Pk (PkN): nezhoduje sa s nadradeným
substantívom v páde: budova fakulty (v budove fakulty...)
➢ nezhodný Pk vyjadruje svoju závislosť od nadradeného
substantíva polohou (primkýnaním) alebo väzbou (stavba mosta,
riešenie úloh)
➢ nezhodný Pk môže byť vyjadrený:
o bezpredložkovým genitívom: ručička hodín, dom horného suseda
o nominatívom: uhol alfa, loď Morava
o genitívom s predložkou: strela do žrde, zelenina zo skleníka
o datívom: pomoc priateľom, služba zákazníkom
o akuzatívom s predložkou: nárok na odmenu, prechod cez ulicu
o lokálom: čaj o piatej, prechádzka po námestí
o inštrumentálom: let nad morom, plavba loďou
o neurčitkom slovesa: túžba cestovať, chuť žiť, možnosť slobodne sa
rozhodnúť...

Syntax slovenského jazyka

 38

Prívlastok
2. podľa polohy Pk rozlišujeme:
a) anteponovaný Pk: stojí pred nadradeným substantívom (veľká
trieda)
b) postponovaný Pk: stojí za nadradeným substantívom (strom
života)
3. podľa zloženia rozlišujeme:
a) holý (jednoduchý) Pk: presný výpočet
b) rozvitý Pk: absolútne presný výpočet, strecha nášho domu
c) postupne rozvitý Pk: Pk rozvíja celú syntagmu s predchádzajúcim
Pk: súčasný (slovenský jazyk), moderná (stavba mosta)
d) viacnásobný Pk: dva alebo viaceré rovnocenné Pk určujú
nadradené substantívum: slovenský a maďarský jazyk, stavba
mosta a priehrady...

Syntax slovenského jazyka

 39

Prívlastok
holý rozvitý postupne rozvitý viacnásobný
prívlastok prívlastok prívlastok prívlastok
výpočet výpočet jazyk jazyk

presný presný slovenský slov. – a – maď.

absolútne súčasný stavba

strecha stavba mosta – a – priehrady

domu mosta

nášho moderná

Syntax slovenského jazyka