Zklady jazykovedy seminr 10.10.

Jazykov jednotky, segmenty slovnho tvaru, ktor s nositemi (lexiklneho alebo

gramatickho) vznamu. MORFMY
Morfmy s lexiklnym vznamom, ktor nes zkladn smantick informciu lexiklnej
jednotky. LEXIKLNA M.
Pr.: vdov-a; vdov = LM
Morfmy, ktor maj lexiklny vznam, s nositemi slovotvornho vznamu tvoria nov
slovo. DERIVAN M.
Pr.: vdov-ec-0; ly-iar-0, ec a iar = DM, lebo sme vytvorili nov slov s novm vznamom
Morfmy, ktor maj lexiklno-gramatick vznam nevytvraj samostatn lexmy, ale iba
pozmeuj vznam zkladu slova MODIFIKAN M.
Pr.: ne-robi (iba ak existuje nenegovan pendant), rob-iev-a- (zmena vidu), naj-men--, ne,
iev, naj- = MM
!!! Pri zmene vidu: ak sa so zmenou vidu nemen aj lexiklny vznam, ak mme sloves typu
prac-ov-a-, ov nie je MM, ide o DM, lebo nemenme vid, vytvrame nov slovo zo slova
prca!!!
Morfmy, ktor s nositemi vznamov gramatickch kategri GRAMATICK/RELAN
M.
Pr.: rob-i-, mal-, rob-i-l-a, , , a = GM, nateraz ich budeme nazva spolonm
nzvom GRAMATICK M., pre zaujmavos, = formov (tvorme nimi slovesn neurit
tvary), = relan (nositelia vznamov mennch gramatickch kateg. a aktualizanch
slovesnch gramatickch kat. (tj v uritch tvaroch), a = kongruenn (kongruencia je
zhoda), kongruenn morfmy vyleujeme v l-ovom prast, zhoduj sa so subjektom
v rode a sle: (ona) robila, (on) robil, (ono) robilo, (oni/ony) robili.
Jazykov segmenty slovnho tvaru, ktor nie s nositemi vznamu, ale plnia funkcie pri
spjan morfm, pri zaraovan slovnch tvarov do uritch typov, alebo fonolog. funkcie,
odstrauj hit alebo niektor spoluhlskov skupiny SUBMORFMY
Spjaj dva zklady v zloench slovch SPJACIA S.
Pr.: jazyk-o-veda, dej-e-pis, o, e = SSm
Submorfmy, ktor zarauj sloves do konjuganch typov, TEMATICK S.
Pr.: vol-a-, rob-i-, rozum-ie-, a, i, ie = TSm
pri derivcii asto zostvaj sasou slovnho zkladu a roziruj prslun derivan
morfmu (u-i=te-0)
Vznamovo przdne asti medzi dvoma morfmami, napr. z dvodu vslovnosti
INTERFIGOVAN/FONOLOGICK S.
Pr.: vola-j-, j = ISm
lohy:
1. Njdite koreov alomorfy v slovch (a ich tvaroch) pes a diea. (prklad: en-a/ien-0)
2. o je gramatick polysmia (vysvetlite na prklade).
3. o je gramatick homonymia (vysvetlite na prklade).
4. o je gramatick synonymia (vysvetlite na prklade).
5. Urobte morfematick rozbor slov a tvarov hospodr, hospodri, mlad, kakao,
makovnky, kilometer, futbal, pracova, behva.
6. Uvete tyri slov so supletvnym zkladom.