Rozširovanie slovnej

zásoby
Procesy rozširovania SZ

• tvorenie nových slov

• pretváranie (modifikácia) existujúcich
lexikálnych jednotiek
• semaziologicko-onomaziologická deri-
vácia založená na sémantickej motivácii
• preberanie cudzích slov
• transflexia
• konverzia
Tvorenie nových lexikálnych jednotiek

Jednoslovné pomenovania sa tvoria:

• deriváciou – prefixálna, sufixálna, prefi-
xálno-sufixálna, transflexná, reflexivizá-
cia, konfixácia
• kompozíciou (skladaním) – výskyt
kompozično-derivačného tvorenia slov
(umývať auto → autoumyváreň)
Tvorenie slov a druhy využívaných
motivácií

• tvorenie slov je späté najmä so slovo-

tvornou motiváciou,
• motivácia sa prejavuje ako štruktúrno-
lexikálna vlastnosť odvodenín, zloženín
i viacslovných pomenovaní,
• štruktúrna motivácia: sud-ca, rozhod-
ca,
• lexikálna motivácia: súdiť, sudkyňa, súd
Derivácia

• je to proces utvárania nového slova na

základe iného slova zmenou jeho mor-
fologickej stavby, a to predovšetkým
afixáciou
Slovotvorný formant môže byť:

• slovotvorná predpona – na-písať,

• slovotvorná prípona – strom-ček,
• kombinácia – ná-byt-ok,
• predpona + súbor gramatických morfém
– ná-mest-ie,
• voľná zvratná morféma sa, si – tešiť sa,
• postfix – aký-si
Slovotvorný systém

• je sústava spôsobov tvorenia slov, slo-

votvorných postupov a slovotvorných
typov
• slovotvorný typ je ustálené spojenie

„slovotvorný základ + formant“ + príslušné

hláskové alternácie
Kompozícia

• nové slovo sa tvorí z dvoch a viacerých

slov,
• ide o spájanie lexikálnych morfém do
jednoslovného pomenovacieho útvaru,
• kompozitum je charakteristické tým, že
koncový člen si zachováva svoju formu
aj gramatický význam,
• časti kompozita sú spojené submorfou
Kompozitá (zložené slová)

• obsahujú aspoň 2 koreňové morfémy,

spravidla aj spájaciu morfému,
• môžu byť rozšírené o derivačnú mor-
fému (horolezec, rusko-anglický)
• ak chýba spáj. morféma, ide o zrazeni-
ny juxtapozitá (zrada vlasti – vlastizra-
da, podobný pravde – pravdepodobný)
Tvorenie združených pomenovaní

• vzniká spojením 2 a viacerých slov na

označenie jedného pojmu,
• majú povahu ustálených slovných spo-
jení,
• nemôžeme ich na rozdiel od voľných
spojení rozviť príslovkou a dominantný
člen nemožno rozvíjať
Príklad

Voľné spojenie
• nízka lavička → veľmi nízka lavička,
nízka drevená lavička,
Združené pomenovanie
• vysoká škola → veľmi vysoká škola,
vysoká slovenská škola,
Používanie združených pomenovaní

• nomenklatúrne termíny (vrabec domo-

vý) – majú obrátený slovosled,
• dvojaká funkcia - voľné spojenie a zdru-
žené pomenovanie, ktoré je nositeľom
preneseného významu
• napr. ľadová sprcha, mať zviazané
ruky, dostať po nose a pod.
Procesy nepriamej nominácie

• nominácia = pomenúvanie
= prenesené pomenúvanie, ktoré vzniká
použitím už existujúcich slovných foriem
na pomenovanie nových motivovaných
významov, ktoré sú so skutočnosťou
späté podobnosťou alebo súvislosťou,
• lexikálne prenesené pomenovania sa
podieľajú na vzniku polysémie
Preberanie cudzích slov

• dôsledok kontaktov s inými etnikami,

• prevzatie (výpožička) najmä v situácii
lexikálneho deficitu domáceho jazyka,
• bežný spôsob rozširovania a obohaco-
vania slovnej zásoby,
• počas všetkých období jazykového vývi-
nu
Príklad

• latinizmy – advokát, demokracia, discip-lína,

kredit, protokol...
• germanizmy – cech, fara, fárať, farba, fľaša,
golier, musieť, pančuchy...
• rumunské slová – bača, bryndza, fujara,
koliba, salaš, grúň...
• hungarizmy – čardáš, čižma, dereš, klobása,
tábor, koč...
• rusizmy – blahodarný, slovesnosť, sloh,
vesna, úspech, čudesný...
• romanizmy – aféra, blamáž, detail, devíza,
garderóba, repertoár, repríza...
• anglicizmy – aut, basketbal, futbal, knokaut,
šport, šprint...
• americké anglicizmy – enter, čip, repovať,
skener, svič...
Samostatné skupiny

• internacionalizmy
• citátové výrazy
• exotizmy
Internacionalizmy

• prevažne grécky a latinský pôvod,

• označujú javy medzinárodného charak-
teru,
• majú terminologický charakter,
• napr: filológia, telefón, televízia, teleko-
munikácia – nemajú vzťah k reálnemu
jazykovému prostrediu, ktoré podmieni-
lo ich vznik
Znaky internacionalizmov

• výskyt foném ó, é, f, g iba v nocionál-

nych slovách,
• ia, ie, io, iu, ea, eo, eu – nemajú
platnosť diftongov,
• nezvyčajné skupiny hlások na začiatku
slova arch-, chr- a na konci slova -rd,-kt,
• cudzie sufixy -ant, -ista, -izácia,
Citátové výrazy

• sú ustálené slovné spojenia tvoriace

svojráznu časť výrazových prostriedkov,
• sú reprodukované v tom jazyku, z ktoré-
ho sa prevzali, napr. de facto, persona
non grata, happy end, c´est la vie,
• citátové frazeologizmy: tabula rasa,
faux pas, salto mortale
Exotizmy

• sú to názvy cudzích reálií, mien, spolo-

čenských a vojenských hodností, cu-
dzích výrobkov, častí odevu, jedál, ná-
pojov,
• do SJ sa nedajú preložiť a používajú sa
v pôvodnej podobe,
• napr. harakiri, gulden, kuli, mandarín,
tomahavk, toreador...
Adaptácia cudzích slov

Adaptácia má 3 stupne:
• výslovnostná adaptácia,
• grafická adaptácia,
• morfologická adaptácia.
Preberanie:
• preferencia grafiky (laser, kovboj, radar,
manažér), preferencia výslovnosti (di-
zajn, dabing, džíp, džajv, kouč a pod.)
Miera začlenenia

• prejavuje sa v morfologickej rovine,

• nesklonné tvary: atašé, brandy, jury,
• ohybné tvary: džús, kečup, víkend,
džem, spíker, bilbórd,
• tvorba odvodenín → zavŕšenie adaptá-
cie a zdomácnenia