(WN) Mushoku Tensei v5

Machine Translated by Google

Kapitola 44 - Svätá Milis

Kráľovstvo
Časť 1
Kráľovstvo Svätej Milis.

Capital Milishion.
Úplný výhľad na mesto je možné získať už len pri pohľade naň z cesty Svätého meča.
Po prvé, [Nikolaus River], ktorá vyteká z [Blue Dragon Mountain Range].
To tečie dolu do trblietavej modrej [Grand Lake].
V strede [Grand Lake] sa vznáša veľký biely hrad [White Palace].
Odtiaľ ideme ešte ďalej pozdĺž [Nikolaus River].
Po ceste nájdete žiariaci zlatý [Veľký kostol] a žiariaci strieborný [Ústredie cechu
dobrodruhov].
Ak si odtiaľ budete všímať svoje okolie, všimnete si, že sa pred vami rozprestiera
systematická panoráma mesta.
Nakoniec si v okolí mesta všimnete sedem veľkých veží a kraj lúk.
Veličenstvo a harmónia.
S oboma týmito vlastnosťami by sa dalo nazvať najkrajším mestom sveta.
Úryvok z knihy [Walking the World] od dobrodruha Krvavého grófa.

Časť 2
Je to určite krásne.
Harmóniu medzi modrou a zelenou môžete nájsť len vo svete
fantázie.
Okrem toho má panoráma mesta dobre regulovanú štruktúru
podobnú Edo alebo Sapporu.
Eris stíchla a len ďalej hľadela s otvorenými ústami.

Ruijerd len prižmúril oči, keď to pozoroval.
Myslel som, že pre týchto dvoch je to „hana yori dango“1, ale zdá
sa, že si jasne pamätajú, ako oceňovať krásne veci.
"Je to úžasné, však?"
Potom sa Gisu z nejakého dôvodu začal chváliť.

Prečo by si na to bol taký hrdý?
To je to, čo som si myslel, ale určite sa cítite hrdí, že ste to videli.
Aj keď hovorím, že naozaj nechcem dopustiť, aby bol tento chlap príliš sebavedomý.
"Je to úžasné, ale nenastali by problémy s tým obrovským jazerom

počas obdobia dažďov?"
Začal som mať na to negatívne poznámky.

Aj keď je to skutočná otázka.
Mesto je takmer celé v strede obrovského jazera.
Vo Veľkom lese na sever odtiaľto boli tri mesiace nepretržitého dažďa.
Normálne by to tu tiež malo nejaký efekt.
„Zdá sa, že v minulosti to bol určite dosť veľký problém, ale teraz tých sedem
magických veží dokonale ovláda vodu.
Preto mohli byť pokojní a postaviť hrad v strede jazera. Nie sú tam žiadne steny? Je
to preto, že tie veže okolo nej vždy premietajú bariéru.“
"Chápem, inými slovami, aby ste zaútočili na Kráľovstvo Svätej Milis, najprv by ste
museli nejakým spôsobom zničiť tých sedem veží."
"Nehovor nič príliš nebezpečné, alebo ak to tí svätí rytieri započujú, aj tak ťa zajmú,
aj keby to bol vtip, vieš?"
"...budem si dávať pozor."
Ak by som mal uveriť tomu, čo mi Gisu hovoril, pokiaľ zostane tých sedem veží,
mesto nikdy nezasiahne žiadna katastrofa ani mor.
Veľmi nerozumiem teórii, ktorá je za tým, ale znie to celkom pohodlne.
"Ponáhľaj sa, poďme!"
Eris nadšene vykríkla a my sme pokračovali na vozíku vpred.

Časť 3
Mesto Milishion je rozdelené do štyroch okresov.
Na severe sa nachádza [Residential District].
Je to časť súkromných domov a blokov.
Miesto, kde žije rodina šľachticov a rytierov, má určité rozdiely od priemerných

občanov, ale v zásade sú to všetko súkromné domy v rezidenčnej štvrti.
Na východe sa nachádza [Commerce District].
Je to štvrť, kde sa schádzajú najrôznejší obchodníci.
Existuje veľké množstvo obchodov, ale štruktúry sú malé.
Je to miesto, kde sa stretáva mnoho spoločností a spoločne

rozširujú svoje obchodné kontakty, táto svetová obchodná štvrť.
Také veci ako Kováči a Aukčné domy sú tu tiež.
Na juhu je [Okres dobrodruhov].
Je to miesto, kde sa zhromažďujú dobrodruhovia.

Stredobodom ústredia cechu dobrodruhov sú najrôznejšie obchody a hostince
zamerané na dobrodruhov.
Je tu tiež oblasť so slumom pre zničených dobrodruhov s vecami ako hazardné hry,
takže je dobré byť opatrný.
V tejto štvrti je väčšinou trh s otrokmi a nie obchodná štvrť.

Na západe je [Svätý obvod].
Existuje množstvo miest, kde môžu žiť tí, ktorí sú spriaznení s kostolom Svätej Milis.
Je tu aj obrovský Veľký kostol.
V tomto okrese má svoje sídlo aj skupina rytierov Svätej Milis.
Gisu si našiel čas na to, aby nás o tom jeden po druhom dôkladne
poučil.
4. časť
Otočili sme sa a vošli do mesta cez štvrť dobrodruhov.
Podľa Gisu, ak sa dobrodruhovia pokúsia vstúpiť cez iné okresy ako okres
dobrodruhov, budú podrobení určitému množstvu výsluchov a môže to trvať dosť
dlho.
Aké problematické mesto.
Hneď ako sme vošli do mesta, vzduch sa zmenil na dosť zmiešaný.
Ak sa naň pozriete zvonku, Milishion je krásny, ale po vstupe sa nelíši od akéhokoľvek

iného mesta.
V blízkosti vstupu do mesta boli hostince a stajne.
Všetci ľudia zo stánkov boli zoradení a hlasno volali na zákazníkov, aby prišli ich
smerom.
Kúsok po hlavnej ceste som videl obchod so zbraňami.
V jednej z tých úzkych uličiek je pravdepodobne o niečo lacnejší hostinec.
Mimochodom, údajne strieborne žiariace veliteľstvo cechu dobrodruhov bolo

viditeľné od vchodu do mesta.
Náš vozík sme zatiaľ nechali v stajni.
Po ich vypočutí je tu služba, ktorá vám odnesie batožinu do vášho hostinca.
Je to služba, ktorá v iných mestách nebola.
Koniec koncov, vo veľkom meste, ako je toto, pravdepodobne musia ponúknuť

perfektné služby, inak by mohli skrachovať.
p ygg
"Teraz mám niekoľko miest na návštevu, tak ma tu prosím ospravedlňte!"
Keď sme nechali koňa v stajni, Gisu to náhle povedal.
"Eh? Už sa rozchádzame?"
Myslel som, že to bolo prekvapujúce.
Myslel som, že spolu zostaneme v tom istom hostinci.
"Čo je to? Robí ťa to osamelým senpaiom?"
"Áno, cítim sa osamelý."
Úprimne som odpovedal na tie slová, ktoré ma chceli dráždiť.
Gisu poznáme len krátko, ale nie je to zlý človek.
Nájsť partnerov, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke ako vy, je počas cestovania vzácna
vec.
Vďaka Gisu, koľko stresu si myslíš, že som sa zbavil?
Tiež sa cítim depresívne, keď si pomyslím na to, aké jedlo bude opäť hrozné, ak bude
preč.
"Netreba sa cítiť osamelo, senpai. Stretneme sa znova, pokiaľ

budeme v tom istom meste."
Gisu pokrčil plecami a potľapkal ma po hlave.
Potom len tak začal okolo seba mávať rukami a odišiel.
Potom sa mu do cesty postavil Eris.

"Sakra!"
So skríženými rukami a čeľusťou otočenou nahor, zvyčajná impozantná

póza.
"Keď sa nabudúce stretneme, nauč ma variť!"
"Preto som povedal, že v žiadnom prípade. Si vytrvalý."
Gisu odišiel nabok a škrabal sa na hlave.

Pri tom tiež potľapkal Ruijerda po ramene.
"Potom sa tiež staraj danna2."

"Ty sa tiež staraj. Nerob príliš veľa zlých vecí."
"Viem že."
Tentoraz Gisu konečne zmizol v dave, zatiaľ čo mával rukami.
Stalo sa to v okamihu.
Toľko, že by ste si nemysleli, že sme spolu strávili dva mesiace.
Naozaj sa len v okamihu rozišli.
Potom práve vtedy, keď tá opičia tvár začala miznúť.

Zrazu sa otočil.
"Ach, správne, senpai. Dbajte na to, aby ste ukázali svoju tvár v cechu
dobrodruhov!"
"Hn? Ach, jasné!"
Aj tak musíme ísť do Cechu dobrodruhov, nemáme inú možnosť, len zarobiť
nejaké peniaze.
Zaujímalo by ma však, prečo to hovorí až teraz.
Naozaj neviem, ale po vypočutí mojej odpovede Gisu opäť zmizol

v dave.
5. časť
Prvým krokom je hľadanie hostinca.
Hľadanie hostinca je základná akcia, keď prvýkrát prídeme do nového mesta.
V Milishion je veľké množstvo hostincov rozmiestnených po celej hlavnej ulici.
Ak pôjdete uličkou a trochu sa prejdete, dostanete sa do niečoho ako hostinská štvrť.
Po prehliadke každého z nich sme sa nakoniec rozhodli pre hostinec.
[Hostinec Dawn's Light]3
Tento hostinec bol len kúsok od hlavnej ulice.
Bolo to však ďaleko od chudobnej štvrte a verejný poriadok nebol zlý.
Vrátane niektorých skrytých služieb, ktoré ponúkal, to bol hostinec, ktorý sa stará o
dobrodruhov z kategórie C~B.
To, že naň nedopadá veľmi veľa slnečného svetla, je chyba, ak sa to dá nazvať chybou.
Nájdite si hostinec a zorganizujte si veci z ciest, ak vám to čas dovolí, navštívte Cech
dobrodruhov a skontrolujte tovar v okolí mesta, ak vám ešte zostáva viac času,
nájdite si čas na oddych a užite si voľné obzeranie, potom sa vráťte do hostinca a
mať stretnutie o plánoch do budúcnosti.
To je obvyklý priebeh udalostí.
"Nebolo by v poriadku, keby sme zostali na lacnejšom mieste?"

Povedala to Eris s prekvapenou tvárou.
To, čo hovorí, je úplne správne.
Musíme byť opatrní s našimi peniazmi.
Je to niečo, čo stále hovorím.
Aj keď práve teraz máme k dispozícii len trochu flexibility.
Peniaze, ktoré sme zarobili pri obrane dediny Dorudia.
Potom peniaze, ktoré sme dostali od Gyesa.
Keď ich spočítame, je to len niečo málo cez 7 milisových zlatých mincí.
Je určite pravda, že nemáme inú možnosť, ako šetriť peniaze, ale momentálne nie sme v
takej zúfalej situácii.
Preto je toto množstvo luxusu v poriadku.
Dokonca aj ja chcem z času na čas spať na mäkkej posteli.
"No, nie je to z času na čas v poriadku?"
Po pohľade na Eris som išiel do izby.
Je to celkom pekná a pekná izba.
Skutočnosť, že v miestnosti je pripravený stôl a stoličky, je pekná.
Izba má kľúč na zamknutie dverí a okná majú dokonca žalúzie.
Nie je to porovnateľné s biznis hotelmi z môjho predchádzajúceho sveta, ale je to

nadpriemerná kvalita pre tento svet.
Teraz už teda bolo o našich akciách po príchode do hostinca rozhodnuté.
Oprava nášho zariadenia a príprava poznámky so spotrebným tovarom, ktorý musíme

doplniť.
Vysušenie postele, pranie obliečok a pozametanie, kým sme pri tom.
Tento vzorec sa stal takou rutinou, že som ani nemusel nič hovoriť, všetci začali
mlčky pracovať.
Kým sa všetko skončilo, slnko zapadalo a vonku sa stmievalo.
Keďže sme dorazili niekedy skoro poobede.
Čas na návštevu cechu sa vytratil.
No, aj keď počkáme jeden alebo dva dni na návštevu cechu, nie je v tom žiadny
skutočný rozdiel.
Zjedli sme nejaké jedlo v bare vedľa hostinca a potom sme sa vrátili do našich izieb.
Potom sme si všetci sadli do kruhu oproti sebe.
Je čas na stretnutie o plánoch do budúcnosti.
"Tak teda, je čas začať operačné stretnutie tímu [Dead End]. Je to naše prvé stretnutie
v hlavnom meste Milis, takže urobme veci vzrušujúce."
Udrela som si boky tváre a začala som tlieskať a ostatní to tlieskanie sotva opätovali.
Sú takí zlí, že idú s prúdom. No nevadí.
"Takže, konečne sme to dotiahli až sem."
Povedal som to na začiatok.
Bola to predsa dlhá cesta.
Niečo vyše roka na magickom kontinente a potom štyri mesiace vo Veľkom lese.
Jeden a pol roka.
Po roku a pol prešiel a konečne.
Konečne sme dorazili na miesto, kde opäť žije ľudská rasa.
Prešli sme za nebezpečné miesta.
Odtiaľto sú cesty riadne postarané a rovné.
Ak by som to mal porovnať so všetkým doteraz, potom by ste to mohli nazvať aj

bezpečným.
Aj keď z hľadiska vzdialenosti nás čaká ešte pomerne dlhá cesta.
Od Milis po Asura.
Je to vzdialenosť cestovania cez pol sveta.
Bez ohľadu na to, aká ľahká je jazda, neskráti vzdialenosť, ktorú nám ešte zostáva
prejsť.
Zdá sa, že to potrvá ešte nejaký ten rok.
V tom prípade by bol problém číslo jeden...
Peniaze.
"Zatiaľ by som chcel začať zarábať peniaze v tomto meste."
"Prečo?"
Zdvorilo som odpovedal na Erisinu otázku.
"Po návšteve Čarovného kontinentu a Veľkého lesa som to pochopil, ale ceny v
regiónoch ľudskej rasy sú dosť drahé."
Potom som si spomenul na všetky trhové ceny, ktoré som doteraz videl.
Nemohol som skontrolovať trhové ceny v Saint Port, aj keď si stále pamätám všeobecné
trhové ceny na celom magickom kontinente a ceny z hostinského mesta.
V porovnaní s tými sú ceny v Holy Milis Kingdom a Asura Kingdom drahé.
Dokonca aj náklady na tento hostinec, ak by ste to mali porovnať s hostincom na

magickom kontinente, sú dosť vysoké, že by vám vyskočili oči z jamiek.
Ľudská rasa kladie väčší dôraz na menu ako iné rasy.
Nepoviem nič o tom, že som chamtivý.
"Hodnota meny v Milise je vysoká. Po kráľovstve Asura je druhá najcennejšia, inými

slovami druhá na svete. Trhové ceny sú drahé, ale to tiež znamená, že odmeny za
prácu budú tiež vysoké. Na rozdiel od toho, ako sme to robili v Ak sa magický
kontinent zdrží v každom meste približne týždeň, aby získal peniaze, bolo by
pravdepodobne efektívnejšie zostať v tomto meste mesiac a získať peniaze."
Hodnota meny Milis je vysoká.
Inými slovami, ak zarobíme dosť peňazí v Milise, tak sa už ani nemusíme báť, nebudú
žiadne problémy, keď budeme musieť platiť mýto, aby sme prešli na stredný
kontinent.
"Stále nevieme, koľko peňazí to bude stáť, ak umožníme rase Supard nalodiť sa aj
tam na loď."
Keď som spomenul slovo loď, Eris urobila zjavne nespokojnú tvár.
Určite si spomína na svoju morskú chorobu.

Pre ňu to bola pravdepodobne zlá spomienka, ale pre mňa to bola dobrá spomienka.
Budem vám kedykoľvek pomáhať.
"Tu vyzbierame peniaze a potom naraz odcestujeme do Asury. Aj keď ak je to tak, s

najväčšou pravdepodobnosťou nebudeme môcť dať väčšiu publicitu rase Supard
Ruijerd-san. Je to v poriadku?"
Ruijerd ticho prikývol.
Šírenie publicity pretekov Supard je väčšinou niečo, čo robím, pretože ma to teraz

baví.
Ak by to bolo na mne, radšej by som sa ukľudnil a dal si trochu času na to, aby som
šiel okolo a napravoval neslávu rasy Supard.
Pol roka alebo celý rok.
Ak je to vo veľkom meste, znamená to, že by to malo oveľa väčší účinok.
Aby sme to však dotiahli až sem, prekonali sme už jeden a pol roka.
Jeden a pol roka.
Nie je to krátke obdobie.

Nechcem zabrať viac ako toto množstvo času.
Ak sa nad tým zamyslíte, potom je to ako byť nezvestný rok a pol.
Moja rodina by mala byť dosť znepokojená.

Zaujímalo by ma, čo práve teraz robia.
Práve keď som si myslel, že som si uvedomil, že som neposlal list.

Stále som rozmýšľal „pošli jednu, pošli jednu“, no stalo sa toľko vecí, že som na to
cestou zabudol.
List, hej.
Dobre.
"Urobme zo zajtrajška voľný deň."
Koncept prázdninových dní sme doteraz používali tak často.
Pôvodne to bolo niečo, čo malo dať Eris priestor na dýchanie, ale niekde na ceste sa
z toho stalo niečo pre mňa samého.
Eris nikdy neprejavuje únavu a Ruijerd je [Tvrdý chlap].
Jediný patetický a slabý som ja.
Samozrejme, aj ja som nabral množstvo sily, ktoré sa nedá ani porovnať s mojím
predchádzajúcim životom.
Možno sa k týmto dvom nevyrovnám, ale mal by som mať dosť sily,
aby som sa vyrovnal priemernému dobrodruhovi v tomto svete.
Nejde teda o fyzickú únavu.
Je to psychická únava.
Moje srdce je slabé.
Každé monštrum, ktoré zabijem počas cestovania, zvyšuje môj nahromadený stres.
Aj keď tentokrát naozaj nie som vyčerpaný.
Zhromažďovanie informácií, potvrdenie cechových zamestnaní a rôzne iné veci.
Ak by som mal dať prednosť týmto veciam, som si istý, že by som znova zabudol list.
Odkedy to tak bolo doteraz.
Preto celý zajtrajší deň strávim tým, že list odošlem, aby som na tento čas nezabudol.
"Rudeus, máš opäť zlý stav tela?"
"Nie, tentoraz je to iná záležitosť. Rozmýšľal som o odoslaní listu."
"List?"
V odpovedi na Erisinu otázku som prikývol.
"Áno, list oznamujúci, že sme v bezpečí."
"Hmmm... No, malo by to byť v poriadku, ak to nechám na Rudeusa."
"Áno."
Zajtra napíšem list.
Keď si spomeniem na Buena Village, napíšem Paulovi a Sylphy list.
Povedal mi, aby som neposielal žiadne listy, ale dobre, v tejto
situácii naozaj nemôže povedať nie.
Šanca, že sa tam list dostane, však nie je až taká vysoká...
Keď som si vymieňal listy s Roxy z Kráľovstva Asura do Kráľovstva Shiron, jeden zo siedmich
listov sa nikdy nedostal.
Preto by sme poslali množstvo listov s rovnakým obsahom.
Urobím to aj tentokrát.
"Čo budete vy dvaja robiť?"
"Budem robiť prácu Goblin Subjugation!"
Na moju otázku odpovedala Eris takto.
"Goblin?"
Ak by ste mali povedať Goblin, potom by to bol hádam ten Goblin.
Asi o polovicu menší ako človek, s palicou a výstrojom, žltozelenou farbou pleti, vysokou
mužnosťou a takmer vždy vyšli v erotických hrách typu fantasy a pracovali dovtedy,
kým nesplnili svoju úlohu útočiť na postavy.
"Práve som v meste počul, že v tejto oblasti sa objavujú škriatkovia. Ak som dobrodruh,
musím sa uistiť, že nejakých škriatkov uvidím!"
Eris povedala, že plná energie.

Goblini sú v tomto svete takmer krysou.
Silná schopnosť rozmnožovať sa a vždy spôsobovať ľuďom problémy.
Z väčšej časti sú schopní reči, takže by ste ich mohli považovať za jednu triedu
magických zvierat, aj keď vedia hovoriť, stále sa pohybujú na základe inštinktov, ktoré
sa zvyšujú, kým ich niekto nevyhubí.
"Rozumiem. Ruijerd, budeš strážiť?"
"Proti Goblinom budem v pohode sám!"
V reakcii na moje slová Eris zvýšila hlas.

Bola to tvár, ktorá sa urazila za to, čo som povedal.
Myslel som na to.
Eris je silná.
Čo sa týka hodnosti, Goblini sú na úrovni E-rank monštra.
Na magickom kontinente žiadne neboli, takže som ich v skutočnosti nikdy nevidel, ale
nebezpečenstvo by malo byť nízke.
Je to protivník, ktorého by malo byť schopné poraziť dieťa s trochou skúseností s

mečom.
V porovnaní s tým môže Eris bojovať rovnako s príšerami kategórie B.
Myslím, že nútiť Ruijerda, aby v tejto situácii nasledoval, je príliš ochranárske?
Nie, ale... ak je žena dobrodruh porazená škriatkami, je to priama cesta k otrokovi tela.
O škriatkoch v tomto svete toho veľa neviem, ale škriatkovia v mojom svete boli takmer
všetci niečo v tomto zmysle.
Keby som bol Goblin a nejako sa mi podarilo dostať Eris do bezvedomia...
Odtiaľ by som určite začal žiť veľmi napĺňajúcim životným štýlom Goblinov.
Ktokoľvek by to urobil.
ja by som.
Myslím, že z väčšej časti to bude v poriadku.

Avšak...
Hoci...
Ak by sa vo chvíli, keď odtrhnem oči od Eris, stalo niečo také, nemal by som v sebe
postaviť sa Ghyslaine
a Filip.
"Rudeus. To je v poriadku. Nech to skúsi."
Kým som o tom premýšľal, Ruijerd prišiel so záchranným člnom.
Aké vzácne.
Počas posledného roka a pol prednášal Ruijerd Eris o boji so všetkými druhmi príšer.
Mal som problém pochopiť vyučovaciu metódu, ale Eris sa ju riadne naučila.
Ak je to tak, tak je to hádam v poriadku.
"Potom rozumiem. Eris, aj keď je súper slabý, uistite sa, že nesklamete svoju
ostražitosť."
"Samozrejme!"
"Uisti sa, že robíš svoje prípravy tiež správne."

"Viem že!"
"Ak sa ti to zdá nebezpečné, utekaj ako vietor."

"Povedal som, že viem!"
"V najhoršom prípade chyťte svojich protivníkov za ruky a kričte nahlas: "Táto osoba
je obťažovateľ!"
"Si otravný! Dokonca aj ja zvládnem podmanenie škriatkov!"
Nahneval som ju.
Stále sa dosť obávam, ale verme tu skúsenému bojovníkovi Ruijerdovi.
"V tom prípade už nič nepoviem. Daj do toho maximum."
"Áno, dám do toho všetko!"

Eris so spokojným výrazom prikývla.
"Potom, Ruijerd, čo budeš robiť?"

"Idem navštíviť známu."
Slová známosť od Ruijerda počujem prvýkrát.
"Ach, známy? Dokonca aj Ruijerd má známych?"

"Samozrejme."
Myslela som si, že je vždy sám...

Myslím, že ak by ste mali žiť 500 rokov, mali by ste aspoň jedného
alebo dvoch známych.
Prečo som si myslel práve tu v tomto meste Milishion, ale naopak,
v tak veľkom meste je veľmi pravdepodobné, že by tu mal Ruijerd
známeho.
"Aká známosť?"
"Bojovník."
Ďalší bojovník, čo?
Keďže je to tak, bola by to hádam ďalšia osoba, ktorú zachránil na

ceste na magickom kontinente.
No nebudem veľmi šťouchať.
Nie je to tak, že by som bol jeho rodič, bolo by nerafinované opýtať
sa na všetko, s kým sa stretáva vo voľný deň.
Časť 6
Nasledujúci deň Eris a Ruijerd odišli oddelene.

Tiež som išiel kúpiť papier, pero a atrament do mesta.
Keď už som pri tom, plánoval som preskúmať aj trhové ceny Kráľovstva Svätých Milis.
Čo sa týka jedla, je to o dosť lacnejšie ako magický kontinent.
Kvalita bola taká vysoká a magický kontinent ani nebol hodný porovnávania.
Bolo tam vyskladané všelijaké čerstvé mäso a ryby, našťastie sa predávala aj surová
zelenina.
Najviac ma prekvapili vajíčka.
Kuracie vajcia sa predávali za veľmi nízku cenu.
Čerstvé vajcia, to boli vajcia, ktoré sa dnes doslova len znášali.
Na magickom kontinente môžete nájsť vajcia, ktoré sa predávajú tak často.
Neboli to však vajcia od sliepok, ale čarovné zvery.
Používali sa v kombinácii s potlačou a potom sa vycvičili magické zvieratá.
Očividne neboli určené na potravinárske účely.
Neboli za takú lacnú cenu, aby ste ich mohli z rozmaru vyprážať.
Mimochodom, na tomto svete je hydina.

Dokonca aj v Buena Village bol človek, ktorý mal sliepky.
Presnejšie povedané, je to vták, ktorý vyzerá veľmi podobne ako sliepky.
Zdá sa, že chov hydiny je v Milise celkom bežný.
Už je to nejaký čas, čo ma premohla túžba jesť surové vajcia zmiešané s ryžou.
TKG.
Tamago kake gohan.4

Je to dokonalé a kompletné jedlo.
K ryži však nie je žiadna sójová omáčka.
Skúsil som prehľadať trh, ale zdá sa, že nič podobné neexistuje.
Rovnako ako kráľovstvo Asura sa zdá, že základným jedlom Kráľovstva Svätej Milis je
chlieb.
Aj keď som už potvrdil, že ryža na tomto svete existuje.
Miesta, kde je ryža základom, sú severné a východné časti centrálneho kontinentu.
V jednom z Roxyiných listov bolo napísané, že ryžu možno nájsť aj v Shiron Kingdom.
Miešanie mäsa, zeleniny a rôznych rýb s ryžou do niečoho ako paella je údajne
hlavná metóda.
Avšak...ale...
V tejto oblasti údajne nie je žiadny hydinársky priemysel.

Či už je to kvôli klíme alebo jednoducho nemajú žiadne sliepky, v každom prípade sa tam vajcia
takmer nikdy nenachádzajú.
O to viac, že neexistuje nič, čo by sa podobalo sójovej omáčke.
V rastlinnom slovníku je niečo, čo sa v mnohom podobá na sójové bôby, ale zdá sa, že
neboli vykonané žiadne pokusy nechať to kvasiť a premeniť sa na omáčku.
Aj keď ak budete hľadať, niekde by mohli byť.
Vajcia a ryža predsa existujú.
Uistím sa, že jedného dňa ho získam týmito rukami.
Potom to zjem, tamago kake gohan.
Nevenujem veľkú pozornosť sanitácii vajec.
Aj keby ste ochoreli, mohli by ste to predsa len vyliečiť pomocou liečivej mágie.
7. časť
Po preskúmaní trhových cien som sa vrátil do hostinca a rozmýšľal, čo napíšem za obsah

listov.
Ak sa nad tým zamyslím, bude to prvýkrát, čo pošlem list Paulovi a Sylphy.
Rozmýšľam, či by som mal začať písať od čias v Boreas House.
Nie, najdôležitejšie je hlásiť, že sme stále nažive.
Bolo by to v poriadku, pokiaľ im povieme, že sme boli teleportovaní na magický kontinent.
Keď sa nad tým zamyslím, stalo sa veľa vecí.
Cestovať spolu s rasou Supard, stretnúť Veľkého démonského cisára, stráviť asi tri
mesiace v dedine rasy Beast... Som zvedavý, či tomu uveria.
Prinajmenšom skutočnosť, že som stretol Veľkého démonského cisára a dostal som

Démonské oči, by normálne bolo niečo celkom neuveriteľné.
Či už tomu veria alebo nie, je fakt, že sa to stalo.
Keď už hovoríme o dedine rasy Beast, zaujímalo by ma, či je Ghyslaine v

poriadku.
Keďže je taká silná, pokiaľ ju nakoniec teleportujú na nejaké zvláštne miesto, je s
najväčšou pravdepodobnosťou v poriadku.
Som si istý, že každý v rodine Boreas má tiež obavy.

Filip, Sauros, Hilda.

Rovnako ako komorník Alphonse a všetky slúžky.
Bez ohľadu na to, kam starého muža Saurosa hodia, som si istý, že by
energicky vydal hlasný hlas.
Kým o tom premýšľam, vojdem do krátkej uličky.
V Milishione je niekoľko takýchto krátkych uličiek.

Ak by ste nakreslili mapu, keď bola nová, pravdepodobne by vyzerala
ako pekná doska Go, ale po dlhom období ničenia a prestavovania
domov všetkých veľkostí sa pomaly začala posúvať, a tak sa tieto
krátke a tesné boli vytvorené uličky.
Aj keď možno je to preto, že boli zoradené ako doska Go, nemusíte

sa báť, že sa stratíte.
Preto som išiel inou cestou, aby som sa vrátil do hostinca.
Možno tu nájdem nejaké dobré miesta na rande.

Tá ryšavá od nás je trochu násilná, aj keď pokiaľ si oblečie niečo
poriadne, v skutočnosti vyzerá celkom pekne, ak tu máme zostať
mesiac, možno by sme mali šancu na rande.
Ak na to príde, budem musieť urobiť plán a uistiť sa, že ju vezmem na

skvelé miesto a urobím na ňu dobrý dojem.
Práve keď som na to myslel, uvidel som piatich mužov, ktorí sa

ponáhľali mojim smerom cez malú uličku.
Neboli to dobrodruhovské typy.
Keby som to mal povedať, boli by to chuligáni z mesta.
Mali na sebe oblečenie s úmyslom zastrašiť.
Ak by ste to mali dať do jedného slova, bolo by to, mladý.
Nemôžem však o nich myslieť dobre, keď do tejto malej uličky vstúpi niekoľko
dospelých samcov. Cesty sú stvorené na kompromisy.
Dokonca aj keď som dieťa a na malej strane, ak vojdete do tejto uličky, ako aj bok po
boku, nakoniec na seba narazíme.
Je čas byť ako ohavný vodca delikventov (Emi) a mračiť sa na nich jedného po
druhom, aby ste naznačili vzájomný kompromis?
"Pohni sa!"
Pokorne som sa prilepil k stene.
Nie, nepochopte to zle.
Len sa rád vyhýbam zbytočným konfliktom.
Zdá sa, že aj oni sa ponáhľajú a ja sa nikam neponáhľam.
Nie je to tak, že by som sa im vyhýbal, pretože som DQN-ish.5
Z väčšej časti?
Nie je to lož.
Tiež viete, nemôžete sa rozhodovať na základe vzhľadu ľudí.
Vyzerali ako chuligáni, no jedným z nich mohol byť aj známy šermiar.
Ak som si nedával pozor na svojich protivníkov a práve som začal používať násilie,
tak ak by zrazu boli vlastne Young Noble of Madness, [Slepá ulička].
Niečo také sa môže stať.

Vzhľadom na to, že toto je svet, kde by ste mohli nájsť malé dievčatko cisára Veľkého
démona hladujúce v uličke uprostred ničoho.
Áno.
Je lepšie vyhnúť sa zbytočným konfliktom.
To som si myslel, ale...
Vo chvíli, keď som sa chystal prejsť okolo nich, všimol som si, že tí
dvaja v strede majú veľkú tašku.
Obaja to nesú vedľa seba.
Potom som si všimol, že z tašky trčí malá ruka.
Je viac než pravdepodobné, že v tej taške je dieťa.
[Ďalší ľudský únos, huh.]
Na svete je naozaj veľa únosov.
Vo chvíli, keď zločinci uvidia otvor, jednoducho otvoria a unesú deti.
V kráľovstve Asura, na magickom kontinente, vo Veľkom lese, v Kráľovstve Svätého

Milis začnú unášať takmer kdekoľvek.
Podľa Gisu je únos a únos skôr ziskový.
V súčasnosti tu a tam dochádza k miernym sporom, ale je to prevažne pokojné,

počet otrokov, ktorí sa dostanú do centrálnej a severnej oblasti stredného kontinentu,
je pomerne malý.
Počet ľudí, ktorí chcú otrokov, je však veľký.
Najmä v bohatých krajinách ako Asura Kingdom a Holy Milis Kingdom.

Inými slovami, je to otázka ponuky a dopytu.
Ak niekoho unesiete, budete ho môcť predať za vysokú cenu.
To je dôvod, prečo únosy nikdy nekončia.

Je to pravda.
Jediným spôsobom, ako vymazať únosy, by bolo vypuknutie rozsiahlej vojny.
Potom... ale... je to dieťa, huh.
Ak majú päť ľudí, aby ju previezli, malo by to byť niečo, čo plánovali urobiť dopredu.
To by znamenalo, že ten vo vrecku je s najväčšou pravdepodobnosťou dcéra

alebo syn nejakého šľachtického alebo bohatého obchodníka.
Úprimne povedané, veľmi sa mi do toho nechce.
Ak sa pokúsim zachrániť dieťa, mohol by som skončiť ako jeden z vinníkov a uvrhnutý
do väzenia.
Takáto trpká skúsenosť sa stala len pred niekoľkými mesiacmi.
Potom by som ich mal ignorovať?
Nie, to nemôžem urobiť.
Skutočnosť, že únos na tomto svete nikdy neskončí, a skutočnosť, že som predtým

zažil niečo trpké, to všetko je iný príbeh.
[Slepá ulička] Pravidlo číslo jedna.
Nikdy neopúšťajte deti.
[Slepá ulička] Pravidlo číslo dva.
Absolútne nikdy neopúšťajte deti.

[Slepá ulička] sú spojenci spravodlivosti.

Bezpochyby poraziť všetkých zlých ľudí.
Záchrana všetkých detí.
Len tak kúsok po kúsku môžeme šíriť meno rasy Supard.
Išiel som za piatimi ľuďmi.

8. časť
Zdá sa, že moje špionážne schopnosti sa vyrovnali.

Zaujímalo by ma, či je to preto, že som trénoval, aby som mohol
špehovať Eris a ostatné dievčatá v dedine Dorudia.
Piati muži si ma nikdy nevšimli, ako som ich sledoval, a vošli do jedného skladu.
Akí neopatrní chlapci.
No, ak ma chceš nájsť, radšej si precvič nos.
Ak sa naučíš cítiť vôňu vzrušenia, v okamihu ma nájdeš.
Umiestnenie skladu bolo v tienistej časti okresu Adventurers.
Bolo to ešte ďalej ako v hostinci, v ktorom sme bývali.
Nebola k nemu pripojená žiadna hlavná cesta, jediný spôsob, ako sa tam dostať, je ísť
jednou z malých uličiek.
Je zrejmé, že vozík by sa k nemu nedostal a keďže cesta je malá, neznesiete ani veľkú
batožinu.
Skoro sa mi chce zavolať zodpovedným a opýtať sa, prečo by na takomto mieste stavali
sklad.
Sedí uprostred takého mŕtveho priestoru.
S najväčšou pravdepodobnosťou bol najskôr vybudovaný sklad, potom sa začali stavať

okolité budovy.
Potvrdil som, že muži vošli dovnútra a potom obišli zadnú časť.
Pomocou pozemskej mágie som sa zdvihol zo zeme.

Potom som vošiel cez okno s úmyslom pozorovať sklad.
Vošiel som do centra, schoval som sa do drevenej krabice a potom som začal
potvrdzovať situáciu.
Piati sa rozprávali o tom a tom.

Zdá sa, že väčšina ich spojencov je vo vedľajšom bare.
Počul som ich povedať niečo ako práca je hotová a ísť niekomu zavolať.
Myslím, že by som sa mal postarať o veci predtým, ako zavolajú svojich spojencov,
alebo možno najprv zhora potvrdiť tvár svojich spojencov a potom len zachrániť
dieťa.
Prirodzene by som si vybral to druhé.
Keďže je to tak, budem chvíľu v pohotovosti v tejto drevenej krabici.
Keďže však bola tma, nemohol som to potvrdiť, ale čo sa to preboha ukladá v tejto
drevenej krabici?
Zdá sa, že je to nejaký druh látky.
Tomu rozumiem, ale na oblečenie je to trochu malé.
Aj keď, keď som tým takto obklopený, z nejakého zvláštneho dôvodu sa cítim celkom
uvoľnene.
Skúsim jeden držať v ruke.
Tento pocit a tvar som zažil už predtým.
Pevne šitá látka, ktorá má v sebe tri dierky.
Z jedného kusu látky sa stalo dvadsaťdva a potom som začal cítiť niečo úžasné
neznáme.
"To sú nohavičky!"
"Kto je tam?"
Sakra... Sakra!
Našiel som sa.
Dočerta. Aby pripravili tento druh pasce. Aká nečestná hra.
"Vnútri drevenej krabice?"
"Vyjsť!"
"Hej, zavolaj vedúceho a ostatných."
Je to zlé.
Ak ešte budem čakať, zavolajú svojich spojencov.
Zmena plánov.
Len rýchlo zachránim dieťa a potom rýchlo utečiem.

Áno, poďme na to.
Moja tvár však bude vidieť.
Nie, nie je tam žiadny problém. V ruke mám masku.

Fuoooo!
Cítim extázu!
V skutočnosti však nie.

Myslel som, že si zabalím tvár do županu, aby som skryl svoju identitu, ale keď
som sa nad tým trochu zamyslel, nechal som to na nákupy, nemám na sebe ani
župan a nemám ani svojich zamestnancov.
"Fuj!"
"On....On má na hlave nohavičky..."
"Pervertik..."
Kým boli dvaja muži vzatí späť, išiel som so vstupným predstavením.
"V rámci intervalov moc verzus moc sa vy, ktorí sa pokúšate uspokojiť svoje
nevzhľadné túžby, hanbíte za svoje činy! Ľudia, nazývajte to diabolským spôsobom!"
"Č-kto si ty bastard!"
"Ruijerd zo slepej uličky!"

"Čo? Slepá ulička?"
Ach, nie, sakra.
Pomenoval som sa len zo zvyku.
Toto bolo miesto, kde som mal povedať „Nemám meno, ktoré by som dal ľuďom ako
ty“.
Prepáč, Ruijerd-san.
Od dnešného dňa ste zvrhlíkom, ktorý pri zachraňovaní ľudí nosí na tvári nohavičky!
Ja však dieťa riadne zachránim!
"Únos bastardov! Je to vaša chyba, že jeden slobodný muž je v súčasnosti vystavený

falošným obvineniam! Rozhodne vám to nemôžem odpustiť!"
"Hej chlapče, ak sa chceš hrať na spojencov spravodlivosti, choď to urobiť inde. My

sme, vieš..."
"Žiadne odpustenie! Útok východom slnka~!"

"Guge!"
Zatiaľ som vystrelil skalnú guľku.

Koniec koncov, vyhráva ten, kto prvý udrie.
Keď si na to spomeniem, takto zozadu som jedným zásahom zozadu vytiahol

perverzného starca, keď sa chystal zaútočiť aj na Veľkého démonického cisára.
"Tu, tu!"
"Gee!"
"Ugo!"
Okamžite všetci štyria upadli do bezvedomia.
Ponáhľal som sa k dieťaťu.
"Si v poriadku chlapče! Myslel som si to, ale si v bezvedomí..."
Vyzerá to ako mladý chlapec, ktorého som už niekde videl.

Naozaj, mám na neho nejakú spomienku.
Čo?
Kde to zase bolo.

Neviem si spomenúť.
No to je v pohode. Na takéto veci nemám čas.
Ak sa nebudem ponáhľať, prídu posily nepriateľov.
Rovnako ako som si myslel, že muži sa stále objavujú jeden za druhým.
"Uo! Všetci boli vyradení!"
"Je to dieťa, ale neponáhľajte sa, rýchlo zavolajte vedúceho a ostatných!"
"Vedúci dnes pije!"
"Je silný, aj keď je opitý!"
Dvaja z nich odišli a ponáhľali sa von.
Je ich už desať, no zdá sa, že prídu ešte ďalšie posily.

Je to zlé.
Veľmi zle.
Koniec koncov, možno by bola lepšia voľba opustiť ho.
V opačnom prípade sa zajtra poradíme s Ruijerdom.

Posral som sa.
Už teraz nie je iná možnosť, ako ich všetkých poraziť a preraziť.
"Čo chlap, na tvári má nohavičky."
"Je možné, že sem prišiel ukradnúť nohavičky!"
"To by znamenalo, že je nepriateľom všetkých žien!?"
Ak sa pozorne pozriem, je medzi nimi niekoľko žien.
Prepáč, Ruijerd.
Naozaj ľúto.
Začal som bitku a v duchu som sa úprimne ospravedlňoval.
Našťastie neboli veľmi silné.
Ak by sa pokúsili utiecť alebo sa priblížiť, odolal by som útoku skalnou guľkou.
Vôbec sa tomu nevyhli a jediným výstrelom viac-menej upadli do bezvedomia.
Neovládali žiadne zbrane a ani jeden z nich nepoužíval mágiu.
Je to ľahké víťazstvo.
"Nepribližuj sa k nemu."
"Čo to je, používa nejaký magický predmet!"

"Vedúci stále nie je tu!?"
Keď asi polovica z nich omdlela, zvyšní začali byť nepokojní.
Ak je to takto, môžem to urobiť, alebo tak, ako som si to myslel.
"Ach, prepáčte za čakanie."
Objavili sa posily.
Bol to naozaj veľmi rýchly príchod.
Aj keď si myslím, že je to zrejmé, pretože údajne boli vo vedľajšom bare.
Vystúpilo päť ľudí s ostrým vystupovaním.
Pokojne postávali pred vchodom do skladu.
Líder vyzerá ako muž, ktorého som už videl.
Jeho tvár vyvoláva nostalgický pocit.
Opäť si však nepamätám.
Skôr ako to, staršia sestra za ním je dôležitejšia.
Bikini sučka 6.
Nie sú v tomto svete až také vzácne, ale miera expozície, ktorú tento svet zažíva, je
mimoriadne vysoká.
Na magickom kontinente neboli žiadne ženy s takou viditeľnosťou.
Druhá žena mala na sebe róbu pevne a z nejakého dôvodu bol len jej výraz trochu
iný.
„Cheh, naozaj si tu robil, čo sa ti páčilo.

Hicku... neklaďte naňho ruky. Netreba obklopovať ani jedno dieťa veľkými číslami,
urobím to sám."
Zdalo sa, že muž má dôveru vo svoje schopnosti, ale všade sa potácal.
Už z diaľky som vedel, že jeho tvár je červená od pitia alkoholu.
Je to však tvár, ktorú som už niekde videl...
Hnedé vlasy vyzerajú bláznivo a vyzerajú tak trochu ako Paul.

Hlas je presne ako Pavlov.
Aj keď to vyzerá podobne, vôbec to nevyzerá ako Paul.
Keby bol Paul totálne opotrebovaný a všetka jeho zvyčajná flexibilita

by sa stratila, zaujímalo by ma, či by to tak skončilo.
Nejako je to tvár, kvôli ktorej je naozaj ťažké na neho zaútočiť.
"Ty bastard, naozaj si robil, čo sa ti páčilo, členom mojej skupiny, radšej sa priprav!"
Muž prešiel do bojového režimu, zatiaľ čo hovoril veľký a vytiahol dva meče.
Nitoryu, hej.7
S najväčšou pravdepodobnosťou je to šermiar na pokročilej úrovni.
Zaujímalo by ma, či si poradím s guľkou?
Nie, ale naozaj ho nechcem zabiť...
Muž sa na mňa vrhol, keď som váhal.

Zaostala som o jeden pohyb.
Reflexne som vystrelil skalnú guľku.
Reakcia muža bola rýchlejšia.
S mečom v pravej ruke odrazil skalnú guľku.
"Štýl boha vody!"

"To nie je všetko!"
Muž vstúpil.
Reflexívne som vystrelil rázovú vlnu a letel dozadu.
"Hej!!"
"Ach!"
Pomocou mojej predvídavosti som bol schopný vidieť dopredu a vyhnúť sa tomu.
Rýchlosť mužského meča bola rýchla.
Aj keď jeho nohy boli stále dosť nestabilné.
Asi preto, že je opitý.
Ak je to takto, asi to nejako zvládnem.
"Cheh, ten chlap sa hýbe, akoby to videl...! Veru! Shera!

Pomôž mi!"
Bikini sučka a ženy podobné kúzelníkom vykročili vpred.
Z mojej strany vystúpila sučka v bikinách a potom spustila zaklínadlo.
Je to zlé.
Útoky muža boli vážne.

Dával som zo seba všetko, len aby som sa im vyhol.
Aj keď mám ešte nejaké možnosti.
"Wow!!"
"Fuj!!"
Použil som hlasovú mágiu a na okamih som zastavil mužove pohyby.
Súčasne som vytvoril rázovú vlnu a poslal muža k letu a vystrelil aj skalnú guľku.
Okrem toho, keď na mňa zaútočila sučka v bikinách, použil som predvídavosť, aby som
ju udrel kontra.
Keď sa sústredila na zaklínadlo, zasiahol som kúzelníka skalnou guľkou a zrazil som ju
do bezvedomia.
Udrel som do bikín a ona spadla dozadu, zdá sa, že je stále v poriadku, oči sa jej leskli,
keď na mňa civela.
Potom prišiel muž zaútočiť.
"Shera! Ty bastard!"
Keď muž vstúpil, aby zaútočil, vytvoril som rašelinisko, ktoré mu bránilo v pohybe.
Mužovi sa úplne zachytila noha v močiari a nepekne spadol.
"Vodca!"
Nemali by ste uhýbať pohľadom.
Je niečo, čo som nevyjadril slovami, len som ticho vystrelil skalnú guľku.
Bikini omdleli.
"Veru! Do pekla!"
Muž vložil jeden zo svojich mečov späť do pošvy a potom si vložil druhý meč do úst.
Predvídavosť.
[Beží po rukách a nohách]
Je tento chlap pes?
Začnem sa pohybovať dozadu a zároveň vystrelím skalnú guľku na protiútok.
Ide však o malý sklad.
Nie je nič, čím by som mu zabránil dostať sa bližšie.
"Fuj!"
Pri krútení tela vyskočil zo všetkých štyroch.

Uprostred pohybu podobného pohybu zvera stiahol meč na bok.
Jeho pohyby sú ostré.
Dokonca aj z takého zvláštneho postoja dokáže svoje telo pri vyťahovaní meča
zmenšiť alebo zväčšiť.
[Súčasne pustil meč, ktorý držal v ústach, do ľavej ruky a zmenil smer, prekvapivý
útok.]
Originálny útok.
Ide nad rámec mojich predpovedí.
Keby som nemal túto predvídavosť, s najväčšou pravdepodobnosťou by som sa

tomu nevyhol.
Jeho útok sa mi len taktak dotkol špičky nosa.
V nose ma trochu pobolievalo.
"..."
Moje srdce začalo biť naozaj rýchlo.
Nemyslel som na pokus zabiť toho muža.
On sa ma však snaží zabiť.
Práve som si uvedomil ten jasný fakt.
Ak to nemyslím vážne, zabijú ma.
Potom, čo som si myslel, že som spustil boky.

Spomínam si na svoj tréning s Ruijerdom a Eris.
Ak by som ich mal porovnať, sú to pohyby podobné Ruijerdovi, keď zvážnie.
Tento muž však nenosí svoje telo tak dobre ako Ruijerd.
Je to len výstredný pohyb.

Mal by som to zvládnuť.
Keď nabudúce príde s pultom...
Práve keď som na to myslel, uvedomil som si, že pohyby muža sa zastavili.
Keď som sa poobzeral okolo seba, uvedomil som si, že nohavičky, ktorými som si
skrýval tvár, spadli na zem.
Je to zlé, videl som moju tvár?

"Si Rudi...?"
Rudi.
Je len jeden muž, ktorý by ma nazval týmto menom.
Potom ten ohromený hlas zmiešaný s hnevom nebol opitý, ale
niečo, čo som bol zvyknutý počuť.
"...Otec?"
---
Prvé stretnutie s Paulom Greyratom po chvíli, líca mal dosť

vpadnuté, pod očami vaky, neoholenú tvár, neupravené vlasy, dych
páchnuci alkoholom a celé telo prepadnuté.
V mojich spomienkach to vôbec nevyzeralo ako Paul.

1. Halušky nad kvetmi, príslovie ukazujúce viac realistické záujmy ako estetické.
2. Preklad danna do master tu neznie dobre, Gisu vo všeobecnosti používa naozaj neslušnú/
známu/nečestnú reč, toto je jeden taký prípad týkajúci sa Ruijerda.
3. Dá sa preložiť aj ako [Sunrise Inn]
4. http://en.wikipedia.org/wiki/Tamago_kake_gohan
5. http://en.wikipedia.org/wiki/DQN
6. Doslova bikiny, ironicky ama má dvojaký význam pre mníšku aj sučku.
7. Nitoryu: dva meče/dvojitý štýl ovládania, hoci tento je pekný

bežne počuť.
Kapitola 45 – Pavol o 1,5 roka neskôr

Časť 1
Paul
Keď som sa zobudil, uvedomil som si, že som uprostred lúky na lúke.
Bol to trávnatý porast.

Neexistovalo iné slovo, ktoré by to opísalo ako „trávnatá plocha“.
Nebolo to nič iné ako úplne obyčajný kus trávnatého porastu, na ktorom nebolo nič
zvláštne, no napodiv mal pocit známosti.
Pár minút som sa snažil zistiť, kde to je.

Som si spomenul.
Bola to južná časť kráľovstva Asura.
Je to blízko mesta, v ktorom som kedysi býval.
V tom čase som sa v meste učil šermiu v štýle vodného boha.
Inými slovami, bolo to blízko Liliinho domova.
Myslel som, že toto je sen. Bolo len prirodzené si to myslieť.
Napriek tomu to bolo celkom nostalgické miesto.

Koľko rokov som tu žil? Jeden rok, alebo to boli dva?
Pamätal som si len, že to nebolo veľmi dlho.

Moje spomienky väčšinou zahŕňali len tie z dojo. Spomenul som si na staršieho žiaka.
Bol to opovrhnutiahodný chlap.

Človek, ktorý vedel len z úst utiecť.
Bol to bastard, ktorý mi zúrivo vtĺkal do hlavy hrozbu, že nie je moje právo ísť za ním,
keď uvidí môj talent.
Neznášam tento typ vzťahov senior-junior a nadriadený-podriadený.
Utiekol som z domu, pretože som tiež musel držať hlavu dole k otcovi.
Napriek tomu bol môj otec v porovnaní s ním lepší. Ako to mám vysvetliť, bolo to
preto, že mal moc.
Ten môj senior však nemal vôbec žiadnu moc.
Bol to len malý poter, ktorý si vypestoval nesmierny narcizmus tým, že mu vytekal z
úst.
Keď som trénoval, aby som dosiahol strednú úroveň, ten chlap sa stále motal na
konci úrovne pre začiatočníkov.
Bol to chlap nízkeho kalibru.
Dokonca aj v hlavnom dojo to bolo ich najlepšie zo starších šermiarov v štýle

vodného boha.
Len stále vymýšľali rôzne výhovorky, ako ich nekompetentnosť spôsobilo to či ono.
Myslel som si, že jedného dňa týmto chlapom ukážem skutočnú silu mojej sily.
Aj keď na samom konci som tomu chlapíkovi vôbec nedokázala ukázať

svoju silu.
Bolo veľa vecí, s ktorými som sa nedokázala vyrovnať. Ako zločin, ktorý
som spáchal na Lilii, tak som utiekol.
Od začiatku som k tomu viac-menej smeroval, pretože som chcel
pošliapať to, čo im bolo vzácne.
Tí chlapi ma začali šialene hľadať odkedy som utiekol.
Opustil som krajinu, aby som ich zosmiešnil.
Keď si na to spätne spomeniem, uvedomil som si, že som bol vtedy ešte dieťa.
Nezáležalo na tom, ako sa ten starší žiak správal, faktom bolo, že som
urobil Lilii zlú vec.
"......nn"
Zafúkal vietor.
Do očí mi vnikol prach a zamračila som sa.

Potom sa mi stiahla strana lemu oblečenia.
"Ocko...kde je toto...?"
"A?"
Norn sa pri pohľade zblízka pevne držala mojej hrude.

Pozerala na mňa s vystrašenou tvárou.
Nakoniec som pustil svoj domáci kabát a všimol som si, že stojím na
prérii.
Chodidlá mojich nôh jasne cítili textúru zeme.
Teplo Nornu.
Toto nebol sen.
"...Čo s tým?"
Nerozumiem, prečo som tu bol.
Keby som bol sám, myslel by som si, že to bol sen až do konca.
Bol tam však Norn, ktorý sa mi držal na hrudi.
Norn sa narodil pred tromi rokmi.

Drobná Norn.
Moja milá dcéra.
So svojimi dcérami prichádzam do kontaktu len zriedka.

Keďže som dúfal, že sa stanem prísnym otcom, fyzickému kontaktu s nimi sa
zvyčajne vyhýbam.
Tak prečo by som mal objímať Norn...?
...Áno.
Pamätám si.
Ešte pred chvíľou som sa doma rozprával so Zenithom.
Boli to len reči o ničom zvláštnom.
"Ako naše dcéry rastú, začnú sa brániť kontaktu so svojimi otcami, takže je v
poriadku, keď sa prestaneš držať späť, zatiaľ."
"Nie, nie, chcem sa stať dôstojným otcom. Na rozdiel od Rudeusa sa Norn zdá byť
všednejší, takže si budem musieť viac uvedomovať, ako sa teraz správam ako otec."
"Takže to nie je tak, že by si ju nemal rád."
"...Áno, potom ju predsa len objímem..."
Bol to taký rozhovor.
Neďaleko Lilia niečo učila Aishu.
Lilia sa chystala nechať Aishu absolvovať špecializované vzdelanie.
Oponoval som jej, že by sme ich mali nechať rásť voľnejšie, ale Lilia ma silno
premohla.
Aisha rýchlo rástla.
Všetko, čo sa naučila, si okamžite zapamätala, rovnako ako sa naučila pomerne

rýchlo chodiť.
Takže.
Bolo to v tom čase, keď ma zrazu zahalilo jasné svetlo.
Oh, spomenul som si.

Spomienka pokračovala.
......Zdá sa, že sa niečo stalo, okamžite som si to uvedomil.
"......Ocko?"
Norn zvýšila svoj úzkostlivý hlas, keď sa pozrela na moju tvár.
"To je v poriadku."
Jemne som pohladil Nornu po hlave.

Potom som sa poobzeral po svojom okolí.
Neboli tam žiadne známky Lilie alebo Zenitha.
Či už boli nablízku, alebo ak som bol jediný, koho to odfúklo, Norn bola so mnou.
Prečo sa čudujem?
...Pamätám si.
V labyrintoch som bol raz chytený do nejakej hroznej pasce.
Zdá sa, že to bola nejaká teleportačná mágia, ktorú sme spustili.
Mal som šťastie, že ma v tom čase previezli niekam blízko.
Elinalize sa v tom čase chytila za lem môjho oblečenia a vztekala sa.
Bol to druh pasce, ktorá predznamenáva okamžitú smrť, ak ste nemali šťastie.
Opičák, ktorý bol chytený do pasce, sa nikdy nenašiel... Na takomto príbehu nezáleží.
Stručne povedané, iba osoba, ktorá s vami bola v tom okamihu v kontakte, sa s vami
teleportuje.
To bol dôvod, prečo bola Norn so mnou.

Prečo však?
Prečo sa niečo také stalo?
Je to príliš náhle.
Koho to bola ručná práca?
Okolo mňa bolo veľa nepriateľov.
Nebolo by to divné, keby to urobil ktokoľvek.
Toto však bola teleportácia.
Teleportácia je iný príbeh.
Na teleportačnú mágiu sa nepoužíval žiadny odliatok.
Preto sa používali predmety presiaknuté mágiou alebo magickými produktmi.
Magické predmety naplnené teleportáciou boli považované za nelegálne bez ohľadu

na to, kde na svete.
Mágia pre teleportáciu bola označená ako zakázaná technika a už sa dávno stratila.
Na to, aby som sa pomstil mne, jedinému človeku, prečo bolo potrebné prejsť takú
dĺžku, takú nebezpečnú cestu?
Tiež, ako to, že miesto, kam som bol prevezený, bolo také neúrodné pole?
V žiadnom prípade.
Bol žiak z dojo jedným z vinníkov?
V mojej mysli sa zrazu vynorila myšlienka.
Aby sa dostali k Lilii, nechali ma presťahovať.

Toto miesto, kde som bol, malo byť náznakom.
Keď som sa vrátil domov, Lilia a Zenith už mohli byť pošpinené vulgárnym mužom.
Sakra, zdá sa, že to bol nápad, s ktorým by prišli.
"Hej, otec."
"Norn, to je v poriadku. Hneď sa vrátime domov."
Keď som si to stále mrmlal, vydali sme sa smerom k mestu.
Našťastie, pre prípad, že by sa niečo stalo, zlaté mince Asura boli ukryté v pošve meča.
Meč sa mal nosiť za každých okolností, čo bol zvyk vytvorený z čias, keď som bol
dobrodruhom.
Nesmelo sa odstraňovať ani počas spánku.
Jediný čas, kedy bolo možné ho odstrániť, bolo, keď sa žena cítila.
Karta dobrodruha bola tiež vložená do puzdra.

Bolo to pre časy ako tieto.
Išiel som do cechu dobrodruhov, aby som si vymenil peniaze.
Osem veľkých medených mincí a deväť strieborných.

Poplatok za províziu sa zvýšil skôr, ako som si to uvedomil.
Aj keď táto suma bohato stačila.
Uskutočnila sa rýchla kontrola okolo tabule žiadostí Adventurers Guild, a keďže tam
bola požiadavka na urgentnú dodávku, okamžite som ju prijal.
Pani na recepcii aktualizovala magickú silu na kartu dobrodruha spolu s prijatou

požiadavkou.
Keď si uvedomila, že hodnosť napísaná na karte je S, ukázala prekvapenú tvár.
Dôvodom, prečo bola šokovaná, nebolo to, že dobrodruhovia S hodnosti boli vzácni,
ale skôr skutočnosť, že som prijal takúto výpravu.
Zvyčajne môžu byť takéto doručovacie úlohy akceptované bez ohľadu na poradie
kvôli naliehavosti, ale stále sa bežne považujú za žiadosť o hodnotenie E.
Zvyčajne by som sa neobťažoval skrývať dôvod za tým, ale vysvetľovať

to bolo problematické, takže som to neurobil.
Ochotne som podal jednu striebornú mincu.
Koľko rokov to bolo odvtedy, čo som sa pripravoval na cestovanie?
Je to už dávno, ale stále som si jasne pamätal, čo bolo potrebné.
Prípravy boli ukončené v krátkom čase.
Tiež som si prenajal koňa od Cechu dobrodruhov.
Som rád, že sa objavila požiadavka na urgentné doručenie.
Z mnohých výhod hodnosti S bolo jednou z nich prenájom bezplatného koňa na

takúto žiadosť.
Samozrejme, to nevyhnutne neznamenalo, že ho po dokončení žiadosti okamžite

vrátim.
Tentoraz som sa vybral iným smerom od dodávky.
Je mi zle z klienta, ale som aj v núdzi.
Tieto kone, ktoré boli kúpené, boli určite dobré.

Moje šťastie bolo dobré.
To len dokazuje, aká to bola núdza.
Mohla by byť šanca, že môjmu dobrodruhovi bude odobratý status za to, že využíval
jeho výhody, ale budiž.
V prvom rade som nemal v úmysle ďalej žiť ako dobrodruh.
Norn bol položený na koňa a ja som mu skočil na chrbát.
Okamžite sme vyrazili z mesta.

Časť 2
Norn cestou ochorel.

Príliš som sa ponáhľal.
Norn nemala absolútne žiadne skúsenosti s jazdou, o to viac, že

musela pokračovať v pohybe počas dňa a noci, aj keď bola ešte len
dieťa.
Opatrovateľka Norn potrebovala viac času, a tak kým sme sa

dostali do regiónu Fedoa, ubehli už dva mesiace.
To bol počet dní, ktoré by to trvalo, keby som najprv použil konský
povoz.
Preto žiadosť o doručenie už dávno zlyhala.
Pokuta však nebola veľká.
Bol som však zúfalý.

Než sme dorazili do dediny Buina, už som si uvedomil vážnosť
situácie.
Celý región Fedoa zmizol.
Potopil som sa do polárnych oblastí zmätku.

Čo sa stalo?
Kde je dedina Buina, ktorú som poznal?
Zenit?
Lilia?
Už tam nebolo ani opevnené mesto Roa.
Neznamenalo by to potom, že Rudeus bol tiež preč?
hlúpe...
Nevedomky som si nechal kolená spadnúť na zem.
"Zničenie z teleportačnej pasce."
Takéto slová mi vírili hlavou.

Doba dobrodruhov.
Veľakrát som počul o labyrintoch, že pasca číslo jedna, na ktorú si

treba dávať pozor, sú teleportačné pasce.
Partia sa rozpadne bez toho, aby vôbec vedela, kde sa nachádzajú ich kamaráti.
Je to jedna z absolútne najhorších pascí, do ktorej by sme sa nemali

nechať chytiť.
Počul som veľa príbehov o stranách, ktoré boli chytené do takejto

pasce a väčšina z nich skončila zničená.
Ak by sa niektorá strana dostala do takejto pasce, všetky by mali
nájsť cestu späť ku vchodu na stretnutie.
V opačnom prípade by tí, ktorí nemohli vyjsť, s najväčšou
pravdepodobnosťou zomreli.
Každý muž, ktorý by počul o takomto príbehu, by skončil s ohromeným výrazom na
tvári.
Ale určite.
Na takomto mieste.
ja...
"Ocko...ešte stále nie sme doma?"
S týmito slovami som sa vrátil do reality.
Moja dcéra, ktorá mala len tri roky, ma chytila za lem oblečenia.
Ticho som objal Norna.
"Ocko? Čo je?"
Áno.
ja som otec.
Otec.
Moja dcéra stále nevie, čo sa stalo.
Ale kvôli mne môže mať pokoj.
ja som otec.
Otec.
Neukazujte žiadne slabé stránky.

Musím si zachovať rozhodný postoj.
Je to tak.
Teleportácia je naozaj strašná pasca.
Neviem, prečo sme sa ocitli v takejto situácii.
Ale som nažive.

Zenith bol dokonca bývalý dobrodruh.
Dokonca aj Lilia, hoci už nebola taká silná ako kedysi, stále vedela používať meč.
Aisha...
Pamätám si, v tom čase, v tom momente, bola Lilia v kontakte s
Aishou, však?
...nepamätám si jasne.
Nie, nevzdávajte sa.

V tom čase Lilia držala Aishu za ruku.
Predpokladajme, že je to zatiaľ pravda.
Časť 3
Pri vracaní požičaného koňa do najbližšieho mesta som sa snažil zozbierať nejaké
informácie.
Zdá sa, že katastrofa sa odohrala v celom regióne Fedoa.
Sauros a Phillip sú nezvestní a pánom je teraz jeho brat.
Nezdá sa však, že by Phillipov brat každú chvíľu prebral zodpovednosť a zasiahol do

pádu tejto katastrofy.
Príliš sa starajú o seba, aby sa obťažovali podať pomocnú ruku.
Zdá sa, že než aby chránil ľud pod vlastnou nadvládou, radšej by sa staral o seba.
Asura šľachtici sú kvôli tomu absolútne odporní.
Kým som zbieral informácie, kontaktoval ma starý muž menom Alphonse.
Bol to komorník, ktorý slúžil pod Phillipom.
Prisahal vernosť domu Greyratov.
Ani v takejto situácii neprechovával žiadne iné vlastné sebecké myšlienky.
Dokonca použil svoj vlastný majetok na začatie výstavby utečeneckých táborov.
Alphonse povedal, že chce moju pomoc. Keď ma počul, ako sa ho pýtam [Prečo ja?],
odpovedal, že o mne počul od Phillipa.
Phillip povedal: "Je to
človek, ktorý vynakladá úsilie v prípade núdze, ale keďže nemá silu vidieť dopredu,
je to nespoľahlivý človek, ktorý sa dostáva do problémov kvôli svojim vlastným
chybám."
Príbeh prebieha tak. To nie je tvoj problém.
Zdalo sa, že Alphonse váhal, či sa ma pokúsi kontaktovať, ale vzhľadom na to, že som
Rudeusov otec, využil príležitosť a ponúkol spoluprácu.
Práve som sledoval konverzáciu, ale potešilo ma, že Rudeus bol tak vysoko hodnotený
aj domácim komorníkom.
Ochotne som prijal a postupoval podľa Alphonsových pokynov.
Potom prešiel jeden mesiac.
Alphonse neustále požičiava a zbiera dobrovoľníkov, ako aj finančné prostriedky z

rôznych miest, pričom ich využíva na rozširovanie utečeneckého tábora.
Aká skvelá schopnosť.
Ja na druhej strane nachádzam a zbieram stratených ľudí do utečeneckých táborov

pri zakladaní a organizovaní „Pátracej skupiny regiónu Fedoa“.
Sieť sa rozšírila na všetky miesta a snažila sa zachrániť tých, ktorí sa zmenili na

utečencov.
Mojím cieľom však nebolo zachraňovať cudzincov, ale pomôcť nájsť moju rodinu.
V tom čase bola moc dosiahnutá nad miestom dostatočne veľká na to, aby sa dala
prirovnať ku kráľovi a Alphonse získaval stabilné prostriedky na rekonštrukciu
táborov.
V utečeneckých táboroch som nechal odkaz, v ktorom som hovoril, že mierim do

sídla Kráľovstva Svätej Milis, Cechu dobrodruhov, a smerujem k nemu.
Milis a Asura, ak by sa mi podarilo úspešne spojiť tieto dva, potom by sa medzi nimi
dali ľahko získať informácie.
Toto bol môj úsudok.
Každý a každý by sa ľahko našiel.
To som si vtedy myslel.

Bol som príliš naivný.
4. časť
Kým som pôsobil v Milise, ubehlo pol roka.
Značný počet ľudí bol transportovaný na milisský kontinent.
Všetci boli zachránení, jeden po druhom.
Niektorých v skupine predali ako otrokov.

Rozhodol som sa ich všetkých zachrániť.
Hovorí sa, že ak by ste otrokov oslobodili násilím, skončili by ste v rozpore so

zákonom Milisského kráľovstva.
Ale Zenith a Lilia mohli skončiť aj ako otroci.
Ak by to tak malo byť, potom nie je potrebné váhať, aj keby išlo o trestný čin.
Zachránim ich všetkých.
Zachoval som si takýto postoj.
Takto si v akejkoľvek situácii zapamätám, že to, čo robím, je pre spravodlivú vec.
Nedovoľujem žiadnemu precedensu alebo dôvodu, aby ovplyvnil moje rozhodnutie.
Keď som o tom premýšľal, uvedomil som si, že sa môžem spoľahnúť na Zenithov
dom.
Zenithina rodina je dom mocných šľachticov v Milisovom kráľovstve.
Prestížny a známy tým, že zrodil mnoho vynikajúcich rytierov.

Dal som si záväzok, že sa na nich spoľahnem.
Záchrana utečencov tiež pekne napredovala.
Vďaka skorému spusteniu hnutia sa okamžite našlo veľa ľudí, ktorí potrebovali
pomoc.
Mnohí z tých z regiónu Fedoa boli skutočne teleportovaní na kontinent Milis.
Tí, ktorí sa museli vrátiť pešo, dostali cestovné náklady, aby im pomohli.
Starším ľuďom a deťom, ktoré našla skupina Fedoa Region Search Group, bolo
poskytnuté miesto na odpočinok.
Tí, ktorí sa stali otrokmi, tiež potrebovali zlato, aby si kúpili späť svoju slobodu spolu
s mocou rodiny Zenithovcov.
Ak by všetko ostatné zlyhalo, potom by sme sa uchýlili k hľadaniu možnosti, ako ich
uniesť späť.
Samozrejme, objavil sa problém.
Šľachtici Milisského kráľovstva si uvedomili skutočnosť, že som bol ten, kto mal na starosti nedávne
zmiznutie a krádež otrokov, a tak mnohí poslali svoje vlastné súkromné armády, aby na mňa
zaútočili.
Mnohí členovia kvôli tomu skončili mŕtvi, no ja som neprestal.
To, čo sme robili, bolo opodstatnené.
Pri zachraňovaní ľudí sme mali pravdu, a tak ma pátracia skupina naďalej sledovala.
Využil som postavenie vyššieho šľachtica z rodiny Greyratov Kráľovstva Asura, dom
Zenith a skutočnosť, že som bývalý dobrodruh, aby som vyriešil naše problémy.
Neprišla mi však ani jedna jediná informácia Lilie či Zenith.
Nehovoriac o tom, že to isté platilo aj pre Rudeusa.
Ten môj syn, kdekoľvek by bol, stále by vyčnieval s preplnenými informáciami a

fámami, ale žiaľ, do mojej siete sa to vôbec nedostalo.
5. časť
Uplynul jeden rok.
Za chvíľu z toho bol rok.
V tomto časovom bode sú správy o objavoch dosť rôznorodé a mätúce, a tiež menej
časté ako predtým.
Existujú také, ktoré sa našli približne v strede kontinentu Milis a na centrálnom južnom
kontinente.
Stále sú tu niektorí dedinčania, ktorých sa ešte nepodarilo nájsť, a iní sú stále uväznení
ako otroci.
Do tejto miery postupovalo oslobodzovanie otrokov podľa plánu.
Prvoradé je zabezpečiť ich opatrovníctvo, aj keby to vyžadovalo použitie hrubej sily.
Tiež som si uvedomil, že je to ohavnosť pre mnohých šľachticov, a to natoľko, že

nemôžu zatvárať oči pred
nás.
Situácia sa zhoršila tým, že mnohí naši členovia boli napadnutí a zabití alebo ťažko
zranení.
Dokonca sú niektorí členovia, ktorí mi to vyčítali.
Mohli sme urobiť lepšie, nehovoriac o tom, že som nečakal, že budeme v takejto situácii.
Aj tak sa môj postoj nezmenil.
Už je neskoro dovoliť si zmenu.

Nedávno sa objavili ďalšie správy o odhalení úmrtí utečencov.
Neboli také nedávne ani nejednoznačné.
Od začiatku sa objavilo veľa správ o úmrtí.
Úprimne povedané, správy o smrti boli ohromujúcejšie ako správy o tých, ktorí prežili.
Eto, Chloe, Rawls, Bonnie, Lane, Marion, Montie...
Vždy, keď počujem správu o úmrtí známeho, ide mi mráz po chrbte.
Našli sa aj takí, ktorí sa zo správ rozpísali.
Boli aj takí, za ktorými sme boli o krok pozadu, aby sme zabránili ich samovražde.
Boli iní, ktorí ma nakoniec obvinili a pýtali sa, prečo som sa na to miesto nepozrel
skôr.
Zakaždým som prerástol do ešte bezútešnejšej nálady.
Potom, ako čas plynie, dokonca aj správy o úmrtí sa stali nejednoznačnými.
Osoba môže byť mŕtva.
Mŕtvola vyzerala, akoby sa táto osoba mohla nájsť.
V hlbinách lesa mohol niekto vidieť niekoho, kto sa na tú osobu podobá.
Keď som sa nad tým zamyslel jasnejšie, kroky, ktoré sme podnikli, skončili ako márna
snaha pre príliš veľa.
Informácie o mojej rodine sa stále neobjavili.
Myslel som si, že som mohol zlyhať.

Mali sme sa pozrieť do magického kontinentu a severnej časti centrálneho kontinentu.
Ak by sa na tých miestach stali otrokmi, možno by boli stále nažive.
Čo sa dalo odložiť, malo sa odložiť.

Prvou voľbou malo byť hľadanie na týchto nebezpečných miestach.
Nie, nemožné.
Väčšina členov pátracieho tímu nebola vhodná na boj.
Väčšinu z nich tvorili pôvodní mestskí roľníci.
Niektorí z nich boli dobrodruhovia, ale bolo ich príliš málo a z tých, ktorých som
poznal, som ich poslal na vhodné miesta.
Pre ostatných členov pátracej skupiny regiónu Fedoa, ak by boli poslaní do severnej
časti magického kontinentu, centrálneho kontinentu a kontinentu Begaritto, nemohli
by obstáť uprostred bitky. .
Tí, ktorí boli poslaní na záchranu, by potrebovali záchranu.
Preto moja voľba nebola nesprávna.
Vďaka rozhodnutiam, ktoré som urobil, som mohol zachrániť tisíce utečencov.
Alebo možno, ak by som bol schopný nadviazať kontakt s tými z "Tesákov čierneho
vlka", bol by som schopný prehľadať aj kontinent Begaritto a magický kontinent.
Žiaľ, podarilo sa mi skontaktovať len s jedinou osobou.
Tiež ten človek, s ktorým som po tom, čo som sa raz skontaktoval, už nevedel, kde je
a čo robí.
Nemyslím si, že to boli chladní chlapi.

Vzťah medzi nami bol pôvodne zlý a počas nášho rozchodu som sa s nimi
aj veľmi pohádal.
Bola to najhoršia rozlúčka vôbec.
Nebolo by na tom nič divné, aj keby voči mne mali stále zášť.
Prečo som sa v minulosti takto rozlúčil?

Viem, bolo to preto, že som bol dieťa.
Ako už bolo povedané, teraz nemôžem začať ľutovať.

Časť 6
Prešiel rok a pol.
V týchto dňoch sa množstvo, ktoré vypijem, zvýšilo.
Stalo sa faktom, že nie som schopný nič robiť, pokiaľ sa neuchýlim k alkoholu.
Pijem od rána do večera.

Nie je čas, keď som triezvy.
Aj keď si myslím, že by som takto nemal byť, keď sa zobudím uprostred noci, čokoľvek
urobím, je úplne zbytočné.
Mal by som myšlienky, že moja rodina zomrela.
Aká bola ich smrť, čo sa stalo s ich mŕtvolami?
Všetko, na čo som nakoniec myslel, boli takéto veci.

Koniec koncov, ani s tým mojím vynikajúcim synom som od tej katastrofy nepočul o
ňom ani len jednu vec.
nechcem myslieť.
Nechcem premýšľať a dokonca ani uvažovať o ich smrti.
Určite každý počas tohto jeden a pol roka čakal na moju pomoc a potom skončil v
slzách.
Keď si na to spomeniem, skoro sa zbláznim.
Prečo som na takom mieste?

Zo všetkých možných možností by bolo najlepšie, keby som začal hľadať na

najnebezpečnejších miestach.
Aj prinajhoršom som to mohol nejako vyriešiť len ja sám.
Akákoľvek chyba v mojich rozhodnutiach priamo prispieva k tým, ktorí zomreli, tým,
ktorí mohli byť zachránení, ale neboli.
Tých, ktorých si ceníme, tých, ktorí boli pre nás najdôležitejší, nám nemilosrdne
odobrali.
Namiesto toho, aby som tomu chcel uveriť, zapíjam svoj smútok.
Len keď som bol opitý, bol som šťastný.
Nebol som schopný robiť vôbec žiadnu prácu.
O šesť mesiacov neskôr sa začína plán vrátiť všetkých nájdených na kontinente Milis
späť do regiónu Fedoa.
Len nemôžem takto bezohľadne pohnúť tými, ktorí boli chorí, ženami, deťmi a
starými ľuďmi.
Sú ľudia, ktorí tú dlhú cestu nevydržia, aj keby mal každý zlatú mincu na cestovné
náklady.
Ale máme so sebou nádej a vôľu vrátiť sa domov.
Tí z nás v rámci vyhľadávacej skupiny regiónu Fedoa ich odprevadili späť do Fedoa.
Kým plán napredoval, aj keď som bol za ne zodpovedný, na stretnutiach som sa

vôbec nezúčastňoval a namiesto toho som celý deň len pil.
Všetci kľúčoví členovia vrátane mňa zostali v Milise.
Nakoniec sa však pátracie aktivity obmedzili.
Dva roky.
Pátracie hnutie sa po dvoch rokoch zastaví.

Aj keď si myslím, že je ešte príliš skoro, našli sa aj iní, ktorí si mysleli, že je to tak.
Aj keby sme pátrali viac, len by sme zbytočne míňali peniaze.
Nakoniec sa mi nepodarilo nájsť ani jedného člena rodiny.
Taký zbytočný človek.
Prečo som preboha bol taký zbytočný?
Vždy len dieťa, ktoré nie je schopné byť dospelým ani do konca vekov.
Všetci členovia tímu sa odo mňa začali vzďaľovať na krok, ktorý bol teraz vždy opitý a
plný smradu chlastu.
Toto bolo prirodzené.
Nikto by sa nechcel zoznámiť s takým bláznom človeka, ktorý celý deň iba pije.
Existovalo však niekoľko výnimiek, jednou z nich bola Norn.
"Ocko! Pred chvíľou tam bol obrovský muž."
Aj keď som bol taký opitý, Norn sa so mnou stále rozprávala tak radostne.
Čarodejnica.
Norn je pre mňa teraz moja jediná rodina.
Je to moja najdôležitejšia osoba na celom svete.
Pre mňa existuje len Norn.
Správny.
Nešiel som ani na Begaritto Continent alebo Magic Continent.
Bolo to kvôli prítomnosti Norna.
Moja dcéra, ktorá má práve štyri roky, ako by som ju mohol opustiť?
Prečo by som ju mal nechať za sebou a ísť na také nebezpečné miesto, kde by som
mohol zomrieť?
"Ach? Čo je Norn? Stretli ste sa s niečím zábavným?"
"Áno! Keď som pred chvíľou takmer spadol do priekopy, pomohol mi holohlavý človek!
Tak toto! Mám to!"
Počas toho Norn šťastne zdvihla, čo mala v rukách.
Bolo to jablko. Červené jablko. Naozaj najchutnejšia farba.
"Vidím, to je dobré. Poďakoval si mu riadne?"
"Áno, povedal som 'Ďakujem'. Holohlavý strýko ma potom pohladil po hlave!"
"Chápem, chápem. Dobrý človek. Ale nemal by si ho nazývať plešatým, pretože by ho

to mohlo obťažovať."
Rozhovory s mojou dcérou boli vždy zábavné.
Norn je môj poklad.
Ak by sa našiel niekto, kto by sa odvážil na ňu položiť ruku, bol by som pripravený ísť
proti celému Milisovmu kráľovstvu.
Bolo to v tom čase, keď som nad tým rozmýšľal...

"Vedúci, je to veľmi zlé!"
Jeden z členov môjho tímu skočil do mojej izby.
Keď som prerušil rozhovor s mojou drahou dcérou, cítil som sa trochu mrzuto.
Keby to bolo ako vždy, len by som mu odpovedal a kričal by som z pľúc.
Keď ma však okrem mňa zdržala moja hrdosť.
"Čo sa deje?"
"Robil som prácu, ktorú si mi pridelil, keď nás napadli!"
"Napadnutý?"
Boli napadnutí.
Kým?
To musia byť tí prekliati šľachtici.
Povedali sme im, že tí, ktorí boli pod nadvládou kráľovstva Asura, boli po katastrofe
neprávom prinútení do otroctva.
Aj tak sa nepohli ani ich nevydali, tí chamtiví bastardi.
To bol dnešný príbeh, poslali ľudí, aby vzali späť svojich otrokov.
"Dobre, všetci, rýchlo sa vybavte. Poďme!"
Zatiaľ sme vyzvali všetkých, aby sa zhromaždili.

Nebola to banda mocných bojovníkov, ale nebolo to tak, že by ich protivníci boli silní
dobrodruhovia, ktorí sa prebojovali cez labyrinty.
Mali by byť schopní s nimi bojovať aspoň krk po krk.
Kým sa zhromaždili, zamieril som tam, kde nastal problém.
Miesto by malo byť blízko, kam môžem okamžite skočiť.
Tajným veliteľstvom pátracieho tímu bola kopa starých skladov, kde sa skladovalo
oblečenie a iné druhy vecí.
Bolo to miesto, ktoré niekto musel objaviť.
Je to zlé. Možno bude potrebné zmeniť základňu.
"Pán Paul, nepriateľ je len jeden, ale je silný, buďte opatrní."
"...používa meč?"
"Nie, je to kúzelník. Pravdepodobne dieťa, ale má zakrytú tvár."
Kúzelnícky frajer...
Možno amatér, aj keď takto povedané, ako by nás porazil s toľkými dospelými, ako sú
jeho súperi?
Pravdepodobne to bude niekto z trpasličej rasy.
S malým vzrastom ako dieťa nás môže ľahko oklamať, aby sme si mysleli, že je obyčajné
dieťa.
Odporca trpasličej rasy.

Aj keď som opitý, stále by som mal byť schopný vyhrať.
Som si istý, že by som nebol porazený týmito obyčajnými násilníkmi, ale...
Nie, nie je problém.
Možností z hľadiska bojových schopností mám viac než dosť.
Mysliac si to, pokračoval som ďalej do skladu.

Kapitola 46 – Rodič a
Detský boj
Časť 1
Hostinec, v ktorom Paul býval, bol „Dawn of the Door Inn“. Vedľa je o niečo väčší
hostinec ako zvyčajne.
Vnútri je kruhový drevený stôl s desiatimi miestami na sedenie. Sedím na jednom z
nich. Paul sedí predo mnou.
Aj keď je ešte deň, všetky miesta sú obsadené. Chlapci, ktorých som knokautoval,
boli vyliečení nejakými Paulovými spojencami liečivých mágov a tiež sedeli okolo. Je
samozrejmé, ale pohľady, ktoré mi venovali, neboli obzvlášť dobré. Zdá sa, že všetci
sú tu Paulovým spoločníkom.
Konkrétne si všimnem osobu, ktorá stojí za Paulom.

Sedí tam bojovníčka. Jej vlasy sú krátke, gaštanovej farby, vlniace sa
smerom von.1 Jej pery sú trochu našpúlené2 a pôsobí očarujúcim
dojmom. Za osobitnú zmienku stojí jej postava. Veľké prsia, štíhly
pás a plný zadok zakrytý takzvaným brnenie v bikinách.
Je to dievča v neskorom tínedžerskom veku.
V skutočnosti je to bojovníčka, ktorú Paul nazval Vera.
Dokonca jediným pohľadom môžem povedať, že má postavu, ktorú má Paul rád.
To brnenie v bikinách nie je v tomto svete veľmi nezvyčajné. Je to svet, kde sa dá

malá rana ľahko opraviť liečivou mágiou. Za predpokladu, že by len blokovali útoky,
uprednostnili by ľahké brnenia. Veci ako reťazová zbraň by vám prekážali. Je veľa
šermiarov, ktorí takto rozmýšľajú. Je pravdepodobné, že je jednou z nich.
Napriek tomu je to prvýkrát, čo som videl niekoho tak sporo oblečeného.

Normálne nad nejakým tenkým oblečením nosili brnenie na kĺboch, ako sú ramená
a lakte. Aj keď nie je takto oblečená, pretože sme v bare, mohla si obliecť kabát alebo
niečo také. Prinajmenšom mladé ženy, ktoré som doteraz videl na démonovi
Kontinent bol taký. Nie je jej v takom vstávaní zima?
Počul som, že kvôli 7 vežiam v Milise je tu vždy stabilná klíma. Zaujímalo by ma, či preto
je v poriadku?
No, zatiaľ len predpokladajme. Je to oku lahodiace.
Kým sa na ňu pozerám, naše pohľady sa zrazu stretnú.

Žmurkol som na mňa.
Žmurknutie som opätovala.
"Ach, Rudi... Rudi?"
Keď sa ku mne Paul prihovorí, prerušíme s bojovníčkou pohľady.
"Oci, už je to nejaký čas."
"Čo, Rudi... prežil si, čo?"3
Paul prehovoril unaveným hlasom. Ako to mám povedať... naozaj sa zmenil.
Nie je poriadne oholený, vlasy má rozcuchané, dych páchne alkoholom a celé telo
pôsobí mrzutým dojmom.
Vôbec sa nepodobá na Pavla v mojich spomienkach.
"No... áno..."
V každom prípade moja myseľ nestíha.
Prečo je tu Paul?
Toto je Milishion.
Od Asury je to tak ďaleko ako Afrika od Mongolska.

Je tu, aby ma hľadal?
Nie, nemal vedieť, že som bol teleportovaný na Démonský kontinent.
V tom prípade pre niečo iné, čo?
A čo jeho práca pri ochrane dediny Buena?
"A tak prečo si tu, Tou-sama?"
Keď som si myslel, že by som sa to mal opýtať ako prvý, Paul v odpovedi vyzeral
prekvapene.
"[Prečo?] pýtaš sa, videl si správu, nie?"
"Správa... hovoríš?"
Správa.
Aká správa?
Nespomínam si, že by som niečo také videl.

Keď ma Paul videl očividne zmätený, zamračil sa.
Je možné, že som povedal niečo, čo ho rozrušilo?
"Ahoj, Rudeus. Čo si robil doteraz?"
"Aj keď sa to pýtaš, bolo to dosť drsné, vieš."
Ja som ten, kto chce vedieť, čo sa deje.
Keď som o tom premýšľal, vyrozprával som svoju doterajšiu cestu.

O tom, ako ma previezli na magický kontinent, zachránila ma istá osoba z magickej
rasy, ako som sa stal dobrodruhom a o roku, ktorý som strávil s Eris na kontinente
démonov.
Keď o tom premýšľam, bol to celkom zábavný výlet. Od problémov, ktoré sme mali na
začiatku, ako aj pol roka, ktorý sme prežili ako dobrodruhovia; zažili sme toho naozaj
veľa.
Mohlo to byť preto, ale postupne som sa stal zhovorčivejší a začal

som vášnivejšie rozprávať o udalostiach, ktoré sa udiali počas mojej
cesty.
Všetko, čo som povedal, bola úplná literatúra faktu; veľká veľká
podívaná.
Svoju cestu som rozdelil na tri časti: Prvou bolo stretnutie s Ruijerdom a spriatelenie
sa s ním a potom chaos v meste Rikarisu.
Druhá bola o veľkom kúzelníkovi Rudeusovi, ktorý pomáhal

Ruijerdovi, a jeho ceste reformovať svet.
Tretia bola o tom, ako ma zajali nejakí zbabelí beštií ľudia a o mojich
zúfalých bojoch v zajatí.
Aj keď som zdramatizoval niekoľko častí, začal som hovoriť hladšie
a moje gestá boli postupne radostnejšie a hľadel som na rozprávanie
príbehu a zároveň som robil prehnané zvukové efekty.
Mimochodom, vynechal som veci o Hitogami.
"A keď sme sa dostali do Wind Port, videli sme..."

"..."
Približne v čase, keď som dokončil rozprávanie druhej časti, „Cesta

3 ľudí na čiernej listine cez kontinent démonov – oblúk empatie“,
som zrazu prestal rozprávať.
Paul bol namrzený.
Jeho tvár sa zdeformovala do podráždeného výrazu a ťukal prstom

po stole.
Možno som ho nejako naštval.
Bez pochopenia som sa chystal pokračovať vo svojom príbehu.
"Potom sme zamierili do Veľkého lesa."

"To je dosť."
Paul ma podráždeným hlasom prerušil.
"To, že si strávil posledný rok šantením, teraz celkom dobre chápem."
Bol som trochu podráždený Paulovými slovami.
"Vieš, mal som dosť ťažké časy."
"Čo bolo na tom ťažké?"

"Eh?"
Keď sa o to na oplátku spýtal, vydal som zvláštny hlas.
"Z tvojho tónu som nemal pocit, že by si mal čo i len štipku ťažkostí."
To preto, že som to tak povedal.
Aj keď som sa určite nechal trochu uniesť.
"Ahoj, Rudi. Chcel by som sa spýtať jednu vec."

"Čo je to?"
"Vy, prečo ste nezozbierali informácie o ostatných ľuďoch, ktorí boli teleportovaní, keď
ste boli na kontinente démonov?"
Ostal som ticho.
Nezostávalo mi nič iné, len byť ticho.
Aj keby sa ma spýtal [Prečo?] nemal som ako odpovedať.
Odpovedať sa dalo len jedným spôsobom.

Dôvod bol len jeden.
Bolo to preto, že som zabudol.

Najprv sme bojovali zo všetkých síl, ale aj keď sme mali opäť priestor na dýchanie,
ani raz som si nepomyslel, že na kontinente démonov mohli byť okrem nás aj ľudia.
"Ja-, zabudol som... Nemali sme na to čas a..."
"Nemal si čas? Aj keď si mal čas pomôcť nejakému démonovi, ktorého si nepoznal,
nemal si čas starať sa o ostatných ľudí, ktorí boli teleportovaní?"
mlčím.
Pomýlil som si priority.
Teraz, keď to spomína, určite to tak mohlo byť

prípad.
Napriek tomu sa ma na to nepýtajte, keď sa to už stalo.

Vtedy som naozaj zabudol.
Nemôžem si pomôcť, však?
"Hah! Bez hľadania druhých, bez napísania jediného písmena, spolu s tým roztomilým,
roztomilým ojou-san, ako by si bol na pikniku a žil ako dobrodruh. Nielen to, mal si
silného strážcu, ktorý ťa odprevadil. A potom , hah, keď si prvýkrát prišiel do
Milishionu, videl si únos, dal si si na hlavu nohavičky a hral si sa na hrdinu?"
Paul si na mňa posmešne povzdychne a natiahne sa po džbáne s

alkoholom na susednom stole. Polovicu vypil jedným dúškom a
potom si odpľul, akoby si zo mňa chcel robiť srandu.
Pretože toto gesto si zo mňa nehanebne robilo srandu, bol som podráždený. Aj keď
mu nepoviem, aby prestal piť, nie sme uprostred dôležitej diskusie?
"Dokonca aj ja som musel riešiť jednu vec za druhou. Rozhodol som sa tak v situácii,
keď som nevedel rozoznať,
správne, chránil by som iba Eris... Stali sa rôzne veci, takže sa tomu nedalo pomôcť,
však?"
"Nie je to tak, že by som ťa obviňoval alebo niečo také."
Hovoril tónom, ktorý ma zosmiešňoval. Nakoniec som začal zvyšovať hlas.
"V tom prípade, prečo sa so mnou chceš hádať?"
Dostal som sa na hranice toho, čo som mohol vydržať. Nerozumiem, prečo Paul
hovorí takéto veci.
"Prečo sa pýtaš?"
Paul znova odpľuje.
"To by som sa mal opýtať ja teba."

"A čo ja?"
Neviem to pochopiť. Čo sa snaží povedať?
"Bola to Eris, ktorú si spomínal, Phillipova dcéra?"
"Eh? Ach, samozrejme, že je."
"Nikdy som ju nevidel, ale určite je to celkom roztomilý ojou-san, čo? Neposielal si
listy, pretože si si myslel, že počet stráží okolo nej sa zvýši a bude to prekážať tvojmu
flirtovaniu?"
"Nepovedal som práve, že som zabudol?"
Nemyslel som na nič iné ako na to.
Iste, Eris má naozaj dobré postavenie.
Rodina Greyratovcov je obrovská.

Ak by sme hovorili s pánom Saint Port, možno by sme získali jedného alebo dvoch strážcov.
Ale vysvetlil som, že v tom čase ma chytili Beast People a tak... oh, nevysvetlil som, čo? K
tej časti som sa ešte nedostal.
Aj tak.
Chcel som robiť veci, ktoré som mohol, vlastným spôsobom.

Aj keď sa mi nepodarilo urobiť všetko najlepším možným spôsobom, nedáva mu to právo
ma takto obviňovať.
"Vedúci. Čo tak to tam nechať? Je ešte mladý, takže aj keby toho povedal trochu priveľa,
nedá sa tomu pomôcť, však?"
Keď som zmĺkla, zozadu prišla bojovníčka v bikinách a položila ruky na Paulove ramená.
Keď to vidím, pohŕdavo sa smejem.
Koniec koncov, je to niečo také.
Hoci tento muž hovorí vysoko a mocne, je to muž, ktorý nebude diskriminovať, pokiaľ ide
o ženy.
On je taký človek.
Nie je v pozícii, aby mi niečo povedal.
Ani raz som nepoložil ruky na Eris.
Určite tam boli blízke hovory.
Boli časy, keď ma tiež ovládali moje túžby.
Ale nikdy som na ňu nevztiahol ruky.
"Pokiaľ ide o ženy, nechcem, aby si mi to povedal, Tou-sama."
"...Hej?"
Paulove oči sa zalesknú podráždením. nevnímam.

"Čo je tam s tou ženou?"
"A čo Vera?"
"Vedia mama<--vážená matka (Kaa-sama)--> a Lilia, že máte nablízku takú krásnu

ženu?"
"...Nerobia. Neexistuje spôsob, ako by to urobili."
Paulov výraz sa zvrtne do výrazu ľútosti, ale ja to nevidím.

Bol som oklamaný, keď som si myslel, že som vyhral hádku.
"Takže podvádzaš, koľko chceš? Obliekla si ju do celkom erotického oblečenia. Zdá

sa, že deň, keď dostanem nového brata alebo sestru, je blízko, čo?"
Než si uvedomím.
Než som si to uvedomil, dostal som úder a ležal som na zemi.
Paul robí zlomyseľný výraz a pozerá sa dole
ja.
"Neserď sa, Rudi."
Bol som zasiahnutý.
prečo?
Sakra.
"Ahoj, Rudi. Keďže si tu, znamená to, že si prešiel okolo Saint Port, však?"
"A čo s tým?"
"Tak to by si mal vedieť, však!?"
ja uz neviem co sa deje.
Len to, že Paul niečo skrýva, a že hoci o tom neviem, obviňuje ma, pretože si myslí,
že je prirodzené, že to robím.
Neserte sa so mnou.
Dokonca aj ja mám veci, ktoré nepoznám.

Je tu kopa vecí, o ktorých by som rád vedel.
"Neviem!"
Zdvihol som päsť a udrel na Paula.
Vyhýba sa tomu.
Zároveň aktivujem svoje mystické oko.
<Zachytí sa mi noha a zvalím sa> Z celej sily dupnem
na Paulovu nohu.
Potom sa otočím a mierim na Paulovu bradu.

<Vyhýba sa tomu a vracia úder na pult> Na opitého človeka sa pohybuje naozaj
dobre.
Zbieram manu do pravej ruky.
Stále sa nemôžem rovnať Paulovi v boji zblízka.
Ak však použijem mágiu, nie je to problém.
Pravou rukou vytvorím tornádo a Paul letí.
"Čoo!"
Paul letí vo vzduchu a je hodený za pult.

S nárazom vyletí džbán s alkoholom a spadne na posteľ.
"Sakra! Teraz si to kurva urobil!"
Hneď vstane, no nohy má unavené.

Tento idiot príliš veľa pil.
V minulosti bol Paul silnejší ako tento.
Je pravdepodobné, že aj v tejto polohe by sa vyhol môjmu tornádu.
"Rudi, ty bastard..."
K potácajúcemu sa Paulovi sa ponáhľa ďalšia žena. Aj keď sa obklopuje ženami,

naozaj sa odvážil povedať mi všetky tie veci.
"Nedotýkaj sa ma!"
Paul ju striasol a kráča predo mnou.
"Paul, s koľkými ženami si podvádzal, kým som bol preč?"
"Drž hubu!"
<Švihne ku mne pravou päsťou> Je to naozaj nevzhľadný telegrafný úder4.
Je to naozaj ten istý Paul?
Toto je útok, ktorému sa môžem vyhnúť aj bez môjho mystického oka.

Chytím tú ruku a vykonám jednoručný hod ramenom.5

Samozrejme, že nemôžem robiť nič také ako judo.
Použil som veternú mágiu, aby som nás odkopol a takto som ho násilne hodil.
"Wow...!"
Zdá sa, že ani poriadne nepredviedol ukemi6 .

V skutočnosti však neviem, či táto technika v tomto svete existuje.
Nasadol som na Paula, ktorý nemotorne spadol na podlahu.
Rovnakým spôsobom, ako to Eris zvyčajne robí, skontrolujem obe jeho ruky
kolenami a zneutralizujem akýkoľvek odpor.
"Aj ja som sa snažil zo všetkých síl!"
udrel som ho.
udrel som ho.
udrel som ho.
Paul to vydrží a nenávistne sa na mňa pozrie.
Sakra.
Čo je s tými očami.
Prečo sa na mňa musí tak pozerať.
"Nedalo sa tomu pomôcť, však!? Bol som na mieste, o ktorom som nič nevedel!
Nebol tam nikto, koho by som poznal! No aj tak som sa sem nejako dostal!
Prečo mi musia byť takto vyčítané!"
"...Keďže si to bol ty, mal si robiť veci lepšie!"

"Nemohol som!"
Potom som Paula bez slova udrel znova a znova.

Paul nepovedal ani slovo, a kým krvácal z úst, len sa na mňa
pozeral.
Podráždeným spôsobom.
Akoby sa pozeral na niekoho, s kým sa nedalo rozumne.

prečo?
Nemal to byť človek, ktorý by sa na mňa takto díval.
sakra...
Sakra.
"Prestaň!"
V tom čase na mňa zboku niečo priletelo a narazilo do mňa.
Kvôli nárazu som sa zapotácal a Paul ma v tom momente odstrčil a

postavil sa.
Pripravujem sa na útok.
Paul sa však nepohol.

V priestore medzi nami stálo slobodné dievčatko.
"Už prestaň!"
Má nos podobný Paulovi a zlaté vlasy veľmi podobné Zenith.
Rozumiem len letmým pohľadom.

To je Norn.
Moja mladšia sestra.

Poriadne narástla.
Ak si dobre pamätám, teraz má päť, však?
Nie, má už šesť rokov?
Prečo ku mne stojí s takto roztiahnutými rukami?
"Netýraj otca!"
Prijímam tieto slová, ohromený.
tyrana?
Nie, myslím...
Eh?
Norn na mňa hľadí očami, ktoré sa chystajú plakať.

Zrazu sa obzerám okolo seba a z nejakého dôvodu...
Zbiehajú sa na mňa pohľady kritiky.
"...Čo s tým?"
Srdce mi zrazu zamrazí.

Spomínam si na ten incident spred desaťročí.8
Bolo to obdobie, keď som bol šikanovaný.
V tom čase som sa tiež trochu pomýlil a všetci v triede sa na mňa pozerali s
kritikou.
Aha, presne tak.

Povedal som niečo zlé.
Vzdávam sa.
Moje srdce je zlomené.
už ma to nebaví.
Idem domov.
Nič som nevidel.
ja nic neviem.
Vrátim sa do hostinca a počkám na Eris a Ruijerda.

Potom hneď odídem.
Zajtra alebo pozajtra.
Aj keď to nie je hlavné mesto, stále sa dá zarobiť, tak kto

stará sa.
Vo Westporte by mal byť aj cech dobrodruhov.
"Rudi. Nebol si to len ty, kto bol teleportovaný. Všetci v dedine Buena boli tiež zahalení
do teleportačnej katastrofy."
Paul niečo hovorí a ja to tlmene počujem.
...
Eh?
Čo, práve teraz, čo?
„Nechali sme odkazy v Saint Port a tiež vo Westporte.

V cechu dobrodruhov. Stali ste sa dobrodruhom, však? Prečo si ich nevidel...?"
Aj keď to hovoríš, nič tam nebolo...
Nie, je to tak.
Nikdy som nechodil do cechu dobrodruhov v Saint Port.
Keďže potom, čo som išiel vyzdvihnúť Ruijerda, skončil som v dedine klanu
Dorudia.
"Kým ste šťastne cestovali, zomrelo nespočetné množstvo ľudí."
Nespočetné množstvo ľudí.

Tá mierka.
Magická katastrofa.
Teleportačná katastrofa.
Prečo som si to neuvedomil?

Hitogami povedal: „Magická katastrofa veľkého rozsahu“.
Prečo som si myslel, že dedina Buina bude v poriadku?
Vidím.
Všetci chýbajú...
"Inými slovami... aj Sylphy?"
Keď to poviem, Paul sa opäť rozčúlil.
"Rudi. Zaujíma ťa viac žena ako tvoja vlastná matka?"
prehltnem.
"K-, Kaa-sama stále chýba!?"

"Áno. Vôbec som ju nevedel nájsť! Lilia tiež!"
Pavlove trpké slová ma zasiahli ako facka.
Potácam sa ako keby ma trafili.

Moje nohy sú nestabilné.
Mám pocit, že sa zrútim.
Predo mnou je stolička.
Nejako sa mi darí sa o to oprieť.

"Aby sme pátrali po nezvestných ľuďoch, vytvorili sme organizáciu pátracej skupiny."
Pátracia skupina.
Vidím.
Inými slovami, ľudia sú tu pátracia skupina?
"B-, ale prečo by pátracia skupina unášala ľudí?"

"Sú aj takí, ktorí sa stali otrokmi."
Otroci.
Po teleportovaní bez toho, aby vedeli, kde sú, sú oklamaní a potom sa z nich stali
otroci...
A takých ľudí je zrejme veľké množstvo.
Zdá sa, že Paul a jeho skupina porovnávajú otrokov jedného po druhom so

zoznamom nezvestných osôb a vážne žiadajú majiteľa o ich slobodu. Avšak medzi
nimi je mnoho takých, ktorí sa nechcú rozlúčiť s otrokmi, ktorých získali. Podľa
milisiánskych zákonov, bez ohľadu na okolnosti, akonáhle sa človek stane otrokom,
je majetkom svojho pána.
Preto sa Pavol rozhodol otrokov násilne uniesť.
Krádež otrokov je samozrejme zločin.
Ale v tomto zákone je diera.
Pomocou toho Pavol oslobodil nespočetné množstvo otrokov.
Samozrejme, ak by to bolo podľa ich želaní, potom by bolo v poriadku opustiť otrokov.
Väčšina otrokov však v slzách prosila, aby sa mohli vrátiť do svojho rodného mesta.
Chlapec, ktorého tentoraz zachránili, bol jedným z nich.

Myslel som, že som niekde videl jeho tvár, ten chlapec bol jedným z tých, ktorí v
minulosti šikanovali Sylphy, Somal.
Počas minulého roka ho prinútili žiť ako prostitútka.
Počuť trpké výkriky tých, ktorí sa stali otrokmi, ale medzi nimi boli aj tí, ktorí nemohli
byť spasení.
Inými slovami, boli tam aj takí, ktorých niektorí šľachtici zanedbávali, ale nedokázali
pochopiť povýšenecký spôsob práce pátracej skupiny.
Zhora, zdola ich kritizovali zo všetkých strán.
Napriek tomu, že Paul mal každým dňom vyčerpané nervy, nikdy sa nevzdal a naďalej
dával to najlepšie.
Všetko kvôli záchrane tých, ktorí boli teleportovaní kvôli magickej katastrofe.
"Rudi. Myslel som, že si si už dávno všimol situáciu a už si zakročil."
Pri Pavlových slovách zvesím hlavu bez sily.
Nehovor niečo také nezmyselné...
Ako presne som si to mal uvedomiť?
Aha, ale vidím.

Vidím.
Je možné, že počas mojej cesty na kontinente démonov boli v jednom z miest, cez
ktoré som prechádzal, ľudia z regiónu Fedoa.
Keby som sa jedného z nich spýtal na ich príbehy, možno by som si uvedomil
vážnosť situácie.
Nedbalo som na potvrdenie situácie.
Mal som uprednostniť zistenie o katastrofe pred Ruijerdovou situáciou.
Zlyhal som.
"Takže pre teba je bezstarostné dobrodružstvo..."
Bezmyšlienkovosť.
Aha, presne tak.
Je to tak, nie?
Kým ma vzrušovali Erisine nohavičky.
Kým ma vzrušovali telá mladých žien z cechu dobrodruhov.
Kým som olizoval stehná Veľkej cisárovnej ríše démonov.
Kým som prehmatával telá dievčat s ušatými šelmami...
Paul riskoval svoj život, aby našiel našu rodinu.
Samozrejme, že sa hnevá.
"..."
Len, nemôžem sa ospravedlniť.
Pretože sa tomu nedalo pomôcť, však?
Ako to mám povedať?
Je to preto, že som si myslel, že som sa vtedy snažil zo všetkých síl.

"..."
Paul nič nehovorí.

Norn tiež mlčí.
Z jej pohľadu však cítim silný pocit odmietnutia.
Ten pocit ma dojíma.

Trhá mi to pri srdci.
Drie ma to na duši.
Keď sa rozhliadnem, zistím, že všetci Paulovi spoločníci sa na mňa

pozerali vyčítavým pohľadom.
Mysľou mi prechádzajú myšlienky na moju minulosť.
Bolo to deň nato, keď moje fotky, na ktorých som bol nahý a
menejcenný, rozlepili okolo školy.
Pohľady všetkých, keď som vošiel do triedy...
Vnútro mojej mysle sa zmenilo na čisto biele.

Časť 2
Než som si to všimol, vrátil som sa do nášho hostinca.
Bol som zvalený na posteľ.

Netuším.
Vôbec o ničom netuším.
Nemyslím na nič.
Z vnútra môjho oblečenia sa ozvalo šušťanie.

Keď som sa poobzeral, našiel som papier na písanie.
Rozdrvil som to a vyhodil.
Nechcel som nič robiť.

Keď o tom premýšľam, bolo to prvýkrát, čo sa ku mne moji rodičia
správali chladne.
Aj v mojom predchádzajúcom živote, aj v mojom súčasnom živote.
Niečo také alebo ono, moji rodičia ma rozmaznali.
Práve teraz ma Paul úplne odmietol.

Ten postoj bol... to je pravda.
Bol to postoj, ktorý prejavili moji súrodenci, keď ma vyhodili z domu.
Čo som urobil zle?

nechapem.
Mal som v pláne robiť veci správne.

Aj keď si spätne spomínam, neurobil som žiadne fatálne chyby v úsudku.
Ak by som sa mal odvážiť hádať, na začiatku by som sa spoliehal na

Ruijerda.
Aj keď som pochyboval o Bohu, poslúchol som jeho radu a zachránil som
Ruijerda.
Snažil som sa čo najlepšie hovoriť o svojej ceste šťastne.

Hoci je tu aj fakt, že som sa nechal uniesť, nechcel som Paula znepokojovať
a bolo tu aj moje ego.
'Toto všetko sa mi podarilo', chcel som povedať.
Pre Paula je možné, že to nebolo vtipné.

Aj pre Paulových spoločníkov to podľa očakávania nebolo vtipné.
Naozaj som sa pošmykol.
Nemal som v úmysle uprednostniť Sylphy pred mojou matkou.

Boli tam Paul a Norn.
Myslel som si, že aj Zenith je v poriadku, však?

Nie, to je výhovorka, nie?
V tej chvíli som vôbec nemyslel na Zenith.
Bol to Paul, kto otvoril tému žien.

Vôbec som nepoložil ruky na Eris.
Povedal mi to Paul, ktorý v minulosti podvádzal.
Preto som mal právo...
Aha, takže takto to je?
Je možné, že Paul na ne nepoložil ruky?
Vidím.
Ak je to tak, potom by sa, samozrejme, nahneval.
Dobre. Mám pocit, že som teraz trochu viac pozbieraný.
Dobre.
Zajtra sa s ním ešte raz porozprávam.
V každom prípade, dokonca aj Paul bol trochu emotívny.
Nebol taký prípad aj predtým?
Ak sa porozprávame, pochopí.
Dobre, bude to v poriadku.
Dokonca sa bojím o svoju rodinu. Nie je to tak, že ja nie.
To, že som to neskúmal, bolo preto, že mi tie informácie trochu unikli.
Iste, je bolestivé, že za tento rok a pol, čo som mohol prehľadávať kontinent

démonov, som nič neurobil.
Napriek tomu som stále nažive.
Ja veci nejako vyriešim.
presne tak.
Nevadí, ak ich poriadne vyhľadám.

Pavol by mal tiež pochopiť.
To, že v tomto šírom svete, len preto, že ste ich nenašli okamžite, neznamená, že sa
nikdy nenájdu.
Preto Paula upokojím a dohodneme sa na tomto časovom pláne.

p
Zameriame sa na miesta, ktoré ešte nevyhľadali.
Pomôžem aj ja.
Ak doručím Eris do Asury, môžem pokračovať na sever a prehľadávať severné oblasti.
Správny. Najprv sa stretnem s Paulom...
Vrátim sa do toho baru a stretnem sa s Paulom...
"...Oopp."
Zrazu som pocítil nevoľnosť a bežal som do kúpeľne.
Takto zhadzujem všetko.
Aj keď teoreticky rozumiem, moje srdce nie je vôbec vyčistené.
Pretože to bolo už dávno, čo som čelil odmietnutiu zo strany mojej rodiny, moje
srdce sa úplne zlomilo.
Časť 3
Ruijerd sa vrátil krátko po poludní.
Mal veselší výraz ako zvyčajne a zdalo sa, že získal niečo, čo vyzeralo ako obálka.
Ale keď ma videl sedieť na posteli, zamračil sa.
"Stalo sa niečo?" Bol som požiadaný.
"Môj otec bol v tomto meste."
Keď som odpovedal takto, Ruijerdov výraz sa vyrovnal

závažnejšie.
"...povedalo ti niečo nepríjemné?"

"Áno."
"Už je to nejaký čas, čo si ho stretol, však?"

"Áno."
"Povedz mi podrobnosti."
Bez toho, aby som čokoľvek skrýval, som mu povedal, čo sa stalo.
Ruijerd stručne povedal: "Je to tak?".
Konverzácia sa tam zastavila.

Na chvíľu odišiel.
4. časť
Večer sa Eris vrátila.

Niečo sa mohlo stať, pretože vyzerá celkom vzrušene.
Na hrudi má prilepené listy a na lícach má špinu. Vyzerá však celkom

šťastne.
Vzhľadom na tento vzhľad sa zdá, že mala dobrý čas na lov škriatkov.
Som rád.
"Vitaj späť."
"Som späť, Rudeus. Vieš! Ach..."
Keď som sa na ňu usmial, urobila prekvapený výraz.

Potom sa takto rozbehla ku mne.
"Kto to bol!? Kto ti to urobil!?"
So zbesilým výrazom ma začala triasť okolo pliec.
"To nič, vieš."

"V žiadnom prípade to tak nie je!"
Niekoľkokrát mi kládla podobné otázky.

Bola vytrvalá, a tak som jej bez toho, aby som niečo skrýval a ľahostajne,
povedal o svojom rozhovore s Paulom.
Povedal som jej o tom, čo som mu povedal, o tom, akú reakciu mal a čo sa stalo.
"Čo s tým? To je!"
Keď Eris počula môj príbeh, veľmi sa nahnevala.
„Povedať niečo také jednostranné, to sa neodpúšťa!

Ako tvrdo si myslí, že ste pracovali!? Aby povedal, že to hrá...! Absolútne
neodpustiteľné! Je diskvalifikovaný ako otec! Ubijem ho k smrti!"
Povedala niečo nebezpečné a vyrútila sa z miestnosti s mečom v ruke.
Nemal som energiu ju zastaviť, a tak som ju takto odprevadil.

5. časť
O niekoľko minút sa Eris vrátila.
Ruijerd ju chytil za zátylok a niesol ju ako mačku.
"Nechaj ma ísť!"
"Nezapájajte sa do bitiek rodičov a detí."
vyhlásil Ruijerd a položil Eris na posteľ.
Eris okamžite otočila hlavu, aby sa naňho pozrela.
"Aj keď je to boj medzi rodičom a dieťaťom, stále sú veci, ktoré môžeš povedať, a
veci, ktoré nemôžeš!"
"Áno. Ale chápem pocity Rudeovho otca."
"A čo potom Rudeusove pocity!? To je Rudeus! Rudeus, ktorý vždy ide ľahko a ktorý
zostane pokojný, aj keď ho kopnú a udierajú, Rudeus! Stal sa takou depresiou!"
"Ak je v depresii, tak ho uteš. Ak si žena, môžeš toho veľa, však?"
"Čo-!"
Eris bola stratená a Ruijerd zišiel dole.
Eris, ktorá zostala v miestnosti, vyzerá, že sa nevie upokojiť a potuluje sa sem a tam.
Nenápadným pohľadom na mňa občas založí ruky v impozantnom postoji. Takto ju

otvorí
ústa niečo povedať, ale prestaň a znova sa bude túlať tam a späť.
Nevie sa upokojiť.
Je ako medveď v zoo.
Nakoniec si Eris sadla vedľa mňa.
Pokorne.
Bez slova.
Ona sedí.
Jemne zväčšuje vzdialenosť.
Zaujímalo by ma, akú tvár robí Eris?
Naozaj som nevidel.
Nemala som odvahu pozrieť sa do tváre iného.
Prešlo trochu času.
Zrazu som si uvedomil, že Eris nie je po mojom boku.

Keď som sa začal čudovať, kam sa podela, zozadu ma pevne objali.
"Bude to v poriadku. Som na tvojej strane..."
Keď to Eris povedala, chytila ma za hlavu.

Mäkký, horúci a páchnuci trochou potu.
Všetko to bolo niečo, čo som zažil za posledný rok; bola to vôňa Eris.
Cítil som pocit bezpečia.

Pocit úzkosti, ktorý som mal z toho, že ma odmietla moja rodina, môj strach...
Mala som pocit, že sa to všetko pozametá.
Eris už môže byť súčasťou mojej rodiny.
Keby tam bola Eris v mojom minulom živote, možno by som bol zachránený ešte
skôr.
Bolo to objatie, ktoré mi to dovolilo myslieť.
"Ďakujem, Eris."
"Je mi to ľúto, Rudeus. Nie som v takýchto veciach naozaj dobrý."
Otočil som sa a chytil jej ruku.
Boli mozoľnaté od jej meča, silné a neboli to ruky, o ktorých by ste mohli veriť, že
patrili dcére aristokratickej rodiny.
Boli to ruky, ktoré ukázali veľké úsilie.
"Nie, naozaj si mi pomohol."

"...Mmmn."
Kusy môjho srdca sa spojili a len trochu sa mi vrátila vyrovnanosť.
Zatiaľ čo som na to myslel a cítil som úľavu, zveril som svoju telesnú váhu Eris.
Opriem sa o ňu len na chvíľu.
1. Obrázok Google: Mimo Hane
2. Obrázok Google: kačacie ústa
3. V pôvodnom texte znie rád, keď to hovorí. Nie som si istý či

vychádza to z prekladu.
4. V bojových umeniach je to názov pre útoky, ktoré vykazujú veľa vetra alebo
majú obzvlášť veľké pohyby. Sú hrozné, pretože ich môžete vidieť prichádzať z
míle ďaleko. Tiež známy ako „telefónny úder“, ako uvádza pôvodný text.
5. Ippon -
Seoi (nage)
http://bloc.co.jp/blog/assets_c/2013/10/ichida1-thumb-650x418- 29699.gif
6. V japonských bojových umeniach sa tento výraz používa na označenie kotúčov a

padne ďalšia prestávka.
Kapitola 47 – Stretnutie s
Paul
Časť 1
Paul
Pil som v bare.

Keďže je skoro noc, počet zákazníkov začal pribúdať.
Naopak, počet členov skupiny sa znížil.
Uprostred baru som sedel za jedným stolom a odhodlaný

pokračovať v pití donekonečna.
Som si istý, že moja nespokojnosť visí v atmosfére Nikto sa ku mne
nepribližuje.
"Hej, hľadal som ťa?"
A práve keď som premýšľal, zavolal na mňa hlas.

Keď som zdvihol tvár, bol tam muž s opičou tvárou so zdvihnutými koncami úst.
Toto je prvýkrát za rok, čo som naposledy videl túto tvár.
"Gisu? Ty bastard... Kde si myslíš, že si bol."

"Ach, čo je toto, čo je toto, si rovnako nespokojný ako vždy."
"Jasné."
Stlačil som pery k sebe a potom som sa dotkol strany tváre.
Bolesť stále zostáva.

Miesto, kde ma zasiahol Rudeus.
Nasadil som silný predok, ale asi by bol dobrý nápad predsa len dostať liečivú sadru.
Sakra, Rudeus, ty bastard.
Čo tým myslíš [Ak máš moju mágiu, tak magický kontinent nie je problém.]
Ak máte toľko priestoru na voľný čas, potom by ste mali mať dostatok na vyhľadávanie
ľudí.
Práve naopak, stále si mi chcel hovoriť o jedení mäsa z korytnačiek veľkých.
Čo myslíš tým [Keby som nepomyslel na myšlienku vytvoriť hrniec so zemskou

mágiou, potom neexistuje spôsob, ako by som mohol pokračovať v jedení
toho mizerného chutného mäsa ďalší rok.]
Ak máte čas hľadať prísady, mali ste urobiť niečo iné, správne.
Sakra.
Nakoniec si ma podozrieval z podvádzania?
Prestaň sa so mnou motať.
Odkedy sa stal incident s teleportom, ani raz som nepomyslel na ženu.
Nič som so sebou neurobila a odložila som to na poličku, a ty ma potom obviňuješ?
Neser so mnou.
Čo tým myslíš, že si nevedel.
Ak ste boli na magickom kontinente riadne vyšetrovaní, v tomto čase ste sa mohli
stretnúť so Zenithom alebo Liliou.
Nehnevaj sa na mňa...
"Hehe.. keďže si taký, zdá sa, že si sa ešte nestretla."
Čo je na tom smiešne Gisu?
Zatiaľ čo sa tak ľahkovážne smeje, zdá sa, že si niečo objednal.
V každom prípade je to pravdepodobne len alkohol.
Tento muž je väčší pijan ako ten trpaslík Talhand.
"Paul. Ukáž svoju tvár zajtra v Cechu dobrodruhov."
"Prečo by som mal?"
"Budeš sa môcť stretnúť so zaujímavým človekom."
Zaujímavý človek.
Niekoho, kto by vyliečil moju nespokojnú náladu.
Dôvod, prečo Gisu dnes ukázal svoju tvár.

A potom človek, ktorého som práve dnes stretol.
Po zložení týchto troch som si uvedomil odpoveď.
"Rudi, čo?"
Potom, čo počul, že opičia tvár zkysla a začala sa škrabať na hlave.
"Čo je toto? Vedel si to?"

"Stretol som ho."
„Ak je to tak, nezdá sa, že by si bol veľmi šťastný.

Pohádali ste sa?"
Boj.
No bojuj, hej.
Neprerástlo to ani do boja však?
Sakra, keď som si na to spomenul, začala ma znova bolieť tvár.
"Čo sa stalo Paul, povedz mi o tom."
S tou priateľskou tvárou sa Gisu presunul na stoličku vedľa mňa.

Od dávnych čias tento chlap vždy vedel dobre počúvať starosti iných ľudí.
Aj tentoraz sa zdá, že aj keď poviem, že sa mieša, bude sa snažiť počúvať.
"Ach, počúvaj toto..."
Potom som začal Gisu rozprávať o tom, čo sa pred chvíľou stalo.
Skutočnosť, že som mal zo stretnutia radosť.
Hoci niečo urobilo príbeh nepríjemným a požiadal som Rudeusa, aby mi povedal
o tom, čo dovtedy robil
teraz.
A potom mi Rudeus začal rozprávať o svojej ceste príliš zábavným tónom.
Začal spievať o bezcennom príbehu chvastania sa.
Namiesto toho chvastania by ste mali urobiť niečo iné, na čo som poukázal.
A to, že mi to opätoval.
A to, že upozorňoval na ženy, sme praskli.
A to, že sme sa pohádali a mňa zbili.

Gisu len počúval, ako si prikyvoval v konkrétnych bodoch.
[Áno], zdá sa, že súhlasí [teraz vidím], zdá sa, že pochopil, keď počúval.
Počúval s takým pocitom, ale nakoniec povedal toto.
"Vieš, nemáš príliš vysoké očakávania od svojho syna?"
"Hej?"
Uvedomil som si, že som hlúpo zvýšil hlas.
Prehnané očakávania?
Čo je to?
Voči komu?
"Mám? Smerom k Rudimu?"
"Teda, premýšľaj o tom trochu viac."
Kým som bol zmätený, Gisu na mňa neustále tlačil, aby som odpovedal, a spájal
svoje slová.
"Ten chlap je určite úžasný. Nikdy predtým som nevidel chlapa, ktorý by vedel
používať nehlasné zaklínadlá. Keď som počul, že za posledný rok vyhladil desiatky
príšer, prebehli mi zimomriavky. Som si istý, že ten chlap Rudeus je v skutočnosti
génius, ktorý sa objavuje len raz za sto rokov."
To je správne. Rudi je génius.
Je to génius.
Skutočný génius.
Je to chlap, ktorý už od malička dokázal čokoľvek.
Bol bod, kedy som si myslela, že je na niektorých miestach zlý, ale dokonca sa mu
podarilo presvedčiť Filipa, aby ponúkol svoju dcéru.
Filip, ktorý ma vždy tak odsudzoval.
"Áno, je to tak. Je úžasný. Koniec koncov, keď mal päť rokov--"
"Stále je to však frajer."
Potom, čo vstúpil priamo do rozhovoru, som zostal ticho.
"Rudeus je stále 11-ročný spratek."
Gisu to povedal ešte raz, keď o tom uvažoval.
"Aj ty, keď si odišiel z domu, mal si 12 rokov?"
"áno"
"Nehovoril si, že niekto mladší ako 12 je stále fracek?"
"Čo to znamená, čo sa tým snažíš povedať."
Rudi je silnejší ako ja.
Určite som dnes pil alkohol, ale aj keby ste mu túto skutočnosť zobrali, stal sa silným.
Aj keď som bol opitý, myslel som to vážne.

Vážne som použil štýl North God [Four-legged Form], ktorý som nechcel použiť, a
dokonca som zašiel tak ďaleko, že som použil štýl Sword God [Silent Sword].
Aj s tým môj meč prerezal len šnúrku nohavičiek, ktoré mal na hlave.
Rudi to vôbec nemyslel vážne.

Dôkazom toho bolo, že všetkých členov skupiny stiahli len s ľahkými zraneniami.
On bojoval, zatiaľ čo na nich išiel ľahko, ja som prehral s niekým, kto išiel ľahko.
Neviem, o koľko sa posilnil za ten čas, čo sme sa nestretli.
Len, Rudi bol oveľa múdrejší ako ja, keď mal sedem rokov.
Jeho fyzická sila by mala byť silnejšia ako moja.

A jeho hlava je lepšia ako moja.
V tom prípade niet divu, že všetko dokáže lepšie ako ja.
Čo s tým má spoločné vek.
"Paul, čo si robil, keď si mal 11 rokov?"

"Čo?"
Ak si dobre pamätám, učil som sa šermu u mňa doma.
Bol to každodenný život, keď mi môj otec vyčítal.
Aj keď som si dal trochu práce, sťažoval sa na všetko a udrel ma.
"Myslíš si, že by si ty v tej dobe mohol prežiť na magickom kontinente?"
"Hah, Gisu, celý ten predpoklad je zvláštny. Rudi, vieš, mal so sebou silnú magickú
rasu ako sprievod. Pozná ľudský jazyk, jazyk magického boha a jazyk boha šeliem,
dokonca porazil monštrum kategórie A v jednom hit!
Bol spolu s chlapom ako monštrum, ktorý ho sprevádzal.

Aj keby som to nebol ja, ktokoľvek by mohol preletieť magickým kontinentom."
"Nedalo by sa to urobiť. Nedokázal by si to, absolútne nie. Aj keby si práve teraz išiel
na magický kontinent, sám by si sa nemohol vrátiť."
Tvrdil to a zároveň ma zastrašoval.
Gisu je taká istá ako obvykle, ľahkomyseľne sa smeje.
Úsmev tohto chlapíka je rovnako dráždivý ako vždy.
"Ha!! Nie je to o to väčší dôvod! Urobil niečo, čo ja nedokážem. Je génius. Rudi je

génius! Môj syn je génius. Už je z neho dobrý dospelý človek. Nemám čo povedať."
Aká je chyba v kladení očakávaní na chlapa, ktorý ich dokáže splniť. Mýlim sa?"
"Je to omyl. Vždy sa mýliš."
Zatiaľ čo sa neprestal ľahkomyseľne smiať, začal čapovať pivo, ktoré bolo prinesené.
"Puha... To je dobré. Niečo také sa predsa nedá piť vo Veľkom lese."
"Sakra!"
"Chápem, si nahlas."
Gisu položil drevený pohár so zvukom bum.
A potom zrazu začal vážne rozprávať.
"Paul. Ty si ešte nikdy nebol na magickom kontinente, však?"
"Čo s tým?"
Nikdy som nebol na magickom kontinente.
Aj keď som o tom, samozrejme, veľa počul od ľudí.

Hovorí sa, že je to nebezpečná krajina.

Len tým, že kráčate po ceste, sa začnú objavovať príšery a ak ich nejete, nemôžete
žiť.
Čo sa však stane, je tam veľa príšer.
"Ako viete, narodil som sa na magickom kontinente. Potom sa ma spýtajte, ako je

magický kontinent nebezpečný."
"Keď sa nad tým zamyslím, nepamätám si, že by si o tom niekedy hovoril. Ako je to
nebezpečné?"
"Po prvé, nie sú tam žiadne cesty. Existuje cesta, ale nie je to nič ako tie na Milis
Continent a Central Continent, cesty s niekoľkými príšerami, ktoré sú bezpečné,
nikde neexistujú.
Bez ohľadu na to, kde sa pohybujete, príšery kategórie C alebo vyššie
na vás jednoducho vyjdú, aby na vás zaútočili."
Určite som už počul, že je tam veľa príšer, ale C rank?
Sú to odporcovia, ktorí vychádzajú len hlboko v lesoch stredného kontinentu.
Buď prichádzajú v rojoch, alebo väčšina z nich má nejakú špeciálnu schopnosť.
"Nie je to trochu prehnané?"
„Nie, je to pravda, teraz nehovorím ani jednu lož.

Magický kontinent je taký kontinent. V každom prípade je tu veľa príšer."
Gisuine oči boli vážne.
Avšak aj keď tento chlap robí oči ako tieto, nečakane dokáže klamať.
Nenechám sa oklamať.
"Na takom kontinente, aj keď ho nazývate vynikajúcim, zrazu vrhli dieťa bez bojových
skúseností."
"Áno..."
Ak tým myslí žiadne bojové skúsenosti, musí ísť o Rudiho.
Teraz, keď to povedal, som nikdy nepočul, že by s niekým bojoval.
Len sa zdalo, že šikovne odrazil niektorých únoscov a že nemohol vyhrať ani proti
Ghyslaine, pokiaľ sa mu nepodarí otvoriť nejakú vzdialenosť.
Nepoznám lepšieho šermiara ako Ghyslaine.
Ak sa to blíži k tomu chlapovi, tak Rudimu s primeraným odstupom, na svete by

nemalo byť ani 1000 chlapov, ktorí môžu vyhrať.
To je dôvod, prečo mať bojové skúsenosti alebo nie je nesúvisiace reči.
Dokonca aj ten severný boh, Alex R. Karuman, som počul bez akýchkoľvek bojových
skúseností, vo svojom prvom skutočnom boji zoťal a zabil Sword Emperor.
"Potom sa tam objavil dospelý, ktorý ich chcel zachrániť. Čarovná rasa, určite to bol
silný chlap. Supardská rasa. Vieš dobre. Tá supardská rasa."
"Áno."
Nadradená rasa.
Čo sa týka tejto záležitosti, úprimne, napoly som o tom pochyboval.
Počul som, že v pretekoch Supardov nezostali takmer žiadne, dokonca ani na

magickom kontinente.
"V stave, keď nepoznal zľava sprava, existovala jedna existencia, po ktorej sa mohol
natiahnuť. Existencia, ktorá ho zachránila v oslabenom stave.
Nadradená rasa je strašidelná. Keďže neviete, čo urobia, ak ich predsa len

odmietnete. To znamená, že musel chytiť tú ruku."
"No, asi áno."
"Potom, keď bol zachránený, šikovný Rudeus vymyslel tento nápad. [Aký je cieľ tohto
chlapíka?] presne takto."
určite.
Keby to bol Rudeus, myslel by si to.
Neuvedomil by som si to, ale v týchto veciach je šikovný.
Už v tom čase, keď zachránil Liliu, ukázal bystré oko, o ktorom by ste si nemysleli, že
patrí dieťaťu.
"Neexistuje však žiadny spôsob, ako by mohol zistiť cieľ druhej strany."
Som si istý.
Keďže neviete, čo je cieľom druhej strany, ľudia ako Gisu žijú takto.
"Práve teraz ma zachraňuje, ale možno nás nakoniec preruší. Vtedy a tam si Rudeus
pomyslel [Aby som nebol odrezaný, predám mu láskavosť."
"Čo je to? Láskavosť? Išlo by to dobre?"
"Nerob si z toho srandu. Dokonca aj keď to opíšem ako láskavosť, niekoho to

zabodne v citoch a spôsobí, že vypukne kamarátstvo, takéto veci sú dobré."
Začína klíčiť povedomie o súdruhoch, čo.

Už vidím.
Ak to urobí, potom môžem súhlasiť s Rudiho konaním.

Urobil láskavosť výmenou za ochranu Suparda a potom si vylepšil svoje schopnosti

v prípade, keď bol sám.
niekedy prišiel.
Je to racionálne.
Dalo by sa povedať, že Rudeus si vybral najbezpečnejšiu cestu.
Hnnn, podľa očakávania to dokáže dobre.
"Cheh... ak to myslel tak ďaleko, prečo by nemohol urobiť nič viac."
Keď som vypustil tieto slová, Gisu zdvihol prsty.
Potom to začal prechádzať jeden po druhom.
"Na mieste po prvýkrát, v prvom dobrodružstve, bez ohľadu na to, aký je inteligentný,
bolo plné vecí, o ktorých nevedel. Aby sa nenechal oklamať, nemal inú možnosť ako
sa učiť. že sa musel vysporiadať s magickou rasou, o ktorej nikdy nevedel, kedy ho
zradí, a hneď za ním bolo niečo ako malá sestra, ktorú nemá inú možnosť, ako ju
chrániť.“
Zatiaľ čo to Gisu ľahostajne hovoril, zložil prsty a nakoniec dal dva dokopy.
"Keby sa mu čo i len podarilo vyhľadať iných ľudí, ktorí boli navyše teleportovaní, bol
by superman. Superman. Nebolo by divné, keby bol zaradený medzi [Sedem
svetových veľmocí], keby to bol prípad."
[Sedem svetových mocností] huh.
To je nostalgické meno počuť.
V dávnych dobách som sa chcel stať rovnako slávnym.
Aj keď dáme bokom rodičovské preceňovanie, myslím si, že Rudi má dostatočný

potenciál na to, aby to dotiahol tak ďaleko...
"Je to jednoznačne prepracovanie. Aj keď je Rudeus génius, ľudia, viete, majú hranice."
"Prečo by človek, ktorý sa tlačí až za hranice svojich možností, rozprával o svojich

dobrodružstvách tak príjemným spôsobom? Bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráte,
bolo to ako šľachtic, ktorý povrchne vstupuje do labyrintu a hrá sa vrátiť?"
Ak by to pre Rudiho bolo naozaj také ťažké, potom by to nepovedal týmto spôsobom.
Miesta, kde bola cesta bolestivá alebo náročná.

Povedal by mi o takýchto časoch.
O tých však Rudeus ani raz nehovoril.
"To preto, že ťa nechcel znepokojovať."

"...čo?"
Vydal som ďalší hlúpy zvuk.
"Prečo by sa ten chlap o mňa bál? Keďže som zlý starý muž?"
"Je to tak. Je to preto, že si zlý starý muž."
"Cheh... chápem. Je to tak, som slaboch, ktorý uteká do alkoholu kvôli niečomu
bezcennému, som si istý, že v očiach génia-sama by som bol dosť poľutovaniahodný."
"Aj keby nebol génius, ten súčasný vyzeráš naozaj žalostne, Paul."
Gisu si povzdychol.
"Poviem to, pretože nevidíš svoju vlastnú tvár, ale tvoja tvár je teraz dosť hrozná, vieš?"
"Dosť tvár na to, aby ma môj syn ľutoval?"
"Áno. Ak si to ty, stačí, aby si sa pohádal a oddelil."
Je to také úbohé, že by ste tomu naozaj nemohli nič povedať, dodal Gisu.
Dotkol som sa vlastnej tváre.

Počul som zvuk svojej brady, keď som sa niekoľko dní neholil.
"Hej Paul, poviem to ešte raz."
Gisu to povedal, keď presadzoval svoju poslednú myšlienku.
"Vkladáš na svojho syna príliš veľké očakávania."
Zaujímalo by ma, čo je zlé na príliš veľkých nádejach.
Rudi robil všetko dobre už od narodenia.
Dosť na to, aby som si odtrhol tvár ako otca.

Rudi ma nikdy nepotreboval.
"Hej, Paul, vieš. Prečo si nebol úprimne šťastný, že si sa znova stretol? Nie je to v
poriadku. Bez ohľadu na to, akú cestu mal Rudeus. Aj keby to bola bezstarostná a
bezmyšlienková cesta. Aj keď to bola cesta plné hrania so ženami, keďže ste sa opäť
energicky stretli, mali by ste byť z tejto skutočnosti nadšení."
"..."
To je správne.
Aj ja som sa najprv tešil.
"Alebo inak, bál si sa stretnutia so svojím synom, ktorý prišiel o časť tela? Šanca, že sa
stretneš s mŕtvolou, bola dosť vysoká, vieš? Nie, na magickom kontinente by tam
nezostala ani mŕtvola." "
Rudi, mŕtvy?
Po zhliadnutí toho energického Rudiho je to rozprávanie, ktoré nemá

zmysel pre realitu.
Avšak len pár dní predtým.
Nebol som stratený v melanchólii nad tým obrazom?
"Ach, aké poľutovaniahodné. Po úžasne náročnej ceste."

Aj keď sa mu napokon podarilo s otcom opäť stretnúť.
Z otca sa stal alkoholický odpad. Keby som to bol ja, hneď by som s ním prerušil vzťahy.“
Cheh... pri hraní hry naozaj hovorí, čo chce.
"Chápem to Gisu. To, čo hovoríš, je určite správne. Jednej veci však nerozumiem."
"Čo je to?"
"Prečo Rudi nevedel žiadne informácie o dedine Buina? V Saint Port určite mali zostať
odkazy."
Gisu urobil trpkú tvár, keď povedal [To by bolo...]
Toto je tvár, ktorú robí, keď sa snaží niečo skryť.
"Som si istý, že to znamená, že to nešťastne minul."

"Gisu, kde si natrafil na Rudiho? Nenašiel si ho v Saint Port?"
Neviem, kde bol Gisu minulý rok.
Rudeus však prišiel zo severu.
Ak hovoríme o veľkých mestách na severe, kde by Gisu pôsobil, bol by to Saint Port.
V Saint Port po sebe určite zostalo posolstvo.
Okrem toho by na tomto mieste mali zostať aj členovia skupiny.
V čase, keď niekto prechádza z magického kontinentu, aby od tejto osoby získal
informácie.
Ak je to dobrodruh, potom by nemal byť dôvod, aby nenavštívili Cech dobrodruhov.
„Miesto, kde som sa stretol s Rudeusom, bolo v závodnej dedine Dorudia.

Bol som prekvapený, napokon bol podozrievaný z útoku na Svätú šelmu a uvrhnutý
do väzenia nahého.“
"Nahý vo väzení rasy šeliem... Vážne?"
Počul som o tom od Ghyslaine.
Pokiaľ ide o rasu Dedorudia, ktorá je vyzlečená, hodená do klietky, spútaná reťazami
a hodená studená voda sa považuje za najväčšie poníženie.
Je to niečo, čo by takmer nikdy neurobili cudzincom, ak to urobia, potom by sa

postarali o to, aby si to zapamätali až do smrti.
Zo žartu som raz hodil trochu vody na Ghyslaine, vážne sa na mňa pozrela.
"Rozumiem a čo sa stalo potom?"
"Čo je to, nepočul si od Rudeusa?"
"Počul som len, že cestoval z magického kontinentu."

Správne, prečo nevidel odkaz zanechaný v Saint Port.
Chýbala najdôležitejšia časť.
prečo?
Ach, nepočúval som.
Dočerta.
Prečo som vždy taký, s rýchlou náladou.
Ukľudni sa.
Rudi je lepší.
Aj keď je nadriadený, s informáciou sa nestretol.
Musím nad tým premýšľať pokojnejšie.
Ak by sa dostal do Saint Port, aj keby nechcel, vrylo by sa mu do uší.
Inými slovami, v Saint Port sa stal nejaký incident, do ktorého sa nechal zatiahnuť.
Incident, ktorý ho zajal rasou Dedorudia.
Nebol by to nejaký veľký incident?
V posledných dvoch alebo troch dňoch by to malo byť niečo, o čom členovia skupiny
priniesli informácie, stal sa nejaký incident?
"Nie, sám naozaj nepoznám všetky podrobnosti, ale keď som bol na mieste rasy
Mirudetto z Veľkého lesa, počul som chýry o ľudskom spratkovi, ktorý bol zajatý v dedine
Dedorudia."
"Hn? Počkaj chvíľu, hneď teraz, o čom to hovoríš?"
Preteky Mirudetto?
Ak si dobre pamätám, je to druh rasy šeliem.

Rasa, ktorá má uši ako králiky.
"Dedina rasy Mirudetto. Bolo to miesto s patriarchom, takže je dosť veľké, však?"
Vysvetlenie Gisu bolo dlhé a trochu otravné.
Úprimne, v polovici som takmer povedal [To je v poriadku], ako dlho to bolo.
Dnes sa však bavíme o Rudim, takže si vypočujem až do konca, nechcel by som to

do konca bez vypočutia dôležitých častí.
Aj keď som práve urobil tú istú chybu, ako sa očakávalo, nechcem zopakovať tú istú
chybu dvakrát v jeden deň.
Rozhovor sa skončil.
Po zostavení všetkého...
"Gisu, inými slovami, chodil si okolo rás vo Veľkom lese a šíril si informácie, že ak sa
nájdu stratení ľudia, mali by byť poslaní do Milishionu?"
"Áno. Hehe, je v poriadku, ak mi poďakuješ."

"Aj keby som to urobil, neskončilo by to tým?"
Občas som si myslel, že sú na mne závislí utečenci prichádzajúci zo smeru od

Veľkého lesa, ale vidím, bol to taký trik?
"No, tá reč je zatiaľ v poriadku."
"Áno."
Podrobnejšie si to vypočujem neskôr, no nateraz to nechajme bokom.

"Keď som počul, že je to dieťa ľudskej rasy, zrazu mi to došlo, rýchlo som odišiel do
dediny Dorudia. Nechválim sa, ale moje konexie sú široké. Mám množstvo známych
aj v obci Dorudia. Jednu z tých známych som z priateľstva požiadal bojovníka a
plánoval som, že ma uvrhnú do toho istého väzenia."
"Len sekundu, prečo bolo potrebné, aby si do nej vstúpil?"
"Pre prípad, že by sme potrebovali utiecť, keby na to prišlo. Z väzenia rasy šeliem sa
napokon ľahšie uniká zvnútra ako zvonku."
Veľmi dobre viem, aká zručná je Gisu pri úteku z väzenia.
Je to muž, ktorý môže nonšalantne odísť po tom, čo ho prichytia za

podvádzanie.
"Potom vieš. Myslel som si, že pôjdem nájsť zajaté dieťa ľudskej rasy, ktoré kričí
ľútosťou a zúfalstvom...
Je to v poriadku."
"Čo je? Čo sa stalo?"
"Ležal tam nahý, plný pokoja a povedal: [Vitajte, v najvyššom bode vo vašom živote.]
len tak? Naozaj som nemal poňatia, čo mám potom povedať!"
Gisu sa nahlas smial.
"Nie je to niečo na smiech."
„Je to niečo na smiech, vedel som to v momente, keď som ho uvidel.

Že ten chlap je Paulov syn."
Čo je na tom také zaujímavé?
Alebo skôr, aká časť by ho viedla k záveru, že je to môj syn.

"Bol presne ako ten starý ty. Spôsob, akým bol taký drzý na prvom stretnutí, spôsob,
akým bol nezmyselne arogantný, dokonca aj spôsob, akým robil pokroky na žene z
rasy zvierat, [cítim vôňu sexuálneho vzrušenia.] , úplne ho prezreli, ale aj keď vedel,
že prezreli, stále sa na ňu pozeral zvrátenými očami!"
Zdá sa, že Gisu opäť niečo napadlo, nahlas sa smial.
Keď ho takto počujem vyhrabávať veci z minulosti, svrbí ma chrbát.
"No, trvalo to trochu dlhšie, kým som to nevedel s istotou."
Gisu to povedal, zatiaľ čo popíjal svoje pivo.
"Nuž, keďže to tak bolo. Naozaj sa nedá pomôcť, ak o tej informácii nevedel. Zdá sa,
že sa nikdy nezastavil v Saint Port."
"Hmn? Počkaj chvíľu Gisu, ty si vošiel do tej istej cely, však?"

Potom..."
Keby to ten chlap len vysvetlil.
"Nechcel som číhať v pozadí medzi rodičom a dieťaťom, tu jednoducho ustúpim a

nechám na vás dvoch, aby ste sa zmierili."
Gisu to rýchlo povedal a postavil sa zo svojho miesta.
"Hej, počkaj chvíľu, rozhovor sa neskončil?"
"Ach, to je pravda. Zabudol som to povedať, ale zdá sa, že Elinalize a ostatní odišli
smerom k magickému kontinentu. Počul som klebety o rôznych mužoch, ktorých
zjedol elf v Saint Port, takže by tam nemali byť chyba."
"Elinalize je?"
Aj keď som si myslel, že ma najviac nenávidí?
"Hehe... napriek všetkému ťa tí chlapi nakoniec až tak neznášali."
Po tých posledných slovách Gisu opustil bar.

Samozrejme, bez platenia peňazí.
On je taký chlap.
No na dnes je to v pohode.
Ošetrím ťa.
Keď som toľko vypil, pôjdem dnes spať.

A potom sa zajtra pokúsim porozprávať s Rudim.
"Už nepi. Zajtra, keď budeš triezvy, choď do [House of Dawn's Light],
dobre?"
Len tak sa Gisu vrátil a povedal to.
"Chápem!"
Vrátil sa, aby to zatĺkol.
Vzdychla som si a odložila pohár.

Keď som sa nad tým zamyslel, v poslednej dobe som príliš veľa pil.
Prečo som utekal do niečoho takého.

Veci, ktoré musím urobiť, zostáva ešte veľa.
"Ummm... Vedúci Paul, skončil sa tvoj rozhovor?"
Práve keď som si to myslel, jedna slobodná žena prišla s ospravedlňujúcim výrazom.
Myslel som, kto si.
Potom, čo sa jej opitá vážne pozrela do tváre.
Potom som si uvedomil, že je jedným z členov skupiny, pochopil som, že je Vera.
"Ach...napriek všetkému máš dnes na sebe prekvapivo poslušné oblečenie, však."
"Áno, no..."
Vera neurčito prikývla a posadila sa na stoličku, na ktorej doteraz sedel Gisu.
Dnes nemá na sebe svoje obvyklé útočné a stimulačné oblečenie.
Ako vidíte kdekoľvek, je to oblečenie normálneho a obyčajného mestského dievčaťa.
"Ten boj na poludnie, premýšľal som, či to nemôže byť moja chyba."
"Tvoja chyba? Prečo?"

"Nie, ehm, keďže som takýto? Takže, tvoj syn, možno zle pochopil, čo som si myslel..."
"To nesúvisí. Po všetkom tom chlapovi by bolo pravdepodobne podozrivé, keby som
videl veľkosť tvojej hrude."
Existuje dôvod, prečo Vera bežne nosí také ľahké oblečenie.
Kedysi bola normálnou dobrodruhkou, no bola hodená

Kontinent Milis bez akéhokoľvek vybavenia v teleporte
incidente, bola zajatá zlodejmi a použitá na zábavu.
Normálne by ste zavreli srdce po tom, čo ste niečo také zažili, ale ona má obrovskú
vôľu a prekonala to.
Boli však ženy, ktoré to nedokázali prekonať.
Verina mladšia sestra Shera bola jedným z takýchto prípadov.
To dieťa, kedykoľvek sa stretne s mužom, nemôže zastaviť triašku.
Aj s výnimkou členov skupiny. Je ich viacero.
Aby ochránila tie dievčatá pred pohľadmi, snaží sa sústrediť všetky pohľady mužov
na seba svojím obvyklým oblečením.
Tiež je vynikajúca v starostlivosti o iné ženy, ktoré majú vpadnuté oči z podobných
skúseností.
V mojom ohľade nedokážem pochopiť pocity ženy, ktorá bola znásilnená, je to

podriadená, bez ktorej by som to nedokázal.
Je zrejmé, že neexistuje žiadny fyzický vzťah.
V žiadnom prípade to tak nemôže byť.
"Chápem, môžeš ísť."

"Áno."
Vera sa v depresii vrátila na miesta, kde boli zhromaždené ženy.
"Ježiš..."
Ak sa poriadne rozhliadnem, všade sa na mňa s obavami pozerajú oči.
"Prestaňte sa na mňa všetci pozerať s takými čudnými tvárami! Zajtra sa s ním idem
uzmieriť!"
Po tom, čo som to povedal na konci, som sa postavil zo svojho miesta.

Časť 2
Po návrate do mojej izby tam Norn spala sama.
Nalial som pohár vody z džbánu na stôl.
A dal si veľký dúšok.
Vlažná voda mi padala rovno do suchého žalúdka.
Pomaly som sa začal prebúdzať z opojenia.
Za starých čias som používal mať konštitúciu, ktorá bola zlá s intoxikáciou.
Keby som pil vo veľkých množstvách, bol by som mŕtvy, ale dlho by to nezostalo.
Potom, čo som začal znovu získavať sebauvedomenie, keď sa moja hlava začala
pomaly prebúdzať, začal som Norn jemne hladiť po hlave, keď spala a držala sa
prikrývky.
Myslel som si, že Norn je poľutovaniahodné dieťa.
Aj keď musí zostať blízko tohto druhu otca, mala by mať veľa toho, čo by chcela
povedať, ale bez toho, aby povedala jediné slovo sťažnosti, sa správa slušne.
Ak by Norn zomrela, nemohla by som ďalej žiť.
"Nmmu... otec..."
Norn vypustila tieto slová.
Nie je hore. Musí to byť reč o spánku.
Je to obyčajné dieťa.
Iný ako Rudi.
Ak ju neochránim...
"..."
Keby bol Rudi obyčajný.

Rudi by tu takto spal tiež.
Nikdy by sa nestal domácim učiteľom a zostal by doma, potom, keď došlo k incidentu
s teleportom, mohol sa na mňa prilepiť spolu s Norn, to by mohol byť ten prípad.
Obyčajný Rudi.
Obyčajný 11-ročný Rudi.
Aby som ochránil niekoho, koho by som mal chrániť, ako by som mohol...
Nohy sa mi triasli.
Konečne som pochopil význam slov „11-ročný spratek“, ktoré Gisu hovorila.
To je správne.
Či je obyčajný alebo génius.
čo je iné?
Nie je to to isté?
Aj keby bol Norn génius, povedal by som to isté?
K Norne, ktorá nič nevedela a jednoducho optimisticky pokračovala vo svojej ceste,

k takej Norne.
Povedal by som niečo také?
Mal by som také vysoké očakávania voči tebe a povedal by som to?
Keď som si to predstavil, nemohol som zaspať.

Nemal som chuť si ľahnúť.
Vyšiel som von z hostinca, vylial som si na hlavu džbán vody určenej
na hasenie ohňa.
Spomenul som si na Rudiho tvár, keď odchádzal z baru a zvracal.
Kto bol ten, kto prinútil Rudiho urobiť takú tvár?
Voda sa nahromadila vo vedre.

V jeho vnútri sa odrážala tvár idiotského muža.
Bola to tvár najnevhodnejšieho otca na svete číslo jedna, taká mužská tvár.
"Hah...toto je, toto nemusí byť dobré..."
Keby som to bol ja, prerušil by som všetky väzby s takýmto mužom.
Časť 3
Rudeus
Ďalšie ráno.
Raňajkoval som a cítil som sa trochu sviežo.
Miestom bol bar vedľa nášho hostinca.

Jedlo Milishionu je celkom dobré.
Z Veľkého lesa až sem sa zdá, že čím ďalej sa pohybujeme, tým lepšie
chutí jedlo.
Dnešné raňajky sú čerstvo upečený chlieb a svieža chuťovo

transparentná ochutená polievka.
Šalát zo surovej zeleniny.
Rovnako ako hrubé kúsky slaniny.
Včera večer som sa nezdržal, ale zdá sa, že k večeri patril dezert.
Zdá sa, že v poslednej dobe je populárny medzi mladými kúzelníckymi dobrodruhmi.
Dezert, ktorý tam vychádza a sladké želé, ktoré je obľúbené u mladých

dobrodruhov.
Teším sa na to.
Jesť jedlo.
To je šťastná vec.
Ak ste hladní, budete predsa podráždení.
Ak sa podráždite, vaša chuť do jedla zmizne, a ak vaša chuť zmizne, dostanete hlad.
Je to parádne začarovaný kruh.

Dokonca aj android by bol nespokojný.
"Vitajte."
Práve keď som o tom premýšľal a po jedle pil niečo ako kávu, predavač z baru sa
pozrel smerom ku vchodu.
Stál tam opotrebovaný muž s bledou tvárou.
Hneď ako som uvidel tú tvár, bol som prekvapený.
Muž si postupne prezrel interiér a našiel ma.
Začala som si opäť spomínať na pocity zo včerajška, aj keď nič nebolo povedané,
spontánne som sa vyhýbala očnému kontaktu.
"..."
Keď som videl, ako vyzerám, tí dvaja, ktorí sedeli so mnou, zdá sa, že rýchlo uhádli,
kto to bol.
Ruijerd zdvihol obočie; Eris sa postavila a kopla do stoličky.
"Kto si?"
Muž, ktorý tadiaľto kráčal...
Eris stála pred jeho očami.

S oboma rukami prekríženými a nohami v jednej línii s roztiahnutými ramenami, pričom

zdvihla bradu.
Autoritatívny postoj, uprený pohľad na mužskú tvár, ako keby to bolo z vysokej pozície.
"Paul Greyrat. Som jeho otec."

"Viem že!"
Keď som sa pozrel na Erisov chrbát, počul som, že mi nad hlavou preletel hlas.
Bol to sarkastický hlas.
"Čo je to Rudi, skrývajúci sa za ženou, stal si sa celkom vrahom dám, však?"
Ten tón a ten výraz.

Pocítil som trochu úľavu.
To je správne...
Starý Paul ma vždy dráždil takým pocitom.
Aké nostalgické.
V súvislosti s týmto správaním som si myslel, že je to Paulov vlastný spôsob kompromisu.
Prvá vec, ktorá ráno prichádza najmä do tohto baru.
Dokonca aj ja mám priestor na rozhovor.
"Rudeus sa za mnou neskrýva! Skrývam Rudeusa! Pred bezcenným otcom!"
Eris sa triasla, keď pevne zvierala svoju päsť, zdá sa, že teraz chce každú chvíľu poslať
päste do Paulovej čeľuste.
Očami som vyslal signál Ruijerdovi.
Videl ma a potom chytil Eris za golier a zdvihol ju.
"Čo!! Ruijerd! Pusti ma!"

"Nechajme týchto dvoch na pokoji."
"Nevidel si, ako včera vyzeral Rudeus! To nie je otec!"
"Nehovor to tak. Otec je niečo také."
Keď hovoril také veci, začal sa odtiaľto rozchádzať.
Potom to povedal Ruijerd, keď prechádzal okolo Paula a pozeral sa naňho.
"Som si istý, že máte svoje vlastné sťažnosti, ale tieto sťažnosti je možné vysloviť len
vtedy, keď je váš syn nažive."
"Áno..."
Ruijerdove slová boli ťažké.

Zdá sa, že sa nakoniec považuje za najhoršieho otca na svete.
Pokiaľ ide o ďalšieho hrozného otca, zdá sa, že by mohol byť svojím spôsobom
znepokojený.
"Rudi, nerozkazuj tak starším ľuďom."
"Je to iné. Nie sú to príkazy. Je to očný kontakt dôvery."
"V podstate je to to isté."
Kým Paul hovoril, že si sadol predo mňa.
"To je tá magická rasa, o ktorej si včera hovoril?"

"Áno, Ruijerd-san rasa Supard."
"Supard Race, huh. Zdá sa, že je to chlapík, ktorý dáva celkom dobrý pocit. Myslím,
že by to znamenalo, že klebety a skutočná vec sú iné, čo."
"Nebudeš sa ho báť?"
"Nehovor hlúposti, je to záchranca môjho syna."
Zdá sa, že jeho názor je úplne iný ako včera, ale...
Nepoviem nič zbytočné.
Tak teraz.
"A potom, načo si prišiel?"
Ozval sa ešte tvrdší hlas, ako som si myslel.
A potom sa Paul začal od prekvapenia trochu triasť.
"Nie... Ummm, myslel som si, že sa ospravedlním."

"Prečo?"
"Čo sa stalo včera."
"Nie je potrebné sa ospravedlňovať."
Prijatie ospravedlnenia je pohodlné, ale dokonca som použil Erisinu hruď ako vankúš
a dobre som sa vyspal, riadne som si to premyslel.
"Poviem to na rovinu, doteraz som mal pocit, že sa len tak hrám."
Keď odmyslíme začiatok, celkovo cesta prebiehala priaznivo a mal som dosť voľného
času na to, aby som sa nechal rozptyľovať erotickými vecami.
Skutočnosť, že som nezbieral informácie týkajúce sa regiónu Fedoa, bola bezpochyby

chyba z mojej strany.
V Saint Port to nebolo možné, ale boli sme v kontakte s predajcom informácií vo
Wind Port.
Keby som sa ich len opýtal, možno by som mohol získať nejaké informácie.
Po počúvaní a vyšetrovaní, ale evidentne som to neskúmal.
Bola to moja chyba.
"Keďže je to tak, nemôžeme si pomôcť, že sa otec hneval. Počas tohto znepokojujúceho

obdobia ma radšej ospravedlňte."
Skutočnosť, že región Fedoa zmizol a domácnosť sa rozdelila.
Keď si spomeniem na Pavlov duševný stav počas takejto chvíle, nemôžem mu to mať
za zlé.
Bol som schopný zostať bez myšlienok len preto, že som nič netušil.
Nepoznal som rozsah katastrofy, bol to šťastný fakt.
"Nie, v žiadnom prípade to tak nie je. Som si istý, že Rudi dal zo seba to najlepšie."
"Nie-nie, vôbec nie. Bolo tam dosť miesta na voľný čas."
Odkedy tu bol pre nás Ruijerd.
Keď sme opustili mesto Rikarisu, bolo to relatívne ľahké.
Neexistovala šanca, že by ma prepadli monštrá, aj keby som vôbec nič nepovedal,

chytil by jedlo a tiež zastavil Erisine boje.
Pokiaľ ide o mňa, bola to pohodlná cesta.
Naozaj ľahká operácia.
"Vidím, bolo to pokojné..."
Neviem, na čo Paul myslí.
Jedna vec, ktorú môžem povedať, je, že hlas sa trochu trasie.
"Je mi naozaj ľúto, že som nemohol nájsť správy alebo čokoľvek, čo si zanechal. Čo bolo na nich
napísané?"
"Veci o tom, že sa mám dobre a budem hľadať v severných častiach stredného

kontinentu."
"Rozumiem. Potom, keď dokončím sprevádzanie Eris do regiónu Fedoa, pôjdem

hľadať do severných oblastí."
Odpovedal som, ako keby som bol stroj.
Bez ohľadu na to, ako o tom premýšľam, mám pocit, že moje slová sú strnulé.
Zaujímalo by ma prečo...
Zaujímalo by ma, či som napätá.
prečo?
Už som odpustil Pavlovi, dokonca aj Paul odpustil aj mne.
Možno sa už nebudeme môcť vrátiť k tomu, ako sme bývali, ale práve teraz je
núdzová situácia.
Keďže ide o mimoriadnu situáciu, som napätá.

Je to zrejmé.
"To je to, ale pokiaľ ide o súčasný stav regiónu Fedoa, povedzte mi to ešte raz
podrobne."
"...Áno."
Paulov tón bol tiež strnulý a pokračoval, kým sa triasol.

Som si istý, že aj on je napätý.
Nie, skôr je zvláštne moje sebavedomie.
Nemôžeme sa správať ako kedysi...
Ako som sa predtým stýkal s Paulom?
Myslel som si to pri nadväzovaní konverzácií s ľahkými ústami, ale...
"Kde mám začať?"
Paul mi strnulým hlasom začal rozprávať o tom, čo sa stalo v regióne Fedoa.
Všetky budovy zmizli.
Skutočnosť, že všetci ľudia, ktorí tam žili, boli teleportovaní.

Potvrdil sa už veľký počet úmrtí.
Aj keď stále chýba veľké množstvo.
Paul začal zbierať príspevky ako dobrovoľník a vytvoril organizáciu pátracej skupiny.
Z tohto dôvodu je tu, kde je veliteľstvo cechu dobrodruhov, zbiera informácie v

Milishione ako centrálnom bode.
Mimochodom, v hlavnom meste Kráľovstva Asura je ďalšia základňa, zdá sa, že toto
miesto spravuje komorník Alphonse-san.
Zdá sa, že aj teraz poskytujú pomoc utečencom z regiónu Fedoa.
A potom Pavol zanechal odkazy na rôznych miestach.

Posolstvom pre mňa bolo rozdeliť naše úsilie a hľadať našu rodinu na rôznych
miestach.
Zodpovednosť najstaršieho syna, ktorý sa stal nezávislým dospelým.
Vekovo som ešte dieťa, ale duchovne sa už považujem za dospelého.
Keby som videl tú správu, pochopil by som náladu.
Zenith, Lilia a Aisha sa stále nenašli.
Mohlo sa stať, že skončili niekde na magickom kontinente a potom sme sa míňali.
Keď si pomyslím, že nariekam nad svojimi činmi.

Keďže som sa s cestou tak ponáhľal, zdržali sme sa v každom meste len krátko.
"Norn bola v poriadku, však?"

"Áno, našťastie bola so mnou v kontakte."
Podľa Paula, veci známej ako teleportácia, ak nadviažete kontakt s nejakou časťou
tela, potom sa zdá, že vás pošlú letieť spolu s nimi.
"Je Norn zdravá a energická?"
"Áno, zdá sa, že najprv bola trochu zmätená, keď sa objavila na neznámom mieste,
ale teraz je niečo ako idol členov skupiny."
"Vidím, to je skvelé."
Vidím, Norn je zdravý.
Áno, to je naozaj niečo dobré.
Určite požehnanie v nešťastí.

Dalo by sa to nazvať aj niečím radostným.

Prečo sa však moje srdce nečistí?
"..."
"......"
Rozhovor sa zastavil.
Atmosféra je nezvyčajná.
Paul a môj vzťah, niečo také to nemalo byť.
Bolo to skôr ako...vzťah s ľahkým pocitom...

To je zvláštne.
4. časť
Chvíľu po tom.
Paul niečo povedal, ale nenapadlo ma nič dobré, ako na to reagovať.
Stále sa opakovali strnulé odpovede bez rozmýšľania.
Než si to niekto všimol, zostali sme len my.
Teraz by nebolo nič zvláštne, keby prišli a požiadali nás, aby sme odišli, aby mohli
začať zatvárať.
Zdá sa, že aj Paul si tieto znamenia uvedomil.
"Rudi, čo budeš odtiaľto robiť?"
Nakoniec sa to spýtal.
"Zatiaľ odprevadím Eris do regiónu Fedoa."
"V regióne Fedoa však už nič nie je?"
"Ale aj tak sa vrátime."
Neostáva nám nič iné, len sa vrátiť.
Phillip, Sauros, Ghyslaine tiež, zdá sa, že sa nikto nenašiel.
Aj keď sa vrátime, nikto tu nebude.
Neostáva nám však nič iné, len sa vrátiť.
prečo?
Pretože to bol cieľ cesty.
Realizácia pôvodného zámeru.
Najprv prídeme do regiónu Fedoa, potom sa pozrieme na súčasný stav vecí a

potvrdíme si to na vlastné oči.
Potom by bolo v poriadku, keby som zamieril do severných oblastí hľadať na

strednom kontinente.
Ak sa spýtame Ruijerda, mohol by sa vrátiť na magický kontinent a

mohol by sa pozrieť na rôzne miesta.
Zatiaľ by mohlo byť dobré ísť aj na kontinent Begarrito, ak rozumiem jazyku.
"Potom sa pozrieme na iné miesta."

"Vidím."
Takto sa rozhovor rýchlo zastavil.
Neviem, čo povedať.
"Tu."
Práve v tom čase nechal pred nami pán baru nejaké poháre.
Z drevených pohárov, ktoré predtým zostali, vychádzala para

nás.
"Je to služba."
"Ďakujem mnohokrát."
Ako som si uvedomil, hrdlo mi úplne vyschlo.
Ruky som mala pevne zovreté a dlane som mala zaliate pot.
Zároveň som si uvedomil, že môj chrbát a boky sú strašne chladné.
Ofina sa mi lepila na čelo.

"Hej chlapče. Nepoznám detaily, ale..."

"...?"
"Prosím, pozri sa mu do tváre."
Po tom, čo som ho počul hovoriť, som si to prvýkrát uvedomil.
Ani raz som sa nepozrela do Paulovej tváre.
Odkedy som sa prvýkrát vyhýbala jeho očiam, ani raz, nebola som schopná pozrieť
sa do Paulovej tváre.
Zhlboka som prehltol a pozrel sa na otcovu tvár.

Bola to tvár plná obáv.
Vyzeralo to, že sa každú chvíľu rozplače.

Bola to hrozná tvár.
"Čo to má s tou tvárou?"
"Čo tým myslíš?"
Na Paulovej tvári, ktorá sa trpko usmievala, chýbala energia.
V spojení s tým výrazom, lícami, ktoré sú vpadnuté, to vyzerá ako iný človek.
Mám však pocit, že podobnú tvár som už niekde videl...
Kde to bolo?
Bolo to v minulosti.
Minulosť.
Som si spomenul.
Pozerala som sa doma do zrkadla.
Jeden alebo dva roky potom, čo som sa začal izolovať pred šikanovaním.
Aj keď som si myslel, že to ešte zvládnem, ale v čase, keď som stále nemohol dovoliť,
aby som bol v súlade so svojím okolím a bol som príliš sebavedomý.
Príliš som sa bála ísť von, prekonala som len starosti a netrpezlivosť, myslím, že to
bolo moje prvé nestabilné obdobie.
Teraz to uz chapem.
Je to taká vec.
Paul sa práve teraz cíti neisto.
Ľudia, ktorých hľadá, sú stále nezvestní, bez ohľadu na to, ako dlho bude čakať,
žiadne správy neprídu, znepokojujúce a znepokojujúce, možno boli zranení alebo
čo. Možno prišli s nejakou chorobou. Alebo možno už... Myslia si, že...
Znepokojovať a znepokojovať...
Ten, kto sa nakoniec objavil, som bol ja, keďže som bol taký odlišný a pohodový od
toho, čo si predstavoval, nechtiac sa rozčúlil.
Aj ja mám takéto spomienky.
To bolo krátko po tom, čo som sa začal izolovať.
Prišiel ma navštíviť známy z čias, keď som bol na strednej, rozprával sa o rôznych
veciach zo školy.
Aj keď som taká depresívna, aj keď som taká naštvaná, pokračoval mi bezmyšlienkovite
v rozprávaní o svojom živote v škole, nevydržala som to a zrazu som začala chrliť
tvrdé slová, vybíjajúc si na ňom svoj hnev.
Na druhý deň, ak sa znova objaví, som si myslel, že sa mu ospravedlním.
Už však nikdy neprišiel.
Sama som k nemu nikdy nešla.
Mal som zvláštnu hrdosť.
Som si spomenul.
Táto tvár je tvárou z tej doby.
"Mám návrh."
"Rudi?"
"Je to táto situácia, nemáme inú možnosť, ako sa stať dospelými."
"Áno, určite si nemyslím, že som práve teraz veľmi populárny... Čo tým chceš
povedať?"
Vnútro môjho srdca sa zrazu vyčistilo.
Konečne som pochopila Paulove pocity.
Keď som sa nad tým zamyslel, bolo to jednoduché.
Spomeňte si na minulosť.
Čas, keď mi Paul vyčítal a ja som mu to opätovala silným tónom.
V tých časoch som si myslel, že je to chlap, ktorému sa nedá pomôcť.
Dvadsaťštyri rokov, bol ešte mladý ako otec, tak som si myslel, že sa to nedá.
Odvtedy prešlo šesť rokov.
Paul má 30 rokov.
V porovnaní so mnou v predchádzajúcom živote je stále mladší.

p yp yg A ak
by ste ho potom mali porovnať so mnou v mojom predchádzajúcom živote, stále je to
skvelý človek.
Nikdy som nerobil veci, ktoré som mal robiť, len som vždy premýšľal
o veciach, z ktorých môžem obviňovať druhú stranu.
Som iný ako vtedy.
To som si prisahal.
V poslednej dobe mám pocit, že som na to zabudol, ale už nechcem opakovať tie isté
chyby a...
Prisahal som, že v tomto svete budem žiť vážne.
Rozsah je tentoraz oveľa väčší, ale je to to isté.
Je to to isté ako pred šiestimi rokmi.
Opakujeme tie isté chyby.
Aj keď sme mali vyrásť, aj keď sme mali postúpiť z minulosti, celý čas sme len stáli
na tom istom mieste.
V súvislosti s tým sa úprimne zamyslím.
A potom nad tým premýšľať,
"Začnime odznova, akoby sa včera nič nestalo."
Navrhol som to.
Tentoraz som bol zranený.
Mal som pocit, akoby mi malo puknúť srdce.
Som si istý, že v tých časoch sa môj priateľ, ktorý sa o mňa tiež bál, cítil takto.
A potom, len tak s týmito pocitmi, sa už nikdy neobjavil.

Musím sa uistiť, že tentoraz to tak nie je.
Môj vzťah s Paulom by som v žiadnom prípade nemal nechať prerušiť.
"Včera sme sa nikdy nepohádali. Teraz, v tomto momente, sme otec a dieťa, ktorí sa
prvýkrát po rokoch stretli. Poďme s tým."
"Rudi? Čo to hovoríš?"
"To je v poriadku, pozri, roztiahnite ruky, teraz~"
"Áno?"
Paul len roztiahol ruky, ako mu bolo povedané.
Potom som skočil do tej truhly.
"Otec! Chcel som ťa vidieť!"
Vo vzduchu sa vznášal zápach alkoholu.
Momentálne je triezvy, ale môže mať kocovinu.
Alebo si myslím, že nikdy nevypil čo i len kvapku alkoholu...
"Ru-Rudi?"
Paul bol zmätený.
Položil som svoju čeľusť na Paulovo rameno a pomaly som to povedal.
"Pozri, je to prvýkrát, čo vidíš svojho syna po dlhej dobe, je tu niečo, čo by si mal

povedať správne."
Keď som si myslel, že to bola poriadna fraška, znova som zo všetkých síl objal Paula.
Jeho tvár schudla, dokonca aj jeho telo som mal pocit, že sa úplne zmenšil.
Moje telo sa malo zväčšiť, ale Paul si prešiel nejakými ťažkosťami, oveľa väčšími ako
ja.
Zatiaľ čo bol Paul stále zmätený, vypustil slová...
"Aj ja som ťa chcel stretnúť..."
Potom, čo som mu povedal, aby niečo povedal, sa mi zdá, že bola zbúraná nejaká
stena.
"Aj ty si mi chýbal... Naozaj si mi chýbal, Rudi...

Vždy sa nikto nenašiel, myslel som si, že všetci zomreli... Po zhliadnutí tvojho vzhľadu
si…“
Keď Paul vzhliadol, ronili slzy.

Jeho tvár bola zdeformovaná a pokrčená.
Úplne dospelý muž sa hanebne rozplakal a rozplakal sa.
"Prepáč, prepáč, Rudi..."
Nejako som sa nakoniec rozplakala aj ja.

Pohladkala som Paula po chrbte a po chvíli sme obaja plakali.
Takto som sa asi po piatich rokoch konečne mohol stretnúť so svojím

otcom.
Kapitola 48 -
Opätovné potvrdenie
Ciele
Časť 1
V ten deň som sa celý deň rozprával s Paulom.
Nie je to tak, že by sme hovorili o niečom dôležitom.
Boli to len malicherné rozhovory.
Začali sme tým, čo sa dialo v dedine Buina počas niekoľkých rokov, odkedy som odišiel
do Stronghold City Roa.
Zdá sa, že hoci mal dve manželky, nedošlo k žiadnej zhýralosti. Zenith a Lilia o veciach
diskutovali niekoľkokrát a v podstate by s Liliou nemal žiadne sexuálne vzťahy.
Zdá sa však, že Lilia žiadala o povolenie v prípade, že Zenith otehotnela tretíkrát, a Paul
nemohol vydržať, nech sa deje čokoľvek... alebo sa tak zdalo, že diskusie už nie sú.
Aj keď sa zdá, že Zenith mal o tom spory, pre Pavla to bol pohodlný záver.
Aké závistivé, čo?
"A zdá sa, že budem mať ďalšiu sestričku?"
"Nie, bolo to dosť... Aj keď v tvojom prípade to bol len jeden výstrel..."
"Aj ty si mal veľké šťastie, že si porodil takého vynikajúceho syna, Tou-sama."
"Pokračuj v tom."
Toto naozaj nie je rozhovor otca a jeho 11-ročného syna, čo? Alebo som si to aspoň
myslel, ale
nálada bola celkom príjemná.
Nedotkli sme sa života a smrti Zenitha ani Lilie.
Zámerne sme sa tomu vyhýbali.

Obaja si rozumieme.
Aj keby sme o tejto téme diskutovali, nikdy by z toho nebolo nič šťastné a zostali by
sme len s nešťastnými pocitmi.
"Mala sa Sylphy dobre?"
"Áno. To dieťa je úžasné. Cítil som tvoj talent ako učiteľ."
Zdá sa, že Sylphy sa mala dobre.
Doobeda behala a trénovala manu a poobede sa učila liečivú mágiu so Zenith.
Zdá sa, že keď Aisha do určitej miery vyrastie, naučí sa od Lilie etiketu.
"Myslím, že by si ju nazval 'serióznou', však? Často chodila k nám domov a robila by niečo v tvojej
izbe, Rudi."
"...Našla tam Sylphy niekedy niečo alebo niečo podobné?"
"Čo? Skryl si niečo, čo by ťa dostalo do problémov, keby si ho videl?"
"Nie, samozrejme, že nie. V žiadnom prípade by to tak nebolo, však?"
Ach preboha.
"No, zdá sa, že všetko zmizlo."
Podľa toho, čo povedal Pavol, sa zdá, že väčšina predmetov v regióne Fedoa zmizla.
Zdá sa, že od malých vecí, ako sú brká a atramentové nádoby, až po architektonické

stavby ako domy a mosty, všetko zmizlo.
Jedinou výnimkou boli veci, ktoré boli v kontakte s ľuďmi, ktorí boli teleportovaní,
povedal.
"Je to tak?"
To je hanba.
Aj keď som si vôbec nevedel spomenúť, čo mala byť hanba, ale v hĺbke môjho srdca bol hlboký pocit
osamelosti.
"Čo si v tom čase robil?"

"Myslíš v Roa?"
Pýtali sa ma a tak odpovedám.
O tom, ako ma Eris prvý deň porazila a mal som pocit, že mi pukne srdce.
O tom, ako nás náhodou (••) uniesli a ako sme nejako utiekli.
O tom, ako som to využil, som sa trochu zblížil s Eris.
O tom, ako napriek tomu nikdy nepočúvala na mojich hodinách.

O tom, ako som v slzách prosil Ghyslaine.
O tom, ako vďaka nej Eris začala na hodine počúvať.
O tom, ako sme sa po tomto pomaly zbližovali.
O tom, ako sme sa spolu naučili tancovať.
A potom okolo mojich 10 narodenín.
"Máš narodeniny, čo? Prepáč mi za to..."

"Čo s tým?"
"Ani som neukázal tvár."

Pre občanov kráľovstva Asura bolo 10 rokov kritickým bodom v ich živote, a preto
bolo dovŕšenie 10 rokov míľnikom veľkého významu. Aj keď stále neviem, prečo je to
také dôležité, pravdepodobne je to niečo ako talizman pre šťastie. Uskutočnila by sa
veľká oslava a rozdali by sa aj darčeky.
"Na tom nezáleží. Erisina rodina mi napokon riadne zablahoželala."
"Chápem. Čo ti dali?"
"Drahý personál. Volá sa Arogantný vodný dračí kráľ (Aqua Heartia)1, aj keď je to
trochu trápne meno."
"Naozaj? Nie je to v pohode?"

v pohode?
Aké hlúposti to hovoríš? Nie je to meno, pri ktorom vám behajú zimomriavky po
chrbte?
Aj keď v tomto svete sa môže stať, že čím vyšší je výkon položky, tým extravagantnejší
je jej názov.2
"A Rudi. Počul som od Alphonsa, vieš? Dostal si ešte jeden pekný darček, však?"
"Pekný darček?"
Pozrime sa... Čo som vlastne dostal?
Bola to múdrosť, statočnosť a nekonečná sila?
Myslím si však, že ani jedného z nich nemám dosť.
"No tak, je to Ojou-sama z Phillipovho domu. Videl som ju len pred chvíľou, ale nie je
to celkom galantné a milé dievča? Zúfalo sa ťa snažila chrániť, vieš..."
...Prijaté.
Mám pocit, že je trochu mimo to povedať.

Nie, myslím, určite Phillip povedal „dobre“ a schválil, ale nedospelo to do štádia, že
by som mohol povedať „Itadakimasu“.3
Chcem si ju vážiť.
Je tu aj včerajší incident. Bolo to prvýkrát, čo ma niekto jemne objal, keď som ležal
dole, a dokonca ma hladkal po hlave, kým som nezaspala.
Eris určite nikdy nezradím.
Je tam aj prísľub, že keď budem mať 15, ale aj keď budem mať 15 a ona si to rozmyslí,
vydržím to. Aj keď to hovorím, pravdepodobne budem stále bežať. O 4 roky, keď
budú moje sexuálne túžby pravdepodobne ešte silnejšie, si nie som celkom istý, či
to v sebe udržím.
Prinajmenšom som sa tak rozhodol.
"Eris je pre mňa niekto dôležitý. Aj keď povedať, že ona bola niečo, čo som 'dostal',
mi naozaj nesedí, vieš."
"No, vy by ste sa predsa vydali do jej rodiny. Skôr ako 'prijímať' je to skôr 'prijímať',
čo?"
"Heh?"
Vydal som zvláštny zvuk.
Oženiť sa4?
"Nuž, s Phillipom ako podporovateľom sa z teba stane šľachtic, však?"
"Čo je to za reč? Kedy si to počul?"
"Kedy, pýtaš sa? No, asi rok pred teleportáciou, vieš. To ty a Eris dostávali."
a že tvoje city boli pevné, takže prišiel list, v ktorom som ťa chcel vziať za manžela,
vieš.
Aj keď si myslím, že asuranskí šľachtici sú v podstate sračky, ale keďže ste sa tak
rozhodli, odpovedal som listom, že vás nechám robiť, ako chcete, ale..."
Vidím.
Inými slovami, keď som mal 10 rokov, Phillip už dokončil všetky aranžmány s Paulom.
Ak by sme sa krátko nato nerozišli, nie je pochýb o tom, že v priebehu niekoľkých

nasledujúcich rokov pomocou tej či onej metódy by sa pokúsil spojiť mňa a Eris.
Čo na tom je niečo, o čom by ste sa rozprávali v bare?
Inými slovami, chápem, ako Paul prišiel s takouto myšlienkou o mne a Eris.
Dvaja ľudia, ktorí sľúbili, že sa vezmú. Dvaja ľudia, ktorí to vo svojej úzkosti nedokázali
zniesť.
Keby sme boli milenci, potom sa nedalo ubrániť tomu, že by sa zdalo, že sme tú
cestu strávili flirtovaním a dohadovaním sa.
"Podľa zvuku vecí sa zdá, že Phillip na nás zatiahol roletu."
"Zdá sa, že je to tak, čo?"
My dvaja spolu vzdycháme.
Práve teraz nám pravdepodobne pláva mysľou tvár toho istého muža.
Phillip. Vysoko postavený šľachtic z kráľovstva Asura.
Muž s dostatočnou silou na prežitie na špinavom mieste, ktorým je vysoká spoločnosť.
"A tak je tvoj vzťah s Ojou-sama celkom dobrý. Čo sa týka Sylphy... Ach, nie, to nič.
Zabudni, že som niečo povedal."
Akoby sa chcelo povedať, že jeho predchádzajúce slová boli

lapsusom, Pavlove slová sa stali nejednoznačnými.
Sylphy sa ešte stále nenašla.
Aspoň podľa rozsahu Pavlových vedomostí.
Aj keď povedal, že to nič nie je, myslím na to.
Páči sa mi Sylphy.
Je to však pocit, ktorý je trochu iný ako tie, ktoré mám pre Eris.
Ak by som to mal povedať, cíti sa veľmi ako malá sestra alebo dcéra.
"Bola šikanovaná a je úbohá, takže sa o ňu radšej postarám."
Je to taký pocit.
Je tu tiež skutočnosť, že zabránim zakoreneniu akýchkoľvek ďalších pocitov.
Aj keď je s Eris podobný pocit, tiež ma niekoľkokrát zachránila.
Ak by sa ma opýtali, ktorý z nich by získal víťazstvo, dal by som víťazstvo Eris.
Nie je to však tak, že by som dospel k záveru, keď som ich oboch spravodlivo posúdil.
Je tu otázka času, ktorý sme spolu strávili.
Ako sa dalo očakávať, efekt trávenia dlhého času spolu je naozaj silný.
Aj keď o svojom priateľovi z detstva môžete povedať veľa vecí, je to v podstate kvôli
dlhému času, ktorý ste s nimi strávili.
S Eris som strávil dvakrát toľko času ako so Sylphy.

To, čo sme v tom čase urobili, bolo tiež hlbšie.
Napriek tomu...
Je to iný príbeh, ak sa pýtate, či sa nebojím, že Sylphy chýba.
"Bolo by dobré, keby bola Sylphy nažive..."

"Hoci to nebolo v tvojej miere, to dieťa naozaj urobilo to najlepšie, čo
mohla. Chcem tým povedať, že vie dokonca použiť liečivú mágiu bez spevu."
Určite je niekde nažive. Liečiví mágovia sú dosť cenní mimo kontinentu Milis."
"Je to tak...?"
...Mn?
Práve teraz som počul niečo poburujúce.5
"Prosím, počkajte chvíľu. Sylphy môže použiť liečivú mágiu bez spevu?"
"Mn? Áno, Zenith bola prekvapená. Ale môžeš to použiť aj ty, však Rudi?"
"Nedokážem to s liečivou mágiou, vieš."
Nemôžem použiť liečivú mágiu bez spievania.
Nechápem predsa riaditeľa.
Nech ho používam akokoľvek, nedokážem pochopiť mechanizmus liečenia rany

manou.
"Je to tak?"
"Áno. Môžem to použiť, ak budem spievať, ale..."
„Nuž, hoci o mágii neviem do detailov, hovoria, že predsa len existujú také veci ako
spriaznenosť.
Možno má Sylphy v tejto oblasti talent?"
Možno za ten čas, čo som ju nevidel, sa Sylphy stala oveľa silnejšou ako niekto ako
ja.
Bude to trochu strašidelné ju znova stretnúť, čo?

Ak povie niečo ako: 'Rudi, ty
si vôbec nevyrástol, však?'
čo mám robiť?
Kým sme sa rozprávali o rôznych veciach, vzdialenosť medzi mnou

a Paulom úplne zmizla.
Časť 2
Okolo večera niekto Paula pozdravil.
Bol to Onee-san v brnení bikín a liečivý mág Onee-san. Dnes nemala na sebe bikiny;
bola oblečená ako obyčajné mestské dievča. Čo to len bolo včera?
No bola to aj jedna z príčin hádky, takže možno prejavovala obozretnosť.
"Tou-sama."
"Čo je to?"
„Samozrejme, že ti verím, Tou-sama, a je tu aj tá vec zo včera, takže sa len pýtam,

aby som sa uistil.
Ty si nepodvádzal, však?"
"Samozrejme, že nie."
Vidím.
Potom sa mi uľaví.
Včerajšia bitka s Paulom bola jedným z protichodných podozrení.
Bol to výsledok vzájomného podpichovania slabostí so ženami bez akýchkoľvek

faktov.
Oop, prinášam niečo, čo sa „nikdy nestalo“. Nič dobré, nič dobré.
Zdá sa, že Paul nemal voľný čas venovať sa ženám.
Nič nespustil ani rozpad jeho rodiny.
Mal by som si z neho vziať príklad a na chvíľu zadržať svoju zvrátenosť.

Nakoniec, aby potvrdil moje úmysly, sa Paul spýtal: "Rudi. Povedal
si, že budeš strážiť Eris a odprevadíš ju do oblasti Fedoa, však?"
"Áno."
Zatiaľ čo pri tých slovách silno prikyvujem, odpovedám.
"Alebo by bolo lepšie, keby som sa zúčastnil pátrania aj ja?"
"Nie, to nie je potrebné. Nech sa vydáš akoukoľvek cestou, bude lepšie odprevadiť
člena Boreas späť do kráľovstva Asura, vieš."
"...Znie to ako dosť dôležité. Je naozaj v poriadku nechať to na mňa?"
„Nikto by sa na to nemal lepšie hodiť ako ty.

Je tu aj fakt, že ti verí, však?"
Zdá sa, že mi verí. Zrazu si to myslím, ale rozmýšľam, či ma Paul nepreceňuje.
Nie, akokoľvek ma hodnotí, chcem naplniť jeho očakávania.
"Aj tak to nie je tak, že by si zostal v Milishion bez ohľadu na to, koľko ľudí ju namiesto
toho strážilo, však?"
Keď sa Paul usmieval, povedal niečo ľahké6.

Ak vezmeme do úvahy iba straty a zisky, bola by to tiež prijateľná možnosť.
Samozrejme, nezostal by som v Milishion; Rozlúčil by som sa s Eris a hľadal by som

nezávisle.
Možnosťou je aj návrat na magický kontinent a hľadanie tam odteraz.
Nakoniec to však nie je niečo, čo môžem považovať za stratu a zisk.

Neexistuje spôsob, ako by som uprednostnil čokoľvek, čo zahŕňalo opustenie Eris.
Musím ju chrániť.
Navyše nemám dobré spomienky na to, že som nechal niečo napoly hotové, aby
som začal na niečom inom.
V predchádzajúcom živote som nechal všetko napoly hotové.

Nie je žiadnou chybou, že oboje zostane napoly hotové.
V tomto prípade by to smerovalo na magický kontinent bez sprevádzania Eris až do

konca a zanechávalo by veci bez toho, aby sa niečo podarilo.
V takom prípade ich urobím jeden po druhom.
Je tu aj Ruijerdova záležitosť.
Nezdá sa, že by si niekto taký rovný, ako on, dobre rozumel s pátracou skupinou a
mohol by sa v polovici cesty pohodiť, povedať niečo o tom, že tieto akcie nie sú
vhodné pre bojovníka, a potom sa nahnevať.
"Nie, myslím, že by napokon bolo najlepšie, keby som ju odprevadil."
"Nuž, v našej skupine nie je nikto silnejší ako ty a ani ty by si nemohol nechať veci na
niekoho iného."
Keď to Paul hovorí, robí komplikovaný výraz.
Možno ho trápi, že so mnou v boji prehrá.
Myslela som si, že sa to nepočíta, pretože pil, a ja nie som v takej pozícii, aby som ho
utešila.
Nechám to tak.
"Ako dlho odídeš z Milishionu?"
"Uvidíme. Keďže si chcem ušetriť cestovné, môže to trvať asi mesiac."

"Ak sú to cestovné náklady, tak nejaké mám."

Paul otočí hlavu smerom k dvom ženám. Je to rúcho, ktoré má na sebe liečivý
kúzelník Onee-chan. Je pehavá a vyzerá ako celkom krotké dievča. volá na ňu Paul.
"Urobil som, však?"
"Sú tu peniaze zverené od Alphonse-sama kvôli pátraniu po rodine Boreas."
Zdá sa, že Alphonse povedal, že keď sa niekto nájde v Milise, nechá Paulovi nejaké
peniaze, aby mohli pohodlne cestovať.
"A je to tak."
"Chápem. Je skvelé, že tie peniaze nezmizli ako výdavky na alkohol."
"Shera sa predsa starala o financie."
Je úbohé, že to môj otec hovorí chvastúňom.
to nepoviem.
"A koľko to je?"
"Je to ekvivalent 20 kráľovských bankoviek."

Keď sa spýtam Shery, dostanem okamžitú odpoveď.
Kráľovské bankovky sú najväčšou milisovou menou.
Pri použití 1 = 1 kamenná minca ako referencie by to bolo 50 000 za

bankovku.
Je tam 20 poznámok.
Inými slovami...
"JEDEN MILIÓN JENOV!"
"...čo je to za reakciu?"
Paul vyzerá zmätene.
Z peňazí sa mi točí hlava.
Každopádne tento polrok...

Ja, ktorý som nerozmýšľal o ničom inom ako o peniazoch, som ako lakomec.
Takáto osoba zrazu dostala 1 000 000 .
"Toľko peňazí... To ti nestačí na to, aby si sa celý život hral!"
"No, aj keď si myslím, že by stačilo postaviť dom na juhu, nestačí sa hrať celý život,
vieš."
Ehm, ale je to 1 000 000 , viete. JEDEN MILIÓN, VIETE.
Bolo by to 1 000 zelených minerálnych mincí!
Supardovi by stačilo jazdiť na lodi!
Oh. Kým sa teším, napadá ma ešte jedna otázka.
"Aha, mám ešte jednu otázku."

"Ešte máš viac?"
"Áno. Hoci sme chceli dať Suparda na loď vo Windporte, náklady na plavbu boli
obrovské. Aj keď neviem, koľko by to stálo vo Westporte, určite sa zdá, že by to bolo
veľa. Stačí 20 kráľovských nôt, alebo...?"
"Takže ide o to, čo...?"
Paul si prekrížil ruky na hrudi.
Nechce povedať niečo ako 'Nechajte Ruijerda za sebou', však?

"Shera. Koľko peňazí potrebuje Supard na prechod cez more?"
Paul sa jej zrazu opýtal. Shera prikývla na znak uznania7.
"Chcelo by to 100 kráľovských bankoviek." odpovedala.

Je možné, že si to všetko zapamätala?
Bolo to tak aj predtým, takže pôsobí celkom výnimočne.
Podľa jej vzhľadu pôsobí ako sekretárka.
"...!"
Hoci keď sa naše pohľady stretli, vydala malý výkrik a pozrela sa dole. Bývalá osoba v
bikinách sa nenútene postavila medzi Sheru a môj pohľad. Som trochu v šoku.
"Prepáč. Toto dievča je trochu zlé s pohľadmi. Prosím, nepozeraj sa na ňu príliš."
"Správny..."
Bývalá osoba v bikinách to takto vysvetľuje a ja mám nejasnú odpoveď.
Hoci sú teraz veci s Paulom normálne, stále ma ostatní členovia skupiny nenávidia?
No to je v pohode.
Napriek tomu 100 kráľovských poznámok.
To je asi 5 000 000 €.
Nie je to suma, ktorú si ľahko ušetríte.
Vydýchol som si.
"Prečo je to len rasa Supard, ktorá má taký vysoký poplatok?"

"Je to preto, že zákon vznikol vtedy, keď bolo prenasledovanie rasy Supardov
najtvrdšie."
Shera spoza bývalých bikín odpovedala prirodzene.

Odpovedala pohotovo, aj keď nevedela o osobe na kontrolnej stanici vo
Windporte.
Hoci má malé prsia, má celkom rozum, však?
"Navyše, šľachtický predsedajúci tej colnici je známy tým, že nenávidí magickú

rasu. Aj keď si našetríte kopu peňazí, tak či onak vás môžu zastaviť."
"Je to tak... Hm, nedalo sa nič urobiť so silou Kaa-samovej rodiny?"
"Prepáčte, ale už s nimi prešľapujeme. Nebolo by dobré ich trápiť ďalej."
Inými slovami, opäť pašovanie?

Na pašovanie máme zlé spomienky, takže ak je to možné, nechcem sa na to
spoliehať.
Je to niečo, čo sa stalo na tom istom kontinente.
Je možné, že kvôli prepojeniam medzi pašerákmi sme sa už dostali na čiernu

listinu.
Čím viac premýšľam o poplatku za plavbu Supard, tým viac ma bolí hlava.
"Rozumiem. Čo sa týka nákladov na cestu, urobím s tým niečo sám."
"Prepáč."
Keď to povedal Paul, široko sa uškrnul.
Potom otočil hlavu s hrdým pohľadom k dvom ženám, ktoré čakali za ním.
"A čo on? Môj mužíček. Je celkom spoľahlivý, čo?"

"Haha" 8
"Umm..."
Obe ženy si vymenia ironický úsmev.
Aj keď sa to pýtate, kto to bol, kto sa hanebne pohádal s tým synom?
"Tou-sama. Prosím, prestaň robiť vulgárne veci, ako napríklad pýtať

sa dámy na to, aký je tvoj 'malý muž'9. Ľudia budú podozrievať
rodinu Greyratovcov, že sú vulgárni."
"Spôsob, akým hovoríš, je ešte vulgárnejší, vieš."
Keď to povedali, my dvaja sme sa spolu zasmiali.
Hoci sa obe ženy od nás vzdialili, bolo nám to jedno.
"Tak teda. Rudi, je načase, aby som išiel."

"Áno."
Paul sa postavil a poklepal ma po pleciach.
Zdá sa, že sme sa už dlho rozprávali.
Keď som sa pozrel smerom k pultu, videl som, že majiteľ baru sa ironicky usmieva.
Nakoniec sme tu zostali aj cez obed.
Radšej mu trochu nakloním.
"Keď sa rozhodnete pre plán vašej cesty, ozvite sa mi. Najedzme sa spolu s Norn,
kým odídete."
"Áno, rozumiem."
Keď som to povedal, odprevadil som Paula.
Pozeral som sa na Paulov chrbát, keď s tými dvoma odchádzal z baru

ženy.
Keď som to videl, pomyslel som si, že je to skutočne zženštilý, zbytočný otec.
Časť 3
Chvíľu po Paulovom odchode sa Eris a Ruijerd vrátili.
Eris mala pri oku veľkú modrinu a Ruijerd robil komplikovanú tvár.
"Čo sa stalo, vy dvaja?"
"Nič. Takže, čo sa stalo s tým mužom?"
Akoby povedala, že je veľmi nespokojná, Eris si založila ruky a odfrkla.
"Dohodli sme sa."

Keď som to povedal, Eris okamžite prižmúrili oči10.
"Prečo!?"
Udrie zaťatými päsťami po stole.
Stôl sa s obrovským hlukom zlomil.
Mn, no, bolo to dosť silné...
"Chápem. Takže si sa vymyslela?"
V reakcii na to vyzeral Ruijerd šťastný.
"Rudeus!"
Eris ma chytila za ramená.
Spevňuje zovretie.
Jej sila je absurdná.

"Prečo!?"
"Čo myslíš tým 'prečo'?"
pýtam sa trochu zmätene.
"Nebol si včera úplne v depresii!?"
"Áno. Včera si mi naozaj pomohol. Vďaka tvojmu objatiu sa mi podarilo celkom

upokojiť."
To, že som sa dnes mohol pozrieť na Paulovu tvár, bolo neomylné aj vďaka Eris.
Nebyť toho objatia, možno by som sa na chvíľu utiahol do svojej izby.
"To nie! Ten muž sa neukázal ani do tvojich 10. narodenín, Rudeus! Nielen to, cesta
cez magický kontinent bola naozaj náročná! Dokonca ťa uvrhli do väzenia vo Veľkom
lese! A potom, konečne, aj keď sa ti konečne podarilo stretnúť sa s ním, niečo také si
povedal, že ťa odmietol, však!?
Eris prehovorila jedným dychom.
Chápem aj jej názor.
určite.
Ak to poviete takto, Paul bol najhorší.
Keby vyhlásil, že ma nenávidí, uveril by som tomu.
Keby som bola normálne dieťa, pravdepodobne by som Paulovi nikdy neodpustila.
Nedá sa však ubrániť tomu, že Paul zlyhal vo vzťahu ku mne. Zdedil som svoje
spomienky z predchádzajúceho života a vždy som robil veci dobre. Voči takému
nepravidelnému synovi by bolo nerozumné očakávať, že bude normálne komunikovať.
Paul má problém pochopiť vzdialenosť medzi nami a trápi ho, ako sa ku mne správať.
Navyše, napriek tomu, čo hovorím, stále existujú rôzne veci, ktoré neviem o tom, aký
by mal byť správny otec.
Nemyslím si, že je to niečo zlé.
Z pozície syna je pre mňa otec len niekto, kto ťa zhora stráži a chráni.
Pre mňa je úplne jedno, koľkokrát Paul zlyhá.
Moje srdce už nie je zlomené.
Stále je tu však skutočnosť, že sme sa okamžite rozišli.
"Eris."
"Čo...?" 11
Trápim sa, čo by som mal povedať.
Eris sa hnevá kvôli mne.
Je to však niečo, čo je už pre mňa ustálené.
"Tou-sama je len jedna osoba. Aj on bude robiť chyby."
Povedal som to a potom som použil Healing na modrinu pri jej oku.
Aj keď mi Eris poslušne dovolila, aby som ju vyliečil, pri pohľade na jej výraz som
pochopil, že to neprijala.
Keď som ju dokončil, mrzuto sa vrátila do svojej izby v hostinci.
Keď som ju sledoval, ako odchádza, položil som Ruijerdovi otázku.
"Takže, Ruijerd-san."
"Čo je to?"
"Čo máš s tou modrinou?"

Modrina pri Erisinom oku.
Včera to nemala.
"Mal som problémy zastaviť ju."
Hovoril pokojne.
Normálne by sa rozzúril, že ľudia bijú deti, ale zdá sa, že jeho názor sa zmenil.
Eris pravdepodobne násilne bojovala, pretože Paulovi nedokázala odpustiť čokoľvek,

ale ona a Ruijerd majú vzťah študenta a učiteľa. Kvôli ich tréningu to nie je prvýkrát,
čo sa Eris zranila.
Nie, pozeraj sa pozorne.
Ruijerdov výraz.
V skutočnosti to nie je pokojné.
Nie je to muž, ktorý robí veľa mimiky, no práve teraz je to trochu zatrpknuté.
Zdá sa, že sa zdráhal.
Asi tomu niet pomoci, čo?
Či sa to stalo, alebo aký druh rozhovoru viedli, alebo aké tam boli okolnosti, nič z
toho neviem.
Môžem však povedať len jednu vec.
To, že Ruijerd a Eris boli medzi sebou v rozpore, bola moja chyba.
Dokázal som sa s Pavlom zmieriť.
V tom prípade vám poviem moje poďakovanie.
"Ďakujem pekne. Vďaka tebe som sa mohol s Tou-sama uzmieriť."

"Nie je dôvod na poďakovanie."
Avšak práve teraz Ruijerd nemôže zastaviť Eris bez toho, aby ju udrel.
Bez toho, aby som to vedel, je stále silnejšia, čo?

4. časť
O chvíľu na to sme mali naše strategické stretnutie.
"Tak teda, začnime druhé strategické stretnutie od príchodu do Milishionu."
Miestom je bar.
Keď o tom premýšľam, dnes som sa nepohol ani na krok od baru.
Tento bar je pohodlný. Nie je tu ani veľa hostí.
"Nemali sme jeden len deň predtým?"
Eris sa už nehnevá.
Myslel som si, že sa zatvorí vo svojej izbe a bude trucovať, ale asi po 10 minútach sa
vrátila.
Rýchlosť, akou dokáže meniť nálady, je niečo, čo by som sa chcel naučiť.
"Situácia sa zmenila. Konkrétne už nepotrebujeme zarábať peniaze. V dôsledku toho

si myslím, že by sme mali Milishion v blízkej budúcnosti opustiť."
Získanie 20 kráľovských bankoviek znamená, že už nemusíme pracovať pre peniaze.
Čo sa týka zhromažďovania informácií, od Paula som počul, čo som potreboval.
Čo sa týka reputácie rasy Supard, momentálne ju odložíme.
Znamená to, že počet vecí, ktoré môžeme v tomto meste urobiť, klesol takmer na nič.
Zhrniem im to.
Pokiaľ ide o situáciu v regióne Fedoa, pri diskusii s Eris som váhal.
Odvážil som sa však a povedal som jej to.
Namiesto toho, aby sme sa dostali na miesto incidentu a ochutnali zúfalstvo, by bolo
lepšie pripraviť sa a začať
teraz.
"Eris, zdá sa, že naše rodné mesto už neexistuje."
"Správny."
"Zdá sa, že ani Philip-sama a Sauros-sama sa ešte stále nenašli."
"Tomu sa nedá pomôcť, čo?"

"V podstate tiež nevieme, kde sa Ghyslaine nachádza a je možné, že..."
"Vieš, Rudeus..."
Eris si prekrížila ruky, zdvihla bradu a pozrela na mňa.
"Už som sa na to pripravil."
V Erisiných očiach nebolo žiadne zaváhanie.

Boli to oči, v ktorých bola ako obvykle veľká sila, arogancia a ani jedna pochybnosť o
jej budúcnosti.
Nejde o to, že zabudla, ale o to, že sa pripravila.
To je to, čo povedala.
"Hoci si myslím, že Ghyslaine je niekde nažive, nebolo by zvláštne, keby Otou-sama

a Ojii-sama boli mŕtvi, čo?"
Povedala s odfrknutím.
Inými slovami, pretože to bolo pre ňu ťažké, keď bola teleportovaná na magický
kontinent, už predvídala, že ostatní mohli zomrieť. Situácia by mala byť asi taká, však?
Nie, možno má tvrdý front.
Je ťažké rozlíšiť časy, keď dávala prednosť, a časy, keď skutočne mala sebavedomie.
"Napokon, aj keď si to predo mnou tajil, Rudeus, už som to celý čas vedel."
Netuším, čo mala údajne vedieť, ale vôbec nemám pocit, že by si obliekala predok.
Eris bola svojím spôsobom, zvažovala rôzne veci.
Inými slovami, človek, ktorý úplne zabudol na Fedoa, som bol len ja, ja.
Je to trochu hanebné, čo?
"Je to tak? Chápem."
Ako by ste od Eris očakávali.

Keď o tom premýšľam, pokračujem v konverzácii.
"V každom prípade som si myslel, že asi o týždeň opustíme mesto, ale..."
"Si s tým v pohode?"
Ten, kto sa to pýtal, bol Ruijerd.
"Čo je zle?"
"Keď začneme našu cestu, je tu možnosť, že svojho otca už nikdy neuvidíš."
"Skončili sme zase tak, že sme sa rozprávali o niečom dosť

nešťastnom..."
Pretože to hovorí Ruijerd, význam je trochu iný ako zvyčajne.
Napriek tomu to nie je tak, že by sme boli momentálne vo vojne.
Práve naopak...
"Pretože sú rodinní príslušníci, ktorých už možno nikdy neuvidíme, ak ich nebudeme

hľadať, chcel by som im dať prednosť."
"Je to tak? Je to tak, čo?"
Keď s tým Ruijerd súhlasí, konečne začíname s hlavnou témou.
"Po zvyšok našej cesty sústreďme naše aktivity na zhromažďovanie informácií."
Ako sa dalo očakávať, myslím si, že čas, ktorý by sme mali zostať v každom meste, je
zhruba týždeň.
Počas tejto doby však nebudeme zarábať peniaze, ale sústredíme sa na zbieranie
informácií.
To, čo budeme hľadať, sú predovšetkým teleportovaní ľudia.
Cesta medzi Milis a Asura.
V tomto svete je to cesta s najväčším počtom cestujúcich a najväčším počtom

obchodníkov; je to hodvábna cesta tohto sveta.
Prirodzene, pravdepodobne pozdĺž nej pátrajú členovia pátracej skupiny.
Je tu však možnosť, že by sme mohli nájsť niečo, čo naši predchodcovia nemali.
Uplatnenie mena Supard môžeme urobiť tak či onak pri vykonávaní tejto pátracej
operácie.
Názov „Slepá ulička“ však nie je na Milis a centrálnych kontinentoch dobre známy.
Radšej by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako budeme predávať meno Supard.
"Problém je poplatok za plavbu, čo?"
V tomto svete má samotný akt prechodu cez moria zvláštny význam.
Hoci existuje nespočetné množstvo spôsobov, ako sa vysporiadať so vstupom do

inej krajiny, ak ide o pozemnú cestu, len moria sú ťažko priechodné.
Najmä pre Suparda.
"V súvislosti s tým, Rudeus, pozri sa na toto."
To, čo Ruijerd vyrobil, bol jeden kus papiera.
Bola to včerajšia obálka, ktorú som vzdal pokusu vidieť.
Beriem a pozerám.
Na prednej strane sú napísané slová „Vojvodovi Baqcielovi“.
Na zadnej strane je pečať z červeného vosku.
Dizajn na ňom môže byť rodinným erbom.

Dáva skutočne nerafinovaný pocit.
"Toto je?"
"Je to niečo, čo mi včera napísal môj známy."
Známosť.
Teraz, keď sa to už spomínalo, Ruijerd povedal, že sa stretne so známym.
"Aký je tvoj známy?"

"Muž menom Gouache Brush12."

"Aké je jeho povolanie?"
"Neviem. Vyzerá dosť dôležitý."
Vraj sa s Gvašom stretol pred viac ako 40 rokmi.
Bolo to na magickom kontinente.
Ruijerd zachránil skupinu, na ktorú útočili príšery a medzi nimi bol aj Gvaš.
V tom čase bol Gouache ešte dieťa a tak sa na Ruijerda pozeral so strachom a
nepriateľstvom, no zdá sa, že kým sa rozišli, stali sa relatívne priateľskejšími.
Keď ich odprevadil do mesta, povedali mu, že ak niekedy príde do Milishionu, mal by
ho navštíviť, ale keďže na to nikdy nebola príležitosť, zabudol.
Zdá sa však, že keď sme obchádzali mesto, aby sme sa dostali ku vchodu do
Adventurers District, zrazu to svojím „okom“ uvidel a spomenul si. V dôsledku toho
mal pocit, že by mohol tiež navštíviť, ale bol tam šanca,
na ktorú možno Gvaš zabudol. Zdá sa, že keď niesol tú úzkosť v hrudi, pristúpil k
nemu Ruijerd, ale keď to urobil, Gvaš si naňho spomenul ako na samozrejmosť a
veľmi ho privítal.
Hoci mal v pláne nechať veci len s pozdravom, obaja to trafili.
Po tom, čo som doteraz hovoril o ceste hore, zdá sa, že povedal: 'Tak teda, keď sa
dostanete do Westportu, ukážte im toto.'
Odpáliť to s Ruijerdom.
Zaujímalo by ma, či je niekto trochu ako Gustav?
Niekto, kto okamžite napíše list a zdá sa, že má dôležité postavenie...

Hm, chcem sa pokúsiť nahliadnuť dovnútra, ale určite sa zdá, že porušenie tejto
pečate znehodnotí obsah listu, čo?
"Tento gvaš je pravdepodobne šľachtic, však?"

"Mal veľa podriadených."
podriadení.
Je to celkom ruijerdovský spôsob ukladania vecí.
Pravdepodobne sú to sluhovia alebo čo.
„Veľa“ je tiež dosť nejasné.
Nech je to akokoľvek, v každom prípade je to Ruijerdov známy.
Na tom by nebolo nič zvláštne, ani keby sa ukázal ako kandidát na kráľa diabla,
mieriaci na kráľa.
"Išiel si do jeho domu?"

"Áno."
"Bolo to veľké?"
"Myslím, že dosť veľký."
"Aké to bolo veľké?"
"Myslím, že nie taký veľký ako hrad Kishirisu."

Hrad Kishirisu.
Ak je menší ako toto, znamená to, že to nie je Biely palác uprostred jazera.
Zdá sa, že ako sa očakávalo, nie sú kráľovské rodiny.
Ale je to niečo, ktorého veľkosť je porovnateľná, však?

Hmmm.
Je to Ruijerdov známy.
Nemyslím si, že by bol zlý človek, ale...

Podľa Paula šľachtic zodpovedný za colnicu nenávidí magickú rasu.
Ak je postavenie tohto známeho niečo polovičaté, potom je tu

možnosť, že odovzdanie listu spôsobí problémy.
Možno by bolo lepšie zistiť, kto je tento gvaš.
Nie, ale je tam ten šťastný výraz, ktorý urobil Ruijerd, keď napísal
list.
Bol by som nerád, keby sme opäť diskutovali o dôvere po tom, čo
sme prišli s hlúpymi nápadmi o Gvaši.
No čo už.
V každom prípade ma nenapadá iný spôsob, ako robiť veci.
Nechám Ruijerda, aby si tu zachoval tvár.
Potom sa Paula potajomky spýtam na meno Gouache neskôr.
"Nevadilo by mi to, aj keby sme odišli zajtra, vieš!"
Na Erisov komentár som sa ironicky usmial a ukončil strategické

stretnutie.
1. Kanji číta 'Arogantný vodný dračí kráľ', takže to znamená 'arogantný vodný
dračí kráľ', ale číta sa nahlas ako Aqua Heartia.
2. Myslí tým, že keďže tento svet má v skutočnosti mágiu, predmety môžu

skutočne zodpovedať názvu, a tak na rozdiel od nášho sveta extravagantné
mená vzbudzujú u človeka skôr úctu a obdiv, než pocit trápnosti.
3. V japončine je „jedenie“ eufemizmus pre sex. Podobne je to aj v angličtine, kde

z 'I'll eat you up' môžete odvodiť 'I'll fuck you', ale v japončine je spojenie/vzťah
oveľa silnejší.
4. "Vydať sa do svojej rodiny" je doslova "vložený manžel", alebo ako manžel,

ktorý sa ožení do rodiny manželky a prijme jej meno. V podstate by sa oženil
do rodiny Boreasovcov.
V každom prípade, to, čo si Rudi myslí, je v skutočnosti „Manžel?“.
5. Ako v niečom, čo 'nemôže nechať ísť bez komentára'.
6. Hovorí 'amai', môže to znamenať aj naivitu.
7. Prikývol a povedal „hai“ (áno).
8. „Haa“ je nezáväzný zvuk vyrobený v japončine.
9. V japončine je „syn“ ( , musuko) spôsob, ako povedať „dick“.
10. Hovorí, že sa jej zdvihol kútik očí.
11. Má to znieť ako trucovitosť.
12. http://en.wikipedia.org/wiki/Gouache
Kapitola 49 – O týždeň v
milície
Časť 1
Pretože sme sa rozhodli pre naše plány, navštívil som hostinec, v ktorom Paul býval.
Zdá sa však, že je mimo.
Tamojší človek mi povedal, kde má pátracia skupina sídlo, a tak som sa tam
presťahoval.
Je to len priemerná 2-poschodová budova.

Na mieste nie nepodobnom konferenčnej miestnosti Paul pracoval celkom vážne.
Spolu s 10 ďalšími mužmi o niečom alebo inom diskutuje.
Keď to skúšam a počúvam, zisťujem, že sa zdá, že pracujú na nejakom veľkom

projekte.
Odkedy som prišiel do Milishionu, videl som ho len opitého alebo opicu, ale keď som
ho videl takto uprostred práce, vyzerá ten môj otec celkom spoľahlivo a cool.
Práve sme sa stretli so zlým načasovaním a nie je to tak, že by trávil každý deň pitím
a sťažovaním sa.
Aspoň som si to myslel, ale keď som si vypočul obsah ich rozhovoru, zdá sa, že
posledný mesiac prepil a nikdy sa neukázal v práci.
V skutočnosti to bolo len včera, čo sa náhle opäť stal motivovaným a ukázal sa, že
pracuje ako v minulosti.
Asi niet pochýb, že mi chcel ukázať svoju dobrú stránku.

Inými slovami, je to kvôli mne, že tento chlapík pracuje.
Hahhh, drahá. Bože, ja som taký hriešny človek.1
Zatiaľ len čakám, kým bude mať Paul voľný čas.
Keďže len tak sedieť a čumieť by ma nikam nedostalo, rozhliadam sa po budove.
V istej miestnosti som náhodou zbadal hrať Norna.
V jej okolí sú ďalšie deti približne vo veku Norn.
Veselo sa hrali s niečím podobným stavebniciam.
Je pravdepodobné, že ide o škôlku alebo niečo také.
"Hej."
Pretože sa naše pohľady stretli, nenútene som zvýšil hlas a zavolal na ňu.
Keď som to urobil, urobila prekvapený výraz a potom sa na mňa okamžite pozrela a
hodila na mňa blok.
chytám to.
"Choď preč!"
Je to paušálne odmietnutie.
Dobre teda.
Zdá sa, že som urobil niečo, kvôli čomu ma nenávidela.
Ak sú to len veci, ktoré si uvedomujem, incident, keď som udrel Paula, je o tom.
Áno. Niet pochýb, že je to tak.
"Hm, s Tou-sama som sa riadne udobril, vieš?"
Snažil som sa ospravedlniť, ale...
"Klamár!"
Norn to povedala nahlas a potom bez prestávky utiekla.
Zdá sa, že som naozaj nenávidený.

Je to trochu šok.
Vraciam sa defacto do čakárne a chvíľu tam čakám na Paula.
Keď som si sadla do rohu miestnosti, prebehli mi pohľady.
Medzi nimi sú únoscovia z minulého dňa.
Ako sa dalo očakávať, som naozaj nenávidený, čo?
Kým sa tam cítim nepríjemne, vstúpila príliš telová a nápadná osoba.
Kým som premýšľal: „Čo sa stalo s tou obyčajnou vecou zo včera?“ Obliekla si brnenie
do bikín a pritiahla pohľady okolo seba a zrazu ma zbadala.
Teraz kráča ku mne.

"Dobré ráno."
"Dobré ráno. Na čo si tu dnes?"
Bikini-san s úsmevom spýtavo nakloní hlavu.
"Prišiel som sa stretnúť s otcom. Umm..."

Umm, ako sa zase volala táto osoba?
Ešte som to nepočul, však?
"Ešte som sa nepredstavil, však? Prepáčte. Volám sa Rudeus Greyrat."
Postavím sa s rukou cez hruď a ukloním sa na spôsob šľachtica.
Keď som to urobil, Vera bola zmätená, roztrasene pohla rukami a

odpovedala: „Ahm, uhm... ja-, ja som Vera.
Som jeden z Paul-danchouových 2 podriadených."
Keď zdvihnem hlavu, nevyhnutne sa mi naskytne pohľad do hlbín jej
rokliny.
Je to jed pre oči. A jed sa niekedy používa ako liek a liek je niečo, čo vás lieči.3 Bolo
to tesne predtým, ako som sa rozhodol byť zdržanlivý, a naozaj som to
nechcel vidieť, ale bez ohľadu na to sa mi dostal do očí.
Bez ohľadu na to, ako som sa v duchu rozhodol, ako keby môj zrak
nabádala líška, pritiahne sa k určitému bodu.
Aké nespravodlivé.
"Ospravedlňujem sa za včerajší deň. Môj otec je tak trochu lovec sukní, a

tak som to trochu nepochopil."
"N-, nie, nie. To je v poriadku. Pretože som takto oblečený, nedalo sa
tomu."
Vera odpovedala, zatiaľ čo neprestávala vyzerať, a rýchlo pokrútila hlavou.
A keď to urobila, istá časť sa chvela a triasla.
Aj keď to môže byť brnenie bikín a technicky to fixuje veci na mieste, nemôže zastaviť
prenos vibrácií.
Sú predsa veľké.
Nie nie...
...nejako sa mi podarí odtrhnúť pohľad.
"Myslím, že by bolo možno lepšie, keby si sa neobjavovala pred mužmi s takýmto

vzhľadom. Pre ostatných by to mohlo byť lákavé. Nebolo by lepšie obliecť si aspoň
kabát?"
"...Má to svoj dôvod, takže..."
Vera sa trpko usmiala a povedala to.
Môže to byť moja predstava, ale mám pocit, že pohľady ostatných členov skupiny sú
sústredené na mňa.
Povedal som snáď niečo zlé...?

nechapem. Spýtam sa na to Paula neskôr.
"O koľkej dobe končí Tou-sama?"
Keď zmením tému, Vera zamyslene nakloní hlavu.
"Hm, pretože práca z minulého mesiaca sa hromadila, myslím, že bude chvíľu

zaneprázdnený."
"Je to tak...? Momentálne je v pláne opustiť Milishion o 7 dní, mohli by ste mu to,
prosím, oznámiť?"
"Sedem dní? To je dosť uponáhľané, však?"

"U nás je to normálne."
"Je to tak...? Rozumiem. Privediem sem Sheru. Prosím, počkajte chvíľu."
Keď to povedala, utekala ďalej do budovy.
Po krátkom čase sa vracia s uzdravujúcim mágom v rúchu.
Keď zachytila môj pohľad, vydala zvuk a schovala sa za Veru.
"Vedúci rozvrh je nabitý, ale odteraz má čas o štyri noci. Ak plánujete jesť, príďte prosím vtedy."
"Naozaj ťa nežiadam, aby si nasilu otvoril okno..."
"Keď sa k vám vodca prihovára, je živý. Preto, aj keby sme to museli nútiť, prosím príďte."
Shera sa schováva za Veru a odpovedá nezaujímavým tónom.
Určite ma nenávidí, čo? Nie, je možné, že sa ma bojí.
Aj keď sa trochu zdráham... no, čo už.
"O štyri noci, správne? Rozumiem. Bolo by lepšie ísť do hostinca?"
„Máme rezervácie v reštaurácii, ktorú skupina pravidelne využíva, tak sa prosím vyberte
priamo tam.
A takto mi Shera ľahostajne povedala o mieste a čase.
Zdá sa, že ide o reštauráciu s názvom Rage Milis v obchodnej štvrti.
Pýtal som sa pre každý prípad, ale zdá sa, že neexistuje žiadny dress code.
Napriek tomu to prostredie trochu pripomína spoločné stolovanie s prezidentom dôležitej

spoločnosti.
Zdá sa, že Paul sa stal dosť dôležitým, pretože jeho rozvrh spravovala sekretárka.
"Budeš so sebou privádzať spoločníka?"
Na konci sa ma to opýtali a hoci som si zrazu spomenul na Erisa, zároveň som si

spomenul na vetu „ubijem ho k smrti“.
"Nie, prídem sám."
Tým som dokončil dohodnutie stretnutia a odišiel som z budovy.

Časť 2
Tak teraz. Jeden týždeň je málo. Musím to využiť zmysluplne.
Keď som o tom premýšľal, išiel som do Milishion Adventurers Guild.
Ako sa dalo očakávať od miesta zvaného centrála, išlo o pomerne veľkú budovu.
Bola to 2-poschodová budova a bola najväčšia zo všetkých cechov dobrodruhov, aké

som kedy videl.
Aj keď to hovorím, už som videl veľa veľkých budov, takže nie som až taký dojatý.
Prvým je zhromažďovanie informácií.

Nateraz je hlavnou témou otázka regiónu Fedoa.
Napriek tomu som nenašiel žiadne informácie, ktoré by som už od Pavla nepočul.
Inými slovami, v týchto častiach je o tom podľa očakávania najviac informovaná
Paulova pátracia skupina.
Ďalej som hľadal informácie o príšerách v oblasti Milishion. V porovnaní s magickým kontinentom
bol veľký rozdiel v úrovni ohrozenia.
„Kobylka obrovská“ je veľká kobylka, „Králik na mäso“ je mäsožravý králik a „Skalnica“

je veľká dážďovka atď. atď.
Počet extrémne slabých príšer je vysoký.
V porovnaní s magickým kontinentom je veľkosť monštier tiež malá.
V krajinách, v ktorých sme sa odvážili, bolo bežné nájsť príšery, ktorých veľkosť bola
mnohokrát väčšia ako veľkosť ľudí.
Dokonca aj Pax Coyotes, ktoré sme lovili až do vyhynutia (prehnané), boli dlhé viac
ako 2 metre.
Veci ako Acid Wolf boli väčšie ako 3 metre.
Aj korytnačka veľká mala spredu dozadu v priemere 8 metrov a tie najväčšie vyše 20
metrov.
Príšery, ktoré som tiež videl vo Veľkom lese počas obdobia dažďov, boli príšery veľké
asi ako človek.
V porovnaní s tým boli monštrá v okolí Milishionu vysoké len asi ako koleno človeka.
Aj keď to neznamená, že čím sú väčšie, tým sú silnejšie, ale ich veľkosť je v podstate
ich jedinou zbraňou.
Na záver, príšery v oblasti Milishion sú slabé.

Táto oblasť je bezpečná.
Ďalej uvažujem o tom, ako odčiniť povesť rasy Supard.
Je to však ťažké.
Je to preto, že v Milishione je frakcia, ktorá sa snaží vyhnať magickú rasu. Tí, ktorí to
riadia, sú jedným zo svätých rytierskych rádov Milisa; rádu chrámu.
Hlasno žiadajú, aby bola Magická rasa vylúčená z kontinentu Milis.
Aj keď to hovorím, ten, kto má v Milishion najväčší vplyv, nie je táto frakcia.
Hlavou frakcie, ktorá obhajuje koexistenciu s magickou rasou, je úradujúci pápež, a

tak sa Rád chrámu otvorene nesnaží magickú rasu vyhnať.
Ak by však magická osoba spôsobila v meste problém, títo rytieri okamžite priletia a
obvinia ich.
Dokonca aj keď je ich pozícia slabá, pokiaľ majú spravodlivý dôvod, budú silne padať
na magickú rasu.
Ak tvrdíme, že Ruijerd je „Supard“ a robíme veci vo veľkom, je pravdepodobné, že si

nás Chrámový rád okamžite pozrie.
Mesto je vždy pod dohľadom Rádu chrámu.
V tom prípade, čo potom mimo mesta?
Keď som o tom premýšľal, prijal som určité hľadanie.
Zaslané žiadosti boli väčšinou v kategórii B a toto bola jedna z nich.
Zdá sa, že v susednom meste behala príšera.
Je to na mieste, ktoré je dosť blízko na to, aby som si urobil jednodňový

výlet.
Cieľom podrobenia je smaragdovo zelený tiger; Listový tiger 4.
Normálne je to monštrum, ktoré obýva južné časti Veľkého lesa.
Z nejakého dôvodu sa presunul na juh a usadil sa blízko mesta.
Pretože je to kožušina má nepravidelný zelený vzor s časťami, ktoré sú tiež hnedé,

keď v lese úplne splýva s scenériou.
Kvôli ťažkostiam pri jeho odhaľovaní spolu so skutočnosťou, že sa pohybuje v

skupinách, získalo označenie B.
Momentálne je však cieľom jednolistý tiger a navyše je na rovine, dalo by sa povedať,

že je ešte menej nebezpečný ako kyslý vlk.
Pri použití hodnotiaceho systému na jeho opis by to bolo v najlepšom prípade

hodnotenie D.
Nájsť takúto požiadavku počas toho, čo som bol na magickom kontinente, by bolo
dôvodom na radosť.
Keď som sa tam rýchlo dostal, načasovanie bolo správne, pretože tiger držal v tlame
kura a pokojne odchádzal z dediny.
Keď si ma všimol, upustil korisť a zavrčal na mňa, ale Eris práve povedala „Nechaj to
na mňa“, keď začala utekať, a mihnutím oka sa dokonale rozrezala na dve časti.
Žiadosť bola skutočne vybavená príliš rýchlo.
Dedinčania nám boli veľmi vďační.
V poslednej dobe sa tiger v tejto oblasti správal násilne a množstvo dedinčanov a

dobytka bolo zranených.
Zdá sa, že obyčajne prišiel na obranu mesta jeden zo svätých rytierskych rádov.
Zdá sa však, že len pred pár dňami došlo k incidentu, keď neďaleko zaútočili na
svätyňu.
Zdá sa, že s výnimkou veliaceho dôstojníka boli všetci členovia Rádu chrámu, ktorí
tvorili strážnu jednotku, zabití a panna svätyne bola len tak-tak zachránená, ale
zodpovednosť za porážku jednotky ležala. s veliacim dôstojníkom, a tak bol
prepustený.
Po prvé, v poslednej dobe došlo k mnohým podozrivým únosom, a pretože rytierske

rozkazy boli čoraz napätejšie, došlo k takémuto incidentu.
Kvôli tomu mali rehole aj rytierske rády plné ruky práce.

Rytieri teda nechali nebezpečné problémy s príšerami zaradenými do B, aby sa

vyriešili sami, a nemali inú možnosť, žiadosti boli odoslané do Cechu dobrodruhov.
No, problémy s rytierskymi rozkazmi alebo čímkoľvek iným nie sú naša starosť.
Teraz, s informáciami, ktoré som získal, začnem svoj experiment.
Budem tu propagovať preteky Supardov.
Ruijerd je v skutočnosti Supard, a aby Supard mohol vychádzať s ľuďmi po celom

svete, cestujeme a hromadíme dobré skutky.
Klan Supard je rasa, ktorá je na prvý pohľad skľučujúca.
Takto vytvorím kamennú sochu.
Keď sa na to pozriete, spomenie sa Ruijerdovo meno a bez ohľadu na to, ako

strašidelne vyzerajú Suparda, ich postoj k Supardovi zmäkne a ich výraz sa uvoľní,
ako keď sa tvrdohlavý dedko pozerá na svoje vnúča.
Po niekoľkých minútach pravdepodobne skončia ako storoční bratia duší.
Aj keď to hovorím sám, je to perfektný predajný nápad.
Prednosta dediny mal však komplikovaný výraz.
Hoci bol Ruijerdovi ako jednotlivcovi vďačný, niečo na tejto úrovni by neodstránilo
predsudky voči Magickej rase a ako Milisov nasledovník sa zdráhal mať sochu
zobrazujúcu Magickú osobu.
Bolo mi to povedané a socha bola odmietnutá.
Môj experiment nedopadol dobre.

Ako sa dalo očakávať, zdalo sa, že veci sa takto nedajú vyriešiť jedným ťahom.
Alebo možno, ako sa očakávalo, by to nefungovalo, pokiaľ by to nebola figúrka bishoujo?
Mám odteraz začať vyrábať rodovo vyhrotené figúrky Ruijerda?
Nie, potom by to nemalo zmysel, čo?
"Vyrobil si niečo také, čo...?"
Na ceste späť do Milishionu sa Ruijerd dlho pozrel na figúrku a silne ju pochválil.
"Správne! Rudeus je v takýchto veciach predsa skvelý!"
Potom, keď Eris uvidela postavu, z nejakého dôvodu to povedala vychvaľujúcim

spôsobom.
Aj keď to bolo tentoraz zamietnuté, moje figúrky sa predávajú za dosť vysokú cenu.
Moje figúrky Kráľa meča rasy zvierat predsa len zaujali princa
nejakej krajiny.5
Nebolo by ani prehnané povedať, že som bol kráľovským dodávateľom.
Keď som premýšľal o takýchto veciach, bol som hrdý, ale...
"Tento postoj je však plný otvorov, čo?" povedal Ruijerd.
"To je pravda. Ten postoj nie je dobrý, čo? Musí byť nižší..." povedala Eris.
Nakoniec tá figúrka nebola dobrá.

Nyo•o~n.6
Časť 3
O tri dni neskôr, deň pred večerou.
Hoci budem na večeri s rodinou, nemám žiadne oblečenie na seba.
Neexistuje žiadny skutočný dress code, ale oblečenie, ktoré som si kúpil
na magickom kontinente, je v týchto častiach vnímané ako dosť ošúchané.
Tak si s Eris prezerám obchody s oblečením.
Je to takpovediac rande.
Aj keď to hovorím, nie je to nič romantické.
Eris hľadá oblečenie, ktoré by si mohla kúpiť, nie je v tom taká aktívna a zdá sa, že je
v pohode, keď si kúpi čokoľvek.
Pretože je taká, budem jej vyberať aj oblečenie.
Odteraz je doménou ľudskej rasy.
Budeme predsa súdení podľa ich vkusu.
Prinajmenšom chcem byť dostatočne prezentovateľný, aby sme

neboli na prvý pohľad zosmiešňovaní.
Keby tu bol aspoň jeden človek, ktorý by poznal najnovšie módne trendy, mohli by
sme ho požiadať o radu, ale...
Medzi mojimi známymi je v podstate len nováčik s opičou tvárou alebo Vera, ale
neviem, kde je nováčik s opičou tvárou, a nepoznám Veru natoľko, aby som ju
požiadal o láskavosť.
Asi by sme mohli požiadať o radu predavačov v drahších obchodoch, ale také
oblečenie
p g
obchodov asi dobrodruhom nevychádza v ústrety.
Bolo by nepríjemné ísť dnu a požiadať o radu a potom odísť bez toho, aby ste si niečo
kúpili.
Ak by sme vlastnili súpravu takéhoto oblečenia, možno by sa nám hodil, ale možno by
sme ho nikdy nepoužili. Keď si to predstavím, nemôžem si pomôcť, ale cítim sa trápne.
Vďaka Paulovej asistencii máme peniaze, ale ani ich nechcem premrhať.
Začali sme teda sledovať ľudí, ktorí kráčali po ceste, a na základe toho sme sa rozhodli,
čo kúpiť.
Aj keď je mojím koníčkom pozorovanie ľudí, Eris a ja sedíme na

okraji cesty a ľudia sa pozerajú7.
Je to len do určitej miery, ale zdá sa, že veľa ľudí nosí modré oblečenie.
Okrem toho existujú tí, ktorí nosia vrchné oblečenie, aj tí, ktorí ho nenosia.
Pretože klíma je dobrá, vrchné oblečenie je tiež tenké.
"Zdá sa, že v dnešnej dobe je módou nosiť modrú, čo?"
"Modrá by sa ti nehodila, Rudeus."
Eris túto myšlienku okamžite zamietla.
No, nie som práve horlivý sledovať najnovšie módne trendy, ale...
"Tak čo by si povedal, že sa mi hodí?"
"Gisu ti niečo nedal? Ten bol dobrý, vieš."
Tá kožušinová vesta, čo?
Veľkosť je však trochu veľká.

Keďže je dlhší, než je potrebné, nakoniec vyzerá ako kabát.
To znamená, že to nie je nepríjemné a nosil by som to v chladnejších dňoch...
"Hoci tá vesta nie je zlá, je trochu príliš dlhá, však?"
"Správne. Je to naozaj trochu dlhé, čo? Čo keby si to rozrezal?"
"To by bolo plytvanie. Napokon rastiem."
Pri takomto rozhovore som sa rozhodoval, čo si kúpim.
Ako sa dalo očakávať, s Eris sa o módu príliš nestaráme a nasvedčuje tomu aj fakt,
že nákupy nám netrvali dlho.
Aspoň som si to myslel, ale Eris si na konci kúpila čierne šaty.

Sú vyrobené z čierneho materiálu s výšivkou bielej ruže a sú to celkom štýlové šaty.
"Eris, kúpila si to?"
"...Čo? Máš s tým problém?"
"Nie. Myslím, že ti to pristane."

"Hmph. Nie je to tak, že by som potreboval komplimenty."
Týmto rozhovorom sme ukončili nákupy toho dňa.

4. časť
Deň dohodnutia večere.
Keď som spomenul, že dnes večer budem na večeri s Paulom a mojou rodinou, Eris začala
hovoriť, že chce prísť tiež.
Nebyť incidentu z minulého dňa, povedal by som „v každom prípade“, ale Eris stále
prechováva voči Paulovi nepriateľstvo. Dosť na to, že by ste to mohli nazvať „úmysel
zabíjania“, je to dosť silné nepriateľstvo. Nejde o to, že by som nevedela pochopiť jej
pocity, ale už som sa rozhodla, že si s Paulom budem rozumieť.
Ak by to bolo ono, potom by som sa snažil to či ono, aby som ich zmieril, ale pokiaľ ide o veci,
dnes večer je to prvýkrát po rokoch, čo to bola len naša rodina. Ani môj vzťah s Nornom sa
nezlepšil. Preto som nechal Eris, aby si to odsedela.
Nové ja – „Newdeus“ v novom oblečení mieri do reštaurácie.
Zo všetkých síl sa snažím vyhýbať prechádzaniu cez uličky. V uličkách je veľa únoscov
a na určitých miestach je tiež veľa krviprelievania. Bolo by hrozné zašpiniť si oblečenie
krvou.
Aj na hlavných uliciach je veľa nebezpečenstva.

Keďže je čas večere, chodí veľa ľudí, ktorí si kúpili veci ako yakitori. Ak by do mňa
narazili, rozpršalo by sa to všade. Toľko je zrejmé. Tak som odpečatila svoje mystické
oko. Zatiaľ čo vidím veci na sekundu dopredu, úžasne sa vyhýbam davom ľudí.
prichádzam.
Pretože tam bolo niečo ako 'rezervácie', bol som na stráži, ale v skutočnosti to bol
úplne normálny obchod. Bol to bar nesúvisiaci s hostincom. Zdalo sa, že áno
bolo v ňom veľa mešťanov a na zákazníkov to nevyvolávalo

nebezpečnú atmosféru.
Vstúpim do obchodu, poviem čašníkovi svoje meno a oni ma navedú
na miesto. Sedí tam trpko sa usmievajúci Paul a zamračená Norn.
"Prepáč. Meškal som vôbec?"

"Nie... Ospravedlňujem sa za to; Shera tým bola z nejakého dôvodu nadšená. Povedal
som jej, že normálny bar bude v poriadku, ale..."
"Nie je to občas fajn?"
Kým som to hovoril, sadol som si na miesto.
Norn ma ignoruje.
"No tak, Norn. Vieš, je to tvoj Onii-chan. Pozdravuj ho."

"Nechcem. Nechcem večerať s osobou, ktorá zbila Otou-san."
"Poď, nemal by si niečo také hovoriť, však? Urobil som niečo zlé, tak
som bol zasiahnutý."
"Otou-san neurobil nič zlé."
Norn mala nafúknuté líca od zlosti a bola trucovitá skutočne
rozkošným spôsobom.
"Vaša Onii-chan a ja sme sa už dohodli. Dobre, Rudi?"

"Samozrejme. Keby si chcel, mohol by som ťa aj pobozkať."
"Eh?"
"Eh?"
"Chceš povedať, že by si nerád, keby ťa pobozkal tvoj syn?"
Aj keď som si to myslel, nerád by som bol pobozkaný aj od môjho starého muža.
Bol to prešľap.
"Poď, už sme sa dohodli. Mal by si vychádzať aj so svojou Onii-chan, Norn.

Dobre?"
"Nechcem."
Paul potľapká Norna po hlave.

Jej vlasy sú krásne blond.
Pri pohľade na tieto vlasy si spomeniete na Zenith.

Keď sa jej niečo nepáčilo, Zenith tiež takto našpúlila hlavu a znepokojila
Paula.
Toto môže byť niečo, čo Norn zdedila.
Hoci Norn chvíľu poslušne potľapkal Paul, určite na mňa stále hľadí.
Oči má trochu prevrátené.

Je možné, že sa mi snaží vyhrážať, ale všetko, čo dokáže urobiť, je vyzerať
roztomilo.
"Otou-san sa veľmi snažil, vieš."8

"Áno. Som si toho vedomý."
"Vieš, vôbec sa nehral so ženami."
"Počul som. Naozaj ma mrzí, že som o ňom pochyboval."

"Tiež je ku mne veľmi milý, vieš."
Norn sa v očiach postupne tlačia slzy.
Sakra.
Povedal som snáď niečo zlé?
Plač je trochu...
"Otou-san vždy vyzerá, že bude plakať, vieš!"

"...je to tak?"
"Nie, myslím, nedávno, vieš...?"
Pretože sa Norn chystá plakať, Paul a ja sa zmätene rozprávame.
"Otou-san je naozaj žalostný, vieš!"

"..." "..."
"Takto ho udierať, ty si hrozný, vieš!"
Keď som to videl, zhlboka som si povzdychol.
Paul a Norn boli teleportovaní spolu.
Počul som o tom, čo sa stalo.
Počas cestovania Norn ochorela a zdá sa, že ich napadli príšery.
Ten, kto ju chránil, bol Paul.
Odlúčená od matky, odlúčená od svojej slúžky, odlúčená od svojej malej sestry, s

úzkosťou v jej srdci, tu bol pre ňu iba Paul a on bol jedinou rodinou, na ktorú sa
mohla spoľahnúť.
A potom sa zrazu objavil muž a v nasadenej polohe Paula bil.
Je to niečo, čo môže zanechať poriadnu traumu.
"Norn, to bolo, ja (otou-san) bol..."
"Nedá sa tomu pomôcť, Tou-sama."

Aspoň keby bola o niečo staršia, možno by sme boli schopní
dosiahnuť nejaké porozumenie prostredníctvom diskusie.
V tomto veku by to však bolo dosť ťažké.
Že sme obaja urobili niečo zlé a že sme to obaja prijali a pochopili... ona je stále tiež
mladý, aby sme jej rozumeli.
"Norn je ešte mladá a navyše, keby som bola na jej mieste,

neodpustila by som ani chlapovi, ktorý zmlátil môjho otca."
Nemôžem si pomôcť, že ma Norn nenávidí.
Môžeme počkať pár rokov a potom s ňou veci prebrať.
Keď príde čas, Norn to určite pochopí.

Aj keď je čas obmedzený, má tiež silu veci urovnať.
Nezdá sa však, že by to Paul cítil rovnako.
"Nie. Je možné, že ste ostali len vy dvaja súrodenci. Musíte spolu

vychádzať."
"Je možné, že ste zostali len vy dvaja súrodenci."
Keď si uvedomím, čo tým myslí, spojím obočie.
"Tou-sama. Prosím, nehovor také zlovestné veci."

"...Máš pravdu. Prepáč."
Oj, nič dobré.
Atmosféra sa stala ťažšou.
Dobre. Čas zmeniť tému.
"Mimochodom, Tou-sama. Aká je špecialita tohto obchodu? Dnes

som vynechal obed, a tak už hladujem."
Hoci som očividne zmenil tému, Paul to zrejme pochopil.
Zatiaľ čo sa trápne usmieval, odpovedal.

"Mn, pozrime sa. Guláš vyrobený z morských plodov ulovených v oceáne na juhu je
vynikajúci. Je tam aj hovädzie mäso. V tejto oblasti je veľa chovateľov hovädzieho
dobytka. Chuť je v porovnaní s hovädzím mäsom v Asure celkom odlišná a je tu veľa
dusených jedál, ale...“
"Teším sa na to. Mäso na magickom kontinente bolo úplne zlé."
"Veľká korytnačka, však? Mäso z príšer má, viete, vo všeobecnosti mizernú chuť."
Takto začneme konverzovať tam a späť, ale Norn ma stále ignoruje.
Nedá sa tomu pomôcť. Aj keď sa tomu nedá pomôcť, je to trochu skľučujúce.
Je to preto, že som si nedávno urobil z Paula nepriateľa.

Bolí ma hrudník.
Urobil som niečo zlé Paulovi.
"Zamysli sa nad tým, Tou-sama, je tu niečo, na čo by som sa rád spýtal."
"Čo?"
"Poznáte človeka s názvom Gvašový štetec?"
"...Nie, nikdy som o nich nepočul. Kde si počul to meno?"
A s tým som sa spýtal na list, ktorý Ruijerd priniesol späť.
Pretože som pre každý prípad urobil kópiu erbu na liste, ukážem to tiež.
"Ovca, sokol a meč, čo? Mal by to byť jeden z paladinských rodov. Ale nespomínam
si, že by som počul meno Gvaš Brush. O šľachticoch z Milisu toho až tak veľa
neviem." ...“
"Chápem... Myslíš, že by to Shera-san vedela, keby sme sa jej spýtali?"
"Som zvedavý... skúsim sa jej spýtať neskôr."

Zatiaľ čo som trochu znepokojený listom, ktorý Ruijerd priniesol, končím tam
rozhovor.
Potom sú ďalšie malicherné rozhovory.
Hovoríme o narodeninách.
Zdá sa, že zhruba mesiac pred mojimi desiatymi narodeninami začali byť príšery v
lese aktívnejšie. Zdá sa, že pretože Paul a Zenith boli zaneprázdnení tým, že nemali
čas poslať mi darček. Zdá sa, že problém s príšerami ukončili deň pred mojimi
narodeninami, ale keď začali uvažovať o odoslaní darčeka, teleportovali sa.
"Mimochodom, čo si mi plánoval dať?"
"Chcel som ti dať rukavicu. Trochu som o tom premýšľal, pretože to bolo niečo, čo
som našiel v našom sklade, ale napokon to bol magický predmet. Bol ľahký ako
pierko, a hoci mal veľkosť nepasovalo mi to, myslel som si, že by sa ti to hodilo, Rudi."
"Chápem. Takže aj ty si mal niečo také."9

"Áno. Aj keď Zenith povedala, že jej bude tajomstvom, Lilia ju videla, ako sa spokojne
tvárila na malej zamknutej škatuľke, takže to bolo pravdepodobne ono."
"Krabica?"
Zaujímalo by ma, čo to bolo. Trochu ma to zaujíma.
Napriek tomu, akokoľvek sa rozprávame o veciach, ktoré som nepochopil, nič z toho
nebude.
Potom sa rozhovor skončil pri téme Zenithina rodina.

Rodina, z ktorej pochádzal Zenith, bola vážená rodina, z ktorej sa narodilo množstvo
vynikajúcich rytierov.
Zenith bola taká dobrá, ako keby bola odmietnutá, a tak sa zdá, že ľudia,
ktorých by som mohol nazvať mojimi starými rodičmi z matkinej strany,
nemali záujem ju hľadať.
Zdá sa však, že keď uvideli Norn, úplne zmenili názor.
Bez ohľadu na svet, starí rodičia sú slabí na svoje vnúčatá.
"Som zvedavý, či by sme dostali viac peňazí, keby som ukázal aj svoju tvár."
"Nie, pravdepodobne by si mal opačný efekt, hm..."
"...Správny?"
Hoci by som mohol predstierať roztomilosť vnúčaťa, zdá sa, že by som si privolal
problémy.
Radšej nie.
Mali sme také rozhovory, mali príjemnú večeru a potom som sa rozišiel s Paulom.
Nakoniec ma Norn ignorovala až do konca, ale dá sa povedať, že to bola plodná

večera.
5. časť
A mihnutím oka prešiel týždeň.
Je deň, kedy máme vyraziť, sme pri bráne okresu dobrodruhov. Nasadla som na koč
a práve keď som si myslela: 'Dobre, poďme', prišiel nás vyprevadiť Paul.
"Rudi. Bolo by v poriadku zostať trochu dlhšie, vieš?"
Z nejakého dôvodu Paul povedal niečo ľahké, ale teraz je už trochu neskoro.
"Ak budeme stále hovoriť "Len trochu", "Len trochu", zdá sa, že nakoniec zostaneme
celý rok."
"Ty a Norn ste sa napokon nestihli dohodnúť."
"Nebude príliš neskoro robiť si starosti, keď nájdem ostatných troch."
Navyše... pozriem sa na Eris.
Eris bola zachytená za zátylok a mračila sa na Paula s démonickým výrazom.
Myslel som si, že rýchlo zmenila názor na veci, ale nezdá sa, že by to tak bolo.
"Nie som to len ja, kto sa chce stretnúť s ich rodinou, však?"
"Chápem. Ale rodina Boreasovcov je s najväčšou pravdepodobnosťou..."
"Prosím, prestaň."
Keď hovoril s komplikovaným výrazom, prerušil som Paula rukou.

"Je tu možnosť, že informácie jednoducho neprišli, a keď sa vrátime do regiónu Fedoa,

Philip-sama aj Sauros-sama sa už tiež vrátili."
"...chápem. To je pravda. Ale Rudi."
Pavol hovoril s vážnym výrazom.
"Nebuď príliš optimistický. Čo sa týka Philipa a ostatných, ktorí sa bezpečne vracajú

domov; s rozsahom tej katastrofy, ktovie, čo sa stalo."
"Čo tým myslíte?"

Paul trochu stíšil hlas a povedal.
"Chcem povedať, že v záujme svojej ochrany mohol Filipov brat zvaliť všetku vinu na
jedného z nich."
Keď to počujem, určite sa mi zdá, že je to možné.
Feudálny pán Sauros a starosta Filip.
Tí dvaja mali na starosti kraj.
Aj keď sa vrátia bezpečne, bremeno straty územia a ich občanov ich bude nasledovať.
Neviem, ako šľachtici preberajú zodpovednosť podľa zákona Asura.
Avšak prinajmenšom po tom, čo sa oni dvaja vrátia bezpečne do svojho rodného mesta,
by to pravdepodobne nechválili ako svoju schopnosť pána.
Je tu tiež možnosť, že miesto, kam Filipov brat utiekol, by mohlo byť uzavreté a mohli by
byť zavraždení, aby ich politicky rozdrvili.
"Ak sa niečo stane, chráňte toho Ojou-sama. Môžu byť aj takí, ktorí konajú v súlade s
noblesou, ale vy sa nemusíte obávať."
"Rozumiem. Tvoje varovanie si vezmem k srdcu."
Môj výraz stuhol a prikývol som.

Paul sa hrdo pozrie a tiež prikývne.
"Aj čo sa týka pisateľa toho listu, zdá sa, že to nevie ani Shera."
"Vidím..."
"Povedala, že si nemyslí, že by to bola nebezpečná osoba."
"Rozumiem. Prosím, vyjadrite jej moje poďakovanie."
Paul pevne prikývol.
A potom, keď sa obzrie za seba, zavolá na to dievča.
"No tak, Norn. Rozlúč sa so svojou Onii-chan."

"...Nechcem."
Norn sa skrývala za Paulom.
Polovica tváre jej však vykúka. Je naozaj rozkošná.
V budúcnosti z nej pravdepodobne vyrastie krásna žena ako Zenith.
"Norn. Neviem, o koľko rokov to bude neskôr, ale poďme sa znova stretnúť."
"...Nechcem."
Dokonca až do konca Norn neotočila tvár, aby sa na ňu pozrela

ja.
S trpkým úsmevom som sa vrátil do koča.
Takto som opustil Milishion a začal som svoju cestu.

Časť 6
Paul
Rudeus odišiel na svoju cestu.
Ako vždy, je úplne výnimočný.
Bez výhrad sa rozhodne pre jednu vec a potom pre ďalšiu, pričom neustále koná.
Elinalise povedala, že žijem rýchlym tempom, ale zaujímalo by ma, čo by povedala,

keby videla Rudeusa.
Chcel by som, aby sa stretli, ale...
Nie, v skutočnosti by bolo lepšie, keby to neurobili.

Nechcem sa stať Elinaliseným otcom alebo tak.
A keď som o takýchto veciach premýšľal, udrelo mi rameno.
Keď sa otočím, aby som sa pozrel, zbadal som muža s opičou tvárou, ktorý sa naňho uškrnul
ja.
"Hej, Paul. Už si sa rozlúčil so synom?"

"Gisu..."
Nemôžem dostatočne poďakovať tomuto mužovi s opičou tvárou.
Keby nebolo jeho, môj vzťah s Rudeusom by bol pravdepodobne stále odcudzený.
"Bol som v tvojej starostlivosti, čo?"

"Žiaden strach."
Keď som to povedal, zrazu som si uvedomil, že Gisu má na sebe cestovné oblečenie.
"Čo je to, Gisu? Kam máš v pláne ísť?"
"Ešte som sa nerozhodol, ale stále je tu kopa miest, ktoré ešte neboli prehľadané,
však?"
Pri týchto slovách som si uvedomil, že Gisu bude naďalej pomáhať pri pátraní.
Bol to celkom šok.
Rozpad našej strany mal najviac trápiť Gisu.
Nemá bojové schopnosti, a hoci je jack-of-all-traves, zároveň nemohol robiť nič; iné
strany ho tam nepustili, nebol schopný samostatne plniť požiadavky, a tak to bol
chlap, ktorému nezostávalo nič iné, len sa vzdať dobrodruha.
Na tom by nebolo nič zvláštne, keby to bol on, kto na mňa najviac zanevrel.
"Prečo zachádzaš tak ďaleko so svojou úvahou a pomáhaš mi hľadať?"
Keď som sa to spýtal, kútik jeho úst sa skrútil do jeho obvyklého nihilistického
úsmevu.
"Pokazíš to, vieš."
So svojou obvyklou odpoveďou odvrátil svoju opičiu tvár

ja.
Dám si ruky v bok a horko sa usmejem.
Tento chlapík verí toľkým poverám, že ich nemôžem všetky sledovať.

Z nejakého dôvodu sa však cítim príjemne a vyprevadím Gisu, až

kým mu už nevidím chrbát.
"Dobre."
Zvýšil som hlas s revom a dal Norn na chrbát.
Prekypoval som nadšením.
Najprv sa musím uistiť, že rozsiahla migrácia utečencov bude

úspešná.
Potom si určite nájdem svoju rodinu.
Keď som sa tak rozhodol, vrátil som sa do mesta.
1. Japonci hovoria „Haa, yareyare, atekushittara tsumi na otoko da wa“. Koniec 'wa'
je ženský. Navyše, 'atekushi' je čistá slangová skomolenina 'watakushi'; zdvorilý
spôsob, ako povedať „ja“. 'tsumi na otoko' je doslovne 'vinný/hriešny muž', ale
'tsumi na onna' (hriešna žena) znamená niečo bližšie k šľapke alebo žene, ktorá
každého zvádza.
Vtip, ktorý niekedy počujete, je, keď niekto zvolá, že sú, alebo obviňuje niekoho
iného z toho, že je „hriešna žena“, keď sa do nich všetci náhodní muži začnú
zamilovať a robiť im láskavosť, najmä keď to žena sama nemala v úmysle. viesť
ich na/zviesť ich.
Vtip je v tom, že Rudeus hovorí, že je „hriešny muž (žena)“ a tvrdí, že muži sa

doňho nemôžu prestať zamilovať a snažia sa mu predvádzať, aj keď sa ich Rudi
sám nesnaží prilákať. .
2. Danchou = vedúci skupiny. Keď sa používa samostatne, prekladá sa

ako „vodca“.
3. Význam 'Je to príliš lákavé'. Doslova hovorí „buď príliš veľa

pokušenie, buď zlé, aby to deti videli“
4. Doslova zelený listový tiger.
5. vyd.: Autorský trapas! Wn hovorí, že kráľ meča šeliem, ale ešte nevyrobil
Ghyslaininu figúrku. Autor mal na mysli, samozrejme, figúrku Roxy.
6. Nové (´ · oh · ) | https://www.youtube.com/watch?
v=8kRTIdtYM4g
7. Táto fráza sa objavuje v japonských médiách a podobne, takže znie

menej divné ako v angličtine. Nehovoriac, že Japonci
ľuďom to príde normálne (nie), ale je to aspoň fráza/téma
to sa objavilo skôr. Niekedy ako zámienku na prenasledovanie.
8. Pre zdôraznenie končí svoje riadky „da mon“. Pridá sa „vieš“.

ako hrubý anglický ekvivalent.
9. Hovorí „hehhh“, čo je zvuk, ktorý naznačuje „vidím...“ alebo „Ach“

naozaj?' ktoré využívali kontexty. je v rôzne
https://www.youtube.com/watch?v=g_RM8To5mjU&t=1m29s
Vedľajší príbeh - Eris' Goblin

Potlačenie
Časť 1
Je to náhle, ale poďme sa rozprávať o chlapcovi známom ako Cliff Grimoire.
Cliff mal teraz 13 rokov; jeho vek bol presne medzi Eris a Rudeusom.
Keď bol dosť starý na to, aby pochopil, čo sa deje, bol v detskom domove.
Bol to sirotinec v Milishione. Bol to sirotinec, o ktorom by sa dalo povedať, že je

symbolom prestíže a autority náboženskej organizácie Milis.
S vedením neboli žiadne problémy a deti mohli bez starostí rásť a boli odoslané k
pestúnom.
Keď mal Cliff 5 rokov, adoptoval si ho jeho súčasný pestún.
Bol to starý muž menom Harry Grimoire.
Bol to človek, ktorý zastával vysoké postavenie v náboženskej organizácii Milis.
Predtým, ako si ho Harry adoptoval, Cliff dostával špeciálne vzdelanie pre nadané
deti.
Len za pár rokov dosiahol pokročilú hodnosť v liečení, detoxikácii a privolávacej

mágii.
Aj v útočnej mágii dosiahol strednú úroveň vo všetkých prvkoch.
Bol ešte zdatnejší v ohnivej mágii a dosiahol pokročilú hodnosť.
Cliff bol génius.

Z celého okolia naňho padali chvály.
Každý predpokladal, že keď vyrastie, určite sa z neho stane úžasný jedinec.
Dalo by sa to opísať ako detstvo dosť podobné Rudeusovi.
Avšak na rozdiel od Rudeusa, ktorý si zachoval spomienky zo svojho

predchádzajúceho života, Cliff začal byť drzý.
Stal sa namysleným, akoby nemal na nič lepšie.
V každom prípade, dokonca ani medzi jeho rovesníkmi v triede,

nebol nikto, kto by dokázal použiť toľko rôznych mágií ako Cliff.
Boli takí, ktorí v liečení dosiahli hodnosť svätých.
Boli takí, ktorí dosiahli svätú mágiu pri detoxikácii.
Avšak iba Cliff dosiahol pokročilú úroveň vo všetkých troch.
Pre jeho rozmanitosť sa našli takí, ktorí ho začali nazývať mudrcom.
Cliff bol ešte drzejší.
Postupne prestal počúvať slová svojho učiteľa.
V budúcnosti mal Cliff nahradiť svojho pestúna v jeho zamestnaní.
Cliff to pochopil tiež.
Ale aj tak Cliff túžil stať sa dobrodruhom.
Prečo dobrodruh?
Bolo to kvôli vplyvu jeho dní v sirotinci.

Mnohí z tých, ktorí vyštudovali sirotinec, sa stali dobrodruhmi.
Ak by deti v sirotinci neboli adoptované do veku desiatich rokov, vstúpili by do školy

riadenej náboženskou organizáciou Milis.
Tam by trénovali päť rokov.
Napríklad šerm alebo mágia, to bol bojový výcvik. Takto by sa pripravovali na prácu,
ktorá vyhovovala ich talentu.
Rytiermi sa mohli stať tí, ktorí vynikali nielen v štúdiu, ale aj v šerme a mágii.
Z väčšiny sa však stali dobrodruhovia.
Výsledkom bolo, že medzi absolventmi sirotinca bolo veľa dobrodruhov.
Títo absolventi občas prišli do detského domova.
Pri zdravení svojich bývalých učiteľov rozprávali sirotám aj zábavné príbehy o svojich
dobrodružstvách.
Keď to siroty vypočujú, túžia sa stať dobrodruhmi.
Cliff nebol výnimkou.
Samozrejme, Cliff si nemyslel, že sa jeho sen splní.
Hoci po tom túžil, chápal aj svoje vlastné okolnosti.
Keďže som sirota, sebectvo nebolo dovolené.

Vydržal.
Naozaj, na začiatku.
Tento strnulý životný štýl však v Cliffovi nahromadil odpor, a keď sa naňho chvála
neustále valila, Cliff bol zo dňa na deň arogantnejší.
V istý deň Cliff utiekol z domu a napadlo ho zaregistrovať sa ako dobrodruh.
Bola to trochu skúška jeho sily.
Medzi učiteľmi boli dokonca aj takí, ktorí ako bývalí dobrodruhovia hovorili o svojej
minulosti chvastavo.
'Keď som bol mladý, chcel som nahromadiť takéto skúsenosti.' povedali by.
Pripravil sa.
S palicou, ktorú dostal od svojho pestúna na svoje 10. narodeniny v ruke, opustil
Sacred District a vstúpil do Adventurers District.
Cestou si kúpil rúcho ako tí kúzelníci

nosiť.
Bol modrej farby. Zamieril do Cechu dobrodruhov.
Ak by sa zaregistroval ako liečiteľ, cirkev by ho pravdepodobne

okamžite našla1.
Ak by sa však zaregistroval ako kúzelník, bolo by to v poriadku.
Zatiaľ čo veril takýmto hlúpostiam, dokončil registráciu.
A tak bol dobrodruh, ako každý iný.
"Čaká ma veľké dobrodružstvo vo svete, ktorý som nikdy nevidel."
Pomyslel si a vzrušene si prezeral okolie.
Každý bol statný muž.

Uvedomil si, že každý je niečo ako bojovník alebo šermiar.
Cliff sa od svojich starších zo sirotinca dopočul, že ich skupiny zúfalo potrebovali

skúseného kúzelníka.
Preto si myslel, že ak sa bude nazývať kúzelníkom, okamžite bude môcť vstúpiť na

párty.
Cliff ignoroval reči o hodnostiach dobrodruhov.
O stranách uvažoval ako o skupinách, ktoré nezahŕňali hodnosti.
Samozrejme, že bol odmietnutý.
Jednoznačne odmietnuté.
Znovu a znovu, odmietnuté.
Po štvrtýkrát už Cliffova trpezlivosť dosiahla svoje hranice.
"Prečo!? Prečo nemôžem vstúpiť na párty!?"
"Ako som povedal, vaša hodnosť je iná."
"No a čo moja hodnosť!? V skutočnosti mám silu A rankera! Povedal som, že pretože
sa tomu nedalo pomôcť, zniesol by som s tebou veľa zábavy, však!?"
"Čo to bolo...? Nenechaj sa príliš uniesť, ty spratek! Myslíš si, že taký kúzelník ako ty môže vyhrať,
keď sa pustil do boja na túto vzdialenosť...?"
„Nie si dobrý na nič iné, len na kývanie mečom.

Nenechajte sa uniesť!"
"Ty posraný braček..."

Cliffa chytili za golier a myslel si, že ak ukáže svoju skutočnú silu,

dokáže ich nejako odohnať.
"Prestaň s tým. Si detinský, vieš."
Ten, kto ich vyrušil, bolo ryšavé dievča približne vo veku Cliffa.
Časť 1
Trošku sa vrátiť v čase...
Eris Boreas Greyrat otočila nohy smerom k Cechu dobrodruhov.
Z pohľadu cudzinca sa pri rýchlej ceste po hlavnej ulici príjemne usmievala.
Bola oblečená vo svojom zvyčajnom dobrodružstve.
Cez jej hrubé oblečenie boli chrániče vyrobené z kožušiny.

Cez kožušinové nohavice mala čižmy z tenkého, ale pevného materiálu.
Pri boku mala meč a na prvý pohľad mohol každý povedať, že je šermiarkou.
Nemala na sebe svoju obvyklú kapucňu.

Ak by nosila kapucňu do Cechu dobrodruhov, pomýlili by si ju s kúzelníkom a priblížili
by sa k nej cudzí muži.
Bolo to niečo, čo minulý rok zažila nespočetne veľakrát.
Eris dorazila pred Cech dobrodruhov.
Milishion Adventurers Guild bol na konci hlavnej cesty.
Ako sa od ústredia očakávalo, bola to najväčšia budova v okrese Adventurers.
Bez toho, aby ju ohromila úžasná a obrovská brána, Eris vošla dnu.
Pri pohľade na obrovskú halu ju nevedomky zložila

paže.
V každom prípade to bolo ešte väčšie ako banketové siene v Roa.
Je samozrejmé, že bola väčšia ako všetky cechy dobrodruhov, ktoré doteraz videla.
Keby sa z mladého dievčaťa stalo po prvý raz dobrodruh, tvárou v tvár takej
priestrannej miestnosti by sa možno vykašľala.
Toto však bola Eris.

Bola v rebríčku A.
Kompetentný dobrodruh.
Okamžite začala kráčať k svojmu cieľu.
Bola to tabuľka žiadostí.
Bola oveľa väčšia ako iné tabule žiadostí a bola preplnená pripojenými požiadavkami.
Eris sa na nich pozrela so založenými rukami.
Nepozerala sa na svoje obvyklé požiadavky s hodnotením B, ale pozerala sa na

oblasť s hodnotením E.
Tam hľadala požiadavky, ktoré boli klasifikované ako voľné úlohy.
Bezplatné questy boli požiadavky, ktoré národ pravidelne vydával.
Plat bol nižší, ale pre jeho naliehavosť ho mohli akceptovať dobrodruhovia
akéhokoľvek postavenia.
Dôvodom, prečo Eris žiadneho na magickom kontinente nevidela, bolo to,

že neexistovali žiadne národy, o ktorých by sa dalo hovoriť.
Spomedzi všetkých ostatných žiadostí sa Eris podarilo vybrať tú, ktorú hľadala: Voľná
Práca: Potláčanie goblinov
Odmena: 10 milisiánskych medených mincí za ucho

Podrobnosti o práci: Vybíjanie goblinov
Miesto: Eastern Milishion
Časový limit: Žiadne konkrétne Termín:
žiadne konkrétne Meno klienta: Svätý
rytier Rád Milis Poznámky: Začiatočníci si pamätajte na
škriatkov, ktorí sa občas objavia.
Okrem toho, prosím, neodtrhávajte túto požiadavku a jednoducho

prineste zhromaždené
veci k pultu.
Goblini boli príšery, ktoré sa objavovali len v lesoch a na rovinách.
Hoci boli humanoidmi a mohli používať jednoduché zbrane, nedokázali porozumieť

ľudskej reči.
Ak by ich bolo len niekoľko, bolo by v poriadku nechať ich na pokoji, no ak by sa

nechali napospas, populácia by sa neustále zvyšovala a začali by útočiť na okolité
dediny.
Boli takpovediac háveď.
Nech už je to akokoľvek, keďže žili v lese a jeho okolí, pôsobili ako prirodzená obrana
proti ohniskám príšer z lesa.
Navyše, škriatkovia boli slabí, a tak mladý chlapec, ktorý fušoval do meča, bol viac
ako pre jedného.
Cech dobrodruhov využil túto skutočnosť a pripravil odmenu vhodnú pre

začiatočníkov a pripravil by goblina
potlačovacie questy ako akýsi úvod do potlačovacích požiadaviek.
Aj keď to bolo niečo, o čom Eris nevedela, škriatkovia sa tiež používali ako mučiaci
nástroj pre špiónov z nepriateľských krajín.
Kvôli vyššie uvedeným dôvodom by populácia goblinov v Milis bola starostlivo

udržiavaná na strednej úrovni.
Prečo by teda dobrodruh v poradí A ako Eris, ktorý dokázal poraziť priemerného
dobrodruha v poradí C holými rukami a ktorého silu už poznal Ruijerd, prijal takú
požiadavku tak neskoro vo svojom dobrodruhovom živote?
Dôvody boli dva.
V prvom rade to bol jednoducho jeden z Erisiných snov.

V minulosti Eris navštevovala školu len veľmi krátko.
Jej mužskí spolužiaci sa k sebe tlačili a o niečom sa rozprávali.
Tá téma bola o tom, čo by robili, keby sa z nich stali dobrodruhovia.
Najprv by lovili škriatkov a s ušetrenými peniazmi, a zatiaľ čo by putovali kúsok po

kúsku smerom k južnej oblasti stredného kontinentu, kládli si na seba dungeony a
vysoké požiadavky.
Hovorili o takomto sne.
Eris, ktorá ju odpočúvala z blízka, začala mať predstavy o tom, že jedného dňa to
bude tiež robiť.
Jej bludy sa začali rozmáhať a potom pristúpila k šťastne hovoriacim chlapcom a

povedala im, aby sa pridala aj ona, no z rôznych dôvodov sa pohádali a potom ich
troch zbila.
Potom odišla zo školy a stretla sa s Ghyslaine a zakaždým, keď s Ghyslaine hovorila,

jej pocity o dobrodruhoch zosilneli.
Po stretnutí s Rudeusom sa jej naplnili sny o tom, ako s ním podniknúť dobrodružstvá.
Ona by bola šermiarka a on kúzelník.
Vyzvali by dungeony, len oni dvaja.
Potom, čo sa vydala na skutočnú cestu, to bolo iné ako jej sen.
Najmä Rudeus bol chladnejší a pragmatickejší, než si predstavovala.
Kvôli nebezpečenstvu sa ani raz nepriblížili k žalári.
Ak by navrhla lov škriatkov, pravdepodobne by sa spýtal: "Načo?" s ohromeným

výrazom.
Eris bola žena, ktorá sa napokon stala dobrodruhkou na magickom kontinente.
Nedokázal by pochopiť, aký význam by teraz malo loviť škriatkov.
Ale nechajme to bokom...
Lov škriatkov bol číslo jedna na Erisovom zozname „vecí, ktoré chcem robiť,
keď sa zo mňa stane dobrodruh“.
Aj keď to nemalo žiadny zmysel, bolo to niečo, čo chcela vyskúšať.

To bol prvý dôvod.
Čo sa týka druhého dôvodu... to je tajné.
"Zaujímalo by ma, či by som sa mohol vrátiť skôr, ako slnko zapadne..."
Pri prezeraní žiadostí Eris myslela na čas, ktorý bude trvať cesta tam a späť.
Tentoraz bude cestovať pešo.
Momentálne bolo ešte ráno, ale bolo by lepšie robiť veci s časovou rezervou.
"...Hm?"
Mimochodom, k žiadostiam s hodnotením F bol blízko okrajov dosky žiadostí

pripojený určitý záznam.
Utečenci z regiónu Fedoa, kontaktujte nasledujúcu adresu
Bez toho, aby si prečítala zvyšok, Eris odvrátila pohľad.

Túto poznámku videla aj v Saint Port.
Rudi nehovoril o probléme regiónu Fedoa.
Eris si myslela, že Rudeus bol k nej ohľaduplný a nepochybne sa snažil vyhnúť jej
starosti.
Dnešná samostatná akcia bola zrejme aj preto, aby mohol vyriešiť, čo v tejto veci
urobiť.
"Nechápal by som ťažké veci," premýšľala Eris.

"Aj keď sa nad tým hlboko nezamýšľam, Rudeusa pravdepodobne niečo napadlo,
takže keď príde čas, Rudeus o tom riadne porozpráva."
Tak si to myslela Eris.
Ani vo svojich najdivokejších snoch si nepredstavovala, že by o tom Rudeus ani

nevedel.
"Tak teraz!"
Po potvrdení žiadosti sa Eris v dobrej nálade pripravila na odchod z cechu.
Zostávalo len kráčať na východ a potom loviť goblinov. Vzhľadom na Erisin

momentálny entuziazmus by pravdepodobne zničila aj jedno či dve hniezda.
Nezostalo nič, čo by ju zastavilo.
Bol čas zaspievať rekviem za úbohých škriatkov.
"Prečo!?"
Aspoň to tak vyzeralo, ale zrazu Eris začula výkrik a zastavila nohy.
Bol to hlas mladého chlapca.
Nenápadne pozrela smerom k zdroju.
Mladík bol obkľúčený mužmi dvakrát vyššími ako on.
"Prečo nemôžem vstúpiť na párty?"
Kričiaci mladík mal oblečený modrý župan.
Bol o niečo nižší ako Rudeus a jeho vlasy boli tmavohnedé.
Jeho oči boli zakryté dlhými predokmi.

Ani jeho personál nebol taký skvelý ako Rudeusova Aqua Heartia2 .
Podľa veľkosti manového kryštálu však bolo vidieť, že stále ide o palicu vyrobenú z
drahých materiálov.
"Moja rodina má vyššie postavenie ako jeho, však?" Eris si prirodzene

myslela.
"Vlastne mám silu ako A-ranker! Povedal som, že pretože sa tomu nedalo pomôcť,
zniesol by som s tebou veľa zábavy, však!?"
Pre tento arogantný spôsob reči sa muži prirodzene rozčuľovali.
Dokonca aj Eris by ho zrazila, keby jej povedal tieto slová.
"Čo to bolo...? Nenechaj sa príliš uniesť, ty spratek! Myslíš si, že taký kúzelník ako ty môže vyhrať,
keď sa pustil do boja na túto vzdialenosť...?"
„Nie si dobrý na nič iné, len na kývanie mečom.

Nenechajte sa uniesť!"
"Čo to bolo, ty posratý braček...?"
Aj keď bol mladík zachytený za golier, stále sa tváril vyrovnane.
Eris však neprehliadol, že sa mu triasli nohy, aj keď len trochu.
Eris ležérne podišla k nim a postavila sa medzi nich dvoch.
"Prestaň s tým. Si detinský, vieš."

Keby tam bol Rudeus, hľadel by v úžase.
'Detinský.'
Boli to slová, o ktorých ste si ani nevedeli predstaviť, že ich povie zvyčajná Eris.
Eris sa nechala uniesť náladou.
"Som dobrodruh kategórie A, takže som na vyššej pozícii ako

nahnevaní muži."
"Muž, ktorý ubližuje nováčikovi, a ja, ktorý proti tomu."
'Tak úžasné.'
Bola to taká nálada.
"...Tsk. Máš pravdu. Boli sme dosť detinskí."
Muž ľahko sňal ruky z chlapca.
Eris už predpokladala, že sa s tým mužom pobije, takže bola trochu sklamaná.
"Poďme, chlapci."
Muži odišli a zostala len mládež.
Eris s vyrovnaným výrazom očakávala mladíkovu vďaku.
'Ďakujem, že si ma zachránil. Kto si?'

"Nie som nikto slávny."
'Aspoň mi povedz svoje meno.'
'Dobre. Poďme s Ruijerdom z 'Dead End'.
Myslela si, že to dopadne nejako takto.

Mimochodom, to bolo niečo, čo Rudeus robil príležitostne.
"Nikdy som nikoho nežiadal o pomoc, vieš!"
Mladík vypľul tieto slová a Erisin hrdý výraz zamrzol.
"S mojou mágiou som mohol vypracovať niečo na takej úrovni!

Nerozhodni sa sám, že sa do toho pustíš a urovnáš veci, škaredý!"3
Chlapec mal šťastie.
Napokon bol vyradený z jedného zásahu.
Nielen to, ale muži z minulosti boli stále nablízku.
Nebyť ich úsilia pri zúfalom zastavení rozzúrenej Eris, niet pochýb o tom,
že chlapec by prišiel o dve gule, ktoré boli pre človeka najdôležitejšie.
Časť 3
Napriek tomu, že bola trochu nespokojná, Eris prišla k bránam Milishionu.
Hoci bola typ, ktorý rýchlo preraďoval, stále bola nešťastná.
Čo sa týka prečo...
"Počkajte! Počkajte prosím!"
Pribehol za ňou mladík, ktorého oživili po omdlení.
"Prepáčte, predtým. Bol som trochu zmätený z toho šoku..."
Mladík to povedal a zdvorilo sklonil hlavu.

Práve kvôli tomu sa Erisina nálada stále dala nazvať „trochu“ nespokojná.
Chlapec len tak-tak stihol ujsť pred smrťou.
Nebyť však mdloby po jednom zásahu, potom by pravdepodobne nebol schopný

urobiť niečo také rázne ako beh za Eris.
"Ja som Cliff. Cliff Grimoire!"
"...ja som Eris."
sa rozhodla vzdať mena End. Dead Eris
Nemohla dať Ruijerdovo meno osobe, ktorú v netrpezlivosti zmlátila.
"Eris-san! To je úžasné meno! To oblečenie znamená, že si šermiarka, však!? V každom

prípade, prosím, urobte so mnou párty!"
Úplným centrom v strede cesty bol Cliff, ktorý hovoril ďalej a ďalej.
Eris uvažovala, že pôjde s prúdom a zrazí ho, ale zatiaľ vydržala.
"Nechcem."
Eris sa nahnevane odvrátila a odišla.
Úprimne povedané, nebola zvyknutá na takého človeka.
Naďalej sa k nej približovať aj po zbití...
Z ľudí, ktorých poznala, bol v podstate len Rudeus.
"Je to tak? Potom, prosím, dovoľte mi, aby som vás zakryl aspoň zozadu! Ľudia
hovorili, že som mudrc. Určite budem užitočný!"
Keby tu bol Rudeus...
„Koho presne tvorí mudrc (dosl. vajce šalvie)? V najlepšom prípade

si neoplodnené vajíčko, ty panenský kreténe!'4
Pravdepodobne by na chlapca vychrlil také urážky.
Aspoň v jeho mysli.
Eris také vulgárne urážky nehovorila.

"Ak si vajce, tak čo keby som ťa rozbil na kúsky a usmažil slnečnou stranou nahor?"
bolo všetko, na čo myslela.
"Nemyslím si, že ani ty si stretol takého kúzelníka, ako som ja, Eris-
san. V každom prípade som predsa len silnejší ako tvoj priemerný
kúzelník s hodnotením A."
Keď to Eris povedali, začala sa hnevať.
Pre ňu nebol „najsilnejším kúzelníkom“ nikto iný ako Rudeus.
Rudeus bol taký zručný kúzelník, že ho uznal aj Ruijerd.
Hoci bol určite v rebríčku A, nemohli ste ho hodiť do jedného paušálu so žiadnymi
bežnými hráčmi A.
"V každom prípade si to prosím potvrďte na vlastné oči!"

"Potom sa na to pozriem!" Eris nakoniec premýšľala.

"Fajn. Tak poď."
"Áno!"
A tak Eris a Cliff odišli loviť goblinov.

4. časť
Sedem goblinov bolo v okamihu spálených na popol.
"Ako to bolo!? Bolo to úžasné, však!? Priemerný kúzelník by to nedokázal, vieš!"
Cliff sa zaškeril, akoby sa chcel spýtať 'Ako to bolo!?', pozrel sa na zničených goblinov.
Škriatkovia boli úplne karbonizovaní a boli v stave, že ste im ani nemohli vybrať uši.
"Je to tak? Vôbec to nebolo úžasné."
Nebol to bluf.
Eris to myslela z duše.
Advanced Fire Magic Bullet Uväznenie Blaze Fire

(Exodus Flame) .5
Eris videla Rudeusa používať toto už predtým.

Nehovoril dlhý spev ako Cliff a bol tiež silnejší ako Cliffov.
Rudeus by však nikdy nepoužil takú mágiu proti tak slabým protivníkom, ako sú
škriatkovia.
Keby to bol Rudeus, nikdy by neurobil tú chybu, že by stratil uši goblina.
Kým neskončil spievanie, Eris bojovala s týmito škriatkami.

Pretože jej Cliff nepovedal nič, keď dokončil svoj chorál, takmer bola tiež pristihnutá
pri jeho útoku.
Keby to bol Rudeus, nebol by absolútne žiadny spôsob, ako by urobil niečo také
nebezpečné.
„Eris-san, ty toho o mágii veľa nevieš, však?

Počúvaj, dobre? V prvom rade mágia je niečo, čo...“
Cliff začal dlhé a zdĺhavé vysvetľovanie úrovní mágie od základnej po pokročilú a ako bola tá, ktorú
používal, pokročilá a bola natoľko pokročilá, že ju nedokázali použiť ani muži z minulosti.
Samozrejme, toto bolo niečo, čo Eris vedela.

Koniec koncov, hovorilo sa o tom na hodinách Rudeusa.
Nielen to, ale Rudeusove lekcie boli 10-krát ľahšie pochopiteľné ako Cliffove
vysvetlenie.
"Chápeš, aký som teraz úžasný?"
"Mám ho udrieť?" Eris premýšľala.
Aj keď to bol lov škriatkov, o ktorom tak dlho snívala, kvôli tomuto chlapovi sa jej
veci pokazili.
Eris preto zaujala impozantný postoj so skríženými rukami a hovorila nemilosrdne.
"To stačí. Zdá sa, že nie si užitočný, tak choď domov."
Keby to bol Rudeus, pravdepodobne by sa rozhodol dočasne ustúpiť.
Zdalo sa však, že Cliff nedokáže čítať náladu.

"Čo to preboha hovoríš!? Snažil si sa bojovať len s niekoľkými škriatkami. Neexistuje spôsob, ako by
si to dokázal sám!"
Kým si to všimla, jej päsť už k nemu švihla.
Cliff ho chytil za tvár a z nosa mu tiekla krv.
Okamžite spieval Healing a zastavil krvácanie z nosa.
"Čo robíš!?"
"Tsk."
Eris klikla jazykom.

Pretože by nebolo dobré nechať niekoho vyradeného na rovinách, šla s ním ľahko,
ale výsledkom bolo, že sa dal takto uniesť.
"Áno, samozrejme, chápem. To, že si silná, Eris-san, je niečo, čomu naozaj rozumiem.
V tom prípade poďme tentoraz do lesa. Nemôžem ti predsa ukázať svoju skutočnú
hodnotu bojom proti škriatkom." ."
V jeho slovách neboli žiadne postranné úmysly.
Chcel Eris ukázať, aký je úžasný.
Rozhodne to však nebol prípad chlapca, ktorý chcel dievčaťu ukázať, že ho miluje.
Jednoducho chcel, aby bola Eris ohromená jeho mocným ja.
"Les nie je dobrý."
Eris krátko prehovorila.

Les nie je dobrý.
Bolo to niečo, čo Rudeus vždy hovoril.
Navyše, Ruijerd by s tým súhlasil.
Eris to teda poslušne dodržala.
"Hoci by si bol posledný, od koho by som čakal, že to poviem, Eris-san, bojíš sa?"
"Nebojím sa!"
Eris však bola stále jednoduché dievča.
Pokiaľ ste používali takúto líniu, ľahko sa rozkývala.
Nebolo prijateľné dovoliť niekomu pozerať sa na rodinu Boreasovcov zhora ako na

začínajúcich dobrodruhov.
"Les, však!? Dobre! Poďme!"
A tak sa oni dvaja vybrali smerom k tmavému lesu.

5. časť
"Aj keby sme zamierili do lesa, keďže je to Milis, stále to nie je nič vážne,
však?"
Zatiaľ čo to Eris hovorila, rúbala opičie príšery menom Utans.6 Boli

to však príšery s hodnotením D, takže sa Eris nevyrovnali.
"To je pravda. Ani oni sa pre mňa nehodia."
Cliff prehovoril, zatiaľ čo znova zabíjal Utana pomocou mágie

stredného vetra.
Takto rýchlo zamierili do hlbín lesa.
"Ah-"
Zrazu Eris zvýšila hlas.
"Čo sa deje, Eris-san!"
Cliff so šťastným výrazom pristúpil k Eris.
Eris sa otvorene tvárila nešťastne.
Potom si založila ruky, roztiahla nohy na šírku ramien a so zdvihnutou bradou

prehliadla Cliffa.
"Ty. Vieš, ktorá cesta vedie späť do mesta?"

"Ja nie."
Prirodzene, Cliff nemohol vedieť niečo také.

Keďže to urobili na náhly podnet, nepriniesli si žiadne vybavenie na vstup do lesa.
"Chápem. Potom sme stratení, čo?"
Eris to pokojne vyhlásila.
Cliff mlčal. A potom, veľmi rýchlo, jeho tvár zbledla.
"W-, čo máme robiť?"
Eris bola pokojná.
Cliff si teda myslel, že má nejaký nápad.
Eris si však v hĺbke duše tiež myslela, že situácia je zlá.
Keby tí dvaja zistili, že sa stratila v lese, boli by šokovaní.
Divili by sa, prečo vošla do lesa, keď lovila škriatkov, a boli by

šokovaní.7
To by však na svojom postoji nikdy nedala najavo.
Dáma z rodiny Greyratovcov by mala byť vždy vyrovnaná.
"Cliff, vyleť na chvíľu do vzduchu a zisti, ktorým smerom je mesto."
"Nie je možné, že by som niečo také dokázala, však?"
"Rudeus by to dokázal."
"Rudeus? Kto je to?"
"Môj učiteľ."
"Hej!?"
Eris si povzdychla.
Aj keby sa hádali, nemalo by to zmysel.
"Čo mám robiť v takejto chvíli?"
Potom jej to došlo; bolo to niečo, čo ju Ghyslaine naučila v časoch, keď bola stratená.
Ak si dobre pamätala, bolo to zbierať konáre stromov a zakladať oheň.
Dym stúpal do vzduchu a bolo ho vidieť už z diaľky.
Kto by to však videl?
Ruijerd povedal, že má dnes čo robiť.
Povedal to aj Rudeus.
Nikto by si to nevšimol.
"..."
V určitom momente si Eris nevedome založila ruky a zaujala impozantný postoj a

kútiky úst sa jej zohli nadol.8
Potom zavrela oči a dôkladne premýšľala. Ghyslaine to povedala.
Že v týchto časoch, keď mala obavy, že sa potrebuje najmä skomponovať.

Kvôli tomu, bez ohľadu na situáciu, nikdy neprepadne panike.
"Eh, Eris-san. Čo by sme mali robiť?"
"V tomto lese by mali byť ďalší dobrodruhovia."
"Ja-, chápem. Ak sme na nich závislí... Poďme ich hľadať."
Cliff sa rozčúlene rozbehol.
Eris sa však nepohla.
Ruijerd ju to naučil.
Že v takýchto časoch by mala zostať pokojná.

Že keď zostane nehybná, mala by hľadať prítomnosť iných.
Tiež sa naučila, ako ich hľadať.
Aj bez tretieho oka vnímala zvuk a okolie, ako aj tok many.
Hoci bola Eris ešte nezrelá, cvičila každý deň.
"Eris-san...?"
"Ticho!"
Eris sa zhlboka nadýchla a potom so stále zatvorenými očami zbystrila myseľ.
Zvuk lesa.
Zvuk šúchajúcich sa listov o seba.
Zvuk pohybujúcich sa zvierat.

Zvuk lietajúceho hmyzu.
A potom slabo počuteľný zvuk zbraní.
"Našiel som ich. Takto."
Okamžité rozhodnutia a okamžité opatrenia.
Eris bez váhania začala chodiť.
"Čo je? Čo si našiel!?"
"Ľudia. Sú takí."
"Ako!?"
"Hľadal som ich prítomnosť."
"Aj toto ťa naučil tvoj učiteľ!?"
Keď sa to Eris opýtali, chvíľu sa zamyslela.
Je Ruijerd učiteľ?
Je to učiteľ, však?
Aj keď to nie je toľko ako Ghyslaine, naučil som sa od neho rôzne veci.
Je učiteľ.
Nie, je to niekto, koho môžete dokonca nazvať majstrom.
"To je správne."
"Je úžasný, čo, ten Rudeus..."
"Hm? ...Správne. Rudeus je úžasný."

Bez toho, aby pochopila, prečo sa zrazu objavilo Rudeusovo meno,

Eris pokračovala vpred.
Časť 6
Odišli z lesa.
Vo chvíli, keď to urobili, zbadali prevrátený konský povoz.
"Zlez!"
"Hej!"
Eris okamžite chytila Cliffa za hlavu a hodila ju na zem.
Pokiaľ ide o ňu, bola prikrčená a potvrdzovala situáciu.
"..."
Stálo tam 6 ľudí.
Jedna osoba bola rytierom v celotelovom brnení.

Rytier stál chrbtom k stromu a meč mal v stráži.
V areáli boli muži oblečení od hlavy po päty v čiernom.
Bolo ich 5.
Čierno oblečení muži obklopili rytiera.
V oblasti boli tri mŕtvoly.
Všetci mali na sebe brnenie.

Mali na sebe rovnaké brnenie ako obkľúčený rytier.
Muži sa okolo rytiera pomaly zužovali.
Rozdiel v bojových schopnostiach bol už jasný.

Aj keď to tak bolo, prečo rytier neutiekol?
Rytier bol chrbtom k stromu a pri pozornom pohľade bolo vidieť

dievča, ktoré sa krčilo pri päte stromu.
Jej výraz prekypoval úzkosťou a zúfalstvom a jej tvár bola mokrá od sĺz.
"Eris-san, to brnenie znamená, že rytier patrí k Rádu chrámov!"
Cliff informoval Eris šeptom.
Erisovo srdce bilo rýchlo.
Chrámový rád.
Počula o tom.
Bol to jeden z troch Milisových rytierskych rádov.
Elitná skupina zodpovedná za obranu krajiny, cirkevný rád.
Šírenie Milisovho učenia po celom svete, oboznamovanie s ich silou a robenie žoldnierskej práce,
Rád poučenia.
Napokon, pobočka zodpovedná za kacírske inkvizície, ich meno je

synonymom pre vynášanie rozsudku nad heretikmi, Chrámový rád.
resp.
Cirkevný rád nosil biele brnenie.
Rád poučenia mal na sebe strieborné brnenie.
Chrámový rád mal na sebe modré brnenie.
Hoci bol rytier ďaleko, bolo vidieť ich nebesky modré brnenie.
Nedošlo k omylu.
Ten, kto bol teraz zahnaný do kúta, bol rytierom Rádu chrámu.
"Vy bastardi! Viete, kto je táto dáma, však!?"
Keď zvýšili hlas, bolo to v okamihu pochopené.
Zahnaný rytier bola žena.
Muži sa na seba pozreli a potom sa náhle rozosmiali.
"To je jasné."
"Potom prečo!?"
"To je samozrejmé, však?"
"Vy bastardi! Ste s pápežovou frakciou!?"
Eris nerozumela ich rozhovoru.
Pochopila však, že čiernoodetí muži sa zdajú byť zlí a chcela to dievča zabiť.
Eris položila ruku na meč pri páse.
Cliff to spochybnil.
"W-, čo máš v pláne urobiť, Eris-san? Akokoľvek sa na to pozrieš, je to zlé. To dievča je

svätyňa, ktorej sa hovorí
byť jedným z kandidátov na budúceho pápeža. Inými slovami, títo čiernoodetí muži
sú určite vražedným komandom zamestnaným pápežom z Milisu. Všetci sú zruční.
Aj keby sme to boli my, nemáme šancu vyhrať...“
Eris sa ani nečudovala, prečo o tom Cliff toľko vedel.
Všetko, na čo sa Eris sústredila, bola skutočnosť, že ak Eris teraz

nedokáže zachrániť dievča, zabijú ju.
Eris bola tiež členkou 'Dead End'.
Ak by opustila dieťa, nemohla by čeliť Ruijerdovi. Rudeus to tiež vždy hovoril a

podával ruku iným.
"Zostaňme bez povšimnutia a nechajme ich to urobiť."

"Už je neskoro. Už si nás všimli."
Eris pochopila.
Jeden z mužov si ich všimol, keď stlačila Cliffa.
Nevedela, čo si ten muž myslí.
Avšak, nech je to akokoľvek, Eris plánovala prevziať iniciatívu.
"Môžeš sa tu schovávať, Cliff!"
"E-, Eris-san!"
Eris vytiahla meč a zároveň k nim skočila.
V okamihu sa čiernoodetí muži rozišli.
Avšak...
"Si pomalý!"
Erisine kroky boli svižnejšie, než muži očakávali.
Sword God Style Advanced Rank Soundless Longsword .
Ako technika pod úrovňou dlhého meča svetla to bola technika, ktorej švih
nezanechal jediný zvuk.
Vďaka Ghyslaine a Ruijerdovi sa Erisina zručnosť v šerme výrazne zlepšila.
Meč vnikol do jedného z mužov z ramena, ľahko mu rozpolil rebrá a dokonale ho

rozťal rezom, ktorý prebiehal diagonálne od ramena.
Bez toho, aby bola zmätená pocitom, že niekoho prvýkrát poreže, Eris otočila meč
smerom k ďalšiemu súperovi.
Muži sa presunuli, aby obkľúčili Eris.
Erisine pohyby však boli ešte rýchlejšie.
Ruijerd ju dosť poučoval o tom, čo robiť, keď je obklopená viacerými protivníkmi.
Mnohé druhy príšer sa rady roja svojich nepriateľov.
Bola to teória, ktorá zahŕňala ich zabíjanie predtým, ako vás obkľúčili.
"Haaah!"
Bez mihnutia oka bol jeden z čiernoodených mužov sťatý.
Mužmi prebehlo chvenie.
Erisin rytmus bol nepravidelný a po predbežných pohyboch, ktoré nedokázali

uchopiť, vyleteli jej rezy.
Keďže jej útoky bolo ťažké zvládnuť, aj keď sa muži venovali vyhýbaniu sa, nemohli
pri obrane robiť nič iné.
Muži však boli profesionáli.
Obetovaním jednej osoby bolo ich obkľúčenie úplné.
Dvaja čierno oblečení muži priskočili k Eris v rôznych časoch.
Boli rýchle.
Neboli však takí rýchli ako Ruijerd.
Ich spolupráca tiež nebola na úrovni Pax Coyotes na magickom kontinente.
Boli vlažné.
"Tí chlapi majú dýky nasiaknuté jedom! Pozor!"
Rytier, ktorý chránil dievča, to kričal, keď sa tiež hýbal.

Úder z vonkajšej strany obkľúčenia zabil jedného z mužov.

Keď sa žena pohla a Eris predpovedala pohyby mužov, našla v ich obkľúčení otvor.
"Môžem vyhrať."
Eris mala dôveru.
Zatiaľ čo na to myslela, podrezala ďalšieho muža.

Zostali dvaja.
"Ústup!"
Jeden z mužov to zakričal a tí dvaja sa v okamihu otočili a dali sa na útek.
Eris však nebola naivné dievča, ktoré by sa ku koncu uvoľnilo.
Okamžite ich dobehla a sekla jedného z nich do chrbta.
Jeho horná a dolná polovica sa oddelili a on spadol s rozsypanými vnútornosťami.
Druhého muža nebolo nikde vidieť a zmizol za pláňami.
"Hmph!"
Eris si odfrkla.
Krv na čepeli letela švihom.
Eris sa objavila ako zvyčajne.
Srdce jej však silno bilo.
Keď o tom premýšľam, bolo to prvýkrát, čo skutočne bojovala s človekom, a tiež to bolo
prvýkrát, čo zabila človeka.
Navyše, nepriateľ mal dýky potiahnuté jedom.
Boli to zbrane, ktoré mohli spôsobiť smrteľnú ranu iba jedným seknutím.
Nebol tu nikto ako Rudeus alebo Ruijerd, ktorý by jej chránil chrbát.
Hoci k nim bez rozmýšľania skočila, nebyť tej rytierky, Eris by mohla zomrieť.
Eris však neprezradila žiadnu z týchto myšlienok.
Vrátila meč do pošvy a otočila sa k rytierke.
"Prepáčte. Jeden z nich ušiel."
Rytier bol z tých slov trochu zaskočený.
Napokon, hoci to bolo dievča, ktoré ešte nedosiahlo dospelosť, prešla bojom na život
a na smrť a vyzerala príliš pokojne.
Bez toho, aby si zložil papuľnatú prilbu, rytier zdvihol päsť na jej brucho a náležitým
spôsobom vyjadril vďaku za rytiera z Milis.
"Pokorne ďakujem za vašu pomoc."
"Pokiaľ je dieťa v bezpečí, je to v poriadku."

Bez opätovania zdvorilosti si Eris spomenula na svoj vlastný štýl rozprávania a
hovorila otvorene.
"Som Therese Latreia z Chrámového rádu. Predpokladám, že si

dobrodruh, ale mohol by som ťa poprosiť o tvoje meno?"
"Ja som E-..."
Eris si myslela, že dá svoje skutočné meno, ale zastavila sa.

To nie je ono.
Rudeus by také veci neurobil.

"
Ruijerd zo slepej uličky ". Aj keď vyzerám takto, som Supard."
Keď Therese počul 'Supard', výraz sa stal prísnejším.
Hoci o tom Eris nevedela, Chrámový rád volal po vylúčení Magickej rasy.
Prirodzene, Eris nevykazovala vlastnosti Suparda.

Preto sa Therese uvoľnil výraz.
Pretože Eris neuviedla svoje skutočné meno, ale názov rasy, s ktorou sa Rád Chrámu
nepozdával, Therese usúdila, že to naznačuje, že Eris sa už nechcela do tohto incidentu
ďalej miešať.
Hoci zachránila niekoho dôležitého, netúžila po vďake.
Therese si tento postoj myslela dobre.

"Je to tak? Chápem..."
Therese sa dlho pozrela na Eris, ktorá intenzívne hľadela so skríženými rukami, a

zapamätala si svoju tvár.
Potom zapískala.
Keď to urobila, z lesa pribehol jediný kôň.
Kôň, ktorý pri prevrátení koča ušiel, sa vrátil, ako sa cvičilo.
Posadila dievča na koňa a tiež nastúpila.
"Ak budete mať niekedy problémy, spomeňte si na meno Therese

z rytierskeho rádu!"9
Therese nechala tieto slová a odišla na koni.
Eris ju ticho odprevadila.

Ako scéna z rozprávky išiel jazdec na koni a vyprevadil ho nebojácny ryšavý šermiar.
Mladík, ktorý sa skrýval a nemohol stáť, nerobil nič, len ich ďalej sledoval.
7. časť
Istý kňaz z náboženskej organizácie Milis sa zamiloval do hobitej ženy.
Dieťa, ktoré sa im dvom narodilo, vyrástlo a vzalo si ženu.
A tak sa zrodil Cliff.
Približne v čase Cliffovho narodenia bol tento kňaz uprostred boja o moc.
Cliffovi rodičia boli do toho chytení a zomreli.
Kvôli tomu, aby sa jeho vnúča Cliff nedostalo do boja o moc, bol dočasne ponechaný v
starostlivosti sirotinca.
Kňaz potom zvíťazil v boji o moc a stal sa pápežom a privítal ho v Cliffe.
Inými slovami, Cliff Grimoire bol vnukom pápeža.
Avšak aj v cirkvi bolo málo tých, ktorí to vedeli.
Kvôli tomu Cliff celkom dobre vedel, kto dievča napadol

bol.
Bola tromfom arcibiskupa, ktorý teraz súperil o moc so svojím starým otcom, svätyňou,
ktorá mala úžasnú moc.
Dokonca sa s ňou poznal.
Cliff nevedel, prečo je na takom mieste.
Čiernoodetú skupinu však poznal celkom dobre.

Boli to učitelia, ktorí učili Cliffa.

Cliff vedel, že majú na starosti tento druh práce.
A tiež vedel o ich sile.

Na tréningu im čelil veľakrát, no nevyhral
aj raz.
Títo učitelia neboli pre Eris problém.

V skutočnosti sotva vyhrala, ale to, čo sa Cliffovi zračilo v očiach,
boli nepriatelia, ktorých nedokázal poraziť ani so všetkou silou,
ktorú ona premohla.
Predtým, ako si to všimol, Cliff hľadel na Eris očami túžby.
Dievča kráčalo smerom k mestu s unaveným výrazom.
'Tento človek sa určite stane niekým úžasným.'
Keď si to pomyslel, slová sa mu sypali z pier.
"Eris-san, prosím, vezmi si ma!"

"Eh, absolútne nie!"
Eris ho okamžite s nespokojným výrazom odmietla.
Cliff si myslel, že je nemožné, aby návrh od jeho talentovaného ja

mohol byť odmietnutý.
"Prečo?" rozmýšľal.
Uvažoval o dnešnom rozhovore s ňou.

Správne, bola tam osoba, ktorú nazvala učiteľkou.
Znovu a znovu spomínala svojho učiteľa.
Ak si dobre pamätal, meno bolo Ru... Ru...
"Rudeus."
Keď si spomenul na meno a pokúsil sa ho vysloviť, Eris sa k nemu otočila tvárou.
"Čo je to za človeka ten Rudeus, ktorého si spomínal?"
O niekoľko minút neskôr sa Cliff začal absolútne nenávidieť za to, že položil túto
otázku.
Myslel si, že Eris je mlčanlivé dievča, ale nebolo to tak.
Keď rozprávala príbehy o Rudeusovi, akoby nebol nikto lepší, ďalej sa chválila.
Z plání do Cechu dobrodruhov pokračovala v rozprávaní.
Navyše, výraz, ktorý urobila, bol nepopierateľne výrazom zamilovanej dievčiny a

obsahom jej reči nebolo nič iné ako prílišná chvála.
Cliff bol dostatočne žiarlivý.
"...Je načase, aby som išiel domov."
Aj keď si bol vedomý toho, že sa tvári znechutene, povedal to Eris.

Hoci sa zdalo, že Eris mala pocit, že nerozprávala dosť, keď Cliff povedal, že ide
domov, jednoducho mávla rukou bez toho, aby sa oňho zaujímala.
"Tak čau."
Ten strohý postoj vyzeral ako úplne iný človek ako ten, ktorý o niečo skôr vášnivo
rozprával.
Kým už nemohol vidieť jej postavu, Cliff ju bez slova odpílil.
Muž menom Rudeus, ktorý do tejto miery zjemnil silnú, krásnu a dokonalú Eris...
Keď sa Cliff vracal domov do kostola, napadli Cliffa myšlienky na ešte neviditeľného
Rudea.
Potom ho pokarhali tí, ktorí ho hľadali.
Kvôli incidentu sa tentoraz zintenzívnili boje o moc v rámci náboženskej organizácie

a keďže pápež usúdil, že Milishion je pre Cliffa príliš nebezpečný, poslal svoje vnúča
do inej krajiny, ale... to bolo niečo, čo s Eris absolútne nesúviselo.
---
Mimochodom, keď už hovoríme o Eris...
Keď sa vrátila do hostinca, v momente, keď uvidela skľúčeného Rudeusa, spomienky

na udalosti tejto doby sa jej vtlačili do hlbín mysle a ona nakoniec úplne zabudla.
To je však už iný príbeh.

1. V skutočnosti je tam napísané „Milis Religious Organization“, ale pre stručnosť

sa prekladá ako cirkev.
2. Arogantný vodný drak
3. Len ju nazýva urážkou, že flat-out znamená "naozaj škaredé dievča".
4. V japončine sa fráza X's Egg používa ako výraz, ktorý znamená „vyrábané X“. Z tohto
dôvodu tieto dva (mizerné) vtipy veľmi nevyšli.
5. Čítajte ako „plameň exodu“. Znamená „uväznenie ohnivej guľky“.
6. Myslite na '(Ľudia)Utans'.
7. Znamená to skôr niečo ako „žasla nad tým, čo urobila“.

niečo také retardované“.
8. Doslova: zakrivené do znaku .
9. Z tejto vety je odrezané sloveso. Všetko, čo hovorí, je "Keď sa trápiš, [vynechané

sloveso] meno Terézie z Rádu chrámu." Dalo by sa povedať, že použi jej meno, aby si
sa dostal z problémov.
Mohol by požiadať, aby som ju prišiel nájsť. Môže to byť čokoľvek.
Kapitola 50 - K
stredný kontinent
Časť 1
Prešli dva mesiace.
Dorazili sme do prístavného mesta West Port.
Panoráma mesta bola pľuvajúcim obrazom Saint Port.

Rozsah mesta bol však väčší.
To je prirodzené.
Cesta z hlavného mesta Svätého kráľovstva Milis do hlavného mesta

kráľovstva Asura bola hodvábnou cestou tohto sveta.
Každé mesto sa mohlo stať centrom obchodu.

West Port je jedným z nich. Hoci rozsah nie je taký veľký ako v
obchodnej štvrti v Milishion, mnoho podnikov tu má svoje sídlo a
obchodníci spojení s týmito podnikmi sú tu natlačení.
Dokonca aj z vonkajšej strany mesta môžete vidieť veľké sklady

zoradené pri prístave.
V oblasti skladu sú ľudia, ktorí môžu byť otrokmi alebo učňami, ktorí
sú zaneprázdnení.
Umiestnili veľké ryby na vozíky a prevážajú ich.
Figúrky v rúchu používajú vodnú mágiu, aby ich zmrazili.

Takto sa ryby dostanú do skladu.
Potom sa ryby pravdepodobne nechajú v ľade, prípadne nasolia.
Možno ich dokonca mohli fajčiť predtým, ako ich poslali na rôzne
miesta.
p
Časť 2
Tak teraz.
To je až po konský povoz.
Trajekty tohto sveta sú iné ako tie z môjho starého života a nemôžu prepravovať
koče.
Preto ju predáme rovnakým spôsobom, ako sme predali jaštericu, a keď

prekročíme oceán, kúpime si novú.
Predám ho obchodníkovi s koňmi.
Na rozdiel od času s jaštericou to nie je nijak zvlášť pohyblivé, tak tomu dám
názov.
Zbohom, Haru •rara1.
Potom sme zamierili ku kontrolnej stanici.

Na rozdiel od tej v Saint Port je to veľká budova.
Pri vchode stoja obrnené stráže.
Videl som veľa obrnených milishionských rytierov po celom meste.

Pri pohľade na Ruijerda a Eris rozmýšľam, či brnenie, ktoré majú na sebe, stačí
na ich obranu, a začínam byť znepokojený.
Útočná schopnosť tvorov v tomto svete je vysoká.
Je pravdepodobné, že iba jeden zásah stačí na zničenie vášho

brnenia a opustenie spodnej bielizne.2
Ak dostanete útok a budete poslaný letieť do diery z odrazu, bude to pre vás
„Koniec“.
Keď necháme vtipy bokom, keď sa pokúsime vojsť, zistíme, že ľudia vo vnútri sú v
rozruchu.
Tí, ktorí vyzerajú ako dobrodruhovia, tí, ktorí vyzerajú ako obchodníci, všetci robia
energické výrazy a svižne komunikujú s personálom.
Je to úplne iné ako Wind Port, kde bola stanica opustená a personál nemal vôbec
žiadne nadšenie.
Zatiaľ stojím pred jedným z pultov a rozprávam sa s jedným z obsluhy.
Recepčná tu má tiež veľké prsia.

Zaujímalo by ma, či v tomto svete existuje nepísaný zákon, ktorý hovorí, že recepčné
musia mať veľké prsia.
Je to možné.
Aj keď som o tom premýšľal, nedal som to najavo.
"Prepáčte, rád by som požiadal o plavbu."
"Rozumiem. V tom prípade to prosím držte a chvíľu počkajte."
S tým mi podáva drevený lístok.

Je na ňom napísané číslo 34.
To vyvoláva skutočne byrokratický pocit.
Vrátim sa do čakárne a sadnem si.
Eris si okamžite sadla vedľa mňa.
Ruijerd stále stojí.
Keď sa pozriem na naše okolie, zistím, že veľa ľudí čaká ako my.
"Zdá sa, že to chvíľu potrvá."

"Neodovzdáme list?"
Na Ruijerdovu otázku som pokrútil hlavou.
"Urobíme to po zavolaní nášho čísla."
"Takže takto robíš veci, hej...?"
Eris sa z nejakého dôvodu vrtí.

Eris nie je zvyknutá na veci čakať.
Asi sa tomu nedá pomôcť.
"Rudeus. Akosi nás sledujú..."
Pri jej slovách hľadám, na čo sa pozerala.

To, na čo sa pozerala, bol strážca.
Stráže sa na Eris nenápadne pozreli.
Eris, ktorá bola na prijímacej strane týchto pohľadov, teraz robila
nahnevaný výraz a oplácala ich pohľadom.
"Nesmieš sa pustiť do boja."

"Nechystal som sa."
Mám problém tomu uveriť.

Ale, ignorujme to.
Zaujímalo by ma teda, z akého dôvodu sa stráže pozerajú na Eris.
Naozaj nemám ani páru.

Je možné, že ich oči boli ukradnuté jej krásou?
V poslednej dobe sa Eris stala celkom krásnou.

Stále je však klasifikovaná ako dieťa.
Nie je možné, aby každý z týchto rytierov bol lolicon.
"Číslo 34, prosím, poď dopredu."
Pretože nás zavolali, smerujeme k pultu.
Odovzdáme list recepčnej a oznámime jej, že by sme chceli cestovať na plavbu.
List dostala s úsmevom a potom, keď videla meno na zadnej strane, urobila zmätený
výraz.
"Prosím počkajte chvíľu."
Potom, čo to povedala, opustila svoje miesto a zmizla ďalej v kancelárii.
Po chvíli sa z útrob kancelárie ozval silný zvuk.
Zároveň bolo počuť niečí nahnevaný hlas.
Z kancelárie potom vybehol strážca a niečo pošepol ďalšiemu strážcovi.
Strážca, o ktorom sa šepkalo, s prísnym výrazom teraz vybehol von.
Z nejakého dôvodu sa atmosféra stala nebezpečnou.
Hoci som odovzdal list, ktorému Ruijerd dôveroval, možno by bolo naozaj lepšie,
keby som vyšetril túto osobu s gvašom.
Pred chvíľou sa vrátila recepčná.

Neskrývala svoj nervózny výraz.
"Prepáč, že som ťa nechal čakať. Zdá sa, že vojvoda Baqciel ťa chce

stretnúť."
Nemal som z toho nič, len zlý pocit.

Časť 3
"Náčelník colného domu pre kontinent Milis, vojvoda Baqciel von Wieser."
To prasa vyzerá ako prasa.
Ach, moja chyba.
Ten muž vyzerá ako prasa.
Oblasť okolo krku je pokrytá tukom a bradu má v ňom úplne zaborenú.
Svetlé blond vlasy mu priliehajú k pokožke.

Pod očami má tiene a pôsobí ako tanuki.
Vyzerá ako prasa aj ako tanuki a neskrýva svoju nevôľu.
V minulosti som už niekde videl takého muža.
Bolo to v zrkadle.
"Hmph. Pre špinavého démona, aby mi priniesol takýto list, je..."
Baqciel sedí v extravagantnom koženom kresle.

Bez toho, aby vstal, udrie do hárku papiera v ruke.
Kým kreslo vŕzga, prezerá si nás pohľadom.
Nástroj na otváranie voskových pečatí môžete vidieť, ako sedí na
vysokokvalitnom pracovnom stole medzi množstvom dokumentov.
Inými slovami, papier je pravdepodobne list, ktorý sme odovzdali

cez.
"Toto písmeno má celkom rovnaký názov3. Pečať vyzerá dosť

podobne ako skutočná vec. Nenechám sa však oklamať."
Toto je falzifikát."
Baqciel zahodil list. Reflexne to chytám.

Hoci je táto osoba Suparda, je to niekto, komu vďačím za veľký dlh.
Hoci majú málo slov, majú obdivuhodného ducha.
Zrieknete sa ich poplatku za plavbu a zdvorilo ich pošlete na stredný kontinent.
Galgard Nash Venick

Grand Master, Order of Instruction Keď
som videl tie slová, skoro som skolaboval od závratu.
Odkiaľ získal názov Gvašový štetec?
GAlgard naSH venick

GASH
Aha, takže takto dostal kvaš?
Ak je to človek dobrej povahy, je možné, že povedal niečo ako ‚Volajte ma

Gash‘.
Ak áno, Ruijerd to možno považoval za nominálnu hodnotu a mal dojem,
že je to jeho skutočné meno.
Ale odkiaľ potom vzal Brush?
Navyše tá pracovná pozícia...

Veľmajster inštruktážneho rádu.
Veľmajster jedného z troch Milisových rytierskych rádov.
Začína ma bolieť hlava.

Prečo by mal byť niekto taký Ruijerdov známy?
Nie, viem si predstaviť, ako sa veci majú.

Napríklad... správne, jeho postavenie.
To, že sa stal veľmajstrom rádu inštrukcií, znamenalo, že je to niekto
vysoko.
Ak by sa zverejnilo, že je so Supardom zadobre, veci by sa zhoršili.
Preto napríklad používal alias.
Existuje aj jednoduchšie vysvetlenie.

Ruijerd sa s ním stretol pred 40 rokmi a za ten čas si zmenil meno
napríklad kvôli svadbe alebo podobne.
"Na začiatok by ten mlčanlivý muž nikdy neurobil niečo také, ako keby napísal list.
Poznám toho muža celkom dobre. Možno preto, že to nenávidí, ale je to človek, ktorý
nikdy nebude písať okrem potrebných dokumentov a podobne. aby napísal list
démonovi ako ty, aj vtipy majú svoje hranice."
Keď už hovoríme o Ruijerdovi, má ťažký výraz.

List, ktorý priniesol, bol vyhodnotený ako falošný.
Vzhľadom na jeho perspektívu si môže myslieť, že je to preto, že je
Supard.
V skutočnosti je podľa Paula tento muž z Baqciela známy tým, že

nenávidí rasu démonov.
To nemusí byť úplne nesprávne.
Ak je však Baqciel týmto známy, bez ohľadu na to, či je to Gash alebo Galgard, mal
by vedieť, aký je Baqciel človek.
V takom prípade by bolo lepšie, keby bol obsah listu o niečo presvedčivejší.
Je tu tiež možnosť, že list je falošný...
Nie
Spomínam si na Ruijerdove slová.
Gash žije vo veľkej budove.
Je to budova, ktorej veľkosť je na rovnakej úrovni ako hrad Kishirisu.
Dá sa povedať, že na súkromnú rezidenciu je to dosť veľká budova.
Ak by to však bolo v skutočnosti sídlo rytierskeho rádu alebo čoho, potom...
Budova by bola veľká a vo vnútri by bolo pravdepodobne veľa rytierov.
Ak by to tak bolo, súhlasil by som s Ruijerdovým komentárom „Mal veľa podriadených“.
Nech je to akokoľvek, aj keby som situáciu pochopil, nemalo by to zmysel.
Baqciel už dospel k záveru, že list je falošný.
A keď sme sa dostali až sem, nemôžeme len povedať „bol to falzifikát, prepáčte a
dovidenia“.
Urobím krok vpred.

"Inými slovami, Vaša Excelencia hovorí, že tento list je falzifikát?"
"Prečo si 4... Deti by sa do toho mali vyhýbať."
Vojvoda Baqciel mal podozrievavý výraz.

Mám pocit, že už je to nejaký čas, čo sa ku mne správajú ako k dieťaťu.
Je to svieži pocit.
Nie je so mnou zaobchádzané ako s dieťaťom, keď chcem, aby sa so mnou zaobchádzalo ako
s dieťaťom, a zaobchádza sa so mnou ako s dieťaťom, keď chcem, aby sa so mnou zaobchádzalo
ako s dospelým.
Je to mimo mojej kontroly.
Zatiaľ čo o tom premýšľam, teraz zdvihnem pravú ruku k hrudi a pozdravím sa na

spôsob šľachtica.
"Prosím, ospravedlňte meškanie môjho predstavenia. Som Rudeus Greyrat."
Keď som to povedal, Baqcielovo obočie sa zakrútilo.
"Greyrat... hovoríš?"
"Áno. Aj keď je to hanebné, som jedným z najnižšie postavených členov vysoko

postavenej šľachtickej rodiny Asura, Greyrat."
"Hm... Ale Greyrats k tomu svojmu pripájajú meno starovekého boha vetra."
"Naozaj. Som z rozvetvenej rodiny, takže dávať takéto meno je niečo, čo nie je
dovolené."
Filiálna rodina.
Keď to Baqciel počuje, začne sa na mňa pozerať zhora.
V tom momente s otvorenou rukou ukážem na Eris.
"Eris-ojousama je však skutočným držiteľom mena Boreas Greyrat."
Poklepala ju po chrbte a Eris urobila krok vpred.
Pozerá na mňa s prekvapeným výrazom, ale nie je rozrušená nad túto úroveň.
Ruky má zložené a nohy na šírku ramien.
Avšak, akoby si myslela: „Nie, nie, takto nie“, natiahne hruď a urobí úklon na spôsob
dámy, ale uvedomí si, že nemá na sebe sukňu, chytila ju za ruku. jej hruď a pozdraví
sa rovnakým spôsobom ako ja.
"Som dcéra Philipa Boreasa Greyrata, Eris Boreas Greyrat."
Okrem toho, že som bola akási strnulá, mám pocit, že to, čo urobila,
bolo trochu nesprávne.
Snažím sa určiť Baqcielov výraz.
Je to trochu ťažké pochopiť.
No čo už.
Odtiaľto sa budem spoliehať len na vplyv Erisovej rodiny.
"Hm, prečo je dcéra Asura vznešená na takom mieste?"
Je to prirodzená otázka.
O klamstvá tu nie je núdza.
"Uvedomuje si Vaša Excelencia o manovej kalamite, ktorá postihla región Fedoa

pred 2 rokmi?"
"Som si vedomý. Zdá sa, že veľké množstvo ľudí bolo teleportovaných."
"Áno. Boli sme do toho zamotaní tiež."
Potom, pretože som potreboval chrániť Eris, sme nechali Ruijerda pôsobiť ako
strážca a cestovať cez kontinent démonov.
Na colnici pre smer na kontinent Milis sme to s rozpredaním vecí nejako zvládli, ale
na cestu z kontinentu Milis na stredný kontinent nemáme dosť peňazí.
Najmä poplatok za Ruijerdovu plavbu je príliš vysoký.
Preto sme ako známy rodiny Greyratovcov, ako aj priateľ Ruijerda, požiadali lorda
Galgarda o pomoc.
Lord Galgard nám rád napísal list.
Rozprával som taký príbeh.
"Ojou-sama je oblečená ako dobrodruh, ale to má za cieľ zakryť skutočnosť, že je

šľachtic vysokej triedy, a vyhnúť sa pozornosti nechutných jednotlivcov. Vaša
Excelencia to musí tiež pochopiť."
"Vidím."
Baqciel má stále kyslý výraz.
"Inými slovami, vy veľa ste spojencami skupiny zlodejov otrokov s názvom Fedoa
Region Search Group ."
"Y-... mýliš sa. Čo to hovoríš?"
"Nepoznám meno Eris Boreas Greyrat."

Baqciel frčí ako prasa a pokračuje „však“.
"Poznám meno malého darebáka menom Paul Greyrat. Hovorí sa, že je jedným z
nedávnych únoscov otrokov."
Tvoja zlá povesť je nemilosrdná, papa.
"Inými slovami, hovoríte nasledovné: Galgard-samov list je falzifikát a Eris-sama nie

je šľachtic Asura. Okrem toho sme spojenci toho nedisciplinovaného voči ženám,
páchnuceho, alkoholika, beznádejného prípadu, ktorý nielenže nájde chyby vo
všetkom, čo robí jeho syn, ale aj svoju dcéru vystavuje ťažkostiam?"
"Mmn."
Aký krutý chlap.
Paul dáva všetko svojim vlastným spôsobom.

Určite má veľa zlých stránok a možno sa pomýlil.
Je však absolútne neprijateľné nazývať ho beznádejným prípadom a vzdať sa ho.
"Prečo si myslíš, že pečať na liste je falzifikát?"
Keď to hovorím, ukážem na papier na vrchu stola.
Baqciel sa trochu zamračí a potom prikývne.
"Existuje veľká zásoba falzifikátov pečate, ktorú používa Rád poučenia."
je to tak?
Toto počujem prvýkrát, huh.

"Prečo si myslíš, že môj zamestnávateľ, Eris-ojousama, je falošný?"
"Ako keby dcéra asurskej šľachty zniesla vyzerať ako taká hrboľatá šermiarka."
Keď sa pozriem na Eris, zistím, že si založila ruky a je vo svojej obvyklej póze.
Hoci na hrudi nemá žiadne stopy, je dostatočne opálená, že si neviete predstaviť, že

je to rafinovaná dáma, a jej svaly vyzerajú ešte pevnejšie ako u vášho priemerného
mladého dobrodruha.
"Chápem. Zdá sa, že Vaša Excelencia nevie o Sauros-samovi."
Smejem sa bez varovania.
Baqciel okamžite berie návnadu.
"Sauros... bol to? Feudálny pán regiónu Fedoa?"
"Rovnako ako Eris-samaov starý otec. Nechal Eris-sama absolvovať špeciálne

vzdelanie pre šermiarov."
"Prečo by také niečo robil...?"
"Hoci je to súkromná záležitosť... Rozhodlo sa, že Eris sa vydá do rodiny Notus.

Sauros-sama nenávidí súčasnú hlavu rodiny Notus, takže..."
"Vidím."
Stručne povedané, to, čo som naznačoval, bolo to, že Eris bola vychovaná tak, aby
bola taká surová osoba, aby v spálni ubil hlavu rodiny Notusovcov na smrť.
Eris zmätene nakláňa hlavu.

Ak by to pochopila, pravdepodobne by sa mi predostrela.
„Preto je nevyhnutné, aby sa Ojou-sama vrátil do Asury.

Ak dospejete k záveru, že Ojou-sama je falošný, vrátime sa do
Milishionu a na príslušnom mieste sa proti tomuto rozhodnutiu
odvoláme."
Neviem, kde je toto „vhodné“ miesto.

Toto som predsa nehľadal.
"Hmph, ak si ten pravý, ako hovoríš, tak mi ukáž nejaký dôkaz."
"Galgard-samov list je lepším dôkazom než čokoľvek iné."

"Hlúposť. Toto je zbytočný argument."
"To je aj tak v poriadku. Mohol by si začať konfrontáciu s Greyrats z
Asury?"
Sakra.
Nemám potuchy, čo hovorím alebo tak niečo.

Zatiaľ sa však zdá, že sa k nemu dostávam.
Baqciel na mňa hľadí.
"Výborne. V tom prípade povolím tebe a tomu Ojou-sama prechod."
"Avšak, náš strážca-"

"S mojím menom, vojvoda Baqciel, vymenujem ťa za strážcov
niekoľkých rytierov. Tento spôsob by bol bezpečnejší, nie spoliehať
sa na démona, však?"
Vidím.
Inými slovami, ak ide o prechod cez démona, potom namiesto toho

určí dvoch dostupných rytierov.
V každom prípade sa zdá, že Baqciel nemá v úmysle povoliť Ruijerdovi prechod.
Aby bol do tejto miery tvrdohlavý...
Hoci je to prvýkrát, čo to vidím osobne, predsudky voči rase démonov sú silnejšie,

než som si myslel.
A teraz, čo s tým mám robiť?
Mali by sme prepravovať len Ruijerda oddelene?

Skončili by sme kvôli tomu v ďalšom boji s pašerákmi?
Je to možné.
Čo robiť...?
-klop klop-
Vtom sa zrazu ozvalo klopanie

miestnosť.
"Čože? Som uprostred niečoho, vieš?"
Hoci Baqciel robil zmätenú tvár, ale otvoril dvere bez toho, aby čakal na odpoveď.
Tam, oblečená v modrom brnení, stála blondínka.
"Prepáčte. Počul som, že tu bol "Ruijerd zo slepej uličky", ale..."
"...Kaa-sama?"
Bol to Zenith.
4. časť
Pretože som zamrmlal slovo 'kaa-sama', všetci tam obrátili svoj pohľad na ženu.
Rozhorčene sa na mňa pozrela.
"Som slobodný. Nemám také veľké dieťa ako ty."
Počkaj, Zenith-san?
Stratili ste spomienky v čase, keď som vás nevidel?
Alebo je možné, že si sa do Paula zamiloval?
Keď o tom premýšľam, hľadím na ňu.
Keď tak urobím, je jasné, že je niekoľko miest, kde vyzerá trochu inak.
Keďže sme boli od seba už niekoľko rokov, tvár Zenith si až tak dobre nepamätám,
no poloha jej krtka je iná a jej vlasy sú tiež trochu iné.
Je to niekto iný.
"Odpusť mi. Podobáš sa mojej chýbajúcej matke."

"...Vidím."
Pozrela sa na mňa s ľútosťou.
Možno som bol vnímaný ako dieťa, ktoré oddelila jeho matka.
Aj keď sa so mnou v poslednej dobe nezaobchádzalo ako s dieťaťom, môj výzor je

predsa len dieťa.
"No, dobre... Ak to nie je Chrámový rytier-dono, ktorý bol nedávno degradovaný.

Potrebujete niečo?"
Baqciel si odfrkne a zamračí sa na rytiera, ktorý sa podobá na Zenitha.
"Supard sa objavil vo vnútri hraníc Milis. Som oddaný svojej práci, takže je prirodzené,
že som sem prišiel, však?"
"Váš nový príspevok sa začína o 10 dní. Nestrkajte tam nos."
"Nestrkáš mi nos? To je zvláštne povedať, vojvoda."

Určite som sa ešte oficiálne neujal svojej funkcie.
Avšak ten, kto predtým zastával túto funkciu, už odišiel a už nie je v Milishione. Keď sa
vyskytne problém na colnici, je to Chrámový rytier, ktorý vec rieši. Hoci je to tak, okrem
mňa tu nenájdete žiadneho iného rytiera chrámu.
Čo sa len deje?"
Rytier, ktorý sa podobá na Zenith, pokračoval v rozprávaní a

na.
Baqciel vyslovil "Uh-" a jeho pleť sa začala meniť

zhoršiť.
"Na colnici by mali byť dvaja strážcovia. O tom rozhodla Milisská náboženská
organizácia; pevné pravidlo. Určite, vojvoda Baqciel, neplánujete povstanie proti
Milisskej cirkvi?"
"Ako by to mohlo byť? Nemám taký úmysel. Ide len o to, že si za chvíľu prišiel do tohto
mesta. Čo tak si dať najprv pauzu?"
"To nebude potrebné."

Výraz vojvodu Pig bol ako výraz dobytka na porážku.
Zdá sa, že sa budem dobre baviť, keď budem nabudúce jesť bravčové
mäso.
"Tak čo sa tu deje?"
Zdá sa, že tak či onak je tento rytier rovnako dôležitý ako vojvoda.
Keď počujete vojvodu, normálne by ste si mysleli o najvyššej triede

šľachticov, ale...
Náboženstvo je v Milis veľmi silné, takže to môže byť dôvod.
"Čo sa stalo, je..."
S tým začne Baqciel vysvetľovať.
Niekedy Baqciel povie niečo zafarbené v predsudkoch a ak je to vhodné, poskytnem

doplňujúce vysvetlenia.
Rytierka ticho počúva do konca a pozerá sa smerom k nám.
"Hm... Určite je to démon, čo...?"
Obráti obzvlášť silný pohľad na Ruijerda.
Vo chvíli, keď uvidí Eris, sa jej pohľad uvoľní.
Potom sa konečne naše pohľady stretnú a ona zrazu v zamyslení priloží ruku k mojej
brade.
„...Predtým si si ma pomýlil so svojou matkou, však?

Bolo by v poriadku, keby si mi povedal jej meno?"
"To je Zenith. Zenith Greyrat."
"A meno tvojho otca?"

Pozriem na Baqciela.
Správny.
fakt sa mi to nechce povedat...
"To je Paul Greyrat."
Zatiaľ to hovorím otvorene.
Baqcielovy oči sa otvorili.
Môj otec je iný človek ako ten odpad, o ktorom sme sa zmienili predtým.
To mu poviem.
Môj otec je svätý človek.
Dokonca vám dá peniaze, ak ho len trochu udriete.
"Vidím."
Toto povedala rytierka, potom sa prikrčila a pevne ma objala.
"...Eh!"
Bol som šokovaný.
Zrazu ma z ničoho nič objali.
"Muselo to byť pre teba ťažké..."
Keď to hovorila, začala ma hladkať po hlave.
Pretože má na sebe brnenie, nie je to dobrý pocit.

Vydáva však sladkú a jemnú vôňu a

žena.
Prirodzene, moje spodné časti... sa nedvíhajú.
To je zvláštne.
Prečo, syn môj?
Čo sa stalo?
Je to vôňa mierne spotených žien, ktorú tak milujete.
Len nedávno, dokonca aj vtedy s Eris...

Čo mi pripomína.
Pozriem sa na Eris, zisťujem, že má doširoka otvorené oči a zatína päste.
Desivé.
"Ehm... ehm?"
Potom, čo ma potľapkala po hlave, sa rytierka postavila.
Bez toho, aby sa na mňa pozrela, potom vyhlásila: "Vezmem ich do
starostlivosti."
"Čože!? Jeden je démon, vieš!"
Baqciel je zmätený.
Rytierka mi vytrhne list z ruky a rýchlo si ho prezrie.
"Ani s listom nie je problém. Toto je rukopis lorda Galgarda."

"To nemôže byť. Ide Chrámový rytier proti Milisovmu učeniu...?"
V tom momente, s "Ah-", Eris zvýšila hlas.
Rytierka sa otočí tvárou k Eris a žmurká.

Čo?
"Prehovoril som ja, stredný vodca5 "skupiny štítov" Rádu chrámu."
"Ku-, aj keď si stratil svojich podriadených a potom si bol degradovaný..."
"Hmph. Hneď ti tie slová pošlem späť. Avšak medzi mnou, ktorý som splnil svoju
povinnosť, a tebou, ktorý si to vzdal v polovici cesty, je v našich pozíciách dosť veľký
rozdiel."
Baqciel na to škrípal zubami.
Nejako sa zdá, že aj on bol degradovaný.
Vzhľadom na to, napriek tomu, že sa nazýva „vojvoda“, táto pozícia sa zdá byť o niečo
menej dôležitá.
Je to zvláštne.
Bacqielove oči sú plné nenávisti.
"Ty... Bez ohľadu na to, ako vysoko si narodený, ak sa necháš príliš uniesť..."
Baqciel svoju sťažnosť nikdy nedokončil.
Rytierka rýchlo sklonila hlavu.
"Nie, ospravedlňujem sa. Povedal som príliš veľa. Nemám v úmysle sa s tebou ďalej
hádať. Tento prípad je osobná záležitosť."
Prosím odpusť mi."
Myslel som si, že mala skvelé načasovanie.
Povedala, koľko chcela, a potom sa hneď ospravedlnila.
Tými pár slovami rozptýlila aj Baqcielov hnev.
Keď nabudúce niekoho nahnevám, skúsim ju skopírovať.
"Osobná záležitosť, hovoríš?"

"Mmn."
Rytier pevne prikývol tvárou v tvár Baqcielovmu zmätenému výrazu.
Potom mi s fackou položí ruku na rameno.
"Toto dieťa je môj synovec."
Čo to bolo!?
5. časť
Therese Latreia.
Je štvrtou dcérou šľachtickej rodiny Milishion, Latreia, a keďže sa v
mladom veku stala strednou vodkyňou Rádu chrámu, je z nej
nádejný rytier.
Jej rodina je rodina Latreia, ktorá vlastní grófstvo.

Zenithina rodina je rodina Latreia, ktorá vlastní grófstvo.
Keď vyšlo najavo, že som jej príbuzný, Baqciel vyzeral, akoby sa
niečoho vzdal, a potom, čo si zhlboka povzdychol, sa za nás zriekol
poplatkov za plavbu.
Časť 6
Práve teraz som vo West Port Inn a momentálne ma objímajú.
V miestnosti sme Therese, Eris a ja.
Možno preto, že Ruijerd čítal náladu, ale nie je tu.

"Rudeus-kun. Viem o tebe z listov Nee-sama."

"Je to tak? Čo napísala matka6?"
"Že si bol mimoriadne roztomilý. A hoci som si nikdy nepredstavoval, že uvidím skutočnú vec, naozaj si
mimoriadne roztomilý."
Keď to hovorím, Therese zaborí svoju tvár do zátylku.
Keď o tom premýšľam, za tých 12 rokov, čo som nažive, hoci ma nazývali drzou,
podozrivo vyzerajúcou alebo nechutnou, jediný, kto si o mne niekedy myslel, že som
roztomilá, je Zenith.
Avšak, hoci ma objíma krásavica s veľkými prsiami, z nejakého dôvodu railgun medzi mojimi nohami
nevystreľuje svojim super elektromagnetizmom žiadne mince.7
Keď už o tom hovorím, moje VÍŤAZSTVO sa nikdy nepostavilo, keď bol Zenith.8
Keď som o tom premýšľal, nikdy ma nenapadlo stať sa Norn bližšie, ako je potrebné.
...Premýšľam, či je to tým, že sme príbuzní.
"Therese. Je načase, aby si pustila Rudeusa."
Eris si oprela bradu o ruku a zaklopala na Therese.

Má zlú náladu.
Môže žiarliť.
Som hriešny človek.

"Eris-sama. Aj keď chápem tvoje pocity, neviem, kedy budem môcť znova vidieť
Rudeusa-kuna. Navyše, keď sa nabudúce stretneme, určite stratí svoju roztomilosť.
Je to prchavá chvíľa." .Ospravedlňte to."
Therese bez hanby pokračuje v hladení môjho tela.
"Therese-san, prečo hovoríš s Eris tak úctivo?"
"Vďačím jej predsa za svoj život."
Rozhodnem sa ďalej skúmať.
Eris vyrazila potlačiť goblinov a zachránila Therese, keď ju nepriateľské sily zahnali
do rohu.
V tom čase Therese chránila istú VIP osobu a nebyť Eris, táto VIP by tiež prišla o život.
Príbeh bol niečo také.
O tomto som nepočul ani slovo.
Keď som sa pozrel smerom k Eris, zistil som, že má trápny výraz.
"Prepáč, Rudeus. Zabudol som na to..."
Podľa Eris ma videla celú v depresii a zabudla som na incident s lovom škriatkov.
Je to moja chyba, čo?

Snáď sa tomu nedalo pomôcť.
Therese (objímajú ma zozadu, takže si nie som istý, ale) pravdepodobne robí výraz
extázy a ohmatáva moje telo.
Nepôjdem tak ďaleko, aby som povedal, že je to nechutné, ale nejako sa cítim
nepríjemne.
V každom prípade, aj keď sa môjho tela dotýkam, s prsiami pritlačenými na môj

chrbát, nevzrušuje ma.
Je to nová senzácia.
"Ach, ale Rudeus-kun je naozaj roztomilý. Tak roztomilý, že by som ho zjedol."
"Myslíš ma zožrať v sexuálnom zmysle?"
Pokúsil som sa nahodiť vhodný vtip, ale ústa mi zakryla jej ruka.
"...Si roztomilejší, keď nerozprávaš, čo? Keď hovoríš, pamätám si tvár toho Paula."
Zdá sa, že Therese nemá Paula veľmi rada.
"Napriek tomu, veľmajster Gash je rovnaký ako vždy, čo?"
Zatiaľ čo ma stále hladkala, Therese zmenila tému.
"Mysleli by ste si, že by bolo zrejmé, že by sa niečo také stalo, keby ste Baqcielovi
odovzdali takýto list."
Podľa Therese...
Galgard Nash Venick je veľmajstrom Rádu inštrukcií.
The Order of Instruction je žoldnierska skupina, ktorá posiela mladých rytierov do

oblastí sporov, aby získali bojové skúsenosti a
zároveň je zodpovedný za šírenie Milisovho učenia na rôzne miesta.
Práve teraz sú vo fáze náboru, ktorá nastáva medzi expedíciami, a vrátili sa do Milis
kvôli náboru nových členov.
"Gvaš" je ten veľmajster.
V minulosti sa vrátil ako človek, ktorý prežil expedíciu na kontinent démonov, a za

posledných niekoľko desaťročí bol hybnou silou Rádu poučenia, ktorý bol postupne
známy ako najsilnejší.
Neupravený a málomluvný človek sa smeje len zriedka.

Povráva sa, že bez ohľadu na to, akí sú to zloduchovia, dokáže si s nimi poradiť
nestranne.
Účasť na jednej z expedícií Order of Instruction je ceremóniou dovŕšenia plnoletosti

pre všetkých rytierov Milishion.
Odkedy sa Gash stal veľmajstrom, prežitie Rádu poučenia presiahlo 90 %.
V dôsledku toho je Rád poučenia v súčasnosti dobre známy ako „najsilnejší“.
Existuje množstvo ľudí, ktorým Gash zachránil život a v súčasnosti neexistuje rytier,
ktorý by ho nerešpektoval.
"A je tiež známy tým, že neznáša písanie a má málo slov."
Aj keď na bojisku promptne vydáva rozkazy, normálne je dosť nemotivovaný a

napríklad nevracia pozdravy.
Takmer nepíše listy a väčšinu dokumentov dopĺňa pečiatkou.

Sotva sa nájdu ľudia, ktorí by videli jeho rukopis.
Podľa Ruijerdovho príbehu bol zhovorčivý a vášnivý.
Ani Ruijerd však napokon nie je veľmi zhovorčivý.
Možno sú naše štandardy iné.
Je tu tiež možnosť, že je iný ako Ruijerd.
"Hej. Ako dlho sa naňho plánuješ takto držať...?"
Eris bola stále viac podráždená a mala pocit, že jej chýbalo asi 5 sekúnd od toho, aby
sa skutočne nahnevala, a tak som sa od Therese oddelil.
"Ach... teplo Rudeus-kun je..."
Hoci Therese robí ľútostivý výraz, nie som vankúš na objatie9.

Koniec koncov, ani som si to neužil.
"Rudeus, poď sem."
Keď mi to bolo povedané, sadol som si vedľa nej.

Keď to urobím, moja ruka je pevne uchopená.
"..."
Keď sa pozriem na Erisinu tvár, zistím, že jej uši sú jasne červené.
Len pri pohľade na ten profil mi trochu ochabnú ústa.

Pri pohľade na Therese zisťujem, že udierala do vankúša.
Mohla len naraziť do steny.
Zdá sa však, že jej chýbajú svaly.
Therese si povzdychla a urobila vážny výraz.
"Správne, Rudeus-kun. Dovoľte mi dať vám len jednu radu. Možno to nemá veľký
význam, keďže sa chystáte opustiť Milis, ale..."
Po uvedení témy Therese pokračovala.
"Bolo by lepšie nespomínať preteky Supardov, keď ste v krajine."
"Prečo?"
"Jedno zo starých učení Milisskej cirkvi diktuje, že rasa démonov by mala byť úplne
vyhnaná."
Rasa démonov by mala byť úplne vyhnaná z kontinentu Milis.
To je jedno z Milisových učení.
Hoci sa to už takmer nepraktizuje, je to niečo, čoho sa Chrámový rád poslušne drží.
Zdá sa, že pre tak slávnu rasu démonov, ako je rasa Supard, aj keby boli falošní,
rytieri by ich aj tak vyhnali zo všetkých síl.
"Pretože pomohol Rudeusovi-kunovi, dokonca aj ja si ho nemôžem prehliadnuť.

Normálne by sa to však nedalo prehliadnuť."
"Je to zbytočné."
Na vážnu Therese odpovedala Eris chladným pohľadom.
"Ak ste to vy, chlapci, bez ohľadu na to, koľko ľudí privediete, nebudete môcť vyhrať
proti Ruijerdovi."
"To je pravda. Je to tak, ako hovorí Eris-sama."
Therese hovorila tónom, ktorý naznačoval, že je to prirodzené, a nahodila trpký

úsmev.
"Chrámový rád je však zhromaždením náboženských fanatikov, mňa nevynímajúc.

Preto, aj keď chápeme, že nie je šanca vyhrať, nemáme inú možnosť ako bojovať."
Medzi rytiermi z Milis sú aj takí ľudia.
Preto, ak sme sa niekedy vrátili na kontinent Milis, museli sme byť opatrní.
Toto bolo niečo, čo Therese uistila, že rozumieme.
Tento incident ma prinútil znovu si uvedomiť, aká hlboko zakorenená bola

diskriminácia rasy démonov.
Obnovenie cti Suparda na našich cestách odteraz môže byť ťažké.
Je tiež možné, že ak vyjde najavo, že uctievam Roxy ako Boha, mohol by som byť
chytený heréznou inkvizíciou a musel by som prežiť nejaké hrozné skúsenosti.
Preto sa rozhodnem o svojej náboženskej príslušnosti mlčať.

7. časť
Plavba dopadla dobre.
Therese sa postarala o všetky potrebné opatrenia, od jedla na ceste až po lieky na

morskú chorobu.
Myslel som si, že farmakológia v tomto svete nie je príliš rozvinutá, ale zdá sa, že tento
svet sa nezaobíde iba s liečivou mágiou.
Majú aspoň niečo na úrovni medicíny na morskú chorobu.
Počul som však, že to bolo dosť drahé.
Veci s názvom 'Family Connections' sú úžasné.
Therese urobila veci pre Eris tak pohodlné, ako sa len dalo.
Pozrela sa na Ruijerda prísnymi očami, ale... tomu sa nedalo pomôcť.
Nie všetko má jednoduché riešenie.
Vďaka lieku na morskú chorobu, hoci Eris vyzerala trochu nepríjemne, bola dosť v
poriadku, že ma nepožiadala, aby som použil Healing.
Keď už hovorím o mojich skutočných myšlienkach, cítil som, že je škoda, že nevidím

pokornú Eris.
Vďaka tomu sa mi však nenaplnilo meradlo, Buster Wolf sa nerozbehal a nedostal

som ani Eris' Sunny Punch.10
Bolo to ako obvykle.

Mohlo to byť preto, že Eris bola z toho minule nesvoja, ale kým sme boli na lodi, Eris
bola vždy ku mne pripútaná.
Nebola pokorná.
Keď som však videl, že Eris sa dokázala nadchnúť pre pohľad na more, bol som
spokojný aj ja.
"Hej, vy dvaja. Pekne sa tam zaparíte! Vydávate sa v Kráľovstve Dračieho kráľa?"
Keď sme sa my dvaja pozerali na more, námorníci začali pískať a žartovať.
"Áno. Bude to celkom veľkolepé."
Kvôli tomu som sa nechal uniesť a objal som Eris rameno a bol som zasiahnutý.
"Ja-, na svadbu je ešte priskoro!"
Hoci ma Eris udierala, zároveň nevyzerala nahnevane a bola trochu hanblivá.
Zdá sa, že neznáša, keď si z nej robia srandu.

Najradšej by také veci robila na mieste, kde sme len my dvaja a kde bola správna
nálada.
Dokonca aj Eris, Ashura s mečom, bola panna, pokiaľ ide o záležitosti lásky.
Stále, manželstvo, však?

Philip a ostatní sa pokúsili spojiť mňa a Eris.
Zaujímalo by ma, čo sa im stalo?
Paul mi povedal, aby som nebol optimista, ale...

Nie sú to len oni.
Zenith a Lilia sú stále nezvestné.

Ani nevieme, kde je Aisha.
O Sylphy tiež nie sú žiadne správy.
Neviem, či je Ghyslaine nažive.
Nie je to nič iné ako starosti.

Nie, bolo by lepšie nemyslieť takým zlým smerom.
Je tu možnosť, že neočakávane po návrate do regiónu Fedoa zistíme, že sa všetci

vrátili bezpečne.
Je to optimistická myšlienka.
Viem, že v žiadnom prípade to tak nie je.
Zatiaľ však aspoň na tieto starosti nebudem myslieť.
Tak som sa rozhodol.
---
Len tak sme opustili kontinent Milis.
1. Haru Urara je meno japonského dostihového koňa.

Kôň si získal celonárodnú popularitu v roku 2003 nie kvôli jej úspechu,
ale skôr kvôli dlhej sérii po sebe nasledujúcich prehier. http://
en.wikipedia.org/wiki/Haru_Urara
2. Odkaz na videohru Ghosts 'n Goblins, kde ak je hráč, táto vec sa stane. http://en.wikipedia.org/
wiki/Ghosts_and_Goblins bolieť, presné
3. Rovnako ako v tomto liste sa objavilo meno úplnej osoby.
4. Používa „kisama“ (neslušná forma „vy“ v japončine).
5. Kanji číta 'veliteľ spoločnosti'.
6. Žiadny čestný, štandardný spôsob zmienky o vlastnej matke zoči-voči cudzincom.

Odchádza teda ako štandardná „matka“.
7. Odkaz na Misaka Mikoto z To Aru Kagaku no Railgun.
8. Toto je odkaz na Stand up to the Victory, jednu z úvodných piesní V Gundama.
9. Dakimakura.
10. Odkaz Fatal Fury/KOF. Terry Bogard má známy ťah s názvom Buster Wolf a tiež Sunny
Punch.
Vedľajší príbeh - Návrat Roxy

Časť 1
Roxy Migurdia sa vrátila do svojho rodného mesta.
Pomery v obci sa vôbec nezmenili.
Jej známi v dedine, ako aj členovia sa takmer vôbec nezmenili.
Počet obyvateľov sa zvýšil, ale spôsob, akým bolo strašidelné ticho, bol rovnaký ako
za starých čias.
Predtým by si nikdy nepomyslela, že je to strašidelné, ale po cestovaní po celom

svete, ak by ste sa spýtali Roxy, táto dedina je nenormálna.
Len ticho, aj keď nikto nehovorí nič, ľudia z dediny len žijú a chápu svoj účel.
Keď uvideli Roxy, len na ňu hľadeli.
Roxy to vedela.
Používali špeciálnu schopnosť migurdských rás, telepatiu, aby sa s
ňou pokúsili porozprávať.
Roxy to však nepočuje.
Počula niečo ako malý hluk, ale len to.
Roxy nedokázala na ich slová reagovať.
Po chvíli sa objavili postavy jej rodičov.
Prvýkrát videl svojich rodičov po nejakom čase a opäť sa vôbec nezmenili.
Boli radi, že videli Roxy, ktorá sa vrátila a privítala ju.

Čo robila doteraz, alebo kam sama chodila, sa jej spýtali ustarostenými hlasmi.
Elinalize a Talhand čakali pred dedinou.
Zdá sa, že si mysleli niečo o návrate domov.
Roxy rozprávala o svojej doterajšej ceste ľahostajným hlasom.

Jej rodičia, keď počúvali jej príbeh, boli prekvapení a uľavili si.
Povedali jej, nech robí, ako sa jej páči.
Roxy sa však cítila odcudzená.

Slová starosti a slová privítania boli pre nich cudzím jazykom.
Skutočne dôležité slová pre nich, nikdy by nehovorili ústami.
Najmä šepkanie slov lásky.
Môže sa stať, že sa skutočne z hĺbky srdca obávajú.
To však Roxy neodovzdalo.
Pre mňa, ktorý nemôžem použiť schopnosť migurdských rás, sú to

veci, ktoré sa mi neprenášajú.
Roxy sa v tejto veci cíti osamelo.
Ak by som tu zostal dlhšie, bolo by to bolestivé.
To by len potvrdilo, že nie som nič iné ako zlyhanie v súvislosti s rasou Migurd.
Potom, čo si myslel, že Roxy sa rozhodla nezostať dlho a rýchlo odísť.
Rýchlo sa pripravovala na cestu.

"Už sa chystáš odísť?"

"Áno."
"Zostaň aspoň na jednu noc."
"Nie, na tejto ceste sa ponáhľame, len som sa na chvíľu zastavil."
Roxy pokrútila hlavou s bezvýraznou tvárou svojmu otcovi, ktorý robil znepokojený
výraz.
"Kedy sa najbližšie vrátiš?"
"Neviem. Možno sa už nikdy nevrátim."
Roxy to povedala úprimne.
Potom jej matka stojaca vedľa otca urobila tiež znepokojený výraz.
"Roxy? Vráť sa aspoň raz za 20 rokov."
"Dobre, myslím?"
Odpovedala polovičatou odpoveďou.
"Môžem sa vrátiť do 50 rokov."
"Naozaj? Je to sľub."
"Áno."
Roxy neurčito prikývla a jej matka začala plakať.
"Ach, matka...?"
"Ach jaj, prepáč. Aj keď som sa rozhodol neplakať, prepáč..."

Slzy.
Keď to videl, niečo vo vnútri Roxy sa začalo hýbať.
Bez jej vedomia ju objímala matka.
Potom jej otec objal Roxy a jej matku súčasne.
Vtedy to Roxy konečne pochopila.
Že to nie je niečo povedané len slovami.
Nakoniec sa v dedine zdržala asi tri dni.
Prvýkrát po nejakom čase strávila tie dni tým, že si to oddýchla.

Časť 2
"Majiteľ slepej uličky".
Jeho skutočná identita bola Rudeus Grayrat.
Na to, aby Roxy túto skutočnosť prijala, bolo potrebných niekoľko hodín.
Po vstupe na magický kontinent a pohybe na sever a ďalej na sever pri hľadaní

informácií o Rudeusovi.
Čím viac na sever sa dostali, tým viac počuli meno Rudeus.
Blížili sa k tomu.
Približne v rovnakom čase, ako si to mysleli, si uvedomili, že sa deje niečo zvláštne.
Informácie o „falošnej slepej uličke“ a informácie o pozorovaní Rudeusa boli strašne

zmiešané.
Mladý chlapec ľudskej rasy, ktorý dokáže používať nehlasné zaklínadlá a „vlastník“
falošnej slepej uličky.
Nebolo by prehnané povedať, že už sú tou istou osobou, keď to Talhand povedal

niekoľkokrát.
Nie, bolo to niečo, čo si uvedomovala od začiatku.
Len si nechcela priznať, že prešli okolo seba bez toho, aby si to uvedomila.
Keď sa však dostala do tohto mesta Rikarisu, nemala inú možnosť, ako to prijať.
Incident "Slepá ulička", ktorý sa stal pred dvoma rokmi.

Svedectvo jedného, ktorý býval jej starým členom strany, Nokopara.
A potom svedectvo od jej rodičov v jej rodnom meste.
Po skompilovaní všetkých z nich to Roxy konečne prijala.

Ten "majiteľ slepej uličky" je Rudeus Greyrat.
Časť 3
„Chápem... Bureizu zomrel...“1
"Ach, zdá sa, že ho celá kobra zhltla."
Je to už niekoľko rokov, čo som opustil magický kontinent.

Malo by sa nahromadiť množstvo vecí, o ktorých sa dá hovoriť, ale všetko, o čom sme
hovorili, boli veci zo starých čias.
Roxy zavrela oči a spomenula si na veci o Bureizu.
S tvárou ako prasa a zlými ústami, v momente, keď Roxy urobil akúkoľvek chybu, začal
s urážlivým jazykom.
Nebol to však zlý človek.

Bol to spoľahlivý muž, pokiaľ ide o bojovníkov.
Zdá sa, že kým nezomrel, stihol to spolu s veteránskou partiou členov B rangu.
Bol vodcom skupiny B na magickom kontinente.
Z toho sarkastického chlapa sa stal dobrý človek.

Názov strany bol však Super Bureizu.
Zdá sa, že jeho zmysel pre pomenovanie sa od minulosti nezmenil.
Zdá sa, že oponent, ktorý zničil túto veteránsku stranu, bol bez námahy porazený
Rudeusom a stranou, ktorú len krátko predtým vytvoril.
Čoskoro potom, čo začal svoje dobrodružstvo, si podrobil monštrum kategórie A.

Bolo to niečo, čo by stará Roxy nikdy nedokázala prekonať.
Aj to je však ako Rudeus, takže sa Roxy slabo zasmiala.
"Roxy sa dosť zmenila."
Nokopara povedala, že pri pomalom pití špeciálneho silného alkoholu magického

kontinentu.
Roxy sa pozrela na pohár v ruke.
Pozrela sa na svoju tvár odrážajúcu sa na hladine a uvažovala, či je to tak.
"Sám tomu však naozaj nerozumiem..."
"Nie, myslím tým, že si sa stal celkom dospelým."

"Čo to má znamenať, zaobchádzaš so mnou ako s bláznom?"
Počas doby s Nokoparou a ostatnými dobrodružstvami Roxy už dosiahla dospelú formu

rasy Migurd.
Potom už na jej postave nenastali takmer žiadne zmeny.
Vôbec som sa nezmenil, to je to, o čom bola Roxy sebavedomá.
"Neberiem ťa za hlupáka. Ako to mám povedať, tá atmosféra. Čím starý si bol skôr
detinský."
"Aj keď sa môj vonkajší vzhľad nezmenil, napokon som žil správne."
Zatiaľ čo hovoril, že Roxy chrúmela nejaké občerstvenie z pražených fazúľ.
Tieto fazule sú semená z Stone Treants.

S Roxyným zmyslom pre chuť by si nikdy nemyslela, že chutia dobre.
Len, tak či onak si ich presúva do úst.

Je to príchuť, ktorá sa stáva zvykom.
"Takýmto spôsobom. Za starých čias si vždy zúfalo túžil byť videný ako dospelý. Keby
si to bol ten starý ty, tak by si vyletel z mojich slov, vieš?"
"Je to tak? ...možno bolo také obdobie."
Hovoríme o období, keď som nechcel akceptovať svoju telesnú výšku.
Za starých čias som nechcel, aby si moje okolie myslelo, že som dieťa, a tak som dal
zo seba maximum, aby ma nikto nepodceňoval.
Som kúzelník, neexistujú žiadne prvky, s ktorými by som bol zlý, dal som najavo, že
môžem čokoľvek.
Než som si to všimol, toto hodnotenie sa obrátilo a moje meno začalo kráčať samo.
Zhruba v čase, keď ma začali nazývať „Kúzelník triedy Water Saint“ mi vždy vnucovali
veci, ktoré som nedokázal.
Čo sa týka magického kontinentu, fakt, že som bol Rudeusov učiteľ, bol fakt, ktorý
ich veľmi prekvapil.
Zdá sa, že Rudeus chodil a hovoril: „Je to výsledok učenia môjho šišó“ pri každej
príležitosti, ktorú mohol.
Vďaka tomu dokonca začali uvažovať o tom, že Roxy by mohla používať nehlasné
zaklínadlá.
Aj keď neexistuje spôsob, ako by mohla použiť niečo ako mágiu bez hlasu.
Kedysi dávno by ma zaujímalo, či môj vlastný učiteľ ku mne cítil tento pocit, je to,
čomu sa Roxy čudovala.
Ak je to tak, potom má pocit, že urobila niečo zlé, a chce to zvážiť.
Agónia shisho, ktorý má príliš nadradených učeníkov.
Nie je to niečo, čo by ste mohli pochopiť, kým skutočne nezažijete stáť v tejto pozícii.
Je to pocit hrdosti a zároveň pocit hanby.
Hoci akokoľvek záhadná je doteraz, nikdy nemala pocit, že by nechcela byť nazývaná
šišo.
Rudeus chráni to, čo povedal, skutočnosť, že zverejňuje, že Roxy je jeho šišo, ju

jednoducho robí šťastnou.
"Nokopara sa ani trochu nezmenila."

"Je to tak?"
"Áno, okrem tvojho vzhľadu."
To, že je chamtivý po peniazoch, ako mieri na slabých, to je ako za starých čias.
To, že nechce z Nokopary urobiť nepriateľa, si Roxy za starých čias niekoľkokrát

myslela.
"Čo je to, je to nepriamy spôsob, ako povedať, že som zostarol?"
"Myslím, že by ste mohli povedať, že je to pravda. Nokopara zostarla."
"Dokázal si povedať, že nie."
Nokopara sa zasmiala nihilistickým spôsobom s hihin zvukom.
"Aká nostalgia..."
"To je správne."
V tých dňoch tu boli ešte dvaja.
Chlapca, ktorý chrlil urážlivé slová zakaždým, keď Nokopara niečo povedala, a
chlapca, ktorý by povedal „Ach jaj“ a vzdychol vždy, keď sa začala bitka, než sa ju
pokúsil rozbiť.
Tí dvaja sú už preč, ostali len títo dvaja v strednom veku.
Hoci vďaka ich rase nie je jeden z nich až taký starý?
Uplynulé dni sa už nevrátia.
V ten deň, kým sa Nokopara nevypil do bezvedomia, nechali títo dvaja rozkvitnúť
staré spomienky.
Jej rodičia a starý priateľ.
Už len to, že stretla týchto dvoch, dávalo zmysel jej návratu sem.
S tými pocitmi jej hruď narástla o jeden pohár.2

4. časť
Rudeus mal doraziť do Milishionu približne v tomto čase.
Už je to šesť mesiacov, čo sme sa míňali vo Wind Porte.
Aj keď sa to podarilo prekryť s obdobím dažďov, High Sword Highway je cesta, na ktorej
nie je nič.
Pokiaľ sa nezastavia v dedinách elfov alebo trpaslíkov, mali by prísť do Milishionu.
Koniec koncov, ako sa očakávalo, nebolo potrebné, aby sme prišli hľadať.
Ako povedal Pavol vo svojom posolstve, bol v poriadku.
Dievča menom Eris, ktoré bolo teleportované spolu s ním.
S ňou po boku ľahko prešiel magickým kontinentom.
Aj keď za normálnych okolností by tam bolo miesto, kde by nemohli napredovať,

mimoriadne jednoducho a ľahko.
Navyše so supardskou rasou, z ktorej sa Roxy ako spojenec bezmocne bála.
"Roxyho žiak je určite vynikajúci, čo."
"Naozaj. Je ťažké si predstaviť, že je to Paulov syn."
Elinalize a Talhand ho pri tom chválili.
Aj keď Roxy premýšľala, koho žiak alebo syn sú nepríbuzní.
Rudeus bol génius predtým, ako ho spoznala.

Aj keby sa s ním nestretla, s najväčšou pravdepodobnosťou by toho dokázal veľa.
Dať to bokom.
"Čo budeme robiť odtiaľto?"
Po vypočutí Elinalize Roxy začala premýšľať.
Zatiaľ sa jej nepodarilo stretnúť s Rudeusom, čo bolo jej cieľom.
S najväčšou pravdepodobnosťou však už dorazil do Milishionu.

Naozaj sa s ním chce stretnúť, ale nemala by si pomýliť, čo bolo jej cieľom.
"Poďme prehľadať severozápadnú oblasť magického kontinentu."
Rudeusa našli, no zvyšní traja boli stále nezvestní.
Po ceste hore až doteraz našli množstvo utečencov z regiónu Fedoa.
Preto by mali byť nejaké aj v severozápadnej oblasti.
"Je v poriadku, ak sa nestretneš so svojím učeníkom?"

"Nevadí mi to."
Keď sa to Talhand opýtal, Roxy pokrútila hlavou.
Pre začiatok, teraz, keď vie, že sa míňali bez toho, aby si to vôbec uvedomovali, nemá
tvár, aby sa s ním stretla.
Už je v zúboženom stave ako jeho šišo.

„Na magickom kontinente je stále veľa miest.

Tak ako doteraz, prejdeme si každý jeden po druhom.“
Obaja si vymenili pohľady a trochu sa zasmiali.
Cesta Roxy Migurudia pokračuje ďalej.
1. Bureizu možno čítať aj ako Blaze. Bol vodcom skupiny [Super Blaze] pri vchode do lesa skamenenia. Jeho
skupina bola zakrátko porazená a zjedená Červenotesáckou kobrou.
2. Tento riadok by mal byť zmysluplnejší v spôsobe, akým je formulovaný, ako jedna šálka alkoholu k týmto
pocitom/myšlienkám, ale zároveň s tým, že túto autorku poznám, možno by sa táto veta dala brať celkom
doslovne, ako keby sa písalo, že jej hruď drží vysoko (veľkosť + 1 šálka) plná emócií... aké hlboké...
Kredity
Autor — Rifujin na Magonote

Ilustrátor — Shirotaka
Vydavateľ - (Kadokawa Shoten) Kadokawa Shoten
prekladateľ — Baka-Tsuki
Ľahký román a https://sevenseasentertainment.com/creator/rifujin-na-

Manga magonote/

(WN) Mushoku Tensei v5

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

(WN) Mushoku Tensei v5

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Machine Translated by Google

Machine Translated by Google

Kapitola 44 - Svätá Milis

Kráľovstvo Svätej Milis.

Po prvé, [Nikolaus River], ktorá vyteká z [Blue Dragon Mountain Range].

To tečie dolu do trblietavej modrej [Grand Lake].

V strede [Grand Lake] sa vznáša veľký biely hrad [White Palace].

Odtiaľ ideme ešte ďalej pozdĺž [Nikolaus River].

Nakoniec si v okolí mesta všimnete sedem veľkých veží a kraj lúk.

Úryvok z knihy [Walking the World] od dobrodruha Krvavého grófa.

Eris stíchla a len ďalej hľadela s otvorenými ústami.

"Je to úžasné, však?"

Potom sa Gisu z nejakého dôvodu začal chváliť.

"Je to úžasné, ale nenastali by problémy s tým obrovským jazerom

Začal som mať na to negatívne poznámky.

Vo Veľkom lese na sever odtiaľto boli tri mesiace nepretržitého dažďa.

Normálne by to tu tiež malo nejaký efekt.

"...budem si dávať pozor."

Veľmi nerozumiem teórii, ktorá je za tým, ale znie to celkom pohodlne.

"Ponáhľaj sa, poďme!"

Eris nadšene vykríkla a my sme pokračovali na vozíku vpred.

Mesto Milishion je rozdelené do štyroch okresov.

Na severe sa nachádza [Residential District].

Je to časť súkromných domov a blokov.

Miesto, kde žije rodina šľachticov a rytierov, má určité rozdiely od priemerných

Na východe sa nachádza [Commerce District].

Je to štvrť, kde sa schádzajú najrôznejší obchodníci.

Existuje veľké množstvo obchodov, ale štruktúry sú malé.

Je to miesto, kde sa stretáva mnoho spoločností a spoločne

Na juhu je [Okres dobrodruhov].

Je to miesto, kde sa zhromažďujú dobrodruhovia.

V tejto štvrti je väčšinou trh s otrokmi a nie obchodná štvrť.

Na západe je [Svätý obvod].

Je tu aj obrovský Veľký kostol.

V tomto okrese má svoje sídlo aj skupina rytierov Svätej Milis.

Otočili sme sa a vošli do mesta cez štvrť dobrodruhov.

Aké problematické mesto.

Hneď ako sme vošli do mesta, vzduch sa zmenil na dosť zmiešaný.

Ak sa naň pozriete zvonku, Milishion je krásny, ale po vstupe sa nelíši od akéhokoľvek

V blízkosti vstupu do mesta boli hostince a stajne.

Kúsok po hlavnej ceste som videl obchod so zbraňami.

V jednej z tých úzkych uličiek je pravdepodobne o niečo lacnejší hostinec.

Mimochodom, údajne strieborne žiariace veliteľstvo cechu dobrodruhov bolo

Náš vozík sme zatiaľ nechali v stajni.

Po ich vypočutí je tu služba, ktorá vám odnesie batožinu do vášho hostinca.

Je to služba, ktorá v iných mestách nebola.

Koniec koncov, vo veľkom meste, ako je toto, pravdepodobne musia ponúknuť

"Teraz mám niekoľko miest na návštevu, tak ma tu prosím ospravedlňte!"

Keď sme nechali koňa v stajni, Gisu to náhle povedal.

Myslel som, že to bolo prekvapujúce.

Myslel som, že spolu zostaneme v tom istom hostinci.

"Čo je to? Robí ťa to osamelým senpaiom?"

"Áno, cítim sa osamelý."

Úprimne som odpovedal na tie slová, ktoré ma chceli dráždiť.

Gisu poznáme len krátko, ale nie je to zlý človek.

Vďaka Gisu, koľko stresu si myslíš, že som sa zbavil?

"Netreba sa cítiť osamelo, senpai. Stretneme sa znova, pokiaľ

Gisu pokrčil plecami a potľapkal ma po hlave.

Potom len tak začal okolo seba mávať rukami a odišiel.

Potom sa mu do cesty postavil Eris.

So skríženými rukami a čeľusťou otočenou nahor, zvyčajná impozantná

"Keď sa nabudúce stretneme, nauč ma variť!"

"Preto som povedal, že v žiadnom prípade. Si vytrvalý."