Klasicizmus / 1.

r - lis

-z lat. classicus – vynikajúci, vzorový, príkladný, -umelecký smer uplatňovaný v európskej literatúre v 17. a 18. st.
-vznikol a vyvrcholil vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XIV. „kráľa Slnko“ v rokoch 1673 – 1715,
odkiaľ sa rozšíril aj do ďalších európskych krajín.
 vzor − antika ,
 presné pravidlá, ktoré musí literatúra rešpektovať,
 vznik súvisel so vznikom filozofie - racionalizmus (racio – rozum),
 túto myšlienku priniesol René Descartes – zakladateľ : „Cogito ergo sum” – “Myslím, teda som.”,
 hlasá poznateľnosť sveta na základe rozumu,
 racionalisti popierali závislosť človeka od vôle Boha.

Spoločenská situácia:
-pokrok vedy, záujem o oblasť prírody a vesmíru
-rast a upevňovanie absolutistických monarchií, ktoré sprevádzala silná centralizácia – administratívna,
hospodárska i kultúrna (kultúrny život sa sústreďuje zväčša do hlavných miest)
-myslitelia vystupujú proti šľachte a cirkvi
Znaky klasicistickej literatúry:
1. vzor v antike (klasicistická literatúra podľa antického vzoru určila presné pravidlá,
2. preferuje rozum pred citom (vyžaduje rozumovú disciplínu),
3. napodobňovanie prírody a toho, čo je podstatné a nemenné,
4. zameranie sa na spoločenské a mravné problémy,
5. harmonická súmernosť, logická jasnosť, jednoduchosť sujetu, presnosť jazykového vyjadrovania,
štýlová disciplína (tieto presné pravidlá klasicistickej poézie vyjadril Nicolas Boileau-Desprèaux
v diele Básnické umenie),
6. postavy – nevytvárajú sa individuality, ale nadčasové, všade sa vyskytujúce charaktery – typy postáv
(teda zameranie viac na všeobecné črty človeka ako na jednotlivosti charakteru, napr. skupáň,
pokrytec).
7. rozlišujú sa:
● vysoké žánre – óda, elégia, epos, tragédia – spracúvali historické, nadčasové námety,
hrdinovia boli príslušníci vysokých vrstiev, vládcovia, veľmoži, vojvodcovia
● nízke žánre – bájka, satira, komédia, fraška, idyla – komický námet zo života nižších
vrstiev, meštianstva, námety sa mohli dotýkať aj súčasnosti
-----------------------------------------------------------------------------------------------
8. klasicistická dráma:- dodržiavala tri jednoty: jednotu času, miesta, deja
-časté sú v nej postavy rezonérov, ktoré dej komentujú a vyjadrujú mienku autora
9. najvyšší zákon klasicistického umenia: pravda, dobro, krása

Moliere (Jean Baptiste Poquelin) francúzsky herec, dramatik, režisér a divadelný riaditeľ,

• právnické vzdelanie

• ako herec prijal meno Molière

• vstúpil do kočovnej spoločnosti a hral po celom francúzskom vidieku

• spoznal najrôznejšie odtiene ľudskej povahy a stýkal sa s ľuďmi zo všetkých

spoločenských vrstiev

Dielo: Lakomec

Literárny druh: dráma (inšpiráciou rímska antika – Plautus: Komédia o hrnci).

Žáner: komédia v 5 dejstvách.

Autorský zámer: - kritika chorobnej túžby po peniazoch, ktorá deformuje ľudské vzťahy,
 - výsmech ľudskej chamtivosti.
Forma, jazyk a štýl:

• hyperbolizácia,

• živé dialógy,

• situačný humor,

• slovný humor.

Téma: život parížskych mešťanov v 17.st., príbeh lakomca Harpagona, jeho rodiny, vzťah k ľuďom a
majetku, psychológia Lakomca.

Idea: Postavou Harpagona poukazuje na to, ako moc peňazí rozkladá a deformuje prirodzené ľudské
vzťahy (medzi otcom a deťmi, človekom a inými ľuďmi).

Miesto: dom Harpagona, Paríž.

Čas: neurčitý , asi 17. storočie

Postavy:

Harpagon (z lat. harpago – koristník): starý, chorľavý, obchodník a úžerník, ktorý nadobudol veľký
majetok, je lakomý, posadnutý peniazmi, tragikomická postava, okráda služobníctvo, výhodne sa
chce zbaviť svojich detí, intriguje. Navyše je, „paranoik“ – presvedčený, že každý ho chce okradnúť, nič
pre neho neznamená viac ako peniaze, ani láska detí, vzťahy k ľuďom či k rodine. V tejto postave
vytvoril nadčasový typ človeka ovládaného majetníckym prístupom k životu. Strata peňazí pre neho

znamená šialenstvo, koniec zmyslu života, charakter postavy je psychologicky detailný. 60-ročný
vdovec, chamtivý, lakomý, pre peniaze schopný obetovať všetko.

Cleant: syn Harpagona, musí trieť biedu, otec ho nechce financovať; iný ako otec, považuje ho za
človeka s kamenným srdcom, miluje Mariannu, vzoprie sa otcovi, využije klamstvo, aby dosiahol svoje
ciele.

Eliza: dcéra Harpagona, otec ju chce výhodne vydať za staršieho šľachtica Anzelma len preto, že
nechce veno, miluje Valéra, ale bojí sa otcovi vzoprieť.

Valér: Harpagonov správca, šibalsky sa snaží dostať do Harpagonovej priazne, aby získal Elizu

Frozína: sobášna dohadzovačka, prešibaná, ziskuchtivá, snaží sa vymámiť od Harpagona peniaze,

dohaduje mu sobáš s Mariannou

Anzelm: zámožný pán, ktorý prišiel do mesta pod cudzím menom, v skutočnosti sa nazýva don
Thomas a je otcom Valéra a Marianny.

Marianna: chudobné, ale pekné mladé dievča, je zaľúbená do Cleanta, za ženu ju chce Harpagon.

Majster Šimon: sprostredkovateľ Harpagonových obchodov

Jakub: Harpagonov kočiš a kuchár.

Šidlo: Cleantov sluha, ktorý sníva o pomste Harpagonovi.

Kompozícia:

1.Expozícia – zoznamujeme sa s prostredím, postavami – Harpagon žije vo svojom svete,

presvedčený, že každý ho chce okradnúť, Eliza sa bez vedomia otca zasnúbila s Valérom, Cleant miluje
Mariannu.

2.Kolízia – súrodenci sa rozhodnú presvedčiť otca, aby povolil ich sobáše.

3.Kríza – otec ich predbehne a povie im o výbere ich budúcich manželov. Stretnutie Marianny a
Cleanta v dome Harpagona, Marianna sa definitívne rozhodne, že sa za Harpagona nevydá, Frozína
sa tiež pridá na stranu mladých.

4.Peripetia – stratená truhlica s peniazmi, zakopal ju v záhrade sluha Šidlo na rozkaz Cleanta, ktorý
chcel donútiť otca, aby ju vymenil za Mariannu. Keď Harpagon zistí, že sa mu stratili peniaze, je
ochotný vydať na šibenicu kohokoľvek.

5.Záver – Valér sa priznáva, že miluje Elizu a pochádza z bohatého rodu z Neapola, Anzelm spoznáva
svoje stratené deti a Harpagon je rád, že mu vrátili peniaze, dáva súhlas na svadby svojich detí.

Konflikt: -záujmy detí a skúpeho otca

- konflikt - rodinný, ľúbostný, spoločenský, individuálny, medziľudský.

• vtipná zápletka (nedôležitá)

• zábavné nedorozumenie (dvojnásobné intrigy)

• zámena postáv

• rozuzlenie - nečakané

• konflikt riešený zmierením

Znaky Molierovej komédie:

• jednotou miesta, času a deja poukazuje na antiku,

• písaná v próze,

• situačná, pohybová, slovná komika,

• psychológia postáv.

Z textu: „Žiadam vás, aby ste zatkli celé mesto aj s predmestiami.“

Forma, jazyk a štýl:

• hyperbolizácia,
 • živé dialógy,

• situačný humor,

• slovný humor.

Frazeológia:

Vyjadrenie Valéra, keď lichotil Harpagonovi: „Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme
žili.“ Využitie hovorovej reči pri písaní diela. Jednoduché, prirodzené vyjadrovanie.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Teória: Komédia (veselohra)

 (z gr. kómódiá = spev veselého sprievodu),

 konflikt, dramatický dej a postavy sa zobrazujú s humornou nadsádzkou s cieľom vyvolať

komický účinok g komično g vyvolať smiech.

Komickosť, smiešnosť

 charakterová (na zákl. charakteru postáv) ,

 situačná (zakladá sa na grotesknosti situácie)

slovné hračky a vtip.

Konflikt - boj končí neúspechom, trestom je zosmiešnenie .

Fraška - druh komédie , situačná komika a nadsádzka. vyššia miera zveličenia, nereálnych prvkov.