Humanizmus a renesancia (14. - 17.

storočie)

- toto obdobie sa vyznačuje významnými objavmi nových krajín a kontinentov (napr. Ameriky),
vynálezu kompasu, kníhtlače (Ján Gutenberg). Rozvíjal sa priemysel a sním aj nová trieda
meštianstva (buržoázia). S rozvojom vedy, techniky a priemyslu sa šírilo aj nové myšlienkové a
umelecké hnutie humanizmus (z lat. humanus – ľudský) a renesancia (z fran. renaissance –
obroda, znovuzrodenie). Cieľom tohto hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických predstáv a
ideálov a obroda, znovuzrodenie antiky. Humanistická a renesančná ideológia sa od záhrobného
nadpozemského života obracala k svetskému pozemskému životu. Za najdôležitejšie
považovala právo človeka na prirodzené, šťastné prežívanie života, lásku k prírode, úctu k rozumu
(racionalizmus), zmyslové poznanie (senzualizmus) a význam jednotlivca (individualizmus).
Humanizmus a renesancia sa opierali o grécku a rímsku antickú literatúru, kt. považovali za vzor
dokonalosti. Humanizmus je začiatok renesancie. Humanisti študovali a vydávali diela gréckych a
rímskych básnikov, filozofov a napodobňovali ich tvorbu. Dôležitou sa stala rétorika, kt. prebrala
antické jazykové a štylistické prostriedky. V literatúre sa zo začiatku používal iba latinský jazyk, ale
neskôr sa začali využívať národné jazyky.

Barok (16. - 18. storočie) = perla nezvyčajných tvarov

- usiloval sa zachytiť a zdôrazniť duchovné a prírodné príncípy, ktoré stoja za poznávanou

skutočnosťou a ovládajú ju. Jeho kolískou bolo Španielsko a Taliansko. Osud Európy ohrozovala
turecká expanzia, živelné pohromy, krutosti tridsaťročnej vojny, náboženské boje medzi katolíkmi a
protestantmi. Dôvera v ľudské činy a pozemské hodnoty sa znova strácala. Umelci sa obracali do
večnosti k nadosobným a nadpozemským hodnotám. Barok sa vyznačuje prehnanou
dekoratívnosťou (ozdobnosťou) pompéznosťou (nádherou) a patetickosťou (nadnesenosťou) čím
chcel ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly. Poznávaná skutočnosť sa mení na znaky,
symboly, na prostriedky, ktoré majú vyjadriť nevysloviteľné. Antitéza a hyperbola patrili k
najobľúbenejším barokovým trópom.

Humanizmus a renesancia
Najväčším básnikom talianskeho humanizmu a renesancie bol Dante Alighieri.
- jeho epická báseň Božská komédia má sto spevov a zobrazuje základné problémy stredovekého
človeka. Básnikova duša putuje záhrobím. V Pekle ho sprevádza básnik Vergílius. Tu trpia hriešnici
pre svoje vášne a zločiny. Prechádzajú do Očistca, kt. je prechodom k radosti neba. Rajom
sprevádza Danteho jeho milá Beatrice (beatriče), kt. Chcel autor svojou básňou osláviť.
Zakladateľom talianskej renesančnej prózy bol Giovanni Boccaccio (džovany bokačo). Zbierka
noviel Dekameron je vrcholným dielo európskej novelistiky. Obsahuje sto noviel, kt. si rozpráva
desať mladých ľudí počas desiatich dní na florentskom vidieku, kam ušli zo strachu pred vyčínaním
moru. Rozprávania sú väčšinou veselé, vyjadrujú radosť zo života a sú zakončené ponaučením.
Francesco Petrarca – Spevník

Francúzska literatúra
Francúzsky humanizmus a renesancia sú späté s menom Francois Villon (fransoa vijon). Villon
svojim priateľom venoval satirický Malý testament kt. sa s nimi rozlúčil pri odchode z Paríža.
Veľký testament je spomienkou na mladosť, lásku, študenskú veselosť.
Francois Rabelais (fransoa roblé)- román Gargantua a Pantagruel

Španielska literatúra
Lope de Vega – komédie Učiteľ tanca, Záhradníkov pes
Vrchol španielskej lit. Predstavuje básnik, prozaik a dramatik Miguel de Cervantes Saavedra
(migel de servantes sávedra). Jeho vrcholný román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
(kichot de la manča) zosmiešni populárne rytierske romány. Hrdina románu sa pomätie z čítania
rytierskych románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu. Putuje na nevládnom koni so
vznešeným meno Rocinante (rosinante) a so zbrojnošom, prostým a prefíkaným sedliakom
Sanchom Panzom (sančom pansom), kt. ho sprevádza na oslovi. Hrdina chce pomáhať biednym a
naprávať krivdy. Jeho dobrodružstvá sa končia zosmiešnením alebo bitkou (boj s veternými
mlynmi, kt. považuje za obrov, zápas s kŕdľom oviec, kt. sa mu v predstavách menia na
nepriateľské vojsko). Nakoniec sa vracia domov, ochorie a pred smrťou sa zrieka svojho
poblúznenia. Cervantes stavia do konfliktu dva svety: svet ideálou a svet skutočnosti. Jeho
hrdinovia sa stali literárnymi typmi. Quijote je naivný, smiešny rojko a Panza praktický sedliak.
Autor využíval humor a satiru na kritiku stredovekého feudálneho sveta a súčasne bojoval za ideály
humanizmu.

Anglická literatúra
Najvýznamnejšie úspechy dosiahol dramatik William Shakespeare (viljem šejkspír). Písal
komédie, tragédie a historické hry. V komédiách hrdinovia bojujú o svoju lásku a dobré vzťahy
medzi ľuďmi (Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič). Tragédie sú
osnované na konfliktoch dobra a zla, ľudskosti a podlosti. V tragédii Rómeo a Júlia nešťastne hynú
mladí milenci, lebo ich rody žijú v nenávisti a bránia im v láske. Zmieria sa až nad zbytočnými
obeťami svojich detí. V tragédii Hamlet syn dánskeho kráľa Hamlet sa rozhodne pomstiť smrť
svojho otca, kt. zavraždil vlastný brat, aby sa zmocnil trónu a oženil sa s kráľovnou vdovou. Princ
Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní. Pritom zomierajú aj nevinní (Ofélia, ktorá ľúbila
Hamleta, sa pomiatla a utopila). Oféliin brat vyzve Hamleta na súboj, v kt. má Hamlet zomrieť
otráveným mečom. Zraní princa ale pri zámene kordov je sám smrteľne zranený. Kráľovná pripíja
na Hamletov úspech otráveným vínom a umiera. Ranený Hamlet zabije i vraha svojho otca. Hamle
je renesančný hrdina, kt. verí v čisté ľudské vzťahy, ale styk s drsnou skutočnosťou v ňom vyvoláva
pesimizmus a sklamanie. Napriek tomu sa nevzdáva vznešených ideálov. Charakteristický je jeho
monológ o zmysle života („Byť, či nebyť – to je otázka“)
V tragédii Othello víťazí podlosť a intrigy na čistým ľudským citom. Čierny vojvodca benátskeho
vojska Othello v žiarlivosti podľahne intirgám karieristu Jaga a zavratdí svoju mať, spácha
samovraždu.
Zo školského prostredia čerpá námet tragédia Macbeth (mekbet). Ctižiadostívý vojvodca Macbeth
zavraždí škódskeho kráľa. Zmocní sa trónu a stáva sa z neho krutý tyran a vrah.
Jedným z vrcholných diel renesančnej lit. je veršovaná tragédia Kráľ Lear. Starý kráľ chce rozdeliť
ríšu svojim trom dcéram. Staršie dcéry sa otcovi neúprimne líškajú, a tak získavajú dedičstvo.
Najmladšia dcéra Kordélia je úprimná k otcovi, preto na ňu pyšný kráľ zanevrie. Žije u svojich
starších dcér, kt. ho vyženú. Staršie sestry sa navzájom nenávidia, Goneril (džoneril) otrávi sestru a
sama spácha samovraždu, najmladšia dcéra prichádza s francúzskym vojskom chudobnému otcovi
na pomoc. Po vylodení pri agnlických brehoch padne do zajatia a vo väzení ju zavraždia. Samoľúbi
panovník vidí, že sa vo svojich dcérach zmýlil a pri pohľade na mŕtvu Kordéliu mu pukne srde.
Historické hry (Henrich VI a Richard III.)

Baroková literatúra
Talianska literatúra
Torquato Tasso (torkváto tasso) sa venoval literatúre, filozofii a písaniu. Jeho epos Oslobodený
Jeruzalem nebol priaznivo prijatý vtedajšími vzdelancami. Epos je o osudoch prvej križiackej
výpravy a stretávajú sa v ňom dve ústredné témy, svet zbraní, spätý s teologickými predstavami, a
svet ľudských citov. Na božiu výzvu zorganizuje Goffred križiacku výpravu na oslobodenie
Jeruzalema od pohanskej poroby. V boji zahynú udatní kresťanskí i moslimskí bojovníci. Križiaci
nakoniec mesto dobyjú. Počas bojov mladá Sofronia sama seba obžaluje z krádeže, len aby
zachránila nevinných kresťanov. Milujúci Olindo neváha a ide sa dať spolu s ňou upáliť. Zachráni
ich mohamedánska bojovníčka Klorinda, ktorá sa tesne pred smrťou dá pokrstiť. Armida je
zaklínačka z nepriateľského tábora. Úkladmi bojuje proti križiakom, ale nakoniec zvíťazí láska ku
kresťanovi Rinaldovi.
 Anglická literatúra
John Milton – eposi Stratený raj a Raj znovu nájdený

Nemecká literatúra
Hans Christoffel von Grimmelshausen (fon grimlshauzen) – román Dobrodružný Simplicius
Simplicissimus

Česká literatúra
– prezentuje ju predovšetkým tvorba Jana Amosa Komenského
Začiatky jeho kňažskej a učiteľskej činnosti spadali do mesta Fulnek na Morave. Keď vzrástlo
prenasledovanie nekatolíkov v pobielohorskej dobe, Komenský musel Fulnek opustiť, žena a dve
deti mu zomreli na mor a nakoniec sa ako exulant usadil v poľskom Lešne. Po vypálení Lešna
odišiel do Amsterdamu v Holandsku, kde aj zomrel. Pochovaný je v blízkom Naardene.
Stredobodom Komenského diela je človek. Človek je prameňom všetkého zla, ale i dobra. V
nábožensko-filozofickom diele Labyrint světa a ráj srdce zobrazuje svet ako mesto, ktorým
prechádza autor-pútnik so svojimi dvoma sprievodcami. Prvý zosobňuje úsilie človeka poznať,
druhy naopak, vlastnosti človeka pohodlného. Komenský si získal svetové meno pedagogickými
spismi, v ktorých sa usiloval o reformu školstva. Základmým spisom je Didactica magna
(didaktika mágna – Veľká didaktika) Zaoberá sa v nej takmer všetkými otázkami výchovy a
vzdelávania. Vyžaduje, aby ťažiskom výchovy bola bezprostredná, priama skúsenosť a zmyslové
poznanie. Prihliada k vekovým stupňom a ako východisko zdôrazňuje vyučovanie v materinskom
jazyku, nie v latinčine. Z Komenského učebníc je významná učebnica latinčiny Brána jazykov
otvorená, Svet v obrazoch (Orbis pictus). Predškolskej výchove sa venoval v knižôčke napísanej
po česky Informatorium školy mateřské.