Lakomec

1. Autor - Jean-Baptiste Poquelin/Molière

2. Literárny druh - dráma
3. Literárny žáner - charakterová komédia
4. Literárne obdobie - klasicizmus (Francúzsko)
5. Názov - Lakomec - hl. hrdina Harpagon bol veľmi skúpy a svoje peniaze dával len s ťažkým
srdcom
6. Chronotop – Harpagonov dom v Paríži
7. Téma - vplyv peňazí na charakter človeka; vášeň k peniazom vs. vášeň lásky
8. Idea - kritika lakomstva, pričom lakomstvo nemá žiadnu hranicu
9. Konflikt - Harpagon a jeho láska a vzťah k deťom a iným
10. Postavy:
• Harpagon: lakomec; 65-ročný vdovec; bohatstvu podriaďuje osobný citový život
(Mariana ako ideálna nevesta, lebo sa dokáže uskromniť), vzťah k deťom (Kleant, Eliza;
plánované sobáše pre peniaze), vzťah k služobníctvu (Jakub ako kuchár aj kočiš, jeho
roztrhané šaty); konflikt so všetkými postavami
• Valér: šľachtic, vydáva sa za sluhu; miluje Elizu
• Kleant: syn Harpagona, súperí s otcom o Marianu
• Eliza: dcéra Harpagona, miluje Valéra; otec ju chce vydať za bohatého päťdesiatnika
Anzelma
• Jakub: Harpagonov kuchár a kočiš, Šidlo: Kleantov sluha - charakterizujú svojich pánov;
posúvajú dej
• Frozína: dohadzovačka, vypočítavá, inteligentná žena; zalieča sa Harpagonovi, stavia
na jeho márnivosti; predkladá takú pravdu, aká sa v danom momente hodí
11. Vonkajšia kompozícia: 5 dejstiev
12. Dej:
• 1. dejstvo: odhalenie charakteru Harpagona (pre peniaze chce obetovať šťastie svojich
detí); zámena postáv (Valér sa z lásky k Elize vydáva za Harpagonovho sluhu);
súperenie o Marianu (láska Kleanta vs. finančná kalkulácia zo strany Harpagona)
• 2. dejstvo: Kleant zistí, že úžerník, od ktorého si chce požičať peniaze, je jeho otec
• 3. dejstvo: odhaľovanie charakteru lakomca (prípravy na svadobnú hostinu); Mariana
spoznáva v synovi svojho ženícha milovaného Kleanta
• 4. dejstvo: sluha Šidlo vyrieši spor medzi otcom a synom - nájde zakopanú truhličku s
Harpagonovým pokladom a odovzdá ju Kleantovi
• 5. dejstvo: Valér žiada Harpagona o Elizinu ruku (vtipné nedorozumenie - Harpagon si
myslí, že hovorí o jeho truhličke); Valér priznáva, že je synom neapólskeho šľachtica,
ktorý pred 16 rokmi stroskotal na mori s celou rodinou (syna zachránil kapitán
španielskej lode, ktorý ho vychoval); ukáže sa, že sa zachránili aj dcéra s matkou (našli
ich piráti) a otec (predal majetok a zmenil si meno na Anzelm); rozuzlenie príbehu -
bohatý pán Anzelm je otec Mariany a Valéra; Kleant nechá Harpagona voliť medzi
truhličkou a Marianou (ak sa vzdá Mariany, truhličku mu vráti), lakomec Harpagon sa
rozhodne pre truhličku
13. Charakteristika diela - Lakomec patrí k vrcholným dielam tohto francúzskeho dramatika. Ide
o realistický obraz života parížskych mešťanov v 17. storočí vo forme klasicistickej charakterovej
komédie v 5 dejstvách. Za najvýznamnejšiu predlohu Lakomca sa považuje Komédia o hrnci antického
dramatika Plauta o bedárovi Eucliovi, ktorý sa náhodou stal majiteľom hrnca plného peňazí.
14. Obsah diela:
Ústredným hrdinom drámy je zbohatlík Harpagon, ktorý obchodom a úžerníctvom nadobudol veľký
majetok (Moliére v ňom stvárňuje svojho otca). Harpagonovo lakomstvo a chamtivosť ho vedú k tomu,
že vykorisťuje svoje služobníctvo a dokonca ho chce “výhodne” zbaviť svojich detí. Pre dcéru Elizu
vybral za muža zámožného postaršieho šľachtica Anzelma, syna Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou
a sám si plánuje svadbu s mladou, krásnou Marianou. V jeho úmysloch mu pomáha prefíkaná
dohadzovačka Frozína. Eliza ani Kleant sa však nechcú podvoliť otcovej vôli: Eliza miluje otcovho
správcu Valéra, ktorý sa Harpagonovi naoko bezcharakterne podlizuje, Kleant zasa žiada o ruku otcovu
vyvolenú Marianu. V momente, keď sa otec so synom škriepia o nevestu, sluha Šidlo na Kleantov príkaz
ukradne otcovi pokladničku s 30 000 dukátmi. Harpagon stráca zmysel života a je ochotný vymeniť
Marianu za svoje stratené peniaze (Harpagon: “Je po mne! Zabili ma! Podrezali ma! Ukradli mi moje
peniaze!”). Nakoniec vyjde najavo, že Valér i Mariana sú súrodenci a ich otcom je bohatý Anzelm.
Svadbe oboch mladých párov už nič nestojí v ceste.
15. Štruktúra diela:
• Pre hru je charakteristická dobrá komediálna technika, zjavná v hlavnej zápletke aj v
dialógoch. Autor obratne využíva situačnú, slovnú i pohybovú komédiu, ktorú
nájdeme v tradičnej fraške či talianskej ľudovej komédii dell’arte.
• Na antickú drámu poukazuje jednota miesta, času a deja, hra je však písaná v próze,
čo odporovalo vtedajšiemu klasicistickému vkusu.
• Výrazná je psychologická kresba postáv, ktorých rysy sa utvárajú predovšetkým vo
vzťahu k hlavnému charakteru “lakomca”. Harpagonovský motív inšpiroval viacerých
autorov: v Česku ho nájdeme napr. vo dvojici Chrobákov v dráme bratov Čapkovcov Zo
života hmyzu.
• Lakomec mal premiéru v r. 1668 v parížskom Palais Royal a sám Moliére si zahral
Harpagona, pre neúspech však komédia bola po mesiaci vyradená z repertoáru. Dnes
patrí vďaka svojej trvalej aktuálnosti k najhranejším a najobľúbenejším hrám
svetového divadelného repertoáru.
16. Forma:
• dialogizovaná reč/dráma
• situačný humor (Jakub ako kuchár a kočiš; princíp zámeny postáv), jazykový humor,
irónia, hyperbola
• charakterový typ postavy
17. Znaky klasicizmu:
• nižší žáner (neveršovaná komédia)
• jednoduchosť dejovej línie - dej bez vedľajších línií
• vplyv antiky (jednota miesta, času a deja)
• zámena postáv (obyčajní ľudia)