Honor de Balzac :: Otec Goriot

Honor de Balzac - OTEC GORIOT Charakteristika postv vystupujcich v diele: JeanJoachim Goriot v minulosti bol zmon obchodnk s cestovinami, ktor zbohatol poas
Franczskej revolcie podnikanm na vnosnom trhu s obilm. Bohatstvo otca Goriota
vyrstlo z biedy a sz chudobnch. Za revolcie sa dal zvoli nelnkom tvrte, aby mohol
lepie brni svoje obchodn zujmy. Potom vas vystihol bliacu sa ndzu a zavasu
skpil obilie a cestoviny, aby ich potom predal za desansobn cenu. Za krtky as mu
zomrela manelka a nechala mu dve dcry Anastasie a Delphine. Milujci otec zaal
vetku svoju bval nklonnos k manelke prena na dcry a splnil im, o im na oiach
videl. Zabezpeil im vysok rentu a obrovsk veno, m sa stali obzvl zaujmav pre
achticov. Anastasie sa neskr vydala za grfa de Restaud a dostala sa do najvyej
parskej spolonosti. Mladia Delphine si vzala starieho alsaskho bankra de Nucingen.
Otec najprv vychdzal so zami vborne, no po ase, ke mu dcry oraz viac oderpvali
majetok a zaal chudobnie, zaovia nm zaali pohda a neskr ho vyhodili a zaali
ignorova. Schudobnen Goriot, ktor nechcel, aby sa za neho museli dcry hanbi pre
jeho profesiu, si v roku 1813 naiel ubytovanie v malom penzine pani Vauquerovej, kde
sa i zana odohrva dej romnu. Zmon mean sa postupne stane takm
chudobnm, e mus bva v najbohejom byte penzinu a kad si z neho rob
posmech. Dcry ho obas chodili navtevova, no proti zatvrdnutosti ich manelov, ktor
u prakticky operovali s ich majetkom, mu nemohli pomc. Goriot ich tak miluje, e ich
prosby o peniaze spln mkovek, i ke tm vemi trp. Eugne de Rastignac chudobn
tudent achtickho pvodu, ktor priiel do Para tudova prvo. Bva tak isto v
penzine pani Vauquerovej. Ke sa dozvedel, e jeho vzdialen sesternica je vysokho
spoloenskho postavenia a tvor jadro parskej achty na predmest Saint-Germain,
zane vyuva tieto styky a postupne sa svojou ctiiadostivosou, armom a spechom u
ien dostane do vysokch parskych kruhov a po ase sa spozn s obidvoma dcrami
Goriota. Tieto styky mu pomohli dosta sa i napriek jeho zlej finannej situcii do
spolonosti predmestia Saint-Germain. Po tom, ako sa spozn Goriotovmi dcrami a
dozvie sa smutn del ich otca sa stane jeho najlepm priateom. Po ase sa zabi do
pani Delphine, omu sa star cestovinr vemi raduje, lebo je neastn z toho, ako s
dcrou manipuluje jej bezcitn manel. Pani Vauquerov, roden de Conflans majiteka
metianskeho penzinu v Novej ulici svtej Genovvy. Penzin jej patr u 40 rokov. Milotu
v sprvan k svojim njomnkom prispsobuje vke ich ronej renty a mesanmu
poplatku za ubytovanie. Je dos lakom a cynick vo svojich dialgoch. Vautrin / Jacques
Collin al z obyvateov Vauquerovskho domu. Bval trestanec, ktor uiel z galej.
Svoj majetok nadobudol spravovanm majetku zajatch vzov poas ich vznenia.
Victorine Tailleferov chudobn dieva, ktor otec vydedil a cel jej majetok zaistil
synovi Frdricovi. Victorine im to ako dobr kresanka odpustila, hoci otec sa k nej
sprva plne odmerane. Pani Couturov vdova po hlavnom komisrovi Franczskej
republiky, prbuzn Victorinej matky. Opatruje Victorine ako vlastn dcru. Obidve ij v
penzine pani Vauquerovej. Slena Michonneauov bval kurtizna a kupliarka.
Zanedban starena ijca v penzine. Pn Poiret starec, ktor bol kedysi ttnym
radnkom. Je si vemi blzky s pani Michonneauovou. Vikomtesa Clara de Beausant
vzdialen sesternica Eugna de Rastignaca, ktorho i neskr uviedla do parskej
spolonosti. Mala milenca markza dAjuda-Pinto. Grfka Anastasie de Restaud staria
dcra pna Goriota. Mala milenca grfa Maxima de Trailles. Barnka Delphine de
Nucingen mladia dcra pna Goriota. Neskorie milenka de Rastignaca. Na rozdiel od
jej sestry ju dosia neprijali medzi achtu z predmestia Saint-Germain. Grf Maxime de
Trailles milenec grfky de Restaud. Svojou hrskou vou si narobil vysok dlhy, o
ktorch splatenie neskr iadal Anastasie. Ke ich zaplatila z lsky k nemu z otcovch
peaz, Maxime uiel a nechal ju. Markz Miguel dAjuda-Pinto milenec vikomtesy de
Beausant, ktor jej do poslednej chvle taj svoje plny na manelstvo s pani de
Rochefide. Ke sa s ou tesne pred zverenm plesom zosobi, vikomtesa je tm
otrasen a rozhodne sa ods do Normandie do kltora. OBSAH ROMNU: Dej romnu sa
zana v chudobnom Vauquerovskom penzine opisom domu a jeho obyvateov. Autor
postupne oboznamuje s postavami, najm s otcom Goriotom. Taktie sa tu zana odvja
ivot mladho tudenta de Rastignaca, ktor sa prostrednctvom svojej sesternice dostal
do vysokej spolonosti a spoznal sa s pani de Restaud. Ke ju raz po plese iiel navtvi,
zastihol ju v prtomnosti milenca de Trailles. Pri jeho neodbytnosti sa mu podarilo stretn

sa s grfkou, no ke sa pred ou zmienil o svojom spolubvajcom - pnovi Goriotovi,

nevediac, e je to jej otec, grfka ostala okovan a Eugne bol po trpnej chvli
printen ods. Tm si za sebou zatvoril dvere do domu Restaudovcov. Navtvil svoju
sesternicu a dozvedel sa, e de Restaud je jednou z dvoch dcr Jeana Goriota. Pani de
Beausant mu tie dala rady, ktor mu mali pomc dosta sa na vrchol smotnky. Slov
.. naute sa nedverova svetu poukazuj na realistick chpanie vtedajej spolonosti
a zkonov na preitie v nej. Rastignac sa pri tchto slovch rozhodol riadi sa radami pani
de Beausant a to zmenilo cel jeho dovtedaj ivot. Po tejto schdzke sa mlad
ambicizny tudent rozhodol za kad cenu spozna Delphine. Medzitm sa odohral jedno
doobedie rozhovor medzi Vautrinom a Eugnom, v ktorom mu bval trestanec svojim
dlhm monolgom vyrazil dych. Najprv mu protikladom porovnal svet, ktor by ho akal
pri cnostnom ivote, ktor povaoval za nerozumn, teda zabudnutie zo strany ostatnch,
chudobu a nepotrebn manelku v kontraste s spenou karirou a bohatstvom, ktor m
postupne nadobudn korupciou, zradami a vypotavosou i u v profesionlnom alebo
milostnom ivote. Na zver mu dal okujci nvrh. On sm sa postar o smr Victorinho
brata Frdrica v naschvl vyprovokovanom sboji. Victorine sa tak zapi otcovi ako
jedin dedika a zska jeho obrovsk majetok. Rastignac sa s ou me oeni, no mus
desatinu zo svojho nadobudnutho majetku da Vautrinovi. Hoci tento nvrh Eugne hne
odmietne, ostane mu nepokojn svedomie a asom sa zane nad takmto rieenm
zama oraz astejie, a nakoniec privol. Onedlho sa tudentovi podar v divadle, kde
sprevdzal svoju sesternicu, stretn sa s Delphine. Zabi sa do nej na prv pohad.
Delphine je tento mladk taktie vemi sympatick. Postupne sa ich vzah prehlbuje a
stvaj sa z nich dvern priatelia. Takto sa prehlbuje i priatestvo medzi Goriotom a
Rastignacom, ktor zana spoznva jeho neuveriten lsku a tbu po dcrach tohto
ubiedenho a odvrhnutho otca, ktor sa s dcrami stretva iba tajne, bez vedomia ich
manelov. Vzah Eugna a Delphine sa prehbi do takej miery, e Delphine sa mu zver s
tm, e manel ju vydiera a psychicky tra, lebo si mysl, e jeho manelka privea ma.
Eugne pre u v kasne vyhr peniaze, ktor je dln pnovi de Marsay, ktor ju vydiera.
Eugne, tento kedysi chudobn nevznamn tudent prva sa postupne stva vtanm
lenom najvyej parskej spolonosti a zana vies hriv ivot na dlhy, ktor splca
peniazmi, o vyhr v kasne. Popri tchto prbehoch sa tu odvja ete jedna dejov lnia,
ktorej hlavnmi postavami je star pr pn Poiret a slena Michonneauov, ktor na
tajnch schdzkach s vym policajnch radnkom - pnom Gondureauom pripravuj
zatknutie Vautrina, dajnho trestanca z galej. No pretoe Gondureau si chce by
neomylnosou tohto zadrania ist, popros pr o pomoc. Maj poda vypracovanho
plnu zisti, i m Vautrin, i vlastnm menom Jacques Collin, na ramene vyplen inicily
oznaujce trestanca z galej. Od tohto momentu sa zana spd deja vemi rchlo. Sluha
donesie sprvu o smrtenom zranen pna de Taillefera zo sboja. Pani Couturov so
slenou Victorine hne oddu za nm. Ete v to rno sa Michonneauovej a Poiretovi podar
zisti, e Vautrin je skutone zloinec a polcia ho okamite zatkne. Ke ho zatkali, zaal
kria v prtomnosti vetkch obyvateov Vauquerovskho domu na star slenu ako na
udavaku a pri tom dal ostatnm na vedomie, e to je bval kurtizna a kupliarka. Po
tejto nemilej scne, teda ke Collina odviedli, spoluobyvatelia penzinu dontili pani
Vauquerov vyhna z penzinu Michonnetku. S ou odiiel i starec Poiret. Nhle priiel
odkaz od Victorine, e ostva bva u svojho otca spolu s pani Couturovou. A ke pani
Vauquerovej Rastignac s Goriotom oznmi, e sa sahuj do druhho bytu, ktor pre
svojho milovanho a svojho otca zariadila sama Delphine, aby sa s nimi mohla astejie
stretva, vdova si uvedomila, e v jeden de prila o siedmych stlych obyvateov, plne
ju to poloilo. V poslednej dejovej fze romnu prichdza k Goriotovi do penzinu
Delphine posaova sa na svoje finann problmy. Otec je z toho neastn a bol by
schopn i zomrie, keby jej tm pomohol. Nhle sem prichdza i Anastasie, ktor predala
manelove diamanty na zaplatenie dlb de Traillesa. Manel to zistil a vyhral sa jej, e
ju zruinuje, ak sa mu nepodriadi a nebude ho poslcha. Vzpt dochdza k ostrej
potke a hdke medzi sestrami. Krik dcr a ich hdka zlomila bohho otca natoko, e
ich plac a kaiac prosil, nech prestan a zmieria sa. Na druh de poobede starho
Goriota porazilo. Napriek snahm Rastignaca, ktor sa snail privies Delphine k zfalo
prosiacemu Goriotovi bol nespen, lebo t ho nechcela pova, nhlivo sa pripravujc
na ples k vikomtese de Beausant, ktor ju mal vovies do spolonosti na predmest
Saint-Germain. Po plese Eugne zistil, e Goriot po pr hodinch zomrie a ide ho navtvi.
Pri tejto nvteve si tudent vypouje pri posteli umierajceho monolg starca v agnii.

Jeho re, ktorej mylienka je plne odlin od re starca poas celho ivota, je hlavnou a
nosnou mylienkou diela. Goriot si prvkrt v ivote uvedomuje, ak bol neuveritene
slep, ke sa rozdal dcram do poslednho franku svojho majetku, ke im obetoval
vetko, o mu bolo na svete mil a ony sa teraz zabvaj a nestoja pri om ani na
sklonku jeho biedneho ivota. V noci star Goriot umiera tiac po svojich dcrach. No
Delphine m vraj zpal pc a sp. Anastasie ujde v noci od manela, no prichdza u po
otcovej smrti. Ke Goriot posledn raz vydchne, stoj pri om jedine tudent, ktorho mal
rd, ako vlastnho syna. Kee sa Goriotovi zaovia neunvali prispie ani na pohreb
svojho svokra, Rastignac a jeho priate Bianchon obstarali na svoje trovy najlacnejiu
truhlu a sami ho pochovali na parskom cintorne Pre-Lachaise. Posledn okamih tvor
obraz osamelho tudenta kaiaceho veer pri hrobe Goriota a jeho zveren veta,
ktorou vypovedal boj parskej spolonosti: A teraz uvidme, kto z koho. s. 283 287 e by ani jedna z jeho dcr neprila? zvolal Rastignac. Zaraz im napem. - Ani jedna, povedal starec a vystrel sa na posteli. Maj svoje starosti, spia, neprdu. Vedel som to.
lovek mus umiera, aby poznal, o s to deti Ach, priate mj, neete sa, nemajte
deti! Vy im dte ivot, ony vm daj smr. Vy ich uvediete do sveta, ony vs z neho
vyen. Nie, neprdu! Viem to u desa rokov. Ve som si to hovorieval, ale netrfal som si
to uveri. Z kadho oka mu vyhkla slza na erven okraj vieka, no nespadla z neho. Ach, keby som bol bohat, keby som si bol nechal majetok, keby som im ho nebol dal, to
by tu boli, oblizovali by mi lca svojimi bozkami. Bval by som v palci, mal by som krsne
izby, sluhov, teplo; a ony by sa rozplvali v slzch aj so svojimi mumi a demi. To vetko
by som mal. Ale takto ni! Za peniaze je vetko, ete aj dcry. , kdee s moje peniaze?
Keby som zanechval poklady, balili by ma do obkladov, starali by sa o ma; poul by
som ich, vdal by som ich. Ach, moje drah diea, moje jedin diea, moja opustenos a
bieda s mi milie! Ke je bedr milovan, spo je ist, e ho naozaj bia. Nie, chcel by
som by bohat, to by som ich videl. Namojveru, ktohovie: Obe maj srdce z kamea.
Privemi som ich bil, aby ony aspo trochu bili ma. Otec m by vdy bohat, m
dra deti na uzde ako potmehdske kone. A ja som pred nimi kaal! Nanihodnice!
Dstojne korunuj svoje sprvanie voi mne za celch desa rokov. Keby ste vedeli, akmi
pozornosami ma zahrnovali v prvch rokoch manelstva! (Och, to s hrozn muky!) Dal
som im vtedy kadej okolo osemstotisc frankov, nemohli by teda ani ony, ani ich
manelia ku mne hrub. Vtali ma: Mil otecko sem, drah otecko tam. Mal som u nich
vdy prestret. Mimochodom, veeriaval som s ich mumi, ktor sa ku mne sprvali
ctivo. Vyzeral som vtedy, akoby som nieo mal. A preo? Lebo som o svojich
obchodnch veciach nehovoril. O loveka, ktor dva osemstotisc frankov svojim
dcram, o takho loveka sa hodno stara! A zahrnovali ma pozornosami, ale bolo to iba
pre moje peniaze. Svet nie je dobr. Ja som to videl! Vozievali ma na koi do divadla a
ostval som na veierkoch, ako dlho som chcel. Slovom, hlsili sa ku mne, uznvali ma za
svojho otca. Mm ete bystr zrak, verte, ni mi neulo. Vetko to bolo len z
vypotavosti, a to mi zlomilo srdce. Videl som, e to bola sam pretvrka; ale nebolo
lieku. Nectil som sa u nich tak vone ako tun pri stole. Nevedel som, ako mm hovori. A
tak, ke sa niektor udia z vysokej spolonosti spytovali poepky mojich zaov: Kto je
tamten pn? To je otec, o m toliare, je bohat. Ach, to u hej! vraveli a pozerali
na ma s ctou kvli tm toliarom. A ak som im bol aj kedy-tedy trochu na archu, draho
som platieval za svoje chyby! Napokon, kto je dokonal? (Ako t hlava bol!) Trpm v tejto
chvli, ako lovek mus trpie, km neumrie, mj drah pn Eugne, no ale to vetko nie je
ni v porovnan s bolesou, ak mi zaprinil pohad Anastasie, ke mi po prv rad dala
zna, e som povedal dajak hlpos, ktor ju poniovala: jej pohad ma zasiahol ako n.
Bol by som rd vetko vedel, no dozvedel som sa iba to, e som u nepotrebn na svete.
Na druh de som iiel K Delphine, aby som sa u nej poteil, a tu m, zas sa dopustm
nejakej hlposti, o ju nasrdila. Skoro som z toho zbznel. Cel tde som nevedel, o
mm robi. Netrfal som si ich navtvi, bl som sa, e mi bud robi vitky. A tak som
sa naiel za dverami svojich dcr. , boe mj, ve ty pozn moju biedu a utrpenie, ve
vie, koko rz ma dka zasiahla priamo do srdca v ase, ke som ostarel, zmenil sa,
oedivel preo mi dva trpie ete aj dnes? Trpko som si u odpykal, e som ich
privemi bil. Poriadne sa mi vypomstili za moju lsku, muili ma ako kati. Veru, otcovia
s tak pochab! Tak vemi som ich miloval, e som sa k nim vracal ako hr ku hre. Dcry,
to bola moja neres; boli mi milenkami, slovom, vetkm! Obidve jednostaj nieo
potrebovali, naprklad perky; chyn mi to prezradzovali a ja som ich dval, aby ma
vdne prijmali. No pri tom vetkom mi zave dvali mal lekcie, ako sa v spolonosti

sprva. Och, neakali ani na zajtrajok. Zaali sa za ma hanbi. Ha, toto znamen
dobre si vychova deti! Ve ja vo svojom veku som u nemohol chodi do koly. (Boe mj,
ak je to stran boles! Zavolajte lekrov! Keby mi rozesli hlavu, trpel by som menej!)
Dcry moje, dcry moje! Anastasie! Delphine! Chcem ich vidie. Polite po ne androv,
privete ich nsilm! Spravodlivos je na mojej strane, vetko je na mojej strane, prroda,
obiansky zkonnk. Protestujem! Vlas zahynie, ak sa takto liape po otcoch To je jasn.
Spolonos, svet sa krti okolo otcovstva, vetko sa zrti, ak deti nebud milova svojich
otcov. , len ich vidie, pou ich, nech by mi u povedali hocio, len aby som poul ich
hlas, to by utilo moje bolesti. Najm Delphine. No ke prdu, povedzte im, aby sa na
ma nedvali tak chladne, ako to robievaj. Ach, priate mj dobr, pn Eugne, vy
neviete, o to je zrazu zisti, e sa zlato pohadu zrazu zmenilo na siv olovo. Odo da,
ke ich oi prestali na ma iari, nastala pre ma ven zima; preieral som len ia, a
prerel som ho! il som u len preto, aby ma poniovali, urali. Natoko ich bim, e
som prehltol vetky urky, za ktor mi predvali odrobinku zahanbujceho poteenia.
Otec sa musel skrva, aby videl svoje dcry! Venoval som im cel ivot, a ony mi dnes
nevenuj ani hodinu! Som smdn, som hladn, srdce mi hor, neprdu mi uahi v
smrtenom zpase, a ja zamriem, ctim to. No i naozaj nevedia, o je to s cez mtvolu
vlastnho otca? Jesto boh na nebesiach, on sa pomst za ns otcov i proti naej vli. Och,
ony prdu! Prte, drah moje, prte ma pobozka, da mi posledn bozk, posilu na
posledn cestu otcovi, ktor sa bude modli k bohu a povie mu, e ste boli dobr dcry,
ktor bude za vs orodova. Napokon, vy ste nevinn. S nevinn, mil priate! Len to
pekne vetkm povedzte, aby ich kvli mne neodsudzovali. To vetko je moja chyba, ja
som ich nauil, aby po mne liapali. Mal so to rd. Do toho nikoho ni, ani udsk
spravodlivos, ani spravodlivos boiu. Boh by bol nespravodliv, keby ich zatratil kvli
mne. Nekonal som sprvne, urobil som hlpos, e som sa zriekol svojich prv. Ponil
som sa kvli nim. o chcete, aj najkrajie povahy, najlepie due by boli odahli skaze
takejto otcovskej slabosti. Som boiak, som spravodlivo trestan. Ja sm som zavinil, e
sa moje dcry takto sprvaj, ja som ich rozmaznal. Dnes chc rozkoe, ako kedysi chceli
cukrky. Vdy som im dovooval uskutoova dievensk rozmary. V ptnstich rokoch
mali ko! Ni som im neodoprel. Lej ja som vinn, ale vinn z lsky. Ich hlas mi otvral
srdce. Poujem ich, prichdzaj. Och, no, prdu. Zkon prikazuje navtvi umierajceho
otca, zkon je na mojej strane. Ve to bude st iba jednu cestu. Ja ju zaplatm. Napte
im, e im porum miliny! estn slovo. Pjdem vyrba cestoviny do Odesy. Viem ako. S
mojm plnom sa daj zarobi miliny! Nikto na to nepriiel. To sa dovozom neskaz, ako
obilie alebo mka. Ha, ha, a o krob? I v tom bud miliny! Nebudete luha, povedzte im,
e miliny, a aj ke prdu iba z lakosti, radej chcem by oklaman, len ke ich uvidm.
Chcem svoje dcry! Ja som ich splodil, patria mne!