Honoré de Balzac - Otec Goriot

Literárne obdobie: francúzsky realizmus

Názov diela: Otec Goriot – meno Goriot je meno jednej z hlavných postáv a slovo
otec v názve poukazuje na otcovskú lásku postavy k svojim dvom dcéram.
Literárny druh: epika (1. prítomnosť rozprávača, 2. dejovosť)
Literárny žáner: román (1. veľký počet postáv, 2. hlavné a vedľajšie dejové línie)
Obdobie a miesto deja: začiatok 19. storočia (rok 1819); Paríž, hlavne penzión pani
Vauqerovej
Kompozícia: Dielo nie je rozdelené na kapitoly, tvorí jeden celok. Obsahuje hlavné aj
vedľajšie dejové línie.
Hlavné postavy: Otec Goriot - bývalý obchodník, otec Delphine a Anastasie, svoje
dcéry nadovšetko miluje
Eugene de Rastignac - študent práva v Paríži, pochádza z chudobného prostredia,
neskôr priateľ Delphine
Delphine de Nucingen - dcéra Goriota, manželka bankára
Anastasia de Restaud - dcéra Goriota, manželka grófa
Vautrin (vlastným menom Jacques Collin, prezývaný Oklamsmrť) - trestanec,
obyvateľ penziónu
Pani de Beauséant - sesternica Eugena, má v Paríži vysoké postavenie
Pani Vauquerová - majiteľka penziónu
Dej: Príbeh sa začína v Paríži v roku 1819 v penzióne pani Vauqerovej, ktorý sa
nachádza v jednej z najchudobnejších častí Paríža. Obyvatelia penziónu sú tu
rozdelení podľa svojho majetku a množstva peňazí, ktoré za ubytovanie platia. Na
prvom poschodí sa nachádzajú najlepšie a najdrahšie izby, druhé poschodie je pre
menej zámožných a na treťom bývajú tí najchudobnejší. Na povale nad tretím
poschodím sú ubytovaní zamestnanci penziónu.
Otec Goriot bol obchodníkom s cestovinami a múkou. Keď sa nasťahoval do
penziónu, mohol si bez problémov dovoliť bývať na prvom poschodí, v tom
najkrajšom apartmáne. Goriot nedá dopustiť na svoje dve dcéry Anastasiu a Delphine.
Ony však medzi sebou kvôli vzájomnej závisti nemajú dobrý vzťah. Obidve sú dobre
vydaté - jedna za šľachtica a druhá za bankára. Keďže ich manželstvá boli uzavreté
najmä pre peniaze, ani jedno nie je šťastné. Lásku svojho otca obidve zneužívajú a
navštevujú ho len vtedy, keď potrebujú peniaze. Predtým než ostatní obyvatelia
penziónu zistili pravdu, mysleli si, že sa jedná o Goriotove milenky. Postupom času je
otec Goriot kvôli svojej štedrosti prinútený presťahovať sa na tretie poschodie, do
najlacnejšej izby.
U pani Vauquerovej býva aj mladý študent práva Eugen de Rastignac, ktorý pochádza
z chudobných pomerov. Mladík sníva o tom, že sa raz dostane do vysokých okruhov a
s Parížom ho zoznamuje jeho sesternica pani de Beauséant, ktorá má významné
postavenie. Eugene zisťuje, akú veľkú rolu tu zohrávajú majetok a peniaze, chce si
preto nájsť bohatú manželku. Ako prvú vďaka sesternici spozná Anastasiu, nevediac o
tom, že je to Goriotova dcéra. Raz ju príde navštíviť, no len čo pri rozhovore
spomenie meno Goriot, dostáva ju aj jej manžela do pomykova, tvária sa však milo, až
kým Eugen neodíde. Neskôr mu sesternica oznámi, že Delphine a Anastasia sú
Goriotove dcéry.
Vautrin, vlastným menom Jacques Collin prezývaný aj Oklamsmrť sa javí ako vážený
obyvateľ penziónu, no v skutočnosti je to bývalý trestanec. Parížsku spoločnosť vníma
takú aká je - falošnú a skazenú. Vautrin ponúkne Eugenovi plán, že zabijú brata
bohatej a nezadanej Victorine, ktorá následne získa dedičstvo od svojho otca a
Eugene tak získa majetok, z ktorého potom časť venuje Vautrinovi. Eugene je
nerozhodný, ale napokon sa rozhodne inak – pre Delphine. Vautrin je chytený
políciou.
De Rastignac spoznáva Delphine, druhú dcéru otca Goriota a zamilujú sa do seba.
Prehlbuje sa tak aj vzťah medzi ním a Goriotom. Eugene je ovplyvnený Parížom a
vedie vnútorný boj medzi morálkou a túžbou po peniazoch a vysokom postavení.
Nestráca však všetky svoje dobré vlastnosti.
Otec Goriot, využivaný svojimi dcérami, začne chorľavieť. Leží na smrteľnej posteli,
ale už za nepríde ani jedna z jeho dcér, pretože sú obidve na plese. Napriek hnevu ich
otec stále túži po ich príchode. Keď Goriot umiera, Delphine spí a Anastasia rieši
problémy so svojím manželom. Jediný, kto sa o neho stará z čistej lásky je Eugene.
Anastasia dorazí, až keď je jej otec mŕtvy a začína si priznávať svoje chyby. Na
pohrebe sa neukáže ani jedna z jeho dcér, namiesto toho pošlú prázdne koče. Dielo sa
končí Eugenovou výzvou oproti spoločnosti: „A teraz uvidíme, kto z koho.” A
odchádza na večeru k panej de Nucingen.
Hlavná myšlienka: Dielo poukazuje na to, ako prehnaná túžba po peniazoch môže
ľudí spraviť bezcitnými. Zároveň opisuje nezdravý vzťah otca ku dcéram, ktoré sa
naučili ho využívať a pre jeho obetavosť k nemu stratili úctu.
Aktuálnosť: Tento román je svojou hlavnou myšlienkou nadčasový a stále aktuálny.
Vlastný názor: Dielo podľa mňa prinúti čitateľa rozmýšľať, či už nad správaním ľudí,
aj nad hlavnou myšlienkou, ktorá sa dá uplatniť v akejkoľvek dobe. Koniec bol veľmi
emotívny. Vyskytuje sa tu mnoho opisných častí, ktoré pomáhajú s predstavivosťou,
no zároveň si myslím, že nie sú také zaujímavé na čítanie.