Bilingválne gymnázium Milana Hodžu

Komenského 215, 038 52 Sučany

ROČNÍKOVÁ PRÁCA
Margita Figuli: Tri gaštanové kone

Meno a priezvisko: Trieda: III.C

Paulína Palčinská Školský rok: 2022/2023
Naturizmus
Naturizmus trval v 30. – 40. rokoch 20. storočia a vznikol vo Francúzsku. Vznikol
v komplikovanom období (v blízkosti vojny, v strachu o život). Autori v tomto období
odmietali realisticky zobrazovať sociálne javy a preto sú ich diela rozprávkové a baladické.
Naturizmus je najvyššie štádium lyrizačných tendencií. Pochádza z latinského natura
(príroda, prirodzenosť). Spisovatelia hľadali mravné istoty v dedine, v prírode. Orientovali sa
na vnútorný život človeka, nie na dej.

Znaky
– Dedinská tematika
– Ja-rozprávanie – subjektívnosť umeleckej výpovede (výrazná zaujatosť autora)
– Rozprávkovo-mýtický princíp
o Rozprávkovosť
o Mytológia
o Mýtickosť
– Vrchárska tematika = regionalizmus
o Hnutie, ktoré sa usiluje vyzdvihnúť a zdôrazniť charakteristické zvláštnosti,
význam istého regiónu či územnej oblasti
o V literatúre to je autorov vzťah k určitému kraju, ku charakteristike kraju,
k historickým udalostiam, ku kultúrnym a jazykovým prejavom
– Motívy: láska, priateľstvo, detstvo
– Morálne hodnoty: láska, príroda, život
– Prelom medzi snom a skutočnosťou
– Odklon od sociálnych a spoločenských problémov
– Alúzie (odkazy) na Bibliu
– Kategorizácia postáv
o Postavy sa delia na kladné a záporné, pri čom záporná postava je vždy
aktívnejšia
– Dobro víťazí nad zlom – harmonické riešenie konfliktov
– Výrazná symbolika
– Príroda ako dejotvorný činiteľ
– Monumentalizácia (typ idealizácie)
o Zobrazenie hrdinu týčiaceho sa nad svojím okolím
o Monumentalizácia prírodných javov
– Idealizácia postáv
o Cieľom je vyzdvihnúť zvolenú postavu nad jej okolie. Toto povýšenie nad
úroveň ostatných sa môže týkať telesných vlastností, vôle, odvahy, múdrosti
alebo mravnosti. Ak autor obdaruje svojho hrdinu absolútnou prevahou týchto
vlastností nad inými, a tým ho priblíži k dokonalosti.
– Obraznosť, metaforickosť
– Biologický čas
o Nepoznáme presný čas a ani ho nevieme určiť
 o Plynutie času vieme zistiť podľa starnutia postáv, striedaniu ročných období,
striedania dňa a noci
– Postavy zvierat – symbol dobra a čistoty
– Expresionalizmus – východiskový smer
– Lyrizácia postáv
o Dôraz na ich psychiku, majú slabé sociálne väzby, ale sú priestorovo
zakotvené v prostredí, striktne sa delia na kladné a záporné
– Žánre: novela (hlavný), poviedka
– Lyrické postupy – obraznosť, vnútorné monológy
– Rozdelenie sveta
o TAM HORE – príroda, hory, neskazení ľudia, láska, pokoj
o TAM DOLE – dediny, mestá, neprajnosť, závisť

Predstavitelia
– Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia
– Margita Figuli: Tri gaštanové kone
– František Švanter: Nevesta hôr
– Ľudo Ondrejov: Zbojnícka mladosť

Margita Figuli
Bola spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež. Je významnou
predstaviteľkou slovenského naturizmu. V literatúre je známa ako „moralizátorka“. Ako
jedna z mála je ženskou predstaviteľkou medzivojnovej prózy.

Život
Margita Figuli, sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Základné vzdelanie
získala v rodisku a Dolnom Kubíne. Gymnaziálne štúdiá začala v Dolnom Kubíne, neskôr
chcela ísť študovať na umeleckú školu, ale pre materiálnu situáciu rodiny nastúpila na
Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici, kde aj zmaturovala. Potom nastúpila ako anglická
korešpondentka do Tatrabanky v Bratislave, kde zotrvala až do roku 1941, keď ju z
politických dôvodov zo zamestnania prepustili pre jej protivojnovú novelu Olovený vták.
Odvtedy sa venovala iba literárnej tvorbe. V roku 1939 sa vydala za MUDr. Jozefa Šustra,
očného lekára, pochádzajúceho z Juhoslávie, neskoršie univerzitného profesora. V
manželstve sa im narodil jediný syn. Zomrela 26. marca 1995 v Bratislave.

Tvorba
Literárnu tvorbu začala básnickými pokusmi. Písala o očarení ľúbostnými citmi
a netrpezlivom očakávaní lásky. Neskôr začína písať aj prózu, ktorá vyznieva rovnako
lyricky ako je poézia. Začiatkom banky tridsiatych rokov 20. storočia pod pseudonymom
Morena v Kalendári Tatrabanky uverejnili jej novelu Pieseň otrokov. Jej prózy začali
publikovať aj časopisy Slovenské pohľady, Elán, Slovenské smery, Živena, Tvorba.

Diela
 – 1932 - autobiografická poviedka List od otca (debut)
– 1936 – novela Uzlík tepla
– 1937 – zbierka noviel Pokušenie
– 1938 - Čierny býk
– 1940 – novela Tri gaštanové kone
– 1940 – novela Olovený vták
– 1942 – bibliofília Tri noci a tri sny
– 1946 – román Babylon
– 1949 – fragment románu Zuzana
– 1956 – autobiografický román Mladosť (pre deti)
– 1963 – Môj prvý list (pre deti)
– 1964 – autobiografický román Adrianina niť (pre deti)
– 1969 – Životopisné legendy
– 1973 – Rebeka
– 1974 – román Vietor v nás
– 1980 – Balada o Jurovi Jánošíkovi (pre deti)

Najznámejšie diela
Zbierka noviel Pokušenie (1937)

 Vnútorný svet ženských hrdiniek (hľadanie lásky, šťastia, rovnováhy)

 Vymykanie z naturizmu tým, že zobrazuje sociálne prostredie
 Skúmanie rôznych variantov pokušenia lásky, nadšenie z bezprostrednosti
a čistoty citu, vrúcnosť prejavu, tajomnosť
Novela Tri gaštanové kone (1940)
Novela Olovený vták (1940)
 Protest proti vojne a režimu
 Jej ďalšia činnosť je kontrolovaná
 Kritika účasti Slovenska vo vojne proti Poľsku
Historický román Babylon (1946)
 Posledné dva roky Chaldejskej ríše (Mezopotámia) pred dobytím Peržanmi
 Láska, zrada, pomsta, intrigy, tajomstvá, veštby, sny (romantizujúce prvky)
 Aktualizovaný motív, aby sa mohla vyjadriť k vlastnej dobe (2. sv. vojne)
 Odklon od naturizmu (množstvo vedľajších dejových línií)
 Monumentálny štýl, pripomína eposy (epická šírka, spomaľovanie deja)
 Vďaka zrade babylonských kňazov padlo mesto Babylon.
Autobiografický román Mladosť (1956)
 Vlastné detstvo počas 1.sv.vojny;
 Hrdinstvo matky, ktorá musí gazdovať sama
 Kronikársky prístup
Román Ariadnina niť (1964)
 Prostredie školy, antický motív (niť = vzdelanie)
Znaky tvorby
– Regionalizmus
o Vzťah autora k rodnému kraju
o Vyšný Kubín (Orava)
– Charakteristická ženskosť
o Žena – hlavná postava, je nositeľkou kladných ľudských vlastností a témou
diel je často obraz ženského sveta.
– Tematika morálnych hodnôt a čistoty citov
– Rozprávkové prvky
– Prepojenie človeka s prírodou
– Lyrizácia
– Umelecké prostriedky
– Psychologizácia postáv

Božena Slančíková Timrava

Margita Figuli nadviazala na tradíciu, ktorú v slovenskej literatúre zanechala Timrava.
Často preberá jej štýl písania ale nie je sentimentálna ako Timrava (to, že píše rozprávkový
príbeh neznamená nevyhnutne sentimentálnosť)

Spoločné znaky
– Ponorenie do psychiky postav
o Zameranie na vnútorný svet postavy
o Rozoberá jej vnútro, hĺbku, psychiku
– Ženské postavy majú častokrát ťažký osud
o Musia sa s ním pasovať sami ako ženy
o Zobrazuje duševný život ženy a jej myšlienkové pochody
– Významný je vnútorný monológ postáv
– Opisuje dedinské prostredie

Tri gaštanové kone

Celá novela je akoby biblickým príbehom, bolestným putovaním tŕnistou cestou za
skutočnou láskou. Hlavný hrdina Peter verí vo víťazstvo spravodlivosti. Na svojej strane má
celú prírodu, ktorú reprezentujú gaštanové kone a lesy, ktorými prechádza.
Príbeh o tzv. veľkej čistej láske, ako príbeh o ľudských vzťahoch, ktoré majú až
prírodnú čírosť a nie sú narušené a filtrované civilizačnými nánosmi. Vysoko sa oceňoval aj
autorkin poetický jazyk a vznešený štýl. V dobových literárnych diskusiách medzi rokmi
1945 až 1948 sa však mnohé z týchto vlastností prózy (nielen prózy M. Figuli, ale všeobecne)
problematizovali ako produkt idylického a dramatickej dobe neprimeraného tvorivého
postoja. Po nastolení komunistickej totality a jej ideových a estetických kritérií zavládli nad
dielom rozpaky. Autorka sa ich pokúsila rozptýliť prispôsobivým gestom: odstránila z textu
románu jeho rámcujúce časti. Tým však vyvolala viaceré významové a estetické
disproporcie, ktoré hodnotu diela znížili. Po týchto úpravách stratil román svoju pôvodnú
mýtickú a transcendentálnu perspektívu a zostal z neho len kvetnato vyrozprávaný
sentimentálny príbeh z dedinského prostredia.
Z literárnohistorického hľadiska sú však Tri gaštanové kone vo svojej pôvodnej verzii
významným dielom slovenského literárneho naturizmu.

Dej
Peter prichádza z rodného Turca do Oravy pre svoju nevestu – dievča Magdalénu. Ide
na požičanom gaštanovom koni. V noci stretá dvoch pašerákov koní – priateľa a
Magdaléninho bratranca Jožka Greguša a bohatého gazdu Jana Zápotočného. Od Jožka sa
dozvedá, že Zápotočný sa chystá vziať si za ženu Magdalénu. Peter tomu neverí a spolieha sa
na ňu, že sa rozhodne v jeho prospech. V mysli sa neustále vracia do detstva, keď sa spolu
ako nevinné deti hrávali.
Peter sa s Magdalénou stretá; tá mu sľúbi, že bude na neho verne čakať a odíde s ním,
až on niekde postaví dom a príde na troch gaštanových koňoch po ňu. Šťastný Peter sa vracia
do Turca, aby na mieste kde kedysi stál dom jeho rodičov postavil vlastný.
Po dvoch rokoch sa vracia na Oravu odviesť Magdalénu ako svoju ženu. Dozvedá sa
krutú pravdu, že Zápotočný v tú noc, čo si dali sľub a on ho vypočul, znásilnil Magdalénu,
ktorá si ho musela vziať. Neskôr potratila pri splašených koňoch, ktoré Jano týral. Peter sa
stretá s Magdalénou, no tá je rozhodnutá v manželstve trpieť. Pri koňoch sa znova zraní. Jej
matka zo všetkých nešťastí obviňuje Petra. Napokon Magdaléna vyzdravie a sám Jano
zahynie pod kopytami týraného koňa. Nakoniec spolu s Magdalénou odchádza do Turca.

Charakteristika postáv
Hlavné postavy
Čiernobiele delenie postáv:
1. Dobré: Peter, Magdaléna
2. Zlé: Jano Zápotočný, Maliarička

Peter
Symbolika mena: biblické meno, Peter v biblii trikrát zaprel Krista – Magdaléna má strach,
že by ju Peter zradil.
Pomenovania:
– Tulák: Peter sa neživí obrábaním pôdy ako ostatní ľudia, ale chodil za prácou po kraji.
Nazval ho tak z posmechu Jano, pretože mu zhorel dom.
– Popolvár: Peter bojuje za dobro rovnako ako popolvár, bojuje láskou zatiaľ, čo
popolvár bojoval mečom.
o Popolvár najväčší na svete (príbeh o rytierskej cti, potrestanom zle a nežnej
láske)
Vlastnosti: odvážny, čestný, pracovitý, morálne a eticky čistý, spätý s prírodou, citlivý
 Hlavný predstaviteľ dobra, je jeho stelesnením (kladná postava, rozprávkový hrdina).
V živote sa snaží konať podľa zásad kresťanskej etiky, má silnú morálku. Svojou
pracovitosťou a usilovnosťou sa snaží získať Magdaléninu lásku. Splní sľub – vybuduje pre
seba a Magdalénu spoločný domov a vracia sa za Magdalénou s tromi gaštanovými koňmi. Z
lásky k Magdaléne sa zriekol dovtedajšieho spôsobu života, aby splnil jej podmienky.
Je nešťastný, keď sa dozvie, že Magdaléna je už vydatá za Jana. Chce vedieť, prečo sa
nechala donútiť k takému kroku. Keď Magdaléna prežije smrteľnú chorobu, je ochotný na
odporúčanie kňaza odísť z kraja, len aby mala Magdaléna pokojnejší život, aby sa jej Jano
nepomstil za neho. Po Janovej smrti si odvádza Magdalénu do Turca.
Je ochotný pre Magdalénu urobiť čokoľvek – postavil by sa celému svetu. Je však
veľmi váhavý, lebo nechce nikomu ublížiť (može uniesť Magdalénu; získať ju, keď je s ním
sama; zabiť Jana; zobrať si inú ženu – neurobí to).

Jano Zápotočný
– Železný mních
Vlastnosti: agresívny, sebecký, impulzívny, násilnícky, bezcitný, pomstychtivý
Petrov protiklad, bohatý gazda z Leštín a sok v láske. Stelesňuje prekážku pri
presadení sa lásky, pri uskutočňovaní dobra. Správa sa kruto k ľuďom i zvieratám. Za svoju
surovosť zaplatí životom.
Je typickou zlou postavou naturizmu. Je najbohatší gazda, preto ho chce Magdalénina
matka za zaťa. Túži len po zisku, majetku a peniazoch (Ďuro – Statky-zmätky). Pašuje kone
pre pocit nebezpečenstva, nie z nedostatku.
Je násilnícky, surový. Je nešťastný, že Magdaléna myslí na Petra, no netrápi ho to, že
ju k sobášu donútil násilím. V nešťastnom manželstve začal piť. Nakúpil kone, ktoré sú
nebezpečné a naschvál k nim posiela Magdalénu, aby im dala piť a jesť. Kone bije do krvi.
Na oranie zapriahne koňa, ktorý nie je zvyknutý na takú prácu, a pritom núti Magdalénu, aby
koňa viedla ona. Kvôli Janovi príde Magdaléna o dieťa. Jano sa pokúsi zabiť Petra.
Jano sa nepolepšil, ani keď Magdaléna prežila smrteľné ochorenie. Jano opäť začal
týrať kone. Keď mu ušiel najviac týraný kôň, podozrieva Magdalénu, že ho ona pustila, ako
dohovorené znamenie s Petrom. Jano týra gaštanového koňa uprostred dvora, Magdaléna ho
musí držať. Vypaľuje koňovi na brucho nápis TULÁK, vypáli mu oko. Kôň sa vzopne a
kopytami Jana zabije.

Magdaléna
Symbolika mena: biblické meno, trpiteka, vybrala si vykúpenie utrpením. Musí si prechádzať
trpkým osudom. Ako aj v Biblii Boh Magdaléne na konci odpúšťa, Magdaléna v diele nájde
svoje šťastie, keď v závere odchádza s Petrom.
– Ideál ženskej krásy a nežnosti
– Spolu s Petrom – symbol večnej lásky
– Prekážky, ktorými si prechádza ju zoceľujú a robia silnou ženou
 Čistá, citovo založená a pobožná žena. Sľub, ktorý dala Petrovi nedodržala, pretože sa
jej Jano Zápotočný násilím zmocnil a čakala jeho dieťa. So svojím osudom sa nikdy
nezmierila, je však pasívna. Peter si po sobáši odviedol Magdalénu na troch gaštanových
koňoch.
Má rada Petra. Keby nebol prišiel, sama by sa vybrala za ním. Chce, aby sa Peter
usadil, postavil dom, to by presvedčilo aj jej zištnú matku. Po Janovom násilí a po vynútenej
svadbe sa stáva trpiteľkou. Svoje trápenie ticho znáša. Keď bola smrteľne chorá, Jano chcel
zabrániť Petrovi, aby sa s ňou rozlúčil. Po Janovej smrti sa Magdaléna zrieka dedičstva v
prospech Janovej sestry a odíde s Petrom do Turca.

Maliarička
– Magdalénina mama
– Záporná postava
Vlastnosti: hašterivá, panovačná, chamtivá
Váži si majetok Zápotočného viac ako lásku Petra k svojej dcére.

Vedľajšie postavy:
– Maliarik, Jožko Greguš, Muž s fúzikmi, sestra Zápotočného, krčmár a krčmárka v
Leštinách, kňaz, starček

Maliarik
– Magdalénin otec
– Kladná postava:
Vlastnosti: čestný, pracovitý
Chce, aby bola jeho dcéra šťastná, radšej by prijal jej sobáš s Petrom.

Jozef Greguš
– Magdalénin bratranec
– Peter ho pozná z detstva
– Magdaléna mu zanechá Janove kone.

Muž s fúzikmi
– Jeden z obyvateľov Leštín
– Tretí muž zamilovaný do Magdalény
Nechce, aby sa vydala za násilného Jána, radšej by bol, keby si ju zobral Peter

Úloha prírody v diele

– Pole
o Láska, nespútanosť, sloboda
o Smrť, osud
 – Kone
o Dejotvorný činiteľ
o Preberá na seba zodpovednosť človeka – pomsta za všetko zlo
o Zasahuje v rozhodujúcich chvíľach
o Kone rámcujú začiatok a koniec príbehu
o Ako sa človek správa k zvieratám, taká je hodnota človeka ň
Smrť: kone/príroda sa pomstili Zápotočnému, zabil ho vlastný kôň
Život: začiatok nového života Petra a Magdalény

Analýza
– Autor: Margita Figuli
– Názov: Tri gaštanové kone
– Námet: Príbeh lásky dvoch mužov k jednej žene.
– Literárna forma: próza
– Literárny druh: epika
– Literárny žáner: novela (so znakmi rozprávky)
– Literárne obdobie: slovenská medzivojnová próza
– Téma: Príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby
našli svoje vysnívané šťastie.
– Idea: Iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený
cieľ, svoje šťastie,
– Aktualizácia: Človek je vždy súčasťou širšieho sveta, spoločnosti, mal by žiť v
harmónii s ostatnými, mal by žiť mravne, konať dobro.
– Miesto a čas deja: nepoznáme presný čas deja (biologický čas); dej sa odohráva na
dedina na Orave (Leštiny) a v Turci
– Obdobie: próza naturizmu
– Rozprávač: 1. osoba singuláru, ja-rozprávanie, rozprávačom je Peter (hlavná postava)

Symbolika názvu
Magické číslo tri je symbolom rozprávky a toto číslo sa v diele nachádza viackrát, ako
len v názve Tri gaštanové kone.
– Najskôr Peter dostáva tri úlohy: musí zanechať tuláctvo a chytiť sa gazdovstva
(postaviť dom pre seba a Magdalénu), a keď sa mu to podarí má prísť pravé na troch
gaštanových koňoch (troch – v rámci symboliky čísla tri).
– Okrem toho musí Peter trikrát riešiť tú istú situáciu – a to zachraňovať Magdalénu
z pod konských kopýt.
– Do Magdalény sú zamilovaný práve traja muži.
– Hlavnou témou príbehu je ľúbostný trojuholník.
Gaštanová farba je farba zeme a prírody. Kone sú symbolom sily, čistoty
a spravodlivosti. Ukazujú nenahraditeľnú úlohu prírody v živote človeka.

Kompozícia diela
 – Jednoduchý príbeh – jednoduchá dejová línia
Dve roviny
1. Náruživá láska, vášeň, ktorá vedie k zločinu = Magdaléna a Jano
2. Láska epická, skutočná = Magdaléna a Peter
Vonkajšia kompozícia:
– 160 strán
– Tri časti (rímske čísla)
– 10 + 5 +15 kapitol
Vnútorná kompozícia:
1. Expozícia: Peter cestuje z Poľských hraníc do Leštín za Magdalénou.
2. Kolízia: Stretnutie s Jožkom Gregušom a Janom Zápotočným, pri ktorom sa Peter
dozvie o Janovom úmysle získať Magdalénu. Neskôr spoločne prichádzajú
k Maliarikovcom a Peter stretne Magdalénu.
3. Kríza: Jano požiada Magdalénu o ruku a následný sľub Petra a Magdalény v horách,
o ktorom sa dozvie Jano.
4. Peripetia: Peter splní svoj sľub a vracia sa po Magdalénu. Pri príchode do Leštín sa
dozvie, že Magdaléna je už rok vydatá. Peter vidí, ako Jano týra Magdalénu i koňa.
Zachraňuje Magdalénu, ale ona následne ťažko ochorie. Peter rozhodne odísť z
Magdaléninho života.
5. Rozuzlenie: Jano týra koňa tak kruto, že sám kôň Jana zabije. Magdaléna si napokon
vyberá život s Petrom. Peter a Magdaléna odchádzajú na Turiec.

Kompozičný postup
1. Reťazový kopmozičný postup
o spojené hlavnou postavou Petra, ktorý plní tri úlohy
2. Chronologický
3. Retrospektívny
4. In medias res

Znaky naturizmu
– Opisy prírody
o Predstavuje dobro
– Rozprávkovosť
– Dedinské prostredie
– Vnútro postáv – monológy, subjektívnosť
– Boj dobra so zlom, víťazstvo dobra nad zlom
– Biblické motívy - alúzie

Znaky rozprávky:
– Dobré a zlé postavy
 – Magické číslo tri
– Zvieratá zasahujú do deja
o Kôň neublíži Magdaléne, ale zabije Jana, je teda vykonávateľom
spravodlivosti,
– Dobro víťazí nad zlom.

Znaky lyrizácie:
– lyrický opis prírody
– lyrizácia textu – dej je oslabený
– lyrizácia jazyka – metafory, prirovnania, epitetá, personifikácie, básnické zvolania
– lyrizácia postáv – dôraz na psychiku, dôraz je na vnútornom prežívaní človeka

Jazykové prostriedky:
– Umelecké jazykové prostriedky: metafory, prirovnania, prívlastky
– Bohato sú zastúpené expresívne slová
– Ľudový, emocionálny, hovorový jazyk
– Alúzie

Konflikty
Peter
Peter – Magdaléna
Peter – Zápotočný
Zápotočný – Magdaléna
Zápotočný – príroda
Peter – Maliarička

Problematika
1. Túžba po majetku a moci
2. Dedinský život
Dedina má vlastné zákony: Vzťah dedinčanov k pôde spôsobuje, že opovrhujú
Petrom, ktorý ako nákupca dreva trávi život na cestách. nešťastná.
3. Láska
4. Generačný problém
5. Spoločenské postavenie
Peter – sirota, je odkázaný sám na seba, pretĺka sa životom, pracuje ako predajca
dreva, málo sa o ňom vie, volajú ho tulák, popolvár
Zápotočný – najbohatší gazda z dediny, bohatol pašovaním koní, surovec, násilník
 Podľa dedinčanov sa človek bez pôdy nemôže rovnať Janovi, najbohatšiemu gazdovi
v dedine. Hoci je Jano hrubý, krutý, v očiach dedinských gazdov je najlepšou partiou pre
dievča. Podľa nich Peter nemá čo ponúknuť neveste. Nikto z dediny si nepripúšťa, že by
Magdaléna mohla byť s Janom pre jeho surovosť
6. Morálnosť
Peter (kladná postava) – je veľmi odvážny, skromný, charakterný, pracovitý a
vytrvalý, čestný, úprimný, láskavý, nadovšetko verný svojim mravným zásadám, stelesňuje
dobro, ale nie je ideálny, aj on má pokušenie porušiť svoje zásady, je zžitý s prírodou,
nachádza v nej priateľa a útočisko – má rád prírodu a zvieratá, má rád Magdalénu, úprimne
ľúbi,
Zápotočný – (záporná postava) – Petrov pravý opak, surový k zvieratám, aj ľuďom,
bezcitný, sebecký, neverný, nemravný, je beštia – krutý a pomstychtivý, pijan, opovrhoval
Magdalénou
7. Postavenie ženy v spoločnosti
Figuli Margita (oravskakniznica.sk)
Margita Figuli – Wikipédia (wikipedia.org)
Margita Figuli: Tri gaštanové kone – analýza diela a charakteristika postáv - akosapise.sk
Tri gaštanové kone – Margita Figuli | discoveria.org
Informačná analýza beletrie - Margita Figuli, Tri gaštanové kone :: Svet kníh a literatúry
(webnode.sk)
Vráťme knihy do škôl | abcknihy.sk (vratmeknihydoskol.sk)
Margita_Figuli_Tri_gastanove_kone.pdf (glarchiv.com)
26._Tri_gastanove_kone.doc (live.com)
Digitálna študovňa slovenskej literatúry (sav.sk)
Literatura - Kompletny 3. rocnik strednych skol (zones.sk)
Margita Figuli - Tri gaštanové kone | Ťaháky-referáty.sk (aktuality.sk)
LITERATÚRA 1-30 (zones.sk)
Próza naturizmu v slovenskej medzivojnovej próze - Slovenský jazyk a literatúra - Maturitné
otázky (vysokeskoly.sk)
Margita Figuli - Napísali o autorovi | Slovenské literárne centrum (litcentrum.sk)