SRDCE A CIEVNA SÚSTAVA

srdce a cievna sústava

CS tvorí uzavretá sústava rúrok. Krvný obeh zabezpečuje
zásobovanie všetkých častí tela krvou.
Z funkčného hľadiska ho možno rozdeliť na:
• srdce
• tepny
• žily
• vlásočnice

SRDCE /COR svalový orgán uložený v medzipľúcí.

STAVBA SRDCA:
Má tvar kužeľa. Hrot srdca smeruje dopredu a dole. Približne 2/3 srdca sú uložené v ľavej a 1/3
v pravej časti hrudníka. Srdce dospelého človeka má veľkosť asi ako päsť.
Srdce je uložené v blanitom vaku - osrdcovníku; v jeho vnútri sa nachádza malé množstvo tekutin -
zvlhčuje jeho povrch a chráni pred trením a nárazmi.
Stenu srdca tvoria 3 vrstvy:
 epikard -osrdie : väzivo, ktoré pokrýva vonk. povrch srdca, zároveň tvorí aj vnút. časť
osrdcovníka
 myokard - základná srdcová svalovina, stavbou pripomína priečne pruh. svaly
a funkciou hl. svaly- vytrvalo pracuje, neunaví sa, vôľou neovládateľné, zabezpečuje prácu srdca a
vedenie vzruchov (je vzrušivá)
 endokard- tenká blana, ktorá vytvára vnút. výstelku srdca. Tvorí aj chlopne medzi P a K.
Srdce má 4 DUTINY, pozdĺžnou priehradkou je rozdelené na pravú a ľavú časť : predsieňová
priehradka a komorová priehradka.
V každej časti (P, Ľ) sa nachádza:
Predsieň: PP a ĽP
Komora: PK a ĽK
Medzi PP a PK je trojcípa - trikuspidálna chlopňa
medzi ĽP a ĽK je dvojcípa - mitrálna chlopňa fungujú ako jednosmerné ventily.
1
 SRDCE A CIEVNA SÚSTAVA

VÝŽIVA SRDCA
zabezpečujú ju vencovité (koronárne) tepny- vystupujú z aorty. Pravá vencovitá tepna zásobuje
pravú časť srdca a ľavá ľavú. Z vencovitých tepien → menšie tepny- vytvárajú veľké kapilárne siete.
Žilová krv odteká zo srdca do PP.
ČINNOSŤ SRDCA
-srdce neustále, rytmicky pracuje ako jednosmerná pumpa;
striedajú sa dve fázy:
systola- stiahnutie svaloviny; krv sa z príslušnej časti srdca vytláča
diastola- ochabnutie svaloviny; príslušná časť srdca sa plní krvou
Pri systole P sú cípovité chlopne otvorené a K sú v diastole- krv vytláčaná z P vteká do K.
Pri diastole P sú cipovité chlopne uzavreté a K sú v systole- krv vytláčaná z K vteká do tela.
Priemerný počet cyklov v stave pokoja predstavuje 70 za minútu.
Celý cyklus srdca je riadený: autonómnym nervovým systémom a vodivou svalovinou srdca =
prevodový systém srdca.
PREJAVY ČINNOSTI SRDCA:
 SRDOVÁ OZVA= zvuk vyvolaný sťahom srdcového svalu a následným uzavretím chlopne
- systolická ozva =uzavretie cípovej chlopne
- diastolická ozva= uzavretie polmesiačikovitých chlopní.
 TEP- vzniká nárazom krvi na steny aorty, sleduje sa takto rýchlosť činnosti srdca: na zápästí,
v krčnej jamke.
 ELEKTRICKÝ PREJAV činnosti srdca – prúdy, ktoré vznikajú činnosťou srdca – je možné
merať elektrokardiogramom (EKG), zisťuje sa stav srdca a jeho zmeny funkcií
 KRVNÝ TLAK = tlak v tepnách = krv, ktorá vyteká zo srdca do aorty spôsobí dočasný tlak na
jej stenu.
 Systolický tlak - najvyšší tlak počas sťahu- systoly, 14-16 kPa = 100- 120 torr
 Diastolický tlak – najnižší tlak počas ochabnutia svalu -diastoly; 8-11 kPa = 60-80 torr.

2
 SRDCE A CIEVNA SÚSTAVA
Meria sa tonometrom/tlakomerom najčast. na ramennej tepne. Vekom sa mení; v starobe vyšší,
viac u žien
KRVNÝ OBEH
Počas celkového obehu prechádza krv srdcom 2x. Prvýkrát, keď sa čerpá z pravej strany srdca do pľúc,
kde sa okysličuje. Potom sa vracia do ľavej polovice srdca, odkiaľ sa čerpá do tela, aby rozviedla kyslík.
Odkysličená krv z tela sa vracia do srdca a obieha znovu.
1. malý = pľúcny krvný obeh
začína v PP; Do PP privádza horná a dolná dutá žila odkysličenú krv z tela, ktorá po stiahnutí P
prechádza cez otvorenú trojcípu chlopňu do PK. odkiaľ sa pri systole vypudí pľúcnicovým kmeňom =
pľúcnica (jediná tepna, ktorá vedie odkysličenú krv) do pľúcnych tepien a nimi do pľúc, kde sa
okysličí. Medzi PK a pľúcnicou je polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi
do PK. Krv sa z pľúc vracia 4 pľúcnymi žilami (jediné žily, ktoré vedú okysličenú krv) do ĽP.

2. veľký =telový krvný obeh

začína v ĽK, odkiaľ sa okysličená krv pri systole K vypudí aortou
(srdcovnicou) - najväčšia tepna, do celého tela. Na jej začiatku je
polmesiačikovitá chlopňa. Krv sa z tela vracia hornou a dolnou dutou žilou
do PP.

3. vrátnicový (portálny) obeh

- je žilový obeh
- začína sa vlásočnicami v sliznici čriev, žalúdka, sleziny a pankreasu, ktoré
sa spájajú do väčších žíl a vytvárajú žilu- vrátnicu (vena porte - vstupuje
do pečene a rozvetvuje sa
- takto sa dostávajú do pečene na ďalšie spracovanie živiny vstrebané do
krvi z tráviacich orgánov
-z pečene sa pečeňovými žilami odvádza odkysličená krv do dolnej dutej
žily.

3
 SRDCE A CIEVNA SÚSTAVA

CHOROBY SRDCA
 ischemické choroby:
srdcový infarkt (infarkt myokardu)- upchá sa niektorá z drobných vencovitých tepien, časť svalu zostáva bez kyslíka a výživy- začína odumierať. Táto jazva po rane,
spôsobuje poruchy srdcovej činnosti a pri rozsiahlejších poškodeniach aj smrť.
Na jeho vzniku sa podieľa obezita, fajčenie, nedostatok pohybu, stres, ale aj gen. predispozícia. Častejšie postihuje mužov.
 angína pectoris- vzniká pri čiastočnom zúžení vencovitých tepien- nepriteká do srdca dostatočné množstvo krvi a srdcový sval nie je dostatočne zásobený kyslíkom.
Prejavuje sa ako ostrá bolesť za hrudnou kosťou. Tieto kŕče trvajú zopár minút a v pokoji; po požití nitroglycerínu pod jazyk ustávajú.
 endokarditída- závažné zápalové ochorenie blany, ktorá vystiela všetky srdcové dutiny. Vzniká vtedy, keď baktérie napadnú vnút. srdcovú blanu. Prvé príznaky
pripomínajú chrípku- únava, mierne zvýšená teplota, bolesti kĺbov a slabosť.
 arytmia- búšenie srdca, nepríjemné vnemy pulzu, bolesť v hrudníku, dýchavičnosť, únava, pocit na omdletie, nevoľnosť

cievy
STAVBA CIEV
stena ciev je zložená z 3 vrstiev:
• endotelová- vnútorná, dokonale hladká
• svalová- hladká svalovina
• väzivová- obaľuje cievy na povrchu, prechádzajú tadiaľto nervy do hladkej svaloviny
Podľa funkcie delíme cievy na 3 skupiny:
 tepny = artérie
krvné cievy, ktoré vedú okysličenú krv zo srdca ku cieľovým tkanivám. Výnimka: pľúcna tepna=
PĽÚCNICA, ktorá vychádza z PK a vedie odkysličenú krv do pľúc.

4
 SRDCE A CIEVNA SÚSTAVA
Sú elastické a vedú krv pod vysokým tlakom. Najmohutnejšou tepnou tela je aorta =srdcovnica
vychádzajúca z ĽK, ktorá vytvára oblúk aorty (doľava dozadu a otáča sa k chrbtici). Z oblúka aorty
vystupujú smerom ku hlave 3 tepny:
Ramenohlavová tepna
ľavá spoločná krčnica -karotida
ľavá podkľúčna tepna
Oblúk smerom nadol pokračuje ako hrudníková aorta, a tá ako brušná aorta, z ktorej vystupujú
ďalšie a ďalšie menšie tepny. Bedrové tepny privádzajú krv do oblasti panvy a dolnej končatiny.
 žily= vény
-krvné cievy, ktoré vedú odkysličenú krv z tkanív do srdca. Výnimka: 4 pľúcne žily, ktoré vedú
z pľúc do PK okysličenú krv.
-majú tenkú vrstvu svaloviny a vedú krv pod nízkym tlakom.
- najväčšie žily: horná a dolná dutá žila.
-osobitnú časť žilového obehu tvorí vrátnica, ktorá zbiera krv z orgánov tráv. sústavy a vedie ju do
pečene, kde sa opäť rozvetvuje na sieť vlásočníc (vrátnicový krvný obeh).
Žily, cez ktoré preteká krv z dolných končatín do dolnej dutej žily, prebiehajú popri tepnách a majú
rovnaké názvy ako tepny.
Odkysličená krv z orgánov hlavy, krku sa zbiera do ľavej a pravej hrdlovej žily, kde sa spája
s podkľúčnou žilou, ktorá privádza krv z hornej končatiny. Po spojení vytvoria hornú dutú žilu.
Niektoré žily vytvárajú na niektorých miestach chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.
Tlak krvi v žilách je už veľmi malý, preto sa na pohybe v krvi podieľajú:
 Svalová pumpa- na stlačenie žíl pôsobia kostrové svaly
 Dýchanie – počas nádychu je nasávaná krv do dutých žíl a PK
 Sacia sila srdca- vytláčanie krvi z komôr do tepien uľahčuje odtok krvi zo žíl do srdca
 vlásočnice = kapiláry
vytvárajú husté siete nadväzujúce na najmenšie tepničky.
Nemajú vytvorenú svalovú ani von. väzivovú vrstvu. Krv nimi preteká pomaly a rovnomerne.
Majú dôležitú úlohu vo výmene dých. plynov v tkanivách.

5
 SRDCE A CIEVNA SÚSTAVA
Na začiatku do vlásočníc prestupuje tekutina obsahuje kyslín a živiny z krvi do medzibunkových
priestorov; na konci vlásočníc sa do krvi vracia tekutina obsahujúca splodiny látkovej výmeny.

OCHORENIA CIEV:
 artérioskleróza- hromadenie väziva a tuku (hlavne cholesterolu) v stenách tepien. Priesvit tepny sa postupne zužuje až sa celý uzavrie. Hlavným
faktorom je nesprávna výživa, obezita a cukrovka.
 kŕčové žily (varixy)- hlavným príznakom sú vypuklé modré žily a drobné červené žilky. Sú dedičné. Liečia sa elastickými pančuchami, zmenou obuvi,
optimálnou hmotnosťou.