Pedosféra

Základné poznatky o pedosfére

Pedosféra - geosféra (pôdny obal Zeme).
- najmladšia zložka fyzicko-geografickej sféry – vytvorila sa až potom, keď organizmy
osídlili vrchnú vrstvu zvetralín na súši a vstúpili s nimi do súčinnosti.

Pôda - živý prírodný útvar, ktorý vznikol:

- zo zvetralinového plášťa (premenou vrchnej časti litosféry)
- pôsobením pôdotvorných činiteľov (materská hornina, teploty a zrážky,
živé organizmy, georeliéf, podpovrchové vody, vplyv človeka a čas t.j. dĺžka vývoja
pôdy na danom mieste).

Pedológia (pôdoznalectvo) - sa zaoberá štúdiom pôd.

Pedogeografia – skúma rozšírenie pôd, vzťah pôd a ostatných zložiek krajiny, úlohu pôd
v krajine.
Pôda
Ľubovoľná časť (výrez) pedosféry od jej povrchu po materskú horninu (substrát).

Pôdotvorné činitele (faktory) – ovplyvňujú vznik a vlastnosti pôd:

- horniny – z nich sa tvorí najväčšia časť pôdnej hmoty,
- klíma – (teploty a zrážky) – ovplyvňujú teplotné a vodné pomery pôd a tým aj pôdne
procesy,
- georeliéf – určuje orientáciu voči Slnku, sklonom rýchlosť odnosu pôdnych častíc,
- rastlinstvo a živočíšstvo – akoby oživujú pôdnu hmotu a po odumretí z nich - humus
- voda – celoročne, alebo občas premokrujú pôdy
- človek – stále viac pôsobí na pôdu priamo, alebo nepriamo.
- osobitný faktor – čas – dĺžka vývoja pôdy na danom mieste

Funkcie pedosféry :
- základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve,
- pôda ovplyvňuje hydrologické pomery (zadržiava vodu a vytvára  zásoby podzemnej
vody),
- pôda s vegetačným krytom sa podieľa na stálej regenerácii ovzdušia.

Pôdne horizonty - vrstvy, ktoré sa odlišujú svojimi vlastnosťami a farbou.

- vidieť na pôdnom profile (rez pôdou kolmý na povrch Zeme).
- na ich označenie sa používajú písmená A, B, C.
- na základe usporiadania pôdnych horizontov sa určujú pôdne typy.

pôdne horizonty :
A – organický (humusový)
– v stepiach - pokryvný humus
- v lese – opad lístia v rôznom štádiu rozkladu
- v kosodrevine – opad ihličia

B – obohatený (iluviálny)
- horizont vnútropôdneho zvetrávania – tvorba druhotného ílu
- uvoľňovanie Fe – sfarbuje horizont

C – materská hornina - pôdotvorný substrát

D – podložná hornina – neposkytuje materiál pre pôdu, ale pôdu ovplyvňuje

 Zloženie pôd

Pôdu tvoria živé a neživé zložky.

Živé zložky – rastlinné a živočíšne organizmy - edafón
Neživé zložky - organické (humus)
- anorganické – pevné – minerálne a horninové častice ,
- kvapalné – pôdna voda,
- plynné – pôdny vzduch

Vlastnosti pôdy:

FYZIKÁLNE – zrnitosť (textúra) a štruktúra pôdy

CHEMICKÉ – reakcia pôdy (neutrálna, kyslá, zásaditá), sorpčný komplex pôdy
BIOLOGICKÉ – úrodnosť pôdy (prirodzená a kultúrna)

FYZIKÁLNE VLASTNOSTI

1. Zrnitosť – najdôležitejšia fyzikálna vlastnosť pôdy

- pomerné zastúpenie čiastočiek z jednotlivých kategórií zrnitosti – nad 2 mm – skelet
- do 2 mm – jemnozem - íl, prach, prachový piesok, piesok

- zrnitosť pôd určuje pôdne druhy:

- pôdy ľahké – piesočnaté,
- pôdy stredne ťažké - hlinité
- pôdy ťažké - ílovité

V horských oblastiach významnú zložku tvorí pôdny skelet (slabo, stredne a silno skeletnaté
pôdy).

2. Štruktúra pôdy - jej schopnosť zhlukovať alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty

(zhluky rôznej veľkosti), t.j. schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné
podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas
celého vegetačného obdobia.
- najcennejšia je drobnohrudková štruktúra.

CHEMICKÉ VLASTNOSTI
Reakcia pôdy
- vyjadruje chemický stav pôdy a tým aj jej úrodnosti.
- určuje sa z pôdneho roztoku na základe prítomnosti voľných iónov H + a OH -.
- môže nadobúdať hodnoty: neutrálna (pH okolo 7),
- kyslá (pH pod 7),
- zásaditá (pH nad 7).

Sorpčný (pútací) komplex pôdy – chráni rastlinné živiny (N – dusík, Ca – vápnik,

Mg – horčík, K – draslík, P – fosfor, S – síra) pred vyplavením vodou

BIOLOGICKÁ VLASTNOSŤ

– úrodnosť pôdy - najcennejšia vlastnosť pôdy.

- schopnosť poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojovať ich
požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia.
- prirodzená úrodnosť – bez zásahu človeka
- kultúrna úrodnosť – vznikla kultiváciou (obrábaním, hnojením) prirodzených pôd
poľnohospodárske pôdy.

Humus - organická neživá zložka pôdy.

- vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov.
- podstatnú časť tvorí C – uhlík a N – dusík.
- podmieňuje hlavne úrodnosť pôdy.