PÔDY SLOVENSKA

- vznik pôdy = pôdotvorný proces + pôdotvorné činitele (všetky zložky prírodného

prostredia, človek)
- pôdne typy (pôdny profil), pôdne druhy ( veľkosť čiastočiek pôdy- zrnitosť)

Pôdne typy - rozmiestnenie - výšková zonálnosť, geologické a hydrologické pomery,

Výšková zonálnosť - zákonité menenie pôdnych druhov s nadmorskou výškou:

- černozeme - najsuchšie, najteplejšie podnebie, spraš

- Podunajská nížina, Východoslovenská nížina, Košická kotlina (do 200 m.n.m.)

- hnedozeme - bližšie k pohoriam, viac zrážok

- Podunajská pahorkatina, Východoslovenská pahorkatina,
Košická kotlina (200 – 400 m.n.m.)

- luvizeme (ilimerizované pôdy) - vlhkejšie a chladnejšie podnebie,

- styk pohorí a nížin (400 – 600 m.n.m)

- kambizeme (hnedé lesné pôdy)- najrozšírenejší pôdny typ u nás (600 – 1 300 m.n.m.)

- podzoly – pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou, 1300 – 1800 m.n.m.

- alpínske mačinové (surové) pôdy – 1800 – 2100 m.n.m.

Azonálne pôdy – neviažu sa na konkrétnu nadmorskú výška

- fluvizeme (nivné pôdy): tesná blízkosť vodných tokov,
- ich vlastnosti ovplyvňujú riečne sedimenty,

čiernice (lužné pôdy) – ďalej od riečneho toku (záplavy neprerušovali tvorbu pôdy)
- hromadenie humusu z bohatej vegetácie zavlažovanej podzemnou vodou,
- Podunajská a Záhorská nížina + nižšie a stredne položené kotliny

- solončanky a slance – na miestach s veľkým výparom a dostatkom solí z podzemnej

vody
- Podunajská a Východoslovenská rovina – vyskytujú sa ostrovčekovito,

- glejové pôdy - viažu sa na nepriepustné horniny,

- sústavne alebo občasne podmáčané pôdy
- záplavové územia riek vo Východoslovenskej rovine a pozdĺž Ipľa,

- rendziny - vznik len na vápencoch a dolomitoch - Slovenský kras

- rašelinová pôda – na zamokrených depresiách, kde sa dlho hromadila rašelina –

Orava, Záhorská a Podunajská nížina

Pôdne druhy - hodnotia sa podľa zrnitosti, ktorá závisí od materskej horniny,

- piesčité pôdy ( ľahké pôdy ) - vznik na pieskovcoch, zlepencoch, viatych pieskoch

- nižšia úrodnosť – zemiaky, raž, krmoviny (borovicové príp. agátové lesy)
- Záhorská nížina, Podunajská a Východoslovenská nížina
- hlinité pôdy (stredne ťažké pôdy )
- vznikli na sprašových sedimentoch (Juhoslovenská kotlina, Košická kotlina,
- pahorkatiny : Podunajská + Východoslovenská + Chvojnická),
- v oblastiach sopečných pohorí (Kremnické vrchy),
- na územiach budovanými vápencami.
- najúrodnejšie, najlepšie sa obrábajú – cukrová repa, pšenica, jačmeň

- ílovité pôdy (ťažké pôdy)

– vznikli usadením bahna v nízko položených neogénnych kotlinách
- za mokra sú lepivé za sucha tvrdnú, vytvárajú pukliny
- nie sú úrodné a ťažko sa obrábajú

Najdôležitejšia vlastnosť pôdy: úrodnosť.

Z prírodných činiteľov najviac poškodzuje poľnohospodársku pôdu erózia, ktorá vzniká
najmä v členitom teréne. Poškodzovanie pôdy urýchľuje aj používanie nevhodných
poľnohospodárskych postupov a ťažkých mechanizmov. Vhodné je terasovanie políčok,
výsadba remízok a správne meliorácie.

hnedé lesné ilimerizované lužné pôdy nivné pôdy

pôdy pôdy

rendziny – vápence
- dolomity
hnedé lesné pôdy

ilimerizované pôdy