Atmosféra – plynný obal Zeme

Základné pojmy
 atmosféra  meteorológia  význam atmosféry  zloženie atmosféry
 členenie atmosféry  počasie  meteorologické prvky  meteorologické javy

Atmosféra – geosféra - vzdušný obal Zeme.

- rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor.
- je predmetom štúdia - klimatológie (podnebie)
- meteorológie (počasie)
- aj geografie (najmä jej časť troposféra).

Meteorológia
Vedná disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním stavu, zmien, priebehu počasia a jeho
predpoveďou.

Klímageografia – študuje klimatické pomery z geografického hľadiska (vzťah klímy

a ostatných zložiek krajiny – pôda, voda, rastlinstvo . . . , priestorovú diferenciáciu
klimatických podmienok, význam klímy pre krajinu a pre ľudskú spoločnosť

Význam atmosféry - nevyhnutnou podmienkou pre život

- filtruje slnečné a iné žiarenie dopadajúce na Zem z vesmíru,
- reguluje rozdelenie vlahy a tepla na Zemi,
- ovplyvňuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry.

 Príčinou pohlcovania (absorpcia) sú vodné pary

 Príčinou odrazu (reflexie) sú vodné pary, ale aj prach v atmosfére
 Príčinou rozptylu (difúzia) sú najjemnejšie čiastočky prachu a plynové molekuly
 Chemické zloženie atmosféry

Atmosféru tvorí zmes plynných (vzduch), kvapalných a pevných častíc.

Čistý vzduch, bez vodných pár a prímesí, je zmes plynov:

78,07 % dusík,
20,97 % kyslík,
0,93 % argón
- ostatok tvoria: oxid uhličitý a vzácne plyny, ozón, vodík a i.

Kvapalné častice – vodné pary, tekuté časti (kvapky vody).

Pevné častice (kondenzačné jadrá) – ľadové kryštáliky, mikroorganizmy, pôdny, sopečný

a kozmický prach, častice morskej soli.

Vodné kvapky – vznikajú zlúčením molekúl vodných pár s kondenzačnými jadrami.

Oxid uhličitý – je potrebný na fotosyntézu

- jeho nadmerné množstvo spôsobuje zosilňovanie skleníkového efektu (globálne
otepľovanie),

Oxidy dusíka a síry – v kombinácii s vodou spôsobujú kyslé dažde.

Chemické zloženie atmosféry

 Vertikálne členenie atmosféry

Atmosféra sa člení na päť sfér (odlišujú sa najmä fyzikálnymi vlastnosťami):

troposféra - 0 – 11 km (pól 8 – 9 km, rovník 17 – 18 km),

- zahŕňa 90 % hmoty atmosféry a takmer celý objem vodných pár „kuchyňa
počasia“ – prebieha tu horizontálny a vertikálny prenos vzduchových hmôt
- tvoria sa oblaky
- tvoria sa atmosférické zrážky
- pokles tlaku, hustoty a teploty vzduchu približne o 0,6 °C na každých 100m

stratosféra – 17 – 55 km
- ozónosféra (O3) - „Dobsonove jednotky“ 25 – 35 km = pohlcuje ultrafialové žiarenie
- horná hranica krajinnej sféry

mezosféra – 48 – 85 km – pokles teploty vzduch (teplota v hornej hranici -100° C)

termosféra – 80 – 8 000 km (T stúpa až na 1 500° C)

exosféra – do 20 – 70 tisíc km – časti vzduchu unikajú do medziplanetárneho priestoru

vplyvom prevládajúcich odstredivých síl.

Vertikálny rez atmosférou

Vrstvy atmosféry
 POČASIE A PODNEBIE

Počasie

- je okamžitý stav atmosféry (ovzdušia) na vybratom mieste.

- charakterizuje sa nameranými hodnotami meteorologických prvkov a aktuálnymi
meteorologickými javmi.

Meteorologické prvky - slnečné žiarenie,

- teplota vzduchu,
- tlak vzduchu,
- vlhkosť vzduchu,
- zrážky (atmosférické),
- oblačnosť,
- smer a rýchlosť vetra,
- výška snehovej pokrývky a i.

Meteorologické javy (javy prebiehajúce v atmosfére) - prúdenie vzduchu,

- rozloženie teplôt a ich zmeny, zrážky,
- tlakové útvary ...

Počasie študuje meteorológia (fyzikálna vedná disciplína), ktorá sleduje hodnoty

meteorologických prvkov a javov, hodnotí ich krátkodobé a dlhodobé stavy, ktoré sa
využívajú na charakteristiku počasia a podnebia.

Synoptická meteorológia
Vedná disciplína, ktorá sa v rámci meteorológie zaoberá prognózou vývoja počasia.

Synoptická mapa
Tematická mapa, ktorá špeciálnymi znakmi zachytáva rozloženie meteorologických prvkov
a javov v regióne.
Atmosféra pôsobí na organizmy fyzikálnymi vlastnosťami (teplota, tlak, prúdenie
a hustota), ale aj chemickým zložením (čistota vzduchu, znečistenie – smog ...)

- osobitne intenzívne reagujú na zmeny počasia – meteosenzitívny ľudia (medicínsko-

meteorologické predpovede, ktoré majú pomôcť prekonávať rôzne zdravotné ťažkosti) –
rizikový stupeň 1, 2, 3, 4, 5.
 Klíma - podnebie
Základné pojmy – klíma
 Klíma  klimatotvorné  makroklíma  mikroklíma
činitele

Klíma - je dlhodobí stav ovzdušia na určitom mieste, ktorý vzniká pôsobením

klímageografických činiteľov.

Klímageografické činitele (základné faktory ovplyvňujúce klímu):

1. geografická šírka (tropické pásmo – polárne pásmo) - klesá množstvo prijatého tepla

2. vzdialenosť od oceánov (oceanita – kontinentalita),

3. všeobecná cirkulácia atmosféry (prúdenie vzduchu planetárnych rozmerov – pasáty,

monzúny, západné vetry miernych šírok, východné vetry polárnych šírok),

4. morské prúdy (teplé a studené)

5. nadmorská výška - so zvyšovaním nadmorskej výšky o 100m klesá teplota v priemere

o 0,6°C

6. vlastnosti zemného povrchu (rozloženie horských pásiem, orientácia geografického

reliéfu voči Slnku, pôda a jej farba, snehová prikrývka) ,

7. činnosť človeka – ovplyvňuje klímu nielen regionálne ale aj globálne

Veda o podnebí sa nazýva klimatológia, ktorej poznatky využíva klímageografia, pri

štúdiu rozšírenia podnebia na Zemi vo vzájomných vzťahoch s ostatnými zložkami krajiny.

Kategórie podnebia:

Makroklíma - klíma rozľahlých regiónov (severná Európa, Stredná Amerika).

- najvýznamnejšie na ňu vplývajú makroklimatické činitele - geografická šírka,
rozmiestnenie oceánov a pevnín, všeobecná cirkulácia atmosféry.

Mikroklíma - klíma veľmi malých regiónov.

- okrem makroklimatických činiteľov na ňu vplývajú aj mikroklimatické činitele - morské
prúdy, nadmorská výška, orientácia reliéfu vzhľadom na slnko, činnosť človeka.

Charakteristiky podnebia – priemerná ročná teplota,

- priemerná teplota najteplejšieho a najchladnejšieho mesiaca,
- ročná amplitúda teplôt,
- extrémne teploty (absolútne minimá a maximá teplôt),
- priemerný ročný úhrn zrážok a ich rozloženie v priebehu roka,
- prevládajúce vetry, ich smer a sila.
Chod teplôt a zrážok v priebehu roka vyjadruje klimatický diagram.
- vyjadriť ním môžeme typy podnebia - oceánsky,
- kontinentálny,
- prechodný (zmiešaný),
- stredomorský,
- monzúnový,
- vysokohorský.

Klímadiagramy

Anchorage (Aljašský chrbát) Bratislava

Chicago Tampa