Čo sú zmeny klímy?

Klimatická zmena nadobúda v dnešnej dobe na významnosti. Jej výsledok môžeme priamo pozorovať
už v súčasnosti. Klimatický systém Zeme zahŕňa zložky Zeme, ktoré priamo alebo nepriamo
ovplyvňujú klímu. Ide o atmosféru, hydrosféru (vodstvo), kryosféru (sneh a ľad na Zemi), litosféru
(vrchná časť zemskej kôry), biosféru (život na Zemi) a noosféru (aktívna činnosť a jej výsledky
človeka).
Hovoríme o globálnom otepľovaní alebo o klimatickej zmene preto, lebo sa začal meniť pomerne
rýchlo globálny priemer teploty vzduchu. Začala celosvetovo rásť. Príčina nie je ani v Slnku, ani v
cirkulácii oceánov, a ani v sopečných erupciách. Napriek tomu priemerná teplota stúpa. Príčina je
predovšetkým v koncentrácii skleníkových plynov v atmosfére. Pretože kým za uplynulých 12 000
rokov bola koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére takmer rovnaká, od roku 1750 začala
stúpať. Predovšetkým vďaka CO2 a metánu. V posledných 50 rokoch stúpa veľmi rýchlo. Čím viac
skleníkových plynov je v atmosfére, tým viac sa zadržuje energia tepelného vyžarovania Zeme.
Ohrieva sa atmosféra, vracia toto žiarenie späť, a tým sa zvyšuje prízemná teplota.
Ako vznikajú povodne a prečo sú dôsledkom globálnej zmeny klímy
Povodeň ako taká vzniká pri zvýšenom množstve
vody v prostredí, ktorá sa nestačí pohltiť v pôde a
flóre, vypariť, alebo dostatočne rýchlo odtiecť z
daného územia. Povodeň je vždy súhrou mnohých
faktorov, ktoré sa na danom území a v danej chvíli
spoja. Ide teda o časovo-priestorovú udalosť.
Napríklad niekoľkodňové veľkoplošné zrážky môžu
spôsobiť v nížinách veľkoplošné povodne v okolí
veľkých riek, ktoré tiež spôsobujú značné škody. Pri
nich zohráva tiež významnú úlohu predošlé
nasýtenie pôdy vodou, stav hrádzí, stav
protipovodňových opatrení, zalesnenie okolia rieky a
zalesnenie povodí.
Čo ovplyvňujúce povodeň:

 prívalové dažde s vysokou intenzitou zrážok

 nasýtenie pôdy vodou z dlhotrvajúcich miernejších zrážok, alebo topiaceho sa snehu a
následný krátkodobý prívalový dážď,
 tvar postihnutého povodia – keď sa zrážková voda z postihnutého prostredia nahromadí
v jednom mieste toku
 stav protipovodňových opatrení – hrádze a hrádzky brániace prívalovým vlnám výdatných
dažďov
 zalesnenie povodia a stav lesov v povodí tokov riek a potokov – les dokáže zadržať obrovské
množstvo vody a spevňovať pôdu pred zosuvom
 plocha poľnohospodárskej pôdy, jej obhospodarovanie a fáza obhospodarovania – vykosené
pole zadržiava menej zrážok ako zarastené
V posledných desaťročiach môžeme pozorovať výrazný úbytok lesov. Je spôsobený napríklad
plánovaným plošným výrubom pre hospodárske využitie, alebo ako dôsledok po stále častejších
ničivých víchriciach. Každopádne lesy sú našou poslednou a najdôležitejšou ochranou pred ničivými
účinkami klimatických zmien a počasia. Je preto veľmi dôležité, aby sa správnou starostlivosťou
udržal zdravotný stav našich lesov na vysokej úrovni.
Výsledky otepľovania klímy možno badať už v posledných desaťročiach. Teplý vzduch obsahuje viac
vodnej pary. Má viac energie a teda podmieňuje vznik silných búrok s množstvom bleskov a
prívalovými dažďami. Teplo ovplyvňuje evapotranspiráciu, čiže výpar z povrchu rastlín a pôdy.
Narušuje sa tým vodná rovnováha územia a je potrebné zavlažovanie. Badateľný posun vegetačných
pásiem na sever planéty má za následok oslabenie stability ekosystémov a zdravotný stav lesov. Tým
neprospievajú tvorba skleníkových plynov z priemyslu, z smogu vo veľkomestách, prízemný ozón
a kyslé dažde, ktoré oslabujú lesy. Premnoženie škodcov, ktorým sa v zvyšujúcom sa počte teplých
dní a miernych zím darí a tým poškodzujú a oslabujú lesné porasty, ktoré nie sú schopné odolávať
čoraz silnejším nárazom vetra pri búrkach a vznikajú tak kalamity. Odlesnené svahy povodí dokážu
zadržať málo vody. Znamená to stratu a vyschýnanie prameňov a zvýšený vodný odtok môže spôsobiť
pri vhodných podmienkach silné povodne v podhorských obciach. Rovnako neustále narúšanie
lesných ekosystémov a ťažba dreva v starých a zdravých porastoch má za následok veľkoplošné
povodne v nížinách.

Grétka Grožajová, 7.B